Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.3 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 2691 8218898 8204062 2026-05-24T10:25:25Z ~2026-31180-75 295825 /* Priemysel */ 8218898 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Považská Bystrica (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Považská Bystrica | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Povazska bystrica2.jpg | Popis obrázku = Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet | Znak = Coat of Arms of Považská Bystrica.svg | Vlajka = Povazska bystrica-povazska bystrica-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Považská Bystrica | Región = Horné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Domanižanka | Zemepisná šírka = 49.116111 | Zemepisná dĺžka = 18.447222 | Nadmorská výška = 288 | Najvyšší bod = Veľký Manín | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1250 | Starosta = [[Karol Janas]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 017 01 | Kód = 512842 | EČV = PB | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Mestský úrad<br/>Centrum 2/3<br/>017 01 Považská Bystrica | E-mail = | Telefón = 042/4305111 | Fax = 042/4326613 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.povazska-bystrica.sk | Commons = Považská Bystrica | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Manínská tiesňava.jpg|thumb|right|[[Manínska tiesňava]]]] [[Súbor:Povazsky hrad od Velkeho Manina.jpg|[[Považský hrad]] nad mestskou časťou [[Považské Podhradie]]|right|thumb]] [[Súbor:Rímskokatolícky kostol Považská Bystrica.jpg|right|thumb|[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)|Kostol Navštívenia Panny Márie]]]] [[Súbor:Kaplnka sv heleny.jpg|right|thumb|[[Kaplnka svätej Heleny]]]] [[Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|right|thumb|Výstavba [[Estakáda Považská Bystrica|Estakády Považská Bystrica]] na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]]]] [[Súbor:Povazska bystrica2.jpg|right|thumb|Pohľad na mesto]] [[Súbor:Manor house orlove2010.jpg|right|thumb|Kaštieľ Orlové]] [[File:Autumn in Považská Bystrica, Slovakia in late September 2020.jpg|right|thumb|Pohľad na centrum mesta od juhu na konci septembra 2020]] '''Považská Bystrica''' je okresné, priemyselné mesto na severozápade [[Slovensko|Slovenska]] na rieke [[Váh]]. Nachádza sa medzi mestami [[Púchov]] a [[Bytča]], leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v [[Trenčiansky kraj|kraji]]. == Polohopis == Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – [[Strážovské vrchy|Strážovskými vrchmi]], [[Súľovské vrchy|Súľovskými vrchmi]] a [[Javorníky|Javorníkmi]]. [[Panoráma (rozhľad)|Panoráme]] [[mesto (všeobecne)|mesta]] dominuje [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Veľký Manín]] s výškou {{m|891|m}}, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká [[Váh]], do ktorého sa tu vlieva [[Domanižanka]]. Medzi Veľkým a [[Malý Manín|Malým Manínom]] ({{m|812|m}}) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna [[Manínska tiesňava|Manínska]] a [[Kostolecká tiesňava]]. Naproti nim sa nachádza zrúcanina [[Považský hrad|Považského hradu]], s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú [[Súľovské skaly]] so zrúcaninou [[Súľov (hrad)|Súľovského hradu]]. Západne sa nachádzajú [[Javorníky]], ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú [[Cyklistika|cyklistiku]] a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len {{km|10|m}} vzdialené kúpele [[Nimnica]] nad hladinou [[Nosice (vodná nádrž)|Nosickej priehrady]] poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti {{km|20|m}} od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších [[:Kategória:Kúpele na Slovensku|slovenských kúpeľov]], [[Rajecké Teplice]]. == Časti mesta == [[Súbor:Považský hrad and a kaštieľ.JPG|thumb|right|Považský hrad so Száparyovským kaštieľom]] [[Súbor:Burg2010.jpg|thumb|right|Kaštieľ Burg pod hradom]] === Sídliská === * [[Rozkvet (Považská Bystrica)|Rozkvet]] * [[Lány (Považská Bystrica)|Lány]] * [[Stred (Považský Bystrica)|Stred]] * [[Sídlisko SNP (Považská Bystrica)|SNP]] * [[Zakvášov]] * [[Hliny (Považská Bystrica)|Hliny]] * [[Kolónia (Považská Bystrica)|Kolónia]] * [[Dedovec]] === Mestské časti === * [[Dolný Moštenec]] * [[Horný Moštenec]] * [[Milochov]] * [[Orlové]] * [[Podmanín]] * [[Podvažie (Považská Bystrica)|Podvažie]] * [[Považská Teplá]] * [[Považské Podhradie]] * [[Praznov]] * [[Šebešťanová]] * [[Zemiansky Kvášov]] * [[Jelšové]] * [[Hliníky]] == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1250]], kde sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky, ale tento údaj nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom. Prvá písomná zmienka o Považská bystrickom hrade pochádza z roku [[1316]], v spojitosti s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]]. Ďalšia zmienka je listina konventu v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]] datovaná na [[13. júl]] [[1330]]. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399<ref>Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41</ref>, ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.<ref>Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85</ref> V roku [[1432]] bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri [[Podmanickovci|Ján a Rafael Podmanickí]], známi z ich lúpeží. [[Podmanickovci|Rodina Podmanických]] sa stala vládcom mesta v roku [[1458]], keď uhorský kráľ [[Matej Korvín]] daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument [[Articuli Podmanickyani]] z roku [[1506]], ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v [[slovenčina|slovenčine]]. Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] v roku [[1604]], [[Imrich Tököli|Imricha Tökölyho]] v roku [[1679]], Bereczényiho a Očkaya a roku [[1707]]. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku [[1886]], keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady. [[File:Romanian Army in the fight for the liberation of Czechoslovakia-44.jpg|thumb|left|Obyvatelia Považskej Bystrice vítajú rumunské vojenské oddiely, apríl 1945.]] V roku [[1918]] sa mestečko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V roku [[1929]] sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946. Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%). == Politika == V meste v čase [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] žilo množstvo podporovateľov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|gardistov]], neskôr počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] mala veľkú podporu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]]. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] neskôr [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]]. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni. Na [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnej úrovni]] v meste 12 rokov zastával funkciu [[Primátor|primátora]] [[Ľuboš Lackovič]] ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]), neskôr [[Miroslav Adame]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 [[Karol Janas]] (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD. == Kultúra a zaujímavosti == Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku [[1950]] do [[1980]]. === Pamiatky === * [[Považský hrad]]<ref>Považský hrad [Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [http://www.lanoviny.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=63:povasky-hrad&catid=34:lanky&Itemid=2]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref> je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie. Najznámejšími majiteľmi hradu boli bratia Ján a Rafael Podmanický. Preslávili sa ako známi lúpežníci<ref>Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010 [Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry</ref> * Funkcionalistická [[Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice (Považská Bystrica)|budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice]] (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA | url = http://www.povazska-bystrica.sk/download_file_f.php?id=109917 | dátum vydania = 2010-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-02-14 | vydavateľ = Mesto Považská Bystrica | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Administratívna budova štátnych orgánov|Administratívna budova ABŠO]] od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.<ref>tamtiež</ref> * [[Estakáda Považská Bystrica|Diaľničná estakáda]] ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu [[Stavba roka]]. * [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z [[15. storočia]] * [[Kostol svätého Juraja (Považská Bystrica)|Kostol sv. Juraja]] z roku [[1791]] * [[Kaplnka sv. Heleny]] z roku [[1728]] * Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku [[1805]] * Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie * [[Kaštieľ Orlové|Kaštieľ v Orlovom]] v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie * [[Kaštieľ Burg]] v Považskom Podhradí z roku [[1631]], zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia * [[Száparayovský kaštieľ]] z roku [[1676]] * Považská knižnica === Šport === ==== Športové kluby ==== * Hokejový klub HK 95 PANTERS * Hádzanársky klub MŠK * Futbalový klub MŠK * Basketbalový klub BK IMC * Atletický oddiel Sparta PB * Plavecký Klub PBPO * Hokejbalový klub HBK PROTEF * Tanečný klub Stella * Šachový klub Sparta Považská Bystrica V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemysel === V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli [[Považské strojárne]]. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou slovenských motocyklov [[Manet|Manet]], [[Manet|Tatran]], [[Babetta]] a [[Jawa Pionier|Mustang]]. === Doprava === ==== Výstavba estakády ==== Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o [[konflikt]] medzi [[tunel]]ovými variantmi a [[Estakáda Považská Bystrica|estakádou]] priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie. Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku [[2008]]. Estakáda bola slávnostne otvorená [[30. máj]]a [[2010]] a odovzdaná do užívania [[31. máj]]a 2010. ==== Cestná doprava ==== Do dostavby [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Žilina|Žilinou]] a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]], ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]], spájajúca [[Trenčín]] so [[Žilina|Žilinou]] tu križuje [[Cesta II. triedy 517 (Slovensko)|cestu II/517]] na [[Rajec]] a pravý breh Váhu lemuje [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]] z [[Bytča|Bytče]] do [[Trenčín]]a. ==== Železničná doprava ==== Cez mesto prechádza [[železničná trať Bratislava – Žilina]] a na [[Železničná stanica Považská Bystrica|železničnej stanici]] zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov [[InterCity|IC]] ([[Viedeň]]) – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Z mesta sú cez [[Púchov]] priame vlakové spojenia aj do [[Česko|Česka]]. ==== Mestská hromadná doprava ==== V Považskej Bystrici premáva [[mestská hromadná doprava]], ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť ''Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS),'' ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý [https://www.dpmpb.sk/sk/ ''Dopravný podnik mesta Považská Bystrica''] (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 23 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 12 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2023 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 13, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách. K aprílu 2023 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov: *[[Karosa B 952|Karosa B 952E]] (r.v. 2006) – 3ks *[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 10,8M]] (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo *[[Iveco|IVECO Urbanway 12M]] (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020, 2021 /5ks/) – 15ks nízkopodlažné vozidlo *IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) – 2ks nízkopodlažné vozidlo *Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo *IVECO Streetway (r.v. 2022) – 1ks nízkopodlažné vozidlo Z celkového počtu 26 vozidiel je 23 nízkopodlažných a 22 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú WiFi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici. == Osobnosti == === Rodáci === * [[Martin Krekáč]] (1962) – podnikateľ, poradca, zakladateľ a prezident viacerých spoločností * [[Podmanickovci|Štefan Podmanický]] (1480{{--}}1530) – nitriansky biskup * [[Imro Weiner-Kráľ]] (1901{{--}}1978) – maliar a grafik * [[Michal Maximilián Scheer]] (1902{{--}}2000) – funkcionalistický architekt * [[Irena Blühová]] (1904{{--}}1991) – fotografka * [[Ondrej Demáček]] (1940{{--}}2022) – stredoškolský pedagóg, priekopník výuky informatiky * [[Jaro Gašpar Kremeň]] (1947) – spisovateľ * [[Peter Holka]] (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež * [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] (1956) – herec * [[Ivan Štefanec]] (1961) – politik * [[Marián Vajda]] (1965) – tenista, tréner * [[Juraj Smatana]] (1966) – politik, učiteľ a občiansky aktivista * [[Zuzana Kumanová]] (1970) – historička a etnografka * [[Jaroslav Baška]] (1975) – poslanec NR SR (SMER-SD) * [[Monika Kompaníková]] (1979) – spisovateľka * [[Michal Mertiňák]] (1979) – double tenista * [[Marián Mitaš]] (1980) – herec * [[Martin Poliačik]] (1980) – pedagóg, filozof a politik * [[Dorota Nvotová]] (1982) – herečka a speváčka * [[Andrej Meszároš]] (1985) – hokejista * [[Roman Tománek]] (1986) – hokejista * [[Simona Magušinová|Sima Magušinová]] (1988) – speváčka, skladateľka, herečka == Partnerské mestá<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Deviatym partnerským mestom Považskej Bystrice bude bieloruské Žodino | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/povazska-bystrica-zodino-partnerske-mest/328433-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-31 | dátum prístupu = 2023-06-19 }}</ref> == * {{minivlajka|Srbsko}} [[Báčska Palanka]], [[Srbsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Bełchatów]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Holešov]], [[Česko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Rožnov pod Radhoštěm]], [[Česko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Sovietsk]], [[Ruská federácia]] * {{minivlajka|Litva}} [[Tauragė]], [[Litva]] * {{minivlajka|Česko}} [[Zubří (okres Vsetín)|Zubří]], [[Česko]] * {{minivlajka|Macedónsko}} [[Gjorče Petrov]], [[Severné Macedónsko]] * {{minivlajka|Bielorusko}} [[Žodino]], [[Bielorusko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považský hrad]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Považskej Bystrici]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Považskej Bystrici]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.povazska-bystrica.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Považská Bystrica] * [http://www.povazska.com Portál o meste] * [http://povazska-bystrica.otvorene.sk/ Považská Bystrica Otvorene – občiansky portál] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090201034449/http://povazska-bystrica.otvorene.sk/ |date=2009-02-01 }} * [http://povazska-bystrica.virtualne.sk Informačný portál PB] {{Mestské časti Považskej Bystrice}} {{Obce okresu Považská Bystrica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Považská Bystrica| ]] [[Kategória:Okres Považská Bystrica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] [[Kategória:Pomenovania podľa Váhu]] ocjuqjh4lmkk92iv6hawmbhuvxm07yy 0 2931 8218921 8150913 2026-05-24T11:17:22Z ~2026-25835-64 293305 8218921 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Peking | other_name = | category = mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] <!-- *** Image *** --> | image = Beijing montage.png | image_caption = v smere pohybu hodinových ručičiek: [[brána nebeského pokoja]], [[Chrám Nebies]], biznis centrum a pekinský národný štadión [[Kuo-ťia tchi-jü-čchang]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = 北京市 | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country_flag = 1 | state = | region = | region_type = | histregion = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 44 | elevation_note = | lat_d = 39 | lat_m = 54 | lat_s = 50 | lat_NS = S | long_d = 116 | long_m = 23 | long_s = 30 | long_EW = V | coordinates_type = region:CN_type:city(400000) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 16801 | area_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census[1] (No. 2) | url = http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110429_402722516.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> <!-- *** Population *** --> | population = 25540596 | population_date = 2018 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_note = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | utc_offset =+8 | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = 100000 – 102629 | area_code = 10 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code_type = [[Štatistická územná jednotka|ŠÚJ]] | code1 = | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidla|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Číny | map_locator = Čína <!-- *** Websites *** --> | commons = Beijing | statistics = | website = [http://www.beijing.gov.cn/ www.beijing.gov.cn] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Peking''' (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. Ako [[mesto pod ústrednou správou]] podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie [[Námestie brány nebeského pokoja|Tchien-an-men]] či [[Zakázané mesto]], komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku [[2008]] Peking hostil [[Letné olympijské hry 2008|Letné olympijské hry]] a [[Letné paralympijské hry 2008|Letné paralympijské hry]]. ==Názov== [[Čínština|Čínsky názov]] mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: [ pei˨˩tɕiŋ˥˥ ], čo znie takto {{Audio|Zh-Beijing.ogg|vypočuť}}. Prepis tohto slova systémom [[pchin-jin]] je : ''Běijīng'' (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing. Slovenské názvy tohto mesta sú: '''Peking''' (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov<ref>[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf]</ref><ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931, 1940 a od 1962 dodnes</ref>; zastarano sa občas písal aj v podobe ''Pe-king'')<ref name=M>Peking. In: [[Masarykův slovník naučný]] 5, S. 593</ref>, '''Pekin''' (toto bol názov normovaný a záväzný v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. stor.]])<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)</ref><ref name=H/>; zriedkavo alebo staršie: '''Pej-ťing'''<ref>[[Malý atlas sveta]] 1. slov. príručné vydanie. 1960</ref><ref>Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie</ref> či '''Pej-Ťing'''<ref name="H">HORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/7/ks1991-7.lq.pdf]</ref>. Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus ''Beidžing'', ktorý je úplne nesprávny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peking | url = http://marek.os.sk/peking.htm | vydavateľ = marek.os.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210228122023/http://marek.os.sk/peking.htm | dátum archivácie = 2021-02-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čínský jazyk | url = https://www.chinatours.cz/rejstrik-mist/cina/jazyk/ | vydavateľ = chinatours.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38</ref> Slovenské prídavné meno znie '''pekinský''' (t. j. bez g)<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes</ref>, v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) ''pekingský''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] od roku 1953 do roku 1966</ref>. ===Starší názov === V rokoch [[1928]] až [[1949]] sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V [[pchin-jin]]e toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli '''Pejpin''' (príd. meno ''pejpinský'')<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1940</ref>, '''Pepin''' (príd. meno ''pepinský'')<ref name=P1930>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931</ref> či '''Peiping''' (prípadne ''Pei-ping'')<ref name="M" /><ref>{{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 66 }}</ref>. == Poloha == Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou [[Che-pej]], iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom [[Tchien-ťin]], ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine {{km|150|m}} od pobrežia [[Pochajský záliv|Pochajského zálivu]], v priemernej nadmorskej výške {{m|63|m}}. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom {{m|44|m}} nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v [[Si-šan]] – ''„Západných horách“'' – vrcholom ''Ling-šan'' {{m|2303|m}}. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad ''Chaj-tchuo-šan'' na severozápade má {{m|2241|m}} a ''Wu-ling-šan'' na severovýchode {{m|2116|m}}. Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku [[Jung-ting]] a najmä [[Čchao-paj]], na ktorej bola {{km|90|m}} severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž [[Mi-jün]], zásobujúca Peking pitnou vodou. == Prírodné podmienky == Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska [[anticyklóna]], suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného [[monzún]]u a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva [[zrážky|zrážok]] {{mm|620|m}} spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október. Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie. == Dejiny == {{Sekcia na rozšírenie}} Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročí pred Kr.]] V [[13. storočie|13. storočí]] bolo vydrancované vojskami [[Džingischán]]a. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v [[15. storočie|15. storočí]] stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy [[Pekinské metro|metra]] a samozrejme aj športoviská. == Doprava == Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站 - Pej-ťing čan) a Západná hlavná stanica (北京西 - Pej-ťing si).{{Bez citácie}} V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky. Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei. V Pekingu je deväť diaľnic.{{Bez citácie}} [[Pekinské metro]] premáva od roku [[1969]]. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami.{{Bez citácie}} S celkovou dĺžkou {{km|554|m}} je tak druhým najväčším metrom na svete. == Partnerské mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "400" | * {{minivlajka|Etiópia}} [[Addis Abeba]], [[Etiópia]] [[2006]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžír]], [[Alžírsko]] [[1989]] * {{minivlajka|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] [[1990]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Amsterdam]], [[Holandsko]] [[1994]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Ankara]], [[Turecko]] [[1990]] * {{minivlajka|Kazachstan}} [[Astana]], [[Kazachstan]] [[2006]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]] [[2005]] * {{minivlajka|Thajsko}} [[Bangkok]], [[Thajsko]] [[1993]] * {{minivlajka|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]] [[1980]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]] [[1994]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]] [[1994]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] [[2005]] * {{minivlajka|Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] [[1993]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť]], [[Rumunsko]] [[2005]] * {{minivlajka|Austrália}} [[Canberra]], [[Austrália (štát)|Austrália]] [[2000]] * {{minivlajka|Venezuela}} [[Caracas]], [[Venezuela]] [[2010]] |valign="top"| | width = "400" | * {{minivlajka|Katar}} [[Dauha]], [[Katar (štát)|Katar]] [[2008]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]], [[Írsko]] [[2011]] * {{minivlajka|Južná Afrika}} [[Gauteng]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] [[1998]] * {{minivlajka|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] [[1994]] * {{minivlajka|Kuba}} [[Havana]], [[Kuba]] [[2005]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Helsinki]], [[Fínsko]] [[2006]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Île-de-France (región)|Île-de-France]], [[Francúzsko]] [[1987]] * {{minivlajka|Pakistan}} [[Islamabad]], [[Pakistan]] [[1993]] * {{minivlajka|Indonézia}} [[Jakarta]], [[Indonézia]] [[1992]] * {{minivlajka|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]] [[1990]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Nemecko]] [[1987]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] [[1993]] * {{minivlajka|Peru}} [[Lima]], [[Peru]] [[1983]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]], [[Portugalsko]] [[2007]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] [[2006]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] [[1985]] * {{minivlajka|Filipíny}} [[Manila]], [[Filipíny]] [[2005]] |valign="top"| | width = "400" | * {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]] [[1995]] * {{minivlajka|USA}} [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] [[1984]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Ottawa]], [[Kanada]] [[1999]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] [[1997]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]], [[Lotyšsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Rím]], [[Taliansko]] [[1998]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]] [[1986]] * {{minivlajka|Kostarika}} [[San José (Kostarika)|San José]], [[Kostarika]] [[2009]] * {{minivlajka|Čile}} [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]] [[2008]] * {{minivlajka|Brazília}} [[São Paulo]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]] [[1993]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Tel Aviv]], [[Izrael]] [[2006]] * {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]] [[2007]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Tokio]], [[Japonsko]] [[1979]] * {{minivlajka|USA}} [[Washington D.C.]], [[Spojené štáty|USA]] [[1984]] * {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Wellington]], [[Nový Zéland]] [[2006]] |} == Galéria == <gallery> Súbor:Modern Beijing Skyline Oct2004.jpg|Moderný Peking Súbor:Forbidden City1.JPG|[[Zakázané mesto]] Súbor:BeijingTiananmenSquare.jpg|Námestie Tchien-an-men </gallery> {{Široký obrázok|Verbotene Stadt, Beijing.jpg|1200px|''Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu''}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Beijing|wikt=Peking}} {{Koncové šablóny |{{Administratívne členenie Číny}} |{{Hlavné mestá v Ázii}} }} [[Kategória:Peking| ]] [[Kategória:Mestá v Číne]] [[Kategória:Hlavné mestá v Ázii]] 0cc1ncqonp5807z9w1dfjyyqecey6z2 0 3578 8218885 8129806 2026-05-24T10:03:46Z Michal62606 117643 emma mackey 8218885 wikitext text/x-wiki {{Január}} {{Deň v roku|4|[[Drahoslav]]}} == Udalosti == * [[1642]] – anglický kráľ [[Karol I. (Anglicko)|Karol I.]] dal zatknúť niekoľko členov parlamentu, čo vyústilo do občianskej vojny * [[1698]] – väčšina [[Whitehall]]u, rezidencie anglických panovníkov v [[Londýn]]e, bola zničená pri požiari * [[1847]] – [[Samuel Colt]] predal svoj prvý [[revolver]] vláde [[Spojené štáty|USA]] * [[1854]] – v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] boli objavené [[McDonald Islands|Macdonaldove ostrovy]] * [[1896]] – [[Utah]] sa stal 45. štátom [[Spojené štáty|USA]] * 1896 – v pražskom [[Rudolfinum|Rudolfine]] sa konal prvý koncert [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]] * [[1948]] – Barma (dnes [[Mjanmarsko]]) získala nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] * [[1951]] – [[kórejská vojna]]: [[Čína|čínske]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|severokórejské]] sily druhýkrát dobyli [[Soul]] * [[1958]] – [[Sputnik 1]] zhorel v atmosfére Zeme (bol vypustený [[4. október|4. októbra]] [[1957]]) * [[2004]] – sonda [[Spirit]] o 04:35 UTC úspešne pristála na [[Mars]]e * [[2004]] – [[Michail Saakašvili]] bol zvolený za prezidenta [[Gruzínsko|Gruzínska]] * [[2010]] – v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]] bol oficiálne otvorený mrakodrap [[Burdž chalífa]], svojho času najvyššia budova sveta * [[2011]] – čiastočné [[zatmenie Slnka]], viditeľné v [[Európa|Európe]], [[Afrika|Afrike]] a strednej [[Ázia|Ázii]]. == Narodenia == [[Súbor:Rudolf Schuster 2011.jpg|thumb|upright|[[Rudolf Schuster]] (* 1934)]] [[Súbor:Dominik Hrbaty 2011.jpg|thumb|upright|[[Dominik Hrbatý]] (* 1978)]] * [[1643]] – [[Isaac Newton]], anglický polyhistor pôsobiaci ako matematik, fyzik, astronóm, alchymista, teológ a spisovateľ († [[1727]]) * [[1720]] – [[Johann Friedrich Agricola]], nemecký skladateľ († [[1774]]) * [[1752]] – [[Gabriel Cramer]], švajčiarsky matematik (* [[1704]]) * [[1785]] – [[Jacob Grimm]], nemecký právnik, spisovateľ a jazykovedec († [[1863]]) * [[1797]] – [[Wilhelm Beer]], nemecký bankár a amatérsky astronóm († [[1850]]) * [[1809]] – [[Louis Braille]], francúzsky učiteľ, vynálezca slepeckého písma († [[1852]]) * [[1818]] – [[Gustáv Reuss]], slovenský lekár, botanik, spisovateľ a polyhistor († [[1861]]) * [[1866]] – [[Joel Hastings Metcalf]], americký duchovný a amatérsky astronóm († [[1925]]) * [[1874]] – [[Josef Suk starší]], český skladateľ († [[1935]]) * [[1896]] – [[Jaroslav Siakeľ]], prvý slovenský filmový režisér († [[1997]]) * [[1915]] – blahoslavený [[Titus Zeman]], slovenský rímskokatolícky kňaz, obeť komunizmu († [[1969]]) * [[1932]] – [[Carlos Saura]], španielsky režisér * [[1932]] – [[Paul Virilio]], francúzsky filozof († [[2018]]) * [[1934]] – [[Rudolf Schuster]], slovenský politik a spisovateľ, bývalý prezident Slovenskej republiky * [[1936]] – [[Gianni Vattimo]], taliansky filozof * [[1938]] – [[Pavol Janíček]], slovenský hudobný skladateľ († [[2024]]) * [[1940]] – [[Kao Sing-ťien]], čínsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[1945]] – [[Richard Royce Schrock]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[1946]] – [[Dušan Dušek]], slovenský spisovateľ a scenárista * [[1955]] – [[Mark Hollis]], anglický hudobník a skladateľ ([[Talk Talk]]) * [[1960]] – [[Michael Stipe]], vedúca osobnosť kapely [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]] * [[1962]] – [[Peter Steele]], americký skladateľ, basgitarista a spevák († [[2010]]) * [[1963]] – [[Till Lindemann]], nemecký hudobník, člen skupiny [[Rammstein]] * [[1963]] – [[May-Britt Moserová]], nórska neurovedkyňa, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] * [[1965]] – [[Guy Forget]], francúzsky tenista * [[1965]] – [[Julia Ormondová]], britská herečka * [[1966]] – [[Anna K]], česká speváčka a skladateľka * [[1971]] – [[Pavol Fedor]], slovenský hokejista * [[1975]] – [[Andrej Bičan]], slovenský televízny moderátor * [[1975]] – [[Dag Palovič]], slovenský moderátor * [[1978]] – [[Dominik Hrbatý]], slovenský tenista * [[1979]] – [[Julie Dittyová]], americká tenistka * [[1982]] – [[Bernhard Kohl]], rakúsky cyklista * [[1986]] – [[Sie Šu-wej]], taiwanská tenistka * [[1995]] – [[María Isabel]], španielska speváčka, herečka a víťazka Junior Eurovision Song Contest 2004 * [[1996]] – [[Emma Mackeyová|Emma Mackey]], britsko-francúzska herečka == Úmrtia == [[Súbor:Albert Camus, gagnant de prix Nobel, portrait en buste, posé au bureau, faisant face à gauche, cigarette de tabagisme.jpg|thumb|upright|[[Albert Camus]] († 1960)]] [[Súbor:Michel Galabru 1999 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Michel Galabru]] († 2016)]] * [[1825]] – [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]], prvý kráľ [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Kráľovstva oboch Sicílií]] (* [[1751]]) * [[1831]] – [[James Monroe]], piaty prezident USA (* [[1758]]) * [[1928]] – [[Samuel Zoch]], slovenský politik, verejný činiteľ, cirkevný hodnostár a spisovateľ (* [[1882]]) * [[1941]] – [[Henri Bergson]], francúzsky filozof (* [[1859]]) * [[1942]] – [[Léon Jessel]], nemecký operetný skladateľ (* [[1871]]) * [[1960]] – [[Albert Camus]], francúzsky spisovateľ a filozof (* [[1913]]) * [[1965]] – [[Thomas Stearns Eliot]], americký básnik (* [[1888]]) * [[1986]] – [[Phil Lynott]], gitarista a spevák skupiny [[Thin Lizzy]] (* [[1949]]) * [[1990]] – [[Boris Petrovič Nikoľskij]], sovietsky chemik (* [[1900]]) * [[1996]] – [[Anna Amalie Abertová]], nemecká muzikologička (* [[1906]]) * [[1997]] – [[Andrej Grega]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1920]]) * [[1999]] – [[Martin Katriak]], slovenský vysokoškolský pedagóg, sociológ, kultúrno-osvetový pracovník (* [[1913]]) * [[2004]] – [[Brian Gibson]], anglický filmový režisér (* [[1944]]) * [[2004]] – [[Helena Růžičková]], česká herečka (* [[1936]]) * [[2005]] – [[Frank Harary]], americký matematik, zaoberal sa teóriou grafov (* [[1921]]) * [[2006]] – [[Irving Layton]], kanadský spisovateľ a básnik (* [[1912]]) * [[2007]] – [[Gáspár Nagy]], maďarský spisovateľ (* [[1949]]) * [[2010]] – [[Johan Ferrier]], prvý prezident [[Surinam]]u (* [[1910]]) * [[2011]] – [[Salmán Tasír]], pakistanský politik (* [[1946]]) * [[2013]] – [[Jozef Kočiš]], slovenský historik a archivár (* [[1928]]) * [[2016]] – [[László Bulcsú]], chorvátsky jazykovedec, spisovateľ, prekladateľ a polyglot, ktorý hovoril viac ako 40 jazykmi (* [[1922]]) * [[2016]] – [[Michel Galabru]], francúzsky herec (* [[1922]]) * [[2018]] – [[Ivan Otto Schwarz]], česko-slovenský generál, veterán západného odboja (* [[1923]]) * [[2021]] – [[Martinus Veltman]], holandský teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1931]]) * [[2024]] – [[Glynis Johnsová]], britská herečka (* [[1923]]) * [[2024]] – [[Christian Oliver]], nemecký herec, známy zo seriálu [[Kobra 11]] (* [[1972]]) {{mesiace}} [[Kategória:4. január| ]] [[Kategória:Január| 04]] [[Kategória:Dni|~0104]] q08q32ycgwti63upd3mx35ct0ah0z6n 0 3637 8218626 8205527 2026-05-23T18:46:39Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8218626 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1939}} == Udalosti == * {{0}}[[2. marec]] – [[Eugenio Pacelli]] bol zvolený za [[pápež]]a a prijal meno [[Pius XII.]] * [[13. marec]] – [[Adolf Hitler]] pozval [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] do [[Berlín]]a, kde ho vyzval na vyhlásenie nezávislosti Slovenskej republiky, v opačnom prípade by slovenské územie bolo rozdelené medzi [[Maďarsko]]m a [[Poľsko]]m * [[14. marec]] – bol vyhlásený [[vznik prvej Slovenskej republiky]] * [[15. marec]] – Adolf Hitler vyhlásil [[protektorát Čechy a Morava]] * [[28. marec]] – frankisti dobyli [[Madrid]], čím bola [[Španielska občianska vojna (1936)|občianska vojna v Španielsku]] rozhodnutá * {{0}}[[7. apríl]] – [[Taliansko]] napadlo [[Albánsko]] * [[11. apríl]] – [[Maďarsko]] opustilo [[Liga národov|Ligu národov]] * {{0}}[[7. máj]] – [[Španielsko]] opustilo Ligu národov * [[23. august]] – [[Adolf Hitler|Hitler]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] si rozdelili východnú Európu medzi sebou. [[Fínsko]], [[pobaltské štáty]] a východné Poľsko pripadnú Sovietskemu zväzu. Západné Poľsko pripadne Nemecku. ([[Pakt Molotov-Ribbentrop]]) * [[30. august]] – [[Poľsko]] začalo mobilizáciu * [[31. august]] – Nemci zinscenovali [[prepadnutie vysielača v Gliwiciach]], ktoré poslúžilo ako zámienka pre rozpútanie [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] * {{0}}[[1. september]] – [[Druhá svetová vojna]]: Poľské septembrové ťaženie – Nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko, začala sa vojna * {{0}}[[3. september]] – Druhá svetová vojna: [[Francúzsko]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Spojené kráľovstvo]] vyhlásilo vojnu Nemecku * {{0}}[[5. september]] – Druhá svetová vojna: [[Spojené štáty]] vyhlásili neutralitu * {{0}}[[6. september]] – Druhá svetová vojna: [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] vyhlásila vojnu Nemecku * {{0}}[[9. september]] – začala [[bitka na Bzure]], najväčšia bitka poľského ťaženia * [[10. september]] – Druhá svetová vojna: [[Kanada]] vyhlásila vojnu Nemecku * [[17. september]] – Druhá svetová vojna: Invázia Sovietskeho zväzu do Poľska a následná okupácia východných poľských území * [[27. september]] – Druhá svetová vojna: [[Varšava]] sa vzdala Nemecku, Modlin sa vzdal o deň neskôr, posledné veľké poľské jednotky sa vzdali pri Kocku o 8 dní neskôr * [[29. september]] – kapitulovala [[pevnosť Modlin]] * {{0}}[[2. október]] – kapitulovali obrancovia [[Helská kosa|Helskej kosy]] * {{0}}[[5. október]] – kapituláciou jednotiek generála [[Franciszek Kleeberg|Franciszka Kleeberga]] bol ukončený organizovaný odpor poľskej armády * {{0}}[[8. október]] – Druhá svetová vojna: Nemecko k sebe pripojilo Západné Poľsko * [[14. október]] – [[ponorka]] [[U-47]] [[Günther Prien|Günthera Priena]] prenikla do hlavnej základne britského námorníctva [[Scapa Flow]] a potopila ''[[HMS Royal Oak (08)|HMS Royal Oak]]'' * {{0}}[[8. november]] – [[Adolf Hitler]] tesne unikol [[atentát]]u * [[30. november]] – [[Zimná vojna]]: Invázia sovietskych jednotiek do Fínska a dosiahnutie Mannerheimovej línie, začiatok vojny * {{0}}[[5. december]] – Sovietske vojská dosiahli [[Mannerheimova línia|Mannerheimovu líniu]], pásmo opevnení medzi [[Ladožské jazero|Ladožským jazerom]] a [[Fínsky záliv|Fínskym zálivom]] * [[14. december]] – Sovietsky zväz bol vylúčený z Ligy národov kvôli napadnutiu Fínska * [[17. december]] – potopená [[vojnová loď|bojová loď]] ''[[Admiral Graf Spee (ťažký krížnik)|Admiral Graf Spee]]'' * [[27. december]] – [[zemetrasenie]] vo východnej [[Anatólia|Anatólii]] ([[Turecko]]), okolo 100 000 mŕtvych * [[29. december]] – prvý raz vzlietol prototyp amerického bombardovacieho lietadla [[B-24 Liberator]] * [[30. december]] – prvý raz vzlietol prototyp sovietskeho bojového lietadla [[Il 2]] == Nobelova cena == * za literatúru: [[Frans Eemil Sillanpää]] * za medicínu: [[Gerhard Domagk]] * za fyziku: [[Ernest Lawrence]] * za chémiu: [[Adolf Butenandt]] * za mier: nebola udelená == Narodenia == [[Súbor:Seamus Heaney Photograph Edit.jpg|náhled|upright|[[Seamus Heaney]] (* 13. apríl)]] [[Súbor:Nada Urbankova 1.jpg|náhled|upright|[[Naďa Urbánková]] (* 30. jún)]] [[Súbor:Karel Gott 2014.JPG|náhled|upright|[[Karel Gott]] (* 14. júl)]] [[Súbor:Eva Pilarová.jpg|náhled|upright|[[Eva Pilarová]] (* 9. august)]] [[Súbor:Tina turner 21021985 01 350.jpg|náhled|upright|[[Tina Turner]] (* 26. november)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhled|upright|[[Josef Abrhám]] (* 14. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Peter Blaho]], slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg († [[2018]]) * {{0}}1. január – [[Michèle Mercierová]], francúzska herečka * {{0}}[[5. január]] – [[Jaroslav Walter]], česko-slovenský hokejista a tréner († [[2014]]) * [[14. január]] – [[Anton Zachariáš]], slovenský esperantista († [[2000]]) * [[17. január]] – [[Zohar Manna]], americký informatik a profesor († [[2018]]) * [[23. január]] – [[Pavel Delinga]], slovenský politik * [[24. január]] – [[Jan Lichardus]], slovensko-nemecký archeológ († [[2004]]) * [[28. január]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut († [[2026]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Fritjof Capra]], rakúsky fyzik, holista a teoretik * {{0}}1. február – [[Claude François]], francúzsky spevák, skladateľ a tanečník († [[1978]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Dale Mortensen]], americký ekonóm († [[2014]]) * {{0}}[[8. február]] – [[František Dancák]], slovenský gréckokatolícky kňaz (stavroforný protojerej) a publicista († [[2018]]) * [[11. február]] – [[Rudolf Chmel]], slovenský literárny vedec a politik * [[12. február]] – [[Ray Manzarek]], americký hudobník ([[The Doors]]) († [[2013]]) * [[13. február]] – [[Valerij Iľjič Roždestvenskij]], sovietsky kozmonaut ruskej národnosti († [[2011]]) * [[14. február]] – [[Eugene Fama]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * [[17. február]] – [[Ján Šimonovič]], slovenský básnik († [[1994]]) * [[28. február]] – [[Jozef Iľko]], slovenský meteorológ * {{0}}[[5. marec]] – [[Milan Marčok]], slovenský vysokoškolský pedagóg a regionálny politik († [[2025]]) * [[12. marec]] – [[Josef Michl]], český chemik, pedagóg a akademik († [[2024]]) * [[13. marec]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár († [[2026]]) * [[14. marec]] – [[Bertrand Blier]], francúzsky režisér († [[2025]]) * 14. marec – [[William Benjamin Lenoir]], americký astronaut († [[2010]]) * [[15. marec]] – [[Laco Tropp]], slovenský džezový bubeník († [[2018]]) * [[16. marec]] – [[Ján Pišút]], slovenský teoretický fyzik, univerzitný profesor a ponovembrový minister školstva († [[2018]]) * [[20. marec]] – [[Brian Mulroney]], kanadský politik, v rokoch 1984 až 1993 predseda vlády Kanady († [[2024]]) * [[29. marec]] – [[Terence Hill]], taliansky herec * [[30. marec]] – [[Jozef Bomba]], slovenský futbalista (obranca) († [[2005]]) * 30. marec – [[Ratko Janev]], macedónsky jadrový fyzik († [[2019]]) * 30. marec – [[Vlastimil Kovalčík]], slovenský básnik, esejista a prekladateľ * {{0}}[[2. apríl]] – [[Marvin Gaye]], americký spevák († [[1984]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Štefan Píšša]], slovenský bábkoherec († [[2008]]) * {{0}}4. apríl – [[Danny Thompson]], britský kontrabasista († [[2025]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Alojz Hanúsek]], slovenský kameraman († [[2000]]) * [[13. apríl]] – [[Seamus Heaney]], írsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2013]]) * [[19. apríl]] – [[Adolfína Tačová]], bývalá česko-slovenská športová gymnastka * 19. apríl – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu († [[2026]]) * [[23. apríl]] – [[Jozef Adamovič]], slovenský herec († [[2013]]) * 23. apríl – [[Viera Benková]], srbská spisovateľka a poetka slovenskej národnosti * [[24. apríl]] – [[Ján Melkovič]], slovenský herec a muzikant († [[2004]]) * 24. apríl – [[Ernst Zündel]], nemecký neonacistický publicista, spochybňujúci holokaust († [[2017]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Iva Mojžišová]], slovenská teoretička a historička umenia († [[2014]]) * {{0}}4. máj – [[Amos Oz]], izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista († [[2018]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University († [[2022]]) * [[11. máj]] – [[Ján Berky-Mrenica]], slovenský huslista († [[2008]]) * [[13. máj]] – [[Harvey Keitel]], americký herec * [[18. máj]] – [[Giovanni Falcone]], taliansky prokurátor († [[1992]]) * 18. máj – [[Peter Grünberg]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[19. máj]] – [[Štefan Páll]], slovenský futbalista (útočník) a tréner († [[2022]]) * 19. máj – [[Ján Rojko (maliar)|Ján Rojko]], slovenský maliar a reštaurátor († [[2017]]) * [[22. máj]] – [[Dick Berk]], americký jazzový bubeník († [[2014]]) * [[23. máj]] – [[Darina Mauréry]], slovenská sopranistka * [[25. máj]] – sir [[Ian McKellen]], britský divadelný aj filmový herec * [[27. máj]] – [[Alta Vášová]], slovenská prozaička a scenáristka * 27. máj – [[Don Williams]], americký country hudobník, člen Grand Ole Opry († [[2017]]) * [[28. máj]] – [[Július Koller]], slovenský výtvarný umelec († [[2007]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Ján Pauliny]], slovenský arabista († [[2021]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Norbert Beňuška]], slovenský agronóm († [[2017]]) * {{0}}[[7. jún]] – [[Dimitrios Salachas]], titulárny biskup Gratianopolisu a apoštolský exarcha Gréckej gréckokatolíckej cirkvi v Aténach. († [[2023]]) * [[20. jún]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník († [[2022]]) * [[21. jún]] – [[Charles Jencks]], americký architekt, krajinný architekt, sochár, dizajnér, teoretik a kritik architektúry († [[2019]]) * 21. jún – [[Alojz Lorenc]], slovenský kryptológ, československý policajný generál, bezpečnostný konzultant * [[27. jún]] – [[Jolanta Wadowská-Królová]], poľská lekárka a pediatrička († [[2023]]) * [[30. jún]] – [[Pavol Suržin]], slovenský básnik († [[1992]]) * 30. jún – [[Naďa Urbánková]], česká speváčka a herečka († [[2023]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Karen Blacková]], americká herečka, scenáristka a speváčka († [[2013]]) * {{0}}1. júl – [[Francis Giacobetti]], francúzsky fotograf, režisér, producent a scenárista († [[2025]]) * {{0}}1. júl – [[Branislav Vargic]], slovenský zbormajster, dramaturg a korepetítor († [[2017]]) * {{0}}[[7. júl]] – [[Jelena Vasilievna Obrazcovová]], ruská operná speváčka († [[2015]]) * {{0}}7. júl – [[Karol Šafárik]], slovenský tenista a tenisový tréner * [[14. júl]] – [[Karel Gott]], český spevák († [[2019]]) * [[27. júl]] – [[Gabriela Vránová]], česká herečka, dabérka a divadelná pedagogička († [[2018]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Wes Craven]], americký filmový režisér a scenárista († [[2015]]) * {{0}}2. august – [[John W. Snow]], americký politik * {{0}}[[7. august]] – [[Bronislav Poloczek]], český divadelný a filmový herec († [[2012]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Jana Andrsová]], česká baletná umelkyňa, pedagogička a herečka († [[2023]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Eva Pilarová]], česká speváčka a herečka († [[2020]]) * {{0}}9. august – [[Romano Prodi]], taliansky politik * [[11. august]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český herec, spevák, scenárista, režisér, tlmočník, moderátor a textár († [[2024]]) * [[16. august]] – [[Valerij Viktorovič Riumin]], ruský kozmonaut († [[2022]]) * [[19. august]] – [[Alan Baker]], anglický matematik († [[2018]]) * 19. august – [[Ginger Baker]], anglický bubeník († [[2019]]) * [[30. august]] – [[John Peel]], anglický DJ a rozhlasový moderátor († [[2004]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Lily Tomlin]], americká herečka, komička, speváčka, spisovateľka a producentka * {{0}}[[5. september]] – [[Clay Regazzoni]], švajčiarsky automobilový pretekár († [[2006]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Stanislav Jevgrafovič Petrov]], sovietsky dôstojník († [[2017]]) * {{0}}[[8. september]] – [[Ján Futák (matematik)|Ján Futák]], slovenský matematik († [[1994]]) * {{0}}[[9. september]] – [[Lev Bukovský]], slovenský matematik († [[2021]]) * [[17. september]] – [[Vladimir Meňšov]], ruský herec a režisér * [[18. september]] – [[Frankie Avalon]], americký herec spevák * 18. september – [[Jorge Sampaio]], portugalský politik, právnik a bývalý prezident Portugalskej republiky († [[2021]]) * [[20. september]] – [[Michu Meszaros]], herec USA († [[2016]]) * 21. september – [[Vladimír Weiss (1939)|Vladimír Weiss]], slovenský futbalista, česko-slovenský reprezentant, strieborný olympijský medailista (1964) († [[2018]]) * [[22. september]] – [[Džunko Tabei]], japonská horolezkyňa, prvá žena na [[Mount Everest]]e († [[2016]]) * [[24. september]] – [[Wayne Henderson]], americký jazzový pozounista († [[2014]]) * [[29. september]] – [[Larry Linville]], herec USA († [[2003]]) * 29. september – [[Ivan Stanislav]], slovenský diplomat, novinár, spisovateľ, spevák a organizátor kultúrneho života († [[2003]]) * [[30. september]] – [[Jean-Marie Lehn]], francúzsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * {{0}}[[2. október]] – [[Jurij Nikolajevič Glazkov]], sovietsky kozmonaut († [[2008]]) * {{0}}2. október – [[Dan Spătaru]], rumunský spevák († [[2004]]) * {{0}}[[7. október]] – [[John Hopcroft]], americký počítačový teoretický vedec * {{0}}7. október – [[Harold Kroto]], britský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2016]]) * {{0}}7. október– [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat († [[2026]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Nicholas Grimshaw]], britský architekt († [[2025]]) * [[11. október]] – [[Zenon Grocholewski]], poľský kardinál († [[2020]]) * [[14. október]] – [[Ralph Lauren]], americký módny návrhár * [[18. október]] – [[Stanislav Husár]], slovenský politik * [[24. október]] – [[F. Murray Abraham]], americký herec * [[27. október]] – [[John Cleese]], britský herec, komik, spisovateľ a filmový producent * {{0}}[[1. november]] – [[Bernard Kouchner]], francúzsky lekár a politik * {{0}}[[7. november]] – [[Barbara Liskovová]], americká informatička * [[12. november]] – [[Lucia Poppová]], slovenská operná speváčka († [[1993]]) * [[15. november]] – [[Yaphet Kotto]], americký herec († [[2021]]) * [[18. november]] – [[Margaret Atwoodová]], kanadská spisovateľka, poetka, feministická a sociálna aktivistka * 18. november – [[John O’Keefe]], americko-britský neurovedec, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[19. november]] – [[Emil Constantinescu]], prezident Rumunska * 19. november – [[Eugen Magda]], slovenský športový novinár, publicista a spisovateľ († [[2021]]) * [[23. november]] – [[Elmarie Wendel]], americká herečka († [[2018]]) * [[26. november]] – [[Jozef Dolinský]], slovenský baletný tanečník, choreograf a baletný režisér * 26. november – [[Tina Turner]], americká rocková speváčka a herečka († [[2023]]) * [[27. november]] – [[Laurent-Désiré Kabila]], prezident Konžskej demokratickej republiky († [[2001]]) * 27. november – [[Vladimír Popovič]], slovenský maliar a výtvarník († [[2025]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Milan Veselý]], slovenský výtvarník, ilustrátor a dizajnér († [[2015]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt a urbanista († [[2022]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Šlachta]], slovenský architekt († [[2016]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Alojz Wawruch]], maďarský matematik, pedagóg († [[1999]]) * [[14. december]] – [[Josef Abrhám]], český herec († [[2022]]) * 14. december – [[Stephen Cook]], americký informatik * [[17. december]] – [[Eddie Kendricks]], americký spevák a skladateľ († [[1992]]) * [[26. december]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik († [[2022]]) * 26. december – [[Phil Spector]], americký hudobný producent († [[2021]]) == Úmrtia == [[Súbor:William Butler Yeats by George Charles Beresford.jpg|náhled|upright|[[William Butler Yeats]] († 28. január)]] [[Súbor:Alfons Mucha LOC 3c05828u.jpg|náhled|upright|[[Alfons Mucha]] († 14. júl)]] [[Súbor:Sigmund Freud 1926.jpg|náhled|upright|[[Sigmund Freud]] († 23. september)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Roman Dmowski]], poľský politik a štátnik (* [[1864]]) * {{0}}[[3. január]] – [[František Jehlička]], slovenský kňaz a politik (* [[1879]]) * [[12. január]] – [[Miloš Weingart]], český jazykovedec, slavista, byzantológ, literárny historik a prekladateľ (* [[1890]]) * [[17. január]] – [[Zoltán Bálint]], maďarský architekt (* [[1871]]) * [[24. január]] – [[Maximilian Bircher-Benner]], švajčiarsky lekár a priekopník v stravovacom výskume (* [[1867]]) * 24. január – [[Julius von Kennel]], estónsky prírodovedec (* [[1854]]) * [[28. január]] – [[William Butler Yeats]], írsky básnik, dramatik a esejista, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1865]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Vladimir Šuchov]], ruský vedec, architekt a amatérsky fotograf (* [[1853]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Edward Sapir]], americký jazykovedec a antropológ (* [[1884]]) * [[10. február]] – [[Pius XI.]], pápež (* [[1857]]) * [[11. február]] – [[Franz Schmidt]], rakúsky violončelista, klavirista, skladateľ a pedagóg (* [[1874]]) * 11. február – [[Elena Šoltésová]], slovenská prozaička, redaktorka a publicistka (* [[1855]]) * [[22. február]] – [[Alexandr Jegorov]], sovietsky armádny veliteľ a obeť stalinských čistiek (* [[1883]]) * 22. február – [[Antonio Machado]], španielsky básnik (* [[1875]]) * [[27. február]] – [[Nadežda Konstantinovna Krupská]], ruská revolucionárka a sovietska politička (* [[1869]]) * {{0}}[[2. marec]] – [[Howard Carter]], britský archeológ a egyptológ (* [[1874]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Rudolf Lazarevič Samojlovič]], ruský polárny bádateľ, geograf, geológ a profesor (* [[1881]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Ferdinand von Lindemann]], nemecký matematik (* [[1852]]) * [[13. marec]] – [[Lucien Lévy-Bruhl]], francúzsky filozof (* [[1857]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Anton Semionovič Makarenko]], ukrajinský spisovateľ a pedagóg, tvorca systému kolektívnej výchovy (* [[1874]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[František Horváth]], slovenský huslista a primáš, šíriteľ slovenských ľudových piesní (* [[1855]]) * [[22. máj]] – [[Jiří Mahen]], český spisovateľ (* [[1882]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Raymond Orteig]], americký hoteliér, vypisovateľ [[Orteigova cena|Orteigovej ceny]] (* [[1870]]) * [[17. jún]] – [[Johann Franz]], horský vodca v Tatrách (* [[1863]]) * [[19. jún]] – [[Grace Abbottová]], americká sociálna reformátorka (* [[1878]]) * [[14. júl]] – [[Alfons Mucha]], český maliar a dizajnér obdobia secesie (* [[1860]]) * [[15. júl]] – [[Eugene Bleuler]], švajčiarsky psychiater (* [[1857]]) * [[11. august]] – [[Paul Epstein]], nemecký matematik (* [[1871]]) * [[23. september]] – [[Sigmund Freud]], rakúsky lekár a psychológ (* [[1856]]) * [[23. október]] – [[Zane Grey]], americký spisovateľ westernov (* [[1872]]) * [[28. október]] – [[Alice Brady]], americká herečka (* [[1892]]) * [[31. október]] – [[Otto Rank]], rakúsky psychoanalytik (* [[1884]]) * [[11. november]] – [[Jan Opletal]], český študent, zabitý pri protinacistickej demonštrácii (* [[1915]]) * [[15. november]] – [[Jozef Buday]], slovenský politik (* [[1877]]) * [[17. november]] – [[Marek Frauwirth]], slovenský študentský aktivista židovského pôvodu, popravený gestapom v Prahe (* [[1911]]) * [[26. november]] – [[Arne Novák]], český literárny historik (* [[1880]]) * [[28. november]] – [[James Naismith]], kanadský vysokoškolský pedagóg, zakladateľ športovej disciplíny basketbalu (* [[1861]]) * [[23. december]] – [[Anthony Fokker]], holandský letecký konštruktér a výrobca lietadiel (* [[1890]]) * [[25. december]] – [[Ján Brežný]], slovenský politik (* [[1871]]) [[Kategória:1939| ]] [[Kategória:Roky| 1939]] skt7q7qahsye6o04rtveswz2bojn77v 0 3973 8218711 8175223 2026-05-24T00:46:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218711 wikitext text/x-wiki {{pozri|Konžskej republike|Kongo (Brazzaville)|Konžskej demokratickej republike}} {{Infobox štát | Celý názov =Konžská demokratická republika | 2. pád názvu = Konžskej demokratickej republiky | Vlajka = Flag of the Democratic Republic of the Congo.svg | Znak = Coat of arms of the Democratic Republic of the Congo (grey spear).svg | Poloha = Democratic Republic of the Congo (orthographic projection).svg | Motto = Justice - Paix - Travail<br />(Spravodlivosť - Mier - Práca) | Hymna = [[Debout Congolais]]<br />(Vstávajte, Konžania) | Dlhý miestny názov = République démocratique du Congo | Krátky miestny názov = Congo | Hlavné mesto = [[Kinshasa]] | ŠírkaSt = 4 | ŠírkaMin = 24 | ŠírkaSJ = j | DĺžkaSt = 15 | DĺžkaMin = 24 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Kinshasa]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Regionálne jazyky =[[lingalčina]], [[kikongo]], [[swahilčina]], [[lubčina]] | Štátne zriadenie = poloprezidentská [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Félix Thisekedi]]<br />[[Jean-Michel Sama Lukonde]] | Vznik = [[30. jún]] [[1960]] | Susedia = [[Angola]], [[Burundi]], [[Stredoafrická republika]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], [[Rwanda]], [[Južný Sudán]], [[Tanzánia]], [[Uganda]], [[Zambia]] | Rozloha = 2 345 409 | Poradie rozloha = 11 | Rozloha vody = 77 867,58 | Percento vody = 3,32 | Odhad počtu obyvateľov = 105 061 492 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 15 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 46,3 | Poradie hustota = 178 | HDP = {{rast}} 67,512 miliárd | Rok HDP = 2023 | Poradie HDP = 86 | HDP na hlavu = {{pokles}} 675 | Poradie HDP na hlavu = 190 | HDI = 0,481 | Rok HDI = 2022 | Poradie (HDI) = 180 | Kategória HDI = <span style="color:#FF0000;">nízky</span> | Mena = [[konžský frank]] | Kód meny = CDF | Časové pásmo = [[WAT]], [[CAT]] | UTC posun = +1 až +2 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +1 až +2 | Medzinárodný kód = COD / CD | Kód motorových vozidiel = CD | Internetová doména = .cd | Smerové telefónne číslo = 243 | Poznámky = }} '''Konžská demokratická republika''' alebo jednoducho '''Kongo''', je štát v [[Stredná Afrika|strednej Afrike]]. Podľa rozlohy je KDR [[Zoznam afrických štátov podľa rozlohy|druhou najväčšou krajinou Afriky]] a [[Zoznam štátov podľa rozlohy|11. najväčšou krajinou sveta]]. S približne 105 miliónmi obyvateľov je najľudnatejšou frankofónnou krajinou na svete a štvrtou najväčšou krajinou v [[Afrika|Afrike]]. Hlavným a najväčším mestom krajiny je [[Kinshasa]], ktorá je zároveň hospodárskym centrom. Krajina hraničí s [[Kongo (Brazzaville)|Konžskou republikou]], [[Stredoafrická republika|Stredoafrickou republikou]], [[Južný Sudán|Južným Sudánom]], [[Uganda|Ugandou]], [[Rwanda|Rwandou]], [[Burundi]], [[Tanzánia|Tanzániou]] (cez jazero [[Tanganika (jazero)|Tanganika]]), [[Zambia|Zambiou]], [[Angola|Angolou]], [[Exkláva|exklávou]] [[Cabinda]] v Angole a južným [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Územie KDR, ktorého stredobodom je [[Konžská panva|povodie rieky Kongo]], bolo prvýkrát osídlené stredoafrickými pastiermi približne pred 90 000 rokmi a približne pred 3 000 rokmi sa naň [[Rozšírenie Bantuov|rozšírili Bantuovia]]. Na západe v okolí ústia rieky [[Kongo (rieka)|Kongo]] vládlo od 14. do 19. storočia [[Konžské kráľovstvo]]. Na severovýchode, v strede a na východe vládli od 16. a 17. storočia do 19. storočia kráľovstvá [[Azandeovia|Azandeov]], [[Kráľovstvo Luba|Luba]] a [[Kráľovstvo Lunda|Lunda]]. Belgický kráľ [[Leopold II. (Belgicko)|Leopold II.]] v roku 1885 formálne získal práva na územie Konga od koloniálnych štátov Európy a vyhlásil krajinu za svoje súkromné vlastníctvo a pomenoval ju [[Konžský slobodný štát]]. V rokoch 1885 až 1908 jeho [[Force Publique|koloniálna armáda]] nútila miestne obyvateľstvo vyrábať [[Prírodný kaučuk|kaučuk]] a páchala rozsiahle [[Zverstvá v Konžskom slobodnom štáte|zverstvá]]. V roku 1908 sa Leopold vzdal územia, ktoré sa tak stalo [[Belgické Kongo|belgickou kolóniou]]. Kongo získalo [[Konžská republika (Léopoldville)|nezávislosť]] od [[Belgicko|Belgicka]] 30. júna 1960 a okamžite čelilo sérii [[Konžská kríza|secesionistických hnutí]], zavraždeniu premiéra [[Patrice Lumumba|Patricea Lumumbu]] a uchopeniu moci [[Mobutu Sese Seko|Mobutu Sese Sekom]] počas štátneho prevratu v roku 1965. Mobutu v roku 1971 premenoval krajinu na [[Zair]] a zaviedol tvrdú personalistickú [[Diktatúra|diktatúru]] až do svojho zvrhnutia v roku 1997 v [[Prvá konžská vojna|prvej konžskej vojne]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Congo, Democratic Republic of the|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/congo-democratic-republic-of-the/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-05-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109223451/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/congo-democratic-republic-of-the|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref> Potom sa krajina premenovala naspäť a v rokoch 1998 až 2003 čelila [[Druhá konžská vojna|druhej konžskej vojne]], v ktorej zahynulo 5,4 milióna ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Deadliest War In The World | url = https://time.com/archive/6677348/the-deadliest-war-in-the-world/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2006-05-28 | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en | meno = Simon Robinson and Vivienne | priezvisko = Walt | url archívu = https://web.archive.org/web/20250221072718/https://time.com/archive/6677348/the-deadliest-war-in-the-world/ | dátum archivácie = 2025-02-21 }}</ref> Vojna sa skončila za vlády prezidenta [[Joseph Kabila|Josepha Kabilu]], ktorý krajine vládol v rokoch 2001 až 2019 a za ktorého vlády boli ľudské práva v krajine naďalej nedostatočné a často dochádzalo k ich porušovaniu, ako napríklad k násilným zmiznutiam, mučeniu, svojvoľnému väzneniu a obmedzovaniu občianskych slobôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Democratic Republic of Congo in Crisis {{!}} Human Rights Watch | url = https://www.hrw.org/blog-feed/democratic-republic-congo-crisis | vydavateľ = www.hrw.org | dátum prístupu = 2024-05-29}}</ref> Po všeobecných voľbách v roku 2018, pri prvom pokojnom prechode moci v krajine od získania nezávislosti, Kabilu vo funkcii prezidenta vystriedal [[Félix Tshisekedi]], ktorý odvtedy zastáva funkciu prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Congo's surprise new leader in 1st peaceful power transfer | url = https://apnews.com/general-news-2d0729b681354355a2b2903c93c59a2f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2019-01-24 | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en}}</ref> Od roku 2015 prebieha na východe DR Kongo vojenský [[Konflikt v Kivu|konflikt v provincii Kivu]]. Konžská demokratická republika je mimoriadne bohatá na [[Prírodný zdroj|prírodné zdroje]], ale trpela politickou nestabilitou, nedostatočnou infraštruktúrou, korupciou a storočiami komerčnej aj koloniálnej ťažby a využívania, po ktorých nasledovalo viac ako 60 rokov nezávislosti s malým rozsiahlym rozvojom.<ref>{{Citácia periodika|titul=DR Congo: Cursed by its natural wealth|url=https://www.bbc.com/news/magazine-24396390|periodikum=BBC News|dátum=2013-10-09|dátum prístupu=2024-05-29|jazyk=en-GB}}</ref> Okrem hlavného mesta Kinshasa sú ďalšie dve najväčšie mestá, [[Lubumbashi]] a [[Mbuji-Mayi]], baníckymi obcami. Najväčším vývozným artiklom KDR sú nerastné suroviny, pričom Čína v roku 2019 prijala viac ako 50 % jej vývozu.<ref name=":1" /> V roku 2021 bola úroveň ľudského rozvoja DR Kongo podľa [[Index ľudského rozvoja|indexu ľudského rozvoja]] na 179. mieste zo 191 krajín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foreword by UNDP Administrator | url = https://www.un-ilibrary.org/content/books/9789210019293c001 | vydavateľ = www.un-ilibrary.org | dátum vydania = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en | poznámka = DOI: 10.18356/9789210019293c001 | meno = United Nations Development | priezvisko = Programme}}</ref> a [[Organizácia Spojených národov|OSN]] ju zaraďuje medzi [[najmenej rozvinuté krajiny]]. V roku 2018 po dvoch desaťročiach rôznych občianskych vojen a pokračujúcich vnútorných konfliktov žilo v susedných krajinách stále približne 600 000 konžských utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yahoo je súčasťou skupiny značiek Yahoo | url = https://consent.yahoo.com/v2/collectConsent?sessionId=3_cc-session_37c2780b-d612-4195-853e-d5ebb48cf4e0 | vydavateľ = consent.yahoo.com | dátum prístupu = 2024-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240529200726/https://consent.yahoo.com/v2/collectConsent?sessionId=3_cc-session_37c2780b-d612-4195-853e-d5ebb48cf4e0 | dátum archivácie = 2024-05-29 }}</ref> Dvom miliónom detí hrozí hladomor a boje vyhnali z domovov 4,5 milióna ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Violence is roiling the Democratic Republic of Congo. Some say it's a strategy to keep the president in power | url = https://www.latimes.com/world/africa/la-fg-congo-crisis-20180412-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2018-04-12 | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> Krajina je členom OSN, [[Hnutie nezúčastnených krajín|Hnutia nezúčastnených krajín]], [[Africká únia|Africkej únie]], [[Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku|COMESA]], [[Juhoafrické rozvojové spoločenstvo|Juhoafrického rozvojového spoločenstva]], [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Medzinárodnej organizácie Frankofónie]] a [[Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov|Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov]]. == Dejiny == === Prehistorické obdobie === Počas druhého tisícročia pred naším letopočtom môžeme pozorovať vlnu vyspelosti neolitických ľudí na severe a severozápade strednej Afriky. U týchto ľudí fungoval istý druh agrokultúrneho spoločenstva. O niekoľko storočí neskôr (približne pred 2600 rokmi) boli ľuďom na juhu dnešného Kamerunu známe [[banán]]y. Medzi rokmi 500 a 0 pred Kr. sa prví neolitickí ľudia objavujú na juhu Kamerunu na oboch brehoch rieky [[Sanaga]] a prvé neolitické zaľudnenie zo severnej a západnej časti strednej Afriky môžeme odsledovať na juh a juhovýchod. V KDR sa prvé osady v okolí jazier [[Mbandaka]] a [[Tumba]] spájajú s „Imboga tradíciou“ a rokom 600 pred Kr. Na hraniciach s Angolou je to zas „tradícia Ngovo“ a rok 300 pred Kr., čo ukazuje na príchod [[neolit]]ickej vlny pokroku. V Kivu na východe krajiny sa pred 2600 rokmi objavili dediny „Urewe tradície“. V Kongu sa našlo málo archeologických lokalít a všetky sú západným predĺžením kultúry [[Urewe]], ktorá je známa predovšetkým v Ugande, Rwande, Burundi a v západnej [[Keňa|Keni]] a [[Tanzánia|Tanzánii]]. Už od počiatku tejto kultúry, ľudia poznali tavenie kovov ako dokladajú nálezy taviacich pecí v [[Rwanda|Rwande]] a [[Burundi]]. Najstaršie nálezy ďalej na západ sú známe z Kamerunu a blízko malého mesta [[Bouar]] v strednej Afrike. Dáta z [[Kamerun]]u poukazujú na počiatky tavenia železa v rokoch 600{{--}}700 pred Kr. severne od rovníkového pralesa. Táto technológia bola vyvinutá samostatne od predchádzajúcej neolitickej expanzie 900 rokov dozadu. Riečny systém [[Kongo (rieka)|Kongo]] bol pomaly proti prúdu osídlený osadníkmi. Neolitickí [[bantu]]-hovoriaci ľudia vytlačili [[pygmejci|pygmejcov]] (známych tiež z regiónov „Bitwa“ a „Twa“) do druhotných častí zeme. Ďalšie migrácie z regiónov [[Darfúr]] a [[Kordofan]] v dnešnom [[Sudán]]e na severovýchod a východných afričanov do východného Konga premiešali etnické zloženie obyvateľstva regiónu. Bantuovia priniesli zmiešanú ekonomiku založenú na agrokultúre, malých zásobách, rybárčení, zbere ovocia, lovení a arborikultúre pred 3 500 rokmi, techniky spracovania železa, pravdepodobne zo Západnej Afriky, sa datujú omnoho neskôr. Ľudia z tejto oblasti založili Bantuskú jazykovú rodinu ako hlavnú sadu jazykov pre obyvateľov Konga. V piatom storočí sa začínala vytvárať spoločnosť na brehoch rieky „Lualaba“ (dnešná provincia [[Katanga (provincia)|Katanga]]). Táto kultúra, známa ako Upemba, sa vyvinula do kráľovstva [[Luba]]. Proces, pri ktorom sa pôvodná kultúra Upemba vyvinula do kráľovstva Luba bol postupný a komplexný. Táto transformácia prebiehala bez prerušenia s niekoľkými odlišnými spoločenstvami vyvíjajúcimi sa mimo Upembskej kultúry ale podriadene vývoju Luba. Každé z týchto kráľovstiev sa stalo veľmi bohatým prevažne z dôvodu miestneho minerálneho bohatstva, hlavne [[ruda|rudy]]. Civilizácia začala rozvíjať a implementovať technológie založené na železe a medi popri obchodovaní so slonovinou a inými artiklami. Kráľovstvo Luba ustanovilo silnú obchodnú požiadavku pre ich kovové technológie a bolo schopné zriadiť ďalekosiahlu obchodnú sieť (presahujúcu {{km|1500|m}}, siahajúc až k Indickému oceánu). V 16. storočí začalo byť riadené silnou centralizovanou vládou na čele s náčelníkom. === Slobodný štát Kongo (1870{{--}}1908) === Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo medzi zhruba od [[1870]] do 20. rokov 20. storočia – prvé sirom [[Henry Morton Stanleyom]], ktorého sponzoroval belgický kráľ [[Leopold II. (Belgicko)|Leopold II.]], ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predsedovi [[Association Internationale Africaine]] poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v [[Berlín]]e v roku [[1885]]. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho [[Slobodný štát Kongo]]. Leopoldov režim začal podnikať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice, od pobrežia do Leopolvillu (dnes [[Kinshasa]]), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na to čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie čo malo za následok surové vykorisťovanie Afričanov. V „Slobodnom štáte“ bolo lokálne obyvateľstvo brutalizované kvôli [[guma|gume]] v dôsledku rastúceho trhu s gumenými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v [[Brusel]]i a [[Ostende]] na oslavu jeho osoby a krajiny. Medzi rokmi [[1885]] a [[1908]] zahynul milión Konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila možno o polovicu, ale až do roku 1920 nebolo v Kongu urobené žiadne systematické [[sčitanie ľudu]] <ref>http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101229120114/http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les |date=2010-12-29 }} Conférence d’Adam Hochschild - les fantômes de Leopold II</ref>. Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná Force Publique (FP). FP bola armáda, ale jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov. FP praktizovala usekávanie rúk ako donucovací prostriedok na vynútenie splnenia kvót. Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku a protesty vedené [[E.D. Morel]]om a britským diplomatom [[Rogerom Casement]]om, ktorý vo svojom reporte v roku [[1904]] odsúdil miestne praktiky, a taktiež známym spisovateľom [[Mark Twain|Markom Twainom]]. Román Josepha Conrada ''Srdce Temnoty'' sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo. V roku [[1908]] Belgický parlament, po počiatočnom odmietaní, podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle sa stalo Belgickým Kongom spravovaným belgickým parlamentom. === Belgické Kongo (1908{{--}}1960) === Po prevzatí správy belgickou vládou sa podmienky v Kongu zlepšili. Vybrané jazyky Bantu boli vyučované na základných školách, čo bol ojedinelý jav v koloniálnom školstve. Koloniálni doktori do veľkej miery zmiernili šírenie tripanozómy spavičnej. Vláda implementovala rôzne ekonomické reformy, ktoré sa sústredili na zlepšenie infraštruktúry: železníc, prístavov, ciest, baní, [[plantáž]]í a priemyselných zón. Ale ľudu Konga chýbala politická moc a boli vystavení právnej [[diskriminácia|diskriminácii]]. Všetky koloniálne zákony boli schvaľované v Bruseli a Leopoldville. Sekretár Belgickej kolónie a generálny guvernér, z ktorých žiadny nebol volený Konžanmi, držali absolútnu moc. Časom v domorodom obyvateľstve narastal odpor voči ich nedemokratickému režimu. V roku [[1955]] konžská vyššia trieda (tiež nazývaná „évolués“) iniciovala kampaň na ukončenie nerovnosti. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] získala malá konžská armáda niekoľko víťazstiev nad [[Taliansko|talianskymi]] jednotkami v severnej Afrike. Belgické Kongo, ktoré malo tiež veľké zásoby uránu, ho dodalo Spojeným štátom, kde bol použitý na výrobu [[Atómová bomba|atómových zbraní]], ktoré boli zhodené na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] a [[Nagasaki]] v auguste [[1945]]. === Politická kríza (1960{{--}}1965) === [[Súbor:PatricelumumbaIISG.jpg|náhľad|vľavo|150px|[[Patrice Lumumba]]]] V máji [[1960]] vyhralo voľby Konžské nacionalistické hnutie (MNC – Mouvement National Congolais), vedené [[Patrice Lumumba|Patriceom Lumumbom]], ktorý sa následne stal predsedom vlády. Za prezidenta parlament zvolil [[Joseph Kasa-Vubu|Josepha Kasa-Vubua]] zo strany ABAKO (Alliance des Bakongo). Belgické Kongo získalo nezávislosť [[30. júna]] [[1960]] pod názvom „République du Congo“, Konžská republika. Krátko na to, provincie [[Katanga (štát)|Katanga]] a [[Južný Kasai]] začali separatistický boj proti novému vedeniu štátu.<ref>"[http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,826488-4,00.html Jungle Shipwreck] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130722210703/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,826488-4,00.html |date=2013-07-22 }}." ''Time'' [[25. júl]] [[1960]]</ref> Väčšina zo 100 000 Európanov, ktorí ostali v krajine, utiekla, čo Konžania využili na výmenu vedenia armády, predtým vedenú Európanmi.<ref>[http://citation.allacademic.com/meta/p_mla_apa_research_citation/2/5/4/6/0/pages254609/p254609-19.php "Hearts of Darkness"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120425130056/http://citation.allacademic.com/meta/p_mla_apa_research_citation/2/5/4/6/0/pages254609/p254609-19.php |date=2012-04-25 }}, allacademic.com</ref> Potom, ako francúzske Stredné Kongo po osamostatnení tiež zvolilo meno Konžská republika, krajiny boli viac známe ako Kongo-Léopoldville a [[Kongo-Brazzaville]], podľa hlavných miest. [[Súbor:Kongo 1961 map en.png|thumb|310px|'''Režimy v Kongu (1960-61)''' <br />'''''Farebný kľúč'''''<dl><dd><br />'''Modrá''': Národná vláda so sídlom v [[Léopoldville]]<br />'''Červená''': Rivalská národná vláda so sídlom v [[Stanleyville]]<br />'''Zelená''': Katanga (nezávislá)<br />'''Žltá''': Južný Kasai (nezávislý)</dd></dl>]] [[5. septembra]] [[1960]] bol Lumumba Kasa-Vubuom zosadený z postu predsedu vlády, čo ale vyhlásil za neústavný čin a tak začala politická kríza. Medzičasom si však Lumumbom dosadený veliteľ konžskej národnej armády získal jej lojalitu podplácaním, pričom použil financie, ktoré získal od USA a Belgicka, ktoré podporovali Mobutua, ktorý by tak odvrátil hrozbu premeny Konga na socialistický štát v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu. [[Mobutu]] s pomocou [[CIA]] zorganizoval puč a zosadil Lumumba a Kasa-Vubua, ktorí boli uvrhnutí do domáceho väzenia, strážení vojakmi [[OSN]] a vyhnal všetkých sovietskych poradcov. Krátko na to podpredseda vlády Antoine Gizenga zostavil vo východnej časti krajiny rivalskú vládu podporovanú pro-Lumumbovskými silami. na území bývalého Belgického Konga vznikli 4 rôzne režimy: *[[Joseph Mobutu]] v Leopoldville bol podporovaný západnými vládami; *[[Antoine Gizenga]] v Stanleyville bol podporovaný východnými krajinami a egyptským prezidentom [[Džamál Abd an-Násir|Násirom]]; *[[Albert Kalonji]] v provincii Južný Kasai; *[[Moise Tshombe]] v Katange, spolu s Kalonjim podporovaný Belgickom a západnými ťažobnými spoločnosťami. 27. novembra sa Lumumbovi podarilo utiecť zo zajatia, no krátko na to ho chytili a 17. januára 1961 ho na radu Belgičanov, ktorí spolu s USA mali záujmy na medených a diamantových baniach v Katange a Kasai, dal Mobutu popraviť. S pomocou OSN bola krátko na to násilne ukončená existencia aj ostatných separatistických režimov. Ústavné referendum po Mobutuovom puči v 1965 vyústilo v zmenu názvu na Demokratická republika Kongo, no v 1971 sa názov opäť zmenil na Republika Zair. === Zair (1971{{--}}1997) === Nový prezident Mobutu Seke Seko mal podporu západného bloku pre svoj postoj ku komunizmu. Založil systém jednej strany a vyhlásil sa hlavou štátu. Periodicky usporadúval voľby, v ktorých bol jediným kandidátom. Aj keď sa dosiahol relatívny mier a stabilita, Mobutuov režim bol vinný z nemála porušení ľudských práv, politických represálií, kultu osobnosti a korupcie. Mobutu musel byť zobrazený na každej bankovke, jeho portréty museli byť vo všetkých verejných budovách, vo väčšine obchodov a na všetkých billboardoch. Pre obyčajných ľudí bolo zvykom nosiť jeho podobizeň aj na šatách. Korupcia sa stala tak zjavnou, že vzniklo pomenovanie „Zairská choroba“, vraj ho dokonca vymyslel Mobutu sám. V roku 1984 bol odhad výšky jeho konta v švajčiarskej banke 4 miliardy dolárov, čo bola suma vo výške národného dlhu Zairu. Medzinárodná pomoc, najčastejšie vo formách pôžičiek, obohacovala Mobutua, zatiaľ, čo sa infraštruktúra rozpadávala a zostala z nej iba štvrtina oproti stavu z roku 1960. Zair sa stal „kleptokraciou“ vďaka tomu, ako Mobutu a jemu blízki ľudia rozkradáli štát. V rámci kampane afrického nacionalizmu premenoval v rokoch 1966{{--}}1970 mestá: Léopoldville sa premenovalo na [[Kinshasa]], Stanleyville na [[Kisangani]], Elisabethville na [[Lubumbaši]], a Coquihatville na [[Mbandaka]]. V roku 1971, Mobutu premenoval krajinu na Republika Zair, čo bola štvrtá zmena za 11 rokov a šiesta celkovo. Taktiež premenoval rieku Kongo na Zair. Premenoval sa aj sám Mobutu a to na Mobutu Sese Seko Kuku Ngbendu Wa Za Banga (čo znamená „najsilnejší bojovník, ktorý vďaka jeho vytrvalosti a nepružnej vôle vyhrať, musí ísť od dobytia k dobytiu, zanechávajúci oheň v jeho stopách“). {| |- | valign="top"| {|class="wikitable" |-align="center" bgcolor="#cccccc" !Kolonialný názov!!Súčasný názov |- |Léopoldville ||[[Kinshasa]] |----- |Stanleyville ||[[Kisangani]] |- |Élisabethville ||[[Lubumbashi]] |----- | Jadotville || [[Likasi]] |- | Albertville || [[Kalemie]] |----- | Cocquilhatville || [[Mbandaka]] |- | Costermansville || [[Bukavu]] |----- | Bakwanga || [[Mbuji-Mayi]] |- | Luluabourg || [[Kananga]] |----- | Banningville || [[Bandundu (mesto)|Bandundu]] |- | Nouvelle Anvers || [[Makanza]] |----- | Port Francqui || [[Ilebo]] |- | Paulis || [[Isiro]] |----- | Thysville || [[Mbanza-Ngungu]] |} | valign="top"| {|class="wikitable" |-align="center" bgcolor="#cccccc" !Kolonialný názov!!Súčasný názov |- | Kindu Port-Empain || [[Kindu]] |----- | Baudoinville || [[Moba (Konžská demokratická republika)|Moba]] |- | Ponthierville || [[Ubundu]] |----- | Banzyville || [[Mobayi-Mbongo]] |- | Cattier || [[Lufu-Toto]] |----- | Élisabetha || [[Lukutu]] |- | Charlesville || [[Djokupunda]] |----- | Aketi Port-Chaltin || [[Aketi]] |- | Bomokandi || [[Bambili]] |----- | Kilomines || [[Bambumines]] |- | Moerbeke || [[Kwilu-Ngongo]] |----- | Sentery || [[Lubao]] |- | Vista || [[Nsia Mfumu]] |----- | Wolter || [[Luila]] |} |} Počas 70-tych a 80-tych rokov bol Mobutu niekoľkokrát pozvaný do USA, kde sa stretol s prezidentmi Nixonom, Reaganom, či Bushom, no po rozpade ZSSR vzťahy Mobutua s USA ochladli, nakoľko nebol už potrebný ako spojenec v studenej vojne. Oponenti v Zaire medzitým zvýšili požiadavky pre reformy. To donútilo Mobutua vyhlásiť tretiu republiku v roku 1990, ktorej ústava mala vydláždiť cestu k demokratickým reformám. Reformy sa ale ukázali byť len kozmetickými. Mobutu pokračoval vo vládnutí až ho konflikt v roku 1997 donútil utiecť zo Zairu. Následne štát premenovali späť na Demokratickú republiku Kongo, keďže názov Zair bol úzko spätý s bývalou vládou Mobutua. == Geografia == [[Súbor:Cg-map.png|thumb|right|Mapa Konžskej demokratickej republiky z [[CIA World Factbook]]]] Kongo sa nachádza v srdci [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afriky]]. Hraničí (v smere hodinových ručičiek od juhozápadu) s [[Angola|Angolou]], [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongom]], [[Stredoafrická republika|Stredoafrickou republikou]], [[Južný Sudán|Južným Sudánom]], [[Uganda|Ugandou]], [[Rwanda|Rwandou]], [[Burundi]], [[Tanzánia|Tanzániou]] prostredníctvom [[Tanganika (jazero)|jazera Tanganika]] a [[Zambia|Zambiou]]. Krajina leží medzi rovnobežkami 6° severnej zemepisnej šírky a 14° južnej zemepisnej šírky a medzi poludníkmi 12° východnej zemepisnej dĺžky a 32° východnej zemepisnej dĺžky. Krajinou prechádza [[rovník]], pričom tretina krajiny ležia na severnej a dve tretiny na južnej pologuli. Rozloha Konga ({{km2|2345408}}) presahuje kombinovanú rozlohu Španielska, Francúzska, Nemecka, Švédska a Nórska. ;Počet obyvateľov najväčších miest (2008) {| class="wikitable" |- !Mesto !Populácia (2008) |- |[[Kinshasa]] |7,500,000 |- |[[Mbuji-Mayi]] |2,500,000 |- |[[Lubumbashi]] |1,700,000 |- |[[Kananga]] |1,400,000 |- |[[Kisangani]] |1,200,000 |- |[[Kolwezi]] |1,100,000 |- |[[Mbandaka]] |850,000 |- |[[Likasi]] |600,000 |- |[[Boma]] |600,000 |} === Administratívne členenie === Kongo je rozdelené na 10 provincií a mestskú provinciu hlavného mesta:<ref name="cia.gov">{{cite web|author=Central Intelligence Agency|title=Congo, Democratic Republic of the|work=The World Factbook|publisher=Central Intelligence Agency|location=Langley, Virginia|year=2011|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cg.html|accessdate=2011-10-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210102221917/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cg.html|archivedate=2021-01-02}}</ref> {| style="background:none;" |- | [[Súbor:DCongoNumbered.png|thumb|250px]] | # [[Bandundu (provincia)|Bandundu]] # [[Bas-Congo]] # [[Équateur]] # [[Kasaï-Occidental]] # [[Kasaï-Oriental]] # [[Katanga (provincia)|Katanga]] # [[Kinshasa]] (mestská provincia) # [[Maniema]] # [[Nord-Kivu]] # [[Province orientale]] # [[Sud-Kivu]] |} == Kultúra == === Jazyky === Úradným jazykom je [[francúzština]]. Štyri najrozšírenejšie jazyky sú oficiálne uznané ako tzv. ''národné jazyky'' (francúzština: ''Langues nationales''): [[lingalčina]] (severozápad a Kinshasa), [[kikongo]] (juhozápad), [[swahilčina]] (východ) a [[lubčina]] (juh). Okrem týchto sa na území štátu používa 200 až 400 miestnych jazykov<ref name=tlfq>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Aménagement linguistique dans le monde : Congo-Kinshasa |url=http://www.tlfq.ulaval.ca/axl/afrique/czaire.htm |dátum prístupu=2012-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121127023859/http://www.tlfq.ulaval.ca/axl/afrique/czaire.htm |dátum archivácie=2012-11-27 }}</ref>. === Náboženstvo === Podľa [[Štatistika|štatistiky]] z roku 2014 je [[Náboženstvo|náboženská]] príslušnosť nasledujúca: [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] 29,9 %, [[Protestantizmus|protestanti]] 26,7 %, ďalšie kresťanské cirkvi 36,5 %, [[Kimbanguizmus|kimbanguisti]] 2,8 %, [[moslimovia]] 1,3 %, ostatné menej zastúpené náboženstva 1,2 %, bez vyznania 1,3 %, nešpecifikovaných 0,3 %.<ref>{{Citácia knihy|titul=Congo, Democratic Republic of the|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/congo-democratic-republic-of-the/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-10-04|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109223451/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/congo-democratic-republic-of-the|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref> Okrem v zásade nekonfliktných nových [[Afrika|afrických]] cirkví sa v regióne tiež zrodili africké kresťanské cirkvi s vyhrotenejšími postojmi, ktoré napríklad hlásali, že [[Boh]] by k Afričanom určite neposlal bielych kazateľov, ktorí im nerozumejú, a tak boli ku [[Latinská cirkev|katolíckemu]] i [[Protestantizmus|protestantskému]] [[Kresťanstvo|kresťanstvu]] veľmi podozrievavé.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality|periodikum=Theologická revue|dátum=2022|ročník=92|číslo=3|strany=291-309|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> Tak bol v roku 1921 vo vtedajšom Belgickom Kongu založený [[kimbangizmus]] – nové kresťanstvo vyznávané veriacimi Cirkvi Ježiša Krista na Zemi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nzongola-Ntalaja|meno=Georges|titul=The Congo from Leopold to Kabila : A People's History|vydanie=1|vydavateľ=Zed Books|miesto=London|rok=2013|strany=48-49}}</ref> Títo kresťania vyznávajú, že skutočný [[Ježiš Kristus|Ježiš]] bol čiernej pleti,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mazrui|meno=Ali A.|titul=Religion and Political Culture in Africa|periodikum=Journal of the American Academy of Religion|dátum=1985|ročník=53|číslo=4|strany=817-839}}</ref> lebo Ježiš bielej pleti by nebol určený im.<ref name=":0" /> Podľa afrikanistu [[Ondřej Havelka (cestovateľ)|O. Havelku]] vyznáva v demokratickom Kongu mnoho kresťanov (naprieč denomináciami) zároveň niektoré z lokálnych tradičných náboženstiev ([[viacpočetná náboženská identita]]), prípadne [[synkretizmus]] kresťanstva a tradičného náboženstva. Rozšírený je [[kult predkov]], prítomné je náboženstvo [[bwiti]] a náboženské fenomény ako [[Nkisi Nkondi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nkisi Nkondi: mocné fetišové figury centrální Afriky|url=https://info.dingir.cz/2021/11/nkisi-nkondi-mocne-fetisove-figury-centralni-afriky/|dátum prístupu=2022-10-16|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> V krajine je tiež rozšírené africké [[čarodejníctvo]], najmä vo formách azande, kindoki a tfu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké čarodějnictví 2/2: Současnost|url=https://info.dingir.cz/2022/02/africke-carodejnictvi-2-2-soucasnost/|dátum prístupu=2022-10-16|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> Čarodejníctvo je chápané ako pálčivý spoločenský problém. V krajine sú tiež tzv. vyhľadávači čarodejníkov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Miller|meno=Norman N.|titul=Encounters with Witchcraft: Field Notes from Africa|vydanie=1|vydavateľ=State University of New York Press|miesto=New York|rok=2012|strany=99-116}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Democratic Republic of the Congo}} == Zdroj == {{Preklad|en}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Konžská demokratická republika| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 2orc93oho54almoej7nkbifyqzc2abe 0 4273 8218621 8217105 2026-05-23T18:41:40Z ~2026-30933-32 295797 /* Úmrtia */ 8218621 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] ok1d1z7669qyg8ukz1lrtbf55iadjvi 8218623 8218621 2026-05-23T18:44:44Z ~2026-30933-32 295797 /* Úmrtia */ 8218623 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] szanyxpl4aoqexdwd5t8sfnm6ir1i20 0 5020 8218887 8102893 2026-05-24T10:04:05Z Michal62606 117643 8218887 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1996}} {{Rok|1996}} == Udalosti == * [[6. január]] – bola vydaná Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví]] * [[19. január]] – [[Central Intelligence Agency|CIA]] spustila veľkú špionážnu akciu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] na podporu bezpečnosti hlavne vojakov [[Spojené štáty|USA]] v Bosne * [[29. apríl]] – výbuchom svojho auta bol zavraždený [[Róbert Remiáš]], bývalý slovenský policajt a podnikateľ * [[19. júl]] až [[4. august]] – [[Letné olympijské hry]], [[Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] * [[5. november]] – prezidentské voľby v [[Spojené štáty|USA]]: demokrat [[Bill Clinton]] porazil republikána [[Bob Dole|Boba Dolea]] a vyhral tak svoje druhé obdobie * [[7. november]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypustila sondu [[Mars Global Surveyor]] * [[12. november]] – nad indickým mestom [[Charkhi Dadri]] došlo ku zrážke lietadiel Letu 763 Saudi Arabian Airlines a Letu 1907 Air Kazakhstan (349 obetí) * [[16. november]] – [[Matka Tereza]] dostala honorárne občianstvo USA * [[Október]] – [[Slash (hudobník)|Slash]], sólový hardrockový gitarista, opustil [[Guns N' Roses]] * [[August]] – pôvodná zostava skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]] sa opäť dala dohromady == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[David Morris Lee]], [[Douglas Dean Osheroff]], [[Robert Coleman Richardson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Curl]], [[Harold Kroto]], [[Richard Smalley]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Peter C. Doherty]], [[Rolf Martin Zinkernagel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Wisława Szymborská]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Carlos Filipe Ximenes Belo]], [[José Ramos-Horta]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[James Mirrlees]], [[William Vickrey]] == Narodenia == [[Súbor:Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg|thumb|upright|[[Kateřina Siniaková]] (* 10. máj)]] [[Súbor:2011 Cup of China Adelina Sotnikova.jpg|thumb|upright|[[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]] (* 1. júl)]] * [[12. január]] – [[Ella Hendersonová|Ella Henderson]], britská speváčka a skladateľka * {{0}}[[7. február]] – [[David Beaudoin]], francúzsko-kanadský herec * {{0}}7. február – [[Pierre Gasly]], francúzsky pilot Formuly 1 * [[14. február]] – [[Viktor Viktorovyč Kovalenko|Viktor Kovalenko]], ukrajinský futbalista * [[15. február]] – [[Nemanja Radonjić]], srbský futbalista * [[17. február]] – [[Sasha Pieterse]], americká herečka, speváčka a skladateľka * [[23. marec]] – [[Alexander Albon]], thajsko-britský pilot [[Formula 1|F1]] * {{0}}[[6. apríl]] – [[Tomáš Vestenický]], slovenský futbalista * [[11. apríl]] – [[Dele Alli]], anglický futbalový záložník * 11. apríl – [[Tereza Mašková]], česká speváčka * [[13. apríl]] – [[Lukáš Čmelík]], slovenský futbalista * [[25. apríl]] – [[Allisyn Ashley Armová]], americká herečka * [[10. máj]] – [[Kateřina Siniaková]], česká tenistka * [[14. máj]] – [[Martin Garrix]], holandský [[House (hudba)|house]] [[Diskotekár|DJ]] * [[15. máj]] – [[Birdy (speváčka)|Birdy]], britská speváčka * [[16. máj]] – [[Louisa Chiricová]], americká tenistka * {{0}}[[1. jún]] – [[Tom Holland]], britský herec a tanečník * [[12. jún]] – [[Anna Margaret Collins]], americká speváčka a herečka * [[27. jún]] – [[Lauren Jauregui]], americká speváčka a skladateľka * {{0}}[[1. júl]] – [[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]], ruská krasokorčuliarka, olympijská víťazka * [[10. júl]] – [[Dominik Kružliak]], slovenský futbalista * [[11. júl]] – [[Alessia Cara]], kanadská speváčka-skladateľka * [[22. júl]] – [[Mauricio Baldivieso]], bolívijský futbalista * {{0}}[[7. august]] – [[Dani Ceballos]], španielsky futbalista * [[12. august]] – [[Arthur Melo]], brazílsky futbalista * [[21. august]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka * [[26. august]] – [[Matīss Kivlenieks]], lotyšský profesionálny hokejový brankár († [[2021]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Zendaya]], americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka * [[13. september]] – [[Lili Reinhart]], americká herečka * [[17. september]] – [[Esteban Ocon]], francúzsky pilot [[Formula 1|F1]] * [[24. september]] – [[GoGo]], slovenský [[youtuber]] a vloger * {{0}}[[9. október]] – [[David Abrhám]], slovenský basketbalista * [[13. október]] – [[Joshua Wong]], hongkonský aktivista * [[19. október]] – [[Rebecca Šramková]], slovenská tenistka * [[24. október]] – [[Océane Dodinová]], francúzska tenistka * {{0}}[[2. november]] – [[Ján Volko]], slovenský atlét, šprintér * {{0}}[[7. november]] – [[Lorde]], novozélandská speváčka a textárka * [[16. november]] – [[Brendan Murray]], írsky spevák * {{0}}[[4. december]] – [[Diogo Jota]], portugalský futbalista († [[2025]]) * [[11. december]] – [[Hailee Steinfeldová]], americká herečka * [[17. december]] – [[Jelizaveta Sergejevna Tuktamyševová|Jelizaveta Tuktamyševová]], ruská krasokorčuliarka * [[29. december]] – [[Dylan Minnette]], americký herec == Úmrtia == [[Súbor:Reagan Mitterrand 1984 (cropped).jpg|thumb|upright|[[François Mitterrand]] († 8. január)]] [[Súbor:EllaFitzgerald.jpg|thumb|upright|[[Ella Fitzgeraldová]] († 1. jún)]] [[Súbor:Mott,Nevill Francis 1952 London.jpg|thumb|upright|[[Nevill Francis Mott]] († 8. august)]] [[Súbor:René Lacoste.jpg|thumb|upright|[[René Lacoste]] († 12. október)]] [[Súbor:Marcel Carné 1994.jpg |thumb|upright|[[Marcel Carné]] († 31. október)]] [[Súbor:Marcello Mastroianni 02.jpg|thumb|upright|[[Marcello Mastroianni]] († 19. december)]] [[Súbor:Carl Sagan Planetary Society.JPG|thumb|upright|[[Carl Sagan]] († 20. december)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Anna Amalie Abertová]], nemecká muzikologička (* [[1906]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm (* [[1942]]) * {{0}}[[8. január]] – [[François Mitterrand]], prezident [[Francúzsko|Francúzska]] (* [[1916]]) * [[15. január]] – [[Ladislav Moravský]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1932]]) * [[16. január]] – [[Marcia Davenportová]], americká spisovateľka a hudobná kritička (* [[1903]]) * [[19. január]] – [[Anton Myrer]], americký románopisec (* [[1922]]) * [[21. január]] – [[Magdaléna Jelínková]], slovenská publicistka (* [[1926]]) * [[27. január]] – [[Olga Havlová]], prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla (* [[1933]]) * [[28. január]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1940]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Gene Kelly]], americký herec, tanečník, choreograf, producent a režisér (* [[1912]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Vladimír Hlôška]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1924]]) * {{0}}[[7. február]] – [[George Trevelyan]], britský filozof, ideový predstaviteľ New Age, zakladateľ organizácie Wrekin Trust (* [[1906]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Mercer Ellington]], americký džezový trubkár, komponista a aranžér (* [[1919]]) * [[10. február]] – [[Emília Horváthová]], slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku (* [[1931]]) * [[13. február]] – [[Martin Balsam]], americký herec (* [[1919]]) * 13. február – [[Ján Janoška]], slovenský grafik, maliar a pedagóg (* [[1923]]) * [[16. február]] – [[Miloš Kopecký]], český herec (* [[1922]]) * [[17. február]] – [[Ján Stanek]], dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády (* [[1909]]) * [[26. február]] – [[Svetozár Stračina]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1940]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Marguerite Duras]], francúzska spisovateľka a dramatička (* [[1914]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Jack Churchill]], britský plukovník počas druhej svetovej vojny (* [[1906]]) * [[13. marec]] – [[Krzysztof Kieślowski]], poľský filmový režisér a scenárista (* [[1941]]) * [[18. marec]] – [[Odysseas Elytis]], grécky básnik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] a (* [[1911]]) * [[20. marec]] – [[Zdenko Homolka]], slovenský rímskokatolícky kňaz a pedagóg (* [[1912]]) * [[22. marec]] – [[Robert Franklyn Overmyer]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[26. marec]] – [[David Packard]], americký inžinier a podnikateľ (* [[1912]]) * [[28. marec]] – [[Hans Blumenberg]], nemecký filozof kultúry, historik vedy a profesor (* [[1920]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[21. apríl]] – [[Džochar Musajevič Dudajev]], generál sovietskeho letectva, čečenský politik a prvý prezident separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria (* [[1944]]) * [[23. apríl]] – [[Pamela Lyndon Traversová]], austrálska herečka (* [[1899]]) * [[25. apríl]] – [[Saul Bass]], americký grafický dizajnér (* [[1920]]) * [[29. apríl]] – [[Róbert Remiáš]], slovenský policajt a podnikateľ (* [[1970]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik a lyžiar (* [[1915]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Otto Urban]], český historik (* [[1938]]) * [[14. máj]] – [[Leopold Šťastný]], slovenský futbalista a tréner (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[21. máj]] – [[Ljuba Hermanová]], česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka (* [[1913]]) * 21. máj – [[Ján Hudák]], slovenský literárny a kultúrny historik a prekladateľ (* [[1923]]) * [[22. máj]] – [[Ján Ninčák]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1935]]) * [[24. máj]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[25. máj]] – [[Ján Pavlovič]], slovenský amatérsky entomológ (* [[1909]]) * [[28. máj]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní (* [[1975]]) * [[29. máj]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm (* [[1918]]) * [[30. máj]] – [[Léon-Étienne Duval]], francúzsko-alžírsky rímskokatolícky kardinál (* [[1903]]) * [[31. máj]] – [[Timothy Leary]], americký psychológ, filozof, vizionár, spisovateľ, beatnik (* [[1920]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Emil Marie Hachler]], český vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, múzejník a prírodovedec (* [[1910]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Amos Tversky]], izraelský kognitívny vedec a matematický psychológ (* [[1937]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Vladimír Karfík]], česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor (* [[1901]]) * {{0}}6. jún – [[George Davis Snell]], americký genetik (* [[1903]]) * [[11. jún]] – [[Mária Filkusová]], slovenská lexikografka a prekladateľka (* [[1927]]) * [[15. jún]] – [[Ella Fitzgerald]], americká speváčka (* [[1917]]) * [[17. jún]] – [[Thomas Samuel Kuhn]], americký filozof (* [[1922]]) * [[20. jún]] – [[Vladislav Müller]], slovenský herec (* [[1936]]) * [[23. jún]] – [[Eduard Cupák]], český filmový a divadelný herec, rozhlasový umelec a dabér (* [[1932]]) * 23. jún – [[Andreas Papandreu]], grécky ekonóm a socialistický politik (* [[1919]]) * [[26. jún]] – [[Veronica Guerinová]], írska investigatívna novinárka (* [[1958]]) * [[27. jún]] – [[Hieroným Oravský]], slovenský robotník a spisovateľ (* [[1914]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Ján Ilavský (geológ)|Ján Ilavský]], slovenský ložiskový geológ (* [[1922]]) * [[30. júl]] – [[Claudette Colbert]], francúzsko-americká herečka (* [[1903]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Tadeus Reichstein]], švajčiarsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1897]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Nevill Francis Mott]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1905]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[11. august]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent (* [[1914]]) * 11. august – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 11. august – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[12. august]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumjan]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 12. august – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička a výtvarníčka (* [[1908]]) * [[14. august]] – [[Miki Volek]], český rockový spevák, gitarista, klavirista, skladateľ a showman (* [[1943]]) * [[22. august]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[30. august]] – [[Ladislav Dutka]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1912]]) * [[13. september]] – [[Tupac Shakur]], americký raper (* [[1971]]) * [[15. september]] – [[Irena Šomlóová]], slovenská redaktorka, prekladateľka a protifašistická bojovníčka (* [[1911]]) * [[18. september]] – [[Juraj Boško]], slovenský pedagóg, kantor (* [[1913]]) * 18. september – [[Koloman Slimák]], slovenský kynológ (* [[1903]]) * [[20. september]] – [[Paul Erdős]], maďarský matematik (* [[1913]]) * [[24. september]] – [[Ludvík Kalma]], český manažér (* [[1941]]) * 24. september – [[Zeki Müren]], turecký spevák a skladateľ klasickej hudby (* [[1931]]) * [[26. september]] – [[Ján Števček]], slovenský literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ a pedagóg (* [[1929]]) * 26. september – [[Geoffrey Wilkinson]], anglický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1921]]) * [[29. september]] – [[Bohuslav Karlík]], český kanoista a olympionik (* [[1908]]) * [[30. september]] – [[Jozef Kostka]], slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva (* [[1912]]) * [[11. október]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik (* [[1907]]) * 11. október – [[William Vickrey]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1914]]) * [[12. október]] – [[René Lacoste]], francúzsky tenista (* [[1904]]) * [[19. október]] – [[Cornelis Anthonie van Peursen]], holandský filozof a teológ (* [[1920]]) * [[20. október]] – [[Michal Potocký]], slovenský jezuita, náboženský publicista, pedagóg a rímskokatolícky kňaz (* [[1912]]) * [[24. október]] – [[Gladwyn Jebb]], britský politik, diplomat a prvý, zastupujúci generálny tajomník OSN (* [[1900]]) * [[25. október]] – [[Ennio de Giorgi]], taliansky matematik (* [[1928]]) * 25. október – [[Vladimír Mináč]], slovenský spisovateľ (* [[1922]]) * [[26. október]] – [[Anton Trón]], slovenský herec (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]]) * [[31. október]] – [[Marcel Carné]], francúzsky filmový režisér (* [[1906]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Ján Oravec (fyzik)|Ján Oravec]], slovenský fyzik (* [[1935]]) * [[20. november]] – [[Ján Albrecht]], slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista (* [[1919]]) * [[21. november]] – [[Abdus Salam]], pakistanský fyzik (* [[1926]]) * [[29. november]] – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár a inštalačný umelec (* [[1933]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik (* [[1914]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Sergej Usačev]], slovenský fyzik (* [[1926]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Alain Poher]], francúzsky politik, dočasný prezident Francúzska a predseda Senátu, predseda Európskeho parlamentu (* [[1909]]) * [[12. december]] – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista (* [[1931]]) * [[19. december]] – [[Marcello Mastroianni]], taliansky herec (* [[1924]]) * 19. december – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg (* [[1916]]) * [[20. december]] – [[Carl Sagan]], americký astronóm a spisovateľ (* [[1934]]) * [[22. december]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[23. december]] – [[Ivan Párkányi]], rusínsky politik (* [[1896]]) * [[24. december]] – [[Johann Fischl]], rakúsky filozof (* [[1900]]) * [[30. december]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (* [[1914]]) == Softvér == * [[Microsoft Windows]] NT 4.0 [[Kategória:1996| ]] [[Kategória:Roky| 1996]] qlq9irehbwreuqflgv3dxkqpekl8y7o 8218888 8218887 2026-05-24T10:04:57Z Michal62606 117643 emma mackey 8218888 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1996}} {{Rok|1996}} == Udalosti == * [[6. január]] – bola vydaná Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví]] * [[19. január]] – [[Central Intelligence Agency|CIA]] spustila veľkú špionážnu akciu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] na podporu bezpečnosti hlavne vojakov [[Spojené štáty|USA]] v Bosne * [[29. apríl]] – výbuchom svojho auta bol zavraždený [[Róbert Remiáš]], bývalý slovenský policajt a podnikateľ * [[19. júl]] až [[4. august]] – [[Letné olympijské hry]], [[Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] * [[5. november]] – prezidentské voľby v [[Spojené štáty|USA]]: demokrat [[Bill Clinton]] porazil republikána [[Bob Dole|Boba Dolea]] a vyhral tak svoje druhé obdobie * [[7. november]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypustila sondu [[Mars Global Surveyor]] * [[12. november]] – nad indickým mestom [[Charkhi Dadri]] došlo ku zrážke lietadiel Letu 763 Saudi Arabian Airlines a Letu 1907 Air Kazakhstan (349 obetí) * [[16. november]] – [[Matka Tereza]] dostala honorárne občianstvo USA * [[Október]] – [[Slash (hudobník)|Slash]], sólový hardrockový gitarista, opustil [[Guns N' Roses]] * [[August]] – pôvodná zostava skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]] sa opäť dala dohromady == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[David Morris Lee]], [[Douglas Dean Osheroff]], [[Robert Coleman Richardson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Curl]], [[Harold Kroto]], [[Richard Smalley]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Peter C. Doherty]], [[Rolf Martin Zinkernagel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Wisława Szymborská]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Carlos Filipe Ximenes Belo]], [[José Ramos-Horta]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[James Mirrlees]], [[William Vickrey]] == Narodenia == [[Súbor:Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg|thumb|upright|[[Kateřina Siniaková]] (* 10. máj)]] [[Súbor:2011 Cup of China Adelina Sotnikova.jpg|thumb|upright|[[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]] (* 1. júl)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Emma Mackey|Emma Mackeyová]], britsko-francúzska herečka * [[12. január]] – [[Ella Hendersonová|Ella Henderson]], britská speváčka a skladateľka * {{0}}[[7. február]] – [[David Beaudoin]], francúzsko-kanadský herec * {{0}}7. február – [[Pierre Gasly]], francúzsky pilot Formuly 1 * [[14. február]] – [[Viktor Viktorovyč Kovalenko|Viktor Kovalenko]], ukrajinský futbalista * [[15. február]] – [[Nemanja Radonjić]], srbský futbalista * [[17. február]] – [[Sasha Pieterse]], americká herečka, speváčka a skladateľka * [[23. marec]] – [[Alexander Albon]], thajsko-britský pilot [[Formula 1|F1]] * {{0}}[[6. apríl]] – [[Tomáš Vestenický]], slovenský futbalista * [[11. apríl]] – [[Dele Alli]], anglický futbalový záložník * 11. apríl – [[Tereza Mašková]], česká speváčka * [[13. apríl]] – [[Lukáš Čmelík]], slovenský futbalista * [[25. apríl]] – [[Allisyn Ashley Armová]], americká herečka * [[10. máj]] – [[Kateřina Siniaková]], česká tenistka * [[14. máj]] – [[Martin Garrix]], holandský [[House (hudba)|house]] [[Diskotekár|DJ]] * [[15. máj]] – [[Birdy (speváčka)|Birdy]], britská speváčka * [[16. máj]] – [[Louisa Chiricová]], americká tenistka * {{0}}[[1. jún]] – [[Tom Holland]], britský herec a tanečník * [[12. jún]] – [[Anna Margaret Collins]], americká speváčka a herečka * [[27. jún]] – [[Lauren Jauregui]], americká speváčka a skladateľka * {{0}}[[1. júl]] – [[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]], ruská krasokorčuliarka, olympijská víťazka * [[10. júl]] – [[Dominik Kružliak]], slovenský futbalista * [[11. júl]] – [[Alessia Cara]], kanadská speváčka-skladateľka * [[22. júl]] – [[Mauricio Baldivieso]], bolívijský futbalista * {{0}}[[7. august]] – [[Dani Ceballos]], španielsky futbalista * [[12. august]] – [[Arthur Melo]], brazílsky futbalista * [[21. august]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka * [[26. august]] – [[Matīss Kivlenieks]], lotyšský profesionálny hokejový brankár († [[2021]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Zendaya]], americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka * [[13. september]] – [[Lili Reinhart]], americká herečka * [[17. september]] – [[Esteban Ocon]], francúzsky pilot [[Formula 1|F1]] * [[24. september]] – [[GoGo]], slovenský [[youtuber]] a vloger * {{0}}[[9. október]] – [[David Abrhám]], slovenský basketbalista * [[13. október]] – [[Joshua Wong]], hongkonský aktivista * [[19. október]] – [[Rebecca Šramková]], slovenská tenistka * [[24. október]] – [[Océane Dodinová]], francúzska tenistka * {{0}}[[2. november]] – [[Ján Volko]], slovenský atlét, šprintér * {{0}}[[7. november]] – [[Lorde]], novozélandská speváčka a textárka * [[16. november]] – [[Brendan Murray]], írsky spevák * {{0}}[[4. december]] – [[Diogo Jota]], portugalský futbalista († [[2025]]) * [[11. december]] – [[Hailee Steinfeldová]], americká herečka * [[17. december]] – [[Jelizaveta Sergejevna Tuktamyševová|Jelizaveta Tuktamyševová]], ruská krasokorčuliarka * [[29. december]] – [[Dylan Minnette]], americký herec == Úmrtia == [[Súbor:Reagan Mitterrand 1984 (cropped).jpg|thumb|upright|[[François Mitterrand]] († 8. január)]] [[Súbor:EllaFitzgerald.jpg|thumb|upright|[[Ella Fitzgeraldová]] († 1. jún)]] [[Súbor:Mott,Nevill Francis 1952 London.jpg|thumb|upright|[[Nevill Francis Mott]] († 8. august)]] [[Súbor:René Lacoste.jpg|thumb|upright|[[René Lacoste]] († 12. október)]] [[Súbor:Marcel Carné 1994.jpg |thumb|upright|[[Marcel Carné]] († 31. október)]] [[Súbor:Marcello Mastroianni 02.jpg|thumb|upright|[[Marcello Mastroianni]] († 19. december)]] [[Súbor:Carl Sagan Planetary Society.JPG|thumb|upright|[[Carl Sagan]] († 20. december)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Anna Amalie Abertová]], nemecká muzikologička (* [[1906]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm (* [[1942]]) * {{0}}[[8. január]] – [[François Mitterrand]], prezident [[Francúzsko|Francúzska]] (* [[1916]]) * [[15. január]] – [[Ladislav Moravský]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1932]]) * [[16. január]] – [[Marcia Davenportová]], americká spisovateľka a hudobná kritička (* [[1903]]) * [[19. január]] – [[Anton Myrer]], americký románopisec (* [[1922]]) * [[21. január]] – [[Magdaléna Jelínková]], slovenská publicistka (* [[1926]]) * [[27. január]] – [[Olga Havlová]], prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla (* [[1933]]) * [[28. január]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1940]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Gene Kelly]], americký herec, tanečník, choreograf, producent a režisér (* [[1912]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Vladimír Hlôška]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1924]]) * {{0}}[[7. február]] – [[George Trevelyan]], britský filozof, ideový predstaviteľ New Age, zakladateľ organizácie Wrekin Trust (* [[1906]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Mercer Ellington]], americký džezový trubkár, komponista a aranžér (* [[1919]]) * [[10. február]] – [[Emília Horváthová]], slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku (* [[1931]]) * [[13. február]] – [[Martin Balsam]], americký herec (* [[1919]]) * 13. február – [[Ján Janoška]], slovenský grafik, maliar a pedagóg (* [[1923]]) * [[16. február]] – [[Miloš Kopecký]], český herec (* [[1922]]) * [[17. február]] – [[Ján Stanek]], dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády (* [[1909]]) * [[26. február]] – [[Svetozár Stračina]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1940]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Marguerite Duras]], francúzska spisovateľka a dramatička (* [[1914]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Jack Churchill]], britský plukovník počas druhej svetovej vojny (* [[1906]]) * [[13. marec]] – [[Krzysztof Kieślowski]], poľský filmový režisér a scenárista (* [[1941]]) * [[18. marec]] – [[Odysseas Elytis]], grécky básnik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] a (* [[1911]]) * [[20. marec]] – [[Zdenko Homolka]], slovenský rímskokatolícky kňaz a pedagóg (* [[1912]]) * [[22. marec]] – [[Robert Franklyn Overmyer]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[26. marec]] – [[David Packard]], americký inžinier a podnikateľ (* [[1912]]) * [[28. marec]] – [[Hans Blumenberg]], nemecký filozof kultúry, historik vedy a profesor (* [[1920]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[21. apríl]] – [[Džochar Musajevič Dudajev]], generál sovietskeho letectva, čečenský politik a prvý prezident separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria (* [[1944]]) * [[23. apríl]] – [[Pamela Lyndon Traversová]], austrálska herečka (* [[1899]]) * [[25. apríl]] – [[Saul Bass]], americký grafický dizajnér (* [[1920]]) * [[29. apríl]] – [[Róbert Remiáš]], slovenský policajt a podnikateľ (* [[1970]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik a lyžiar (* [[1915]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Otto Urban]], český historik (* [[1938]]) * [[14. máj]] – [[Leopold Šťastný]], slovenský futbalista a tréner (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[21. máj]] – [[Ljuba Hermanová]], česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka (* [[1913]]) * 21. máj – [[Ján Hudák]], slovenský literárny a kultúrny historik a prekladateľ (* [[1923]]) * [[22. máj]] – [[Ján Ninčák]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1935]]) * [[24. máj]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[25. máj]] – [[Ján Pavlovič]], slovenský amatérsky entomológ (* [[1909]]) * [[28. máj]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní (* [[1975]]) * [[29. máj]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm (* [[1918]]) * [[30. máj]] – [[Léon-Étienne Duval]], francúzsko-alžírsky rímskokatolícky kardinál (* [[1903]]) * [[31. máj]] – [[Timothy Leary]], americký psychológ, filozof, vizionár, spisovateľ, beatnik (* [[1920]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Emil Marie Hachler]], český vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, múzejník a prírodovedec (* [[1910]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Amos Tversky]], izraelský kognitívny vedec a matematický psychológ (* [[1937]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Vladimír Karfík]], česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor (* [[1901]]) * {{0}}6. jún – [[George Davis Snell]], americký genetik (* [[1903]]) * [[11. jún]] – [[Mária Filkusová]], slovenská lexikografka a prekladateľka (* [[1927]]) * [[15. jún]] – [[Ella Fitzgerald]], americká speváčka (* [[1917]]) * [[17. jún]] – [[Thomas Samuel Kuhn]], americký filozof (* [[1922]]) * [[20. jún]] – [[Vladislav Müller]], slovenský herec (* [[1936]]) * [[23. jún]] – [[Eduard Cupák]], český filmový a divadelný herec, rozhlasový umelec a dabér (* [[1932]]) * 23. jún – [[Andreas Papandreu]], grécky ekonóm a socialistický politik (* [[1919]]) * [[26. jún]] – [[Veronica Guerinová]], írska investigatívna novinárka (* [[1958]]) * [[27. jún]] – [[Hieroným Oravský]], slovenský robotník a spisovateľ (* [[1914]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Ján Ilavský (geológ)|Ján Ilavský]], slovenský ložiskový geológ (* [[1922]]) * [[30. júl]] – [[Claudette Colbert]], francúzsko-americká herečka (* [[1903]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Tadeus Reichstein]], švajčiarsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1897]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Nevill Francis Mott]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1905]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[11. august]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent (* [[1914]]) * 11. august – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 11. august – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[12. august]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumjan]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 12. august – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička a výtvarníčka (* [[1908]]) * [[14. august]] – [[Miki Volek]], český rockový spevák, gitarista, klavirista, skladateľ a showman (* [[1943]]) * [[22. august]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[30. august]] – [[Ladislav Dutka]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1912]]) * [[13. september]] – [[Tupac Shakur]], americký raper (* [[1971]]) * [[15. september]] – [[Irena Šomlóová]], slovenská redaktorka, prekladateľka a protifašistická bojovníčka (* [[1911]]) * [[18. september]] – [[Juraj Boško]], slovenský pedagóg, kantor (* [[1913]]) * 18. september – [[Koloman Slimák]], slovenský kynológ (* [[1903]]) * [[20. september]] – [[Paul Erdős]], maďarský matematik (* [[1913]]) * [[24. september]] – [[Ludvík Kalma]], český manažér (* [[1941]]) * 24. september – [[Zeki Müren]], turecký spevák a skladateľ klasickej hudby (* [[1931]]) * [[26. september]] – [[Ján Števček]], slovenský literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ a pedagóg (* [[1929]]) * 26. september – [[Geoffrey Wilkinson]], anglický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1921]]) * [[29. september]] – [[Bohuslav Karlík]], český kanoista a olympionik (* [[1908]]) * [[30. september]] – [[Jozef Kostka]], slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva (* [[1912]]) * [[11. október]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik (* [[1907]]) * 11. október – [[William Vickrey]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1914]]) * [[12. október]] – [[René Lacoste]], francúzsky tenista (* [[1904]]) * [[19. október]] – [[Cornelis Anthonie van Peursen]], holandský filozof a teológ (* [[1920]]) * [[20. október]] – [[Michal Potocký]], slovenský jezuita, náboženský publicista, pedagóg a rímskokatolícky kňaz (* [[1912]]) * [[24. október]] – [[Gladwyn Jebb]], britský politik, diplomat a prvý, zastupujúci generálny tajomník OSN (* [[1900]]) * [[25. október]] – [[Ennio de Giorgi]], taliansky matematik (* [[1928]]) * 25. október – [[Vladimír Mináč]], slovenský spisovateľ (* [[1922]]) * [[26. október]] – [[Anton Trón]], slovenský herec (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]]) * [[31. október]] – [[Marcel Carné]], francúzsky filmový režisér (* [[1906]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Ján Oravec (fyzik)|Ján Oravec]], slovenský fyzik (* [[1935]]) * [[20. november]] – [[Ján Albrecht]], slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista (* [[1919]]) * [[21. november]] – [[Abdus Salam]], pakistanský fyzik (* [[1926]]) * [[29. november]] – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár a inštalačný umelec (* [[1933]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik (* [[1914]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Sergej Usačev]], slovenský fyzik (* [[1926]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Alain Poher]], francúzsky politik, dočasný prezident Francúzska a predseda Senátu, predseda Európskeho parlamentu (* [[1909]]) * [[12. december]] – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista (* [[1931]]) * [[19. december]] – [[Marcello Mastroianni]], taliansky herec (* [[1924]]) * 19. december – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg (* [[1916]]) * [[20. december]] – [[Carl Sagan]], americký astronóm a spisovateľ (* [[1934]]) * [[22. december]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[23. december]] – [[Ivan Párkányi]], rusínsky politik (* [[1896]]) * [[24. december]] – [[Johann Fischl]], rakúsky filozof (* [[1900]]) * [[30. december]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (* [[1914]]) == Softvér == * [[Microsoft Windows]] NT 4.0 [[Kategória:1996| ]] [[Kategória:Roky| 1996]] ghii1smeyi24p01elrp0t1rguffelbr 0 5134 8218669 8210681 2026-05-23T21:20:58Z Dušan Kreheľ 52078 /* Rozdelenie teológie */ typo 8218669 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Saint Augustine by Philippe de Champaigne.jpg|náhľad|Maľba [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]], významného ranného kresťanského teológa a [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevného otca]] .]] '''Teológia''' (z gr. ''theologia'' (θεολογία) < θέος (Boh) + λόγος (slovo)) alebo '''bohoslovie''' je náuka o [[Boh]]u. Predmetom teológie je [[boh]] a veda, ktorej predmetom je [[náboženstvo]], sa nazýva [[religionistika]]. Výraz ''teológia'' bol známy v gréckej filozofii od čias [[Pytagoras zo Samu|Pytagora]]: vtedy označovali menom ''teológovia'' mužov, ktorí básnili o bohoch. Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je teológia v protiklade s učením predstaviteľov [[iónska filozofia|iónskej filozofie]]. Podľa [[Augustín z Hippa|Augustína]] je teológia veda podávajúca to, čím sa spásonosná viera rodí, živí, obraňuje, posilňuje a zachováva. Podľa [[Platón]]a je teológia filozoficko-kriticky interpretovaný a odmytologizovaný mýtus a ságy o bohoch; náboženský akt vzývania bohov uskutočňovaný pri kultických obradoch. Termínom ''theologoi'' sa označujú grécki básnici - autori [[teogónia|teogónií]] ([[Hesiodos]] a [[Homér]]), čím sa pojem teológie spája s básnickou rečou mýtu, nesúladnú s racionalizačnými postupmi a vyjadrovacími prostriedkami filozofie. Podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je teológia posvätná náuka, ktorá vychádza zo zásad zjavených [[Boh]]om; prísne sa odlišuje od [[filozofia|filozofie]], autorita je v teológii na prvom mieste. Podľa [[Ibn Rušd]]a je teológia stredný stupeň vedenia, ktorý komentuje a vysvetľuje [[viera (náboženstvo)|vieru]]. Podľa [[John Duns Scotus|J. Dunsa Scota]] teológia nie je veda, pretože nevychádza zo zásad samosebou daných, ale z článkov viery, ktoré nie sú samo sebou jasné a mnohí ich popierajú. <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvt/teologia_duns_scotus_j.html Filit]</ref> Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa [[Hans Küng|Hansa Künga]] je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k [[modloslužba|modloslužbe]]. <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvt/teologia_kung_h.html Filit]</ref> == Vývin pojmu == Pojem teológia sa používa v klasickej gréckej literatúre, v zmysle „traktáty o bohoch alebo [[kozmológia]]“ (porov. Lidell and Scott's Greek-English Lexicon). Aristoteles rozdelil teoretickú filozofiu na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a teológiu, pričom teológia v jeho poňatí korešpondovala s [[metafyzika|metafyzikou]], do ktorej [[Aristoteles]] zahrnul diskusiu o prirodzenosti božstva. Podľa [[stoicizmus|stoicizmu]] je teológia súčasť [[fyzika|fyziky]], pretože [[logos]], ktorý z látky tvorí kozmos, je boh a vedomie boha je [[človek (filozofia)|človek]] vrodené prvou prirodzenou intuiciou bez ohľadu na to, aké dáva bohu mená. == Rozdelenie teológie == Teológiu možno rozdeliť na mnoho odborov z rozličných hľadísk. Toto rozdelenie sa venuje akademickým odvetviam teológie v [[kresťanstvo|kresťanstve]]: * [[biblická teológia]] – zameriava sa na výskum a interpretáciu [[Biblia|Biblie]] (biblická [[textová kritika]], [[biblická exegéza]], ...), * [[dejiny teológie]] – sa venujú výskumu náboženského alebo teologického myslenia ** [[patristická teológia]] – nazývaná aj [[patrológia]] či [[patristika]], skúma obdobie [[cirkevný otec (stredovek)|cirkevných Otcov]] (do cca. roku 800), ** [[scholastická teológia]] – obdobie stredovekej „scholastickej“ teológie a jej druhej vlny v 16. storočí, ** [[cirkevné dejiny]] – alebo aj [[dejiny cirkvi]], pojednávajú o cirkvi v jej historických súvislostiach, * [[systematická teológia]], [[dogmatika (vierouka)|dogmatická teológia]] či dogmatika – sa snaží rozčleniť a systematizovať jednotlivé teologické koncepty, * [[morálna teológia]] – skúma teologické dôvody, prečo by mal človek konať [[dobro]] a nekonať [[zlo]], * [[spirituálna teológia]] – sa venuje teologickému skúmaniu diela rôznych duchovných autorov a náboženských skupín či hnutí, [[modlitba]], * [[porovnávacia teológia]] – sa venuje porovnávaniu jednotlivých tém medzi rôznymi náboženstvami, * [[praktická teológia]] – má za cieľ skúmať praktické uplatnenie teologických myšlienok, patrí tam napríklad: ** [[pastorálna teológia]] ** [[homiletika]] ** [[katechetika]] ** teológia oslobodenia == Teologické fakulty na Slovensku == '''Katolícka cirkev''' * [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku]] '''Pravoslávna cirkev''' * [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] '''Protestantské cirkvi''' * [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Reformovaná teologická fakulta Univerzity J. Selyeho v Komárne]] Na [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] sa dá študovať i [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálna]] teológia. == Referencie == {{referencie}} == Zoznam literatúry == * Kišiday, F. A.: Kresťanstvo. Poslanie Ježiša Krista, [[1984]] * Kišiday, F. A.: Základná bohoveda I.-II., [[1980]] * König, F. - Waldenfels, H.: Lexikon náboženství, [[1994]] * Ondrejovič, D.: ''[[Teologická encyklopédia]]'', [[1992]] * Teologie 20. století. Antologie, [[1995]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=teológia}} [[Kategória:Teológia| ]] ew72a5wmdnyybw1vjh4brwvhqkvk2ok 8218670 8218669 2026-05-23T21:22:02Z Dušan Kreheľ 52078 /* Rozdelenie teológie */ typo 8218670 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Saint Augustine by Philippe de Champaigne.jpg|náhľad|Maľba [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]], významného ranného kresťanského teológa a [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevného otca]] .]] '''Teológia''' (z gr. ''theologia'' (θεολογία) < θέος (Boh) + λόγος (slovo)) alebo '''bohoslovie''' je náuka o [[Boh]]u. Predmetom teológie je [[boh]] a veda, ktorej predmetom je [[náboženstvo]], sa nazýva [[religionistika]]. Výraz ''teológia'' bol známy v gréckej filozofii od čias [[Pytagoras zo Samu|Pytagora]]: vtedy označovali menom ''teológovia'' mužov, ktorí básnili o bohoch. Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je teológia v protiklade s učením predstaviteľov [[iónska filozofia|iónskej filozofie]]. Podľa [[Augustín z Hippa|Augustína]] je teológia veda podávajúca to, čím sa spásonosná viera rodí, živí, obraňuje, posilňuje a zachováva. Podľa [[Platón]]a je teológia filozoficko-kriticky interpretovaný a odmytologizovaný mýtus a ságy o bohoch; náboženský akt vzývania bohov uskutočňovaný pri kultických obradoch. Termínom ''theologoi'' sa označujú grécki básnici - autori [[teogónia|teogónií]] ([[Hesiodos]] a [[Homér]]), čím sa pojem teológie spája s básnickou rečou mýtu, nesúladnú s racionalizačnými postupmi a vyjadrovacími prostriedkami filozofie. Podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je teológia posvätná náuka, ktorá vychádza zo zásad zjavených [[Boh]]om; prísne sa odlišuje od [[filozofia|filozofie]], autorita je v teológii na prvom mieste. Podľa [[Ibn Rušd]]a je teológia stredný stupeň vedenia, ktorý komentuje a vysvetľuje [[viera (náboženstvo)|vieru]]. Podľa [[John Duns Scotus|J. Dunsa Scota]] teológia nie je veda, pretože nevychádza zo zásad samosebou daných, ale z článkov viery, ktoré nie sú samo sebou jasné a mnohí ich popierajú. <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvt/teologia_duns_scotus_j.html Filit]</ref> Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa [[Hans Küng|Hansa Künga]] je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k [[modloslužba|modloslužbe]]. <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvt/teologia_kung_h.html Filit]</ref> == Vývin pojmu == Pojem teológia sa používa v klasickej gréckej literatúre, v zmysle „traktáty o bohoch alebo [[kozmológia]]“ (porov. Lidell and Scott's Greek-English Lexicon). Aristoteles rozdelil teoretickú filozofiu na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a teológiu, pričom teológia v jeho poňatí korešpondovala s [[metafyzika|metafyzikou]], do ktorej [[Aristoteles]] zahrnul diskusiu o prirodzenosti božstva. Podľa [[stoicizmus|stoicizmu]] je teológia súčasť [[fyzika|fyziky]], pretože [[logos]], ktorý z látky tvorí kozmos, je boh a vedomie boha je [[človek (filozofia)|človek]] vrodené prvou prirodzenou intuiciou bez ohľadu na to, aké dáva bohu mená. == Rozdelenie teológie == Teológiu možno rozdeliť na mnoho odborov z rozličných hľadísk. Toto rozdelenie sa venuje akademickým odvetviam teológie v [[kresťanstvo|kresťanstve]]: * [[biblická teológia]] – zameriava sa na výskum a interpretáciu [[Biblia|Biblie]] (biblická [[textová kritika]], [[biblická exegéza]], …), * [[dejiny teológie]] – sa venujú výskumu náboženského alebo teologického myslenia, ** [[patristická teológia]] – nazývaná aj [[patrológia]] či [[patristika]], skúma obdobie [[cirkevný otec (stredovek)|cirkevných Otcov]] (do cca. roku 800); ** [[scholastická teológia]] – obdobie stredovekej „scholastickej“ teológie a jej druhej vlny v 16. storočí, ** [[cirkevné dejiny]] – alebo aj [[dejiny cirkvi]], pojednávajú o cirkvi v jej historických súvislostiach, * [[systematická teológia]], [[dogmatika (vierouka)|dogmatická teológia]] či dogmatika – sa snaží rozčleniť a systematizovať jednotlivé teologické koncepty, * [[morálna teológia]] – skúma teologické dôvody, prečo by mal človek konať [[dobro]] a nekonať [[zlo]], * [[spirituálna teológia]] – sa venuje teologickému skúmaniu diela rôznych duchovných autorov a náboženských skupín či hnutí, [[modlitba]], * [[porovnávacia teológia]] – sa venuje porovnávaniu jednotlivých tém medzi rôznymi náboženstvami, * [[praktická teológia]] – má za cieľ skúmať praktické uplatnenie teologických myšlienok, patrí tam napríklad: ** [[pastorálna teológia]], ** [[homiletika]], ** [[katechetika]], ** teológia oslobodenia. == Teologické fakulty na Slovensku == '''Katolícka cirkev''' * [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku]] '''Pravoslávna cirkev''' * [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] '''Protestantské cirkvi''' * [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Reformovaná teologická fakulta Univerzity J. Selyeho v Komárne]] Na [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] sa dá študovať i [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálna]] teológia. == Referencie == {{referencie}} == Zoznam literatúry == * Kišiday, F. A.: Kresťanstvo. Poslanie Ježiša Krista, [[1984]] * Kišiday, F. A.: Základná bohoveda I.-II., [[1980]] * König, F. - Waldenfels, H.: Lexikon náboženství, [[1994]] * Ondrejovič, D.: ''[[Teologická encyklopédia]]'', [[1992]] * Teologie 20. století. Antologie, [[1995]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=teológia}} [[Kategória:Teológia| ]] anto7wivjt65o5cserd404ezuf1i18h 0 6127 8218851 8112163 2026-05-24T09:35:49Z ~2026-29874-94 295314 Oprava linku, keďže Peklo (Dante) neexistuje. 8218851 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cornelis Cornelisz. van Haarlem - The Fall of the Titans - Google Art Project.jpg|alt=Cornelis van Haarlem|náhľad|''[[Pád Titanov]]'', [[Cornelis van Haarlem]] [[1588]] – [[1590]]]] '''Titani''' alebo zriedkavejšie '''Titáni''' či '''Títáni''' (po grécky ''Titanes/iný prepis: Títánes'', po lat. ''Titanes'') boli v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] synovia a dcéry [[Uranos|Urana]] a [[Gaia (mytológia)|Gaie]], najstaršia generácia starogréckych bohov, predolympijskí bohovia.<ref>Hansen, p. 302; Grimal, p. 457 s.v. Titans; Tripp, p. 579 s.v. Titans; Rose, p. 1079 s.v. Titan; Smith, [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0104%3Aalphabetic+letter%3DT%3Aentry+group%3D18%3Aentry%3Dtitan-bio-1 s.v. Titan 1.].</ref> Podľa [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''[[Teogónia|Teogónie]]'' to bolo dvanásť detí prarodičov [[Ouranos|Urána]] (Nebo) a [[Gaia (mytológia)|Gaie]] (Zem), pričom šesť z nich boli mužskí Titani – [[Ókeanos]], [[Koios]], [[Krios (Titan)|Krios]], [[Hyperión (boh)|Hyperión]], [[Iapetos (Titan)|Iapetos]] a [[Kronos (mytológia)|Kronos]] a šesť Titanov bolo ženských. Nazývali sa aj Titanidy alebo „''Titanice''" a boli to [[Theia]], [[Rheia (mytológia)|Rheia]], [[Themis]], [[Mnémosyné]], [[Foibé (Titanka)|Foibé]] a [[Téthys (mytológia)|Téthys]]. Kronos mal so svojou staršou sestrou Rheiou prvú generáciu [[Olympskí bohovia|bohov Olympu]]: šesť súrodencov [[Zeus|Dia]], [[Hádes (boh)|Háda]], [[Poseidón (boh)|Poseidóna]], [[Hestia|Hestiu]], [[Démétér|Demeter]] a [[Héra (bohyňa)|Héru]]. Niektorí potomkovia Titanov, ako [[Prometeus (mytológia)|Prométheus]], [[Atlas (mytológia)|Atlas]], [[Hélios]] a [[Léto]], sa niekedy tiež nazývajú Titanmi. Titáni boli pôvodní bohovia, generácia bohov, ktorá predchádzala olympským bohom. Boli zvrhnutí v rámci gréckeho mýtu o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Kronos prevzal moc od svojho otca [[Ouranos|Urána]] a vládol vesmíru s Titanmi, než ho zasa porazil a nahradil ako vládnuci panteón bohov na čele s Diom vo vojne nazývanej „[[titanomachia]]". V dôsledku tejto vojny boli porazení Titani vyhnaní z horného sveta a uväznení pod strážou v [[Tartaros (priepasť)|Tartare]], hoci niektorí Titani zrejme mohli zostať na slobode. == Pôvodní bohovia == Titani ako skupina predstavujú predolympijský poriadok vecí. [[Hésiodos]] používa v súvislosti s Titanmi výraz „bývalí bohovia".<ref>Hésiodos, ''[https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.37.xml Teogónia 424]''</ref> Boli to vyhnaní bohovia, ktorí už neboli súčasťou horného sveta. Boli to skôr bohovia, ktorí prebývali v podzemí Tartaru, a ako takí mohli byť považovaní za „bohov podsvetia", ktorí boli protikladom a opozíciou k olympským bohom, bohom nebies. Hésiodos nazval Titanov „zrodenými zo zeme" ([[Chtonické božstvo|chtonickými]]) a v ''Homérovom Hymne na Apollóna'' sa [[Héra (bohyňa)|Héra]] modlí k Titanom, „ktorí bývajú pod zemou", a vyzýva ich, aby jej pomohli proti Diovi, akoby boli chtonickými duchmi.<ref>Gantz, p. 46; ''Homeric Hymn to Apollo'' (3) [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0013.tlg003.perseus-eng1:305-348 334–339.]</ref> Podobne aj v ''[[Iliada|Iliade]]'' Héra po zložení prísahy pri podsvetnej rieke Styx „vzývala menom všetkých bohov pod Tartarom, ktorí sa nazývajú Titanmi", ako svedkov. Boli to starší bohovia, ale zrejme nie, ako sa kedysi myslelo, starí bohovia domorodej skupiny v Grécku, historicky vytlačení novými bohmi gréckych nájazdníkov. Boli skôr skupinou bohov, ktorých mytológia bola prinajmenšom, ako sa zdá, prevzatá z [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Títo importovaní bohovia dávali olympským bohom kontext a poskytovali im pozadie, vysvetľovali, odkiaľ títo grécki olympskí bohovia prišli a ako sa dostali na svoje nadradené miesto vo vesmíre. Titani boli predchádzajúcou generáciou a rodinou bohov, ktorých musela nová generácia zvrhnúť a vyhnať z horného sveta, aby sa mohli stať vládnucim panteónom gréckych bohov. Pre Hésioda, možno preto, aby sa vyrovnali dvanástim olympským bohom, bolo Titanov tiež dvanásť: šesť mužov a šesť žien, pričom niektoré Hésiodove mená boli možno len básnickými výmyslami, aby sa dospelo k správnemu počtu. V Hésiodovej ''[[Teogónia|Teogónii]]'' okrem Krona Titani vôbec nehrajú úlohu pri zvrhnutí Urána a o ich kolektívnej činnosti sa dozvedáme len v titanomachii, ich vojne s olympionikmi. Ako skupina nemajú žiadnu ďalšiu úlohu v konvenčnom gréckom mýte, ani nehrajú žiadnu úlohu v gréckom kulte.<ref>Hard, [https://books.google.com/books?id=r1Y3xZWVlnIC&pg=PA35 S. 35]; West 1966 S. 200–201 on line 133.</ref> Ako jednotlivci má len málo Titanov nejakú samostatnú identitu. Okrem Krona je jedinou ďalšou postavou, ktorú [[Homér]] menovite spomína ako Titana, [[Iapetos (Titan)|Iapetus]]. Niektorí Titáni zrejme plnia len genealogickú funkciu, keď predstavujú rodičov pre dôležitejšie potomstvo: Hyperión a Theia sú rodičmi [[Hélios|Hélia]], [[Seléné|Selény]] a [[Éós]]; Iapetus je otcom [[Atlas (mytológia)|Atlasa]] a [[Prometeus (mytológia)|Prométhea]]; a Krios je otcom troch synov [[Astraeus|Astraea]], [[Pallas (Titan)|Pallas]] a [[Perses|Persesa]], ktorí zas existujú len preto, aby predstavovali otcov dôležitejším postavám, ako sú [[Anemoi]] (Vetry), [[Nike (bohyňa)|Nike]] (Víťazstvo) a [[Hekaté]]. == Zvrhnutie == Titani zohrávajú kľúčovú úlohu v dôležitej časti [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]], v mýte o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Titan Kronos, najmladší z nich, zvrhol Ourana a ako Zeus, ktorý viedol a vyhral veľkú desaťročnú vojnu, v ktorej sa postavili noví bohovia proti starým bohom, nazývanú [[titanomachia]] („vojna Titanov"), zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a nakoniec sa stal konečným a trvalým vládcom vesmíru. [[Súbor:The Mutilation of Uranus by Saturn.jpg|alt=Zmrzačenie Urána Saturnom: freska od Giorgia Vasariho a Cristofana Gherardiho, okolo roku 1560 (sála Cosima I., Palazzo Vecchio)|náhľad|''Zmrzačenie Urána Saturnom'': [[freska]] od [[Giorgio Vasari|Giorgia Vasariho]] a [[Cristofano Gherardi|Cristofana Gherardiho]], okolo roku [[1560]] (sála Cosima I., [[Palazzo Vecchio]]).]] Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve od [[Hésiodos|Hésioda]], uvedenej v jeho ''[[Teogónia|Teogónii]]'', [[Ouranos]] pôvodne splodil s [[Gaia (mytológia)|Gaiou]] osemnásť detí: dvanásť Titanov, troch [[Kyklop|Kyklopov]] a troch [[Hekatoncheiri|Hekatoncheirov]] (Stohlavých), ale nenávidiac ich, ukryl ich niekde v Gaiinom vnútri. Nahnevaná a utrápená Gaia zhotovila srp z [[Adamant|adamantu]] a vyzvala svoje deti, aby potrestali svojho otca. Iba jej syn [[Kronos (mytológia)|Kronos]] bol ochotný urobiť to. Gaia teda ukryla Krona, dala mu adamantový srp, a keď si Urán prišiel ľahnúť ku Gaii, Kronos sa natiahol a vykastroval svojho otca. To umožnilo zrod Titanov a Kronovi prevziať najvyššie velenie nad kozmom, pričom Titani mu boli podriadení.<ref>Hésiodos, ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hes.+Th.+159 Teogónia]''.</ref> [[Súbor:Rhéa présentant une pierre emmaillotée à Cronos dessin du bas-relief d'un autel romain.jpg|alt=Rhea podáva Kronovi kameň zabalený v látke|vľavo|náhľad|[[Rheia (mytológia)|Rheia]] podáva [[Kronos (mytológia)|Kronovi]] kameň zabalený v látke]] Kronos, ktorý teraz prevzal vládu nad vesmírom od svojho otca, chcel zabezpečiť, aby si kontrolu udržal. Ouranos a Gaia predpovedali Kronovi, že jedno z jeho detí ho zvrhne, a tak keď sa Kronos oženil s Rheiou, postaral sa, aby zhltol každé z detí, ktoré porodila. Urobil tak s prvými piatimi: Keď však Rheia čakala Dia, prosila svojich rodičov Gaiu a Urána, aby jej pomohli zachrániť ho. Tí teda poslali Rheiu do Lýkusu na Kréte, aby porodila Dia tam. Gaia vzala novorodeného Dia na výchovu a ukryla ho hlboko v jaskyni pod horou Aigaion. Medzitým Rheia dala Kronovi obrovský kameň zabalený do detských šiat, ktorý prehltol v domnení, že je to ďalšie Rheino dieťa. [[Súbor:Jacob Jordaens - La caída de los Gigantes, 1636-1638.jpg|alt=Pád titanov. Olej na plátne, Jacob Jordaens, 1638.|náhľad|''Pád titanov.'' Olej na plátne, [[Jacob Jordaens]], [[1638]].]] Zeus, teraz už dospelý, prinútil Krona (pomocou bližšie nešpecifikovanej Gaiinej ľsti), aby sa vzdal svojich ďalších piatich detí. Zeus potom prepustil svojich strýkov Kyklopov (zrejme ešte stále uväznených pod zemou spolu so Stohlavými, kam ich pôvodne zavrel Ouranos), ktorí potom poskytli Diovi jeho veľkú zbraň, blesk, ktorý ukryla Gaia. Začala sa veľká vojna, titanomachia, o vládu nad vesmírom. Titani bojovali z hory Othrys, zatiaľ čo nová generácia bohov z [[Olymp|Olympu]]. V desiatom roku tejto veľkej vojny Zeus na Gaiinu radu vypustil Stohlavých, ktorí sa pridali k vojne proti Titanom a pomohli Diovi získať prevahu. Zeus vrhol na Titanov zúrivý blesk, porazil ich a uvrhol do [[Tartaros (priepasť)|Tartaru]], pričom ich strážcami boli Stohlaví. == Po titanomachii == Po zvrhnutí v titanomachii bol Kronos a jeho porazení Titani uvrhnutí do Tartaru. Jediný pôvodný Titan, ktorý sa menovite spomína ako uväznený s Kronom, je [[Iapetos (Titan)|Iapetos]].<ref>Homér, ''Iliada'' ''8''. [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:8.469-8.511 478–481.]</ref> Nie všetci Titani však boli uväznení. Určite [[Ókeanos]], veľká voda, ktorá obklopuje svet, zrejme zostal na slobode a v skutočnosti sa zdá, že vôbec nebojoval na strane Titanov. U Hésioda posiela Ókeanos svoju dcéru [[Styx (bohyňa)|Styx]] s deťmi [[Zelos|Zelom]] (Závisť), [[Nike (bohyňa)|Nike]] (Víťazstvo), [[Kratos (mytológia)|Kratom]] (Moc) a [[Bia]] (Sila) bojovať na Diovej strane proti Titanom,<ref>Hésiodos, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0020.tlg001.perseus-eng1:371-403 Teogónia 337–398.]''</ref> zatiaľ čo v ''Iliade'' Héra hovorí, že počas titanomachie sa o ňu staral Ókeanos a jeho manželka titanika [[Téthys (mytológia)|Tethys]].<ref>Homer, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:14.193-14.241 Iliada 14.200–204.]''</ref> V [[Aischylos|Aischylovom]] diele ''[[Spútaný Prometheus]]'' má Ókeanos voľný čas, aby niekedy po vojne navštívil svojho synovca Promethea.<ref>Aeschylus (?), ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0085.tlg003.perseus-eng1:279-299 Prometheus Bound 286–289.]''</ref> Podobne ako Ókeanos, aj [[Hélios]], syn Titana [[Hyperión (boh)|Hyperióna]], určite zostal slobodný, aby potom denne jazdil na svojom slnečnom voze po oblohe a aktívne sa zúčastňoval na udalostiach, ktoré nasledovali po titanomachii. Zdá sa, že sloboda Ókeana spolu s Héliom (Slnkom) a možno aj Hyperiónom (do tej miery, že tiež predstavoval Slnko) bola výsledkom kozmologickej nevyhnutnosti, pretože ako by mohla byť voda obklopujúca svet alebo Slnko uzavreté v Tartare? [[Súbor:La tortura de Prometeo, por Salvator Rosa.jpg|alt=Prométheovo mučenie, obraz Salvatora Rosu (1646 - 1648).|náhľad|''Prométheovo mučenie'', obraz [[Salvator Rosa|Salvatora Rosu]] (1646 - 1648).]] Pokiaľ ide o ostatných mužských potomkov Titanov, niektorí sa zrejme zúčastnili na titanomachii a boli za to potrestaní, iní nie, alebo aspoň (ako Hélios) zostali slobodní. Traja z Iapetových synov, [[Atlas (mytológia)|Atlas]], [[Menoitios (syn Iapeta)|Menoetios]] a [[Prometeus (mytológia)|Prometheus]], sú v antických prameňoch výslovne spájaní s vojnou. V ''Teogónii'' Atlas aj Menoetios dostali od Dia trest, ale Hésiodos neuvádza, za aký zločin presne boli potrestaní. Atlas bol, ako je dobre známe, potrestaný Diom tým, že musel na svojich pleciach držať oblohu, ale žiadny z raných prameňov k tomuto príbehu (Hésiodos, Homér, [[Pindaros]] a Aischylos) nehovorí, že jeho trest bol dôsledkom vojny. Podľa Hygina však Atlas viedol Titanov do vzbury proti Diovi (Jupiterovi).<ref>Gantz, S. 45; West 1966, S. 308 / 509; Hyginus, Fabulae 150.</ref> V ''Teogónii'' je Menoetios zasiahnutý Diovým bleskom a uvrhnutý do [[Erebos|Erebu]] „pre svoju šialenú opovážlivosť a nadmernú pýchu". Či Hesiódos používal Erebus ako iné meno pre Tartar (ako sa to niekedy robilo), alebo chcel povedať, že Menoetiov trest bol kvôli jeho účasti na titanomachii, nie je jasné a žiadny iný raný prameň túto udalosť nespomína, Apollodorus však hovorí, že to tak bolo.<ref>Gantz, S. 40, 154; West 1966, S. 308/510; ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0548.tlg001.perseus-eng1:1.2.3 Apollodorus, 1.2.3.]''</ref> [[Súbor:Heinrich fueger 1817 prometheus brings fire to mankind.jpg|alt=Prometheus prináša ľudstvu oheň, Heinrich Friedrich Füger, okolo roku 1817.|vľavo|náhľad|''Prometheus prináša ľudstvu oheň'', [[Heinrich Füger|Heinrich Friedrich Füger]], okolo roku [[1817]]. Prométheus prináša ľudstvu oheň, ktorý bol ukrytý ako pomsta za podvod v Mecone.]] Hésiodos sa o Prometheovi v súvislosti s titanomachiou nezmieňuje, ale Prometheus v ''Teogónii'' zostáva na slobode. Za svoje oklamanie Dia v Mekone a následnú krádež ohňa bol Prométheus potrestaný Diom tým, že bol pripútaný na skalu, kam každý deň priletel orol, aby zjedol jeho „nesmrteľnú pečeň", ktorá potom každú noc dorastala. Avšak v Aischylovom diele (ako bolo spomenuté vyššie) Prometheus hovorí, že bol Diovým spojencom počas titanomachie. Zdá sa, že aj ženským Titánom, pokiaľ sa vôbec spomínajú, bolo dovolené zostať na slobode. Tri z nich sa podľa ''Teogónie'' stali Diovými manželkami: Themis, Mnémosyné a Léto, dcéra Titánov [[Koios|Koia]] a [[Foibé (Titanka)|Foibé]]. Themis porodila tri [[Hóry]] (Hodiny) a tri [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]] (Osudy) a Mnémosyné deväť [[Múza|Múz]]. Léto, ktorá porodila olympionikov [[Apolón|Apolóna]] a [[Artemis (bohyňa)|Artemidu]], sa v ''Iliade'' počas [[Trójska vojna|trójskej vojny]] aktívne zúčastňuje na strane Trójanov a je zapojená aj do príbehu o obrovi [[Tityos|Tityovi]].<ref>Homér, [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:5.416-5.459 ''Iliada 445–448'']</ref> Tethys, pravdepodobne spolu so svojím manželom Ókeanom, sa vojny nezúčastnila a, ako už bolo spomenuté, počas vojny poskytla bezpečné útočisko [[Héra (bohyňa)|Hére]]. Rheia zostáva po vojne slobodná a aktívna. Objavuje sa pri pôrode Apolóna, ako Diov posol k [[Démétér]] oznamuje dohodu týkajúcu sa [[Persefoné|Persefony]], oživuje [[Pelops (syn Tantala)|Pelopa]]. === Možné prepustenie === Zatiaľ čo v Hésiodovej ''Teogónii'' a Homérovej ''Iliade'' sú Kronos a ostatní Titani uväznení v Tartare (zrejme navždy), podľa inej tradície, ako uvádzajú neskoršie pramene, sa zdá, že Kronos alebo iný z Titanov bol nakoniec oslobodený. [[Pindaros]] v jednej zo svojich básní (462 pred Kr.) hovorí, že hoci sa Atlas stále „napína pod ťarchou neba... Zeus oslobodil Titanov"<ref>Pindaros, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0033.tlg002.perseus-eng1:4 Pythian 4.289–291.]''</ref> a v inej básni (476 pred Kr.) má Pindaros za to, že Kronos v skutočnosti vládne na [[Ostrovy blažených|Ostrovoch blažených]], v krajine, kde grécki hrdinovia prebývajú v posmrtnom živote.<ref>Gantz, S. 47; West 1978, S. 195 / 173a.</ref> ''Prométheus Lyomenos'', nedatovaná stratená hra od [[Aischylos|Aischyla]] (asi 525 - asi 455 pred Kr.), mala chór zložený z oslobodených Titanov. Pravdepodobne ešte skôr ako Pindaros a Aischylos sa v dvoch [[Papyrus (výrobok)|papyrusových]] verziách úryvku z Hésiodových ''Prác a dní'' spomína aj Kronos, ktorého Zeus oslobodil a ktorý vládne nad hrdinami, ktorí odchádzajú na Ostrov blažených. Iné verzie Hésiodovho textu to však neuvádzajú a väčšina editorov hodnotí tieto riadky textu ako neskoršie interpolácie. == Pôvod na Blízkom východe == [[Súbor:Yazilikaya B 12erGruppe.jpg|alt=Staroveká chetitská reliéfna rezba z komory B Yazılıkaya, svätyne v Chattušaše, pravdepodobne zobrazujúca dvanásť bohov podsvetia, ktorých Chetiti nazývali „bývalí bohovia" (karuilies siunes) a stotožňovali ich s babylonskými Anunnaki.|náhľad|Staroveká chetitská reliéfna rezba z komory B Yazılıkaya, svätyne v [[Chattušaš|Chattušaše]], pravdepodobne zobrazujúca dvanásť bohov podsvetia, ktorých [[Chetiti]] nazývali „bývalí bohovia" (''karuilies siunes'') a stotožňovali ich s [[Babylonia|babylonskými]] [[Anunna|Anunnaki]].]] Všeobecne sa uznáva, že grécky mýtus o nástupníctve bol importovaný z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a že spolu s týmto importovaným mýtom prišli aj príbehy o skupine bývalých vládnucich bohov, ktorí boli porazení a vytlačení a ktorých Gréci začali identifikovať ako Titanov. Prvky Hésiodovho rozprávania o Titanoch možno vidieť v príbehoch [[Churriti|Churritov]], [[Chetiti|Chetitov]], [[Babylonia|Babylončanov]] a iných blízkovýchodných kultúr.<ref>Woodard, [https://books.google.com/books?id=TQyRX6WmMUMC&pg=PA92 S. 92–103;] West 1997, S. 276–333; West 1966, S. 19–31.</ref> Churrito-chetitský text ''Pieseň o Kumarbi'' (nazývaný aj Kráľovstvo v nebi), napísaný päťsto rokov pred Hésiodom, hovorí o postupnosti kráľov v nebi: [[Anu]] (Nebo), [[Kumarbi]] a boh búrky [[Tešub]], s mnohými nápadnými podobnosťami s Hésiodovým opisom gréckeho mýtu o nástupníctve. Kumarbi podobne ako Kronos vykastruje boha neba Anua a prevezme jeho kráľovskú moc. A podobne ako Kronos, Kumarbi zhltne bohov, z ktorých jeden je boh búrky Tešub, ktorý podobne ako boh búrky Zeus zrejme zvíťazí nad Kumarbim a ostatnými vo vojne bohov. Iné chetitské texty obsahujú narážky na „bývalých bohov", presne to, čo Hésiodos nazýval Titanmi, ''theoi proteroi''. Podobne ako Titani, aj títo chetitskí bývalí bohovia mali (zvyčajne) dvanásť členov a skončili uväznení v podsvetí u boha búrky Tešuba, uväznení bránami, ktoré nemohli otvoriť. Chetiti týchto bohov stotožňovali s [[Anunna|Anunnakmi]], babylonskými bohmi podsvetia, ktorých porážka a uväznenie bohom búrky [[Marduk|Mardukom]] v babylonskej básni [[Enúma eliš|Enúma Eliš]] (koniec [[2. tisícročie pred Kr.|druhého tisícročia pred Kr.]] alebo skôr)<ref>Woodard, [https://books.google.com/books?id=TQyRX6WmMUMC&pg=PA99 S. 99]; West 1983, S. 102.</ref> je paralelou porážky a uväznenia Titanov. Medzi ďalšie kolektívy bohov, ktoré možno súvisia s mezopotámskymi Anunnakmi, patria Mŕtvi bohovia (''Dingiruggû''), Vyhnaní bohovia (''ilāni darsūti'') a Porazení (alebo Spútaní) bohovia (''ilāni kamûti'').<ref>West 1997, S. 299; Burkert 1995, [https://books.google.com/books?id=cIiUL7dWqNIC&pg=PA94 S. 94], with S. 203 n. 24.</ref> == Titani v modernej dobe == [[Súbor:Gustave Doré - Dante Alighieri - Inferno - Plate 65 (Canto XXXI - The Titans).jpg|alt=Ilustrácia Gustava Dorého k Danteho Peklu, doska LXV: Canto XXXI: Titani a obri|náhľad|Ilustrácia [[Gustave Doré|Gustava Dorého]] k [[Dante Alighieri|Danteho]] ''Peklu'', doska LXV: Canto XXXI: ''Titani a obri'']] === Literatúra === * Titani sú zobrazení v [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Pekle]]''. * V knižnej sérii ''Percy Jackson'' od autora [[Rick Riordan|Ricka Riordana]] sú Titani hlavnými zloduchmi, ktorí sa pokúšajú ovládnuť [[Olymp]] a opäť vládnuť ľudstvu po tom, čo bola väčšina z nich uväznená v podsvetí.<ref>Read Riordan | The Official Home for Rick Riordan's Demigods. [https://www.readriordan.com/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200326045811/https://www.readriordan.com/ |date=2020-03-26 }}. Read Riordan, [cit. 2023-10-06]. (po anglicky)</ref> * V sérii ''Duna'', ktorú vytvoril [[Frank Patrick Herbert|Frank Herbert]] a v ktorej pokračuje jeho syn [[Brian Herbert]], skupina rebelov dobýva Starú ríšu. Nazývajú sa Titani a ich vláda Čas Titanov. === Film === * Vo filme ''Súboj Titanov'' (''Clash of the Titans'') z roku [[1981]] je [[Kraken]], v skutočnosti entita zo [[Severská mytológia|severskej mytológie]], predstavený ako posledný Titan. Opisuje sa v ňom aj použitie hlavy Medúzy, ktorá je v skutočnosti [[Gorgony|Gorgona]], na boj s ním ako „Titan proti Titanovi". V [[Remake (film a televízia)|remaku]] z roku [[2010]] sa Titani spomínajú na začiatku, keď sa tvrdí, že Hádes vytvoril Krakena, aby ich porazil. [[Kronos (mytológia)|Kronos]] sa objavuje v pokračovaní ''Hnev Titanov'', kde sa Áres obrátil k temnote a plánoval oživiť svojho starého otca Diovou životnou silou. * V animovanom filme ''[[Herkules (film z roku 1997)|Herkules]]'' od spoločnosti Disney z roku [[1997]] je Titanov päť. Štyria z nich stelesňujú štyri klasické živly: skalný, ľadový, lávový a tornádový Titan. Piaty, jednooký Kyklop, nie je spojený so žiadnym živlom. Terorizujú zem, kým ich Zeus neuväzní; neskôr ich však Hádes prepustí, aby mu pomohli pri pokuse uzurpovať si miesto Dia. * Vo filme ''Hnev Titanov'' (''Wrath of the Titans'', [[2012]]) <ref>Wrath of the Titans [online]. 2012-03-30, [cit. 2023-10-06]. IMDb ID: tt1646987 event-location: United States, Spain. Dostupné online.</ref> * Vo filme ''Nesmrteľní'' (''Immortals'') z roku [[2011]] sú Titani uväznení v hore Tartarus, kým ich kráľ Hyperion neoslobodí. * Titani sa občas objavujú alebo spomínajú v sérii Herkules/Xena spoločnosti Renaissance Pictures. * V [[DC Comics]] boli Titani po svojej porážke vyhnaní do iného sveta, ktorý nazvali Nový Kronos. Kronos bol však uväznený. * V [[MonsterVerse]] sa [[Godzilla]], [[King Kong]] a ďalší ''kaiju'' nazývajú Titani. Pochádzajú z vnútra zemského jadra nazývaného Dutá Zem, ktoré smerujú na povrch planéty, aby získali späť svet, ktorému kedysi vládli. * V animovanom filme ''[[Megamyseľ]]'' (''Megamind'', [[2010]], [[DreamWorks Animation]]) vytvorí hlavný hrdina superhrdinu a nazve ho Titan, hoci on sám svoje meno skomolí na „Tighten".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tighten | url = https://villains.fandom.com/wiki/Tighten | vydavateľ = Villains Wiki | dátum prístupu = 2024-03-02 | jazyk = en}}</ref> === Hry === * V sérii videohier ''God of War'', ktorá vychádza z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]], sa objavujú mnohí Titani. * Titan sa objavuje ako bežný pozemský vyvolávač v sérii videohier ''Final Fantasy''. * Titáni sú rasou večných (bohov) vo svete [[Warcraft (séria)|Warcraftu]]. * V stolovej hre ''[[Warhammer 40 000]]'' sú Titani fenomenálne veľké vojnové stroje, ktoré dokážu svojimi kolosálnymi zbraňami zlikvidovať celé armády a mestá. * Najväčšia trieda bojových plavidiel v [[Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game|MMORPG]] [[EVE Online]] je klasifikovaná ako „titani" a niekoľko plavidiel frakcie Gallente je pomenovaných podľa gréckych božstiev. * V sérii videohier ''Borderlands'' sa v každom diele objavujú rôzne odkazy na Titanov. === Výrobky === * [[NVIDIA]] [[GeForce]] Titan bol vydaný v roku [[2013]] a v tom čase bol najvýkonnejším predávaným [[Grafický procesor|GPU]]. * V roku [[2004]] začala japonská automobilka [[Nissan]] vyrábať plnohodnotný [[Pick-up|pickup]] pre [[Severná Amerika|severoamerický]] trh s názvom Titan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 Nissan TITAN & TITAN XD {{!}} V8 Full-Size Pickup Trucks | url = https://www.nissanusa.com/vehicles/trucks/titan.html | vydavateľ = Nissan USA | dátum prístupu = 2024-02-16 | jazyk = en-US}}</ref> == Rodostrom dvanástich Titanov == {{Rodostrom Titanov}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * [[Vojtech Zamarovský|ZAMAROVSKÝ, Vojtech]]. ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Titans}} == Zdroj == {{preklad|en|Titans|1200922484|en|Titans in popular culture|1197495133}}{{Grécka_mytológia}}{{Titani}} [[Kategória:Grécki bohovia]] [[Kategória:Titani| ]] 8ale02oofjutyqapkk3mu6fa0n21xg9 8218862 8218851 2026-05-24T09:42:34Z ~2026-29230-47 294915 keď neexistuje tak ho treba vytvoriť, má 39 cudzojazyčných odkazov 8218862 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cornelis Cornelisz. van Haarlem - The Fall of the Titans - Google Art Project.jpg|alt=Cornelis van Haarlem|náhľad|''[[Pád Titanov]]'', [[Cornelis van Haarlem]] [[1588]] – [[1590]]]] '''Titani''' alebo zriedkavejšie '''Titáni''' či '''Títáni''' (po grécky ''Titanes/iný prepis: Títánes'', po lat. ''Titanes'') boli v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] synovia a dcéry [[Uranos|Urana]] a [[Gaia (mytológia)|Gaie]], najstaršia generácia starogréckych bohov, predolympijskí bohovia.<ref>Hansen, p. 302; Grimal, p. 457 s.v. Titans; Tripp, p. 579 s.v. Titans; Rose, p. 1079 s.v. Titan; Smith, [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0104%3Aalphabetic+letter%3DT%3Aentry+group%3D18%3Aentry%3Dtitan-bio-1 s.v. Titan 1.].</ref> Podľa [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''[[Teogónia|Teogónie]]'' to bolo dvanásť detí prarodičov [[Ouranos|Urána]] (Nebo) a [[Gaia (mytológia)|Gaie]] (Zem), pričom šesť z nich boli mužskí Titani – [[Ókeanos]], [[Koios]], [[Krios (Titan)|Krios]], [[Hyperión (boh)|Hyperión]], [[Iapetos (Titan)|Iapetos]] a [[Kronos (mytológia)|Kronos]] a šesť Titanov bolo ženských. Nazývali sa aj Titanidy alebo „''Titanice''" a boli to [[Theia]], [[Rheia (mytológia)|Rheia]], [[Themis]], [[Mnémosyné]], [[Foibé (Titanka)|Foibé]] a [[Téthys (mytológia)|Téthys]]. Kronos mal so svojou staršou sestrou Rheiou prvú generáciu [[Olympskí bohovia|bohov Olympu]]: šesť súrodencov [[Zeus|Dia]], [[Hádes (boh)|Háda]], [[Poseidón (boh)|Poseidóna]], [[Hestia|Hestiu]], [[Démétér|Demeter]] a [[Héra (bohyňa)|Héru]]. Niektorí potomkovia Titanov, ako [[Prometeus (mytológia)|Prométheus]], [[Atlas (mytológia)|Atlas]], [[Hélios]] a [[Léto]], sa niekedy tiež nazývajú Titanmi. Titáni boli pôvodní bohovia, generácia bohov, ktorá predchádzala olympským bohom. Boli zvrhnutí v rámci gréckeho mýtu o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Kronos prevzal moc od svojho otca [[Ouranos|Urána]] a vládol vesmíru s Titanmi, než ho zasa porazil a nahradil ako vládnuci panteón bohov na čele s Diom vo vojne nazývanej „[[titanomachia]]". V dôsledku tejto vojny boli porazení Titani vyhnaní z horného sveta a uväznení pod strážou v [[Tartaros (priepasť)|Tartare]], hoci niektorí Titani zrejme mohli zostať na slobode. == Pôvodní bohovia == Titani ako skupina predstavujú predolympijský poriadok vecí. [[Hésiodos]] používa v súvislosti s Titanmi výraz „bývalí bohovia".<ref>Hésiodos, ''[https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.37.xml Teogónia 424]''</ref> Boli to vyhnaní bohovia, ktorí už neboli súčasťou horného sveta. Boli to skôr bohovia, ktorí prebývali v podzemí Tartaru, a ako takí mohli byť považovaní za „bohov podsvetia", ktorí boli protikladom a opozíciou k olympským bohom, bohom nebies. Hésiodos nazval Titanov „zrodenými zo zeme" ([[Chtonické božstvo|chtonickými]]) a v ''Homérovom Hymne na Apollóna'' sa [[Héra (bohyňa)|Héra]] modlí k Titanom, „ktorí bývajú pod zemou", a vyzýva ich, aby jej pomohli proti Diovi, akoby boli chtonickými duchmi.<ref>Gantz, p. 46; ''Homeric Hymn to Apollo'' (3) [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0013.tlg003.perseus-eng1:305-348 334–339.]</ref> Podobne aj v ''[[Iliada|Iliade]]'' Héra po zložení prísahy pri podsvetnej rieke Styx „vzývala menom všetkých bohov pod Tartarom, ktorí sa nazývajú Titanmi", ako svedkov. Boli to starší bohovia, ale zrejme nie, ako sa kedysi myslelo, starí bohovia domorodej skupiny v Grécku, historicky vytlačení novými bohmi gréckych nájazdníkov. Boli skôr skupinou bohov, ktorých mytológia bola prinajmenšom, ako sa zdá, prevzatá z [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Títo importovaní bohovia dávali olympským bohom kontext a poskytovali im pozadie, vysvetľovali, odkiaľ títo grécki olympskí bohovia prišli a ako sa dostali na svoje nadradené miesto vo vesmíre. Titani boli predchádzajúcou generáciou a rodinou bohov, ktorých musela nová generácia zvrhnúť a vyhnať z horného sveta, aby sa mohli stať vládnucim panteónom gréckych bohov. Pre Hésioda, možno preto, aby sa vyrovnali dvanástim olympským bohom, bolo Titanov tiež dvanásť: šesť mužov a šesť žien, pričom niektoré Hésiodove mená boli možno len básnickými výmyslami, aby sa dospelo k správnemu počtu. V Hésiodovej ''[[Teogónia|Teogónii]]'' okrem Krona Titani vôbec nehrajú úlohu pri zvrhnutí Urána a o ich kolektívnej činnosti sa dozvedáme len v titanomachii, ich vojne s olympionikmi. Ako skupina nemajú žiadnu ďalšiu úlohu v konvenčnom gréckom mýte, ani nehrajú žiadnu úlohu v gréckom kulte.<ref>Hard, [https://books.google.com/books?id=r1Y3xZWVlnIC&pg=PA35 S. 35]; West 1966 S. 200–201 on line 133.</ref> Ako jednotlivci má len málo Titanov nejakú samostatnú identitu. Okrem Krona je jedinou ďalšou postavou, ktorú [[Homér]] menovite spomína ako Titana, [[Iapetos (Titan)|Iapetus]]. Niektorí Titáni zrejme plnia len genealogickú funkciu, keď predstavujú rodičov pre dôležitejšie potomstvo: Hyperión a Theia sú rodičmi [[Hélios|Hélia]], [[Seléné|Selény]] a [[Éós]]; Iapetus je otcom [[Atlas (mytológia)|Atlasa]] a [[Prometeus (mytológia)|Prométhea]]; a Krios je otcom troch synov [[Astraeus|Astraea]], [[Pallas (Titan)|Pallas]] a [[Perses|Persesa]], ktorí zas existujú len preto, aby predstavovali otcov dôležitejším postavám, ako sú [[Anemoi]] (Vetry), [[Nike (bohyňa)|Nike]] (Víťazstvo) a [[Hekaté]]. == Zvrhnutie == Titani zohrávajú kľúčovú úlohu v dôležitej časti [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]], v mýte o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Titan Kronos, najmladší z nich, zvrhol Ourana a ako Zeus, ktorý viedol a vyhral veľkú desaťročnú vojnu, v ktorej sa postavili noví bohovia proti starým bohom, nazývanú [[titanomachia]] („vojna Titanov"), zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a nakoniec sa stal konečným a trvalým vládcom vesmíru. [[Súbor:The Mutilation of Uranus by Saturn.jpg|alt=Zmrzačenie Urána Saturnom: freska od Giorgia Vasariho a Cristofana Gherardiho, okolo roku 1560 (sála Cosima I., Palazzo Vecchio)|náhľad|''Zmrzačenie Urána Saturnom'': [[freska]] od [[Giorgio Vasari|Giorgia Vasariho]] a [[Cristofano Gherardi|Cristofana Gherardiho]], okolo roku [[1560]] (sála Cosima I., [[Palazzo Vecchio]]).]] Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve od [[Hésiodos|Hésioda]], uvedenej v jeho ''[[Teogónia|Teogónii]]'', [[Ouranos]] pôvodne splodil s [[Gaia (mytológia)|Gaiou]] osemnásť detí: dvanásť Titanov, troch [[Kyklop|Kyklopov]] a troch [[Hekatoncheiri|Hekatoncheirov]] (Stohlavých), ale nenávidiac ich, ukryl ich niekde v Gaiinom vnútri. Nahnevaná a utrápená Gaia zhotovila srp z [[Adamant|adamantu]] a vyzvala svoje deti, aby potrestali svojho otca. Iba jej syn [[Kronos (mytológia)|Kronos]] bol ochotný urobiť to. Gaia teda ukryla Krona, dala mu adamantový srp, a keď si Urán prišiel ľahnúť ku Gaii, Kronos sa natiahol a vykastroval svojho otca. To umožnilo zrod Titanov a Kronovi prevziať najvyššie velenie nad kozmom, pričom Titani mu boli podriadení.<ref>Hésiodos, ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hes.+Th.+159 Teogónia]''.</ref> [[Súbor:Rhéa présentant une pierre emmaillotée à Cronos dessin du bas-relief d'un autel romain.jpg|alt=Rhea podáva Kronovi kameň zabalený v látke|vľavo|náhľad|[[Rheia (mytológia)|Rheia]] podáva [[Kronos (mytológia)|Kronovi]] kameň zabalený v látke]] Kronos, ktorý teraz prevzal vládu nad vesmírom od svojho otca, chcel zabezpečiť, aby si kontrolu udržal. Ouranos a Gaia predpovedali Kronovi, že jedno z jeho detí ho zvrhne, a tak keď sa Kronos oženil s Rheiou, postaral sa, aby zhltol každé z detí, ktoré porodila. Urobil tak s prvými piatimi: Keď však Rheia čakala Dia, prosila svojich rodičov Gaiu a Urána, aby jej pomohli zachrániť ho. Tí teda poslali Rheiu do Lýkusu na Kréte, aby porodila Dia tam. Gaia vzala novorodeného Dia na výchovu a ukryla ho hlboko v jaskyni pod horou Aigaion. Medzitým Rheia dala Kronovi obrovský kameň zabalený do detských šiat, ktorý prehltol v domnení, že je to ďalšie Rheino dieťa. [[Súbor:Jacob Jordaens - La caída de los Gigantes, 1636-1638.jpg|alt=Pád titanov. Olej na plátne, Jacob Jordaens, 1638.|náhľad|''Pád titanov.'' Olej na plátne, [[Jacob Jordaens]], [[1638]].]] Zeus, teraz už dospelý, prinútil Krona (pomocou bližšie nešpecifikovanej Gaiinej ľsti), aby sa vzdal svojich ďalších piatich detí. Zeus potom prepustil svojich strýkov Kyklopov (zrejme ešte stále uväznených pod zemou spolu so Stohlavými, kam ich pôvodne zavrel Ouranos), ktorí potom poskytli Diovi jeho veľkú zbraň, blesk, ktorý ukryla Gaia. Začala sa veľká vojna, titanomachia, o vládu nad vesmírom. Titani bojovali z hory Othrys, zatiaľ čo nová generácia bohov z [[Olymp|Olympu]]. V desiatom roku tejto veľkej vojny Zeus na Gaiinu radu vypustil Stohlavých, ktorí sa pridali k vojne proti Titanom a pomohli Diovi získať prevahu. Zeus vrhol na Titanov zúrivý blesk, porazil ich a uvrhol do [[Tartaros (priepasť)|Tartaru]], pričom ich strážcami boli Stohlaví. == Po titanomachii == Po zvrhnutí v titanomachii bol Kronos a jeho porazení Titani uvrhnutí do Tartaru. Jediný pôvodný Titan, ktorý sa menovite spomína ako uväznený s Kronom, je [[Iapetos (Titan)|Iapetos]].<ref>Homér, ''Iliada'' ''8''. [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:8.469-8.511 478–481.]</ref> Nie všetci Titani však boli uväznení. Určite [[Ókeanos]], veľká voda, ktorá obklopuje svet, zrejme zostal na slobode a v skutočnosti sa zdá, že vôbec nebojoval na strane Titanov. U Hésioda posiela Ókeanos svoju dcéru [[Styx (bohyňa)|Styx]] s deťmi [[Zelos|Zelom]] (Závisť), [[Nike (bohyňa)|Nike]] (Víťazstvo), [[Kratos (mytológia)|Kratom]] (Moc) a [[Bia]] (Sila) bojovať na Diovej strane proti Titanom,<ref>Hésiodos, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0020.tlg001.perseus-eng1:371-403 Teogónia 337–398.]''</ref> zatiaľ čo v ''Iliade'' Héra hovorí, že počas titanomachie sa o ňu staral Ókeanos a jeho manželka titanika [[Téthys (mytológia)|Tethys]].<ref>Homer, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:14.193-14.241 Iliada 14.200–204.]''</ref> V [[Aischylos|Aischylovom]] diele ''[[Spútaný Prometheus]]'' má Ókeanos voľný čas, aby niekedy po vojne navštívil svojho synovca Promethea.<ref>Aeschylus (?), ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0085.tlg003.perseus-eng1:279-299 Prometheus Bound 286–289.]''</ref> Podobne ako Ókeanos, aj [[Hélios]], syn Titana [[Hyperión (boh)|Hyperióna]], určite zostal slobodný, aby potom denne jazdil na svojom slnečnom voze po oblohe a aktívne sa zúčastňoval na udalostiach, ktoré nasledovali po titanomachii. Zdá sa, že sloboda Ókeana spolu s Héliom (Slnkom) a možno aj Hyperiónom (do tej miery, že tiež predstavoval Slnko) bola výsledkom kozmologickej nevyhnutnosti, pretože ako by mohla byť voda obklopujúca svet alebo Slnko uzavreté v Tartare? [[Súbor:La tortura de Prometeo, por Salvator Rosa.jpg|alt=Prométheovo mučenie, obraz Salvatora Rosu (1646 - 1648).|náhľad|''Prométheovo mučenie'', obraz [[Salvator Rosa|Salvatora Rosu]] (1646 - 1648).]] Pokiaľ ide o ostatných mužských potomkov Titanov, niektorí sa zrejme zúčastnili na titanomachii a boli za to potrestaní, iní nie, alebo aspoň (ako Hélios) zostali slobodní. Traja z Iapetových synov, [[Atlas (mytológia)|Atlas]], [[Menoitios (syn Iapeta)|Menoetios]] a [[Prometeus (mytológia)|Prometheus]], sú v antických prameňoch výslovne spájaní s vojnou. V ''Teogónii'' Atlas aj Menoetios dostali od Dia trest, ale Hésiodos neuvádza, za aký zločin presne boli potrestaní. Atlas bol, ako je dobre známe, potrestaný Diom tým, že musel na svojich pleciach držať oblohu, ale žiadny z raných prameňov k tomuto príbehu (Hésiodos, Homér, [[Pindaros]] a Aischylos) nehovorí, že jeho trest bol dôsledkom vojny. Podľa Hygina však Atlas viedol Titanov do vzbury proti Diovi (Jupiterovi).<ref>Gantz, S. 45; West 1966, S. 308 / 509; Hyginus, Fabulae 150.</ref> V ''Teogónii'' je Menoetios zasiahnutý Diovým bleskom a uvrhnutý do [[Erebos|Erebu]] „pre svoju šialenú opovážlivosť a nadmernú pýchu". Či Hesiódos používal Erebus ako iné meno pre Tartar (ako sa to niekedy robilo), alebo chcel povedať, že Menoetiov trest bol kvôli jeho účasti na titanomachii, nie je jasné a žiadny iný raný prameň túto udalosť nespomína, Apollodorus však hovorí, že to tak bolo.<ref>Gantz, S. 40, 154; West 1966, S. 308/510; ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0548.tlg001.perseus-eng1:1.2.3 Apollodorus, 1.2.3.]''</ref> [[Súbor:Heinrich fueger 1817 prometheus brings fire to mankind.jpg|alt=Prometheus prináša ľudstvu oheň, Heinrich Friedrich Füger, okolo roku 1817.|vľavo|náhľad|''Prometheus prináša ľudstvu oheň'', [[Heinrich Füger|Heinrich Friedrich Füger]], okolo roku [[1817]]. Prométheus prináša ľudstvu oheň, ktorý bol ukrytý ako pomsta za podvod v Mecone.]] Hésiodos sa o Prometheovi v súvislosti s titanomachiou nezmieňuje, ale Prometheus v ''Teogónii'' zostáva na slobode. Za svoje oklamanie Dia v Mekone a následnú krádež ohňa bol Prométheus potrestaný Diom tým, že bol pripútaný na skalu, kam každý deň priletel orol, aby zjedol jeho „nesmrteľnú pečeň", ktorá potom každú noc dorastala. Avšak v Aischylovom diele (ako bolo spomenuté vyššie) Prometheus hovorí, že bol Diovým spojencom počas titanomachie. Zdá sa, že aj ženským Titánom, pokiaľ sa vôbec spomínajú, bolo dovolené zostať na slobode. Tri z nich sa podľa ''Teogónie'' stali Diovými manželkami: Themis, Mnémosyné a Léto, dcéra Titánov [[Koios|Koia]] a [[Foibé (Titanka)|Foibé]]. Themis porodila tri [[Hóry]] (Hodiny) a tri [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]] (Osudy) a Mnémosyné deväť [[Múza|Múz]]. Léto, ktorá porodila olympionikov [[Apolón|Apolóna]] a [[Artemis (bohyňa)|Artemidu]], sa v ''Iliade'' počas [[Trójska vojna|trójskej vojny]] aktívne zúčastňuje na strane Trójanov a je zapojená aj do príbehu o obrovi [[Tityos|Tityovi]].<ref>Homér, [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:5.416-5.459 ''Iliada 445–448'']</ref> Tethys, pravdepodobne spolu so svojím manželom Ókeanom, sa vojny nezúčastnila a, ako už bolo spomenuté, počas vojny poskytla bezpečné útočisko [[Héra (bohyňa)|Hére]]. Rheia zostáva po vojne slobodná a aktívna. Objavuje sa pri pôrode Apolóna, ako Diov posol k [[Démétér]] oznamuje dohodu týkajúcu sa [[Persefoné|Persefony]], oživuje [[Pelops (syn Tantala)|Pelopa]]. === Možné prepustenie === Zatiaľ čo v Hésiodovej ''Teogónii'' a Homérovej ''Iliade'' sú Kronos a ostatní Titani uväznení v Tartare (zrejme navždy), podľa inej tradície, ako uvádzajú neskoršie pramene, sa zdá, že Kronos alebo iný z Titanov bol nakoniec oslobodený. [[Pindaros]] v jednej zo svojich básní (462 pred Kr.) hovorí, že hoci sa Atlas stále „napína pod ťarchou neba... Zeus oslobodil Titanov"<ref>Pindaros, ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0033.tlg002.perseus-eng1:4 Pythian 4.289–291.]''</ref> a v inej básni (476 pred Kr.) má Pindaros za to, že Kronos v skutočnosti vládne na [[Ostrovy blažených|Ostrovoch blažených]], v krajine, kde grécki hrdinovia prebývajú v posmrtnom živote.<ref>Gantz, S. 47; West 1978, S. 195 / 173a.</ref> ''Prométheus Lyomenos'', nedatovaná stratená hra od [[Aischylos|Aischyla]] (asi 525 - asi 455 pred Kr.), mala chór zložený z oslobodených Titanov. Pravdepodobne ešte skôr ako Pindaros a Aischylos sa v dvoch [[Papyrus (výrobok)|papyrusových]] verziách úryvku z Hésiodových ''Prác a dní'' spomína aj Kronos, ktorého Zeus oslobodil a ktorý vládne nad hrdinami, ktorí odchádzajú na Ostrov blažených. Iné verzie Hésiodovho textu to však neuvádzajú a väčšina editorov hodnotí tieto riadky textu ako neskoršie interpolácie. == Pôvod na Blízkom východe == [[Súbor:Yazilikaya B 12erGruppe.jpg|alt=Staroveká chetitská reliéfna rezba z komory B Yazılıkaya, svätyne v Chattušaše, pravdepodobne zobrazujúca dvanásť bohov podsvetia, ktorých Chetiti nazývali „bývalí bohovia" (karuilies siunes) a stotožňovali ich s babylonskými Anunnaki.|náhľad|Staroveká chetitská reliéfna rezba z komory B Yazılıkaya, svätyne v [[Chattušaš|Chattušaše]], pravdepodobne zobrazujúca dvanásť bohov podsvetia, ktorých [[Chetiti]] nazývali „bývalí bohovia" (''karuilies siunes'') a stotožňovali ich s [[Babylonia|babylonskými]] [[Anunna|Anunnaki]].]] Všeobecne sa uznáva, že grécky mýtus o nástupníctve bol importovaný z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a že spolu s týmto importovaným mýtom prišli aj príbehy o skupine bývalých vládnucich bohov, ktorí boli porazení a vytlačení a ktorých Gréci začali identifikovať ako Titanov. Prvky Hésiodovho rozprávania o Titanoch možno vidieť v príbehoch [[Churriti|Churritov]], [[Chetiti|Chetitov]], [[Babylonia|Babylončanov]] a iných blízkovýchodných kultúr.<ref>Woodard, [https://books.google.com/books?id=TQyRX6WmMUMC&pg=PA92 S. 92–103;] West 1997, S. 276–333; West 1966, S. 19–31.</ref> Churrito-chetitský text ''Pieseň o Kumarbi'' (nazývaný aj Kráľovstvo v nebi), napísaný päťsto rokov pred Hésiodom, hovorí o postupnosti kráľov v nebi: [[Anu]] (Nebo), [[Kumarbi]] a boh búrky [[Tešub]], s mnohými nápadnými podobnosťami s Hésiodovým opisom gréckeho mýtu o nástupníctve. Kumarbi podobne ako Kronos vykastruje boha neba Anua a prevezme jeho kráľovskú moc. A podobne ako Kronos, Kumarbi zhltne bohov, z ktorých jeden je boh búrky Tešub, ktorý podobne ako boh búrky Zeus zrejme zvíťazí nad Kumarbim a ostatnými vo vojne bohov. Iné chetitské texty obsahujú narážky na „bývalých bohov", presne to, čo Hésiodos nazýval Titanmi, ''theoi proteroi''. Podobne ako Titani, aj títo chetitskí bývalí bohovia mali (zvyčajne) dvanásť členov a skončili uväznení v podsvetí u boha búrky Tešuba, uväznení bránami, ktoré nemohli otvoriť. Chetiti týchto bohov stotožňovali s [[Anunna|Anunnakmi]], babylonskými bohmi podsvetia, ktorých porážka a uväznenie bohom búrky [[Marduk|Mardukom]] v babylonskej básni [[Enúma eliš|Enúma Eliš]] (koniec [[2. tisícročie pred Kr.|druhého tisícročia pred Kr.]] alebo skôr)<ref>Woodard, [https://books.google.com/books?id=TQyRX6WmMUMC&pg=PA99 S. 99]; West 1983, S. 102.</ref> je paralelou porážky a uväznenia Titanov. Medzi ďalšie kolektívy bohov, ktoré možno súvisia s mezopotámskymi Anunnakmi, patria Mŕtvi bohovia (''Dingiruggû''), Vyhnaní bohovia (''ilāni darsūti'') a Porazení (alebo Spútaní) bohovia (''ilāni kamûti'').<ref>West 1997, S. 299; Burkert 1995, [https://books.google.com/books?id=cIiUL7dWqNIC&pg=PA94 S. 94], with S. 203 n. 24.</ref> == Titani v modernej dobe == [[Súbor:Gustave Doré - Dante Alighieri - Inferno - Plate 65 (Canto XXXI - The Titans).jpg|alt=Ilustrácia Gustava Dorého k Danteho Peklu, doska LXV: Canto XXXI: Titani a obri|náhľad|Ilustrácia [[Gustave Doré|Gustava Dorého]] k [[Dante Alighieri|Danteho]] ''Peklu'', doska LXV: Canto XXXI: ''Titani a obri'']] === Literatúra === * Titani sú zobrazení v [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Pekle]]''. * V knižnej sérii ''Percy Jackson'' od autora [[Rick Riordan|Ricka Riordana]] sú Titani hlavnými zloduchmi, ktorí sa pokúšajú ovládnuť [[Olymp]] a opäť vládnuť ľudstvu po tom, čo bola väčšina z nich uväznená v podsvetí.<ref>Read Riordan | The Official Home for Rick Riordan's Demigods. [https://www.readriordan.com/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200326045811/https://www.readriordan.com/ |date=2020-03-26 }}. Read Riordan, [cit. 2023-10-06]. (po anglicky)</ref> * V sérii ''Duna'', ktorú vytvoril [[Frank Patrick Herbert|Frank Herbert]] a v ktorej pokračuje jeho syn [[Brian Herbert]], skupina rebelov dobýva Starú ríšu. Nazývajú sa Titani a ich vláda Čas Titanov. === Film === * Vo filme ''Súboj Titanov'' (''Clash of the Titans'') z roku [[1981]] je [[Kraken]], v skutočnosti entita zo [[Severská mytológia|severskej mytológie]], predstavený ako posledný Titan. Opisuje sa v ňom aj použitie hlavy Medúzy, ktorá je v skutočnosti [[Gorgony|Gorgona]], na boj s ním ako „Titan proti Titanovi". V [[Remake (film a televízia)|remaku]] z roku [[2010]] sa Titani spomínajú na začiatku, keď sa tvrdí, že Hádes vytvoril Krakena, aby ich porazil. [[Kronos (mytológia)|Kronos]] sa objavuje v pokračovaní ''Hnev Titanov'', kde sa Áres obrátil k temnote a plánoval oživiť svojho starého otca Diovou životnou silou. * V animovanom filme ''[[Herkules (film z roku 1997)|Herkules]]'' od spoločnosti Disney z roku [[1997]] je Titanov päť. Štyria z nich stelesňujú štyri klasické živly: skalný, ľadový, lávový a tornádový Titan. Piaty, jednooký Kyklop, nie je spojený so žiadnym živlom. Terorizujú zem, kým ich Zeus neuväzní; neskôr ich však Hádes prepustí, aby mu pomohli pri pokuse uzurpovať si miesto Dia. * Vo filme ''Hnev Titanov'' (''Wrath of the Titans'', [[2012]]) <ref>Wrath of the Titans [online]. 2012-03-30, [cit. 2023-10-06]. IMDb ID: tt1646987 event-location: United States, Spain. Dostupné online.</ref> * Vo filme ''Nesmrteľní'' (''Immortals'') z roku [[2011]] sú Titani uväznení v hore Tartarus, kým ich kráľ Hyperion neoslobodí. * Titani sa občas objavujú alebo spomínajú v sérii Herkules/Xena spoločnosti Renaissance Pictures. * V [[DC Comics]] boli Titani po svojej porážke vyhnaní do iného sveta, ktorý nazvali Nový Kronos. Kronos bol však uväznený. * V [[MonsterVerse]] sa [[Godzilla]], [[King Kong]] a ďalší ''kaiju'' nazývajú Titani. Pochádzajú z vnútra zemského jadra nazývaného Dutá Zem, ktoré smerujú na povrch planéty, aby získali späť svet, ktorému kedysi vládli. * V animovanom filme ''[[Megamyseľ]]'' (''Megamind'', [[2010]], [[DreamWorks Animation]]) vytvorí hlavný hrdina superhrdinu a nazve ho Titan, hoci on sám svoje meno skomolí na „Tighten".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tighten | url = https://villains.fandom.com/wiki/Tighten | vydavateľ = Villains Wiki | dátum prístupu = 2024-03-02 | jazyk = en}}</ref> === Hry === * V sérii videohier ''God of War'', ktorá vychádza z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]], sa objavujú mnohí Titani. * Titan sa objavuje ako bežný pozemský vyvolávač v sérii videohier ''Final Fantasy''. * Titáni sú rasou večných (bohov) vo svete [[Warcraft (séria)|Warcraftu]]. * V stolovej hre ''[[Warhammer 40 000]]'' sú Titani fenomenálne veľké vojnové stroje, ktoré dokážu svojimi kolosálnymi zbraňami zlikvidovať celé armády a mestá. * Najväčšia trieda bojových plavidiel v [[Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game|MMORPG]] [[EVE Online]] je klasifikovaná ako „titani" a niekoľko plavidiel frakcie Gallente je pomenovaných podľa gréckych božstiev. * V sérii videohier ''Borderlands'' sa v každom diele objavujú rôzne odkazy na Titanov. === Výrobky === * [[NVIDIA]] [[GeForce]] Titan bol vydaný v roku [[2013]] a v tom čase bol najvýkonnejším predávaným [[Grafický procesor|GPU]]. * V roku [[2004]] začala japonská automobilka [[Nissan]] vyrábať plnohodnotný [[Pick-up|pickup]] pre [[Severná Amerika|severoamerický]] trh s názvom Titan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 Nissan TITAN & TITAN XD {{!}} V8 Full-Size Pickup Trucks | url = https://www.nissanusa.com/vehicles/trucks/titan.html | vydavateľ = Nissan USA | dátum prístupu = 2024-02-16 | jazyk = en-US}}</ref> == Rodostrom dvanástich Titanov == {{Rodostrom Titanov}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * [[Vojtech Zamarovský|ZAMAROVSKÝ, Vojtech]]. ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Titans}} == Zdroj == {{preklad|en|Titans|1200922484|en|Titans in popular culture|1197495133}}{{Grécka_mytológia}}{{Titani}} [[Kategória:Grécki bohovia]] [[Kategória:Titani| ]] 06bztm406f74azjtij55oe8xnf87lzh 0 7285 8218624 8211130 2026-05-23T18:45:36Z ~2026-30734-26 295798 /* Osobnosti mesta */ 8218624 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. * Martin Pavlečko (*-900 000 000) predstaviteľ hovädzstva == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] qj367f5ilsc5m23s9dgrtsbqp6ruswd 8218627 8218624 2026-05-23T18:48:58Z ~2026-30734-26 295798 /* Čestné občianstvo */ 8218627 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. * Martin Pavlečko (*-900 000 000) predstaviteľ hovädzstva, predstavil KSG komun. Strana gayov * dodik dzuki : casino je jeho zivotik == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 9iek8h0pfxb48cuhkjt36e8vxh4nype 8218629 8218627 2026-05-23T18:50:06Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30734-26|~2026-30734-26]] ([[User_talk:~2026-30734-26|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-27881-71 8211130 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 4o98a50lc0j73g00duivy5je9bnkwoj 0 7291 8218645 8218278 2026-05-23T19:47:10Z Samuel Pecho 2017 144972 8218645 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = 524140 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto vo východnej časti Slovenska. Podľa počtu obyvateľov je tretím najväčším mestom na Slovensku. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == [[Súbor:Slovakia Presov 1003.JPG|náhľad|Nábrežie Torysy v Prešove]] * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 24Tr Irisbus]] |2006-2007 |701, 706 | |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015, 2024-2025 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396, 3441-3443 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020, 2025 |409, 3445 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |MAN Lion's City LE |2025 |3444 | |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] qefk2i83papc3fxow5fnvgvrxv1ihs1 8218654 8218645 2026-05-23T20:06:14Z DurMar12 181423 Opravený starší vandalizmus 8218654 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = 524140 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]] s približne 82 300 obyvateľmi. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == [[Súbor:Slovakia Presov 1003.JPG|náhľad|Nábrežie Torysy v Prešove]] * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 24Tr Irisbus]] |2006-2007 |701, 706 | |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015, 2024-2025 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396, 3441-3443 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020, 2025 |409, 3445 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |MAN Lion's City LE |2025 |3444 | |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 6wfa968wntvregtz4fceg0zpio3bqez 0 7690 8218699 8216502 2026-05-23T23:46:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218699 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Komárno | Iné názvy = {{V jazyku|hun|Komárom}} | Prezývka = | Obrázok = Komárom-Klapka-tér6.JPG | Popis obrázku = Centrum mesta s radnicou | Znak = Coat of Arms of Komárno.svg | Vlajka = Komarno-komarno-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Komárno | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = Dunaj | Rieka 1 = Váh | Zemepisná šírka = 47.75742 | Zemepisná dĺžka = 18.12982 | Nadmorská výška = 112 | Najvyšší bod = 115 | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = 108 | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = [[Béla Keszegh]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 945 01 | Kód = 501026 | EČV = KN | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nám. Gen. Klapku 19<br/>45 01 Komárno | E-mail = info@komarno.sk | Telefón = 035 / 770 17 54 | Fax = 035 / 770 27 03 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.komarno.sk | Commons = Komárno | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Komárňan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Komárňan}}</ref> }} '''Komárno''' ({{V jazyku|hun|''Komárom''}}, {{v jazyku|deu|''Komorn''}}, {{V jazyku|srp|''Коморан (Komoran)''}}, {{V jazyku|lat|''Camarum, Comaromium''}})<ref name="Slovník">{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }}</ref><ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[okresné mesto]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré leží pri sútoku [[Dunaj]]a a [[Váh|Váhu]]. Pre odlíšenie od mesta [[Komárom|s rovnakým názvom]], ktoré leží v [[Maďarsko|Maďarsku]], je v hovorovej [[maďarský jazyk|maďarčine]] používaný názov ''Észak-Komárom'' (Severné Komárno) alebo ''Révkomárom''. == Polohopis == Mesto leží na sútoku [[Dunaj]]a a Váhu, na juhovýchodnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]] na ľavom brehu [[Dunaj]]a a je väčšou časťou historického sídla bývalého [[Uhorsko|Uhorska]]. Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola hraničná línia novozaloženého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes [[Komárom]]) na pravom brehu [[Dunaj]]a, pripojenej k mestu v roku [[1896]]. Obe mestá sú spojené mostami – cestným a železničným. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cesty I/63]] ([[Bratislava]]{{--}}[[Štúrovo]]), [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] ([[Nitra]]{{--}}[[Komárom]]) a [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]] (smer [[Kolárovo]]), ako aj [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|železničné trate Nové Zámky – Komárom]], [[Železničná trať Bratislava – Komárno|Bratislava – Komárno]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|Komárno – Kolárovo]]. Komárno leží {{Km|53|m|w}} juhovýchodne od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]], {{Km|31|m|w}} južne od [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] a {{Km|48|m|w}} západne od [[Štúrovo|Štúrova]]. === Vodné toky === Komárno leží na sútoku riek [[Dunaj]] a Váhu. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Severne od mesta ústi do Váhu [[Stará Nitra]] – pôvodné koryto rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]]. === Vodné plochy === Mŕtve rameno Dunaja, [[Mŕtve rameno Váhu]] == Dejiny == Mesto ležiace pri sútoku [[Dunaj]]a a [[Váh|Vážskeho Dunaja]] patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na [[Slovensko|Slovensku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.komarno.sk/historia_229.html |dátum prístupu=2012-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220329015403/http://www.komarno.sk/historia_229.html |dátum archivácie=2022-03-29 }}</ref>. Brod cez mohutnú rieku umožňoval cestu obchodníkov, ktorých prítomnosť využívalo miestne obyvateľstvo, profitujúce z pohybu tovaru. Osídlenie okolia dnešného mesta spadá do [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (cca 2000 pred Kr.), no výraznejšie stopy tu zanechali až [[Kelti]] a po nich [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. Na Dunaji sa nachádzal [[Limes Romanus]] – vonkajšia hranica [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]], ktorú bránili opevnené tábory na rímskom, no i opačnom (keltskom a neskôr germánskom) brehu. Z tohto obdobia pochádza i [[Rímsky vojenský tábor v Iži]] (Celemantia/Kelemantia), ktorý tvoril predsunutú základňu a ochraňoval hranicu v okolí Komárna. Po páde ríše, v čase [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] a príchodu prvých [[Slovania|Slovanov]], osídlili územie [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]], ktorí na strednom Dunaji vládli medzi rokmi [[568]] až [[791]]. Ich pobyt na území mesta dokladá aj 8 pohrebísk s bohatými nálezmi a v roku [[811]] sa spomína aj útok Slovanov na Avarov žijúcich v okolí Komárna. Po rozvrate Avarskej ríše sa v regióne presadili [[Slovania]], ktorí už počas avarskej nadvlády vytvárali najmä severne od Dunaja kmeňové útvary, z ktorých sa na začiatku [[9. storočie|9. storočia]] vytvorilo [[Nitrianske kniežatstvo]]. Južné Slovensko po Bratislavu tvorilo jadro kniežatstva, ktoré sa v roku [[833]] stalo súčasťou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorej územie sa rozšírilo na veľkú časť strednej Európy. Brod na Dunaji pri Komárne, kde vzniklo opevnené sídlo (hradisko), využívali vojaci i obchodníci a tvorilo tak dôležitý tranzitný koridor ríše. Predpokladá sa, že práve tadeto prišla na územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] aj misia [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v roku [[863]]. Koncom [[9. storočie|9. storočia]] sa na územie [[Panónska panva|Karpatskej kotliny]] dostávajú maďarské kmene, ktoré postupne preberajú moc. Postupný zánik [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] znamenal opätovný nárast vplyvu [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]], ktoré sčasti samostatne, no ako súčasť vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] existovalo až do roku [[1108]]. Komárno bolo v tom čase strediskom Komárňanského komitátu a práve v tomto období sa predpokladá vznik hradu s osadou ''Camarum'' (1075). Prvé mestské výsady udelil Komárnu [[1. apríl]]a [[1265]] [[Belo IV.]], čím sa podnietil rozvoj mesta. [[Matej Korvín]] dal vybudovať na komárňanskom hrade renesančný palác a strategickú polohu mesta využil na vybudovanie kráľovskej flotily. Ďalší podnet na rozvoj mesta priniesla [[Osmanská ríša|turecká expanzia]], v dôsledku ktorej sa mesto stalo pohraničnou pevnosťou ríše. Z potreby zastaviť postup Turkov a ochrániť územie i obyvateľov nastáva budovanie vojenskej [[Protiturecká pevnosť (Komárno)|pevnosti]], ktorá sa stala základom [[Fortifikačný systém mesta Komárno|obranného systému mesta]]. Vyhnaním protivníka sa začala obnova vojnou spustošenej krajiny a Komárno sa vďaka polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest a prekvitajúcemu obchodu rýchlo vyvíja na dôležité mesto Uhorska. Jeho postavenie potvrdzuje [[16. marca]] [[1745]] [[Mária Terézia]], ktorá udeľuje Komárnu titul a práva [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]]. V meste sa postavilo niekoľko palácov, kláštorov a kostolov a sľubný stavebný ruch zastavilo až silné [[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|zemetrasenie z 28. júna 1763]], po ktorom o dve desaťročia – [[22. apríl]]a [[1783]] – nasledovalo ďalšie. Napriek veľkým škodám si mesto udržalo svoje postavenie dôležitého strediska. Počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolučných rokov 1848/49]] došlo v Komárne, poslednej bašte maďarskej buržoáznej revolúcie, k veľkému požiaru pevnosti a k zničeniu veľkej časti mesta. Obnova prebiehala pomaly a z opravenej pevnosti sa stala dôležitá vojenská základňa [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády. Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci [[19. storočie|19. storočia]], keď sa mesto napojilo na [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|sieť železníc]] a ciest a vybudovali sa mosty cez [[Dunaj]] i [[Váh|Vážsky]] Dunaj. Začali sa budovať aj priemyselné podniky a pripojením osady ''Újszőny'' (r. 1896) sa získalo územie pre rozvoj mesta i na pravom brehu Dunaja. Po zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] vznikla na Dunaji hranica, ktorá rozdelila [[Komárňanská župa (Uhorsko)|župu]] aj mesto na dve časti. V Komárne sa odohrala jedna z najväčších bitiek vzoprenia voči odtrhnutiu Slovenska od Uhorska, [[Komárňanský prielom]] v roku 1919. Komárno sa stáva sídlom okresu, vznikajú nové úrady a inštitúcie a začlenením do Československa sa postupne mení i národnostné zloženie mesta. Klesá podiel obyvateľov maďarskej národnosti, pre ktorých sa mesto na Dunaji stalo kultúrnym centrom na Slovensku. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] bolo Komárno pripojené k Maďarsku a zároveň sa stalo sídlom novej župy. [[Bratislavsko-brnenská operácia|Oslobodením 30. marca 1945]] sa vrátili hranice do predvojnového stavu a Komárno sa opäť stalo hraničným mestom Československa. Mesto, ktoré bolo počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] opakovane [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|bombardované]] (prvý nálet sa uskutočnil [[2. júl]]a [[1944]], kedy bomby zasiahli železničnú stanicu a sklady [[ľan]]árskej továrne Fiedler János lenipari rt. na južnom brehu Dunaja, [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|7. októbra]] boli cieľom železničné stanice na oboch brehoch Dunaja, [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944|14. októbra]] bol cieľom most cez [[Dunaj]] a bombardovanie pokračovalo aj na jar 1945), potrebovalo výraznú obnovu komunikácií, mostov, budov a podnikov. Zlú situáciu ešte zhoršovali opatrenia na základe záverov Postupimskej konferencie víťazných veľmocí voči väčšine obyvateľov maďarskej národnosti, ktoré znamenali do roku [[1948]] pre mnohých presídlenie do Česka alebo Maďarska v rámci vzájomnej výmeny obyvateľstva. Výrazné oživenie priemyslu nastalo vybudovaním lodeníc, ktoré priniesli prácu pre stovky ľudí a zároveň podnietili výstavbu nových bytov v meste. Impulz na prestavbu mesta dala aj povodeň v [[jún]]i [[1965]], ktorá zničila rozsiahle územia na juhu Slovenska a rovnako ničivou silou zasiahla i Komárno. Neraz i neuváženými stavebnými krokmi sa zničila veľká časť pamiatok a dnes zostalo neporušené iba historické jadro mesta, kde sa nachádza aj väčšina zachovaných kultúrno-historických pamiatok. == Symboly mesta == * '''Erb''' mesta zobrazuje hrad na červenom štíte, na zelenej pažiti so sútokom dvoch modrých riek, strieborné trojvežové opevnenie. V medzerách medzi vežami sa nachádzajú dve zlaté hviezdy. V opevnení je otvorená brána s do polovice vytiahnutou mrežou. * '''Vlajka''' mesta pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí červený, žltý, zelený. Ukončená je zástrihom, tzv. lastovičím chvostom. == Časti mesta == * ''Mestské časti'': [[Čerhát]], [[Ďulov Dvor]], [[Hadovce]], [[Kava]], [[Lándor]], [[Malá Iža]], [[Malý Harčáš]], [[Nová Osada (Komárno)|Nová Osada]], [[Nová Stráž]], [[Pavel (Komárno)|Pavel]], [[Veľký Harčáš]] * [[Sídlisko I (Komárno)|Sídlisko I]] * [[Sídlisko II (Komárno)|Sídlisko II]] * [[Sídlisko III (Komárno)|Sídlisko III]] * [[Sídlisko IV (Komárno)|Sídlisko IV]] * [[Sídlisko V (Komárno)|Sídlisko V]] * [[Sídlisko VI (Komárno)|Sídlisko VI]] * [[Sídlisko VII (Komárno)|Sídlisko VII]] * [[Sídliská: Bašty-Juh (Komárno)|''Sídliská'': Bašty-Juh]] * [[Letecké pole (Komárno)|Letecké pole]] * [[Robotnícka štvrť (Komárno)|Robotnícka štvrť]] * ''Ostatné časti'': Divina, [[Alžbetin ostrov]] * ''Osady'': Bocianska krčma, Dunajská stráž, Kolož, Kysučka, Malé Hadovce, Ružová záhrada, Ružový hon, Semerské, Tehelňa, Tomáš, Vadaš, Zámocká pustatina, Nová Osada Sídlisko I a II vzniklo počas výstavby nových Slovenských lodeníc v 50. rokoch minulého storočia, je postavené klasickou tehlovou technológiou. Sídlisko III vzniklo pri plynárni v roku [[1963]], polovica sídliska je postavená už panelovým systémom výstavby. Sídlisko IV na Rákocziho ulici, smerom do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], má už kompletnú panelovú zástavbu. Sídlisko V (Prednádražie) bolo postavené pri obnove mesta po povodni na Dunaji v roku [[1965]] – [[1968]]. Sídlisko VI (i časť Sídliska I a II) vzniklo na mieste centrálnej časti mesta zlikvidovaním starých prízemných domov v blízkosti hlavnej cesty do Bratislavy<!-- "Nové Zámky - Bratislava" asi nie -->. Sídlisko VII (Prístav) tvorí panelová zástavba v priestore medzi Sídliskom VI a prístavom, je posledným dokončeným sídliskom z obdobia výstavby panelových bytových domov. Ďalej mala nasledovať výstavba sídliska Bašty. Z plánovanej výstavby sa však postavilo len 11 panelových domov. Ďalšie boli dokončené už ako platené nájomné byty, prípadne ako byty v osobnom vlastníctve (po rozpade komplexnej bytovej výstavby). == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie === V roku 2021 z 32967 obyvateľov bolo 17696 mad’arskej (54%), 10315 slovenskej (31%), 179 rómskej (1%), 485 inej (1%) a 4287 neznámej (13%) národnosti.[https://ma7.sk/aktualis/somorjan-50-szazalek-alatt-a-magyarok-aranya-javitott-fulek-szembetuno-csokkenes] === Náboženské zloženie === rímskokatolíci – 53,5 %, reformovaní (kalvíni) – 12,6 %, evanjelici a. v. – 3,9 %, gréckokatolíci – 0,6 %, Svedkovia Jehovovi – 0,5 %, bez vyznania – 22,43 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] [[Bazilika]] [[Bazilika svätého Ondreja (Komárno)|sv. Ondreja]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1748]] – [[1756]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5715 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Stojí na mieste staršieho [[Jezuiti|jezuitského]] kostola z rokov [[1674]] – [[1677]]. Na jeho stavbu údajne použili materiál z komárňanskej pevnosti. V roku [[1763]] bol poškodený zemetrasením a obnovený v rokoch [[1768]] – [[1771]]. Po rozpustení jezuitského rádu ho mali v správe [[benediktíni]]. V roku [[1848]] bol poškodený požiarom a o rok neskôr bombardovaním. V interiéri sa nachádza hlavný [[oltár]] od Carla Petrusa z rokov [[1855]] – [[1860]]. [[Kazateľnica]] je z roku [[1855]], mramorová [[krstiteľnica]] vznikla v roku [[1860]]. Súčasťou interiéru je [[rokoko]]vá bočná kaplnka Čiernej Madony z rokov [[1780]] – [[1810]]. Nástenné maľby z roku [[1870]] zobrazujú Najsvätejšiu Trojicu, Anjelské zvestovanie a Premenenie Pána [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] od Luigiho Aloysa-Françoisa-Josepha Loira; Svätá rodina a [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefan]] obetujúci uhorskú korunu [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]] sú od Dána Carla Fredericka Sörensena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika sv. Ondreja | url = http://www.komarno.fara.sk/?page_id=1073#fancybox/1/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Fara Komárno | miesto = }}</ref> Honosné dvojvežové priečelie kostola je konkávne prehnuté. Je členené kordónovými rímsami a [[pilaster|pilastrami]] a ukončené [[atika|atikou]] s kartušou so znakom jezuitov. Okná majú profilované šambrány ukončené segmentovou nadokennou rímsou. Veže s nárožnými zaobleniami sú rovnako členené kordónovými rímsami a pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami, polkruhovými štítmi a ihlancovými helmicami. <gallery> Komarno kosciol sw Andrzeja.jpg|Bazilika sv. Ondreja Komárno - 13.JPG|Bazilika pred obnovou Church of Saint Andrew in Komárno - main entrance.jpg|Portál Church of Saint Andrew, Saint Florian. - Komárno.jpg|Sochy svätcov na fasáde, sv. Florián Komárno, interiér kostola sv. Andreja 19 Slovakia27.jpg|Interiér baziliky </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1787]] [[1788|– 1788]]. V dobe vzniku kostola to bol údajne druhý najväčší kostol tejto cirkvi v Uhorsku. Veža sa stavala v rokoch [[1818]] – [[1832]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5713 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V roku [[1849]] bola veža poškodená ostreľovaním cisárskymi vojskami, obnovená bola o rok neskôr. V interiéri sa nachádza kazateľnica od Jána Szarku a Mojžišova lavica z doby vzniku kostola. [[Organ]] z roku [[1806]] je dielo Jána Boháka z [[Viedeň|Viedne]]. Priečelie kostola je členené pilastrami a terminálnymi oknami. Ukončené je korunnou rímsou s atikou s balustrádou. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u lemovaného polostĺpmi a ukončeného trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža je členená pásovaním, v hornej časti pilastrami, má polkruhovo ukončené rezonančné otvory s okenicami, nad nimi je terčík s hodinami. Ukončená je zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> RefKostolKomárno.jpg|Reformovaný kostol Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Jókaiho ul.31, Komárno, okres Komárno 06.JPG Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Jókaiho ul.31, Komárno, okres Komárno 02.jpg|Detail priečelia Reformed church, portal, plaque, Komárno, Slovakia.jpg|Nápisová tabuľa nad portálom Komárom05.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1795]] – [[1798]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5804 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Plány kostola vytvoril [[pešť|peštiansky]] staviteľ Ján Krausz, stavbu na mieste realizoval Šimon Júdar. Úpravami prešiel v roku [[1899]], keď bola pristavaná veža a v roku [[1931]]. Interiér je plochostropý s fabiónom. Oltár a kazateľnica pochádzajú z doby vzniku kostola. Oltárny obraz [[Golgota]] z roku [[1897]], kópia [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], je dielom Jozefa Kuppisa. Nahradil pôvodný obraz Nebovstúpenie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] od maliara Kopátsiho z [[Ráb]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stavba nového kostola | url = http://www.ecavkn.szm.com/historia-kn.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Evanjelická cirkev a.v. Komárno | miesto = }}</ref> Priečelie je členené vysokým pilastrovým rádom a kordónovou rímsou. Segmentovo ukončené okná majú profilované ostenia. Nad portálom je umiestnená volútová kartuša s tabuľami pripomínajúcimi stavbu a úpravu kostola. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dvoma pármi dekoratívnych váz. Je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou. <gallery> Evanjelický a.v. kostol (tolerančný), ul. Františkánov 17, Komárno, okres Komárno 01.JPG|Evanjelický kostol Evanjelický a.v. kostol (tolerančný), ul. Františkánov 17, Komárno, okres Komárno 02.JPG|Detail priečelia Komárom-Evangélikus templom2.JPG Evangélikus templom (Komárom) (1).jpg|Interiér kostola Evangélikus templom (Komárom) (5).jpg|Oltár </gallery> * [[Srbský]] [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávny]] chrám Obetovania Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1754]] – [[1782]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5710 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Stojí na mieste staršieho chrámu srbskej komunity. V roku [[1848]] vyhorel, nasledujúci rok bol obnovený. Srbská komunita bola do konca storočia však podstatne asimilovaná a bohoslužby sa tu postupne prestali konať. K ich obnove došlo až v roku [[1998]]. V interiéri sa nachádza barokový [[ikonostas]] z roku [[1775]], ktorý však obsahuje v základnom rade hodnotné ikony zo staršieho ikonostasu datované do roku [[1660]]. Ďalej sa tu nachádzajú stallá od Franza Xavera Seegena z roku [[1763]], ktoré pochádzajú zo zrušeného [[Kamalduli|kamaldulského]] kláštora v Majkpuszte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = http://www.komarno.pcotrnava.sk/o_nas_.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravoslávna cirkevná obec v Komárne | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190519015625/http://www.komarno.pcotrnava.sk/o_nas_.html | dátum archivácie = 2019-05-19 }}</ref> Fasády chrámu sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, tzv. Vojenský kostol, jednoloďová [[barok]]ová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia po roku [[1672]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5807 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Pôvodne bol postavený reformovanými veriacimi, no v rámci [[protireformácia|protireformácie]] bol na konci [[17. storočia]] odobratý a venovaný rádu [[Františkáni|františkánov]]. Barokovou úpravou prešiel v roku [[1763]]. V roku [[1783]] boli františkáni [[Jozef II.|Jozefom II.]] rozpustení a kostol začal slúžiť miestnej vojenskej posádke. Do roku [[1966]] slúžil ako sklad, neskôr prešiel obnovou. V súčasnosti tu sídli Galéria Limes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka | url = https://galerialimes.sk/sk/about/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Galéria Limes | miesto = }}</ref> Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu kostola dominuje rizalit lemovaný pilastrami s výraznou korunnou rímsou so segmentovým štítom. Veža s nárožným zaoblením je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pri kostole stál objekt bývalého františkánskeho kláštora, ktorý bol, žiaľ, po druhej svetovej vojne zbúraný. <gallery> Komárno04.JPG|Srbský pravoslávny chrám Komárom24.JPG R. K. kostol Božského srdca; bývalý františkánsky, pozdejšie Vojenský kostol, ul. Františkánov 33, Komárno, okres Komárno 01.JPG|Kostol Božského Srdca Ježišovho R. K. kostol Božského srdca; bývalý františkánsky, pozdejšie Vojenský kostol, ul. Františkánov 33, Komárno, okres Komárno 02.JPG R. K. kostol Božského srdca; bývalý františkánsky, pozdejšie Vojenský kostol, ul. Františkánov 33, Komárno, okres Komárno 03.JPG </gallery> * Rímskokatolícky Kostol sv. Rozálie, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] centrálna stavba na pôdoryse ovála s pravouhlým ukončením presbytéria a dvoma predstavanými vežami, z rokov [[1839]] – [[1844]]. Stojí na mieste staršieho barokového kostola, z ktorého sa zachoval jeden oltár. Autorom projektu kostola je pravdepodobne J. Packh, autor [[Ostrihomská bazilika|ostrihomskej baziliky]]. Po bombardovaní mesta v roku 1849 slúžil provizórne reformovaným aj katolíckym veriacim. Neskôr slúžil ako študentský a vojenský kostol. Úpravami prešiel v roku [[1908]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5717 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Obnovený bol v roku [[2011]]. Interiér je zaklenutý kupolou s laternou. Kostolu dominuje priečelie členené pilastrami, ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom a dvoma kruhovými vežami s pilastrami a kupolovými helmicami. Centrálna hmota kostola má kruhové okná, ukončená je kupolou s laternou s polkruhovo ukončenými oknami. <gallery> R.k. kostol sv. Rozálie, nám. Kossútha L. 4, Komárno, okres Komárno 03.JPG|Kostol sv. Rozálie R.k. kostol sv. Rozálie, nám. Kossútha L. 4, Komárno, okres Komárno 02.JPG Kosciół Sw.Rozalii anno domini 1840 - panoramio.jpg|Priečelie pred obnovou Komárom631.JPG|Interiér kostola Komárom630.JPG </gallery> * Ortodoxná [[synagóga]] a Menház, jednopodlažná eklektická stavba na pôdoryse písmena L z roku [[1896]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komárno - Ortodoxná synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/komarno-ortodoxna-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Objekt patrí medzi niekoľko dodnes funkčných synagóg na Slovensku. Komplexu dominuje vyvýšený objekt synagógy a priliehajúci dvojkrídlový nárožný objekt bývalého starobinca, menház. Túto ustanovizeň založil Koloman Fried. Fasády z pohľadovej tehly sú členené lizénami, nárožie s rizalitom je ukončené trojuholníkovým štítom s lomeným oblúkom. Na osi nárožia je [[portál]] riešený ako [[edikula]]. Priečeliu synagógy dominuje výrazný trojuholníkový štít s vlysom a centrálnym rozetovým oknom. Dekoratívny portál so štítom je ukončený kamennou Mojžišovou tabuľou. * Kaplnka [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]], jednoloďová baroková stavba s pravouhlým záverom a malou strešnou vežou, z roku [[1741]]. Donátoromm stavby bol barón Adam Ziči. Na začiatku [[19. storočia]] prešla klasicistickou úpravou. Obnovená bola v roku [[1904]], keď bol priľahlý špitál prebudovaný na tlačiareň a kníhkupectvo Gejzu Spitzera. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár s obrazom sv. Jozefa z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komárno - Kaplnka sv. Jozefa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/komarno-kaplnka-sv-jozefa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Úzka fasáda kaplnky je členená pilastrami a ukončená vežicou s tamburovou kupolou. Portál je riešený ako edikula s profilovaným ostením a segmentovou supraportou. * Kaplnka [[Anna (svätica)|sv. Anny]] so špitálom, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym záverom z roku [[1750]]. V rokoch [[1763]] – [[1768]] prešla úpravami a tiež po bombardovaní v roku 1849.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komárno - Kaplnka sv. Anny | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/komarno-kaplnka-sv-anny | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Priečelie kaplnky je členené lizénami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Z priečelia vyrastá veža s ihlancovou helmicou. * [[Trojičný stĺp]], barokové súsošie z obdobia po roku [[1715]]. Obnovou prešlo v rokoch [[1884]], [[1927]] a [[1991]]. <gallery> R. k. kaplnka sv. Anny a bývalý špitál, Jókajiho ul. 4, Komárno, okres Komárno 01.JPG|Kaplnka sv. Anny Komárom-Szt. József-kápolna.JPG|Kaplnka sv. Jozefa Komárno, trojičný stĺp 19 Slovakia31.jpg|Trojičný stĺp Národná kultúrna pamiatka, Morový stĺp Komárno 19 Slovakia2.jpg Národná kultúrna pamiatka, Morový stĺp Komárno 19 Slovakia1.jpg </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Komárňanský pevnostný systém]], najväčší fortifikačný systém na území Slovenska a aj bývalého Rakúska-Uhorska, budovaný postupne v rokoch [[1546]] – [[1877]]. Jadrom komplexu a jeho najstaršou časťou je [[Protiturecká pevnosť (Komárno)|Stará pevnosť]], mesto je zo západnej strany chránené Palatínskou líniou, z východnej Vážskou líniou. Na ľavom brehu Vážskeho Dunaja sa nachádzalo Vážske predmostie a na Maďarskej strane Dunaja [[pevnosť Monoštor]] a [[pevnosť Igmánd]]. Stará protiturecká pevnosť vznikla na mieste staršieho hradu v snahe zabrániť postupnému prenikaniu Turkov po strate centrálnej časti Uhorska, v rokoch 1546 – [[1557]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5702 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Je dielom talianskeho fortifikačného staviteľa Pietra Ferraboscu. Nová pevnosť bola vybudovaná v rokoch [[1663]] – [[1673]] po strate pevnosti Nové Zámky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5703 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Ďalšia etapa výstavby nastala na začiatku 19. storočia v súvislosti s expanziou porevolučného a napoleonského Francúzska. V rokoch [[1827]] – [[1839]] boli vybudované kazematy. Palatínova línia bola budovaná v rokoch [[1839]] – [[1847]]. Výstavba rozsiahleho komplexu bola zavŕšená realizáciou igmándskej pevnosti v rokoch [[1871]] – 1877. <gallery> Ferdinand Gate, Old Fortress in Komárno, Slovakia.jpg|Ferdinandova brána starej pevnosti North Bastion, Old Fortress in Komárno.jpg|Stará pevnosť Komárno10.JPG|Brána do Novej pevnosti Komárom - Roman Lapidarium at the bastion VI.jpg|Bastión VI Vážskej línie Komárno - Castle.jpg|Palatínova línia </gallery> * Radnica, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1766]]. Úpravami prešla v rokoch 1848 a [[1875]], keď bola [[neoklasicizmus|neoklasicisticky]] upravená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5709 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priečeliu dominuje centrálne umiestnená mestská veža členená kordónovými rímsami, pilastrami, kvádrovaním a priebežnou ochodzou, ukončená je kopulou. Fasády sú členené kordónovými rímasami a pilastrami, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. <gallery> Komarno ratusz.jpg|Radnica Komarno (Hungary)-city hall.jpg Town hall of Komárno (1875).jpg Town hall of Komárno, stairs, 3rd floor.jpg|Interiér radnice Town hall of Komárno, Staicase.jpg </gallery> * Dôstojnícky pavilón, dvojpodlažná [[eklekticizmus|eklektická]] štvorkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse s vnútorným nádvorím z rokov [[1858]] – [[1863]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5798 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Pavilón tvoril súčasť vojenských objektov komárňanskej pevnosti. Nachádzali sa tu byty dôstojníkov a veľké dôstojnícke kasíno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dôstojnícky pavilón | url = https://visitkomarno.eu/sk/sightseeing/dostojnicky-pavilon-v-komarne/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Visit Komárno | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200925042938/https://visitkomarno.eu/sk/sightseeing/dostojnicky-pavilon-v-komarne/ | dátum archivácie = 2020-09-25 }}</ref> V súčasnosti tu sídli [[Univerzita J. Selyeho]]. Priečelie orientované do Námestia gen. Klapku je lemované nárožnými oktogonálnymi vežami ukončenými dekoratívnym cimburím. Fasáda je členená slepými arkádami a ukončená atikou s oblúčkovým vlysom s nápisom Viribus Unitis, heslom cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa]]. Polkruhovo ukončené okná majú profilované suprafenestry nesené konzolami. <gallery> Komarno pawilon oficerski.jpg|Dôstojnícky pavilón Komárno officers' pavilion, Slovakia.jpg Tiszti Pavilon, now Selye János University, 2007 Komárno.jpg Selye university-Tiszti pavilon3.JPG Tiszti pavilon1.JPG </gallery> * Zichyho palác, trojtraktová dvopodlažná pôvodne baroková stavba z druhej polovice [[17. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1763]], [[1798]] a [[1870]], keď získal súčasnú neoklasicistickú úpravu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5797 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Na začiatku 19. storočia sa v objekte konali slávnostné podujatia, plesy a divadelné vystúpenia. V súčasnosti objekt patrí [[Podunajské múzeum v Komárne|Podunajskému múzeu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zichyho palác | url = https://visitkomarno.eu/sk/sightseeing/zichyho-palac/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Visit Komárno | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200925032324/https://visitkomarno.eu/sk/sightseeing/zichyho-palac/ | dátum archivácie = 2020-09-25 }}</ref> Zo strany Župnej ulice je fasáda klasicistická s centrálnymm rizalitom členeným lizénami a ukončeným trojuholníkovým štítom s tymapnónom. Portál má polkruhové kamenné ostenie s klenákom, nad ním je balkón s kovaným zábradlím s iniciálou Zičiovcov. Neoklasicistická fasáda zo strany Námestia gen. Klapku je lemnovaná nárožnými vežami dekorovanými kvádrovaním a ukončenými manzardovými strechami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit s priebežným balkónom ukončený balustrádou. Okná majú šambrány a segmentové suprafenestry. * Bývalý Župný dom, trojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z rokov [[1798]] – [[1813]]. Prefasádovaný bol na konci 19. storočia a obnovený v rokoch [[1937]] – [[1938]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5799 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priečeliu dominuje stredný rizalit členený pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. * Bývalé Kolégium reformovanej cirkvi, dvojpodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov [[1795]] – [[1796]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5762 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Objekt dnes patrí Univerzite J. Selyeho. Fasády kolégia sú členené lizénami, predĺženými kazetami a vertikálne prepojenými oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit s kamenným portálom s oválnym svetlíkom. Na osi rizalitu je umiestnená malá strešná veža. <gallery> Zichy-palota3.JPG|Zičiho palác Zichy-palota2.JPG|Zičiho palác Komarno Dom zupny 2017.jpg|Bývalý župný dom Kolégium ref.cirkvi, fara, ul. Jókaia 34, Komárno, okres Komárno 01.JPG|Kolégium reformovanej cirkvi Komárom-Református kollégium.JPG|Portál kolégia </gallery> === Divadlo === * [[Jókaiho divadlo v Komárne|Jókaiho divadlo]] === Múzeá === * [[Podunajské múzeum v Komárne|Podunajské múzeum]] === Hudba === * Rodisko [[Franz Lehár|Franza Lehára]] === Stavby === * Cestný most cez Vážsky Dunaj * [[Most Monoštor]] * [[Alžbetin most]] * Estakáda ponad koľajisko a bazén prístavu, so sklopným mostom, k Dunaju a hraničnému cestnému prechodu. === Sochy === * Socha [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] * Socha generála [[György Klapka|Györgya Klapku]] * Socha [[Franz Lehár|Franza Lehára]] * Socha [[Mór Jókai|Móra Jókaiho]] * Socha [[Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] * Socha [[Milan Rastislav Štefánik|Dr. generála Milana Rastislava Štefánika]] * Socha [[Attila Kaszás|Attilu Kaszása]] pri Jókaiho divadle ==== Pomníky ==== * Hrob rodiny Jókai * Hrob Zlatého muža * Náhrobky pri kostole reformovanej cirkvi – pravoslávnej cirkvi * Pamätník antifašistického odboja – nám. Senný trh * Pomník padlých v 1. svetovej vojne * Pomník vojakom Červenej armády * Hrob Ľudovíta J. Šuleka * Hrobka gen. Pavla Davidovicsa pri kostole pravoslávnej cirkvi === Pamätné tabule === * Pamätná tabuľa Bélu Bartóka * Pamätná tabuľa Dr. Jánosa Selyeho * Pamätná tabuľa grófa Istvána Széchenyiho 1907 – 1929 * Pamätná tabuľa Móra Jókaiho * Pamätná tabuľa obetiam holokaustu *Pamätná tabuľa Stanislausa von Prowazeka === Parky === * Detský park pri Hrade * Park Anglia * park pri Vodárenskej veži === Zaujímavosti === * [[Nádvorie Európy]] – námestie obklopené stavbami v architektonickom štýle 45 európskych krajín === Pravidelné podujatia === * Komárňanské dni * Jókaiho dni * Ondrejský jarmok * KN OPEN – beach volleybal – plážový volejbal (v auguste) * Aquafest – vodný festival s atrakciami – rieka Vážsky Dunaj === Prírodné zaujímavosti === V katastrálnom území mesta evidujú viac bocianích hniezd.<ref>Bucz, V. 2013: Hniezdenie bociana bieleho (Ciconia ciconia) v okrese Komárno v období 2011 – 2013. Iuxta Danubium 15, 77 – 86; [http://bociany.sk/nestcards?city=kom%C3%A1rno bociany.sk]</ref> V meste hniezdi mnoho lastovičiek, ich počet však každý rok klesá. Na dunajskom nábreží a na [[Alžbetin ostrov|Alžbetinom ostrove]] je viac starých stromov.<ref>[[Kaán Károly]] 1909: A természeti emlékek fentartása. Budapest, 32; [[Természettudományi Közlöny]] 1897, 444 – 445.</ref> == Doprava == === Mestská hromadná doprava === Ako prvé mesto na Slovensku Komárno zavádza od januára 2020 bezplatnú MHD. „Príjmy z cestovných lístkov sa blížia k 10 percentám zo sumy vynaloženej na verejnú dopravu v Komárne,“ ozrejmil ekonomické dôvody primátor mesta [[Béla Keszegh]]. Opatrenie má zlepšiť životné prostredie, dopravu, parkovanie a pomôcť sociálne slabším s dochádzaním do práce.<ref name="dennikn-komarno-bezplatne">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno zavádza ako prvé mesto na Slovensku bezplatnú mestskú hromadnú dopravu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1648951/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-12 | dátum prístupu = 2019-11-14 }}</ref> MHD tvoria linky 2, 3, 7 a 8.<ref name="komarno-cestovne-poriadky-mhd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky MHD | url = http://www.komarno.sk/sk/cestovn-poriadky-mhd_4325.html | vydavateľ = Mesto Komárno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202121026/http://www.komarno.sk/sk/cestovn-poriadky-mhd_4325.html | dátum archivácie = 2019-12-02 }}</ref> === Železničná doprava === V meste je [[Železničná stanica Komárno|železničná stanica]] a nachádzajú sa tieto trate: * [[Železničná trať Bratislava – Komárno|131]] Komárno – [[Dunajská Streda]], od r. [[1896]] * [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135]] [[Komárom]] – Komárno – [[Nové Zámky]], od r. [[1910]] * [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|136]] Komárno – [[Kolárovo]], od r. [[1914]], zrušená 22. decembra [[2006]] === Cestná doprava === [[Súbor:Komarom, Elizabeth bridge 02.JPG|right|thumb|Alžbetin most v Komárne spája cestou Komárno a Komárom]] * [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|I/63]] Bratislava – D. Streda – Komárno – Štúrovo * [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] Komárom – Komárno – N. Zámky * [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]] Komárno – Kolárovo *V r. 2018 sa začala výstavba cezhraničného diaľničného cestného mosta z maďarskej diaľnice Győr – Budapešť s prepojením cesty I/63 na slovenskom brehu Dunaja. Pokračovať má cestné prepojenia na cestu I/64 v okolí Nových Zámkov, s napojením na plánovanú rýchlostnú cestu R 7 do Nitry. Zároveň s obchvatom cesty okolo Komárna. === Lodná doprava === * plavebná časť Dunaja Bratislava – Štúrovo == Hospodárstvo == [[Slovenské lodenice Komárno|Slovenské lodenice]], bývalé Slovenské lodenice G. Šteinera, bývalý odštepný závod Škoda Plzeň. Stará lodenica bola založená v rou [[1898]], v súčasnosti funguje ako lodiarsky opravárenský podnik, ktorý sa nachádza na špici medzi [[Alžbetin ostrov|Alžbetiným ostrovom]] a hlavným tokom [[Dunaj]]a. == Školstvo == * Základné školy ** Základná škola na Komenského ulici ** Základná škola na Pohraničnej ulici ** Základná škola na Rozmarínovej ulici ** Základná škola s VJM Móra Jókaiho ** Základná škola s VJM na Ul. Práce ** Základná škola s VJM na Ul. Eötvösa * Spojené školy ** Cirkevná materská škola, základná škola a cirkevné gymnázium MARIANUM s VJM – MARIANUM Magyar Tannyelvű Egyházi Iskolaközpont * Stredné školy ** Gymnázium Jánosa Selyeho s VJM – Selye János Gimnázium ** Stredná priemyselná škola – Ipari szakközépiskola ** [[Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka Komárno]] ** Stredná odborná škola obchodu a služieb – Kereskedelmi és szolgáltatóipari Szakközépiskola ** Stredná odborná škola – Szakközépiskola, Bratislavská cesta 10, * Vysoké školy ** [[Univerzita J. Selyeho]] == Šport == {{Stĺpce|2| * crossfitový klub Black CrossGym Komárno * tenisový klub TK SPARTAK KOMÁRNO * [[basketbal]]ový klub [[BC Komárno]] hrajúci v [[Niké SBL|Extralige]] * volejbalový klub Spartak Komárno * basketbalový klub [[BK Klokani Komárno]] * [[futbal]]ový klub [[KFC Komárno]] hrajúci v I.lige * športový klub boxu [[Spartak Komárno]] štartujúci v Extralige boxu * [[rýchlostná kanoistika|kanoistický]] klub [[Kajak & kanoe klub Komárno]] * [[Vodné pólo|vodnopólový]] klub [[KVP Komárno]] hrajúci v [[Vodnopólová extraliga mužov|Extraligu]] * Plavecké kluby Delta a Komko * [[Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom]] * Stolnotenisový klub Pokrok Komárno * [[Klub turistov Kormorán Komárno]] }} == Osobnosti mesta == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Ladislav Pohrobok]] (* [[1440]] – † [[1457]]), rakúsky arcivojvoda, uhorský kráľ * [[Leopold Kolonič]] (* [[1631]] – † [[1707]]), nitriansky [[biskup]] * [[Johann Baptista Grossinger]] (* [[1728]] – † [[1803]]), [[prírodovedec]] a [[entomológ]] * [[Samuel Zay]] (* [[1753]] – † [[1812]]), [[lekár]], prírodovedec * [[Károly Döme]] (* [[1768]] – † [[1845]]), [[spisovateľ]] * [[Koloman Gici]] (* [[1808]] – † [[1888]]), [[politik]] * [[Zsigmond Beöthy]] (* [[1819]] – † [[1896]]), [[básnik]] * [[Mór Jókai]] (* [[1825]] – † [[1904]]), maďarský spisovateľ * [[Franz Lehár]] (* [[1870]] Komárno – † [[1948]]), [[hudobný skladateľ]] * [[Ivan Reitman]] (* [[1946]]), [[režisér]] žijúci v Kanade * [[Daniela Kapitáňová]] (* [[1956]]), spisovateľka * [[Atilla Szabó]] (* [[1966]]), majster sveta v rýchlostnej kanoistike * [[Szilárd Németh]] (* [[1977]]), futbalový reprezentant * [[Michal Riszdorfer]] (* [[1977]]), kanoista * [[Juraj Bača]] (* [[1977]]), kajakár, reprezentant SR * [[Juraj Tarr]] (* [[1979]]), kajakár * [[Richard Riszdorfer]] (* [[1981]]), kanoista * [[Erik Vlček]] (* [[1981]]), kajakár * [[Zuzana Marošová]] (* [[1981]]), herečka }} === Pôsobili tu === * [[Ľudovít Jaroslav Šulek]] (* [[1822]]{{--}}† [[1849]]), slovenský národovec, účastník [[Slovenské povstanie 1848|Slovenského povstania]] * [[Hans Selye|János Selye]] (* [[1907]]{{--}}† [[1982]]), lekár, nazývaný otec teórie o strese * [[Jozef Strečanský]] (* [[1910]]{{--}}† [[1985]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], skladateľ, dirigent, pedagóg, exilový pracovník<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277.</ref> == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Česko}} [[Blansko]], [[Česko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Komárom]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Kralupy nad Vltavou]], [[Česko]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Lieto]], [[Fínsko]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Sebeş (mesto)|Sebeş]], [[Rumunsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Terezín]], [[Česko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Weißenfels]], [[Nemecko]] }} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Komárne]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.komarno.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Komárno] * [http://muzeumkn.sk/ Podunajské múzeum v Komárne] * [http://www.boxclub-kn.sk Stránka ŠKB Spartak Komárno] * https://www.visitdanube.eu/sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220602164318/https://www.visitdanube.eu/sk |date=2022-06-02 }} == Zdroj == * [http://www.komarno.sk/historia_229.html História mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220329015403/http://www.komarno.sk/historia_229.html |date=2022-03-29 }} {{Mestské časti Komárna}} {{Obce okresu Komárno}} [[Kategória:Komárno| ]] [[Kategória:Obce okresu Komárno]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] onvmd25z819obrmjldpq17i7yvanu4o 0 8585 8218622 8181718 2026-05-23T18:42:30Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8218622 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1942}} == Udalosti == *{{0}}[[2. január]] – jednotky japonskej 48. divízie obsadili filipínske hlavné mesto [[Manila]] *{{0}}[[9. január]] – Červená armáda úplne vytlačila Nemcov z priestoru [[Moskva|Moskvy]] * [[11. január]] – japonské vojská dobyli hlavné mesto Britského Malajska [[Kuala Lumpur]] a vylodili sa na ostrovoch [[Borneo]] a [[Tarakan (ostrov)|Tarakan]] (s bohatými náleziskami ropy), ako aj pri Manade na ostrove [[Celebes]]. Po presune letectva a loďstva sa pripravovali na útok na ostrov [[Jáva (ostrov)|Jáva]] * [[12. január]] – nemecko-talianska tanková skupina ''Afrika'' ustúpila z polostrova [[Kyrenajka]] v Líbyi, pričom v bojoch stratila 33 000 vojakov a 300 tankov a na britskej strane zahynulo 17 000 mužov a 280 tankov * [[20. január]] – na [[Konferencia vo Wannsee|konferencii vo Wannsee]] rokovali predstavitelia nemeckých najvyšších úradov o ''konečnom riešení židovskej otázky'' *{{0}}[[1. február]] – nórsky nacistický predák [[Vidkun Quisling]] sa stal novým ministerským predsedom svojej krajiny *{{0}}[[3. február]] – nemecká protiofenzíva severne od [[Juchnov]]a v priestore [[Viazma|Viazmy]] obkľúčila sovietsku 33. armádu – tzv. [[Rževsko-viazemská operácia]] * [[5. február]] – v ruskom meste [[Buzuluk]] sa utvoril 1. čs. samostatný prápor v [[ZSSR]] * [[12. február]] – tzv. [[Operácia Cerberus]] – prienik nemeckých vojnových lodí cez [[Lamanšský prieliv]] do [[Severné more|Severného mora]] * [[15. február]] – asi 70 000 britských, austrálskych a indických vojakov v [[Singapur]]e [[kapitulácia|kapitulovalo]] pred japonskými vojskami * [[18. február]] – Japonci sa vylodili na ostrove [[Bali (ostrov)|Bali]] * [[19. február]] – japonský [[Nálet na Darwin]], vôbec prvý z mnohých náletov na Austráliu * [[27. február]] – japonské námorníctvo zvíťazilo v [[Bitka v Jávskom mori|bitke v Jávskom mori]] * [[3. marec]] – britský nálet na parížsku automobilku [[Renault]] pri [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourte]] zničil asi dve tretiny výrobných zariadení * [[6. marec]] – generál [[Harold Alexander]], hlavný veliteľ britských jednotiek obkľúčených v barmskom hl. meste [[Rangún]], vydal rozkaz na evakuáciu z mesta * [[8. marec]] – na ostrove [[Jáva (ostrov)|Jáva]] kapitulovali posledné spojenecké jednotky – celá Holandská Východná India sa ocitla v rukách Japoncov * [[21. marec]] – americké jednotky na ostrove [[Mindanao]] uskutočnili úspešný protiútok * [[23. marec]] – japonské vojská obsadili [[Andamanské ostrovy]] * [[27. marec]] – austrálska vláda vyhlásila na severe krajiny výnimočný stav kvôli akútnemu ohrozeniu pred postupujúcimi Japoncami * [[28. marec]] – prvý kobercový nálet [[Royal Air Force|RAF]] na Nemecko – bolo zničené centrum mesta [[Lübeck]] *{{0}}[[3. apríl]] – japonská 14. armáda prelomila obranu filipínskeho polostrova [[Baatan]] a zakrátko ho ovládla *{{0}}[[6. apríl]] – začali japonské nálety na [[Operácia C|indické územie]] *{{0}}[[9. apríl]] – japonské bombardéry potopili pri [[Cejlón]]e britskú lietadlovú loď [[HMS Hermes]] a dva krížniky * [[10. apríl]] – [[Reinhard Heydrich]] a [[Vojtech Tuka]] podpísali v Bratislave tajnú dohodu o deportácii všetkých Židov zo Slovenska * [[15. apríl]] – nemecké jednotky zlikvidovali zvyšky sovietskej 33. armády, ktorú začiatkom februára obkľúčili juhovýchodne od [[Viazma|Viazmy]] * [[16. apríl]] – na filipínskom ostrove [[Panay]] sa vylodilo 4 160 vojakov japonskej 14. armády. Americkí obrancovia sa stiahli do džungle v srdci ostrova a pokračovali v boji * [[18. apríl]] – americké bombardéry po prvý raz zaútočili na [[Tokio]] a iné japonské veľkomestá – tzv. [[Doolittlov nálet]] * [[24. apríl]] – [[27. apríl]] – štyri po sebe idúce nálety [[Royal Air Force|RAF]] úplne spustošili historické centrum [[Rostock]]u *{{0}}[[5. máj]] – prebehla [[Operácia Ironclad]] – vylodenie britských a juhoafrických jednotiek na [[Madagaskar]]e *{{0}}[[6. máj]] – [[Bitka o Corregidor]] skončila kapituláciou spojeneckých jednotiek, ktoré sa urputne bránili už od apríla *{{0}}[[8. máj]] – odohrala sa [[Bitka v Koralovom mori]] – prvá americko-japonská bitka lietadiel a lietadlových lodí * [[11. máj]] – nemecké ponorky prenikli do delty kanadskej [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] a [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] v USA a potopili niekoľko obchodných lodí * [[12. máj]] – prvá presne datovaná likvidácia Židov s použitím plynu v tábore smrti Osvienčim-Brzezinka bolo zavraždených 1 500 mužov, žien a detí z neďalekého poľského mesta [[Sosnowiec]] * [[15. máj]] – Snem Slovenskej republiky schválil ústavný zákon č. 68 o vysťahovaní Židov * [[20. máj]] – britské jednotky pod velením generála [[Harold Alexander|Harolda Alexandra]] ustúpili pred japonskou 15. armádou z Barmy do Indie * [[26. máj]] – na fronte Ajn el-Ghazála – Bir Hakejm v severnej Afrike sa začala ofenzíva nemecko-talianskej tankovej armády s krycím názvom ''Theseus'' * [[26. máj]] – bola podpísaná [[Anglicko-sovietska zmluva (1942)|Anglicko-sovietska zmluva]] * [[27. máj]] – Čs. parašutisti v Prahe spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] * [[28. máj]] – Bitka pri Charkove na južnom úseku frontu sa skončila porážkou obkľúčených sovietskych vojsk * [[30. máj]] – pri prvom hromadnom nálete britského letectva na nemecké mesto [[Kolín nad Rýnom]] bolo zničené jeho historické jadro * [[31. máj]] – nemecké lietadlá bombardovali historické mesto [[Canterbury]] *{{0}}[[4. jún]] – [[7. jún]] – odohrala sa [[Bitka o Midway]], ktorá skončila zdrvujúcim fiaskom japonského námorníctva – 4 ťažké lietadlové lode boli potopené americkým letectvom *{{0}}[[5. jún]] – [[USA]] vyhlásili vojnu [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsku]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] *{{0}}[[6. jún]] – [[7. jún]] – Japonci obsadili ostrovy [[Attu]] a [[Kiska]] v [[Aleuty|Aleutskom súostroví]] * [[10. jún]] – vypálenie obce [[Lidice]] jednotkami SS * [[12. jún]] – americké lietadlá bombardovali ropnú rafinériu v rumunskom meste Ploješť * [[21. jún]] – nemecké a talianske vojská prekvapivo zaútočili na pevnosť [[Tobruk]] a veliteľ juhoafrickej 2. pešej divízie kapituloval * [[23. jún]] – Nemecko-talianska tanková armáda ''Afrika'' pri prenasledovaní britskej 8. armády prenikli až k líbyjsko-egyptským hraniciam * [[24. jún]] – nemecké jednotky zrovnali so zemou českú obec [[Ležáky]] a jej obyvateľov povraždili * [[28. jún]] – útokom nemeckej skupiny armád ''Juh'' východne od [[Charkov]]a a [[Kursk]]a sa začala letná ofenzíva na východnom fronte * [[30. jún]] – vojská nemeckého maršala [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]] dosiahli [[Al-Alamajn|El Alamein]] ležiaci {{km|80|m}} západne od [[Alexandria|Alexandrie]] *{{0}}[[1. júl]] – [[27. júl]] – [[Prvá bitka pri Alamejne|prvá bitka]] o [[Al-Alamajn|El Alamein]] *{{0}}[[3. júl]] – Nemci dobyli [[Sevastopoľ]] *{{0}}[[4. júl]] – nemecké ponorky a bombardéry potopili v Severnom mori väčšinu plavidiel spojeneckého konvoja PQ 17, ktorý prevážal materiál do [[ZSSR]] * [[15. júl]] – transportom 1 135 amsterdamských Židov sa začali deportácie do tábora smrti v Osvienčime * [[17. júl]] – Nemecká 6. armáda začala útok na [[Bitka o Stalingrad|Stalingrad]] * [[18. júl]] – úvodný let prvej sériovo vyrábanej stíhačky na svete – [[Messerschmitt Me 262]] * [[21. júl]] – vyvrcholila japonská expanzia v [[Vojna v Pacifiku|Tichomorí]] vylodením a obsadením novoguinejských ostrovov Buna a Gona * [[23. júl]] – Nemecké vojská dobyli [[Rostov nad Donom|Rostov na Done]] *{{0}}[[3. august]] – Nemecká skupina armád ''Juh'' prenikla za rieku Kubáň v smere na [[Veľký Kaukaz|Kaukaz]] *{{0}}[[7. august]] – [[USA|Americká]] 1. divízia námornej pechoty sa vylodila na Japoncami obsadených [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovoch]] [[Guadalcanal]] a [[Tulagi]] na východ od [[Nová Guinea|Novej Guiney]] *{{0}}[[9. august]] – Nemecká 1. tanková armáda skupiny armád ''A'' obsadila ropné polia v okolí [[Majkop]]u na Kaukaze * [[19. august]] – [[Vylodenie pri Dieppe|vylodenie]] britských a kanadských vojsk pri [[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]], [[Operácia Jubilee]] * [[20. august]] – Sovietske letectvo bombardovalo [[Varšava|Varšavu]] * [[22. august]] – [[Brazília]] vyhlásila vojnu [[Nemecko|Nemecku]] a [[Taliansko|Taliansku]] * [[23. august]] – posledné nasadenie jazdectva v histórii vojenstva – Talianske jazdectvo na donskom oblúku úspešne zaútočilo proti jednotkám [[Červená armáda|Červenej armády]] pri Izbucenskom *{{0}}[[3. september]] – 14. tankový zbor nemeckej 6. armády sa prebojoval do vzdialenosti {{km|8|m}} od centra Stalingradu *{{0}}[[5. september]] – anglo-americké lietadlá bombardovali prístavy [[Le Havre]] a [[Brémy]], sovietske letectvo [[Budapešť]] a Königsberg ([[Kaliningrad]]) *{{0}}[[9. september]] – cieľom ojedinelého japonského náletu na [[USA]] sa stalo mesto [[Brookings]] v štáte [[Oregon]] * [[12. september]] – torpédovaním anglickej obchodnej lode RMS Laconia nemeckou ponorkou U-156 sa začal [[Incident Laconia]] * [[14. september]] – neúspešný britský pokus o prielom do [[Tobruk]]u * [[15. september]] – japonské ponorky pri ostrove [[Guadalcanal]] potopili americkú lietadlovú loď ''Wasp'' * [[25. september]] – nemecké ponorky prvýkrát operujú vo vodách [[Indický oceán|Indického oceánu]], pričom japonské ponorky tiež rozšírili svoj akčný rádius do vôd [[Atlantický oceán|Atlantiku]] * [[26. september]] – V Stalingrade pokračujú pouličné boje na juhu a v strede mesta, pri ktorých sa nemeckým jednotkám podarilo preniknúť až k rieke [[Volga]] *{{0}}[[3. október]] – podaril sa štart ''A 4'' – prvej diaľkovej rakety na svete, v centre pre výskum raketovej techniky v nemeckom [[Peenemünde]] *{{0}}[[7. október]] – [[9. október]] – prebehli [[Druhá bitka pri rieke Matanikau|druhé boje pri rieke Matanikau]] na ostrove [[Guadalcanal]] * [[11. október]] – nemecké a talianske bombardéry začali novú vzdušnú ofenzívu proti ostrovnej pevnosti [[Malta]] * [[17. október]] – nemecké jednotky v Stalingrade prenikli k rieke [[Volga]] a rozdelili front sovietskej 62. armády * [[23. október]] – [[4. november]], [[Druhá bitka pri Alamejne|druhá bitka]] o [[Al-Alamajn|El Alamein]] * [[26. október]] – počas [[Bitka pri Santa Cruz|bitky pri Santa Cruz]] japonské bombardéry a torpédové lietadlá vážne poškodili americkú lietadlovú loď ''Hornet'' *{{0}}[[1. november]] – nemecká 1. tanková armáda dobyla mesto Alagir v severnom Kaukaze. *{{0}}[[8. november]] – Operácia Torch – angloamerické jednotky sa vylodili vo francúzskej časti severozápadnej Afriky. == Nobelova cena == Kvôli vojnovému konfliktu ([[druhá svetová vojna]]) nebola udelená žiadna Nobelova cena. == Narodenia == [[Súbor:Stephen Hawking.StarChild.jpg|náhled|upright|[[Stephen Hawking]] (* 8. január)]] [[Súbor:Jozef Adamec (1969).jpg|náhled|upright|[[Jozef Adamec]] (* 26. február)]] [[Súbor:Dino Zoff (1974).jpg|náhled|upright|[[Dino Zoff]] (* 28. február)]] [[Súbor:Aretha Franklin.png|náhled|upright|[[Aretha Franklin]] (* 25. marec)]] [[Súbor:Barbra Streisand My Name is Barbra television special 1965.JPG|náhled|upright|[[Barbra Streisand]] (* 24. apríl)]] [[Súbor:Petr janda.jpg|náhled|upright|[[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] (* 2. máj)]] [[Súbor:Emília Vášáryová.jpg|náhled|upright|[[Emília Vášáryová]] (* 18. máj)]] [[Súbor:Ivo Viktor.JPG|náhled|upright|[[Ivo Viktor]] (* 21. máj)]] [[Súbor:Bozidara Turzonovova by Eduard Kudlac.JPG|náhled|upright|[[Božidara Turzonovová]] (* 28. máj)]] [[Súbor:Harrison Ford by Gage Skidmore 2.jpg|náhled|upright|[[Harrison Ford]] (* 13. júl)]] [[Súbor:Isabel Allende - 001.jpg|náhled|upright|[[Isabel Allendeová|Isabel Allende]] (* 2. august)]] [[Súbor:Christiane Nüsslein-Volhard mg 4372 cropped.jpg|náhled|upright|[[Christiane Nüssleinová-Volhardová]] (* 20. október)]] [[Súbor:Marta Kubišová 2010-10-19.jpg|náhled|upright|[[Marta Kubišová]] (* 1. november)]] [[Súbor:Martin Scorsese by David Shankbone.jpg|náhled|upright|[[Martin Scorsese]] (* 17. november)]] [[Súbor:Petr rezek.jpg|náhled|upright|[[Petr Rezek]] (* 26. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Brian Kernighan]], americký programátor * {{0}}1. január – [[Gennadij Vasilievič Sarafanov]], ruský kozmonaut († [[2005]]) * {{0}}[[3. január]] – [[Dušan Kováč]], slovenský historik a spisovateľ * {{0}}3. január – [[László Sólyom]], maďarský politik, právnik, profesor a bývalý prezident Maďarska († [[2023]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Pavel Wohl]], český hokejový brankár a tréner * {{0}}[[7. január]] – [[Vasilij Ivanovič Alexejev|Vasilij Alexejev]], ruský vzpierač († [[2011]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Stephen Hawking]], britský teoretický fyzik († [[2018]]) * {{0}}8. január – [[Viačeslav Dmitrijevič Zudov|Viačeslav Zudov]], ruský letec a kozmonaut († [[2024]]) * [[10. január]] – [[Peter Zeman]], slovenský novinár a politik († [[2020]]) * [[11. január]] – [[Joel Zwick]], americký režisér * [[16. január]] – [[Richard Bohringer]], francúzsky herec * [[17. január]] – [[Muhammad Ali]], boxer USA († [[2016]]) * [[19. január]] – [[Michael Crawford]], anglický herec a spevák * 19. január – [[Gabriela Wilhelmová]], česká herečka († [[2002]]) * [[25. január]] – [[Eusébio]], portugalský futbalový útočník († [[2014]]) * [[29. január]] – [[Arnaldo Tamayo Mendez]], kubánsky kozmonaut * 29. január – [[Václav Zahradník]], český skladateľ a dirigent († [[2001]]) * [[31. január]] – [[Edwin Starr]], americký soulový spevák († [[2003]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Terry Jones]], waleský komik a režisér († [[2020]]) * {{0}}1. február – [[Oľga Szabová]], slovenská speváčka * {{0}}[[9. február]] – [[Manuel Castells]], španielsky sociológ * [[10. február]] – [[John Clarke]], britský fyzik a profesor, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] * 10. február – [[Jozef Klimko]], slovenský právnik a pedagóg († [[2021]]) * [[11. február]] – [[Mike Markkula]], americký podnikateľ * [[13. február]] – [[Donald Edward Williams]], americký astronaut († [[2016]]) * [[14. február]] – [[Michael Bloomberg]], americký politik, starosta New Yorku * [[19. február]] – [[Marta Buková]], slovenská múzejníčka († [[1991]]) * [[20. február]] – [[Phil Esposito]], kanadský hokejista * [[24. február]] – [[Gayatri Chakravorty Spivak]], indická literárna kritička a teoretička * [[26. február]] – [[Jozef Adamec]], slovenský futbalista a tréner († [[2018]]) * [[27. február]] – [[Robert Grubbs]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] * 27. február – [[Robert Howard Grubbs]], americký chemik, nositeľ Nobelovej ceny († [[2021]]) * [[28. február]] – [[Brian Jones]], britský hudobník ([[The Rolling Stones]]) († [[1969]]) * 28. február – [[Dino Zoff]], taliansky futbalový brankár a tréner * {{0}}[[1. marec]] – [[Michael Giles]], britský bubeník * {{0}}[[2. marec]] – [[John Irving]], americký spisovateľ * {{0}}2. marec – [[Lou Reed]], americký rockový hudobník († [[2013]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Vladimir Vasilievič Kovaľonok|Vladimir Kovaľonok]], sovietsky kozmonaut * {{0}}[[4. marec]] – [[Zorán Sztevanovity]], maďarský spevák a gitarista * {{0}}[[5. marec]] – [[Felipe González]], španielsky politik * {{0}}5. marec – [[Mike Resnick]], americký autor science fiction († [[2020]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Jan Vyčítal]], český spevák, textár a karikaturista († [[2020]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[John Cale]], waleský hudobník-multiinštrumentalista, spevák, skladateľ a herec * {{0}}9. marec – [[Valerian Trabalka]], slovenský sochár a judaista židovského pôvodu († [[2024]]) * [[11. marec]] – [[Suzanne Cory]], austrálska molekulárna biologička * [[12. marec]] – [[Anna Majerčáková]], slovenská hutnícka odborníčka, vysokoškolská pedagogička († [[1994]]) * [[13. marec]] – [[Scatman John]], americký spevák († [[1999]]) * [[14. marec]] – [[Jožka Černý]], moravský spevák ľudových piesní * [[17. marec]] – [[Eduard Krečmar]], český textár a libretista * [[21. marec]] – [[Françoise Dorléac]], francúzska filmová herečka († [[1967]]) * 21. marec – [[Alí Abdalláh Sálih]], jemenský politik a generál († [[2017]]) * [[22. marec]] – [[Karel Vágner]], český hudobník, textár, skladateľ, spevák a kapelník * 22. marec – [[Milan Zelinka]], slovenský spisovateľ * [[23. marec]] – [[Michael Haneke]], rakúsky filmový a divadelný režisér a filozof * 23. marec – [[Bratia Pospíšilovci|Jindřich Pospíšil]], český tréner a hráč bicyklebalu * [[25. marec]] – [[Michal Dočolomanský]], slovenský herec († [[2008]]) * 25. marec – [[Aretha Franklinová]], americká speváčka († [[2018]]) * [[27. marec]] – [[John Sulston]], britský biológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[2018]]) * 27. marec – [[Michael York]], britský herec * [[28. marec]] – [[Daniel Dennett]], americký analytický filozof († [[2024]]) * 28. marec – [[Mike Newell]], britský filmový a televízny režisér * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leon Russell]], americký hudobník († [[2016]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Barry Levinson]], americký filmový režisér a producent * [[11. apríl]] – [[Anatolij Nikolajevič Berezovoj]], sovietsky kozmonaut († [[2014]]) * [[12. apríl]] – [[Jacob Zuma]], prezident Juhoafrickej republiky * [[14. apríl]] – [[Valentin Vitalievič Lebedev|Valentin Lebedev]], ruský kozmonaut * [[20. apríl]] – [[Arto Paasilinna]], fínsky spisovateľ († [[2018]]) * [[22. apríl]] – [[Giorgio Agamben]], taliansky filozof * [[24. apríl]] – [[Barbra Streisandová]], americká speváčka, skladateľka, herečka, režisérka a scenáristka * [[25. apríl]] – [[Josef Dvořák]], český herec a divadelný riaditeľ * 25. apríl – [[Ján Šefránek]], slovenský logik, filozof a informatik * [[26. apríl]] – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec († [[2022]]) * [[27. apríl]] – [[Valerij Vladimirovič Poľakov|Valerij Poľakov]], ruský kozmonaut († [[2022]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]], český hudobník, líder skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] * {{0}}2. máj – [[Jacques Rogge]], belgický lekár, športový funkcionár a bývalý predseda [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] († [[2021]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Věra Čáslavská]], česká športová gymnastka († [[2006]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Peter Greenaway]], britský filmový režisér * {{0}}5. máj – [[Tammy Wynette]], americká speváčka a skladateľka († [[1998]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Jaroslav Blaho]], slovenský divadelný kritik, teatrológ a historik († [[2019]]) * [[10. máj]] – [[Kveta Stražanová]], slovenská herečka * [[11. máj]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná († [[2026]]) * [[13. máj]] – [[Vladimir Džanibekov]], ruský vojenský letec a kozmonaut * 13. máj – [[Pál Schmitt]], maďarský politik, bývalý šermiar a prezident Maďarska * [[15. máj]] – [[Anthony Wayne England]], americký astronaut * 15. máj – [[Arthur Winfree]], americký teoretický biológ († [[2002]]) * [[16. máj]] – [[Alexander Avenarius]], slovenský historik a byzantológ († [[2004]]) * [[17. máj]] – [[Pavel Kantorek]], český fyzik, prírodovedec, humorista a karikaturista († [[2017]]) * [[18. máj]] – [[Emília Vášáryová]], slovenská herečka * [[21. máj]] – [[Robert Clyde Springer]], americký vojenský letec a astronaut * 21. máj – [[Ivo Viktor]], český futbalový brankár * [[23. máj]] – [[Vladimír Ondruš (politik)|Vladimír Ondruš]], slovenský politik * 23. máj – [[Jiří Štědroň]], český herec, spevák a textár * [[26. máj]] – [[Dušan Grúň]], slovenský spevák († [[2024]]) * 26. máj – [[Marta Nitranová]], slovenská operná speváčka, sopranistka († [[2021]]) * [[28. máj]] – [[Stanley B. Prusiner]], americký lekár a profesor, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] * 28. máj – [[Božidara Turzonovová]], slovenská herečka * [[30. máj]] – [[Antonín Bajaja]], český spisovateľ († [[2022]]) * 30. máj – [[Vladimír Ondruš (kameraman)|Vladimír Ondruš]], slovenský kameraman * {{0}}[[3. jún]] – [[Jean-Louis Bertuccelli]], francúzsky filmový režisér († [[2014]]) * {{0}}[[7. jún]] – [[Muammar al-Kaddáfí]], býbalý vládca Líbye († [[2011]]) * {{0}}7. jún – [[Dennis Meadows]], americký ekonóm, prognostik a futurológ * {{0}}[[9. jún]] – [[John Norman Mather]], americký matematik († [[2017]]) * [[14. jún]] – [[Mila Haugová]], slovenská poetka a prekladateľka * [[15. jún]] – [[Juliana Cejpeková]], vysokoškolský pedagóg († [[2000]]) * 15. jún – [[Peter Norman]], austrálsky atlét († [[2006]]) * [[16. jún]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm († [[1996]]) * [[18. jún]] – [[Roger Ebert]], americký filmový kritik a scenárista († [[2013]]) * 18. jún – [[Thabo Mbeki]], prezident Južnej Afriky * 18. jún – [[Paul McCartney]], anglický spevák, skladateľ a basgitarista * 18. jún – [[Ivan Wernisch]], český básnik a prekladateľ * [[19. jún]] – [[Vít Olmer]], český herec, scenárista, spisovateľ a režisér * [[21. jún]] – [[Markéta Zinnerová]], česká prozaička a scenáristka * [[22. jún]] – [[Tojohiro Akijama]], japonský novinár a kozmonaut * [[25. jún]] – [[Ivan Binar]], český spisovateľ a prekladateľ * [[27. jún]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik († [[2022]]) * [[28. jún]] – [[Rupert Sheldrake]], anglický biológ a filozof * [[30. jún]] – [[Robert D. Ballard]], americký oceánograf a podmorský archeológ * 30. jún – [[Valerij Alexejevič Čudinov]], ruský filozof († [[2023]]) * [[10. júl]] – [[Ronnie James Dio]], americký spevák († [[2010]]) * 10. júl – [[Piotr Iľjič Klimuk|Piotr Klimuk]], sovietsky vojenský letec a kozmonaut * 10. júl – [[Sixto Rodriguez]], americký hudobník († [[2023]]) * [[13. júl]] – [[Harrison Ford]], americký herec * 13. júl – [[Juraj Meliš]], slovenský sochár († [[2016]]) * [[14. júl]] – [[Javier Solana]], španielsky politik, bývalý generálny tajomník [[NATO]] * [[16. júl]] – [[Margaret Courtová]], austrálska tenistka * [[26. júl]] – [[Jan Halada]], český historik, novinár, redaktor a spisovateľ * 26. júl – [[Vladimír Mečiar]], slovenský politik * {{0}}[[1. august]] – [[Giancarlo Giannini]], taliansky herec * {{0}}[[2. august]] – [[Isabel Allendeová]], čilská spisovateľka * {{0}}2. august – [[Leo Beenhakker]], holandský futbalový tréner († [[2025]]) * {{0}}2. august – [[Vladimír Dzurilla]], slovenský hokejista a tréner († [[1995]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Jaroslav Holík (hokejista)|Jaroslav Holík]], český hokejista a tréner († [[2015]]) * {{0}}3. august – [[Ján Mistrík]], slovenský herec * {{0}}3. august – [[Jozef Prusák]], slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg († [[2018]]) * {{0}}[[4. august]] – [[Don S. Davis]], americký vojak a herec († [[2008]]) * {{0}}[[5. august]] – [[Igor Luther]], slovenský filmový kameraman († [[2020]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Karol Sidon]], český vrchný zemský a bývalý pražský rabín * [[10. august]] – [[Betsey Johnsonová]], americká módna návrhárka * [[13. august]] – [[Robert Lee Stewart]], americký vojenský letec a astronaut * [[17. august]] – [[Jerrold Eldon Marsden]], kanadský matematik († [[2010]]) * [[20. august]] – [[Isaac Hayes]], americký spevák, hráč na klávesové nástroje, skladateľ a herec († [[2008]]) * [[21. august]] – [[Maria Kaczyńska]], manželka poľského prezidenta [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńského]] († [[2010]]) * [[25. august]] – [[Jozef Rovder]], slovenský matematik († [[1997]]) * [[26. august]] – [[John Blaha]], americký astronaut * [[29. august]] – [[Sterling Morrison]], americký hudobník († [[1995]]) * [[30. august]] – [[Eugen Brikcius]], český spisovateľ, básnik, filozof, esejista a výtvarník * {{0}}[[1. september]] – [[Vlastimil Venclík]], český dramatik, scenárista, režisér a herec * {{0}}[[5. september]] – [[Werner Herzog]], nemecký filmový a operný režisér, scenárista a herec * {{0}}[[9. september]] – [[Ondrej Lenárd]], slovenský dirigent * [[12. september]] – [[Mikuláš Fehér]], slovenský dramaturg, režisér a scenárista († [[2017]]) * [[13. september]] – [[Jan Kukal]], český tenisový tréner a bývalý československý tenista * [[15. september]] – [[Lee Dorman]], americký basgitarista († [[2012]]) * 15. september – [[Wen Ťia-pao]], čínsky politik a bývalý premiér * [[16. september]] – [[Dagmar Bollová]], slovenská politička * [[20. september]] – [[Pavel Fellner]], slovenský chemik a univerzitný profesor († [[2024]]) * [[22. september]] – [[Anton Straka]], slovenský spisovateľ a básnik († [[2012]]) * [[28. september]] – [[Pierre Clémenti]], francúzsky herec a režisér († [[1999]]) * [[29. september]] – [[Clarence William Nelson]], americký politik a astronaut * 29. september – [[Yves Rénier]], francúzsky herec († [[2021]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Jóhanna Sigurðardóttir]], islandská politička * {{0}}[[6. október]] – [[Britt Ekland]], švédska herečka * {{0}}[[9. október]] – [[Michael Palmer]], americký spisovateľ († [[2013]]) * [[10. október]] – [[Radu Vasile]], rumunský historik, spisovateľ a politik († [[2013]]) * [[11. október]] – [[Rei Kawakubová]], japonská módna návrhárka * [[12. október]] – [[Daliah Laviová]], izraelská herečka a speváčka († [[2017]]) * [[16. október]] – [[Chris Andrews]], anglický hudobník, spevák, skladateľ a textár * [[18. október]] – [[Svatopluk Karásek]], český pesničkár a evanjelický farár († [[2020]]) * [[19. október]] – [[Péter Medgyessy]], maďarský politik a bývalý premiér * [[20. október]] – [[Christiane Nüssleinová-Volhardová]], nemecká biologička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[21. október]] – [[Blanka Říhová]], česká imunologička, riaditeľka Mikrobiologického ústavu Akademie věd * 21. október – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2026]]) * [[23. október]] – [[Michael Crichton]], americký spisovateľ (* [[2008]]) († [[2008]]) * 23. október – [[Eva Kamrlová]], slovenská koncertná organistka († [[2024]]) * [[26. október]] – [[Stano Dančiak]], slovenský herec († [[2018]]) * 26. október – [[Bob Hoskins]], anglický herec († [[2014]]) * [[31. október]] – [[David Ogden Stiers]], americký herec, dabér a hudobník († [[2018]]) * {{0}}[[1. november]] – [[Larry Flynt]], americký vydavateľ pornografických časopisov († [[2021]]) * {{0}}1. november – [[Marta Kubišová]], česká speváčka a herečka * {{0}}[[2. november]] – [[Irena Grécka]], grécka princezná * {{0}}2. november – [[Eva Kostolányiová]], slovenská speváčka, tanečníčka a herečka († [[1975]]) * {{0}}[[9. november]] – [[František Desset]], slovenský herec († [[2006]]) * [[10. november]] – [[Robert F. Engle]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * 10. november – [[Greg Lake]], britský hudobník, spevák, producent a skladateľ († [[2016]]) * [[16. november]] – [[Jiří Markovič]], český kriminalista († [[2022]]) * 16. november – [[Ján Strausz]], slovenský futbalista († [[2017]]) * [[17. november]] – [[Martin Scorsese]], americký filmový režisér, herec, scenárista a producent * [[19. november]] – [[Calvin Klein]], americký módny návrhár * [[20. november]] – [[Joe Biden]], americký politik * [[22. november]] – [[Guion Bluford]], americký astronaut * 22. november – [[Jeffrey Ullman]], americký informatik * [[23. november]] – [[Jiří Stivín]], český jazzový hudobník, multiinštrumentalista a skladateľ * [[24. november]] – [[Billy Connolly]], britský komik, hudobník a herec * 24. november – [[Róbert Szücs]], slovenský operný spevák (barytón) († [[2020]]) * [[27. november]] – [[Manolo Blahnik]], španielsky módny návrhár * 27. november – [[Jimi Hendrix]], americký gitarista a spevák († [[1970]]) * {{0}}[[1. december]] – [[John Clauser]], americký fyzik * {{0}}[[4. december]] – [[Gemma Jones]], anglická herečka * {{0}}4. december – [[Jan Spálený]], český multiinštrumentalista, skladateľ a textár * {{0}}[[6. december]] – [[Peter Handke]], rakúsky spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ * {{0}}[[9. december]] – [[Billy Bremner]], škótsky futbalista († [[1997]]) * [[12. december]] – [[Wolf D. Prix]], rakúsky architekt * [[15. december]] – [[Mikuláš Lovacký]], slovenský maliar a grafik († [[2024]]) * [[17. december]] – [[Henryk Rogacki]], poľský geograf († [[2010]]) * 17. december – [[Tibor Šagát]], slovenský lekár a politik * [[20. december]] – [[Jean-Claude Trichet]], francúzsky ekonóm, prezident [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]] * [[21. december]] – [[Jiřina Jelenská]], česká herečka († [[2007]]) * 21. december – [[Chu Ťin-tchao]], čínsky politik a bývalý prezident * [[22. december]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista († [[2026]]) * [[23. december]] – [[Quentin Bryceová]], austrálska právnička a politička, bývalá generálna guvernérka Austrálie * [[24. december]] – [[Jan Smolík]], český cyklista * [[26. december]] – [[Petr Rezek]], český spevák * [[31. december]] – [[Andy Summers]], britský gitarista == Úmrtia == [[Súbor:Robert Bosch mit Hut 1888 - 10031.jpg|náhľad|upright|[[Robert Bosch (osoba)|Robert Bosch]] († 12. marec)]] [[Súbor:Vladislav Vancura.jpg|náhľad|upright|[[Vladislav Vančura]] († 1. jún)]] [[Súbor:Richard Willstätter.jpg|náhľad|upright|[[Richard Willstätter]] († 3. august)]] [[Súbor:Auguste Stodola.jpg|náhľad|upright|[[Aurel Stodola]] († 25. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]], český skladateľ (* [[1906]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Henri de Baillet-Latour]], belgický šľachtic a tretí predseda [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] (* [[1876]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Heber Doust Curtis]], americký astronóm (* [[1872]]) * [[16. január]] – [[Carole Lombard]], americká herečka (* [[1908]]) * [[26. január]] – [[Felix Hausdorff]], nemecký matematik (* [[1868]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Daniil Charms]], ruský [[surrealizmus|surrealistický]] spisovateľ (* [[1905]]) * [[23. február]] – [[Stefan Zweig]], rakúsky spisovateľ (* [[1881]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[José Raúl Capablanca]], kubánsky šachista, majster sveta (* [[1888]]) * [[10. marec]] – [[William Henry Bragg]], britský fyzik (* [[1862]]) * 10. marec – [[Josef Svatopluk Machar]], český spisovateľ a politik (* [[1864]]) * [[12. marec]] – [[Robert Bosch (osoba)|Robert Bosch]], nemecký podnikateľ a vynálezca (* [[1861]]) * [[17. marec]] – [[Emil Hula]], český publicista a zberateľ ľudových piesní (* [[1883]]) * [[21. marec]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar (* [[1899]]) * [[23. marec]] – [[Josef Sahánek]], český fyzik (* [[1896]]) * [[15. apríl]] – [[Robert Musil]], rakúsky spisovateľ (* [[1880]]) * [[17. apríl]] – [[Jean Baptiste Perrin]], francúzsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1870]]) * [[24. apríl]] – [[Leonid Alexejevič Kulik|Leonid Kulik]], ruský mineralóg (* [[1883]]) * 24. apríl – [[Lucy Maud Montgomery]], kanadská spisovateľka (* [[1874]]) * [[27. apríl]] – [[Bruno Bauch]], nemecký filozof (* [[1877]]) * [[12. máj]] – [[Emanuel Rádl]], český filozof (* [[1873]]) * [[14. máj]] – [[Juraj Babka]], slovenský pedagóg a včelár (* [[1868]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Vladislav Vančura]], český spisovateľ (* [[1891]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Reinhard Heydrich]], nemecký politik, zastupujúci ríšsky protektor protektorátu Čechy a Morava. (* [[1904]]) * [[18. jún]] – [[Jozef Gabčík]], slovenský vojak (* [[1912]]) * 18. jún – [[Jan Kubiš]], český vojak (* [[1913]]) * 18. jún – [[Adolf Opálka]], český vojak (* [[1915]]) * 18. jún – [[Josef Valčík]], český vojak (* [[1914]]) * [[19. jún]] – [[Alois Eliáš]], český vojak a politik (* [[1890]]) * [[30. jún]] – [[Josef Mašín]], československý dôstojník, protinacistický odbojár (* [[1896]]) * 30. jún – [[Františka Plamínková]], československá politička (* [[1875]]) * {{0}}[[7. júl]] – [[William Henry Young]], anglický matematik (* [[1863]]) * [[15. júl]] – [[Roberto María Ortiz]], argentínsky politik a prezident (* [[1886]]) * [[26. júl]] – [[Georg Alexander Pick]], rakúsky matematik (* [[1859]]) * [[28. júl]] – [[William Matthew Flinders Petrie|Flinders Petrie]], britský egyptológ (* [[1853]]) * [[31. júl]] – [[Mária Anna Portugalská]], portugalská infantka a luxemburská veľkovojvodkyňa ako manželka [[Viliam IV. (Luxembursko)|Viliama IV.]] (* [[1861]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Richard Martin Willstätter]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1872]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Edith Steinová]], nemecko-židovská filozofka, mučenica katolíckej cirkvi (* [[1891]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Max Bodenstein]], nemecký fyzikálny chemik (* [[1871]]) * [[10. október]] – [[Terézia Vansová]], slovenská spisovateľka (* [[1857]]) * [[19. október]] – [[Vladimír Sýkora (dramatik)|Vladimír Sýkora]], slovenský dramatik, divadelný kritik a režisér; známejší ako Peter Zvon (* [[1913]]) * [[23. november]] – [[Stanisław Zaremba]], poľský matematik (* [[1863]]) * {{0}}[[3. december]] – [[Henner Henkel]], nemecký tenista (* [[1915]]) * [[21. december]] – [[Franz Boas]], nemecko-americký antropológ (* [[1858]]) * [[24. december]] – [[François Darlan]], francúzsky admirál a politik (* [[1881]]) * [[25. december]] – [[Aurel Stodola]], slovenský fyzik, technik a vynálezca (* [[1859]]) * [[27. december]] – [[William G. Morgan]], americký pedagóg a vynálezca volejbalu (* [[1870]]) * [[Fridrich Weinwurm]], slovenský architekt a kľúčová osobnosť modernej architektúry na Slovensku (* [[1885]]) [[Kategória:1942| ]] [[Kategória:Roky| 1942]] kzbiz6wg70ch15prxb6usrypxz8w0e1 4 11203 8218541 8218416 2026-05-23T14:18:36Z ~2026-29230-47 294915 /* Úmrtia v XYZ */ 8218541 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom, čase keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) 0uoso02h6go8xyugvdwzr3keyi93uzk 8218542 8218541 2026-05-23T14:19:29Z ~2026-29230-47 294915 /* Úmrtia v XYZ */ 8218542 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) s9nt178ruldu1i1xc6v4oqovd84hg7b 8218546 8218542 2026-05-23T14:28:09Z Fillos X. 212061 /* Úmrtia v XYZ */ odpoveď 8218546 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) tv3ezbsjdrw7tbkyho0dq615seujxwt 8218551 8218546 2026-05-23T14:33:36Z ~2026-29230-47 294915 /* Úmrtia v XYZ */ 8218551 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) 26194yayrvp1hn6bxzsh4aucdqwt91z 0 11570 8218643 8206355 2026-05-23T19:40:04Z Mike Rosoft 6290 Formát 8218643 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Dlhodobo polozamknutá}} {{Infobox Politik | Meno = Ľudovít Velislav Štúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský národný buditeľ,<br> kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik,<br> filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg | Portrét = Ludovit Stur.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Portrét Ľudovíta Štúra od [[Jozef Božetech Klemens|Jozefa Božetecha Klemensa]] z polovice 19. storočia | Podpis = Slovakia_Podpis-LudovítStur.jpg | Poradie = | Úrad = | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = [[28. október]] [[1815]]<ref name=HU-SAV>''Ľudovít Štúr : Život a dielo (1815 – 1856) : Zborník materiálov z konferencie Historického ústavu SAV,'' 1956, s. 20.</ref> | Miesto narodenia = [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1856|1|12|1815|10|28}} | Miesto úmrtia = [[Modra]], Rakúske cisárstvo (dnes [[Slovensko]]) | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Martina Luthera]] v [[Halle (Saale)|Halle]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|luteránske]] | Rodičia = {{nowrap|Samuel Štúr (1789 – 1851),}}<br />{{nowrap|Anna Štúrová (1790 – 1853)}}, rod. Michalcová <ref name=SBS /><ref name=ES-V /><ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14366-12013-1?cc=1554443&wc=9P3H-2NB:107654101,113960601,114049701,130451901 záznam o úmrtí Ľudovítovej matky Anny Štúrovej v matrike] evanjelického cirkevného zboru Trenčín"</ref> | Príbuzní = | Súrodenci = {{nowrap|[[Karol Štúr|Karol]] (1811 – 1851),}} {{nowrap|Samuel (1818 – 1861),}} {{nowrap|Karolína (1826 – 1859)}} {{nowrap|[[Ján Štúr|Ján]] (1827 – 1907),}}<ref name=SBS>Štúr, Ľudovít. In: ''Slovenský biografický slovník V. zväzok R – Š,'' 1992, s. 532.</ref><ref name=ES-V>Štúr, Ľudovít Velislav. In: ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R – Š'', 1981. s. 773.</ref> | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Známy vďaka = kodifikácia slovenčiny na základe stredoslovenských nárečí | Portál1 = Jazyk | Portál2 = Literatúra }} '''Ľudovít Velislav Štúr''' ('''Ludevít Velislav Štúr'''; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil)<ref name=SBS /> (* [[28. október]] [[1815]]<ref name=HU-SAV />, [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])<ref>[http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2010/november_december/94.pdf článok] MAŤOVČÍK, Augustín: Dátum narodenia Ľudovíta Štúra, In: Knižnica, 2010, s. 94 - 95</ref> – † [[12. január]] [[1856]], [[Modra]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-396062-6?cc=1554443&wc=MZWM-TT5:107654101,111322501,111393001,125407501 záznam o úmrtí v matrike] evanjelického cirkevného zboru Modra"</ref>) bol [[Slováci|slovenský]] národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, [[politik]], [[filozof]], [[historik]], [[jazykoveda|jazykovedec]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[publicista]], [[redaktor]] a [[učiteľ|pedagóg]]. Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ [[Slovensko|slovenského]] národného života a vedúca osobnosť [[národné obrodenie|slovenského národného obrodenia]] v polovici [[19. storočie|19. storočia]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčine]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Žigo|meno=Pavol|titul=Perspektívy a osudy Štúrovej kodifikácie. In: PODOLAN, Peter (ed.). Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra. Historia Nova|vydavateľ=[[Stimul (vydavateľstvo)|Stimul]]|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-8127-160-1|strany=108 – 118|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino10i.pdf|zväzok=10|odkaz na autora=Pavol Žigo}}</ref> ([[1843]]), jeden z vedúcich účastníkov [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v rokoch [[1848]]{{--}}[[1849]] a [[poslanec]] [[uhorský snem|uhorského snemu]] za mesto [[Zvolen]] v rokoch [[1847]]{{--}}[[1848]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[3393 Štúr|(3393) Štúr]]. V roku [[2015]] vyrobila [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] dokumentárny film o jeho živote a diele – Ľudovít Štúr (scenár [[Eva Tkáčiková]] a Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko). == Životopis == === Rodisko, rodičia a životné pomery === Narodil sa 28. októbra 1815 v obci [[Uhrovec (obec)|Zay-Uhrovec]] ležiacej v južnej časti [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]], ako druhé z piatich detí národne uvedomelého učiteľa miestnej evanjelickej školy [[Samuel Štúr|Samuela Štúra]] a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej. Pokrstený bol [[29. október|29. októbra]] 1815 v evanjelickom chráme v rodisku.<br> Jeho súrodencami bol starší brat [[Karol Štúr|Karol]] ([[1811]]{{--}}[[1851]]), mladší [[Samuel Štúr|Samuel]] ([[1818]]{{--}}[[1861]]), sestra Karolína ([[1826]]{{--}}[[1859]]) a najmladší brat [[Ján Štúr|Janko]] ([[1827]]{{--}}[[1907]]). Ich otec Samuel, podľa [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanovho]] svedectva „muž učený, charakteru vážnosť a úctu vymáhajúceho na každom, kto zblížil sa jemu“, prišiel z Trenčína, aby v Zay-Uhrovci prijal ponúknuté miesto učiteľa. Ľudovítov otec Samuel sa narodil v [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubine]], kam sa presťahoval Ľudovítov starý otec Pavel z Trenčína; Pavel mal prezývku „Trenčan“, ktorá je zapísaná aj v matrike pri krste Samuela, aj pri úmrtí Pavla. === Štúdiá === Základné vzdelanie získal v Uhrovci u svojho otca.<ref name=ES-V /> V roku [[1827]] odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný [[Győr]]), kde si jeho usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka všimol najmä profesor [[Leopold Petz]], pôvodom [[Slováci|Slovák]]<ref name="NO">Život a dielo Ľudovíta Štúra. Monotematické číslo k roku Ľudovíta Štúra (1995/1996). In: ''Národná osveta,'' 1995, č. 24, s. 2.</ref>, ktorý bol známy svojím obdivom k antickému [[Umenie|umeniu]] a vzdelanosti. Leopold Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Ľudovíta Štúra záujem o svet [[Slovania|Slovanstva]]. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|evanjelické lýceum]] v [[Bratislava|Bratislave]] (1829{{--}}1834), kde už študoval jeho starší brat [[Karol Štúr|Karol]].<ref name=NO /> [[Súbor:Anastaz Jovanović, Ľudovít Štúr, litografia 1848 na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Anastaz Jovanović, Ľudovít Štúr, litografia 1848]] Štúdium na bratislavskom lýceu pozostávalo z dvojročného humanitného štúdia a z ďalších dvoch ročníkov, absolvovanie ktorých bolo podmienkou pre získanie ďalšieho vyššieho – univerzitného vzdelania. Na lýceu existovala od roku [[1803]] Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Juraj Palkovič]]. Evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] bolo jedinou vyššou strednou evanjelickou školou v Uhorsku s takouto katedrou. Prednášky sa viedli v [[Bibličtina|biblickej češtine]], ktorá bola jazykom slovenských evanjelických vzdelancov už tri [[Storočie|storočia]]. Najmä pre pokročilý vek profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]], ktorý mu nedovoľoval prednášať v stanovenom rozsahu učivo, založili študenti v roku [[1829]] samovzdelávací spolok [[Spoločnosť česko-slovanská|Spoločnosť česko-slovenskú]] (zakladanie slovenských študentských spolkov a spoločností bolo na evanjelických lýceách bežné, napr. Spoločnosť česko-slovenská na viedenskom lýceu vznikla roku [[1823]], na kežmarskom lýceu roku [[1824]], po bratislavskej vznikali Spoločnosti najmä z iniciatívy jej členov aj v roku [[1832]] v Levoči a Prešove, 1838 v Banskej Štiavnici a i.<ref name=KRONIKA>KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1 – od najstarších čias do konca 19. stor., 1998, s. 413.</ref>). Medzi zakladateľov bratislavskej Spoločnosti patrili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Gabriel Lichard|Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Prvým predsedom sa stal [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|profesor J. Palkovič]], výkonnými funkcionármi boli však jej podpredsedovia [[Samo Chalupka]], [[Karol Štúr]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Tomáš Horš]], [[Samuel Samoslav Vanko]] a Ľudovít Štúr.<ref name=KRONIKA /> K hlavným úlohám Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Po príchode do Bratislavy sa stal jedným z jej členov. Zo zápisníc Spoločnosti vyplýva, že bol aktívnym a svedomitým študentom. Jeho húževnatosť priniesla svoje plody aj v celkovom štúdiu na lýceu. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela [[Ján Hollý (spisovateľ)|J. Hollého]], [[Ján Kollár|J. Kollára]], [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], [[František Palacký|F. Palackého]] a iných. [[Súbor:Reliéfny medailón Mariána Polonského (1993) na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Reliéfny medailón [[Marián Polonský|Mariána Polonského]] (1993) s motívom Štúra]] Na jeseň [[1835]] sa stal podpredsedom Spoločnosti (bývalo zvykom, že post predsedu zastával niektorý z profesorov). V rámci rozvíjania hlbšieho národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Jednou z významných aktivít niektorých členov Spoločnosti bola [[Výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836|vychádzka na Devín 24. apríla 1836]]. Akcia bola, vzhľadom na spoločenskú situáciu, pripravovaná v tajnosti. Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, [[August Horislav Škultéty|August Škultéty]] – Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti česko-slovenskej). V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal nehonorovaným námestníkom prof. [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na lýceu. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho žiaka lýcea a erudovanosť v [[latinčina|latinskom jazyku]] (bola vyučovacou rečou na lýceu). Okrem [[latinčina|latinčiny]] počas svojho života výborne ovládal [[maďarčina|maďarský]], [[nemčina|nemecký]], [[Francúzština|francúzsky]], [[grécke jazyky|grécky]] jazyk a slovanské jazyky – predovšetkým [[poľština|poľský]], [[srbochorvátčina|srbo-chorvátsky]], [[ruština|ruský]] a učil sa aj [[hebrejčina|hebrejčinu]] a [[angličtina|angličtinu]]. Štúr na lýceu prednášal českú a poľskú [[gramatika (jazykoveda)|gramatiku]] a [[dejepis (pedagogika)|dejepis]]. Súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými mužmi slovanského sveta ([[František Palacký|F. Palacký]], [[Josef Jungmann|J. Jungmann]], [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]], [[Ján Kollár|J. Kollár]] a iní). V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa vystupňovala nespokojnosť lyceálnych študentov so školským senátom a učiteľmi. Dôsledkom študentských nepokojov bol zákaz všetkých študentských spoločností a spolkov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Štúr ako zástupca profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] sa preto snažil preniesť časť náplne bývalej Spoločnosti do svojich prednášok v rámci vyučovania. [[Súbor:Výstava Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Výstava Štúr 210 v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]]] V roku [[1838]] sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu v [[Halle (Saale)|Halle]], ktorú (podobne ako univerzitu v [[Jena|Jene]] a [[Berlín]]e) navštevovali evanjelickí vzdelanci a získavali tu vzdelanie najmä z [[teológia|teológie]], [[filozofia|filozofie]], [[historická veda|histórie]] a [[jazykoveda|lingvistiky]]. Štúr sa počas dvojročného štúdia obšírnejšie oboznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Heglovou]] a s [[Johann Gottfried von Herder|Herderovou]] filozofiou, ktorých koncepcia dejín ho sprevádzala v celom jeho filozoficko-historickom svetonázore. Dejiny chápal v ich zákonitostiach, ako sled dejov, nasledujúcich duchovný princíp. Po absolvovaní univerzitného štúdia sa v roku [[1840]] cestou do Uhorska stretol v [[Praha|Prahe]] a v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] s mnohými českými národovcami. V Čechách navštívil aj [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], ktorý ho upozornil na zostrenú politickú situáciu v krajine. === Prvé pôsobisko === Návrat do [[Uhorsko|Uhorska]] znamenal pre Štúra začiatok nového boja o udržanie národných práv. Radikálne zákroky uhorských úradníkov a policajtov boli namierené proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov. Situáciu sťažovalo aj zvolenie grófa [[Karol Zay|Karola Zaya]] za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi a. v., ktorý podporoval myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku – maďarského národa. [[Karol Zay|Zay]] Štúra osobne poznal a spočiatku prejavoval voči nemu sympatie, pretože si vážil jeho vzdelanosť a nadanie. Neúspešne písomne i ústne vyzýval Štúra k spolupráci pre maďarské záujmy, pretože v nich videl perspektívu pre budúcnosť krajiny. Po príchode z [[Nemecko|Nemecka]] sa Štúr v prvom rade usiloval opäť získať miesto námestníka profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Nenárokoval si nijaký plat, iba úroky z nazbieraných peňazí na katedru, o ktoré sa mal ešte na polovicu deliť s prof. Palkovičom. Jeho žiadosť však narážala na prekážky, pretože Zay so svojimi prívržencami kalkulovali so zámerom, že po Palkovičovej smrti katedru definitívne zrušia. Vec sa dostala na zasadanie konventov a po dlhých prieťahoch začal Štúr ako suplent prof. Palkoviča prednášať.[[Súbor:Ľudovít Štur od Martiny Kvašňovskej na výstave Štúr 210.jpg|náhľad|upright|Ľudovít Štur od Martiny Kvašňovskej]]Nepoľavujúci tlak na Slovákov zo strany maďarských predstaviteľov prinútil Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka. V roku [[1842]] bola vyslaná do [[Viedeň|Viedne]] štvorčlenná deputácia so [[Slovenský prestolný prosbopis|Slovenským prestolným prosbopisom]]. V Prosbopise prosili Slováci panovníka o ochranu pred [[perzekúcia|perzekúciou]], o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na ev. lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v [[Uhorsko|Uhorsku]] a pod. Vo Viedni sa však o osude [[Slovenský prestolný prosbopis|Slovenského prestolného prosbopisu]] nerozhodlo, pretože dvor poslal slovenskú žiadosť do [[Budín]]a na vyjadrenie k uhorskému [[palatín]]ovi, ktorý všetky požiadavky prosbopisu zamietol. === Spisovná slovenčina === [[Súbor:Ludovit Stur monument Levoca.jpg|thumb|upright|Socha Ľudovíta Štúra v Levoči]] : ''„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“'' Začiatkom roku [[1843]] oboznámil Ľudovít svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd [[Slováci|Slovákov]] na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ vybral [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnu stredoslovenčinu]] vychádzajúcu zo stredoslovenských nárečí, ktoré Štúr preferoval pre ich rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť. Zjednotenie [[Slováci|Slovákov]] sa malo uskutočniť prostredníctvom všeslovenského nadkonfesionálneho spolku [[Tatrín]]. Otázka nastolenia spisovnej [[slovenčina|slovenčiny]] sa formovala u Štúra už dlhší čas. Pred niekoľkými rokmi (1836 – list sa nachádza v Korešpondencii) sa v liste F. Palackému sťažoval, že biblická [[čeština]], ktorou písali evanjelici, sa stáva čoraz nezrozumiteľnejšou pre [[Slováci|Slovákov]] a vyslovil želanie, aby [[Česi]] a [[Slováci]] našli kompromisnú cestu pri riešení jednotného československého jazyka. Predpokladalo to ochotu k ústupkom ako zo slovenskej, tak i z českej strany. Keďže českí lingvisti podobnú ochotu nepreukázali, rozhodol sa Štúr so svojimi prívržencami pre novú formu spisovného jazyka, ktorý by v jednotnej reči spojil katolíkov aj evanjelikov. [[11. júl]]a [[1843]] sa Ľ. Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban|J. M. Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža|M. M. Hodža]] stretli na Hurbanovej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], kde sa dohodli na postupe pri zavedení [[slovenčina|slovenčiny]] do praxe. 17. júla navštívili na [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrej Vode]] [[Ján Hollý (spisovateľ)|Jána Hollého]], ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojím zámerom. V roku [[1843]] sa zároveň komplikovala situácia na lýceu. Tlaky na odstránenie Ľ. Štúra z postu zástupcu profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] silneli. Ich vyhrotenie v decembri roku [[1843]] malo za následok definitívne pozbavenie Ľ. Štúra funkcie zástupcu. Nepomohli ani študentské petície, ani obrany niektorých profesorov ev. lýcea. Na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 odísť z lýcea. Trinásti z nich doštudovali v [[Levoča|Levoči]]. === Slovenské národné noviny === [[Súbor:Slovenskje národňje novini na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Slovenskje národňje novini na výstave Štúr 210 v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]]] V auguste [[1844]] sa konalo prvé zhromaždenie [[Tatrín]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Sv. Mikuláši]], na ktorom sa zúčastnil aj Štúr, ktorý bol zvolený za člena predsedníctva spolku. O rok neskôr sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo Štúrovi získať od panovníka povolenie vydávať [[Slovenskje národňje novini]] s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]''. Noviny vychádzali od [[1. august]]a [[1845]]. Písané boli v Štúrovej [[slovenčina|slovenčine]] a našli si svojich horlivých prívržencov a pre formu jazyka aj zarytých nepriateľov. Medzi odporcov sa zaradili nielen niektorí českí vlastenci, ktorí tento čin chápali ako zradu národnej veci a odtrhnutie sa od Čechov, ale aj [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]] a najmä [[Ján Kollár|J. Kollár]]. V roku [[1846]] vydal Štúr ''[[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]'', v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka a v tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo ''[[Nauka reči Slovenskej]]'', obsahujúce základy novej [[gramatika|gramatiky]]. Na štvrtom zhromaždení [[Tatrín]]a v auguste [[1847]] v [[Čachtice|Čachticiach]] sa zástupcovia katolíkov a evanjelikov definitívne dohodli na spoločnom používaní nového spisovného jazyka. Ďalšia úprava slovenskej [[gramatika|gramatiky]], prechod z fonetického princípu na etymologický, bola zavedená reformou [[Michal Miloslav Hodža|Michala M. Hodžu]] a katolíka [[Martin Hattala|Martina Hattalu]] v [[1851]]{{--}}[[1852]]. Rozhodovania o gramatických zmenách sa zúčastnili aj Ľ. Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban|J. M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Ľudovít Radlinský|Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. Takto kodifikovaná [[slovenčina]] sa neskôr stala jednotným jazykom [[Slováci|Slovákov]]. [[Slovenskje národňje novini]] boli svojim obsahom zamerané na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou [[Slovania|Slovanov]] a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov sťažoval cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín.[[Súbor:Diela Ľudovíta Štúr v bratislavskej Matici slovenskej na výstave Štúr 210.jpg|náhľad|upright|Diela Ľudovíta Štúra v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] na výstave Štúr 210]] === Uhorský snem === Štúrove plány siahali ďalej ako po redaktorskú činnosť. V roku [[1847]] vstúpil na pôdu [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto [[Zvolen]], aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje. Jeho známym politickým protivníkom bol liberál [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]], s ktorým mal v niektorých sociálnych otázkach zhodné názory, ale v chápaní princípu národnej slobody sa výrazne rozchádzali. Snemové obdobie prerušili revolučné dni roku [[1848]]. === 1848 === : ''„Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“'' [[Súbor:Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúr v rámci výstavy Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúra v rámci výstavy Štúr 210 v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]]] [[Súbor:Žiadosti slovenské národa na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|upright|Žiadosti slovenské národa]] Búrlivé udalosti vo [[Francúzsko|Francúzsku]] roku [[1848]] našli svoju odozvu aj v [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchii]]. Revolúciou získané sociálne práva dávali ľudu väčšiu mieru slobody. Štúr nové hnutie s radosťou privítal v úvodníku svojich novín. Zároveň ústupky viedenskej vlády voči [[Budapešť|Pešti]] v otázke miery nezávislosti [[Uhorsko|Uhorska]] dávali tušiť komplikácie pre slovenskú stranu. Hrozilo zosilnenie [[maďarizácia|maďarizácie]]. Boli skoncipované [[Žiadosti slovenského národa]], ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Zároveň Štúr organizoval zvolanie Slovanského zjazdu do [[Praha|Prahy]]. Maďarská vláda však vydala na Štúra, [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžu]] zatykač. Napriek perzekúcii sa Štúrovi podarilo zúčastniť sa [[Slovanský zjazd|Slovanského zjazdu]], na ktorom sa zišli hlavní predstavitelia slovanských národov, žijúcich v monarchii. Zástupcovia [[Slovania|Slovanov]] sa tu snažili nájsť východisko zo zložitej situácie. Po stroskotaní všetkých zákonných aktivít vymôcť si národné práva od maďarskej vlády, boli Štúr s Hurbanom odhodlaní na boj. [[15. september|15.]]{{--}}[[16. september|16. septembra]] bola vo Viedni utvorená [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]], ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na [[Slovensko|Slovensku]] a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža]]. Ďalej boli jej členmi vojenskí velitelia Bedřich Bloudek, František Alexander Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák Nezabudov a Daniel Jaroslav Bórik. [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|SNR]] vyzvala v septembri 1848 [[Slováci|Slovákov]] do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv. === Posledné roky života === [[Súbor:Dielo Jozefa Kostku (štúdia pre hrob Ľudovíta Štúra) v Galérii Matice slovenskej v Bratislave.jpg|náhľad|upright|Dielo [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]] Slovenská jar (štúdia pre hrob Ľudovíta Štúra) v Galérii [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v Bratislave]] Po neúspechu výpravy v roku [[1849]] a po opätovnom sklamaní z cisárskeho dvora, ktorý Slovákom sľuboval podporu v boji proti maďarským radikálom, sa Štúr ocitol v nepriaznivej situácii. Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny (Slovenské národné noviny zanikli v revolučných dňoch) a pokus získať oficiálne povolenie [[Tatrín|Tatrína]] stroskotali. Štúr v tomto období nadviazal na svoju činnosť z predošlých rokov, venoval sa slovanskej ľudovej tvorbe a pracoval na spise ''Slovanstvo a svet budúcnosti''. [[Súbor:Slovakia SmutnaSpravaOdBrataOsmrtiLStura.jpg|thumb|upright|Smutná správa Janka Štúra o smrti jeho brata Ľudovíta Štúra s portrétom Ľ. Štúra]] [[Súbor:Stur - Zofin, Praha.jpg|thumb|upright|Pamätná tabuľa na [[Praha|pražskom]] Žofíne, mieste konania Slovanského zjazdu]]Rok [[1851]] otvoril sériu osobných tragédií, pretože v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v [[Modra|Modre]]) a o pol roka neskôr jeho otec. Štúr sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do [[Modra|Modry]], aby sa – sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala polícia. V roku [[1853]] zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka [[Adela Ostrolúcka]] a v [[Trenčín]]e jeho matka. V tomto období končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke [[22. december|22. decembra]] [[1855]] sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko [[Modra|Modry]] nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza ''„Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.“''. Úvahy o cudzom zavinení alebo pokuse o samovraždu sú len špekuláciami, ktoré sa v podobných súvislostiach v prípade slávnych osôb objavujú takmer zákonite. Ľudovít Štúr zomrel [[12. január]]a [[1856]] „o deváté hodině večerní“ v [[Modra|Modre]] ako štyridsaťročný. Pohreb odbavovali [[15. január]]a modranský farár Daniel Minich a [[Jozef Miloslav Hurban]]. == Štúrove názory == {{Citát|Bol to mysliteľ a človek vyjadrujúci pozíciu bytostnej zaangažovanosti, aktivity a pretváraco-zdokonaľujúceho vzťahu k svetu. Táto pozícia je na jednej strane výrazom Štúrovho činorodého vlastenectva a významného presvedčenia, že vzdelanci, duchovná elita v národe nemajú úlohu izolovaných, kabinetných vedcov, ale naopak povinnosť vyzbrojovať človeka a národ poznaním, ktoré mu pomôže orientovať sa správne v živote a neustále ho zlepšovať. Byť vzdelancom, filozofom či básnikom znamená pátrať po pravde života, zmocňovať sa jej s cieľom použiť ju ako prostriedok výchovy, uvedomenia a duchovnej aktivizácie všetkých vrstiev národa.{{sfn|Várossová|1965|554}}| [[Elena Várossová]]}} Mnohé postoje, ktoré opísal v diele ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (''Slovanstvo a svet budúcnosti'') možno považovať za jeho politický testament. Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s [[cár]]skym [[Rusko]]m, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú [[demokracia|demokraciu]] v prospech samoderžavia. Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele ''Slovanstvo a svet budúcnosti'' ako literárny jazyk pre všetky slovanské kmene odporúča používať [[ruština|ruštinu]].<ref>''Slovanstvo a svet budúcnosti''. [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2 dostupné online]</ref> Podľa súčasných slovenských literárnych vedcov a historikov je však Štúrovo radikálne [[rusofilstvo]] prevažne dôsledkom hlbokého sklamania z nepriaznivých výsledkov [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|rokoch 1848 – 1849]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nešťáková|meno=Denisa|titul=Reflexia poľskej otázky v slovenskej preromantickej a romantickej literatúre. In: PODOLAN, Peter (ed.). Štúdie k jubileu Jána Kollára. Historia Nova|vydavateľ=[[Stimul (vydavateľstvo)|Stimul]]|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8127-067-3|strany=113 – 143|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino5h.pdf|zväzok=5|odkaz na autora=}}</ref> == Bibliografia == [[Súbor:Slovakia Stur-NarecjaSlovenskuo.jpg|thumb|upright|Titulný list Štúrovej knihy ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'' z roku 1846]] [[Súbor:nrs ls.jpg|thumb|upright|Titulný list Štúrovej knihy ''Nauka reči Slovenskej'' z roku 1846]] * [[1831]] – prvé básnické pokusy * [[1835]] – spoluredaktor almanachu [[Plody]] * okolo [[1837]] – píše články pre časopisy a noviny [[Tatranka]] (sk), [[Hronka]] (sk), Květy (cz), Časopis českého musea (cz), Danica (hr), Tygodnik literacki (hr): ** [[1836]] – v prvom ročníku [[Hronka|Hronky]] vyšla prvá tlačená báseň ''Óda na Hronku'' ** [[1838]] – august [[1840]]: v pražských ''Květoch'' uverejňoval cyklus básní ''Dumky večerní'', až do augusta [[1840]] * [[1839]] – počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'', ktorý vyšiel v ''Časopise českého musea'' v roku 1839 * [[1841]] – napísal ''Starý a nový věk Slováků'' v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku [[1935]] v origináli, po slovensky prvýkrát v roku [[1994]] * [[1841]] – [[1844]]: spoluredaktor [[Tatranka|Tatranky]] * [[1843]] vydal anonymne v Lipsku národno-obranný spis ''Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren'' (doslova "Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov") * [[1845]] vydal vo Viedni polemický spis ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova "Devätnáste storočie a maďarizmus") * od [[1845]] – hlavný redaktor novín [[Slovenskje národňje novini]] * [[1846]] – ''[[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]'' (napísané 1844) * [[1846]] – ''[[Nauka reči Slovenskej]]'' * [[1851]] – dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (v slovenčine ''Slovanstvo a svet budúcnosti''), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine * [[1852]] – dokončil spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'', vydaný v Prahe v roku 1853 * [[1852]] – ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (''[[Slovanstvo a svet budúcnosti]]''). Dielo napísal Štúr po [[nemčina|nemecky]] a vydali ho V.I. Lamanskij v roku [[1867]] a T.D. Florinskij v roku [[1909]] po [[ruština|rusky]] pod názvom ''Slavjanstvo i mir buduščego'' (''Славянство и міръ будущаго.''). Po nemecky ho vydal český vedec a pedagóg pôsobiaci v Bratislave Dr. [[Jozef Jirásek]] v roku [[1931]]. Po slovensky vyšlo až v roku [[1993]] úsilím Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v preklade [[Adam Bžoch|Adama Bžocha]] z nemčiny. V majetku Matice Slovenskej sa údajne nachádza korektúra slovenského prekladu 2. ruského vydania od M. Gacka pripravená k tlači už od roku 1944. * [[1853]] – ''Spevy a piesne'', básnická zbierka [[Súbor:Diela Ľudovíta Štúr v bratislavskej Matici slovenskej na výstave Štúr 210.jpg|náhľad|upright|Diela Ľudovíta Štúr v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] na výstave Štúr 210]] == Pamiatky == [[Súbor:Ľudovít Štúr od Stanislava Harangozóa na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici.jpg|náhľad|upright|Ľudovít Štúr od [[Stanislav Harangozó|Stanislava Harangozóa]] ]] * Múzeum Ľudovíta Štúra v [[Modra|Modre]] sa zaoberá zhromažďovaním, spracovaním a sprístupňovaním poznatkov o Ľudovítovi Štúrovi. * Pamätná izba, v ktorej zomrel Ľudovít Štúr v tzv. Emreszovskom dome, dopĺňa literárnu expozíciu o podrobnosti z posledných rokov života Ľudovíta Štúra, ktoré v Modre strávil, aj o okolnosti jeho tragickej smrti. * Pomník na hrobe Ľudovíta Štúra na modranskom cintoríne vytvoril akad. sochár [[Jozef Kostka]] v roku [[1965]] a dal mu názov Slovenská jar. * Pamätník na mieste zranenia Ľ. Štúra. Pomník je dielom akad. soch. [[Martin Lettrich|Martina Lettricha]] a architektov Dušana a Kataríny Fischerovcov, odhalený bol v roku [[1986]]. * Pamätná tabuľa na bývalej evanjelickej a. v. fare venovaná Ľudovítovi a Karolovi Štúrovcom * Štúrova lavička – pamätné miesto v Holombeckej doline, kde si rád posedel počas prechádzok * Predchádzajúcich šesť pamiatok bolo vyhlásených [[16. august]]a [[1994]] v zmysle nariadenia vlády Z.z. č 288/1994 za národnú kultúrnu pamiatku pod názvom '''[[Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra (Modra)|Súbor kultúrnych pamiatok s priamym vzťahom k osobnosti Ľudovíta Štúra v Modre]]''', * Súsošie Ľ. Štúra na námestí v Modre, druhý pomník, ktorý bol na Slovensku venovaný Ľ. Štúrovi, bol postavený v r. [[1938]] z bieleho [[Taliansko|talianskeho]] mramoru. Jeho autorom je akademický sochár [[Frico Motoška]]. Bol vyrobený po častiach v Taliansku a skompletizovaný v Modre. * Pamätná tabuľa voľby Ľudovíta Štúra za poslanca na uhorský snem roku [[1847]], ktorú na mestskom dome vo Zvolene „z obetavosti občianstva mesta Zvolen roku [[1935]] zasadil odbor Matice slovenskej“. * Námestie Ľudovíta Štúra s Pamätníkom štúrovcov na tomto námestí z roku [[1972]] od akademického sochára [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]] a architekta Ivana Szalaya neďaleko nábrežia Dunaja v [[Bratislava|Bratislave]]. V Bratislave v starej budove Slovenskej národnej rady na Župnom námestí je Štúrov salónik. * Pamätná tabuľa Ľ. Štúra v Žiline, Park Ľudovíta Štúra na Bôriku v Žiline a nová odhalená 5 metrov vysoká socha Ľudovíta Štúra od akad. sochára Ladislava Beráka (26. 10. 2012). * Mesto [[Štúrovo]] nesie jeho meno. * Štúrova socha v rodnom Uhrovci * Rodný dom Ľ. Štúra v Uhrovci * Súsošie Štúrovcov v Trenčíne * Štúrova socha v Modre * Štúrova socha v Bánovciach nad Bebravou * Štúrova socha v Levoči * Existujú desiatky pomenovaní [[Štúrova ulica|ulíc]] v slovenských mestách pomenovaných po Ľ. Štúrovi. * Prezident Slovenskej republiky každoročne udeľuje Rad Ľudovíta Štúra I., II., a III. triedy pri vzniku Slovenskej republiky 1. januára (1993). == Ľudovít Štúr v kultúre == === Film === * ''Niet inej cesty'' (1968 – Československo, réžia [[Jozef Zachar]]) film zachytáva osud Ľudovíta Štúra v revolučných rokoch [[1848]] – [[1849]]. Hlavnú úlohu Ľudovíta Štúra hrá slovenský herec [[Štefan Kvietik]]. * ''Štúrovci'' (1991 – Československo, réžia [[Peter Mikulík]]) historický seriál o Ľudovítovi Štúrovi a jeho stúpencoch. Ľudovíta Štúra hrá [[Dušan Jamrich]]. * ''Orol a lastovička'' (1977 – Československo, réžia [[Pavol Haspra]]) – televízna hra venovaná láske Ľudovíta Štúra a [[Adela Ostrolúcka|Adely Ostrolúckej]]. V hlavných úlohách [[Juraj Kukura]] a [[Soňa Valentová]]. * ''Kľúče od mesta'' (1983 – Československo, réžia: [[Karol Spišák]] a [[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]]) film pre deti o histórii [[Bratislava|Bratislavy]]. Putovanie dvoch súrodencov storočiami sa končí v [[19. storočie|19. storočí]], kde sa stretávajú s Ľudovítom Štúrom a [[Ján Francisci-Rimavský|Jánom Franciscim]]. Ľudovíta Štúra hrá [[Ivan Romančík|Ivan Romančík]]. Scenár k filmu pripravila [[Mária Ďuríčková]]. * ''[[Štúr (film)|Štúr]]'' (2026 – Slovensko, réžia [[Mariana Čengel Solčanská]]) – film zachytáva životy Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej od roku 1843 do ich úmrtí. V hlavných úlohách [[Lukáš Pelč]] a [[Ivana Kološová]]. === Hudba === ''Ludevít Štúr'' – pieseň folkovej skupiny [[Slniečko (skupina)|Slniečko]]. Skladba sa nachádza na druhom albume skupiny, ktorý vyšiel v roku [[1992]] pod názvom ''Hudba pre ožratých slonov''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba pre ožralých slonov | url = https://www.csmusic.sk/alb-4054-hudba-pre-ozralych-slonov | dátum prístupu = 2024-12-09 | vydavateľ = portál csmusic.cz}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == ; Štúrovo dielo: * ŠTÚR, Ľudovít: ''O poézii slovanskej.'' Martin : Matica slovenská 1987. 132 s. * ŠTÚR, Ľudovít: ''Reči a state.'' Bratislava Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953. 388 s. [Predhovor Juraj Špitzer] * ŠTÚR, Ľudovít: ''Slovenčina naša.'' Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957 (2. vyd.). 470 s. * ŠTÚR, Ľudovít: ''Slovanstvo a svet budúcnosti.'' Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 1993. 175 s. ISBN 80-901173-2-5 * ŠTÚR, Ľudovít: ''Starý a nový vek Slovákov.'' Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1994. 126 s. ISBN 80-88735-07-6 ; Časopisy * {{Citácia periodika | priezvisko = Várossová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = Elena Várossová | spoluautori = | titul = Živý odkaz (K jubileu Ľudovíta Štúra) | periodikum = [[Otázky marxistickej filozofie]]. Časopis [[Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied|Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied]] | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = | ročník = XX | číslo = 6 | strany = 553–557 | url = https://filozofia.sav.sk/sites/default/files/doc/filozofia/1965/6/553-557.pdf | dátum prístupu = 2025-11-02 | issn = }} * ''Národná osveta: dvojtýždenník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti,'' roč. 5, 1995, č. 24. Bratislava: Národné osvetové centrum. Index 49449. Monotematické číslo k roku Ľudovíta Štúra (1995/1996). 32 s. ; Encyklopédie * ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R – Š.'' Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo SAV]], Pracovisko – Encyklopedický ústav SAV, 1981. 792 s. * ''[[Slovenský biografický slovník]] V. zväzok R – Š.'' Martin: Matica slovenská, 1992. 800 s. ; Monografie: * [[József Demmel|DEMMEL, József]]: ''Ľudovít Štúr : Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí.'' Bratislava : Kalligram, 2015. 368 s. ISBN 978-80-8101-879-4 * [[Ján Hučko|HUČKO, Ján]]: ''Život a dielo Ľudovíta Štúra.'' Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1984. * [[Ján Juríček|JURÍČEK, Ján]]: ''Ľudovít Štúr.'' Bratislava : Tatran (edícia: Hviezdoslavova knižnica) 1971. * [[Alexander Matuška|MATUŠKA, Alexander]]: ''Štúrovci (esej).'' Bratislava : Slovenský spisovateľ 1981. Predhovor Vladimír Mináč. * [[Samuel Štefan Osuský|OSUSKÝ, Samuel Štefan]]: ''Filozofia štúrovcov.'' Myjava : Tlačou Daniela Pažického 1928. * {{Citácia knihy | priezvisko = Škvarna | meno = Dušan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mihalkovičová | meno2 = Beáta | odkaz na autora2 = | titul = Ľudovít Štúr a moderné Slovensko | vydavateľ = SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra| miesto = Modra | rok = 2015 | vydanie = 1 | počet strán = 188 | isbn = 978-80-8060-370-0 }} ; Zborníky: * ''Ľudovít Štúr: Život a dielo (1815 – 1856): Zborník materiálov z konferencie Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.'' Vedecký redaktor Vladimír Matula. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1956. 519 s. * {{Citácia knihy | priezvisko = Macho | meno = Peter | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kodajová | meno2 = Daniela (eds.) | odkaz na autora2 = | titul = Ľudovít Štúr na hranici dvoch vekov : Život, dielo a doba verzus historická pamäť | vydavateľ = Veda, vydavateľstvo SAV | miesto = Bratislava | rok = 2015 | vydanie = 1 | počet strán = 401 | isbn = 978-80-244-1454-8 }} Dostupné [http://forumhistoriae.sk/documents/10180/1324478/stur.pdf on-line]. == Pozri aj == * [[Štúrovci]] * [[Výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Ľudovít Štúr|commonscat=Ľudovít Štúr|s=Kategória:Ľudovít Štúr}} == Externé odkazy == * {{slc autor|ludovit-stur-0}} * [https://stur.sk/ stur.sk] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok * [https://www.snm.sk/muzea-snm/muzeum-ludovita-stura Múzeum Ľudovíta Štúra] v Modre * [https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/ Náuka reči slovenskej] na webe [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV]] * [https://historylab.dennikn.sk/novovek/smrt-ludevitova/ Smrť Ľudovíta Štúra] – text historika Petra Podolana na webe HistoryLab Denníka N * [https://zlatyfond.sme.sk/autor/53/Ludovit-Stur/ Texty diel Ľudovíta Štúra] na webe projektu [[Zlatý fond denníka SME]] * [http://dikda.eu/ludovit-stur/ Zdigitalizované knižné diela Ľudovíta Štúra] v Digitálnej knižnici SNK {{Štúrovci}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štúr, Ľudovít}} [[Kategória:Ľudovít Štúr| ]] [[Kategória:Osobnosti z Uhrovca]] [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí národní buditelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí filológovia]] [[Kategória:Slovenskí slavisti]] [[Kategória:Spisovatelia romantizmu]] [[Kategória:Štúrovci]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Martina Luthera]] pweqfawsextc0eot31n2tziv6mhdsc4 0 12571 8218704 8058620 2026-05-24T00:03:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218704 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cappella Sistina - 2005.jpg|náhľad|Pohľad na Sixtínsku kaplnku, miesto konania konkláve, z Baziliky sv. Petra]] '''Konkláve''' (z {{vjz|lat|clavis|kľúč}}, uzamknuteľná miestnosť) je v užšom zmysle označenie (prísne uzavretých) priestorov pre voľbu [[pápež]]a, v širšom zmysle celého postupu pápežskej voľby ako aj zhromaždenia [[kardinál]]ov oprávnených na túto voľbu. Názov (uzamknuteľná miestnosť) označuje skutočnosť, že kardináli sú počas ceremónie zamknutí. Konkláve bolo zavedené počas [[Druhý lyonský koncil|Druhého lyonského koncilu]] v roku [[1274]] s tým, že volitelia musia mať súkromie. Miesto konania konkláve sa v histórii menilo. V 15. storočí sa rozhodnutím pápeža [[Kalixt III.|Kalixta III.]] začali pápežov voliť vo Vatikáne, v ľavom krídle [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] – v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. Predtým i potom prebiehalo napr. v [[Palazzo del Quirinale]] a na iných miestach v Ríme a Vatikáne. Od roku 1870 sa pravidelne koná vo [[Vatikán|Vatikáne]]. == Dejiny volieb == Priebeh konkláve sa v histórii menil. Podľa osobitného výnosu pápeža [[Gregor X.|Gregora X.]] z roku 1274 sa konkláve malo zvolať na desiaty deň po pápežovej smrti. Desať dní bola cirkev povinná držať smútok za zomrelého. Za ten čas mal byť pápež pochovaný v meste, v ktorom zomrel. Konkláve sa malo zísť v rezidencii zosnulého pápeža. Kardináli boli počas konkláve zamurovaní v miestnostiach pre nich určených. Každý kardinál mal pridelenú na odpočinok iba jednu izbu. Ak kardináli do troch dní nezvolili pápeža, nasledujúcich päť dní sa im podávalo jedlo iba raz za deň. Ak sa ani v tomto termíne nedohodli, nechali ich o chlebe a vode dovtedy, kým nezvolili pápeža. V čase od pápežovej smrti do zvolenia nového pápeža (toto obdobie sa nazýva Sede vacante – neobsadený stolec) sa celá činnosť rímskej kúrie zastaví, komnaty zosnulého pápeža sa zapečatia a pokladnica sa dá do opatery dekanovi kardinálskeho zboru – camerlengovi, ktorý s ňou bez súhlasu konkláve nesmie disponovať. Obrat do spôsobu voľby pápeža priniesol pontifikát pápeža [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] [[8. október|8. októbra]] [[1962]] počas prvého zasadnutia [[Druhý vatikánsky koncil|2. vatikánskeho koncilu]] vyšlo jeho nariadenie o postupe voľby pápeža ''Summi Pontificis electo'', podstatne dopĺňajúce inštrukciu pápeža [[Pius XII.|Pia XII.]] Okrem iného je v novom nariadení klauzula, popisujúca priebeh pohrebných obradov zomrelého pápeža, ale napr. i striktný zákaz fotografovania zomierajúceho pápeža. Podľa nového nariadenia kardináli, ktorí nie sú prítomní na konkláve bez vážnej príčiny, sú automaticky exkomunikovaní. K zvoleniu za pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov účastníkov konkláve. Ak počet hlasujúcich nie je deliteľný troma, k zvoleniu sú potrebné dve tretiny plus jeden hlas. Podľa inštrukcie Pia XII. sa všetka dokumentácia týkajúca sa voľby pápeža musela zničiť. Podľa nových nariadení sa mala uschovať v tajnom vatikánskom archíve. Nazrieť do tejto dokumentácie možno iba s pápežovým súhlasom. Oprávnení voliť sú kardináli mladší ako osemdesiat rokov. Môže ich byť maximálne 120. Voľba musí začať najskôr pätnásť, najneskôr dvadsať dní po uprázdnení pápežského stolca. Potom ako kardináli prisahajú prísnu mlčanlivosť sa voľba odohráva v priestoroch úplne oddelených od vonkajšieho sveta tak často, až kým niektorý z kardinálov nezíska potrebný počet hlasov. Pápež [[Ján Pavol II.]] (1978 – 2005) proces v roku 1996 upresnil tak, že ak sa v 29 kolách nezvolí pápež, je možná voľba absolútnou väčšinou. 11. júna 2007 túto konštitúciu modifikoval po prvýkrát svojím [[motu proprio]] [http://www.vatican.va/content/benedict-xvi/lt/motu_proprio/documents/hf_ben-xvi_motu-proprio_20070611_de-electione.html De aliquibus mutationibus in normis de electione Romani Pontificis] [[Benedikt XVI.]] Nariadil, že po viacerých neúspešných hlasovaniach sa môže pristúpiť ku opatreniu, kde sa nový pápež bude vyberať už len z tých dvoch kardinálov, ktorí pri poslednom hlasovaní získali najviac hlasov. Títo však už nedisponujú aktívnym hlasom. Zároveň zdôraznil, že na platnosť voľby treba vždy 2/3 hlasov voličov, na rozdiel od nariadenia [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]], ktorý po uvedených neúspešných kolách povoľoval absolútnu väčšinu. == Priebeh konkláve == === Voľba === Kardináli sa zhromaždia vo Vatikáne a ubytujú sa v rezidencii [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]]. Pred samotnou voľbou slávia svätú omšu a modlia sa za múdrosť a vedenie Ducha Svätého.<ref>[https://www.cosastalo.sk/ako-sa-voli-novy-papez-tajomstva-konklave-a-rozhodujuca-uloha-kardinalov/ Ako sa volí nový pápež – Čo sa stalo]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Za pápeža môže byť zvolený ktorýkoľvek kardinál, či už je prítomný na konkláve alebo nie, alebo ktokoľvek iný. Teoreticky sa teda môže pápežom stať nielen kardinál alebo obyčajný kňaz, ale aj laik. Účastníci konkláve majú zakázané dávať sľuby, preberať záväzky a uzatvárať spojenectvá či dohody, ktoré by mohli zabezpečiť podporu určitému kandidátovi. Každý z kardinálov má právo vziať si so sebou na konkláve dvoch pomocníkov – jedného kňaza a jedného laika. Okrem toho v miestnostiach, kde konkláve zasadá, je prítomných niekoľko desiatok ľudí z obsluhujúceho personálu: čašníci, kuchári a pod. Keď sú účastníci konkláve pohromade, ceremoniár Mons. Diego Ravelli zvolá: ''„Extra omnes!“'' („Kto sem nepatrí, nech vyjde von!“). Je veľmi prísne zakázané podávať okolitému svetu akékoľvek informácie, či už písomné, ústne alebo dohodnutými znameniami. Od tej chvíle sú kardináli spojení so svetom cez zariadenie nazývané ruota (koleso) – drevený kruh so zastretými výrezmi. Je skonštruované tak, aby sa ľudia na oboch stranách dverí nemohli vidieť. Slúži iba na podávanie potravín, nápojov, príp. liekov. Kardináli nesmú mať pri sebe noviny, prostriedky komunikačnej techniky, fotoaparáty, kamery a pod. Za porušenie týchto nariadení hrozí previnilcovi exkomunikácia. V Sixtínskej kaplnke sa pre účastníkov konkláve používajú tróny – kreslá potiahnuté červeným zamatom. Pred každým z nich je malý stolík prikrytý fialovým súknom. Nad kreslami kedysi bývali fialové baldachýny, ktoré sa po zvolení pápeža spustili, nespúšťal sa len baldachýn nad kreslom novozvoleného pápeža. Od tejto praxe sa upustilo po konkláve v roku 1978. Pred oltárom stojí stôl so zelenou prikrývkou a na ňom zlatá čaša, ktorá slúži ako volebná urna. Tu je aj železná piecka na spaľovanie hlasovacích lístkov. Aby sa predišlo poškodeniu podlahy, pred konkláve sa vybuduje dočasná, drevenná podlaha. Tá je väčšinou položená o 1,5 metra vyššie ako pôvodná. Hlasovací lístok je prúžok kartónu s prehnutým okrajom. Na jeho zakrytej časti je meno, znak hlasujúceho kardinála a dátum. === Dym zo [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] === V prvý deň konkláve sa koná jedno hlasovanie. Každý ďalší deň sú dve kolá hlasovania – dve ráno a dve večer. Po každom hlasovaní sa hlasovacie lístky spaľujú v prítomnosti kardinálov. Ak nikto z kandidátov nezískal potrebnú väčšinu, tak sa k horiacim hlasovacím lístkom pridá mokrá slama a kúdeľ, takže z komína na streche vychádza čierny dym („fumata nera“) – signál pre zhromaždených na námestí sv. Petra, že pápež ešte nebol zvolený. Ak sa voľby skončili zvolením pápeža, tak sa hlasovacie lístky spaľujú so suchou slamou uloženou v špeciálnych nádobách. Vtedy sa z komína valí biely dym („fumata bianca“), ktorý oznamuje, že kardináli sa dohodli a zakrátko bude oznámené, kto je nová hlava katolíckej cirkvi. === Po zvolení === Dejiny vyše dvesto konkláve dovoľujú urobiť si dostatočne vierohodnú predstavu, v akej psychologickej atmosfére volia kardináli. Vcelku možno povedať, že kardináli rozdelení do vyhranených skupín, zvyčajne nikdy nezvolia otvoreného stúpenca niektorej zo skupín, ale kompromisného kandidáta, ktorý vyhovuje súperiacim stranám. Často tí, ktorí sa zdajú najpravdepodobnejšími kandidátmi na post pápeža, na konkláve neprejdú. Pápež sa spravidla volí po dohovore rozličných skupín, ktoré majú v rukách kontrolu cirkevného aparátu – rímskej kúrie. == „Habemus Papam“ == Keď camerlengo oznámi meno zvoleného kandidáta, spýta sa ho: ''„Acceptasne electionen de te canonice factum in Summum Pontificem?“'' („Súhlasíš so svojím zvolením do úradu Najvyššieho Pontifika?“) Po súhlase zvoleného sa ho spýta: ''„Quo nomine vis vocari?“ („Ako Ťa máme volať?“) Zmeniť si meno po zvolení sa stalo zvykom v ranom stredoveku. Dovtedy sa stalo, že pápež používal svoje vlastné meno. Prvým známym pápežom, ktorý si zmenil svoje meno z civilného na iné, bol pápež [[Ján II. (pápež)|Ján II.]], ktorý bol pápežom v rokoch 533 – 535. Predtým mal totiž meno Merkúr, čo je meno pohanského boha. Nepovažoval to za dôstojné pre úrad, za ktorý bol vybratý, a preto si toto meno zmenil. No aj napriek tomu si nejaký čas po ňom niektorí pápeži ponechávali svoje pôvodné mená. Definitívne môžeme povedať, že sa tradícia meniť si meno po prvýkrát vyskytuje pri [[Benedikt VIII.|Benediktovi VIII.]], ktorý bol pápežom rokoch 1012 – 1024. Táto tradícia sa udržala až dodnes. Bolo však niekoľko pápežov, napr. [[Marcel II.]] v roku 1555, ktorý si nechal svoje civilné meno. Pápež si môže vybrať akékoľvek meno, ale v posledných storočiach si spravidla berie meno niektorého predošlého pápeža, a to meno symbolizujúce určitý kurz, podľa ktorého chce nový pontifix postupovať. Len jedno meno, Peter, meno apoštola a prvého pápeža, sa v pápežskom zozname neopakuje. Panuje mienka, že ten, kto by sa odvážil dať si toto meno, bude posledným pápežom. Ďalej nasleduje ceremoniál obliekania zvoleného pápeža do rúcha a akt úcty – adorácia, keď kardináli, jeden po druhom, pristupujú k novému pápežovi, bozkajú prsteň s vyobrazenou rybou – symbolom prvých kresťanov – na jeho črievici a jeho ústa. Potom všetci kardináli spolu s pápežom vyjdú na balkón [[Bazilika svätého Petra|baziliky sv. Petra]], kardinál protodiakon oznámi meno nového pápeža: ''„Annuntio vobis gaudium magnum – habemus Papam!“'' („Oznamujem vám veľkú radosť – máme pápeža (XY)!“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľba pápeža / Prečo by sa mal František pustiť do reformy konkláve | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/89673/preco-by-sa-mal-frantisek-pustit-do-reformy-konklave | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = sk | priezvisko = Postoj | meno2 = Hubert | priezvisko2 = Wolf}}</ref> – a predstaví ho zhromaždenému zástupu ľudí; za tým pápež udeľuje požehnanie ''[[Urbi et orbi]]'' („Mestu a svetu“). O niekoľko dní neskôr sa koná oficiálna korunovácia pápeža. == Zaujímavosť == V stredoveku boli voľby pápežov búrlivé a často trvali celé týždne i mesiace. Kandidáti na funkciu pápeža si kupovali hlasy kardinálov za závratné sumy. Kandidátov podporovali cisári, králi i miestni feudáli. Niekedy dochádzalo v konkláve k rozkolu. Časť kardinálov odmietala podriadiť sa novému pápežovi a vyhlásila za pápeža iného kardinála. V 13. storočí sa stalo, že kardináli prítomní na konkláve vo Viterbe (v jednom z malých mestečiek rímskej provincie Velletri) sa nevedeli dohodnúť na voľbe nového pápeža dva roky, deväť mesiacov a tri dni (od [[29. november|29. novembra]] [[1268]] do [[1. september|1. septembra]] [[1271]]). Správanie sa kardinálov pobúrilo veriacich a tak ich zamkli na kľúč ({{vjz|lat|con clave}}) v paláci a varovali ich, že ich tam nechajú dovtedy, kým sa nedohodnú na novom pápežovi. Kardináli sa však naďalej škriepili a hašterili. Nato obyvatelia Viterba odstránili strechu z paláca a účastníkov konkláve živili len chlebom a vodou. Bola zima. Zakrátko chlad a hlad donútil kardinálov dohodnúť sa: zvolili pápeža [[Gregor X.|Gregora X.]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == I. R. Grigulevič, ''Pápeži 20. storočia'', Pravda, Bratislava, 1983 {{Šablóna:Konkláve}} [[Kategória:Konkláve| ]] [[Kategória:Volebné systémy]] [[Kategória:Pápežstvo]] oisg1ll7k14g126go4py1cnqv1h1bn7 0 14511 8218751 8008392 2026-05-24T05:40:27Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218751 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2005 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = ahoj vasil jak sa darí? | popis loga = mne dobre | usporiadateľ = Rakúsko | dejiská = Viedeň, Innsbruck | dátum = 30. apríl – 15. máj 2005 | počet tímov = 16 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = CZE | druhý = CAN | tretí = RUS | počet titulov = 5 | zápasy = 56 | góly = 289 | návštevnosť = 323974 | najproduktívnejší hráč = {{CAN}} [[Joe Thornton]] <small>(16 b.)</small> | najužitočnejší hráč = }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji''' boli 69. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstvá sveta]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]], ktoré sa konali vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Innsbruck]]u v [[Rakúsko|Rakúsku]] od [[30. apríl]]a do [[15. máj]]a '''[[2005]]'''. Bola to medzinárodná súťaž konaná [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]] (''International Ice Hockey Federation''). Vďaka štrajku v [[NHL]] sa tento turnaj stal najdôležitejším profesionálnym turnajom roka. Majstrom sveta sa stalo [[Český národný hokejový tím|Česko]], ktoré vo finále zdolalo [[Kanadský národný hokejový tím|Kanadu]] 3:0 a vybojovalo si tak piaty majstrovský titul. Kanade sa nepodarilo dokončiť víťazný [[hetrik]], keď v predchádzajúcich dvoch rokoch vo finále zdolala [[Švédsky národný hokejový tím|Švédsko]]. Do prvej divízie prekvapujúco zostúpili [[Nemecký národný hokejový tím|Nemecko]] a usporiadateľské [[Rakúsky národný hokejový tím|Rakúsko]]. [[Slovenský národný hokejový tím|Slovensko]] vypadlo s Kanadou vo štvrťfinále a tak do bojov o medaily nezasiahlo. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- | '''[[Viedeň]]''' |rowspan="4"|{{LocMap+|Rakúsko|float=none |width=280|caption=|places= {{LocMap~|Rakúsko|lat=48.201944|long=16.332778|label='''Viedeň'''|position=top}} {{LocMap~|Rakúsko|lat=47.25778|long=11.40965|label='''Innsbruck'''|position=bottom}} }} | '''[[Innsbruck]]''' |- | [[Wiener Stadthalle]]<br />Kapacita: 16 000 | [[Olympiahalle (Innsbruck)|Olympiahalle]]<br />Kapacita: 7 800 |- | | [[Súbor:Olympiahalle Innsbruck.jpg|250px|Olympiahalle]] |- | {{Súradnice|48.201944|16.332778|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Wiener Stadthalle}} | {{Súradnice|47.25778|11.40965|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Olympiahalle}} |} == Štatistiky == All Star tím podľa novinárov: * brankári: 1. [[Tomáš Vokoun]] (Česko), 2. [[Martin Brodeur]] (Kanada), 3. [[Andrej Mezin]] (Bielorusko) * obrancovia: 1. [[Niklas Kronwall]] (Švédsko), 2. [[Marek Židlický]] (Česko), 3. [[Ľubomír Višňovský]] (Slovensko) * útočníci: 1. [[Rick Nash]] (Kanada), 2. [[Joe Thornton]] (Kanada), 3. [[Jaromír Jágr]] (Česko) == Základné skupiny (30. apríl 2005 - 5. máj 2005) == === Skupina A (Viedeň) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] [[Slovenský národný hokejový tím|Slovensko]] |3||2||0||1||13||5||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] [[Ruský národný hokejový tím|Rusko]] |3||2||0||1||9||5||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] [[Bieloruský národný hokejový tím|Bielorusko]] |3||1||2||0||6||4||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] [[Rakúsky národný hokejový tím|Rakúsko]] |3||0||3||0||3||17||'''0''' |} ==== Zápasy skupiny A ==== * 30. apríl 16:15 : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko '''4''' : '''2''' (1:1,1:0,2:1) :10:10 [[Alexandr Ovečkin]] (Jevgenij Malkin) 1:0, 15:48 [[Oliver Setzinger]] (Dieter Kalt, Emanuel Viveiros) 1:1 (GP), 23:10 [[Alexandr Charitonov]] 2:1 (GO), 47:07 [[Raimund Divis]] (Gerhard Unterluggauer) 2:2, 56:18 [[Alexej Kovaľov]] (Andrej Markov) 3:2, 59:51 [[Ilia Kovaľčuk]] 4:2 (PB) * 30. apríl 20:15 : [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko - [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko '''2''' : '''1''' (0:0,0:0,2:1) :41:45 [[Marián Hossa]] (Marián Gáborík, [[Pavol Demitra]]) 1:0, 43:26 Konstantin Koľcov (Michail Grabovskij) 1:1, 56:32 [[Marián Gáborík]] (Marián Hossa) 2:1 * 2. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko - [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko '''3''' : '''3''' (1:0,1:2,1:1) : 12:57 [[Žigmund Pálffy]] ([[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]]) (GP) 1:0, 29:23 Marián Hossa ([[Jozef Stümpel]], Martin Štrbák) (GP) 2:0, 29:45 Ivan Neprijajev (Vladimir Antipov) 2:1, 32:22 Andrej Markov (Alexandr Karpovcev) (GP) 2:2, 41:27 [[Ľubomír Višňovský]] (Žigmund Pálffy, [[Vladimír Országh]]) (GP) 3:2, 57:39 [[Viktor Kozlov]] (Ilia Kovaľčuk) 3:3 * 2. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko - [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko '''5''' : '''0''' (1:0,2:0,2:0) : 14:41 Michail Grabovskij (Oleg Mikulčik, Konstantin Kolcov) (GP) 1:0, 29:34 Michail Grabovskij (Konstantin Kolcov, Vladimír Cypľakov) 2:0, 38:58 Sergej Zadelenov (Vladimír Svito, Andrej Skabelka) 3:0, 44:19 Michail Grabovskij (Konstantin Kolcov, Andrej Baško) (GP) 4:0, 49:43 Michail Grabovskij (Sergej Erkovič, Vladimír Cypľakov) (GP) 5:0 * 4. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko '''2''' : '''0''' (0:0,1:0,1:0) : 28:22 Alexandr Charitonov (Pavel Daciuk, Sergej Vyšedkevič) 1:0, 51:40 Sergej Vyšedkevič (Andrej Markov) 2:0 * 4. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko - [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko '''1''' : '''8''' (0:1,0:2,1:5) : 02:44 Marián Gáborík (Marián Hossa, Pavol Demitra) 0:1, 21:06 Žigmund Pálffy (Ľubomír Višňovský, [[Rastislav Staňa]]) 0:2, 33:52 Ľubomír Višňovský (Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel) (GP) 0:3, 41:56 Marián Hossa (Pavol Demitra, [[Zdeno Chára]]) 0:4, 48:.8 Gerhard Unterluggauer (Martin Ulrich, Mattias Trattnig) (GP) 1:4, 50:28 [[Richard Zedník]] (Martin Štrbák, Jozef Stümpel) (GP) 1:5, 55:04 [[Michal Handzuš]] ([[Miroslav Šatan]], Peter Pucher) 1:6, 55:28 Martin Štrbák (Ľubomír Višňovský, Peter Pucher) 1:7, 55:47 Žigmund Pálffy (Jozef Stümpel, [[Peter Pucher]]) 1:8 === Skupina B (Innsbruck) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] [[Kanadský národný hokejový tím|Kanada]] |3||3||0||0||17||5||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] [[Americký národný hokejový tím|USA]] |3||2||1||0||11||4||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] [[Lotyšský národný hokejový tím|Lotyšsko]] |3||1||2||0||8||10||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] [[Slovinský národný hokejový tím|Slovinsko]] |3||0||3||0||1||18||'''0''' |} ==== Zápasy skupiny B ==== * 30. apríl 16:15 : [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko - [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada '''4''' : '''6''' (1:1,1:4,2:1) :02:55 Brendan Morrison (Wade Redden, Patrick Marleau) (GP) 0:1, 03:29 Aleksandrs Semjonovs (Aleksandrs Ņiživijs) 1:1, 27:49 Joe Thornton (Rick Nash) (GP) 1:2, 30:55 Girts Ankipāns 2:2, 34:00 Rick Nash 2:3 (GP), 35:32 [[Patrick Marleau]] ([[Dany Heatley]]) (GP) 2:4, 36:50 Rick Nash ([[Dan Boyle]], Joe Thorton) 2:5, 46:16 Janis Sprukts (Viktors Igatjevs) (GP) 3:5, 49:00 Karlis Skrastiņš (Aleksejs Širokovs, Grigorijs Panteļejevs) 4:5, 54:17 Rick Nash (Simon Gagne, Joe Thornton) 4:6 * 1. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA - [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko '''7''' : '''0''' (3:0,2:0,2:0) :00:31 [[Mike Knuble]] (Eric Cole) 1:0, 16:34 Adam Hall (David Legwand) 2:0, 18:59 Mark Parrish (Dough Weight) 3:0, 25:48 Mike Knuble 4:0, 27:57 [[Jeff Halpern]] (Brian Gionta) 5:0, 51:19 Yan Šťastný (Eric Cole) (G0) 6:0, 58:34 Brian Gionta (Mike York) (GP) 7:0 * 3. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada - [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko '''8''' : '''0''' (3:0,2:0,3:0) :01:03 [[Joe Thornton]] 1:0, 05:08 Joe Thornton (Simon Gagne) 2:0, 13:17 [[Brendan Morrison]] (Ryan Smyth) 3:0, 21:49 Kirk Maltby (Kris Draper) 4:0, 32:58 [[Simon Gagne]] (Wade Redden, Joe Thornton) 5:0 (GP), 44:53 [[Rick Nash]] (Joe Thornton, Wade Redden) 6:0, 46:43 Brendan Morrison ([[Chris Phillips]]) 7:0, 54:23 Ryan Smyth (Kirk Maltby, Kris Draper) 8:0 * 3. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA - [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko '''3''' : '''1''' (0:1,1:0,2:0) :16:17 Janis Sprukts (Girts Ankipans, Martins Cipulis) 0:1 (GP), 33:36 [[Dough Weight]] (Erik Cole) 1:1, 47:44 [[Mark Parrish]] (Dough Weight, Brett Hauer) (GP) 2:1, 59:58 Mark Parrish (Aaron Miller, Dough Weight) (PB) 3:1 * 5. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko - [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko '''1''' : '''3''' (0:1,1:1,0:1) : 12:17 Martins Cipulis (Girts Ankipans, Rodrigo Lavins) (GP) 0:1, 25:51 Atvars Tribuncovs (Grigorijs Pantelejevs, Aigars Cipruss) 0:2, 31:55 Jurij Golicic (Luka Zagar) 1:2, 59:35 Girts Ankipans (Viktors Ignatjevs) 1:3 * 5. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada : [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA '''3''' : '''1''' (0:0,2:1,1:0) : 21.Rick Nash 1:0, 26.Mike Knuble (Brett Hauer) 1:1, 32.Rick Nash (Dan Boyle) 2:1, 43.Joe Thornton (Rick Nash, Ed Jovanovski) 3:1 === Skupina C (Innsbruck) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] [[Švédsky národný hokejový tím|Švédsko]] |3||3||0||0||15||3||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] [[Fínsky národný hokejový tím|Fínsko]] |3||2||1||0||7||7||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] [[Ukrajinský národný hokejový tím|Ukrajina]] |3||1||2||0||5||8||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] [[Dánsky národný hokejový tím|Dánsko]] |3||0||3||0||2||11||'''0''' |} ==== Zápasy skupiny C ==== * 30. apríl 20:15 : [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko - [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko '''2''' : '''1''' (1:0,0:0,1:1) :18:42 Jere Karalahti (Jussi Jokinen, Niko Kapanen) (GP) 1:0 , 41:43 Niko Kapanen (Jukka Hentunen, Timo Parssinen) 2:0, 59:02 Kasper Degn (Andreas Andreasen) 2:1 * 1. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina - [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko '''2''' : '''3''' (0:2,2:0,0:1) :05:17 Magnus Kahnberg (Thomas Rhodin, Peter Nordström) 0:1, 09:07 29 Kenny Jönsson (Thomas Rhodin, Daniel Alfredsson) (GP) 0:2, 26:32 Eduard Savenko (Yuri Gunko, Vasyl Bobrovnikov) 1:2, 32:37 Sergei Klymentyev 2:2, 50:09 Daniel Alfredsson (Christian Bäckman) 2:3 * 2. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko - [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina '''4''' : '''1''' (1:0,2:1,1:0) : 08:31 Antti-Jussi Niemi (Petteri Nummelin, Tomi Kallio) (GP) 1:0, 23:55 Ville Peltonen (Olli Jokinen, Tomi Kallio) 2:0, 27:20 Kimmo Timonen (Timo Parssinen, Niko Kapanen) 3:0, 35:38 Sergej Varlamov (Viačeslav Timočenko, Vadim Šachrajčuk) (GP) 3:1, 57:38 Jukka Hentunen (Jere Karalahti, Niko Kapanen) 4:1 * 2. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko '''7''' : '''0''' (2:0,3:0,2:0) : 09:33 Daniel Sedin (Ronnie Sundin, Magnus Johansson) 1:0, 12:58 Per-Johan Axelson (Daniel Alfredsson, Samuel Pahlsson) 2:0, 25:29 Daniel Sedin (Mikael Samuelsson, Mattias Norström) 3:0, 32:29 Daniel Alfredsson (Niklas Kronvall) 4:0, 38:05 Magnus Kahnberg (Niklas Kronvall, Mattias Norström) 5:0, 47:19 Jonathan Hedström (Henrik Zetterberg, Jonas Höglund) 6:0, 56:47 Henrik Sedin (Daniel Sedin) 7:0 * 4. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko - [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina '''1''' : '''2''' (0:0,1:1,0:1) : 28:28 Lasse Degn (Morten Green) (GP) 1:0, 34:57 Sergej Varlamov (Kostiantin Kasiančuk, Vadim Šachrajčuk) 1:1, 25 Eduard Savenko (Vasiľ Bobrovnikov, Vitalij Semenčenko) 1:2 * 4. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko : [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko '''5''' : '''1''' (1:1,3:0,2:0) : 00:50 Antti-Jussi Niemi (Timo Parssinen) 0:1, 02:17 Niklas Kronvall (Daniel Sedin, Henrik Sedin) 1:1, 16:03 Ronnie Sundin (Henrik Sedin, Daniel Sedin) 2:1, 27:11 Jonathan Hedström (Mattias Weinhandl) 3:1, 34:40 Samuel Pahlsson (Magnus Johansson, Ronnie Sundin) 4:1, 58:18 Jonathan Hedström (Daniel Alfredsson) (GP) 5:1 === Skupina D (Viedeň) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] [[Český národný hokejový tím|Česko]] |3||3||0||0||6||1||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] [[Švajčiarsky národný hokejový tím|Švajčiarsko]] |3||2||1||0||8||5||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] [[Kazašský národný hokejový tím|Kazachstan]] |3||1||2||0||3||4||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] [[Nemecký národný hokejový tím|Nemecko]] |3||0||3||0||2||9||'''0''' |} ==== Zápasy skupiny D ==== * 1. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko - [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko '''1''' : '''3''' (1:2,0:0,0:1) :04:52 [[Václav Prospal]] (Pavel Kubina, Radek Dvořák) (GP) 0:1, 07:31 [[Jaromír Jágr]] (Václav Prospal, [[Pavel Kubina]]) (GP) 0:2, 12:42 Severin Blindenbacher (Adrian Wichser, Romano Lemm) (GP) 1:2, 45:56 František Kaberle (Martin Ručínsky) (GP) 1:3 * 1. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko - [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan '''1''' : '''2''' (0:2,1:0,0:0) :01:24 Dmitrij Upper (Jevgenij Blochin, Vladimír Antipin) (GP) 0:1, 17:55 Jevgenij Koreškov (Alexej Koledajev, Alexandr Koreškov) 0:2, 39:32 Tomas Martinec (Petr Fical, Eduard Lewandowski) 1:2 * 3. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan - [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko '''1''' : '''2''' (1:1,0:0,0:1) : 06:37 Alexej Litvinenko (Oleg Kovalenko) 1:0, 10:23 Patrick Fisher (Romano Lemm, Adrian Wichser) (GP) 1:1, 44:14 Sandy Jeannin (Adrian Wichser) 1:2 * 3. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko '''2''' : '''0''' (1:0,0:0,1:0) : 07:22 Pavel Kubina (Jaromír Jágr, Vaclav Prospal) (GP) 1:0, 53:51 [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]] 2:0 * 5. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan '''1''' : '''0''' (0:0,1:0,0:0) : 30:44 [[Aleš Hemský]] ([[Jozef Vašíček]], [[Martin Ručinský]]) 1:0 * 5. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko : [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko '''1''' : '''5''' (1:1,0:1,0:3) : 05:39 Ivo Rüthemann (Mark Streit) (GP) 0:1, 15:10 Sebastian Furchner (Eduard Lewandowski) 1:1, 28:28 Martin Plüss (Ivo Rüthemann, Mark Streit) (GP) 1:2, 48:33 Patrick Fischer (Mark Streit) (GP) 1:3, 52:00 Martin Plüss (Mark Streit, Pietro Paul Di) (GP) 1:4, 52:55 Beat Forster (GO) 1:5 == Osemfinálové skupiny (6. máj 2005 - 10. máj 2005) == === Skupina E (Viedeň) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] [[Ruský národný hokejový tím|Rusko]] |5||3||0||2||13||8||'''8''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] [[Český národný hokejový tím|Česko]] |5||4||1||0||15||5||'''8''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] [[Slovenský národný hokejový tím|Slovensko]] |5||3||1||1||12||11||'''7''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] [[Švajčiarsky národný hokejový tím|Švajčiarsko]] |5||2||2||1||9||10||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] [[Bieloruský národný hokejový tím|Bielorusko]] |5||1||4||0||4||11||'''2''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] [[Kazašský národný hokejový tím|Kazachstan]] |5||0||5||0||3||11||'''0''' |} ==== Zápasy skupiny E ==== * 6. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko '''3''' : '''3''' (2:2,1:1,0:0) :01:43 Romano Lemm (Patrick Fischer, Severin Blindenbacher) 0:1 (GP), 02:28 [[Pavel Daciuk]] (Alexej Kovalev) 1:1, 05:11 [[Ilia Kovaľčuk]] (Sergej Zinoviev) 2:1 (GP), 08:52 Paul Di Pietro (Martin Plüss) 2:2, 22:38 Mark Streit (Paul Di Pietro) 2:3 (GP), 38:26 [[Alexej Kovalev]] (Pavel Daciuk) 3:3 * 7. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko - [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan '''2''' : '''0''' (0:0,1:0,1:0) : 29:20 Sergej Jerkovič (Sergej Zadelenov, Andrej Skabelka) (GP) 1:0, 59:58 Konstantin Kolcov (Vladimír Cypľakov)(PB) 2:0 * 7. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko - [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko '''1''' : '''5''' (0:2,1:3,0:0) : 01:49 [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]] (Ján Hlaváč, Jiří Fischer) 0:1, 14:24 [[Martin Straka]] (Václav Prospal, Tomáš Kaberle) 0:2, 27:23 [[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] (Ľubomír Višňovský, Žigmund Pálffy) (GP) 1:2, 30:51 [[Tomáš Kaberle]] (David Výborný, Jaromír Jágr) (GP) 1:3, 31:31 [[Aleš Hemský]] (Ján Hlaváč, Petr Čajánek) 1:4, 32:23 [[Pavel Kubina]] (Jaromír Jágr, Martin Straka) (GP) 1:5 * 8. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko - [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko '''3''' : '''1''' (0:0,2:1,1:0) : 23:49 Ivo Ruthemann (Romano Lemm, Beat Forster) (GP) 0:1, 34:34 [[Miroslav Šatan]] ([[Pavol Demitra]]) (GP) 1:1, 38:29 [[Marián Hossa]] (Pavol Demitra, [[Zdeno Chára]]) 2:1, 44:12 [[Žigmund Pálffy]] ([[Jozef Stümpel]], Miroslav Šatan) 3:1 * 8. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko '''1''' : '''2''' (1:0,0:1,0:1) : 16:32 David Výborný (Jaromír Jágr, Marek Židlický) (GP) 1:0, 32:59 Ilia Kovaľčuk (42 Sergej Zinoviev, Alexandr Riazancev) (GP) 1:1, 48:26 Alexandr Siomin (Ilia Kovaľčuk, Denis Denisov) (GP) 1:2 * 9. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan '''3''' : '''1''' (0:0,3:0,0:1) : 23:46 Pavel Daciuk (Andrej Markov, Alexandr Ovečkin) 1:0, 27:42 [[Alexandr Ovečkin]] (Pavel Daciuk, Alexej Kovalev) 2:0, 35:47 Sergej Zinoviev (Ilia Kovaľčuk) 3:0, 57:38 Dmitrij Dudarev (Roman Kozlov, Dmitrij Upper) 3:1 * 9. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko - [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko '''2''' : '''0''' (1:0,0:0,1:0) : 01:55 Goran Bezina (Sandy Jeannin, Patrick Fischer) 1:0, 59:34 Thomas Ziegler (Mark Streit, Martin Plüss) (PB) 2:0 * 10. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|20px]] Kazachstan - [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko '''1''' : '''3''' (1:1,0:1,0:1) : 05:58 Miroslav Šatan (Jozef Stümpel, Martin Štrbák) (GP) 0:1, 09:47 Andrej Ogorodnikov (Andrej Troščinskij, Andrej Pčeljakov) (GP) 1:1, 23:17 Žigmud Pálffy (Ľubomír Višňovský, Jozef Stümpel) (GP) 1:2, 42:54 Michal Handzuš (Richard, Richard Zedník) 1:3 * 10. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of Belarus.svg|20px]] Bielorusko '''5''' : '''1''' (1:0,2:1,2:0) : 16:28 Petr Čajánek (Martin Ručinský, Marek Židlický) 1:0, 26:43 Jan Hlaváč (David Výborný) 2:0, 32:46 Jaromír Jágr (Václav Prospal, Tomáš Kaberle) 3:0, 37:59 Konstantin Kolcov (Vladimir Cypľakov) 3:1, 46:42 Martin Straka (Jaromír Jágr, Tomáš Kaberle) 4:1, 49:21 Václav Varaďa (Radim Vrbata, Josef Vašíček) 5:1 === Skupina F (Innsbruck) === {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] [[Švédsky národný hokejový tím|Švédsko]] |5||4||1||0||23||13||'''8''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] [[Kanadský národný hokejový tím|Kanada]] |5||3||1||1||18||14||'''7''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] [[Americký národný hokejový tím|USA]] |5||2||1||2||14||10||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] [[Fínsky národný hokejový tím|Fínsko]] |5||1||1||3||12||13||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] [[Lotyšský národný hokejový tím|Lotyšsko]] |5||1||3||1||9||18||'''3''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] [[Ukrajinský národný hokejový tím|Ukrajina]] |5||0||4||1||5||13||'''1''' |} ==== Zápasy skupiny F ==== * 6. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA - [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko '''4''' : '''4''' (1:1,0:0,3:3) :03:38 [[Timo Parssinen]] (Kimmo Timonen) 0:1 (GP), 12:30 [[Richard Park]] (Doug Weight, Andy Roach) 1:1 (GP), 45:16 Brett Hauer (Jordan Leopold) 2:1 (GP), 46:37 [[Mike Modano]] (Erik Cole, Mike Knuble) 3:1, 46:53 [[Niklas Hagman]] (Jani Rita) 3:2, 53:10 [[Olli Jokinen]] (Ville Peltonen, Petteri Nummelin) 3:3 (GP), 54:57 [[Jarkko Ruutu]] (Jere Karalahti, Niklas Backstrom) 3:4, 59:20 [[Mark Parrish]] (Andy Roach, Ty Conklin) 4:4 * 7. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko - [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina '''3''' : '''0''' (0:0,1:0,2:0) : 33:38 Leonids Tambijevs (Aleksandrs Nizivijs, Aleksandrs Semjonovs) 1:0, 45:15 Karlis Skrastins (Girts Ankipans, Martins Cipulis) 2:0, 57:05 Aleksandrs Semjonovs (Leonids Tambijevs) 3:0 * 7. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada - [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko '''4''' : '''5''' (2:1,1:3,1:1) : 08:13 [[Joe Thornton]] (Simon Gagne) 1:0, 08:48 [[Dany Heatley]] (Shane Doan) 2:0, 16:27 [[Daniel Sedin]] (Mikael Samuelsson) 2:1, 22:07 [[Shane Doan]] (Sheldon Souray) 3:1, 26:56 Samuel Pahlsson (Kenny Jönsson, Peter Nordström) 3:2, 28:14 [[Mikael Samuelsson]] (Kenny Jönsson, Mattias Norström) 3:3, 38:27 [[Henrik Zetterberg]] (Samuel Pahlsson, Jonathan Hedström) 3:4, 46:50 [[Rick Nash]] (Joe Thornton, Simon Gagne) (GP) 4:4, 53:47 [[Kenny Jönsson]] (Samuel Pahlsson, Mattias Norström) 4:5 * 8. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada - [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko '''3''' : '''3''' (0:1,1:1,2:1) : 11:00 [[Niklas Hagman]] (Olli Jokinen) 0:1, 24:02 [[Jukka Hentunen]] (Niko Kapanen, Timo Parssinen) (GP) 0:2, 39:10 [[Wade Redden]] (Dany Heatley) 1:2, 46:19 [[Tomi Kallio]] (Olli Jokinen) 1:3, 48:58 [[Rick Nash]] (Simon Gagne) 2:3, 49:49 [[Patrick Marleau]] (Brenden Morrow) 3:3 * 8. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA '''1''' : '''5''' (0:1,0:2,1:2) : 19:42 Mike Knuble (Aaron Miller, Mike Modano) 0:1, 26:21 Yan Štastný (Rick Dipietro) (GO) 0:2, 27:40 Erik Cole (Mike Knuble) 0:3, 47:47 Mike Modan (Andy Roach) 0:4, 48:43 Brian Gionta (Zach Parise) 0:5, 50:23 Johan Franzen (Jonas Höglund, Jörgen Jönsson) 1:5 * 9. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA - [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina '''1''' : '''1''' (0:0,0:1,1:0) : 30:15 Kostiantin Kasiančuk (Vitalij Semenčenko) 0:1, 42:45 Brett Hauer (Doug Weight) (GP) 1:1 * 9. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko - [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko '''0''' : '''0''' (0:0,0:0,0:0) * 10. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|20px]] Ukrajina - [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada '''1''' : '''2''' (1:1,0:0,0:1) : 06:43 Brendan Morrison (Dany Heatley, Shane Doan) 0:1, 10:43 Andrej Srjubko (Eduard Savenko, Vasiľ Bobrovnikov) 1:1, 49:54 Rick Nash (Ed Jovanovski, Joe Thornton) (GP) 1:2 * 10. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of Latvia.svg|20px]] Lotyšsko '''9''' : '''1''' (3:0,2:0,4:1) : 00:28 Niklas Kronwall (Samuel Pahlsson, Daniel Alfredsson) 1:0, 14:47 Daniel Alfredsson 2:0, 19:15 Christian Bäckman (Daniel Alfredsson, Jonathan Hedström) (GP) 3:0, 21:05 Thomas Rhodin (Daniel Alfredsson, Henrik Zetterberg) (GP) 4:0, 36:10 Magnus Johansson (Mikael Samuelsson, Henrik Zetterberg) (GP) 5:0, 40:24 Jörgen Jönsson (Peter Nordström, Magnus Johansson) 6:0, 46:41 Jörgen Jönsson (Peter Nordström, Jonas Höglund) 7:0, 47:01 Peter Nordström (Jonas Höglund) 8:0, 51:37 Maris Ziedins (Mikelis Redlihs, Guntis Galvins) 8:1, 52:50 Jonas Höglund (Jörgen Jönsson, Mattias Nordström) (GP) 9:1 == Skupina G (o záchranu) == {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] [[Slovinský národný hokejový tím|Slovinsko]] |3||2||0||1||11||14||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] [[Dánsky národný hokejový tím|Dánsko]] |3||2||0||1||10||9||'''4''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] [[Nemecký národný hokejový tím|Nemecko]] |3||1||1||1||13||6||'''3''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] [[Rakúsky národný hokejový tím|Rakúsko]] |3||0||1||2||7||12||'''1''' |} === Zápasy skupiny G (Innsbruck) === * 6. máj 16:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko - [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko '''2''' : '''2''' (2:0,0:1,0:1) : 02:42 Klaus Kathan (Sven Felski, Alexander Barta) 1:0, 16:09 Alexander Barta (Klaus Kathan) 2:0, 22:24 Andre Lakos (Daniel Welser, Oliver Setzinger) 2:1, 51:06 Daniel Welser (Andre Lakos, Emanuel Viveiros ) (GP) 2:2 * 6. máj 16:15 : [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko - [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko '''4''' : '''3''' (0:3,1:0,3:0) : 05:05 Jesper Damgaard (Morten Green, Bo Nordby Andersen) (GP) 0:1, 11:55 Kasper Degn (Morten Green, Frederik Akesson) 0:2, 12:17 Frans Nielsen (Christoffer Kjaergaard, Peter Regin) 0:3, 37:26 Ivo Jan (Dejan Varl, Marcel Rodman) 1:3, 43:47 Anze Kopitar (Ivo Jan) 2:3, 44:10 Peter Rozic (Luka Zagar, Tomaz Razingar) 3:3, 51:15 Edo Terglav (Dejan Kontrec) (GP) 4:3 * 8. máj 12:15 : [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko - [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko '''4''' : '''3''' (1:3,2:0,1:0) : 01:20 Frans Nielsen (Peter Regin) (GO) 1:0, 11:05 Philippe Lakos (Martin Ulrich) 1:1, 18:06 Gerhard Unterluggauer (Martin Ulrich, Dieter Kalt) (GP) 1:2, 18:39 Robert Lukas (Philippe Lakos, Roland Kaspitz) 1:3, 33:56 Mike Grey 2:3, 36:03 Morten Green (Jesper Damgaard) 3:3, 47:41 Frans Nielsen (Frederik Akesson, Peter Regin) (GP) 4:3 * 9. máj 12:15 : [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko - [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko '''1''' : '''9''' (0:3,0:5,1:1) : 03:35 Marcel Goc (GO) 0:1, 10:33 Daniel Kreutzer (Christoph Schubert, Jan Benda) (GP) 0:2, 19:32 Jochen Hecht (Christoph Schubert) (GP) 0:3, 27:06 Jan Benda (Jochen Hecht) 0:4, 27:59 Sebastian Furchner (GP) 0:5, 28:46 Jochen Hecht (Jan Benda) 0:6, 30:58 Tino Boos (Eduard Lewandowski, Stephan Retzer) (GP) 0:7, 33:31 Marcel Goc (Daniel Keutzer) 0:8, 48:26 Tomas Martinec (Christian Ehrhoff, Christoph Schubert) 0:9, 49:08 Dejan Kontrec (Jurij Golicic) 1:9 * 10. máj 12:15 : [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Nemecko - [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Dánsko '''2''' : '''3''' (1:1,1:1,0:1) : 03:16 Jochen Hecht (Christoph Schubert, Jan Benda) (GP) 1:0, 14:00 Andreas Andreasen (Bo Nordby Andersen, Morten Green) (GP) 1:1, 25:44 Tino Boos (Stefan Schauer, Sebastian Furchner) 2:1, Mike Grey (Christian Schioldan) 2:2, 49:28 Kasper Degn (Jesper Damgaard) 2:3 * 11. máj 20:15 : [[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] Rakúsko - [[Súbor:Flag of Slovenia.svg|20px]] Slovinsko '''2''' : '''6''' (1:0,0:3,1:3) : 04:06 Roland Kaspitz (Markus Peintner) 1:0, 25:14 Ivo Jan (Edo Terglav, Dejan Kontrec) (GP) 1:1, 34:05 Marcel Rodman (Tomaz Razingar, Robert Ciglenecki) 1:2, 36:48 Tomaz Razingar (Marcel Rodman, Gaber Glavic) 1:3, 41:07 Gerhard Unterluggauer (Thomas Poeck, Matthias Trattnig) (GP) 2:3, 45:52 Ivo Jan (Dejan Kontrec) 2:4, 49:25 Ivo Jan (Dejan Kontrec, Edo Terglav) 2:5, 51:41 Damjan Dervaric (Edo Terglav, Dejan Kontrec) (GP) 2:6 == Play-off == {{Play-off8+nasadenie+3miesto | | RD1=Štvrťfinále – 12. máj | RD2=Semifinále – 14. máj | RD3=Finále – 15. máj | RD4=O 3. miesto – 15. máj | skupina1= | skupina2= | RD1-nasadený1=E1 | RD1-tím1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] | RD1-skóre1=4 | RD1-nasadený2=F4 | RD1-tím2={{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] | RD1-skóre2=3 | RD1-nasadený3=E3 | RD1-tím3={{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] | RD1-skóre3=4 | RD1-nasadený4=F2 | RD1-tím4={{minivlajka|Kanada}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] | RD1-skóre4=5 | RD1-nasadený5=E2 | RD1-tím5={{minivlajka|Česko}} [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] | RD1-skóre5=3 | RD1-nasadený6=F3 | RD1-tím6={{minivlajka|USA}} [[Americké národné hokejové mužstvo|USA]] | RD1-skóre6=2 | RD1-nasadený7=F1 | RD1-tím7={{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] | RD1-skóre7=2 | RD1-nasadený8=E4 | RD1-tím8={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] | RD1-skóre8=1 | RD2-nasadený1=E1 | RD2-tím1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2=F2 | RD2-tím2={{minivlajka|Kanada}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] | RD2-skóre2=4 | RD2-nasadený3=E2 | RD2-tím3={{minivlajka|Česko}} [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] | RD2-skóre3=3 | RD2-nasadený4=F1 | RD2-tím4={{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] | RD2-skóre4=2 | RD3-nasadený1=F2 | RD3-tím1={{minivlajka|Kanada}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] | RD3-skóre1=0 | RD3-nasadený2=E2 | RD3-tím2={{minivlajka|Česko}} [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] | RD3-skóre2=3 | RD3-nasadený3=E1 | RD3-tím3={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] | RD3-skóre3=6 | RD3-nasadený4=F1 | RD3-tím4={{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] | RD3-skóre4=3 }} === Finále === * 15. máj 20:15 (Viedeň) :[[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada '''3''' : '''0''' (1:0,0:0,2:0) :04:13 [[Václav Prospal]] ([[Martin Ručinský]], [[Jaromír Jágr]]) 1:0, 43:12 [[Martin Ručinský]] ([[Jaromír Jágr]], [[Petr Čajánek]]) 2:0, 59:07 [[Josef Vašíček]] (PB) 3:0 === O 3. miesto === * 15. máj 16:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko '''3''' : '''6''' (2:3,0:3,1:0) : 01:02 [[Maxim Afinogenov]] ([[Jevgenij Malkin]]) 0:1, 03:58 [[Maxim Afinogenov]] ([[Alexandr Ovečkin]]) 0:2, 08:11 [[Ronnie Sundin]] ([[Henrik Sedin]]) 1:2, 15:24 [[Alexej Kovaľov]] ([[Pavel Daciuk]], [[Andrej Mark]]) 1:3, 19:13 [[Henrik Zetterberg]] ([[Magnus Johansson]], [[Jonathan Hedström]]) 2:3, 21:33 [[Alexandr Ovečkin]] ([[Vitalij Proškin]], [[Alexandr Rjazancev]]) 2:4, 25:57 [[Alexej Valerievič Jašin|Alexej Jašin]] 2:5, 28:43 [[Alexandr Siomin]] ([[Maxim Afinogenov]]) 2:6, 42:46 [[Henrik Sedin]] ([[Mikael Samuelsson]], [[Daniel Sedin]]) 3:6 === Semifinále === * 14. máj 16:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada '''3''' : '''4''' (0:3,2:1,1:0) : 01:38 [[Wade Redden]] ([[Joe Thornton]]) 0:1, 05:46 [[Sheldon Souray]] ([[Joe Thornton]], [[Simon Gagné]]) 0:2, 10:37 [[Dany Heatley]] ([[Shane Doan]], [[Dan Boyle]]) (GP) 0:3, 21:40 [[Ed Jovanovski]] ([[Rick Nash]], [[Joe Thornton]]) (GP) 0:4, 34:22 [[Alexandr Siomin]] ([[Alexej Valerievič Jašin|Alexej Jašin]]) 1:4, 39:18 [[Alexej Valerievič Jašin|Alexej Jašin]] 2:4, 46:27 [[Alexandr Ovečkin]] ([[Fiodor Fiodorov]], [[Jevgenij Malkin]]) 3:4 * 14. máj 20:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko '''2''' : '''3''' (0:0,1:1,1:1 - 0:1) : 31:39 [[Jonas Höglund]] ([[Mattias Norström]]) 1:0, 35:03 [[Petr Čajánek]] ([[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]]) 1:1, 45:16 [[Martin Straka]] ([[Václav Prospal]]) 1:2, 52:03 [[Daniel Sedin]] ([[Henrik Sedin]]) (GP) 2:2, 64:43 [[Radek Dvořák]] ([[Marek Židlický]]) 2:3 === Štvrťfinále === * 12. máj 16:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of the Czech_Republic.svg|20px]] Česko - [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] USA '''3''' : '''2''' (1:0,1:0,0:2) - samostatné nájazdy (1:0) : 09:18 [[Mike Modano]] ([[Erik Cole]], [[Brett Hauer]]) 0:1, 25:47 [[Mark Parrish]] ([[Zach Parise]], [[Brett Hauer]]) (GP) 0:2, 41:40 [[Marek Židlický]] ([[David Výborný]]) 1:2, 49:50 [[Jaroslav Špaček]] ([[Václav Prospal]]) 2:2, rozhodujúci samostatný nájazd premenil [[Martin Ručinský]] * 12. máj 16:15 (Innsbruck) : [[Súbor:Flag of Canada.svg|20px]] Kanada - [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px]] Slovensko '''5''' : '''4''' (2:2,1:1,2:1) : 00:45 [[Marián Gáborík]] ([[Žigmund Pálffy]], [[Ľubomír Višňovský]]) 0:1, 05:52 [[Dany Heatley]] ([[Mike Fisher]]) (GP) 1:1, 08:22 [[Michal Handzuš]] ([[Ľuboš Bartečko]], [[Ján Lašák]]) 1:2, 16:47 [[Ryan Smyth]] ([[Dany Heatley]], [[Patrick Marleau]]) (GP) 2:2, 24:21 [[Simon Gagné]] ([[Rick Nash]]) 3:2, 34:08 [[Pavol Demitra]] ([[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]], [[Ľubomír Višňovský]]) (GP) 3:3, 43:46 [[Pavol Demitra]] ([[Marián Hossa]]) (GO) 3:4, 48:15 [[Simon Gagné]] ([[Rick Nash]], [[Joe Thornton]]) 4:4, 55:38 [[Joe Thornton]] ([[Rick Nash]], [[Simon Gagné]]) 5:4 * 12. máj 20:15 (Viedeň) : [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] Rusko - [[Súbor:Flag of Finland.svg|20px]] Fínsko '''4''' : '''3''' (2:3,1:0,0:0,0:0) - samostatné nájazdy (3:2) : 07:34 [[Petri Pakaslahti]] ([[Jere Karalahti]], [[Jani Rita]]) 0:1, 12:13 [[Jukka Hentunen]] (GP) 0:2, 16:03 [[Alexandr Ovečkin]] ([[Maxim Afinogenov]], [[Alexandr Rjazancev]]) 1:2, 17:45 [[Sergej Gusev]] ([[Alexej Kovalev]]) (GP) 2:2, 18:52 [[Kimmo Timonen]] ([[Olli Jokinen]], [[Ville Peltonen]]) (GP) 2:3, 31:04 [[Pavel Daciuk]] (GO) 3:3, rozhodujúci samostatný nájazd premenil [[Maxim Afinogenov]] * 12. máj 20:15 (Innsbruck) : [[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]] Švédsko - [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px]] Švajčiarsko '''2''' : '''1''' (1:1,1:0,0:0) : 01:20 [[Martin Plüss]] ([[Ivo Rüthemann]], [[Mark Streit]]) (GP) 0:1, 06:45 [[Niklas Kronwall]] ([[Jonathan Hedström]], [[Henrik Zetterberg]]) 1:1, 24:43 [[Daniel Sedin]] ([[Niklas Kronwall]], [[Jörgen Jönsson]]) == I. divízia Majstrovstiev sveta 2005 == === Skupina A === ''Skupina A I. divízie sa hrala v [[Debrecín]]e v [[Maďarsko|Maďarsku]] od [[17. apríl|17.]] do [[23. apríl]]a'' {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of Norway.svg|20px]] [[Nórsky národný hokejový tím|Nórsko]] |5||4||0||1||43||8||'''9''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Poland.svg|20px]] [[Poľský národný hokejový tím|Poľsko]] |5||3||1||1||16||8||'''7''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Hungary.svg|20px]] [[Maďarský národný hokejový tím|Maďarsko]] |5||2||1||2||15||6||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|20px]] [[Britský národný hokejový tím|Spojené kráľovstvo]] |5||2||3||0||19||15||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Japan.svg|20px]] [[Japonský národný hokejový tím|Japonsko]] |5||2||3||0||14||14||'''4''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of the People's Republic of China.svg|20px]] [[Čínsky národný hokejový tím|Čína]] |5||0||5||0||5||61||'''0''' |} === Skupina B === ''Skupina B I. divízie sa hrala v [[Eindhoven]]e v [[Holandsko|Holandsku]] od [[17. apríl|17.]] do [[23. apríl]]a'' {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]] [[Taliansky národný hokejový tím|Taliansko]] |5||4||0||1||17||3||'''9''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of France.svg|20px]] [[Francúzsky národný hokejový tím|Francúzsko]] |5||3||1||1||16||9||'''7''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|20px]] [[Holandský národný hokejový tím|Holandsko]] |5||1||1||3||13||11||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Estonia.svg|20px]] [[Estónsky národný hokejový tím|Estónsko]] |5||1||1||3||16||15||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Lithuania.svg|20px]] [[Litovský národný hokejový tím|Litva]] |5||1||2||2||16||17||'''4''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Romania.svg|20px]] [[Rumunský národný hokejový tím|Rumunsko]] |5||0||5||0||7||30||'''0''' |} ''Nórsko a Taliansko postúpili na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]], [[Čína]] a [[Rumunsko]] zostúpili do II. divízie'' == II. divízia Majstrovstiev sveta 2005 == === Skupina A === ''Skupina A II. divízie sa hrala v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od [[10. apríl|10.]] do [[16. apríl]]a'' {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]] [[Chorvátsky národný hokejový tím|Chorvátsko]] |5||5||0||0||46||6||'''10''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Australia.svg|20px]] [[Austrálsky národný hokejový tím|Austrália]] |5||4||1||0||34||5||'''8''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of South Korea.svg|20px]] [[Juhokórejský národný hokejový tím|Južná Kórea]] |5||3||2||0||26||9||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Bulgaria.svg|20px]] [[Bulharský národný hokejový tím|Bulharsko]] |5||2||3||0||22||26||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of New Zealand.svg|20px]] [[Novozélandský národný hokejový tím|Nový Zéland]] |5||1||4||0||14||31||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Turkey.svg|20px]] [[Turecký národný hokejový tím|Turecko]] |5||0||5||0||5||70||'''0''' |} === Skupina B === ''Skupina B II. divízie sa hrala v [[Belehrad]]e v [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsku a Čiernej Hore]] od [[4. apríl|4.]] do [[10. apríl]]a'' {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of Israel.svg|20px]] [[Izraelský národný hokejový tím|Izrael]] |5||4||0||1||21||11||'''9''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Serbia and Montenegro; Flag of Yugoslavia (1992–2003).svg|20px]] [[Srbskočiernohorský národný hokejový tím|Srbsko a Čierna Hora]] |5||4||1||0||30||10||'''8''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of North Korea.svg|20px]] [[Severokórejský národný hokejový tím|Severná Kórea]] |5||2||2||1||14||17||'''5''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Belgium.svg|20px]] [[Belický národný hokejový tím|Belgicko]] |5||2||3||0||13||19||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag_of_Spain.svg|20px]] [[Španielsky národný hokejový tím|Španielsko]] |5||1||4||0||8||15||'''2''' |- align=center bgcolor="#ffccff" |align=left|[[Súbor:Flag of Iceland.svg|20px]] [[Islandský národný hokejový tím|Island]] |5||1||4||0||12||26||'''2''' |} ''Izrael a Chorvátsko postúpili do I. divízie, Island a Turecko zostúpili do III. divízie.'' == III. divízia Majstrovstiev sveta 2005 == ''III. divízia sa hrala v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v [[Mexiko|Mexiku]] od [[7. marec|7.]] do [[13. marec|13. marca]]'' {| class=wikitable !bgcolor="#efefef" width="120"|　 !bgcolor="#efefef" width="20"|Z !bgcolor="#efefef" width="20"|V !bgcolor="#efefef" width="20"|P !bgcolor="#efefef" width="20"|R !bgcolor="#efefef" width="20"|GS !bgcolor="#efefef" width="20"|GI !bgcolor="#efefef" width="20"|B |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of Mexico.svg|20px]] [[Mexický národný hokejový tím|Mexiko]] |4||4||0||0||60||3||'''8''' |- align=center bgcolor="#ccffcc" |align=left|[[Súbor:Flag of South Africa.svg|20px]] [[Juhoafrický národný hokejový tím|Južná Afrika]] |4||3||1||0||47||12||'''6''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Luxembourg.svg|20px]] [[Luxemburský národný hokejový tím|Luxembursko]] |4||2||2||0||49||16||'''4''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Ireland.svg|20px]] [[Írsky národný hokejový tím|Írsko]] |4||1||3||0||32||20||'''2''' |- align=center |align=left|[[Súbor:Flag of Armenia.svg|20px]] [[Arménsky národný hokejový tím|Arménsko]] |4||0||4||0||5||142||'''0''' |} ''Mexiko a Južná Afrika postúpili do II. divízie [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006|Majstrovstiev sveta v hokeji 2006]].'' == Vysvetlivky k tabuľkám a zápasom == * Z - počet odohratých zápasov * V - počet víťazstiev * P - počet prehier * R - počet remíz * GS - počet skórovaných gólov * GI - počet inkasovaných gólov * B - počet bodov * GP - gól v presilovke * GO - gól v oslabení * PB - gól do prázdnej bránky == Externé odkazy == * [http://www.ihwc.net/english oficiálna stránka (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050510075203/http://www.ihwc.net/english/ |date=2005-05-10 }} {{MS v hokeji infobox | Rok=2005 | Miesto pred = {{minivlajka|Česko}} '''[[Praha]], [[Česko]]''' | Miesto = {{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Viedeň]], [[Rakúsko]]''' | Miesto po = {{minivlajka|Lotyšsko}}'''[[Riga]], [[Lotyšsko]]''' | Zlato pred = Kanada | Striebro pred = Švédsko | Bronz pred = USA | Zlato = Česko | Striebro = Kanada | Bronz = Rusko | Zlato po = Švédsko | Striebro po = Česko | Bronz po = Fínsko }} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2005]] d9dh2a0eyv95lzoe42ijt44mdlxvcd3 0 14669 8218739 7714947 2026-05-24T04:03:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218739 wikitext text/x-wiki '''Kraj''' bola najväčšia územnosprávna jednotka v Česko-Slovensku v rokoch 1960 až 1992 (v Česku až dodnes). Nadviazala na kraje z roku 1949 – pozri [[kraj (1949 – 1960)]]. 10 krajov (pričom [[Praha]] a neskôr aj Bratislava mali zvláštne postavenie) bolo vytvorených zákonom o územnom členení štátu z [[9. apríl]]a [[1960]] č. 36/1960 v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] s účinnosťou k [[11. apríl]]u [[1960]] (pre územnú organizáciu národných výborov a ostatných štátnych orgánov od [[1. júl]]a [[1960]]). Kraje sa delili na 108 okresov (z toho na Slovensku 3/4 kraje s 33/38 okresmi). V Česku to boli tieto: * [[Praha]] * (dočasne: [[Brno]], [[Ostrava]] a [[Plzeň]] – pozri nižšie) * [[Juhočeský kraj (1960)|Juhočeský kraj]] (Jihočeský) * [[Juhomoravský kraj (1960)|Juhomoravský kraj]] (Jihomoravský) * [[Severočeský kraj]] * [[Severomoravský kraj]] * [[Stredočeský kraj]] (Středočeský) * [[Východočeský kraj]] * [[Západočeský kraj]] Na Slovensku boli tieto: * od 22. 3. 1968: [[Bratislava]] * [[Stredoslovenský kraj]] * [[Východoslovenský kraj]] * [[Západoslovenský kraj]] Na čele krajov naďalej stáli '''[[Krajský národný výbor|Krajské národné výbory]]'''. Kraje sa ďalej delili na okresy, ktoré spravovali [[Okresný národný výbor|Okresné národné výbory]]. Podrobnejšie sa postavením Slovenska a jeho orgánov v Česko-Slovensku venovala novoprijatá Ústava Československej socialistickej republiky vo svojej šiestej hlave (Ústava mala Prehlásenie a deväť hláv, schválená na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] [[5. júl|5.]]{{--}}[[7. júl]]a [[1960]] a následne Národným zhromaždením [[11. júl]]a 1960). Ústavným zákonom SNR č. 43/1968 o hlavnom meste Slovenska Bratislave zo 14. marca 1968 s účinnosťou od 22. marca 1968 sa upravilo postavenie [[Bratislava|Bratislavy]] ako „hlavného mesta Slovenska“ (od 1. 1. 1969 „hlavné mesto SSR“) a samostatnej územnosprávnej jednotky na úrovni kraja (čo platí až dodnes). Zákon bol novelizovaný s účinnosťou k 1. 8. 1971 v zmysle zákona o československej federácii. Podobné zvláštne postavenie ako Praha a Bratislava mali istý čas aj [[Brno]] (1969 – 1971), [[Ostrava]] (1. 7. 1969 – 1971) a [[Plzeň]] (1. 7. 1969 – 1971). == Slovensko == Členenie na kraje bolo na Slovensku '''zrušené''' zákonom SNR č.71/1969 o územnom členené SSR zo 17. 6. 1969 s účinnosťou od 1. 7. 1969, podľa ktorého sa Slovensko členilo už na 37 okresov, pričom územie Bratislavy tvorilo samostatnú územnú jednotku. Zákonom č. 130/1970 Zb. o územnom členení SSR z 28. 12. 1970 a zákonom č. 131/1970 Zb. o zriadení KNV v SSR sa '''znova vytvorili''' kraje Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský, pričom hlavné mesto SSR Bratislava sa nestalo súčasťou Západoslovenského kraja. Právomoci Krajských národných výborov prešli ''zákonom o obecnom zriadení'' č. 369/1990 Zb. zo dňa 9. septembra 1990 na obce. Krajské zriadenie bolo na Slovensku napokon zrušené zákonom č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky z 22. novembra 1990 s účinnosťou od 19. decembra 1990 (zrušený ''zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky'' č. 221/1996 Z.z., účinný od 24. júla 1996). == Česko == V Česku pôvodný zákon o územnom členení štátu z roku 1960 platil naďalej, preto tam formálne vyššie uvedené socialistické kraje ako územné jednotky existovali aj naďalej súbežne s neskôr novovytvorenými samosprávnymi krajmi. Toto členenie bolo úplne eliminované dňom 1. januára [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=51/2020 Sb. Zákon o územně správním členění státu|url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51|vydavateľ=Zákony pro lidi|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=cs|meno=AION CS-|priezvisko=info@aion.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200618043233/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51|dátum archivácie=2020-06-18}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40071DC4D Zákon zo dňa 9. apríla 1960 o územnom členení štátu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927194242/http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40071DC4D |date=2007-09-27 }} == Referencie == [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Kraje na Slovensku| ]] [[Kategória:Kraje v Česku| Kraj (1960 – 1990)]] <references />{{Kraje ČSSR}}{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} fs5rjmabsab5zye0fpko0dovf5osgy6 10 18702 8218700 8116818 2026-05-24T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8218700 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = GezichtOpNieuwAmsterdam.jpg |meno = [[Manhattan]] |rám = }} Meniny má [[Ela]] a [[Vanesa]]. Dnes je Európsky deň [[národný park|národných parkov]]. * [[1543]] – zomrel [[Mikuláš Kopernik]], astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, tvorca teórie [[Heliocentrizmus|heliocentrizmu]] (* [[1473]]) * [[1607]] – bol založený [[Jamestown (Virgínia)|Jamestown]], prvá stála anglická kolónia v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] * [[1626]] – [[Peter Minuit]] kúpil od pôvodných obyvateľov ostrov [[Manhattan]] * [[1819]] – narodila sa [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória]], kráľovná [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska]] a cisárovná [[Britská India|Indie]] († [[1901]]) * [[1844]] – [[Samuel Morse]] odoslal z [[Washington, D. C.|washingtonského]] [[Kapitol (sídlo kongresu)|kapitolu]] na nádražie v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] prvý [[telegram]] na svete * [[1940]] – [[Igor Sikorsky]] uskutočnil prvý úspešný let jednorotorového [[helikoptéra|vrtuľníka]] * [[1941]] – narodil sa [[Bob Dylan]], americký spevák, hudobný skladateľ, básnik a maliar, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[1993]] – [[Eritrea]] získala nezávislosť od [[Etiópia|Etiópie]] * [[2019]] – zomrel [[Murray Gell-Mann]], americký fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] za svoju prácu v oblasti elementárnych [[Častica (fyzika)|častíc]] (* [[1929]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> hd5186qudm322d4bces7i6nbi1lztj5 0 23184 8218908 7978592 2026-05-24T10:52:00Z ~2026-30782-88 295835 8218908 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk| Názov=španielčina<br />kastílčina| Natívny názov=español, castellano| familycolor=lawngreen| región=[[Španielsko]], [[Hispanoamerika]], [[Rovníková Guinea]]| počet hovoriacich=489 miliónov ako materinský jazyk (2020)<br />75 miliónov ako [[druhý jazyk]] a hovoriacich s obmedzenou kapacitou + 22 miliónov študentov| |poradie = 2 |klasifikácia=[[indoeurópske jazyky]] * [[italické jazyky]] ** [[románske jazyky]] *** [[západorománske jazyky]] **** [[iberorománske jazyky]] ***** [[západoiberské jazyky]] ****** '''španielčina''' | písmo=(španielska) [[latinské písmo|latinka]]<br />[[španielske Braillovo písmo]]| úradný={{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]], {{minivlajka|Bolívia}} [[Bolívia]], {{minivlajka|Čile}} [[Čile]], {{minivlajka|Kolumbia}} [[Kolumbia]], {{minivlajka|Kostarika}} [[Kostarika]], {{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]], {{minivlajka|Dominikánska republika}} [[Dominikánska republika]], {{minivlajka|Ekvádor}} [[Ekvádor]], {{minivlajka|Salvádor}} [[Salvádor]], {{minivlajka|Rovníková Guinea}} [[Rovníková Guinea]], {{minivlajka|Guatemala}} [[Guatemala (štát)|Guatemala]], {{minivlajka|Honduras}} [[Honduras]], {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]], {{minivlajka|Nikaragua}} [[Nikaragua]], [[Nové Mexiko]] (USA), {{minivlajka|Panama}} [[Panama]], {{minivlajka|Paraguaj}} [[Paraguaj]], {{minivlajka|Peru}} [[Peru]], {{minivlajka|Portoriko}} [[Portoriko]] (USA), {{minivlajka|Španielsko}}[[Španielsko]], {{minivlajka|Uruguaj}} [[Uruguaj]], {{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]], {{minivlajka|Západná Sahara}} [[Západná Sahara]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]<br />{{minivlajka|OSN}} jeden zo 6 jazykov [[OSN]]| regulátor=[[Real Academia Española]] ([[Španielska kráľovská akadémia]])| iso1=es| iso2=spa| iso3=spa| kód Wikipédie = es | Meno wikipédie = Wikipedia, La Enciclopedia Libre |Mapa=Detailed SVG map of the Hispanophone world.svg |Mapa_popis={{legend|#045a8d|Španielčina ako úradný jazyk}} {{legend|#0674b6|Španielčina ako spoluúradný jazyk}} {{legend|#9bbae1|Neúradný, ale hovorí ním viac ako 20% populácie}} }} {{Infobox Ukážka jazyka |áno = Sí |nie = No |možno = Tal vez |ahoj = Hola |dovidenia = Adiós |ďakujem = Gracias |prepáčte = Perdone |NázovHovoríš = španielsky |hovoríš = ¿Habla usted español? |ľúbim = Te amo (Te quiero) |deklarácia = Todos los seres humanos nacen libres e iguales en dignidad y derechos y, dotados como están de razón y conciencia, deben comportarse fraternalmente los unos con los otros. }} '''Španielčina''' (po španielsky: ''español''; úplné alebo čiastočné synonymum: '''[[kastílčina]]''' - po španielsky: ''castellano'') je [[Románske jazyky|románsky jazyk]], ktorý vznikol na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] v [[Európa|Európe]]; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v [[Španielsko|Španielsku]] a v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. Je to [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhý najpoužívanejší materinský jazyk na svete]] po [[Mandarínska čínština|mandarínskej čínštine]] a [[Zoznam jazykov podľa celkového počtu hovoriacich|štvrtý najpoužívanejší jazyk na svete]] po [[Angličtina|angličtine]], mandarínskej čínštine a [[Hindčina|hindčine]]. Španielčina je súčasťou [[Iberorománske jazyky|Iberorománskej skupiny jazykov]] [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskej jazykovej rodiny]], ktorá sa vyvinula z niekoľkých dialektov [[Ľudová latinčina|vulgárnej latinčiny]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] po rozpade [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v 5. storočí. Najstaršie latinské texty so stopami španielčiny pochádzajú zo stredo-severu Pyrenejí v 9. storočí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La RAE avala que Burgos acoge las primeras palabras escritas en castellano {{!}} Castilla y León {{!}} elmundo.es|url=https://www.elmundo.es/elmundo/2010/11/07/castillayleon/1289123856.html|vydavateľ=www.elmundo.es|dátum prístupu=2020-12-18}}</ref> a prvé systematické písomné používanie jazyka sa stalo v [[Toledo|Tolede]], významnom meste [[Kastílske kráľovstvo|Kastílskeho kráľovstva]], v 13. storočí. Začiatkom roku 1492 sa španielsky jazyk dostal do miestokráľovstva [[Španielske impérium|Španielskeho impéria]], predovšetkým do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a na územia v [[Afrika|Afrike]], [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]] a na [[Filipíny|Filipínach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=sejours linguistiques en Espagne|url=http://sejours-linguistiques-en-espagne.com/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-01-18|dátum prístupu=2020-12-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20130118163355/http://sejours-linguistiques-en-espagne.com/index.html|dátum archivácie=2013-01-18}}</ref> == Názvy jazyka == ===Slovenčina === Na Slovensku znie kodifikovaný a primárne používaný názov tohto jazyka, ako aj názov používaný zo strany [[ÚGKK SR]], ''španielčina''<ref>ÚGKK - Španielsko [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spanielsko.pdf]</ref><ref>španielčina. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 730 (slovo kastílčina sa v slovníku vôbec nevyskytuje)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 515 | url = | isbn = 80-215-0250-9 | kapitola = | strany =369 | jazyk = }} (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)</ref><ref>španielčina. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]] (Slovo kastílčina sa v slovníku nevyskytuje)</ref><ref>španielčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1187 (Slovo kastílčina vo význame synonymum španielčiny sa v slovníku nevyskytuje)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany = 108| jazyk = }} (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)</ref>. Názov ''kastílčina'' nie je kodifikovaný a používa sa oveľa menej často než slovo španielčina, a ak sa používa, tak skôr na označenie historického dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo menej často na označenie súčasného kastílskeho dialektu<ref>kastílčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 608 (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)</ref><ref>Španielsko. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>kastílčina. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)</ref><ref>kastílčina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva aj ako synonymum španielčiny)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Antoňák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Rukoväť literatúry | vydanie = | vydavateľ = Pezolt PVD | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 382 | url = | isbn = 978-80-08-01671-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Most (štvrtr̕očník pre slovenskú kultúru) | vydanie = | vydavateľ = Správa kultúrneho fondu Petra P. Jurčaka | miesto = | rok = 1954 | počet strán = 424 | url = https://books.google.sk/books?id=NvskGbBZ2joC&q=kast%C3%ADl%C4%8Dina&dq=kast%C3%ADl%C4%8Dina&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi81-iy5Pv6AhU0XvEDHXJuCYc4ChDoAXoECAIQAg| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Porovnaj aj článok [[kastílčina]]. ===Španielsky hovoriace štáty === [[Súbor:"Spanish" Word Varieties.png|vľavo|náhľad|Mapa označujúca miesta, kde sa tento jazyk nazýva ''castellano'' (červená farba) alebo ''español'' (modrá farba)]] V španielsky hovoriacich štátoch niektoré štáty uprednostňujú názov ''español'' ("španielčina"), iné názov ''castellano'' ("kastílčina") - porovnaj obrázok. Názov castellano (kastílčina) alternatívne, a pôvodne, znamená dialekt bývalého [[Kastílske kráľovstvo|Kastílskeho kráľovstva]]. Dialekt bývalého Kastílskeho kráľovstva sa v novoveku stal úradným jazykom všetkých národov Španielska, a tak sa stal vlastne španielčinou<ref name=M/>. Porovnaj aj článok [[kastílčina]]. ====Štát Španielsko ==== Štát Španielsko má v ústave z roku 1978 (v znení z roku 2022) o úradnom jazyku uvedené : „El castellano es la lengua española oficial del Estado. Las demás lenguas españolas serán también oficiales en las respectivas Comunidades Autónomas de acuerdo con sus Estatutos.“ („Kastílčina je úradným španielskym [t.j. v Španielsku používaným] jazykom štátu. Ostatné španielske jazyky budú takisto úradnými v príslušných autonómnych spoločenstvách v súlade s ich ústavami“)<ref name="ustava">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Constitución Española | url = https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-1978-31229 | vydavateľ = Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = es }}</ref>. Táto šalamúnska formulácia v španielskej ústave je dôsledkom odporu nešpanielskych národov Španielska k používaniu názvu španielsky jazyk na označenie hlavného jazyka Španielska<ref name=M>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 195 }}</ref>. V rozpore s tým ''Diccionario panhispánico de dudas'' publikovaný Španielskou kráľovskou akadémiou (t.j. kodifikátorom španielčiny) uvádza, že hoci je slovo castellano platným synonymom slova español, treba uprednostniť slovo español a slovo castellano používať len na označenie dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo súčasného kastílskeho dialektu<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Diccionario panhispánico de dudas|vydanie=|vydavateľ=Real Academia Española|miesto=Madrid|rok=2005|isbn=9587043685|počet strán=|kapitola=|strany=271–272|jazyk=es}} [https://www.rae.es/dpd/espa%C3%B1ol]</ref>. V rokoch 1713 až 1923 však Španielska kráľovská akadémia jazyk nazývala castellano {{chýba zdroj}}. ==Rozšírenie == [[Súbor:Español_España_dialectos.png|thumb|Súčasné nárečia španielčiny (norte = sever, sur = juh, insular = ostrovné) ]] Odhaduje sa, že existuje viac ako 437 miliónov ľudí, ktorí hovoria španielsky [[Materinský jazyk|materinským jazykom]], čo ho podľa počtu rodených hovoriacich kvalifikuje na [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhú pozíciu v zoznamoch jazykov]]. [[Instituto Cervantes]] tvrdí, že podľa odhadov existuje 477 miliónov rodených španielsky hovoriacich osôb a 572 miliónov španielsky hovoriacich osôb, ktorý ním hovoria ako prvým alebo druhým jazykom - vrátane osôb s obmedzenou kompetenciou - a viac ako 21 miliónov študentov španielskeho jazyka ako cudzieho jazyka. Španielčina je úradným alebo národným jazykom v [[Španielsko|Španielsku]], [[Rovníková Guinea|Rovníkovej Guinei]] a [[Hispanoamerika|18 krajinách a jednom území v Amerike]]. [[Španielčina v Amerike|Celkový počet hovoriacich v Amerike]] je asi 418 miliónov. Je to tiež voliteľný jazyk na [[Filipíny|Filipínach]], pretože to bola [[Španielska východná India|španielska kolónia]] v rokoch 1569 až 1899. V [[Európska únia|Európskej únii]] je španielčina [[Materinský jazyk|materinským jazykom]] 8 % populácie, ďalších 7 % ju hovorí druhým jazykom. Krajinou s najväčším počtom rodených hovoriacich je [[Mexiko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spanish Speaking Countries 2020|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/spanish-speaking-countries|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2020-12-18}}</ref> Španielčina je najpopulárnejším druhým jazykom, ktorý sa učia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most Studied Foreign Languages in the U.S.|url=https://www.infoplease.com/us/society-culture/most-studied-foreign-languages-us|vydavateľ=www.infoplease.com|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en}}</ref> V roku 2011 sa v prieskume amerického spoločenstva odhadovalo, že z 55 miliónov obyvateľov hispánskeho USA, ktorí majú päť rokov a viac, 38 miliónov hovorí v domácnosti po španielsky. Španielčina je jedným zo šiestich úradných jazykov [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a tretím najhovorenejším jazykom na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVC. El español: una lengua viva.|url=https://cvc.cervantes.es/lengua/espanol_lengua_viva/|vydavateľ=cvc.cervantes.es|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es|meno=CVC Centro Virtual|priezvisko=Cervantes}}</ref> Ako úradný jazyk ho používa aj [[Európska únia]], [[Organizácia amerických štátov]], [[Únia Juhoamerických národov|Únia juhoamerických národov]], [[Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku]], [[Africká únia]] a [[Zoznam krajín, v ktorých je španielčina úradným jazykom|mnoho ďalších medzinárodných organizácií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Official Languages|url=https://www.un.org/en/sections/about-un/official-languages/|vydavateľ=www.un.org|dátum vydania=2014-11-18|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en}}</ref> Napriek veľkému počtu hovoriacich [[Španielčina vo vede a technike|nie je španielsky jazyk vo vedeckých prácach prominentný]], aj keď je v [[Duchovná veda|humanitných]] vedách je lepšie zastúpený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=El español se atasca como lengua científica|url=https://www.agenciasinc.es/Noticias/El-espanol-se-atasca-como-lengua-cientifica|vydavateľ=Agencia SINC|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es-MX}}</ref> Približne 75% vedeckej produkcie v španielčine je rozdelených do troch tematických oblastí: spoločenské vedy, lekárske vedy a umenie/humanitné vedy. Španielčina je po angličtine a čínštine tretím najpoužívanejším jazykom na internete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=577 millones de personas hablan español, el 7,6 de la población mundial|url=https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2018/noticias/np_presentacion-anuario.htm|vydavateľ=www.cervantes.es|dátum prístupu=2020-12-18}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" | Krajiny s významnou španielsky hovoriacou populáciou{{chýba citácia}} |- ! Abecedné poradie ! Počet hovoriacich |- | # [[Andorra]] (40 000) # [[Americké Panenské ostrovy]] (3 980) # [[Argentína]] (41 248 000) # [[Aruba]] (105 000) # [[Austrália (štát)|Austrália]] (150 000) # [[Belize]] (130 000) # [[Bolívia]] (7 010 000) # [[Bonaire]] (5 700) # [[Brazília]] (19 700 000) # [[Čile]] (15 795 000) # [[Čína]] (250 000) # [[Curaçao]] (112 450) # [[Dominikánska republika]] (8 850 000) # [[Ekvádor]] (10 946 000) # [[Filipíny]] (2 900 000) # [[Fínsko]] (17 200) # [[Francúzska Guyana]] (13 000) # [[Francúzsko]] (2 100 000) # [[Nemecko]] (410 000) # [[Guatemala (štát)|Guatemala]] (8 163 000) # [[Guyana]] (198 000) # [[Haiti]] (1 650 000) # [[Holandsko]] (17 600) # [[Honduras]] (7 267 000) # [[Izrael]] (160 000) # [[Japonsko]] (500 000) # [[Kanada]] (272 000) # [[Kolumbia]] (45 600 000) # [[Kórejská republika]] (90 000) # [[Kostarika]] (4 220 000) # [[Kuba]] (11 285 000) # [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]] (1 700) # [[Libanon]] (2 300) # [[Mexiko]] (106 255 000) # [[Maroko]] (960 706) # [[Nový Zéland]] (26 100) # [[Nikaragua]] (5 503 000) # [[Panama]] (3 108 000) # [[Paraguaj]] (4 737 000) # [[Peru]] (26 152 265) # [[Portugalsko]] (1 750 000) # [[Portoriko]] (4 017 000) # [[Rakúsko]] (1 970) # [[Rovníková Guinea]] (447 000) # [[Rumunsko]] (7 000) # [[Rusko]] (1 200 000) # [[Salvádor]] (6 859 000) # [[Spojené štáty]] (41 000 000) # [[Spojené kráľovstvo]] (900 000) # [[Španielsko]] (44 400 000) # [[Švédsko]] (39 700) # [[Švajčiarsko]] (172 000) # [[Taliansko]] (455 000) # [[Trinidad a Tobago]] (32 200) # [[Turecko]] (29 500) # [[Uruguaj]] (3 442 000) # [[Venezuela]] (26 021 000) # [[Západná Sahara]] (341 000) | # [[Mexiko]] (106 255 000) # [[Kolumbia]] (45 600 000) # [[Španielsko]] (44 400 000) # [[Argentína]] (41 248 000) # [[Spojené štáty]] (41 000 000) # [[Peru]] (26 152 265) # [[Venezuela]] (26 021 000) # [[Brazília]] (19 700 000) # [[Čile]] (15 795 000) # [[Kuba]] (11 285 000) # [[Ekvádor]] (10 946 000) # [[Dominikánska republika]] (8 850 000) # [[Guatemala (štát)|Guatemala]] (8 163 000) # [[Honduras]] (7 267 000) # [[Bolívia]] (7 010 000) # [[Salvádor]] (6 859 000) # [[Nikaragua]] (5 503 000) # [[Paraguaj]] (4 737 000) # [[Kostarika]] (4 220 000) # [[Portoriko]] (4 017 000) # [[Uruguaj]] (3 442 000) # [[Panama]] (3 108 000) # [[Filipíny]] (2 900 000) # [[Francúzsko]] (2 100 000) # [[Portugalsko]] (1 750 000) # [[Haiti]] (1 650 000) # [[Rusko]] (1 200 000) # [[Maroko]] (960 706) # [[Spojené kráľovstvo]] (900 000) # [[Japonsko]] (500 000) # [[Taliansko]] (455 000) # [[Rovníková Guinea]] (447 000) # [[Nemecko]] (410 000) # [[Západná Sahara]] (341 000) # [[Kanada]] (272 000) # [[Čína]] (250 000) # [[Guyana]] (198 000) # [[Švajčiarsko]] (172 000) # [[Izrael]] (160 000) # [[Austrália (štát)|Austrália]] (150 000) # [[Belize]] (130 000) # [[Curaçao]] (112 450) # [[Aruba]] (105 000) # [[Kórejská republika]] (90 000) # [[Andorra]] (40 000) # [[Švédsko]] (39 700) # [[Trinidad a Tobago]] (32 200) # [[Turecko]] (29 500) # [[Nový Zéland]] (26 100) # [[Holandsko]] (17 600) # [[Fínsko]] (17 200) # [[Francúzska Guyana]] (13 000) # [[Rumunsko]] (7 000) # [[Bonaire]] (5 700) # [[Americké Panenské ostrovy]] (3 980) # [[Libanon]] (2 300) # [[Rakúsko]] (1 970) # [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]] (1 700) |- |} ==Vzťah k iným jazykom == Štúdia taliansko-amerického lingvistu [[Mario Pei|Maria Peiho]] z roku 1949, ktorá analyzuje mieru odlišnosti od rodiča jazyka ([[latinčina]], v prípade [[Románske jazyky|románskych jazykov]]) porovnaním [[Fonológia|fonológie]], [[Skloňovanie|skloňovania]], [[Syntax (jazykoveda)|syntaxu]], [[Slovná zásoba|slovnej zásoby]] a [[Intonácia (lingvistika)|intonácie]], naznačuje nasledujúce percentá (vyššie percento, tým väčšia je vzdialenosť od latinčiny): V prípade španielčiny je to jeden z najbližších románskych jazykov k [[Latinčina|latinčine]] (vzdialenosť 20 %), iba za sardínčinou (vzdialenosť 8 %) a taliančinou (vzdialenosť 12 %). Okolo 75 % modernej španielskej slovnej zásoby pochádza z latinčiny, vrátane latinských výpožičiek zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]]. Španielska slovná zásoba je v kontakte s [[Vplyv arabčiny na španielčinu|arabčinou]] od raného obdobia, vyvinula sa počas éry [[Al-Andalus|Al-Andalusu]] na Pyrenejskom polostrove a približne 8 % jej slov má arabský lexikálny koreň. Ovplyvnil to tiež [[Baskičtina|baskický]], [[Iberčina|iberský]], [[Keltiberčina|keltiberský]], [[Vizigótčina|vizigótsky jazyk]] a ďalšie susedné iberorománske jazyky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La época visigoda / Susana Rodríguez Rosique|url=http://www.cervantesvirtual.com/obra-visor/la-poca-visigoda-0/html/00f49212-82b2-11df-acc7-002185ce6064_2.html|vydavateľ=Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es|meno=Biblioteca Virtual Miguel de|priezvisko=Cervantes}}</ref> Okrem toho absorbuje slovnú zásobu z ďalších jazykov, najmä z ďalších románskych jazykov - [[Francúzština|francúzštiny]], [[Taliančina|taliančiny]], andalúzskych románskych jazykov, [[Portugalčina|portugalčiny]], [[Galícijčina|galícijčiny]], [[Katalánčina|katalánčiny]], [[Okcitánčina|okcitánčiny]] a [[Sardínčina (románsky jazyk)|sardínčiny]] - ako aj z [[Kečuánčina|kečuánčiny]] a ďalších domorodých jazykov Ameriky. == Dejiny == Španielsky jazyk sa vyvinul z [[Ľudová latinčina|vulgárnej latinčiny]], ktorú na [[Pyrenejský polostrov]] priniesli [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rimania]] počas [[Druhá púnska vojna|druhej púnskej vojny]], ktorá sa začala v roku 210 pred n. l. Na Pyrenejskom polostrove sa predtým hovorilo niekoľkými predrímskymi jazykmi (nazývanými aj [[paleohispánske jazyky]]) - niektoré súviseli s latinčinou prostredníctvom indoeurópskeho jazyka a niektoré nesúviseli vôbec. Medzi tieto jazyky patrili [[baskičtina]] (dodnes sa ňou hovorí), [[Iberčina|iberský jazyk]], [[Keltiberčina|keltiberský jazyk]] a [[Gallaeciánčina|gallaciánsky jazyk]]. Prvé dokumenty, ktoré ukazujú stopy toho, čo sa dnes považuje za predchodcu modernej španielčiny, sú z 9. storočia. Počas [[Stredovek|stredoveku]] a do [[Novovek|modernej doby]] najdôležitejšie vplyvy na španielsky lexikón pochádzali zo susedných [[Románske jazyky|románskych jazykov]] - [[Mozarabičtina|mozarabičtiny]] ([[Mozarabičtina|andalúzska románčina]]), [[Navarsko-aragónčina|navarsko-aragónčiny]], [[Astúrčina|leončiny]], [[Katalánčina|katalánčiny]], [[Portugalčina|portugalčiny]], [[Galícijčina|galícijčiny]], [[Okcitánčina|okcitánčiny]] a neskôr z [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Taliančina|taliančiny]]. Španielčina si tiež vypožičala značné množstvo slov z [[Arabčina|arabčiny]], ako aj malý vplyv germánskeho [[Gótčina|gotického jazyka]] prostredníctvom sťahovania kmeňov a obdobia vlády [[Vizigóti|Vizigótov]] v Pyrenejí. Oveľa viac slov si navyše vypožičali z [[Latinčina|latinčiny]] vplyvom spisovného jazyka a liturgického jazyka Cirkvi. Výpožičné slová boli prevzaté z [[Klasická latinčina|klasickej]] aj [[Renesančná latinčina|renesančnej latinčiny]], ktorá sa v tom čase používala. Podľa teórií [[Ramón Menéndez Pidal|Ramóna Menéndeza Pidala]] sa miestne [[Sociolekt|sociolekty]] vulgárnej latiny vyvinuli do španielčiny na severe Pyrenejí, v oblasti s centrom v meste [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgos]], a tento dialekt sa neskôr dostal do mesta [[Toledo]], kde bola písaná norma španielčiny prvýkrát vyvinutá v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy|titul=A history of the Spanish language|url=http://archive.org/details/historyspanishla00penn|vydavateľ=Cambridge, UK ; New York : Cambridge University Press|rok=2002|isbn=978-0-521-80587-2|meno=Ralph J. (Ralph John)|priezvisko=Penny}}</ref> V tomto formatívnom štádiu vyvinula španielčina výrazne odlišný variant od svojho blízkeho bratranca [[Astúrčina|lóončiny]] a podľa niektorých autorov sa vyznačovala silným baskickým vplyvom. Tento výrazný dialekt sa rozšíril do južného Španielska s postupom ''[[Reconquista|Reconquisty]]'' a medzitým získal značný lexikálny vplyv z [[Arabčina|arabčiny]] z [[Al-Andalus]], veľkú časť nepriamo, prostredníctvom románskych [[Mozarabičtina|mozarabských dialektov]] (okolo 4 000 slov odvodených z [[Arabčina|arabčiny]], tvoria okolo 8% dnešného jazyka). Písomná norma pre tento nový jazyk bola vyvinutá v mestách [[Toledo]] v 13. až 16. storočí a v [[Madrid|Madride]] od 70. rokov 16. storočia. Vývoj [[Španielska fonológia|španielskeho zvukového systému]] od [[Ľudová latinčina|vulgárnej latiny]] vykazuje väčšinu zmien, ktoré sú typické pre [[západnorománske jazyky]], vrátane lenácie intervokálnych spoluhlások (teda latinsky ''vīta'' > španielsky ''vida''). [[Dvojhláska]] zdôraznená v latinke zdôrazňovaná krátkym e a o - ktorá sa vyskytovala v otvorených slabikách vo francúzštine a taliančine, ale vôbec nie v katalánčine alebo portugalčine - sa nachádza v otvorených aj uzavretých slabikách v španielčine, ako ukazuje nasledujúca tabuľka: {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! Latinsky || Španielsky || Aragónsky || Astúrsky || Galicíjsky || Portugalský || Katalánsky || Gaskónsky/ Okcitánsky || Francúzsky || Sardínsky || Taliansky || Rumunsky || |Slovensky |- | PETRA || colspan="3" | {{lang|es|p'''ie'''dra}} || colspan="3" | {{lang|gl|pedra}} || {{lang|oc|pedra}}, {{lang|oc|pèira}} || {{lang|fr|p'''ie'''rre}} ||''pedra'', {{lang|sc|perda}}||{{lang|it|p'''ie'''tra}} || {{lang|ro|p'''ia'''trǎ}} || 'kameň' |- | TERRA || colspan="3" | {{lang|es|t'''ie'''rra}} || colspan="3" | {{lang|gl|terra}} || {{lang|oc|tèrra}} || {{lang|fr|terre}} || colspan="2" | {{lang|sc|terra}} || {{lang|ro|țară}} || 'pôda' |- | MORITUR || colspan="2" | {{lang|es|m'''ue'''re}} || {{lang|ast|m'''ue'''rre}} || colspan="2" | {{lang|gl|morre}} || {{lang|ca|mor}} || {{lang|oc|morís}} || {{lang|fr|m'''eu'''rt}} || {{lang|sc|mòrit}} || {{lang|it|m'''uo'''re}} || {{lang|ro|m'''oa'''re}} || 'zomiera' |- | MORTEM || colspan="3" | {{lang|es|m'''ue'''rte}} || colspan="2" | {{lang|ast|morte}} || {{lang|ca|mort}} || {{lang|oc|mòrt}} || {{lang|fr|mort}} ||''morte, morti''||{{lang|it|morte}} || {{lang|ro|m'''oa'''rte}} || 'smrť' |} Španielčina sa vyznačuje [[Palatalizácia|palatalizáciou]] latinských dvojitých spoluhlások nn a ll (teda latinsky ''annum'' > španielsky ''año'' a latinsky ''anellum'' > španielsky ''anillo''). Spoluhláska napísaná v latinke u alebo v a vyslovená [w] v klasickej latinčine sa vo vulgárnej latinčine pravdepodobne „opevnila“ na bilabiálny frikatív /β/. V ranej španielčine (ale nie v katalánčine alebo portugalčine) splývala so spoluhláskou písanou ''b'' (bilabiál s plosívnymi a frikatívnymi alofónmi). V modernej španielčine nie je rozdiel medzi výslovnosťou pravopisných písmen ''b'' a ''v'', až na niektoré výnimky v karibskej španielčine. Pre španielčinu bola zvláštna mutácia latinského začiatočného písmena ''f'' na ''h''-, kedykoľvek po nej nasledovala samohláska, ktorá si nerozpráva. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=španielčina|commonscat=Spanish language}} {{Jazyky EÚ}} {{Románske jazyky}} [[Kategória:Španielčina| ]] [[Kategória:Španieli (etnikum)]] [[Kategória:Románske jazyky]] [[Kategória:Jazyky v Španielsku]] [[Kategória:Jazyky v Andorre]] [[Kategória:Jazyky v Argentíne]] [[Kategória:Jazyky v Austrálii]] [[Kategória:Jazyky v Bolívii]] [[Kategória:Jazyky v Čile]] [[Kategória:Jazyky v Dominikánskej republike]] [[Kategória:Jazyky v Ekvádore]] [[Kategória:Jazyky na Filipínach]] [[Kategória:Jazyky v Guatemale]] [[Kategória:Jazyky v Hondurase]] [[Kategória:Jazyky na Kube]] [[Kategória:Jazyky v Kolumbii]] [[Kategória:Jazyky v Kostarike]] [[Kategória:Jazyky v Mexiku]] [[Kategória:Jazyky v Nikarague]] [[Kategória:Jazyky v Paname]] [[Kategória:Jazyky v Peru]] [[Kategória:Jazyky v Paraguaji]] [[Kategória:Jazyky v Portoriku]] [[Kategória:Jazyky v Rovníkovej Guinei]] [[Kategória:Jazyky v Saharskej arabskej demokratickej republike]] [[Kategória:Jazyky v Salvádore]] [[Kategória:Jazyky v Uruguaji]] [[Kategória:Jazyky v USA]] [[Kategória:Jazyky vo Venezuele]] rfkip9c2sc85wzzjvh374qphwu96w2t 0 27505 8218895 8160752 2026-05-24T10:15:25Z ~2026-31180-75 295825 /* Turistika */ 8218895 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hronský Beňadik | Iné názvy = | Obrázok = Kláštor Hronský Beňadik 03.jpg | Popis obrázku = Pohľad na obec s opátstvom | Znak = Hronský Beňadik Wappen.png | Vlajka = Hronsky benadik-zarnovica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.353056 | Zemepisná dĺžka = 18.573889 | Nadmorská výška = 192 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Imrich Rajčok<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 966 53 | Kód = 516830 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53 | E-mail = ou.h.benadik@stonline.sk | Telefón = 045/689 32 30 | Fax = 045/689 31 25 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hronskybenadik.sk | Commons = Hronský Beňadik | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hronský Beňadik''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. V obci sa nachádza [[Kláštor Hronský Beňadik|benediktínsky kláštor]]. == Polohopis == Obec leží na styku [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] a [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] na pravom brehu [[Hron]]a v [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]] v nadmorskej výške {{mnm|192}} Nachádza sa na ceste I/76 medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Levice (Slovensko)|Levicami]]. Súčasťou obce je aj dedinka [[Psiare]], ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka [[Hron]]. [[Psiare]] sú súčasťou takzvanej ''„[[Slovenská brána|Slovenskej brány]]“'', ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako [[Banská Bystrica]], [[Kremnica]], [[Nová Baňa]], [[Banská Štiavnica]]. Dominantou Psiar je vrch '''[[Krivín]],''' ktorý je na opačnom brehu Hrona v katastrálnom území inej obce (južne ležiaci [[Rybník (okres Levice)|Rybník]]) a je súčasťou pohoria [[Štiavnické vrchy]]. Krivín je podľa historických dohadov [[hradisko (archeológia)|hradisko]] z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola Slovenská brána a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri [[Kozárovce|Kozárovciach]], [[Tlmače|Tlmačoch]], [[Tekovská Breznica|Tekovskej Breznici]] a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor). [[Súbor:ZCHronskýSvätýBeňadikKostol.jpg|náhľad|vľavo|Kláštorný kostol]] == Dejiny == Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a [[Veľká Morava|veľkomoravskej]], pri [[Benediktíni|benediktínskom]] kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku [[1075]] ako monastérium. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, ktoré v roku 1075 založil knieža, neskorší [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Gejza I.]], neskôr [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomskej kapituly]]. Areál bývalého benediktínskeho [[opát]]stva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu z [[Nitra|Nitry]] a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím [[Hron]]a do [[Zvolen]]a a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia [[1346]]-[[1410]]. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V roku [[1599]] mestečko spustošili a vypálili [[Osmanská ríša|Turci]]. V roku [[1881]] vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku [[1889]] opravovaný. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je [[barok]]ovým objektom z roku [[1674]] (pôvodná stavba z roku [[1209]]). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku [[1713]]. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku [[1912]] sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom [[Hron]]e počas partizánskeho odboja. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Benediktínske opátstvo ==== {{hlavný článok|kláštor Hronský Beňadik}} Komplex benediktínskeho kláštora s [[gotika|gotickým]] kostolom tvorí významnú pamiatku v celoslovenskom kontexte. Kláštor, jeden z najvýznamnejších v stredovekom [[Uhorsko|Uhorsku]], bol založený v období okolo roku [[1075]]. Jeho jadrom bola trojloďová románska [[bazilika]] s troma [[apsida (architektúra)|apsidami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hronský Beňadik- románska bazilika | url = http://apsida.sk/c/1325/hronsky-benadik-romanska-bazilika | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Na jej mieste bol vybudovaný trojloďový gotický kostol [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Benedikt z Nursie|svätého Benedikta]] s polygonálnym ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a s párom veží tvoriacich súčasť jeho hmoty z rokov [[1346]]-[[1375]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12862 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Gotická stavba je obohatená o množstvo kamenárskych detailov vysokej kvality ako vstupný ústupkový portál tvoriaci súčasť hlavného západného priečelia. Na južnej strane kostola je dochovaná jedna strana gotického [[ambit|ambitu]], ktorá nadväzuje na sakristiu a gotickú kaplnku sv. Krvi z roku [[1489]]. [[Súbor:Postcard Basilica Hronský Beňadik 19 Slovakia.jpg|náhľad|vľavo|Pohľadnica – interiér baziliky]] Interiér kostola je zaklenutý krížovými rebrovými [[klenba|klenbami]]. Jeho súčasťou bol gotický inventár, z ktorého sa na mieste dochoval len zlomok. Nachádza sa tu gotická [[freska]] s vyobrazením [[Juraj (svätec)|sv. Juraja]]. Veľká časť pôvodného zariadenia bola odvezená do maďarských múzeí. V kostole sa nachádzajú tri neskorogotické sochy z pôvodného oltára, sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik a socha ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Krista]] vo víťaznom oblúku. Z hodnotného Božieho hrobu sa dochovala len socha Krista, pôvodná architektonizovaná truhla sa dnes nachádza v Kresťanskom múzeu v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. V [[16. storočie|16. storočí]] bol kostol s kláštorom opevnený. Z renesančného obdobia sa tu dochoval [[epitaf]] Štefana Koháryho z mramoru a alabastru z poslednej tretiny [[17. storočie|17. storočia]]. [[Barok|Barokovými]] pamiatkami sú polychrómovaná [[krstiteľnica]] a [[organ]] z roku [[1714]]. Po tom ako kostol postihol ničivý požiar v roku [[1881]], pristúpilo sa k jeho obnove v duchu dobového purizmu pod vedením Ferenca Storna. [[Neogotika|neogoticky]] boli upravené veže s ihlancovými helmicami, zariadenie kostola bolo nahradené prvkami v neogotickom štýle. Pri tejto úprave boli odstránené mnohé hodnotné prvky najmä z neskorších etáp, ako napr. [[renesancia|renesančná]] vstupná brána). Archeologické výskumy sa konali v rokoch [[1881]]-[[1883]] v kostole a v rokoch [[1972]]-[[1975]] v kláštore. Od roku [[1952]] je v objekte bývalého kláštora charitný dom, obývaný členmi [[Saleziáni|saleziánskej]] rehole v období [[1927]]-[[1999]], dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. <gallery> Hronsky benadik.jpg|Západné priečelie kostola Hronsky Benadik-Hlavny portal klastorneho kostola.jpg|Detail neskorogotického potrálu Hronsky benadik klaster.jpg|Krížová chodba Hronský Beňadik - krížová chodba.JPG|Južná fasáda Hronský Beňadik - kláštor - freska zobrazujúca Sv. Juraja.JPG|Freska sv. Juraja Koháry Istvan II - Monument Hronsky Benadik.jpg|Epitaf Štefana Koháriho </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Egídia, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1674]]. Stojí na mieste staršej stavby, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. V interiéri sa nachádza súbor barokových oltárov, hlavný [[oltár]] sv. Egídia, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom smrti sv. Egídia a postrannými sochami [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], [[Ján (apoštol)|sv. Jána Evanjelistu]], [[Svätá Barbora|sv. Barbory]], a [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny]]. Na ľavej strane od víťazného oblúka sa nachádza oltár [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]] z roku [[1700]]. Na pravej strane je oltár Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1737]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamätihodnosti obce | url = https://www.hronskybenadik.sk/pamatihodnosti-obce-hronsky-benadik.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Hronský Beňadik | miesto = | jazyk = }}</ref> * Neskorobarokové súsošie [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23747 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Hronský Beňadik kostolík 01.JPG|Kostol sv. Egídia Hronský Beňadik kostolík 02.jpg|Pohľad do presbytéria kostola Hronský Beňadik kostolík 03.jpg|Hlavný oltár Hronský Beňadik kostolík 04.jpg|Empora Hronský Beňadik kostolík 05.jpg|Detail maľby na empore Hronský Beňadik - socha Sv. Jána Nepomuckého.JPG|Súsošie sv. Jána Nepomuckého </gallery> === Kultúra === V minulosti bol v obci vydávaný občasník ''Spravodaj.'' V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo ''OBECNÝCH NOVÍN'' - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar. === Turistika === Severne od obce sa vypína vrch [[Klíča]] (430,4 m n. m.), ktorého vrcholové partie boli v roku [[1973]] vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na rozlohe 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou. === Zaujímavosť === V obci je vystavený kovový model prvého slovenského automobilu [[Psiare#Zaujímavosť|```Drndička```]], ktorý v roku 1913 postavil Michal Majer z [[Psiare|Psiarov]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Hronský Beňadik]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/hronsky-benadik/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hronský Beňadik| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Pomenovania podľa Hrona]] k05jnhg9pa84dhdbrrbpy4v3mobys0o 0 27982 8218902 8166930 2026-05-24T10:36:45Z Marmat564 151363 rozšírenie úvodu, štylizácia, aktualizácia údajov o obyvateľstve, referencia, rozšírenie článku 8218902 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hrušov | Iné názvy = | Obrázok = Hrušov (okres Veľký Krtíš).jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hrusov-velky krtis-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Veľký Krtíš | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.1542 | Zemepisná dĺžka = 19.0918 | Nadmorská výška = 349 | Prvá zmienka = 1285 | Starosta = Mária Augustínová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 991 42 | Kód = 516040 | EČV = VK | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Hrušov 82 | E-mail = | Telefón = + 421 47/4880 122 | Fax = + 421 47/4880 127 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [http://www.hrusov.sk/ www.hrusov.sk] | Commons = Hrušov, Veľký Krtíš District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hrušov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]], v ktorej sa od roku 1996 pravidelne koná medzinárodný folklórny festival [[Hontianska paráda]]. Obec je známa aj svojím hrušovským lepníkom, ktorý je od roku 2022 zapísaný na zozname produktov s chráneným označením na celoeurópskej úrovni. == Polohopis == Obec leží v juhozápadnej časti [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]], na rozhraní [[Podcelok (geomorfológia)|podcelkov]] [[Dačolomská planina]] a [[Modrokamenské úboče]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.76097&y=48.95792&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hrušov má viacero osád, ktoré ležia v širokom okolí. Laznícke usadlosti, na centrum obce napojené miestnymi cestami, sa však čoraz viac využívajú už len na rekreáciu. Rozsiahlym chotárom preteká viacero vodných tokov, odvádzajúcich vodu do [[Ipeľ|Ipľa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.0902&y=48.1548&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obcou vedie cesta III/2566 z [[Vinica|Vinice]], ktorá pokračuje severným smerom až po napojenie na [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cestu I/75]] (smer na [[Veľký Krtíš]]). Ten je vzdialený {{Km|31|m|w}} východným smerom, [[Šahy]] {{Km|25|m|w}} juhozápadne, [[Krupina]] {{Km|33|m|w}} severne a [[Banská Bystrica|krajské mesto]] {{Km|84|m|w}} rovnakým smerom. == Prírodné podmienky == === Geológia === {{ha|1107|m}} hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukurica, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zeme využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu. Základom pôdy na území Slovenska sú [[Treťohory|treťohorné]] [[Extruzívna hornina|vulkanity]], medzi ktoré v našej oblasti patria [[Tuf|andezitické tufy]], [[Tufit|tufity]] a [[Aglomerát (geológia)|aglomeráty]]. == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov Hrušova má klesajúcu tendenciu kvôli prirodzenej mortalite a odlivu mladých ľudí do iných regiónov za pracovnými príležitosťami. Kým v roku [[1970]] obec evidovala 1197 občanov, k záveru roka [[2021 na Slovensku|2021]] mal Hrušov iba 824 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Porovnanie počtu obyvateľov vo vybraných obciach Slovenskej republiky | url = http://www.sodbtn.sk/obce/porovnanie.php?kod_obce1=516040&kod_obce2=&kod_obce3=&kod_obce4=&kod_obce5=&kod_obce6=&posli=%C2%A0Prida%C5%A5+obce+do+grafu | vydavateľ = www.sodbtn.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Priemerný vek Hrušovčana je 41,67 roka.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrušov (okres Veľký Krtíš) | url = https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK032A516040 | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Podľa posledného sčítania ľudí (2021) bola skladba obyvateľov nasledovná:<ref name=":2" /> a) podľa veku: 125 obyvateľov vo veku 0 - 14 rokov, 554 obyvateľov vo veku 15{{--}}64 rokov a 145 obyvateľov starších ako 65 rokov, b) podľa pohlavia: 406 obyvateľov sú muži, 418 sú ženy c) podľa vierovyznania: 720 rímskokatolícke, 7 evanjelické, 41 bez vyznania == Dejiny == === Dejiny do začiatku 20. storočia === Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25. februára 1285, kedy obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné. Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica. Ako kedysi v týchto rokoch žili ľudia nám priblížili [[kostrové pohrebiská]], v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou [[Osmanská ríša|Turkom]]. Hrušov ale aj tak patril panstvu [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovík]]. V týchto a aj neskorších obdobiach (až do druhej polovice 20. storočia) bola prítomná dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku [[1787]]. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo svedčí o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku [[1809]] (vyhorelo 45 domov) a v roku [[1838]]. === 20. storočie === [[Súbor:Pomníky v Hrušove.jpg|náhľad|Na pomníku v strede obce je aj pamätná tabuľa kňazovi Mikuškovi.]] V ½ 20. storočia sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v [[Krupina|Krupine]] ({{km|33|m}}), v obci pošta ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom. Počas druhej svetovej vojny Hrušovom neprechádzal front, takže k veľkým materiálnym škodám nedošlo. Aj z Hrušova však museli narukovať bojaschopní muži. V chotári obce sa počas vojny ukrývali aj partizánske jednotky. V roku 1944 nemeckí vojaci upodozrievali obyvateľov obce zo spolupráce s partizánmi. V tom roku došlo k úmrtiu nemeckého vojaka. Práve vtedy prebiehal na Hrušove pohreb, počas ktorého ako obvykle zvonili zvony. Nemeckí vojaci sa nazdávali, že obyvatelia Hrušova takýmto spôsobom upozorňujú partizánov na Nemcov. Preto dali zhromaždiť mužov k budove vtedajšej školy, aby ich popravili. Následne chceli dedinu podpáliť. Tejto katastrofe zabránil vtedajší hrušovský [[rímskokatolícky kňaz]] Štefan Mikuška, ktorý ako jeden z mála ovládal [[Nemčina|nemecký jazyk]]. Dohodol sa s vojakmi, že obyvateľov nevystrieľajú, ak vojakom odovzdajú proviant v podobe surovín a zvierat. Rázovitosť občanov Hrušova sa prejavila aj pri oneskorenej [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácii]] a vytvorení [[Jednotné roľnícke družstvo|jednotného roľníckeho družstva]] v spolupráci so susednými obcami [[Vinica]] a [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] v roku 1979.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kultúra|url=http://www.hrusov.sk/zaciatky-folklornej-skupiny-clanok/mid/224030/.html#m_224030|vydavateľ=www.hrusov.sk|dátum prístupu=2019-08-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20190723234348/http://www.hrusov.sk/zaciatky-folklornej-skupiny-clanok/mid/224030/.html#m_224030|dátum archivácie=2019-07-23}}</ref> Kvôli vytvoreniu JRD postupne úplne zanikol typický dvojrezidenčný život obyvateľov, o čom svedčí aj dokumentárna snímka Pavla Mikulíka ''Spievanie na zore'' (1982).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spievanie na zore (1982) {{!}} Tvorcovia {{!}} ČSFD.sk | url = https://www.csfd.sk/film/1722663-spievanie-na-zore/hraju/ | dátum prístupu = 2025-10-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> Kvôli populačnej explózii v 80. rokoch bola postavená nová budova pre materskú, základnú a internátnu špeciálnu školu. === Súčasný život === V obci sa aktuálne nachádza Základná škola s materskou školou. Kvôli klesajúcej natalite bola časť budovy školy prebudovaná na sociálne zariadenie pre starších občanov. Zároveň sa v obci nachádzajú dva obchody a šijacia firma. Obec sa v poslednom desaťročí výrazne zameriava na rozvoj cestovného ruchu (primárne podujatie Hontianska paráda) a turistiky (rekonštrukcia náučného chodníka a rozhľadne Prášny vrch, plánované vybudovanie cyklochodníka). Koncom 10. rokov 21. storočia došlo k výraznej modernizácii ciest, zvlášť na lazy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec s hŕstkou obyvateľov bojuje s veternými mlynmi byrokracie. Má takmer 100-percentnú úspešnosť pri eurofondoch | url = https://www.ta3.com/clanok/1010389/obec-hrusov-uspesne-bojuje-s-veternymi-mlynmi-byrokracie-ma-takmer-100-percentnu-uspesnost-pri-eurofondoch | vydavateľ = Ta3 | dátum prístupu = 2025-10-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> Bola zrekonštruovaná miestna škola ako aj obecný úrad.<ref name=":1" /> Aj keď sa Hrušov radí medzi malé obce, prevláda v nej čulý spoločenský život občanov, ktorí sa združujú do početných aktívnych miestnych spolkov a organizácií. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol Všetkých Svätých je jednoloďová [[barok]]ová stavba so segmentovým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1762]]. Úpravami prešiel koncom [[19. storočia]] a v [[20. storočí]]. V rokoch [[2015]] – [[2018]] bol upravovaný interiér. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium českou plackou. Hlavný [[oltár]] s olejomaľbou Najsvätejšej trojice je baroková stĺpová architektúra z rokov [[1765]] – [[1770]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrušov – Kostol Všetkých svätých | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hrusov-kostol-vsetkych-svatych | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Na [[empora|empore]] je umiestnený jednomanuálový [[organ]] od neznámeho autora z prvej polovice [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrušov, okres Veľký Krtíš | url = https://organy.hc.sk/organ/1413-chorovy-pozitiv?first=all&okres=610 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Organy HC | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené združenými lizénami a oknami so segmentovým záklenkom a šambránami. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]]. Veža je taktiež členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou. * [[Ľudová architektúra na Slovensku|Ľudový]] dom č. 178 je jednopodlažná trojpriestorová murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=37c7ec9c-5cb1-4cb0-807a-3523d236666c&cHash=c5f94dd1d681257711d1a80f9768a0d4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Socha [[Svätec|sv.]] [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], ľudová socha z roku [[1929]], sa nachádza pred domom č. 178.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=770bb50b-4577-4194-a5be-939e9e163d67&cHash=26a2942268ad62c36b3bda8b0d93db6c | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Hrušov-2020-09-19 120210.jpg|Kostol Všetkých Svätých Vystavená Oltárna Sviatosť v Hrušove.jpg|Interiér kostola Magasmajtény, népi lakóház 2025 01.jpg|Ľudový dom č. 178 Ludovy dom hrusov interier.JPG|Interiér usadlosti č. 178 Svjannepomucky.jpg|Socha sv. Jána Nepomuckého </gallery> === Pomníky === * Pamätník padlým občanom v [[Prvá svetová vojna|1.]] a [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]], ktorý sa nachádza v centre obce. V roku 2014 bola na pomník nainštalovaná pamätná tabuľa [[Kňaz|kňazovi]] Štefanovi Mikuškovi, ktorý zachránil životy obyvateľom Hrušova a zabránil vypáleniu obce. === Zaujímavosti === * Trojpodlažná drevená rozhľadňa na kopci Prášny vrch, ktorá nahradila pôvodnú rozhľadňu z roku 1998. V roku 2020 bol pri nej vybudovaný prístrešok a mobiliár. * Náučný chodník, zriadený v roku 1998, pozostáva z južného a severného okruhu. V roku 2012 prebehla rekonštrukcia značenia a osadených tabúľ, počet zastavení sa zredukoval a trasa sa mierne upravila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náučné chodníky na Slovensku|url=http://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-obce-hrusov/|dátum prístupu=2019-10-27|jazyk=sk-SK|priezvisko=Progresio}}</ref> Náučný chodník prezentuje bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry v Hrušove, ako aj prírodné scenérie priľahlých lazov. === Spolky a združenia === V obci napriek malému počtu obyvateľov pôsobia rôzne aktívne spolky a združenia: ==== Folklórna skupina Hrušov ==== Vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Venuje sa zachovávaniu a šíreniu výhradne hrušovskej ľudovej kultúry. V súčasnosti (2019) v sebe zastrešuje zložky, ktoré môžu vystupovať aj samostatne: ženská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, ženská tanečná skupina a dievčenská tanečná skupina. Počas svojej existencie vydala Folklórna skupina Hrušov viacero CD s hrušovskými piesňami: ''Čardáše z Hrušova'' ([[1996]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženská Spevácka Skupina Z Hrušova - Čardáše Z Hrušova | url = https://www.discogs.com/release/7103710-%C5%BDensk%C3%A1-Spev%C3%A1cka-Skupina-Z-Hru%C5%A1ova-%C4%8Card%C3%A1%C5%A1e-Z-Hru%C5%A1ova | dátum vydania = 1996 | dátum prístupu = 2023-11-25 | jazyk = en | vydavateľ = Discogs}}</ref> ''Čo sa stalo v hrušovskej dedine'' ([[2007]]), ''Ponad Hrušov'' ([[2011]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folklórna skupina Hrušov | url = https://www.hrusov.sk/folklorna-skupina-hrusov.html | dátum prístupu = 2024-02-24 | vydavateľ = Obec Hrušov | url archívu = https://web.archive.org/web/20240227103657/https://www.hrusov.sk/folklorna-skupina-hrusov.html | dátum archivácie = 2024-02-27 }}</ref> V spolupráci s vtedajšou [[STV|Slovenskou televíziou]] vznikli filmové dokumenty ''Spievanie na zore'' (1982),<ref name=":0" /> ''Jarné spevy, Keď sa lámal rok'' (1999, [[Drahomíra Kyslanová]] - jarné zvyky), ''Obrázky z Hontu'' (jesenné zvykoslovie v réžii Drahomíry Kyslanovej), ''Zrodenie chleba'' (Drahomíra Kyslanová - od siatia po pečenie chleba) a ''Hrušovská svadba'' ([[Pavol Fűkö]]). Svadobné motívy sú zachytené aj v rovnomennej snímke od amatérskeho filmového klubu pri VŠP v [[Nitra|Nitre]] pod vedením Ing. Jána Kamasa.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brloš, Ján, Brlošová|meno=Anna|titul=Hrušovská pospolitosť. Spoločenský, verejný a duchovný život obyvateľov|vydanie=1.|vydavateľ=Obec Hrušov|miesto=Hrušov|rok=2017|isbn=978-80-972950-1-1|strany=448}}</ref> ==== Detská folklórna skupina Ragačinka ==== Detská folklórna skupina Ragačinka sa sformovala v roku [[1979]] pod vedením Františky Hajdúchovej, Jozefa Vargu a miestnej učiteľky Evy Pakšiovej. Od roku [[1992]] je spolok vedený Annou Brlošovou. Meno súboru je odvodené od buriny ''ragač'', ktorá sa v hojnom množstve vyskytuje v obci. Po uschnutí vytvára zvuk pripomínajúci šuchot sukní. Cieľom Ragačinky je udržiavať miestne tradície a zachovávať ich pre budúce generácie. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. Pravidelne sa zúčastňujú detských súťažných prehliadok, vystúpení v rámci dediny Hrušov ale aj blízkeho či vzdialenejšieho regiónu. Deti sú vedené k spevu a tancu charakteristického Hrušovčanom. V súčasnosti sa v skupine rozvíja aj skupina malých [[Heligónka|heligonkárov]]. Každý rok v období adventu organizuje Ragačinka v spolupráci s obcou Hrušov a miestnym spolkom Matice slovenskej charitatívny projekt „Autobus dobrej vôle“. V rámci tohto zvyčajne dvojdňového podujatia deti navštevujú detské domovy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov po celom Slovensku, aby ich potešili svojim vystúpením.<ref>[https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/1238193 Rádiožurnál] – Rádio Slovensko</ref> Viackrát deti z „Autobusu dobrej vôle“ privítal aj [[Ivan Gašparovič]] v prezidentskom paláci v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=WEBYGROUP|titul=Detská folklórna skupina RAGAČINKA|url=http://www.hrusov.sk/detska-folklorna-skupina-ragacinka.html|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=www.hrusov.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20171216201424/http://www.hrusov.sk/detska-folklorna-skupina-ragacinka.html|dátum archivácie=2017-12-16}}</ref> Ďalšie aktívne spolky a organizácie v Hrušove: * Miestny spolok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], * Miestny spolok [[Slovenský Červený kríž|Slovenského červeného kríža]], * Zväz včelárov, * Zväz protifašistických bojovníkov, * Zväz telesne postihnutých, * Poľovnícke združenie Stráňa, * Dobrovoľný hasičský zbor Hrušov, * TJ Partizán Hrušov a iné. === Hontianska paráda === {{Hlavný článok|Hontianska paráda}} Obec sa stala známou vďaka organizovaniu folklórneho festivalu [[Hontianska paráda]], ktorý sa koná od roku 1996 a je pre obec významným zdrojom príjmov. Návštevníci tam okrem scénických vystúpení na dvojpodlažnom amfiteátri a ďalších pódiách môžu vidieť tradičný roľnícky život, ochutnať jedlá v tzv. dvoroch, vidieť zhruba stovku remeselníkov a pozrieť si mnohé výstavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hontianska paráda|url=https://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html|vydavateľ=www.hrusov.sk|dátum prístupu=2023-06-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20230627143344/https://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html|dátum archivácie=2023-06-27}}</ref> Dvojpodlažný kamenno-drevený amfiteáter, ktorý bol postavený pre festival [[Hontianska paráda]] sa v súčasnosti na požiadanie využíva aj ako obradné miesto pre civilné sobáše. === Traktorparáda === Od roku 2013 organizuje miestne OZ Hrušovský Ťapuškáč začiatkom júla podujatie Traktorparáda. Ide o preteky na starých traktoroch v rôznych kategóriách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Traktorparáda – Hrušov|url=https://traktorparada.sk/|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20231205020212/https://traktorparada.sk/|dátum archivácie=2023-12-05}}</ref> === Publikačná činnosť === V súvislosti s uvedomením si, že postupne vymiera pôvodná [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácia]], ktorá ešte zažila tradičný spôsob života, sa obec s pomocou miestnych ľudí a s využím fondov [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] SR rozhodla zachytiť čo najpodrobnejšie tradičný život v Hrušove. Vytvorila edíciu ''Tradičnej ľudovej kultúry obce Hrušov'', ktorá sa skladá z viacerých publikácií, ktoré mapujú vybranú oblasť alebo tému tradičného života:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edícia - Tradičná ľudová kultúra|url=https://www.hrusov.sk/edicia-tradicna-ludova-kultura.html|vydavateľ=www.hrusov.sk|dátum prístupu=2021-03-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20211211012229/https://www.hrusov.sk/edicia-tradicna-ludova-kultura.html|dátum archivácie=2021-12-11}}</ref> * ''Naprostred Hrušova - spevník ľudových piesní.'' (BRLOŠOVÁ Anna a kol.) * ''Svadobné zvyky obce Hrušov.'' (SÁSOVÁ Anna a kol.) * ''Hrušovský kroj a jeho premeny v čase.'' (BRLOŠOVÁ Anna, SÁSOVÁ, Anna) * ''Zvykoslovie obce Hrušov'' (SÁSOVÁ Anna, BRLOŠOVÁ Anna ml.) * ''Tradičné staviteľstvo v Hrušove.'' * ''Hrušov a Hrušovčania'' (BOTÍK Ján). * ''Roľníctvo v Hrušove'' (BRADA Peter a kol.). * ''Z hrušovského stola'' (SÁSOVÁ Anna, BRLOŠOVÁ Anna). * ''O čom sa v Hrušove rozprávalo.'' * ''Hrušovská pospolitosť'' (BRLOŠ Ján, BRLOŠOVÁ Anna a kol., 2017, 448 s.). * ''Hudobné a tanečné tradície Hrušova.'' * ''Hrušov - obec tradičnej ľudovej kultúry.'' === Chránené označenie pre hrušovský lepník === V roku [[2022]] bol do zoznamu produktov s chráneným označením na celoeurópskej úrovni zapísaný hrušovský lepník. Ide o okrúhle jedlo z kysnutého cesta s priemerom 25{{--}}30 cm, ktoré môže byť plnené zvnútra alebo na povrchu zvyčajne sladkou plnkou (zemiakovou, lekvárom, posypané [[Škorica|škoricou]] a pod.).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dedinská špecialita roky ide na dračku. Obec už chystá veľký festival, kde nebude chýbať | url = https://my.sme.sk/novohrad/c/dedinska-speciality-roky-ide-na-dracku-obec-uz-chysta-velky-festival-kde-nebude-chybat | vydavateľ = MY Novohrad | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Marcela | priezvisko = Ballová}}</ref> Obľúbené sú aj slané verzie k polievkam, najčastejšie potreté cesnakom. Lepníky sú pečené v tradičnej kamennej peci vykúrenej tvrdým drevom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrušovský lepník získal prestížne chránené zemepisné označenie|url=https://www.mpsr.sk/hrusovsky-lepnik-ziskal-prestizne-chranene-zemepisne-oznacenie/52---17823/|vydavateľ=MPRV SR|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|priezvisko=Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Únia zaregistrovala bardejovský med ako nové chránené označenie pôvodu|url=https://uzitocna.pravda.sk/spotrebitel/clanok/642169-unia-zaregistrovala-bardejovsky-med-ako-nove-chranene-oznacenie-povodu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-09-30|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Ide o celoročné jedlo, ktorým sa tiež testovala vykúrenosť pece pred sádzaním chleba.<ref name=":3" /> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Anton Bendík]] (* [[1931]] – † [[2019]]), [[hudobník]], hráč na heligónke, sólový spevák a folklorista známy na Slovensku a v Česku. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Hontianska paráda]] – folklórny festival == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} *[https://zshrusov.edupage.org/? Oficiálna stránka základnej školy] *[http://farahrusov.sk/ Farnosť Všetkých svätých v Hrušove] {{Obce okresu Veľký Krtíš}} [[Kategória:Hrušov (okres Veľký Krtíš)| ]] [[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]] nh5mg761dwaofcu0pj1kaoixugxtqtj 0 28627 8218743 8176598 2026-05-24T04:34:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218743 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kravany nad Dunajom | Iné názvy = | Obrázok = Karva10.JPG | Popis obrázku = | Znak = Karva-címer.gif | Vlajka = Kravany nad dunajom-komarno-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Komárno | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = Dunaj | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.7645 | Zemepisná dĺžka = 18.4833 | Nadmorská výška = 106 - 111 | Prvá zmienka = 1245 | Starosta = Gabriel Duka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 946 36 | Kód = 501212 | EČV = KN | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad <br/>Kravany nad Dunajom<br /> 946 36 | E-mail = obec@kravany.com | Telefón = +421 (0)905/780 391 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kravany.com | Commons = Kravany nad Dunajom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kravany nad Dunajom''' ({{V jazyku|hun|Karva}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Komárno|Komárno]]. Obec nosí prívlastok ''dedina kaštieľov''. == Polohopis == Nachádza sa na ľavom brehu [[Dunaj]]a, v geomorfologickej časti [[Čenkovská niva]], patriacej do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Severným okrajom obce vedie [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cesta I/63]] z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]], s [[Maďarsko|maďarským]] mestom [[Lábatlan]] je spojenie kompou. Najbližším slovenským mestom je {{Km|20|m|w}} východne ležiace Štúrovo, [[Komárno|okresné mesto]] je vzdialené necelých {{Km|30|m|w}} západne. Krajská metropola [[Nitra]] leží {{Km|82|m|w}} severozápadným smerom. == Dejiny == Chotár obce bol osídlený už v [[pravek]]u, z doby [[neolit]]u sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou. Archeológovia tu objavili aj sídlisko z doby rímskej. === Stredovek === Obec bola starým majetkom rodu Tardošovcov. Prvýkrát sa spomína r. [[1245]], keď Péter Köbölkúti predáva tunajší majetok majstrovi Miklulášovi, kráľovskému poslovi. Jeho vnukovia, synovia Mikuláša Karvaiho Zovár a Čák spolu so súrodencami Mikulášom a Petrom pri delení majetkov r. [[1283]] získali jedno poplužie zeme. R. [[1300]] Čákovci obec spustošili a tak niet divu, že sa objavuje pod menom Kyseukorva (Malé Kravany). Kravany r. [[1303]] vlastnil Mikluláš Karvai, ale jeho synovia Mikluláš a Peter upadli do podozrenia z falšovania peňazí a boli odsúdení na stratu majetkov. Obec r. [[1312]] sa spomína pod menom Korava a r. [[1352]] ako Keroua. R. [[1352]] Domonkos z rodu Zovárdovcov preukázal, že sa nezúčastnil zločinu svojich príbuzných a na základe tohto dôkazu ho krajinská vrchnosť zbavila viny. Neskôr sa rod Zovárdovcov rozdelil na viacero línií Attyai, Karvay, Izsány a Belényesy. Od r. [[1352]] tu mal majetky rod Lábatlanovcov, ktoré dostali od kráľa. V [[15. storočí]] získal obec rod. Kapyovcov, pochádzajúci zo [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]]. Roku [[1409]] tu získal majetkové diely Žigmund Gyuked, roku [[1414]] Tomáš Čech bol uvedený do majetku darovaného kráľom. V tom istom roku časť obce vlastnil kláštor sv. Martina v Dömösi. R. [[1438]] tunajším zemepánom je aj Peter a Ján Kaplathovci. R. [[1453]] Malé Kravany kráľ daroval Ladislavovi Farkasovi. R. [[1505]] Melichar Kapy predal časť tunajšieho majetku Miklulášovi Attyaimu, [[ostrihom]]skému čítajúcemu kanonikovi a jeho sestrám. Roku [[1519]] Mikuláš Attyai s potomkami Jána Kapyho spísali dohodu, kde stálo, že štvrtina obce patrí Karolovi Pathymu (zo Sárkánya), manželovi Kataríny Kapyiovej. === Novovek === Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] proti Turkom obec zanikla medzi rokmi [[1529]]-[[1531]], ale asi medzi rokmi [[1550]]-[[1553]] bola dosídlená. Dokazuje to daňový súpis z roku [[1644]], kde sa spomínajú 2 3/4 poddanských pozemkov. R. [[1551]] po úmrtí grófa Františka Ňáriho dedila jeho majetky dcéra Anna Korláthkeői, rod. Ňári, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s rodmi Husárovcov a Nedeckých, neskoršími kravianskymi zemepánmi. R. [[1558]] rod Lábatlanovcov vymrel, ich majetky získal Mikluláš Istvánffy a Pavol Ratkovič. Istvánffy, ktorý bol v rokoch [[1581]]-[[1608]] vicepalatínom a stál na strane cisára, majetok kvôli Turkom obsadil až r. [[1594]]. R. [[1580]] opustený majetok Andreja Muthyho dostal Ambruš Csuly. R. [[1629]] tu boli zemepánmi Ján Czetényi, rod Thuryovcov, Csúzyovcov, Cseryovcov, Ormayovcov a Boglárovcov, r. [[1635]] v Kravanoch nad Dunajom nachádzame rody Telegdyovcov, Csepyovcov, Kapyovcov, Pathyovcov, Attyaiovcov (či Acsa) a Missicsovcov. R. [[1644]] obec nebola poplatná Turkom. V rokoch [[1644]]-[[1645]] obyvateľstvo obce neprešlo na stranu protestantskej cirkvi, ale ostali katolíkmi, tunajším farárom bol Joannes Józsa (či Isó alebo Izó), zeman pochádzajúci z Nemecka. Vystriedal ho Benediktus Egri, Moča bola vtedy fíliou Kravian nad Dunajom. Istvánffyho tunajšie majetkové diely získala rodina Huszárovcov. R. [[1664]] v súpise tureckých vyberačov daní je tu zapísaných 20 domácností platiacich dane s 34 poplatníkmi. Inak tu bolo 50 domácností. Desiatky sa tu platili za pšenicu, úle, ľan, konope, hájnika, pasenie, ovce, mladuchu, sudy, súdy, používanie pôdy, rybolov na Dunaji a ošípané. Obec patrila tímáru Szijárusa ben Abdullaha a tímáru Mehmeda ben Mahmúda, teda časť daní obyvateľstvo odvádzalo práve im.Kravany v poslednej štvrtine 17. stor. úplne spustli a na začiatku 18. stor. ich dosídlil a obnovil zemepán Sándor Nedeczky, ktorý ich vlastnil r. 1690 spolu s bratom Mihályom Nedeczkym. Obidvaja si vzali za manželky oveľa mladšie sestry Huszárové. Kuruci pri obci vybudovali r. 1705 šianec na zastavenie postupu cisárskeho vojska do Ostrihomu, ale r. 1707 ich odtiaľ rozprášili a obec podpálili cisárski vojaci. R. 1711 tu vypukol mor, r. 1711 Kravany sú spomínané ako osada s 11 domácnosťami. Po smrti Sándora Nedeczkého sa jeho manželka vydala za grófa Ferenca Gyulayho, r. 1733 tu vlastní majetkové diely János Magócsy, r. 1743 tu býva vdova po grófovi Ferencovi Gyulaym. Z cirkevnej vizitácie z r. 1755 vyplýva, že v obci žilo 255 obyvateľov, ale r. 1752 sa spomína ako samota. V tom čase tu boli zemepánmi gróf Gyulay, rodiny Csereyovcov, Missicsovcov a Kvassovszkych. R. 1787 tu bolo 39 domov a 281 obyvateľov, r. 1828 49 domov a 417 obyvateľov, ktorí sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obec často postihovali prírodné katastrofy, napríklad pravidelné povodne, občas požiare a aj zemetrasenia. R. 1753 bol zemetrasením vážne poškodený tunajší rímskokatolícky kostol, slabšie zemetrasenia boli v rokoch 1759, 1763, 1764, 1765 a 1768. Zemetrasenie r. 1783 spôsobilo v obci mimoriadne vážne škody. Slabé zemetrasenie bolo aj r. 1828. V polovici 19. stor. tu vlastnili majetkové diely rodiny Somogyiovcov, Kollerovcov, Nedeczkych, Lippayovcov, Huszárovcov, Csúzyovcov, Reviczkych, Bíróovcov, Bakayovcov, Hajósovcov, Palkovicsovcov, Kruplaniczovcov a Kerekesovcov. Obec vlastne stále vlastnilo množstvo zemepánov, bol tu najlepší brod cez Dunaj na úseku Komárno-Štúrovo. Zaujímavá je aj správa, keď z ovčína grófa Huňadyho v Kravanoch vojaci maďarského domobraneckého vojska r. [[1849]] odohnali časť stáda oviec a zobrali aj časť úrody. Elek Fényes r. [[1851]] opisuje obec takto: „Karva. V Ostrihomskej, teraz v Komárňanskej župe, kúriálna maďarská dedina, na ľavom brehu Dunaja, od Ostrihomu na 2 1/2 míle: 385 katolíckych a 15 židovských obyvateľov. Zdobia ju pekné obydlia zemepánov s krásnymi ovocnými záhradami. Má piesočné pôdy, ale vhodné na chov oviec. Má víno a mlyny“. V 90. rokoch 19. storočia sú tu zemepánmi Imrich Bakay (224 katastrálnych jutár), manželka Alexandra Brauna, Jozefa Hazai (181 k. j.), komposesorát z Lábatlanu a Piszke (268 k. j.), František Farkas (454 k. j.), Koloman Nérey (189 k. j.), Karol Palkovics (149 k. j.), Jozef Pruckberger (655 k. j.), Koloman Szabó (148 k. j.), Štefan Szlukovínyi (116 k. j.) a Vojtech Wimmer (161 k. j.). Roku [[1876]] tu bola založená protipovodňová spoločnosť, roku [[1895]] Protipovodňové družstvo na reguláciu vnútorných vôd na stupni Obid. Na začiatku [[20. storočia]] sa v typicky zemianskej obci tunajší zemepáni opäť menia Labud Kostič, manželka Alexandra Szarvassyho, Koloman Fodor, Karol Kommers a vdova Szlamková. V chotári obce vznikli viaceré majere tunajších veľkostatkov Láng majer, Mária majer a Szarvassy majer. === Moderné dejiny === Pokojný život v obci prerušilo vypuknutie I. svetovej vojny (1914 – 1918), ktorá si z radov tunajšieho obyvateľstva vyžiadala 38 životov. Po r. [[1918]] sa Kravany nad Dunajom stali súčasťou [[Česko-Slovensko|I. ČSR]] a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom, rybárstvom a mlynárstvom. Parcelizácia tunajších veľkostatkov sa uskutočnila r. [[1928]], ale veľkostatok Lángovcov a Szarvassyho bol čiastočne parcelizovaný r. [[1926]] resp. [[1927]]. Od novembra [[1938]] sa obec stala súčasťou Maďarska až do mája [[1945]]. V tomto období zanikli tunajšie tradičné lodné mlyny. Od 6. januára 1945 sa pri Kravanoch odohrali prudké bitky, totiž Nemci sem za účelom posilnenia obrany sústredili tri motorové jednotky. Odtiaľ bombardovali a chceli zlikvidovať [[Budapešť]]. Na línii Kravany nad Dunajom – Čata boli prudké boje, ale vojakov v Budapešti sa im vyslobodiť nepodarilo. Obe bojujúce strany tu utrpeli mnoho strát na ľudských životoch i na vojenskej technike. Aj z radov obyvateľstva si II. svetová vojna vyžiadala obete, padlo 23 Kravančanov a temer celá rodina Kotányiovcov. Nemecké vojsko sa do obce vrátilo 13. februára 1945, sovietski vojaci sem vpochodovali 29. marca 1945. Roku 1945 boli skonfiškované tunajšie veľkostatky, ktoré boli roku [[1946]] čiastočne rozparcelované a následne bol založený tunajší ŠM. Po februári [[1948]] nastala nová doba rozvoja obce. Roku [[1949]] bolo založené tunajšie JRD. V tomto období bola postavená budova kultúrneho domu, roku [[1953]] bolo v miestnom kaštieli zriadené POU s maďarským vyučovacím jazykom. Roku [[1954]] postihla obec pôvodeň, podobne ako roku [[1965]], v obci príliš veľké škody nespôsobila. Poškodené boli hlavne staré hlinené ľudové domy. Preto bola zanedlho v obci vybudovaná kanalizácia a zavedený vodovod. Neskôr boli upravené a spevnené cesty a chodníky, v rámci individuálnej bytovej výstavby bolo postavených mnoho nových rodinných domov. Roku [[1974]] bolo vybudované moderné futbalové a atletické ihrisko, boli vyasfaltované cesty, upravené verejné osvetlenie a verejný rozhlas. V akcii Z bola postavená nová predajňa potravín, dom smútku, r. 1984 bola verejnosti odovzdaná nová budova MŠ. Bola zmodernizovaná budova kultúrneho domu, roku [[1974]] postavená budova kuchyne a jedálne ZŠ. V tomto období sa zlepšili aj služby obyvateľstvu otvorením kaderníctva, čistiarne šiat a pohrebnej služby. Bol otvorený aj klub dôchodcov. ŠM postavil bytovku pre 18 rodín jeho zamestnancov a mohutnú novú administratívnu budovu, JRD postavilo dvanásťbytovku pre svojich zamestnancov. V obci pôsobila miestna kapela a folklórny súbor. Obyvateľstvo obce pracovalo prevažne v poľnohospodárstve, časť bola zamestnaná v priemyselných podnikoch v Komárne a Štúrove. V chotári obce kedysi stála malá obec Sartiván či Sartaván, lokalizovaná medzi Kravanmi nad Dunajom a samotou Čenkov, ale niektorí bádatelia ju lokalizujú do tesnej blízkosti Kravian nad Dunajom. Sartiván existoval už v 13. stor. a bol kolískou rodu Sartiván Vecse. R. 1303 tu získal majetky Zóvárd z rodu Zóvárdovcov. Časom táto malá obec bez stopy zanikla.Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva v obci. R. 1869 tu žilo 514 obyvateľov, do r. 1890 ich počet stúpol na 681 a pozitívny trend nárastu bol dlhodobý, r. 1910 tu žilo 954 obyvateľov a r. 1930 dokonca 1043 občanov. Do r. 1948 počet obyvateľov v obci klesol na 845, spôsobili to vojnové udalosti a nasledujúce nepokojné roky. Potom sa situácia stabilizovala, do r. 1961 počet obyvateľstva stúpol na 1037, ale neskôr mal len negatívny trend, do r. 1970 ich počet klesol na 938 a do r. 1991 dokonca len na 789.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kravany nad Dunajom - Aktuality|url=http://www.kravany.com/|vydavateľ=www.kravany.com|dátum prístupu=2021-04-10}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s polkruhovou [[apsida|apsidou]], bez veže, z prvej polovice [[13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Vavrinec Rímsky|sv. Vavrinca]]. V období [[osmanská ríša|tureckej]] okupácie kostol spustol a bol obnovený v duchu [[barok]]a až v roku [[1712]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5727 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Donátorom obnovy kostola bol gróf František Ďulai. V tomto období bola zbúraná poškodená veža a pri kostole bola umiestnená drevená zvonica. V roku [[1926]] bola postavená súčasná zvonica. V roku [[1936]] prešiel kostol stavebnými úpravami. Bol poškodený počas druhej svetovej vojny a obnovou prešiel až v 70. rokoch. V interiéri sa nachádza barokový [[oltár]] zo začiatku [[18. storočia]] s olejomaľbou Panny Márie a sochami [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]], [[František z Assisi|sv. Františka Serafínskeho]], [[Anton z Padovy |sv. Antona]] a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]]. Bočný oltár [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]] je z [[19. storočia]] a oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je zo začiatku [[20. storočia]]. Súčasťou interiéru sú a dva [[stredovek]]é [[epitaf]]y z červenéo mramoru, z ktorých jeden patril šľacticom z Lábatlanu a je datovaný do roku [[1400]]. Z románskej stavby sa dochovala polkruhová apsida so štrbinovými oknami, krytá [[koncha|konchou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kultúrne pamiatky | url = http://www.kravany.com/index.php?option=com_content&task=view&id=26&Itemid=19 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Kravany nad Dunajom | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s barokovým [[portál]]om s kamenným ostením je ukončené prelamovaným štítom. Pred kostolom je umiestnená drevená zvonica. * Socha sv. Jána Nepomuckého, [[klasicizmus|klasicistická]] socha z roku [[1843]]. Obnovou prešla v roku [[1902]]. Socha je osadená na mramorovom podstavci. Je umiestnená na dunajskej hrádzi. * [[Kaštieľ]] Lángovcov, dvojpodlažná trojkrídlová [[historizmus|historizujúca]] stavba z roku [[1908]]. V súčasnosti slúži ako školský internát. Fasády stavby sú lemované nárožnou [[bosáž]]ou, okná majú šambrány s klenákmi. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Kaštieľ Sarvašiovcov, jednopodlažná romantická stavba zo začiatku 20. storočia. Objektu dominuje nárožná veža so stanovou strechou. Fasády sú členené pilastrami a kordónovými rímsami, okná majú okenice. V súčasnosti sa tu nachádza stredná poľnohospodárska škola. Škola vlastní tiež niekoľko skleníkov, v ktorých žiaci pestujú viaceré druhy poľnohospodárskych plodín, zeleniny a okrasných kvetín. * [[Kúria (sídlo šľachty)|Kúria]] Kostičovcov, jednopodlažná trojkrídlová stavba. Od roku [[1935]] patrila Hrossovcom. Po modernistickej úprave stratila svoj historický charakter. Nachádza sa na dunajskom nábreží. <gallery> Karva13.JPG|Kostol Mena Panny Márie Karva12.JPG Karva14.JPG|Zvonica pri kostole Karva05.JPG|Socha sv. Jána Nepomuckého Karva03.JPG|Kaštieľ Sarvašiovcov </gallery> === Zaujímavosti === * Promenáda, popri cyklotrase EUROVELO6, môžu záujemcovia navštíviť toto miesto nie len na bicykli. Najvýznamnejšou udalosťou osady je dnes cyklistická túra Lábatlan-Kravany Maratón a Medzinárodné stretnutie ležiacich cyklistov. * Vyhliadková veža, nachádza sa na promenáde. Ide o 16 m vysokú výhľadkovú vežu, dominantu okolia, vedľa sa nachádza park na oddych pre cyklistov. * [[Kaplnka]] Panny Márie, nachádza sa blízko kúrie Hrossovcov. * Náučný chodník v Kravanoch nad Dunajom, predstavuje zaujímavosti na pobreží Dunaja na úseku 1,5 km, dokopy na 10 tabuliach. * Prírodný park v Kravanoch nad Dunajom, založený na prelome 19. a 20. storočia. Nachádza sa pri kaštieli Lángovcov. == Občianska vybavenosť == V obci funguje aj základná a materská škola. Občanom slúži kultúrny dom, pošta a niekoľko predajní rozličného tovaru. Lákadlom nielen pre miestnych obyvateľov je romantické pobrežie Dunaja s čistými plážami. Obyvatelia obce dochádzajú za prácou do [[Komárno|Komárna]] a [[Štúrovo|Štúrova]], ale aj do [[Maďarsko|Maďarska]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://www.visitdanube.eu/sk/pamatihodnosti-6 Obec na stránke Podunajsko] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210415052902/https://www.visitdanube.eu/sk/pamatihodnosti-6 |date=2021-04-15 }} {{Obce okresu Komárno}} [[Kategória:Kravany nad Dunajom| ]] [[Kategória:Obce okresu Komárno]] 653w71p1p8cmui7jbae0xefr36ovz6e 0 28708 8218533 8218434 2026-05-23T14:02:06Z ~2026-29230-47 294915 8218533 wikitext text/x-wiki {{Pozri|pokrme|pukance}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pukanec | Iné názvy = | Obrázok = Pukanec celkova.jpg | Popis obrázku = Pohľad ponad hradby na pukanské kostoly. | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Pukanec-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.353333 | Zemepisná dĺžka = 18.722778 | Nadmorská výška = 350 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Ján Rievaj<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 935 05 | Kód = 502693 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Pukanec<br>Nám. mieru 11<br>935 05 Pukanec | E-mail = obec.pukanec@stonline.sk | Telefón = 036 / 639 31 08 | Fax = 036 / 639 31 05 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pukanec.sk | Commons = Pukanec | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pukanec''' je bývalé [[slobodné kráľovské banské mesto]], dnes [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Levice|Levice]]. == Polohopis == Pukanec leží v Honte na južných svahoch [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], ktoré vznikli v sopečnou činnosťou v [[neogén]]e. Rudné žily v okolí s obsahom drahých kovov (striebro a zlato) boli od staroveku impulzom k banskej činnosti a následne založeniu mesta. Pukanec má popri geologických pokladoch aj nádhernú krajinársku panorámu a priaznivú klímu s teplými letami a relatívne miernymi zimami. Od stredoveku sú tu priaznivé podmienky pre vinohradníctvo, ovocinárstvo a záhradníctvo. V Pukanci končí Panónska nížina s teplou klímou, ktorá na jeho hornom konci prechádza do karpatskej krajiny. == Dejiny == === Pred udelením mestských práv === [[Súbor:Albert 1320 nahrobny kamen pukanec.jpg|thumb|left|Náhrobný kameň z roku 1320. "CSEPULT (A)LBERT DORM ANN. DO. MCCCXX" / Pochovaný (A)lbert odpočíva v pánu 1320]]Najstaršiu zmienku o Pukanci (Villa Baka) nájdeme v zakladajúcej listine opátstva v Hronskom Beňadiku z roku 1075. Villa Baka sa nachádzala v katastroch Devičian a Pukanca. Po objavení strieborných žíl a začiatkoch banskej činnosti sa postupne v 13. storočí rozdelila na Tóth Baka a Nemeth Baka. Názov Nemeth Baka je dokladom nemeckého pôvodu nových osadníkov, ktorí prišli do Uhorska po tatárskom vpáde. Z nej sa vyvinulo mesto Pvkancz, Puckano, Bocano, Buganz, Bacabanya, Pukanec. Tak sa postupne vyvíjal názov mesta s nie celkom jasným etymologickým pôvodom. Prvá hodnoverná zmienka o nemeckých ťažiaroch pochádza z roku 1270, kedy si štyria štiavnickí mešťania Wernel, Wyllam, Thamar a Albert prenajali od kráľa Bela IV. za 250 hrivien striebra obce Pukanec, [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] a [[Dekýš]]. <ref name="r1">Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170326010518/http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku|date=2017-03-26}}</ref> Priama zmienka o baniach na striebro v Pukanci (fodina argenti Bacabana) je v listine z roku 1321. Na existenciu sakrálnej stavby v Pukanci už v období pred udelením mestských práv poukazuje náhrobný kameň s menom pochovaného Alberta z roku 1320, ktorý sa našiel pri prestavbe farského kostola sv. Mikuláša biskupa v roku 1940. === Zlatý strieborný vek === [[Súbor:Exteriér kostola sv. Mikuláša v Pukanci.jpg|thumb|Exteriér kostola sv. Mikuláša v Pukanci]]K udeleniu základných mestských výsad mestu Pukanec došlo pravdepodobne už v období 1311 až 1321, podľa najstaršej zachovanej listiny v pukanskom archíve však [[4. júl]]a [[1321]] kráľ [[Karol_I._(Uhorsko)|Karol Róbert]] opätovne daroval mesto šľachticom Ondrejovi a Julovi, synom Haslowa z Topoľčianok. Mesto kráľ šľachte odňal niekedy v období [[1325]] až 1329 a vtedy sa Pukanec definitívne stal slobodným kráľovským mestom.<ref name="r2">Peter Keresteš 2015, K počiatkom kráľovského banského mesta Pukanec In: Prudentissimae dominae nobis honorandae: k životnému jubileu profesorky Márie Kohútovej, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava, 2015 s. 40-56.</ref> V tridsiatych rokoch 14. storočia bola v Pukanci, podobne ako v iných banských mestách, podľa nariadenia kráľa zriadená banská komora. Doložení komorskí grófi v Pukanci sú Kadold (1345) a Michal (okolo 1433).<ref name="r1" /> Na ekonomickú silu pukanských mešťanov v 14. storočí poukazuje fakt, že Pukanský richtár a Kadold vlastnili banské mlyny aj v Kremnici (1331). Banskí podnikatelia z Pukanca si tiež prenajímali miesta na banské mlyny od [[Kláštor Hronský Beňadik|hronskobeňadického opátstva]]. V prvej písomnej zmienke o Novej Bani z roku 1337 sú spomenutí pukanskí mešťania Mikuláš, Ladislav a Peter. Podľa dohody z roku 1345 mali ťažiari z Pukanca prednostné právo na prenájom miest na postavenie banských mlynov na potoku vo vznikajúcej Novej Bani.<ref name="r1" /> V roku 1442 bol v spore o nasledovníctvo trónu v Uhorsku Pukanec vypálený vojskami jágerského biskupa Šimon Rozgoňa a Petra Čecha z Levíc pričom boli pravdepodobne zničené pôvodné mestské privilégiá. Na ich obsah je možné usudzovať len z neskorších potvrdení z rokov 1513 a 1547. === V spolku stredoslovenských banských miest === 7.4.1388 je Pukanec zastúpený na prvom spoločnom zasadaní šiestich banských miest v Banskej Štiavnici ([[Banská Štiavnica]], [[Kremnica]], [[Banská Bystrica]], Pukanec, [[Nová Baňa]] a [[Ľubietová]]) <ref name="r1" /> Ekonomickú silu Pukanca v tomto období naznačuje podiel na spoločných výdavkoch banských miest. Podľa Štefánika (2010) sa v období 1505 – 1519 pohyboval okolo 6%.<ref name="r1" /> Napríklad príspevok na udržiavanie zvolenského hradu bol v roku 1505 rozdelený nasledovne: Kremnica 699, Štiavnica 550, Banská Bystrica 500, Pukanec 75, Nová Baňa 40, Banská Belá 40 a Ľubietová 36. <ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 91</ref> === Špitálsky kostol === [[Súbor:Angielini karlsruhe detail church Pukanec 1572.png|thumb|Špitálsky kostol sv. Alžbety, detail z mapy opevnenia mesta Pukanec z rokov 1572 - 1574 od Natale Angieliniho.]]Okolo roku 1433 sa v závete novobanského mešťana spomína špitál sv. Alžbety v Pukanci.<ref name="r3">Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, ''[[Lexikon stredovekých miest na Slovensku]]'', Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170326010518/http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku|date=2017-03-26}}</ref> Kostol zakreslený na dvoch nákresoch Pukanca od Natale Angieliniho z rokov 1572 – 74 mimo palisádového opevnenia mesta je preto zrejme špitálsky kostol sv. Alžbety. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že nákresy tento kostol situujú do oblasti, kde až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia vyvieral minerálny prameň nazývaný „Špitáľka“. V banských mestách vznikali od 15. storočia podporné spolky, bratské pokladnice, ktoré vyplácali nemocenské a rôzne podpory. <ref name="r4">Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975</ref> Vzhľadom k náročnej práci a častým úrazom si mestá budovali aj banícke nemocnice, „špitály“. V Pukanci pracovali niekoľko storočí stovky ľudí v ťažkých banských podmienkach pri spracovávaní rudy, takže potrebovali aj lekársku starostlivosť a „špitál“ s príslušným špitálskym kostolom. === Na hranici Osmanskej ríše === [[Súbor:13220802 jpg 22 detail.jpg|náhľad|vľavo|Opevnený Pukanec (vpravo), okolo 1572]] Za prvé priblíženie Turkov k Pukancu možno považovať 16. august 1544, keď Turci napadli a vypálili Levice. 28.4.1564 posiela Pukanec správu Kremnici o incidentoch v posledných ôsmich dňoch, keď sa Turci priblížili k mestu – objavili sa v poli a nad mestom a vyvolali potýčku so strážou pri mestskej bráne <ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 120</ref>. V roku 1569 dožilo drevené oplotenie Pukanca a cisár Maximilián prikázal oplotenie opraviť a zároveň poslal do Pukanca posádku 50 tich vojakov pod vedením Chorváta Juraja Barbariča, ktorý bol veliteľom pukanskej posádky do júna 1576. Vzhľadom na rastúce nebezpečenstvo rozhodol Uhorský snem 13.4.1578 o opevnení Pukanca kamenným opevnením. Toto opevnenie sa stavalo v rokoch 1578 až 1595, nebolo však nikdy dokončené. Približne v tomto období bol prestavaný aj farský kostol, na ktorom bola umiestnená obranná nadstavba so strieľňami. V Pukanci bola na konci 16. storočia umiestnená aj posádka o sile niekoľko sto vojakov. Napríklad v roku 1582 pozostávala z 250 pešiakov a 100 jazdcov.<ref>{{cite book |author=Bernát, M.|year=2025 |title= Pukanec – slobodné kráľovské banské mesto |publisher= Obec Pukanec |isbn=78-80-570-7234-8}}</ref> Turci v ranných hodinách 1.10.1640 Pukanec napadli a s výnimkou niekoľkých domov a mestského hradu, vypálil.<ref name="r5">Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170409023645/http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK |date=2017-04-09 }}</ref> Udalosť beletristicky opísal [[Pavol Križko]] v Slovenských pohľadoch z roku 1895 pod názvom Hrozná noc Pukanská. V tom čase bol veliteľom pukanskej posádky Gašpar Bartakovič. Po páde [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] v roku 1663 vypálili Turci 14.5.1664 Pukanec po druhýkrát. V júli 1703 prišlo do Pukanca Rákoczyho vojsko, a koncom roku 1709 sa tu vyskytol mor. <ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 139</ref> === Mesto baníctva, remesiel a ovocinárstva === Po úpadku baníctva v sedemnástom storočí rastie význam remesiel, z roku 1636 pochádzajú artikuly debnárského cechu, z roku 1640 artikuly veľkého cechu zlatníkov, kováčov, zámočníkov, mäsiarov, čižmárov a kolárov. <ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 144</ref> Začiatok dôležitého hrnčiarskeho cechu sa datuje do roku 1663, kedy si tento cech požičal artikuly od novobanských hrnčiarov. <ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 286</ref> V rámci investícií do baníctva Hlavným komorgrófskym úradom v Banskej Štiavnici bol v rokoch 1768 – 1770 postavený [[Tajch Štampoch]]. Táto umelá vodná nádrž existuje dodnes. Baníctvo aj napriek tejto investícii postupne stráca na význame. V priebehu 19. storočia sa v Pukanci postupne zatvárajú posledné bane. Aj slávny polyhistor [[Matej Bel]] vo svojich Notitia Hungariae novae IV vydaných v roku 1742 konštatuje, že po úpadku baní banské kráľovské mesto a remeselnícke centrum Pukanec stratilo svoj niekdajší význam a lesk.<ref name="r2" /> === Strata štatútu mesta === Úpadok baníctva, mimoriadne výdavky i legislatívne zmeny spôsobili, že v roku 1876 prestáva byť Pukanec slobodným kráľovským mestom a od roku 1891 sa stáva obcou. V tomto roku bola zatvorená aj Biela baňa, posledná baňa v Pukanci. V roku 1899 bola zbúraná dolná mestská brána. V roku 1950 bol v Pukanci zriadený komunálny podnik Drevoremeslá obce Pukanec, dnes Hammerbacher a.s., ktorý je dodnes najväčším zamestnávateľom v Pukanci. Od roku 1993 obec začiatkom letných prázdnin organizuje Pukanské remeselnícke trhy. V roku 2005 bol otvorený náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci. V klasifikácii vinohradníckych oblastí Slovenska zastrešuje Pukanský vinohradnícky rajón okolité obce [[Bátovce]], [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]], [[Brhlovce]] až po [[Demandice]] a [[Santovka|Santovku]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], dvojloďová [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1321]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5951 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Stojí na južnom okraji založeného banského mesta nad pôvodnou cestou spájajúcou Levice s Banskou Štiavnicou. Existujú dve hypotézy o jeho výstavbe (Peter Buday, archívno-historický výskum), prvá vidí jeho pôvod v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Druhá posúva stavbu do rokov po 1321 a založení mesta. Václav Mencl naznačil doteraz prijímanú stavebnú chronológiu. Za najstaršiu časť považoval južnú loď s jej pravouhlou svätyňou a sakristiou. Vznik severnej lode predpokladal v druhej etape [[1410]]-[[1414]] a zaklenutie bohatou sieťovou klenbou banskoštiavnického typu v tretej etape [[1509]]-[[1510]]. Úvahy o skoršom datovaní kostola aktualizovalo objavenie náhrobného kameňa Alberta s datovaním do roku [[1320]]. Koncom [[15. storočie|15. storočia]] bol kostol vybavený štyrmi gotickými krídlovými [[oltár|oltármi]].<ref>Kresánek, Peter, 2009, Slovensko - Ilustrovaná encyklopédia pamiatok, Simplicissimus, Bratislava, 2009</ref> Pri rekonštrukcii v roku [[1942]] sa našla v oltári sv. Salvátora správa, že autorom oltára je majster Pavol z [[Budín|Budína]], ktorý ho pre kostol v Pukanci zhotovil v roku 1488. V rokoch [[1864]]-[[1867]] bol kostol prestavaný v duchu [[neogotika|neogotiky]]. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1934]]-[[1935]]. Autorom projektu je profesor Metodej Zoubek z Bratislavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23735 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Do Pukanca a banských miest sa cez nemeckých podnikateľov rýchlo šírila [[reformácia]]. V Pukanci vznikol evanjelický zbor pravdepodobne už v roku [[1534]]. Vtedy boli všetci obyvatelia evanjelici a kostol Sv. Mikuláša patril novej cirkvi. Počas protireformácie bol kostol rozdelený na dve časti a v roku [[1704]] na základe cisárskeho a arcibiskupského príkazu bol vrátený katolíckej cirkvi. Až po vydaní [[tolerančný patent|tolerančného patentu]] Jozefom II. bol na kopci za hradbami mesta v rokoch [[1783]]–[[1784]] postavený tolerančný evanjelický kostol, ktorý bol zbúraný v roku [[1940]] po výstavbe nového evanjelického kostola na námestí.<ref>Kunovský, Vladimír, Čalovka, Ján a Brnák, Ján, História Evanjelického cirkevného zboru v Pukanci 1534 – 1935, Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Pukanci, http://www.pukanececav.szm.com/ecav_pukanec_historia.pdf</ref> Idea stavby nového kostola žila od konca 19. storočia. Evanjelici boli až do tridsiatych rokov minulého storočia vedúcou konfesiou v obci. V rokoch 1934–1935 bol na námestí na mieste zbúranej klasicistickej lekárne „Hauptwache“ postavený nový evanjelický kostol podľa projektu profesora Ing. arch. Metodeja Zoubka z Bratislavy. Jeho návrh realizoval arch. Pešek z Ružomberka. Kostol dodnes tvorí dominantu námestia, ktoré rozčlenil na dve časti. Dva kostoly stojace na námestí oproti sebe vyjadrujú dualitu dvoch duchovných kultúr, ktorá sa tiahla dejinami mesta. Jeho monumentálny interiér s emporami, organom, lustrami a oltárnym obrazom od známeho štiavnického maliara [[Edmund Gwerk|Edmunda Gwerka]] patrí medzi najlepšie príklady modernej sakrálnej architektúry na Slovensku. <gallery> Pukanec.jpg Hlavná loď kostola sv. Mikuláša v Pukanci.jpg|Sieťová klenba v katolíckom kostole Evanjelický kostol v pukanci.jpg|Evanjelický kostol v Pukanci. V popredí Trojičný stĺp Interier evanjelického kostola v Pukanci.jpg|Interiér evanjelického kostola v Pukanci </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== [[File:Pukanský mestský hrad 1857.jpg|thumb|Pukanský mestský hrad v roku 1857]][[File:Pvkonz - pôdorys dreveného opevnenia Pukanca.jpg|thumb|Pôdorys dreveného opevnenia Pukanca od Natale Angieliniho, 1572 – 1573]] * Pukanský mestský hrad a pôvodné drevené opevnenie. Prvotné opevnenie mesta Pukanec tvorila drevená palisáda. Podľa nepublikovaných prác P. Križku bolo mesto takto opevenené už od čias husitských vojen<ref name="r1" />, v roku 1437 sa v Pukanci spomína existencia dreveného opevnenia – palisád. Múrom bol ohradený len kostol Svätého Mikuláša, ktorý podľa M. Švolíkovej ohradili v 15. alebo na začiatku 16. storočia. Súčasťou opevnenia kostola bola štvorpodlažná bašta, ktorá bola zbúraná v roku 1860.<ref name="r5" /> Komplex pukanského „mestského hradu“ je zachytený na kresbe publikovanej v roku 1857 ako aj na prvej katastrálnej mape Pukanca z roku 1858. Pôvodné drevené opevnenie Pukanca je zachytené na pravdepodobne najstaršom pôdoryse opevnenia Pukanca od Natale Angieliniho vyhotoveného v rokoch 1572 – 1573. Dve varianty tohto pôdorysu sú zachytené v zbierkach vojenských máp a plánov z obdobia bojov s Turkami v archívoch vo Viedni a v Karlsruhe (ÖNB Wien, Handschriftensammlung Cod. 8609. fol. 47. rozmer: 76 x 48 cm a BGLA Karlsruhe, Hfk Planbaende 15, fol. 40, rozmer: 78 x 50 cm.). Jeho autor je architekt, staviteľ a kartograf Natale Angielini z Milána, ktorý pôsobil v Uhorsku pri výstavbe protutureckých opevnení od roku 1565. V rokoch 1573 – 1574 vykonával funkciu superintendanta uhorských banských miest a sídlil v Pukanci, kde aj v máji alebo júni 1574 zomrel.<ref>Géza Pálffy: Die Anfänge der Militärkartographie in der Habsburgermonarchie. Die regelmäßige kartographische Tätigkeit der Burgbaumeisterfamilie Angielini an den kroatisch-slawonischen und den ungarischen Grenzen in den Jahren 1560-1570. – A haditérképészet kezdetei a Habsburg Monarchiában. Az Angielini várépítéz-família rendszeres térképészeti tevékenysége a horvát-szlavón és a magyarországi határvidéken az 1560-1570-es években. Archivum Magyar Országos Levéltar. Budapest 2011. 108, 96 s. ISBN 978-963-631-210-7. https://library.hungaricana.hu/hu/view/MolDigiLib_VSK_haditerkep_kezd_Habsb_Monarchiaban/</ref> * Renesančné protiturecké opevnenie Pukanca, zachované mestské opevnenie bolo stavané ako reakcia na zosilnené turecké nebezpečenstvo v období 1578 – 1595. Jeho stavba prebiehala pod vedením cisárskych fortifikačných inžinierov Giulia Ferrariho a J. Waldera. Stavba opevnenia nebola nikdy dokončená. Turci nedokonale opevnený Pukanec vyrabovali a vypálili v rokoch 1640 a 1664. V rokoch 1973 – 75 prebehla rekonštrukcia pukanských hradieb.<ref name="r5" /> Priestor pod hradbami bol do dnešnej podoby upravený v rokoch 2012 – 2014. V súčasnosti sú hradby prístupné z ulíc Pod hradbami a Čierne blato. Hradby v Pukanci predstavujú jediný zachovaný systém mestského opevnenia v Levickom okrese.<ref name="r5" /> Súčasťou opevnenia mesta boli aj horná (Štiavnická) a dolná (Levická) brána. Horná brána bola zbúraná koncom 18. storočia, dolná brána bola zbúraná v roku 1899.<ref name="r5" /> [[File:Dolná brána v Pukanci.png|thumb|Dolná brána v Pukanci]] * Bývalá Dolná (Levická) brána, nadväzovala na cestu vedúcu od Levíc do Banskej Štiavnice, ktorá obchádzala Pukanec odspodu. Na jej priečelí bol umiestnený erb mesta a údaj o rekonštrukcii brány v roku [[1737]]. Bránu tvoril dvojpodlažný objekt s oblúkovým prechodom pre vozy a koče. V hornom podlaží boli priestory pre stráž. Zo strany námestia mala drevenú pavlač. Blízko brány dalo mesto v roku [[1747]] postaviť zájazdový hostinec, ktorý slúžil ako zastávka na dôležitej Uhorskej ceste Magna via. Dolná brána bola zbúraná v roku [[1899]] notárom Ciglanom bez schválenia mestom. Erb sa dnes nachádza v zasadacej miestnosti obecného úradu. Brána je zachytená na troch dobových fotografiách a na prvej pohľadnici Pukanca z roku [[1898]]. * Budova banského súdu - Radnica, dvojpodlažná trojtraktová [[barok|baroková]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5949 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Pukanec mal od tridsiatych rokov 14. storočia zriadenú banskú komoru. [[Urbura (banská daň)|Urburu]] vyberal v Pukanci komorský gróf. Doložený je z r. 1345 Kadold a okolo roku 1433 Michal.<ref name="r3" /> Dôležitou inštitúciou bol banský súd. Jeho kompetencie boli široké. Udeľoval oprávnenia na ťažbu a všetko čo s ňou súviselo. Rozhodoval aj vo všetkých sporných záležitostiach. Z archívov sú od 16. storočia známe mená banských majstrov, ktorí vykonávali aj funkciu banských sudcov. V Pukanci sa banský súd podľa Maximiliánovho banského poriadku zriadil v roku 1752. Jeho sídlom bola nová budova „Berggericht“, dolná časť terajšej radnice s klenbami a zasadacou sieňou. V zasadacej sieni sú na klenbách fresky a mestský erb zo zbúranej dolnej brány. Súčasná podoba objektu vznikla po jej rozšírení pre potreby mestského úradu v rokoch 1783 - 86. Kompetencie banského súdu v Pukanci prebral v roku 1788 substitučný banský súd v Novej Bani. <ref name="r4" /> * Trojičný stĺp, barokové súsošie z roku [[1740]]. Autor súsošia je neznámy, nachádza sa v centrálnej časti námestia. Jeho základom je oktogonálny stĺp so štyrmi piliermi, na ktorých sú osadené štyri sochy – sv. Mikuláša, sv. Rocha, sv. Sebastiána a sv. Barbory. Na vrchole stĺpa je osadené súsošie Najsvätejšej Trojice. Od reštaurovania v rokoch [[1993]]-[[1995]] sú originály sôch uložené na miestnom úrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6019 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Erb mesta Pukanec.png|Erb Pukanca z pôvodnej mestskej brány P1070347 hradby.jpg|Mestské hradby Budova radnice v Pukanci.jpg|Radnica Trojičný stĺp v Pukanci.jpg|Trojičný stĺp Zvonica 1575 vykopavky 2013 detail.jpg|Základy zvonice “mestského hradu” </gallery> === Urbanistický vývoj === Na pôdoryse Pukanca je doteraz čitateľný urbanistický koncept založeného mesta na mieste banskej osady. Nemeckí kolonizátori priniesli nielen nové banské metódy, techniku, správu mesta a remeslá, ale aj nové, vtedy už u nich známe, princípy stavby miest. Mesto malo uzatvorený tvar s jasne situovaným kostolom ako mestským hradom, dvomi hlavnými osami, štyrmi bránami a radnicou. Bolo osadené v logickej polohe na terénnom ostrohu medzi dolinou Grunt a Chorvát dolinou odkiaľ mali baníci najbližšie do baní <ref name="r4" />. Kontinuitu zástavby námestia je možné doložiť najstaršími pôdorysmi mesta z rokov 1572 – 73 od N. Angieliniho. Domy baníkov boli roztrúsené po svahoch ťažobných dolín v Grunte a na Ľajtni. Boli to jednoduché stavby s dvomi priestormi nazývané krámce. V Liešnej doline stáli takéto banské domy priamo pri baniach. Na hornom konci mesta pri hornej bráne stála klopačka, ktorá zvolávala baníkov do práce. Na námestí bývali do roku 1519 iba nemeckí podnikatelia. <ref name="r4" /> Mesto obtekali potoky z dvoch strán a malo na námestí prameň. Z pôvodnej zástavby námestia ešte z čias nemeckých Waldbürgerov sa nezachovalo nič. Turecké nájazdy prežil nedobytý kostol sv. Mikuláša a kamenné časti mestských hradieb. Všetky významné občianske objekty, väčšinou už nezachované, pochádzali z 18. a hlavne 19. storočia. Pri dolnej bráne stála tzv. „ strážnica“. Na mieste zájazdného hostinca postavili sídlo lesného riaditeľstva tzv. Fešterát, dnešné zdravotné stredisko. Klasicistická budova lekárne zo začiatku 19. storočia bola zbúraná v roku 1934 pred stavbou nového evanjelického kostola. V dezolátnom stave je Čižmársky dom, ktorý dlhé desaťročia suploval kultúrny dom, divadlo a kino. Necitlivou prestavbou bol zničený meštiansky barokový Schwarzovský dom z roku 1782, s ktorým sa spájali dejiny pukanského panslavizmu. Po požiari v osemdesiatych rokoch bola asanovaná bývalá evanjelická škola. === Moruše čierne – Viničné jahody === [[File:Tri stromy moruše čiernej.jpg|thumb|left|Trojica stromov moruše čiernej (morus nigra) v Pukanci]][[File:Plody moruše čiernej.jpg|thumb|Zrelé plody moruše čiernej v Pukanci.]]Raritou európskeho významu je výskyt tzv. viničnej jahody - [[Moruša čierna|Moruše čiernej]] (Morus nigra), zriedkavého druhu ovocného stromu, ktorej rastie v katastri Pukanca 470 exemplárov, čo predstavuje najväčšiu zdokumentovanú koncentráciu tohto výnimočného stromu v Strednej a Západnej Európe.<ref>{{cite book |author=Kristbergsson, K.; Ötles, S.|year=2016 |title=Functional Properties of Traditional Foods |publisher=Springer |isbn=9781489976628 |url=https://books.google.sk/books?id=H5cFDAAAQBAJ |page=211}}</ref> Vek viacerých stromov je odhadovaný na 300 - 400 rokov. Rozmnožovanie týchto stromov je relatívne náročné, je záhadou kto sa zaslúžil o hromadnú výsadbu pred storočiami práve v Pukanci a v jeho okolí. Existujú tri hypotézy o tom ako sa moruše dostali do pukanského okolia. Prvá hypotéza predpokladá, že ich priniesli Turci a ich sprievodné oddiely. Druhá, že to boli Rimania, ktorí poznali morušové víno a liečivé účinky kôry a šťavy už od Grékov a Hypokrata. Tretia, že to boli mnísi, ktorí poznali liečebné vlastnosti moruší a preto ich pestovali v kláštoroch a okolí. [[File:Starý strom moruše čiernej.jpg|thumb|Starý strom moruše čiernej vo viniciach nad Pukancom.]] Z celkového odhadovaného výskytu 1500 stromov na Slovensku rastie až okolo 900 stromov moruše čiernej na južných svahoch Štiavnických hôr v obciach v okolí Pukanca.<ref>{{cite web |url=http://dx.doi.org/10.17660/ActaHortic.2007.760.58 |title=Brindza, J., Holecyová, J. and Tóth, D. (2007). In Situ Conservation and Sustainable Use of a Native Population of Black Mulberry (Morus nigra L.) in Slovakia. Acta Hortic. 760, 425-432. DOI: 10.17660/ActaHortic.2007.760.58}}</ref> === Zaujímavosti === * Náučný chodník po stopách starého rudného baníctva v Pukanci - otvorený 27. mája 2005 <ref>Pukanské noviny č. 2/2005</ref> * Expozícia pukanskej histórie *Náučný chodník Štamposký jarok *Náučný chodník po Morušiach čiernych od 1.9. 2018 == Obyvateľstvo == Najstarší údaj o počte obyvateľov Pukanca je zoznam daňovníkov z roku 1542. Tento zoznam uvádza v Pukanci 177 daňovníkov a 80 od nich závislých osôb (rodinní príslušníci, sluhovia, nájomníci). Na základe tohto súpisu sa odhaduje počet obyvateľov mesta na 1180 osôb. Na základe rovnakého zdroja sa odhaduje počet obyvateľov Novej Bane na 805, Ľubietovej na 663 a Banskej Belej na 522.<ref name="r3" /> Tabuľka zobrazuje počet obyvateľov a konfesionálne zloženie Pukanca od roku 1828 do súčasnosti. Až do roku 1953 bola administratívnou súčasťou Pukanca aj obec [[Uhliská_(okres_Levice)|Uhliská]], pre porovnateľnosť je jej populácia pripočítaná k obyvateľstvu v Pukanci aj po jej osamostatnení.<ref>Majo Juraj: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880-1910. Bratislava: Štatistický úrad, 2012</ref><ref>Krivý, V.: Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku, http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2010001</ref><ref>Fényes, Elek, 1851, Magyarország geographiai szótára I-II., Pest, http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/</ref> V zložení obyvateľov prevládali Slováci už od stredoveku. V zozname daňovníkov z roku 1542 prevládajú slovenské mená.<ref>Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 80</ref> Podľa sčítania z roku 1842 z 2350 obyvateľov mesta (bez obce Uhliská) bolo 1850 Slovákov, 50 obyvateľov sa hlásilo k Maďarom (tzv. "Ungarisierend", nikto neuviedol maďarčinu ako materinskú reč) a 450 obyvateľov boli Nemci. Údaj o 450 nemeckých obyvateľoch Pukanca v roku 1842 je prekvapujúci vzhľadom na fakt, že v sčítaní 1880 bolo v Pukanci len 15 osôb s nemeckou národnosťou / materinským jazykom. <ref name="r6">Vybrané populačné štruktúry obcí na Slovensku (18. - 1. pol. 20. storočia), 2016, Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z., 2016, 3305s. ISBN 978-80-89881-04-8, http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Vybrane_populacne_struktury_obci_18_20.pdf</ref> Na rozdiel od súčasnosti, v 19. storočí tvorili väčšinu obyvateľov Pukanca evanjelici a.v.. Evanjelická väčšina bola výraznejšia bez započítania obce [[Uhliská_(okres_Levice)|Uhliská]]. V roku 1828 bolo medzi 2296 obyvateľmi 1457 evanjelikov<ref name="r6" /> a v roku 1869 bolo medzi 2578 obyvateľmi mesta 1700 evanjelikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.svetobeznik-samuel-siket.sk/str_2db_6.html |dátum prístupu=2016-06-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160807022700/http://www.svetobeznik-samuel-siket.sk/str_2db_6.html |dátum archivácie=2016-08-07 }}</ref> {| class="wikitable" | |'''1828''' |'''1840''' |'''1842''' |'''1869''' |'''1880''' |'''1890''' |'''1900''' |'''1910''' |'''1930''' |'''1950''' |'''1991''' |'''2001''' |'''2011''' |- |Pukanec (vrátane obce [[Uhliská_(okres_Levice)|Uhliská]]) | |3 101 | |3 207 |3 222 |3 186 |3 318 |3 141 |3 037 |2 797 |2 741 |2 375 |2 192 |- |Rímskokatolícka cirkev | |45,5% | |45,2% |45,2% |46,6% |48,8% |51,8% |58,4% |66,3% |57,7% |65,5% |61,5% |- |Evanjelická cirkev a. v. | |54,5% | |54,3% |54,0% |53,0% |50,9% |48,0% |41,4% |33,6% |21,1% |18,4% |16,0% |- |Iné a bez vyznania | | - | |0,5% |0,9% |0,3% |0,3% |0,1% |0,3% |0,1% |30,2% |24,5% |22,5% |- |Pukanec (bez obce [[Uhliská_(okres_Levice)|Uhliská]]) |2296 | |2 350 |2 578 | | | | |2 481 | |2 457 |2 155 |1 990 |} Pozn. V roku 1991 vrátane obce [[Bohunice_(okres_Levice)|Bohunice]]. {{Bar chart | title = Počet obyvateľov vybraných miest na Slovensku podľa cenzu v roku 1869 | label_type = Mesto | data_type = Počet obyvateľov | bar_width = 350 | width_units = px | data_max = 50000 | label1=Poprad | data1=1061 | label2=Ľubietová | data2=1840 | label3=Zvolen | data3=2047 | label4=Stará Ľubovňa | data4=2056 | label5=Prievidza | data5=2719 | label6=Žilina | data6=2870 | label7=Sv. Jur | data7=3026 | label8=Pukanec | data8=3207 | label9=Kežmarok | data9=3938 | label10=Trenčín | data10=3949 | label11=Pezinok | data11=4338 | label12=Brezno | data12=4393 | label13=Rožňava | data13=4855 | label14=Modra | data14=5066 | label15=Skalica | data15=5278 | label16=Levice | data16=5914 | label17=Banská Bystrica | data17=5950 | label18=Levoča | data18=6887 | label19=Nitra | data19=7752 | label20=Kremnica | data20=8442 | label21=Trnava | data21=9737 | label22=Prešov | data22=10772 | label23=Banská Štiavnica a Banská Belá | data23=14029 | label24=Košice | data24=21742 | label25=Bratislava | data25=46540 }} == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Kadold]], banský podnikateľ, pukanský komorský gróf (1331{{--}}1345), kremnický komorský gróf (1350{{--}}1360) * [[Šimon Keck]] (* [[1514]] – † [[1556]]), bratislavský [[kanonik]] * [[Juraj Petermann]] (* [[1710]] – † 1792), [[spisovateľ]], [[teológ]] *Zbiško Jozef Karol  (* 1711– † 1774), biskup kninský, posledný spišský [[prepošt]], mecén * [[Karol Lányi]] (* [[1812]] – † [[1856]]), [[historik]], [[polyhistor]], teológ * Bratia Grossmannovci, [[1813]] Gustáv, [[1818]] [[Ľudovít Bohdan Grossmann|Ľudovít Bohdan]] a [[1820]] [[Ladislav Grossmann|Ladislav]], štúrovci * [[Pavol Všudislav Ollík]] (* [[1818]] – † [[1890]]), štúrovec * [[Ján Schwarz]] (* [[1859]] – † [[1946]]), [[advokát]], [[notár]], národovec * [[Samuel Šikeť]] (* [[1863]] - † [[1902]]), [[cestovateľ]], svetobežník * [[Teodor Schwarz]] (* [[1895]] – † [[1980]]), [[lekár]], pediater * [[Július Cibuľka]] (* [[1908]] – † [[1985]]), evanjelický farár * [[Ľudovít Vajdička]] (* [[1907]] – † [[1990]]), evanjelický farár * [[Daniel Kovalovský]] (* [[1911]] – † [[1985]]), hlavný záhradník Arboréta Mlyňany * [[Ľudovít Bakoš_(1919)|Ľudovít Bakoš]] (* [[1919]] – † [[1974]]), vysokoškolský pedagóg, dekan FF UK a verejný činiteľ * [[Ján Králik]] (* [[1921]]), profesor lesníckej školy v Banskej Štiavnici * Pavol Firický (* 1926 – † 2019), profesor Gymnázia v Štúrove, veľká medaila Sv. Gorazda * [[Vojtech Mucha]] (* [[1901]] – † [[1984]]), akademik SAV, lekár * [[Ján Miloslav Bahna]] (* [[1944]] – † [[2024]]), Prof. VŠVU, [[architekt]] * [[Dušan Bakoš]] (* [[1946]]), dekan CHTF STU, [[chemik]] === Pôsobili tu === * [[Martin Bujna]] (* [[1845]] – † [[1923]]), [[evanjelický † farár]], senior, spisovateľ * [[Samuel Kupčok]] (* [[1850]] – [[1914]]), [[botanik]], [[pedagóg]] a veršovník *Gejza Navrátil  (* 1912– † 1984)  ThDr. h. c., rím. kat. kňaz, bratislavský [[kanonik]] * [[Vladimír_Bahna (režisér)|Vladimír Bahna]] (* [[1914]] – [[1977]]), Národný umelec, filmový [[režisér]] *Ondrej Ponický (* 1916 – † 1989), evanjelický farár, senior * [[Andrej Chudoba]] (* [[1927]] – † [[2014]]), spisovateľ * [[Ivan Kadlečík]] (* [[1936]] – † [[2014]]) , spisovateľ * [[Ján Čalovka]] (* [[1936]] – † [[2011]]), [[dizajnér]] * [[Ľubomír Vajdička]] (* [[1944]]), Prof. VŠMU, divadelný režisér *Ján Chrapan (* [[1936]] – † [[2011|2016]]), Prof., [[Slovensko|slovenský]] [[Jadrová fyzika|jadrový fyzik]], radioekológ, [[vysokoškolský pedagóg]] == Literatúra == * Ján Zamboj: Pukanec, Vydavateľstvo Osveta, n.p. Martin, 1975 * Milan Hlôška, [[Andrej Chudoba]]: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.pukanec.sk/index_aktuality.php?id=1226&r=1 |dátum prístupu=2011-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120123050935/http://www.pukanec.sk/index_aktuality.php?id=1226&r=1 |dátum archivácie=2012-01-23 }}</ref> * Mgr. Michal Bernát, PhD. : PUKANEC, Slobodné kráľovské banské mesto, Vydal: Obec Pukanec, Tlač: Varínska tlačiareň, Náklad: 1000 ks, 2025 ISBN: 78-80-570-7234-8 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.terrabanensium.sk/terra/index.htm Občianske združenie TERRA BANENSIUM - ZEM BANÍKOV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130108094730/http://www.terrabanensium.sk/terra/index.htm |date=2013-01-08 }} * [http://www.svetobeznik-samuel-siket.sk Pukanská historická spoločnosť]- Občianske združenie Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Pukanec| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] fvq8qw1l3kjaccyy9y4jwsj9htw036u 0 29016 8218583 8198532 2026-05-23T15:33:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kamenica nad Hronom | Iné názvy = | Obrázok = Esztergom - Garam.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kamenica nad hronom-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.830833 | Zemepisná dĺžka = 18.726944 | Nadmorská výška = 116 | Prvá zmienka = 1320 | Starosta = František Párkanský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 65 | Kód = 503231 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = obec@kamenicanadhronom.sk | Telefón = 036/753 42 70, 036/ 753 42 71, 036/ 753 42 72 | Fax = 036/753 42 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kamenicanadhronom.sk | Commons = Kamenica nad Hronom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kamenica nad Hronom''' ({{vjz|hun|''Garamkövesd''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Dejiny == Oblasť bola osídlená už v [[neolit]]e, ale aj v [[eneolit]]e, v [[staršia bronzová doba|staršej dobe bronzovej]], [[hatvanovská kultúra|hatvanovskou]] a [[maďarovská kultúra|maďarovskou kultúrou]], ďalej v mladšej dobe rímskej a veľkomoravskom období.{{bez citácie}} Dedina pravdepodobne vznikla z južnej časti arcibiskupskej zeme [[Hurty]]. Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1320]] (villa Kuesd), keď spolu s mlynom prešla z vlastníctva ostrihomských [[Augustiniáni|Augustiniánov]] do rúk [[Ostrihomská kapitula|Ostrihomskej Kapituly]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenica Nad Hronom {{!}} Garamkövesd község|url=https://kamenicanadhronom.sk/historia/|dátum prístupu=2020-04-07|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407123607/https://kamenicanadhronom.sk/historia/|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Na začiatku [[14. storočia]] tu žilo 34 poddaných, „iobbagiones“. Ako farnosť je spomínaná v roku [[1397]].{{bez citácie}} <br>Do tureckého obdobia bola prekvitajúcou obcou. Patrila do ostrihomského [[sandžak]]u, o čom svedčí turecký daňový súpis z roku [[1570]]. Obec mala 25 domov. Na základe [[Vašvársky mier|Vašvárskeho mieru]] ([[1664]]), obec naďalej ostala v Novozámockom [[ejálet]]e. O tom svedčí ďalší daňový súpis z roku 1664, v ktorom sa nachádza aj Kamenica nad Hronom pod názvom: Kövezsde. V obci bolo v tom čase 31 domácnosti, jednotlivo 50. Spomína sa aj mlyn, ktorý bol vlastníctvom Hadžiho Hüszejna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenica nad Hronom - História - Okres Nové Zámky - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/kamenicanadhronom/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2020-04-07}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>{{bez citácie}} V roku [[1828]] mala obec 106 domov a 647 obyvateľov. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola pričlenená k Československej republike a 6. novembra [[1938]] k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]].{{bez citácie}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1734]]. V rokoch [[1840]]-[[1842]] bola postavená [[klasicizmus|klasicistická]] veža. Interiér je zaklenutý krížovými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu hodnotné barokové zariadenie zložené z hlavného [[oltár]]a sv. Michala z druhej polovice 18. storočia, stĺpovej architektúry na konkávnom pôdoryse, dvoch bočných oltárov [[Anna (svätica)|sv. Anny]] a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1744]] a [[kazateľnica|kazateľnice]] z rokov [[1733]]-1744.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamenica nad Hronom - Kostol sv. Michala archanjela | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kamenica-nad-hronom-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]], kordónovými rímsami a ukončená nízkou zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Garamkövesd T.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Garamkövesd templom 2.JPG Súbor:Garamkövesd templom 5.JPG|Nápisová tabuľa nad portálom Súbor:Garamkövesd TB.JPG|Interiér kostola </gallery> === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Národná prírodná rezervácia [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|Burdov]] * Prírodná pamiatka [[Kamenický sprašový profil]] Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * [[Chránené vtáčie územie Dunajské luhy]] * Viaceré územia európskeho významu, ako [[Dunaj (územie európskeho významu)|Dunaj]], [[Dolný tok Hrona]] a [[Burdov (územie európskeho významu)|Burdov]] == Doprava == Obcou vedie [[Železničná trať Štúrovo – Bratislava]]. Na miestnej stanici vlaky od roku 1963 nestávajú. V roku 2011 došlo ku koncu staničnej funkcie: Kamenica nad Hronom dostala oficiálny status „dopravne s trvalou výlukou dopravnej služby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gulík | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Kamenica nad Hronom má svoje dni už zrátané | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3882-Kamenica-nad-Hronom-ma-svoje-dni-uz-zratane/ | dátum vydania = 28.2.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = www.vlaky.net | miesto = Slovensko | jazyk = slovenčina }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kamenica nad Hronom| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 0nrfvjpa1k6f224z5hafbomeeoypc56 0 31200 8218889 8073388 2026-05-24T10:07:32Z Marmat564 151363 aktualizácia údajov, rozšírenie článku 8218889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Folklórny festival | Meno festivalu = Hontianska paráda Hrušov | Obrázok = Hontianska parada amfiteater 2018.jpg | Popis = Vystúpenie folkloristov z Hrušova <br/> na amfiteátri z roku 2018 | Typ festivalu = [[folklórny festival]] | Založenie = [[1996]] | Ročník = 29. | Dátum konania = 21.{{--}}22. august [[2026]] | Miesto = [[Hrušov (okres Veľký Krtíš)|Hrušov]] | Web = {{URL|http://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html}} | Organizátor = Obec Hrušov }} '''Hontianska paráda''' je [[Folklór (kultúra)|folklórny]] [[festival]] s medzinárodnou účasťou, ktorý sa koná pravidelne (okrem rokov 2020 a 2021, kedy sa nekonal kvôli [[Pandémia|pandémii]] [[COVID-19|koronavírusu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hontianska paráda nebude ani tento rok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovohrad.sme.sk/c/22682238/hontianska-parada-nebude-ani-tento-rok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-15 | dátum prístupu = 2024-01-30 }}</ref>) v obci [[Hrušov (okres Veľký Krtíš)|Hrušov]] od roku [[1996]]. Najbližší, v poradí 29. ročník sa bude konať [[21. august|21.]]{{--}}[[22. august|22. augusta]] [[2026 na Slovensku|2026]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dedinská špecialita roky ide na dračku. Obec už chystá veľký festival, kde nebude chýbať | url = https://my.sme.sk/novohrad/c/dedinska-speciality-roky-ide-na-dracku-obec-uz-chysta-velky-festival-kde-nebude-chybat | vydavateľ = MY Novohrad | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Marcela | priezvisko = Ballová}}</ref> == Charakteristika festivalu == Dvojdňový festival sa koná počas tretieho augustového víkendu v obci Hrušov. Názov odkazuje na región [[Hont (slovenský región)|Hont]], v ktorom sa obec nachádza. Na začiatku sa predpokladalo, že pôjde o putovný festival po jednotlivých obciach Hontu, avšak pre veľký úspech a investície sa koná len na Hrušove. Priemerná návštevnosť je približne 15{{--}}20 tisíc ľudí počas celého festivalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V piatok štartuje Hontianska paráda- festival, ktorý milujú aj Japonci|url=https://mynovohrad.sme.sk/c/20244809/v-piatok-startuje-hontianska-parada-festival-ktory-miluju-aj-japonci.html|vydavateľ=mynovohrad.sme.sk|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Hontiansku parádu navštívilo aj mnoho predstaviteľov politického a verejného života. Rozpočet festivalu sa v posledných rokoch ustálil na sume približne 130 000€, pričom obec využíva aj ďalšie zdroje financovania, napríklad z Fondu na podporu umenia.<ref name=":2" /> == Program festivalu == Hontianska paráda ponúka od svojho prvého ročníka program na piatich programových úrovniach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hontianska paráda|url=http://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html|vydavateľ=www.hrusov.sk|dátum prístupu=2019-08-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20190827192008/http://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html|dátum archivácie=2019-08-27}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brloš|meno=Ján|titul=Hrušovská pospolitosť. Spoločenský, verejný a duchovný život obyvateľov|vydanie=1.|vydavateľ=Obec Hrušov|rok=2017|isbn=978-80-972950-1-1|strany=429|meno2=Anna|priezvisko2=Brlošová|miesto=Hrušov}}</ref>: === Ukážky tradičných vidieckych prác === Hlavnou odlišovacou črtou Hontianskej parády od iných folklórnych festivalov na Slovensku, ktorých program spočíva najmä na scénickom programe, sú ukážky skoro zabudnutých prác. Miestni obyvatelia predvádzajú roľnícke práce s obilím (ručné kosenie, zvážanie, mlátenie ručne alebo na mláťačke) či pečenie chleba a hrušovských lepníkov v tradičných kamenných peciach. Ďalšími ukážkami prác je pálenie drevenej míle, tesárske a kamenárske práce. V [[10. roky 21. storočia|desiatych rokoch 21. storočia]] pribudli ukážky spracovania [[Konopa siata|konope]] a výroby textílií. Mnohé práce si návštevníci môžu vyskúšať. === Scénický program === Programová skladba sa počas histórie festivalu postupne ustálila. Hlavným pódiom scénického programu je dvojpodlažný kamenno-drevený amfiteáter v podobe hradu. Amfiteáter symbolizuje spojenie moderného a zvykoslovného. V piatok sa večerný program začína vystúpením pozvaných hostí zo Slovenska alebo zahraničia. Nasleduje stály program domácich Hrušovčanov ako tzv. ''Hrušovské generácie'', ktorý je každý rok zameraný na určitú tému z pôvodného ľudového života.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hontianska paráda 2023 | url = https://www.citylife.sk/letny-festival/hontianska-parada-hrusov | vydavateľ = CITYLIFE.SK | dátum prístupu = 2024-08-19 | jazyk = sk}}</ref> Piatkový program zvyčajne ukončuje významné umelecké teleso. Viackrát na doskách hrušovského amfiteátra vystúpili [[SĽUK]] či [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]],<ref name=":0" /> ale aj sólisti ako napr. [[Ján Ambróz]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hontianska paráda 2024 Hrušov - 27. ročník - Hrušov {{!}} Folklorfest.sk: Podujatia na voľný čas a tipy na víkend | url = https://www.folklorfest.sk/15945-hontianska-parada-2024-hrusov-27-rocnik/ | vydavateľ = www.folklorfest.sk | dátum prístupu = 2024-08-19}}</ref> Počas sobotného doobedia a skorého poobedia prebiehajú voľnejšie vystúpenia folkloristov z blízkeho či ďalekého okolia na dvoch miestach, tzv. Lesnej scéne a scéne pri Vežičke, pričom obe sa nachádzajú na hlavnej trase festivalu. Na amfiteátri sa sobotný program odohráva v poobednom a večernom bloku. Stálou súčasťou poobedného programu je prehliadka detských folklórnych skupín (blok Deti a generácie), prehliadka súborov zo zahraničia ([[Maďarsko]], [[Srbsko]], [[Česko]], [[Rumunsko]], [[Turecko]] a i.). Večerný program začínajú tradične program [[Hont (slovenský región)|hontianskych]] obcí. Po tejto časti sa nasleduje vystúpenie pozvaného hosťa (v roku 2024 napríklad [[Štefan Štec]]).<ref name=":1" /> === Remeselníci === V centre dediny sú prítomní [[Remeselník|remeselníci]], ktorí dotvárajú jedinečnú atmosféru festivalu. V priemere ich je približne stovka. Keďže z priestorových dôvodov nie je možné ich počet zvýšiť, obec preferuje výhradne tradičných remeselníkov, najlepšie s možnosťou priamych ukážok tvorby. === Dvory === Od založenia tohto folklórneho festivalu sú špecifikom tzv. dvory. V týchto vyhradených častiach obce prezentujú spolky alebo zoskupenia ľudové materiálne veci alebo pripravujú tradičné pokrmy. Mnohé dvory majú vlastných muzikantov, ktorých úlohou je zabaviť a spríjemniť pobyt návštevníkom. Medzi dvory, ktoré pravidelne usporadúva obec Hrušov patrí Hrušovský dvor, Pufancový, Haluškový, Páleničiarsky či Gazdovský dvor.<ref name=":2" /> Skladba dvorov sa mení: v minulosti mohli návštevníci navštíviť Rozhlasový dvor ([[Rádio Regina]]), Rybársky dvor, Poľovnícky dvor, dvory usporiadaných obcami z regiónu alebo Slovákmi v zahraničí, a pod, k novým dvorom (2019) patrí napríklad Mládenecký dvor, Dvor u starej mamy či Dvor u troch sestier. V posledných rokoch (2010{{--}}2019) je ich počet na Hontianskej paráde okolo 20. === Výstavy === Návštevníci festivalu si môžu pozrieť mnohé výstavy počas programu. K tradičným patrí početná výstava tzv. [[Stacionárny motor|stabilákov]] od miestneho zberateľa Antona Matušova či jedinečná výstava hasičských [[Prilba|prilieb]]. V posledných rokoch (2019) pribudla prezentácia [[traktor]]ov a výstava fotografií slovenských [[Parta (kroj)|párt]]. == Filmografia == V roku 2001 natočila [[Slovenská televízia|STV]] (štúdio Banská Bystrica) pod réžiou Drahomíry Kyslanovej krátkometrážny dokument ''Hontianska paráda'' o 6. ročníku festivalu. == Galéria == <gallery> Hontianska Parada 2003-DSCN3696.JPG|Amfiteáter Hontianska parada 2003-DSC01152.JPG|Práca na poli Hontianska parada 2003-DSC01139.JPG|Pečenie chleba </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bendík | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov festivalu Hontianska paráda Hrušov 1996 - 2015 | vydanie = | vydavateľ = Obec Hrušov | miesto = Hrušov | rok = 2015 | počet strán = 92 | url = | isbn = 978-80-972053-6-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Slovenský folklór]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230627143344/https://www.hrusov.sk/hontianska-parada.html |date=2023-06-27 }} * [https://www.youtube.com/watch?v=10h37B2HwJo Kanál festivalu] na [[YouTube]] {{Folklórne akcie}} {{Súradnice|48.154379|19.091395|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Folklórne festivaly na Slovensku]] [[Kategória:Hrušov (okres Veľký Krtíš)]] avztngw2sc01f9020itpqxntdkhlo2y 0 31485 8218517 8203611 2026-05-23T13:09:05Z Greg217027 295765 /* */ 8218517 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Ružomberok | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Ružomberok | prezývka = Ruža | založený = 1906 | rozpustený = | štadión = [[Štadión MFK Ružomberok|Štadión pod Čebraťom]] | kapacita = 4 876 | majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Fiľo]] | predseda = {{minivlajka|Slovensko}} Ľubomír Golis | tréner = {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Köstl]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 10. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_p1 = | ľavéplece1 =FF6600 | telo1 =FF6600 | pravéplece1 =FF6600 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_p2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =000000 | ponožky2 =FFFFFF }} '''MFK Ružomberok''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Ružomberok]], ktorý bol založený v roku 1906. V sezóne 2005/06 a [[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]] vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a titul majstra v [[Niké liga|slovenskej najvyššej súťaži]] v sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]]. == História == === Začiatky futbalu v Ružomberku (pred rokom 1906) === Pri hľadaní historických materiálov o vzniku futbalu v Ružomberku sa často stretávame s argumentami, že jeho pôvodcami boli prisťahovaní [[Taliansko|talianski]] robotníci. Títo pracovali na výstavbe [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] (1866{{--}}1871) a niektorí z nich sa v Ružomberku natrvalo usídlili. V spomienkach najstarších pamätníkov panovalo presvedčenie, že prvými ľuďmi, ktorých videli hrať na území mesta v mestskej časti [[Rybárpole]] futbal, boli [[Angličania]]. Boli to 14 montéri, ktorí montovali najmodernejšie textilné stroje v ružomberskej textilke. O prvých futbalových krokoch v Ružomberku však píše časopis Liptov z roku 1939, ktorý uvádza, že podnet k hraniu futbalu v Ružomberku dal istý Lipthay, ktorý priniesol z [[Budapešť|Budapešti]] futbalovú loptu. Prvé reakcie k novej športovej hre boli odmietavé a mnohí ju podľa autora článku dokonca zavrhovali. Po čase našla zaujímavá hra mnoho obdivovateľov v radoch rybárpoľskej mládeže, ktorá začala tento druh športu pestovať v kolektíve pomenovanom Faňura. === Prvý klub - Concordia (1906{{--}}1914) === Rozvoju futbalu v meste silne napomáhali spomenutí talianski usadlíci, ktorí v spolupráci s občanmi mesta založili prvý futbalový oddiel s názvom [[Concordia Ružomberok|Concordia]]. Stalo sa tak v roku 1906. Zakladateľom klubu bol [[Štefan Mudrončík]], aktívny hráč, ktorý pracoval v textilke ako podnikový archivár. Prvým tajomníkom klubu bol [[František Ivankovič]]. Aktívnymi hráčmi klubu boli Martin Horváth, brankár Jozef Gromnica, František Kačvara, Ján Gromnica, Vrchoslav Vyskočil, Bedrich Daneš, Štefan Mudrončík, Samueli, ako aj celý rad bratov - Wetlerovci, Petrákovci, Podhorskí, Šipošovci. Klub hrával na ihrisku pri bývalej Slovenskej papierni na ihrisku zvanom Execirák, na ktorom cvičievalo vojsko z priľahlých vojenských barakov. Prvým dresom boli čierno-biele pásikované tričká a čierne trenírky. Šatne klubu sa nachádzali v hostinci pomenovanom po majiteľovi Tyroler (pri rieke Revúca). Miestnosti v reštaurácii Pribiš slúžili za klubovňu tak hráčom ako aj funkcionárom (už neexistujúca budova oproti bývalému hotelu Savoy). Poobliekaní hráči chodievali Poľnou cestou, nazývanou tiež Cigánskou a úzkou uličkou popri lesníckom internáte sa dostávali na ihrisko Execirák. Počas trvania zápasu boli v činnosti dve pohyblivé pokladne a kontrolná služba. Počet divákov sa pohyboval od 500 do 700. === ŠK Viktória Ružomberok (1918{{--}}1926) === Vypuknutím [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] nastal neodvratný zánik klubu Concordia Ružomberok, lebo mladí hráči boli povolávaní na front. Výstroj klubu sa počas vojny stratila a po vojne nebolo organizátora, ktorý by obnovil zašlú slávu klubu. Na druhej strane to ani nebolo potrebné, lebo v čase keď ešte zúrila vojna, zišli sa chlapci z rybárpoľskej strojárne, aby pod vedením "otca klubu" Eduarda Stančoka založili nový futbalový klub - československý športový klub Viktória Ružomberok-Rybárpole. Prvým prezidentom klubu, ktorý vznikol 1. mája 1918 sa stal Jozef Gromnica, známy brankár zaniknutého klubu Concordia, pokladníkom Eduard Stančok a kapitánom bol Štefan Slimák. Medzi odchovancov klubu okrem iného patrí nezabudnuteľný Eduard Kardoss, ktorý ako brankár Viktórie, neskôr [[Slávia TU Košice|Slávia Košice]], [[ŠK Bratislava]] a reprezentačného mužstva ČSR (Pláničkov nástupca) neraz preslávil rodné mesto v ťažkých medzinárodných stretnutiach. Prvým súperom Viktórie bola [[ŠK Žilina]], zápas sa skončil víťazstvom Žilinčanov v pomere 2–0. Klub fungoval v ťažkých materiálnych podmienkach. Prvé dresy boli páskované zeleno-biele a na ich zakúpenie bolo potrebné usporiadanie majálesu, ktorého výťažok bol použitý na výstroj pre 11 hráčov. Viktória nachádzajúca sa v blízkosti Stredoslovenskej župy na [[Vrútky|Vrútkach]] bola nepochopiteľne zaradená do Východoslovenskej župy a tým sa podstatne zvýšili náklady. Na zápasy sa cestovalo len osobným vlakom a tak napr. na zápas s [[ŠK Užhorod]] bolo potrebné cestovať veľmi zavčasu, domov sa vracalo až v pondelok nad ránom a hneď sa nastupovalo aj do práce. Okrem finančných problémov sa hráči stretávali aj s ťažkosťami pri ubytovaní. V spomínanom [[Užhorod|Užhorode]] napríklad nocovali pod plotom, ale napriek únave zápas vyhrali 2–0, pričom Ondrej Milec dal gól z polovice ihriska. Nadšenci vypomáhali klubu neraz zo svojich úspor, alebo výplaty. Neraz, len čo sa oženili, museli na nátlak svojich manželiek prestať v klube pracovať. Po vybudovaní ihriska "Pod Paračkou" pri železničnej trati sa Viktória presťahovala na ihrisko, ktorého majiteľom bola [[ŠK Makkabea]]. Nájomné za ihrisko na jeden zápas bolo 200 korún a pri medzinárodnom zápase 500 korún. Zaujímavosťou je, že plagáty na každý zápas maľoval hráč Eugen Kardoss. Namaľovaný plagát bol vložený do rámu s držadlami a hráči zoradení na bicykloch prechádzali po frekventovaných uliciach mesta a obytných štvrtiach. Veľký dôraz sa kládol na životosprávu. Deň pred zápasom bol zakázaný vstup do hostincov a požívanie liehových nápojov. Niektorí hráči sa aj tak tajne schádzali U Fullov a z opatrnosti sedávali vo zvláštnej izbičke pri otvorenom okne. Pri náhlom príchode otca klubu Eduarda Stančoka, povyskakovali von oknom. Previnilci boli oznámení kapitánovi mužstva Štefanovi Slimákovi, ktorý trestal zákazom štartu. === Tri futbalové kluby v meste === V roku 1921 došlo v doraste ŠK Viktória k zvratu. Od materského klubu sa odlúčili niektorí hráči a uzatvorili pod patronátom Remeselníckeho spolku klub pomenovaný [[Union Ružomberok]]. O založenie klubu sa zaslúžili viacerí funkcionári spolku na čele s bývalým majiteľom skladu uhlia Fodorom. Remeselnícky spolok zabezpečil klub po všetkých stránkach, vrátane nových veľmi efektných červeno-bielo pásikovaných tričiek a čiernych trenírok. Tajomníkom klubu bol holič Klein. Klub hrával na ihrisku Pod Paračkou a zanikol v roku 1926. Čoskoro nato zanikol aj ďalší klub - ŠK Viktória, keď z neho odišli viacerí hráči z existenčných dôvodov. Po vytvorení klubu Union vznikol po roztržke so židovskou mládežou klub [[ŠK Makkabea Ružomberok]]. Tým pôsobili na pôde mesta paralelne 3 futbalové kluby. Vedúcimi osobnosťami klubu boli JUDr. Pavol Gál, Dr. Artúr Fischer, Zoltán Fodor, Viliam Neu, Alexander a Armín Straussovci. Za mužstvo hrávali vysokoškoláci, ktorí študovali v [[Praha|Prahe]], ale aj vojaci z miestnej posádky. Mužstvo bolo najsilnejšie v rokoch 1924 až 1925, keď do Ružomberka prichádzali súperi nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Makkabea hrávala na ihrisku Execirák až do roku 1923, kedy majiteľ drevoskladu Emil Klein daroval klubu pozemok pod Paračkou. V roku 1924 hral v Ružomberku [[WAC Budapest]] a neskôr aj [[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]], ktorý vyhral 5–0. O zápas bol veľký záujem, prišli sa pozrieť aj fanúšikovia z [[Košice|Košíc]], [[Lučenec|Lučenca]], [[Šahy|Šiah]] a mnohých ďalších miest. V hľadisku sa tiesnilo 6000 divákov. === ŠK Ružomberok (1927{{--}}1948) === Obdobie rozkvetu a úspechov prišlo so vznikom klubu [[ŠK Ružomberok]]. Rok založenia klubu je rozporuplný, podľa novín Slovák bol založený v roku 1924, pamätníci zase tvrdia, že v roku 1926. Faktom je, že stanovy klubu boli schválené ministerstvom vnútra 12. júla 1927. Prvým predsedom klubu bol Amand Kyas. Tak ako je neistý rok založenia, dohady sú i o prvom zápase ŠKR. Podľa niektorých prameňov bol prvý zápas s ŠK Bratislava, ktorý Ružomberok prehral katastrofálne vysoko 0–16. Noviny zasa uvádzajú prvý zápas s [[DVS Trenčín]] s údajným výsledkom 2–3. V roku 1928 postúpil klub do I.A triedy Stredoslovenskej župy, ale hneď v nasledujúcej sezóne nemal dostatok hráčov a zostúpil, do súťaže sa vrátil až v roku 1932. Do Ružomberka začali prichádzať aj známe zahraničné mužstvá, napr. vychýrený Ferencvároš Budapešť, [[Brigitenaur Wiener]] a pod. Koncom tridsiatych rokov postúpil Ružomberok do ligy a hneď si vyslúžil prezývku šťuka ligy. Umiestnil sa na 5. mieste za ŠK Bratislava, FC Vrútky, AC Považská Bystrica a Slávia Prešov. Za Ružomberkom sa umiestnili [[Spartak Trnava|TŠS Trnava]], [[TTS Trenčín]], ŠK Žilina, [[VAS Bratislava]], [[AC Spišská Nová Ves]], ZTK Zvolen a DSK Bratislava. Najvyššiu súťaž hral klub aj v ďalších 3 sezónach. V sezóne 1941/42 sa umiestnil na deviatom mieste, 1942/43 na siedmom a 1943/44 opätovne na deviatom. Kapitánom mužstva bol Pribil, ďalšími hráčmi boli Weisz, Vyskoč, Bačkor, Slniečko, Šupák, Čech, Hromádka, Mecko, Heger, Hrivnák, Havran, Benko, Velebný, [[Viktor Tegelhoff|Tegelhoff]], Kmeť, Stránovský, Héthy. ŠKR hrával najskôr na ihrisku pod dnešným Liptovským múzeom a neskoršie na ihrisku pri gymnáziu (tzv. ružomberská sahara). Po skončení [[Druhá svetová vojna|vojny]] v roku 1945 hral ŠK Ružomberok v júli kvalifikačný zápas o postup do 1. československej ligy s [[FC Tatran Prešov|PTS Prešov]]. Prvý kvalifikačný zápas sa skončil po veľkých problémoch so zostavou (nastúpilo 6 dorastencov a dokonca jeden veterán) domácou prehrou Ružomberka 1–4, čím Ružomberok definitívne na dlhé obdobie z najvyššej súťaže vypadol. === RAC Ružomberok === Počas existencie ŠK Ružomberok došlo k založeniu [[Ružomberský atletický klub|Ružomberského atletického klubu]] (RAC) v Rybárpoli. V roku 1935 bol jeho predsedom Bedrich Lukášik. Tento oddiel kráčajúci v šľapajach slávnej ŠK Viktória hrával svoje zápasy na ihrisku ŠK Makkabea. Po krátkej existencii RAC sa území mesta objavil ďalší konkurent vychýreného ŠKR, keď v opäť v textilke vznikol [[ŠK RTZ Rybárpole]]. Klub sa nešpecializoval len na futbal, ale organizoval aj zimné športy, tenis, stolný tenis, volejbal, hokej. V začiatkoch stál na čele oddielu Július Duchoň. V ŠK RTZ hrával aj [[Alojz Obtulovič]], ktorý sa neskôr stal skúseným medzinárodným rozhodcom [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. S pribúdajúcim časom rástla rivalita medzi úspešnejším ŠKR a mladšími kolegami z ŠK RTZ, ktorá pokračovala aj v povojnových rokoch. === Vznik Sokol SBZ Ružomberok (1948{{--}}1953) === Po skončení 2. svetovej vojny sa ŠK RTZ Ružomberok snažili dostať do čela ružomberského futbalu. Nakoniec to nebolo až také ťažké. ŠK Ružomberok nenadviazal na predchádzajúce úspešné roky. Po roku 1946 sa v ružomberskej textilke vytvorili dobré podmienky aj pre športovcov a vtedy hrali futbalisti majstrovské zápasy v divízii. Už v roku 1947 RTZ nebezpečne ohrozovali ŠKR. Po 10. kole boli dokonca ne čele pred ŠK Liptovský Mikuláš, ŠK Púchov, Šk Dubnica, ŠK Ružomberok a ďalšími. Ale futbalisti RTZ nepodávali vyrovnané výkony a na konci ročníka bol víťazom súťaže rival ŠK Ružomberok. V roku 1947 RTZ na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zmenil názov na SBZ Rybárpole. V roku 1948 našli po rokoch rivality funkcionári SBZ a ŠKR spoločnú reč a založili organizáciu [[Sokol SBZ Ružomberok]]. Hneď prvá sezóna po zlúčení bola úspešná, keď Ružomberok v súťaži valcoval svojich súperov neraz aj dvojciferným rozdielom ([[Slovena Trenčín]] 10–1). O postup do národnej ligy prišiel Ružomberok vďaka reorganizácii súťaží. V ďalšej sezóne sa Ružomberku opäť darilo výborne, najväčšieho rivala ročníka porazil Ružomberok doma 4–1 a zdalo sa, že o postupujúcom je rozhodnuté. Vedúci Ružomberok, ale prehral prekvapujúco na ihrisku Čadce 3–5 a postupoval Púchov. V tomto období hrali v Ružomberku aj prvoligové pražské S. [[AC Sparta Praha]] dokonca prehrávala po prvom polčase 0–1, ale v druhom polčase po zlepšenej hre dosiahla víťazstvo 4–1. Aj štart ďalšieho pražského mužstva pútal v Ružomberku veľkú pozornosť a [[SK Slavia Praha]] dala víťazný gól na 3–2 až v 87. minúte zápasu. === Iskra Ružomberok (1953{{--}}1957) === V roku 1949 sa intenzívne začalo pracovať na príprave výstavby štadióna vo Veľkom Políku a od roku 1950 už prebiehali práce na výstavbe všešportového areálu. Ružomberok sa v ďalších rokoch snažil prebojovať do vyššej súťaži, ale napriek solídnym výsledkom sa to nepodarilo. V roku 1953 sa zo Sokola SBZ stala [[Iskra Ružomberok]]. Ružomberok sa stal majstrom kraja a účastníkom 2. ligy. Ružomberok v súťaži nezačal dobre a navyše doma s [[ČH Brno]] prehral katastrofálne 2–8. Vtedy za Brno hrávali aj hokejoví reprezentanti [[Augustin Bubník|Bubník]] (dal 4 góly) a Danda. Až po 4. kole získala Iskra prvé body po víťazstve s Košicami. V roku 1954 sa už začalo hrať na novom štadióne, aj keď nebol celkom dobudovaný. Ružomberok pokračoval v nepresvedčivých výkonoch a po domácom zápase s Gottwaldovom to nevydržali domáci fanúšikovia a po incidente bolo domáce ihrisko okamžite zavreté a zápasy musel hrávať v Liptovskom Mikuláši. Ružomberok sa napriek tomu udržal v súťaži, ale najbližší domáci zápas odohral až 17. apríla 1955. Ružomberok v tomto roku dosahoval slabé výsledky a vypadol z 2. ligy, čo vyvolalo veľkú kritiku verejnosti. Hlavnou príčinou neúspechu bol odchod veľkého počtu hráčov. === TJ Ružomberok (1958{{--}}1993) === Frustrácia viacerých hráčov a funkcionárov spôsobila vznik ďalšieho mestského klubu Slovan Ružomberok, ktorý hral na Lazinách. Po krátkej samostatnej existencii obidvoch klubov došlo opäť k zlúčeniu pod názvom [[TJ Ružomberok]]. Ružomberok v v ročníku 1958/59 dosahoval dobré výsledky a skončil hneď za Banskou Bystricou. Za zmienku tiež stojí víťazstvo nad účastníkom 1. ligy v NDR, mužstvom SC Fortschritt 3–0. Mužstvo postúpilo až v roku 1962, kedy po víťazstve vo Fiľakove pripravili Ružomberčania futbalistom búrlivé privítanie v uliciach mesta. Po ďalšej sezóne sa Ružomberok s najvyššou súťažou opäť rozlúčil. V ďalších rokoch prišla stagnácia, pokles ešte o súťaž nižšie. Oživenie prišlo až od roku 1968, kedy sa stabilizoval aj káder. V tom období tvorili zostavu Páleník, Melichar, Čačo, Házelmajer, Urban, Polák, [[Ján Haspra|Haspra]], Sirotiak, Családi, Bandík, Pleva, Toma, Chmúra, Milan Červík z Jasenovej, Pišoja, Sýkora. V sezóne 1969/70 sa Ružomberok po víťazstve 1–0 v Dolnom Kubíne stal účastníkom Slovenskej národnej ligy. === Príchod Milana Fiľa (1993{{--}}súčasnosť) === [[Súbor:Štadión MFK Ružomberok.jpg|thumb|Štadión MFK Ružomberok]]V rokoch 1993 sa Ružomberok prebojoval do 2. slovenskej ligy a v roku 1997 pod vedením trénera [[Vladimír Rusnák|V. Rusnáka]] až do najvyššej slovenskej súťaže (v tom období [[Mars superliga 1997/1998|Mars Superliga]]), kde hrá aj v súčasnosti. Impulzom pre postup do najvyššej súťaže bol aj návrat klubovej legendy, bývalého česko-slovenského reprezentanta, [[Viliam Hýravý|Viliama Hyravého]], okolo ktorého sa vyformoval kvalitný tím, s ofenzívnym herným štýlom, hrajúci až na 3 útočníkov. V prvej sezóne sa umiestnil na 11. mieste so ziskom 36 bodov a skóre 35:49. Najväčší úspech dosiahol klub v sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]], kedy sa stal víťazom Slovenského pohára a zároveň získal titul majstra Slovenska. V ďalšej sezóne nasledovalo účinkovanie v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]]. Po vyradení [[Švédsko|švédskeho]] majstra [[Djurgarden IF]] (0–1, 3–1) nasledovalo hladké vypadnutie zo súťaže s [[PFK CSKA (Moskva)|CSKA Moskva]] (0–3, 0–2). Klub momentálne pôsobí pod názvom MFK Ružomberok. == Štadión == Futbalový klub pôsobí na štadióne Pod Čebraťom, veľkosť hracej plochy je 105x68 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} Klub {{!}} ŠTADIÓN, VSTUPENKY A CENNÍK UT|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=stadion-a-vstupenky|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> V tomto priestore hráva svoje zápasy klub od roku 1955, ale v minulosti sa futbal v Ružomberku hrával na viacerých ihriskách. Prvý futbalový klub Concordia využíval ihrisko oproti bývalým zberným surovinám, ktoré bolo známe pod názvom "Execirák".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} Klub {{!}} Storočnica RK futbalu|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=storocnia-rk-futbalu|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> == Zaujímavosti == ==== Jozef Vengloš ==== Z MFK Ružomberok je spojené aj meno [[Jozef Vengloš]], ktorý sa v Ružomberku narodil, ale aj vyrastal a pôsobil v mládežníckych výberoch až do roku 1954.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=doc. PhDr. Jozef Vengloš|url=https://www.fchpt.stuba.sk/sk/diani-na-fchpt/aktuality/doc.-phdr.-jozef-venglos.html?page_id=4489|vydavateľ=www.fchpt.stuba.sk|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref> ==== Otec a syn Hasprovci ==== Z ružomberským klubom je úzko späté meno Ján Haspra. Už v druhej polovici šesťdesiatych rokov pôsobil ako hráč Ján Haspra starší, ktorý následne počas 2 dekád viedol niekoľkokrát team mužov, ale dlhé roky pôsobil aj pri mládežníckych výberoch. Niečo podobné s a podarilo aj jeho synovi. [[Ján Haspra]] mladší pôsobil, podobne ako jeho otec, najskôr v drese Ružomberka, do roku 1995. Neskôr pôsobil na viacerých pozíciách pri mládežníckych tímoch a 2 roky úspešne viedol aj prvý team MFK Ružomberok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Už bývalý ružomberský tréner Ján Haspra ml.: Jedno z najkrajších období v mojom živote|url=https://sport.aktuality.sk/c/499586/uz-byvaly-ruzombersky-trener-jan-haspra-ml-jedno-z-najkrajsich-obdobi-v-mojom-zivote/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Media|priezvisko=s.r.o}}</ref> == Športové úspechy == ==== Úspechy pred rokom 1993 ==== *5. miesto v 1. slovenskej lige (1940/41) ==== Úspechy po roku 1993 ==== *1x [[Fortuna liga|Majster Slovenska]] (2005/06) *2x víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (2005/06, 2023/24) *1x účasť v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] (2006/07) *2x účasť v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] (2001/02, 2006/07) *3x účasť v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]] (2017/18, 2019/20, 2020/21) *5x finalista Slovenského pohára (2x víťaz) *4x 3. miesto v 1. slovenskej lige == MFK Ružomberok v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FC Belshina Bobruisk]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Troyes AC]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|6}} | align="center" |'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2006/07]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Djurgarden IF Fotboll|Djurgarden]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[CSKA Moskva]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 2006/2007|2006/07]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Club Brugge KV|Club Bruggy]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Vojvodina]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Nórsko}} [[SK Brann]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Everton FC|Everton]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|0|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |'''{{ku|0|4}}''' |- |2020/21 |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Servette Ženeva]] | |{{ku|0|3}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Servette-Ružomberok 2021 History {{!}} Line-ups {{!}} UEFA Europa League|url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2030279--servette-vs-ruzomberok/lineups/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> |'''{{ku|0|3}}''' |- |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]] |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |'''{{ku|1|5}}''' |- |rowspan=2|[[Európska liga UEFA 2024/2025|2024/25]] |rowspan=2|[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" |{{ku|5|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|5|3}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|0|3}}''' |- |rowspan=2|[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|2024/25]] |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Hajduk Split]] | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' |- |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Noah]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |'''{{ku|3|4}}''' |} == Aktuálna súpiska == === Hráči<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} A-tím {{!}} Súpiska {{!}} A-tím 2021/2022|url=https://www.mfkruzomberok.sk/soupiska.asp|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=12. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Ťapaj]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Alexander Mojžiš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Ján Maslo]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Oliver Luterán]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Mário Mrva]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Lichý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Jakub Rakyta]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Kristóf Domonkos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Regáli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Samuel Šefčík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Kochan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matej Madleňák]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Tomáš Bobček]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Štefan Gerec]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adrián Macejko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adam Tučný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Martin Boďa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Fabiš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Gabriel Halabrín]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Krištof]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Michal Dopater]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Marek Zsigmund]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Marko Kelemen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Alexander Selecký]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Jakub Luka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Malý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Tomáš Frühwald]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Ivan Krajčírik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=38|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Viktor Úradník]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=63|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adam Morong]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} A-tím {{!}} Realizačný tím|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=realizacny-tim|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> === {| class="wikitable" !style="color:black; background:#F15E2A;"|Pozícia !style="color:black; background:#F15E2A;"| |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Struhár |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Tomko |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Jozef Kapláň |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Hajdúch]] |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Adamčiak |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}} Matej Šavol |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}} Ingrida Nagyová |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Ingrida Nagyová |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} MUDr. František Rigo |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} MUDr. Tibor Letko |} == Slávni hráči == {{SVK}} [[Maroš Klimpl]], {{SVK}} [[Dušan Švento]], {{SVK}} [[Marián Had]], {{SVK}} [[Ján Mucha]], {{SVK}} [[Marek Sapara]], {{SVK}} [[Ľuboš Hajdúch]], {{SVK}} [[Erik Jendrišek]], {{CZE}} [[Jan Nezmar]], {{CZE}} [[Josef Dvorník]], {{SVK}} [[Igor Žofčák]], {{SVK}} [[Roland Števko]], {{SVK}} [[Róbert Rák]], {{SVK}} [[Juraj Kucka]], {{SVK}} [[Peter Babnič]], {{SVK}} [[Jozef Vengloš]], {{SVK}} [[Viliam Hyravý]], {{SVK}} [[Viktor Tegelhoff]], {{SVK}} [[Jozef Vengloš]] {{CZE}} [[Jiří Basl]], {{CZE}} [[Oldřich Velebný]], {{BRA}} [[Luis Fabio Gomes]], {{SVK}} [[Aladár Breyer]], {{SVK}} [[Pavel Belluš]], {{SVK}} [[Ján Haspra st.]], {{SVK}} [[Jozef Chmúra]], {{SVK}} [[Anton Škorupa]], {{SVK}} [[Dušan Vierik]], {{SVK}} [[Ľubomír Páleník]], {{SVK}} [[František Lechman]], {{SVK}} [[Daniel Dančo]], {{SVK}} [[Anton Šiška]], {{SVK}} [[Eduard Kardoss]], {{SVK}} [[Igor Frič]], {{SVK}} [[Ivan Hvolka]], {{SVK}} [[František Mikuláš]], {{SVK}} [[Ferdinand Kardoss]] ,{{SVK}} [[Jozef Gromnica]], {{SVK}} [[Alojz Obtulovič]], {{SVK}} [[Vladislav Zvara]], {{SVK|SVK = SVK}} [[Ján Maslo]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[MFK Ružomberok (ženy)]] == Literatúra == * [http://www.futbalruza.sk/files/0506p100.pdf Storočnica ružomberského futbalu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928045922/http://www.futbalruza.sk/files/0506p100.pdf |date=2007-09-28 }} == Externé odkazy == * [http://www.mfkruzomberok.sk/ oficiálna stránka klubu] * [https://www.facebook.com/MfkRuzomberok oficiálna FB stránka klubu] * [https://www.facebook.com/Concordia1906 oficiálna FB stránka fanúšikov Concordia 1906 - Ružafans] * [https://www.facebook.com/groups/Forumruzomberskychfanusikov Fórum ružomberských fanúšikov na FB] * [http://www.orangewhite.7x.cz/ stránka skupiny fanúšikov Orange White Division] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112080327/http://orangewhite.7x.cz/ |date=2012-01-12 }} * [http://www.youtube.com/ruzafanssk Youtube video kanál Concordia 1906 - Ružafans] * [http://www.youtube.com/OWDFANS Youtube video kanál Orange White Division] {{Ružomberok}} {{Futbalisti MFK Ružomberok}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:MFK Ružomberok]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1906]] 8sjvp9eszx7txpaex07yqfibakdo344 0 33366 8218640 8210966 2026-05-23T19:26:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218640 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol |Názov kostola=Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha |Druh kostola=Metropolitná katedrála |Štát=Česko |Štát typ=Republika |Mesto=Praha |Mesto typ=Mesto |Mestská časť=[[Hradčany (Praha)|Hradčany]] |Cirkev=[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |Náboženstvo=[[Kresťanstvo]] |Provincia=[[Česká cirkevná provincia]] |Diecéza=[[Pražská arcidiecéza]] |Farnosť=[[Rímskokatolícka farnosť Praha-Hradčany]] |Dĺžka=124&nbsp;<ref name="pis"/> |Šírka=60&nbsp;<ref name="pis"/> |Výška hlavnej lode=33 |Architekt=[[Matej z Arrasu]]<br>[[Peter Parler]] |Sloh=[[Gotika]], [[Novogotika]] |Portál1=Česko}} [[Súbor:Prague st Vitus Easter ringing 2012.ogg|náhľad|Veľké zvonenie na sviatok [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania Pána]] 2012]] '''Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha'''<ref name="pis">[http://www.praguewelcome.cz/cs/informace/o-praze/pamatky/top-10-prazskych-pamatek/30-sv-vit-vaclav-a-vojtech-katedrala.shtml Sv. Vít, Václav a Vojtěch - katedrála]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Pražská informační služba</ref>, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou [[Praha|Prahy]]. Do roku [[1997]] bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál [[Miloslav Vlk]] svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie. Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: [[Svätý Vít|Vítovi]], mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu [[Svätý Václav|Václavovi]], ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a [[Svätý Vojtech|Vojtechovi]], druhému pražskému biskupovi. == Rotunda == [[Súbor:Praha Veitsdom 2003.jpg|vpravo|náhľad|Západné dvojvežové priečelie katedrály]] Prvý kostol, zasvätený svätému Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom [[Sasko|Sasku]], založilo knieža [[Svätý Václav|Václav]]. Kruhová románska [[rotunda]] s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch [[10. storočia]] a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža [[Břetislav I.]] z [[Gniezno|Gniezna]] preniesol i ostatky [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]]. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri [[Apsida (architektúra)|apsidy]], dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení [[Pražská arcidiecéza|pražského biskupstva]] v roku [[973]] sa stala katedrálnym kostolom biskupským. Spolu s kostolom Panny Márie a sv. Juraja tvorila rotunda prvú kamennú architektúru hradu.<ref name="skoda">{{Citácia knihy | priezvisko = Škoda | meno = Eduard | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | odkaz na autora3 = | titul = Pražské svatyně | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7277-098-5 | kapitola = | strany = | jazyk = česky}}</ref> == Bazilika == Břetislavov syn a nástupca knieža [[Spytihněv II.]] dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku [[Bazilika|baziliku]] sv. Víta, Vojtecha a Panny Márie.<ref name="skoda" />. Stavba začala v roku [[1060]]<ref name="skoda" /> a po [[požiar]]i, ktorý už hotové dielo postihol v roku [[1091]], bola definitívne dokončená v roku [[1096]]. K roku [[1074]] je pri kostole zmieňovaná krypta sv. Kozmu a Damiána.<ref name="skoda" /> Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených [[chór (priestor pri oltári)|chórov]] (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku {{m|70|m}} a šírku {{m|35|m}}. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov. == Katedrála == [[Súbor:Prague 2006-11 054.jpg|vľavo|náhľad|Svätovítska katedrála tvorí výraznú dominantu Hradčan]] Základný kameň ku [[Gotika|gotickej]] katedrále bol položený za účasti kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]], jeho synov [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] a [[Ján Henrich Luxemburský|Jána Henricha]], arcibiskupa [[Arnošt z Pardubíc|Arnošta z Pardubíc]], duchovenstva, šľachty a rytierstva [[21. november|21. novembra]] [[1344]]. Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ [[Matej z Arrasu]], majster povolaný z [[pápež]]ského [[Avignon]]u vystaval počas ôsmich rokov (1344{{--}}[[1352]]) časť prízemného chórového záveru; na neho nadviazal [[Petr Parléř]] zo švábskeho [[Schwäbisch Gmünd|Gmündu]], ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. [[1371]]{{--}}[[1376]]) a oporný systém (v r. 1371{{--}}[[1385]]). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. [[1392]] základný kameň k chrámovej lodi a v r. [[1396]] k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia. Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní [[Pražský hrad|Pražského hradu]] [[Husiti|husitmi]] v r. [[1421]] poškodený, množstvo [[oltár]]ov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]] boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. [[1509]]{{--}}[[1511]]), ale v stavbe sa nepokračovalo. [[Súbor:PragueCathedral02.jpg|vpravo|náhľad|Oporný systém katedrály]] V roku 1[[541]] bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. [[1619]] chrám [[protestant]]mi vyplienený a zmenený na modlitebňu. V roku [[1673]] bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] a položené základy [[barok]]ovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruským]] [[delostrelectvo]]m počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] v roku [[1757]]. V roku [[1861]] začala svoju činnosť ''Jednota pre dostavbu chrámu'', ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch [[1873]]{{--}}[[1929]] chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. [[1871]], po ňom do r. [[1899]] ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert. == Rozmery chrámu == [[Súbor:Praha, Pražský hrad, JZ strana katedrály SV Víta.jpg|vľavo|náhľad|Južná časť katedrály]] * Dĺžka chrámu: {{m|124|m}} * Najväčšia šírka v krížovej lodi: {{m|60|m}} * Najväčšia šírka v západnom priečelí: {{m|37.5|m}} * Výška chrámu do klenby: {{m|33|m}} * Výška priečelných veží: {{m|82|m}} * Výška hlavnej južnej veže: {{m|96.6|m}} * Výška vyhliadkovej ochodze: {{m|58|m}} (287 schodov) * Priemer ružice v západnom priečelí: {{m|10.4|m}} == Exteriér chrámu == [[Súbor:Cathedrale_Saint-Guy_Prague_facade_sud_mosaique_Jugement_dernier.jpg|náhľad|Mozaika s výjavom ''Posledného súdu'']] Na západnom priečelí katedrály, tvorenom dvojicou štihlych veží, sa nachádza štrnásť sôch svätcov a sochy českého kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] a prvého pražského arcibiskupa [[Arnošt z Pardubíc|Arnošta z Pardubíc]]. Ružicové okno (z r. [[1921]]) nad portálom s priemerom {{m|10|m}} zachytáva tému ''Stvorenia sveta''. Na oboch vežiach, po stranách ružice, sú [[reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] Vojtecha Suchardu z r. [[1929]] a portréty budovateľov chrámu. V troch portáloch priečelia je osadených štvoro bronzových dverí a reliéfy sochára [[Otakar Španiel|Otakara Španiela]] podľa návrhu maliara Vratislava Huga Brunnera. Na stredných dverách sú výjavy zo stavebných dejín chrámu, na ľavých zo života [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]], na pravých zo života [[Svätý Václav|sv. Václava]]. V južnom priečelí chrámu z III. nádvoria je slávnostný vchod tvorený tzv. Zlatou bránou. Je ozdobená unikátnou gotickou mozaikou talianskeho typu s tematikou ''Posledného súdu'' s vyobrazením kráľa Karola IV. a jeho štvrtej manželky [[Alžbeta Pomoranská|Elišky Pomoranskej]], ktorá je dielom neznámych majstrov z r. [[1370]]{{--}}[[1371]]. Jej unikátnosť spočíva v prevedení mozaiky, na ktorú bolo použitých okolo milióna sklenených dielikov a kamienkov vo viac ako 30 farebných odtieňoch. Súčasťou vchodu je [[bronz]]ová mreža, zdobená znameniami [[zverokruh]]u z r. [[1955]]. Na tejto strane katedrály sa týči južná chrámová veža, ktorú ako nedokončenú po husitských vojnách z r. [[1419]] dokončili [[Bonifác Wohlmut]] a [[Hans Tirol]] v rokoch [[1560]]{{--}}[[1562]]. Veža sa tiež nazýva veľká zvonová, pretože je miestom zavesenia najväčšieho českého zvonu „Žigmunda“ z roku [[1549]] (hmotnosť 18 t, výška {{cm|303|m}}, dolný priemer {{cm|256|m}}), patriaceho k najväčším zvonom na svete. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Radio Prag: Die Glocken des Veitsdoms - nach 100 Jahren sind sie wieder komplett |url=http://www.radio.cz/de/rubrik/spazier/die-glocken-des-veitsdoms-nach-100-jahren-sind-sie-wieder-komplett |dátum prístupu=2013-03-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120606081202/http://www.radio.cz/de/rubrik/spazier/die-glocken-des-veitsdoms-nach-100-jahren-sind-sie-wieder-komplett |dátum archivácie=2012-06-06 }}</ref> Pochádza zo zvonolejárskej dielne Tomáša Jaroša. == Interiér chrámu == [[Súbor:St Vitus stained glass.jpg|vľavo|náhľad|Chór katedrály s vitrážovými oknami]] '''Kaplnke sv. Ludmily (zv. krstnej)''' dominuje novogotický oltár z r. [[1849]], ktorý projektoval staviteľ Josef Kranner. Socha [[Svätá Ludmila|sv. Ludmily]] z carraského mramoru na oltári od sochára Amanuela Maxa pochádza z r. [[1845]]. Nad barokovou krstiteľnicou zo [[17. storočia]] pri južnej strane kaplnky sa nachádza plastika ''Krst sv. Ludmily'' od Karla Pokorného ([[1935]]). Barokové okno navrhol [[Max Švabinský]] na námet ''Zoslanie Ducha svätého'' (v r. [[1934]]{{--}}1935). Max Švabinský je rovnako autorom mozaiky ''Krst Kristov v Jordáne'' z r. [[1953]]. Najvzácnejšími umeleckými dielami '''kaplnky Božieho hrobu''' sú na východnej strane umiestnený obraz ''Pochovávanie Krista'' od talianskeho majstra z okruhu [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Michelangela Carravaggia]] a na západnej stene obraz ''Svätá Mária Magdaléna'' od [[Aurelio Lomi|Aurelia Lomiho]] (okolo r. [[1600]]). Ústredným miestom '''Thunovskej kaplnky''' je oltár s [[rokoko]]vým nadstavcom zachytávajúcim výjav ''Anjeli s mŕtvym Kristom'' z obdobia okolo roku 1600. Na západnej strane kaplnky sa nachádzajú neskorogotické reliéfy [[Svätá Margaréta z Antiochie|sv. Margity]] a [[Uršuľa (svätica)|sv. Uršule]] zo zlateného lipového dreva. V rohu kaplnky sú umiestnené dvere vedúce do kapitulskej knižnice. '''Házmburská kaplnka''' tvorí prízemie veľkej veže. Na stene kaplnky je umiestnený votívny obraz rodiny cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II. Habsburského]] z r. [[1631]] od Matyáša Mayera. Z kaplnky vedie vstup do veže, k zvonom a k orloju. V južnom krídle priečnej lode najzaujímavejšími artefaktami je osem pozlátených drevených sôch zemských patrónov v nadživotnej veľkosti od hradčanského rezbára Františka Preissa z r. [[1699]] ([[Svätý Václav|sv. Václav]], [[Svätá Ludmila|sv. Ludmila]], [[Svätý Vojtech|sv. Vojtech]], [[Svätý Žigmund|sv. Žigmund]], [[Ján Nepomucký|sv. Ján Nepomucký]], [[Svätý Vít|sv. Vít]], sv. Ivan a sv. Norbert). [[Súbor:Vaclav katedrala Prague 2311.JPG|vpravo|náhľad|Socha sv. Václava]] Prvou kaplnkou za priečnou loďou je '''[[Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)|Svätováclavská kaplnka]]''', ktorá je najvýznamnejšou kaplnkou chrámu. Kaplnka bola postavená [[Petr Parléř|Petrom Parléřom]] na mieste južnej apsidy Václavovej svätovítskej rotundy, v ktorej bolo knieža pochované, v rokoch [[1362]]{{--}}[[1367]]. Kaplnka ako stredisko štátneho svätováclavského kultu, na ktorý kráľ [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]] nadväzoval, sa stala najposvätnejším miestom chrámu i celého Pražského hradu. Bola vyzdobená nádhernou výzdobou úmernou svojmu významu a hrala dôležitú úlohu v korunovačných ceremoniáloch. Bola svedkom voľby [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]] na českého kráľa v r. [[1526]]. Do kaplnky sa vchádza polkruhovým portálom zdobeným figurálnymi výjavmi Judáša, ktorému diabol vytrháva jazyk, a [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] zapierajúceho Krista z rokov 1370 – 1373. Priamo oproti vchodu sa nachádza ústredný oltár postavený v rokoch 1912 – 1913 architektom Kamilom Hilbertom na pôvodných základoch prvotného svätcovho hrobu. Steny oltára sú zdobené doskami z leštených polodrahokamov. Nad oltárom sa vyníma gotická maľba Kalvárie s kľačiacim [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] a jeho poslednou manželkou [[Alžbeta Pomoranská|Eliškou Pomoranskou]]. Spodný pás stien pod rímsou je obložený viac ako 1300 kusmi polodrahokamov českého pôvodu vsadenými do zlatenej omietky. Priestory medzi nimi sú zdobené cyklom nástenných malieb na tému ''Utrpenie Krista'' – dielo neznámeho českého majstra z rokov 1372{{--}}1373. Na vstupnom pilieri kaplnky je zavesený tabuľový obraz, dielo monogramistu IW z r. 1543, znázorňujúci smrť [[Svätý Václav|Václava]] v Starej Boleslavi. Na podokennej rímse pri východnej stene stojí opuková svätcova socha, predstavujúca Václava ako ušľachtilého gotického rytiera. Socha so zvyškami pôvodnej [[Polychrómia|polychrómie]] je dielom kamenárskeho majstra Jindřicha Parléřa z r. 1373. Pozadie sochy tvorí neskorogotická maľba dvoch anjeloch, pridŕžajúcich za postavou sv. Václava plášť. V juhovýchodnom rohu kaplnky je umiestnené sanktuárium (schránka slúžiaca na uloženie sviatosti oltárnej), napodobujúca vrchol gotickej veže. V južnej stene kaplnky sú umiestnené kované dvere z r. 1867, vedúce do tzv. Korunnej komory. Plochy stien pod rímsou sú až po klenbu pokryté nástennými maľbami zachytávajúcimi výjavy zo života sv. Václava, práca dielne vedenej [[Majster litoměřický|Majstrom litoměřickým]] z r. 1509. '''Korunná komora''', miesto uloženia [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je trvale uzamknutá od r. 1867 na sedem zámkov. Aby sa do nej mohlo vstúpiť musí sa na jej otvorenie použiť súčasne všetkých sedem kľúčov, z ktorých každý má iného držiteľa: prezident republiky, predseda Poslaneckej snemovne ČR, predseda Senátu ČR, predseda vlády ČR, dekan Metropolitnej kapituly pri sv. Vítovi, pražský arcibiskup a primátor Prahy. Tradícia siedmich kľúčov vznikla po tom, čo v roku 1791 kráľ [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]] vyhovel žiadosti českých stavov o vrátenie korunovačných klenotov z Viedne do Prahy. Pôvodne boli uložené v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu sa nachádzali v zvláštnej skrini s dvoma zámkami. Kľúče mali dvaja strážcovia pokladu. Časom sa miesto uloženia klenotov menilo, no tradícia siedmich kľúčov ostala zachovaná dodnes. V susedstve kaplnky sv. Václava sa nachádza '''Martinická kaplnka (kaplnka sv. Ondreja)''', ktorej dominujú nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]]. '''Kaplnka sv. Kríža (sv. Šimona a Júdu a sv. Silvestra)''' bola založená Matyášom z Arrasu, ale dokončená Petrom Parléřom. Z kaplnky sa zostupuje do podzemia a do kráľovskej hrobky. V podzemí je dochovávaná '''krypta sv. Kozmu a Damiána''' Spytihněvovej baziliky so zvyškami románskych podperných stĺpov. Posledná úprava '''kráľovskej hrobky''' je dielom architekta Kamila Roškota z r. 1928{{--}}1935. Pozostatky kráľov a členov ich rodín boli umiestnené do nových sarkofágov. Steny i klenbu pokrýva žltozelená mozaika bez ornamentov, na podlahe sú mramorové dosky, ktorých ornament sleduje pôdorys jednotlivých sarkofágov. Hrobka bola slávnostne vysvätená pražským arcibiskupom Karolom Boromejským Kašparom 2.11.1935; posledný antropologický výskum sa konal v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. V nadzemnej časti hrobky v chóre pred hlavným oltárom je umiestnené '''kráľovské mauzóleum''', dielo holandského sochára Alexandra Collina z rokov 1566 – 1589. Mauzóleum objednali [[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] a jeho brat [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand]], dokončiť ho v r. 1590 dal [[Rudolf II. Habsburský|Rudolf II.]] Tumba z bieleho mramoru je zdobená na hornej doske ležiacimi postavami cisára a kráľa [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] († 1564), po pravej ruke so synom [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliánom II.]] († 1576) a po ľavej s manželkou [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annou Jagelovskou]] († 1547). Všetci traja sú v nadzemnej časti mauzólea tiež pochovaní. Po stranách náhrobku sa nachádza sedem sošiek anjelov, v nohách Ferdinanda I. socha vzkrieseného Krista. Bočné steny mauzólea sú zdobené medailónmi a poprsiami českých panovníkov s erbami cisárskych krajín. Okolo celého náhrobku je umiestnená vzácna renesančná železná a tepaná mreža, dielo malostranského zámočníka Jiřího Schmidthammera (pred r. 1552) [[Súbor:Interior of St. Vitus Cathedral Prague 01.jpg|vľavo|náhľad|Z interiéru katedrály]] V susedstve kaplnky sv. Kríža sa nachádza '''kráľovské oratórium''', pochádzajúce z konca 15. storočia. Vo '''Valdštejnskej kaplnke''' sú pri stenách umiestnené gotické náhrobníky staviteľov chrámu, Matyáša z Arrasu a Petra Parléřa. V '''Kaplnke sv. Jána Nepomuckého (Vlašimskej)''' sa v novodobom oltári v zasklenej skrini nachádzajú ostatky [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]]. Na oltári sa nachádzajú poprsia štyroch českých patrónov – sv. Václava, sv. Víta, sv. Vojtecha a sv. Cyrila – tepané zo striebra. Vpravo pri západnej bočnej stene kaplnky sa nachádza náhrobok arcibiskupa [[Jan Očko z Vlašimi|Jana Očka z Vlašimi]] z r. 1370. Nad jeho náhrobkom sa vynímajú tri gotické, pôvodne polychrómované erby Jána Očka – ako olomouckého biskupa, pražského arcibiskupa a kardinála. Ďalšou z kaplniek je '''Saská kaplnka (Sv. ostatkov, Šternberská)'''. V kaplnke sa po stranách nachádzajú opukové gotické náhrobky českých kráľov – [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] a [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Na západnej stene kaplnky sú umiestnené fragmenty gotickej nástennej maľby ''Klaňanie Troch kráľov'' z okruhu [[Majster Theodorik|Majstra Theodorika]]. V závere chóru sa nachádza '''kaplnka Panny Márie (cisárska, sv. Trojice)''' s gotickými náhrobkami – kniežaťa [[Břetislav I.|Břetislava I.]] a [[Spytihněv II.|Spytihněva II.]] Oproti kaplnke sa nachádza náhrobný oltár sv. Víta z r. 1640. '''Kaplnka sv. Jána Krstiteľa''' bola po zrútení muriva v r. 1864 novopostavená v r. 1878. V arkádových výklenkoch oltára kaplnky stoja sochy sv. Jána Krstiteľa, Cyrila a Metoda. Pri bočnej stene sa nachádza náhrobok kniežaťa [[Břetislav II.|Břetislava II.]] a [[Bořivoj II.|Bořivoja II.]] Ďalšou z kaplniek je '''Stará arcibiskupská kaplnka (Pernštejnská)''' s novogotickým oltárom. V rokoch 1793{{--}}1899 bola používaná ako pohrebisko pražských arcibiskupov. Pred kaplnkou je umiestnená monumentálna plastika sochára [[Josef Václav Myslbek|Josefa Václava Myslbeka]] – pomník arcibiskupa Bedřicha Josefa Schwarzenberga († 1895). Vo výplni medzi arkádami sa nachádza drevorezba znázorňujúca útek zimného kráľa [[Fridrich V. Falcký|Fridricha V. Falckého]] po prehratej bielohorskej bitke do Vratislavi v r. 1620. V '''kaplnke sv. Anny (Nostickej)''' sa na stenách nachádzajú maľby zachytávajäce výjavy zo života tejto svätice z r. 1878 – 1880. Ďalším významným umeleckým artefaktom tejto kaplnky je figurálne farebné okno znázorňujúce rodokmeň Panny Márie. '''Stará sakristia (kaplnka sv. Michala)''' obsahuje pôvodnú parléřovskú klenbu s dvoma visutými svorníkmi. Pre kaplnkou sa nachádza baroková spovedeľnica zo 17. storočia. Nad ňou je umiestnená kópia [[Tizian]]ovho obrazu ''Kristov príchod do Jeruzalema'' a obrazy [[Petr Brandl|Petra Brandla]] ''Kristov krst v Jordáne'' a Jána Juraja Heringa ''Navštívenie Panny Márie''. '''Kaplnka sv. Žigmunda (Černínska)''' uzatvára rad stredovekých kaplniek. Do jej stien je vsadených viacero náhrobníkov významných kniežat. Na východnej stene kaplnku sa nachádza obrazový cyklus zo života tohto svätca pochádzajúci z konca 18. storočia. V chóre je dominantným '''hlavný oltár''' z opuky z rokov 1868{{--}}1873 podľa projektu J. Krannera a J. Mockera. Veľké figurálne farebné '''okná''' boli vyhotovené podľa návrhov [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] v rokoch 1946{{--}}1948. V ľavom, severnom okne Panna Mária so svätováclavskou korunou na hlave, s blahoslavenou [[Mlada|Mladou]] a [[Svätá Ludmila|svätou Ludmilou]]. dole kľačí knieža [[Spytihněv II.]] s modelom románskej baziliky; v spodnej časti okna prvý pražský arcibiskup [[Arnošt z Pardubíc]] a [[Eliška Přemyslovna]]. Stredné okno predstavuje sv. Trojicu a symbolu evanjelistov. V pravom južnom okne kľačí [[svätý Václav]], dolu v pokľaku [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] s modelom gotického chrámu. Pod oknami chóru prebieha '''trifórium''', chodba s hrúbkou múru, v ktorej sa nad zamurovanými priechodmi nachádza dvadsaťjeden búst z rokov 1374 – 1385, jedinečný súbor českej gotickej plastiky – diela parléřovskej huty. Sú tu spodobnení členovia panovníckej rodiny Karola IV., pražskí arcibiskupi, riaditelia chrámovej stavby i obaja architekti Matyáš z Arrasu a Petr Parléř. ''Poradie portrétnych búst trifória zľava doprava z pohľadu k hlavnému oltáru:'' * Václav z Radče († asi 1418), kanonik v Regensburgu, kanonik kapituly sv. Víta, sekretár arcibiskupa [[Ján z Jenštejna|Jána z Jenštejna]], boleslavský arcidiakon, dekan kapituly pri sv. Apolinárovi v Prahe, piaty riaditeľ stavby katedrály * [[Matyáš z Arrasu]] * [[Petr Parléř]] * Ondřej Kotlík († 1380), kanonik pražského kostola sv. Víta, štvrtý riaditeľ stavby katedrály * [[Beneš Krabice z Weitmile]] († 27.7. 1375), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe, tretí riaditeľ stavby katedrály, dvorný kronikár cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] * Václav (* 25.2.1337, † 18.12.1383), luxemburský vojvoda, syn kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] * [[Ján Jindřich]] * [[Blanka z Valois]] * [[Anna Falcká]] * [[Anna Svídnická]] * [[Alžbeta Pomoranská|Alžbeta (Eliška) Pomoranská]] * [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] * [[Ján Luxemburský]] * [[Eliška Přemyslovna]] * [[Václav IV.]] * [[Johanna Bavorská]] * [[Arnošt z Pardubíc]] * [[Jan Očko z Vlašimi]] * [[Ján z Jenštejna]] * Mikuláš Holubec († 1355), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe, druhý riaditeľ stavby katedrály * Leonard Bušek († 1350), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe a kouřimský arcidiakon, prvý riaditeľ stavby katedrály Vnútornému trifóriu zodpovedá vonkajšie s bustami Ježiša Krista, Panny Márie a zemských svätcov. V novej časti chrámu pokračuje trifórium bustami novodobých osobností, ktoré sa zaslúžili o dostavbu katedrály (diela J. Štursu, L. Kofránka, B. Kafku a ďalších). '''Nová arcibiskupská kaplnka''' slúži ako pohrebná kaplnka arcibiskupov od 20. storočia. Rodová '''Schwarzenberská kaplnka''' obsahuje doskový obraz ''Zmŕtvychvstanie Krista'' (z r. 1597) a farebné okno Karola Svolinského na námet výjavov z histórie rodu Schwarzenbergovcov. Poslednou kaplnkou katedrály je '''kaplnka Bartoňovcov z Dubenína''' s významnou gotickou archou z obdobia okolo r. 1400 pochádzajúcou zo severného Talianska. == Zaujímavosti == V chráme je uložený i tzv. Svätovítsky chrámový poklad, súbor vzácnych starožitností. Najvzácnejším artefaktom pokladu je Trevírska doska z r. 1266, významná zlatnícka práca zdobená drahokamami s ostatkami svätých. Medzi vzácne predmety nachádzajúcich sa v katedrále patrí mramorový náhrobok arcibiskupa [[Ján Očka z Vlašimi|Jána Očka z Vlašimi]], šesť přemyslovských náhrobkov, strieborný náhrobok sv. Jána Nepomuckého a pomník kardinála Fridricha Schwarzenberga. == Zoznam pochovaných osôb == * [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]] († 1378), český kráľ, rímskonemecký cisár * [[Jiří z Poděbrad|Juraj Poděbradský]] († 1471), český kráľ * spoločný sarkofág manželiek Karola IV. – [[Blanka z Valois|Blanky z Valois]] († 1348), [[Anna Falcká|Anny Falckej]] († 1353), [[Anna Svídnická|Anny Svídnickej]] († 1362) a [[Alžbeta Pomoranská|Alžbety Pomoranskej]] († 1393) * [[Ján Zhořelecký]] († 1396), brandenburský markgróf, syn Karola IV.; v sarkofágu je uložený spolu s pozostatkami neznámych osôb * [[Ladislav Pohrobok]] († 1457), český a uhorský kráľ * [[Václav IV.|Václav IV. Luxemburský]] († 1419), český kráľ a rímskonemecký cisár; spoločne s ním sú v sarkofágu uložené ostatky jeho prvej manželky [[Johanna Bavorská|Johanny Bavorskej]] * [[Rudolf II. Habsburský]] († 1612), rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ * Václav (* 1350, † 1351) v sarkofágu spoločne s ostatkami nedospelých detí Karola IV. * Eleonóra († 1580), dcéra [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II. Habsburského]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * [[Rudolf Habsburský]] († 1307), český kráľ * [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] († 1290), rakúsky vojvoda * [[Mária Amália Habsbursko-Lotrinská|Mária Amália]] † (1804), rakúska arcivojvodkyňa, parmská vojvodkyňa, dcéra [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana I. Lotrinského]] a [[Mária Terézia|Márie Terézie]] == Ďalšie osobnosti pochované v katedrále == Okrem ostatkov osôb uložených v kráľovskej hrobke a Collinovom mauzóleu sú v katedrále pochované ďalšie významné osobnosti: * [[Chór (priestor pri oltári)|Chór]] katedrály – české kniežatá [[Břetislav I.]], [[Spytihněv II.]], [[Břetislav II.]], [[Bořivoj II.]], českí králi [[Přemysl Otakar I.]] a [[Přemysl Otakar II.]] * Valdštejnská kaplnka – stavitelia [[Matyáš z Arrasu]] a [[Petr Parléř]] * Saská kaplnka – niektorí Šternbergovci * Príslušníci šľachtických rodov * Medzi pochovanými sú i príslušníci českých šľachtických rodov a niekoľko svätcov (príp. častí ich tiel) – [[Ján Nepomucký|sv. Ján Nepomucký]], [[Svätý Vojtech|sv. Vojtech]], [[Svätý Žigmund|sv. Žigmund]], [[Svätý Vít|sv. Vít]], [[Svätý Lukáš|sv. Lukáš Evanjelista]]. == Referencie == <references /> == Literatúra == * AMBROS, August Wilhelm. Der Dom zu Prag. Praha : K. André, 1858. 376 s. * BIRNBAUM, Vojtěch. K datování portrétní galerie v triforiu chrámu svatovítského. Praha : s.n., 1930. Shrnutí odborných poznatků o portrétní galerii v triforiu Svatovítského chrámu, na základě kterého byla stanovena doba vzniku soch. * EKERT, František. Posvátná místa král. hl. města Prahy. Svazek I. Praha : Dědictví sv. Jana Nepomuckého, 1883. Dostupné online. – kapitola Metropolitní chrám sv. Víta, s. 9 – 77. * JEŘÁBEK, Luboš. Chrám a věže svatovítské. Praha : vl.n., 1906.. * KOŠNÁŘ, Julius. Staropražské pověsti a legendy. Praha : Vincentinum, 1933. Dostupné online. – kapitola O nynějším kostele sv. Víta a jeho památkách, s. 29 – 56. * KUTHAN, Jiří; ROYT, Jan. Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2011. 688 s. ISBN 978-80-7422-090-6. * KYBALOVÁ, Ludmila. Pražské zvony. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1958. * PODLAHA, Antonín; ŠITTLER, Eduard. Chrámový poklad u sv. Víta v Praze : Jeho dějiny a popis. Praha : Dědictví sv. Prokopa, 1903. * PODLAHA, Antonín; HILBERT, Kamil. Soupis památek historických a uměleckých : Metropolitní chrám svatého Víta. Praha : Česká akademie císaře Františka Josefa I. pro vědy, slovesnost a umění, 1906. * PALACKÝ, František. Staří letopisové čeští od roku 1378 do roku 1527. Praha: L. Mazáč, 1941, s. 268. * RYBIČKA, Antonín. O českém zvonařství. Praha: Královská česká společnost nauk, 1886. * SVÁTEK, Josef. Pražské pověsti a legendy. 2. vyd. Praha: Paseka, Praha 1997 (1. vydání 1883). * SUCHÝ, Marek. Solutio Hebdomadaria Pro Structura Templi Pragensis. Stavba svatovítské katedrály v letech 1372-1378. Díl I. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 2003. * ŠORM, Antonín. Pověsti o českých zvonech. Praha: V. Kotrba, 1926. * VLČEK, Pavel, a kol. Umělecké památky Prahy. Pražský hrad a Hradčany. Praha : Academia, 2000. 521 s. ISBN 80-200-0832-2. s. 106 – 107. * ZAP, Karel Vladislav. Popis královského hradu, hlavního chrámu u sv. Víta a všech jiných kostelův a světských stavení na Hradčanech v Praze. Praha : Kober, 1868. * ZAP, Karel Vladislav. Pražský hlavní chrám sv. Víta, jeho nynější stav a potřeba, aby se již ruka přiložila k dostavění této nejpřednější svatyně v zemi České. Praha : Archaeologický sbor Musea království Českého, 1868. . == Iné projekty == {{projekt|commons=St. Vitus Cathedral}} == Pozri aj == * [[Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)|Kaplnka svätého Václava]] == Externé odkazy == * [http://www.katedralasvatehovita.cz/cs Oficiálna stránka] == Zdroj == * Pražský hrad, Olympia, Praha, 1980 * Jiří Spěváček: ''Václav IV.'', Nakladatelství Svoboda, Praha, 1986 [[Kategória:Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha| ]] [[Kategória:Pražský hrad]] [[Kategória:Pražská arcidiecéza]] [[Kategória:Katedrály v Česku]] [[Kategória:Kostoly v Prahe]] [[Kategória:Kráľovské pohrebiská]] [[Kategória:Korunovačné kostoly]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Václavovi|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Vítovi|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi|Praha]] [[Kategória:Gotické katedrály]] [[Kategória:Gotické kostoly v Česku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Pútnické miesta v Česku]] jl5yr0wv4i78owkvypdx76ru3nmc5zi 0 33964 8218838 8051777 2026-05-24T09:20:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218838 wikitext text/x-wiki :''Pre všeobecne prístupné a menej technické objasnenie základov tejto témy pozri [[Úvod do kvantovej mechaniky]]'' [[Súbor:HAtomOrbitals.png|thumb|275px|Obr. 1: Hustoty pravdepodobnosti korešpondujúce k vlnovým funkciám elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie majú definitívne hodnoty energie zväčšujúce sa v smere zhora nadol v závislosti od kvantového čísla n (na obrázku zobrazené len tri). Momenty hybnosti sa zväčšujú v smere zľava doprava (''s'' najnižší, ''d'' najvyšší). Jasnejšie oblasti korešpondujú s vyššou hustotou pravdepodobnosti pozície elektrónu.]] '''Kvantová mechanika''' je oblasť [[Fyzika|fyziky]], ktorá skúma a popisuje javy na nanoskopických škálach. Medzi tradičné problémy objasnené kvantovou mechanikou patrí správanie sa [[mikročastica|mikročastíc]], [[atóm]]ov, [[molekula|molekúl]] a [[jadro atómu|atómových jadier]], t. j. objektov, ktorých lineárne rozmery sú 10⁻⁶ až 10⁻¹³ m.<ref>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/486231/quantum-mechanics Encyklopédia Britannica]</ref><ref>A concise dictionary of Physics, Oxford University press, New York, ISBN 0-19-286111-5, 1990</ref> Svoj názov dostala kvôli tomu, že hodnoty niektorých fyzikálnych veličín sa pri splnení určitých podmienok nemenia spojito, ale skokom po určitých množstvách (tzv. kvantách). Príkladom je [[elektrón]] vo viazanom stave (teda ak je súčasťou atómu alebo molekuly), v ktorom jeho [[energia]] a [[moment hybnosti]] sú kvantované. Energia voľného elektrónu má spojitý charakter. Matematická formulácia kvantovej mechaniky je abstraktná a jej implikácie sú často neintuitívne. Základnou entitou, s ktorou v tomto matematickom systéme pracujeme, je [[vlnová funkcia]]. Ide o matematickú [[Zobrazenie (matematika)|funkciu]], ktorá obsahuje o systéme všetky informácie, ktoré môžeme mať. Poskytuje informácie o polohe a [[hybnosť|hybnosti]] častice, ale len v pravdepodobnostnom vyjadrení. Veľa výsledkov kvantovej fyziky je možné vyjadriť len matematicky. Modelovanie výsledkov nie je také jednoduché ako je tomu v prípade klasickej mechaniky alebo nie je vôbec možné. Napríklad základný stav v kvantovo-mechanickom modeli je stav s najnižšou energiou, ktorá je však nenulová. V klasickej fyzike modelujeme najnižší jednoducho ako stav s nulovou kinetickou energiou. Kvantová mechanika sa opiera o hlbší stupeň vedeckého poznania než [[klasická fyzika]] a poskytuje aj všeobecnejšie zákony. Zákony klasickej fyziky sa javia z hľadiska kvantovej mechaniky ako aproximácie tejto novej teórie. == Základný prehľad == Slovo ''kvantum'' pochádza z [[latinčina|latinčiny]] a znamená „ako veľa“, „ako veľmi“, „koľko“, „pokiaľ“.<ref>[http://www.merriam-webster.com/dictionary/quantum Merriam-Webster.com]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kábrt | meno = Ján | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Latinsko-český slovník | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1991 | isbn = 80-04-26000-4 | kapitola = | strany = 484 | jazyk = čeština }} </ref> V kvantovej mechanike pomenúva diskrétny charakter niektorých fyzikálnych veličín ako je napríklad energia atómu. Kvantová mechanika je nevyhnutná pre vysvetlenie javov takých vedeckých odvetví ako [[chémia]], [[fyzika kondenzovaného stavu]], [[fyzika pevných látok]], [[atómová fyzika]], [[molekulárna fyzika]], [[počítačová chémia]], [[počítačová fyzika]], [[kvantová chémia]], [[časticová fyzika]], [[jadrová chémia]] a [[jadrová fyzika]]. Základy kvantovej mechaniky položili v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] fyzici [[Max Planck]], [[Albert Einstein]], [[Niels Bohr]], [[Werner Heisenberg]], [[Erwin Schrödinger]], [[Max Born]], [[John von Neumann]], [[Paul Dirac]], [[Wolfgang Pauli]] a iní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=FCCJ.org |url=http://mooni.fccj.org/~ethall/quantum/quant.htm |dátum prístupu=2010-08-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091007133943/http://mooni.fccj.org/%7Eethall/quantum/quant.htm |dátum archivácie=2009-10-07 }}</ref> Kvantová mechanika je nevyhnutná pre pochopenie správania sa systémov na atomárnej a subatomárnej úrovni. Napríklad, ak by klasická mechanika mala popisovať fungovanie atómu, elektrón by sa zrútil do atómového jadra, čo by znamenalo, že stabilné atómy by neexistovali. V skutočnosti elektróny za normálnych podmienok zaujímajú miesto na svojich orbitáloch, čo je v rozpore s predpoveďou klasickej teórie elektromagnetizmu.<ref>[http://www.oocities.com/mik_malm/quantmech.html Oocities.com]</ref> Vo formalizme kvantovej mechaniky je stav systému v danom čase popísaný komplexnou vlnovou funkciou alebo všeobecne elementami komplexného vektorového priestoru.<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = greiner | meno = Walter | odkaz na autora = | titul = Quantum Mechanics Symmetries, Second edition | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 1994 | isbn = 3-540-58080-8 | kapitola = | strany = 52 | jazyk = angličtina | url = http://books.google.com/books?id=gCfvWx6vuzUC&pg=PA52 Kapitola 1, s. 52 }}</ref> Vlnová funkcia umožňuje vypočítať [[pravdepodobnosť]], s akou budú experimentálne namerané hodnoty fyzikálnych veličín. Napríklad môžeme vypočítať pravdepodobnosť s akou sa bude elektrón nachádzať na určitom mieste od jadra atómu. Na rozdiel od klasickej fyziky, nie je možné určiť hodnoty konjugovaných premenných s ľubovoľnou presnosťou (príkladom takýchto premenných je dvojica hybnosť-poloha častice). Táto principiálna nemožnosť je vyjadrená [[princíp neurčitosti|princípom neurčitosti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AIP.org |url=http://www.aip.org/history/heisenberg/p08a.htm |dátum prístupu=2010-08-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151222204440/https://www.aip.org/history/heisenberg/p08a.htm |dátum archivácie=2015-12-22 }}</ref> K formulácii kvantovej mechaniky viedlo riešenie problému absolútne čierneho telesa. Po tom ako Max Planck v roku 1900 objavil, že energia elektromagnetických vĺn by mohla byť emitovaná a absorbovaná po kvantách, Albert Einstein rozvinul túto myšlienku ďalej. Ukázal, že svetlo by mohlo byť chápané ako prúd častíc (fotónov), ktorých energia je závislá od ich frekvencie. Táto predstava viedla ku predstave vlnovo-časticového dualizmu. Kvantová mechanika vysvetľuje a zakladá sa na fenoménoch, ktoré klasická fyzika nedokáže vysvetliť: i) kvantovanie niektorých fyzikálnych veličín, ii) [[vlnovo-časticový dualizmus]], iii) princíp neurčitosti a iv) [[kvantové previazanie]]. == História == História kvantovej mechaniky začala objavom katódového žiarenia [[Michael Faraday|Michaelom Faradayom]] v roku 1838, sformulovaním problémov ohľadne žiarenia čierneho telesa [[Gustav Kirchhoff|Gustavom Kirchhoffom]] v roku 1859, návrhom [[Ludwig Boltzmann|Ludwiga Boltzmanna]] v roku 1877, že energetické hladiny systému by mohli byť diskrétne a kvantovou hypotézou Maxa Plancka z roku 1900.<ref>J. Mehra and H. Rechenberg, ''The historical development of quantum theory'', Springer-Verlag, 1982.</ref> Planckova hypotéza predpokladala, že energia je absorbovaná a emitovaná v množstvách, ktoré sú deliteľné diskrétnymi energetickými kvantami, pričom takéto kvantum bolo úmerné [[Frekvencia (fyzika)|frekvencii]] žiarenia ''ν'': :<math> E = h \nu\ </math> kde h je [[Planckova konštanta]]. Planck pri tom tvrdil, že toto je len aspekt procesov súvisiacich s absorpciou a emisiou a že to nemá nič spoločné s povahou šírenia žiarenia.<ref>[[Thomas Samuel Kuhn|T.S. Kuhn]], ''Black-body theory and the quantum discontinuity 1894-1912'', Clarendon Press, Oxford, 1978.</ref> Táto hypotéza však nevysvetľovala [[fotoelektrický jav]], v ktorom dochádza k emisii elektrónov niektorými materiálmi vystavenými žiareniu určitej frekvencie. V roku 1905 Albert Einstein vychádzajúc z Planckovej hypotézy postuloval, že elektromagnetické žiarenie sa šíri po kvantách.<ref>A. Einstein, ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt (On a heuristic point of view concerning the production and transformation of light)'', [[Annalen der Physik]] '''17''' (1905) 132-148, [http://www.zbp.univie.ac.at/dokumente/einstein1.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140822215426/http://www.zbp.univie.ac.at/dokumente/einstein1.pdf |date=2014-08-22 }}</ref> V polovici leta roku 1925 [[Niels Bohr]] a [[Werner Heisenberg]] zverejnili výsledky, ktoré viedli k uzatvoreniu tzv. [[stará kvantová teória|starej kvantovej teórie]]. Svetelné kvantá sa od roku 1926 začali nazývať fotónmi. Solvay konferencia v roku 1927 viedla k širokej akceptácii kvantovej teórie. == Kvantová mechanika a klasická fyzika == Predpovede kvantovej mechaniky majú vysokú mieru presnosti. Z toho podľa korešpondenčného princípu vyvodzujeme, že všetky objekty podliehajú zákonom kvantovej mechaniky. Zákony klasickej mechaniky sú len aproximáciou zákonov kvantovej mechaniky v prípadoch makrosystémov alebo veľkých kvantových čísel.<ref>[http://www.scribd.com/doc/5998949/Quantum-mechanics-course-iwhatisquantummechanics Scribd.com]</ref> Veľa makroskopických vlastností klasických systémov je priamym dôsledkom kvantového správania sa častíc. Tuhosť pevných látok a mechanické, termálne, chemické, optické a magnetické vlastnosti hmoty sú dôsledkom interakcií medzi elektrickými nábojmi správajúcimi sa podľa pravidiel kvantovej mechaniky.<ref>[http://academic.brooklyn.cuny.edu/physics/sobel/Nucphys/atomprop.html Academic.brooklyn.cuny.edu]</ref> Exotické správanie sa hmoty opisované kvantovou mechanikou sa stáva zjavným pri extrémne malých objektoch. Klasická newtonovská fyzika je presnou v predpovedaní správania sa väčších objektov za predpokladu, že sa pohybujú rýchlosťou oveľa menšou ako je rýchlosť svetla.<ref>[http://assets.cambridge.org/97805218/29526/excerpt/9780521829526_excerpt.pdf Cambridge.org]</ref> == Teória == Existujú viaceré matematicky ekvivalentné formulácie kvantovej mechaniky. Jednou z najstarších a najrozšírenejších je [[transformačná teória]] navrhnutá [[Paul Dirac|Paulom Diracom]]. Zjednocuje a zovšeobecňuje [[maticová mechanika|maticovú mechaniku]] Wernera Heisenberga<ref>[http://www.spaceandmotion.com/physics-quantum-mechanics-werner-heisenberg.htm Spaceandmotion.com]</ref><!--<ref>Especially since [[Werner Heisenberg]] was awarded the [[Nobel Prize in Physics]] in 1932 for the creation of quantum mechanics, the role of [[Max Born]] has been obfuscated. A 2005 biography of Born details his role as the creator of the matrix formulation of quantum mechanics. This was recognized in a paper by Heisenberg, in 1940, honoring [[Max Planck]]. See: Nancy Thorndike Greenspan, "The End of the Certain World: The Life and Science of Max Born" (Basic Books, 2005), pp. 124 - 128, and 285 - 286.</ref>--> a [[Schrödingerova rovnica|vlnovú mechaniku]] Erwina Schrödingera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=IF.uj.edu.pl |url=http://th-www.if.uj.edu.pl/acta/vol19/pdf/v19p0683.pdf |dátum prístupu=2010-03-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110513204826/http://th-www.if.uj.edu.pl/acta/vol19/pdf/v19p0683.pdf |dátum archivácie=2011-05-13 }}</ref> V tejto formulácii, okamžitý stav kvantového systému poskytuje pravdepodobnosti jeho merateľných vlastností, tzv. pozorovateľných. Príkladmi pozorovateľných sú energia, poloha, hybnosť a moment hybnosti. Pozorovateľné môžu byť buď spojitého charakteru (napríklad poloha častice) alebo diskrétneho charakteru (napríklad energia elektrónu viazaného v atóme vodíka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=OCW.ssu.edu |url=http://ocw.usu.edu/physics/classical-mechanics/pdf_lectures/06.pdf |dátum prístupu=2010-08-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110719234009/http://ocw.usu.edu/physics/classical-mechanics/pdf_lectures/06.pdf |dátum archivácie=2011-07-19 }}</ref> Kvantová mechanika vo všeobecnosti neprideľuje pozorovateľným definitívne hodnoty. Namiesto toho predpovedá pravdepodobnosť, s akou bude pozorovateľná na systéme nameraná. Hodnota tejto pravdepodobnosti je závislá na tom, v akom kvantovom stave sa systém nachádza v okamihu merania, čo vedie k určitej miere neurčitosti. Sú však prípady, v ktorých pozorovateľným niektorých stavoch možno priradiť definitívne hodnoty. Tieto stavy poznáme pod označením vlastné stavy pozorovateľných. <!-- Usually, a system will not be in an [[eigenstate]] of the observable we are interested in. However, if one measures the observable, the wavefunction will instantaneously be an eigenstate (or generalized eigenstate) of that observable. This process is known as [[wavefunction collapse]], a debatable process.<ref>[http://www.phy.olemiss.edu/~luca/Topics/qm/collapse.html PHY.olemiss.edu]</ref> It involves expanding the system under study to include the measurement device. If one knows the corresponding wave function at the instant before the measurement, one will be able to compute the probability of collapsing into each of the possible eigenstates. For example, the free particle in the previous example will usually have a wavefunction that is a [[wave packet]] centered around some mean position ''x''₀, neither an eigenstate of position nor of momentum. When one measures the position of the particle, it is impossible to predict with certainty the result.<ref>{{Cite book |title=The Quantum Challenge: Modern Research on the Foundations of Quantum Mechanics, Second edition |first1=George |last1=Greenstein |first2=Arthur |last2=Zajonc |publisher=Jones and Bartlett Publishers, Inc |year=2006 |isbn=0-7637-2470-X |page=215 |url=http://books.google.com/books?id=5t0tm0FB1CsC&pg=PA215}}, [http://books.google.com/books?id=5t0tm0FB1CsC&pg=PA215 Chapter 8, p. 215] </ref> It is probable, but not certain, that it will be near ''x''₀, where the amplitude of the wave function is large. After the measurement is performed, having obtained some result ''x'', the wave function collapses into a position eigenstate centered at ''x''.<ref>[http://farside.ph.utexas.edu/teaching/qmech/lectures/node28.html Farside.ph.utexas.edu]</ref> --> Vlnové funkcie sa môžu v čase meniť. Časový vývoj takýchto funkcií je predpovedaný [[Schrödingerova rovnica|Schrödingerovou rovnicou]]. Existujú však aj také vlnové funkcie, ktorých [[pravdepodobnostná hustota|pravdepodobnostné hustoty]] sú konštantné a teda nezávislé od času. V takýchto prípadoch hovoríme o [[stacionárny stav|stacionárnych stavoch]]. Mnohé systémy, ktoré sú v klasickej mechanike popisované dynamicky, v kvantovej mechanike popisujeme takýmito statickými stavmi. Príkladom môže byť klasický model atómu, v ktorom elektrón obieha okolo jadra. V kvantovej mechanike nemôžeme tvrdiť, že elektrón sa v atóme pohybuje: pravdepodobnosť toho, že sa nachádza na určitom mieste sa s časom nemení. Napríklad v stave ''s'' je elektrón popísaný sféricky symetrickou vlnovou funkciou obklopujúcou jadro ([[:Image:HAtomOrbitals.png|Obr. 1]]; iba stavy s najnižším momentom hybnosti označené ako ''s'' sú sféricky symetrické). Ako už bolo uvedené, časový vývoj vlnových funkcií je deterministický v tom zmysle, že ak poznáme vlnovú funkciu v čase <math>t</math>, vieme predpovedať ako bude vlnová funkcia vyzerať v budúcnosti.<ref>[http://www.reddit.com/r/philosophy/comments/8p2qv/determinism_and_naive_realism/ Reddit.com]</ref> V procese merania však dochádza ku kolapsu vlnovej funkcie; takúto zmenu vlnovej funkcie Schrödingerova rovnica nepopisuje. <!--The [[probability|probabilistic]] nature of quantum mechanics thus stems from the act of measurement. This is one of the most difficult aspects of quantum systems to understand. It was the central topic in the famous [[Bohr-Einstein debates]], in which the two scientists attempted to clarify these fundamental principles by way of [[thought experiment]]s. In the decades after the formulation of quantum mechanics, the question of what constitutes a "measurement" has been extensively studied. [[Interpretation of quantum mechanics|Interpretations of quantum mechanics]] have been formulated to do away with the concept of "wavefunction collapse"; see, for example, the [[relative state interpretation]]. The basic idea is that when a quantum system interacts with a measuring apparatus, their respective wavefunctions become [[Quantum Entanglement|entangled]], so that the original quantum system ceases to exist as an independent entity. For details, see the article on [[measurement in quantum mechanics]].<ref>{{Cite book |title=The Quantum Challenge: Modern Research on the Foundations of Quantum Mechanics, Second edition |first1=George |last1=Greenstein |first2=Arthur |last2=Zajonc |publisher=Jones and Bartlett Publishers, Inc |year=2006 |isbn=0-7637-2470-X |page=215 |url=http://books.google.com/books?id=5t0tm0FB1CsC&pg=PA215}}, [http://books.google.com/books?id=5t0tm0FB1CsC&pg=PA215 Chapter 8, p. 215] </ref>--> === Matematika kvantovej teórie === V [[matematika|matematicky]] rigoróznej formulácii kvantovej mechaniky vypracovanej [[Paul Dirac|Paulom Diracom]]<ref>P.A.M. Dirac, ''The Principles of Quantum Mechanics,'' Clarendon Press, Oxford, 1930</ref> a [[John von Neumann|Johnom von Neumannom]]<ref>J. von Neumann, ''Mathematische Grundlagen der Quantenmechanik,'' Springer, Berlin, 1932 (English translation: ''Mathematical Foundations of Quantum Mechanics,'' Princeton University Press, 1955)</ref> sú možné stavy kvantovo mechanického systému reprezentované [[jednotkový vektor|jednotkovými vektormi]] (nazývané aj ''stavové vektory'') v [[komplexné číslo|komplexnom]] [[separabilný priestor|separabilnom]] [[Hilbertov priestor|Hilbertovom priestore]] (nazývanom ''[[Stavový priestor (fyzika)|stavový priestor]]'' alebo ''Hilbertov priestor prislúchajúci systému''), ktorý je dobre definovaný pre komplexné čísla s [[Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)|absolútnou hodnotou]] menšou alebo rovnou 1 (pre absolútnu hodnotu rovnú 1 ide o fázový faktor). Inými slovami, možné stavy sú body v [[projektívny priestor|projektivizácii]] Hilbertového priestoru, zvyčajne nazývanom [[komplexný projektívny priestor]]. Presný charakter daného Hilbertovho priestoru je však závislý od konkrétneho systému; napríklad, stavový priestor pre pozíciu a moment hybnosti je priestor funkcií s [[integrál|integrovateľnou]] druhou mocninou absolútnej hodnoty, stavový priestor pre [[Spin (fyzika)|spin]] [[protón]]u je len súčin dvoch [[Gaussova rovina|komplexných rovín]]. Každá pozorovateľná veličina je reprezentovaná [[samoadjugovaný operátor|samoadjugovaným]] [[lineárny operátor|lineárnym operátorom]] na stavovom priestore. Každý vlastný stav pozorovateľnej veličiny zodpovedá [[vlastný vektor|vlastnému vektoru]] operátora a [[vlastné číslo]] prislúchajúce danému vlastnému vektoru zodpovedá hodnote pozorovateľnej veličiny v danom vlastnom stave. Ak je [[spektrum (funkcionálna analýza)|spektrum]] daného operátora diskrétne, pozorovateľná veličina môže nadobúdať iba tieto diskrétne hodnoty. Zmena kvantového stavu v čase je popísaná [[Schrödingerova rovnica|Schrödingerovou rovnicou]], v ktorej [[Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)|Hamiltonov operátor]] (operátor zodpovedajúci totálnej energii systému) je zdrojom zmeny v čase. [[Skalárny súčin]] dvoch stavových vektorov je komplexné číslo známe ako [[amplitúda pravdepodobnosti]]. Počas merania je pravdepodobnosť zmeny stavu systému z počiatočného stavu do daného vlastného stavu daná štvorcom absolútnej hodnoty amplitúdy pravdepodobnosti medzi počiatočným a finálnymi stavmi. Možné výsledky merania sú vlastné vektory operátora, čo je dôvodom, prečo sa používajú hermitovské operátory, ktoré majú všetky vlastné čísla reálne. [[Rozdelenie pravdepodobnosti]] pre danú pozorovateľnú veličinu je možné nájsť pomocou [[spektrálny rozklad|spektrálneho rozkladu]] zodpovedajúceho operátora. [[Heisenbergov princíp neurčitosti]] je reprezentovaný tvrdením, že operátory zodpovedajúce určitým pozorovateľným veličinám nemusia [[komutátor (algebra)|komutovať]]. Schrödingerova rovnica pracuje s celou amplitúdou pravdepodobnosti, nie len s jej absolútnou hodnotou. Kým absolútna hodnota pravdepodobnostnej amplitúdy obsahuje informáciu o pravdepodobnostiach, jej [[fáza (vlny)|fáza]] obsahuje informáciu o [[interferencia (vlny)|interferencii]] medzi kvantovými stavmi. Toto je zdrojom vlnového správania kvantových stavov. Analytické riešenia Schrödingerovej rovnice sú však známe len pre malý počet Hamiltonových operátorov. Najvýznamnejšie kvantovo mechanické systémy s analytickými riešeniami sú pravdepodobne [[kvantový harmonický oscilátor]], [[potenciálová jama]], [[ión (častica)|ión]] molekuly [[vodík]]a a atóm vodíka. Analytické riešenie neexistuje ani pre atóm [[hélium|hélia]], ktorý obsahuje len o jeden [[elektrón]] viac, než atóm vodíka. Existuje však rad techník na zisťovanie približných riešení. Napríklad, metóda známa ako [[teória perturbácií]] používa známe analytické riešenia pre jednoduchšie kvantovo mechanické modely na hľadanie riešení pre komplikovanejšie modely, ktoré sú k danému jednoduchšiemu modelu v istom vzťahu (napr. pridaním slabej [[potenciálna energia|potenciálnej energie]]). Druhou metódou je tzv. ''poloklasická rovnica pohybu,'' ktorú možno použiť na systémy, pre ktoré kvantová mechanika spôsobuje len malé odchýlky od klasického správania. Tieto odchýlky môžu byť vypočítané pomocou metód klasickej fyziky. Táto metóda je dôležitá pre [[kvantová teória chaosu|kvantovú teóriu chaosu]]. Alternatívnou matematickou formuláciou kvantovej mechaniky je [[Richard Feynman|Feynmanova]] formulácia pomocou [[dráhový integrál|dráhových integrálov]], v ktorej sa o kvantovo mechanickej amplitúde uvažuje ako o sume cez histórie medzi počiatočným a koncovým stavom. Toto je kvantovo mechanická analógia [[princíp najmenšieho účinku|princípu najmenšieho účinku]]. === Interakcia s ďalšími vedeckými teóriami === Kvantová mechanika bola pôvodne formulovaná tak, aby korešpondovala s určitými modelmi nerelativistickej klasickej mechaniky. Napríklad, model kvantového harmonického oscilátora explicitne používa nerelativistickú formuláciu [[kinetická energia|kinetickej energie]] a preto možno kvantový harmonický oscilátor považovať za analógiu klasického harmonického oscilátora. Prvé pokusy spojiť špeciálnu teóriu relativity s kvantovou mechanikou viedli k nahradeniu Schrödingerovej rovnice Kleinovou-Gordonovou rovnicou alebo Diracovou rovnicou. Tieto teórie boli úspešné tým, že vysvetlili veľa experimentálne získaných výsledkov. Mali však určité nedostatky, pretože nezahŕňali popis relativistického vytvorenia častice a jej anihilácie. Úplná relativistická kvantová teória vyžadovala sformulovanie kvantovej teórie poľa. Prvou kvantovou teóriou poľa je kvantová elektrodynamika, ktorá poskytuje úplný kvantový popis elektromagnetickej interakcie. K ďalšej kvantovej teórii poľa patrí [[kvantová chromodynamika]]. Popisuje interakcie medzi [[kvark]]ami a [[gluón]]mi, teda [[Silná interakcia hmotných objektov|silnú jadrovú interakciu]]. [[Elektroslabá interakcia|Elektroslabá]] a [[elektromagnetická interakcia]] boli zjednotené do jednotnej kvantovej teórie poľa [[Abdus Salam|Abdusom Salamom]], [[Sheldon Glashow|Sheldonom Glashowom]] a [[Steven Weinberg|Stevenom Weinbergom]]. Za túto prácu dostali v roku 1979 Nobelovu cenu za fyziku.<ref>{{cite web |url=http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1979/index.html |title=The Nobel Prize in Physics 1979 |publisher=Nobel Foundation |accessdate=2010-02-16}}</ref> Ukázalo sa byť náročné sformulovať kvantové modely gravitácie. Poloklasické aproximácie sú úspešné a viedli k takým predpovediam ako je [[Hawkingovo žiarenie]]. Kompletná kvantová teória gravitácie je však zatiaľ brzdená nekompatibilitou všeobecnej teórie relativity s niektorými fundamentálnymi predpokladmi kvantovej teórie. Vyriešenie tohoto problému je predmetom aktívneho výskumu. [[Teória strún]] je jedným z kandidátov na teóriu kvantovej gravitácie. <!-- In the 21st century classical mechanics has been extended into the [[complex domain]] and [[complex classical mechanics]] exhibits behaviours very similar to quantum mechanics.<ref>[http://arxiv.org/abs/1001.0131 Complex Elliptic Pendulum], Carl M. Bender, Daniel W. Hook, Karta Kooner</ref> --> == Príklad == [[Súbor:Infinite potential well.svg|thumb|Jednorozmerná nekonečne hlboká potenciálová jama]] Na tomto mieste ukážeme ako kvantová mechanika rieši jednoduchý prípad častice uviaznutej v jednorozmernej nekonečne hlbokej potenciálovej jame. Jamu definujeme tak, že potenciálna energia je nulová v intervale 0 až L a mimo tohoto intervalu je potenciálna energia nekonečne veľká. Uvažujúc os x, časovo nezávislá Schrödingerova rovnica vo vnútri potenciálovej jamy má tvar:<ref>Derivation of particle in a box, [http://chemistry.tidalswan.com/index.php?title=Quantum_Mechanics chemistry.tidalswan.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070330042000/http://chemistry.tidalswan.com/index.php?title=Quantum_Mechanics |date=2007-03-30 }}</ref> : <math> - \frac {\hbar ^2}{2m} \frac {d ^2 \psi}{dx^2} = E \psi</math> Tejto rovnici vyhovuje rovnica : <math> \psi(x) = A \sin kx + B \cos kx,\!</math> kde A, B sú ľubovoľné konštanty a k je konštanta, ktorá závisí od vlastností systému. Z hraničných podmienok vyplýva, že vlnová funkcia ''ψ'' je rovná nule v miestach 0 a L. Zoberúc do úvahy tento fakt, z predchádzajúcej rovnice dostávame: :<math>\psi(0) = 0 = A\sin 0 + B\cos 0 = B\!</math> Keďže B je rovné nule, z toho vyplýva: :<math> \psi(L) = 0 = A\sin kL.\!</math> Výsledok, v ktorom zoberieme A rovné nule, nás nezaujíma, pretože neposkytuje žiadúce informácie o systéme. To ale znamená, že {{nowrap|sin ''kL'' {{=}} 0}}. Tomuto výsledku vyhovuje akékoľvek ''kL'', ktoré je celočíselným násobkom π. :<math>k = \frac{n\pi}{L}\qquad\qquad n=1,2,3,\ldots.</math> Kvantovanie energie teda vyplýva z hraničných podmienok, ktoré sme na systém aplikovali: :<math>E = \frac{\hbar^2k^2}{2m} = \frac{\hbar^2 \pi^2 n^2}{2mL^2} = \frac{n^2h^2}{8mL^2}.</math> == Aplikácie == Správanie sa [[Subatómová častica|subatomárnych častíc]] (elektrónov, protónov, neutrónov, fotónov a ďalších), z ktorých pozostáva hmota, uspokojivo popisuje len kvantová mechanika. Kvantová mechanika značne ovplyvnila [[teória strún|teóriu strún]], ktorá je kandidátom na [[Teória všetkého|teóriu všetkého]]. Kvantová mechanika je dôležitá pre pochopenie toho, ako sa jednotlivé atómy viažu do molekúl. Jej aplikácia v chémii dala vznik [[Kvantová chémia|kvantovej chémii]]. Poskytuje kvantitatívne predpovede procesov týkajúcich sa vzniku iónovej a kovalentnej väzby.<ref>[http://books.google.com/books?id=vdXU6SD4_UYC Books.google.com]</ref> Moderná technológia často pracuje na úrovni, kde kvantové deje majú nezanedbateľný vplyv. Príkladom je [[laser]], [[Tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistor]] (a tým pádom mikročip), [[elektrónový mikroskop]] a [[zobrazovanie magnetickou rezonanciou]]. Štúdium polovodičov viedlo k vynájdeniu diódy a tranzistora, ktoré sú podstatnou súčasťou modernej elektroniky. Vedci v súčasnosti hľadajú metódy priamej manipulácie kvantových stavov. Rozvíja sa [[kvantová kryptografia]], ktorá má zabezpečiť bezpečný prenos informácií. Vzdialenejším cieľom sú kvantové počítače, ktoré majú pracovať niekoľkokrát rýchlejšie ako súčasné počítače. Témou výskumu je tiež [[kvantová teleportácia]], ktorou sa má dochádzať k prenosu kvantových stavov cez ľubovoľné vzdialenosti. [[Kvantové tunelovanie]] je jav, bez ktorého by nefungovali niektoré prístroje. Napríklad flash memory čipy používané v USB kľúčoch používajú kvantové tunelovanie k mazaniu svojej pamäte. Kvantová mechanika sa používa hlavne k opisu správania sa častíc v mikrosvete. Svoju aplikovateľnosť však má aj vo väčších rozmeroch: [[supravodivosť]] je jedným známym príkladom. Kvantové javy pravdepodobne majú svoju úlohu aj pri funkcii čuchu.<ref>[http://discovermagazine.com/2009/feb/13-is-quantum-mechanics-controlling-your-thoughts/article_view?b_start:int=1&-C Discovermagazine.com]</ref> == Filozofické dôsledky == Kvantová mechanika a veľa jej neintuitívnych predpovedí už od svojho vzniku vyprovokovala veľa diskusií a rôznych interpretácií. [[Kodanská interpretácia]] je medzi fyzikmi široko akceptovaná. Probabilistická povaha kvantovej mechaniky podľa tejto interpretácie nie je len dočasná vlastnosť, ktorú by neskôr nahradila deterministická teória. Skôr ju treba chápať ako odmietnutie klasickej predstavy [[kauzalita|kauzality]]. Albert Einstein, ktorý patrí k zakladateľom kvantovej teórie, odmietal takúto stratu determinizmu. Predpokladal, že musia existovať skryté premenné, ktoré sme ešte neobjavili a preto je kvantová mechanika je nekompletná. Vyslovil niekoľko námietok voči takejto interpretácii, z ktorých najznámejšou je pravdepodobne [[Einsteinov-Podolského-Rosenov paradox]] (EPR paradox). [[John Bell]] ukázal, že EPR paradox vedie ku experimentálne overiteľným rozdielom medzi kvantovou mechanikou a lokálnymi realistickými teóriami. Experimenty, ktoré boli uskutočnené, potvrdili presnosť kvantovej mechaniky, čím dokázali, že fyzikálny svet nemôže byť popísaný lokálnymi realistickými teóriami.<ref>[http://plato.stanford.edu/entries/qm-action-distance/ Plato.stanford.edu]</ref> ''[[Bohrove-Einsteinove debaty]]'' predstavujú kritiku Kodanskej interpretácie z epistemologického hľadiska. Everettova interpretácia mnohých svetov formulovaná v roku 1956 tvrdí, že všetky možné stavy popísané kvantovou teóriou sa súčasne uskutočňujú v multivesmíre, ktorý pozostáva hlavne z nezávislých paralelných vesmírov.<ref>[http://plato.stanford.edu/entries/qm-everett/ Plato.stanford.edu]</ref> Toto tvrdenie sa nezakladá na postulácii nového axiómu v rámci kvantovej mechaniky, ale na odstránení axiómu tzv. kolapsu vlnového balíčka. <!--This is not accomplished by introducing some new axiom to quantum mechanics, but on the contrary by ''removing'' the axiom of the collapse of the wave packet: All the possible consistent states of the measured system and the measuring apparatus (including the observer) are present in a ''real'' physical (not just formally mathematical, as in other interpretations) [[quantum superposition]]. Such a superposition of consistent state combinations of different systems is called an [[entangled state]]. While the multiverse is deterministic, we perceive non-deterministic behavior governed by probabilities, because we can observe only the universe, i.e. the consistent state contribution to the mentioned superposition, we inhabit. Everett's interpretation is perfectly consistent with [[John Stewart Bell|John Bell]]'s experiments and makes them intuitively understandable. However, according to the theory of [[quantum decoherence]], the parallel universes will never be accessible to us. This inaccessibility can be understood as follows: Once a measurement is done, the measured system becomes [[Quantum entanglement|entangled]] with both the physicist who measured it and a huge number of other particles, some of which are [[photon]]s flying away towards the other end of the universe; in order to prove that the wave function did not collapse one would have to bring all these particles back and measure them again, together with the system that was measured originally. This is completely impractical, but even if one could theoretically do this, it would destroy any evidence that the original measurement took place (including the physicist's memory).--> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == ;Všeobecné * [http://www-history.mcs.st-andrews.ac.uk/history/HistTopics/The_Quantum_age_begins.html História kvantovej mechaniky] J. O'Connor, E. F. Robertson * [http://www.quantiki.org/wiki/index.php/Introduction_to_Quantum_Theory Úvod do kvantovej teórie na Quantiki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080913201312/http://www.quantiki.org/wiki/index.php/Introduction_to_Quantum_Theory |date=2008-09-13 }} * [http://bethe.cornell.edu/ Quantum Physics Made Relatively Simple] tri online video prednášky [[Hans Bethe|Hansa Betheho]] * [http://www.freebookcentre.net/Physics/Quantum-Mechanics-Books.html Kolekcia kníh o kvantovej mechanike] ;Online kurzy * [http://arxiv.org/abs/quant-ph/0605180 Doron Cohen: Poznámky z prednášok o kvantovej mechanike] * [http://www.youtube.com/stanford#g/c/84C10A9CB1D13841 Prednášky Leonarda Susskinda, Stanfordova univerzita] * [http://www.imperial.ac.uk/quantuminformation/qi/tutorials Prednášky z kvantovej mechaniky, Imperial College London] * [http://www.quantum-physics.polytechnique.fr Quantum Physics Online: interaktívne aplety] * [http://www.lsr.ph.ic.ac.uk/~plenio/lecture.pdf Kvantová mechanika Martin Plenio] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091229101144/http://www.lsr.ph.ic.ac.uk/~plenio/lecture.pdf |date=2009-12-29 }} * [http://farside.ph.utexas.edu/teaching/qm/389.pdf Kvantová mechanika, Richard Fitzpatrick] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110124130101/http://farside.ph.utexas.edu/teaching/qm/389.pdf |date=2011-01-24 }} * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Kvantová mechanika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} ;FAQ * [http://www.hedweb.com/manworld.htm Many-worlds or relative-state interpretation.] * [http://www.mtnmath.com/faq/meas-qm.html Measurement in Quantum mechanics.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717113602/http://www.mtnmath.com/faq/meas-qm.html |date=2011-07-17 }} ;Médiá * [http://www.newscientist.com/channel/fundamentals/quantum-world New Scientist, Všetko, čo ste chceli vedieť o kvantovom svete] * [http://www.sciencedaily.com/news/matter_energy/quantum_physics/ Science Daily, Správy zo sveta kvantovej fyziky] ;Filozofia * [http://plato.stanford.edu/entries/qm/ Jenann Ismael: Kvantová mechanika], Stanford Encyclopedia of Philosophy * [http://plato.stanford.edu/entries/qt-measurement Henry Krips: Measurement in Quantum Theory], Stanford Encyclopedia of Philosophy == Zdroj == {{preklad|en|Quantum mechanics}} {{Fyzika}} [[Kategória:Kvantová mechanika| ]] ds6s3glcp07xuhxgr56ucsait7fbih7 0 40984 8218797 6867130 2026-05-24T08:01:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218797 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Conic sections sk.png|náhľad|Rôzne kužeľosečky]] [[Súbor:Conic sections 3.png|náhľad]] '''Kužeľosečka''' je rovinná [[krivka]], ktorá vznikne prierezom rotačnej [[kužeľová plocha|kužeľovej plochy]] s rovinou neprechádzajúcou jej vrcholom. Podľa sklonu roviny rezu vzhľadom na rotačnú os kužeľovej plochy vzniká [[kružnica]], [[elipsa]], [[parabola]] a [[Hyperbola (matematika)|hyperbola]]. *'''Kružnica''' so stredom ''S'' a polomerom ''r'' je množina všetkých bodov v rovine, ktorých vzdialenosť od bodu ''S'' je ''r''. *'''Elipsa''' je množina všetkých bodov v rovine, ktorých súčet vzdialeností od daných dvoch rôznych bodov je konštantný a väčší ako vzdialenosť daných bodov. *'''Parabola''' je množina všetkých bodov v rovine, ktorých podiel vzdialeností od daného bodu a danej priamky je 1, t. j. majú rovnakú vzdialenosť od priamky a bodu, ktorý neleží na priamke. *'''Hyperbola''' je množina všetkých bodov v rovine, ktorých rozdiel vzdialeností v absolútnej hodnote od daných dvoch rôznych bodov je konštantný a menší ako vzdialenosť daných bodov.[[Súbor:Ellipse-def-s.svg|náhľad|Elipsa definícia]][[Súbor:Parabel-def-s.svg|náhľad|Parabola definícia]][[Súbor:Hyperbel-def-s.svg|náhľad|Hyperbola definícia]] Iná definícia kužeľosečiek: * Kužeľosečka je množina všetkých bodov v rovine, pre ktoré pomer vzdialenosti od daného bodu (ohniska) a danej (určujúcej) priamky, na ktorej neleží daný bod, má konštantnú hodnotu ''k''. Ak 0<k<1, tak je to elipsa, ak k=1, tak je to parabola a ak 1<k, tak je to hyperbola. Takýmto spôsobom nemôžeme definovať kružnicu. == Externé odkazy == * [http://mat.fsv.cvut.cz/borik/Kvadriky.pdf Kvadratické plochy, Výukový materiál] * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Kvadriky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} {{matematický výhonok}} [[Kategória:Kužeľosečky| ]] [[Kategória:Rovinné útvary]] ljq170q8vsigcwx0ku6secwao0xq8xe 0 41787 8218697 7881113 2026-05-23T23:37:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218697 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Complex number.jpg|right|thumb|Znázornenie komplexných čísel v Gaussovej rovine]] '''Komplexné čísla''' sú zovšeobecnením pojmu [[reálne číslo|reálneho čísla]]. V obore reálnych čísel nemajú všetky polynomiálne rovnice riešenie. Ak sa číslo '''i''' definuje ako riešenie rovnice <math>x^2=-1</math>, potom všetky polynomiálne (algebrické) rovnice riešenie mať budú. == Reálne čísla == [[Reálne čísla]] sa nachádzajú v jednom rade usporiadané podľa veľkosti. Tento rad reálnych čísel sa nazýva [[číselná os]]. Číselná os má rozmedzie od mínus nekonečna až po plus nekonečno. Túto os je možné predstaviť si ako [[priamka|priamku]], ktorá leží v [[rovina (geometria)|rovine]]. Logicky tak vznikne možnosť, že aj v iných bodoch roviny okrem bodov tejto priamky je možné nájsť nejaké čísla. == Imaginárne čísla == V iných miestach roviny sa nachádzajú čísla, ktoré nazývame [[imaginárne čísla]]. Spolu so všetkými [[reálne čísla|reálnymi číslami]] tvoria [[Množina|množinu]] všetkých komplexných čísel. Definoval ich nemecký matematik [[Gauss]] a podľa neho sa aj táto rovina čísel pomenovala [[Gaussova rovina]]. Túto rovinu rozdeľujú dve osi — už spomínaná číselná os, ktorá sa v grafoch stotožňuje s osou x ([[reálna os]]), a na ňu kolmú os y (imaginárna os). Obe tieto osi sa pretínajú v bode [0;0]. == Zápis komplexných čísel == Komplexné čísla sa od reálnych líšia svojím zápisom. Kým na zápis [[reálne čísla|reálneho čísla]] potrebujeme iba jedno [[reálne čísla|reálne číslo]], ktoré určuje jeho polohu na číselnej osi, na zápis komplexného čísla potrebujeme dve [[reálne čísla]]. Jedno určuje reálnu časť komplexného čísla — jeho priemet do osi x — a druhé jeho imaginárnu časť — jeho priemet do osi y. Komplexné číslo potom zapíšeme ako výraz a + b*'''i''', kde a je jeho reálna časť, b je jeho imaginárna časť a i je [[jednotkový vektor]] v [[Gaussova rovina|Gaussovej rovine]] v smere imaginárnej osi y. Podobne je číslo 1 jednotkovým [[Vektor (matematika)|vektorom]] v smere osi x. Na osi x je napríklad číslo 8 dané ako 8-násobok jednotkového vektora '''1''', t. j. 8 = 8*'''1'''. Tento jednotkový vektor však kvôli úspornosti nepíšeme. V druhom člene výrazu však musíme použiť písmeno '''i''', keďže nejde o [[reálne čísla|reálne číslo]]. Čiže zápis čísla uvedeného na obrázku bude: 3 + 4*'''i'''. === Algebrický tvar === Zápis komplexných čísel v tvare ''a'' + ''b'''''i''', kde ''a'', ''b'' sú reálne čísla sa nazýva '''algebrický tvar komplexných čísel'''. Z obrázku vidieť, že každé komplexné číslo v rovine možno zaznačiť ako vektor so začiatkom v bode so súradnicami [0;0] a koncom v súradniciach daných zápisom tohto čísla, v tomto prípade [3;4]. Dve komplexné čísla sú rovnaké práve vtedy, ak vektory, ktoré ich predstavujú, sú rovnaké. === Goniometrický tvar === Existujú aj ďalšie spôsoby, ktorými môžeme zapísať komplexné číslo. Jedným z nich je '''goniometrický tvar komplexného čísla'''. Pri tomto zápise je potrebné poznať dve veci: # veľkosť komplexného čísla, t. j. veľkosť vektora, ktorým je znázornené v [[Gaussova rovina|Gaussovej rovine]] # uhol ktorý zviera s reálnou osou x. Potom má komplexné číslo tvar :<math>|z| (\cos \phi + i\sin \phi )\,\!</math> kde |z| je veľkosť komplexného čísla a <math>\phi\,\!</math> je uhol, ktorý zviera s reálnou osou. Tento tvar je veľmi jednoducho možné odvodiť z [[pravouhlý trojuholník|pravouhlého trojuholníka]], ktorý vznikne priemetmi [[Vektor (matematika)|vektora]] komplexného čísla na reálnu a imaginárnu os a zo znalostí funkcií [[sínus]] a [[kosínus]]. :<math>|z| = \sqrt{(a^2 + b^2)}\!</math> :<math>\cos \phi =\frac a{|z|}\!</math> :<math>\sin \phi =\frac b{|z|}\,\!</math> == Použitie == Využívajú sa vo fyzike, elektronike alebo v 3D grafike. Vo fyzike sa využívajú tam, kde sa pracuje s vlnami, napr. elektromagnetické polia ([[Maxwellove rovnice]]), [[Vlnová funkcia|vlnové funkcie]] elektrónov, v [[Aerodynamika|aerodynamike]] alebo [[Hydrodynamika|hydrodynamike]]. Keď sa napr. v elektrotechnike pracuje so striedavými prúdmi a v obvode sú okrem odporov aj kondenzátory alebo cievky. Vtedy sa pri využití komplexných čísel počíta tak, akoby boli v obvode len odpory, čo výpočet zjednodušuje. Keby sa ten istý obvod počítal bez komplexných čísel, celý postup by sa skomplikoval. V 3D grafike sa komplexné čísla používajú, keď sa počítajú aj lomy svetla na rozhraní priesvitných materiálov alebo na tenkých vrstvách (olej na vode). Takto sa vytvárajú aj bez [[Rádiozita|rádiozity]] vysoko reálne obrázky. == Operácie s komplexnými číslami == S komplexnými číslami je možné vykonávať také isté operácie ako s [[reálne čísla|reálnymi číslami]], t. j. sčítavanie, odčítavanie, [[násobenie]], delenie, umocňovanie alebo odmocňovanie. Všetky tieto operácie sú analogické operáciám s [[reálne čísla|reálnymi číslami]]. === Hlavné funkcie === Majme komplexné číslo '''z''' = ''a + b'''''i''', potom:<br /> reálna časť - <math>\operatorname{Re}(z) = a</math><br /> imaginárna časť - <math>\operatorname{Im}(z) = b</math><br /> uhol zvierajúci s reálnou osou (argument) - <math>\operatorname{Arg}(z) = \arctan \frac{b}{a}</math> (pre naše operácie v [[Radián|radiánoch]])<br /> absolútna hodnota - veľkosť komplexného čísla - <math>\operatorname{Abs}(z) = |z| = \sqrt{a^2 + b^2}</math><br /> === Sčítavanie komplexných čísel === [[Súbor:Complex numbers addition.png|right|thumb|Sčítavanie komplexných čísel.]] Dve komplexné čísla sa sčítavajú tak, že sa sčítajú ich [[Vektor (matematika)|vektory]]. Do koncového bodu vektora prvého čísla sa umiestni začiatočný bod vektor/vektora druhého čísla. Výsledkom je vektor, ktorý spája začiatočný bod vektora prvého čísla s koncovým bodom vektora druhého čísla. Výsledkom sú koncové súradnice výsledného vektora v [[Gaussova rovina|Gaussovej rovine]]. Súčet dvoch komplexných čísel možno urobiť aj algebricky: Majme dve komplexné čísla, (a + b*'''i''') a (c + d*'''i'''). Ich súčet vypočítame ako (a + b*'''i''') + (c + d*'''i''') = a + c + b*'''i''' + d*'''i''' = [(a +c) + '''i'''*(b + d)]. Vidno, že súčtom dvoch komplexných čísel je znovu komplexné číslo, ktorého reálna časť je (a + c) a imaginárna časť je (b + d). Ak máme dané dve komplexné čísla <math>x= a + bi</math> a <math>y=c+di</math>, tak ich súčet je komplexné číslo, pre ktoré platí: :<math>x+y=(a+c)+i(b+d)</math> Ak chceme sčítať viac komplexných čísel, najprv sčítame podľa vyššie uvedeného spôsobu dve čísla, potom k výslednému vektoru pripočítame vektor tretieho čísla atď. === Odčítavanie komplexných čísel === Postupujeme tým istým spôsobom ako pri sčítavaní. Do koncového bodu vektora prvého čísla umiestnime začiatočný bod vektora druhého čísla, ale tento vektor bude otočený o 180° oproti pôvodnému vektoru druhého čísla. Výsledným vektorom je opäť spojnica začiatočného bodu vektora prvého čísla a koncového bodu vektora druhého čísla. Rozdiel dvoch komplexných čísel možno urobiť aj algebricky: Majme dve komplexné čísla, (a + b*'''i''') a (c + d*'''i'''). Ich rozdiel vypočítame ako (a + b*'''i''') – (c + d*'''i''') = a – c + b*'''i''' – d*'''i''' = [(a – c) + '''i'''*(b – d)]. Vidíme, že rozdielom dvoch komplexných čísel je znovu komplexné číslo, ktorého reálna časť je (a – c) a imaginárna časť je (b – d). Ak máme dané dve komplexné čísla '''x''' = a + b*'''i''' a '''y''' = c + d*'''i''', tak ich rozdiel je komplexné číslo, pre ktoré platí: :<math>x-y=(a-c)+i(b-d)</math> Pri odčítavaní viacerých komplexných čísel odčítame najprv od vektora prvého čísla vektor druhého čísla, od výsledného vektora vektor tretieho čísla atď. === Násobenie komplexných čísel === [[Súbor:Complex numbers multiplication.png|right|thumb|Násobenie komplexných čísel.]] Násobenie komplexných čísel zahŕňa v sebe dve geometrické transformácie, '''rovnoľahlosť''' (t. j. natiahnutie alebo skrátenie) a '''otáčanie'''. Keď v [[Gauss]]ovej rovine násobíme dvomi reálne číslo 3, dostaneme reálne číslo 6. Jeho vektor je v [[Gauss]]ovej rovine dvojnásobne natiahnutý oproti vektoru pôvodného čísla 3. Čiže násobenie [[reálne čísla|reálnych čísel]] môžeme geometricky chápať ako naťahovanie (prípadne skracovanie) vektora pôvodného čísla. Pri násobení komplexných čísel nevystačíme len s jednou geometrickou transformáciou v rovine. Na pomoc si vezmeme ešte otáčanie. Ak chceme vynásobiť dve komplexné čísla, musíme najprv otočiť proti smeru pohybu hodinových ručičiek prvé číslo o uhol, ktorý zviera druhé číslo s reálnou osou a potom ho ešte musíme natiahnuť na toľko násobok jeho dĺžky, aká je absolútna hodnota druhého čísla. Inak povedané: Pri násobení dvoch komplexných čísel musíme vypočítať súčet uhlov, ktoré zvierajú vektory daných komplexných čísel s reálnou osou x. Výsledný vektor bude s osou x zvierať uhol rovný súčtu pôvodných uhlov vektorov daných čísel. Veľkosť výsledného vektora bude predstavovať súčin absolútnych hodnôt veľkostí vektorov daných čísel. Násobiť viac komplexných čísel znamená vynásobiť najprv dve a potom výsledný vektor vynásobiť tretím komplexným číslom atď. Podobne ako súčet a rozdiel, nemusíme súčin dvoch komplexných čísel robiť iba graficky. Môžeme ho vyjadriť aj výpočtom. Nech sú dané dve komplexné čísla ''x'' = ''a'' + ''b'''''i''', ''y'' = ''c'' + ''d'''''i''', ich súčin je: :<math>xy=(a+bi)(c+di)=ac+adi+bci+bdi.i=ac+(ad+bc)i+bdi^2</math> V poslednom zápise sa vyskytuje číslo '''i''' umocnené na druhú. Čomu sa rovná tento výraz? Skúsme už s našimi vedomosťami vynásobiť číslo '''i''' samo sebou. Vieme, že toto číslo je [[jednotkový vektor]] na imaginárnej osi ''y'', čiže zviera s osou ''x'' uhol veľkosti 90°. Keď násobíme dané číslo samo sebou, potom súčet uhlov musí byť dvakrát väčší ako pôvodný uhol. Čiže výsledný vektor bude ležať v smere 180° od osi ''x''. Z toho vyplýva, že výsledný vektor bude ležať na osi ''x'', ale v jej zápornej časti. Veľkosť tohto vektora bude 1*1 = 1, pretože vektor '''i''' má veľkosť 1 (jednotkový [[vektor]]). Tým zisťujeme, že [[vektor]] čísla '''i'''² bude ležať na reálnej osi ''x'', bude mať veľkosť 1 a bude orientovaný v jej zápornom smere. Výsledné číslo tým bude mať súradnice [–1;0]. Čiže môžeme napísať slávny vzťah: :<math>i^2 = -1</math> Po vyjadrení ''i''² = –1 dostávame pre súčin dvoch komplexných čísel vzťah: :<math>xy = ac+(ad+bc)i+(-1)bd = (ac-bd)+(ad+bc)i</math> V tejto poslednej rovnici je výraz (''a*c'' – ''b*d'') reálnou časťou komplexného čísla (súradnica na osi ''x'') a výraz (''a*d'' + ''b*c'')'''i''' je imaginárnou časťou komplexného čísla (výraz v zátvorke určuje súradnicu a písmeno '''i''' pred zátvorkou naznačuje, že ide o súradnicu osi ''y''). Perfektné je to, že sme zistili, že súčinom dvoch komplexných čísel je znovu komplexné číslo! Naša definícia násobenia je teda v poriadku. Ak máme dané dve komplexné čísla '''x''' = ''a + b'''''i''' a '''y''' = ''c + d'''''i''', tak ich súčin je komplexné číslo, pre ktoré platí: :<math>xy=(ac-bd)+(ad+bc)i</math> === Delenie komplexných čísel === :<math>\frac{x}{y}=\frac{a+b\mathbf{i}}{c+d\mathbf{i}}=\frac{(a+b\mathbf{i})(c-d\mathbf{i})}{(c+d\mathbf{i})(c-d\mathbf{i})}=\frac{(ac+bd)+(bc-ad)\mathbf{i}}{c^2+d^2}</math> Čitateľa aj menovateľa zlomku vynásobíme výrazom (''c - d'''''i'''). Menovateľ sa potom dá upraviť do tvaru ''c² + d²'', a teda môžeme deliť reálnym číslom. === Exponenciálna funkcia === Máme umocniť ''e''^{''a + b'''''i'''}. Ak použijeme vetu o násobení mocnín s rovnakým základom v opačnom smere, dostaneme ''e''^''a''''e''^''b'''''i'''. Funkciu ''e''^''a'' vieme umocniť, keďže ''a'' je reálne číslo. Lenže čomu sa rovná výraz ''e''^''b'''''i'''? Z [[Taylorov rad|Taylor]]-[[Maclaurinov rad|Maclaurinovho radu]] poznáme vzorec pre exponenciálnu funkciu: :<math>e^x = \sum_{n=0}^\infty \frac{x^n}{n!} = 1 + \frac{x}{1!} + \frac{x^2}{2!} + \frac{x^3}{3!} + \frac{x^4}{4!} + \cdots</math> Ak do tohto vzorca za ''x'' dosadíme ''x'''''i''', dostaneme: :<math> \begin{align} e^{x\mathbf{i}} & = 1 + \frac{x\mathbf{i}}{1!} + \frac{x^2\mathbf{i}^2}{2!} + \frac{x^3\mathbf{i}^3}{3!} + \frac{x^4\mathbf{i}^4}{4!} + \frac{x^5\mathbf{i}^5}{5!} + \cdots = \\ & = 1 + \frac{x}{1!}\mathbf{i} - \frac{x^2}{2!} - \frac{x^3}{3!}\mathbf{i} + \frac{x^4}{4!} + \frac{x^5}{5!}\mathbf{i} - \cdots \end{align} </math> alebo po inom usporiadaní :<math> \begin{align} e^{x\mathbf{i}} & = \left ( 1 - \frac{x^2}{2!} + \frac{x^4}{4!} - \cdots \right ) + \mathbf{i} \left ( \frac{x}{1!} - \frac{x^3}{3!} + \frac{x^5}{5!} - \cdots \right ) = \\ & = \sum_{n=0}^\infty (-1)^n \frac{x^{2n}}{(2n)!} + \mathbf{i} \sum_{n=0}^\infty (-1)^n \frac{x^{2n+1}}{(2n+1)!} \end{align} </math> V zátvorkách je znova podľa Taylor-Maclaurinovho radu cos ''x'', resp. sin ''x''. Z toho :<math>e^{x\mathbf{i}} = \cos x + \mathbf{i} \sin x</math> Pre komplexné číslo ''z'' = ''a'' + ''b'''''i''': :<math>\exp z = e^{a+b\mathbf{i}} = e^a e^{b\mathbf{i}} = e^a (\cos b + \mathbf{i} \sin b)</math> === Prirodzený logaritmus === Na vyjadrenie prirodzeného logaritmu použijeme vzorec :<math>\cos x + \mathbf{i} \sin x = e^{x\mathbf{i}}</math> z toho vyplýva (rovnica 1) :<math>\ln (\cos x + \mathbf{i} \sin x) = x\mathbf{i}</math> Vieme, že (cos ''x'' + '''i''' sin ''x'') je komplexná jednotka, tj. komplexné číslo, ktorého absolútna hodnota je 1. Ak chápeme ''x'' ako argument nejakého komplexného čísla ''z'' a celý výraz vynásobíme absolútnou hodnotou tohto čísla, dostaneme goniometrické vyjadrenie komplexného čísla. Vieme, že :<math>\log_a (xy) = \log_a x + \log_a y \,\!</math>. Toto použijeme v rovnici 1, kde ''x'' zameníme za Abs(''z'') = |''z''| a ''y'' za (cos ''x'' + '''i''' sin ''x''). Dostaneme :<math>\ln \Big[ |z|(\cos x + \mathbf{i} \sin x) \Big] = \ln |z| + \mathbf{i} \operatorname{Arg}(z)</math> Pre komplexné číslo ''z'' = ''a'' + ''b'''''i''': :<math>\ln z \equiv \ln |z| + \mathbf{i} \operatorname{Arg}(z)</math> === Umocňovanie komplexných čísel === Z predchádzajúcich častí vieme, že ak chceme umocniť komplexné číslo reálnym, umocníme jeho veľkosť (absolútnu hodnotu) a vynásobíme jeho argument daným reálnym číslom: :<math>z^x = (a + b\mathbf{i})^x = |z|^x(\cos x\phi + \mathbf{i} \sin x\phi)</math> kde <math>\phi</math> je argument daného komplexného čísla.<br /><br /> Ak chceme umocniť komplexné číslo komplexným číslom, vychádzame zo vzorca :<math>x^y = e^{y \ln x} \,\!</math>, pretože už máme určenú exponenciálnu aj logaritmickú funkciu. Majme dané dve komplexné čísla :<math>z_1 = a_1 + b_1\mathbf{i}</math> :<math>z_2 = a_2 + b_2\mathbf{i}</math> Potom :<math> \begin{align} z_1^{z_2} & = \exp (z_2 \ln z_1) = \\ & = \exp \bigg\{ \Big[a_2 + b_2\mathbf{i}\Big]\Big[\ln |z_1| + \mathbf{i}\operatorname{Arg}(z_1)\Big] \bigg\} = \\ & = \exp \bigg\{ \Big[ a_2 \ln |z_1| - b_2 \operatorname{Arg}(z_1) \Big] + \mathbf{i} \Big[ a_2 \operatorname{Arg}(z_1) + b_2 \ln |z_1| \Big] \bigg\} \end{align} </math> Označme :<math> \begin{align} r_1 & = a_2 \ln |z_1| - b_2 \operatorname{Arg}(z_1) \\ r_2 & = a_2 \operatorname{Arg}(z_1) + b_2 \ln |z_1| \end{align} </math> Ku predchádzajúcej rovnosti píšeme ďalej :<math> \begin{align} z_1^{z_2} & = \exp (r_1 + r_2\mathbf{i}) = \\ & = \exp r_1 (\cos r_2 + \mathbf{i} \sin r_2) \end{align} </math> Potom pre výsledok :<math> z = z_1^{z_2} = a + b\mathbf{i} </math> píšeme :<math> \begin{align} a & = \exp r_1 \cos r_2 \\ b & = \exp r_1 \sin r_2 \end{align} </math> === Trigonometrické funkcie === Majme dané komplexné číslo '''z''' = ''a + b'''''i''', potom: :<math>\sin z = \sin a \cosh b + \mathbf{i} \cos a \sinh b</math> :<math>\cos z = \cos a \cosh b - \mathbf{i} \sin a \sinh b</math> :<math>\tan z = \frac{\operatorname{sech}^2 b \tan a + \mathbf{i} \sec^2 a \tanh b}{1 + \tan^2 a \tanh^2 b}</math> :<math>\cot z = \frac{1}{\tan z} = \frac{1 + \tan^2 a \tanh^2 b}{\operatorname{sech}^2 b \tan a + \mathbf{i} \sec^2 a \tanh b}</math> :<math>\sec z = \frac{1}{\cos z} = \frac{1}{\cos a \cosh b + \mathbf{i} \sin a \sinh b}</math> :<math>\csc z = \frac{1}{\sin z} = \frac{1}{\sin a \cosh b + \mathbf{i} \cos a \sinh b}</math> === Cyklometrické funkcie === Majme dané komplexné číslo '''z''' = ''a + b'''''i''', potom: :<math>\arcsin z = -\mathbf{i}\ln \left ( \mathbf{i}z + \sqrt{1-z^2} \right )</math> :<math>\arccos z = \frac{\pi}{2}+\mathbf{i}\ln \left ( \mathbf{i}z + \sqrt{1-z^2} \right )</math> :<math>\arctan z = \frac{\mathbf{i} \left [\ln (1 - \mathbf{i}z) - \ln (1 + \mathbf{i}z) \right ]}{2}</math> :<math>\operatorname{arccot} z = \frac{\mathbf{i}}{2} \left [ \ln \left ( \frac{z - \mathbf{i}}{z} \right ) - \ln \left ( \frac{z + \mathbf{i}}{z} \right ) \right ]</math> :<math>\operatorname{arcsec} z = \frac{\pi}{2} + \mathbf{i} \ln \left ( \sqrt{1 - \frac{1}{z^2}} + \frac{\mathbf{i}}{z} \right )</math> :<math>\operatorname{arccsc} z = -\mathbf{i} \ln \left ( \sqrt{1 - \frac{1}{z^2}} + \frac{\mathbf{i}}{z} \right )</math> == Externé odkazy == * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Geometrický význam komplexných vlastných čísel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Komplexné čísla| ]] [[Kategória:Matematika]] rpek9c9y5edol61wbax9xav50olkp3b 0 45606 8218633 8103928 2026-05-23T19:03:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218633 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katarína Lazarová | Popis osoby = slovenská prozaička a prekladateľka | Portrét = | Dátum narodenia = [[13. február]] [[1914]] | Miesto narodenia = [[Výčapy-Opatovce]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|6|21|1914|2|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Portál1 = Literatúra }} '''Katarína Lazarová''' (* [[13. február]] [[1914]], [[Výčapy-Opatovce]] – † [[21. jún]] [[1995]], [[Bratislava]]), bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ|prozaička]] a [[prekladateľ]]ka. == Životopis == Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo [[Výčapy-Opatovce|Výčapoch-Opatovciach]]. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], 1928 – 30 na obchodnej škole v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch [[1930]]{{--}}[[1932]] absolvovala prax na veľkostatku v [[Janová Nová Ves|Janovej Novej Vsi]], v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]] pracovala iba príležitostne, 1937 – [[1938]] bola pisárkou v redakcii časopisu [[Slovenský hlas]] v [[Žilina|Žiline]]. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.<ref>Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/katarina-lazarova online] </ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola členkou [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika]] a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracovala v [[Zväz protifašistických bojovníkov|Zväze protifašistických bojovníkov]], v [[Zväz slovenských žien|Zväze slovenských žien]], [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a ďalších organizáciách. V roku [[1955]] jej bola udelená [[štátna cena Klementa Gottwalda]]. Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvýkrát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.<ref name=":0">Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, [http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/slovenska-politika-1956-1960.pdf Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151222155455/http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/slovenska-politika-1956-1960.pdf |date=2015-12-22 }}</ref> Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.<ref name=":0" /> 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (napr. [[Gustáv Husák|Husák]]) a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa schádzali práve v byte u Lazarovej.<ref name=":0" /> Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]] sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-Slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv<ref>1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), [https://www.upn.gov.sk/utvary-stb-a-ps-na-slovensku/sprava-stb-bratislava/BA/16.pdf Online] </ref> a tak ju [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 15.1.1974 v registračných zväzkoch<ref>KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, [https://www.upn.gov.sk/projekty/regpro/zobraz/?typ=kraj&kniha=64&strana=70&zaznam=58568 Online] </ref> napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s [[Kornel Földvári|Kornelom Földvárim]]). Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. <ref>Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, [http://www.vycapy-opatovce.sk/download_file_f.php?id=466596 Online] </ref> == Tvorba == Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a vzniku nových vzťahov v [[Slovensko|slovenskej]] spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky. == Dielo == === Próza pre dospelých === * [[1949]] – ''Kamaráti'' * [[1950]] – ''Traja z neba'' * [[1953]] – ''Osie hniezdo'' * [[1957]] – ''Omyly'' * [[1961]] – ''Mločia hora'' * [[1962]] – ''Šarkan na reťazi'' * [[1964]] – ''Kňažná z Lemurie'' * [[1966]] – ''Interview s labuťami'' * [[1966]] – ''Trpaslíci'' * [[1967]] – ''Kavčie pierko'' * [[1968]] – ''Putovanie svätej Anny'' * [[1970]] – ''Vlkolaci'' * [[1976]]  –  4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s. * [[1977]] – ''Vdovské domy'' === Próza pre deti a mládež === * [[1966]] – ''Povesť o snežnom človeku'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|katarina-lazarova}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lazarová, Katarína}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Výčap-Opatoviec]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] pp373btl8ytk67ptwkzqoajqir5tbym 0 48964 8218737 8162742 2026-05-24T03:20:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218737 wikitext text/x-wiki '''Kozmické žiarenie''' je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej [[atmosféra|atmosféry]] z kozmického priestoru (tzv. '''primárne kozmické žiarenie''') a častíc, ktoré vznikli v [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosfére]] interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. '''sekundárne kozmické žiarenie'''). Má najkratšiu známu [[vlnová dĺžka|vlnovú dĺžku]]. Primárne kozmické žiarenie je tvorené úplne ionizovanými [[atóm]]ami. Tvoria ho 90%-ným podielom jadrá [[vodík]]a (protóny), 9%-ný podiel majú jadrá [[hélium|hélia]] (α častice) a zvyšok tvoria ťažšie jadrá až po jadrá s protónovým číslom 92 a vysokoenergetické voľné elektróny. Všetky častice sa pohybujú rýchlosťami blízkymi [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], preto majú aj vysokú [[kinetická energia|kinetickú energiu]] (10⁹ až 10²¹ eV). Nízkoenergetické častice primárneho kozmického žiarenia prichádzajú najmä zo [[Slnko|Slnka]] (10⁹ až 10¹⁰ eV). Vznikajú pri [[slnečná erupcia|slnečných erupciách]]. Intenzita slnečného kozmického žiarenia sa mení v zhode s 11-ročným [[slnečný cyklus|slnečným cyklom]]. Najväčšia časť kozmického žiarenia prichádza z [[galaxia|galaktických oblastí]], jeho zdrojom sú [[supernova|supernovy]] a ich pozostatky. Najenergetickejšie častice (energia nad 10¹⁸) pochádzajú z mimogalaktických oblastí. Ich zdrojom sú [[kvazar]]y a aktívne jadrá galaxií. Vysokú energiu častice získavajú prechodom cez premenné [[magnetické pole|magnetické polia]]. [[Zemské magnetické pole]] sústreďuje častice okolo magnetických pólov a do [[van Allenove pásy|pásiem žiarenia]]. Intenzita kozmického žiarenia sa mení so zemepisnou šírkou, preto na rovníku má kozmické žiarenie najmenšiu intenzitu a v okolí pólov najväčšiu. [[Súbor:ParticleCascade.svg|thumb|Spŕška kozmického žiarenia. Primárny kozmický lúč narazí na molekuly v atmosfére a uvoľní spŕšku subatomárnych častíc, pričom niektoré ďaľšími zrážkami spŕšku zväčšujú.]]Po vniknutí do zemskej atmosféry ťažké jadrá kozmického žiarenia interagujú s časticami atmosféry vo výške {{km|40|m}}, jadrá vodíka primárneho kozmického žiarenia interagujú s jadrami [[dusík]]a a [[kyslík]]a vo výške {{km|20|m}}. Nižšie sa dostávajú už len vysokoenergetické častice, ktoré pri interakciách vyvolávajú celú reťaz rozvetvených reakcií. Reťaz pokračuje dovtedy, kým energia jednotlivých častíc neklesne na 10⁸ eV. Podľa prenikavosti častíc má sekundárne kozmické žiarenie tzv. mäkkú a tvrdú zložku. Mäkká zložka pozostáva z [[elektrón]]ov a [[pozitrón]]ov. Tvrdá zložka (veľmi prenikavá) pozostáva z energetických [[mezón]]ov, schopných preniknúť hlboko pod [[zemský povrch]]. ==Intenzita kozmického žiarenia== [[Súbor:HessKol.jpg|thumb|Nárast ionizácie s nadmorskou výškou. Merania prístrojmi v balóne. Hess v roku 1912 (vľavo) a Kolhörster r.1913, 1914 (vpravo)]]Intenzita kozmického žiarenia narastá so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou. ==Výskum kozmického žiarenia== Kozmické žiarenie sa skúma pomocou výškových balónov, rakiet, kozmických družíc a sond. Jeho štúdium má význam pre [[astrofyzika|astrofyziku]] vysokých energií, štúdium [[silná interakcia hmotných objektov|silných interakcií]] a elementárnych častíc. Kozmické žiarenie môže vyvolať závažné biologické efekty (napr. zmenu [[gén]]ov), poškodzuje polovodiče. V kozmickej lodi [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bolo pri misi [[Artemis I]] približne 5600 pasívnych a 34 aktívnych detektorov (experimenty MARE, HERA, EAD a CAD), zameraných na kozmické žiarenie a vplyv na posádku kozmickej lode.<ref>George, S.P., Gaza, R., Matthiä, D. et al. Space radiation measurements during the Artemis I lunar mission., Nature 634, 48–52 (2024).</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer| meno =Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Měření z Artemis I potvrzují, že Orion ochrání posádku před radiací | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/10/10/mereni-z-artemis-i-potvrzuji-ze-orion-ochrani-posadku-pred-radiaci/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref> Na medzinárodnej kozmickej stanici (ISS), prebieha viacero experimentov v súvislosti s kozmickým žiarením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reitz | meno = Guenther | autor = | odkaz na autora = | titul = Quantities for Space Dosimetry, (ICRP Report 123), Presentation at the 7th EURADOS Winter School, 2014 | url = https://eurados.sckcen.be/sites/eurados/files/uploads/Actions/Winter%20schools/AM2014/7_ReitzGnther.pdf | vydavateľ = German Aerospace Center (DLR) | miesto = | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Významným je [[Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02)]], ktorý meria toky kozmického žiarenia od MeV až po TeV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research group unveils properties of cosmic-ray sulfur and the composition of other primary cosmic rays | url = https://ams02.space/physics/research-group-unveils-properties-cosmic-ray-sulfur-and-composition-other-primary-cosmic | vydavateľ = ams02.space | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" |+ Výskyt prvkov zachytených spektrometrom AMS-02 |- ! Prvky !! Počet |- | H || >10E9 |- | He || >10E8 |- | C, O || >10E6 |- | Li, Be, B, N, Ne, Mg, Si || >10E5 |- | F, Na, Al, S, Fe || >10E4 |- | P, Cl, K, Ar, Ca, Sc, Ti, V, Cr, Mn, Co, Ni|| <10E4 |} == Pôvodný prameň == Hajduk, A., Štohl, J. a kol., ''[[Encyklopédia astronómie]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] Bratislava, 1987, str. 298 – 299 ==Referencie== {{Referencie}} {{Portál|Fyzika||Astronómia}} [[Kategória:Astronómia]] [[Kategória:Žiarenie]] [[Kategória:Ionizujúce žiarenie]] br3xcmpctd8nyz5mqwmatwpoc7ig545 0 49205 8218480 8071895 2026-05-23T12:09:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218480 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Ján Kobezda | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = [[31. júl]] [[1975]] | Miesto narodenia = [[Ilava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|2017|1|27|1975|7|31}} | Miesto úmrtia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Rok1 = 1993 | Rok2 = 2002 | Pozícia = pravý obranca | Streľba = ľavou rukou | Výška = 200 | Váha = 121 | Bývalé tímy = [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica nad Váhom]] <br> [[Dukla Trenčín]] <br> Tallahassee Tiger Sharks <br> Fort Wayne Komets <br> Missouri River Otters <br> [[HC Vítkovice Steel|HC Vítkovice]] <br> [[Ilves Tampere (ľadový hokej)|Ilves Tampere]] <br> [[HC Slovan Bratislava]] |Štátna príslušnosť 2=Island}} '''Ján Kobezda''' (* [[31. júl]] [[1975]], [[Ilava]] – † [[27. január]] [[2017]], [[Trenčín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = hokej.sk | titul = Zomrel Ján Kobezda, zápas Trenčína v Košiciach zrušený | url = https://hokej.sk/clanok/147605-zomrel-jan-kobezda-zapas-trencina-v-kosiciach-zruseny | dátum vydania = 2017-1-27 | dátum prístupu = 2017-1-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170202035440/https://hokej.sk/clanok/147605-zomrel-jan-kobezda-zapas-trencina-v-kosiciach-zruseny | dátum archivácie = 2017-02-02 }}</ref>) bol slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] obranca. Venoval sa najmä defenzívnym činnostiam, pričom ťažil zo svojej robustnej postavy. Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner. == Klubový hokej == K hokeju ho (rovnako ako brata Michala) priviedol otec, niekdajší hokejový brankár. Začínal hrať v klube [[MHK Dubnica nad Váhom|Dubnice]], bol člen tímu starších žiakov, ktorý vybojoval titul majstra Slovenska (spolu s bratom a [[Pavol Demitra|Pavlom Demitrom]]). <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Profil Jána Kobezdu | periodikum = www.sportclub.sk | odkaz na periodikum = | dátum = | url = http://www.sportclub.sk/jankobezda/jankobezda.html | 7 = | dátum prístupu = 2008-06-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070910162121/http://www.sportclub.sk/jankobezda/jankobezda.html | dátum archivácie = 2007-09-10 }}</ref> V seniorskom mužstve debutoval v ročníku [[1. hokejová liga SR 1993/1994|1993/94]] v [[1. hokejová liga SR|1. SHL]], klub postúpil do [[Tipsport liga|slovenskej extraligy]] po dramatickom boji s [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|Banskou Bystricou]]. V Dubnici pôsobil aj ďalšie tri extraligové roky. Sezónu [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]] odohral v rámci základnej vojenskej služby v [[Dukla Trenčín|Dukle Trenčín]]. Nasledujúce dva roky hral v nižších zámorských súťažiach, v prvej sa dostal do výberu All Stars [[ECHL]]. Ročník [[West extraliga 2000/2001|2000/01]] pôsobil opäť v Dukle Trenčín, jeho mužstvo vyradilo v semifinále play-off [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], vo finále podľahlo [[HKm Zvolen|Zvolenu]]. So 127 minútami patril k najtrestanejším hráčom. Pred ďalšou sezónou ho angažoval fínsky klub [[IFK Helsinki]] ([[SM-liiga]]), vedenie ho ešte pred štartom súťaže poslalo na hosťovanie do [[Ilves Tampere (ľadový hokej)|Ilves Tampere]]], kvôli nesplnenej kvóte piatich zahraničných hráčov. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Kobezda bol pre Lahti pridrahý | periodikum = hokej.sk | odkaz na periodikum = | dátum = 25.8.2001 | url = http://www.hokej.sk/spravy/clanok11094-Kobezda_bol_pre_Lahti_pridrahy_.htm | 7 = | dátum prístupu = 2013-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305034343/http://www.hokej.sk/spravy/clanok11094-Kobezda_bol_pre_Lahti_pridrahy_.htm | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Už po piatich zápasoch si bolestivo poranil slabiny a v [[Helsinki|Helsinkách]] podstúpil operáciu, sezóna sa tak pre neho skončila. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Kobezda sa po operácii v Helsinkách doliečuje na Slovensku | periodikum = hokej.sk | odkaz na periodikum = | dátum = 30.10:2001 | url = http://www.hokej.sk/liga_fin/clanok11964-Kobezda_sa_po_operacii_v_Helsinkach_doliecuje_na_Slovensku.htm | 7 = | dátum prístupu = 2013-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305041416/http://www.hokej.sk/liga_fin/clanok11964-Kobezda_sa_po_operacii_v_Helsinkach_doliecuje_na_Slovensku.htm | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Ďalší rok začal v [[HC Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], po desiatich stretnutiach však ohlásil pre dlhotrvajúce problémy s bedrovými kĺbmi koniec kariéry. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Ján Kobezda: Končím! | periodikum = www.dubnica.sk | odkaz na periodikum = | dátum = 21.10.2002 | url = http://dubnica.sk/aktuality/292 | 7 = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne pôsobil ako tréner tri roky na [[Island]]e, kde viedol mužstvo [[Skautafélag Akureyrar]]. V ročníku 2013/14 dosiahol majstrovský titul s juniorským mužskom Dukly Trenčín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Tragédia, zomrel generálny manažér a tréner Dukly Ján Kobezda | url = https://nastrencin.sme.sk/c/20444319/tragedia-zomrel-generalny-manazer-a-trener-dukly-jan-kobezda.html | dátum vydania = 2017-1-27 | dátum prístupu = 2017-1-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od apríla [[2015]] bol generálnym manažérom [[HK Dukla Trenčín|Dukly Trenčín]], v sezóne [[Tipsport liga 2015/2016|2015/16]] bol zároveň hlavným trénerom. [[4. január]]a [[2017]] sa opäť stal aj hlavným trénerom, keď nahradil [[Jan Turek|Josefa Tureka]]. [[27. január]]a [[2017]] počas ranného rozkorčuľovania pociťoval nevoľnosť. Po následnom prevoze do trenčianskej nemocnice zomrel na následky [[Infarkt myokardu|infarktu]]. === Klubová štatistika === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" | Sezóna || rowspan="2" | Klub || rowspan="2" | Liga ! colspan="6" | Základná časť ! colspan="6" | Play-off |- !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]] ||[[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] ||33||0||2||2||45||||3||0||0||0||0|| |- | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|1995/96]] || [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |39||3||1||4||58||-29||||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |||[[ŠHK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[1. hokejová liga SR]] |1||0||1||1||2||-1||||||||||||| |- |[[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] || [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |41||5||2||7||72||-21||||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]] ||[[HK Dukla Trenčín|Dukla Trenčín]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |40||5||4||9||36||-7||||||||||||| |- |||[[HK Dukla Trenčín|Dukla Trenčín]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Európska hokejová liga|EHL]] |5||0||0||0||54||0||||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |[[West extraliga 1998/1999|1998/99]] ||[[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |2||1||2||3||4||+3||||||||||||| |- ||| [[Tallahassee Tiger Sharks]] || align="left" | {{minivlajka|USA}} [[ECHL]] |60||6||14||20||56||+16||||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |||[[Fort Wayne Komets]] || align="left" | {{minivlajka|USA}} IHL |4||0||0||0||4||||||||||||||| |- |1999/00 ||[[Missouri River Otters]] || align="left" | {{minivlajka|USA}} UHL |43||2||5||7||48||-2||||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |2000/01 ||[[HK Dukla Trenčín|Dukla Trenčín]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |35||4||6||10||105||+1||12||1||0||1||22||+1 |- |2001/02 || [[Ilves Tampere (ľadový hokej)|Ilves Tampere]] || align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} [[SM-liiga]] |5||0||0||0||12||-3|||||||||||| |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]] ||[[HC Slovan Bratislava]] || align="left" | {{minivlajka|SVK}} [[Tipsport liga|Extraliga SR]] |10||0||0||0||2||-3|||||||||||| |} == Reprezentácia == Reprezentoval na ME C 18 v roku [[1993]]. V seniorskej [[Slovenské národné hokejové mužstvo|reprezentácii]] odohral dva zápasy, keď ho v októbri [[1995]] nominoval tréner [[Július Šupler]] na turnaj štyroch krajín v [[Taliansko|Taliansku]], neskóroval. == Rodina == Od roku [[1999]] bol ženatý s Annou Homerovou. Má dcéru Barboru, ktorá sa v roku 2025 vydala za svojho dlhodobého priateľa Jozefa a syna Jana. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Eurohockey|4613}} * {{Ihdb hokej|id=40357|meno=Ján Kobezda}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kobezda, Ján}} [[Kategória:Osobnosti z Dubnice nad Váhom]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví funkcionári]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Hráči MHK Dubnica nad Váhom]] [[Kategória:Hráči HK Púchov]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Dukly Trenčín]] [[Kategória:Hokejisti Ilves Tampere]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] l24188bkul42h8wr1ufe223pv59t96a 0 49280 8218687 6538341 2026-05-23T22:27:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218687 wikitext text/x-wiki {{Infobox Operačný systém | názov = Knoppix | logo = | obrázok = KNOPPIX.png | popis = Knoppix 5.3.1 s KDE | vývojár = [[Klaus Knopper]] | rodina = [[GNU]]/[[Linux]] | stabilná verzia = 8.0.0 CeBIT Edition<ref name="knopper" /> | dátum stabilnej verzie = | testovacia verzia = | dátum testovacej verzie = | jazyky = [[angličtina]], [[nemčina]] | metóda aktualizácie = APT<br />(aj s [[frontend]]mi) | manažér balíkov = [[dpkg]] | platformy = | jadro = [[Monolitické jadro|Monolitické]] ([[Linux (jadro)|Linux]]) | užívateľské rozhranie = [[LXDE]]<br />(predtým [[KDE]]) | licencia = [[Slobodný softvér|free softvérové]],<br />najmä [[GNU General Public License|GPL]] | stav vývoja = Aktívny | stránka = | webová stránka = [http://www.knopper.net www.knopper.net] | commons = }} '''Knoppix''' je bootovateľné „[[live CD]]“ s&nbsp;operačným systémom [[Linux]], kolekciou [[GNU]]/[[Linux]] softvéru, automatickou detekciou hardvéru, s&nbsp;podporou pre množstvo grafických kariet, SCSI a USB zariadení a iných periférnych zariadení. Knoppix je možné využiť ako linuxové demo, náučné [[CD]], záchranný systém, alebo ako platformu pre demá komerčných softvérových produktov. Nie je potrebné čokoľvek inštalovať na disk. Vďaka dekomprimácii „za jazdy“ sa na [[CD]] nachádza do 2&nbsp;[[Binárny prefix|Gi]][[Bajt|B]] inštalovaného softvéru. Od verzie 4.0.2 sa Knoppix distribuuje aj na [[DVD]], na ktorom sa nachádza až 8&nbsp;GiB inštalovaného softvéru. Popularitu si Knoppix získal hlavne vďaka autodetekcii hardvéru, ktorá umožňuje spustiť Knoppix v&nbsp;grafickom prostredí bez nutnosti manuálnej konfigurácie. Knoppix je založený na distribúcii [[Debian]] a názov Knoppix je odvodený od priezviska autora projektu [[Klaus Knopper|Klausa Knoppera]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="knopper">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.knopper.net/knoppix/knoppix771-en.html | titul = KNOPPIX 8.0.0 CeBIT Edition | dátum prístupu = 2017-08-12 | vydavateľ = Knopper.Net | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170814000850/http://knopper.net/knoppix/knoppix771-en.html | dátum archivácie = 2017-08-14 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam distribúcií Linuxu]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.pendrivelinux.com/install-knoppix-6-to-a-usb-flash-drive-in-windows USB Knoppix] – Instalácia Knoppixu na [[Jednotka USB flash|USB flash disk]] {{en}} {{Distribúcie Linuxu}} [[Kategória:Distribúcie Linuxu]] [[Kategória:Live CD]] 96wx76r1gtk7i8tznm0vu2i2vq14umw 0 50615 8218760 8213194 2026-05-24T06:10:13Z Teslaton 12161 /* Aktívne politické strany a hnutia */ aktualizácia podľa registra: štatutári 8218760 wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Aktívne politické strany a hnutia == Register politických strán a politických hnutí vedie v zmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2005-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = Bratislava }}</ref> K 21. marcu 2026 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''52''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii alebo v [[konkurz (konkurzné právo)|konkurze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky : Abecedný zoznam | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber?full=1 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = Bratislava }}</ref> {| class="wikitable sortable numbered firstright" |- ! class="unsortable" | # ! Názov ! Skratka ! Dátum reg. ! [[Štatutárny orgán]] ! Staršie názvy ! Zdroj |- | | [[Alternatíva pre Slovensko]] | ApS | 18. 10. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Anna Belousovová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Anton Železník]] | style="font-size: 90%" | [[Národ a Spravodlivosť]],<br />[[Národ a Spravodlivosť – naša strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201296] |- | | [[Bratia Slovenska]] | | 14. 01. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Peter Pčolinský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],<br />[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],<br />[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153006] |- | | [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] | | 25. 01. 2018 | style="font-size: 90%" | [[Jaroslav Naď]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SPOLU – občianska demokracia]],<br />[[Modrá koalícia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=219453] |- | | [[Demokrati Slovenska]] | | 23. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Ľudovít Kaník]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Prosperita Slovenska]],<br />[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152952] |- | | [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska]] | DS-ODS | 04. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Pavel Macko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[TREBIŠOV NAHLAS]],<br />[[ODS – Občianski demokrati Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208879] |- | | [[DOMOV národná strana]] | DOMOV-NS | 01. 07. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Pavol Slota]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Pravá Slovenská národná strana (2005 – 2006)|Pravá Slovenská národná strana]],<br />[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],<br />[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152953] |- | | [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]] | | 17. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Martin Winkler]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302089] |- | | [[HLAS – sociálna demokracia]] | | 11. 09. 2020 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Šutaj Eštok]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=227017] |- | | [[Hnutie SLOVENSKO]] | SLOVENSKO | 11. 11. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Igor Matovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201471] |- | | [[Jednota Slovanov]] | | 17. 05. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Peter Marček]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Ľudovít Líška]], [[Patrik Kraus]] | style="font-size: 90%" | [[KARMA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228467] |- | | [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie]] | KDH | 23. 02. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Milan Majerský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973] |- | | [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]] | KSS | 19. 03. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Hrdlička]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Zväz komunistov Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153013] |- | | [[Konzervatívci – Kresťanská únia]] | Konzervatívci | 27. 08. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Milan Krajniak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nezávislé fórum]],<br />[[Kresťanská únia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164] |- | | [[Košická strana]] | | 19. 01. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ladislav Lörinc]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228423] |- | | [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]] | ĽS Naše Slovensko | 20. 10. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kotleba]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana priateľov vína]],<br />[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],<br />[[Ľudová strana Naše Slovensko]],<br />[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101] |- | | [[KRAJINA]] | | 20. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Lacho]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JABLKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228472] |- | | [[Maďarské fórum]] | | 28. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Zsolt Simon]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]],<br />[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]],<br />[[FÓRUM]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222639] |- | | [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]] | | 22. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[László Gubík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],<br />[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]],<br />[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224412] |- | | [[MySlovensko]] | | 05. 03. 2015 | style="font-size: 90%" | [[Štefan Panenka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Slovenská občianska koalícia]],<br />[[SKOK – Európski liberálni demokrati]],<br />[[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]],<br />[[Dôstojný život]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210781] |- | | [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | NOVA | 25. 10. 2012 | style="font-size: 90%" | [[Gábor Grendel]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nová väčšina]],<br />[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],<br />[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=203999] |- | | [[Občianska konzervatívna strana]] | OKS | 07. 12. 2001 | style="font-size: 90%" | [[Ondrej Dostál]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153111] |- | | [[Pirátska strana – Slovensko]] | Piráti | 02. 09. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Zuzana Šubová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Michal Pírek]] | style="font-size: 90%" | [[NÁŠ KRAJ]],<br />[[SME RODINA]],<br />[[VÁŠ KRAJ]],<br />[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159071] |- | | [[Práca slovenského národa]] | PSN | 06. 04. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Roman Stopka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Demokratická aliancia Slovenska]],<br />[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153197] |- | | [[Právo na pravdu]] | PRAVDA | 03. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Zoroslav Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302087] |- | | [[Progresívne Slovensko]] | | 27. 11. 2017 | style="font-size: 90%" | [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Michal Šimečka]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Tomáš Valášek]], [[Ivan Štefunko]], [[Simona Petrík]], [[Ivan Korčok]], [[Irena Bihariová]], [[Beáta Jurík]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725] |- | | [[REPUBLIKA]] | | 12. 07. 2002 | style="font-size: 90%" | [[Milan Uhrík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Hnutie za demokraciu]],<br />[[HLAS ĽUDU]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121] |- | | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | SDKÚ – DS | 18. 02. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Sobčák]] | style="font-size: 90%" | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],<br />[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153099] |- | | [[Sloboda a Solidarita]] | SaS | 27. 02. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Branislav Gröhling]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180] |- | | [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] | SNS | 07. 03. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Danko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976] |- | | [[Slovenské Hnutie Obrody]] | | 15. 05. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Róbert Švec]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Štefan Polačik]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223281] |- | | [[SLOVEXIT]] | SLOVEXIT | 07. 03. 1995 | style="font-size: 90%" | [[Martin Beluský]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Rastislav Kysel]] | style="font-size: 90%" | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]],<br />[[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153159] |- | | [[SME RODINA]] | | 06. 07. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Boris Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana občanov Slovenska]],<br />[[SME RODINA – Boris Kollár]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=200623] |- | | [[SMER – sociálna demokracia]] | SMER – SD | 08. 11. 1999 | style="font-size: 90%" | [[Robert Fico]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SMER]],<br />[[SMER (tretia cesta)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097] |- | | [[Socialisti.sk]] | | 08. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Artúr Bekmatov]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Jaroslav Císar]], [[Miroslav Pomajdík]], [[Lucia Hubinská]], [[Sely Papanová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224262] |- | | [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest]] | SOM SLOVENSKO | 10. 08. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Krúpa]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana obcí a miest – SOM SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228392] |- | | [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK]] | SOSK | 26. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228473] |- | | [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]] | SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA | 16. 02. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Hanuliak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],<br />[[Živnostenská strana SR]],<br />[[Živnostenská strana]],<br />[[Socialistická strana občianskej slobody]],<br />[[SLOBODA]],<br />[[VZDOR – strana práce]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153080] |- | | [[SPRAVODLIVOSŤ]] | | 06. 12. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[99 % – občiansky hlas]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201622] |- | | [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | | 22. 09. 2009 | style="font-size: 90%" | [[František Gőgh]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],<br />[[Únia – Strana pre Slovensko]],<br />[[STRANA +1 HLAS]],<br />[[LEPŠIA ŠTVRŤ]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153188] |- | | [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] | | 19. 02. 2008 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Sliacky]] | style="font-size: 90%" | [[Demokrati a Vlastenci]],<br />[[Strana moderného Slovenska]],<br />[[Strana moderného Slovenska – SMS]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175] |- | | [[Strana rómskej koalície – SRK]] | SRK | 19. 06. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Gejza Adam]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153184] |- | | [[STRANA VIDIEKA]] | SV | 05. 03. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Rudolf Huliak]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Pavel Zacharovský]] | style="font-size: 90%" | [[Strana demokratického Slovenska]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014] |- | | [[Team Bratislava]] | | 29. 04. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Vallo]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228341] |- | | [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]] | Tím Kraj Nitra | 21. 07. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Marek Hattas]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228363] |- | | [[TÍM RUŽINOV]] | | 06. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Martin Chren]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[MLADÁ PETRŽALKA]],<br />[[MLADÁ BRATISLAVA]],<br />[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208906] |- | | [[Trnava pre každého]] | TPK | 24. 01. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Miloš Krištofík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[DOPRAVA]],<br />[[Hlas pravice]],<br />[[Skúsme to inak]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222454] |- | | [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]] | ÚSVIT | 25. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Luciána Hoptová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153133] |- | | [[Vlastenecký blok]] | VLASTENCI SK | 13. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Stanovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]],<br />[[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208945] |- | | [[Volt Slovensko]] | Volt SK | 12. 02. 2024 | style="font-size: 90%" | [[Richard Edward Zednik]], [[Lucia Kleštincová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228531] |- | | [[ZA ĽUDÍ]] | | 02. 09. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Veronika Remišová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223985] |- | | [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]] | Zmena zdola, DÚ | 07. 09. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Ján Budaj]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Liberálnodemokratická únia]],<br />[[Demokratická únia Slovenska (2000)|Demokratická únia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153102] |- | | [[ŽIVOT – národná strana]] | ŽIVOT | 04. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Pénzeš]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],<br />[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222528] |- |} Poznámky: * ''[P]'': predseda/predsedníčka * názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka]]mi („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Považaj | meno = Matej (ed.) | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = VIII. Interpunkcia | strany = }}</ref> == Zaniknuté politické strany a hnutia == === Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) === ==== Zánik do 1990 ==== ''Zoznam nie je úplný'' * [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním * [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938 ==== Zánik 1991 – 1995 ==== * [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993 * [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom * [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993 * [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994 * [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993 * [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] * [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým "Strana konzervatívnych demokratov") – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994 * [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým "Strana ústavnej demokracie", resp. "Slobodný blok") – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995 * [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992 * [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992 * [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992 * [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995 * [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991 * [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993 * [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993 * [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995 * [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 * [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992 * [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992 * [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992 * [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993 * [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] ==== Zánik 1996 – 2000 ==== * [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000 * [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu * [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]] * [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS * [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]] ==== Zánik 2001 – 2005 ==== * [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005 * [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005 * [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005 * [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1994, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004 * [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005 * [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005 * [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002 * [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002 * [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003 * [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005 * [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS * [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]] * [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om ==== Zánik 2006 – 2010 ==== * [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]] * [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007 * [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006 ==== Zánik 2011 – 2015 ==== * [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014 * [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014 ==== Zánik 2016 – 2020 ==== * [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým "Nezávislá občianska strana nezamestnaných", resp. "Slovenská moderná spoločnosť" – vznik v auguste 2001, zánik v novembri 2017 * [[IDEA]] (IDEA) (predtým "Aliancia nového občana", "STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ", resp. "OBČANIA") – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017 * [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým "Strana rómskej koalície v Slovenskej republike") – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. * [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018 * [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016 * [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017 * [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016 * [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016 * [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým "Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON" – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017 * [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017 * [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým "Strana národnej prosperity", skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017 ==== Zánik po roku 2020 ==== * [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] – vznik v auguste 2006, zánik v apríli 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Demokratická strana - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153172 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]] – vznik v októbri 2019, zánik v októbri 2023 zlúčením s inou politickou stranou ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]])<ref>DOBRÁ VOĽBA (DV). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224263 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2023-10-07}}</ref> * [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MODRÍ – ES]] – vznik v máji 2023, zánik vo februári 2025 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ - ES - v konkurze | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> * [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021 * [[MOST – HÍD 2023]] (predtým [[Strana regiónov Slovenska]], [[Strana živnostníkov Slovenska]], [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]) – vznik v júni 2004, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MOST - HÍD 2023 - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRINCÍP]] (predtým [[Strana Rómskej únie na Slovensku]], [[Šport do Košíc a na Východ]], [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]]) – vznik v novembri 2010, zánik v decembri 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = PRINCÍP - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159184 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] – vznik v júni 2022, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228349 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (predtým [[SIEŤ]]) – vznik v júni 2014, zánik v decembri 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA - v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208603 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (predtym [[Slovenská ľudová strana]], [[SĽS – Slovensky ľudový blok]]) – vznik v apríli 1990, zánik v júli 2024 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152991 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenský PATRIOT]] (predtým [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]]) – vznik vo februári 2021, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenský PATRIOT - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228223 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým "[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]" (MKDH-MKDM) a "Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja" (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021 * [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie<ref>Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021 * [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ŠANCA]] – vznik v marci 2015, zánik v decembri 2024 zlúčením so stranou [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ŠANCA | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210950 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentné strany Šanca a Demokrati sa zlúčia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698296-mimoparlamentne-strany-sanca-a-demokrati-sa-zlucia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> * [[VLASŤ]] (predtým "DNES", "Občianska strana DNES" a "Strana občianskej ľavice", skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ZDRAVÝ ROZUM]] (predtým [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]], [[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]], [[7 STATOČNÝCH je CESTA]]) – vznik v apríli 2013, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ZDRAVÝ ROZUM - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=205558 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> === Zaniknuté de facto (premenovaním) === ''Zoznam je úplný'' * [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] * [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]] * [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] * [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]] * [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] * [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) * [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]] * [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]] * [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]] * [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006 * [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]] * [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]] * [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] * [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] * [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Politická strana]] * [[Politické hnutie]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] * [[Politika]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany Register politických strán a politických hnutí] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]] [[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]] 8cufet9mousybp884ipwpok157mazcd 8218762 8218760 2026-05-24T06:12:21Z Teslaton 12161 /* Aktívne politické strany a hnutia */ aktualizácia podľa registra: štatutári: +dátum 8218762 wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Aktívne politické strany a hnutia == Register politických strán a politických hnutí vedie v zmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2005-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = Bratislava }}</ref> K 24. máju 2026 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''52''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii alebo v [[konkurz (konkurzné právo)|konkurze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky : Abecedný zoznam | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber?full=1 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = Bratislava }}</ref> {| class="wikitable sortable numbered firstright" |- ! class="unsortable" | # ! Názov ! Skratka ! Dátum reg. ! [[Štatutárny orgán]] ! Staršie názvy ! Zdroj |- | | [[Alternatíva pre Slovensko]] | ApS | 18. 10. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Anna Belousovová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Anton Železník]] | style="font-size: 90%" | [[Národ a Spravodlivosť]],<br />[[Národ a Spravodlivosť – naša strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201296] |- | | [[Bratia Slovenska]] | | 14. 01. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Peter Pčolinský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],<br />[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],<br />[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153006] |- | | [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] | | 25. 01. 2018 | style="font-size: 90%" | [[Jaroslav Naď]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SPOLU – občianska demokracia]],<br />[[Modrá koalícia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=219453] |- | | [[Demokrati Slovenska]] | | 23. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Ľudovít Kaník]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Prosperita Slovenska]],<br />[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152952] |- | | [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska]] | DS-ODS | 04. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Pavel Macko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[TREBIŠOV NAHLAS]],<br />[[ODS – Občianski demokrati Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208879] |- | | [[DOMOV národná strana]] | DOMOV-NS | 01. 07. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Pavol Slota]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Pravá Slovenská národná strana (2005 – 2006)|Pravá Slovenská národná strana]],<br />[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],<br />[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152953] |- | | [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]] | | 17. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Martin Winkler]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302089] |- | | [[HLAS – sociálna demokracia]] | | 11. 09. 2020 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Šutaj Eštok]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=227017] |- | | [[Hnutie SLOVENSKO]] | SLOVENSKO | 11. 11. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Igor Matovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201471] |- | | [[Jednota Slovanov]] | | 17. 05. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Peter Marček]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Ľudovít Líška]], [[Patrik Kraus]] | style="font-size: 90%" | [[KARMA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228467] |- | | [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie]] | KDH | 23. 02. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Milan Majerský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973] |- | | [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]] | KSS | 19. 03. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Hrdlička]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Zväz komunistov Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153013] |- | | [[Konzervatívci – Kresťanská únia]] | Konzervatívci | 27. 08. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Milan Krajniak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nezávislé fórum]],<br />[[Kresťanská únia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164] |- | | [[Košická strana]] | | 19. 01. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ladislav Lörinc]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228423] |- | | [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]] | ĽS Naše Slovensko | 20. 10. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kotleba]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana priateľov vína]],<br />[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],<br />[[Ľudová strana Naše Slovensko]],<br />[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101] |- | | [[KRAJINA]] | | 20. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Lacho]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JABLKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228472] |- | | [[Maďarské fórum]] | | 28. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Zsolt Simon]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]],<br />[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]],<br />[[FÓRUM]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222639] |- | | [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]] | | 22. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[László Gubík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],<br />[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]],<br />[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224412] |- | | [[MySlovensko]] | | 05. 03. 2015 | style="font-size: 90%" | [[Štefan Panenka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Slovenská občianska koalícia]],<br />[[SKOK – Európski liberálni demokrati]],<br />[[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]],<br />[[Dôstojný život]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210781] |- | | [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | NOVA | 25. 10. 2012 | style="font-size: 90%" | [[Gábor Grendel]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nová väčšina]],<br />[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],<br />[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=203999] |- | | [[Občianska konzervatívna strana]] | OKS | 07. 12. 2001 | style="font-size: 90%" | [[Ondrej Dostál]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153111] |- | | [[Pirátska strana – Slovensko]] | Piráti | 02. 09. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Zuzana Šubová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Michal Pírek]] | style="font-size: 90%" | [[NÁŠ KRAJ]],<br />[[SME RODINA]],<br />[[VÁŠ KRAJ]],<br />[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159071] |- | | [[Práca slovenského národa]] | PSN | 06. 04. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Roman Stopka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Demokratická aliancia Slovenska]],<br />[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153197] |- | | [[Právo na pravdu]] | PRAVDA | 03. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Zoroslav Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302087] |- | | [[Progresívne Slovensko]] | | 27. 11. 2017 | style="font-size: 90%" | [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Michal Šimečka]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Tomáš Valášek]], [[Ivan Štefunko]], [[Simona Petrík]], [[Ivan Korčok]], [[Irena Bihariová]], [[Beáta Jurík]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725] |- | | [[REPUBLIKA]] | | 12. 07. 2002 | style="font-size: 90%" | [[Milan Uhrík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Hnutie za demokraciu]],<br />[[HLAS ĽUDU]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121] |- | | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | SDKÚ – DS | 18. 02. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Sobčák]] | style="font-size: 90%" | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],<br />[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153099] |- | | [[Sloboda a Solidarita]] | SaS | 27. 02. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Branislav Gröhling]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180] |- | | [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] | SNS | 07. 03. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Danko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976] |- | | [[Slovenské Hnutie Obrody]] | | 15. 05. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Róbert Švec]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Štefan Polačik]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223281] |- | | [[SLOVEXIT]] | SLOVEXIT | 07. 03. 1995 | style="font-size: 90%" | [[Martin Beluský]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Rastislav Kysel]] | style="font-size: 90%" | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]],<br />[[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153159] |- | | [[SME RODINA]] | | 06. 07. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Boris Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana občanov Slovenska]],<br />[[SME RODINA – Boris Kollár]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=200623] |- | | [[SMER – sociálna demokracia]] | SMER – SD | 08. 11. 1999 | style="font-size: 90%" | [[Robert Fico]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SMER]],<br />[[SMER (tretia cesta)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097] |- | | [[Socialisti.sk]] | | 08. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Artúr Bekmatov]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Jaroslav Císar]], [[Miroslav Pomajdík]], [[Lucia Hubinská]], [[Sely Papanová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224262] |- | | [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest]] | SOM SLOVENSKO | 10. 08. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Krúpa]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana obcí a miest – SOM SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228392] |- | | [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK]] | SOSK | 26. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228473] |- | | [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]] | SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA | 16. 02. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Hanuliak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],<br />[[Živnostenská strana SR]],<br />[[Živnostenská strana]],<br />[[Socialistická strana občianskej slobody]],<br />[[SLOBODA]],<br />[[VZDOR – strana práce]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153080] |- | | [[SPRAVODLIVOSŤ]] | | 06. 12. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[99 % – občiansky hlas]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201622] |- | | [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | | 22. 09. 2009 | style="font-size: 90%" | [[František Gőgh]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],<br />[[Únia – Strana pre Slovensko]],<br />[[STRANA +1 HLAS]],<br />[[LEPŠIA ŠTVRŤ]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153188] |- | | [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] | | 19. 02. 2008 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Sliacky]] | style="font-size: 90%" | [[Demokrati a Vlastenci]],<br />[[Strana moderného Slovenska]],<br />[[Strana moderného Slovenska – SMS]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175] |- | | [[Strana rómskej koalície – SRK]] | SRK | 19. 06. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Gejza Adam]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153184] |- | | [[STRANA VIDIEKA]] | SV | 05. 03. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Rudolf Huliak]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Pavel Zacharovský]] | style="font-size: 90%" | [[Strana demokratického Slovenska]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014] |- | | [[Team Bratislava]] | | 29. 04. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Vallo]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228341] |- | | [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]] | Tím Kraj Nitra | 21. 07. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Marek Hattas]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228363] |- | | [[TÍM RUŽINOV]] | | 06. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Martin Chren]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[MLADÁ PETRŽALKA]],<br />[[MLADÁ BRATISLAVA]],<br />[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208906] |- | | [[Trnava pre každého]] | TPK | 24. 01. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Miloš Krištofík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[DOPRAVA]],<br />[[Hlas pravice]],<br />[[Skúsme to inak]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222454] |- | | [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]] | ÚSVIT | 25. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Luciána Hoptová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153133] |- | | [[Vlastenecký blok]] | VLASTENCI SK | 13. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Stanovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]],<br />[[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208945] |- | | [[Volt Slovensko]] | Volt SK | 12. 02. 2024 | style="font-size: 90%" | [[Richard Edward Zednik]], [[Lucia Kleštincová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228531] |- | | [[ZA ĽUDÍ]] | | 02. 09. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Veronika Remišová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223985] |- | | [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]] | Zmena zdola, DÚ | 07. 09. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Ján Budaj]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Liberálnodemokratická únia]],<br />[[Demokratická únia Slovenska (2000)|Demokratická únia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153102] |- | | [[ŽIVOT – národná strana]] | ŽIVOT | 04. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Pénzeš]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],<br />[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222528] |- |} Poznámky: * ''[P]'': predseda/predsedníčka * názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka]]mi („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Považaj | meno = Matej (ed.) | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = VIII. Interpunkcia | strany = }}</ref> == Zaniknuté politické strany a hnutia == === Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) === ==== Zánik do 1990 ==== ''Zoznam nie je úplný'' * [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním * [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938 ==== Zánik 1991 – 1995 ==== * [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993 * [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom * [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993 * [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994 * [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993 * [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] * [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým "Strana konzervatívnych demokratov") – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994 * [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým "Strana ústavnej demokracie", resp. "Slobodný blok") – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995 * [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992 * [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992 * [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992 * [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995 * [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991 * [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993 * [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993 * [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995 * [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 * [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992 * [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992 * [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992 * [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993 * [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] ==== Zánik 1996 – 2000 ==== * [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000 * [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu * [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]] * [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS * [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]] ==== Zánik 2001 – 2005 ==== * [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005 * [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005 * [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005 * [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1994, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004 * [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005 * [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005 * [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002 * [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002 * [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003 * [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005 * [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS * [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]] * [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om ==== Zánik 2006 – 2010 ==== * [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]] * [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007 * [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006 ==== Zánik 2011 – 2015 ==== * [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014 * [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014 ==== Zánik 2016 – 2020 ==== * [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým "Nezávislá občianska strana nezamestnaných", resp. "Slovenská moderná spoločnosť" – vznik v auguste 2001, zánik v novembri 2017 * [[IDEA]] (IDEA) (predtým "Aliancia nového občana", "STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ", resp. "OBČANIA") – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017 * [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým "Strana rómskej koalície v Slovenskej republike") – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. * [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018 * [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016 * [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017 * [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016 * [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016 * [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým "Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON" – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017 * [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017 * [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým "Strana národnej prosperity", skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017 ==== Zánik po roku 2020 ==== * [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] – vznik v auguste 2006, zánik v apríli 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Demokratická strana - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153172 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]] – vznik v októbri 2019, zánik v októbri 2023 zlúčením s inou politickou stranou ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]])<ref>DOBRÁ VOĽBA (DV). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224263 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2023-10-07}}</ref> * [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MODRÍ – ES]] – vznik v máji 2023, zánik vo februári 2025 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ - ES - v konkurze | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> * [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021 * [[MOST – HÍD 2023]] (predtým [[Strana regiónov Slovenska]], [[Strana živnostníkov Slovenska]], [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]) – vznik v júni 2004, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MOST - HÍD 2023 - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRINCÍP]] (predtým [[Strana Rómskej únie na Slovensku]], [[Šport do Košíc a na Východ]], [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]]) – vznik v novembri 2010, zánik v decembri 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = PRINCÍP - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159184 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] – vznik v júni 2022, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228349 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (predtým [[SIEŤ]]) – vznik v júni 2014, zánik v decembri 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA - v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208603 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (predtym [[Slovenská ľudová strana]], [[SĽS – Slovensky ľudový blok]]) – vznik v apríli 1990, zánik v júli 2024 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152991 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenský PATRIOT]] (predtým [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]]) – vznik vo februári 2021, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenský PATRIOT - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228223 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým "[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]" (MKDH-MKDM) a "Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja" (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021 * [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie<ref>Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021 * [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ŠANCA]] – vznik v marci 2015, zánik v decembri 2024 zlúčením so stranou [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ŠANCA | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210950 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentné strany Šanca a Demokrati sa zlúčia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698296-mimoparlamentne-strany-sanca-a-demokrati-sa-zlucia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> * [[VLASŤ]] (predtým "DNES", "Občianska strana DNES" a "Strana občianskej ľavice", skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ZDRAVÝ ROZUM]] (predtým [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]], [[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]], [[7 STATOČNÝCH je CESTA]]) – vznik v apríli 2013, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ZDRAVÝ ROZUM - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=205558 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> === Zaniknuté de facto (premenovaním) === ''Zoznam je úplný'' * [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] * [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]] * [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] * [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]] * [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] * [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) * [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]] * [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]] * [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]] * [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006 * [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]] * [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]] * [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] * [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] * [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Politická strana]] * [[Politické hnutie]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] * [[Politika]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany Register politických strán a politických hnutí] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]] [[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]] t3wzsuvy58v4khjwgadqgv78wo9czrq 0 57805 8218631 8197673 2026-05-23T18:55:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218631 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katalin Vadkerty | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka | Portrét = Vadkerty Katalin 2016.jpg | Popis portrétu = Katalin Vadkerty v roku 2016 | Dátum narodenia = {{dn|1928|04|21}} | Miesto narodenia = [[Nové Zámky]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|10|1928|04|21}} | Miesto úmrtia = [[Nové Zámky]], [[Slovensko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = historička | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Katalin Vadkerty''' ({{vjz|hun|''Vadkerty Katalin''}}; * [[21. apríl]] [[1928]], [[Nové Zámky]]{{--}}† [[10. apríl]] [[2026]], Nové Zámky) bola slovenská [[Historická veda|historička]], vysokoškolská pedagogička a publicistka [[Maďari|maďarskej]] národnosti. Do penzionovania v roku 1987 pracovala v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], od roku [[1989]] sa špecializovala na povojnové dejiny [[Maďari na Slovensku|maďarskej menšiny]]. [[19. máj]]a [[2003]] jej bola udelená [[Cena Dominika Tatarku]] za dielo ''Maďarská otázka v Československu 1945{{--}}1948''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cena Dominika Tatarku udelená po prvý raz dvom knihám | url = http://www.konzervativizmus.sk/article.php?1389 | dátum vydania = 19.5.2003 | dátum prístupu = 18.11.2013 | vydavateľ = Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika | jazyk = }}</ref> V roku [[2008]] jej predseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] udelil Cenu za mimoriadny prínos v oblasti histórie.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ceny predsedu NR SR | url = http://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=2058 | dátum vydania = 26.6.2008 | dátum prístupu = 18.11.2013 | vydavateľ = [[Slovenská akadémia vied|SAV]] | jazyk = }}</ref> Zomrela v Nových Zámkoch 10. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V službe pravdy – zomrela Katalin Vadkerty / Az igazság szolgálatában – elhunyt Vadkerty Katalin | url = https://www.novezamky.sk/v-sluzbe-pravdy-zomrela-katalin-vadkerty-az-igazsag-szolgalataban-elhunyt-vadkerty-katalin/d-60738 | vydavateľ = novezamky.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260425061908/https://www.novezamky.sk/v-sluzbe-pravdy-zomrela-katalin-vadkerty-az-igazsag-szolgalataban-elhunyt-vadkerty-katalin/d-60738 | dátum archivácie = 2026-04-25 }}</ref> == Dielo == * ''A kitelepítéstől a reszlovakizációig. Trilógia a csehszlovákiai magyarság 1945–1948 közötti történetéről'' (Kalligram, Bratislava 200?) slovenský preklad: Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1945–1948 (Kalligram, Bratislava 2002) * ''A csehszlovák-magyar lakosságcsere hivatalos szlovák értékelése'' (Oficiálne slovenské hodnotenie výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom) (Régio, kissebségi szemle 3/1993) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/nezaradene/c/historik-by-nemal-poucovat Rozhovor pre SME z roku 2003] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vadkerty, Katalin}} [[Kategória:Maďarskí historici]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku]] [[Kategória:Osobnosti z Nových Zámkov]] o43bayh2c6gedcc22tin209g4a8fv8x 0 65830 8218485 8218412 2026-05-23T12:17:13Z ~2026-25835-64 293305 8218485 wikitext text/x-wiki :: ''V kapitole Názvy uvedené názvy (najmä názov oceánska priekopa) môže občas alternatívne znamenať oceánsky rift<ref name=Py>priekopy. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>, pozri pod [[rift]].'' [[Obrázok:Peru-Chile trench.jpg|thumb|{{Legenda|#03028e| – [[Čile|Čilská]] priekopa lemujúca hranice [[Tichý oceán|Pacifiku]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]}}]] '''Hlbokomorská priekopa''' (iné názvy pozri nižšie) je pretiahnutá úzka veľmi hlboká zníženina (depresia) na morskom dne, ktorá vznikla [[subdukcia|subdukciou]] alebo menej často [[zlom]]om (s výnimkou [[rift]]ov), a to podľa niektorých názorov len ak je v [[hadál]]i (čiže podľa rôznych vymedzení hlbšie ako 5 500 m/ 6 000 m/ 6 500 m) alebo podľa iných názorov len ak je hlbšie ako 7 300 m.<ref name=OEC>ocenic trench. in: MATTHEWS, J. A. Encyclopedia of Environmental Change. 2013. S. 763 [https://www.google.sk/books/edition/Encyclopedia_of_Environmental_Change/furWAgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=%22oceanic)+trench%22&pg=PA763&printsec=frontcover]</ref><ref name=J23>JAMIESON, A. The Hadal Zone. Cambridge: Cambridge University Press. 2015, S. 23-26 [https://www.google.sk/books/edition/The_Hadal_Zone/hqsPBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=11%C2%B019%E2%80%B2N+142%C2%B015%E2%80%B2E+Challenger&pg=PA9&printsec=frontcover]</ref><ref name=EZ/><ref name=Py/><ref name=Br/><ref name=OT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ocean Trenches | url = https://www.whoi.edu/ocean-learning-hub/ocean-topics/how-the-ocean-works/seafloor-below/ocean-trenches/ | vydavateľ = whoi.edu | miesto = | dátum vydania = 2019-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> Hlbokomorské priekopy sú najhlbšie miesta na [[Zem]]i. == Názvy == Slovenské názvy tohto útvaru sú: '''hlbokomorská priekopa'''<ref name=EZ>podmorská priekopa. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1985. S. 460</ref><ref name=Py/>, '''podmorská priekopa'''<ref name=EZ/><ref name=Py/>, '''morská priekopa'''<ref>KELE, F., MARIOT, P. Ostrovy a súostrovia Oceánie - malá encyklopédia Melanézie, Mikronézie a Polynézie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, S. 41, 115</ref>, '''oceánska priekopa'''<ref>PAŠTEKA, V., DUGOVIČOVÁ, Š. Príručka odbornej angličtiny pre geofyzikov a geológov. Bratislava: Univerzita Komenského, 1998, S. 109</ref>, '''priekopa'''. Anglické názvy sú: ''trench''<ref name=J23/><ref name=Herr/>, ''deep-sea trench''<ref name=Br>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = deep-sea trench | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/deep-sea-trench | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref><ref name=Buk/>, ''oceanic trench''<ref name=OEC/><ref name=Br/>, ''ocean trench''<ref name=OT/><ref name=Herr/>, ''deep ocean(ic) trench''<ref name=OEC/>, ''submarine trench''<ref name=OEC/>, ''ocean-floor trench''<ref name=Herr>HERRMANN, G., BUCKSCH, H. Dictionary - Geotechnical Engineering. 2014. S. 813 [https://www.google.sk/books/edition/W%C3%B6rterbuch_GeoTechnik_Dictionary_Geotec/4W-hDgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Geotechnical+Engineering+%22ocean(ic)+trench%22&pg=PA813&printsec=frontcover]</ref>, staršie{{#tag:ref|Pojem [[abysál]] ([[abysálne pásmo]]) totiž v tradičnom ponímaní zahŕňa aj [[hadál]] (t. j. oceán hlbší ako 5500/6000/6500 m) a tým aj hlbokomorské priekopy.<ref>abysálne pásmo. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1985. S. 41</ref>|group=pozn}} ''abyssal trench''<ref name=Buk>BUKSCH, H. Dictionary- Geotechnical Engineering. English-German Vol. 1. S. 158 [https://www.google.sk/books/edition/Dictionary_Geotechnical_Engineering_W%C3%B6r/7luqBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=%22abyssal+furrow%22&pg=PA158&printsec=frontcover]</ref>, staršie (''oceanic''<ref>PUSHKAR, P. D. The Isotopic Composition of Strontium in Volcanic Rocks from Island Arcs. 1966. S. 9 [https://books.google.sk/books?id=sEeXFSVMOdgC&newbks=0&printsec=frontcover&dq=%22oceanic+trough%22+trench&q=%22oceanic+trough%22+trench&hl=sk&redir_esc=y]</ref>/''deep-sea'') ''trough''{{#tag:ref|Napríklad [[Portorická priekopa]] sa dnes volá Puerto Rico Trench, staršie však Puerto Rico Trough. Prísne vzaté má však anglické slovo trough iný význam než trench: trough označuje buď zníženinu oblejšieho, plytšieho a kratšieho tvaru než trench, ktorá je rôzneho pôvodu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = oceanic trough | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/oceanic-trough | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> alebo označuje špecificky panvu či skupinu panví v [[hlbokomorská rovina|abysálnej (=hlbokomorskej) rovine]] v hadálnom pásme<ref name=J23/>.|group=pozn}}. Anglický termín ''trench'' [vyslov: trenč], používaný na pomenovanie hlbokomorských priekop, použil prvýkrát [[James Johnstone]] v roku 1923. Vznikol ako prenesenie iného významu slova ''trench'' - [[zákop]], keďže sa tento výraz v a po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] často používal.<ref>Stern, R. J., 2005: ''Ocean Trenches.'' in Selley, R. C., Cocks, L. R. M., Plimer, I. R. (Editors) ''Encyclopedia of Geology. Volume 5.'' Elsevier, Amsterdam, s. 428 – 437</ref> == Vznik == Hlbokomorské oceánske priekopy vznikajú pri strete dvoch [[tektonická platňa|litosférických platní]], konkrétne pri podsúvaní jednej platne pod druhú. Paralelne s nimi sa vyskytujú vulkanické ostrovné oblúky (príp. reťaze vulkanických pohorí) vo vzdialenosti asi {{km|200|m}} od priekopy. Priekopy obvykle poklesávajú 3 až {{km|4|m}} pod oceánske dno. == Najhbšie miesto == Najhlbšie miesto všetkých hlbokomorských priekop a teda aj celého povrchu Zeme je [[Challenger (hlbočina)|Challengerská hlbočina]] v [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekope]] hlboká takmer {{m|11000|m}}. ==Výskyt== Hlbokomorské priekopy sa najčastejšie vyskytujú po okrajoch [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], ale možno ich pozorovať aj na východe [[Indický oceán|Indického oceánu]], [[Atlantický oceán|Atlantiku]], v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a inde. V Pacifiku lemujú pobrežie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], severozápadu [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]], [[Aljaška|Aljašky]], [[Aleutské ostrovy|Aleút]], [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]], [[Japonské ostrovy|Japonska]], [[Filipíny|Filipín]], [[Mariány|Mariánskych ostrovov]], [[Šalamúnove ostrovy|Šalamúnových ostrovov]] a [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], čím vytvárajú približne kruhový útvar, nazývaný aj [[Ohnivý kruh]]. V Atlantiku je známa [[Portorická priekopa]] nachádzajúca sa pozdĺž [[Malé Antily|Malých Antíl]], ktorá oddeľuje Atlantik od [[Karibské more|Karibského mora]]. V Stredozemnom mori zasa [[Kalábrijská priekopa]], ktorá sa rozprestiera pri pobreží južného [[Taliansko|Talianska]] a [[Sicília|Sicílie]]. ==Geologické procesy v hlbokomorských priekopách== Priekopy ohraničujú jeden z najdôležitejších geologických fenoménov na Zemi – kolízia litosférických platní. Vytvárajú sa v [[aktívny okraj|konvergentných typoch okrajov]], pri poklese oceánskej litosféry pod druhú platňu. Pokiaľ je táto tiež oceánska, sprievodný jav je vznik [[ostrovný oblúk|ostrovného oblúka]] (ak je poklesávajúca platňa dostatočne stará, jej transport od miesta vzniku – [[rift|riftovej zóny]] trval dlho, nazýva sa aj primitívny oblúk). Ak je druhá platňa kontinentálna, vytvára sa na nej reťaz sopečných pohorí. Hlbokomorská priekopa má sklon okolo 5° smerom do otvoreného oceánu a okolo 10 – 16° smerom ku kontinentu. Uhol poklesu nie je rovnaký, kým pri začiatku je to približne 5 °, v miestach, ktoré sú už ponorené pod druhú platňu je to už 10 – 16 °. V prípade, ak sa stretnú dve platne, tvorené len pevninskou [[zemská kôra|kôrou]], tiež nastáva pokles jednej z platní, ale vzniknutá priekopa sa môže rýchlo vyplniť [[Usadená hornina|sedimentami]]. Okolie hlbokomorských priekop je miestom výskytu častých [[Zemetrasenie|zemetrasení]] a [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]]. Väčšina zemetrasení je hlboká (okolo 400 až {{km|700|m}} pod povrchom). [[Magma|Magmy]], produkované [[Subdukcia|subdukčnými procesmi]], sa nazývajú vápenato-alkalické, nimi vytvorené horniny sú najčastejšie [[andezit]]y a [[ryolit]]y, v prípade primitívnych oblúkov skôr [[bazalt]]y. ==Transport sedimentov== V prednej časti priekopy sa nachádza [[akrečná prizma]] – komplex sedimentov, nahrnutých na seba podobne ako keď buldozér pred sebou tlačí hlinu. Najvrchnejšie vrstvy sú najmladšie, kým najspodnejšie najstaršie. Tak ako sa k sebe jednotlivé platne približujú, narastá aj hrúbka akrečnej prizmy. Ak sú dva kontinenty od seba vzdialené a oceán je dostatočne široký, prísun sedimentov do priekopy je malý a ich hĺbka je väčšia. Postupným približovaním kontinentov sa v priekopách hromadí usadený materiál a tieto sú čím ďalej plytšie. Sedimenty sú dopravované [[turbiditný prúd|turbiditnými prúdmi]] a inými [[gravitačný tok|gravitačnými tokmi]] z plytkých zón do hlbokých podmorskými kaňonmi. == Najhlbšie priekopy == Tabuľka obsahuje zoznam všetkých najhlbších hlbokomorských priekop. Sú zoradené podľa ich maximálnej hĺbky (zoznam je ukončený pri hodnote hĺbky 8 400 m): {| class="wikitable" |- ! názov ! iné názvy ! poznámky ! oceán ! max. hĺbka v m |- | [[Mariánska priekopa]] | [[Mariánska priekopa|Mariana]] | <small>Pozri *</small> | [[Tichý oceán]] | ~10 950<ref>Pozri údaje a zdroje uvedené v článku [[Challenger (hlbočina)]].</ref> |- | [[Tongská priekopa]] | [[Tonžská priekopa]], [[Tongská priekopa|Tonga]] | <small>Pozri **</small> | Tichý oceán | 10 816<ref name=X>JAMIESON, A. et al. Hadal zones of the Southwest Pacific and east Indian oceans. Marine Geophysical Research (2024) 45:17 [https://www.vliz.be/imisdocs/publications/ocrd/414731.pdf]</ref> |- | [[Filipínska priekopa]] | | | Tichý oceán | 10 540<ref name=L>Lemenkova, Polina. “Deep-Sea Trenches of the Pacific Ocean: a Comparative Analysis of the Submarine Geomorphology Using Data Modeling by GMT, Python and R,” 2021. [https://www.academia.edu/49099145/Deep_Sea_Trenches_of_the_Pacific_Ocean_a_Comparative_Analysis_of_the_Submarine_Geomorphology_Using_Data_Modeling_by_GMT_Python_and_R]</ref><ref name=Hadal>JAMIESON, A. The Hadal Zone. Cambridge: Cambridge University Press. 2015, S. 10 [https://www.google.sk/books/edition/The_Hadal_Zone/hqsPBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=11%C2%B019%E2%80%B2N+142%C2%B015%E2%80%B2E+Challenger&pg=PA9&printsec=frontcover]</ref> |- | [[Kermadecká priekopa]] | [[Kermadecova priekopa]] | <small>Pozri **</small> | Tichý oceán | 10 011<ref name=X/> |- | [[Izu-boninská priekopa]] | [[Izusko-boninská priekopa]], [[Izu-ogasawarská priekopa|Izu(sko)-ogasawarská priekopa]], [[Izu-ogasavarská priekopa|Izu(sko)-ogasavarská priekopa]], [[Izuská priekopa]], [[Izu]], [[Boninská priekopa]], [[Bonin]] | <small>1. Pozri * 2. Alternatívne uvádzaná ako dve priekopy [[Izuská priekopa]] a [[Boninská priekopa]]. 3. Staršie niekedy uvádzaná ako súčasť [[Japonská priekopa|Japonskej priekopy]].</small> | Tichý oceán | 9 826<ref>Hind, N. et al. 1117. Crepidiastrum grandicollum (Koidz.) Nakai. in: Curtis’s Botanical Magazine. 2024;41:395–414. [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/curt.12584]</ref> |- | [[Kurilsko-kamčatská priekopa]] | [[Kurilo-kamčatská priekopa]], [[Kurilská priekopa]] | <small>Staršie niekedy uvádzaná ako dve priekopy [[Kurilská priekopa]] a [[Kamčatská priekopa]].<ref>University of California - Scripps Institution of Oceanography - Contributions. 1956. S. 98 [https://books.google.sk/books?newbks=0&redir_esc=y&hl=sk&id=Wf64G0JQkaUC&dq=%22Kuril+trench%22+%22Kamchatka+trench%22&focus=searchwithinvolume&q=%22Kamchatka+trench%22]</ref></small> | Tichý oceán | 9 604<ref>DREUTTER, S. et al. Will the “top five” deepest trenches lose one of their members? Progress in Oceanography Volume 181, February 2020, 102258 [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0079661119304380]</ref> |- | [[Santacruzská priekopa]] | [[Torreská priekopa]], [[Severonovohebridská priekopa]] | <small>Alternatívne uvádzaná ako súčasť Sancristobalskej priekopy.<ref name=Petterson/></small> | Tichý oceán | 9 145<ref name=X/> |- | [[Japská priekopa]] | [[Yapská priekopa]], [[Yap]], [[Jap]], [[Západokarolínska priekopa]] | | Tichý oceán | ~8 940<ref name=L/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Records | meno = Guinness World | autor = | odkaz na autora = | titul = Most deep-sea trenches visited by an individual | url = https://www.guinnessworldrecords.es/world-records/752796-most-deep-sea-trenches-visited-by-an-individual | vydavateľ = guinnessworldrecords.es | miesto = | dátum vydania = 2023-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> |- | [[Novobritská priekopa]] | [[Bougainvillská priekopa|Bougainvill(e)ská priekopa]] | <small>Alternatívne uvádzaná ako dve priekopy [[Novobritská priekopa]] a [[Bougainvillská priekopa]].</small> | Tichý oceán | 8 921<ref name=X/> |- | [[Sancristobalská priekopa]] | [[Sancristobalská priekopa|San Cristobal]] | <small>Zhruba od ostrova [[Guadalcanal]] na východ (v širšom zmysle vrátane Santacruzskej priekopy).<ref name=X/><ref name=Petterson>Petterson, Michael. (2009). Pacific Minerals in the new Millenium [https://www.researchgate.net/publication/322537356_Pacific_Minerals_in_the_new_Millenium]</ref> Alternatívne sa chápe ako priekopa nachádzajúca sa (len) pozdĺž celých Šalamúnových ostrovov, vrátane užšie chápanej Bougainvillskej priekopy.<ref name=L/></small> | Tichý oceán | 8 504<ref name=X/> |- | [[Portorická priekopa]] | [[Portorická priekopa|Puerto Rico]] | | [[Atlantický oceán]] | ~8 400 alebo ~8 700<ref>Pozri údaje a zdroje uvedené v článku [[Portorická priekopa]].</ref> |} (*) V niektorých, skôr starších, textoch sa vyčleňuje ako samostatná priekopa [[Priekopa Vulkánových ostrovov]]<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = | jazyk = slovensky }}</ref> (maximálna hĺbka 9 156 m), ktorú iné texty považujú buď za súčasť Mariánskej priekopy alebo za súčasť Izu-boninskej priekopy.<br> (**) Tongská priekopa a Kermadecká priekopa sa niekedy uvádzajú spolu ako jedna priekopa nazývaná [[Tongsko-kermadecká priekopa]] (Tonžsko-kermadecká priekopa). == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[zoznam hlbokomorských priekop]] * [[Stredooceánsky chrbát]] * [[subdukcia]] * [[platňová tektonika]] {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Hlbokomorské priekopy| ]] [[Kategória:Geomorfológia]] 6j5fpqbvergo37ibps6kk0dz2b22uam 8218495 8218485 2026-05-23T12:39:48Z ~2026-25835-64 293305 8218495 wikitext text/x-wiki :: ''V kapitole Názvy uvedené názvy (najmä názov oceánska priekopa) môže občas alternatívne znamenať oceánsky rift<ref name=Py>priekopy. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>, pozri pod [[rift]].'' [[Obrázok:Peru-Chile trench.jpg|thumb|{{Legenda|#03028e| – [[Čile|Čilská]] priekopa lemujúca hranice [[Tichý oceán|Pacifiku]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]}}]] '''Hlbokomorská priekopa''' (iné názvy pozri nižšie) je pretiahnutá úzka veľmi hlboká zníženina (depresia) na morskom dne, ktorá vznikla [[subdukcia|subdukciou]] alebo menej často [[zlom]]om (s výnimkou [[rift]]ov), pričom niektoré texty definíciu obmedzujú na určitú hĺbku, a to buď na [[hadál]] (čiže zníženina musí byť podľa rôznych vymedzení hlbšie ako 5 500 m/ 6 000 m/ 6 500 m) alebo na hĺbku väčšiu ako 7 300 m.<ref name=OEC>ocenic trench. in: MATTHEWS, J. A. Encyclopedia of Environmental Change. 2013. S. 763 [https://www.google.sk/books/edition/Encyclopedia_of_Environmental_Change/furWAgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=%22oceanic)+trench%22&pg=PA763&printsec=frontcover]</ref><ref name=J23>JAMIESON, A. The Hadal Zone. Cambridge: Cambridge University Press. 2015, S. 23-26 [https://www.google.sk/books/edition/The_Hadal_Zone/hqsPBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=11%C2%B019%E2%80%B2N+142%C2%B015%E2%80%B2E+Challenger&pg=PA9&printsec=frontcover]</ref><ref name=EZ/><ref name=Py/><ref name=Br/><ref name=OT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ocean Trenches | url = https://www.whoi.edu/ocean-learning-hub/ocean-topics/how-the-ocean-works/seafloor-below/ocean-trenches/ | vydavateľ = whoi.edu | miesto = | dátum vydania = 2019-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> Hlbokomorské priekopy sú najhlbšie miesta na [[Zem]]i. == Názvy == Slovenské názvy tohto útvaru sú: '''hlbokomorská priekopa'''<ref name=EZ>podmorská priekopa. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1985. S. 460</ref><ref name=Py/>, '''podmorská priekopa'''<ref name=EZ/><ref name=Py/>, '''morská priekopa'''<ref>KELE, F., MARIOT, P. Ostrovy a súostrovia Oceánie - malá encyklopédia Melanézie, Mikronézie a Polynézie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, S. 41, 115</ref>, '''oceánska priekopa'''<ref>PAŠTEKA, V., DUGOVIČOVÁ, Š. Príručka odbornej angličtiny pre geofyzikov a geológov. Bratislava: Univerzita Komenského, 1998, S. 109</ref>, '''priekopa'''. Anglické názvy sú: ''trench''<ref name=J23/><ref name=Herr/>, ''deep-sea trench''<ref name=Br>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = deep-sea trench | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/deep-sea-trench | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref><ref name=Buk/>, ''oceanic trench''<ref name=OEC/><ref name=Br/>, ''ocean trench''<ref name=OT/><ref name=Herr/>, ''deep ocean(ic) trench''<ref name=OEC/>, ''submarine trench''<ref name=OEC/>, ''ocean-floor trench''<ref name=Herr>HERRMANN, G., BUCKSCH, H. Dictionary - Geotechnical Engineering. 2014. S. 813 [https://www.google.sk/books/edition/W%C3%B6rterbuch_GeoTechnik_Dictionary_Geotec/4W-hDgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Geotechnical+Engineering+%22ocean(ic)+trench%22&pg=PA813&printsec=frontcover]</ref>, staršie{{#tag:ref|Pojem [[abysál]] ([[abysálne pásmo]]) totiž v tradičnom ponímaní zahŕňa aj [[hadál]] (t. j. oceán hlbší ako 5500/6000/6500 m) a tým aj hlbokomorské priekopy.<ref>abysálne pásmo. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1985. S. 41</ref>|group=pozn}} ''abyssal trench''<ref name=Buk>BUKSCH, H. Dictionary- Geotechnical Engineering. English-German Vol. 1. S. 158 [https://www.google.sk/books/edition/Dictionary_Geotechnical_Engineering_W%C3%B6r/7luqBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=%22abyssal+furrow%22&pg=PA158&printsec=frontcover]</ref>, staršie (''oceanic''<ref>PUSHKAR, P. D. The Isotopic Composition of Strontium in Volcanic Rocks from Island Arcs. 1966. S. 9 [https://books.google.sk/books?id=sEeXFSVMOdgC&newbks=0&printsec=frontcover&dq=%22oceanic+trough%22+trench&q=%22oceanic+trough%22+trench&hl=sk&redir_esc=y]</ref>/''deep-sea'') ''trough''{{#tag:ref|Napríklad [[Portorická priekopa]] sa dnes volá Puerto Rico Trench, staršie však Puerto Rico Trough. Prísne vzaté má však anglické slovo trough iný význam než trench: trough označuje buď zníženinu oblejšieho, plytšieho a kratšieho tvaru než trench, ktorá je rôzneho pôvodu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = oceanic trough | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/oceanic-trough | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> alebo označuje špecificky panvu či skupinu panví v [[hlbokomorská rovina|abysálnej (=hlbokomorskej) rovine]] v hadálnom pásme<ref name=J23/>.|group=pozn}}. Anglický termín ''trench'' [vyslov: trenč], používaný na pomenovanie hlbokomorských priekop, použil prvýkrát [[James Johnstone]] v roku 1923. Vznikol ako prenesenie iného významu slova ''trench'' - [[zákop]], keďže sa tento výraz v a po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] často používal.<ref>Stern, R. J., 2005: ''Ocean Trenches.'' in Selley, R. C., Cocks, L. R. M., Plimer, I. R. (Editors) ''Encyclopedia of Geology. Volume 5.'' Elsevier, Amsterdam, s. 428 – 437</ref> == Vznik == Hlbokomorské oceánske priekopy vznikajú pri strete dvoch [[tektonická platňa|litosférických platní]], konkrétne pri podsúvaní jednej platne pod druhú. Paralelne s nimi sa vyskytujú vulkanické ostrovné oblúky (príp. reťaze vulkanických pohorí) vo vzdialenosti asi {{km|200|m}} od priekopy. Priekopy obvykle poklesávajú 3 až {{km|4|m}} pod oceánske dno. == Najhbšie miesto == Najhlbšie miesto všetkých hlbokomorských priekop a teda aj celého povrchu Zeme je [[Challenger (hlbočina)|Challengerská hlbočina]] v [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekope]] hlboká takmer {{m|11000|m}}. ==Výskyt== Hlbokomorské priekopy sa najčastejšie vyskytujú po okrajoch [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], ale možno ich pozorovať aj na východe [[Indický oceán|Indického oceánu]], [[Atlantický oceán|Atlantiku]], v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a inde. V Pacifiku lemujú pobrežie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], severozápadu [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]], [[Aljaška|Aljašky]], [[Aleutské ostrovy|Aleút]], [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]], [[Japonské ostrovy|Japonska]], [[Filipíny|Filipín]], [[Mariány|Mariánskych ostrovov]], [[Šalamúnove ostrovy|Šalamúnových ostrovov]] a [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], čím vytvárajú približne kruhový útvar, nazývaný aj [[Ohnivý kruh]]. V Atlantiku je známa [[Portorická priekopa]] nachádzajúca sa pozdĺž [[Malé Antily|Malých Antíl]], ktorá oddeľuje Atlantik od [[Karibské more|Karibského mora]]. V Stredozemnom mori zasa [[Kalábrijská priekopa]], ktorá sa rozprestiera pri pobreží južného [[Taliansko|Talianska]] a [[Sicília|Sicílie]]. ==Geologické procesy v hlbokomorských priekopách== Priekopy ohraničujú jeden z najdôležitejších geologických fenoménov na Zemi – kolízia litosférických platní. Vytvárajú sa v [[aktívny okraj|konvergentných typoch okrajov]], pri poklese oceánskej litosféry pod druhú platňu. Pokiaľ je táto tiež oceánska, sprievodný jav je vznik [[ostrovný oblúk|ostrovného oblúka]] (ak je poklesávajúca platňa dostatočne stará, jej transport od miesta vzniku – [[rift|riftovej zóny]] trval dlho, nazýva sa aj primitívny oblúk). Ak je druhá platňa kontinentálna, vytvára sa na nej reťaz sopečných pohorí. Hlbokomorská priekopa má sklon okolo 5° smerom do otvoreného oceánu a okolo 10 – 16° smerom ku kontinentu. Uhol poklesu nie je rovnaký, kým pri začiatku je to približne 5 °, v miestach, ktoré sú už ponorené pod druhú platňu je to už 10 – 16 °. V prípade, ak sa stretnú dve platne, tvorené len pevninskou [[zemská kôra|kôrou]], tiež nastáva pokles jednej z platní, ale vzniknutá priekopa sa môže rýchlo vyplniť [[Usadená hornina|sedimentami]]. Okolie hlbokomorských priekop je miestom výskytu častých [[Zemetrasenie|zemetrasení]] a [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]]. Väčšina zemetrasení je hlboká (okolo 400 až {{km|700|m}} pod povrchom). [[Magma|Magmy]], produkované [[Subdukcia|subdukčnými procesmi]], sa nazývajú vápenato-alkalické, nimi vytvorené horniny sú najčastejšie [[andezit]]y a [[ryolit]]y, v prípade primitívnych oblúkov skôr [[bazalt]]y. ==Transport sedimentov== V prednej časti priekopy sa nachádza [[akrečná prizma]] – komplex sedimentov, nahrnutých na seba podobne ako keď buldozér pred sebou tlačí hlinu. Najvrchnejšie vrstvy sú najmladšie, kým najspodnejšie najstaršie. Tak ako sa k sebe jednotlivé platne približujú, narastá aj hrúbka akrečnej prizmy. Ak sú dva kontinenty od seba vzdialené a oceán je dostatočne široký, prísun sedimentov do priekopy je malý a ich hĺbka je väčšia. Postupným približovaním kontinentov sa v priekopách hromadí usadený materiál a tieto sú čím ďalej plytšie. Sedimenty sú dopravované [[turbiditný prúd|turbiditnými prúdmi]] a inými [[gravitačný tok|gravitačnými tokmi]] z plytkých zón do hlbokých podmorskými kaňonmi. == Najhlbšie priekopy == Tabuľka obsahuje zoznam všetkých najhlbších hlbokomorských priekop. Sú zoradené podľa ich maximálnej hĺbky (zoznam je ukončený pri hodnote hĺbky 8 400 m): {| class="wikitable" |- ! názov ! iné názvy ! poznámky ! oceán ! max. hĺbka v m |- | [[Mariánska priekopa]] | [[Mariánska priekopa|Mariana]] | <small>Pozri *</small> | [[Tichý oceán]] | ~10 950<ref>Pozri údaje a zdroje uvedené v článku [[Challenger (hlbočina)]].</ref> |- | [[Tongská priekopa]] | [[Tonžská priekopa]], [[Tongská priekopa|Tonga]] | <small>Pozri **</small> | Tichý oceán | 10 816<ref name=X>JAMIESON, A. et al. Hadal zones of the Southwest Pacific and east Indian oceans. Marine Geophysical Research (2024) 45:17 [https://www.vliz.be/imisdocs/publications/ocrd/414731.pdf]</ref> |- | [[Filipínska priekopa]] | | | Tichý oceán | 10 540<ref name=L>Lemenkova, Polina. “Deep-Sea Trenches of the Pacific Ocean: a Comparative Analysis of the Submarine Geomorphology Using Data Modeling by GMT, Python and R,” 2021. [https://www.academia.edu/49099145/Deep_Sea_Trenches_of_the_Pacific_Ocean_a_Comparative_Analysis_of_the_Submarine_Geomorphology_Using_Data_Modeling_by_GMT_Python_and_R]</ref><ref name=Hadal>JAMIESON, A. The Hadal Zone. Cambridge: Cambridge University Press. 2015, S. 10 [https://www.google.sk/books/edition/The_Hadal_Zone/hqsPBgAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=11%C2%B019%E2%80%B2N+142%C2%B015%E2%80%B2E+Challenger&pg=PA9&printsec=frontcover]</ref> |- | [[Kermadecká priekopa]] | [[Kermadecova priekopa]] | <small>Pozri **</small> | Tichý oceán | 10 011<ref name=X/> |- | [[Izu-boninská priekopa]] | [[Izusko-boninská priekopa]], [[Izu-ogasawarská priekopa|Izu(sko)-ogasawarská priekopa]], [[Izu-ogasavarská priekopa|Izu(sko)-ogasavarská priekopa]], [[Izuská priekopa]], [[Izu]], [[Boninská priekopa]], [[Bonin]] | <small>1. Pozri * 2. Alternatívne uvádzaná ako dve priekopy [[Izuská priekopa]] a [[Boninská priekopa]]. 3. Staršie niekedy uvádzaná ako súčasť [[Japonská priekopa|Japonskej priekopy]].</small> | Tichý oceán | 9 826<ref>Hind, N. et al. 1117. Crepidiastrum grandicollum (Koidz.) Nakai. in: Curtis’s Botanical Magazine. 2024;41:395–414. [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/curt.12584]</ref> |- | [[Kurilsko-kamčatská priekopa]] | [[Kurilo-kamčatská priekopa]], [[Kurilská priekopa]] | <small>Staršie niekedy uvádzaná ako dve priekopy [[Kurilská priekopa]] a [[Kamčatská priekopa]].<ref>University of California - Scripps Institution of Oceanography - Contributions. 1956. S. 98 [https://books.google.sk/books?newbks=0&redir_esc=y&hl=sk&id=Wf64G0JQkaUC&dq=%22Kuril+trench%22+%22Kamchatka+trench%22&focus=searchwithinvolume&q=%22Kamchatka+trench%22]</ref></small> | Tichý oceán | 9 604<ref>DREUTTER, S. et al. Will the “top five” deepest trenches lose one of their members? Progress in Oceanography Volume 181, February 2020, 102258 [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0079661119304380]</ref> |- | [[Santacruzská priekopa]] | [[Torreská priekopa]], [[Severonovohebridská priekopa]] | <small>Alternatívne uvádzaná ako súčasť Sancristobalskej priekopy.<ref name=Petterson/></small> | Tichý oceán | 9 145<ref name=X/> |- | [[Japská priekopa]] | [[Yapská priekopa]], [[Yap]], [[Jap]], [[Západokarolínska priekopa]] | | Tichý oceán | ~8 940<ref name=L/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Records | meno = Guinness World | autor = | odkaz na autora = | titul = Most deep-sea trenches visited by an individual | url = https://www.guinnessworldrecords.es/world-records/752796-most-deep-sea-trenches-visited-by-an-individual | vydavateľ = guinnessworldrecords.es | miesto = | dátum vydania = 2023-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> |- | [[Novobritská priekopa]] | [[Bougainvillská priekopa|Bougainvill(e)ská priekopa]] | <small>Alternatívne uvádzaná ako dve priekopy [[Novobritská priekopa]] a [[Bougainvillská priekopa]].</small> | Tichý oceán | 8 921<ref name=X/> |- | [[Sancristobalská priekopa]] | [[Sancristobalská priekopa|San Cristobal]] | <small>Zhruba od ostrova [[Guadalcanal]] na východ (v širšom zmysle vrátane Santacruzskej priekopy).<ref name=X/><ref name=Petterson>Petterson, Michael. (2009). Pacific Minerals in the new Millenium [https://www.researchgate.net/publication/322537356_Pacific_Minerals_in_the_new_Millenium]</ref> Alternatívne sa chápe ako priekopa nachádzajúca sa (len) pozdĺž celých Šalamúnových ostrovov, vrátane užšie chápanej Bougainvillskej priekopy.<ref name=L/></small> | Tichý oceán | 8 504<ref name=X/> |- | [[Portorická priekopa]] | [[Portorická priekopa|Puerto Rico]] | | [[Atlantický oceán]] | ~8 400 alebo ~8 700<ref>Pozri údaje a zdroje uvedené v článku [[Portorická priekopa]].</ref> |} (*) V niektorých, skôr starších, textoch sa vyčleňuje ako samostatná priekopa [[Priekopa Vulkánových ostrovov]]<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = | jazyk = slovensky }}</ref> (maximálna hĺbka 9 156 m), ktorú iné texty považujú buď za súčasť Mariánskej priekopy alebo za súčasť Izu-boninskej priekopy.<br> (**) Tongská priekopa a Kermadecká priekopa sa niekedy uvádzajú spolu ako jedna priekopa nazývaná [[Tongsko-kermadecká priekopa]] (Tonžsko-kermadecká priekopa). == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[zoznam hlbokomorských priekop]] * [[Stredooceánsky chrbát]] * [[subdukcia]] * [[platňová tektonika]] {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Hlbokomorské priekopy| ]] [[Kategória:Geomorfológia]] igoyq7o2dpuzcty3vdmmt858b0r6arf 0 67454 8218709 7387604 2026-05-24T00:31:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218709 wikitext text/x-wiki '''Kontrolný súčet''' ([[Angličtina|angl.]] ''checksum'') je v informatike menšie množstvo dát, ktoré vznikne následkom určitej operácie na nejakom väčšom dátovom bloku. Využíva sa ako ochranný a kontrolný mechanizmus na zistenie poškodenia (prípadne opravu) dátového bloku počas jeho archivácie alebo prenosu. Kontrolný súčet, ktorý umožňuje opravu poškodených dát, sa nazýva ''samoopravný kód''. Prakticky najmenším množstvom údajov chráneným samostatným kontrolným súčtom je dátové slovo, ktoré sa prenáša (napr. pri 8-bitovom prenose je to jeden [[byte]]). Obvykle sa používa súčet vo forme jediného ďalšieho bitu - [[parita (kontrolný súčet)|parity]]. Najbežnejším druhom kontrolného súčtu sumy je tzv. [[CRC]] (skratka z [[Angličtina|angl.]] ''Cyclic Redundancy Checksum'') rôznych dĺžok (najbežnejšie 16 bitov alebo 32 bitov) a používa sa ako kontrolný súčet pre dátové bloky dĺžky rádovo stoviek [[bajt]]ov. Zložitejšie kontrolné súčty schopné detegovať chyby v rozsiahlych súboroch sa nazývajú [[hash]] funkcie (alebo tzv. ''digesty''), najznámejšie sú [[MD5]] a [[SHA1]]. == Externé odkazy == *[http://www.netrino.com/Embedded-Systems/How-To/Additive-Checksums Additive Checksums (C)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120113050259/http://www.netrino.com/Embedded-Systems/How-To/Additive-Checksums |date=2012-01-13 }} *[http://www.peterjockisch.de/texte/computerartikel/Kryptographische-Pruefsummen/Kryptographische-Pruefsummen_EN.html Practical Application of Cryptographic Checksums] *[https://codebeautify.org/checksum-calculator Checksum Calculator] *[https://github.com/CRPrinzler/HASH-verify Open source python based application with GUI used to verify downloads.] {{informatický výhonok}} [[Kategória:Kontrolné súčty| ]] [[Kategória:Informatika]] axsv9ggajrkw3whp5v6sxfj06arsc3y 0 70453 8218926 7926726 2026-05-24T11:43:51Z DurMar12 181423 pridané wikilinky, menšia úprava textu 8218926 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hlísta detská| Obrázok=Ascaris lumbricoides.jpeg| Titulok=Dospelá samica hlísty detskej.| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= [[okrúhlovce]]|Nadkmeň po latinsky=Nemathelminthes| Kmeň po slovensky= [[hlístovce]]|Kmeň po latinsky=Nematoda| Trieda po slovensky=|Trieda po latinsky=[[Secernentea]]| Rad po slovensky= [[hlísty]]| Čeľaď po slovensky= [[hlístovité]]|Čeľaď po latinsky=Ascarididae| Rod po slovensky= [[hlísta]]|Rad po latinsky=Ascaris| Druh po slovensky='''hlísta detská'''|Druh po latinsky=A. lumbricoides| Binomické meno=Ascaris lumbricoides| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]]| Dátum1=1758| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hlísta detská''' ({{lat|Ascaris lumbricoides}}) je [[Parazitizmus|parazit]] človeka. Parazituje hlavne u detí. [[Samec|Samce]] sú dlhé 10 – 20 cm, [[Samica|samice]] do {{cm|30|m}} – prejavuje sa u nich teda [[Pohlavná dvojtvárnosť|pohlavná dvojtvárosť]]. Samice produkujú až 200 000 veľmi drobných [[Vajce|vajíčok]] denne, ktoré sa dostávajú [[Výkal|stolicou]] von. Človek sa môže nakaziť neumytou zeleninou a nedostatočnou hygienou, deti často olizovaním rúk. V [[Črevo|čreve]] sa z vajíčok liahnu drobné [[Larva|larvičky]] (tzv. mikrofilárie), ktoré prenikajú cez stenu čreva do [[Cieva (anatómia)|ciev]]. Krv ich zanesie do pľúc, kde vnikajú do [[Dýchacia sústava|dýchacích ciest]]. Vykašliavaním sa dostávajú do [[hltan]]a a opäť do čreva, kde dospievajú. Pri silnejšej nákaze oslabujú organizmus a spôsobujú vážne zdravotné problémy: [[Kolika|koliky]], horúčky až upchatie čriev, čo si vyžaduje [[operácia (medicína)|operatívny zákrok]]. == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Ascaris lumbricoides}} == Externé odkazy == * {{Zdroj scr}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hlísty]] cckngta4gmi2qaj5pw6v17ks68aikpk 0 76659 8218840 8195386 2026-05-24T09:21:41Z Michal62606 117643 8218840 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom obvode|Le Mans (obvod)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Le Mans | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = La cité plantagenêt.jpg | image_caption = Le Mans <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Blason de la ville de Le Mans (Sarthe).svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Pays-de-la-Loire]] | state_type = Región | state_label = Región v ktorej mesto leží | region = [[Sarthe (departement)|Sarthe]] | region_type = Departement | region_label = Departement v ktorom mesto leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 63 | lat_d = 48 | lat_m = 01 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 0 | long_m = 11 | long_s = 56 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 134 | lowest = | lowest_elevation = 38 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 52.81 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 143240 | population_date = 2011 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Jean-Claude Boulard | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 72000, 72100, 72085 | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Mapy *** --> | map = France location map-Regions and departements 1975-2014.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Francúzska | map_locator = Francúzsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Le Mans | website = [http://www.ville-lemans.fr/ www.ville-lemans.fr] }} '''Le Mans''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], hlavné mesto [[Departement (Francúzsko)|departementu]] [[Sarthe (departement)|Sarthe]] v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Pays-de-la-Loire]]. Leží na rieke [[Sarthe (rieka)|Sarthe]]. Je známe ako dejisko automobilových pretekov [[24 hodín Le Mans]]. Narodil sa tu [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]], kráľ Anglicka. == Osobnosti mesta == * [[Libor (Liborius)]] ( † okolo [[397]]), biskup, svätec * [[Odon z Cluny]] (* [[878]] – † [[942]]), básnik, teológ franského pôvodu a autor filozofických básní, druhý opát kláštora v Cluny * [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] (* [[1133]] – † [[1189]]), anglický kráľ * [[Paul Scarron]] (* [[1610]] – † [[1660]]), spisovateľ * [[Jean Lucas]] (* [[1917]] – † [[2003]]), automobilový pretekár * [[François Fillon]] (* [[1954]]), politik a premiér * [[Sébastien Bourdais]] (* [[1979]]), automobilový pretekár * [[Jo-Wilfried Tsonga]] (* [[1985]]), tenista * [[Emma Mackey]] (* [[1996]]), herečka == Partnerské mestá == * {{flagicon|Egypt}} [[Alexandria]], [[Egypt]] * {{flagicon|UK}} [[Bolton]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Western Sahara}} [[Haousa]], [[Západná Sahara (územie)|Západná Sahara]] * {{flagicon|Germany}} [[Paderborn]], [[Severné Porýnie-Vestfálsko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Rusko}} [[Rostov nad Donom]], [[Rusko]] * {{flagicon|Japan}} [[Suzuka]], [[Japonsko]] * {{flagicon|Greece}} [[Volos (Grécko)|Volos]], [[Grécko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Le Mans}} == Externé odkazy == * [http://www.ville-lemans.fr/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=http://arquivo.pt/wayback/20160515093543/http://www.ville-lemans.fr/ |date=2016-05-15 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Le Mans|16406863}} [[Kategória:Le Mans| ]] [[Kategória:Mestá v Pays-de-la-Loire]] [[Kategória:Obce v departemente Sarthe]] hxi7y1cezwotvcd3yo1ystnqdi5jm91 2 77617 8218492 8216497 2026-05-23T12:34:13Z Doko 2303 66200 8218492 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 66 200<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 270 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D * Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu. ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green>^…✉</font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] p4fsv6z5g54idmym7aui8xyqtoe9uu7 0 81447 8218892 7946860 2026-05-24T10:09:52Z ~2026-31180-75 295825 /* Turizmus */ 8218892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = miestna časť | Názov = Psiare | Časť čoho = obce [[Hronský Beňadik]] | Obrázok = Súbor jar3.JPG | Popis obrázku = Pohľad na Psiare z Krivína | Znak = ErbPsiare.png<!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = Hron | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.328889 | Zemepisná dĺžka = 18.553333 | Nadmorská výška = 185 | Rozloha = 1.97 | Počet obyvateľov = 260 | Počet obyvateľov k = 31.12.2007 | Počet obyvateľov ref = | Prvá zmienka = 1209 | PSČ = 966 53 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Psiare''' sú miestnou časťou obce [[Hronský Beňadik]]. Ležia pri [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]], na pravom brehu [[Hron|Hrona]], na styku [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. == Polohopis == Obec sa nachádza 2 km južne od [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], na ceste I/76 (10km južne od Novej Bani a 18km severne od Levíc) a pri železničnej trati [[Kozárovce]] - [[Zvolen]]. == Dejiny == Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] sa na skalnej ostrohe vypína dominanta Psiar [[Krivín]] (315,9 m), ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov. Je to hradisko z doby halštattskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa hradiská podobného typu v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „[[Slovenská brána]]“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor). Názov dediny sa vyvíjal rôzne vzhľadom na historicko-spoločenské udalosti. V roku [[1773]] sa obec nazývala ''Pesér, Psär, Psary'', [[1786]] ''Peschér, Psáry'', [[1808]] ''Peszér, Psár, Psáry'', [[1863]]-[[1913]] ''Peszér'', od roku [[1920]] ''Psiare, Psáre'', [[1927]]-[[1948]] ''Psáry'' a od roku [[1948]] až dodnes Psiare. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou z konca [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvonice v okrese Žarnovica | url = http://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-zarnovica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180522184755/http://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-zarnovica | dátum archivácie = 2018-05-22 }}</ref> Fasády zvonice sú členené nárožnou [[rustika|rustikou]], okná majú šambrány. === Turizmus === Túto dedinu obmýva rieka [[Hron]]. Je to miesto, ktoré najmä v letnom čase navštevuje veľa turistov alebo ľudí čo sa rozhodli splavovať rieku Hron a tiež aj mnoho turistov zo zahraničia, ktorí navštevujú túto dedinu najmä kvôli oddychu. Výhodou je najmä vynikajúca poloha pri [[Hron|Hrone]], ktorá je veľmi výborná na kempovanie a nádherné prírodné prostredie zaručuje neskutočnú príležitosť na oddych pri rieke [[Hron]] najmä v horúcich letných dňoch. Na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] (na druhej strane) je verejné táborisko. === Zaujímavosť === Oficiálne prvý automobil postavený na Slovensku, ktorý sa volal [[Drndička|"Drndička"]], vyrobil miestny kováč Michal Majer v roku 1913. Podľa obyvateľov Psiarov, mu bol vzorom automobil [[Ferdinand I. (Bulharsko)|bulharského kráľa]], ktorý v tom čase cestoval cez Slovensko a Michal Majer mal príležitosť jeho pokazený automobil na mieste opraviť. == Občianska vybavenosť == V obci sa môžete tiež občerstviť v miestnom pohostinstve ''Alžbetka'' pri kostole alebo nakúpiť v ''Mäsiarskom dvore'' rôzne mäsové výrobky či chlieb alebo víno. V dedine sa nachádza aj budova starej školy, ktorá sa dá po dohodne s kompetentnými ľuďmi v obci využiť ako miesto pre rôzne rodinné alebo súkromné akcie. V obci sa nachádza novovybudovaný kostol vysvätený 22.5.1996 arcibiskupom [[Ján Sokol|Jánom Sokolom]] a tiež rôzne miesta kde sa dá rôzne využiť voľný čas. Medzi tieto miesta patria určite futbalové ihrisko, ktoré sa nachádza v hornej časti dediny. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.obechronskybenadik.sk/ Oficiálna stránka obce Hronský Beňadik] [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Hronský Beňadik]] i8rylhxdffbvkasj7ono0tubusx77hj 0 87580 8218612 7736531 2026-05-23T18:03:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218612 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Karlštejn | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Karlstejn castle Czech Republic.JPG | image_caption = Hrad Karlštejn <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Stredočeský kraj|Stredočeský]] | district = [[Okres Beroun|Beroun]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d =49| lat_m =56| lat_s =20 | lat_NS = S | long_d =14| long_m =11| long_s =16 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 14. storočie | date = | date_type = | management = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = [[Karlštejn (okres Beroun)|obec Karlštejn]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha hradu Karlštejn v Česku | map_locator = Česko-reliéf | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Karlštejn (castle) | statistics = | website = [http://www.hradkarlstejn.cz/ www.hradkarlstejn.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hrad Karlštejn''' (nemecky ''Karlstein''), predtým nazývaný aj '''Karlův Týn'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Herain | meno = Jan | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = Jan | odkaz na autora2 = | spoluautori = | titul = Karlštejn | odkaz na titul = Ottův slovník naučný | url = http://archive.org/stream/ottvslovnknauni17ottogoog#page/n1119/mode/1up | vydavateľ= Jan Otto | miesto = Praha | dátum vydania = | rok vydania = 1898 | mesiac vydania = | deň vydania = | isbn = | zväzok = 13 | strany = 1078 | jazyk = }}</ref>, je [[stredovek]]ý [[hrad]], ležiaci asi 8 km východne od [[Beroun]]a v blízkosti [[Karlštejn (okres Beroun)|rovnomennej obce]]. Je jedným z najvýznamnejších českých hradov. Bol založený cisárom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] ako reprezentačné sídlo. Neskôr tu boli uložené kráľovské poklady: ríšske korunovačné klenoty a zbierky svätých relikvií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-nedavnem-byly-objeveny-unikatni-dosud-nejstarsi-kresby-hradu-karlstejn |dátum prístupu=2013-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140423051146/http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-nedavnem-byly-objeveny-unikatni-dosud-nejstarsi-kresby-hradu-karlstejn |dátum archivácie=2014-04-23 }}</ref> V súčasnosti je hrad významnou [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]] a jedným z najnavštevovanejších hradov v [[Česko|Česku]]. Výzdoba kaplnky sv. Kríža vo Veľkej veži je ukážkou vyspelého [[gotika|gotického]] [[maliarstvo|maliarstva]]. == Dejiny == Hrad bol postavený na príkaz kráľa Karola IV. v rokoch [[1348]] - [[1357]] zrejme podľa pôvodných plánov [[Matyáš z Arrasu|Matyáša z Arrasu]]. Mal slúžiť nielen ako dôstojné sídlo budúceho cisára, kde chcel Karol odpočívať, rozjímať a prijímať vzácne návštevy, ale aj ako miesto na uschovanie vzácnych ostatkov svätých. Neskôr sa cisár rozhodol, že tu uloží aj ríšske korunovačné klenoty, ktoré boli uložené v kaplnke sv. Kríža. (Pôvodne sa však s ich umiestením na hrade nepočítalo, mal byť pre ne vystavaný chrám v pražskom Novom Meste). Na začiatku [[husitské vojny|husitských vojen]] tu [[Václav IV.]] uschoval aj [[české korunovačné klenoty]], aby sa nedostali do rúk vzbúrencov. Po jeho smrti odviezol jeho následník [[Žigmund Luxemburský]] do ríše najprv české korunovačné klenoty ([[1421]]) a neskôr aj ríšsky poklad ([[1423]]). Svätováclavská koruna sa vrátila do Čiech a na hrad Karlštejn v roku [[1436]], kedy sa Žigmund konečne ujal vlády v Čechách. Bola tu uschovaná až do roku [[1619]], kedy bola prevezená na Pražský hrad a umiestená do svätováclavskej kaplnky v chráme sv. Víta, ktorá bola na jej uloženie vystavaná na želanie Karola IV. Dnes môžete na Karlštejne vidieť jej repliku. V roku [[1422]] hrad márne dobývali [[husiti]] spolu s poľskými oddielmi [[Žigmund Korybutovič|Žigmunda Korybutoviča]]. Husitstvo ukončilo najslávnejšiu éru existencie Karlštejna. Po smrti Václava IV. prestali českí králi svoj hrad navštevovať. Sídlila tu iba posádka, ktorá mala za úlohu Karlštejn chrániť. Hrad začal pomaly pustnúť. Na prelome 15. a 16. storočia bolo postavené nové kamenné kastelánstvo. Pre značnú schátranosť bol hrad v rokoch [[1587]] - [[1596]] dôkladne opravený podľa plánov U. Aostaliho. Pri tejto oprave sa stratili mnohé [[gotika|gotické]] prvky a boli nahradené novými [[renesancia|renesančnými]]. V roku [[1812]] ho navštívil cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]], ktorý vzápätí venoval peniaze na jeho opravu. V roku [[1886]] zahájil architekt [[Josef Mocker]] prestavbu v duchu tzv. [[purizmus (pamiatková starostlivosť)|purizmu]], ktorá mala hradu vrátiť pôvodnú gotickú podobu. Výsledky tejto prestavby boli kritizované už na začiatku [[20. storočie|20. storočia]], s odstupom času sú však hodnotené ako prejav svojej doby.<ref>Kubů (1999), s. 8.</ref> Dobroslav Líbal však ostro kritizoval Mockerove úpravy Karlštejna ešte pri príležitosti stého výročia Mockerovho úmrtia v roku [[1999]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Líbal | meno = Dobroslav | odkaz na autora = Dobroslav Líbal | titul = Josef Mocker, architekt - restaurátor | periodikum = Zprávy památkové péče | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 61 | číslo = 2 | strany = 22-23 | url = | issn = 1210-5538 | jazyk = }}</ref> Už v 19. storočí bolo umožnené turistom, aby si hrad prezreli. == Opis == [[File:Karlstejn - letecký pohled na romantizující gotiku - panoramio.jpg|náhľad|Letecká snímka]] Hrad stojí na [[vápenec|vápencovej]] skale a je obklopený niekoľkými vyššími vrcholmi, takže bol schovaný pred zrakmi prípadných útočníkov. Hrad je vybudovaný na štyroch výškových terasách, z ktorých najnižšia, rozšírená na konci [[15. storočie|15. storočia]] a dnes prístupná regotizovanou bránou, tvorí predhradie. Z predhradia sa vstupuje druhou bránou do kastelánskeho dvora. Tieto dve časti hradu boli najviac premenené pri poslednej Mockerovej prestavbe, ktorý dal zbúrať obe brány a podstatnú časť kastelánstva a postavil nové bez náväznosti na pôvodnú stavbu. Pod kastelánstvom stojí studničná [[veža]] chrániaca studňu hlbokú cez 96 metrov, ktorá však nemala vlastný zdroj vody, a preto bola vybudovaná štóla k hornému toku potoka pretekajúceho Hlubokým dolom a touto štólou sa studňa plnila. Voda zo studne bola čerpaná veľkým šliapacím kolesom.<ref>ŘEHOŘ, Tomáš. Tajemná hradní studna. ''Historický obzor'', 1998, 9 (11/12), s. 271. ISSN 1210-6097.</ref> Z kastelánskeho dvora sa bránou so znakom Martinicov zo [[16. storočie|16. storočia]] dostaneme na tretiu terasu, kde stojí obdĺžnikový trojposchodový [[cisár]]sky palác s priľahlou polkruhovou vežou na východne strane. Prvé poschodie slúžilo dvoranom, neskôr [[Man|manom]], ktorí hrad strážili. Veľká sála je ukončená kaplnkou sv. Mikuláša, ktorá sa nachádza v priestore veže. Na druhom poschodí sa nachádza rozľahlá sála predkov, hodovná sieň a audienčná miestnosť. S týmito reprezentačnými priestormi susedili súkromné cisárove komnaty, spálne a kaplnka sv. Václava, kopírujúca pôdorys dolnej mikulášskej kaplnky. Tretie poschodie, ktoré neskôr vyhorelo, obývala cisárovná. Vedľa paláca stojí obdĺžniková veža, kde sa v jej druhom poschodí nachádza [[kostol]] Panny Márie so vzácnymi nástennými maľbami. Úzkou chodbičkou sa prejde do súkromnej kaplnky [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] vyzdobenej na stenách leštenými [[polodrahokam]]ami. Kaplnka bola neskôr zasvätená sv. Kataríne, obľúbenej cisárovej svätici. Po celom obvode je hrad opevnený mohutnými hradbami. Zo [[sakristia|sakristie]] súkromnej cisárskej kaplnky sa dá po krytom drevenom [[most]]e prejsť na najvyššiu terasu, na ktorej stojí Veľká veža. Veža má štyri poschodia a štyri obranné vežičky a dala by sa samostatne brániť, pokiaľ by útočníci obsadili zvyšok hradu. To sa skutočne stalo počas tridsaťročnej vojny, útočníkmi boli Švédi a do Veľkej veže neprenikli. Múry veže sú hrubé asi 6 m. Na druhom poschodí Veľkej veže je najvzácnejšia miestnosť hradu - kaplnka Sv. Kríža so zlátenou klenbou. Najcennejšia je však jej výzdoba, skladajúca sa z cyklu 129 (pôvodne ich bolo 130) doskových obrazov svätcov, vytvorená [[majster Theodorik|majstrom Theodorikom]] v rokoch [[1359]] - [[1368]]. Kaplnka sv. Kríža a jej výzdoba boli reštaurované v nedávnej dobe. Priestor teraz podlieha zvláštnemu návštevníckemu režimu, aby znovu nedošlo k jeho poškodeniu prílišnou návštevníckou prevádzkou. Navštíviť ju môžete len v letných mesiacoch, pokiaľ sa vopred objednáte. Karlštejn bol od [[18. storočie|18. storočia]] vítaným námetom pre romantických maliarov ([[Antonín Mánes]]), básnikov ([[Karel Hynek Mácha]]) a spisovateľov. Z literárnych diel Karlštejn najviac preslávili ''Karlštejnské vigílie'' spisovateľa [[František Kubka|F. Kubku]] a predovšetkým divadelná hra od [[Jaroslav Vrchlický|J. Vrchlického]] ''Noc na Karlštejne'', dnes známej hlavne v muzikálovej podobe. To, že ženy nesmeli bývať na hrade, si však Vrchlický vymyslel. == Pozoruhodnosti v okolí Karlštejna == *[[Karlštejn (národná prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Karlštejn]] * [[Budňanská skala]] * [[Dub siedmich bratov]] - pamätný strom; dub letný starý cca 350 rokov * [[Mořina]] - veľké opustené vápencové lomy (napr. Veľká a Malá Amerika) prepojené navzájom podzemnými šachtami * [[Svatý Jan pod Skalou]] - obec s kláštorom a pútnickým miestom pri jaskyni legendárneho pustovníka Sv. Ivana sa nachádza asi 5 km západne == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Karlštejn (castle)}}. == Externé odkazy == * [http://www.hradkarlstejn.cz/ stránky o hrade Karlštejn] * [http://hrady.dejiny.cz/karlstejn/index.htm hrad Karlštejn – dejiny, foto, staré vyobrazenia] [[Kategória:Hrady a zámky v Stredočeskom kraji|Karlstejn]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Stredočeskom kraji]] [[Kategória:Pamiatky na českých poštových známkach]] 8vp3u16lb9839f906ir0qd2zf2c1a2q 0 88533 8218625 7869187 2026-05-23T18:46:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218625 wikitext text/x-wiki '''Kartografia''' (z gréckeho ''chartis'' – mapa, ''graphein'' – kresliť) je [[vedný odbor]], ktorý sa zaoberá znázorňovaním zemského povrchu, nebeských telies a objektov, javov na nich a ich vzájomných vzťahov. [[Mapa|Mapy]] sa pôvodne tvorili pomocou pera a papiera, vynálezom a rozšírením [[počítač]]ov došlo k revolúcii aj v kartografii. Väčšina dnešných komerčných máp sa tvorí pomocou špecializovaného [[softvér]]u. == Kartografia na Slovensku == Roku [[1955]] založila [[Slovenská akadémia vied]] a [[Správa geodézie a kartografie]] edíciu ''Monumenta Slovaciae Cartographica''. Nezastupiteľné miesto v tejto edícii má dielo [[Samuel Mikovíny|Samuela Mikovínyho]], jedného z najschopnejších zememeračov a kartografov 18. storočia v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Ako osvietenec odsúdil všetkých autorov, ktorí zostrojovali mapy bez toho, aby príslušný kraj poznali. Mikovíny sa narodil na území dnešného Slovenska a uznáva sa za priekopníka slovenskej vedy 18. storočia. == Literatúra == * ČAPEK, Richard; MIKŠOVSKÝ, Miroslav; MUCHA, Ludvík: ''Geografická kartografie''. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1992. ISBN 80-04-25153-6 * MIKLÍN, Jan; DUŠEK, Radek; KRTIČKA, Luděk; KALÁB, Oto: ''[https://tvorbamap.osu.cz/download/123/ Tvorba map] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622175753/https://tvorbamap.osu.cz/download/123/ |date=2020-06-22 }}''. Ostrava: Ostravská univerzita, 2018. ISBN 978-80-7599-017-4 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cartography}} == Externé odkazy == * [http://www.geodezia.org GEOforum.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190306052605/http://www.geodezia.org/ |date=2019-03-06 }} Nezávislý informačný portál o geodézii, kartografii, katastri a geoinformáciách {{Geografia}} [[Kategória:Kartografia| ]] l599ancdezbvnz1ivttrhdfnawi0r8n 0 91565 8218853 8188364 2026-05-24T09:37:15Z ~2026-29874-94 295314 Oprava linku, keďže Peklo (Dante) neexistuje. 8218853 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 2iblrpwqknc4q1u3z7ugvhp6la5hv5t 8218863 8218853 2026-05-24T09:42:58Z ~2026-29230-47 294915 keď neexistuje tak ho treba vytvoriť, má 39 cudzojazyčných odkazov 8218863 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 8xpgvqr4zo6vpjp74ptw8vyxf9c9jhl 0 96535 8218927 8099376 2026-05-24T11:43:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218927 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Kvasz | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský filozof, matematik a teoretik vedy pôsobiaci v Prahe | Portrét = Ladislav Kvasz.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ladislav Kvasz v roku 2013 | Dátum narodenia = {{dnv|1962|08|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Matematika | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ladislav Kvasz''', [[Doktor vied|DSc.]], [[Doktor (PhD.)|Dr.]] (* [[17. august]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="cv-2011" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[filozof]], [[matematik]] a [[teória vedy|teoretik vedy]] pôsobiaci v [[Praha|Prahe]]. Zaoberá sa filozofickými otázkami [[vývoj vedy|vývoja vied]], najmä [[matematika|matematiky]], a vývoja [[pojem|pojmu]].<ref name="cv-2011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kvasz | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis Prof. RNDr. Ladislava Kvasza, Dr | url = http://saf.flu.cas.cz/kvasz/lkcv.pdf | vydavateľ = Filosofický ústav Akademie věd ČR | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-05 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305004107/http://saf.flu.cas.cz/kvasz/lkcv.pdf | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref><ref>Kvasz, l. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piaček | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kravčík | meno2 = Miloš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia | url = https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kvasz_l.html | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == V roku [[1980]] maturoval na [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|gymnáziu na Ulici Červenej armády]], následne vyštudoval odbor Teória systémov na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ladislav Kvasz. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ladislav+Kvasz | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1995]] obhájil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte UK]] pod vedením [[Miroslav Marcelli|Miroslava Marcelliho]] doktorandskú prácu ''Klasifikácia vedeckých revolúcií'' v odbore filozofia. V roku [[1998]] sa [[habilitácia|habilitoval]] s prácou ''O revolúciách vo vede a ruptúrach v jazyku vedy'', [[docent]]om v odbore filozofia bol menovaný v nasledujúcom roku. Druhú habilitáciu (''Analýza zmien jazyka pri rekonštrukcii historického vývinu matematiky'') obhájil v roku [[2006]] a v roku [[2007]] bol menovaný docentom matematiky.<ref name="uk-absolvent" /> V roku [[2010]] bol menovaný profesorom [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v odbore didaktika matematiky. V roku [[2016]] mu bol [[Akademie věd České republiky|Akadémiou vied ČR]] udelený titul [[Doktor vied|doktora vied]] (DSc.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Titul „doktor věd“ dvanácti vědcům | url = http://abicko.avcr.cz/2016/10/09/ | vydavateľ = Akademie věd ČR | dátum vydania = 2016-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Pôsobil na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]] v Bratislave a v rokoch 2006{{--}}2011 ako riaditeľ Centra interdisciplinárnych štúdií na [[Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku|Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku]]. V súčasnosti (2016) pôsobí na Filozofickom ústave [[Akademie věd České republiky|AV ČR]] a Katedre matematiky a didaktiky matematiky PedF UK v Prahe. == Filozofia matematiky == Na rozdiel od tradičných filozofov vedy chápe Ladislav Kvasz vývoj matematiky ako postupnosť jazykových zmien.<ref name="patterns">{{Citácia knihy | priezvisko = Kvasz | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Patterns of Change : Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics | vydanie = | vydavateľ = Birkhäuser | miesto = Bazilej | rok = 2008 | počet strán = 262 | url = | isbn = 978-3-7643-8839-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|7}} V nadväznosti na [[Gottlob Frege|Gottloba Fregeho]] a [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]] zameriava pozornosť na historické premeny a identifikáciu ich základných typov: ;Prekódovanie : nastáva pri zmenách formačných pravidiel termínov a formúl, všeobecne symbolických jazykov. Prekódovanie ale nie je priame, prebieha cez ikonický medzistupeň. Napríklad prechod od elementárnej aritmetiky k algebre bol umožnený (gréckou) syntetickou geometriou.<ref name="patterns" />{{rp|11-14}} ;Relativizácia : sa týka zmeny vzťahu medzi jazykovým vyjadrením a objektom, ktorý zastupuje. Napríklad [[Neeuklidovská geometria|neeukleidovská geometria]].<ref name="patterns" />{{rp|107-113}} ;Reformulácia : je zmena jednej formulácie na inú. Odohráva sa v prípade, že existuje matematicky relevantný kontext, v ktorom obe formulácie vytvárajú rozdielne spojenia a majú iný vzťah k svojmu okoliu.<ref name="patterns" />{{rp|225-226}} Prvé dva typy premien sú globálne a v matematike sa objavujú zriedkavo. Reformulácia je lokálna a týka sa často iba jednej [[Definícia|definície]], [[Teoréma|teorémy]] či [[Axióma|axiómy]]. == Ocenenia == * [[2010]]: Fernando Gil International Prize for the Philosophy of Science za knihu ''Patterns of Change''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2010 winner : Patterns of Change, Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics by Ladislav Kvasz | url = http://fernando-gil.org.pt/en/nominees/2010/ | vydavateľ = Fernando Gil International Prize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Bibliografia == === Monografie === * ''O revolúciách vo vede a ruptúrach v jazyku vedy''. Univerzita Komenského, Bratislava 1998. * ''Gramatika zmeny''. Chronos, Bratislava 1999. * ''Patterns of Change, Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics''. Birkhäuser Verlag AG, Basel 2008. * ''Language in Change''. Fernando Gil International Prize 2010. Fundacao Calouste Gulbenkian, Lisbon 2012. * ''Jazyk a zmena. Ako sme menili jazyk matematiky a ako jazyk matematiky zmenil nás''. Parva Philosophica svazek 19. Filosofia, Praha 2012. * ''Zrod vedy ako lingvistická udalosť. Galileo, Descartes a Newton ako tvorcovia jazyka fyziky''. Filosofia, Praha 2013. * ''Inštrumentálny realizmus''. Pavel Mervart, Praha 2015. * ''Prostor mezi geometrií a malířstvím.'' Slovart, Praha 2020. === Odborné články (výber) === * Kant’s Philosophy of Geometry–On the Road to a Final Assessment. ''Philosophia Mathematica'' 19, 2011, s. 139{{--}}166. * What Can the Social Sciences Learn from the Process of Mathematization in the Natural Sciences. In: Dieks, D. et al. (eds), ''Probabilities, Laws, and Structures''. Springer, Dordrecht 2012, s. 379{{--}}389. * Galileo, Descartes, and Newton – Founders of the Language of Physics. ''Acta Physica Slovaca'' 62, 2012, s. 519{{--}}614. * Heidegger’s Interpretation of Mathematical Science in the Light of Husserl’s Concept of Mathematization in the Krisis. ''Philosophia Naturalis'' 50, 2013, s. 337{{--}}363. * Mathematics and Experience. In: M. C. Galavotti, E. Nemeth – F. Stadler (eds.) ''European Philosophy of Science – Philosophy of Science in Europe and the Viennese Heritage, Vienna Circle Institute Yearbook'' 17. Springer, Dordrecht 2014, s. 117{{--}}129. * Kuhn’s Structure of Scientific Revolutions between sociology and epistemology. ''Studies in History and Philosophy of Science'' 46, 2014, s. 78{{--}}84. * Mathematical Language as a Bridge between Conceptualization of Motion and Experimental Practice. In: Pisano R. (ed.) ''A Bridge between Conceptual Frameworks''. Dordrecht, Springer 2015, s. 229{{--}}248. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180808231908/http://ladislavkvasz.com/ Ladislav Kvasz] – osobný web (archív, 2018) * [https://fec.flu.cas.cz/index.php/cs/people/prof-rndr-ladislav-kvasz-dr Ladislav Kvasz] – profil na webe Filozofického ústavu Akadémie vied ČR * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=xx0082415+or+wkw=xx0082415&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel Ladislava Kvasza] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250927214659/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=xx0082415+or+wkw=xx0082415&func=find-c&local_base=skc |date=2025-09-27 }} v súbornom katalógu Národnej knižnice ČR * [https://www.youtube.com/watch?v=bw1Ch3kfKMc Instrumentální realismus] – prednáška Ladislava Kvasza z cyklu Filozofické problémy fyziky (MFF UK, 2016) == Zdroj == {{preklad|cs|Ladislav Kvasz|21276843}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kvasz, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Fulbrightovi štipendisti]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite]] [[Kategória:Pracovníci Akadémie vied Českej republiky]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] sl1fko4mkdzd02lxj9po7vtubet2g6p 0 96737 8218721 8160543 2026-05-24T01:34:20Z Dušan Kreheľ 52078 /* Externé odkazy */ + odkaz 8218721 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marriage symbol.svg|náhľad|Symbol manželstva, často využívaný v [[genealógia|genealógii]]]] '''Manželstvo''' (iné názvy pozri nižšie) je spoločenský a/alebo právny inštitút, ktorého obsahom je spoločnosťou akceptovaný viac-menej trvalý zväzok (najmä sexuálny vzťah) medzi dvoma (v niektorých štátoch aj viacerými) osobami rôzneho (v niektorých štátoch aj rovnakého) [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]], ktorý sa obyčajne uzatvára [[sobáš]]om a je obyčajne myslený ako základ pre [[Rodina|rodinu]],<ref>manželství. In: Antropologický slovník [https://is.muni.cz/do/1431/UAntrBiol/el/antropos/index.html]</ref><ref>marriage. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/marriage | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství | url = https://encyklopedie.soc.cas.cz/w/Man%C5%BEelstv%C3%AD | vydavateľ = encyklopedie.soc.cas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale ktorého konkrétna podoba, funkcia a súvisiace práva a povinnosti sa líšia v závislosti od príslušnej [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] a/alebo [[Právny systém|právneho systému]]. V právnom poriadku súčasného Slovenska je manželstvo definované v Zákone o rodine ako „''zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť [ho] po splnení podmienok ustanovených [Zákonom o rodine]''“.<ref>zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1</ref> Podrobnosti o manželstve v práve Slovenska pozri nižšie. ==Názvy == Iné názvy manželstva sú '''matrimónium'''<ref>manželstvo. Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005 [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=matrim%C3%B3nium&s=exact&c=s846&cs=&d=scs#]</ref>, '''manželský stav'''<ref>manželstvo. [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>, '''stav manželský'''<ref>manželstvo. [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nárečovo: ''malženstvo''<ref>manželstvo. [[Slovník slovenských nárečí]] II 2006</ref>. == Etymológia == Slovenské slovo ''manželstvo'' je odvodené od slova manžel, ktorého etymológiu pozri v článku [[manžel]]. == Formy manželstva == [[Súbor:Legality of polygamy.svg|náhľad|Právna úprava polygamie:<br> {{box farby|#009e73}} legálna iba pre [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] ([[India]], [[Malajzia]], [[Filipíny]], [[Singapur]]),<br> {{box farby|#56b4e9}} legálna,<br> {{box farby|#0072b2}} legálna v niektorých regiónoch ([[Indonézia]]),<br> {{box farby|#d55e00}} ilegálna, ale nekriminalizovaná,<br> {{box farby|#000000}} ilegálna a kriminalizovaná.]] * [[monogamia|monogamické]] – manželská forma, v ktorej každý zo zúčastnených manželov nemá súčasne viac ako jedného partnera. Tento druh manželstva nájdeme vo všetkých kultúrach na svete. Monogamia sa vyskytuje aj v spoločnostiach, ktoré povoľujú alebo preferujú polygamné manželské formy. Môže sa považovať za ich alternatívu (pokiaľ má rodina len jedného syna alebo dcéru) alebo štádium rozvoja týchto foriem (väčšina polygamných manželstiev začína monogamnou formou). Monogamia, ako jediná akceptovaná forma manželstva sa vyskytuje len vo veľmi malom počte kultúr (približne 16 % kultúr, väčšinou na západe).<ref name=":0">SKUPNIK, Jaroslav. ''Antropologie příbuzenství: Příbuzenství, manželství a rodina v kulturně antropologické perspektivě''. Praha: SLON, 2010. s. 258-262. ISBN 9788074190193.</ref>{{Rp|260}} Neznamená to však, že sa jedinec, počas celého svojho života, môže zosobášiť len s jednou osobou. V prípade ovdovenia alebo rozvodu, môže byť jedinec v priebehu času v manželstve aj s viac ako jedným partnerom, ale nikdy nie v rovnakom období. Takáto forma manželstva sa nazýva sériová (periodická, reťazová) monogamia. Ide o sériu po sebe nasledujúcich monogamných manželstiev.<ref name=":0" />{{Rp|261{{--}}262}} * [[polygamia|polygamické]] – spolužitie s viacej ako jedným partnerom (tento termín sa často používa aj v zmysle polygynia), [[bigamia]] ** [[polygynia|polygynické]] – spolužitie 1 muža a viacerých žien, polygynia (alebo mnohoženstvo) je typ manželstva, v ktorom spolunažívajú jeden muž a dve alebo viaceré ženy. Je často vnímaná ako dominancia muža nad ženami. Napriek tomu, že západná kultúra je z veľkej väčšiny monogamná, takéto manželské usporiadanie existuje vo vyše 80 % svetových spoločenstiev.<ref name=":1">SKUPNIK, Jaroslav. ''Antropologie příbuzenství: příbuzenství, manželství a rodina v kulturně antropologické perspektivě.'' Praha : Sociologické nakladatelství. S. 239 – 240, 242 – 244, 248, 250.</ref>{{Rp|239{{--}}240}} To ale neznamená, že všetci muži v kultúre, kde je povolené mnohoženstvo, túto možnosť využívajú, mnohí preferujú monogamný spôsob spolužitia. Aj demografické fakty dokazujú, že je nemožné, aby mal každý ženatý muž viac ako jednu ženu. Tento typ manželstva sa vyskytuje v rôznych podobách napríklad u [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimov]], kmeňov Tiwiov, Daniov, Etorov, na [[Komorské ostrovy|Komorských ostrovoch]], Mangaji, Truku, v [[Sudán]]e, [[Keňa|Keni]], atď.<ref name=":1" />{{Rp|242{{--}}244}} ** [[mnohomužstvo|polyandrické]] – spolužitie 1 ženy a viacerých mužov, polyandria (mnohomužstvo) je manželský vzťah medzi jednou ženou a viacerými mužmi. Vyskytuje sa v dvoch variantoch – buď vo fratelárnej, kedy sú manželia súrodencami, alebo asociovanej (tiež nazývaná združená), kedy manželia súrodencami nie sú.<ref name=":1" />{{Rp|248}} Polyandria sa vyskytuje veľmi zriedka – v menej než 1% skúmaných spoločností, a to v oblastiach [[Tibet (historické územie)|Tibetu]] a [[Nepál]]u, v [[India|Indii]] u Todov a Najarov, na [[Markézy|Markézskych ostrovoch]], u [[Inuiti|Inuitov]] alebo napríklad u Sinhálcov žijúcich na [[Srí Lanka|Srí Lanke]].<ref name=":1" />{{Rp|248}} Uzavretie takýchto zväzkov avšak zväčša nebýva veľmi osobné. Fraterálna polyandria slúžila tomu, aby sa predišlo drobeniu majetku medzi bratov a následne aj ich potomkov. Tibetská polyandria sa opiera skôr najmä o ekonomické a kultúrne podmienky. Život jedného manžela a jednej manželky by skôr či neskôr viedol k chudobe, zatiaľ čo ak sa muži podieľajú na aktivitách spoločnej domácnosti alebo udržaní nerozdrobeného majetku, zefektívňujú tým pracovnú činnosť a teda zvyšujú aj ekonomický zisk.<ref name=":1" />{{Rp|250}} * [[skupinové manželstvo]] - forma manželstva, kde spolu žije skupina mužov so skupinou žien. Vznik tohto typu manželstva je procesuálnou záležitosťou, na začiatku ktorého zvyčajne nestoja navzájom zosobášené skupiny manželských partnerov.<ref name=":0" />{{Rp|258}} Skupinové manželstvá sú založené na spoločnom vlastníctve manželského a sexuálneho partnera, majetku a obydlia. So skupinovým manželstvom sa dnes môžeme stretnúť napríklad v [[kibuc]]och v [[Izrael]]i.<ref name=":0" />{{Rp|259}} * [[avunkulárne manželstvo]] - manželstvo medzi ujom a neterou, alebo tetou a synovcom (ide o tretí stupeň pokrvného príbuzenstva, t. j. osoby v takomto vzťahu zdieľajú 25 % genetickej informácie). V niektorých štátoch ako napríklad [[Spojené štáty americké]] (s výnimkou štátu [[New York (štát USA)|New York]]), či [[Spojené kráľovstvo]] je takéto manželstvo zakázané, v iných, vrátane Slovenska, či Česka, zákon takéto manželstvo nezakazuje.<ref name="r2">Zákon č. 36/2005 Zz. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na <www.zbierka.sk/sk/predpisy/36-2005-z-z.p-8434.pdf> (prevzaté 21. 12. 2014).</ref><ref>Zákon č. 1963/94 Sb. Ministerství práce a sociálních věcí ze 4. prosince 1963 o rodině. Dostupné na <http://www.mpsv.cz/files/clanky/7262/Zakon_o_rodine.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150104015408/http://www.mpsv.cz/files/clanky/7262/Zakon_o_rodine.pdf |date=2015-01-04 }}> (prevzaté 21. 12. 2014).</ref><ref>Julia Marsh, „NY State blesses ‚incest‘ marriage between uncle, niece.“, New York Post, <http://nypost.com/2014/10/29/new-york-state-blesses-incest-marriage-between-uncle-niece/> (prevzaté 21. 12. 2014).</ref> * [[detské manželstvo]] - manželstvo, v ktorom jedna alebo obe zúčastnené osoby majú vek nižší ako 18 rokov. Existujú však výnimky týkajúce sa najmä dievčat; na Slovensku je možné výnimočne povoliť manželstvo maloletému staršiemu ako 16 rokov, napríklad ak dievča otehotnelo. Takáto, v minulosti bežná forma manželstva je v súčasnosti vo väčšine jurisdikcií zakázaná, proti jej šíreniu zasahujú i rôzne medzinárodné organizácie bojujúce za ľudské práva (napr. UNICEF). Naďalej však pretrváva v niektorých afrických a ázijských rozvojových štátoch (napríklad [[Čad]], [[Niger]], [[Mali]], [[Pakistan]], [[Bangladéš]] atď.). Väčšina detských manželstiev sa týka maloletých dievčat, kedy zväzok a budúci partner býva vopred dohodnutý, často i pred samotným narodením dievčaťa a rozhodujú pri ňom faktory ako [[veno]], cena za nevestu, náboženské, či sociálne zvyky.<ref name="r2" /> * [[druhé manželstvo|druhé (následné) manželstvo]] - manželstvo, ktoré je pre človeka druhé, alebo viaceré v poradí a vzniká po ukončení predchádzajúceho manželstva [[Rozvod (manželstvo)|rozvodom]], alebo smrťou jedného zo zosobášených. V súčasnosti, so stúpajúcou mierou rozvodovosti narastá aj počet takýchto typov manželstva a počet ľudí, ktorí do takéhoto manželstva vstupujú. Dá sa povedať, že približne do 35 rokov ide najmä o rozvedené osoby, so stúpajúcim vekom však narastá pomer ovdovených osôb, ktoré do zväzku vstupujú. V takomto type manželstva často nastáva situácia kedy si jeden, alebo oba z partnerov privedú do zväzku neplnoleté deti, ktoré potom žijú v novej spoločnej domácnosti. Štatistiky dokazujú, že v následných manželstvách je miera rozvodovosti vyššia než v prvých a dosahuje 67 – 73 %.<ref>Anthony Giddens, Sociologie (Praha: Argo, 1999).</ref><ref>„Third Time a Charm? Confronting the Challenges of Consecutive Marriages“, A. Traub & http://www.atclaw.com/divorce-lawyers-illinois/2014/08/28/consecutive-marriages/</ref> * [[výmenné manželstvo]] – manželstvo, ku ktorému dôjde výmenou neviest medzi rodinami. Takýto typ manželstva sa vykonáva najmä v islamských spoločnostiach v Pakistane a [[Afganistan]]e. Príkladom je pakistanská tzv. „watta satta“ výmena medzi rodinami, kedy sú súrodenci z jednej rodiny zosobášení so súrodencami z inej, často príbuzensky blízkej rodiny a to najmä z dôvodu ochrany majetku. V týchto štátoch, hoci je zákonom postihovaná, naďalej funguje i výmena ženy ako budúcej manželky za peňažný zisk, či vykúpenie z dlhu. Proti tomuto typu manželstva, v ktorom žena slúži ako majetok rodiny, dlhodobo bojujú organizácie za dodržiavanie ľudských práv.<ref>„Pakistan: Marriage by Exchange“, IRIN News, http://www.irinnews.org/report/70577/pakistan-marriage-by-exchange</ref><ref>„Afganské ženy vypovedajú spoza masky“, Blízky Východ, http://www.blizkyvychod.eu/krajiny/afganistan/afganske-zeny-vypovedaju-spoza-masky/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150627064021/http://www.blizkyvychod.eu/krajiny/afganistan/afganske-zeny-vypovedaju-spoza-masky/ |date=2015-06-27 }}.</ref> * [[sororát]] - manželstvo, v ktorom muž po smrti manželky zostane v manželskom zväzku s jej sestrou ({{vjz|lat|soror|sestra}}). Pri sororáte sa nerozlišuje, či ide o biologickú sestru, alebo o adoptovaných súrodencov. V takomto prípade sa manželstvo nepovažuje za druhé, ale za pretrvávajúce, v ktorom nová manželka prevezme miesto jej zosnulej sestry. V súčasnosti je táto forma manželstva tabuizovaná a vyskytuje sa len veľmi zriedkavo. Praktikujú ju niektoré kmene ako napríklad Sioux (indiánsky kmeň v Severnej Amerike), západné Mono kmene (vyskytujúce sa v Kalifornii), či kmeň Swazi (vyskytujúci sa v [[Svazijsko|Svazijsku]] v Afrike). Skôr ako prísny sororát sa vyskytuje tzv. sororátna polygynia, pri ktorej je muž súčasne v manželskom zväzku s dvoma (alebo viacerými) sestrami.<ref name="r3">Jan Jandourek, Sociologický slovník (Praha: Portál, 2007).</ref><ref>„Sororate“, Britannica, http://www.britannica.com/EBchecked/topic/554953/sororate (prevzaté 12. 1. 2015).</ref><ref>24. „Sororate marriage“, Online Nigeria, http://www.onlinenigeria.com/marriages-in-nigeria/Other-Types-Of-Customary-Marriage/sororate-marriage.asp (prevzaté 12. 1. 2015).</ref> * levirát – manželstvo, pri ktorom si muž zoberie za manželku vdovu po svojom zosnulom bratovi ({{vjz|lat|levir|švagor}}). Táto forma je blízka tzv. dedeniu vdovy, kedy si vdovu opätovane vezme príbuzný jej zosnulého manžela. Nemusí ísť o biologického brata, ale o muža, ktorý je ako brat zosnulého takto v spoločnosti klasifikovaný. Levirát zaisťuje nedeliteľnosť rodového majetku a chráni postavenie vdovy. Vyskytuje sa predovšetkým v [[Pastierstvo|pastierskych]] spoločnostiach vystavaných na princípe patrilinearity. Takáto forma manželstva sa tiež často praktikovala v klanoch, kde bolo manželstvo mimo tejto štruktúry zakázané. Známa je i z [[Judaizmus|judaizmu]], keď slúžila najmä na pokračovanie línie, najmä keď manžel zomrel bezdetný. Hebrejsky sa takéto manželstvo nazýva Yibum a je nariadené židovským zákonom [[Tóra|Torah]]. Levirát je okrem židovských spoločností vykonávaný i v islamských spoločnostiach, medzi [[nomád]]mi strednej Ázie, kmeňom Nuer v Južnom Sudáne, Igbo v Nigérii, tiež v [[Kamerun]]e, Keni a v ďalších štátoch.<ref name="r3" /><ref>„Levirate marriage“, Jewish Encylopedia, http://www.jewishencyclopedia.com/articles/9859-levirate-marriage.</ref><ref>„Levirate“, Britannica, http://www.britannica.com/EBchecked/topic/337979/levirate</ref> * manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. Takéto manželstvo je najvyššou formou právom uznaného [[Homosexualita|homosexuálneho]] spolužitia, niekedy je v štáte povolený len špecifický status [[Registrované partnerstvo|registrovaného partnerstva]], alebo neregistrovaného spolužitia a v mnohých krajinách je právne vylúčené. Uznanie homosexuálneho manželstva je otázkou politiky, náboženstva, sociálnych zvykov a najmä interpretácie ľudských a sociálnych práv; neumožnenie takéhoto manželstva sa niektorými vyhodnocuje ako ich potláčanie, preto je legalizácia takéhoto manželstva v súčasnosti často diskutovanou témou a dôvodom mnohých protestov. Manželstvá párov rovnakého pohlavia sú uzákonené v [[Argentína|Argentíne]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Brazília|Brazílii]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], v [[Holandsko|Holandsku]], na [[Island]]e, v [[Írsko|Írsku]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Kanada|Kanade]], [[Kolumbia|Kolumbii]], [[Luxembursko|Luxembursku]], vo veľkých častiach [[Mexiko|Mexika]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] okrem [[Severné Írsko|Severného Írska]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Švédsko|Švédsku]], na [[Taiwan]]e, v [[Uruguaj]]i a v [[Spojené štáty americké|USA]] (23 krajín). V mnohých štátoch sú k tomu uzákonené aj adopcie detí homosexuálnym párom. [[Estónsko]] a [[Izrael]] homosexuálne manželstvá uznávajú, ale neumožňujú ich uzatvárať. Registrované partnerstvá sú uzákonené v [[Andorra|Andorre]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Cyprus|Cypre]], v [[Česko|Česku]], [[Čile]], [[Ekvádor]]e, [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], na [[Malta|Malte]], v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], v [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a na ostrove [[Jersey]] (20 krajín). Na Slovensku je podľa zákona a Ústavy manželstvo zväzkom jedného muža a jednej ženy, t.j. takýto typ manželstva je právne nemožný.<ref name="r2" /><ref>Ústavný zákon č. 161/2014 Zz. http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82231/1/2</ref> == Manželstvo v právnom poriadku Slovenska == ===Vymedzenie manželstva === V právnom systéme Slovenskej republiky je manželstvo definované v § 1 Zákona o rodine, účinnom od roku 2005, ako „''zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť [ho] po splnení podmienok ustanovených [Zákonom o rodine]''“<ref>zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1</ref>. V tom istom zákone sa v úvodnej časti Základné zásady uvádza, že „''Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.''“ Okrem toho sa manželstvo s účinnosťou od septembra 2014 spomína aj v [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústave Slovenskej republiky]], kde sa čl. 41 ods. 1 uvádza v podstate formulácia prebratá z úvodu Zákona o rodine: „''Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.''“.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Zb.) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20230126#ustavnyclanok-41.odsek-1 | dátum vydania = 2023-01-26 | dátum prístupu = 2023-03-13 | vydavateľ = [[Úrad vlády Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> Táto formulácia bola do ústavy vložená v júni 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z. zo 4. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/161/20140901.html#ustavnyclanok-1.bod-1.text2.citat.odsek-1 | dátum vydania = 2014-06-24 | dátum prístupu = 2023-03-13 | vydavateľ = [[Úrad vlády Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> s cieľom zablokovať prípadné snahy o rozšírenie inštitútu manželstva na páry rovnakého pohlavia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | titul = KDH chce v ústave definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305209-kdh-chce-v-ustave-definovat-manzelstvo-ako-zvaezok-muza-a-zeny/ | dátum vydania = 2014-01-14 | dátum prístupu = 2023-03-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Figeľ | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Figeľ | titul = Čo sa dialo v politickom zákulisí, keď sa pre manželstvo menila ústava | url = https://www.postoj.sk/48487/co-sa-dialo-v-politickom-zakulisi-ked-sa-pre-manzelstvo-menila-ustava | dátum vydania = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2023-03-13 | vydavateľ = [[Konzervatívny denník Postoj]] | miesto = Bratislava }}</ref> ===Formy uzavretia manželstva (čiže sobáša) === {{Hlavný článok|Sobáš}} Manželstvo na Slovensku sa uzatvára so súhlasom muža aj ženy pred matričným úradom alebo pred orgánom registrovanej cirkvi. Snúbenci musia vyplniť požadované tlačivá a matričnému úradu najmenej 7 dní pred uzavretím manželstva predložiť:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uzavretie manželstva na Slovensku - Migračné informačné centrum IOM|url=https://www.mic.iom.sk/sk/rodina/uzavretie-manzelstva.html|vydavateľ=www.mic.iom.sk|dátum prístupu=2023-08-12}}</ref> *doklad o štátnom občianstve *doklad o rodnom čísle *doklad, ktorým možno preukázať totožnosť *potvrdenie o pobyte (iba v prípade, že má trvalý pobyt v cudzine) Manželstvo je teda možné podľa slovenského práva v súčasnosti uzavrieť dvoma formami: * Občiansky (civilný) sobáš je vyhlásením o uzavretí manželstva pred orgánom štátu. Orgánom štátu v tomto prípade môže byť [[obecný úrad]] poverený viesť [[matrika|matriku]]; úrad, ktorý plní jeho funkciu (matričný úrad), poprípade aj nematričný obecný úrad, pokiaľ je jeden zo snúbencov prihlásený k [[trvalý pobyt|trvalému pobytu]] v jeho správnom obvode. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom úradom pre konanie slávnostných obradov. Uzavrieť manželstvo na ktoromkoľvek vhodnom mieste môže povoliť matričný úrad, do ktorého správneho obvodu toto miesto spadá. Takýmto miestom môže byť napríklad aj stanica metra alebo dno rybníka. V prípade manželstva uzatváraného v cudzine môže byť orgánom [[zastupiteľský úrad]] Slovenskej republiky.{{bez citácie}} * Cirkevný sobáš je vyhlásením o uzavretí manželstva pred autoritou [[registrovaná cirkev|registrovanej cirkvi]] alebo náboženskej spoločnosti. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti pre náboženské obrady alebo náboženské úkony.{{bez citácie}} Na Slovensku sa civilný a cirkevný sobáš navzájom právne rešpektujú. Po uzavretí občianskeho sobáša je možný aj obrad cirkevný, pokiaľ je to medzi tými istými osobami (ten istý muž a tá istá žena), v civilnom práve ním však už nevzniknú žiadne právne následky. Cirkevný obrad medzi inými osobami (ten istý muž a iná žena, resp. iný muž a tá istá žena) nie je bez predchádzajúceho rozvodu možný. Po uzavretí cirkevného sobáša nie je potrebné (ale ani možné, pretože manželstvo vzniklo a právne účinky nastali uzavretím cirkevného sobáša) uzavrieť občiansky sobáš.{{bez citácie}} === Ukončenie manželstva === Manželstvo sa končí buď smrťou jedného z manželov alebo [[rozvod (manželstvo)|rozvodom]] na základe rozhodnutia [[súd]]u. Ďalším spôsobom je [[anulácia]] manželstva, keď sa manželstvo prehlási za neplatné (nulitné) od začiatku.{{bez citácie}} Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žiadosť o rozvod (od A po Z) © BISKUPIČ & CO.|url=https://martinbiskupic.sk/ziadost-o-rozvod-ako-sa-rozviest/|dátum vydania=2019-08-13|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk-SK}}</ref> == Práva a povinnosti manželov == Manželstvo obvykle prináša práva a povinnosti manželom, ktoré sa týkajú výchovy detí, spoločného vlastníctva, sexuálneho chovania, príbuzenských väzieb, členstva v kmeni, vzťahu ku spoločnosti, [[dedičstvo|dedičstvu]] a láske. V špecifických prípadoch manželstvo tiež ustanovuje právne otcovstvo dieťaťa ženy alebo právne materstvo dieťaťa otca. Manželstvo je tradične jedným z požiadaviek na založenie rodiny, o čo sa opiera aj fungovanie spoločnosti. Manželstvo tak neslúži iba manželskému páru, ale tiež záujmom detí a spoločnosti. V [[Judaizmus|židovstve]], [[islam]]e a [[kresťanstvo|kresťanstve]] je manželstvo tradične nevyhnutným predpokladom pre [[pohlavný styk]]. Sexuálne vzťahy pred manželstvom nie sú v kultúrnych oblastiach týchto náboženstiev podporované, lebo je považované za [[smilstvo]]{{bez citácie}}. Ešte menšej priazni sa tešia sexuálne vzťahy mimo manželstva ([[cudzoložstvo]]) ako porušenie manželskej vernosti. == Židovské ponímanie manželstva == Manželstvo je v [[Judaizmus|židovstve]] základným kameňom pre naplnenie prvého prikázania, totiž „Buďte plodní a množte sa“ ([[Genezis|Gn]]). === Manželstvo v Starom zákone === Manželstvo [[Starý zákon]] spája so stvorením [[človek]]a. Ide o zväzok pohlavne rôznych, avšak rovnocenných a rovnoprávnych osôb podľa poriadku, ktorý je daný od počiatku ([[Genesis|Gn]] 1,27n.). Manželstvo je [[zmluva|zmluvou]], ktorá má ako primárny zámer zaistiť pokračovanie rodovej línie muža. Manželstvo kladie rôzne požiadavky na muža a ženu: muž môže porušiť iba cudzie manželstvo, žena iba manželstvo vlastné. Starý zákon nepozná záväzok monogamie a manželstvo je rozlučiteľné. Bezženstvo (či [[celibát]]) je Starému zákonu cudzie. === Ketuba (židovská svadobná zmluva) === [[Ketuba]] je židovská svadobná zmluva, ktorá sa používa už tisícročia. Bola a stále je dôležitým dokladom židovského manželstva. Má význam nielen spoločenský, ale predovšetkým právny. Spočiatku slúžila ako zákonná ochrana pre ženu v prípade, že by ju muž zapudil, rozviedol sa s ňou, alebo keby ovdovela. Išlo predovšetkým o finančné zaopatrenie a právo ženy na časť manželovho majetku. Dodnes sa do ketuby zaznamenáva finančná suma, ktorý stanoví novomanžel a ktorý sa žene vypláca po jeho smrti alebo ktorý sa musí vyplatiť v prípade rozvodu. Minimálna doporučená čiastka je suma, z ktorého by rozvedená žena mohla žiť prinajmenšom po dobu jedného roku alebo podľa zvykového práva tretina majetku. V neskorších dobách bola svadobná zmluva rozšírená o ďalšie opatrenia týkajúce sa tiež spoločného života manželov (muž má povinnosť svoju ženu živiť, šatiť, vykúpiť ju, ak by bola unesená, zaistiť jej lekára a pod.). Pri svadobnom obrade potvrdzuje muž svojim podpisom platnosť zmluvy a potom, čo sa podpíšu aj dvaja prítomní svedkovia, muž obradne odovzdáva ketubu svojej žene. Ketuba je teda platný dokument právne ochraňujúci ženu, ktorý u seba žena ponecháva po celú dobu manželstva. V prípade, že muž nedodrží to, k čomu sa vo svadobnej zmluve zaviazal, má žena právo sa obrátiť na židovský súd, tzv. [[bejt din]]. Pokiaľ ''bejt din'' zistí, že je žena v práve, môže na jej žiadosť povoliť rozvod manželstva. == Kresťanské ponímanie manželstva == V [[kresťanstvo|kresťanstve]] je manželstvo právoplatným spojením [[muž]]a a [[žena|ženy]] za účelom telesného a duchovného spoločenstva. === Manželstvo v Novom zákone === Podľa Nového zákona ([[Evanjelium podľa Mareka|Mk]] 10,6-9; [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 19,4n.) sa manželstvo považuje za trvalé spojenie jedného muža a jednej ženy. Žena má v manželstve rovnoprávne postavenie. Manželstvo má podľa [[Nový zákon|Nového zákona]] svoje miesto v [[dejiny spásy|dejinách spásy]] a vzťah muža a ženy je podľa neho predobrazom vzťahu Krista a cirkvi ([[List Efezanom|Ef]] 5,32). Na manželstvo sa teda pozerá ako na Božiu vôľu pre človeka. === Katolícky pohľad na manželstvo === Podľa [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckeho]] učenia sa každé platné manželstvo uzavreté medzi dvomi [[krst|pokrstenými]] považuje za sviatosť. Vzťah v manželstve obsahuje v sebe tiež vzťah k Bohu ako k svojmu základu a cieľu a manželstvo je považované za spôsob sprítomnenia Ježiša a cirkvi vo svete ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 18,20). Pokiaľ neexistujú manželské prekážky, môžu manželstvo prijať všetci pokrstení. ''Prirodzené manželstvo'' je v protiklade k ''sviatostnému manželstvu'' manželstvom medzi dvomi nepokrstenými. Účinkom manželstva je manželský zväzok, ktorý je svojou povahou výlučný a uzaviera sa na celý život, takže platne uzatvorené a dokonané sviatostné manželstvo sa končí až smrťou jedného z manželov. Prelomovým pre chápanie manželstva sa stal [[2. vatikánsky koncil]], ktorý sa pokúsil odpútať od právneho pohľadu na manželstvo a vyzdvihol ako hlavný cieľ manželstva vzájomnú lásku manželov vedľa plodenia detí (''Gaudium et spes'' 47-51; ''Lumen gentium'' 11). V [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] prevláda názor, že túto sviatosť si udeľujú navzájom priamo snúbenci, [[kňaz]] (poprípade [[diakon]]) pôsobí iba ako svedok cirkevného aktu. Základom manželskej zmluvy je teda manželský sľub snúbencov. U [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]] aj v ostatných [[Východné katolícke cirkvi|východných katolíckych cirkvách]] je vysluhovateľom svätého tajomstva (sviatosti) manželstva kňaz alebo biskup, základnou podstatnou súčasťou obradu je korunovácia (korunuje sa alebo ovenčuje aj ženích aj nevesta).<ref>[https://www.grkat.net/texty/sobas-brozurka-fareb.pdf Korunovácia svätého manželstva - sobáš (gréckokatolícky)]</ref> V prípade, ak jeden zo snúbencov je východný katolík a druhý rímskokatolík, manželstvo musí vysluhovať kňaz alebo biskup (nemôže to byť diakon ani pastoračný asistent), aj keď sa koná v [[Latinský obrad|latinskom obrade]]. ==== Manželstvo v katolíckom kanonickom práve ==== [[Kódex kánonického práva]] a [[Kódex kánonov východných cirkví]] stanovujú právne podmienky pre uzavretie sobáša v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Pre platnú formu uzavretia manželstva sa vyžaduje aktívna účasť [[farár]]a alebo [[biskup]]a jedného zo snúbencov v mieste uzavretia manželstva a aspoň dvoch svedkov. Farár môže svoju právomoc delegovať inému kňazovi (v latinskej cirkvi aj diakonovi). V nebezpečí smrti je možná účasť iba dvoch svedkov. Táto forma je povinná pre všetkých, ktorí sú v katolíckej cirkvi. Obvyklou prípravou na manželstvo sú [[zásnuby]], poučenie manželov a [[ohlášky]]. [[dišpenz (cirkevné právo)|Dišpenz]] od manželských prekážok udeľuje diecézny, resp. eparchiálny [[biskup]]. Medzi tzv. obyčajné prekážky patrí: jednoduché [[rehoľný sľub|rehoľné sľuby]], príbuzenstvo zákonné alebo pokrvné, rozdielnosť [[vyznanie|vyznaní]], neplnoletosť, pohlavná neschopnosť, ešte trvajúci manželský zväzok, rôznosť [[náboženstvo|náboženstva]], prijatie [[sviatosť kňazstva|sviatosti svätenia]], verejné doživotné (rehoľné) sľuby a i. V manželskom práve (aj prekážkach) existujú isté rozdiely medzi rímskokatolíckou cirkvou a východnými katolíckymi cirkvami. === Manželstvo v pravoslávnych cirkvách === Manželstvo v [[pravoslávie|pravosláví]] je vnímané do značnej miery podobne ako v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Podľa pravoslávnych sa manželstvo uzatvára požehnaním, ktoré kňaz manželom pri svadbe (tzv. korunovácii) udelí (rovnako ako u východných katolíkov). Na rozdiel od katolíckeho kanonického práva môže cirkev fakticky už neexistujúce manželstvo prehlásiť za mŕtve (napr. v prípade smrti jedného z manželov, pričom smrť môže byť fyzická, morálna (napr. zločin) alebo duchovná (opustenie cirkvi, [[heréza]], nekajúcne zotrvávanie v ťažkom hriechu; dôvodom pre rozvod je podľa Kristových slov cudzoložstvo). Druhý sobáš toho, kto nezavinil rozpad manželstva, je potom možný, avšak v prípade, že uzatvárajú ďalší sobáš obidvaja snúbenci, nekoná sa slávnostný obrad svadby, ale iný obrad, ktorý je viac-menej kajúcou bohoslužbou (ďalšie sobáše sú v súlade so Svätým písmom vnímané ako zhovievavosť k ľudskej slabosti a ako prevencia smilstva). === Manželstvo v protestantských cirkvách === Pre [[protestantizmus|protestantov]] je manželstvo predovšetkým osobnou voľbou dvoch snúbencov. V protestantskom ponímaní sobáš nie je sviatosť, lebo ho neustanovil Ježiš Kristus. Tým sa však nepopiera jeho dôležitosť, keďže manželstvo je niečo, čo je tu už od stvorenia sveta. Sobáš v kostole je platný aj pre úrady a predchádza mu príprava so sobášiacim farárom - počet stretnutí podľa miestnych zvyklostí. V rámci sobášneho obradu môže byť slúžená aj Večera Pánova - podľa žiadosti a osobného rozhodnutia snúbencov. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|q=Manželstvo|wikt=manželstvo|wikt_štítok=manželstvo}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20081202183556/http://www.upsvar-pd.sk/joomla/zakony/Zakon_36_2005.pdf Zákon č.36/2005 Z.z. o rodine] * [http://www.svadba.sk/article-o-svadbe-formy-manzelstva-na-slovensku.html Formy uzavretia manželstva na Slovensku] * [https://bratislava.grkatba.sk/materialy-nielen-pre-snubencov/ Materiály (nielen) pre snúbencov] (od Rady pre rodinu [[Konferencia biskupov Slovenska|KBS]]). * [http://www.farnost-zilina.sk/farnost-tvoria-ludia-ktori-spolu-slavia/liturgia/manzelstvo Sviatosť manželstva - informácie, cirkevné právo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160317111437/http://www.farnost-zilina.sk/farnost-tvoria-ludia-ktori-spolu-slavia/liturgia/manzelstvo |date=2016-03-17 }} * [http://www.ketubah.cz/CZ/zidovska-svatba.php O židovskej svadbe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070909194049/http://www.ketubah.cz/CZ/zidovska-svatba.php |date=2007-09-09 }} * [http://www.manzelstvo.sk Stránky venované manželstvu - manzelstvo.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090308121751/http://www.manzelstvo.sk/ |date=2009-03-08 }} * [http://www.linia.sk/L5_05/svadba.htm O svadbách – z každého rožka troška] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080916195840/http://www.linia.sk/L5_05/svadba.htm |date=2008-09-16 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redakce | odkaz na autora = | titul = Manželství není přežitek, říká sexuoložka Laura Janáčková | url = https://www.vitalia.cz/clanky/manzelstvi-neni-prezitek-jsem-jeho-nadsenou-popularizatorkou-rika-sexuolozka-laura-janackova/ | vydavateľ = vitalia.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-11 | miesto = | jazyk = }} == Zdroj == {{preklad|cs|Manželství|11956262}} [[Kategória:Manželstvo| ]] [[Kategória:Antropológia]] [[Kategória:Rodinné právo]] [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Medziľudské vzťahy]] [[Kategória:Sviatosti]] [[Kategória:Rodina]] [[Kategória:Spoločenské inštitúcie]] bm4brmr2ntibos4pmro7x6zokst74y1 0 100576 8218804 7850886 2026-05-24T08:10:54Z ~2026-30995-46 295821 8218804 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Anatomy and physiology of animals A reflex arc.jpg|thumb|Schéma polysynaptického reflexného oblúka]] '''Reflex''' je adaptačná reakcia živočíchov, podmienená podráždením [[Receptor (fyziológia)|receptorov]] a sprostredkovaná [[centrálna nervová sústava|centrálnou nervovou sústavou]]. Je základnou funkčnou jednotkou [[nervová sústava|nervovej sústavy]]. Charakter reflexu je určený usporiadaním systému receptor – riadiace centrum – [[Efektor (fyziológia)|efektor]], tzv. reflexného oblúka. Najjednoduchší reflexný oblúk (monosynaptický) tvoria 2 [[neurón]]y. Zmenou vonkajšieho prostredia sa aktivuje vzruch v neuróne, ktorý ho vedie dostredivým smerom (centripetálne) do centra (ktoré v tomto prípade chýba) a [[synapsia|synapsou]] sa prenáša na druhý neurón, ktorý vedie vzruch odstredivým smerom (centrifugálne) k efektoru. Kompletný (polysynaptický) reflexný oblúk sa skladá z piatich častí: * receptor (napr. hmatové teliesko) * aferentná dráha (napr. senzitívny nerv) * centrum spracovania informácie (napr. [[mozog]]) * eferentná dráha (napr. motorický nerv) * efektor (napr. sval) == Klasifikácia reflexov == *podľa typu receptorov: interoceptívne (receptory vnútorného prostredia), proprioceptívne (receptory v pohybovej sústave) a exteroceptívne (receptory vonkajšieho prostredia) *podľa riadiaceho centra: centrálne (miechové a mozgové), periférne (axónové a gangliové) *podľa typu efektora: somatické a autonómne *podľa vzniku: podmienené (získané) a nepodmienené (vrodené) == Nepodmienený reflex == Nepodmienený reflex je vrodená [[reakcia]] organizmu, rovnaká u členov daného [[druh (taxonómia)|druhu]]. Nepodmienené reflexy sa vyznačujú trvalou a jednoznačnou súvislosťou medzi pôsobením na ten či onen [[Receptor (fyziológia)|receptor]] a určitou odpoveďou, zabezpečujúcou prispôsobenie sa organizmov stabilným podmienkam života. Nepodmienené reflexy sa spravidla uskutočňujú prostredníctvom [[miecha|miechy]] a nižších častí [[mozog|mozgu]]. Zložité komplexy a reťazce nepodmienených reflexov sa nazývajú [[inštinkt]]mi.<ref>{{filit|fvr/reflex_nepodmieneny.html}}</ref> Medzi nepodmienené reflexy patrí napr. kašľanie, kýchanie, žmurkanie, cicanie, žuvanie, vracanie, vylučovanie slín pri jedle alebo odtiahnutie ruky od horúceho predmetu. Preto to je Nepodmienený reflex. == Podmienený reflex == Podmienený reflex je reakcia, ktorú organizmus získava počas života, a ktorou odpovedá na podráždenie receptorov. U [[človek]]a a vyšších živočíchov sa podmienené reflexy vypracúvajú tvorením dočasných spojov v mozgovej kôre a slúžia ako mechanizmy pri prispôsobovaní sa zložitým premenlivým podmienkam vonkajšieho prostredia. Podmienený reflex sa nekončí činnosťou, ale vnímaním a hodnotením jej výsledku (cf [[väzba spätná|spätná väzba]]).<ref>{{filit|fvr/reflex_podmieneny.html}}</ref><ref>Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. (Hl. red. I. T. Frolov)</ref> A preto to je Podmienený reflex. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Reflexes}} == Zdroje == * *{{Citácia knihy | priezvisko = Kittnar | meno = Otomar a kol | odkaz na autora = | titul = Lékařská fyziologie | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-247-3068-4 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} [[Kategória:Neurofyziológia]] 97e8565qtgqyct28b1tva9k2hyissdo 8218806 8218804 2026-05-24T08:11:20Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30995-46|~2026-30995-46]] ([[User_talk:~2026-30995-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Yuri Klčová 7850886 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Anatomy and physiology of animals A reflex arc.jpg|thumb|Schéma polysynaptického reflexného oblúka]] '''Reflex''' je adaptačná reakcia živočíchov, podmienená podráždením [[Receptor (fyziológia)|receptorov]] a sprostredkovaná [[centrálna nervová sústava|centrálnou nervovou sústavou]]. Je základnou funkčnou jednotkou [[nervová sústava|nervovej sústavy]]. Charakter reflexu je určený usporiadaním systému receptor – riadiace centrum – [[Efektor (fyziológia)|efektor]], tzv. reflexného oblúka. Najjednoduchší reflexný oblúk (monosynaptický) tvoria 2 [[neurón]]y. Zmenou vonkajšieho prostredia sa aktivuje vzruch v neuróne, ktorý ho vedie dostredivým smerom (centripetálne) do centra (ktoré v tomto prípade chýba) a [[synapsia|synapsou]] sa prenáša na druhý neurón, ktorý vedie vzruch odstredivým smerom (centrifugálne) k efektoru. Kompletný (polysynaptický) reflexný oblúk sa skladá z piatich častí: * receptor (napr. hmatové teliesko) * aferentná dráha (napr. senzitívny nerv) * centrum spracovania informácie (napr. [[mozog]]) * eferentná dráha (napr. motorický nerv) * efektor (napr. sval) == Klasifikácia reflexov == *podľa typu receptorov: interoceptívne (receptory vnútorného prostredia), proprioceptívne (receptory v pohybovej sústave) a exteroceptívne (receptory vonkajšieho prostredia) *podľa riadiaceho centra: centrálne (miechové a mozgové), periférne (axónové a gangliové) *podľa typu efektora: somatické a autonómne *podľa vzniku: podmienené (získané) a nepodmienené (vrodené) == Nepodmienený reflex == Nepodmienený reflex je vrodená [[reakcia]] organizmu, rovnaká u členov daného [[druh (taxonómia)|druhu]]. Nepodmienené reflexy sa vyznačujú trvalou a jednoznačnou súvislosťou medzi pôsobením na ten či onen [[Receptor (fyziológia)|receptor]] a určitou odpoveďou, zabezpečujúcou prispôsobenie sa organizmov stabilným podmienkam života. Nepodmienené reflexy sa spravidla uskutočňujú prostredníctvom [[miecha|miechy]] a nižších častí [[mozog|mozgu]]. Zložité komplexy a reťazce nepodmienených reflexov sa nazývajú [[inštinkt]]mi.<ref>{{filit|fvr/reflex_nepodmieneny.html}}</ref> Medzi nepodmienené reflexy patrí napr. kašľanie, kýchanie, žmurkanie, cicanie, žuvanie, vracanie, vylučovanie slín pri jedle alebo odtiahnutie ruky od horúceho predmetu. == Podmienený reflex == Podmienený reflex je reakcia, ktorú organizmus získava počas života, a ktorou odpovedá na podráždenie receptorov. U [[človek]]a a vyšších živočíchov sa podmienené reflexy vypracúvajú tvorením dočasných spojov v mozgovej kôre a slúžia ako mechanizmy pri prispôsobovaní sa zložitým premenlivým podmienkam vonkajšieho prostredia. Podmienený reflex sa nekončí činnosťou, ale vnímaním a hodnotením jej výsledku (cf [[väzba spätná|spätná väzba]]).<ref>{{filit|fvr/reflex_podmieneny.html}}</ref><ref>Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. (Hl. red. I. T. Frolov)</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Reflexes}} == Zdroje == * *{{Citácia knihy | priezvisko = Kittnar | meno = Otomar a kol | odkaz na autora = | titul = Lékařská fyziologie | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-247-3068-4 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} [[Kategória:Neurofyziológia]] 0mdrmdjvlm54haz21mp5g0ir1daqr5o 0 104497 8218859 7612294 2026-05-24T09:39:30Z Akul59 168826 +[[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]]; +[[Kategória:Vodné toky v Bytčianskej kotline]]; +[[Kategória:Dlhé Pole]]; +[[Kategória:Svederník]] pomocou použitia HotCat 8218859 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Dlhopoľka | Obrázok = Hrádza na Dlhopoľke - panoramio.jpg | Popis obrázka = Hrádza na Dlhopoľke | Štát = Slovensko | Dĺžka toku = 13,2 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Váhu|Váh]] | Prameň = [[Javorníky]] | Ústie = [[Hričovský kanál]] | Hydrologické poradie = 4-21-07-040 | Číslo recipienta = 4-21-07-4103 }} '''Dlhopoľka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je potok na [[Horné Považie|Hornom Považí]], v severozápadnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]]. Je to pravostranný prítok [[Váh]]u, má dĺžku 13,2 km a je tokom IV. rádu. == Prameň == Pramení v [[Javorníky|Javorníkoch]], pod hlavným hrebeňom pohoria, juhojuhozápadne od kóty 834,0 m v nadmorskej výške približne 750 m n. m. == Smer toku == Na hornom toku tečie severojužným smerom, nad obcou [[Dlhé Pole]] vytvára oblúk prehnutý na západ. Obcou potom preteká severojužným smerom, medzi osadou [[Forbaky-Klukany]] a [[Svederník]]om tečie viac-menej juhojuhovýchodným smerom a v Svederníku sa stáča k ústiu znovu na juh. == Geomorfologické celky == *[[Javorníky]], podcelky: **[[Vysoké Javorníky]] **[[Nízke Javorníky]], časti [[Javornícka brázda]] a [[Rovnianska vrchovina]] *[[Považské podolie]], podcelok [[Bytčianska kotlina]] == Prítoky == *pravostranné: prítok od osady Brložná jama, prítok z juhovýchodného svahu Čupca (860,0 m n. m.), [[Čermanský potok]], prítok spod kóty 822,3 m, prítok z lokality Balúchovo, prítok z východojuhovýchodného svahu vrchu Hlboč (816,0 m n. m.), prítok zo severného svahu Kamenného vŕšku (699,4 m n. m.), dva prítoky z juhovýchodných svahov Kamenného vŕšku, prítok zo severného svahu Kopanice (510,9 m n. m.) *ľavostranné: dva prítoky od osady Halákovci, prítok prameniaci južne od kóty 764,9 m, [[Stolečniansky potok]] (492,8 m n. m.), významný prítok spod kóty 892,0 m (dĺžka 3,4 km, dobre vyvinuté povodie, početné prítoky, perovitá štruktúra), prítok zo severozápadného svahu Javorníka (737,4 m n. m.), [[Boncovský potok]], prítok zo severného svahu Trojky (652,5 m n. m.), prítok z južného svahu Trojky == Ústie == Do [[Hričovský kanál|Hričovského kanála]], na pravom brehu [[Váh]]u, južne od obce [[Svederník]] v nadmorskej výške cca 313 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.64557&y=49.25727&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == *[[Dlhé Pole]] s osadami Prípory, Puckalovci, Nad Riekou, Hlaváčovo **miestna časť [[Forbaky-Klukany]] *[[Svederník]] **miestna časť [[Zárieč-Keblov]] == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]] [[Kategória:Vodné toky v Bytčianskej kotline]] [[Kategória:Dlhé Pole]] [[Kategória:Svederník]] fw5qnq4ykrxoftcwo8ev99mx2q1i8qf 0 109937 8218785 7861376 2026-05-24T07:33:20Z ~2026-30788-25 295792 Oprava pravopisu 8218785 wikitext text/x-wiki [[Image:Hammer and sickle.svg|thumb|right|Symbol, tak ako je vyobrazený na [[Vlajka Sovietskeho zväzu|vlajke Sovietskeho zväzu]]]] Kosák a kladivo je [[symbol]] reprezentujúci [[komunizmus]] a [[Komunistická strana|komunistické strany]]. Zahŕňa [[Kosák (nástroj)|kosák]] prekrytý [[Kladivo (nástroj)|kladivom]]. Kosák symbolizuje [[roľníctvo]], zatiaľ čo kladivo symbolizuje [[Proletariát (sociológia)|proletariát]]. Ich spojením vznikol symbol jednotnosti poľnohospodárskych pracovníkov a pracovníkov. Tento symbol je najviac známy svojím použitím na [[Vlajka Sovietskeho zväzu|vlajke]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho Zväzu]] pod symbolom [[červená hviezda|červenej hviezdy]], ale je používaný aj na iných vlajkách a na rôznych emblémoch. Kosák a kladivo sú napríklad súčasťou aj štátneho znaku [[Rakúsko|Rakúska]], kde majú však trocha inú symboliku, a to jednotu robotníkov, roľníkov a buržoázie v republike. V Unicode existuje pre kosák a kladivo samostatný znak a má kód '''U+262D'''. ==Galéria== <center><gallery> Image:State Emblem of the Soviet Union.svg|Znak ZSSR Image:Flag of the Soviet Union.svg|Vlajka ZSSR od 15. augusta 1980 do 25. 25.decembra 1991 Image:Flag_of_the_Soviet_Union_1923.svg|Vlajka ZSSR od 12. novembra 1923 do 19. augusta 1955 Image:Flag of the Chinese Communist Party.svg|Vlajka Komunistickej strany Číny Image:Flag of Angola.svg|Vlajka Angoly z roku 1975. Image:Coat of arms of East Germany (1955–1990).svg|Znak Nemeckej demokratickej republiky Image:Flag of the Workers' Party of Korea.svg|Vlajka Kórejskej robotníckej strany Image:Logo of the Fourth International.svg|Emblém Štvrtej internacionály. Image:National Bolshevik Party.svg|Vlajka Nacionálno-boľševickej strany Image:Austria_Bundesadler.svg|Štátny znak Rakúska so symbolmi kosáka a kladiva </gallery></center> == Pozri aj == * [[Červená hviezda]] * [[Komunizmus]] * [[Socializmus]] * [[Marxizmus]] * [[Sovietsky zväz]] [[Kategória:Komunizmus]] [[Kategória:Symboly]] mnl91fitau3aoo3t7e77izkornfel1a 8218787 8218785 2026-05-24T07:41:18Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30788-25|~2026-30788-25]] ([[User_talk:~2026-30788-25|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker 7861376 wikitext text/x-wiki [[Image:Hammer and sickle.svg|thumb|right|Symbol, tak ako je vyobrazený na [[Vlajka Sovietskeho zväzu|vlajke Sovietskeho zväzu]]]] '''Kosák a kladivo''' ('''☭''') je [[symbol]] reprezentujúci [[komunizmus]] a [[Komunistická strana|komunistické strany]]. Zahŕňa [[Kosák (nástroj)|kosák]] prekrytý [[Kladivo (nástroj)|kladivom]]. Kosák symbolizuje [[roľníctvo]], zatiaľ čo kladivo symbolizuje [[Proletariát (sociológia)|proletariát]]. Ich spojením vznikol symbol jednotnosti poľnohospodárskych pracovníkov a pracovníkov pracujúcich v priemysle. Tento symbol je najviac známy svojím použitím na [[Vlajka Sovietskeho zväzu|vlajke]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho Zväzu]] pod symbolom [[červená hviezda|červenej hviezdy]], ale je používaný aj na iných vlajkách a na rôznych emblémoch. Kosák a kladivo sú napríklad súčasťou aj štátneho znaku [[Rakúsko|Rakúska]], kde majú však trocha inú symboliku, a to jednotu robotníkov, roľníkov a buržoázie v republike. V [[Unicode]] existuje pre kosák a kladivo samostatný znak ☭ a má kód '''U+262D'''. ==Galéria== <center><gallery> Image:State Emblem of the Soviet Union.svg|Znak ZSSR Image:Flag of the Soviet Union.svg|Vlajka ZSSR od 15. augusta 1980 do 25. 25.decembra 1991 Image:Flag_of_the_Soviet_Union_1923.svg|Vlajka ZSSR od 12. novembra 1923 do 19. augusta 1955 Image:Flag of the Chinese Communist Party.svg|Vlajka Komunistickej strany Číny Image:Flag of Angola.svg|Vlajka Angoly z roku 1975. Image:Coat of arms of East Germany (1955–1990).svg|Znak Nemeckej demokratickej republiky Image:Flag of the Workers' Party of Korea.svg|Vlajka Kórejskej robotníckej strany Image:Logo of the Fourth International.svg|Emblém Štvrtej internacionály. Image:National Bolshevik Party.svg|Vlajka Nacionálno-boľševickej strany Image:Austria_Bundesadler.svg|Štátny znak Rakúska so symbolmi kosáka a kladiva </gallery></center> == Pozri aj == * [[Červená hviezda]] * [[Komunizmus]] * [[Socializmus]] * [[Marxizmus]] * [[Sovietsky zväz]] [[Kategória:Komunizmus]] [[Kategória:Symboly]] 2yeq49aqfmd2mg7xqd6zr7kickkgyl8 0 113248 8218554 8218386 2026-05-23T14:41:21Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218386|8218386]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-30689-85|~2026-30689-85]] ([[User talk:~2026-30689-85|diskusia]]) bola vrátená 8218554 wikitext text/x-wiki '''Peltierov jav''' je [[fyzikálny jav]], pri ktorom sa miesto styku dvoch [[kov]]ov alebo [[polovodič]]ov pri prechode [[elektrický prúd|elektrického prúdu]] zohrieva alebo ochladzuje (závisí na smere prúdu). Je opakom [[Seebeckov jav|Seebeckovho javu]]; spolu s ním tvorí tzv. termoelektrický jav. Tento jav sa často využíva pri výrobe chladiacich článkov. {{Fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Fyzikálne javy]] [[Kategória:Eponymické termíny vo fyzike]] t7hsg9qiyr2eaqkfu70md3kdlax17ur 0 114095 8218770 8218396 2026-05-24T06:33:36Z Teslaton 12161 fix: viditeľnosť erbov v mobilnom zobrazení, prevencia collapsovania šírky stĺpca 8218770 wikitext text/x-wiki Tento článok obsahuje '''zoznam všetkých 141 [[mesto (Slovensko)|slovenských miest]]''', zoradených podľa počtu obyvateľov k 31. decembru 2025.<ref group="pozn.">Zoznam je možné zoradiť podľa ľubovoľného stĺpca (názov, katastrálna rozloha, hustota osídlenia, atď.) kliknutím na bunku záhlavia tabuľky.</ref> Najmladším slovenským mestom sú [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]], ktoré [[štatút mesta]] získali k [[1. január]]u [[2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z obce Nesvady by sa od 1. januára 2020 malo stať mesto | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/z-obce-nesvady-by-sa-od-1-januara-2020/420500-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-25 | dátum prístupu = 2019-10-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 357/2019 Z. z. k návrhu na vyhlásenie obce Nesvady za mesto | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/357/20200101 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2019-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-11 | miesto = Bratislava}}</ref> == Zoznam == {| class="wikitable sortable numbered firstright mw-datatable" style="text-align: right;" |- ! rowspan="2" colspan="2" style="border-right: none;" class="unsortable" height=50px | ! rowspan="2" style="border-left: none; text-align: left;" | Mesto ! rowspan="2" | Kraj ! rowspan="2" | Okres ! rowspan="2" | Rozloha<br><small>([[štvorcový kilometer|km²]])</small> ! rowspan="2" | Hustota<br><small>(obyv./km²)</small> ! rowspan="2" data-sort-type="number" | Prvá&nbsp;pís.<br>zmienka ! rowspan="2" data-sort-type="number" | Mestské<br>práva ! colspan="3" | Počet obyvateľov |- ! <small>2011</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011|url = https://udaje.statistics.sk/| vydavateľ = ŠÚ SR | dátum vydania = | dátum prístupu = 2020-10-05| miesto = Bratislava}}</ref> ! <small>{{OBD|SK||r}}</small><ref>{{OBZ|SK|1000}}</ref> ! data-sort-type="number" | <small>Zmena</small> |- | || style="min-width: 30px;" height=37px | [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bratislava]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | Bratislava [[Bratislava I (okres)|I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] | {{Rozloha|SK|582000|T}} || {{OBH|SK|582000|A|2|T}} || 907 || 1291 || {{nts|411228}} || {{OBP|SK|582000|T}} || {{pz|411228|{{OBP|SK|582000|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Košice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Košice]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | Košice [[Košice I (okres)|I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] | {{Rozloha|SK|599981|T}} || {{OBH|SK|599981|A|2|T}} || 1230 || 1241 || {{nts|240433}} || {{OBP|SK|599981|T}} || {{pz|240433|{{OBP|SK|599981|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Prešov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Prešov (okres)|Prešov]] | {{Rozloha|SK|524140|T}} || {{OBH|SK|524140|A|2|T}} || 1247 || 1299 || {{nts|91782}} || {{OBP|SK|524140|T}} || {{pz|91782|{{OBP|SK|524140|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žilina]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517402|T}} || {{OBH|SK|517402|A|2|T}} || 1208 || 1321 || {{nts|81494}} || {{OBP|SK|517402|T}} || {{pz|81494|{{OBP|SK|517402|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nitra]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nitra (okres)|Nitra]] | {{Rozloha|SK|500011|T}} || {{OBH|SK|500011|A|2|T}} || 826 || 1248 || {{nts|78916}} || {{OBP|SK|500011|T}} || {{pz|78916|{{OBP|SK|500011|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Banská Bystrica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | {{Rozloha|SK|508438|T}} || {{OBH|SK|508438|A|2|T}} || 1255 || 1255 || {{nts|80003}} || {{OBP|SK|508438|T}} || {{pz|80003|{{OBP|SK|508438|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trnava]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Trnava (okres)|Trnava]] | {{Rozloha|SK|506745|T}} || {{OBH|SK|506745|A|2|T}} || 1211 || 1238 || {{nts|66358}} || {{OBP|SK|506745|T}} || {{pz|66358|{{OBP|SK|506745|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trenčín]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|505820|T}} || {{OBH|SK|505820|A|2|T}} || 1111 || 1412 || {{nts|55877}} || {{OBP|SK|505820|T}} || {{pz|55877|{{OBP|SK|505820|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Martin.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|512036|T}} || {{OBH|SK|512036|A|2|T}} || 1264 || 1340 || {{nts|57428}} || {{OBP|SK|512036|T}} || {{pz|57428|{{OBP|SK|512036|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Poprad.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Poprad]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|523381|T}} || {{OBH|SK|523381|A|2|T}} || 1256 || 1923&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|52862}} || {{OBP|SK|523381|T}} || {{pz|52862|{{OBP|SK|523381|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Prievidza.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Prievidza]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513881|T}} || {{OBH|SK|513881|A|2|T}} || 1113 || 1383 || {{nts|48978}} || {{OBP|SK|513881|T}} || {{pz|48978|{{OBP|SK|513881|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Zvolen.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Zvolen]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | {{Rozloha|SK|518158|T}} || {{OBH|SK|518158|A|2|T}} || 1135 || 1238 || {{nts|43318}} || {{OBP|SK|518158|T}} || {{pz|43318|{{OBP|SK|518158|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Považská Bystrica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Považská Bystrica]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | {{Rozloha|SK|512842|T}} || {{OBH|SK|512842|A|2|T}} || 1316 || 1384 || {{nts|41241}} || {{OBP|SK|512842|T}} || {{pz|41241|{{OBP|SK|512842|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nové Zámky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nové Zámky]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503011|T}} || {{OBH|SK|503011|A|2|T}} || 1573 || || {{nts|39646}} || {{OBP|SK|503011|T}} || {{pz|39646|{{OBP|SK|503011|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Michalovce.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Michalovce]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|522279|T}} || {{OBH|SK|522279|A|2|T}} || 1244 || || {{nts|40027}} || {{OBP|SK|522279|T}} || {{pz|40027|{{OBP|SK|522279|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Igló.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišská Nová Ves]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|526355|T}} || {{OBH|SK|526355|A|2|T}} || 1268 || || {{nts|38045}} || {{OBP|SK|526355|T}} || {{pz|38045|{{OBP|SK|526355|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Komárno.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Komárno]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501026|T}} || {{OBH|SK|501026|A|2|T}} || 1075 || 1265 || {{nts|34349}} || {{OBP|SK|501026|T}} || {{pz|34349|{{OBP|SK|501026|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Levice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Levice (Slovensko)|Levice]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502031|T}} || {{OBH|SK|502031|A|2|T}} || 1156 || 1428 || {{nts|34844}} || {{OBP|SK|502031|T}} || {{pz|34844|{{OBP|SK|502031|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Liptovský Mikuláš.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Liptovský Mikuláš]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | {{Rozloha|SK|510262|T}} || {{OBH|SK|510262|A|2|T}} || 1286 || || {{nts|31921}} || {{OBP|SK|510262|T}} || {{pz|31921|{{OBP|SK|510262|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Bardejov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bardejov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Bardejov (okres)|Bardejov]] | {{Rozloha|SK|519006|T}} || {{OBH|SK|519006|A|2|T}} || 1241 || 1376 || {{nts|33696}} || {{OBP|SK|519006|T}} || {{pz|33696|{{OBP|SK|519006|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Humenné.png|33x36px]] || align=left | '''[[Humenné]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Humenné (okres)|Humenné]] | {{Rozloha|SK|520004|T}} || {{OBH|SK|520004|A|2|T}} || 1317 || data-sort-value=1490 | pred 1490 || {{nts|35053}} || {{OBP|SK|520004|T}} || {{pz|35053|{{OBP|SK|520004|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Ružomberok.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Ružomberok]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] | {{Rozloha|SK|510998|T}} || {{OBH|SK|510998|A|2|T}} || 1233 || 1318 || {{nts|28400}} || {{OBP|SK|510998|T}} || {{pz|28400|{{OBP|SK|510998|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Piešťany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Piešťany]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | {{Rozloha|SK|507440|T}} || {{OBH|SK|507440|A|2|T}} || 1113 || 1945 || {{nts|28268}} || {{OBP|SK|507440|T}} || {{pz|28268|{{OBP|SK|507440|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Lučenec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Lučenec]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | {{Rozloha|SK|511218|T}} || {{OBH|SK|511218|A|2|T}} || 1262 || 1327 || {{nts|28475}} || {{OBP|SK|511218|T}} || {{pz|28475|{{OBP|SK|511218|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Pezinok.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Pezinok]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|508179|T}} || {{OBH|SK|508179|A|2|T}} || 1208 || 1647 || {{nts|21179}} || {{OBP|SK|508179|T}} || {{pz|21179|{{OBP|SK|508179|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Topoľčany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Topoľčany]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | {{Rozloha|SK|504998|T}} || {{OBH|SK|504998|A|2|T}} || 1173 || 1271 || {{nts|27177}} || {{OBP|SK|504998|T}} || {{pz|27177|{{OBP|SK|504998|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Dunajská Streda.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Dunajská Streda]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501433|T}} || {{OBH|SK|501433|A|2|T}} || 1254 || 1429 || {{nts|22477}} || {{OBP|SK|501433|T}} || {{pz|22477|{{OBP|SK|501433|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Trebišov.png|33x36px]] || align=left | '''[[Trebišov]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528099|T}} || {{OBH|SK|528099|A|2|T}} || 1204 || 1439 || {{nts|24401}} || {{OBP|SK|528099|T}} || {{pz|24401|{{OBP|SK|528099|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Čadca.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Čadca]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509132|T}} || {{OBH|SK|509132|A|2|T}} || 1598 || 1778 || {{nts|24969}} || {{OBP|SK|509132|T}} || {{pz|24969|{{OBP|SK|509132|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dubnica nad Váhom.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dubnica nad Váhom]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513016|T}} || {{OBH|SK|513016|A|2|T}} || 1193 || || {{nts|25305}} || {{OBP|SK|513016|T}} || {{pz|25305|{{OBP|SK|513016|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Rimavská Sobota.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rimavská Sobota]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|514462|T}} || {{OBH|SK|514462|A|2|T}} || 1268 || 1278 || {{nts|24640}} || {{OBP|SK|514462|T}} || {{pz|24640|{{OBP|SK|514462|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Senec.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Senec]]''' | align="left" | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align="left" | [[Senec (okres)|Senec]] | {{Rozloha|SK|508217|T}} || {{OBH|SK|508217|A|2|T}} || 1251 || 1439 || {{nts|17050}} || {{OBP|SK|508217|T}} || {{pz|17050|{{OBP|SK|508217|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Partizánske.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Partizánske]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Partizánske (okres)|Partizánske]] | {{Rozloha|SK|505315|T}} || {{OBH|SK|505315|A|2|T}} || 1260 || 1938 || {{nts|24115}} || {{OBP|SK|505315|T}} || {{pz|24115|{{OBP|SK|505315|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vranov nad Topľou]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]] | {{Rozloha|SK|544051|T}} || {{OBH|SK|544051|A|2|T}} || 1270 || 1363 || {{nts|23250}} || {{OBP|SK|544051|T}} || {{pz|23250|{{OBP|SK|544051|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Brezno.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Brezno]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Brezno (okres)|Brezno]] | {{Rozloha|SK|508497|T}} || {{OBH|SK|508497|A|2|T}} || 1265 || 1380 || {{nts|21894}} || {{OBP|SK|508497|T}} || {{pz|21894|{{OBP|SK|508497|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Šaľa.png|33x36px]] || align=left | '''[[Šaľa]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | {{Rozloha|SK|504025|T}} || {{OBH|SK|504025|A|2|T}} || 1002 || 1536 || {{nts|23554}} || {{OBP|SK|504025|T}} || {{pz|23554|{{OBP|SK|504025|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hlohovec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hlohovec]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | {{Rozloha|SK|507032|T}} || {{OBH|SK|507032|A|2|T}} || 1113 || 1362 || {{nts|22701}} || {{OBP|SK|507032|T}} || {{pz|22701|{{OBP|SK|507032|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Nové Mesto nad Váhom.png|33x36px]] || align=left | {{nowrap|'''[[Nové Mesto nad Váhom]]'''}} | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | {{Nowrap|[[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]]}} | {{Rozloha|SK|506338|T}} || {{OBH|SK|506338|A|2|T}} || 1253 || 1550 || {{nts|20415}} || {{OBP|SK|506338|T}} || {{pz|20415|{{OBP|SK|506338|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Senica.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Senica]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Senica (okres)|Senica]] | {{Rozloha|SK|504203|T}} || {{OBH|SK|504203|A|2|T}} || 1217 || 1396 || {{nts|20255}} || {{OBP|SK|504203|T}} || {{pz|20255|{{OBP|SK|504203|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Malacky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Malacky]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Malacky (okres)|Malacky]] | {{Rozloha|SK|508063|T}} || {{OBH|SK|508063|A|2|T}} || 1206 || 1573 || {{nts|17051}} || {{OBP|SK|508063|T}} || {{pz|17051|{{OBP|SK|508063|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Snina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Snina]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Snina (okres)|Snina]] | {{Rozloha|SK|520802|T}} || {{OBH|SK|520802|A|2|T}} || 1317 || || {{nts|20723}} || {{OBP|SK|520802|T}} || {{pz|20723|{{OBP|SK|520802|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dolný Kubín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dolný Kubín]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] | {{Rozloha|SK|509540|T}} || {{OBH|SK|509540|A|2|T}} || 1235 || 1633 || {{nts|19633}} || {{OBP|SK|509540|T}} || {{pz|19633|{{OBP|SK|509540|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Rožňava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rožňava]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | {{Rozloha|SK|525529|T}} || {{OBH|SK|525529|A|2|T}} || 1230 || 1382 || {{nts|19706}} || {{OBP|SK|525529|T}} || {{pz|19706|{{OBP|SK|525529|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Púchov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Púchov]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Púchov (okres)|Púchov]] | {{Rozloha|SK|513610|T}} || {{OBH|SK|513610|A|2|T}} || 1243 || || {{nts|18168}} || {{OBP|SK|513610|T}} || {{pz|18168|{{OBP|SK|513610|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Garamszentkereszt.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žiar nad Hronom]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | {{Rozloha|SK|516589|T}} || {{OBH|SK|516589|A|2|T}} || 1075 || 1246 || {{nts|19883}} || {{OBP|SK|516589|T}} || {{pz|19883|{{OBP|SK|516589|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Bánovce nad Bebravou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bánovce nad Bebravou]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]] | {{Rozloha|SK|542652|T}} || {{OBH|SK|542652|A|2|T}} || 1232 || 1376 || {{nts|19564}} || {{OBP|SK|542652|T}} || {{pz|19564|{{OBP|SK|542652|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stará Ľubovňa.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stará Ľubovňa]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] | {{Rozloha|SK|526665|T}} || {{OBH|SK|526665|A|2|T}} || 1292 || 1364 || {{nts|16341}} || {{OBP|SK|526665|T}} || {{pz|16341|{{OBP|SK|526665|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Galanta.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Galanta]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|503665|T}} || {{OBH|SK|503665|A|2|T}} || 1237 || || {{nts|15138}} || {{OBP|SK|503665|T}} || {{pz|15138|{{OBP|SK|503665|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Skalica.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Skalica (mesto)|Skalica]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504815|T}} || {{OBH|SK|504815|A|2|T}} || 1217 || 1372 || {{nts|14441}} || {{OBP|SK|504815|T}} || {{pz|14441|{{OBP|SK|504815|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Handlová.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Handlová]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513997|T}} || {{OBH|SK|513997|A|2|T}} || 1254 || 1839 || {{nts|17766}} || {{OBP|SK|513997|T}} || {{pz|17766|{{OBP|SK|513997|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Kežmarok.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kežmarok]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523585|T}} || {{OBH|SK|523585|A|2|T}} || 1251 || 1269 || {{nts|16832}} || {{OBP|SK|523585|T}} || {{pz|16832|{{OBP|SK|523585|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Sereď.png|33x36px]] || align=left | '''[[Sereď]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|504009|T}} || {{OBH|SK|504009|A|2|T}} || 1313 || || {{nts|16235}} || {{OBP|SK|504009|T}} || {{pz|16235|{{OBP|SK|504009|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Kysucké Nové Mesto.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Kysucké Nové Mesto]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]] | {{Rozloha|SK|509256|T}} || {{OBH|SK|509256|A|2|T}} || 1254 || 1325 || {{nts|15699}} || {{OBP|SK|509256|T}} || {{pz|15699|{{OBP|SK|509256|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Levoča.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Levoča]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Levoča (okres)|Levoča]] | {{Rozloha|SK|543292|T}} || {{OBH|SK|543292|A|2|T}} || 1249 || 1271 || {{nts|14830}} || {{OBP|SK|543292|T}} || {{pz|14830|{{OBP|SK|543292|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Šamorín.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Šamorín]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501905|T}} || {{OBH|SK|501905|A|2|T}} || 1287 || 1405 || {{nts|12726}} || {{OBP|SK|501905|T}} || {{pz|12726|{{OBP|SK|501905|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Detva.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Detva]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Detva (okres)|Detva]] | {{Rozloha|SK|518263|T}} || {{OBH|SK|518263|A|2|T}} || 1638 || 1811 || {{nts|15046}} || {{OBP|SK|518263|T}} || {{pz|15046|{{OBP|SK|518263|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stupava.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stupava]]''' | align="left" | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align="left" | [[Malacky (okres)|Malacky]] | {{Rozloha|SK|508233|T}} || {{OBH|SK|508233|A|2|T}} || 1269 || || {{nts|9282}} || {{OBP|SK|508233|T}} || {{pz|9282|{{OBP|SK|508233|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Sabinov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Sabinov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Sabinov (okres)|Sabinov]] | {{Rozloha|SK|525146|T}} || {{OBH|SK|525146|A|2|T}} || 1248 || 1299 || {{nts|12710}} || {{OBP|SK|525146|T}} || {{pz|12710|{{OBP|SK|525146|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Zlate Moravce.png|33x36px]] || align=left | '''[[Zlaté Moravce]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] | {{Rozloha|SK|500968|T}} || {{OBH|SK|500968|A|2|T}} || 1113 || || {{nts|12337}} || {{OBP|SK|500968|T}} || {{pz|12337|{{OBP|SK|500968|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Bytča.png|33x36px]] || align=left | '''[[Bytča]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Bytča (okres)|Bytča]] | {{Rozloha|SK|517461|T}} || {{OBH|SK|517461|A|2|T}} || 1234 || 1378 || {{nts|11318}} || {{OBP|SK|517461|T}} || {{pz|11318|{{OBP|SK|517461|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Revuca.png|33x36px]] || align=left | '''[[Revúca (mesto)|Revúca]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|526142|T}} || {{OBH|SK|526142|A|2|T}} || 1243 || 1557 || {{nts|12828}} || {{OBP|SK|526142|T}} || {{pz|12828|{{OBP|SK|526142|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Holíč.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Holíč]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504378|T}} || {{OBH|SK|504378|A|2|T}} || 1205 || || {{nts|11255}} || {{OBP|SK|504378|T}} || {{pz|11255|{{OBP|SK|504378|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Kolárovo.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kolárovo]]''' | align="left" | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align="left" | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501204|T}} || {{OBH|SK|501204|A|2|T}} || 1268 || 1551 || {{nts|10696}} || {{OBP|SK|501204|T}} || {{pz|10696|{{OBP|SK|501204|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Myjava.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Myjava (mesto)|Myjava]]''' | align="left" | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align="left" | [[Myjava (okres)|Myjava]] | {{Rozloha|SK|504581|T}} || {{OBH|SK|504581|A|2|T}} || 1262 || || {{nts|12330}} || {{OBP|SK|504581|T}} || {{pz|12330|{{OBP|SK|504581|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Moldava nad Bodvou.png|33x36px]] || align=left | '''[[Moldava nad Bodvou]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | {{Rozloha|SK|521698|T}} || {{OBH|SK|521698|A|2|T}} || 1255 || 1345 || {{nts|11068}} || {{OBP|SK|521698|T}} || {{pz|11068|{{OBP|SK|521698|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nová Dubnica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nová Dubnica]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513440|T}} || {{OBH|SK|513440|A|2|T}} || 1555 || 1960 || {{nts|11466}} || {{OBP|SK|513440|T}} || {{pz|11466|{{OBP|SK|513440|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Veľký Krtíš.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľký Krtíš]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | {{Rozloha|SK|515850|T}} || {{OBH|SK|515850|A|2|T}} || 1245 || || {{nts|12999}} || {{OBP|SK|515850|T}} || {{pz|12999|{{OBP|SK|515850|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stropkov.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stropkov]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Stropkov (okres)|Stropkov]] | {{Rozloha|SK|527840|T}} || {{OBH|SK|527840|A|2|T}} || 1245 || || {{nts|10940}} || {{OBP|SK|527840|T}} || {{pz|10940|{{OBP|SK|527840|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Fülek.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Fiľakovo]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | {{Rozloha|SK|511391|T}} || {{OBH|SK|511391|A|2|T}} || 1246 || 1423 || {{nts|10817}} || {{OBP|SK|511391|T}} || {{pz|10817|{{OBP|SK|511391|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svidník.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svidník]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Svidník (okres)|Svidník]] | {{Rozloha|SK|527106|T}} || {{OBH|SK|527106|A|2|T}} || 1355 || 1944 || {{nts|11721}} || {{OBP|SK|527106|T}} || {{pz|11721|{{OBP|SK|527106|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Štúrovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Štúrovo]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503584|T}} || {{OBH|SK|503584|A|2|T}} || 1075 || || {{nts|10919}} || {{OBP|SK|503584|T}} || {{pz|10919|{{OBP|SK|503584|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Selmecbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Banská Štiavnica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | {{Rozloha|SK|516643|T}} || {{OBH|SK|516643|A|2|T}} || 1156 || 1238 || {{nts|10409}} || {{OBP|SK|516643|T}} || {{pz|10409|{{OBP|SK|516643|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Modra.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Modra]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|508101|T}} || {{OBH|SK|508101|A|2|T}} || 1158 || 1607 || {{nts|8751}} || {{OBP|SK|508101|T}} || {{pz|8751|{{OBP|SK|508101|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Šurany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Šurany]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503592|T}} || {{OBH|SK|503592|A|2|T}} || 1138 || 1832 || {{nts|10177}} || {{OBP|SK|503592|T}} || {{pz|10177|{{OBP|SK|503592|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Tvrdošín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Tvrdošín]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] | {{Rozloha|SK|510114|T}} || {{OBH|SK|510114|A|2|T}} || 1111 || 1369 || {{nts|9355}} || {{OBP|SK|510114|T}} || {{pz|9355|{{OBP|SK|510114|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Krompachy.png|33x36px]] || align=left | '''[[Krompachy]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|543268|T}} || {{OBH|SK|543268|A|2|T}} || 1246 || 1602 || {{nts|8758}} || {{OBP|SK|543268|T}} || {{pz|8758|{{OBP|SK|543268|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Secovce Coat of Arms.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Sečovce]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528722|T}} || {{OBH|SK|528722|A|2|T}} || 1245 || 1414 || {{nts|8236}} || {{OBP|SK|528722|T}} || {{pz|8236|{{OBP|SK|528722|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Nagykapos.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľké Kapušany]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|543853|T}} || {{OBH|SK|543853|A|2|T}} || 1211 || 1430 || {{nts|9406}} || {{OBP|SK|543853|T}} || {{pz|9406|{{OBP|SK|543853|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vráble.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vráble]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nitra (okres)|Nitra]] | {{Rozloha|SK|500933|T}} || {{OBH|SK|500933|A|2|T}} || 1265 || || {{nts|8970}} || {{OBP|SK|500933|T}} || {{pz|8970|{{OBP|SK|500933|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Stará Turá.png|33x36px]] || align=left | '''[[Stará Turá]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | {{Rozloha|SK|506524|T}} || {{OBH|SK|506524|A|2|T}} || 1392 || 1467 || {{nts|9404}} || {{OBP|SK|506524|T}} || {{pz|9404|{{OBP|SK|506524|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Veľký Meder.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľký Meder]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501522|T}} || {{OBH|SK|501522|A|2|T}} || 1268 || 1466 || {{nts|8859}} || {{OBP|SK|501522|T}} || {{pz|8859|{{OBP|SK|501522|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svit.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svit (mesto)|Svit]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|523925|T}} || {{OBH|SK|523925|A|2|T}} || 1934 || 1962 || {{nts|7608}} || {{OBP|SK|523925|T}} || {{pz|7608|{{OBP|SK|523925|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Krupina.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Krupina]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Krupina (okres)|Krupina]] | {{Rozloha|SK|518557|T}} || {{OBH|SK|518557|A|2|T}} || 1135 || 1238 || {{nts|8046}} || {{OBP|SK|518557|T}} || {{pz|8046|{{OBP|SK|518557|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vrútky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vrútky]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|557358|T}} || {{OBH|SK|557358|A|2|T}} || 1255 || 1990 || {{nts|7539}} || {{OBP|SK|557358|T}} || {{pz|7539|{{OBP|SK|557358|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Námestovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Námestovo]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Námestovo (okres)|Námestovo]] | {{Rozloha|SK|509868|T}} || {{OBH|SK|509868|A|2|T}} || 1558 || 1776 || {{nts|7936}} || {{OBP|SK|509868|T}} || {{pz|7936|{{OBP|SK|509868|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Kráľovský Chlmec - erb.jpg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kráľovský Chlmec]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528447|T}} || {{OBH|SK|528447|A|2|T}} || 1214 || 1561 || {{nts|7698}} || {{OBP|SK|528447|T}} || {{pz|7698|{{OBP|SK|528447|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hurbanovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hurbanovo]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501140|T}} || {{OBH|SK|501140|A|2|T}} || 1329 || || {{nts|7751}} || {{OBP|SK|501140|T}} || {{pz|7751|{{OBP|SK|501140|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Veľký Šariš.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Veľký Šariš]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Prešov (okres)|Prešov]] | {{Rozloha|SK|525405|T}} || {{OBH|SK|525405|A|2|T}} || 1217 || 1989|| {{nts|5292}} || {{OBP|SK|525405|T}} || {{pz|5292|{{OBP|SK|525405|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Liptovský Hrádok.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Liptovský Hrádok]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | {{Rozloha|SK|510726|T}} || {{OBH|SK|510726|A|2|T}} || 1341 || || {{nts|7601}} || {{OBP|SK|510726|T}} || {{pz|7601|{{OBP|SK|510726|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trstená.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trstená]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] | {{Rozloha|SK|510106|T}} || {{OBH|SK|510106|A|2|T}} || 1371 || 1371 || {{nts|7482}} || {{OBP|SK|510106|T}} || {{pz|7482|{{OBP|SK|510106|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Hriňová.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Hriňová]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Detva (okres)|Detva]] | {{Rozloha|SK|518468|T}} || {{OBH|SK|518468|A|2|T}} || 1863 || 1989 || {{nts|7814}} || {{OBP|SK|518468|T}} || {{pz|7814|{{OBP|SK|518468|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Šahy.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Šahy]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502782|T}} || {{OBH|SK|502782|A|2|T}} || 1237 || || {{nts|7624}} || {{OBP|SK|502782|T}} || {{pz|7624|{{OBP|SK|502782|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Újbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nová Baňa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | {{Rozloha|SK|517097|T}} || {{OBH|SK|517097|A|2|T}} || 1337 || 1345 || {{nts|7551}} || {{OBP|SK|517097|T}} || {{pz|7551|{{OBP|SK|517097|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Turzovka.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Turzovka]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509507|T}} || {{OBH|SK|509507|A|2|T}} || 1580 || 1873 || {{nts|7802}} || {{OBP|SK|509507|T}} || {{pz|7802|{{OBP|SK|509507|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Spišská Belá.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Spišská Belá]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523828|T}} || {{OBH|SK|523828|A|2|T}} || 1263 || 1965 || {{nts|6387}} || {{OBP|SK|523828|T}} || {{pz|6387|{{OBP|SK|523828|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Tornaľa.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Tornaľa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|515612|T}} || {{OBH|SK|515612|A|2|T}} || 1245 || 1513&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|7509}} || {{OBP|SK|515612|T}} || {{pz|7509|{{OBP|SK|515612|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Želiezovce.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Želiezovce]]''' | align="left" | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align="left" | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502987|T}} || {{OBH|SK|502987|A|2|T}} || 1274 || 1960|| {{nts|7186}} || {{OBP|SK|502987|T}} || {{pz|7186|{{OBP|SK|502987|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Lipany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Lipany]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Sabinov (okres)|Sabinov]] | {{Rozloha|SK|524778|T}} || {{OBH|SK|524778|A|2|T}} || 1328 || data-sort-value=1600 | 16. stor. || {{nts|6427}} || {{OBP|SK|524778|T}} || {{pz|6427|{{OBP|SK|524778|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms, Krásno nad Kysucou, Slovakia.gif|33x36px]] || align="left" | '''[[Krásno nad Kysucou]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509248|T}} || {{OBH|SK|509248|A|2|T}} || 1325 || 2001 || {{nts|6920}} || {{OBP|SK|509248|T}} || {{pz|6920|{{OBP|SK|509248|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hnúšťa.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hnúšťa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|514829|T}} || {{OBH|SK|514829|A|2|T}} || 1334 || 1960 || {{nts|7781}} || {{OBP|SK|514829|T}} || {{pz|7781|{{OBP|SK|514829|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Nemšová.png|33x36px]] || align=left | '''[[Nemšová]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|506281|T}} || {{OBH|SK|506281|A|2|T}} || 1242 || 1989|| {{nts|6274}} || {{OBP|SK|506281|T}} || {{pz|6274|{{OBP|SK|506281|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svätý Jur.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svätý Jur]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|507989|T}} || {{OBH|SK|507989|A|2|T}} || 1209 || 1602 || {{nts|5141}} || {{OBP|SK|507989|T}} || {{pz|5141|{{OBP|SK|507989|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Turčianske Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Turčianske Teplice]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | {{Rozloha|SK|512729|T}} || {{OBH|SK|512729|A|2|T}} || 1281 || 1964|| {{nts|6694}} || {{OBP|SK|512729|T}} || {{pz|6694|{{OBP|SK|512729|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Sobrance.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Sobrance]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Sobrance (okres)|Sobrance]] | {{Rozloha|SK|523089|T}} || {{OBH|SK|523089|A|2|T}} || 1334 || 1351 || {{nts|5981}} || {{OBP|SK|523089|T}} || {{pz|5981|{{OBP|SK|523089|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Gelnica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Gelnica]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Gelnica (okres)|Gelnica]] | {{Rozloha|SK|526509|T}} || {{OBH|SK|526509|A|2|T}} || 1246 || 1264 || {{nts|6202}} || {{OBP|SK|526509|T}} || {{pz|6202|{{OBP|SK|526509|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Medzilaborce.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Medzilaborce]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]] | {{Rozloha|SK|520471|T}} || {{OBH|SK|520471|A|2|T}} || 1543 || || {{nts|6809}} || {{OBP|SK|520471|T}} || {{pz|6809|{{OBP|SK|520471|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Rajec.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Rajec]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517917|T}} || {{OBH|SK|517917|A|2|T}} || 1193 || || {{nts|5860}} || {{OBP|SK|517917|T}} || {{pz|5860|{{OBP|SK|517917|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Vrbové.png|33x36px]] || align=left | '''[[Vrbové]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | {{Rozloha|SK|507750|T}} || {{OBH|SK|507750|A|2|T}} || 1332 || 1437 || {{nts|6263}} || {{OBP|SK|507750|T}} || {{pz|6263|{{OBP|SK|507750|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Žarnovica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žarnovica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | {{Rozloha|SK|517381|T}} || {{OBH|SK|517381|A|2|T}} || 1332 || || {{nts|6490}} || {{OBP|SK|517381|T}} || {{pz|6490|{{OBP|SK|517381|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Ilava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Ilava]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513156|T}} || {{OBH|SK|513156|A|2|T}} || 1229 || data-sort-value=1400 | 14. stor.&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|5391}} || {{OBP|SK|513156|T}} || {{pz|5391|{{OBP|SK|513156|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Sládkovičovo.png|33x36px]] || align=left | '''[[Sládkovičovo]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|504017|T}} || {{OBH|SK|504017|A|2|T}} || 1326 || || {{nts|5209}} || {{OBP|SK|504017|T}} || {{pz|5209|{{OBP|SK|504017|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Gabčíkovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501573|T}} || {{OBH|SK|501573|A|2|T}} || 1102 || 2016 || {{nts|5361}} || {{OBP|SK|501573|T}} || {{pz|5361|{{OBP|SK|501573|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Dobsina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dobšiná]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | {{Rozloha|SK|525634|T}} || {{OBH|SK|525634|A|2|T}} || 1326 || data-sort-value=1500 | 15. stor. || {{nts|5702}} || {{OBP|SK|525634|T}} || {{pz|5702|{{OBP|SK|525634|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Poltár.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Poltár]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Poltár (okres)|Poltár]] | {{Rozloha|SK|511765|T}} || {{OBH|SK|511765|A|2|T}} || 1330 || 1969|| {{nts|5826}} || {{OBP|SK|511765|T}} || {{pz|5826|{{OBP|SK|511765|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Bojnice.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Bojnice]]''' | align="left" | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align="left" | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513903|T}} || {{OBH|SK|513903|A|2|T}} || 1113 || 1366 || {{nts|4992}} || {{OBP|SK|513903|T}} || {{pz|4992|{{OBP|SK|513903|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nesvady.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nesvady]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501280|T}} || {{OBH|SK|501280|A|2|T}} || 1269 || 2020 || {{nts|5068}} || {{OBP|SK|501280|T}} || {{pz|5068|{{OBP|SK|501280|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Šaštín-Stráže.png|33x36px]] || align=left | '''[[Šaštín-Stráže]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Senica (okres)|Senica]] | {{Rozloha|SK|504891|T}} || {{OBH|SK|504891|A|2|T}} || 1294 || 2001 || {{nts|5107}} || {{OBP|SK|504891|T}} || {{pz|5107|{{OBP|SK|504891|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Sliač.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Sliač]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | {{Rozloha|SK|518808|T}} || {{OBH|SK|518808|A|2|T}} || 1244 || 1969 || {{nts|5117}} || {{OBP|SK|518808|T}} || {{pz|5117|{{OBP|SK|518808|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Gbely.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Gbely]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504351|T}} || {{OBH|SK|504351|A|2|T}} || 1392 || 1989|| {{nts|5205}} || {{OBP|SK|504351|T}} || {{pz|5205|{{OBP|SK|504351|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Körmöcbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Kremnica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | {{Rozloha|SK|516970|T}} || {{OBH|SK|516970|A|2|T}} || 1328 || 1328 || {{nts|5601}} || {{OBP|SK|516970|T}} || {{pz|5601|{{OBP|SK|516970|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Brezová pod Bradlom.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Brezová pod Bradlom]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Myjava (okres)|Myjava]] | {{Rozloha|SK|504262|T}} || {{OBH|SK|504262|A|2|T}} || 1262 || 1966 || {{nts|5110}} || {{OBP|SK|504262|T}} || {{pz|5110|{{OBP|SK|504262|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Metzenseifen Coat of Arms.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Medzev]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | {{Rozloha|SK|521671|T}} || {{OBH|SK|521671|A|2|T}} || 1359 || 1966|| {{nts|4261}} || {{OBP|SK|521671|T}} || {{pz|4261|{{OBP|SK|521671|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Strážske.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Strážske]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|523101|T}} || {{OBH|SK|523101|A|2|T}} || 1337 || 1968 || {{nts|4416}} || {{OBP|SK|523101|T}} || {{pz|4416|{{OBP|SK|523101|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nováky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nováky]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|514268|T}} || {{OBH|SK|514268|A|2|T}} || 1113 || 1961 || {{nts|4269}} || {{OBP|SK|514268|T}} || {{pz|4269|{{OBP|SK|514268|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Turany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Turany]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|512681|T}} || {{OBH|SK|512681|A|2|T}} || 1319 || 2016 || {{nts|4395}} || {{OBP|SK|512681|T}} || {{pz|4395|{{OBP|SK|512681|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trenčianske Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trenčianske Teplice]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|506613|T}} || {{OBH|SK|506613|A|2|T}} || 1379 || 1958|| {{nts|4197}} || {{OBP|SK|506613|T}} || {{pz|4197|{{OBP|SK|506613|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Giraltovce.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Giraltovce]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Svidník (okres)|Svidník]] | {{Rozloha|SK|519197|T}} || {{OBH|SK|519197|A|2|T}} || 1427 || 1966|| {{nts|4188}} || {{OBP|SK|519197|T}} || {{pz|4188|{{OBP|SK|519197|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Leopoldov.png|33x36px]] || align=left | '''[[Leopoldov]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | {{Rozloha|SK|507253|T}} || {{OBH|SK|507253|A|2|T}} || 1664 || 1712 || {{nts|4162}} || {{OBP|SK|507253|T}} || {{pz|4162|{{OBP|SK|507253|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vysoké Tatry.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|560103|T}} || {{OBH|SK|560103|A|2|T}} || 1209&nbsp;<small>(1793)</small> || 1990 || {{nts|4250}} || {{OBP|SK|560103|T}} || {{pz|4250|{{OBP|SK|560103|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Hanušovce nad Topľou.png|33x36px]] || align=left | '''[[Hanušovce nad Topľou]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]] | {{Rozloha|SK|544213|T}} || {{OBH|SK|544213|A|2|T}} || 1332 || || {{nts|3741}} || {{OBP|SK|544213|T}} || {{pz|3741|{{OBP|SK|544213|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Spišské Podhradie.png|33x36px]] || align=left | '''[[Spišské Podhradie]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Levoča (okres)|Levoča]] | {{Rozloha|SK|543578|T}} || {{OBH|SK|543578|A|2|T}} || 1249 || data-sort-value=1321 | pred 1321 || {{nts|4078}} || {{OBP|SK|543578|T}} || {{pz|4078|{{OBP|SK|543578|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Tisovec.png|33x36px]] || align=left | '''[[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|515680|T}} || {{OBH|SK|515680|A|2|T}} || 1334 || data-sort-value=1600 | 16. stor.&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|4306}} || {{OBP|SK|515680|T}} || {{pz|4306|{{OBP|SK|515680|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Tlmače.png|33x36px]] || align=left | '''[[Tlmače]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502863|T}} || {{OBH|SK|502863|A|2|T}} || 1075 || 1986 || {{nts|3823}} || {{OBP|SK|502863|T}} || {{pz|3823|{{OBP|SK|502863|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Čierna nad Tisou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Čierna nad Tisou]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528293|T}} || {{OBH|SK|528293|A|2|T}} || 1828 || 1956|| {{nts|3885}} || {{OBP|SK|528293|T}} || {{pz|3885|{{OBP|SK|528293|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Spišské Vlachy.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišské Vlachy]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|543594|T}} || {{OBH|SK|543594|A|2|T}} || 1243 || 1992 || {{nts|3610}} || {{OBP|SK|543594|T}} || {{pz|3610|{{OBP|SK|543594|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Jelšava.png|33x36px]] || align=left | '''[[Jelšava (mesto)|Jelšava]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|525791|T}} || {{OBH|SK|525791|A|2|T}} || 1243 || 1966 || {{nts|3229}} || {{OBP|SK|525791|T}} || {{pz|3229|{{OBP|SK|525791|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Podolínec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Podolínec]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] | {{Rozloha|SK|526975|T}} || {{OBH|SK|526975|A|2|T}} || 1244 || 1412 || {{nts|3257}} || {{OBP|SK|526975|T}} || {{pz|3257|{{OBP|SK|526975|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Rajecké Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rajecké Teplice]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517933|T}} || {{OBH|SK|517933|A|2|T}} || 1376 || 1989 || {{nts|2833}} || {{OBP|SK|517933|T}} || {{pz|2833|{{OBP|SK|517933|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Spišská Stará Ves.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišská Stará Ves]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523836|T}} || {{OBH|SK|523836|A|2|T}} || 1309 || 1399 || {{nts|2264}} || {{OBP|SK|523836|T}} || {{pz|2264|{{OBP|SK|523836|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Modrý Kameň.png|33x36px]] || align=left | '''[[Modrý Kameň]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | {{Rozloha|SK|516210|T}} || {{OBH|SK|516210|A|2|T}} || 1290 || 1969|| {{nts|1555}} || {{OBP|SK|516210|T}} || {{pz|1555|{{OBP|SK|516210|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dudince.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dudince]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Krupina (okres)|Krupina]] | {{Rozloha|SK|518387|T}} || {{OBH|SK|518387|A|2|T}} || 1284 || 1989|| {{nts|1475}} || {{OBP|SK|518387|T}} || {{pz|1475|{{OBP|SK|518387|N}}|p=1|t=1}} |} == Mapa == {{LocMap+ | Slovensko | width = 800 | float = center | caption = Mestá k 1. januáru 2020: [[Súbor:Red pog.svg|10px]] krajské mestá, [[Súbor:Blue pog.svg|10px]] okresné mestá, [[Súbor:Green pog.svg|10px]] ostatné mestá | relief = 1 | places = {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Bratislava]]| lat = 48.143| lon = 17.108| position = right}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Košice]]| lat = 48.717| lon = 21.258| position = bottom}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Prešov]]| lat = 48.998| lon = 21.241| position = bottom}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Žilina]]| lat = 49.223| lon = 18.738| position = right}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Banská Bystrica|B. Bystrica]]| lat = 48.735| lon = 19.145| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Nitra]]| lat = 48.314| lon = 18.088| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Trnava]]| lat = 48.378| lon = 17.588| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Trenčín]]| lat = 48.895| lon = 18.042| position = left}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Martin| lat = 49.064| lon = 18.921}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Poprad| lat = 49.057| lon = 20.294}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Prievidza| lat = 48.771| lon = 18.623}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Zvolen| lat = 48.577| lon = 19.125}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Považská Bystrica| lat = 49.115| lon = 18.446}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Michalovce| lat = 48.755| lon = 21.916}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Nové Zámky| lat = 47.986| lon = 18.163}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Spišská Nová Ves| lat = 48.944| lon = 20.568}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Komárno| lat = 47.758| lon = 18.13}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Humenné| lat = 48.933| lon = 21.907}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = [[Levice (Slovensko)|Levice]]| lat = 48.215| lon = 18.605}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bardejov| lat = 49.292| lon = 21.275}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Liptovský Mikuláš| lat = 49.083| lon = 19.615}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Lučenec| lat = 48.329| lon = 19.668}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Piešťany| lat = 48.589| lon = 17.831}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Ružomberok| lat = 49.082| lon = 19.304}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Topoľčany| lat = 48.559| lon = 18.172}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Čadca| lat = 49.438| lon = 18.789}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Trebišov| lat = 48.628| lon = 21.72}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dubnica nad Váhom| lat = 48.959| lon = 18.17}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Rimavská Sobota| lat = 48.383| lon = 20.018}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Partizánske| lat = 48.627| lon = 18.377}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Vranov nad Topľou| lat = 48.889| lon = 21.682}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Šaľa| lat = 48.151| lon = 17.874}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Dunajská Streda| lat = 47.993| lon = 17.619}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Pezinok| lat = 48.286| lon = 17.269}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Hlohovec| lat = 48.427| lon = 17.8}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Brezno| lat = 48.806| lon = 19.643}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Senica| lat = 48.682| lon = 17.368}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Snina| lat = 48.989| lon = 22.158}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Nové Mesto nad Váhom| lat = 48.758| lon = 17.831}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Rožňava| lat = 48.662| lon = 20.533}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Žiar nad Hronom| lat = 48.591| lon = 18.851}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Dolný Kubín| lat = 49.211| lon = 19.297}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bánovce nad Bebravou| lat = 48.719| lon = 18.258}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Senec| lat = 48.218| lon = 17.393}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Púchov| lat = 49.119| lon = 18.32}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Handlová | lat = 48.727| lon = 18.759}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Malacky| lat = 48.437| lon = 17.02}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Kežmarok| lat = 49.137| lon = 20.43}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Stará Ľubovňa| lat = 49.302| lon = 20.691}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sereď| lat = 48.288| lon = 17.739}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Kysucké Nové Mesto| lat = 49.304| lon = 18.788}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Galanta| lat = 48.191| lon = 17.728}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Detva| lat = 48.546| lon = 19.412}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Levoča| lat = 49.025| lon = 20.588}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Skalica| lat = 48.846| lon = 17.229}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šamorín| lat = 48.027| lon = 17.31}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Sabinov| lat = 49.102| lon = 21.097}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Revúca| lat = 48.682| lon = 20.116}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Veľký Krtíš| lat = 48.21 | lon = 19.347}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Myjava| lat = 48.752| lon = 17.567}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Zlaté Moravce| lat = 48.384| lon = 18.393}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bytča| lat = 49.222| lon = 18.559}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Svidník| lat = 49.306| lon = 21.568}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Moldava nad Bodvou| lat = 48.612| lon = 21.0}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nová Dubnica| lat = 48.935| lon = 18.145}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Holíč| lat = 48.812| lon = 17.162}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Stropkov| lat = 49.203| lon = 21.653}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Fiľakovo| lat = 48.27| lon = 19.823}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kolárovo| lat = 47.917| lon = 17.995}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Stupava| lat = 48.273| lon = 17.032}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Štúrovo| lat = 47.795| lon = 18.718}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Banská Štiavnica| lat = 48.448| lon = 18.91}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šurany| lat = 48.088| lon = 18.182}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Tvrdošín| lat = 49.334| lon = 19.556}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľké Kapušany| lat = 48.553| lon = 22.074}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Stará Turá| lat = 48.778| lon = 17.694}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Modra| lat = 48.334| lon = 17.308}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Krompachy| lat = 48.915| lon = 20.874}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vráble| lat = 48.243| lon = 18.309}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľký Meder| lat = 47.856| lon = 17.768}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sečovce| lat = 48.702| lon = 21.655}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Krupina| lat = 48.355| lon = 19.067}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Námestovo| lat = 49.409| lon = 19.479}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Svit| lat = 49.058| lon = 20.2}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vrútky| lat = 49.114| lon = 18.917}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Turzovka| lat = 49.404| lon = 18.625}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hriňová| lat = 48.577| lon = 19.527}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hnúšťa| lat = 48.578| lon = 19.953}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kráľovský Chlmec| lat = 48.424| lon = 21.978}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Liptovský Hrádok| lat = 49.038| lon = 19.725}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hurbanovo| lat = 47.874| lon = 18.194}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nesvady| lat = 47.927 | lon = 18.127}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nová Baňa| lat = 48.424| lon = 18.639}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šahy| lat = 48.072| lon = 18.947}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Trstená| lat = 49.359| lon = 19.61}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tornaľa| lat = 48.422| lon = 20.328}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Želiezovce| lat = 48.05| lon = 18.658}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Krásno nad Kysucou| lat = 49.396| lon = 18.834}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Medzilaborce| lat = 49.272| lon = 21.903}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišská Belá| lat = 49.188| lon = 20.455}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Turčianske Teplice| lat = 48.862| lon = 18.860}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Lipany| lat = 49.152| lon = 20.962}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Žarnovica| lat = 48.482| lon = 18.721}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nemšová| lat = 48.965| lon = 18.118}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Gelnica| lat = 48.852| lon = 20.935}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Sobrance| lat = 48.744| lon = 22.18}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vrbové| lat = 48.621| lon = 17.723}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľký Šariš| lat = 49.041| lon = 21.199}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Rajec| lat = 49.088| lon = 18.635}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Poltár| lat = 48.431| lon = 19.794}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dobšiná| lat = 48.82| lon = 20.368}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Svätý Jur| lat = 48.254| lon = 17.213}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Ilava| lat = 48.997| lon = 18.235}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kremnica| lat = 48.702| lon = 18.918}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Gabčíkovo| lat = 47.892| lon = 17.578}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sládkovičovo| lat = 48.202| lon = 17.637}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Gbely| lat = 48.718| lon = 17.117}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šaštín-Stráže| lat = 48.637| lon = 17.148}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sliač| lat = 48.615| lon = 19.142}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Brezová pod Bradlom| lat = 48.664| lon = 17.54}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Bojnice| lat = 48.78| lon = 18.582}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Strážske| lat = 48.874| lon = 21.838}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Medzev| lat = 48.699| lon = 20.892}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Turany| lat = 49.117| lon = 19.038}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nováky| lat = 48.716| lon = 18.54}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tisovec| lat = 48.679| lon = 19.943}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Trenčianske Teplice| lat = 48.91| lon = 18.167}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Leopoldov| lat = 48.442| lon = 17.762}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Giraltovce| lat = 49.113| lon = 21.518}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vysoké Tatry| lat = 49.138| lon = 20.218}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišské Podhradie| lat = 49.0| lon = 20.752}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hanušovce nad Topľou| lat = 49.026| lon = 21.503}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Čierna nad Tisou| lat = 48.417| lon = 22.087}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tlmače| lat = 48.289| lon = 18.532}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišské Vlachy| lat = 48.949| lon = 20.795}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Jelšava| lat = 48.628| lon = 20.242}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Podolínec| lat = 49.258| lon = 20.535}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Rajecké Teplice| lat = 49.127| lon = 18.683}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišská Stará Ves| lat = 49.385| lon = 20.359}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Modrý Kameň| lat = 48.241| lon = 19.334}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dudince| lat = 48.169| lon = 18.884}} }} == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Administratívne členenie Slovenska]] * [[Zoznam krajov na Slovensku]] * [[Zoznam okresov na Slovensku]] * [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|Zoznam obcí a vojenských obvodov na Slovensku]] * [[Zoznam miestnych a mestských častí na Slovensku]] * [[Zoznam hlavných miest|Zoznam hlavných miest štátov a závislých území]] * [[Zoznam miest vo svete]] == Externé odkazy == * [http://www.sodbtn.sk/obce/statistika_obce.php Slovenská republika – sumárne štatistiky : Mestá Slovenskej republiky] (Štatistický úrad SR) * [https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky] (Ministerstvo vnútra SR) {{Zoznamy miest európskych krajín}} [[Kategória:Mestá na Slovensku| ]] [[Kategória:Zoznamy miest podľa štátu|Slovensko]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Mestá]] [[Kategória:Zoznamy sídiel na Slovensku|Mestá]] i8xt5s57oq2uy138lnuf40ei9gdf2e7 0 115556 8218481 8218406 2026-05-23T12:14:32Z ~2026-29230-47 294915 neencyklopedicke 8218481 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo = Fun_rádio.svg | popis = Logo Fun rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové, satelitné a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = [[Rastislav Dutka]] | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = CHR/Hot AC | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = [[Radio Group]] | webstránka = [http://www.funradio.sk funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je najstaršia komerčná [[slovensko|slovenská]] [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorá odštartovala vysielanie [[10. jún|10. júna]] [[1990]]. Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť RADIO, a.s. Fun rádio patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od [[október|októbra]] [[2021]] aj oldies rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia. Postupne sa doba vlastného vysielania rozšírila až na 24 hodín denne. Oficiálny hudobný formát na svojom webe uvádzajú ako CHR (Contemporary Hit Radio), ale v skutočnosti ide hudobne o veľký presah do formátu Hot AC. Vo vysielaní okrem aktuálnych nových hitov často rotujú skladby z predošlej dekády a občas až zo začiatku milénia. Ich cieľovou skupinou sú ľudia vo veku 20 až 45 rokov. Moderovaný obsah Fun rádia prebieha v pracovných dňoch od 6:00 ráno do 20:00 večera. Cez víkendy a sviatky od 8:00 rána do 18:00 večera. Vo vysielaní sa v pravidelných intervaloch objavujú aktuálne správy a dopravný servis. Sobotné večery patria od 18:00 do 00:00 nemoderovanému prúdu aktuálnej tanečnej hudby v programe Get Fun. Od mája 2026 každú poslednú sobotu v mesiaci patrí Get Fun najväčším tanečným hitom z obdobia milénia. Okrem štandardného vysielania v éteri rádia sú poslucháčom k dispozícii aj pravidelné podcasty Fun rádia (web/aplikácia). K dispozícii sú aj ďalšie internetové verzie Fun rádia, hrajúce nepretržitý prúd hudby (web/aplikácia). == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = top | lat = 49.4503 | lon = 18.7662 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.365 | lon = 19.5786 | position = left | label = TS }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''Frekvencia [[MHz]]''' !'''Vysielač''' !'''Vyžiarený výkon'''<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |98,1 |Čadca - [[Jurošovský vrch]] |0,20 |- |98,5 |Tvrdošín - Medvedzie |0,50 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun rádio sa v roku 2025 počúvanosťou zaradilo na druhé miesto podľa prieskumu Radioprojekt spoločnosti [[Median SK]]<ref>https://www.radia.sk/vyhladavanie?q=Radioprojekt#gsc.tab=0&gsc.q=Radioprojekt&gsc.page=1</ref>. == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia [[Rastislav Dutka]]), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == {{Stĺpce|2| * [[Petra Bernasovská|Petra "Dalila" Bernasovská]] * [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *[[Ľudovít Jakubove|Ľudovít "Mravec" Jakubove]] *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *[[Martina Zábranská|Martina "Maca" Zábranská]] *[[Jana Majeská|Jana "Tatranka" Majeská (Boráková)]] *[[Martin Nikodým]] *[[Ľuboš Sarnovský]] *[[Nikol Stankovianská]] *[[Andrea Imrichová]] *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *[[Lucia Nosko|Lucia Nosko (Palšovičová)]] *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] *[[Peter Altof|Peter "Explo" Altof]] * ďalší }} == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočišek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu |url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum vydania = 19.9.2007 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.1.2011 |vydavateľ = Trend holding s.r.o |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20090918121535/http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum archivácie = 2009-09-18 }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 celkom zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] 6pntw3e7oenff0483izl3q63ndic5ln 8218482 8218481 2026-05-23T12:15:10Z ~2026-29230-47 294915 8218482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo = Fun_rádio.svg | popis = Logo Fun rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové, satelitné a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = [[Rastislav Dutka]] | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = CHR/Hot AC | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = [[Radio Group]] | webstránka = [http://www.funradio.sk funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je najstaršia komerčná [[slovensko|slovenská]] [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorá odštartovala vysielanie [[10. jún|10. júna]] [[1990]]. Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť RADIO, a.s. Fun rádio patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od [[október|októbra]] [[2021]] aj oldies rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia. Postupne sa doba vlastného vysielania rozšírila až na 24 hodín denne. Oficiálny hudobný formát na svojom webe uvádzajú ako CHR (Contemporary Hit Radio), ale v skutočnosti ide hudobne o veľký presah do formátu Hot AC. Vo vysielaní okrem aktuálnych nových hitov často rotujú skladby z predošlej dekády a občas až zo začiatku milénia. Ich cieľovou skupinou sú ľudia vo veku 20 až 45 rokov. Moderovaný obsah Fun rádia prebieha v pracovných dňoch od 6:00 ráno do 20:00 večera. Cez víkendy a sviatky od 8:00 rána do 18:00 večera. Vo vysielaní sa v pravidelných intervaloch objavujú aktuálne správy a dopravný servis. Sobotné večery patria od 18:00 do 00:00 nemoderovanému prúdu aktuálnej tanečnej hudby v programe Get Fun. Od mája 2026 každú poslednú sobotu v mesiaci patrí Get Fun najväčším tanečným hitom z obdobia milénia. Okrem štandardného vysielania v éteri rádia sú poslucháčom k dispozícii aj pravidelné podcasty Fun rádia (web/aplikácia). K dispozícii sú aj ďalšie internetové verzie Fun rádia, hrajúce nepretržitý prúd hudby (web/aplikácia). == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = top | lat = 49.4503 | lon = 18.7662 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.365 | lon = 19.5786 | position = left | label = TS }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Frekvencia [[MHz]] !Vysielač !Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |98,1 |Čadca - [[Jurošovský vrch]] |0,20 |- |98,5 |Tvrdošín - Medvedzie |0,50 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun rádio sa v roku 2025 počúvanosťou zaradilo na druhé miesto podľa prieskumu Radioprojekt spoločnosti [[Median SK]]<ref>https://www.radia.sk/vyhladavanie?q=Radioprojekt#gsc.tab=0&gsc.q=Radioprojekt&gsc.page=1</ref>. == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia [[Rastislav Dutka]]), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == {{Stĺpce|2| * [[Petra Bernasovská|Petra "Dalila" Bernasovská]] * [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *[[Ľudovít Jakubove|Ľudovít "Mravec" Jakubove]] *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *[[Martina Zábranská|Martina "Maca" Zábranská]] *[[Jana Majeská|Jana "Tatranka" Majeská (Boráková)]] *[[Martin Nikodým]] *[[Ľuboš Sarnovský]] *[[Nikol Stankovianská]] *[[Andrea Imrichová]] *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *[[Lucia Nosko|Lucia Nosko (Palšovičová)]] *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] *[[Peter Altof|Peter "Explo" Altof]] * ďalší }} == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočišek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu |url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum vydania = 19.9.2007 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.1.2011 |vydavateľ = Trend holding s.r.o |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20090918121535/http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum archivácie = 2009-09-18 }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 celkom zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] 9tnlxdlhmsll9oamh8l0h6y2uja6s2g 0 118114 8218535 7908652 2026-05-23T14:09:59Z ~2026-30767-60 295769 /* Životopis */ 8218535 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Fritz Zwicky |Portrét = |Popis osoby = švajčiarsko-americký astronóm |Dátum narodenia = [[14. február]] [[1898]] |Miesto narodenia = [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1974|2|8|1898|2|14}} |Miesto úmrtia = [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] }} [[Súbor:Fritz Zwicky Memorial Plate - Varna.jpg|thumb|right|Pamätná tabuľa na rodnom dome Fritza Zwickyho v [[Bulharsko|Bulharsku]].]] '''Fritz Zwicky''' (* [[14. február]] [[1898]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]] – † [[8. február]] [[1974]], [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bol švajčiarsko-americký astronóm. == Životopis == Zwicky bol syn obchodníka s bavlnou, ktorý podnikal v Bulharsku. Vo veku šiestich rokov bol poslaný k prarodičom do [[Glarus]]u, aby tu začal školskú dochádzku. Neskôr zložil maturitu v Zürichu s výbornými výsledkami. V rokoch 1917 až 1925 študoval na [[ETH Zürich|Eidgenössische Technische Hochschule Zürich]] matematiku a experimentálnu fyziku a obhájil doktorát s prácou ''Die Reissfestigkeit von Steinsalz-Einkristallen bei unterschiedlichen Temperaturen''.<ref name="Capus">Himmelsstürmer: Zwölf Portraits S. 184ff, Alex Capus, Knaus-Verlag. ISBN 978-3-8135-0314-2</ref> Získal Rockefellerovo štipendium a emigroval v roku 1925 do [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadeny]], kde pokračoval so štúdiom na ''[[Kalifornský technologický inštitút|Caltech]]''. Neskôr tam ako asistent prednášal o atómovej fyzike.<ref name="Capus" /> Navrhol rad kozmologických teórií, ktoré významne prispeli k súčasnému chápaniu vesmíru. V roku 1942 bol menovaný profesorom astronómie. V období 1943-1961 pracoval ako poradca [[Aerojet|Aerojet Engineering Corporation]] a skúšal rôzne palivá a materiály pre kozmické rakety. Od roku 1948 bol členom [[Mount Wilson Observatory]] a [[Palomar Observatory]]. V roku 1932 sa oženil s Dorothy Vernon Gates pochádzajúci zo slávnej kalifornskej rodiny. Toto manželstvo skončilo rozvodom o deväť rokov neskôr. V roku 1947 sa oženil s Annou Margarithou Zürcher. Z tohto druhého manželstva sa narodili tri dcéry. Fritz Zwicky zomrel vo veku 76 v Pasadene a bol pochovaný v meste [[Mollis]]. Obhajoval stavbu americkej atómovej bomby, ale odsúdil jej použitie proti Japonsku.<ref name="Capus" /> [[Friedrich Dürrenmatt]] bol osobou Zwickyho fascinovaný a poslúžil mu ako predobraz postavy Mobia v tragikomédii [[Die Physiker]].<ref name="WW">Genie, Visionär, Glarner, [[Die Weltwoche]], 26. november 2009</ref> == Publikácie == * ''Morphologische Forschung. Wesen und Wandel materieller und geistiger struktureller Zusammenhänge''. Baeschlin, Glarus 1989, ISBN 3-85546-038-8, (''Schriftenreihe der Fritz-Zwicky-Stiftung'' diel 4). * ''Jeder ein Genie. Der berühmte Astrophysiker revolutioniert unsere „Denkmethode“''. Baeschlin, Glarus 1992, ISBN 3-85546-058-2, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 6). * ''Morphological Astronomy''. Springer-Verlag, Berlin, Göttingen, Heidelberg 1957. * ''Morphologische Forschung.'' Winterthur AG, Winterthur, 1959, Neuaufl. Baeschlin, Glarus 1989, ISBN 3-85546-038-8, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 4). * ''Morphology of Propulsive Power.'' Society for Morphology, Pasadena CA 1962, (''Monographs on morphological research'' 1). * ''Entdecken, Erfinden, Forschen im morphologischen Weltbild''. Droemer/Knaur, München, Zürich, 1966 == Literatúra == * Alfred Stöckli, Roland Müller: ''Fritz Zwicky, Astrophysiker. Genie mit Ecken und Kanten. Eine Biographie''. NZZ Libro, Zürich 2008, ISBN 978-3-03823-458-6 * Roland Müller: ''Erfolg mit Morphologie''. Baeschlin, Glarus 1993, ISBN 3-85546-057-4, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 7), (Biographie von Fritz Zwicky). * [[Alex Capus]]: ''Himmelsstürmer. Zwölf Portraits''. Knaus-Verlag, München 2008, ISBN 978-3-8135-0314-2. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-abs_connect?db_key=AST&db_key=PRE&qform=AST&arxiv_sel=astro-ph&arxiv_sel=cond-mat&arxiv_sel=cs&arxiv_sel=gr-qc&arxiv_sel=hep-ex&arxiv_sel=hep-lat&arxiv_sel=hep-ph&arxiv_sel=hep-th&arxiv_sel=math&arxiv_sel=math-ph&arxiv_sel=nlin&arxiv_sel=nucl-ex&arxiv_sel=nucl-th&arxiv_sel=physics&arxiv_sel=quant-ph&arxiv_sel=q-bio&sim_query=YES&ned_query=YES&adsobj_query=YES&aut_logic=OR&obj_logic=OR&author=Zwicky%2C+F.&object=&start_mon=&start_year=&end_mon=&end_year=&ttl_logic=OR&title=&txt_logic=OR&text=&nr_to_return=200&start_nr=1&jou_pick=ALL&ref_stems=&data_and=ALL&group_and=ALL&start_entry_day=&start_entry_mon=&start_entry_year=&end_entry_day=&end_entry_mon=&end_entry_year=&min_score=&sort=SCORE&data_type=SHORT&aut_syn=YES&ttl_syn=YES&txt_syn=YES&aut_wt=1.0&obj_wt=1.0&ttl_wt=0.3&txt_wt=3.0&aut_wgt=YES&obj_wgt=YES&ttl_wgt=YES&txt_wgt=YES&ttl_sco=YES&txt_sco=YES&version=1 F. Zwicky] na Astrophysics Data System * [http://www.dynamical-systems.org/zwicky/Zwicky.html ''Supernovae, Alpine Erstbesteigungen und eine Reise ins Weltall''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304060646/http://www.dynamical-systems.org/zwicky/Zwicky.html |date=2016-03-04 }} * [http://www.zwicky-stiftung.ch/ Zwicky-Stiftung] * [http://www.swemorph.com/zwicky.html Fritz Zwicky] na [http://www.swemorph.com Swedish Morphological Society] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|de|Fritz Zwicky|116159451}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zwicky, Fritz}} [[Kategória:Švajčiarski astronómovia]] [[Kategória:Astronómovia USA]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Osobnosti z Pasadeny (Kalifornia)]] [[Kategória:Vyučujúci na California Institute of Technology]] 8ahe1o5cg7v21czqfw2upessx9i6scg 8218536 8218535 2026-05-23T14:11:57Z ~2026-30767-60 295769 /* Životopis */ 8218536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Fritz Zwicky |Portrét = |Popis osoby = švajčiarsko-americký astronóm |Dátum narodenia = [[14. február]] [[1898]] |Miesto narodenia = [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1974|2|8|1898|2|14}} |Miesto úmrtia = [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] }} [[Súbor:Fritz Zwicky Memorial Plate - Varna.jpg|thumb|right|Pamätná tabuľa na rodnom dome Fritza Zwickyho v [[Bulharsko|Bulharsku]].]] '''Fritz Zwicky''' (* [[14. február]] [[1898]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]] – † [[8. február]] [[1974]], [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bol švajčiarsko-americký astronóm. == Životopis == Zwicky bol syn obchodníka s bavlnou, ktorý podnikal v Bulharsku. Vo veku šiestich rokov bol poslaný k prarodičom do [[Glarus]]u, aby tu začal školskú dochádzku. Neskôr zložil maturitu v Zürichu s výbornými výsledkami. V rokoch 1917 až 1925 študoval na [[ETH Zürich|Eidgenössische Technische Hochschule Zürich]] matematiku a experimentálnu fyziku a obhájil doktorát s prácou ''Die Reissfestigkeit von Steinsalz-Einkristallen bei unterschiedlichen Temperaturen''.<ref name="Capus">Himmelsstürmer: Zwölf Portraits S. 184ff, Alex Capus, Knaus-Verlag. ISBN 978-3-8135-0314-2</ref> Získal Rockefellerovo štipendium a emigroval v roku 1925 do [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadeny]], kde pokračoval so štúdiom na ''[[Kalifornský technologický inštitút|Caltech]]''. Neskôr tam ako asistent prednášal o atómovej fyzike.<ref name="Capus" /> Navrhol rad kozmologických teórií, ktoré významne prispeli k súčasnému chápaniu vesmíru. V roku 1942 bol vymenovaný za profesora astronómie. V období 1943 – 1961 pracoval ako poradca [[Aerojet|Aerojet Engineering Corporation]] a skúšal rôzne palivá a materiály pre kozmické rakety. Od roku 1948 bol členom [[Mount Wilson Observatory]] a [[Palomar Observatory]]. V roku 1932 sa oženil s Dorothy Vernon Gates, pochádzajúcou zo slávnej kalifornskej rodiny. Toto manželstvo sa skončilo rozvodom o deväť rokov neskôr. V roku 1947 sa oženil s Annou Margarithou Zürcher. Z tohto druhého manželstva sa narodili tri dcéry. Fritz Zwicky zomrel vo veku 76 rokov v Pasadene a bol pochovaný v meste [[Mollis]]. Obhajoval skonštruovanie americkej atómovej bomby, ale odsúdil jej použitie proti Japonsku.<ref name="Capus" /> [[Friedrich Dürrenmatt]] bol osobou Zwickyho fascinovaný a poslúžil mu ako predobraz postavy Mobia v tragikomédii [[Die Physiker]].<ref name="WW">Genie, Visionär, Glarner, [[Die Weltwoche]], 26. november 2009</ref> == Publikácie == * ''Morphologische Forschung. Wesen und Wandel materieller und geistiger struktureller Zusammenhänge''. Baeschlin, Glarus 1989, ISBN 3-85546-038-8, (''Schriftenreihe der Fritz-Zwicky-Stiftung'' diel 4). * ''Jeder ein Genie. Der berühmte Astrophysiker revolutioniert unsere „Denkmethode“''. Baeschlin, Glarus 1992, ISBN 3-85546-058-2, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 6). * ''Morphological Astronomy''. Springer-Verlag, Berlin, Göttingen, Heidelberg 1957. * ''Morphologische Forschung.'' Winterthur AG, Winterthur, 1959, Neuaufl. Baeschlin, Glarus 1989, ISBN 3-85546-038-8, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 4). * ''Morphology of Propulsive Power.'' Society for Morphology, Pasadena CA 1962, (''Monographs on morphological research'' 1). * ''Entdecken, Erfinden, Forschen im morphologischen Weltbild''. Droemer/Knaur, München, Zürich, 1966 == Literatúra == * Alfred Stöckli, Roland Müller: ''Fritz Zwicky, Astrophysiker. Genie mit Ecken und Kanten. Eine Biographie''. NZZ Libro, Zürich 2008, ISBN 978-3-03823-458-6 * Roland Müller: ''Erfolg mit Morphologie''. Baeschlin, Glarus 1993, ISBN 3-85546-057-4, (''Schriftenreihe der Fritz Zwicky Stiftung'' diel 7), (Biographie von Fritz Zwicky). * [[Alex Capus]]: ''Himmelsstürmer. Zwölf Portraits''. Knaus-Verlag, München 2008, ISBN 978-3-8135-0314-2. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-abs_connect?db_key=AST&db_key=PRE&qform=AST&arxiv_sel=astro-ph&arxiv_sel=cond-mat&arxiv_sel=cs&arxiv_sel=gr-qc&arxiv_sel=hep-ex&arxiv_sel=hep-lat&arxiv_sel=hep-ph&arxiv_sel=hep-th&arxiv_sel=math&arxiv_sel=math-ph&arxiv_sel=nlin&arxiv_sel=nucl-ex&arxiv_sel=nucl-th&arxiv_sel=physics&arxiv_sel=quant-ph&arxiv_sel=q-bio&sim_query=YES&ned_query=YES&adsobj_query=YES&aut_logic=OR&obj_logic=OR&author=Zwicky%2C+F.&object=&start_mon=&start_year=&end_mon=&end_year=&ttl_logic=OR&title=&txt_logic=OR&text=&nr_to_return=200&start_nr=1&jou_pick=ALL&ref_stems=&data_and=ALL&group_and=ALL&start_entry_day=&start_entry_mon=&start_entry_year=&end_entry_day=&end_entry_mon=&end_entry_year=&min_score=&sort=SCORE&data_type=SHORT&aut_syn=YES&ttl_syn=YES&txt_syn=YES&aut_wt=1.0&obj_wt=1.0&ttl_wt=0.3&txt_wt=3.0&aut_wgt=YES&obj_wgt=YES&ttl_wgt=YES&txt_wgt=YES&ttl_sco=YES&txt_sco=YES&version=1 F. Zwicky] na Astrophysics Data System * [http://www.dynamical-systems.org/zwicky/Zwicky.html ''Supernovae, Alpine Erstbesteigungen und eine Reise ins Weltall''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304060646/http://www.dynamical-systems.org/zwicky/Zwicky.html |date=2016-03-04 }} * [http://www.zwicky-stiftung.ch/ Zwicky-Stiftung] * [http://www.swemorph.com/zwicky.html Fritz Zwicky] na [http://www.swemorph.com Swedish Morphological Society] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|de|Fritz Zwicky|116159451}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zwicky, Fritz}} [[Kategória:Švajčiarski astronómovia]] [[Kategória:Astronómovia USA]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Osobnosti z Pasadeny (Kalifornia)]] [[Kategória:Vyučujúci na California Institute of Technology]] qqxrw1vdaboe83e8krbjhybnmshuu71 0 127324 8218667 8175139 2026-05-23T21:16:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218667 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Island <!-- *** Name section *** --> | name = Kiritimati | native_name = Vianočný ostrov | other_name = | category = ostrov <!-- *** Image *** --> | image = Kiritimati-EO.jpg | image_size = | image_caption = Satelitná snímka atolu Kiritimati | flag = | flag_type = | flag_border = | symbol = | symbol_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Kiribati | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = [[Line Islands]] | city = London | city_type = Hlavné mesto | population = 6447 | population_date = 2015 | population_density = auto <!-- *** Geography *** --> | area = 388 | length = 150 | length_orientation = SZ – JV | lat_d = 1 | lat_m = 52 | lat_NS = S | long_d = 157 | long_m = 24 | long_EW = Z | highest = | highest_elevation = 12 | discovery = Hernando de Grijalva | discovery_date = apríl [[1537]] <!-- *** Unesco *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Kiribati kiritimati.png | map_background = | map_caption = Poloha ostrova | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Kiritimati''', nazývaný aj '''Vianočný ostrov''' ([[Angličtina|angl.]] ''Christmas Island'') je koralový [[atol]] v západnej časti centrálneho [[Tichý oceán|Tichého oceána]]. Leží na západnom okraji [[Polynézia|Polynézie]], v severnej časti súostrovia [[Line Islands]], približne na 157°30' západnej dĺžky a 2° severnej šírky. Administratívne patrí k republike [[Kiribati]]. Je to najväčší koralový atol na svete, jeho rozloha je 642 štvorcových kilometrov (z toho {{km2|388}} súše).<ref name="čeman">{{Citácia knihy|priezvisko=Čeman|meno=Róbert|odkaz na autora=|titul=Neživá príroda|odkaz na titul=Neživá príroda (kniha)|vydavateľ=MAPA Slovakia Bratislava|miesto=Bratislava|rok=1999|isbn=80-967723-9-2|vydanie=1|strany=}}</ref> Rozprestiera sa v časovom pásme [[UTC+14:00|UTC+14]] a je miestom, kde v náskoku pred zvyškom sveta oficiálne začína nový deň. Názov Kiritimati je skomoleninou anglického ''Christmas'', čo v preklade znamená Vianoce. Ostrov pomenoval kapitán [[James Cook]] ako Vianočný, pretože ho objavil na [[Štedrý deň]] roku [[1777]]. Ostrov teda nie je zhodný s [[Vianočný ostrov (Indický oceán)|Vianočným ostrovom]] v Indickom oceáne. == Historický vývoj == [[Súbor:Kiritimati_island_77.jpg|náhľad|Námorná [[mapa]] Kiritimati v angličtine z roku [[1977]]|vľavo]] Vianočný ostrov bol objavený v roku [[1537]] španielskym moreplavcom [[Hernando de Grijalva|Hernandom de Grijalvom]]. Až omnoho neskôr, 24. decembra [[1777]], tu pristál [[James Cook]], ktorý dal atolu prívlastok Vianočný. V rokoch [[1936]] – [[1937]] viedla Británia s USA vážny spor o Vianočný ostrov. Zo súperenia nakoniec vyšiel víťazne britský kolonializmus a v roku [[1888]] kapitán [[William Wiseman]], ktorý sa k tomuto ostrovu v Pacifiku priplavil na vojnovej lodi Caroline, vztýčil nad Vianočným ostrovom vlajku britského veličenstva.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=KRATZER|meno=H.|titul=Austrálie a Oceánie- reportáže a fakta o zemích jižního Tichomoří|vydanie=1|vydavateľ=Novinář|miesto=Praha|rok=1990|isbn=|strany=50 – 54}}</ref> Ostrov bol pripojený ku britskej korunnej kolónii Elliceove (dnešné [[Tuvalu]]) a [[Gilbertove ostrovy]]. Európski kolonizátori, ktorý tu prišli v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], sa začali venovať pestovaniu kokosových paliem, ťažbe fosfátov a guána. Tieto aktivity prekazilo extrémne sucho a skončili krachom, takže po veľkú časť 20. storočia zostal Vianočný ostrov opustený. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stal miestom britsko-amerických pokusov s atómovou a vodíkovou bombou (v rokoch [[1956]]-[[1964]]). Našťastie sa úroveň radiácie normalizovala a atol zostal obývateľný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=MARIOT|meno=P. - KELE, F.|titul=Ostrovy a súostrovia Oceánie|vydanie=|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1992|isbn=|strany=}}</ref> Dňa 1. októbra 1975 bola [[kolónia]] rozdelená na Gilbertove ostrovy a Tuvalu (od roku [[1978]] nezávislý štát) a od 1. januára [[1977]] získala bývalá kolónia Gilbertove ostrovy vnútornú samosprávu. Nová kapitola v histórii Vianočného ostrova sa začala písať po 12. júli [[1979]], keď ostrovy získali nezávislosť pod menom [[Kiribati]]. Republika Kiribati sa skladá z 33 ostrovčekov roztrúsených na obrovskej vodnej ploche po oboch stranách rovníku. Na Kiribati neexistujú politické strany, ich funkciu preberajú [[Kmeň (etnografia)|kmeňové]] zväzy, ktorých zástupcovia sú volení do parlamentu. I keď Vianočný ostrov v jej rámci predstavuje len jednu a zďaleka nie najvýznamnejšiu výplň, je jeho rozvoju v súlade s finančnými možnosťami mladého štátu venovaná sústavná pozornosť.<ref name=":2" /> == Obyvateľstvo == Keď lode Európanov objavili Vianočný ostrov, bol neobývaný. Pôvodní obyvatelia z [[Francúzska Polynézia|Markéz]] ho osídlili len dočasne a ešte pred príchodom belochov ho opustili. Dôkazom toho sú archeologické nálezy (zvyšky chrámov z koralového vápenca). Počas [[19. storočie|19. storočia]] boli na atol dopravení ľudia z [[Gilbertove ostrovy|Gilbertových ostrovov]], ktorí tu žijú doteraz. Bývajú v malých osadách, roztrúsených pri lagúne. Muži lovia v lagúne i na otvorenom mori, najmä rybu ''Albula glossodonta'' a vo vnútrozemských rybníkoch chovajú ryby druhu ''Chanos chanos''. Ženy sa starajú o záhradky, v ktorých pestujú taro, pripravujú pandanovú múku i zásoby cukríkov z palmovej šťavy a varia pre [[Rodina|rodinu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRUPA|meno=V.|titul=Národy a kultúry ostrovnej Juhovýchodnej Ázie, Oceánie a Afriky|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=|strany=215, 216}}</ref> [[Súbor:Kiritimati bomb anchor.jpg|náhľad|Pozostatky nukleárnych zbraní|vľavo]] V roku [[2015]] tu žilo približne 6477 obyvateľov. Až 90 % populácie predstavujú [[Mikronézania]], zvyšok tvoria [[Polynézania]], [[Číňania]] a tiež [[Európania]]. Veriaci sú [[katolíci]] (53 %), [[Protestantizmus|protestanti]] (40 %), [[adventisti siedmeho dňa]], [[Mormonizmus|mormoni]] a i. K pôvodnému náboženstvu patril kult predkov, mágia a viera v bohov. Rozpráva sa kiribatsky a anglicky. Obyvatelia sa živia pestovaním [[Kokosovník|kokosovej palmy]] na štátnych plantážach a rybolovom. Väčšina obyvateľstva však žije bez elektriny v skutočne jednoduchých podmienkach. Spoločnosť je konzervatívna, rodinné zväzky pevné a nepatrí sa okázalo dávať najavo svoje bohatstvo. Mnohí ostrovania majú sklon k [[Emigrácia|emigrácii]]. Na ostrove sú 4 obývané dedinky a jedna opustená. Mená týchto usadlostí sú úsmevné, pretože sa volajú [[London]], [[Tabwakea]], [[Banana]], [[Poland]] and [[Paris]]. Pomenoval ich tak francúzsky kňaz [[Emmanuel Rougier]], ktorý mal ostrov prenajatý medzi dvoma svetovými vojnami a nechal tu vysadiť okolo milióna kokosových paliem ako vklad do budúcnosti ostrova. Dedinka Paris je v ruinách, hlavnou osadou je [[London]] s moderným prístavom, ktorý stráži vstup do lagúny.<ref name=":3" /> Kiritimati má tri základné [[Škola|školy]], jednu juniorskú strednú školu a dve stredné školy. Hlavnou [[Nemocnica|nemocnicou]] je London, zatiaľ čo dediny Banana, Tabwakea a Poland majú tiež každá po jednej klinike. == Ekonomika == [[Súbor:Hastings TG 582 over London, Xmas Island Aug 1956.jpg|náhľad|Výhľad z lietadla [[Handley Page Hastings]] na dedinku [[London]] zničenú atómovými pokusmi v roku [[1956]]]] Základy ekonomiky zabezpečuje lov rýb a poľnohospodárstvo (najmä obchodovanie s [[Kopra|koprou]] a kokosovými orechmi). Priemysel prakticky neexistuje, hoci sa na atole nachádzajú menšie ložiská [[Guáno|guána]]. Celý ostrov pretína pomerne dobre vybudovaná cesta.<ref name=":0" /> Vianočný ostrov je dokonca zástavkou civilnej leteckej linky vedúcej južnej [[Oceánia (ostrovy)|Oceánie]] do [[Honolulu]] na Havajských ostrovoch. Najväčší význam má námorná a letecká doprava. Cestovný ruch je menej rozvinutý, pretože atol je odľahlý, izolovaný a nemá dostatok kvalitných služieb.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vianočný ostrov – dvakrát na mape|url=https://www.aktuality.sk/clanok/470750/vianocny-ostrov-dvakrat-na-mape/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-07-24|priezvisko=Aktuality.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20190724200019/https://www.aktuality.sk/clanok/470750/vianocny-ostrov-dvakrat-na-mape/|dátum archivácie=2019-07-24}}</ref> Poloha pri rovníku poskytuje potenciál pre kozmický výskum. Po druhej svetovej vojne [[Wernher von Braun]] neúspešne navrhol, aby sa práve tu vybudoval [[kozmodróm]], z ktorého by vyleteli do vesmíru prvé [[Raketa|rakety]] s ľudskou posádkou. V roku [[1999]] si ostrov na 20 rokov prenajala japonská vesmírna agentúra za 840 000 dolárov ročne plus platby za škody spôsobené na životnom prostredí. Ohlasovaný program Hope-X však po štyroch rokoch zastavili.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrovy, ktorých obyvatelia vítajú nový deň ako prví|url=https://dennikn.sk/blog/821778/ostrovy-ktorych-obyvatelia-vitaju-novy-den-ako-prvi/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-07-12|dátum prístupu=2019-07-24|jazyk=sk-SK|meno=Jozef|priezvisko=Sliacky}}</ref> == Geografia == Atol Kiritimati je najväčší ostrov čisto koralovej formácie na svete s obvodom asi 160 km. Bol zdvihnutý geologickou činnosťou. Atol má obvod okolo 150 km a zaberá vyše 70 percent celkovej rozlohy Kiribati. Okrem hlavného ostrova obsahuje aj niekoľko menších ostrovčekov. [[Cookov ostrov]] má rozlohu 19 ha, ďalšie ostrovy sú [[Motu Upua]] (> 19 ha), [[Ngaontetaake]] (27 ha), a [[Motu Tabu]] (3,5 ha). Kiritimati je veľmi izolovaný, je vzdialený od Tarawa v Gilbertových ostrovoch viac ako 3000 km a od Honolulu na Havaji je vzdialený 2 000 km. Povrch ostrova je veľmi jednoduchý, nízky a plochý. Vnútrozemie sa dvíha do výšky 12 m. Jeho lagúna je čiastočne vyschnutá a vyplnená organickými sedimentmi. Na východe sa rozpadla na sústavu malých jazier. Vodné toky nie sú vyvinuté, lebo pórovité [[Vápenec|vápencové]] podložie rýchlo prepúšťa dažďovú vodu. Ostrov trpí nedostatkom pitnej vody.<ref name=":0" /> Vianočný ostrov má [[Tropické pásmo|tropickú]], rovníkovú klímu oceánskeho typu s vyrovnanými priemernými dennými i mesačnými teplotami (24 – 28 °C). Nachádza sa v suchšej zóne a úhrny zrážok sú pomerne nízke, a preto ho občas postihujú ničivé [[Obdobie sucha|obdobia sucha]]. Pôdy sú plytké a neúrodné, čím sa ostrov radí medzi tie územia sveta, ktoré majú najhoršie podmienky na poľnohospodársku výrobu.<ref name=":1" /> {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Kiritimati |Jan_Hi_°C = 29 |Feb_Hi_°C = 29 |Mar_Hi_°C = 30 |Apr_Hi_°C = 30 |May_Hi_°C = 31 |Jun_Hi_°C = 31 |Jul_Hi_°C = 30 |Aug_Hi_°C = 31 |Sep_Hi_°C = 31 |Oct_Hi_°C = 31 |Nov_Hi_°C = 30 |Dec_Hi_°C = 30 |Year_Hi_°C = 30 |Jan_Lo_°C = 27 |Feb_Lo_°C = 27 |Mar_Lo_°C = 27 |Apr_Lo_°C = 27 |May_Lo_°C = 27 |Jun_Lo_°C = 27 |Jul_Lo_°C = 27 |Aug_Lo_°C = 28 |Sep_Lo_°C = 27 |Oct_Lo_°C = 27 |Nov_Lo_°C = 27 |Dec_Lo_°C = 27 |Year_Lo_°C = 27 |Jan_MEAN_°C = 24 |Feb_MEAN_°C = 24 |Mar_MEAN_°C = 24 |Apr_MEAN_°C = 24 |May_MEAN_°C = 24 |Jun_MEAN_°C = 24 |Jul_MEAN_°C = 24 |Aug_MEAN_°C = 25 |Sep_MEAN_°C = 24 |Oct_MEAN_°C = 24 |Nov_MEAN_°C = 24 |Dec_MEAN_°C = 24 |Year_MEAN_°C = 24 |Jan_Precip_cm = 1.0 |Feb_Precip_cm = 2.8 |Mar_Precip_cm = 2.5 |Apr_Precip_cm = 8.1 |May_Precip_cm = 3.5 |Jun_Precip_cm = 3.2 |Jul_Precip_cm = 2.0 |Aug_Precip_cm = 0.6 |Sep_Precip_cm = 0.1 |Oct_Precip_cm = 0.1 |Nov_Precip_cm = 0.3 |Dec_Precip_cm = 0.6 |Year_Precip_cm = 24.8 |source = Weatherbase<ref name="Weatherbase">{{cite web |url=http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=98419& |title=Weatherbase: Historical Weather for London, Kiribati |dateformat=mdy |accessdate= }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |accessdate = }} == Príroda == [[Súbor:Kiritimati AKK Central Lagoon Vegetation.jpg|náhľad|Vegetácia v jednej z [[Lagúna (voda)|lagún]]|vľavo]] Vegetácia sa väčšinou obmedzuje na druhy rastúce na zasolených neúrodných pôdach ([[Kokosovník|kokosovníky]], [[pandány]], traviny, nízke [[Krovina|kroviny]], heliotropy, cédre). Najtypickejšia je naupaka (''Scaevola taccada''). Pobrežné biotopy ohrozuje dvíhanie hladiny svetového oceána v dôsledku [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]. [[Súbor:AcrocephalusPistorKeulemans.jpg|náhľad|175px|Vtáčí druh ''bokikokiko'' je jediným [[endemit]]om ostrova]] Živočíšstvo je druhovo veľmi chudobné a zastupujú ho hlavne morskí [[vtáci]]. Z asi 80 druhov vtákov, ktoré žijú na ostrovoch Kiribati, žije na Kiritimati asi polovica. Národným symbol je fregatka (''Fregata minor''). Najvzácnejším vtákom ostrova je však nenápadný bobikokiko (''Acrocephalus aequinoctialis'') – príbuzný nášho [[Trsteniarik obyčajný|trsteniarika]]. V minulosti bol lovený domorodcami v neúnosnej miere. Dodnes sa udržal ako vzácny endemit len na ostrove Kiritimati. Okrem vtákov žije na ostrove aj drobný hmyz a jašterice. Na pláže prichádzajú klásť vajcia [[Korytnačkotvaré|korytnačky]]. V kontraste s pevninskou faunou, príroda nešetrí rozmanitými morskými živočíchmi v lagúne a oceáne za ňou. Vo vodách koralových útesov je nevyčerpateľná zásoba [[Ryby|rýb]] (najmä tuniakov ''bonito''), [[Mäkkýšovce|mäkkýšov]] a ustríc perlorodiek. Veľmi početné sú [[kraby]] a raky. Mnohé živočíšne a rastlinné druhy sú veľmi vzácne. V súčasnosti je celý ostrov vyhlásený za biosférickú rezerváciu.<ref name=":1" /> == Zaujímavosti == * Pozoruhodný [[atol]] Kiritimati zaberá 70 % celkovej rozlohy republiky Kiribati. * V povojnovom období Vianočný ostrov slúžil [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[USA]] ako jadrová strelnica. * Obyvatelia Vianočného ostrova v tom čase o pokusoch s atómovými a vodíkovými bombami netušili. * Názov Kiritimati je odvodený z miestnej výslovnosti pôvodného anglického mena ''Christmas''. * Osobitosťou domorodej reči je chýbajúca hláska „s“, ktorá sa píše [[Latinské písmo|latinkou]] po vzore francúzštiny, „ti“. == Galéria == <gallery> Súbor:Kiritimati - Christmas Island (14353995526).jpg| Pobrežná [[lagúna]] Súbor:Chistmas Island - Boy and a pig (14357851812).jpg| Chov [[Ošípaná|ošípaných]] na miestnej pláži Súbor:OperationGrappleXmasIslandHbomb.jpg| Explózia vodíkovej bomby v roku [[1957]] Súbor:Great Frigatebird bird 2011.jpg|Profil fregatky pri lete </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Atoly Kiribati]] hbttfgikh0c9n7ap3ye7qeo2b79t0bq 0 132326 8218850 7592241 2026-05-24T09:33:51Z Akul59 168826 +[[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]]; +[[Kategória:Divina (obec)]]; +[[Kategória:Divinka]] pomocou použitia HotCat 8218850 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Divina | Štát = Slovensko | Dĺžka toku = 9,5 | Plocha povodia = 22 | Rád toku = III. | Povodie = [[Povodie Váhu|Váh]] | Prameň = [[Javorníky]], [[Kazícka Kýčera]] | Ústie = [[Hričov (vodná nádrž)|Vodné dielo Hričov]], [[Divinka]] | Hydrologické poradie = 4-21-07-002 | Číslo recipienta = 4-21-07-4197 }} '''Divina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je potok na [[Horné Považie|Hornom Považí]], v severozápadnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]]. Je to pravostranný prítok [[Váh]]u, meria 9,5 km a je tokom III. rádu. == Prameň == Pramení v [[Javorníky|Javorníkoch]] na južnom svahu [[Kazícka Kýčera|Kazíckej Kýčery]] (910,4 m n. m.) v nadmorskej výške cca 780 m n. m. == Smer toku == Od prameňa tečie sprvu na krátkom úseku na juhovýchod, potom pokračuje k osade Hucerovci severojužným smerom. Na hornom konci obce [[Divina (obec)|Divina]] tečie juhojuhovýchodným smerom, ďalej sa postupne stáča a k ústiu pokračuje severojužným smerom. == Geomorfologické celky == *[[Javorníky]], podcelky: **[[Vysoké Javorníky]], časť [[Rakovská hornatina]] **[[Nízke Javorníky]], časť [[Rovnianska vrchovina]] == Prítoky == *pravostranné: prítok z juhojuhozápadného svahu Čierťaže (856,8 m n. m.), [[Lúcky potok]] *ľavostranné: krátky prítok zo západoseverozápadného svahu Ráztoky (865,5 m n. m.), prítok z južného svahu Ráztoky, prítok spod sedla pod Ráztokou, prítok prameniaci severne od Lopatovho vŕšku (522,5 m n. m.), prítok prameniaci západoseverozápadne od kóty 617,0 m, prítok zo severozápadného svahu Janušova (561,9 m n. m.), prítok zo západného svahu Janušova, prítok z juhozápadného svahu Závršia (608,8 m n. m.) a prítok zo severného svahu Hory (626,4 m n. m.) == Ústie == Divina sa vlieva do vodnej nádrže [[Vodné dielo Hričov|Hričov]] južne od obce [[Divinka]] v nadmorskej výške približne 320 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.69727&y=49.25056&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == *[[Divina (obec)|Divina]] a osady Parížovci, Papučíkovci, Hucerovci a Bál(i)ovci *[[Divinka]] == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]] [[Kategória:Divina (obec)]] [[Kategória:Divinka]] 9df3dg1472phtszp805d0uadfv60mds 0 132611 8218587 8111834 2026-05-23T15:57:18Z ~2026-30905-69 295780 /* Život a kariéra */ 8218587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Cyndi Lauper | Obrázok = Cyndi_australia_2011_2.png | Popis obrázku = Cyndi Lauper, 2011 | Rodné meno = Cynthia Ann Stephanie Lauper | Dátum narodenia = {{dnv|1953|6|22}} | Miesto narodenia = [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[herec|herečka]], | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[New Wave (hudba)|new wave]] | Roky pôsobenia = [[1977]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = [[spevák|spev]], [[gitara]], [[basová gitara]], [[perkusie]] | Súvisiace články = | Hudobný vydavateľ = [[Portrait Records|Portrait]] / [[Epic Records|Epic]]<small> (1982{{--}}1986)</small><br />[[Epic Records|Epic]]<small> (1987{{--}}1998)</small><br />[[Edel Music|Edel]]<small> (1999{{--}}2002)</small><br />[[Daylight Records|Daylight]] / [[Epic Records|Epic]]<small> (2003{{--}}súč.)</small> | Associated_acts = [[Blue Angel (band)|Blue Angel]] | Webstránka = [http://www.cyndilauper.com/intro.html www.cyndilauper.com] }} {{Bez zdroja}} '''Cynthia Ann Stephanie „Cyndi“ Lauperová''' (* [[22. jún]] [[1953]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká speváčka, skladateľka a herečka. Úspech mala hlavne v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] po vydaní albumu [https://www.discogs.com/master/28859-Cyndi-Lauper-Shes-So-Unusual ''She’s So Unusual''.] [https://www.discogs.com/artist/29718-Cyndi-Lauper Vydala 11 albumov, sedem kompilácií, jedno Extended Play, tri videoalbumy a viac ako 40 singlov], a od roku [[2008]] predala viac ako 60 miliónov platní po celom svete. == Život a kariéra == Dcéra Freda a Catrin Lauperovcov, Cyndi Lauperová sa narodila a vyrastala v Ozone Park v [[Katolícka cirkev|katolíckej]] rodine, vo štvrti Queens v New Yorku. Jej matka používa umelecké meno Catrin Dominique pre hudobné videá, v ktorých sa objavila. Jej otec je nemeckého a švajčiarskeho pôvodu, matka talianskeho a amerického (zo [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]). Má staršiu sestru Ellen a mladšieho brata Freda (prezývaného Butch). Ako dvanásťročná sa naučila hrať na [[Akustická gitara|akustickej gitare]], ktorú jej dala sestra, a začala písať vlastné texty. Mala rada umenie a hudbu a snažila sa nájsť spôsoby, ako vyjadriť samu seba. Už v ranom veku si začala farbiť vlasy rôznymi farbami. Bola prijatá na špeciálnu školu pre študentov s talentom pre výtvarné umenie a vo veku sedemnástich rokov odišla z domova umenie študovať. == Hudobná kariéra == Stala sa zakladajúcou členkou skupiny [https://www.cyndilaupersite.com/discography/ Blue Angel], ktorej debutový album vydala nahrávacia spoločnosť [[Polydor Records|Polydor]] v roku [[1980]]. Platňa nemala úspech, speváčka vyhlásila úpadok a skupina sa rozpadla. V roku [[1983]] podpísala zmluvu s nahrávacou spoločnosťou Portrait Rec., ktorá jej vydala prvý sólový album ''[[She’s So Unusual]]''. Ten bol veľmi úspešný, získal niekoľko platinových a zlatých platní v rôznych krajinách. Tým sa začala Lauperovej stabilná profesionálna spevácka kariéra. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1983 – ''[[She's So Unusual]]'' * 1986 – ''[[True Colors]]'' * 1989 – ''[[A Night to Remember (album)|A Night to Remember]]'' * 1993 – ''[[Hat Full of Stars]]'' * 1996 – ''[[Sisters of Avalon]]'' * 1998 – ''[[Merry Christmas…Have a Nice Life]]'' * 2003 – ''[[At Last (Cyndi Lauper album)|At Last]]'' * 2003 – ''[[Shine (Cyndi Lauper album)|Shine]]'' (iba v Japonsku) * 2005 – ''[[The Body Acoustic]]'' * 2008 – ''[[Savoir Faire]]'' * 2010 – ''[[Memphis Blues]]'' === Ostatné albumy === * 1989 – ''[[The Best Remixes]]'' * 1994 – ''[[Twelve Deadly Cyns…and Then Some]]'' * 1996 – ''[[Wanna Have Fun]]'' * 2001 – ''[[Shine (Cyndi Lauper album)|Shine]]'' (EP) * 2003 – ''[[The Essential Cyndi Lauper]]'' * 2003 – ''[[The Great Cyndi Lauper]]'' (3 CD, najväčšie hity) * 2005 – ''[[Hey Now! (Remixes & Rarities)]]'' * 2006 – ''[[Cyndi Lauper: Collections]]'' (A ''Legacy Records/SONYBMG'' 10 track Compilation) == Turné == * 1984{{--}}1985: The Fun Tour * 1986{{--}}1987: True Colors World Tour * 1989: A Night to Remember World Tour * 1993{{--}}1994: Hat Full of Stars Tour * 1994{{--}}1995: Twelve Deadly Cyns World Tour * 1996{{--}}1997: Sisters of Avalon Tour * 1997: Wildest Dreams Tour (North America Leg) (pre [[Tina Turner]]) * 1999: Do You Believe? Tour (pre Cher) * 2001: The Shine Tour * 2002: Living Proof: The Farewell Tour (supporting Cher) * 2003{{--}}2004: The At Last World Tour * 2005{{--}}2006: The Body Acoustic Tour * 2007: True Colors Tour * 2008: Australian Tour * 2008: True Colors Tour * 2008: Bring Ya To The Brink World Tour * 2009: Girls Night Out! * 2010{{--}}2011: Memphis Blues Tour == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cyndi Lauper}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepšiu hosťujúcu herečku vo vedľajšej úlohe (komediálny seriál)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauperová, Cyndi}} [[Kategória:Cyndi Lauperová| ]] [[Kategória:Osobnosti z Queens]] [[Kategória:Popové speváčky USA]] [[Kategória:Rockové speváčky USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] ot3c55u7uvlcwh4437k4ghj0ot0w1nx 0 133317 8218505 8071087 2026-05-23T12:56:16Z Auto-épreuve 128612 8218505 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Cesnak | Portrét = | Popis = slovenský maliar a ilustrátor | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia|1936|2|6}} | Miesto narodenia = [[Bacúch]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2021|11|6|1936|2|6}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = Umenie }} '''Jozef Cesnak''' (* [[6. február]] [[1936]], [[Bacúch]] – † [[6. november]] [[2021]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] a [[ilustrátor]]. == Životopis == Po maturite na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave ([[1956]]), absolvoval [[1963]] Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave pod vedením Vincenta Hložníka. Venoval sa voľnej grafike a ilustrátorskej tvorbe. == Ilustračná tvorba == *Vŕby nad Arykom (I. Efendijev, Mladé letá 1962) *Detvan (A. Sládkovič, Slovenské Vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963) *Honba za čarokrásnym vtáčikom (F. Fühmann, Mladé letá 1964) *Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (Ľ. Zúbek, Mladé letá 1965) *Biely pudlík (A. I. Kuprin, Mladé letá 1966) *Dnu i vonku (J. Pavlovič, Mladé letá 1967) *Dobrodružstvo v tichej ulici (D. Vežinov, Mladé letá 1968) *Medvieďa zo Studenej doliny (D. Štubňa – Z. Mostský, Mladé letá 1970) *Podtatranské povesti (Š. Rysuľa, Mladé letá 1971) *Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada šepkajúcej múmie (R. Arthur, Mladé letá 1971) *Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada zajakavého papagája (R. Arthur, Mladé letá 1971) *Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada zeleného strašidla (R. Arthur, Mladé letá 1971) *Vajce a ja (B. Mac Donald, Mladé letá 1971) *Stroskotaci na Koralovom ostrove (F. Marryat, Mladé letá 1972) *Monika (E. Čepčeková, Mlad. let. 1973) *Milión krokov domov (J. Repko, Mladé letá 1973) *3x Alfred Hitchock a traja pátrači (R. Arthur, Mladé letá 1974) *Nezabudni, Monika (E. Čepčeková, Mladé letá 1974) *Martin, vydrž! (J. Štiavnický, Východoslovenské vydavateľstvo 1974) *Štyria tankisti a pes (J. Przymanowski, Mladé letá 1975) *Príhody od Hrona (D. Štubňa-Z.mostský, Mladé letá 1975) *Vyšetrovanie sa skončilo (V. Diavatov, Mladé letá 1976) *Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada miznúceho pokladu (R. Arthur, Mladé letá 1977) *Striga z džungle (A. Tutuola, Mladé letá 1978) *Posledná trúska vojna (Č. Aladžov, Mladé letá 1978) *Derzu Uzala (V. K. Arseniev, Mladé letá 1980) *Tisíc vymeškaných hodín (J. Beňo, Mladé letá 1980) *Tranzistorová hlava (H.Ožogowska, Mladé letá 1980) *Láska padá do Hrona (I. Gallo, Mladé letá 1983) *Husári na kravách (L. Kuchta, Mladé letá 1983) *Starček v kockovaných nohaviciach (I. Piovarov, Mladé letá 1984) *Jeleň kráľovnej víl (M. Húževka, Osveta 1984) *Posliedky (L. Kuchta, Mladé letá 1985) *Heľpianska bosorka (F. Kreutz, Osveta 1985) *Bumi (F. Wolf, Východoslovenské vydavateľstvo 1985) *Slovensko v dobách stredovekých (M. Kučera, Mladé letá 1985) *Ako som sa stal mudrcom (R. Sloboda, Mladé letá 1987) *Synovia Veľkej medvedice (L. Welskopová-Henrichová, Východoslovenské vydavateľstvo 1987, Oriens 1994) *Monikine cesty (E. Čepčekov, Osveta 1987) *Darebáčik (S. North, Mladé letá 1987) *Zánik jaguárích bojovníkov (W. Meinck, Východoslovenské vydavateľstvo 1988) *Lesné domčeky a iné rozprávky – nerozprávky (V. Bianki, Mladé letá 1989) *Tisícnásobný dukát (V. Ferko, Mlad. let. 1989) *Staré povesti slovenské (M. Ferko, Mladé letá 1990) *Chata v Jazernej kotline (J. Foglar, Gemini 1991) *Misionár v Japonsku (P. Arrupe, Spolok sv. Vojtecha 1992) *Školák Kajo Mařík (F. H.j, Spolok sv. Vojtecha 1993) *Nové povesti slovenské (M. Ferko, Mladé letá 1994) *Cisárova pomsta (P. Fleischacker, Osveta 1995) *Dávne povesti o slovenských hradoch (A. Medňanský, Mladé letá 1995) *Kajo Mařík vstupuje do života (F. Háj, Spolok sv. Vojtecha 1996) *Dunajské povesti (M. Ďuríčková, Mladé letá 1996) *Záhorácke povesti (Š. Moravčík, Mladé letá 1998) *Ríša čierneho peria (M. H.ževka, Ametyst 1999) *Rozprávková studnička (H. Zelinová, Regent 1999) *Princezná z paneláka (D. Dragulová-Faktorová, Daxe 2002) *Slovenské povesti (J. Horák, Mladé letá 2002) *Bratislavské povesti (M. Ďuríčková, SPN – Mladé letá 2004) *Prečo myšky pištia z výšky (X. Faktorov., Daxe 2007) *Rozprávky pre Zuzanky (D. Ravlukov, Book & Book 2007) *Trenčianske povesti (M. Húževka, Ametyst 2010) *Kráľovská koruna (Z. Šinkovicová, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2012) *Lovci mamutov a tí druhí (P. Dvořák, Vydavateľstvo Rak) ==Ocenenie== * Cena Víta Nejedlého ([[1985]]) * Cena Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu * Identifikačný kód Slovenska ([[2020]]) == Literatúra == * Výstrižkový fond == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cesnak, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Osobnosti z Bacúcha]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] anrzx17flpdrbxteibqa36dvnowymir 0 133978 8218924 8175401 2026-05-24T11:38:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218924 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Hudec | Rodné meno = | Portrét = Hugyecz László.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = [[slovensko|slovenský]] [[architekt]] | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Kuo-ťi fan-tien|Park Hotel]], Šanghaj, 1934 | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = | Dátum narodenia = [[8. január]] [[1893]] | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1958|10|26|1893|1|8}} | Miesto úmrtia = [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]], [[Spojené štáty|USA]] | Alma mater = <!-- univerzita --> | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Ladislav Eduard Hudec''' (* [[8. január]] [[1893]], [[Banská Bystrica]] – † [[26. október]] [[1958]], [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]]) bol zo [[Slovensko|Slovenska]] pochádzajúci [[architekt]], ktorý pôsobil v [[Čína|Číne]] a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{beliana|6|Hudec, Ladislav|277}}</ref> == Životopis == Narodil sa do evanjelickej rodiny v dome č. 408 podľa vtedajšieho číslovania, ako prvorodený. Jeho otec bol [[Juraj Hudec]] a matka Pavlína rod. Škultétyová. Pokrstený bol až po 20 dňoch, pričom krstným otcom mu bol matkin brat Eduard Škultéty, po ktorom dostal druhé krstné meno (L. E. Hudec). Krstnou matkou mu bola Karolína Jahoda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1910; pal:/MM9.3.1/TH-1951-23416-22993-68 — FamilySearch.org (riadok 30) | url = https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23416-22993-68?cc=1554443&wc=MPXB-7M6:107654101,107653602,107669801,107761901 | vydavateľ = familysearch.org | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en}}</ref> Hudecovci boli široko rozvetveným rodom mlynárov, korí pôsobili v okolí Banskej Bystrice po mnoho generácií. Šiesti praotcovia L. E. Hudeca boli mlynármi. V 19. storočí ubúdalo vodných mlynov, a preto sa jeho otec dal na inú profesijnú dráhu a stal sa staviteľom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ladislav Hudec | url = https://lehudec.org/ | vydavateľ = Ladislav Hudec | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = en}}</ref> Základy staviteľstva získal u otca Juraja, ktorý bol významným staviteľom mesta, kresliť ho učil [[Dominik Skutecký]],<ref name="BLS">HUDEC, Ladislav. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = III G{{--}}H | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2007 | isbn = 978-80-89023-96-7 | počet strán = 739 | strany = 682 }}</ref> [[1911]]{{--}}[[1914]] študoval na technike v [[Budapešť|Budapešti]], získal [[titul]] [[Inžinier architekt|Ing. arch]]. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] ako [[dôstojník]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej]] armády bojoval na [[Východný front (prvá svetová vojna)|ruskom fronte]], [[1916]] padol do zajatia, ušiel do [[Čína|Číny]], a 26. októbra 1918<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyarország Főkonzulátusa Sanghaj | url = https://shanghai.mfa.gov.hu/page/hudec-laszlo | vydavateľ = shanghai.mfa.gov.hu | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = hu | url archívu = https://web.archive.org/web/20250701093517/https://shanghai.mfa.gov.hu/page/hudec-laszlo | dátum archivácie = 2025-07-01 }}</ref> prišiel do [[Šanghaj]][[Šanghaj|a]], kde sa usadil. Čoskoro našiel prácu v americkej architektonickej firme ''Rowling A. Curry'' a potom v rokoch [[1925]]{{--}}1945 viedol vlastný ateliér<ref name="BLS"/> ''L.E. Hudec''. Tu tvoril a má zrealizovaných viacero významných stavieb. V roku 1922 sa oženil. Jeho manželkou bola ''Gizela Meyerová'' (dcéra zámožného bankára). Z manželstva sa mu narodili tri deti (Martin, Theodore a Alessa), s ktorými sa v roku 1930 presťahovali do domu na Columbia Road 57 (dnes Panyu Road 129), ktorý sám navrhol.<ref name=":2" /> Jeho najproduktívnejšie obdobie ako nezávislého umelca trvalo do roku 1937. V jeho ateliéri pracoval aj [[Vojtech Holesch]].<ref name="BLS" /> Hudec pôvodne nechcel zostať v Číne. Chcel len zarobiť dostatok peňazí na návrat domov. Avšak okolo roku 1920 jeho rodina prakticky prišla o všetko a zomrel aj jeho otec. Rodina sa presťahovala do Budapešti. Hudec sa vrátil domov v roku 1921, ale čoskoro si uvedomil, že bude musieť finančne zabezpečiť svoju predtým bohatú rodinu. Preto sa vrátil do Číny a po zvyšok života živil svojich príbuzných.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hugyecz László - A Turulmadár nyomán | url = https://turul.info/napok/hugyec | vydavateľ = turul.info | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> V rokoch 1925 až 1941 navrhol pre mesto Šanghaj viac ako 37 <!-- 37 obsahuje shanhghajská príručka, maďarské píšu o 60 alebo 100 budovách, z ktorých 25 majú štatút pamiatky -->významných budov, z ktorých väčšina stojí a funguje dodnes ([[Ladislav Hudec (architekt)#Diela|Pozri ďalšiu časť článku Diela]]). Napríklad 22-podlažná výšková budova bankového koncernu postavená v roku 1934 slúžiaca ako medzinárodný [[Kuo-ťi fan-tien|Park Hotel]], bola až do roku 1966 najvyššou budovou Číny a do roku 1983 najvyššou budovou v Šaghaji, sa stala symbolom mesta podobne ako Grand Theatre, nemocnicu Hospital, kostol Santa Monica a i., 6 – 9 podlažné obytné nájomné domy v koloniálnom štýle s prvkami čínskej [[Eklekticizmus (filozofia)|eklektiky]].<ref name="BLS" /> Absolvoval námornú cestu s [[Július Juraj Thurzo|Jurajom Thurzom]].[[Súbor:Banská Bystrica - Hrobka rodiny Hudecovcov -a.jpg|náhľad|Hrobka rodiny Hudecovcov v Banskej Bystrici]] V rokoch 1921 až 1941 Hudec aj jeho deti používali československé pasy. V roku 1938 sa Československo rozpadlo po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] a Hudec požiadal o maďarské občianstvo. V roku 1939 sa Hudec v sprievode manželky a dcéry vydal na dlhú dovolenku po Európe, potom cestovali do USA a Kanady, kde navštívil svojich synov, ktorí tam študovali na univerzite.<ref name=":2" /> V roku 1940<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Man who Built Shanghai | url = http://rekapigniczky.com/documentary/the-man-who-built-shanghai/ | vydavateľ = Réka Pigniczky | dátum vydania = 2016-12-06 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | priezvisko = rekapigniczky}}</ref> alebo 1941 získal maďarský pas a stal sa honorárnym konzulom Maďarska v Šanghaji.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO IS L.E.HUDEC : LADISLAV HUDEC - THE MAN WHO CHANGED SHANGHAI | url = http://www.ladislavhudec.eu/index.php?main_page=index&cPath=67 | vydavateľ = www.ladislavhudec.eu | dátum prístupu = 2025-06-30}}</ref> Pomáhal mnohým, vrátane Židov. Taktiež poslal domov peniaze svojej sestre na kúpu rodinného panstva.<!-- doslova z tutula (žiadna iná zmienka o dedine Szirák): Osud panstva, ktoré si založil v Sziráku, bol už na jeseň 1944, keď prišiel front a všetko sa zvrtlo, dobre stanovený. --><ref name=":3" /> a pozval k sebe svojich dvoch mladších súrodencov, Magdu a Géjzu (nar. 1907<ref name=":1" />). 8. decembra 1941 japonské letectvo potopilo vojnové lode západných mocností v prístave Šanghaj a ich pozemné jednotky obsadili mesto a tým bol osud medzinárodných pracovných koncesií ukončený<ref name=":2" /> a Hudec nemohol pracovať.<ref name=":0" /> Po vojne, už v roku [[1945]] však v Čine vypukla [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianska vojna]]. Hudec sa presťahoval do [[Lugano|Lugana]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], odkiaľ podnikal študijné cesty po [[Taliansko|Taliansku]] a [[Grécko|Grécku]], pracoval aj ako poradca pri úprave okolia [[Vatikán]]u. Podieľal sa na výskume a archeologických vykopávkach [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] vo Vatikáne. Od roku [[1947]] / [[1948]] Hudec a jeho rodina zvolili emigráciu v [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name=":0" /><ref name=":3" /> 25. júna 1948 sa on, jeho manželka a dcéra dostali do [[New York (mesto)|New Yorku]] po tom, čo získali v USA politický azyl.<ref name=":4" /> Aj v USA chcel pôsobiť ako architekt avšak na získanie povolenia by musel absolvovať skúšky, na čo sa vzhľadom na vek už neodhodlal. Hudec strávil posledné roky svojho aktívneho života v Berkeley, kde vyučoval a skúmal ranokresťanskú filozofiu a kultúru na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite v Berkeley]]. Zomrel na infarkt vo veku 65 rokov <!-- podľa tohto zdroja už 14. júna 1958 a nie v oktobri -->v Kalifornii v USA. Na jeho výslovné želanie boli jeho pozostatky neskôr premiestnené do Banskej Bystrice.<ref name=":0" /> Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky v roku [[1970]]. [[28. marec|28. marca]] [[2019]] bola architektovi otvorená stála expozícia v Späthovej vile na [[Skuteckého ulica (Banská Bystrica)|Skuteckého ulici]] v Banskej Bystrici. Otvorenia sa zúčastnila ministerka kultúry [[Ľubica Laššáková]] a čínsky veľvyslanec na Slovensku Lin Lin.<ref name="bystricoviny-stala-expozicia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stála expozícia Ladislava a Juraja Hudecovcov v Banskej Bystrici | url = https://www.bystricoviny.sk/vystava-2/stala-expozicia-ladislava-juraja-hudecovcov-banskej-bystrici/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2019-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190331092936/https://www.bystricoviny.sk/vystava-2/stala-expozicia-ladislava-juraja-hudecovcov-banskej-bystrici/ | dátum archivácie = 2019-03-31 }}</ref> Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca bolo založené v roku 2012 v Banskej Bystrici a okrem architektúry sa venuje aj rodine Hudeca. 8. januára 2012 bola odhalená pamätná tabuľa, na rodnom dome architekta, na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici.<ref name=":1" /> == Národnosť == Jeho otec Juraj si písal meno ako György Hugyecz a bol významným podnikateľom nielen v Bystrici.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Architekt, ktorý utiekol do Šanghaja | url = https://cestovanie.sme.sk/c/5101217/architekt-ktory-utiekol-do-sanghaja.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = sk | meno = Zuzana | priezvisko = Uličianska}}</ref> Pracoval v [[Budapešť|Budapešti]], o. i. aj na projektovaní [[Budapeštianske metro|tamojšieho metra]] a potom založil s [[Ľudovít Rosenauer|Ľ. Rosenauerom]] veľký stavebný podnik. Jeho matka Pavla Škultétyová pochádzala zo zemianskeho rodu Škultétyovcov z [[Veľký Krtíš|Dolnej Lehoty]], kde sa narodil jej otec Eduard Miloslav Škultéty ale aj jeho brat [[August Horislav Škultéty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobnosti | url = https://www.velky-krtis.sk/osobnosti.phtml?id3=12029 | vydavateľ = www.velky-krtis.sk | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> Aj jej otec, otcov brat, starý otec a aj ďalší z rodiny boli evanjelickými kňazmi, funkcionármi.<ref name=":1" /> Je pravda, že jej otec vedel aj po maďarsky. Zo zápisu ev. cirkevného zboru vyplýva, že keď v roku 1861 zjednotil maďarský a nemecký cirkevný zbor bol jedným z dvoch dočasne poverených aby kázal aj v maďarčine<!-- 9) A aby maďarské služby Božie neutrpeli ani najmenšiu zaostalosť alebo oklieštenosť, mal by byť spoločný sirkevný zbor povinný - do času, kým sa nenájde kňaz dokonale ovládajúci oba jazyky nájsť dočasného náhradníka alebo kaplána, ktorý dokonale ovláda maďarský jazyk. Zatiaľ sa o to budú starať Eduard Škultéty alebo Ján Čink **. V BA sa r. 1842 v zápisnici Ústavu podpísal s prídomkom „Novohradčan z Veľkého Krtíša“. Pokúšal sa o dramatickú tvorbu, napísal činohru Jánošík. --> avšak bol aktívny v Slovenskom ústave a v Levoči sa zapájal do činnosti Jednoty mládeže slovenskej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škultéty - Slovák veľkého srdca a veľkých činov | url = https://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/archiv-historia/770-kultety-slovak-vekeho-srdca-a-vekch-inov | vydavateľ = www.oslovma.hu | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostoly Slovenska | url = https://kostolyslovenska.sk/detail/4872100921261105 | vydavateľ = kostolyslovenska.sk | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> Maďarská historiografia si prisvojila Hudeca, pretože veľká časť jeho rodiny sa presťahovala do Maďarska po roku 1920, kde spravuje jeho pozostalosť. Medzi rokmi 1910 a 1958 zozbierali množstvo fotografií jeho dokončených diel, jeho ciest a iných dokumentov, ktoré s výnimkou ôsmich rokov (1922 – 1930) zostali takmer výlučne v Maďarsku, v majetku rodiny. Z nich potom možno zostaviť "život Lászlóa Hugyecza".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Besztercebányától Sanghajig. Hugyecz László építész (1893-1958) életpályája {{!}} epiteszet.hudecproject.com | url = http://www.epiteszet.hudecproject.com/hu/essays/besztercebanyatol-sanghajig-hugyecz-laszlo-epitesz-1893-1958-eletpalyaja | vydavateľ = www.epiteszet.hudecproject.com | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = hu | url archívu = https://web.archive.org/web/20120309112849/http://www.epiteszet.hudecproject.com/hu/essays/besztercebanyatol-sanghajig-hugyecz-laszlo-epitesz-1893-1958-eletpalyaja | dátum archivácie = 2012-03-09 }}</ref> Hudec hovoril v Bystrici troma jazykmi a pre niektorých sa zdá paradoxné že povedal že nevie či je Maďar alebo Slovák<!-- Júlia CSEJDY mu dáva priamo do úst (okrem iného, že matka je maďarka): „Či som Maďar alebo Tot, neviem, ani sa to nesnažím zistiť, nemôžem sa rozrezať tak, ako rozrezali moju vlasť, vždy zostanem tým, čím som bol. V starom Szentistvánskom Uhorsku sa ma nikto nepýtal, či som Tot alebo Maďar? Miloval som oboch, pretože moja matka bola Maďarka, môj otec bol totského pôvodu a ja som bol oboje.“ 2. neskôr sa naučil ďalšie jazyky ale nie čínsky --> a v zahraničí vrátil k menu "Hudec", a to nielen v názve svojej firmy L. E. Hudec.<ref name=":5" /> == Diela == === Slovensko === * Kúpeľná kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo [[Vyhne|Vyhniach]], 1914<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhne – Kaplnka Panny Márie kráľovnej anjelov (Kúpeľná kaplnka) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vyhne-kaplnka-panny-marie-kralovnej-anjelov-kupelna-kaplnka | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teliščáková | meno = Dagmar | autor = | odkaz na autora = | titul = Pečať slávneho architekta Ladislava Hudeca vo Vyhniach | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/ostatne/clanok/324942-pecat-slavneho-architekta-ladislava-hudeca-vo-vyhniach/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-28 | dátum prístupu = 2024-01-23}}</ref> * Hasičská zbrojnica v [[Kremnica|Kremnici]] (bývalá, projekt z roku 1913 bol zrealizovaný 1914 a objavený až v roku 2025) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Architekt prvého mrakodrapu v Šanghaji navrhol aj budovu v Kremnici | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dX1EC2L/architekt-ktory-zmenil-tvar-sanghaja-navrhol-ako-student-stavbu-pre-kremnicu-objavu-pomohla-nahoda/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-06-29 | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková | meno = Kveta | titul = Nový výskum: Z nenápadnej budovy historický klenot ( + FOTO) | url = https://www.kremnica.sk/oznamy/novy-vyskum--z--nenapadnej-budovy-historicky-klenot-foto-.html | dátum prístupu = 2025/06/30 | vydavateľ = Mesto Kremnica}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štátny archív v Banskej Bystrici - pracovisko Archív Kremnica. Fond Magistrát mesta Kremnice, oddelenie VIII., rok 1905, číslo spisu 54. Zverejnené so súhlasom Štátneho archívu v Banskej Bystrici - pracovisko Archív Kremnica | url = https://www.kremnica.sk/download_file_f.php?id=2224567 | dátum prístupu = 2025/06/30}}</ref> === Šanghaj === * [[Kuo-ťi fan-tien|Park Hotel]], Shanghai, 1934 * American Club * Auditorium for Italian O.N.D. Club * Aurora University (viacero budov) * Avenue Apartment * Burlington Apartment House * Catholic Country Church * Chapei Electricity & Waterworks Building * Chapei (Zhabei) Power Station * Chiao-Tung University Engineering Bldg * China Baptist Building, offices * China Baptist Publication Society * China United Apartments * Christian Literature Society * Country Hospital * Hubertus Court Apartments – teraz Dahua Hotel * Estrella and other apartment houses on Avenue Joffre * Garage of Park Hotel * German Club * German Church * Grand Theatre * House for D.V. Woo (Wu Tongwen) * House of Chen (Rose) Dingzhen (Shanghai Writers' Association) * House of F. Hoehnke * House of Hudec, 17 Lucerne Rd * House of Hudec, 57 Columbia Rd. * House of V. Meyer * Houses on Columbia Circle (Xinhua Lu) * Lafayette Cinema * Lafayette Theatre (?) * Liberty Apartments * Margaret Williams Hospital * McTyeire School * Moore Memorial Church (Mù'en Táng) * Normandie apartments * Park Hotel (Joint Savings Society Building) * Paulun Hospital * Škola – Aurora College for Women * Škola – Laboratory for German School * Shanghai Leather Factory * The Joint Savings Society building on Sichuan Rd. * The Mansion (Terrace House) * Union Brewery == Galéria == <gallery> Súbor:Shanghai Park Hotel 2007.jpg|[[Kuo-ťi fan-tien|Park Hotel]] v Šanghaji Súbor:Hudec ház.png|Hudecova vila na 57 Columbia Rd. v Šanghaji Súbor:Kúpeľná kaplnka Vyhne - panoramio - Michal Jakubský (45).jpg|Kúpeľná kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo [[Vyhne|Vyhniach]] Súbor:Hugyecz család - Besztercebánya.png|Rodina Hudecová v roku 1903; fotené vo fotoateliéri [[Oto Lechnitzky|Ota Lechnitzkého]] v Banskej Bystrici Súbor:Hugyecz László - a magyar hadsereg önkéntese.jpg|Hudec ako vojak, 1916 Súbor:Hugyecz László - 1934 körül.png|Hudec, 1934 Súbor:Műegyetemisták csoportképe, 1912.jpg|Na fakulte architektúry, 1912 Budapešť </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HUDEC, Ladislav. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = II. E{{--}}J | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1987 | počet strán = 592 | strany = 428{{--}}429 }} * KABOŠ, Ladislav; KABOŠOVÁ, Svatava Maria. ''Ladislav Hudec: otec ázijských mrakodrapov''. Vydavateľstvo Media Film, s.r.o, 2014. (Prvé vydanie.) [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-971876-0-6|ISBN 978-80-971876-0-6]]. == Filmy == * Zmenil tvár Šanghaja (The man who changed Shanghai) dokumentárny film, režisér Ladislav Kaboš (Media Films), originálna verzia: angličtina, titulkové verzie: slovenčina, čínština, 2010 o ňom 52´ alebo 68´, [http://www.ladislavhudec.eu/index.php?main_page=index&cPath=65&language=SK online dostupný 3' trailer na ladislavhudec.eu] * [http://www.ladislavhudec.eu/films/architect.wmv Hudecov 16 mm ČB nemý film] (na stránkach www.ladislavhudec.eu) * [http://rekapigniczky.com/documentary/the-man-who-built-shanghai/ The man who built Shanghai], document Réka Pigniczky, 26 min. 2011, (anglicky, maďarsky) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.hudecproject.com/en-gb Hudec Heritage Project] (anglicky, maďarsky) * [https://lehudec.org/ Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca] (len slovensky) * [https://lehudec.org/index.php/expozicia Stála expozícia Ladislava Hudca] * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23416-22993-68?cc=1554443&wc=MPXB-7M6:107654101,107653602,107669801,107761901 Záznam o narodení a krste v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Banskej Bystrici, riadok č. 30 * [http://style.hnonline.sk/vikend-140/cinsky-sanghaj-postavil-slovak-354648 Čínsky Šanghaj postavil Slovák] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808045448/http://style.hnonline.sk/vikend-140/cinsky-sanghaj-postavil-slovak-354648 |date=2014-08-08 }} * {{OsudBB}} * [http://www.china.org.cn/english/2001/Sep/19723.htm Exhibit Highlights Shanghai Hotel and its Designer] * [http://www.ladislavhudec.eu/index.php?main_page=index&cPath=65&language=SK Ladislav Hudec] - muž čo zmenil Shanghai * [http://www.permon.eu/resources/Hudec2.pdf Životopis na stránke Bystrického Permonu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201126042926/http://www.permon.eu/resources/Hudec2.pdf |date=2020-11-26 }} * [https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/architekti/ladislav-hudec/ Ladislav Hudec: najvýznamnejší Slovák v Šanghaji] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220416162423/https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/architekti/ladislav-hudec/ |date=2022-04-16 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hudec, Ladislav}} [[Kategória:Ladislav Hudec| ]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Uhorskí architekti]] 5jfeir6wg3nz2e4g0rff7bw1zxvwzoj 0 133989 8218475 6473107 2026-05-23T12:03:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Husárik |Portrét = |Popis = slovenský choreograf, režisér a osvetový pracovník |Dátum narodenia = {{dn|1935|4|18}} |Miesto narodenia = [[Zvolenská Slatina]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{duv|2013|11|24|1935|4|18}} |Miesto úmrtia = Slovensko }} '''Ján Husárik''' (* [[18. apríl]] [[1935]], [[Zvolenská Slatina]]{{--}}† [[24. november]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za zakladateľom FS Urpín Jánom Husárikom | url = http://www.bystricoviny.sk/spravy/za-zakladatelom-fs-urpin-janom-husarikom/ | dátum vydania = 2013-11-27 | dátum prístupu = 2017-01-06 | vydavateľ = bystricoviny.sk | jazyk = po slovensky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170107170524/http://www.bystricoviny.sk/spravy/za-zakladatelom-fs-urpin-janom-husarikom/ | dátum archivácie = 2017-01-07 }}</ref> ) bol slovenský [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreograf]], [[režisér]] a osvetový pracovník. == Životopis == Absolvoval trojročné diaľkové školenie choreografov pri Osvetovom ústave v Bratislave. V rokoch [[1953]] – [[1954]] pôsobil v [[SĽUK]]-u, v roku [[1955]] v Krajskom dome pionierov a mládeže v Banskej Bystrici, v rokoch [[1956]] – [[1957]] vo VUS-e v Bratislave, v rokoch [[1958]] – [[1963]] v Krajskom dome osvety a v rokoch [[1964]] – [[1968]] v Závodnom klube [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] Slovenka. V rokoch [[1961]] – [[1971]] bol pracovníkom Stredoslovenského krajského národného výboru a od roku [[1972]] riaditeľom Okresného osvetového strediska v Banskej Bystrici. V roku [[1957]] stál pri zrode folklórneho súboru [[Urpín (folklórny súbor)|Urpín]] v Banskej Bystrici, pre ktorý vytvoril do 30 choreografií najmä z oblasti [[Podpoľanie|Podpoľania]] a [[Horehronie|Horehronia]]. Ako choreograf hosťoval vo folklórnych súboroch [[Čarnica (folklórny súbor)|Čarnica]] Košice a [[Zobor (folklórny súbor)|Zobor]] Nitra, v [[Banja Luka|Banje Luke]] a v [[Békešská Čaba|Békešskej Čabe]]. Pôsobil aj ako režisér programov folklórnych festivalov v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]] a v [[Heľpa|Heľpe]]. == Ocenenie == * Cena P.O. Hviezdoslava za rozvoj ZUČ a súboru Urpín a Poctu J. Fándlyho za rozvíjanie osvetovej práce. == Literatúra == * ''[[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Husárik, Ján}} [[Kategória:Slovenskí choreografi]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolenskej Slatiny]] r3typepo64p2pebimdmc6s5mndex96j 0 134350 8218680 7714246 2026-05-23T22:04:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218680 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Klára Kubičková | Rodné meno = Klára Kucserová | Popis osoby = slovenská historička architektúry | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1936|08|15}} | Miesto narodenia = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|11|25|1936|08|15}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = Architektúra | Portál3 = }} '''Klára Kubičková''' (rod. Kucserová;<ref name="uk-absolvent" /> * [[15. august]] [[1936]], [[Levice (Slovensko)|Levice]] – † [[25. november]] [[2022]])<ref name="archinfo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Klára Kubičková | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/dizajn-grafika-umenie/phdr-klara-kubickova-phd.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2015-04-27 | dátum prístupu = 2022-11-25}}</ref><ref name="archinfo-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = Kubičková | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Navždy nás opustila Klára Kubičková | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/architektura-vseobecne/navzdy-nas-opustila-klara-kubickova.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2022-11-25 | dátum prístupu = 2022-11-25}}</ref> bola slovenská historička architektúry. Pseudonym: KKK, kkk. == Životopis == V roku [[1953]]{{--}}[[1959]] absolvovala štúdium [[dejiny umenia|dejín umenia]] a [[estetika|estetiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte UK]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref name="uk-absolvent">Klára Kubičková. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Klara+Kubickova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-25 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221125203245/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Klara+Kubickova | dátum archivácie = 2022-11-25 }}</ref> a na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]] v Prahe. Doktorantské štúdium: externe na Oddelení životného prostredia Ústavu dejín umenia ČSAV v Prahe  v rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]], školiteľ  Ing. arch. [[Otakar Nový]]. Pôsobila v [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1960]]{{--}}[[1965]], [[1974]]{{--}}[[1977]]) ako odborná pracovníčka na [[Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici|Pedagogickej fakulte]] v Banskej Bystrici a ako odborná asistentka ([[1965]]{{--}}[[1971]]), Ďalej pôsobila v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici ako vedúca odborného oddelenia ([[1971]]{{--}}[[1974]]) a v SPTÚ v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka ([[1983]]{{--}}[[1987]]). V rokoch [[1987]]{{--}}[[1992]] pôsobila v [[Slovenská národná galéria|SNG]] v Bratislave najskôr ako zakladateľka a kurátorka architektonickej zbierky, od roku [[1990]] ako riaditeľka Galérie architektúry, úžitkového umenia a dizajnu [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]].<ref name="archinfo" /> Od roku [[1990]] bola predsedkyňou Rady galérií Slovenska. V roku [[1991]] bola spolu s Ing.arch [[Radomíra Sedláková|Radomírou Sedlákovou]] kurátorkou československej výstavy na 5. [[Bienále Benátky|bienále architektúry]] v [[Benátky|Benátkach]]. Od decembra 1989 bola členkou medzinárodnej organizácie [[DOCOMOMO]] (Dokumentácia a ochrana modernej architektúry), v rokoch [[1992]]{{--}}[[1998]] pôsobila v tejto organizácii ako predsedkyňa Slovak Working Party DOCOMOMO,<ref name="archinfo" /> v rámci ktorej okrem prezentovania slovenskej architektúry vo svete koordinovala a spoluorganizovala 4. medzinárodnú konferenciu o architektúre na Slovensku ([[1996]]). Od roku [[1997]] žila v Banskej Bystrici a spracovávala dejiny architektúry mesta Banská Bystrica v [[20. storočie|20. storočí]] pre knižné vydanie. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriavala na teórie hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry. Bola autorkou mnohých umeleckohistorických výskumov historickej architektúry. Spracovala koncepcie a bola kurátorkou vyše 70-tich výstav na Slovensku a v zahraničí. Od roku [[1992]] bola členkou redakčnej rady časopisu Projekt-revue slovenskej architektúry. Autorka odborných monografií, odborných štúdií a článku predovšetkým v odborných časopisoch. Pripravila mnohé rozhlasové a televízne relácie. Je členkou Spolku architektov Slovenska, Slovenskej výtvarnej únie, Združenie historikov moderného umenia a i. V roku [[2012]] spoločne s architektom [[Igor Teplan|Igorom Teplanom]] založila Centrum architekta [[Ladislav Hudec (architekt)|Ladislava Eduarda Hudeca]] (C.A.L.E.H. n. o.)<ref name="archinfo" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Centrum architekta L. E. Hudeca (C.A.L.E.H. n.o.) | url = https://lehudec.org/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> a venovala sa aj prezentácii kultúrneho odkazu Hudecovho diela. == Ocenenia == Klára Kubičková získala viacero ocenení: * [[1991]]: Cena Mariána Várossa – výročná cena Asociácie teoretikov a kritikov výtvarného umenia za teoretickú a umeleckohistorickú činnosť v oblasti architektúry.<ref name="archinfo" /> * [[1997]]: Cena Spoločnosti maďarských výtvarných umelcov na Slovensku. * [[2001]]: Strieborná plaketa Slovenskej republiky pri príležitosti 65. narodenín.<ref name="archinfo" /> * [[2005]]: [[Cena profesora Martina Kusého]].<ref name="archinfo" /> * [[2010]]: Kvet umenia a kultúry – Cena Banskobystrického samosprávneho kraja. * [[2012]]: Cena primátora Banskej Bystrice za rok [[2011]].<ref name="archinfo" /> * [[2014]]: Cena Andreja Kmeťa – cena [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] udelená za celoživotnú činnosť v oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva.<ref name="archinfo" /> * [[2019]]: [[Cena Emila Belluša]] za celoživotné dielo v oblasti architektúry.<ref name="bystricoviny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historička architektúry Klára Kubičková dostala cenu Emila Belluša za celoživotné dielo | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/historicka-architektury-klara-kubickova-dostala-cenu-emila-bellusa-za-celozivotne-dielo/ | vydavateľ = Bystricoviny.sk | dátum vydania = 2019-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200103150114/https://www.bystricoviny.sk/spravy/historicka-architektury-klara-kubickova-dostala-cenu-emila-bellusa-za-celozivotne-dielo/ | dátum archivácie = 2020-01-03 }}</ref> * [[2020]]: [[Pribinov kríž]] II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vyznamenala 20 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-20-osobnosti/ | vydavateľ = Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky | dátum vydania = 2020-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Literatúra == * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku [[2001]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kubičková, Klára}} [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí historici umenia]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Architektonickí teoretici]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] r2lo8jfcu5y8k9fcfdvjgjbbe4ptgua 0 135336 8218618 8156183 2026-05-23T18:34:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218618 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karol (Sztraka, Carl) Straka |Portrét = |Popis = slovenský fotograf |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = |Miesto narodenia =[[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Karol Straka''' (Sztraka, Carl) (* [[Slovensko]]) bol [[fotograf]]. == Životopis == Portrétista a krajinár, jeden zo zakladateľov fotografie v Banskej Bystrici. Mal spoločný ateliér s [[Rudolf Würsching|R. Würsching]]om (od konca 50. rokov 19. stor.). Z ich ateliéru pochádza aj Pohľad na Banskú Bystricu ([[1860]]); fotografia je považovaná za najstaršiu známu fotografiu mesta. Pracoval aj samostatne; jeho fotografie sú v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. == Literatúra == * [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] == Externé odkazy == * [https://dvekrajiny.sng.sk/dielo/SVK:TMP.80 Prvá fotografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250516145229/https://dvekrajiny.sng.sk/dielo/SVK:TMP.80 |date=2025-05-16 }} Banskej Bystrice na stránke SNG. * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Straka, Karol}} [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí portrétni fotografi]] led6gfl1n1tzyhtadi131za477ibvff 0 135628 8218655 7713938 2026-05-23T20:06:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218655 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Kazimír Wachtler |Portrét = |Popis = [[tribún]] a [[mešťanosta]] [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[15. február]], [[1815]], [[Špania Dolina]] |Miesto narodenia =[[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Kazimír Bohumír Jozef Wachtler'''<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23416-1220-56?cc=1554443&wc=MPXB-SPF:107654301,107653602,111739601,111820201 Záznam o krste v matrike] farnosti Špania Dolina; v latinčine "Casimirus Gottefridus Josephus"</ref> (* [[15. február]] [[1815]], [[Špania Dolina]], [[Slovensko]] – † [[11. apríl]] [[1872]], [[Banská Bystrica]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23420-35669-62?cc=1554443&wc=MPXB-PTG:107654301,107653602,107669801,109643104 Záznam o úmrtí v matrike] farnosti Banská Bystrica; uvádzaný ako "consul meritissimus", t.j. najzaslúžilejší mešťanosta</ref>) bol [[tribún]] a [[mešťanosta]] [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] ([[1852]]-[[1860]], [[1871]]-[[1872]]). == Životopis == Významne sa podieľal na rozvoji školstva v Banskej Bystrici. Pôsobil ako správca [[ľudová škola|ľudovej školy]], v roku 1856 sa podieľal na založení banskobystrického učiteľského ústavu. Na jeho počesť mesto založilo nadáciu 400 zlatých, z ktorých úroky sa poskytovali ako podpora chudobným žiakom. Na riadení Banskej Bystrice sa zúčastňoval ako [[tribún]], neskôr bol mešťanostom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Špaňodolinskí rodáci a osobnosti dlhodobo pôsobiace na Španej Doline | url = http://www.spaniadolina.sk/stranky/78/historicke-forum/prispevky/spanodolinski-rodaci-a-osobnosti-dlhodobo-posobiace-na-spanej-doline | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.8.2012 | vydavateľ = obec Špania Dolina | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Patril k stúpencom maďarizácie.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko = Kmeť |meno = Miroslav |autor = |odkaz na autora = |spoluautori = |titul = Vplyv školstva na zmeny jazykových a národnostných pomerov vo vybraných regiónoch (Banská Bystrica a Békešská Čaba) v druhej polovici 19. storočia |periodikum = Historica - Revue pro historii a příbuzné vědy |odkaz na periodikum = |rok = 2005 |mesiac = december |ročník = |číslo = |strany = 153-160 |url = http://katedry.osu.cz/khi/historica/pdf/Historica12.pdf |issn = 1213-8452 |dátum prístupu = 2012-08-27 |url archívu = https://web.archive.org/web/20110903061633/http://katedry.osu.cz/khi/historica/pdf/Historica12.pdf |dátum archivácie = 2011-09-03 }}</ref> == Literatúra == * [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] * [[Príbehy z minulosti Banskej Bystrice]] == Zdroje == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Wachtler, Kazimír}} [[Kategória:Mešťanostovia]] dqbc6qx7p93y5wam7995mg9u6z00lxq 0 137204 8218813 5719031 2026-05-24T08:33:42Z ~2026-30819-30 295824 /* Referencie */ 8218813 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="toccolours" style="float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! style="width: 25em; background: #00B2EE; text-align: center; padding: 0.2em 1em;" | '''Účtové triedy''' |- | * 0. [[#0. Dlhodobý majetok|Dlhodobý majetok]] * 1. [[#1. Zásoby|Zásoby]] * 2. [[#2. Finančné účty|Finančné účty]] * 3. Zúčtovacie vzťahy * 4. Kapitálové účty a dlhodobé záväzky * 5. Náklady * 6. Výnosy * 7. Uzávierkové účty a podsúvahové účty * 8. Vnútropodnikové účtovníctvo * 9. Vnútropodnikové účtovníctvo |} '''Účtová osnova''' je zoznam všetkých syntetických [[účet (účtovníctvo)|účtov]] so záväzným číselným a slovným označením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže podnik (organizácia) v rámci svojho [[účtovníctvo|účtovníctva]] používať.<ref>Soukupová, Božena; Šlosárová, Anna; Baštincová, Anna: ''Účtovníctvo''. Bratislava: Iura Edition, 2004. 137 s.</ref> Účtová osnova môže byť uzavretým alebo otvoreným zoznamom syntetických účtov. V prípade otvoreného zoznamu, ho môže účtovná jednotka dopĺňať o potrebné účty. V takom prípade hovoríme o '''rámcovej účtovej osnove'''.<ref>Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtonvíctve v znení neskorších predpisov</ref> Finančné účtovníctvo riadi [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky]], ktoré vydáva rámcové účtové osnovy a podrobnosti o postupoch účtovania. Jednotlivé syntetické účty sa v rámcovej účtovej osnove delia do '''účtových tried''', triedy sa ďalej členia do '''účtových skupín''' a skupiny sa delia na jednotlivé [[účet|účty]]. Podstatou rozdelenia je [[desiatková sústava]]. Rámcová účtová osnova obsahuje desať tried po desať skupín a v každej skupine sa nachádza desať účtov. Učtovníctvo nieje naročné ak sa to clovek dokaze naucit . == Referencie == <references/> [[Kategória:Účtovníctvo]] morrr98k3hr2aika2o5lvsqsgol0jtv 8218857 8218813 2026-05-24T09:38:22Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218813|8218813]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-30819-30|~2026-30819-30]] ([[User talk:~2026-30819-30|diskusia]]) bola vrátená 8218857 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="toccolours" style="float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! style="width: 25em; background: #00B2EE; text-align: center; padding: 0.2em 1em;" | '''Účtové triedy''' |- | * 0. [[#0. Dlhodobý majetok|Dlhodobý majetok]] * 1. [[#1. Zásoby|Zásoby]] * 2. [[#2. Finančné účty|Finančné účty]] * 3. Zúčtovacie vzťahy * 4. Kapitálové účty a dlhodobé záväzky * 5. Náklady * 6. Výnosy * 7. Uzávierkové účty a podsúvahové účty * 8. Vnútropodnikové účtovníctvo * 9. Vnútropodnikové účtovníctvo |} '''Účtová osnova''' je zoznam všetkých syntetických [[účet (účtovníctvo)|účtov]] so záväzným číselným a slovným označením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže podnik (organizácia) v rámci svojho [[účtovníctvo|účtovníctva]] používať.<ref>Soukupová, Božena; Šlosárová, Anna; Baštincová, Anna: ''Účtovníctvo''. Bratislava: Iura Edition, 2004. 137 s.</ref> Účtová osnova môže byť uzavretým alebo otvoreným zoznamom syntetických účtov. V prípade otvoreného zoznamu, ho môže účtovná jednotka dopĺňať o potrebné účty. V takom prípade hovoríme o '''rámcovej účtovej osnove'''.<ref>Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtonvíctve v znení neskorších predpisov</ref> Finančné účtovníctvo riadi [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky]], ktoré vydáva rámcové účtové osnovy a podrobnosti o postupoch účtovania. Jednotlivé syntetické účty sa v rámcovej účtovej osnove delia do '''účtových tried''', triedy sa ďalej členia do '''účtových skupín''' a skupiny sa delia na jednotlivé [[účet|účty]]. Podstatou rozdelenia je [[desiatková sústava]]. Rámcová účtová osnova obsahuje desať tried po desať skupín a v každej skupine sa nachádza desať účtov. == Referencie == <references/> [[Kategória:Účtovníctvo]] 7qh6pic7kqp3owikrso6xy121qfw129 0 140948 8218821 8217390 2026-05-24T08:46:54Z Auto-épreuve 128612 8218821 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bergamo | native_name = | other_name = Bèrghem | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sunrise at Bergamo old town, Lombardy, Italy.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Bergamo.svg | symbol = Bergamo-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Bergamo (provincia)|Bergamo]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 42 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 9 | long_m = 4 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 39.6 <!-- *** Population *** --> | population = 120694 | population_date = 31. 12. 2010 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 24100 | area_code = 035 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Bergamo | website = [http://www.comune.bergamo.it/ comune.bergamo.it] }} '''Bergamo''' je [[Taliansko|talianske]] [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]], hlavné mesto [[Bergamo (provincia)|rovnomennej provincie]]. Leží asi 40 km severovýchodne od [[Miláno|Milána]] v predhorí [[Alpy|Alp]]. Má rozlohu {{km2|39.6}} a 120 694 obyvateľov. Mesto sa skladá z dvoch častí: ''Città alta'' (horné mesto), [[stredovek]]é mesto na vrchole kopca obklopené obrannými múrmi zo [[17. storočia]] a ''Città bassa'' (dolné mesto), založené začiatkom [[20. storočie|20. storočia]]. Obidve časti mesta sú spojené cestou. Najlepší a najpraktickejší spôsob, ako sa dostať do horného mesta, je použiť pozemnú lanovku, ktorá premáva celý týždeň. Medzinárodná doprava je zabezpečená letiskom [[Medzinárodné letisko Orio al Serio|Orio al Serio]]. V Bergame hráva svoje domáce zápasy tím talianskej [[Serie A]] [[Atalanta Bergamo]]. == Osobnosti == * [[Gaetano Donizetti]] (* [[1797]] – † [[1848]]), taliansky operný skladateľ * [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] (* [[1881]] - † [[1963]]), 261. pápež * [[Walter Bonatti]] (* [[1930]] - † [[2011]]), taliansky horolezec * [[Eddy Mazzoleni]] (* [[1973]]), taliansky cyklista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Čína}} [[Beng Bu]], [[Čína]] * {{flagicon|Argentina}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] * {{flagicon|Bolívia}} [[Cochabamba]], [[Bolívia]] * {{flagicon|USA}} [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]], [[Južná Karolína]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Bosna a Hercegovina}} [[Kakanj]], [[Bosna a Hercegovina]] * {{flagicon|France}} [[Mulhouse]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|USA}} [[Pueblo (Colorado)|Pueblo]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Rusko}} [[Tver]], [[Rusko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Bergamo}} == Externé odkazy == [http://www.comune.bergamo.it/ Oficiálna stránka] {{taliansky výhonok}} {{Provincia Bergamo}} [[Kategória:Sídla v provincii Bergamo]] [[Kategória:Mestá v provincii Bergamo]] [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] rgirw049ayx95odkw8swrf2okf67190 0 148416 8218830 8093384 2026-05-24T09:02:56Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 815 | obrazok = Tatra1021.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | produkcia = 1983 – 2025 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Tatra 148]], [[Tatra 813]] | nasledovnik = [[Tatra Phoenix]] | typ_karoserie = [[Nákladný automobil]] | usporiadanie = Tradičná koncepcia | motor = vznetový vzduchom chladený<br />V8, {{cm3|12668}} – 170/230/300 kW<br />V10, {{cm3|15825}} – 208 kW<br />V12, {{cm3|19001}} – 235/265 kW | prevodovka = 10+2 stupňová manuálna }} [[Obrázok:Tatra1011.jpg|thumb|Tatra 815 TERRNo1]] [[Obrázok:Tatra TerrNo1 8x8.jpg|thumb|Tatra TerrNo1 8x8 sklápač]] [[Obrázok:Tatra 815 4x4 Dakar 1992 (06).jpg|thumb|Tatra 815 4x4 použitá na [[Rallye Dakar]] 1992.]] '''Tatra T815''' je nákladný automobil s podvozkom 6x6, prípadne 4x4 alebo 8x8. Je určený na prevádzku v ťažkom [[Terén|teréne]]. Na trh bol uvedený v roku [[1983]]. Model T 815 koncepčne nadväzuje na predchádzajúce modely [[Tatra_148|Tatra T148]] a [[Tatra_813|Tatra T813]]. Jeho výroba bola ukončená vo februáry [[2025]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa špeciálne verzie T 815 vyrábali v závode Tatra [[Bánovce nad Bebravou]]. == Podvozok == Použitie chrbticového rámu je výsledok rozhodnutia inžinierov pod vedením vtedajšieho inžiniera [[Tatra, a. s.|Tatry]] – [[Hans_Ledwinka|Hansa Ledwinky]]. Prvýkrát sa tento typ rámu objavil v roku 1904 v britskom automobile Rover 8HP. V Tatre bol prvý krát použitý v roku 1923 osobnom automobile Tatra 11 a od tej doby ho Tatra, napriek zastaranosti, stále používa. Tento rám tvorí modulová konštrukcia z jednotlivých modulov: *riadená náprava *neriadená náprava *trubkové nosníky Jednotlivé moduly sú navrhnuté tak, aby sa z nich dal zložiť teoreticky akýkoľvek typ podvozku s niekoľkými riadenými nápravami. Práve vďaka tejto možnosti sa podstatne zvýšila spoľahlivosť a zameniteľnosť dielov a zjednodušila údržba a montáž. Tatra vo svojom programe ponúka podvozky typu 4x4, 6x6, 8x8 a 10x10. Nápravy sú tvorené väčšinou rozvodovou skriňou s uzamykateľným [[Diferenciál (automobil)|diferenciálom]] a nezávisle odpruženými polo osami. Ďalej sa podvozok doplňuje aj o medzi nápravové [[Diferenciál (automobil)|diferenciály]]. == Pohonná jednotka == Pohonná jednotka Tatry je tvorená [[Vzduchové_chladenie|vzduchom chladenými]] desať alebo dvanásť valcovými naftovými [[piestový spaľovací motor|motormi]] so zdvihovým objemom 15,8 l resp. 19,0 l s valcami uloženými do V a priamym vstrekom [[palivo|paliva]]. Pohon jedného sacieho a jedného výfukového ventilu na valec zaisťuje [[vačkový hriadeľ]] s rozvodom [[Rozvod OHV|OHV]]. [[Vzduchové chladenie]] ventilátorom je pre automobily [[Tatra, a. s.|Tatra]] rovnako charakteristické ako koncepcia [[Tatrovácka_koncepcia|chrbticového rámu]]. [[Vzduchové chladenie]] má výhodu v jednoduchšej konštrukcii [[piestový spaľovací motor|motora]], kedy sa nepoužíva rozvod chladiacej kvapaliny, vodného [[Čerpadlo|čerpadla]] a chladiča, a tým odpadajú aj problémy s prípadnou netesnosťou systému a zjednodušuje sa údržba. Nevýhodou je naopak vyššia hlučnosť, veľkosť motora a veľký výkon potrebný na chod ventilátorov. Tatra využíva i vodou chladené motory Cummins a Deutz s výkonmi 260 – 440 kW (350 – 590 koní) a najvýkonnejší MTU s objemom {{cm3|21930}} a výkonom 610 kW (820 koní). === Špecifikácie motorov === {| class="wikitable" |- | T3-928|| [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] || 12 667 cm³|| 170 kW / 2 200 min.|| 840 Nm / 1 400/min. |- | T3-929|| [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] || 15 825 cm³|| 208 kW / 2 200/min.|| 1 010 Nm / 1 400/min. |- | T3-930-30|| V12 || 19 001 cm³|| 235 kW / 2 200/min.|| 1 130 Nm / 1 400/min. |- | T3-930-53|| [[Dvanásťvalcový vidlicový motor|V12]] Turbo|| 19 001 cm³|| 265 kW / 2 200/min.|| 1 295 Nm / 1 400/min. |} {| class="wikitable" |- | T3B-928-50|| V8 Turbo || 12 667 cm³|| 230 kW / 1 800/min.|| 1 400 Nm / 1 200/min. |- | T3B-928-60|| V8 Turbo || 12 667 cm³|| 255 kW / 1 800/min.|| 1 570 Nm / 1 200/min. |- | T3B-928-70|| V8 Turbo || 12 667 cm³|| 300 kW / 1 800/min.|| 1 830 Nm / 1 200/min. |} == Prevodovka == Hnací točivý moment motora sa prenáša na hnacie hriadele jednotlivých kolies pomocou [[prevodovka|prevodovky]]. Hlavná [[prevodovka]] má päť rýchlostných stupňov na jazdu vpred a jeden na jazdu vzad. Prídavná (redukčná) prevodovka má dva rýchlostné stupne a celá sústava umožňuje zaradiť 10 stupňov vpred a 2 vzad. == Druhy prevedení == Asi najznámejšími nadstavbami sú [[sklápač]]e, jedno-stranné alebo troj-stranné označované ako S1 a S3. Ďalšie nadstavby sú: [[valník]], cisterna, [[Autožeriav|žeriav]], [[rýpadlo]], domiešavač [[betón|betónu]], pumpa na [[betón]], [[ťahač]] [[náves]]ov a mnoho ďalších špeciálnych nadstavieb vrátane verzií pre [[armáda|armádne]] účely. Do roku [[1991]] bolo vyrobených takmer 100 000 automobilov typu T815, čo je výsledok potvrdzujúci kvalitu a jedinečnosť tohto vozidla. == Tatra okolo sveta == {{Hlavný článok|Tatra okolo sveta}} Po zavedení výroby T815 vznikol v roku [[1984]] nápad uskutočniť [[Podpora (promotion)|propagačnú]] cestu, ktorá by zviditeľnila nový [[nákladný automobil]] Tatra. Autorom myšlienky bol Jiŕí Stöhr, ktorý sa v roku [[1968]] zúčastnil študentskej humanitárnej [[Expedícia Lambaréné|expedície Lambaréné]] s [[Tatra T138|Tatrou 138]]. Po 3-ročnej príprave sa na sériovej Tatre 815 GTC (Grand Tourist Caravan) [[Pohon 6 × 6|6 × 6]], vybavenej špeciálne upravenou nadstavbou, vydala expedícia v marci [[1987]] na cestu okolo sveta. Za 3 roky navštívila Európu, Áziu, Ameriku, Afriku aj Austráliu a prešla trasu takmer {{km|140000|m}}, územím takmer 70 štátov. '''Posádku tvorili<ref>[http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/26177-tatra-okolo-sveta-bola-najlepsou-reklamou/ PRAVDA: Tatra okolo sveta bola najlepšou reklamou]</ref>:''' * Jiří Stöhr – vedúci expedície a profesionálny kameraman * Stanislav Synek – tlmočník a zvukár * Petr Bárta – propagátor a filmový režisér (rovnako bývalý člen africkej expedície Lambaréné) * František Jeniš – pilot rogala a všestranne nadaný športovec * Dalibor Petr – vodič a servisný technik 1. polovice cesty * Karel Vlachař – vodič a servisný technik 2. polovice cesty '''Technické parametre Tatry 815 GTC:''' * [[Automobil]]: Tatra 815 VE 25 208 6×6.1 * [[Vznetový motor|Motor]]: vzduchom chladený [[Desaťvalcový vidlicový motor|10-valec]] T3–929–30 (s valcami do V/90°) * [[Zdvihový objem|Objem motora]]: {{cm3|15825}} * Výkon motora: 208 [[kW]]/283 k, krútiaci moment 1 010 Nm pri 1 400 ot./min. * Prevodovka: 10 + 2 * Maximálna rýchlosť: {{km|95|m}}/h * Spotreba paliva: 30 – 35 l/{{km|100|m}} * [[Hmotnosť]]: ** Pohotovostná: {{kg|19000}} ** Celková: {{kg|22000}} * [[Dĺžka]]: {{m|10|m}} * [[Šírka]]: {{m|2.5|m}} * [[Výška]]: {{m|3.85|m}} * [[Objem]] palivovej nádrže: 460 l (+ 80 l v kanistroch) == Nová éra == Po zmene režimu v roku [[1989]] sa situácia [[Tatra, a. s.|Tatry]] veľmi skomplikovala. Znížila sa výroba, pretože dovtedajší najväčší odberatelia predovšetkým z východných krajín znížili dopyt. Ďalším dôvodom úpadku bola privatizácia spoločnosti a nástup vrcholového [[Manažment|manažmentu]], ktorý si so spoločnosťou nedokázal poradiť. Záchranou bolo odkúpenie väčšinového podielu (80,5 %) akciovej spoločnosti [[Tatra, a. s.|Tatra a.s.]] [[Usa|americkou]] spoločnosťou Terrex Corporation, ktorá umožnila Tatre vstúpiť na širší celosvetový trh. Významnými zákazkami sú vozidlá pre vojenské účely. V tejto novej ére sa Tatra venovala ďalším inováciám podvozku a na svojich vozoch použila nový druh odpruženia polonáprav pomocou vzduchotlakových vlnovcov v kombinácii s vinutými pružinami a olejovými tlmičmi tzv. KingFrame® Lite, alebo kombináciu listových pružín so vzduchotlakovými vlnovcami KingFrame® Heavy. Táto úprava znížila opotrebenie [[pneumatika|pneumatík]] nezaťaženého vozidla tým, že sa tlak vo vlnovcoch reguluje v závislosti na zaťažení vozidla a tým sa udržuje ideálna poloha polonáprav. == Nástup nových modelov == Úpravy podvozku sa týkali aj modelu T815, ktorý sa po novom začal označovať ako T815-2. Osvedčenú koncepciu rámu a pohonné jednotky s početnými inováciami majú aj nové vozy vyrábané od roku 1998. Sú to modely T815-2, T815 TERRNo1, T163 JAMAL, T815-2 ARMAX a [[Tatra 816_Force|T816 FORCE]]. V spolupráci s [[Holandsko|holandským]] výrobcom [[DAF]] bol vyvinutý model [[Tatra Phoenix]], ktorého výroba začala koncom roka [[2011]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tatra 815}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * http://www.tatraklub.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} Tatra Auto Klub Slovakia * http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka * http://www.tatraportal.com {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913101156/https://tatraportal.com/ |date=2021-09-13 }} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|815]] [[Kategória:Nákladné automobily]] gbjbc5qfbem9kheub0j5tyhidqvigov 0 154067 8218837 8019454 2026-05-24T09:10:12Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 813 | obrazok =T813_6x6_civil.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | produkcia = 1967 - 1982 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Tatra 141]] | nasledovnik = [[Tatra 815]] | typ_karoserie = [[Nákladný automobil]] | usporiadanie = Tradičná koncepcia | motor = 4-taktný vznetový vzduchom chladený V12 s objemom 17 640 cm3, výkonom 190 [[Watt (jednotka)|kW]] (260 k) a krútiacim momentom 990,5 Nm pri 1300 ot/min. | prevodovka = 5+1 stupňová manuálna | vyska = 2 780 mm | sirka = 2 500 mm | dlzka = 8 800 mm }} [[Obrázok:tatra 813 KOLOS 1.jpg|thumb|Tatra 813 8x8 KOLOS]] [[Obrázok:T813 FIRE.jpg|thumb|Tatra 813 hasičská nadstavba]] '''Tatra 813''' ([[1967]] – [[1982]]) je [[ČSSR|česko-slovenský]] špeciálny ťažký terénny [[nákladný automobil]]. Základným predstaviteľom tohto typového radu bola predovšetkým [[armáda|vojenská]] verzia 813 "KOLOS" 8x8, ktorá bola schopná ťahať prívesy až do celkovej hmotnosti 65 [[tona|ton]]. Vyrábali sa aj civilné verzie 8x8, 6x6, prípadne [[4 × 4]]. Prívesový ťahač Tatra 813 6x6 bol schopný na ceste utiahnuť príves s hmotnosťou 100 [[tona|ton]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa špeciálne verzie T 813 vyrábali v závode Tatra [[Bánovce nad Bebravou]] ==Podvozok a riadenie== [[Obrázok:Lkw-tatra-813.jpg|thumb|Tatra 813 8x8 KOLOS]] Základ vozidiel tvoril opäť pre [[Tatra, a. s.|Tatru]] typický podvozok s centrálnou nosnou rúrou a výkyvnými polonápravami. Na začiatku automobilu bola prvá riadená náprava, nasledoval medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými [[diferenciál (automobil)|diferenciálmi]], podvozok pokračoval druhou prednou riadenou nápravou, ďalej bola predná spojovacia rúra s medzinápravovým [[Diferenciál (automobil)|diferenciálom]] – deličom a planétovým rýchlobehom, prídavná [[prevodovka]] (na nej nad rúrou bola namontovaná hlavná [[prevodovka]]), zadná spojovacia rúra, prvá zadná náprava, medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými [[Diferenciál (automobil)|diferenciálmi]] a druhá zadná náprava. Prakticky každý typ podvozku mal svoj druh odpruženia: * TP 6x6 – vpredu listové pružiny a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu torzné tyče a hydraulické teleskopické tlmiče * TP 4 × 4 – vpredu torzné tyče a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu pneumatické pérovanie * KOLOS 8x8 – vpredu listové pružiny a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu listové pružiny Jednotlivé nápravy boli tvorené rozvodovkou, polonápravami, hnacími hriadeľmi a tanierovými kolesami. Kvôli zníženiu namáhania celého pohonného traktu boli vozy vybavené kolesovými redukciami (okrem TP 4 × 4). Celý podvozok skrýval dohromady 7 čelných [[Diferenciál (automobil)|diferenciálov]]. Pri tomto typovom rade výrobca používal výhradne jednomontáž [[pneumatika|pneumatík]] na všetkých nápravách. Verzia 8x8 KOLOS mala trvalý pohon všetkých náprav, aj vďaka čomu bolo vozidlo schopné prekonať priekopu širokú až {{m|1.5|m}}, mohlo zdolávať kolmé výškové prekážky do {{cm|60|m}} a jazdiť s bočným náklonom 30°. Ani [[Tatra T815|T815]] nedosahuje v teréne také schopnosti, ako T813. Každé vozidlo vyrobené pre [[armáda|armádu]] bolo vybavené centrálnym dofukovaním [[pneumatika|pneumatík]]. Dofukovať sa mohlo aj za jazdy. Dofukovanie ovládal vodič z kabíny otvorením ventilu pre každé koleso. Centrálne dofukovanie má svoj význam pri jazde v ťažkom [[terén]]e, kde sa často mení podložie, ale tiež v [[boj]]i, kedy dôjde k prestreleniu pneumatiky. V tom prípade bolo možné pokračovať v jazde a nebolo potrebné meniť ihneď celé koleso. Riadenie, ktoré zabezpečovalo natáčanie obidvoch predných náprav, bolo vybavené kvapalinovým posilňovačom, rovnakým ako [[Tatra T138|T138]], ale s väčším účinkom na kolesá. ==Pohonná jednotka== [[Obrázok:T813 Engine.jpg|thumb|Motor T930 v Tatre 813]] === Technické údaje === * Označenie [[motor]]a: T930 (odvodený od T928, ktorému pridali 4 valce) * Konštrukcia motora: 4-taktný [[Vznetový motor|vznetový]] vidlicový 12 valec s uhlom zovretia 75° * Chladenie: [[Vzduchové chladenie|vzduchové]] spoločným ventilátorom pre oba rady valcov * Ventilový rozvod: [[Rozvod OHV|OHV]] s jedným vačkovým hriadeľom pre všetky valce * Zdvihový objem: {{cm3|17640}} (vŕtanie {{mm|120|m}}, zdvih {{mm|130|m}}) * Kompresný pomer: 16,5:1 * Výkon: 190 [[Watt (jednotka)|kW]] (260 [[konská sila|koní]]) * [[moment sily|Krútiaci moment]]: 990,5 Nm pri 1300 ot/min. * Spotreba paliva: 44 [[liter|litrov]] [[Motorová nafta|nafty]] na 100 [[km]] Činnosť ventilátora bola ovládaná kvapalinovou [[spojka (strojárstvo)|spojkou]], ktorá spolu s [[termostat]]om riadila otáčky ventilátora. Mazacia sústava [[motor]]a mala suchú kľukovú skriňu. Chladič [[Motorový olej|motorového oleja]] bol umiestnený pred ventilátorom na odklopnej časti masky automobilu. Aby bolo možné [[motor]] naštartovať aj pri veľmi nízkych [[teplota|teplotách]], bol vybavený dvoma štartérmi a [[motor]] bolo možné pred štartom nahrievať aj nezávislým [[Motorová nafta|naftovým]] kúrením. ==Spojka a prevodovka== [[spojka (strojárstvo)|Spojka]] bola vo verzii [[4 × 4]] suchá dvojkotúčová trecia, na ostatné verzie sa montovala trojkotúčová. Bola vybavená posilňovačom, aby sa zmenšila sila potrebná k zošliapnutiu pedála. [[Motor]] s [[Prevodovka|prevodovkou]] bol spojený kĺbovým hriadeľom idúcim zo [[spojka (strojárstvo)|spojky]]. Používali sa dva druhy [[Prevodovka|prevodovky]]. Prvá bola päťstupňová (TP 6x6 a 8x8) a druhá desaťstupňová (TP 4 × 4, AD350, AD125, NT 4 × 4). Päťstupňová [[prevodovka]] mala 5 rýchlostných stupňov vpred a 1 stupeň pre jazdu vzad. Ovládanie bolo mechanické pákou umiestnenou pod prístrojovou doskou na pravej strane. Druhý až piaty prevodový stupeň bol istený tzv. blokovanou synchronizáciou. Desaťstupňová [[prevodovka]] bola zhodná s päťstupňovou, ale navyše bola vybavená dvojstupňový predradeným prevodom. Prídavné [[prevodovka|prevodovky]] existovali tiež 2 typy. Pre typ TP 6x6 a TP 8x8 sa montovala dvojstupňová s cestným a [[terén]]nym prevodom. Obidva stupne sa ovládali elektropneumaticky s predvoličom na radiacej páke. Druhý typ bol jednostupňový a montoval sa do všetkých ostatných verzií. Neutrál sa volil elektropneumaticky tlačidlom na prístrojovej doske. Verzie TP 6x6 a TP 8x8 boli navyše vybavené rýchlobehom, čo je ojedinelá výnimka v konštrukcii nákladných automobilov. Prvý stupeň bol priamy záber (pri ťahaní ťažkých prívesov), druhý plnil funkciu rýchlobehu (maximálna rýchlosť sólo vozidla). Stupne sa radili mechanicky pomocou páky pod sedadlom vodiča, radenie za jazdy sa nepredpokladalo. Kombináciou týchto prevodových stupňov mal vodič k dispozícii až 20 prevodov pre jazdu vpred a 4 pre jazdu vzad, ktoré volil v závislosti na [[terén]]nych podmienkach. ==Brzdy== Prevádzkové brzdy boli bubnové, vzduchotlakové, umiestnené v kolesách. Brzdový systém bol tvorený tromi nezávislými okruhmi: #brzdy obidvoch predných náprav #brzdy obidvoch zadných náprav #brzdy prívesu Parkovacia brzda bola bubnová umiestnená na prídavnej [[prevodovka|prevodovke]]. Vozidlo bolo vybavené aj odľahčovacou [[motor]]ovou brzdou. ==Kabína== [[Súbor:Tatra 813.png|náhľad|Vyrábané typy]] Kabína bola u všetkých modifikácií výhradne trambusového typu. Buď krátka, alebo dlhá dvojkabína. Do dvojkabíny sa bez problémov vošlo sedem osôb vrátane vodiča. Medzi prednými sedadlami bol umiestnený [[motor]], ktorý bol tepelne a hlukovo izolovaný. Kabína bola vybavená nezávislým [[Motorová nafta|naftovým]] kúrením. V streche boli jeden alebo dva kruhové otvory. ==Typy prevedení== [[Obrázok:T813 4x4.jpg|thumb|Tatra 813 4×4 autožeriav]] ===Civilné=== *4×4 – ťahač návesov, ťahač prívesov, autožeriav *6×6 – ťahač prívesov, sklápač (prototypy) *8×8 – ťahač prívesov, sklápač, ťažkotonážny autožeriav, požiarne nadstavby ===Vojenské=== [[Obrázok:T813 army2.JPG|thumb|Tatra 813 raketomet]] *8x8 – ťahače prívesov, vozidlá s mostovými konštrukciami, pontónové vozidlá, GRAD, vozidlá so špeciálnymi [[boj]]ovými nadstavbami Aj T813 sa exportovali, napr. do bývalej [[NDR]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Grécko|Grécka]] a [[India|Indie]]. Celkovo sa vyrobilo 11 751 kusov. T813 sa zapísala do povedomia vodičov ako vozidlo, ktoré odtiahlo aj nemožné náklady po ceste, aj mimo nej. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tatra 813}} == Externé odkazy == * [http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka] {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|813]] [[Kategória:Nákladné automobily]] my4c4v97rd90b8bo7xbp9u48idhf8hk 0 154364 8218848 7796917 2026-05-24T09:31:57Z ~2026-29874-94 295314 Oprava linku, keďže Peklo (Dante) neexistuje. 8218848 wikitext text/x-wiki '''Peklo''' môže byť: * miesto večného zatratenia, opak neba, pozri [[peklo]] * v literatúre prvá časť epickej básne ''Božská komédia'' od Danteho Alighieriho, pozri ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Božská komédia]]'' * osada pri Trnave, pozri [[Peklo (Trnava)]] * prítok Brusnianky na Hornom Pohroní, pozri [[Peklo (prítok Brusnianky)]] * prítok Kosorinského potoka na Strednom Pohroní, pozri [[Peklo (prítok Kosorinského potoka)]] * prítok Rudnice pri Kremnici, pozri [[Peklo (prítok Rudnice)]] * prítok Holumnického potoka v Levočských vrchoch, pozri [[Peklo (prítok Holumnického potoka)]] * národná prírodná pamiatka v Česku, pozri [[Peklo (národná prírodná pamiatka)]] * film USA z roku 2003, pozri [[Peklo (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} g4urquieae07anagv22v0r8xieifbak 8218864 8218848 2026-05-24T09:43:11Z ~2026-29230-47 294915 keď neexistuje tak ho treba vytvoriť, má 39 cudzojazyčných odkazov 8218864 wikitext text/x-wiki '''Peklo''' môže byť: * miesto večného zatratenia, opak neba, pozri [[peklo]] * v literatúre prvá časť epickej básne ''Božská komédia'' od Danteho Alighieriho, pozri ''[[Peklo (Dante)]]'' * osada pri Trnave, pozri [[Peklo (Trnava)]] * prítok Brusnianky na Hornom Pohroní, pozri [[Peklo (prítok Brusnianky)]] * prítok Kosorinského potoka na Strednom Pohroní, pozri [[Peklo (prítok Kosorinského potoka)]] * prítok Rudnice pri Kremnici, pozri [[Peklo (prítok Rudnice)]] * prítok Holumnického potoka v Levočských vrchoch, pozri [[Peklo (prítok Holumnického potoka)]] * národná prírodná pamiatka v Česku, pozri [[Peklo (národná prírodná pamiatka)]] * film USA z roku 2003, pozri [[Peklo (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} 513n6fuhfc4ujatpntympdveujva673 0 154996 8218901 8098403 2026-05-24T10:36:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218901 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Larp-midsummers night.jpg|náhľad|Larp Sen noci svätojánskej]] [[Súbor:Live action role play battle.jpg|náhľad|Rekonštrukcia historickej bitky]] '''LARP''' ([[akronym]] z [[Angličtina|anglického]] '''''l'''ive '''a'''ction '''r'''ole-'''p'''laying game'') je označenie druhu hier naživo založených na [[Hra na hrdinov|hraní roly]]. Každý hráč má pridelenú rolu postavy, ktorú počas hry fyzicky stvárňuje podobne ako herci v divadle. Na rozdiel od divadla však hráči LARPu nehrajú primárne pre diváka, ale sami pre seba a svojich spoluhráčov. LARP sa často podobá improvizovanému divadlu, napr. [[Commedia dell’Arte]]. Každá postava má vytvorený charakter, podľa ktorého za ňu hráč koná, a svoje herné ciele, ktoré sa v rámci tejto roly snaží dosiahnuť. Vzájomnými rozhovormi, interakciou a hereckou improvizáciou následne hráči spoločne rozvíjajú príbeh, ktorého sú ich postavy súčasťou. Rozuzlenie príbehu ako celku spravidla nie je pevne stanovené a je na aktivite hráčov, ako sa rozhodnú rôzne herné situácie vo svojich rolách vyriešiť. == Priebeh == Nasledujúce odstavce popisujú priebeh najbežnejšej formy LARPov, s ktorými sa stretnete na [[Slovensko|Slovensku]]. Pre konkrétnu akciu nájdete špecifické inštrukcie na stránke organizátorov danej hry. ==== Pred hrou ==== Na rozdieľ od návštevy kina alebo divadla sa treba registrovať vopred, v niektorých prípadoch aj niekoľko mesiacov pred uskutočnením LARPu. Tento čas slúži na to, aby hráčovi vedel organizátor hry pomôcť pripraviť sa. To zvyčajne znamená emailovú komunikáciu v ktorej spoločne vytvoria postavu alebo vyberú postavu, ktorú organizátor vopred napísal. Ďalej sa očakáva od hráča naštudovanie materiálov konkrétneho scenára, ktoré obsahujú pravidlá hry a príbeh sveta, v ktorom sa bude odohrávať dej. Aj výroba alebo kúpa kostýmu je vo väčšine prípadov zodpovednosť účastníka. Táto časť prípravy sa teší veľkej obľube v komunite a radi pomáhajú nováčikom. ==== Počas hry ==== Pred samotným začiatkom hry sa priamo na mieste konania zúčastnia hráči workshopov. Tie majú slúžiť na zopakovanie pravidiel a zároveň uľahčiť vcítenie sa do postavy. Akcia má jasne stanovené priestorové (miestnosť, časť lesa) a časové ohraničenie. V rámci toho účastníci tvoria dej na základe motivácií postáv a interakcie s druhými hráčmi, pričom organizátori usmerňujú dianie na hre pomocou pravidiel a cudzích postáv (viď nižšie). Príklad diania môže byť hráč obchodník, ktorý prišiel vyjednať ochranu svojej karavany s hráčom šľachticom. Na mieste ale umrie cudzia postava krčmára a tretí hráč strážnik začne vyšetrovať vraždu. '''Pravidlá''' na hre slúžia na: * simuláciu nerealizovateľného (napr. mágia, globálna ekonomika) * bezpečnosť hráčov (napr. mäkčenie zbraní, heslo "Červená stop" na okamžite prerušenie hry) * dramatické usmernenie (skoky v hernom čase na odohratie retrospektívnej scény, hlasný interný [[monológ]] na znázornenie vnútorného sveta postavy pre ostatných hráčov) '''Cudzie postavy''' je výraz pre postavy, ktoré nestvárňujú hráči ale organizátori. Zvyčajne slúžia na posúvanie príbehu dopredu alebo ako súčasť pravidlovej mechaniky (napr. poštár na komunikáciu s postavami, ktoré sa nenachádzajú na hre). == Rôzne pohľady na LARP == Spektrum LARPov, ktoré sa organizujú v našich končinách, je veľmi široké a jednotlivé hry môžu byť v mnohých ohľadoch navzájom odlišné. Líšiť sa môžu námetom, žánrom, masovosťou, dĺžkou trvania, hernými pravidlami alebo aj samotným prostredím hry. LARPy je možné považovať za dramatickú, zážitkovú či pohybovú činnosť. Tieto prvky – rovnako ako nepopierateľné znaky hry, ktoré odlišujú LARP od divadla – sú zastúpené v každom jednom LARPe, ale ich miera a vyváženosť sa líši. Vzhľadom na to, že ide o relatívne mladú voľnočasovú aktivitu, neexistuje jasná definícia LARPu a jednotný názor naň. == Prínos LARPu pre hráča == LARPy svojim hráčom prinášajú najmä zábavu a kreatívne využitie voľného času. Aj keď to nemusí byť zámerom, nepriamou formou podporujú tiež rozvoj osobnosti, schopnosť analyzovať a aplikovať vedomosti, zlepšujú komunikačné aj rétorické schopnosti a v bezpečnom prostredí hry vedú hráčov k prijímaniu zodpovednosti za svoje rozhodnutia a ich dôsledky. === Odraz === Putovná konferencia Odraz vznikla v roku 2008 v Česku a podľa vzoru škandinávskej konferencie [[Knutepunkt]] vytvára zázemie pre výmenu skúseností a prehĺbenie všeobecnej informovanosti o LARPoch. Zborníky sú voľne dostupné na stiahnutie a podávajú komplexný pohľad na problematiku LARPu: * Kolektív autorov: ''Sborník konference Odraz 2008''. [https://odraz.larpy.cz/2008/files/odraz08-sbornik.pdf online] * Kolektív autorov: ''Odraz 2009''. ISBN 978-80-254-4564-8. [https://odraz.larpy.cz/2009/Odraz2009.pdf online] * Kolektív autorov: ''Rozlety : sborník larpové konference Odraz 2010''. ISBN 978-80-254-6721-3. [https://odraz.larpy.cz/2010/rozlety-e.pdf online] * Kolektív autorov: ''Sborník z larpové konference Odraz 2011''. [https://www.larpy.cz/files/Odraz2011.pdf online] * Kolektív autorov: ''Sborník z larpové konference Odraz 2012''. [https://www.larpy.cz/files/Odraz2012.pdf online] == Pozri aj == * [[Hra na hrdinov]] == Externé odkazy == * [https://www.larpy.sk/ Rozcestník (nielen) slovenskej LARPovej scény] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191216085109/https://www.larpy.sk/ |date=2019-12-16 }} [[Kategória:Hry]] r2yngdnmpzzd2lcroh1mh3g0nf38x0q 0 159433 8218702 8001833 2026-05-24T00:01:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Koninklijke Philips N.V. | Logo spoločnosti = Philips logo new.svg | Právna forma = | Odvetvie = [[spotrebná elektronika]], [[polovodič]]e, [[telekomunikácie]] | Založená = [[1891]] | Zakladateľ = [[Gerard Philips]] | Sídlo = [[Amsterdam]] | Štát sídla = Holandsko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = | Produkcia = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Siege Philips Amsterdam.jpg|náhľad|upright|Ústredie firmy v [[Amsterdam]]e]] '''Koninklijke Philips Electronics N.V.''', známa ako '''Philips''' je jedna z najväčších elektrotechnických spoločností na svete. Spoločnosť vznikla v [[Holandsko|Holandsku]] a tu má v súčasnosti aj svoje ústredie. Philips je rozdelený do viacerých sub-divízií: Philips Consumer Electronics, Philips Lighting, Philips Medical Systems a Philips Domestic Appliances and Personal Care. Philips je hlavným sponzorom futbalového klubu [[PSV Eindhoven]]. == História == Základy podniku, ktorý sa v budúcnosti mal stať jednou z najväčších elektronických spoločností na svete, boli položené v roku [[1891]]. Vtedy sa [[Gerard Philips]] rozhodol založiť v holandskom [[Eindhoven]]e firmu na výrobu [[žiarovka|žiaroviek]] a ďalších elektrických výrobkov. Jej prvá továreň zostáva dodnes otvorená ako múzeum. Až neskôr, v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]], si spoločnosť Philips prvýkrát začala chrániť svoje novinky prostredníctvom [[patent (právo vynálezcu)|patentov]] – napr. v oblasti [[rádiológia|röntgenového zariadenia]], či príjmu [[rozhlas (zvuk)|rozhlasového]] vysielania. To bol pravdepodobne tiež impulz k odštartovaniu diverzifikácie produktov v rámci ponúkaného sortimentu. Potom čo v roku [[1918]] uviedla spoločnosť Philips na trh lekársky röntgen, začala sa v roku [[1925]] zaoberať prvými experimentami v oblasti [[televízia (prenos)|televízie]]. V roku [[1927]] začala vyrábať [[rozhlasový prijímač|rozhlasové prijímače]] a do roku [[1932]] ich predala milión. O rok neskôr už vyrobila svoju milióntu [[výbojka|výbojku]] a začala výrobu lekárskych röntgenových prístrojov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Prvý elektrický holiaci strojček spoločnosti Philips bol uvedený na trh v roku [[1939]]. V tej dobe spoločnosť zamestnávala 45 000 ľudí po celom svete a jej tržby činili 152 mil. [[holandský gulden|guldenov]]. V roku [[1963]] uviedla spoločnosť na trh prvú [[audiokazeta|magnetofónovú kazetu]] a v roku [[1965]] vyrobila svoje prvé [[integrovaný obvod|integrované obvody]]. V roku [[1972]] založila spoločnosť Philips hudobné vydavateľstvo [[PolyGram]]. Medzi najznámejšie akvizície patrí kúpa spoločnosti pôsobiacej v oblasti osvetlenia [[Westinghouse]] (1983). V roku [[1983]] bol na trh uvedený [[kompaktný disk]]. Ďalšími historickými medzníkmi bolo napríklad vyrobenie stomiliónteho televízoru Philips v roku [[1984]] a tristomiliónteho holiaceho strojčeka Philishave v roku [[1995]]. Do roku [[2004]] bol slogan spoločnosti ''„Let’s make things better“'' . Nový slogan ''„Sense and simplicity“'' používa spoločnosť od roku [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svet holenia a holiacich strojčekov|url=http://svetholenia.sk/holiace-strojceky-philips/|dátum prístupu=2017-01-02|vydavateľ=Svet holenia a holiacich strojčekov|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170103003145/http://svetholenia.sk/holiace-strojceky-philips/|dátum archivácie=2017-01-03}}</ref> == Vývoj loga spoločnosti == Pôvodné logo Philips s hviezdami a vlnami navrhol holandský architekt a dizajnér Louis Christiaan Kalff (* 1897 – † 1976), ktorý neskôr uviedol, že emblém vytvoril bez jasnej predstavy, ako funguje rádiový prenos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Louis Kalff, y el logotipo de Philips | url = https://www.20thdesigns.com/louis-kalff-y-el-logotipo-de-philips/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20211027151421/https://www.20thdesigns.com/louis-kalff-y-el-logotipo-de-philips/ | vydavateľ = 20thdesigns.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2021-10-27 | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Philips history shield.jpg | 1938{{--}}1959 Súbor:Philips old logo.svg | 1959{{--}}2008 Súbor:Philips Shield blue.svg | 2008{{--}}2013 Súbor:Philips shield (2013).svg | 2013{{--}}súčasnosť Súbor:Philips logo.svg | Logotyp (1959{{--}}2008) Súbor:Philips logo new.svg | Logotyp (2008{{--}}súčasnosť) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jednotné európske značenie elektrónok]] (systém Mullard-Philips) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.philips.com Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Podniky v Holandsku]] [[Kategória:Výrobcovia audiotechniky]] [[Kategória:Výrobcovia osvetľovacej techniky]] [[Kategória:Výrobcovia mobilných telefónov]] [[Kategória:Nadnárodné spoločnosti]] [[Kategória:Elektronické podniky]] [[Kategória:Eindhoven]] [[Kategória:Organizácie založené v 1891]] 27d4r21wfsa4bwvrkwb5u661s9a1hsc 0 162297 8218494 6622382 2026-05-23T12:39:13Z DurMar12 181423 Pridaný infobox, referencie, upravená úvodná sekcia, sekcia Osobnosti, externé odkazy 8218494 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Baytown | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Houston-Ship-Channel-North-Side-8-24-2008.jpg | image_caption = Pohľad z mosta Fred Hartman Bridge <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Texas]] | region = | histregion = | district = [[Harris County]]{{Break}}[[Chambers County (Texas)|Chambers County]] | district_type = County | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = San Jacinto River <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 29 | lat_m = 44 | lat_s = 38 | lat_NS = S | long_d = 94 | long_m = 57 | long_s = 57 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 98.38 <!-- *** Population *** --> | population = 83701 | population_date = 2020 | population_note = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Central Standard Time|CST]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 6) | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = [[Central Daylight Time|CDT]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 5) | postal_code = 77520{{--}}77523 | area_code = <small>+1</small>(0) 281, 713, 832, 346, 621 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Usa edcp location map.svg | map_caption = Poloha mesta na mape USA | map_locator = USA | map1 = USA Texas location map.svg | map1_caption = Poloha mesta na mape štátu Texas | map1_locator = Texas <!-- *** Websites *** --> | commons = Baytown, Texas | statistics = | website = {{URL|https://www.baytown.org}} <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Baytown''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v americkom štáte [[Texas]] v metropolitnej oblasti [[Houston–Sugar Land–Baytown]]. Nachádza sa prevažne v [[Harris County]], s malou časťou v [[Chambers County (Texas)|Chambers County]], pozdĺž ciest [[State Highway 146]] a [[Interstate 10]]. Má rozlohu {{km2|98.38}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Baytown city, Texas | url = https://data.census.gov/profile/Baytown_city,_Texas?g=160XX00US4806128 | vydavateľ = data.census.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }}</ref>, a v roku [[2020]] tu žilo 83 701 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 Gazetteer | url = https://www2.census.gov/geo/docs/maps-data/data/gazetteer/2019_Gazetteer/2019_gaz_place_48.txt | vydavateľ = U.S. Census Bureau | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }}</ref> Je to štvrté najväčšie mesto v [[Metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]. == Osobnosti mesta == * [[John McCreary Fabian]] (* [[1939]]{{--}}† [[2026]]), astronaut == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{Výhonok USA}} [[Kategória:Mestá v Texase]] 1z9773rtr1ebpmn7avzixgk6vj36skz 0 164353 8218860 7715478 2026-05-24T09:39:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218860 wikitext text/x-wiki '''Kyberpriestor''' ({{V jazyku|eng|cyberspace}} [sajbrspejs]) je [[metafora]], pre označenie virtuálneho [[svet]]a vytváraného modernými [[technológia]]mi ([[počítač]]mi, telekomunikačnými sieťami a pod.) paralelne ku [[Svet (všetko)|svetu]] „reálnemu“.<ref>SKLENÁK, Vilém. Kyberprostor. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2015-06-11]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000626&local_base=KTD {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210926141122/https://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000626&local_base=KTD |date=2021-09-26 }}.</ref> Je to skôr poetické pomenovanie, ktoré sa vyskytuje napr. v [[sci-fi]] literatúre, prenikol však i do hovorového [[slovník]]a ľudí pracujúcich intenzívne s [[počítač]]mi a [[internet]]om a postupne sa šíri i do všeobecného povedomia. == Gibsonov kyberpriestor == Termín „cyberspace“ prvýkrát použil spisovateľ [[William Ford Gibson]] v roku [[1984]] vo svojej knihe ''[[Neuromant|Neuromancer]]'', kde ho definoval takto: :''Konsensuálna halucinácia každý deň okúsená miliardami oprávnených operátorov všetkých národov, deťmi, ktoré sa učia základy matematiky. Grafická reprezentácia dát abstrahovaných z bánk všetkých počítačov ľudského systému. Nedomysliteľná komplexnosť. Línie svetla zoradené v nepriestore mysli, zhluky a súhvezdia dát. Ako svetlá mesta, …'' Ide o [[počítač]]ový trojrozmerný svet analogický s [[internet]]om, v ktorom sa užívatelia pohybujú pomocou [[virtuálna realita|virtuálnej reality]]. Popularita a úspech Gibsonovho románu prispeli, v priebehu roka 1990, k opisu [[World Wide Web]]u. == Všeobecný pojem kyberpriestoru == Kyberpriestor je v súčasnosti používaný v zmysle inverzie k reálnemu [[svet]]u (tzv. realspace). Hovorí sa o ňom ako o mieste, kde sa vyskytujú ľudia bez fyzických tiel. Klasický príklad znie: :''Keď zdvihnete telefón a vytočíte telefónne číslo vášho kamaráta, kde sa bude odohrávať váš rozhovor? Bude to vo vašom slúchadle? V jeho telefónnom prístroji? V drôtoch, ktoré vás spájajú? Nie. Tento hovor sa bude odohrávať v cyberspace.'' Ďalšie uplatnenie tento termín našiel o niečo neskôr, v dobe rozšírenia [[počítačová sieť|počítačových sietí]]. [[Hacker]]i, [[počítač]]oví a sieťoví experti tento termín používali rovnako pre [[počítačová sieť|počítačové siete]], napr [[internet]]. ===Identita v kyberpriestore=== Každá návšteva internetu zanecháva v mozgu stopy, ovplyvňuje naše konanie a v konečnom dôsledku aj našu osobnosť. U používateľov internetu dochádza k väčším rozdielom medzi skutočným „Ja” a „aktuálnym Ja”- to obsahuje len tú časť našej osobnosti, ktorú prejavujeme navonok. Návštevníci chatovacích miestností a online diskusií čoraz viac potláčajú svoje skutočné „Ja”. Identita človeka je prežívaním totožnosti seba samého, stotožnenie sa so životnými rolami a prežívaním príslušnosti k väčším či menším spoločenským skupinám. V reálnom živote je telo pevne zviazané s identitou. Vo virtuálnom svete sa toto prepojenie stráca.  '''Virtuálny svet''', ponúka osobnosti, aby menila štýl, identitu prostredníctvom zmeny veku, pohlavia, minulosti či vzhľadu. Virtuálna realita dáva používateľom dvojsečnú zbraň. Prostredníctvom sociálnych sietí dokážu ľudia zmeniť svoj vrodený status, (pohlavie, rod, rasa) ktorý v reálnom svete nedokážu ani ovplyvniť, ani zmeniť. Táto možnosť však prináša nemalé problémy osobnosti a poruchy sebavnímania. ===Pozitíva kyberpriestoru=== V kyberpriestore majú autori možnosť doručiť kópie svojho diela okamžite a so zanedbateľnými nákladmi hocikam vo svete. ===Negatíva kyberpriestoru=== [[Kyberšikana]]: Platí to pri klasickom rozlišovaní fyzickej a psychickej [[agresia|agresie]], ale tiež kyberšikany od iných, bežných foriem tyranizovania uvádza, že mnoho obetí kyberšikany bolo súčasne obeťami tradičnej šikany a rovnako tak mnohí kyberagresori boli agresormi aj mimo kyberpriestor. ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== *Model kyberpriestoru. ''Http://sk.wingwit.com/'' [online]. 2012, č. 2, s. 2, 1.8.2013 [cit. 2014-11-26]. Dostupné z: http://sk.wingwit.com/Siete/internet-networking/67773.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160315074859/http://sk.wingwit.com/Siete/internet-networking/67773.html |date=2016-03-15 }} *Identita v kyberpriestore: Vďaka internetu žijeme v akejsi druhej realite. ''Http://server.sk/''[online]. 23.7.2011, č. 1, s. 2, 19.1.2014 [cit. 2014-11-26]. Dostupné z:http://server.sk/zaujimavosti/technologie/identita-v-kyberpriestore/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140917154100/http://server.sk/zaujimavosti/technologie/identita-v-kyberpriestore/ |date=2014-09-17 }} *Agrecia a sikana v kyberpriestore: Agrecia a sikana v kyberpriestoreVďaka internetu žijeme v akejsi druhej realite. ''Http://www.academia.edu/'' [online]. 2013, č. 1, s. 32, 4.7.2012 [cit. 2014-11-26]. Dostupné z:http://www.academia.edu/5415571/Agresia_a_%C5%A1ikana_v_kyberpriestore *Vitruálny priestor ako križovatka identit: Vitruálny priestor ako križovatka identit.''Http://hn.hnonline.sk/'' [online]. 2005, č. 202, s. 4, 17.9.2009 [cit. 2014-11-26]. Dostupné z:http://hn.hnonline.sk/prilohy-197/virtualny-priestor-ako-krizovatka-identit-151040{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Science fiction]] [[Kategória:Počítačová terminológia]] [[Kategória:Kyberpunk]] 70hecuxklzcsw7tdao4us3a4sczpmn7 0 166517 8218642 7389274 2026-05-23T19:29:35Z DurMar12 181423 pridaný link na wikiknihy, kategória 8218642 wikitext text/x-wiki [[Súbor:2007feb-sushi-odaiba-manytypes.jpg|thumb|Rôzne druhy suši]] '''Suši'''<ref name="Ako"/> ({{Jpn|寿司，鮨，鮓，すし}}) je tradičné [[Japonsko|japonské]] [[jedlo]] z [[ryža|ryže]] ochutenej [[ocot|octovou]] omáčkou a&nbsp;z&nbsp;rôznorodých surových alebo tepelne upravených surovín. Ryža sa uvarí do mäkka a za rýchleho ochladenia sa zmieša s ochutenou zmesou octu a vody. Po vychladnutí tejto základnej ingrediencie sa z&nbsp;nej tvaruje základ pre suši. Vo výsledku si ju môžete samostatne ochutiť podľa chuti sójovou omáčkou Japonské slovo ''suši'' pôvodne znamenalo ľahké ryžové jedlo. Jeho význam sa časom skonkretizoval a&nbsp;označuje kombináciu octom ochutenej ryže ({{jpn|寿司飯，すしめし}} ''suši meši'' - suši ryža) s inými surovinami (doslovne: {{jpn|ねた}} ''neta'' - materiál). Charakteristickou surovinou sú hlavne surové [[ryby (v najširšom zmysle)|ryby]] ([[tuniak modroplutvý|tuniak]], [[losos]], [[makrela]]) a [[ikra|ikry]], plody mora ([[kreveta|krevety]], [[osmonohy|chobotnice]], [[kalmáry|kalmáre]], [[ježovky]], [[krab]]y), zelenina ([[uhorka siata|uhorka]], [[mrkva]], [[avokádo]]), [[vajce|vaječná]] [[omeleta]], ale aj [[tofu]] alebo [[huby]] ([[šiitake]]). Treťou základnou surovinou, ktorá sa používa na prípravu väčšiny druhov suši, sú plátky morských [[riasa (vodný organizmus)|rias]] ''nori'' ({{jpn|海苔，のり}}). Malé reštaurácie špecializované na podávanie suši sa v Japonsku nazývajú ''sušija'' ({{jpn|寿司屋，寿司や}}). == Druhy suši == Podľa tvaru výsledného produktu rozoznávame: [[Súbor:Salmon Sushi.jpg|right|thumb|Nigirizuši]] [[Súbor:Salmon sushi.jpg|right|thumb|Makizuši]] * ''nigirizuši'' ({{jpn|握り寿司}} - suši stlačené v ruke) - valčeky ryže stlačené medzi prstami s plátkom suroviny; ak je surovinou kúsok omelety, býva „priviazaný“ k valčeku prúžkom ''nori'', inak sa riasy pri príprave ''nigirizuši'' nepoužívajú * ''makizuši'' ({{jpn|巻き寿司}} - balené suši) - valcové kúsky suši s priemerom asi 4 cm, krájané z dlhšej rolky, v ktorej je surovina obalená vrstvou ryže a na povrchu plátkom ''nori'' ** ''futomaki'' ({{jpn|太巻き}} - hrubé ''maki'') - hrubšia verzia s priemerom 6 cm ** ''hosomaki'' ({{jpn|細巻き}} - tenké ''maki'') - tenká verzia s priemerom 2 cm ** ''gunkan-maki'' ({{jpn|軍艦巻}} - ''maki'' [[bojová loď]]) - vonkajší plátok ''nori'' prečnieva cez okraj ryžového valčeka ako zábradlie, vytvorený priestor sa plní sypkými alebo drobnými surovinami, najmä kaviárom z lososa * ''temaki'' ({{jpn|手巻き}} - ''maki'' do ruky) - kornúty z plátkov ''nori'' plnené ryžou a surovinami, nazývajú sa „do ruky“, pretože ako jediné sa jedia rukami a nie paličkami * ''inari-zuši'' ({{jpn|稲荷寿司}} - plnené suši) - vyprážané taštičky plnené ryžou a surovinami; najčastejšie sú z [[tofu]], ale aj z omelety alebo strúhanej [[tekvica|tekvice]] == Galéria == <gallery> Sushi_Nemuro_Hanamaru_Tokei_Dai_(184517515).jpeg|Gunkan-maki Natto temakizushi by nattokun in Honolulu.jpg|Temakizuši Kantofu Inarizushi.jpg|Inari-zuši </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Ako">{{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ústav orientalistiky SAV]] v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = 123 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|b=Wikikuchárka/Suši}} [[Kategória:Japonské výrazy]] [[Kategória:Japonské jedlá]] bgfl8gyexuibr1cjyoqzicplpp6rbo0 0 166929 8218527 8201044 2026-05-23T13:29:47Z ~2026-30898-91 295766 8218527 wikitext text/x-wiki {{wikifikovať}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Henri de Toulouse-Lautrec |Portrét = Photolautrec.jpg |Popis osoby = francúzsky maliar a grafik |Dátum narodenia = [[24. november]] [[1864]] |Miesto narodenia = [[Albi (Midi-Pyrénées)|Albi]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1901|9|9|1864|11|24}} |Miesto úmrtia = [[Saint-André-du-Bois]], [[Francúzsko]] |Portál1 = Umenie |Portál2 = Francúzsko }} '''Henri de Toulouse-Lautrec''' (celým menom '''Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa''', * [[24. november]] [[1864]], [[Albi (Midi-Pyrénées)|Albi]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[9. september]] [[1901]], [[Saint-André-du-Bois]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[Maliar (umelec)|maliar]] a [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]], ktorý patril k najvýznamnejším [[Umelec|umelcom]] konca [[19. storočie|19. storočia]]. Vo svojich prácach nadviazal na [[impresionizmus]] a [[postimpresionizmus]], obzvlášť na tvorbu [[Edgar Degas|Edgara Degasa]]. Silný vplyv na jeho tvorbu mal aj [[Ukijo-e|japonský drevoryt]]. Jeho výtvarný prejav vznikol z [[Kresba (umenie)|kresby]] a bol značne lineárny. Významné sú i jeho grafické, technikou [[litografia|litografie]] vytvárané práce, ktorými predznamenal a ovplyvnil [[secesia|secesiu]] a to plagáty, voľné grafické listy aj ďalšie druhy použitej grafiky. Námety Lautrecových prác vychádzali predovšetkým zo života na [[paríž]]skom [[Montmartre]]. Lautrec často zachytával návštevníkov kabaretov, [[Tanečnica|tanečnice]], prostitútky a ostatných ľudí z vtedajšieho okraju spoločnosti. Lautrecovo dielo je značne rozsiahle - obsahuje 737 [[olejomaľba|olejomalieb]], 275 [[akvarel]]ov, 5 084 [[kresba|kresieb]] a 359 [[litografia|litografii]] (53 viacfarebných a 306 jednofarebných). == Mladosť == === Rodinný pôvod === Šľachtický rod Lautrecovcov siaha až do hlbokej histórie. Ich heslom sa stalo motto ''Diex lo volt - Boh to chce''. Korene tohto rodu siahajú až do 11. storočia, kedy sa Henriho predkovia zúčastnili [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] či náboženských a občianskych vojen. Ich predok zo 16. storočia, Odet de Foix-Lautrec, bol menovaný [[František I. (Francúzsko)|Františkom I.]] za maršala. Rod Lautrecovcov zostal navždy stúpencom monarchie. Napriek významnej histórii, v 19. storočí už Lautrecovcov sužoval nedostatok financií, ktorý riešili uzatváraním manželstiev v rámci príbuzenstva. Tak aj vznikol sobáš Henriho rodičov. [[Alphonse Charles Marie de Toulouse-Lautrec-Monfa,]] si vzal za manželku svoju sesternicu grófku [[Adéle Zoë Marie Marquette Tapié de Céleyran,]] ktorej rod vlastnil množstvo pozemkov. Rodičia Adéle a Alphonse sa poznali už od raného detstva. Mali medzi sebou pomerne dobrý vzťah, ktorý ale po uzavretí manželstva nepretrval. Mohla za to pravdepodobne rozdielnosť pováh. Povaha otca bola živelná, nedokázal zostať na jednom mieste. Jeho najčastejšou aktivitou bola jazda na koni či lovectvo. O svoju manželku a neskôr aj o svojho syna sa nezaujímal takmer vôbec a len zriedka navštevoval ich bydlisko, zámok v Albi. === Detstvo === Svadba Henriho rodičov sa konala [[9. máj|9. mája]] [[1863]]. O rok a pol neskôr, [[24. november|24. novembra]] [[1864]], sa v mestečku [[Albi (Midi-Pyrénées)|Albi]], na zámku Bosc, na ulici de l’École Mage číslo 14 (v súčasnosti sa v rodnom dome Toulouse-Lautreca nachádza jedna z najväčších zbierok jeho obrazov, grafických listov a kresieb) narodil ich prvorodený syn, [[Henri de Toulouse-Lautrec|Henri Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa.]] O 3 roky neskôr [[28. august|28. augusta]] [[1867]] sa Henrimu narodil mladší brat Richard Constantine de Toulouse-Lautrec-Monfa. Ten ale [[27. august|27. augusta]] [[1868]], deň pred svojimi prvými narodeninami zomrel. Henri vyrastal hlavne v spoločnosti svojej milujúcej matky, bratrancov, či sesterníc. K ich večernej zábave patrilo aj kreslenie. Umenie bolo v krvi Lautrecovcov, keďže Henriho otec, Alphonse de Toulouse-Lautrec, bol výborným maliarom a taktiež aj jeho brat, Henriho ujo, Charles de Toulouse-Lautrec mal veľký záujem o umenie. Keď nejaký čas Henriho otec pobýval na zámku, tak so synom chodieval aj jazdiť či loviť. Tieto návštevy ale nebývali časté. Naopak Henriho matka, sa o svoje jediné dieťa až priveľmi starala. Uvádza sa, že okrem malého vzrastu Toulouse-Lautreca, sa toto stalo ďalším dôvodom úniku z elitnej vysokej šľachty do nižšej vrstvy kabaretov a nevestincov. Na jeseň roku [[1872]] sa celá rodina presťahovala do [[Paríž]]a, ich sídlom sa tam stal palác Péry, rodinný penzión v ''cité du Retire''. Henri začal navštevovať lýceum Fontanes, kde vynikal predovšetkým v štúdiu cudzích jazykov. Lýceum navštevoval aj [[:en:Jean-Louis_Pascal|Louis Pascal]], bratranec z matkinej strany či Maurice Joyant, ktorý sa neskôr stal obchodníkom s obrazmi a v budúcnosti Henrimu veľmi pomohol. Po príchode do Paríža okrem iného začal navštevovať ateliér René Princeteaua, kam ho priviedol jeho otec. Princeteau bol typický maľbou koní či dostihov. Tieto témy v mladosti aj Henri maľoval, keďže sa nachádzal v blízkosti koňov hlavne na zámku Bosc. Ďalej ho Princeteau naučil pozorovať a vidieť pohyb a takisto to dokázať namaľovať. Pobyt v Paríži mu ale v roku [[1875]] prerušili ochorenia, ktoré sa začali prejavovať čoraz častejšie. Hlavným dôvodom týchto ochorení mu zapríčinil incestný vzťah jeho rodičov. Z tohto dôvodu opustil Paríž a s matkou navštevoval rôzne kúpele. O Henriho štúdium sa začali venovať súkromní učitelia v rodnom Albi. [[30. máj|30. mája]] [[1878]] spadol Henri na parketách zámku du Bosc a zlomil si ľavú nohu. V auguste [[1878]], po čerstvom zahojení ľavej nohy, znova padol a zlomil si pravú nohu. Napriek návšteve rôznych lekárov došlo k prerušeniu rastu nôh a odvtedy mu rástla len horná časť tela. Dôvodom krehkosti kostí bola pravdepodobne dedičná kostná choroba. Po týchto incidentoch mal Henri veľmi ťažké psychické obdobie. Nemohol poriadne chodiť a do konca svojho života musel chodiť pomocou paličky. Rast sa úplne zastavil a až do smrti bol vysoký 152 centimetrov. Jeho otec ho zavrhol. Taktiež sa v tomto období začal venovať intenzívne maľbe.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Matthias|titul=Henri de Toulouse-Lautrec: Divadlo života|vydavateľ=Slovart|miesto=Praha|rok=2003|strany=}}</ref> Po návrate do Paríža zložil na druhý pokus maturitnú skúšku a znova začal navštevovať ateliér René Princeteaua, s ktorým ho už okrem lásky k umeniu, spájal aj hendikep, keďže Princeteau bol hluchonemý. Stali sa z nich blízki kamaráti. === Začiatky maliarskej kariéry === Keďže sa Henri definitívne rozhodol stať maliarom, v roku [[1882]] nastúpil do ateliéru Léona Bonnata. [[Léon Bonnat]] bol prísnym akademickým maliarom, ktorý pohŕdal [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Toulouse-Lautrec pri ňom maľoval tmavšími farbami a precíznejšie. Napriek všetkej snahe sa Bonnatovi jeho diela nepáčili.<ref name=":0" /> V ateliéri sa zoznámil s Louisom Anquetinom, Henrim Rachou, či s [[Émile Bernard|Émilom Bernardom]], s ktorými sa spriatelil. Na jeseň roku 1882 Bonnat svoj ateliér zrušil a tak spoločne s priateľmi prešli do ateliéru ďalšieho akademického maliara, Fernarda Piestresa, ktorý bol známy pod umeleckým menom Fernard Cormen. Cormen bol na rozdiel od Bonnata veľmi zhovievavý a na svojich žiakov nemal vysoké nároky. Taktiež podporoval u svojich žiakov rozvoj moderných štýlov. Toulouse-Lautrecovi sa nepáčili klasické obrazy, pre neho to boli obrazy bez citu, expresivity, či pravdivého života. V Cormonovom ateliéri v roku [[1885]] spoznal aj 20 ročnú modelku [[Valadon|Marie-Clémentine Valadon]], ktorá sa stala na istý čas jeho milenkou. Neskôr si zmenila meno na Suzanne Valadon a po celý život sa venovala maľbe. Hovorilo sa, že Valadon si maliara chcela vziať, hlavne z dôvodu jeho aristokratického pôvodu a majetku rodiny. Spoločne so svojou matkou mali pripraviť predstieranú samovraždu Suzanne, ktorá by prinútila Henriho sa s ňou oženiť. Toulouse-Lautrec na toto prišiel a odvtedy s ňou ukončil kontakt. Okrem iného v roku [[1886|1886,]] do ateliéru prišiel z Antverp 33-ročný [[Vincent van Gogh]]. Tento tajomný, tichý Holanďan Henriho očaril. V roku [[1887]] namaľoval pastelom ''Portrét Van Gogha'', sediaceho v kaviarni La Tambourin. Z obrazu sa dala vyčítať Vincentova melancholická, hĺbavá povaha. Tento portrét odkúpil od Henriho Vincentov brat, [[Theodor van Gogh]], ktorý bol správcom galérie ''Boussod a Valadon'' (významná sieť umeleckých obchodov, ktorá sa venovala nákupu a vystavovaniu impresionistických a postimpresionistických diel) a obchodníkom s umením. Ateliér Cormona patril k jednému z liahní [[Postimpresionizmus|postimpresionizmu]]. Vznikol tam aj štýl takzvaný [[cloisonizmus]], ktorý využíval hlavne van Gogh, Bernard či Anquetin, ale občas aj samotný Lautrec. Neskôr svoj ateliér Cormon zatvoril z dôvodu búriacich sa študentov, ktorí odporovali [[Klasický štýl|klasickému štýlu]]. == Začiatky na Montmartri a prvé úspechy == Henri počas voľného času spoločne s priateľmi pobýval na [[Montmartre|Montmartri]], kde chodieval do rôznych podnikov. Medzi ktoré patrili či už významné [[Kabaret|kabarety]] ako ''Le Chat Noir'' alebo neskôr ''Le Mirliton'', ktorý založil spevák Aristide Bruant. Bruant sa stal blízkym priateľom Henriho. Neskôr oba kabarety vyzdoboval svojimi maľbami a ilustroval do ich novín. V jednom z kabaretov spoznal aj prostitútku Marie Charlet, s ktorou nadviazal na nejaký čas kontakt. Taktiež na Montmartri nadobudol časom závislosť od alkoholu, ktorá sa každým rokom zhoršovala. Osemnásťročného Henriho toto miesto očarilo hlavne preto, že to bolo takzvané miesto vydedencov či spodiny. Tu Henri hlavne kvôli svojmu vzhľadu patril a cítil sa byť tak rovnocenný medzi ostatnými. V lete roku 1883 Henriho matka kúpila zámok Malromé pri [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], tam Henri maľoval hlavne portréty. Pomaly ale isto presedlal z maľby zvierat či krajín na maľby ľudí, ktoré sa mu zdali zaujímavejšie.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Fiala|meno=Vlastimil|titul=Henri de Toulouse-Lautrec|vydavateľ=Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění|miesto=Praha|rok=1960}}</ref> Časom sa ale vzďaľoval rodine. V roku 1884 opustil hotel Péry, kde žil dovtedy s rodičmi. Keďže s odchodom nesúhlasili rozhodli sa ho prestať finančne podporovať. Nepáčil sa im jeho životný štýl či spoločenská vrstva s ktorou sa stretával, keďže sa to na šľachtica nehodilo. Presťahoval sa na Rue Fontaine, do domu manželov René a Lily Grenierovcov. Bol to mladý manželský pár, ktorý sa rád obklopoval spoločnosťou. Často usporadovali večierky na ktorých sa zúčastnil aj Toulouse-Lautrec. Vo dvore domu Grenierovcov mal ateliér aj [[Edgar Degas]] ku ktorému Henri vzhliadal celý svoj život a považoval ho za svoj vzor. V roku 1886 sa presťahoval na Rue Tourlaque, kde býval spoločne so svojim priateľom z ateliéru Henrim Rachou. V lete roku 1886 sa totiž zmieril s matkou a tá mu poskytla financie na bývanie. Obidva tieto príbytky sa nachádzali na Montmartri. Na Montmartri stretol ďalšiu prostitútku Carmen Gaudin. Zaujala ho hlavne kvôli jej ryšavým vlasom, stala sa jeho modelom a podľa nej vytvoril 4 portréty. Pravdepodobne práve od nej získal chorobu [[syfilis]], s ktorou podobne ako so závislosťou na alkohole bojoval do konca svojho života. Obľuboval maľovanie v tanečných kabaretoch aj ako ''Elysée Montmartre''. Na konci 80tych rokov už dával prednosť kabaretu ''Moulin de La Galette''. Zobrazil ho napríklad v diele ''Ples v Moulin de La '' (1889). Je to jeho prvý obraz z kabaretu, no zároveň aj posledný, kde nie sú zobrazení jeho priatelia či iné významné osobnosti Montmartru. === Prvé výstavy a úspechy === V roku 1887 vystavoval spoločne s Van Goghom, Anquetionom a Bernardom v Toulouse a taktiež v tom istom roku v galérii Boussod a Valadon. V tom čase vystavoval pod pseudonymom Tréclau aby nepošpinil meno svojho šľachtického rodu. V roku 1888 mal Henri svoj prvý zahraničný debut a to v [[Brusel]]i. Bol pozvaný na výstavu ''Les Vingt'' kde vystavoval jedenásť obrazov a jednu kresbu. V porovnaní s ostatnými modernými maliarmi tej doby, bol Lautrec kritikami hodnotený pomerne vysoko a jeho diela sa často predávali. Aj keď mu vyčítali „''niekedy priveľmi drsnú kresbu''“, „''orgie krikľavých a špinavých farieb''“, na druhej strane chválili jeho analytické schopnosti, „''obnažujúce intimitu srdca a myšlienok''“, jeho „''trochu výtržnícke nadšenie''“ a „''dobre vystihnuté typy''“.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Pierruchot|meno=Henri|titul=Život Toulouse-Lautreca|vydanie=1987}}</ref> Od roku 1888 tiež publikoval svoje kresby v popredných francúzskych ilustrovaných časopisoch. Na rozdiel od iných maliarov však Lautrec nebol závislý od predaja obrazov, pretože bol hmotne zaistený svojou matkou. 6. Júla 1890 sa naposledy stretol s [[Vincent van Gogh|Vincentom Van Goghom]]. Toto stretnutie bolo zaznamenané vďaka listu, ktorý Vincent napísal svojmu bratovi Theovi. V ňom spomína práve obraz Slečny Dihauovej pri piane. ''„Lautrecov obraz totiž portrét hudebnici, je úžasný, byl jsem jím unesen.!“''<ref name=":0" /> Neskôr v tom roku spácha Vincent Van Gogh [[Samovražda|samovraždu]]. V roku 1890 [[Maurice Joyant]], bývalý spolužiak Henriho, vystrieda [[Thea Van Gogha]], ktorý zomrel na mŕtvicu, v galérii ''Boussod a Valadon''. Joyant  rozpoznal Lautrecov talent a stal sa jedným z najväčších propagátorov jeho umenia. Taktiež sa toto miesto stalo centrom mladých umelcov. V roku 1893 usporiadal výstavu svojich 30 obrazov u Mauricea Joyanta, kde vystavoval spoločne s ďalším maliarom Charlesom Maurinom. Túto výstavu kritici ohodnotili kladne, v novinách ''Le Temps'' napísali: ''„Priateľ Toulouse- Lautrec, ste k človeku tvrdý a cynický... Ospevujete zberbu a verejne ukazujete jej vredy. Ste chlapík!“''<ref name=":2" /> Lautrecovi ale hlavne záležalo na názore [[Edgar Degas|Edgara]] [[Edgar Degas|Degasa]], ktorý bol taktiež pozvaný na výstavu. Ten po prezretí celej výstavy na konci vyhlásil: ''„Lautrec vidieť, že patríte k nám!“''<ref name=":2" />Pochvala od Degasa preňho veľa znamenala. Pravdou ale pravdepodobne bolo to, že Degasa zaujali na výstave hlavne Maurinove obrazy. Toulouse-Lautreca nikdy nemal v láske, to mu ale nikdy osobne nepovedal. O Lautrecovej tvorbe sa negatívne začal vyjadrovať hlavne až po jeho smrti, keď jeho obrazy nazval, že smrdia syfilisom. == Vrchol kariéry == === Moulin Rouge === Od roku 1889 začal navštevovať novo-otvorený kabaret ''[[Moulin Rouge]].'' Tento kabaret založil [[Joseph Oller]] a už vo svojej dobe sa tešil veľkej obľube. Oller odkúpil od Lautreca dielo ''Krasojazdkyne v cirkuse'' a vyvesil ho v tanečnej hale. Okrem iného mal Lautrec na tomto mieste vyhradené miesto, z ktorého namaľoval až 30 obrazov. Práve pomocou svojich malieb skúmal život a psychológiu ľudí. Vytvoril tam dielo ako ''Tanec v Moulin Rouge''. Na obraze sa nachádzali významné osobnosti kabaretu ako La Goulue, tancujúca s Valentinom le Désossé. Medzi divákmi bola znázornená Jane Avril, druhý riaditeľ kabaretu Zidler, fotograf Sescau a maliar Gauzi. La Goulue, Valentin le Désossé či Jane Avril veľmi často zobrazoval na svojich obrazoch a dalo by sa povedať, že práve obrazy s nimi sa stali tými najznámejšími a vďaka nim sa tieto osobnosti preslávili. V roku 1891 nastal prelomový okamžik v Lautrecovej kariére, keď bol požiadaný o vytvorenie plagátu. Plagát ''Moulin Rouge'': ''La Goulue'' sa stal najslávnejším plagátom na svete. A vďaka nemu sa stal doslova zo dňa na deň známym. Vtedy napísal matke '',,Můj plakát dnes nalepili na pařížské zdi a já budu zanedlouho dělat další.”''<ref name=":0" /> Po úspechu nakreslil v krátkej dobe ďalších 30 plagátov, ktoré boli tlačené pomocou [[Litografia|litografie]]. Tento štýl Lautrec využíval až do svojej smrti. Jeho ďalším modelom sa stala šansonierka ''Yvette Guilbert'', ktorej známy portrét zhotovil v roku 1894. Bola známa svojou chudou postavou a dlhými čiernymi rukavicami. Vytvoril s ňou množstvo kresieb a litografií, no ani jeden plagát. Dôvodom bolo to, že odmietla jeho návrh plagátu pre krutú pravdivosť a nelichotivé zobrazenie jej vzhľadu. Neskôr ho ale sama nazvala géniom deformácie a dala mu za pravdu. Najobľúbenejším modelom Toulouse-Lautreca sa stala práve [[Jane Avril]], ktorá bola aj jeho blízkou priateľkou. Jane Avril znázornil veľakrát. Z roku 1893 pochádzal jeden z jeho najznámejších plagátov a to dielo ''Jane Avril v Jardin de Paris'', kde ju znázornil počas tancovania kankánu. Ďalej bola znázornená na plagáte ''Divan Japonais'', kde ju znázornil počas toho ako pozorovala vystúpenie Yvette Guilbert. ''„Za slávu, které se těším od chvíle, kdy se objevil váš první plakát pro mne, mohu nepochybně děkovat vám.“''<ref name=":0" /> === Nevestince === ----Často tvoril a aj žil v nevestincoch, hlavne v prvej polovici 80tych rokov. Tieto domy sa nachádzali v okolí stanice Saint-Lazare, Opery, na rue Joubet a na rue d'Amboise. Jeho modelkami sa v tomto období stali prostitútky. ''„Modelky vždycky vypadají, jako by byly vycpané. Tyto ženy jsou živé. Neodvážil bych se platit jim za to, že mi sedí, ale přisámbůh, zasloužily by si to.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sedlák|meno=Jan|titul=Henri de Toulouse- Lautrec|vydanie=1985}}</ref> Námet týchto obrazov nebol erotický, skôr v nich poukázal na každodenný život prostitútok a ich rozorvané, bolestné vnútro. Pre Lautreca neboli predmetmi ale milenkami. Sám ich obdarovával darmi a načúval im v ich najťažších chvíľach. Zapadol medzi nimi, keďže tak ako aj ony, aj on bol vydedenec spoločnosti. ''„Pořád slyším bordel! A co má být! Nikde jinde se necítím tak doma.“''<ref name=":0" /> Taktiež sa v tom čase často zdržiaval v lesbickom bare Myš (La Souris) a v pivnici Chrúst (La Hanneton). Téma lesbickej lásky ho fascinovala a vyobrazil ju na viacerých obrazoch. Neskôr v roku 1896 vytvoril významnú zbierku litografii znázorňujúcich všedný deň prostitútok z názvom ''Elles'' (Ony). V tom istom roku sa konala Henriho 1. samostatná výstava v paláci na rue Forest. Tam pomimo vlastnej výstavy, umiestnil do dvoch uzamknutých miestností obrazy práve z nevestincov pre najbližších priateľov. Obrazy tohto typu neboli totiž v tej dobe vhodné pre širšiu spoločnosť. == Posledné roky života == === Psychiatrická liečebňa === Od roku 1896 sa počet malieb a Lautrecov stav začal zhoršovať. Veľký vplyv na to mala hlavne závislosť od alkoholu, kvôli ktorej mal veľké prestávky, počas ktorých vôbec nemaľoval. Zároveň mu alkohol otupoval vnímavosť. V roku 1896 namaľoval dvadsaťštyri obrazov, v roku 1897 to bolo pätnásť a v roku 1898 už len štrnásť. Z dôvodu tohto stavu sa grófka Adéle presťahovala v roku 1898 dočasne do Paríža. Lautrec si prenajal ateliér na avenue Frochot, kde bol blízko matky. Tá ale nečakane z Paríža musela odísť a z Toulouse-Lautrecom to po odchode išlo dolu vodou. Jeho priatelia sa mu snažili pomôcť, no Lautrec bol agresívny, náladový a paranoidný. Alkohol mal vplyv aj na jeho zovňajšok. Jeho chôdza bola ťažkopádna, rozprával trhane, hltal slová a šušlal. Jeden jeho priateľ ho opísal slovami: ''„...no jeho smiech sa v ničom nepodobá niekdajšiemu smiechu, je mŕtvy, ako keď nám zomrie priateľ a vo sne vidíme iba jeho tieň.“''<ref name=":2" /> V roku 1899 doľahla na Henriho ťažká duševná porucha. Začal mať paranoidné predstavy a odrazilo sa to aj na jeho dielach, ktoré boli plné halucinácií. Vo februári bol rodinou poslaný do ústavu doktora Semelaignea v [[Saint-James (obec)|Saint- James]] blízko Neuilly. Bola to luxusná klinika pre duševne chorých. Strávil tam tri mesiace plné zúfalstva a poníženia. Svojmu otcovi, s ktorým nemal dobrý vzťah napísal v liste: ''„Otče, máte příležitost dokázat, že jste čestným člověkem. Uvěznili mne, ale vše, co je zavřeno, umírá.“'' <ref name=":1" /> Otec mu na túto správu neodpovedal. Jeho stav sa ale už po dvoch týždňoch závratne zlepšil. Aby presvedčil o zlepšenom zdravotnom stave matku či doktorov, za celú dobu namaľoval 39 malieb. Maľoval podľa pamäti svoje staré motívy krasojazdkýň, jazdcov či akrobatov. V dielach ale bola viditeľná zmena techniky, kde strácal svoj rukopis a tým pádom sa vytrácala z diel genialita. Nakoniec 17. Mája 1899 sa hlavne vďaka pomoci priateľov, dostal z nemocnice von. === Smrť === Po pobyte v nemocnici bol Henrimu pridelený strážca, vzdialený príbuzný z [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], Paul Viaud. Matka ho k nemu pridelila hlavne z dôvodu aby nepil. Lautrecov stav bol v tom čase pomerne dobrý. Nepil a jeho diela znova začínali mať typickú podobu. S Viaudom sa plavili z [[Le Havre]] do [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]. Joyant sa stal jeho správcom financií. Tento stav trval do jesene 1899. Potom Lautrec začal znova piť a opäť bol agresívnym. Viaud s tým nič nezmohol lebo bol až moc zhovievavý. Leto roku 1900 strávil pri mori a v zime si v Bordeaux prenajal byt a ateliér. Cítil sa slabý, napriek tomu sa aspoň trochu snažil maľovať V marci roku 1901 mal prvý vážny záchvat. V júli si vypratal v [[Paríž|Paríži]] ateliér a posledný krát sa na vlakovej stanici rozlúčil s priateľmi. Henri vedel, že toto bol posledný krát, kedy ich uvidel. V auguste, počas jeho pobytu v Taussat, dostal vážny záchvat mŕtvice. Po tejto udalosti ochrnul na polku tela. 20. augusta bol prevezený na zámok Malromé a postupom času mu odumierali všetky kosti. Jeho posledné slová adresoval matke: ''„Mama... Vy! Iba vy! Umrieť je ukrutne ťažké!“'' <ref name=":2" />Poslednýkrát vydýchol 9. septembra 1901 o 2:15 ráno za prítomnosti rodičov, Paula Viauda a bratrancov Gabriela Tapiého a Louisa Pascala. Mal 36 rokov. Pochovali ho na cintoríne Saint-André-du Bois pri Malromé. Z dôvodu obavy zrušenia cintorína bol prenesený na podnet matky do [[Verdelais]]. Jeho otec hovoril aj po smrti svojho syna, že nemal nijaký talent. Bojoval proti postaveniu sochy a aj proti Gustavovi Coquiotovi, ktorý v roku 1912 chcel o Lautrecovi napísať knihu. Alphonse Lautrec zomrel v decembri roku 1912. Lautrecov blízky priateľ a spolupracovník Maurice Joyant dlho bojoval za vytvorenie múzea Toulouse-Lautreca. V roku 1922 sa to stalo skutočnosťou, kedy minister školstva a umenia, Léon Berard, 30.7.1922 otvoril v bývalom biskupskom paláci La Berbie v rodnom [[Albi (Midi-Pyrénées)|Albi]], ''[[Múzeum Henriho de Toulouse-Lautreca]]''. Dodnes sa tam nachádza najväčšia zbierka Lautrecových diel. Maurice Joyant, bratranec Gabriel Tapié de Céleyran a matka, grófka Adéle Tapié zomreli v roku 1930. == Galéria == <gallery> File:Get lautrec 1889 the laundress.jpg|''La Blanchisseuse'' (1884-1888) File:Henri de Toulouse-Lautrec 056.jpg|''Portrét Van Gogha'' (1887) File:Lautrec equestrienne (at the cirque fernando) 1887-8.jpg|''Equestrienne'' (1888) (Albi) Rousse (La Toilette) - 1889 - Henri de Toulouse-Lautrec - Musée d'Orsay, Paris.jpg|''Rousse (La Toilette)'' (1889) File:Henri de Toulouse-Lautrec 025.jpg|''Ples v Moulin de la Galette'' (1889) File:Henri de Toulouse-Lautrec 005.jpg|''Bal au Moulin Rouge'' (1890) File:Lautrec gabrielle 1891.jpg|''Gabrielle'' (1891) File:Lautrec moulin rouge, la goulue (poster) 1891.jpg|''Moulin rouge - La Goulue'' (1891) File:Toulouse-Lautrec - La Goulue arrivant au Moulin Rouge.jpg|''La Goulue arrivant au Moulin Rouge'' (1892) File:Lautrec jane avril dancing 1892.jpg|''Jane Avril dansant'' (1892) File:Lautrec at the moulin rouge 1892.jpg|''Au Moulin Rouge'' (1892) File:Lautrec ambassadeurs, aristide bruant (poster) 1892.jpg|''Aristide Bruant dans son cabaret'' (Albi) Le Divan japonais 1893 lithographie - Toulouse-Lautrec MTH.A3.jpg|''Divan japonais'' (1892-1893) (Albi) Louis Pascal 1893 - Henri de Toulouse-Lautrec - Musée Toulouse-Lautrec.jpg|''Louis Pascal'' (1893) File:Lautrec jane avril at the jardin de paris (poster) 1893.jpg|''Jane Avril dans les Jardins de Paris'' (1893) File:Henri de Toulouse-Lautrec 047.jpg|''Monsieur Boileau au café'' (1893) File:Toulouse-lautrec yvette guilbert.jpg|''Yvette Guilbert salue le public'' (1894) File:(Albi) Femme qui tire son bas 1894 - Toulouse-Lautrec - Musée Toulouse-Lautrec MTL.177.jpg|''Femme qui tire son bas'' (1894) (Albi) Au Salon de la rue des Moulins - Henri de Toulouse-Lautrec 1894 MTL.inv181.jpg|''Salon Rue des moulins'' (1894) File:Lautrec babylone d'allemagne (poster for 'the german babylon') 1894.jpg|''Babylone d'Allemagne'' (1894) File:Lautrec la troupe de mlle eglantine (poster) 1895-6.jpg|''Troupe de M^lle Églantine'' (1895 - 96) File:Lautrec le coucher (mme poupoule in chemise by her bed) 1899.jpg|''Le Coucher'' (1899) File:Henri de Toulouse-Lautrec 044.jpg|''Maxime Dethomas, au Bal de l'Opéra'' (1896) File:Henri-Marie-Raymond de Toulouse-Lautrec - Madame Marthe X―Bordeaux - Google Art Project.jpg|''Madame Marthe X, Bordeaux'' (1900) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Henri de Toulouse-Lautrec|commons=Category:Henri de Toulouse-Lautrec}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toulouse-Lautrec, Henri}} [[Kategória:Francúzski maliari]] [[Kategória:Francúzski ilustrátori]] [[Kategória:Francúzski rytci]] [[Kategória:Maliari postimpresionizmu]] [[Kategória:Úmrtia na syfilis]] [[Kategória:Ľudia s postihnutím]] [[Kategória:Francúzski litografi]] r6xttizoea707lazr8rvp5p083xln8d 0 170609 8218616 8080802 2026-05-23T18:16:22Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wikilinka 8218616 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Uhlířské Janovice | typ = mesto | znak = | vlajka = Flag of Uhlířské Janovice.svg | obrázok = UhlirskeJanovice-2006-09-17-KostelSvAloise.JPG | popis = Václavské námestie, kostol svätého Aloisa | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Uhlířské Janovice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 423 | zemepisná šírka = 49,881111 | zemepisná dĺžka = 15,064444 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 25,43 | prvá zmienka = 1142 | starosta = Petr Barták | PSČ = 285 04 | početč = 8 | početzsj = 8 | početk = 6 | NUTS5 = CZ0205 534498 | adresa = Václavské náměstí 6<br />285 04 Uhlířské Janovice | email = urad@uhljan.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.uhlirskejanovice.cz | commons = Uhlířské Janovice }} '''Uhlířské Janovice''' sú [[mesto (Česko)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 3 076 obyvateľov, z toho 1 512 mužov a 1 564 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,5 roka (muži 39,1 roka, ženy 41,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Uhlířské Janovice}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] hvcqy4he5sagk9b794hddfkhbvtvczl 10 170745 8218577 7907139 2026-05-23T15:17:31Z Qwerty Qwertik 151708 8218577 wikitext text/x-wiki {|class="infobox" style="font-size:90%; float:right; width: 22em" ![[Štátna hymna|Štátne hymny]] sveta |- |<div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#90EE90">'''<center>[[Európa]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#9AFF9A; text-align:center">[[Brabançonne|Belgicko]] - [[My, Belarusy|Bielorusko]] - [[Intermeco|Bosna a Hercegovina]] - [[Mila Rodino|Bulharsko]] - [[Ymnos eis tin Eleftherian‎|Cyprus]] - [[Kde domov můj?|Česko]] - [[Oj, svijetla majska zoro|Čierna Hora]] - [[Der er et yndigt land|Dánsko]] - [[Mu isamaa, mu õnn ja rõõm|Estónsko]] - [[Maamme|Fínsko]] - [[Marseillaisa|Francúzsko]] - [[Ymnos eis tin Eleftherian|Grécko]] - [[Lijepa naša domovino|Chorvátsko]] - [[Amhrán na bhFiann|Írsko]] - [[Dievs, svētī Latviju|Lotyšsko]] [[Denes nad Makedonija|Macedónsko]] - [[Isten, áldd meg a magyart|Maďarsko]] - [[L-Innu Malti|Malta]] - [[Das Lied der Deutschen|Nemecko]] - [[Mazurek Dąbrowskiego|Poľsko]] - [[Land der Berge, Land am Strome|Rakúsko]] - [[Deșteaptă-te, române!|Rumunsko]] - [[Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii|Rusko]] - [[Nad Tatrou sa blýska|Slovensko]] - [[God Save the King|Spojené kráľovstvo]] - [[Marcha Real|Španielsko]] - [[Schweizerpsalm|Švajčiarsko]] - [[İstiklâl Marşı|Turecko]] - [[Šče ne vmerla Ukrajina|Ukrajina]] - [[Pápežská hymna|Vatikán]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#EEC591">'''<center>[[Ázia]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#FFD39B; text-align:center">[[Hymna Afganistanu|Afganistan]] - [[Druk tsendhen|Bhután]] - [[Pochod dobrovoľníkov|Čína]] - [[Hatikva|Izrael]] - [[Ägukka (Kórejská republika)|Kórea]] - [[Bügd Najramdach Mongol|Mongolsko]] - [[Humát ad-Dijár|Sýria]] - [[Garaşsyz, Bitarap, Türkmenistanyň döwlet gimni|Turkménsko]] - [[Tiến Quân Ca|Vietnam]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE">'''<center>[[Severná Amerika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#B0E2FF; text-align:center">[[O Canada|Kanada]] - [[The Star-Spangled Banner|USA]] - [[Štátna hymna Dominikánskej republiky|Dominikánska republika]] - [[Jamaica, Land We Love|Jamajka]] - [[El Himno de Bayamo|Kuba]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#B3EE3A">'''<center>[[Južná Amerika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#C0FF3E; text-align:center">[[Brazílska národná hymna|Brazília]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#EE4000">'''<center>[[Afrika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#FF4500; text-align:center">[[L’Aube Nouvelle|Benin]] - [[Chant de Ralliement|Kamerun]] - [[National anthem of South Africa|Južná Afrika]] - [[Independência total|Sv. Tomáš a Princov ostrov]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none;"> <div class="NavHead" style="background:#00E5EE">'''<center>[[Austrália a Oceánia]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#00F5FF; text-align:center">[[Nauru Bwiema|Nauru]] - [[Tuvalu mo te Atua|Tuvalu]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#DCDCDC">'''<center>Ďalšie</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#F5F5F5; text-align:center">[[Európska hymna|Európska hymna]] - [[La Espero|Esperanto]] - [[Hymna Buriatska|Buriatsko]] - [[Česko-slovenská hymna|Česko-Slovensko]] - [[Hymna Kirgizskej SSR|Kirgizská SSR]] - [[Auferstanden aus Ruinen|Nemecká demokratická republika]] - [[Hej, Slováci|Prvá slovenská republika]] - [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Rakúsko-Uhorsko]] - [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Sovietsky zväz]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div align=right>{{tnavbar|Hymny sveta}}</div> |}<noinclude> [[Kategória:Hudobné šablóny]] </noinclude> 1cheuujz2e03psls34f264zerkrp6s7 8218578 8218577 2026-05-23T15:17:54Z Qwerty Qwertik 151708 8218578 wikitext text/x-wiki {|class="infobox" style="font-size:90%; float:right; width: 22em" ![[Štátna hymna|Štátne hymny]] sveta |- |<div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#90EE90">'''<center>[[Európa]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#9AFF9A; text-align:center">[[Brabançonne|Belgicko]] - [[My, Belarusy|Bielorusko]] - [[Intermeco|Bosna a Hercegovina]] - [[Mila Rodino|Bulharsko]] - [[Ymnos eis tin Eleftherian‎|Cyprus]] - [[Kde domov můj?|Česko]] - [[Oj, svijetla majska zoro|Čierna Hora]] - [[Der er et yndigt land|Dánsko]] - [[Mu isamaa, mu õnn ja rõõm|Estónsko]] - [[Maamme|Fínsko]] - [[Marseillaisa|Francúzsko]] - [[Ymnos eis tin Eleftherian|Grécko]] - [[Lijepa naša domovino|Chorvátsko]] - [[Amhrán na bhFiann|Írsko]] - [[Dievs, svētī Latviju|Lotyšsko]] - [[Denes nad Makedonija|Macedónsko]] - [[Isten, áldd meg a magyart|Maďarsko]] - [[L-Innu Malti|Malta]] - [[Das Lied der Deutschen|Nemecko]] - [[Mazurek Dąbrowskiego|Poľsko]] - [[Land der Berge, Land am Strome|Rakúsko]] - [[Deșteaptă-te, române!|Rumunsko]] - [[Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii|Rusko]] - [[Nad Tatrou sa blýska|Slovensko]] - [[God Save the King|Spojené kráľovstvo]] - [[Marcha Real|Španielsko]] - [[Schweizerpsalm|Švajčiarsko]] - [[İstiklâl Marşı|Turecko]] - [[Šče ne vmerla Ukrajina|Ukrajina]] - [[Pápežská hymna|Vatikán]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#EEC591">'''<center>[[Ázia]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#FFD39B; text-align:center">[[Hymna Afganistanu|Afganistan]] - [[Druk tsendhen|Bhután]] - [[Pochod dobrovoľníkov|Čína]] - [[Hatikva|Izrael]] - [[Ägukka (Kórejská republika)|Kórea]] - [[Bügd Najramdach Mongol|Mongolsko]] - [[Humát ad-Dijár|Sýria]] - [[Garaşsyz, Bitarap, Türkmenistanyň döwlet gimni|Turkménsko]] - [[Tiến Quân Ca|Vietnam]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE">'''<center>[[Severná Amerika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#B0E2FF; text-align:center">[[O Canada|Kanada]] - [[The Star-Spangled Banner|USA]] - [[Štátna hymna Dominikánskej republiky|Dominikánska republika]] - [[Jamaica, Land We Love|Jamajka]] - [[El Himno de Bayamo|Kuba]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#B3EE3A">'''<center>[[Južná Amerika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#C0FF3E; text-align:center">[[Brazílska národná hymna|Brazília]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#EE4000">'''<center>[[Afrika]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#FF4500; text-align:center">[[L’Aube Nouvelle|Benin]] - [[Chant de Ralliement|Kamerun]] - [[National anthem of South Africa|Južná Afrika]] - [[Independência total|Sv. Tomáš a Princov ostrov]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none;"> <div class="NavHead" style="background:#00E5EE">'''<center>[[Austrália a Oceánia]]</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#00F5FF; text-align:center">[[Nauru Bwiema|Nauru]] - [[Tuvalu mo te Atua|Tuvalu]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div class="NavFrame" style="border:none"> <div class="NavHead" style="background:#DCDCDC">'''<center>Ďalšie</center>'''</div> <div class="NavContent" style="background:#F5F5F5; text-align:center">[[Európska hymna|Európska hymna]] - [[La Espero|Esperanto]] - [[Hymna Buriatska|Buriatsko]] - [[Česko-slovenská hymna|Česko-Slovensko]] - [[Hymna Kirgizskej SSR|Kirgizská SSR]] - [[Auferstanden aus Ruinen|Nemecká demokratická republika]] - [[Hej, Slováci|Prvá slovenská republika]] - [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Rakúsko-Uhorsko]] - [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Sovietsky zväz]]</div> <div class="NavEnd">&nbsp;</div> </div> <div align=right>{{tnavbar|Hymny sveta}}</div> |}<noinclude> [[Kategória:Hudobné šablóny]] </noinclude> lrecjvz2i5s45cl9mu61csx9yp37qbk 0 186757 8218555 6090067 2026-05-23T14:43:52Z ~2026-29230-47 294915 8218555 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Grand Tour''' sú najvýznamnejšie tri etapové [[cyklistika|cyklistické preteky]], v profesionálnej cyklistike: * [[Tour de France]] - (založené 1903) : súťaže :: [[Súbor:Jersey yellow.svg|40px]] ''[[Žlté tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey green.svg|40px]] ''[[Zelené tričko]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey polkadot.svg|40px]] ''[[Bodkované tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov :: [[Súbor:Jersey red number.svg|40px]] ''[[Červené číslo]]'' Najaktívnejší jazdec * [[Giro d´Italia]] - (založené 1909) : súťaže :: [[Súbor:Jersey pink.svg|40px]] ''[[Ružové tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey violet.svg|40px]] ''[[Cyklámenové tričko]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey green.svg|40px]] ''[[Zelené tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey blue.svg|40px]] ''[[Modré tričko]]'' Súťaž Intergiro (Časy v polovici etáp) :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov * [[Vuelta a España]] - (založené 1935) : súťaže :: [[Súbor:Jersey gold.svg|40px]] ''[[Zlaté tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey blue-yellowfish.svg|40px]] ''[[Modré tričko s rybičkami]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey red.svg|40px]] ''[[Červené tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov [[Kategória:Grand tour| ]] [[Kategória:Cyklistické preteky]] 2ozxgmn7tz3ev9fk74yvmsemlxk3wl4 8218558 8218555 2026-05-23T14:49:12Z ~2026-29230-47 294915 8218558 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Grand Tour (cyklistika)}} {{iné významy}} '''Grand Tour''' sú najvýznamnejšie tri etapové [[cyklistika|cyklistické preteky]], v profesionálnej cyklistike: * [[Tour de France]] - (založené 1903) : súťaže :: [[Súbor:Jersey yellow.svg|40px]] ''[[Žlté tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey green.svg|40px]] ''[[Zelené tričko]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey polkadot.svg|40px]] ''[[Bodkované tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov :: [[Súbor:Jersey red number.svg|40px]] ''[[Červené číslo]]'' Najaktívnejší jazdec * [[Giro d´Italia]] - (založené 1909) : súťaže :: [[Súbor:Jersey pink.svg|40px]] ''[[Ružové tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey violet.svg|40px]] ''[[Cyklámenové tričko]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey green.svg|40px]] ''[[Zelené tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey blue.svg|40px]] ''[[Modré tričko]]'' Súťaž Intergiro (Časy v polovici etáp) :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov * [[Vuelta a España]] - (založené 1935) : súťaže :: [[Súbor:Jersey gold.svg|40px]] ''[[Zlaté tričko]]'' Celkový víťaz :: [[Súbor:Jersey blue-yellowfish.svg|40px]] ''[[Modré tričko s rybičkami]]'' šprintérska súťaž :: [[Súbor:Jersey red.svg|40px]] ''[[Červené tričko]]'' Vrchárska súťaž :: [[Súbor:Jersey white.svg|40px]] ''[[Biele tričko]]'' Najlepší jazdec do 25 rokov [[Kategória:Grand tour| ]] [[Kategória:Cyklistické preteky]] 7w7hoekty7ynjidscp5a3a1nim51c3x 0 188619 8218620 8216093 2026-05-23T18:38:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218620 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Karosa | Logo spoločnosti = Karosa.svg | Veľkosť loga = 230px | Právna forma = [[štátny podnik]] | Odvetvie = automobilový priemysel | Založená = [[1896]] ako [[Sodomka]] | Zakladateľ = [[Josef Sodomka]] | Sídlo = [[Vysoké Mýto]] | Štát sídla = Česko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = [[Automobilový priemysel|Automobilový]] | Produkcia = [[Autobus]]y | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | IČO = 00009156 | Zánik = 2007 }} '''Karosa''' bol [[Česko|český]] podnik, zameraný na výrobu [[autobus]]ov. Jeho sídlo bolo vo [[Vysoké Mýto|Vysokom Mýte]] vo východných Čechách a nástupcom sa v roku [[2007]] stalo [[Iveco Czech Republic]]. == Dejiny podniku == V roku [[1896]] založil [[Josef Sodomka]] vo [[Vysoké Mýto|Vysokom Mýte]] továreň na výrobu kočiarov s názvom „První východočeská výroba kočárů Josefa Sodomky“. Od roku [[1925]] sa okrem klesajúcej výroby kočiarov zameriavala vďaka synovi zakladateľa na individuálnu výrobu karosérií veľkosériovo vyrobených podvozkov automobilov (napr. [[Praga (podnik)|Praga]], [[Aero (automobilka)|Aero]] či [[Tatra (podnik)|Tatra]]), výrobu rôznych prívesov a dokonca aj klzákov. V roku 1928 začala výrobu prvých karosérií autobusov na podvozkoch [[Škoda Holding|Škoda]] a Tatra. Podnik si získal renomé vďaka vlastným tvarovým návrhom, kvalitnej výrobe i úspechom na výstavách (napr. kabriolet [[Tatra 600]]). Po znárodnení v roku [[1948]] bolo rozhodnuté o útlme karosovania automobilov a podnik sa stal jediným výrobcom autobusov v [[Československo|Česko-Slovensku]]. Názov spoločnosti sa zmenil na „Karosa, továrna na karoserie a vozy, národní podnik, se sídlem ve Vysokém Mýtě“, neskôr na „KAROSA, národní podnik Vysoké Mýto“. De facto sa Karosa v tejto dobe stala jediným výrobcom autobusov v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], ostatní výrobcovia, ako napríklad [[Škoda Holding|Škoda]] alebo [[Praga (podnik)|Praga]], jej nesmeli konkurovať. Koncom 50. rokov sa začali v továrni Karosa vyrábať prvé z veľmi známych a aj populárnych modelov mestských autobusov, ako napríklad [[Škoda 706 RTO]] (pri tomto modeli však len karosérie na podvozku Škody), ktoré boli ocenené na mnohých medzinárodných výstavách (napr. EXPO v [[Brusel]]i v roku [[1958]]). Nasledovali potom jeho modifikácie pre medzimestskú dopravu a dokonca aj kĺbová verzia, ktorá však zostala len pri prototype. Tento typ sa licenčne vyrábal aj v [[poľsko]]m závode [[Jelcz]]. Škodu RTO vystriedala v roku 1966 [[Karosa ŠM 11]], u ktorej sa uvažovalo aj o modifikácii na trolejbus. V roku [[1981]] nasledovala [[Karosa B 731]]. V roku [[1962]] došlo k začleneniu firmy THZ Polička a pod značkou Karosa tak bola, okrem iného, vyrábaná i hasičská technika. Od roku [[1972]] firma používa dnešnú továreň, ktorá bola neskôr zmodernizovaná. === História názvu podniku === Keď bola pôvodná Sodomkova spoločnosť v roku [[1948]] znárodnená, prestalo sa meno pôvodného majiteľa v názve podniku používať. Štátna správa však využila toho, že sa súčasťou znárodneného podniku stala i pražská firma Oldřicha Uhlíka, ktorá vlastnila právo na zavedenú obchodnú značku Karosa. Vďaka tomu bolo možné názov Karosa použiť aj na ostatné prevádzky znárodneného podniku, ktorý mal centrálu vo Vysokom Mýte.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kol.: | meno = | odkaz na autora = | titul = Jak vytvořit atraktivní obchodní název firmy, služby, produktu, značky | vydavateľ = NZB | miesto = Praha | rok = 2014 | isbn = 978-80-904272-7-3 | strany = 226–227 | počet strán = 340 | url = | jazyk = }}</ref> == Po roku 1989 == {{Pozri aj|Iveco Czech Republic}} V roku [[1989]], po páde totality, sa spoločensko-ekonomickým zmenám musela prispôsobiť aj koncepčne zaostalá Karosa. Jej produkcia, ktorá dosahovala 3 400 vozidiel ročne, sa znížila len na tisícku. Napriek tomu sa jej však podarilo získať späť svoje meno, hlavne vďaka zahraničnému investorovi - francúzskemu [[Renault]]u. Musela byť vykonaná modernizácia výrobného podniku, jej vozidlá boli vynovené a zmodernizované. Od roku [[1999]] bol podnik súčasťou celoeurópskeho holdingu [[Irisbus]], ktorý založil Renault s talianskou firmou [[Iveco]] (Iveco od roku 2003 vlastní celý Irisbus) a predáva autobusy úspešne po celej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srb | meno = Daniel | odkaz na autora = | vydavateľ = Autobusovenoviny.cz | titul = Karosa? Iveco Czech Republic! | url = http://www.autobusovenoviny.cz/clanek/141/karosa-iveco-czech-republic | dátum vydania = 2007-01-15 | dátum prístupu = 2009-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100311052239/http://www.autobusovenoviny.cz/clanek/141/karosa-iveco-czech-republic | dátum archivácie = 2010-03-11 }}</ref> Irisbus vlastnil 94 % akcií Karosy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Karosa.cz | titul = KAROSA a.s. SOUČÁSTÍ IRISBUS Holding S.L. | url = http://www.karosa.cz/main.php?show=history5&language=czech | dátum vydania = | dátum prístupu = 2009-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080627233641/http://www.karosa.cz/main.php?show=history5&language=czech | dátum archivácie = 2008-06-27 }}</ref> Dňa [[1. január]]a [[2007]] bola firma Karosa premenovaná na [[Iveco Czech Republic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srb | meno = Daniel | odkaz na autora = | vydavateľ = Autobusovenoviny.cz | titul = Novinky z Vysokého Mýta: nový název, nový ředitel, konec řady 900 | url = http://www.autobusovenoviny.cz/clanek/142/novinky-z-vysokeho-myta-novy-nazev-novy-reditel-konec-rady-900 | dátum vydania = 2007-01-13 | dátum prístupu = 2010-01-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090505203343/http://www.autobusovenoviny.cz/clanek/142/novinky-z-vysokeho-myta-novy-nazev-novy-reditel-konec-rady-900 | dátum archivácie = 2009-05-05 }}</ref> == Niektoré modely == {{Stĺpce|2| * [[Praga NDO]] * [[Škoda 706 RO|Škoda RO]] * [[Škoda 706 RTO|Škoda RTO]] * [[Škoda RTO - K]] * [[Karosa ŠM 11]] * [[Karosa ŠM 16,5]] * [[Karosa ŠL 11]] * [[Karosa ŠD 11]] * [[Karosa B 731]] * [[Karosa B 732]] * [[Karosa B 741]] * [[Karosa C 734]] * [[Karosa C 744]] * [[Karosa LC 735]] * [[Karosa LC 736]] * [[Karosa B 831]] * [[Karosa LC 956XE]] * [[Karosa HD 12]] * [[Karosa Legobus]] * [[Karosa B 931|Karosa B 931(E)]] * [[Karosa B 932|Karosa B 932(E)]] * [[Karosa B 941|Karosa B 941(E)]] * [[Karosa B 951|Karosa/Irisbus B 951(E)]] * [[Karosa B 952|Karosa/Irisbus B 952(E)]] * [[Karosa B 961|Karosa/Irisbus B 961(E)]] * [[Irisbus Récreo|Karosa/Irisbus Récreo]] * [[Irisbus Axer|Karosa/Irisbus Axer]] * [[Irisbus Citybus|Karosa/Irisbus Citybus]] * [[Irisbus Citelis|Irisbus/Iveco Citelis]] * [[Irisbus Crossway|Irisbus/Iveco Crossway]] * [[Irisbus Arway|Irisbus/Iveco Arway]] * [[Irisbus/Iveco Proxys]] }} == Galéria == <gallery mode="packed"> Súbor:%C5%A0koda_706_RO.jpg|Škoda 706 RO Súbor:%C5%A0koda_706_RTO_MTZ_DPB.jpg|Škoda 706 RTO MTZ Súbor:Bus_%C5%A0M11_Brno(1).jpg|Karosa ŠM 11 Súbor:Karosa_B_732_v_%C5%98e%C4%8Dkovic%C3%ADch.jpg|Karosa B 732 Súbor:Posledn%C3%AD_b961e.jpg|Karosa B 961E Súbor:Brno, Autotec, Irisbus Crossway I.jpg|Irisbus Crossway </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Iveco Czech Republic]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karosa_vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.kamim.sk/doprava/technika/karosa/sodomka.php Prehľad a údaje autobusov Karosa] * [http://www.karosa.cz/main.php?show=products&language=czech Oficiálne stránky českého výrobcu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090904211052/http://www.karosa.cz/main.php?show=products&language=czech |date=2009-09-04 }} {{ces icon}} * [http://sadprievidza.webnode.sk/ Neoficiálna stránka autobusov SAD Prievidza]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Karosa}} [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:České automobilky]] as9xfzyx4ridkiw81bwxvd3bnwyxipj 0 191764 8218507 7233278 2026-05-23T12:57:22Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8218507 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Image:MIT Dome night1 Edit.jpg|thumb|right|250px]] '''Internát Massachusettského technologického inštitútu''' je internát vysokej školy [[Massachusettský technologický inštitút|Massachusetts Institute of Technology]] rozkladajúci sa na dĺžke viac ako míľu pozdĺž rieky Charles, doslova kúsok od centra mesta Boston. Centrálnu skupinu prepojených bodov navrhol v roku [[1916]] architekt [[W. Welles Bosworth]]. Zvolil otvorený, plynulý a flexibilný [[pôdorys]], aby dosiahol jednoducho riešené komunikácie a inteligentné riešenie pohybu medzi školou a fakultami. Ako MIT rástla, stále sa držala tejto línie otvorenosti a prepojiteľnosit, takže temer všetky budovy boli vzájomne prepojené čo umožňovalo chodcom prejisť z jednej budovy do druhej bez prechodu cez exteriér. Ďalší rast tejto lokality viedli architekti [[Alvar Aalto]], [[Ieoh Ming Pei]], [[Eero Saarinen]] a [[Eduardo Catalano]]. == Dejiny == Internát univerzity MIT obsahuje mnoho budov reprezentujúcich rôzne architektonické štýly a zmeny funkcií, ktoré prebehli týmto internátom. Históriu architektúry internátu možno rozdeliť na štyri éry: Bostonský internát, Nový Cambridge internát pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], rozvoj počas [[Studená vojna|studenej vojny]] a budovy postavené po studenej vojne. Každá éra bola poznačená odlišnými budovami reprezentujúcimi [[neoklasicizmus]], [[modernizmus]], [[brutalizmus]] a [[dekonštruktivizmus (architektúra)|dekonštruktivizmus]]. == Organizácia internátu == MIT študenti, fakulta a administratívna aparatúra vo všeobecnosti majú pridelené jednotlivé čísla. Organizácia týchto čísiel budov môže byť náhodná, ale predsa je v tom istý poriadok, ktorý zodpovedá poradiu, v ktorom boli jednotlivé budovy postupne budované. Budovy 1–10 sú pôvodne internátne budovy. Budova 10, Great Dome, bola navrhnutá ako hlavný vstup. Budovy 1-8 sú usporiadané symetricky okolo budovy 10, s párnymi číslicami na západ a s nepárnymi číslicami na východ. Východná strana internátu má „šestky“, niekoľko budov, ktoré končia s číslicou 6 (budovy 6, 16,26,36,56 a 66, s budovou 46 pozdĺž ulice od 36). Budovy 30 sú rozložené pozdĺž Vassar ulice na sever od hlavnej časti internátu. Budovy, ktoré sú na východ od Ames ulice sú s prefixom E, tie na západe od Massachusett cesty začínajú písmenom W. {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Massachusettský technologický inštitút]] [[Kategória:Stavby v Bostone (Massachusetts)]] [[Kategória:Vysokoškolské internáty]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby]] [[Kategória:Brutalizmus]] 86hm0trkrqcfspgmynblc50qle03bgg 0 195043 8218661 7894501 2026-05-23T20:37:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218661 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = Kemper aréna | prezývka = | obrázok = Kemper-arena1.jpg | popis obrázka = | štát = Spojené štáty | poloha = [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] | zemepisná šírka = 39.091944 | zemepisná dĺžka = -94.605833 | otvorený = [[1974]] | začiatok = | prestavaný = | rozšírenie = | uzavretý = | zbúraný = | majiteľ = [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] | správca = | povrch = | cena výstavby = | architekt = [[Helmut Jahn]] | spoločnosť = | bývalé názvy = Pittsburgh Civic Arena | kluby = | kapacita = | rozmery = }} '''Kemper aréna''' je [[štadión]] v [[Spojené štáty|USA]]. Stavba bola projektovaná architektom [[Helmut Jahn|Helmutom Jahnom]] v roku [[1970]] ako svoj prvý veľký projekt a v neskoršom období sa stal významným architektom svojej doby. Bola vybudovaná v priebehu 18 mesiacov v rokoch [[1973]] – [[1974]] v časti [[Stockyards]] mesta [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch Amerických]]. Nahradila starú športovú halu s kapacitou 8 000 divákov, čo ďalej nevyhovovalo potrebám mesta aby sa tu mohli hrať aj zápasy profesionálnej basketbalovej a hokejovej ligy. == Jedinečnosť stavby == Kemper aréna bola revolučnou stavbou a to faktom, že vôbec nemala vnútorné podporné [[stĺp]]y zabraňujúce vo výhľade. Jej opornú konštrukciu tvorili exteriérové oceľové [[nosník|nosníky]], ktoré boli pre svoju jednoduchosť montáže považované za jedinečný systém. Celý systém je založený na princípe [[kyvadlo|kyvadla]] kedy oceľové nosníky vysiace z troch masívnych portálov podporujú resp. držia celú konštrukciu [[železobetón]]ovej [[strecha|strechy]]. Takmer bezokenná [[fasáda]] výrazne kontrastuje s neskorším obdobím tvorby architekta, kedy používal najmä veľkolepé otvorené zasklené priestory. Vonkajší oporný systém však často používal počas svojej kariéry. Majiteľom stavby je Mesto [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] a stavba celkovo stála 22 miliónov [[Americký dolár|dolárov]]. Prostriedky boli získané z viacerých zdrojov prevažne však od Národného športového zväzu. == Slávne osobnosti == V roku [[1970]] získalo toto dielo [[Cena za architektúru|Cenu za architektúru]]. Arénu využívali rôzne slávne osobnosti ako napríklad v roku [[1976]] keď sa tu konalo Národné zhromaždenie republikánov, ktorého sa zúčastnili aj prezident [[Gerald Ford]] a vice prezident [[Nelson Rockefeler]]. Tiež niektoré známe športové tímy ako [[Cansas city Scouts]] ([[NHL]]) alebo [[Cansas city Kings]] ([[NBA]]). == Kolaps == Už v roku [[1979]] obrovská búrka o rýchlosti vetra 112 [[km/h]] a hustá prietrž mračien spôsobili pád strechy. V tom čase halu nik nevyužíval a nedošlo k stratám na životoch. Stalo sa to len dva roky pred tým než mestom [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] otriasali ďalšie problémy. Vnútorné lávky v roku [[1979]] ocenenej stavby [[Hotel Hyatt Regency|Hotela Hyatt Regency]] sa zrútili, bolo usmrtených 114 ľudí a 200 zranených. Ďalší [[incident]], keď sa pričinením ťažkého snehu zrútila strecha podobnej športovej haly v štáte [[Connecticut]], prinútil vtedajších [[architekt]]ov aby seriózne prehodnotili počítačové simulácie [[statika|statiky]] budov. == Faktory == Na zrútení strechy sa podpísali dva základné faktory. Prvým bolo, že nosníky držiace strechu, neboli konštruované na takú silu [[vietor|vetra]] a tak sa zlomili, pričom zničili celú južnú [[fasáda|fasádu]]. V médiách uvádzali, že na zrútenie celej strechy stačilo poškodenie jedného nosníka. Druhým faktorom bol hustý [[lejak]] ktorého objemy vody strecha odvádzala do [[kanál]]ov. Tie však neboli na takúto záťaž projektované a tak sa konvexne prehnutá strecha napĺňala vodou, ktorej váhu konštrukcia nedokázala ďalej udržať. Bola zrútená iba veľká časť strechy, ale tlaková vlna sprevádzajúca pád zničila nielen steny arény ale aj poškodila statiku okolitých budov. Napriek tomu všetky portály ostali nepoškodené. Vyšetrovaním zistili najväčšie nedostatky zrútenej stavby a v priebehu roka bola zrekonštruovaná a znovuotvorená. == Dobudovanie komplexu == V roku [[1991]] – [[1992]] bola v komplexe dostavaná Americká kráľovská výstavná hala pre dobytok. Celkové náklady predstavovali 33,4 milióna dolárov. Pôvodná Kráľovská aréna stála mesto Kansas city 650 tisíc dolárov bola však postavená v roku [[1922]]. V roku [[1977]] bola uskutočnená prestavba samotnej Kemper arény kedy bola hala kapacitne rozšírená o 2 000 miest dobudovaním spodného hľadiska, ďalej 4 jednotky hygieny a vstup pre [[hendikep]]ované osoby. Najväčším zásahom do pôvodného projektu [[Helmut Jahn|Helmuta Jahna]] bolo dobudovanie východného plne zaskleného [[foyer|foyeru]], ktorý nekorešpondoval s ostatnými fasádami bez [[okno|okien]]. Celý komplex ďalej obsahuje Budovu úradu [[guvernér|guvernéra]], [[Divadlo Wagstaff]], [[Americké kráľovské múzeum]] a Scottov Pavilón slúžiaci pre stále ustajnenie zvierat pre Kráľovskú výstavnú halu dobytka. Poslednou dostavbou areálu boli šesťpodlažné parkovacie garáže. == Literatúra a zdroje == *http://www.engineering.com/Library/ArticlesPage/tabid/85/articleType/ArticleView/articleId/175/Walkway-Collapse.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190403123942/https://www.engineering.com/Library/ArticlesPage/tabid/85/articleType/ArticleView/articleId/175/Walkway-Collapse.aspx |date=2019-04-03 }} *http://www.pulitzer.org/cyear/1982w.html{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *http://sports.yahoo.com/ncaab/recap?gid=200612090287 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310124339/http://sports.yahoo.com/ncaab/recap?gid=200612090287 |date=2007-03-10 }} *http://www.kemperarenakc.com/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110703080540/http://www.kemperarenakc.com/ |date=2011-07-03 }} *http://www.murphyjahn.com [[Kategória:Štadióny v USA]] [[Kategória:Architektúra z 1974]] [[Kategória:Stavby v Missouri]] e8vmbwvfrbqxhm5njqmnh76rk1nmgo6 0 203839 8218660 8091901 2026-05-23T20:31:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218660 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KemetismSymbol.PNG|right|thumb|Jeden zo symbolov kemetizmu: [[hieroglyf]]ický znak [[anch]] – ''„život“'']] '''Kemetizmus''' alebo ojedinele '''kemeticizmus''' je [[Novopohanstvo|novopohanský]] [[náboženstvo|náboženský]] smer, ktorý vznikol v [[60. roky 20. storočia|60.]] – [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Vychádza z pôvodného egyptského náboženstva a naväzuje na jeho odkaz a tradície. Samo označenie kemetizmus vychádza z pôvodného označenia [[Egypt]]a, ktoré používali jeho obyvatelia – ''Kemet'' (Čierna zem – podľa farby úrodného bahna, každoročne prinášaného [[Níl]]om). == Princípy kemetizmu == === Poriadok (Maat) === Dôležitou súčasťou tohoto náboženstva je princíp maat. [[Maat]] bola v starovekom Egypte bohyňou pravdy a zosobňovala poriadok. Samotné slovo maat je len ťažko preložiteľné a spája v sebe pravdu, poriadok, harmónii, spravodlivosť a stabilitu. Maat reprezentuje to, čo je správne a nutné pre správny beh vecí. Maat je princíp starý niekoľko tisícročí a už pre starovekých Egypťanov bol veľmi dôležitý. Je jedným zo základných kameňov tohoto náboženstva a jeho dodržovanie malo zaistiť stabilitu sveta a jeho riadny chod. O dôležitosti tohoto princípu hovorí aj fakt, že i sám [[faraón]], ktorý bol bohom na zemi, bol tomuto princípu podriadený a bol de facto zodpovedný za jeho dodržovanie. Princíp maat v sebe pojí nielen poriadok kozmický, ale aj pozemský a nasledovanie tohto princípu znamená riadiť sa zákonmi a pravidlami štátu, ľudskej spoločnosti a morálky. Bol to teda nielen základný kameň egyptského náboženstva ale aj egyptskej spoločnosti. === Bohovia === Pôvodné egyptské náboženstvo bolo [[Polyteizmus|polyteistické]], ale v súčasnosti sa (podobne ako tomu je všobecne v [[Rekonštrukcionizmus|rekonštrukcionizme]]) dochádza k odklonu od tejto predstavy a viac či menej je vnímanie bohov ovplyvnené [[Pluralizmus|pluralizmom]], [[Henoteizmus|henoteizmom]] alebo [[Monolatria|monolatriou]], aj keď sú aj takí, ktorí sa vracajú k pôvodnému polyteizmu. Hoci môže byť pohľad na bohov rôzny, pre všetkých kemetistov je vymedzenie ich atribútov rovnaké ako pre starých Egypťanov. == Zahraničné kemetistické organizácie == Kemetizmus nie je jednotný a existuje niekoľko organizácií. Nedá sa povedať, že spolu nijak nekomunikujú, rovnako ako sa nedá povedať, že áno. Každá má trochu odlišnú doktrínu a existujú nezávisle od seba. === [[Kemetic Orthodoxy]] === KO je v súčasnosti zrejme jednou z najväčších a najvýznamnejších kemetistických organizácií a združuje v sebe veľa ľudí z mnohých štátov. Na čele tejto organizácie stojí osoba používajúca časti [[faraón]]skych titulov ([[Tamara Siuda|Hekatawy I.]]). Tá v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] založila túto organizáciu. === Ta Noutri === Ide o francúzsku organizáciu<ref>o Ta Noutri ako o Kemetistickej organizácii sa zmieňuje web [http://liens.religion.info/index.php?id=186 Religioscope] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071124085529/http://liens.religion.info/index.php?id=186 |date=2007-11-24 }} a web [http://www.unisson06.org/annuaire/liens_spiritualite.htm Unisson] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080327200634/http://www.unisson06.org/annuaire/liens_spiritualite.htm |date=2008-03-27 }}</ref>, ktorá bola založená na počiatku [[3. tisícročie|3. tisícročia]]. Názov organizácie znamená v preklade „Zem bohov“ (podľa francúzskej transkripcie [[Egyptčina (stará)|egyptčiny]]) a ide o jeden z pôvodných názvou Egypta. === [[Esetino spoločenstvo|Esetino spoločenstvo]] === Esetino spoločenstvo je trochu iný typ kemetistickej organizácie. Na rozdiel od väčšiny ostatných kemetistických organizácií, ktoré usilujú o obnovu [[staroveký Egypt|staroegyptského]] [[Náboženstvo starovekého Egypta|náboženstva]] v jeho „pôvodnej“ podobe, sa zameriavajú predovšetkým na kult bohyne Eset v pojatí, v ktorom sa rozšíril v grécko-rímskom svete. Organizácia bola založená v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] v [[Írsko|Írsku]]. == Kemetizmus na Slovensku == Na Slovensku zatiaľ nie je žiadna kemetistická organizácia a ani žiadna zo zahraničných na Slovensku nemá žiadnych členov (alebo sa o tom zatiaľ nevie). Rovnako ako sa zatiaľ nevie, ak na Slovensku niekto vyznáva tuto vieru. Zatiaľ máme stránku http://www.kemetizmus.webnode.sk/, ktorú založil stúpenec kemetizmu Dallo. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kemetism}} == Externé odkazy == * [http://www.ta-noutri.com/tanoutri/index.php Ta Noutri] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080313082346/http://www.ta-noutri.com/tanoutri/index.php |date=2008-03-13 }} oficiálne stránky Ta Noutri {{fra icon}} * [http://www.fellowshipofisis.com Fellowship of Isis] oficiálne stránky Isidinho spoločenstva {{eng icon}} * [http://www.kemet.org Kemetic Orthodoxy] oficiálne stránky Kemetic Orthodoxy {{eng icon}} * [http://www.thelivingnuhati.org The Living Nuhati] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080305000034/http://www.thelivingnuhati.org/ |date=2008-03-05 }} oficiálne stránky The Living Nuhati {{eng icon}} * [http://www.inkemetic.org International Network of Kemetics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081005061721/http://www.inkemetic.org/ |date=2008-10-05 }} {{eng icon}} * [http://kemetic.info/forums Kemetic Interfaith Network] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200127104923/http://kemetic.info/forums |date=2020-01-27 }} (forum board) {{eng icon}} * [http://www.tawyhouse.org Tawy House] {{eng icon}} * [http://www.per-aset.org Per Aset] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080512150706/http://www.per-aset.org/ |date=2008-05-12 }} {{eng icon}} * [http://www.hwt-hrw.com Akhet Hwt-Hrw] {{eng icon}} * [http://kemet.pise.cz/ Chrám zeme Kemet] {{ces icon}} * [http://per-kemet.me.cz Per Kemet] {{ces icon}} {{Novopohanský výhonok}} [[Kategória:Náboženské smery]] [[Kategória:Novopohanstvo]] c76q4ubr6sd3flg6p1r5k2wlnblksi3 0 203962 8218689 5313470 2026-05-23T22:43:53Z ~2026-27965-77 294282 /* */ 8218689 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Subregion Mosonmagyaróvár.PNG|right|thumb|Poloha]] '''Mosonmagyaróvársky obvod''' (maď. ''Mosonmagyaróvári kistérség'') je administratívna jednotka, obvod, v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronskej župe]]. Jeho sídlom sú [[Mosonmagyaróvár|Uhorské Staré Hrady]] (Mosonmagyaróvár). {{maďarský výhonok}} {{Mosonmagyaróvársky obvod}} {{Rábsko-mošonsko-šopronská župa}} [[Kategória:Obvody v Maďarsku]] nhpqj5g0hsz52t9zh6he2hr98t194wv 8218816 8218689 2026-05-24T08:39:55Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218689|8218689]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27965-77|~2026-27965-77]] ([[User talk:~2026-27965-77|diskusia]]) bola vrátená 8218816 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Subregion Mosonmagyaróvár.PNG|náhľad|Poloha]] '''Mosonmagyaróvársky obvod''' (maď. ''Mosonmagyaróvári kistérség'') je administratívna jednotka, obvod, v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronskej župe]]. Jeho sídlom je mesto [[Mosonmagyaróvár]]. {{maďarský výhonok}} {{Mosonmagyaróvársky obvod}} {{Rábsko-mošonsko-šopronská župa}} [[Kategória:Obvody v Maďarsku]] 0vqfkjwfjd4lkzgfpadqg5k6vs3lrpv 0 205888 8218553 8218415 2026-05-23T14:40:39Z ~2026-29230-47 294915 8218553 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = John McCreary Fabian |Portrét = Fabian nasa.jpg |Popis = |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Štpríslušnosť = [[Spojené štáty|USA]] |Dátum narodenia = {{dn|1939|01|28}} |Miesto narodenia = [[Baytown|Goose Creck]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|21|1939|01|28}} |Miesto úmrtia = [[Port Ludlow]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] |Zamestnanie = |Predch_zamestnanie = [[pilot]] |Kozmonaut od = 1978 NASA |Kozmonaut do = |Hodnosť = [[plukovník]] [[USAF]] |Čas vo vesmíre = 13 dní 4 hodiny 2 minúty |Misie = [[STS-7]], [[STS-51-G]] |znaky = [[Image:Sts-7-patch.png|30px]] [[Image:Sts-51-g-patch.png|30px]] }} '''John McCreary Fabian''' (* [[28. január]] [[1939]], [[Baytown|Goose Creek]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[21. máj]] [[2026]], [[Port Ludlow]], [[Washington (štát USA)|Washington]]) bol americký [[astronaut]] z letov s [[raketoplán]]mi.<ref name="cs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = John Fabian, NASA astronaut who was first to catch a satellite in orbit, dies at 87 | url = https://www.collectspace.com/news/news-052226a-john-fabian-nasa-astronaut-obituary.html | vydavateľ = collectspace.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }}</ref> == Životopis == === Mladosť a výcvik === Po základnej a strednej škole absolvoval univerzitu vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] a po obhajobe tam získal doktorát z letectva a astronautiky. Potom sa stal asistentom profesora letectva na vojenskej leteckej akadémii v [[Colorado (štát USA)|Colorade]]. Do tímu kozmonautov bol prijatý v roku 1978, ale celých 5 rokov na svoj let čakal. === Lety do vesmíru === Kozmonautom [[Zem]]e č. 120 sa stal 18. júna 1983, keď na palube raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] odštartoval z Floridy na šesťdňovú misiu STS-7. Posádka bola v tomto zložení: [[Robert Crippen]], [[Frederick Hauck]], John Fabian, [[Norman Thagard]], [[Sally Kristen Ridová]]. Počas letu vypustili dve družice a jednu zas neskôr niekoľkokrát cvične zachytili a nakoniec sa s ňou vrátili na Zem. Po druhýkrát letel na sedemdňovú misiu STS-51-G na jar roku 1985 na palube [[Discovery (raketoplán)|Discovery]]. Posádka raketoplánu bola: [[Daniel Brandenstein]], [[John Creighton]], [[Steven Nagel]], John Fabian, [[Shannon Lucidová]], francúzsky kozmonaut [[Patrick Baudry]] a synovec saudskoarabského kráľa, [[princ]] [[Sultán bin Salmán bin Abd al-Azíz Ál Saúd]]. Na orbite vypustili množstvo družíc – ''Spartan 1'', ''Morelos 1A'', ''Arabsat 1B'', ''Telstar 3D''. Uskutočnili tiež experimenty pre program [[Strategická obranná iniciatíva|Hviezdnych vojen]]. Oba lety mali štart na [[Florida|Floride]], mys [[Canaveral]], pristátie na základni [[Edwards Air Force Base]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Počas oboch svojich letov vo vesmíre strávil 13 dní. * [[STS-7]] [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] ([[18. jún]] [[1983]] – [[24. jún]] [[1983]]) * [[STS-51-G]] [[Discovery (raketoplán)|Discovery ]] ([[17. jún]] [[1985]] – [[24. jún]] [[1985]]) === Po letoch === V roku 1993 bol prezidentom spoločnosti Analytic Services, Inc. (ANSER) v meste [[Arlington (Virgínia)|Arlington]]. == Súkromný život == S manželkou Donnou mal dve deti – Michaela a Amy.<ref name="cs"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Codr | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto hvězdných kapitánů | vydanie = | vydavateľ = Práce | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = 452 | jazyk = cs }} * {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Fabian, J.M. | titul = MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky | url = https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00120.htm | vydavateľ = Aleš Holub | miesto = Most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-01 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = cs }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fabian, John McCreary | url = https://www.lib.cas.cz//space.40/ASTRON/USA/FABI-JM.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = cs }} {{DEFAULTSORT:Fabian, John Mccreeary}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Osobnosti z Texasu]] 8aw4a6xbpokoxm3x34ytyy521h9fnej 0 211118 8218668 8190114 2026-05-23T21:19:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218668 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Kismaros | rozloha = 11 | obyvateľov = 1870 | obrázok = | vlajka = Flag of Kismaros.svg | župa = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | obvod = [[Vác (obvod)|Vác]] | PSČ = | kód = | KSH = 33738| }} '''Kismaros''' ({{V jazyku|slk|''Malá Maruša'' aj ''Malý Maroš''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]]. Má rozlohu 1 196 ha a žije tu {{OBP|HU|33738}} obyvateľov ({{OBD|HU|33738}}). == Partnerské obce == *{{flagicon|GER}} [[Wallhausen (Bádensko-Württembersko)|Wallhausen]], [[Nemecko]] *{{flagicon|ROU}} [[Zetea]], [[Rumunsko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.termalfurdo.hu/latnivalo/kismarosi-svab-muzealis-gyujtemeny-1273 múzeum] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260319060533/https://www.termalfurdo.hu/latnivalo/kismarosi-svab-muzealis-gyujtemeny-1273 |date=2026-03-19 }} {{Maďarský výhonok}} {{Vácsky obvod}} [[Kategória:Obce v Maďarsku]] em0bo0p04kzudgeqcqb1dltzqy9ac72 0 211229 8218688 8073604 2026-05-23T22:43:14Z ~2026-27965-77 294282 /* */ 8218688 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mosonmagyaróvár | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Mosonmagyaróvár – Óvári Szűz Mária Királynő és Szent Gotthárd templom.jpg | image_caption = Mosonmagyaróvár <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Mosonmagyaróvár.svg | symbol = HUN Mosonmagyaróvár Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] | region_type = Župa | histregion = | district = [[Mosonmagyaróvársky obvod|Mosonmagyaróvársky]] | district_type = Obvod | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 52 | lat_s = 02 | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 16 | long_s = 22 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 85.35 <!-- *** Population *** --> | population = 31490 | population_date = 2007 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Miklós Szabó]] | mayor_party = MPKE-MOMO-MSZP-MMN-LMP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 9200 | area_code = (+36) 96 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = Maďarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Mosonmagyaróvár | statistics = | website = [http://www.mosonmagyarovar.hu/ mosonmagyarovar.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mosonmagyaróvár''' ({{V jazyku|deu|''Wieselburg-Ungarisch Altenburg''}}, {{V jazyku|lat|''Ad Flexum''}}, slov. Uhorské Staré Hrady) je [[mesto]] v severozápadnom [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronskej župe]] v [[Mosonmagyaróvársky obvod|Mosonmagyaróvárskom obvode]]. Súčasné mesto vzniklo spojením mesta Magyaróvár ({{V jazyku|slk|''Uhorský Starhrad''}}) a Moson ({{V jazyku|slk|''Mošon''}}) v roku [[1939]]. Má rozlohu 8535 ha a žije tu {{OBP|HU|04783}} obyvateľov ''({{OBD|HU|04783}})''. == Osobnosti mesta == * [[Nikolaus Lenau]] (* [[1802]] – † [[1850]]), rakúsky básnik * [[Fridrich Habsbursko-lotrinskký]] (* [[1856]] – † [[1936]]), rakúsky arcivojvoda * [[Isabela z Croy]] (* [[1856]] – † [[1931]]), rakúska arcivojvodkyňa, manželka Fridricha Habsbursko-lotrinského == Partnerské mestá == * {{flagicon|Italy}} [[Arese]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Švédsko}} [[Borlänge]], [[Švédsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Břeclav]], [[Česko]] * {{flagicon|Dánsko}} [[Haderslev]], [[Dánsko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Hattersheim am Main]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Lainate]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Pezinok]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Senec]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Stockerau]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Šamorín]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mosonmagyaróvár}} == Externé odkazy == * [http://www.mosonmagyarovar.hu/ Oficiálna stránka] {{Maďarský výhonok}} {{Mosonmagyaróvársky obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Mosonmagyaróvár]] kzmh9lhni6mknoihp50j6g633olfdoa 8218817 8218688 2026-05-24T08:40:08Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218688|8218688]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27965-77|~2026-27965-77]] ([[User talk:~2026-27965-77|diskusia]]) bola vrátená 8218817 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mosonmagyaróvár | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Mosonmagyaróvár – Óvári Szűz Mária Királynő és Szent Gotthárd templom.jpg | image_caption = Mosonmagyaróvár <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Mosonmagyaróvár.svg | symbol = HUN Mosonmagyaróvár Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] | region_type = Župa | histregion = | district = [[Mosonmagyaróvársky obvod|Mosonmagyaróvársky]] | district_type = Obvod | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 52 | lat_s = 02 | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 16 | long_s = 22 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 85.35 <!-- *** Population *** --> | population = 31490 | population_date = 2007 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Miklós Szabó]] | mayor_party = MPKE-MOMO-MSZP-MMN-LMP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 9200 | area_code = (+36) 96 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = Maďarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Mosonmagyaróvár | statistics = | website = [http://www.mosonmagyarovar.hu/ mosonmagyarovar.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mosonmagyaróvár''' ({{V jazyku|deu|''Wieselburg-Ungarisch Altenburg''}}, {{V jazyku|lat|''Ad Flexum''}}, slov. Starý hrad) je [[mesto]] v severozápadnom [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronskej župe]] v [[Mosonmagyaróvársky obvod|Mosonmagyaróvárskom obvode]]. Súčasné mesto vzniklo spojením mesta Magyaróvár ({{V jazyku|slk|''Uhorský Starhrad''}}) a Moson ({{V jazyku|slk|''Mošon''}}) v roku [[1939]]. Má rozlohu 8535 ha a žije tu {{OBP|HU|04783}} obyvateľov ''({{OBD|HU|04783}})''. == Osobnosti mesta == * [[Nikolaus Lenau]] (* [[1802]] – † [[1850]]), rakúsky básnik * [[Fridrich Habsbursko-lotrinskký]] (* [[1856]] – † [[1936]]), rakúsky arcivojvoda * [[Isabela z Croy]] (* [[1856]] – † [[1931]]), rakúska arcivojvodkyňa, manželka Fridricha Habsbursko-lotrinského == Partnerské mestá == * {{flagicon|Italy}} [[Arese]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Švédsko}} [[Borlänge]], [[Švédsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Břeclav]], [[Česko]] * {{flagicon|Dánsko}} [[Haderslev]], [[Dánsko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Hattersheim am Main]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Lainate]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Pezinok]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Senec]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Stockerau]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Šamorín]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mosonmagyaróvár}} == Externé odkazy == * [http://www.mosonmagyarovar.hu/ Oficiálna stránka] {{Maďarský výhonok}} {{Mosonmagyaróvársky obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Mosonmagyaróvár]] j39smt0s7da3se2mlsnx42cavjpgyt0 0 216162 8218684 5861595 2026-05-23T22:18:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218684 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Klöch | typ = trhová obec | erb = AUT Klöch COA.jpg | obrázok = Klöch me 044.jpg | popis = | nadmorská výška = 290 | PSČ = 8493 | kód = 62335 | web = www.kloech.com }} '''Klöch''' je [[mestečko (typ obce)|trhová obec]] ({{V jazyku|deu|marktgemeinde}}) v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] v okrese [[Südoststeiermark]]. Žije tu {{OBP|AT|62335}} obyvateľov ({{OBD|AT|62335}}). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kloech.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211228191229/https://www.kloech.com/ |date=2021-12-28 }} {{Rakúsky výhonok}} {{Obce okresu Südoststeiermark}} [[Kategória:Obce okresu Südoststeiermark]] 46szf6yp7j4xl33o93grbpdiau4qm0h 0 224525 8218713 8213302 2026-05-24T00:50:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218713 wikitext text/x-wiki '''Kopala studienku''' je slovenská [[ľudová pieseň]]. Jej melódiu [[Janko Matúška]] roku 1844 odporučil pre svoj hymnický text [[Nad Tatrou sa blýska]], s ktorým sa neskôr stala oficiálnou hymnou Slovenska, napred ako druhá časť česko-slovenskej hymny, neskôr ako samostatná slovenská hymna. Koncom 19. storočia melódiu piesne zaznamenal vo svojej zbierke ľudových piesní [[Miloslav Francisci]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Francisci|meno=Miloslav|titul=Trávnice. Sošit I. 100 slovenských národních piesní.|vydanie=1|vydavateľ=Ján Francisci, Lith. ústav Engelmanna a Mühlberga v Lipsku.|rok=1892}}</ref> Začiatkom 20. storočia podľa jej melódie zložil [[Béla Bartók]] ôsmu skladbu v zbierke Desať ľahkých klavírnych skladieb (10 Easy Pieces, Sz.39, BB 51, v origináli ''Tíz könnyű zongoradarab'') z roku 1908. Bartók v tejto zbierke skladbu uvádza ako „slovenská ľudová pieseň” ale pod názvom jej maďarského textu „Azt mondják, nem adnak engem galambomnak” („Hovoria, že ma nedajú mojej holubičke”). S týmto textom je pieseň dodnes známa v Maďarsku. V Maďarskej etnografii (''A magyarság néprajza'', 1933-43) sa o nej uvádza, že takýto typ melódií je v maďarskom folklóre veľmi zriedkavý a že piesne ako „Azt mondják, nem adnak...” sú nespochybniteľne slovenského pôvodu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská hymna korení v duši národa | url = http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura/662-slovenska-hymna-koreni-hlboko-v-dui-naroda | vydavateľ = www.oslovma.hu | dátum prístupu = 2024-05-17 | priezvisko = Papuček | meno = Gregor | dátum vydania = 2023-07-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Bartók sa v rokoch 1906-18 venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní a v knihe Slovenské ľudové piesne<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské ľudové piesne|kapitola=585. Kopala stuďienku|strany=216|url=https://musescore.com/user/30544023/scores/6803153|isbn=978-80-89427-43-7|vydavateľ=Hudobné centrum|dátum vydania=2019|priezvisko=Bartók|meno=Béla|dátum prístupu=2021-06-03}}</ref> zaznamenal dve ďalšie verzie tejto piesne, každú s mierne odlišným slovenským textom a melódiou. == Text == Ani v súčasnosti neexistuje jedna dominantná verzia textu piesne – v rôznych krajoch je ešte stále rozšírené množstvo variantov.<ref name=":0" /> Aj verzie naspievané profesionálnymi interpretmi majú rôzne odchýlky v texte. Najbežnejšie sa v zbierkach uvádza a spieva prvých 3-5 sloh, niektoré verzie ich však uvádzajú až 12.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pesničky pre všetkých|kapitola=Kopala studienku, pozerala do nej | url = https://pesnicky.orava.sk/component/mjoosic/?view=song&id=407:kopala-studienku-pozerala-do-nej |priezvisko=Jurči|meno=Miroslav|dátum prístupu = 2024-05-17}}</ref> {| class="wikitable" |+ !moderný text<ref name=":2" /> !moderný text<ref name=":0" /> !Mlynky, 1960<ref name=":0" /> !Poniky, 1916<ref name=":1" /> |- |<poem>/: Kopala studienku, pozerala do nej. :/ /: Či je tak hlboká, taká je široká, skočila by do nej. :/</poem> |<poem>/: Kopala studienku, pozerala do nej. :/ /: Či je tak hlboká, ako je široká, skočila by do nej. :/</poem> |<poem>/: Pri stuďenke stála, pozírala do ňéj. :/ /: Či je tak hlboká, jako je široká, skočila bi do ňéj. :/</poem> |<poem>/: Kopala stuďienku, pozerala do ňej. :/ /: Či je tak hlboká, ako je široká, skočila bi do ňej. :/</poem> |- |<poem>/: A na tej studienke napájala páva. :/ /: Povedzže mi milá, holubienka sivá, kohože si panna? :/</poem> |<poem>/: A na tej studienke napájala páva. :/ /: Milý sa spytuje, milý sa spytuje, čieho je to pána. :/</poem> |<poem>/: Pri stuďenke stála, napájala páva. :/ /: Povedz mi, má milá, holubenka sivá, keráho si pána? :/</poem> |<poem>/: A na tej stuďienki napájala páva. :/ /: Povedzže, mámilá, holubička sivá, kerího si panna? :/</poem> |- |<poem>/: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem. :/ /: Prídi na večer k nám, mamky sa opýtam, potom ti ja poviem. :/</poem> |<poem>/: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem. :/ /: Príď na večer do nás, príď na večer do nás, ja sa mamky dozviem. :/</poem> |<poem>/: A já ťi ňepovím, lebo sama ňevím. :/ /: Dójďi ti večér k nám, mamki sa opítám, potom ťi já povím. :/</poem> |<poem>/: A ja ťi ňepoviem, ľebo sama ňeviem. :/ /: Príďi na večer k nám, mamki sa opítam, potom ťi ja poviem. :/</poem> |- | |<poem>/: A keď prídeš do nás na vranom koníčku, :/ /: uviaž si ho u nás, uviaž si ho u nás, na našu jedličku. :/</poem> |<poem>/: Došel ón večér k nám na vraném koňíčku. :/ /: Privázal si koňa, privázal si koňa na našú jedličku. :/</poem> |<poem>/: Prišiou mi on, prišiou, na vrannom koňíčku. :/ /: Uviazau si koňa, uviazau si koňa, o našu jedľičku. :/</poem> |- | |<poem>/: Tá naša jedlička pekne vyrastená, :/ /: či v zime, či v lete, či v zime, či v lete, vždycky je zelená. :/</poem> |<poem>/: Tá našá jedlička je blahoslavená. :/ /: Či v léťe, či v zime, či v léte, či v zime, ždicki je zelená. :/</poem> |<poem>/: A tá naša jedľa preblahoslavená, :/ /: či v zime, či v ľeťe, či v zime, či v ľeťe, naveki zeľená. :/</poem> |} Verzia zaznamenaná v Mlynkoch začína druhou slohou, slohu končiacu „skočila bi do ňéj” má až ako poslednú. V tabuľke ju kvôli názornosti uvádzame na jej bežnejšom mieste. Niektoré verzie piesne neopakujú celú druhú časť slohy.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Napríklad namiesto dvakrát opakovaného „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej” sa v nich len raz spieva „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej, ej, skočila by do nej”. Tieto verzie sa melodicky mierne líšia od súčasnej slovenskej hymny. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://pl.wiersze.wikia.com/wiki/Kopa%C5%82a_studzienk%C4%99 Kopała studzienkę]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://imslp.org/wiki/10_Easy_Pieces,_Sz.39_(Bart%C3%B3k,_B%C3%A9la) 10 Easy Pieces, Sz.39] - Béla Bartók na IMSLP. * [https://musescore.com/joaoschnier/slovakian-folksong 8. Slovak folksong] - Béla Bartók - 10 Easy Pieces, Sz.39 na MuseScore. * [https://www.youtube.com/watch?v=hG4VbcpENCc Vojenská hudba Banská Bystrica: Kopala studienku] - nahrávka zo slávnostného koncertu pri príležitosti 100 výročia ukončenia 1. svetovej vojny [[Kategória:Slovenské ľudové piesne]] 6ubb88ca8uqwtpljifgdkd0hqom9rb9 0 226986 8218727 7734395 2026-05-24T02:20:36Z JB82 29825 8218727 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Hull City | obrázok = | celýnázov = Hull City Association Football Club | prezývka = "The Tigers" | založený = [[jún]] [[1904]] | štadión = [[MKM Stadium]] | kapacita = 25 586| predseda = {{Minivlajka|Turecko}} [[Acun Ilıcalı]]| tréner = {{CRO}} [[Sergej Jakirović]] | liga = [[EFL Championship]] | sezóna = [[EFL Championship 2025/2026|2025-26]] | pozícia = 6. miesto (z 24) | vzor_lp1=_hull2324h|vzor_t1=_hull2324h|vzor_pp1=_hull2324h| ľavéplece1=000000|telo1=FF9000|pravéplece1=000000|trenírky1=000000|ponožky1=000000| vzor_lp2=_hull2324a|vzor_t2=_hull2324a|vzor_pp2=_hull2324a| ľavéplece2=FF9000|telo2=FF9000|pravéplece2=FF9000|trenírky2=FF9000|ponožky2=FF9000| |majiteľ=[[Acun Medya]]|vzor_tr1=_hull2324h|vzor_po1=_hull2324h|vzor_tr2=_hull2324a|vzor_po2=_hull2324a|vzor_lp3=_hull2324t|vzor_t3=_hull2324t|vzor_pp3=_hull2324t|vzor_tr3=_hull2324t|ľavéplece3=0B7FD0|telo3=0B7FD0|pravéplece3=0B7FD0|trenírky3=0B7FD0|ponožky3=0B7FD0|vzor_po3=_hull2324t}} '''Hull City Association Football Club''' skrátene '''Hull City AFC''' či '''Hull City''' je [[Anglicko|anglický]] [[FA Premier League|prvoligový]] [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Kingston upon Hull]]. Klub bol založený v [[jún]]i [[1904]] a domáce zápasy hráva na [[KC Stadium]] s kapacitou 25 404 miest. [[31. august]]a [[2009]] klub prišiel o špílmachra [[Michael Turner (futbalista)|Michaela Turnera]], ktorý odišiel do [[Sunderland AFC|Sunderlandu]].<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=78419|title=Sunderland získal z Hullu obrancu Turnera}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Úspechy == * postup do [[FA Premier League 2007/08]], [[FA Premier League 2015/16]], [[FA Premier League 2025/26]] * postup do [[EFL Championship]] – [[2021]] * finále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[2014]] * semifinále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[1930]] == Káder mužstva== ;Súčasná zostava: {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=3. január 2013}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švajčiarsko|poz=B|meno=[[Eldin Jakupovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Liam Rosenior]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Andy Dawson]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Paul McKenna]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[James Chester]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Jack Hobbs]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Cameron Stewart]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Severné Írsko|poz=Z|meno=[[Corry Evans]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Aaron McLean]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovinsko|poz=Z|meno=[[Robert Koren]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Jay Simpson]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Matty Fryatt]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Škótsko|poz=Z|meno=[[Tom Cairney]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Írsko|poz=O|meno=[[Paul McShane]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Seyi Olofinjana]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Severné Írsko|poz=O|meno=[[Joe Dudgeon]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Írsko|poz=Z|meno=[[Jamie Devitt]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Ben Amos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Senegal|poz=O|meno=[[Abdoulaye Fayé]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Sone Aluko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Egypt|poz=Z|meno=[[Ahmed Elmohamady]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Írsko|poz=O|meno=[[Alex Bruce]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Írsko|poz=Z|meno=[[Stephen Quinn]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Írsko|poz=Z|meno=[[Robbie Brady]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Nemecko|poz=Ú|meno=[[Nick Proschwitz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Mark Oxley]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Daniel Emerton]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Mark Cullen (anglický futbalista)|Mark Cullen]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Slávni hráči == * {{ENG}} [[Steve McClaren]] * {{minivlajka|Nigéria}} [[Jay-Jay Okocha]] * {{minivlajka|Angola}} [[Rui Marques]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hull City A.F.C.}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501024614/http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome |date=2008-05-01 }} {{eng icon}} * [http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 Hull City: Malý zázrak anglického futbalu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304204516/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 |date=2016-03-04 }} [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1904]] pg1f0vur3u379rlkjgetdun4rdqvpee 8218825 8218727 2026-05-24T08:53:47Z ~2026-29230-47 294915 neaktualne 8218825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Hull City | obrázok = | celýnázov = Hull City Association Football Club | prezývka = „The Tigers“ | založený = [[jún]] [[1904]] | štadión = [[MKM Stadium]] | kapacita = 25 586| predseda = {{Minivlajka|Turecko}} [[Acun Ilıcalı]]| tréner = {{CRO}} [[Sergej Jakirović]] | liga = [[EFL Championship]] | sezóna = [[EFL Championship 2025/2026|2025-26]] | pozícia = 6. miesto (z 24) | vzor_lp1=_hull2324h|vzor_t1=_hull2324h|vzor_pp1=_hull2324h| ľavéplece1=000000|telo1=FF9000|pravéplece1=000000|trenírky1=000000|ponožky1=000000| vzor_lp2=_hull2324a|vzor_t2=_hull2324a|vzor_pp2=_hull2324a| ľavéplece2=FF9000|telo2=FF9000|pravéplece2=FF9000|trenírky2=FF9000|ponožky2=FF9000| |majiteľ=[[Acun Medya]]|vzor_tr1=_hull2324h|vzor_po1=_hull2324h|vzor_tr2=_hull2324a|vzor_po2=_hull2324a|vzor_lp3=_hull2324t|vzor_t3=_hull2324t|vzor_pp3=_hull2324t|vzor_tr3=_hull2324t|ľavéplece3=0B7FD0|telo3=0B7FD0|pravéplece3=0B7FD0|trenírky3=0B7FD0|ponožky3=0B7FD0|vzor_po3=_hull2324t}} '''Hull City Association Football Club''' skrátene '''Hull City AFC''' či '''Hull City''' je [[Anglicko|anglický]] [[FA Premier League|prvoligový]] [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Kingston upon Hull]]. Klub bol založený v [[jún]]i [[1904]] a domáce zápasy hráva na [[MKM Stadium]] s kapacitou 25 586 miest. == Úspechy == * postup do FA Premier League: 2008, 2016, 2026 * finále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[2014]] * semifinále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[1930]] == Slávni hráči == * {{ENG}} [[Steve McClaren]] * {{minivlajka|Nigéria}} [[Jay-Jay Okocha]] * {{minivlajka|Angola}} [[Rui Marques]] == Iné projekty == {{projekt}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501024614/http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome |date=2008-05-01 }} {{eng icon}} * [http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 Hull City: Malý zázrak anglického futbalu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304204516/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 |date=2016-03-04 }} [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1904]] lgdh3h8lfebp26leer2xurj4vvbiwyk 8218826 8218825 2026-05-24T08:54:08Z ~2026-29230-47 294915 8218826 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Hull City | obrázok = | celýnázov = Hull City Association Football Club | prezývka = „The Tigers“ | založený = [[jún]] [[1904]] | štadión = [[MKM Stadium]] | kapacita = 25 586| predseda = {{Minivlajka|Turecko}} [[Acun Ilıcalı]]| tréner = {{CRO}} [[Sergej Jakirović]] | liga = [[EFL Championship]] | sezóna = [[EFL Championship 2025/2026|2025-26]] | pozícia = 6. miesto (z 24) | vzor_lp1=_hull2324h|vzor_t1=_hull2324h|vzor_pp1=_hull2324h| ľavéplece1=000000|telo1=FF9000|pravéplece1=000000|trenírky1=000000|ponožky1=000000| vzor_lp2=_hull2324a|vzor_t2=_hull2324a|vzor_pp2=_hull2324a| ľavéplece2=FF9000|telo2=FF9000|pravéplece2=FF9000|trenírky2=FF9000|ponožky2=FF9000| |majiteľ=[[Acun Medya]]|vzor_tr1=_hull2324h|vzor_po1=_hull2324h|vzor_tr2=_hull2324a|vzor_po2=_hull2324a|vzor_lp3=_hull2324t|vzor_t3=_hull2324t|vzor_pp3=_hull2324t|vzor_tr3=_hull2324t|ľavéplece3=0B7FD0|telo3=0B7FD0|pravéplece3=0B7FD0|trenírky3=0B7FD0|ponožky3=0B7FD0|vzor_po3=_hull2324t}} '''Hull City Association Football Club''' skrátene '''Hull City AFC''' či '''Hull City''' je [[Anglicko|anglický]] [[FA Premier League|prvoligový]] [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Kingston upon Hull]]. Klub bol založený v [[jún]]i [[1904]] a domáce zápasy hráva na [[MKM Stadium]] s kapacitou 25 586 miest. == Úspechy == * postup do FA Premier League: 2008, 2016, 2026 * finále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[2014]] * semifinále [[Pohár FA|Pohára FA]] – [[1930]] == Slávni hráči == * {{ENG}} [[Steve McClaren]] * {{minivlajka|Nigéria}} [[Jay-Jay Okocha]] * {{minivlajka|Angola}} [[Rui Marques]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501024614/http://www.hullcityafc.premiumtv.co.uk/page/Welcome |date=2008-05-01 }} {{eng icon}} * [http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 Hull City: Malý zázrak anglického futbalu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304204516/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=67062 |date=2016-03-04 }} [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1904]] 6solap3tkvxh0gtqvs3wxxyhyfkrjbr 0 232675 8218619 7863245 2026-05-23T18:35:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218619 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karol I. z Valois |Portrét = Basilica di saint Denis Carlo di Valois 01.JPG|thumb|Socha Náhrabok Karola z Valois |Popis = gróf z Valois |Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1270]] |Miesto narodenia = [[Vincennes]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1325|12|16|1270|3|12}} |Miesto úmrtia = [[Nogent-le-Roi]], [[Francúzsko]] }} '''Karol I. z Valois''' (* [[12. marec]]<ref>Selon la [http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#_Toc154137012 généalogie de Charles de Valois] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110823191527/http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#_Toc154137012 |date=2011-08-23 }} sur le site Medieval Lands</ref> [[1270]]<ref>Selon la chronique de Saint-Denis (''EX Brevi Chronico ecclesiæ S. Dionysii'') : « Cette même année 1270, au cours du [[Carême|''Quadragésima'']], naissance de Charles, fils du roi Philippe et de sa première épouse ». [http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k50141v/f162.image ''Recueil des historiens de la France''], tome XXIII</ref>, [[Vincennes]], [[Francúzsko]] † [[16. december]] [[1325]], [[Nogent-le-Roi]]), bol francúzsky princ, mladší brat [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]], zakladateľ [[Valoisovci|dynastie Valois]]. == Život == [[Súbor:Valois Arms.svg|thumb|left|upright|Erb rodu Valois]] Narodil sa ako štvrtý syn francúzskeho kráľa [[Filip III. (Francúzsko)|Filipa III.]] a [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabely Aragónskej]]<ref>''The Encyclopædia Britannica'', Vol.21, Ed. Hugh Chisholm, (1911), 381.</ref>.<br /> Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois – mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku [[1284]] ho [[pápež]] – ako syna [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabely Aragónskej]] – uznal za kráľa [[Aragónsko|Aragónska]], vazala [[Svätá stolica|Svätej stolice]] a protikráľa [[Peter III. (Aragónsko)|Petra III.]], ktorý od [[Sicílske nešpory|Sicílských nešpor]] ([[1282]]) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa [[Margaréta z Anjou|Margarétou z Anjou]]. Karol dúfal, že aragónska výprava ([[1284]]{{--}}[[1285]]), ktorú podnikol jeho otec, mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku [[1285]] sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“<ref>Joseph Petit, [http://books.google.fr/books?id=E55dseYR9v8C&pg=PA2&lpg=PA2&dq=%22les+d%C3%A9tails+manquent+sur+l'enfance%22&source=bl&ots=FifrO5OIQH&sig=NVHyd6Prqc4wCvC5_T0YqLp63OQ&hl=fr&ei=65KLTJ-0NdjNjAfuwrWsBg&sa=X&oi=false ''Charles de Valois (1270-1325)''], Adegi Graphics LLC, 2005</ref>. Neskôr sa musel titulu vzdať. Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo [[Flámsko|Flámsku]] (1297). Karol sníval o cisárskej korune a v roku [[1301]] sa oženil s [[Katarína z Courtenay|Katarínou z Courtenay]], titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, [[Balduin II. (Konštantínopol)|Balduina II.]] S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia [[Karol II. (Neapolsko)|Karola II. Neapolského]] o dobytie [[Sicília|Sicílie]]. Bol menovaný za pápežovho [[vikár]]a v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo [[Florencia|Florencii]] a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – [[1301]]/[[1302]] nazad do Francúzska. Keď v roku [[1308]] zomrel [[rímskonemecký]] kráľ [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]], Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela<ref name="spěváček">{{Citácia knihy| meno=Jiří | priezvisko=Spěváček | titul=Jan Lucemburský a jeho doba 1296-1346|vydavateľ=Svoboda| miesto= Praha | rok=1994 | jazyk = |strany=|isbn = 80-205-0291-2 }}</ref>, zvolený bol [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII. Luxemburský]]<ref group="pozn.">Jeho posledná dcéra [[Blanka z Valois]] si vzala Henrichovho vnuka, budúceho [[Zoznam panovníkov Česka|českého kráľa]] [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]</ref> Predčasná smrť [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovíta X.]] v roku [[1316]] mu dala nádej, že ako možný francúzsky [[regent]] bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti [[Filip V. (Francúzsko)|Filipa V.]] (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa [[Karol IV. (Francúzsko)|Karola IV.]] v [[Akvitánsko|Akvitánsku]] (Guyenne). {{Citát|Kráľ potom francúzsky, rozhorčený pre vypudenie svojej [[Izabela Francúzska (1295)|sestry]] i svojho [[Eduard III. (Anglicko)|synovca]], žiadal môjho svokra Karola, svojho strýka, aby pomstil tak veľkú pohanu, ktorá sa stala ich rodu. Ten sebrav vojsko vtrhol do Akvitánska a takmer celého ho dobyl s výnimkou Bordeaux a niekoľkých pevných miest či hradov...|''[[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]''<ref name="karel29">{{Citácia knihy | meno=Karol IV.| priezvisko=| titul=Vlastní životopis|vydavateľ=Odeon | miesto= Praha | rok=1979 | jazyk = |strany=29|isbn = }}</ref>|200}} Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v [[Paríž]]i v Kostole jakobínov. [[Dante Alighieri]] ho vo svojej ''[[Božská komédia|Božskej komédii]]'' umiestnil do ''Očistca''.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Dante| meno = Alighieri| odkaz na autora = | titul = Božská komedie| vydavateľ = Academia| miesto =Praha| rok = 2009| isbn = 978-80-200-1762-8| kapitola =| strany = 276| jazyk =}}</ref> == Rodina == Karol sa trikrát oženil a so svojimi manželkami mal 14 detí. Jeho prvou manželkou bola [[Margaréta z Anjou]] (* c. [[1273]] – † [[31. december]] [[1299]]), dcéra neapolského kráľa [[Karol II. (Neapolsko)|Karola II.]]<ref name=debating>''Debating the Hundred Years War'', Vol.29, Ed. Craig Taylor, (University of Cambridge, 2006), 55.</ref> Svadba sa konala [[16. august]]a [[1290]] v [[Corbeil-Essonnes|Corbeil]]. Mali spolu 6 detí: # [[Izabela z Valois (1292)|Izabela]] (* [[1292]] – † [[1309]]) ∞ vojvoda [[Ján III. (Bretónsko)|Ján III. Bretónsky]] # [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] (* [[1293]] – † [[1350]]) – francúzsky kráľ ([[1328]]) # [[Jana z Valois|Jana]] (* [[1294]] – † [[7. marec]] [[1342]]) ∞ gróf [[Viliam III. (Hollandsko)|Viliam III. Holandský]] # Margaréta (* [[1295]] – † [[1342]]) ∞ gróf [[Guy I. de Châtillon]] # [[Karol II. (Alençon)|Karol II.]] (* [[1297]] – † [[26. augusta]] [[1346]]) # Katarína ([[1299]] – † ako dieťa) S druhou manželkou [[Katarína z Courtenay|Katarínou z Courtenay]] (* [[1274]] – † [[3. január]] [[1308]]), titulárnou konštantínopolskou cisárovnou <ref>Housley, Norman, ''The later Crusades, 1274-1580: from Lyons to Alcazar'', (Oxford University Press, 1992), 53.</ref>, dcérou [[Filip z Courtenay|Filipa z Courtenay]] ([[Latinské cisárstvo]]) sa oženil [[8. februára]] [[1301]] v [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]]. Mali spolu 4 deti: # Ján (* c. [[1302]] – † [[1308]]) # [[Katarína z Valois|Katarína]] (* [[1303]] – † [[1346]]), titulárna cisárovná konštantínopolská ∞ Filip I., knieža z [[Tarent]]u # [[Jana z Valois (1304)|Jana]] (* [[1304]] – † [[9. júla]] [[1363]]) ∞ Róbert III. z Artois # Izabela (* [[1306]] – † [[11. novembra]] [[1349]]) – [[opátka]] [[kláštor Fontevrault|kláštora Fontevrault]] ([[1342]]) Jeho treťou manželkou sa v júni [[1308]] v [[Poitiers]] stala [[Matilda de Châtillon]] (* [[1293]] – † [[1358]])<ref>''The Encyclopædia Britannica'', Vol.5, (1911), 937.</ref> , dcéra Guya III. de Châtillon, grófa zo Saint-Pol. Ich deti: # [[Mária z Valois|Mária]] (* [[1309]] – † [[6. december]] [[1328]]) ∞ vojvoda [[Karol (Kalábria)|Karol z Kalábrie]] # [[Izabela z Valois (1313)|Izabela]] (* [[1313]] – † [[26. júla]] [[1383]]) ∞ vojvoda [[Peter I. Bourbonský]] # [[Blanka z Valois|Blanka (Margaréta)]] (* [[1316]] – † [[1. augusta]] [[1348]]) ∞ český a rímskonemecký kráľ [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] # Ľudovít (* [[1318]] – † [[2. november]] [[1328]]) == Tituly == * [[1284]]{{--}}[[1295]] titulárny kráľ [[Aragónsko|Aragónska]] a [[Valencia|Valencie]], gróf z [[Barcelona|Barcelony]] * [[1285]] – gróf z Valois * [[1290]] – gróf z [[Anjou]], gróf z [[Maine]] * [[1293]] – gróf z [[Alençon]], gróf z [[Chartres]], gróf z [[Perche]] * [[1297]] – pair Francúzska * [[1301]] – pápežský vikár v Taliansku a miestodržiteľ v Romagni * [[1302]] – [[Latinské cisárstvo|titulárny cisár konštantínopolský]] == Genealógia == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Karol z Valois''' |2 = [[Filip III. (Francúzsko)|Filip III.]] |3 = [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabela Aragónska]] |4 = [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] |5 = [[Margaréta Provensalská]] |6 = [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I.]] |7 = [[Jolana Uhorská]] |8 = [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] |9 = [[Blanka Kastílska]] |10 = [[Raimond Bérenger IV. (Provensalsko)|Raimond Bérenger IV.]] |11 = [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojská]] |12 = [[Peter II. (Aragónsko)|Peter II.]] |13 = [[Marie z Montpellieru]] |14 = [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] |15 = [[Jolanda z Courtenay]] |16 =[[Filip II. (Francúzsko)|Filip II.]] |17 = [[Izabela Henegávska]] |18 = [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]] |19 = [[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóra Anglická]] |20 = [[Alfonz II. (Provensalsko)|Alfonz II.]] |21 = Garsinde zo Sabranu |22 = [[Tomáš I. (Savojsko)|Tomáš I.]] |23 = [[Margaréta zo Ženevy]] |24 = [[Alfonz II. (Aragónsko)|Alfonz II.]] |25 = [[Sancha Kastílska (1208)|Sancha Kastílska]] |26 = [[Viliam VIII. z Montpellieru]] |27 = Eudokia Komnénovna |28 = [[Belo III.]] |29 = [[Anežka zo Châtillonu]] |30 = Peter II. z Courtenay |31 = Jolanta Flanderská }} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kapetovci]] [[Kategória:Narodenia v 1270]] [[Kategória:Úmrtia v 1325]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] lhsw04slzk8cxl0hma6hqebybq6y7gu 0 247289 8218759 7738810 2026-05-24T06:04:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218759 wikitext text/x-wiki '''Kruskalov algoritmus''', pomenovaný podľa [[Joseph Kruskal|Josepha Kruskala]], je [[optimalizácia (matematika)|optimalizačný]] [[graf (matematika)|grafový]] [[algoritmus]] na hľadanie [[minimálna kostra grafu|minimálnej kostry]] [[súvislý graf|súvislého]] [[neorientovaný graf|neorientovaného]] grafu s ohodnotením [[hrana (teória grafov)|hrán]], ktorý pri hľadaní riešenia uplatňuje [[pažravý algoritmus|pažravú stratégiu]]. Vstupom algoritmu je súvislý graf <math>G = (V,E)</math> s daným ohodnotením hrán a výstupom je [[podmnožina]] hrán <math>A \subseteq E</math> taká, že graf <math>G = (V,A)</math> je [[Strom (teória grafov)|strom]], ktorý má spomedzi všetkých takýchto stromov najmenší súčet ohodnotení hrán. == Opis algoritmu == * '''Vstup''': [[súvislý graf|súvislý]] [[graf (matematika)|graf]] <math>G = (V,E)</math> s daným ohodnotením [[hrana (teória grafov)|hrán]]. * '''Výstup''': [[podmnožina]] hrán <math>A \subseteq E</math> taká, že graf <math>G = (V,A)</math> je [[minimálna kostra grafu]] ''G''. * '''Algoritmus''': #Inicializuj [[množina|množinu]] ''A'' na [[prázdna množina|prázdnu množinu]]. #Inicializuj [[množina|množinu]] ''S'' na množinu všetkých hrán ''E''. #Ak je množina ''S'' prázdna alebo je graf <math>(G,A)</math> strom, ukonči vykonávanie. Inak pokračuj krokom 4. #Odober z množiny ''S'' hranu ''e'' s minimálnym ohodnotením (ak ich je viac, vyber ľubovoľnú z nich). Pokiaľ hrana ''e'' spája dva rôzne [[komponent súvislosti|komponenty súvislosti]] grafu <math>(G,A)</math>, pridaj hranu ''e'' do množiny ''A''. Pokračuj krokom 3. == Príklad == {| border=1 cellspacing=2 cellpadding=5 class="wikitable" ! Obrázok !! Opis |- |[[Image:Prim_Algorithm_0.svg|200px]] |[[Graf (matematika)|Graf]] zo vstupu [[algoritmus|algoritmu]]. Čísla pri [[hrana (teória grafov)|hranách]] znamenajú ich ohodnotenie. Hrany z množiny ''A'' budú označované {{green|zelenou farbou}}, hrany z množiny ''S'' budú označované čiernou farbou a ostatné hrany budú označované {{red|červenou farbou}}. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 1.svg|200px]] |'''AD''' a '''CE''' sú hrany v ''S'' s minimálnym ohodnotením. Algoritmus (náhodne alebo podľa ľubovoľného kritéria) vybral hranu '''AD'''. Keďže spája dva rôzne [[komponent súvislosti|komponenty súvislosti]], bola hrana '''AD''' pridaná do množiny ''A''. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 2.svg|200px]] |Hranou v ''S'' s najmenším ohodnotením je v tomto prípade hrana '''CE'''. Keďže spája dva rôzne komponenty súvislosti, bola pridaná do ''A''. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 3.svg|200px]] |Ďalej bola z rovnakého dôvodu do množiny ''A'' pridaná hrana '''DF''' s ohodnotením 6. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 4.svg|200px]] |Hranami v ''S'' s minimálnym ohodnotením sú hrany '''AB''' a '''BE''' (s ohodnotením 7). Algoritmus sa rozhodol pre výber hrany '''AB''', ktorá spája dva rôzne komponenty súvislosti, a preto je pridaná do ''A''. Hrana '''BD''' bola označená červenou farbou, keďže spája rovnaké komponenty súvislosti. Toto je správny alternatívny spôsob fungovania algoritmu (obzvlášť vhodný pri jeho manuálnom vykonávaní), ale treba mať na pamäti, že algoritmus tak ako bol opísaný vyššie, by hranu ''BD'' objavil a označil červenou farbou až neskôr. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 5.svg|200px]] |Algoritmus pridáva do ''A'' hranu '''BE''' s ohodnotením 7, pričom červenou farbou označuje viacero hrán: '''BC''', pretože by utvorila kružnicu '''BCE''', '''DE''', pretože by utvorila kružnicu '''DEBA''' a '''FE''', pretože by utvorila kružnicu '''FEBAD'''. |- |[[Image:Kruskal Algorithm 6.svg|200px]] |Algoritmus končí pridaním hrany '''EG''' s ohodnotením 9 do množiny ''A''. Hrany označené zelenou farbou tvoria minimálnu kostru grafu. |} == Pozri aj == * [[Primov algoritmus]] == Zdroje == * [[Thomas Cormen|Cormen, T. H.]], [[Charles Eric Leiserson|Leiserson, Ch. E.]], [[Ronald Rivest|Rivest, R. L.]], [[Clifford Stein|Stein, C.]]: ''Introduction to Algorithms.'' MIT Press, 2001. * {{preklad|en|Kruskal's algorithm|380339820}} == Externé odkazy == * [http://orcik.net/programming/kruskal’s-algorithm/ Impementácia Kruskalovho algoritmu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100825092009/http://orcik.net/programming/kruskal%E2%80%99s-algorithm/ |date=2010-08-25 }} v jazykoch [[C++]] a [[Java (programovací jazyk)|Java]] {{eng icon}}. * [http://www.personal.kent.edu/~rmuhamma/Algorithms/MyAlgorithms/GraphAlgor/kruskalAlgor.htm Kruskalov algoritmus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100726220654/http://www.personal.kent.edu/%7Ermuhamma/Algorithms/MyAlgorithms/GraphAlgor/kruskalAlgor.htm |date=2010-07-26 }} {{eng icon}}. [[Kategória:Grafové algoritmy]] [[Kategória:Eponymické termíny v informatike]] cuvw04i3my3zvhfwrsx9stk9urg7dsa 0 248550 8218650 8214124 2026-05-23T19:55:40Z Rios 1882 Revízia [[Special:Diff/8214124|8214124]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29273-16|~2026-29273-16]] ([[User talk:~2026-29273-16|diskusia]]) bola vrátená: pridaný text už je v texte uvedený vyššie, a odkaz bol na článok vo wiki, nie na primárny zdroj. 8218650 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} '''Tepelné čerpadlo''' je stroj, ktorý čerpá [[teplo]] z miesta s nižšou teplotou na miesto s vyššou teplotou, vynaložením vonkajšej [[Práca (fyzika)|práce]], pričom cieľom jeho použitia je vykurovanie miesta s vyššou teplotou. Tepelné čerpadlo patrí spolu s [[chladiaci stroj|chladiacim strojom]] do skupiny [[Chladiace zariadenie|chladiacich zariadení]]. Podľa [[Druhá termodynamická veta|druhej vety termodynamickej]] prúdi tepelná energia z látky alebo predmetu s vyššou teplotou k látke alebo predmetu s nižšou teplotou. Tento dej prebieha v prírode samovoľne. Je však možné zostrojiť taký pracovný cyklus (chladiaci cyklus) tepelného stroja, ktorého výsledkom bude pri spotrebovávaní práce obrátenie smeru toku tepla. == Vykurovanie pomocou tepelného čerpadla == Vykurovacie tepelné čerpadlo je zariadenie, ktoré využíva netradičné zdroje energie na ústredné vykurovanie (ÚK) a na ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV). Pracuje na princípe využitia inak nevyužiteľnej energie – nízkopotenciálového tepla z okolia (t. j. z vody, vzduchu, zeme či odpadového tepla), keď jeho prečerpaním dôjde ku zmene teploty na úroveň využiteľnú vo vykurovacom systéme. Základná perspektíva tepelných čerpadiel je to, že do globálneho teplotného režimu planéty sa priamo nepridáva teplo zo spaľovania akéhokoľvek paliva. Nepriamo vzniká určité množstvo tepla v elektrárňach – pri výrobe elektrickej energie spotrebovanej na chod tepelného čerpadla. == Princíp a funkcia == Princíp tepelného čerpadla je známy už viac ako 100 rokov. Konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete bol Slovák [[Aurel Stodola]]. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (ide o uzatvorený okruh). Prvé veľké technické využitie tohto spôsobu vykurovania sa uskutočnilo v r. 1936. No rozsiahlejšie využitie tepelných čerpadiel na vykurovanie prišlo najskôr so zvýšením cien energií na začiatku sedemdesiatych rokov. === Princíp cyklu tepelného čerpadla === [[Súbor:Heatpump.svg|thumb|Princíp tepelného čerpadla<br /> 1. kondenzátor 2. škrtiaci ventil 3. výparník 4. kompresor]] Základom tepelného čerpadla je uzatvorený okruh naplnený [[Chladivo|chladivom]]. Tepelné čerpadlo, respektíve chladiaci okruh, má štyri základné časti: # [[Výparník]]: Do výparníka sa privádza okolitým vzduchom nízko potenciálne teplo. Privedené teplo spôsobuje vyparovanie chladiva, pary chladiva sa stávajú nositeľom tepelnej energie a tú prenášajú do kompresora. [[Vzduch]], ktorého prúdenie cez výparník zaisťuje axiálny ventilátor alebo ventilátory, sa pritom ochladí. Vzduchová cesta predstavuje primárny okruh TČ. # [[Kompresor (plyn)|Kompresor]]: Nasáva pary z výparníka, stláča ich a vytláča do kondenzátora. Práca na pohon kompresora sa premení na teplo, ktoré sa pripočíta k teplu privedenému do výparníka. # [[Kondenzátor (technika)|Kondenzátor]]: Energia privedená do kondenzátora parami chladiva z výparníka a kompresora sa prenáša do cirkulujúceho vykurovacieho média (sekundárny okruh TČ). Preneseným teplom sa vykurovacie médium ohrieva. # [[Škrtiaci ventil]]: Kvapalné chladivo, ktoré skondenzovalo v kondenzátore pri vyššom (kondenzačnom) tlaku, sa vstrekuje do výparníka, aby sa tu opäť vyparilo pri nižšom (vyparovanom) tlaku. === Pracovné parametre === Tepelné čerpadlá dokážu teplo z okolia (o teplote napr. okolo 2 °C) previesť na vyššiu teplotnú hladinu (napr. okolo 80 °C), ale na to potrebujú dodať inú, obyčajne [[Elektrická energia|elektrickú energiu]]. Zisk tepla z okolitého prostredia na vykurovanie je však vyšší v porovnaní so spotrebou elektriny na pohon tepelného čerpadla: z 1 kWh spotrebovanej elektriny je možné bežne získať 3 až 4 kWh tepla v prípade dodržania určitých podmienok. Všeobecne platí, že čím väčší je rozdiel teplôt na primárnej strane (napríklad vonkajší vzduch -11°C) a sekundárnej strane (napr. vyhrievaná voda UK 55°C) tepelného čerpadla (čo je '''delta t'''=66°C), tým menšia je účinnosť. Na výkon 4 kWh už napríklad spotrebuje čerpadlo 3 kWh namiesto 1 kWh. Napríklad pri návrhu UK s tým treba vždy počítať a dodržať predpísané pracovné teploty výrobcu čerpadla. Ideálna možná dosiahnuteľná '''delta t''' v našich zemepisných šírkach je v priemere za obdobie vykurovacej sezóny okolo 41°C , čo vie dosiahnuť iba špeciálne navrhnuté podlahové vykurovanie ktorému postačuje teplota média v UK 30°C pri -11°C vonku. Bežné podlahové kúrenie pracuje v teplotách až 45°C, čím sa dramaticky znižuje účinnosť tepelného čerpadla. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Heat pumps}} [[Kategória:Tepelné čerpadlá| ]] 29o7jbfr78rp141y0yxgqcxe2gbd3gt 0 256097 8218799 7423195 2026-05-24T08:02:37Z Vlad5250 161692 Pridanie hospodárského zákonníka Ukrajiny 8218799 wikitext text/x-wiki '''Obchodný zákonník''' je (hlavný) zákonník obsahujúci predpisy z oblasti [[obchodné právo|obchodného práva]]. Takýto zákonník existuje v niektorých krajinách, napr.: *na Slovensku resp. v slovenskej časti Česko-Slovenska: **[[Kereskedelmi Törvény]] (Obchodný zákon, [[Uhorský obchodný zákon]]; 1876 – 1949) **[[Hospodársky zákonník]] (1964 – 1991) **[[Obchodný zákonník (Slovensko)]] (od 1992) *v Česku resp. v českej časti Česko-Slovenska: **[[Allgemeines Handelsgesetzbuch]] ([[Všeobecný obchodný zákonník]]; 1862 – 1950) **Hospodářský zákoník ([[Hospodársky zákonník]]; 1964 – 1991) **[[Obchodní zákoník]] (Obchodný zákonník; od 1992) *v Maďarsku resp. Uhorsku: **[[Kereskedelmi Törvény]] (Obchodný zákon, [[Uhorský obchodný zákon]]; 1876 – ?) **[[2005. évi CLXIV. törvény a kereskedelemről]] (Zákon CLXIV. z roku 2005 o obchode; od roku 2006) *v Nemecku: **[[Allgemeines Deutsches Handelsgesetzbuch]] ([[Všeobecný nemecký obchodný zákonník]]; 1861 – 1899) **[[Handelsgesetzbuch (Nemecko)]] (Obchodný zákonník; od 1900) *v Rakúsku resp. Rakúskej monarchii: **[[Allgemeines Handelsgesetzbuch]] (Všeobecný obchodný zákon(ník); 1862 – 1938) **[[Handelsgesetzbuch (Rakúsko)]] (Obchodný zákonník; 1945 – 2006) **[[Unternehmensgesetzbuch]] (Podnikový zákonník; od 2007) *vo Francúzsku: **[[Ordonnance sur le commerce]] (Nariadenie o obchode; 1673 – ?1806) **[[Code de commerce (Francúzsko)]] (Obchodný zákonník; od 1807) *v Taliansku: **[[Codice di commercio del Regno d' Italia]] (Obchodný zákonník Talianskeho kráľovstva; 1865 – 1881) **[[Codice di commercio]] (Obchodný zákonník; 1882 – 1942; r. 1942 zahrnutý do Občianskeho zákonníka) *v Španielsku: [[Código de Comercio (Španielsko)]] *v USA: [[Uniform Commercial Code]] (Jednotný obchodný zákonník) *na Ukrajine: **[[Hospodársky zákonník (Ukrajina)|Hospodársky zákonník]] (2003 – 2025) {{Rozlišovacia stránka}} 81qkxjprdjfsecydxixhhw9rmc7feta 8218854 8218799 2026-05-24T09:37:26Z ~2026-29230-47 294915 8218854 wikitext text/x-wiki '''Obchodný zákonník''' je (hlavný) zákonník obsahujúci predpisy z oblasti [[obchodné právo|obchodného práva]]. Takýto zákonník existuje v niektorých krajinách, napr.: *na Slovensku resp. v slovenskej časti Česko-Slovenska: **[[Kereskedelmi Törvény]] (Obchodný zákon, [[Uhorský obchodný zákon]]; 1876 – 1949) **[[Hospodársky zákonník]] (1964 – 1991) **[[Obchodný zákonník (Slovensko)]] (od 1992) *v Česku resp. v českej časti Česko-Slovenska: **[[Allgemeines Handelsgesetzbuch]] ([[Všeobecný obchodný zákonník]]; 1862 – 1950) **Hospodářský zákoník ([[Hospodársky zákonník]]; 1964 – 1991) **[[Obchodní zákoník]] (Obchodný zákonník; od 1992) *v Maďarsku resp. Uhorsku: **[[Kereskedelmi Törvény]] (Obchodný zákon, [[Uhorský obchodný zákon]]; 1876 – ?) **[[2005. évi CLXIV. törvény a kereskedelemről]] (Zákon CLXIV. z roku 2005 o obchode; od roku 2006) *v Nemecku: **[[Allgemeines Deutsches Handelsgesetzbuch]] ([[Všeobecný nemecký obchodný zákonník]]; 1861 – 1899) **[[Handelsgesetzbuch (Nemecko)]] (Obchodný zákonník; od 1900) *v Rakúsku resp. Rakúskej monarchii: **[[Allgemeines Handelsgesetzbuch]] (Všeobecný obchodný zákon(ník); 1862 – 1938) **[[Handelsgesetzbuch (Rakúsko)]] (Obchodný zákonník; 1945 – 2006) **[[Unternehmensgesetzbuch]] (Podnikový zákonník; od 2007) *vo Francúzsku: **[[Ordonnance sur le commerce]] (Nariadenie o obchode; 1673 – ?1806) **[[Code de commerce (Francúzsko)]] (Obchodný zákonník; od 1807) *v Taliansku: **[[Codice di commercio del Regno d' Italia]] (Obchodný zákonník Talianskeho kráľovstva; 1865 – 1881) **[[Codice di commercio]] (Obchodný zákonník; 1882 – 1942; r. 1942 zahrnutý do Občianskeho zákonníka) *v Španielsku: [[Código de Comercio (Španielsko)]] *v USA: [[Uniform Commercial Code]] (Jednotný obchodný zákonník) *na Ukrajine: **[[Obchodný zákonník (Ukrajina)]] ({{vjz|ukr|Господарський кодекс|Hospodarskyj kodex}}) (2003 – 2025) {{Rozlišovacia stránka}} b3rgerxlw3oyopzg9nnrcwkyzr172mj 0 258811 8218476 7989905 2026-05-23T12:03:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218476 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján II. |Portrét = JeanIIdFrance.jpg |Popis = francúzsky kráľ |Dátum narodenia = [[26. apríl]] [[1319]] |Miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1364|4|8|1319|4|26}} |Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Anglicko]] |}} '''Ján II.''' zvaný ''Dobrý''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jean II ''le Bon'' sur le site de la Fondation pour la généalogie médiévale |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#_Toc154137014 |dátum prístupu=2014-08-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110823191527/http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#_Toc154137014 |dátum archivácie=2011-08-23 }}</ref> (* [[26. apríl]] [[1319]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]] – † [[8. apríl]] [[1364]], [[Londýn]]) bol [[Normandia|normandský]] vojvoda (1332{{--}}1350) a v rokoch [[1350]]{{--}}[[1364]] kráľ Francúzska ako druhý z vedľajšej vetvy [[Kapetovci|kapetovcov]] – z rodu [[Valoisovci|Valois]]. == Životopis == Narodil sa ako najstarší syn grófa Filipa z Valois, neskoršieho kráľa [[Filip VI. (Francúzsko)|Filipa VI.]] a [[Jana Burgundská|Jany Burgundskej]]. Postupne sa stal grófom z Anjou, Maine a vojvodom normandským (1332) a vojvodom akvitánskym (1345) – po tom čo jeho otec Filip VI. rozhodol o konfiškácii akvitánskeho vojvodstva anglickému kráľovi [[Eduard III. (Anglicko)|Eduardovi III.]] Taktiež grófom z Poitiers (1344). Sobášom sa stal grófom z Auvergne a Boulogne a spravoval aj Burgundské vojvodstvo v mene svojho nevlastného syna Filipa (syn Jany I. z Auvergne, vdovy po Filipovi, synovi burgundského vojvodu Oda IV.) V [[Bitka pri Poitiers (1356)|bitke pri Poitiers]] roku [[1356]] ho zajali a väznili v [[Londýn]]e, do vlasti sa vrátil v októbri [[1360]], po zaplatení prvej splátky výkupného. == Sobáše a deti == [[28. júl]]a [[1332]] sa v [[Melun]]e oženil s [[Jitka Luxemburská|Jitkou Luxemburskou]]<ref>[http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/frankreich/johann_2_der_gute_koenig_von_frankreich_+_1364.html www.mittelalter-genealogie.de]</ref> (* [[1315]] – † [[1349]]), dcérou českého kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] a [[Eliška Přemyslovna|Elišky Přemyslovny]]. Počas dvanástich rokov Jitka porodila jedenásť detí, z ktorých sa sedem dožilo dospelosti: * Blanche (*/† [[1336]]) * [[Karol V. (Francúzsko)|Karol V.]] (21. január 1338 – † 16. september 1380) ∞ [[1350]] princezná [[Jana Bourbonská (1338)|Jana Bourbonská]] (1338) (* [[1338]] – † [[1378]]) * Catherine (*/† [[1338]]) * [[Ľudovít I. (Neapolsko)|Ľudovít]] (* [[23. júl]] [[1339]] – † [[20. september]] [[1384]]), vojvoda z Anjou, titulárny neapolský kráľ ∞ [[1360]] vojvodkyňa [[Mária de Blois-Châtillon]] (* [[1345]] – † [[1404]]) * [[Ján I. (Berry)|Ján]] (* [[30. november]] [[1340]] – † [[15. marec]] [[1416]]), vojvoda z Berry a Auvergne ∞ ** 1/ [[1360]] [[Jana z Armagnacu]] (* [[1346]] – † [[1387]]) ** 2/ [[1389]] [[Mária z Auvergne]] (* [[1370]] – † [[1434]]) * [[Filip II. (Burgundsko)|Filip Smelý]] (* [[15. január]] [[1342]] – † [[27. apríl]] [[1404]]), burgundský vojvoda ∞ [[1369]] grófka [[Margaréta III. (Flámsko)|Margaréta III. Flámska]] (* [[1350]] – † [[1405]]) * [[Jana Francúzska (1343 – 1373)|Jana]] (* [[24. jún]] [[1343]] – † [[3. november]] [[1373]]) ∞ [[1352]] navarrský kráľ [[Karol II. (Navarra)|Karol II.]] (* [[1332]] – † [[1387]]) * [[Mária Francúzska|Mária]] (* [[18. september]] [[1344]] – † [[15. október]] [[1404]]) ∞ [[1364]] vojvoda z Baru [[Róbert I. (Bar)|Róbert I.]] (* [[1344]] – [[1411]]) * Agnes (* [[1345]] – † [[1349]]) * Marguerite (* [[1347]] – † [[1352]]) * [[Izabela Francúzska (1348 – 1372)|Izabela]] (* [[1. október]] [[1348]] – † [[11. september]] [[1372]]) ∞ [[1360]] gróf [[Gian Galeazzo Visconti]] (* [[1351]] – † [[1402]]) [[9. február]]a [[1350]] sa oženil s [[Jana I. z Auvergne|Janou I. z Auvergne]] (* [[1326]] - † [[1360]]), dcérou Viliama XII., grófa z Auvergne a Boulogne. Mali tri deti, ktoré zomreli krátko po narodení: * Blanche (*/† [[1350]]) * Catherine (*/† [[1352]]) * syn (*/† [[1354]]) == Genealógia == {| class="wikitable" align=center |+''' Tri generácie Jánovych predkov''' |- | rowspan="8" align="center"| '''Ján II.''' | rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Karol z Valois]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Filip III. (Francúzsko)|Filip III.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabela Aragónska]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Margaréta z Anjou]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol II. (Neapolsko)|Karol II. Neapolský]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Mária Uhorská]] |- | rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Jana Burgundská]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Róbert II. (Burgundsko)|Róbert II.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Hugo IV. (Burgundsko)|Hugo IV.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Yolanda z Dreux]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Anežka Francúzska (1260)|Anežka Francúzska]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX. Svätý]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Margaréta Provensálska]] |} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Duby | meno = Georges | odkaz na autora = Georges Duby | titul = France in the Middle Ages 987-1460 : from Hugh Capet to Joan of Arc | vydavateľ = Blackwell Publishers | miesto = Oxford | rok = 1991 | počet strán = 360 | isbn = 0-631-18945-9 | strany = 360 | jazyk = anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ehlers | meno = Joachim | priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | priezvisko3 = Schneidmüller | meno3 = Bernd | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0 | jazyk = česky}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:John II of France}} == Externé odkazy == * [http://www.valois.org Rod Valois] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151208140040/http://www.valois.org/ |date=2015-12-08 }} * [http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/frankreich/johann_2_der_gute_koenig_von_frankreich_+_1364.html genealogie-mittelalter.de] * [http://www.metmuseum.org/toah/hd/valo_1/ho_17.190.387,388,392.htm Modliaci sa Filip VI., Ján II. a Jana Burgundská (sochy z kláštora Jumiéges)] == Zdroj == {{preklad|cs|Jan II. Francouzský|3569974}} {{Panovníci Francúzska (2)}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1319]] [[Kategória:Úmrtia 8. apríla]] [[Kategória:Úmrtia v 1364]] [[Kategória:Králi Francúzska]] [[Kategória:Normandskí vojvodovia]] [[Kategória:Valoisovci]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] [[Kategória:Osobnosti z Le Mans]] b4l34y9oldxiqrjbh4o7ja6s4c3ovea 0 271748 8218732 8190817 2026-05-24T02:47:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218732 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 =Kostol svätého Štefana Kráľa | Iné meno2 = | Obrázok = Heliga kung stefans kyrka i Bratislava, exteriör.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefan, kráľ]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | Mesto typ = | Mesto = Bratislava | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = [[Župné námestie (Bratislava)|Župné námestie 10]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Bratislava - Stred | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = [[Ignác Feigler mladší|Ignác Feigler]] | Architekt poznámka = fasáda | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = barok | Sloh1 = neorománsky | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1711]]{{--}}[[1717]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[1735]]{{--}}[[1737]]<br/>[[1860]]{{--}}[[1861]] <small>(fasáda)</small> | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 06.06.1717 | Svätiteľ = [[Ladislav Adam Erdődy]]<br/><small>nitriansky biskup</small> | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = [[Rád menších bratov kapucínov]] | Vlastník = [[Rád menších bratov kapucínov]] | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = Poloha v rámci Starého Mesta | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = Bratislava Staré Mesto | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 23.10.1963 | číslo uzpf = 169/2 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 229 | PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 }} [[Obrázok:Heliga kung stefans kyrka i Bratislava, interiör 01.jpg|right|thumb|Interiér]] '''Kostol svätého Štefana s kláštorom kapucínov''', známy tiež ako '''Kostol svätého Štefana Kráľa'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamiatkový úrad - Detail NNKP | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3ba26d0f-fc1f-4069-a1fd-e44d0ece1ddb | vydavateľ = www.pamiatky.sk | dátum prístupu = 2025-06-05}}</ref> je súbor sakrálnych stavieb nachádzajúcich sa na [[Župné námestie (Bratislava)|Župnom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]], v historickej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektoníckými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. == Dejiny == V júli 1676 prišli z [[Viedeň|Viedne]] do vtedajšieho hlavného mesta [[Uhorsko|Uhorska]] príslušníci rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]]. Ich prvým pôsobiskom bola [[Kaplnka svätej Kataríny (Bratislava)|kaplnka]] na dnešnej [[Michalská ulica (Bratislava)|Michalskej ulici]]. Nasledujúcich tridsaťpäť rokov tu konali bohoslužby a inú duchovnú činnosť. Ako kazatelia pôsobili okrem toho u [[Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov|milosrdných bratov]], u [[Kostol Loretánskej Panny Márie|uršulíniek]] i v ďalších farnostiach; obetavú službu konali počas morových epidémií. V roku 1698 získali kúpou pozemok na východnej strane [[Bratislavský hrad|hradu]] od barónky Ghillányiovej, ktorý v nasledujúcom roku darom susediacich pozemkov od grófky Czoborovej značne zväčšili. Vďaka dobrodinstvu Eleonóry Terézie, grófky de Strattmann a Payerbach, mohla stavba kapucínskeho kostola a kláštora na dnešnom mieste začať (v chóre si možno doteraz všimnúť pamätnú tabuľu s nemeckým nápisom - v preklade: „''Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. 1709''“). Základný kameň kláštora bol položený 17. decembra 1708 a už koncom septembra nasledujúceho roku bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium. 3. októbra 1709 sa konala prvá omša, ktorú slúžil uhorský prímas-kardinál [[Christian August Saský]]. Stavba, ktorú viedol rádový páter Ján Damascén (vl. menom Johann Wers, zomr. 25.4.1744 vo Viedni) z [[Viedenské Nové Mesto|Viedenského Nového Mesta]], pokračovala až do roku 1712, kedy sa do novootvoreného kláštora sťahovali rehoľní bratia. Základný kameň kostola bol položený 20. decembra 1711. V roku 1717 bol kostol hotový a 6. júna ho konsekroval nitriansky biskup [[Ladislav Adam Erdődy]]. V roku 1727 kláštor rozšírili smerom na [[Kozia ulica (Bratislava)|Koziu ulicu]] a pálffyovské záhrady. K sakristii pristavili knižničnú sálu. Prístavby financoval prímas [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházy]], veľký priaznivec kapucínskej rehole. V roku 1735 bol kostol na spadnutie, pretože povolili základy (stál totiž na bahnitej pôde). Preto nechal arcibiskup Imrich Eszterházy, na vlastné náklady od základu zreštaurovať kostol pod podmienkou, že kapucíni prevezmú správu kaplnky sv. Jána Almužníka v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]]. Kapucíni časť kostola zrúcali a prestavbou poverili vojenského inžiniera Felicea Donata Allia, ktorý v rokoch 1736 - 1737 budovy staticky zabezpečil a kostol dostaval spolu so staviteľom - kapucínskym rehoľným bratom Bertholdom (vl. menom Ferdinand Ziegerhoffer, zomr. 12.5.1763 v [[Tata (Maďarsko)|Tate]]), ktorý v kostole postavil tiež hlavný oltár. [[Obrázok:Bratislava sv Stefana02.jpg|left|thumb|Socha patróna kostola v nike na priečelí, dielo [[Anton Brandl|Antona Brandla]]]]V roku 1737 František Portenhauser, pod dohľadom arcibiskupa Imricha Eszterházyho, dokončil stavbu kláštora, pričom nechal postaviť ešte dva trakty so sakristiou a knižnicou. Pri bráne bol postavený nový trakt s piatimi celami pre domácich a cudzích. V záhrade vznikol lazaret. V roku 1779 dostal kostol nové lavice, v rokoch 1819 - 1824 bol vybudovaný chórus, na ktorom Juraj Klökner postavil nový organ. Významnou prestavbou bola neoslohová úprava čelnej fasády v rokoch 1860 - 1861 bratislavským staviteľom [[Ignác Feigler mladší|Ignácom Feiglerom ml.]] čím nadobudla romantický vzhľad. Vtedy bola do niky na priečelí umiestnená kamenná socha patróna kostola (dielo bratislavského sochára [[Anton Norman Brandl|Antona Brandla]]), ktorá nahradila pôvodné maľby. Roku 1892 umiestnili v interiéri kostola krížovú cestu s reliéfmi od hornorakúskeho rezbára M. Gaiga (podľa kresieb prof. Kleina). V devätnástom storočí sa realizovala premaľba interiéru, ktorá však narušila jeho pôvodnú jednoduchosť. V roku 1895 prebehla reštaurácia kostola. V tom čase bolo v bratislavskom kláštore aj štúdium teológie. Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila po požiari v roku 1913. V druhej polovici 20. storočia prišlo k niekoľkým úpravám interiéru (drevené obloženie stien, doplnenie historizujúcim mobiliárom a i.). V rokoch 1867 - 1895 bola opravená krypta, ktorá bola neskôr zasypaná; dnes nepoznáme ani jej vchod ani osud pochovaných tiel. Podľa dostupných údajov by v nej malo byť pochovaných viac ako 200 ľudí; medzi nimi napríklad maliar Anton Rosier a knieža Georg Christian Lobkowitz de Sagan. == Architektúra kostola == Kostoly kapucínov vôbec majú medzi sakrálnymi stavbami osobitý charakter. Kapucíni - reformovaná vetva františkánskej rehole, prísne dodržiavali požiadavku rehoľnej chudoby vytýčenú [[František z Assisi|svätým Františkom z Assisi]] a aplikovali ju aj na formu svojich chrámov. Ich kostoly boli bez veže: do ulice sa obracali jednoduchou štítovou, tektonicky nečlenenou fasádou. Zaklenuté boli valenou klenbou s lunetami. Vnútorné steny boli hladké, tektonicky nečlenené, natreté bielou farbou, od ktorej sa dobre odrážali skromné sĺpové tmavohnedé oltáre. Na rozdiel od polychrómovaného a bohato zdobeného vnútorného zariadenia iných kostolov boli kapucínske oltáre pokryté orechovým fládrovaním, ktoré mohla oživovať len svetlejšia intarzovaná ornamentika a pätky a hlavice stĺpov vo farbe slonovej kosti. [[Obrázok:Župné námestie BA 5.jpg|right|thumb|Celkový pohľad na Kostol svätého Štefana s [[Mariánsky stĺp na Župnom námestí|mariánskym stĺpom]] pred hlavným vstupom]]Strohý charakter a výtvarná jednoduchosť kapucínskych kostolov korešponduje s pastoračnými cieľmi tohto rádu a s ich úsilím viesť veriacich k prehĺbenému vnútornému životu podľa Evanjelia. Rozšírenie chrámového priestoru o vedľajšie priestory, o jednu bočnú kaplnku umožňujúcu individuálnu pobožnosť a o spovedné miestnosti, ktoré umožňujú vnútorné sústredenie - veriacich pripravujúcich sa na spoveď. Voči stredovekým kostolom žobravých reholí, kde chórové lavice stáli pred hlavným oltárom, v kapucínskych kostoloch ich umiestňovali za hlavný oltár do osobitného oratória spojeného s presbytériom do jedného celku. Oba priestory oddeľuje len mohutná baroková architektúra hlavného oltára umelecky stvárnená na prednej i na zadnej strane. V zmysle prísnej klauzúry opticky oddeľovala kláštorný priestor od kostola prístupného laikom, ale zároveň prepúšťala hlasy a spev bratov odbavujúcich predpísané hodinky, čo má na návštevníkov kostola pôsobiť ako strhujúci príklad. === Exteriér kostola === Stavba kostola je situovaná v smere juhovýchod-severozápad. Podlaha kostola sa nachádza hlboko pod úrovňou okolitého terénu. Jednoliata fasáda priečelia bez vertikálneho členenia je zakončená strmým štítom. Portál je riešený formou predstavanej predsiene, s výrazným rozetovým oknom, zakončenej sedlovou strieškou; nad predsieňou je nika s kamennou sochou patróna kostola (dielo bratislavského umelca [[Anton Brandl|Antona Brandla]]). === Interiér kostola === Jednoloďový Kostol svätého Štefana je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď je od [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] oddelená víťazným oblúkom. Zaujímavým interiérovým stavebným prvkom je oltárna architektúra oddeľujúca presbytérium od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba. Do kostola sa vstupuje cez predstavanú predsieň. Nad vchodom do lode kostola sa nachádza latinský nápis vo forme chronogramu z roku 1860 (v preklade):„''Hľa! Pokojamilovným otváram bránu k týmto serafínskym celám, ktoré boli znovu vybudované z Božej priazne a z vrodenej lásky kráľa Františka Jozefa.''“ Vnútorné zariadenie kostola (lavice, oltáre, [[kazateľnica]]) je z tmavomoreného dreva, zdobeného [[intarzia]]mi (typický jav v kapucínskych kostoloch západného Slovenska). Brat Berthold, ktorý dokončil výstavbu kláštorného komplexu, postavil aj hlavný oltár v kostole. === Hlavný oltár === Hlavný oltár svätého Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz (vytvorený v roku 1737) je pravdepodobne dielom rádového brata Udalricha z Welsu (vl. menom Thomas Wimberger, zomrel 19. 7. 1743 v [[Budín]]e). [[Obrázok:Slovakia Bratislava 87.jpg|right|thumb|Hlavný oltár s obrazom od rádového brata Udalricha z roku 1737]]Obraz znázorňuje prvého uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] dávajúceho [[Panna Mária|Panne Márii]] do ochrany svojho syna [[Imrich (svätec)|Imricha]] a [[Uhorsko]], symbolicky vyjadrené na poduške ležiacou kráľovskou korunou. Obraz je zaujímavý i z architektonického hľadiska: zachytáva totiž siluetu dobovej Bratislavy s jej významnými stavbami, o.&nbsp;i. s [[Bratislavský hrad|hradom]], [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|dómom]] a [[Stará radnica (Bratislava)|radnicou]]. Predpokladá sa, že zobrazenie Bratislavy nebolo náhodným popudom. Bratislava bola už od roku 1563 korunovačným mestom, čím jej chcel autor obrazu vzdať hold a súčasne zdôrazniť jej význam zachytením stavieb symbolizujúcich tri zložky vtedajšej spoločnosti - moc panovníka, cirkevnú vrchnosť a mestskú správu. Výjavy na bočných obrazoch hlavného oltára predstavujú [[Svätý Jozef|svätého Jozefa]] a [[Terézia z Ávily|svätú Teréziu Ávilskú]]. === Bočné oltáre === Bočné oltáre [[František z Assisi|svätého Františka z Assisi]] a [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]] (z roku 1737) stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy - ''Stigmatizácia svätého Františka'' a ''Vízia svätého Antona'' - namaľoval [[Anton Karol Rosier]], žiak [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]]. V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy ''Svätý Fidelius s knihou a anjelom'' (na oltári sv. Františka) a ''Svätý Felix s anjelom'' (na oltári sv. Antona). V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža (z roku 1737), ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Zhotoviť ho dal Karol Zichy. Pendantom toho oltára je oltár svätého Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov. Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz ''Smrť svätého Fidelisa'' namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne (vl. menom Johann Baumgartner, zomr. 29.9.1773 vo Viedni). Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18. storočia. Oltár Panny Márie (z roku 1742) v pravej bočnej kaplnke má barokovú stĺpovú architektúru, ale socha Panny Márie s Ježiškom vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz svätého Jána Nepomuckého. K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus ôsmich veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie (dielo frátra Udalricha), dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia, barokové oratórium za hlavným oltárom, krížová cesta z roku 1892 (dielo hornorakúskeho rezbára M. Gaiga). V roku 1725 vztýčili na priestranstve pred kostolom [[Mariánsky stĺp na Župnom námestí|stĺp]] s barokovou sochou Immaculaty, postaveným v roku 1723 pred neďaleko stojacim [[Župný dom (Bratislava)|Župným domom]]. == Zaujímavosť == Kostol svätého Štefana v Bratislave je jediným kapucínskym kostolom zasväteným tomuto svätcovi v celom bývalom [[Uhorsko|Uhorsku]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * A. Botek, ''Kostol a kláštor kapucínov v Bratislave'' (str. 65 - 92), článok v Zborníku Mestského múzea XVII, Bratislava, 2005, ISBN 80-969270-2-7 * I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3 * A. Bagin, ''Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy'', Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988 == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Architektúra|Architektonický|Umenie|Umelecký}} * [http://kapucini.sk/bratislava/historia/#kapucinsky-kostol-sv-stefana Z histórie kapucínskeho kostola sv. Štefana, stránky kapucínov na Slovensku, kapucini.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181024112908/http://kapucini.sk/bratislava/historia/#kapucinsky-kostol-sv-stefana |date=2018-10-24 }} * [https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/134972/300-rokov-kapucinskeho-kostola 300 rokov kapucínskeho kostola, autor: Štefan Chrappa - rtvs.sk] {{Sakrálne stavby v Bratislave}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Kostoly v Bratislave|Štefana]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi Kráľovi|Bratislava]] [[Kategória:Kapucínske kostoly na Slovensku|Bratislava]] g4aaclf8zffpldo3vmp7c9801g4thnp 0 273631 8218752 7515762 2026-05-24T05:40:30Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218752 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 1996 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Rakúsko | dejiská = Viedeň | dátum = 21. apríl – 5. máj 1996 | počet tímov = 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 1 | víťaz = CZE | druhý = CAN | tretí = USA | počet titulov = 1 | zápasy = 40 | góly = 249 | návštevnosť = 186830 | najproduktívnejší hráč = {{CAN}} [[Yanic Perreault]] <small>(9 b.)</small> | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996 A skupiny''' sa uskutočnili v [[Rakúsko|Rakúsku]] vo [[Viedeň|Viedni]] v dňoch [[21. apríla]] až [[5. mája]] [[1996]]. Prvýkrát sa na podujatí najvyššej kategórie zúčastnilo [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1996|Slovenské národné hokejové mužstvo]]. Víťazom tohto turnaja sa stalo {{CZE|lh}}, ktoré zdolalo vo finále {{CAN|lh|0|Kanadu}} 4:2. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- |colspan="3"| '''[[Viedeň]]''' |- | [[Wiener Stadthalle]]<br />Kapacita: 9 500 | [[Albert Schultz Eishalle]]<br />Kapacita: 5 000 |- | | [[Súbor:Albert-Schultz-Halle.jpg|250px|Albert Schultz Eishalle]] |- | {{Súradnice|48.201944|16.332778|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Wiener Stadthalle}} | {{Súradnice|48.245833|16.433333|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Albert Schultz Eishalle}} |} == Zostava majstrov == [[Roman Turek]], [[Roman Čechmánek]], [[Petr Franěk]] - [[František Kaberle]], [[Drahomír Kadlec]], [[Stanislav Neckář]], [[Antonín Stavjaňa]], [[Michal Sýkora (hokejista)|Michal Sýkora]], [[Jiří Veber]], [[Jiří Vykoukal]] - [[Radek Bělohlav]], [[Radek Bonk]], [[Jiří Dopita]], [[Jiří Kučera]], [[Robert Kysela]], [[Robert Lang]], [[Roman Meluzín]], [[Pavel Patera]], [[Martin Procházka]], [[Robert Reichel]] (C), [[Viktor Ujčík]], [[Otakar Vejvoda]], [[David Výborný]]. Tréneri: [[Luděk Bukač]] a [[Slavomír Lener]] == Výsledky == === Základná časť === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|R !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{RUS|lh|1}} | 5 || 5 || 0 || 0 || 24 || 7 || '''10''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{USA|lh|1}} | 5 || 3 || 0 || 2 || 15 || 14 || '''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CAN|lh|1}} | 5 || 2 || 1 || 2 || 17 || 15 || '''5''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{DEU|lh|1}} | 5 || 2 || 0 || 3 || 12 || 11 || '''4''' |- | style="text-align:left;" | {{SVK|lh|1}} | 5 || 1 || 1 || 3 || 13 || 16 || '''3''' |- style="background:#ffccff;" | style="text-align:left;" | {{AUT|lh|1}} | 5 || 1 || 0 || 4 || 3 || 19 || '''2''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[21. apríl]] [[1996]] |čas = 14:30 |mužstvo1 = {{DEU|lh|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[21. apríl]] [[1996]] |čas = 18:30 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |skóre = {{ku|3|3}} |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|2}}, {{ku|2|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[22. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{AUT|lh|2}} |skóre = {{ku|1|5}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|1|2}}, {{ku|0|2}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[22. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = {{ku|6|2}} |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|4|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[23. apríl]] [[1996]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[23. apríl]] [[1996]] |čas = 19:00 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[24. apríl]] [[1996]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}''' |skóre = {{ku|5|1}} |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[25. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{SVK|lh|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |mužstvo2 = '''{{AUT|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[25. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = {{ku|1|3}} |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[26. apríl]] [[1996]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{AUT|lh|2}} |skóre = {{ku|0|3}} |mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|3}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[26. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = {{ku|6|4}} |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|2}}, {{ku|1|1}}, {{ku|3|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[27. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|3}} |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|0|2}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[28. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = {{ku|6|0}} |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[28. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = {{ku|5|1}} |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|3|1}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[29. apríl]] [[1996]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|R !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CZE|lh|1}} | 5 || 4 || 1 || 0 || 27 || 12 || '''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{FIN|lh|1}} | 5 || 2 || 2 || 1 || 23 || 15 || '''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{SWE|lh|1}} | 5 || 2 || 2 || 1 || 14 || 12 || '''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{ITA|lh|1}} | 5 || 2 || 1 || 2 || 20 || 26 || '''5''' |- | style="text-align:left;" | {{NOR|lh|1}} | 5 || 1 || 2 || 2 || 6 || 11 || '''4''' |- style="background:#ffccff;" | style="text-align:left;" | {{FRA|lh|1}} | 5 || 0 || 0 || 5 || 12 || 26 || '''0''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[21. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|3|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[21. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[22. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = {{ku|5|6}} |mužstvo2 = '''{{ITA|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|1|2}}, {{ku|1|2}}, {{ku|3|2}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[23. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{ITA|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|1|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[23. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |mužstvo2 = {{FIN|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[24. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[24. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |skóre = {{ku|2|2}} |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[25. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = {{ku|3|6}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|5}}, {{ku|2|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[25. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |skóre = {{ku|3|3}} |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[26. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = {{ku|2|9}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|0|3}}, {{ku|0|1}}, {{ku|2|5}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[27. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|9|2}} |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|6|0}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[27. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|3|0}} |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[28. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|9|5}} |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|4|2}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[28. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = {{ku|5|5}} |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|2}}, {{ku|3|2}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[29. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} === O udržanie === O udržanie sa hralo na dva vzájomné zápasy. Do I. divízie zostúpilo {{AUT|lh|1}}. {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[1. máj]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Albert Schutz-Eishalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[2. máj]] [[1996]] |čas = 19:00 |mužstvo1 = {{AUT|lh|2}} |skóre = {{ku|3|6}} |mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|2|2}}, {{ku|0|3}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} === Play-off === ==== Pavúk ==== {{Play-off8+3miesto | | skupina1= | skupina2= | RD1-tím1='''{{CZE|lh|1}}''' | RD1-skóre1='''6''' | RD1-tím2={{DEU|lh|1}} | RD1-skóre2=1 | RD1-tím3='''{{USA|lh|1}}''' | RD1-skóre3='''3''' | RD1-tím4={{SWE|lh|1}} | RD1-skóre4=2 | RD1-tím5='''{{RUS|lh|1}}''' | RD1-skóre5='''5''' | RD1-tím6={{ITA|lh|1}} | RD1-skóre6=2 | RD1-tím7='''{{CAN|lh|1}}''' | RD1-skóre7='''3''' | RD1-tím8={{FIN|lh|1}} | RD1-skóre8=1 | RD2-tím1='''{{CZE|lh|1}}''' | RD2-skóre1='''5''' | RD2-tím2={{USA|lh|1}} | RD2-skóre2=0 | RD2-tím3='''{{CAN|lh|1}}''' | RD2-skóre3='''3''' | RD2-tím4={{RUS|lh|1}} | RD2-skóre4=2 | RD3-tím1='''{{CZE|lh|1}}''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-tím2={{CAN|lh|1}} | RD3-skóre2=2 | RD3-tím3='''{{USA|lh|1}}''' | RD3-skóre3='''4''' | RD3-tím4={{RUS|lh|1}} | RD3-skóre4=3 }} ==== Štvrťfinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[30. apríl]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = {{ku|3|2}} |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|2}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[30. apríl]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = {{ku|1|3}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[1. máj]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = {{ku|5|2}} |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[1. máj]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|6|1}} |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|3|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[3. máj]] [[1996]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|5|0}} |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |tretiny = ({{ku|3|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[3. máj]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{RUS|lh|2}} |skóre = {{ku|2|3}} sn |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} ==== O 3. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #ffdab9 |dátum = [[4. máj]] [[1996]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{RUS|lh|2}} |skóre = {{ku|3|4}} pp |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|1|2}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} ==== Finále ==== {{Hokejbox2 |bg = #f7f6a8 |dátum = [[5. máj]] [[1996]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|0}}) |štadión = [[Wiener Stadthalle]],<br />[[Viedeň]] }} == Konečné poradie == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=40| !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=120|Mužstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Gold medal icon.svg]] ||{{CZE|lh|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Silver medal icon.svg]] ||{{CAN|lh|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] ||{{USA|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 4. || {{RUS|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 5. || {{FIN|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 6. || {{SWE|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 7. || {{ITA|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 8. || {{DEU|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"| 9. || {{NOR|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"|10. || {{SVK|lh|1}} |- style="background:#ffffff;" |align="center"|11. || {{FRA|lh|1}} |- style="background:#ffccff;" |align="center"|12. || {{AUT|lh|1}} |} {{MS v hokeji infobox | Rok=1996 | Miesto pred = {{minivlajka|Švédsko}} '''[[Švédsko]]: [[Štokholm]], [[Gävle]]''' | Miesto = {{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Rakúsko]]: [[Viedeň]]''' | Miesto po = {{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]: [[Helsinki]], [[Turku]], [[Tampere]]''' | Zlato pred = Fínsko | Striebro pred = Švédsko | Bronz pred = Kanada | Zlato = Česko | Striebro = Kanada | Bronz = USA | Zlato po = Kanada | Striebro po = Švédsko | Bronz po = Česko }} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1996]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Ľadový hokej]] cgt2p7ca01i9lf9ffann2dtmhdzcw1w 0 278349 8218841 7861064 2026-05-24T09:24:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218841 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" align="right" style="text-align:center; margin-left:0.5em; max-width: 230px;" ! nowrap="" width="15" |&#x2193;&#x2009;&#xD7;&#x2009;&#x2192; ! width="15" |{{math|1}} ! width="15" |{{math|'''i'''}} ! width="15" |{{math|'''j'''}} ! width="15" |{{math|'''k'''}} |- !{{math|1}} |{{math|1}} |{{math|'''i'''}} |{{math|'''j'''}} |{{math|'''k'''}} |- !{{math|'''i'''}} |{{math|'''i'''}} |{{math|−1}} |{{math|'''k'''}} |{{math|−'''j'''}} |- !{{math|'''j'''}} |{{math|'''j'''}} |{{math|−'''k'''}} |{{math|−1}} |{{math|'''i'''}} |- !{{math|'''k'''}} |{{math|'''k'''}} |{{math|'''j'''}} |{{math|−'''i'''}} |{{math|−1}} |- | colspan="5" |Tabuľka násobenia kvaterniónov. Prvok vľavo sa násobí prvkom hore. Platí <math>a\mathbf{b}=\mathbf{b}a</math> a <math>-\mathbf{b} = (-1)\mathbf{b}</math> pre <math>a\in \mathbb{R} </math>, <math>\mathbf{b} = \mathbf{i}, \mathbf{j}, \mathbf{k} </math>. |} [[File:Cayley_Q8_quaternion_multiplication_graph.svg|náhľad|Cayleyho Q8 graf, ktorý ukazuje šesť cyklov násobenia základnými prvkami {{red|'''i'''}}, {{green|'''j'''}} a {{blue|'''k'''}}. (Po rozkliknutí obrázku je možné jednotlivé cykly zvýrazniť ukázaním korzorom.)]] '''Kvaternióny'''<ref>kvaternión. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník cudzích slov (akademický) | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kvaterni%C3%B3n | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> (z {{lat|''quaterniōn''|štvorica}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = quaternion | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Collins English Dictionary | url = https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/quaternion | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú v [[matematika|matematike]] [[komutatívnosť|nekomutatívnym]] rozšírením poľa [[komplexné číslo|komplexných čísel]] do štyroch rozmerov.<ref name="zlatos-2011" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kvaternióny | url = https://dai.fmph.uniba.sk/upload/7/7f/Kvaternion.pdf | vydavateľ = Katedra aplikovanej informatiky FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyčajne sa zapisujú v podobe <math display="block">a + b\ \mathbf i + c\ \mathbf j +d\ \mathbf k,</math> kde koeficienty <math>a, b, c, d</math> sú [[Reálne číslo|reálne čísla]] a {{math|1, '''i''', '''j''', '''k'''}} sú základné vektory alebo základné prvky.<ref>{{Citácia knihy|edícia=2. ed., 2. print|titul=Matrix groups|vydavateľ=Springer|rok=1987|miesto=New York|isbn=978-0-387-96074-6|meno=Morton L.|priezvisko=Curtis|strany=10}}</ref> Prvýkrát kvaternióny opísal [[William Rowan Hamilton]] v roku [[1843]].<ref>{{cite journal|title=On Quaternions; or on a new System of Imaginaries in Algebra|journal=Letter to John T. Graves|date=17 October 1843}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=DRLpAFZM7uwC&pg=PA385|title=The history of non-euclidean geometry: Evolution of the concept of a geometric space|year=1988|publisher=Springer|first=Boris Abramovich|last=Rozenfelʹd|page=385|isbn=9780387964584}}</ref><ref name="zlatos-2011">{{Citácia knihy | priezvisko = Zlatoš | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Lineárna algebra a geometria | vydanie = | vydavateľ = Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 808 | url = http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf#page=691 | isbn = | kapitola = | strany = 691{{--}}714 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf#page=691 | dátum archivácie = 2020-07-17 }}</ref> Najprv boli považované za nevhodné a umelo vykonštruované objekty, pretože porušovali [[Komutatívnosť|komutatívny zákon]]'', ab'' = ''ba'', postupne ale našli uplatnenie tak v [[Teoretická fyzika|teoretickej fyzike]], ako aj v [[Aplikovaná matematika|aplikovanej matematike]] (hoci sa často ich použitiu možno za určitú cenu vyhnúť pomocou [[vektor (matematika)|vektorov]]). V skutočnosti je medzi kvaterniónmi a štvorrozmernými vektormi principiálny rozdiel: operácia [[Delenie (matematika)|delenia]] je medzi dvoma kvaterniónmi definovaná, zatiaľ čo medzi dvoma vektormi táto operácia vôbec neexistuje. == Definícia == Zatiaľ čo komplexné čísla sú vytvorené z [[reálne číslo|reálnych]] pridaním prvku ''i'' spĺňajúceho ''i''² = −1, kvaternióny sú vytvorené pridaním prvkov ''i'', ''j'' a ''k'' tak, že sú splnené nasledujúce vzťahy. :<math>i^2 = j^2 = k^2 = ijk = -1</math> :<math>\begin{matrix} ij & = & k, & & & & ji & = & -k, \\ jk & = & i, & & & & kj & = & -i, \\ ki & = & j, & & & & ik & = & -j. \end{matrix}</math> Každý kvaternión je [[lineárna kombinácia|lineárnou kombináciou]] prvkov 1, ''i'', ''j'' a ''k'', čo znamená, že ich možno zapísať ako ''a''&nbsp;+&nbsp;''bi''&nbsp;+&nbsp;''cj''&nbsp;+&nbsp;''dk'' kde ''a'', ''b'', ''c'' a ''d'' sú reálne čísla. === Príklad === Nech :<math>\begin{matrix} x & = & 3 + i \\ y & = & 5i + j - 2k \end{matrix}</math> Potom (pri [[násobenie|násobení]] sa využívajú vzťahy uvedené vyššie) :<math>\begin{matrix} x + y & = & 3 + 6i + j - 2k \\ \\ xy & = & (3 + i)(5i + j - 2k)=15i + 3j - 6k + 5i^2 + ij - 2ik \\ & = & 15i + 3j - 6k - 5 + k + 2j=-5 + 15i + 5j - 5k \\ \end{matrix}</math> == Základné vlastnosti == [[Množina]] kvaterniónov sa v matematike typicky označuje písmenom <math>\mathbb{H}</math> (podľa objaviteľa Hamiltona). Kvaternióny sú asociatívna [[podielová algebra]] nad telesom reálnych čísel. Je na nich definované (pravé a ľavé) [[delenie (matematika)|delenie]] a ako množina spolu so sčítanim, násobením a delením tvorí [[teleso (algebra)|teleso]]. Je nekomutatívne, jeho centrum je <math>\mathbb{R}</math>. Pre kvaternión <math>h=a+bi+cj+dk</math> definujme jeho '''konjugáciu''' ako <math>\bar{h}\equiv a-bi-cj-dk</math>. Platí, že súčin <math>h\bar{h}=\bar{h}h=a^2+b^2+c^2+d^2</math> je nezáporné reálne číslo a je rovné nule iba pre '''nulový kvaternión''' <math>h=0</math>. [[Inverzný prvok]] ku kvaterniónu <math>h</math> je kvaternión <math>h^{-1}=\bar{h}/(h\bar{h})</math> (delenie reálnym číslom <math>h\bar{h}</math> je definované po zložkách). '''Norma''' kvaterniónu h sa definuje ako <math>|h|\equiv\sqrt{h\bar{h}}</math>. Násobenie zachováva normu, t. j. pre kvaternióny h,q platí <math>|hq|=|h||q|</math>. Z toho vyplýva, že množina kvaterniónov normy 1 tvorí [[grupa (matematika)|grupu]]. Táto množina je topologická [[guľová plocha|sféra]] <math>S^3</math> a ako [[Liova grupa]] je izomorfná <math>SU(2)</math> (Jediné sféry, ktoré sú aj Liove grupy, sú <math>S^0, S^1</math> a <math>S^3</math>). Grupa [[automorfizmus|automorfizmov]] kvaterniónov je izomorfná s <math>SO(3)</math> - grupou [[ortogonálna matica|ortogonálnych matíc]] typu (3,3) s jednotkovým determinantom. Prvku <math>A\in SO(3)</math> pridadíme automorfizmus <math>a+\mathbf{v}\mapsto a+A\mathbf{v}</math>, kde <math>a\in\mathbb{R}, \mathbf{v}\in\mathbb{R}^3</math> a <math>a+\mathbf{v}:=a+iv^1 +jv^2 +k v^3</math> pre <math>\mathbf{v}=(v^1, v^2, v^3)</math>. Podobne grupa všetkých automorfizmov a anti-automorfizmov je izomorfná s grupou <math>O(3)</math> (grupou ortogonálnych matíc typu (n,n)). Algebra kvaterniónov je izomorfná s [[Cliffordova algebra|Cliffordovou algebrou]] <math>Cliff_{0,2}</math>. == Príklady využitia == === Rotácia v R^3 === Každý kvaternión môžeme napísať v tvare <math>a+\mathbf{v}</math>, kde <math>a\in\mathbb{R}</math> a <math>\mathbf{v}=v^1 i+ v^2 j + v^3 k</math>, kde <math>\mathbf{v}</math> chápeme ako [[vektor (matematika)|vektor]] v <math>\mathbb{R}^3</math>. Pre ľubovoľný ''rýdzo imaginárny'' kvaternión <math>\mathbf{v}</math> a ľubovoľný kvaternión <math>h\neq 0</math> platí, že <math>h\mathbf{v}h^{-1}</math> je opeť rýdzo imaginárny (t. j. vektor) a zobrazenie <math>\mathbf{v}\mapsto h\mathbf{v}h^{-1}</math> je [[rotácia]] v <math>\mathbb{R}^3</math>. Môžeme sa obmedziť na jednotkové kvaternióny <math>|h|=1</math>. Potom platí: :rotácia okolo osi <math>\mathbf{o}</math> o uhol <math>\varphi</math> je reprezentovaná kvaterniónom <math>h=\cos(\varphi/2)+\sin(\varphi/2)\mathbf{o}</math>, kde <math>\mathbf{o}</math> je [[jednotkový vektor]] v smere osi '''o''' (otáča sa v kladnom smere, ak sa pozeráme smerom k '''o'''). Ku každej rotácii prislúchajú 2 jednotkové kvaternióny <math>h</math> a <math>-h</math>. To okrem iného dokazuje, že trojrozmerná sféra <math>S^3</math> je 2:1 [[nakrytie]] <math>SO(3)</math>. Zároveň je to najjednoduchší spôsob, ako rotáciu okolo nejakej osi v <math>\mathbb{R}^3</math> spočítať (ak je napríklad z neznámych dôvodov nie príliš známy). === Rotácia v R^4 === Kvaternióny môžeme prirodzene stotožniť s prvkami priestoru <math>\mathbb{R}^4</math>. Pre ľubovoľnú dvojicu jednotkových kvaterniónov <math>h,q</math> je zobrazenie <math>v\in\mathbb{H}\mapsto h v q\in\mathbb{H}</math> rotácia v <math>\mathbb{R}^4\simeq\mathbb{H}</math>. Každej rotácii <math>\mathbb{R}^4</math> prislúchajú takto práve dve dvojice jednotkových kvaterniónov <math>h,q</math> a <math>-h,-q</math>. To objasňuje štruktúru grupy <math>SO(4)</math>: plynie z toho hneď, že <math>SO(4)\simeq (S^3\times S^3)/\mathbb{Z}_2</math>. === Platónske telesá v štvorrozmernom priestore === Pomocou kvaterniónov možno nájsť niektoré [[Platónske teleso|platónske telesá]] v štvorrozmernom priestore. Prvým faktom, ktorý je potrebné si uvedomiť je, že žiadne [[platónske teleso]] sa nezmení, ak ho pootočíme tak, že každý vrchol prejde do vrcholu iného. Potom je potrebné si všimnúť, že ak máme štvorrozmerný vektor (''a'',''b'',''c'',''d'') a priradíme mu kvaternión <math>a+bi+cj+dk</math>, potom ak sadu takých vektorov (kvaterniónov) vynásobíme ''jednotkovým kvaterniónom'', tak sa všetky tieto vektory iba otočia. (Sú násobené jednotkovým kvaterniónom, takže sa nezmení ich veľkosť, len smery, a to lineárne.) Potom si všimneme, že v kvaterniónoch existujú [[konečná grupa|konečné]] [[grupa (matematika)|grupy]] [[uzavretá grupa|uzavreté]] voči násobeniu, ktoré majú nasledujúce členy: :všetky [[permutácia|permutácie]] (±1, 0, 0, 0) (8 členov) :predchádzajúca grupa + 16 štvoríc (±½, ±½, ±½, ±½) :predchádzajúca grupa + všetky párne permutácie ½(±1, ±φ, ±1/φ, 0). Pre každú z týchto grúp potom platí, že ak násobíme členy grupy medzi sebou, výsledkom je opäť prvok danej grupy. To ale znamená, že každá grupa predstavuje vrcholy nejakého platónskeho telesa vo štvorrozmernom priestore! To preto, že práve vtedy, keď ide o platónske teleso, je splnená vlastnosť, že pri otočení daného telesa tak, aby sa vrchol dostal do vrcholu (čomu práve násobenie jednotkovými kvaterniónmi z danej grupy zodpovedá), zostane teleso rovnaké. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[komplexné číslo]] * [[hyperkomplexné číslo]] * [[oktonión]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Čísla]] [[Kategória:Lineárna algebra]] 0tc4e55vc615ej5r6jlr822f1qu73x2 0 279929 8218807 7697291 2026-05-24T08:12:40Z Д.Ильин 77724 8218807 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Chemická zlúčenina |Názov=Chlórnan sodný |Obrázok=Sodium-hypochlorite.svg|200px |Systematický názov=Chlórnan sodný |Anglický názov=Sodium hypochlorite |Nemecký názov=Natriumhypochlorit |Vzorec= NaClO |Vzhľad= žltozelená, číra alebo slabo zakalená kvapalina |Číslo CAS= 7681-52-9 |Molárná hmotnosť= 74,442 g/mol<br /> 164,519 g/mol (''pentahydrát'') |Teplota topenia= 18 °C (''pentahydrát'') |Teplota rozkladu= 101 °C |Hustota= 1,2 g/cm³ |Rozpustnosť= 95,7 g/100 ml (''0°C, pentahydrát'')<br /> 149,94 g/100 ml (''10°C, pentahydrát'')<br /> 379,54 g/100 ml (''20 °C, pentahydrát'')<br /> 849 g/100 ml (''24 °C, pentahydrát'') |Štruktúra=zobraziť |Kryštálová štruktúra= Kosoštvorcová |Termodynamické vlastnosti=zobraziť |štandardná zlučovacia entalpia = -346 kJ/mol |Bezpečnosť=zobraziť |Symboly nebezpečia={{Žieravý}}{{Nebezpečný pre životné prostredie}} |R-vety={{R31}}, {{R34}}, {{R50}} |S-vety={{S1/2}}, {{S28}}, {{S45}}, {{S50}}, {{S61}} |NFPA 704={{NFPA 704|Horľavosť = 0|Zdravie = 2|Reaktivita = 1|Ostatné riziká=OX}} }} '''Chlórnan sodný''' ([[Sodík|Na]][[Chlór|Cl]][[Kyslík|O]]) je sodná [[soľ]] [[kyselina chlórna|kyseliny chlórnej]]. == Vlastnosti == Je to žltozelená, číra alebo slabo zakalená [[kvapalina]]. Samovoľne sa rozkladá, čím sa znižuje obsah aktívneho [[chlór]]u. Rozklad urýchľuje [[teplo]], [[svetlo]] a katalytický účinok [[kov]]ov ([[nikel]], [[meď]], [[železo]], atď.). Má leptavý účinok na pokožku. == Príprava == Chlórnan sodný sa pripravuje zavádzaním plynného [[chlór]]u do studeného zriedeného roztoku [[hydroxid sodný|hydroxidu sodného]], za vzniku chlórnanu sodného a [[chlorid sodný|chloridu sodného]]. : 2 NaOH + Cl₂ → NaClO + NaCl + H₂O Tento proces prebieha aj pri priemyselnej výrobe prostredníctvom [[elektrolýza|elektrolýzy]] roztoku chloridu sodného. Na [[anóda|anóde]] sa vytvára priamo plynný chlór:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chemistryquestion.com/English/Questions/SpecialistChemistry/11_electrolysis_salt.html |dátum prístupu=2009-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090913180838/http://www.chemistryquestion.com/English/Questions/SpecialistChemistry/11_electrolysis_salt.html |dátum archivácie=2009-09-13 }}</ref> : 2 Cl⁻ → Cl₂ + 2 [[elektrón|e]]⁻ Pri nízkom [[pH]] vzniknutý chlór priamo vytvára vo vodnom roztoku molekuly kyseliny chlórnej, ktorá disociuje na chlórnanové anióny: : Cl₂ + H₂O → HClO + H⁺ + Cl⁻ : HClO → H⁺ + ClO⁻ Teplota roztoku sa musí udržiavať pod 40 °C , aby sa predišlo tvorbe [[chlorečnan sodný|chlorečnanu sodného]]. == Použitie == Roztok chlórnanu sodného, bežne známy ako bielidlo, sa často používa ako dezinfekčný prostriedok alebo bieliace činidlo. V [[domácnosť|domácnosti]] sa s koncentráciou 4,9 ml/100ml používa ako čistiace a dezinfekčné prostriedky [[Domestos]] alebo [[Savo (čistiaci prostriedok)|Savo]] (aj na dezinfekciu [[pitná voda|pitnej vody]]). Komerčné roztoky vždy obsahujú značné množstvo chloridu sodného ako hlavného vedľajšieho produktu, ako je vidieť z vyššie uvedenej rovnice. == Bezpečnosť == Chlórnan sodný nie je [[výbušnina|výbušný]] ani [[horľavina|horľavý]], ale pri rozklade sa uvoľňuje [[kyslík]], ktorý podporuje [[horenie]]. Má dráždivé účinky na pokožku a sliznicu, ktoré sa zvyšujú v závislosti na uvoľnení [[chlór]]u. Nie je vylúčený vznik kožnej precitlivenosti. Pri práci treba používať osobné ochranné pomôcky (plášť, pogumovaná zástera), na ochranu očí štít alebo okuliare, gumové [[rukavice]]. Proti vdychovaniu sa doporučuje použiť ochrannú masku so žltým filtrom V. V styku s [[kyslosť|kyslými]] látkami, ako aj pôsobením vzdušného [[oxid uhličitý|CO₂]] sa uvoľňuje nestabilná [[kyselina chlórna,]] ktorá sa rozkladá na [[chlór]] a [[kyslík]]. Uvoľnený chlór silne dráždi pokožku a sliznicu a pri vdýchnutí dostatočnej koncentrácie môže spôsobiť [[smrť]]. == Referencie == {{Referencie }} [[Kategória:Zlúčeniny sodíka]] [[Kategória:Chlórnany|Sodný]] [[Kategória:Dezinfekčné látky]] 5f7so08elmo05nriq5w1l02xcppoqnd 0 280780 8218753 8032592 2026-05-24T05:40:35Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218753 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov | rok = 2010 | iný názov = Eurohandball 2010 | logo = Logo Männer-Handball-EM 2010.jpg | veľkosť loga = 300px | popis loga = Logo ME 2010 | usporiadateľ = Rakúsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | dátum = [[19. január|19.]]{{--}}[[31. január]] [[2010]] | počet tímov = 16 | počet dejísk = 5 | počet miest = 5 | víťaz = Francúzsko | počet titulov = 2 | zápasy = 47 | góly = 2676 | návštevnosť = 285400 | najproduktívnejší hráč = {{CZE}} Filip Jícha (53 g) | najužitočnejší hráč = {{CZE}} Filip Jícha | dejiská = [[Viedeň]], [[Innsbruck]]<br>[[Linz]], [[Graz]]<br>[[Viedenské Nové Mesto]] | rok pred = 2008 | rok po = 2012 }} [[Súbor:Logo and mascot of the 2010 European Men's Handball Championship.jpg|náhľad|Logo a maskot ME 2010 mužov]] '''Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2010''' bol v poradí 9. turnaj [[Majstrovstvá Európy v hádzanej|majstrovstiev Európy v hádzanej]] mužov, ktoré organizuje [[Európska hádzanárska federácia]] (EHF). Konal sa v piatich [[Rakúsko|rakúskych]] mestách: [[Viedeň]], [[Innsbruck]], [[Linz]], [[Graz]] a [[Viedenské Nové Mesto]], v dňoch od [[19. január|19.]]{{--}}[[31. január]]a [[2010]], za účasti 16 tímov.<ref name=draw>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2010 Men’s European Championship Draw | url = http://www.eurohandball.com/article/012410/2010+Men%E2%80%99s+European+Championship+Draw | dátum vydania = 24.6.2009 | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = ehf-euro.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official playing schedule | url = http://cms.eurohandball.com/PortalData/1/Resources/1_ehf_main/4_news_pdf/Match_Schedule__AUT_2010_FINAL090707.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = ehf-euro.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Nováčikom turnaja bolo iba družstvo domáceho Rakúska. Svoj druhý titul získalo {{FRA|h}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{HRV|h|0|Chorvátskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Allez les bleus - France are European champions! | url = http://www.eurohandball.com/article/012839/Allez+les+bleus+-+France+are+European+champions! | dátum vydania = 1.2.2010 | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = EHF | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frankreich Europameister nach Sieg über Kroatien, Island sichert sich Bronze | url = http://archiv.thw-handball.de/thw/10013120.htm | dátum vydania = 1.2.2010 | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = thw-handball.de | jazyk = po nemecky }}</ref> Tieto majstrovstvá slúžili zároveň ako kvalifikácia európskych družstiev na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|Majstrovstvá sveta 2011]], ktoré organizovalo [[Švédsko]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 2011 WC Qualication (Men) |url = http://teamhandballnews.com/page30.html |dátum vydania = 1.2.2010 |dátum prístupu = 18.1.2016 |vydavateľ = teamhandballnews.com |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100220110444/http://teamhandballnews.com/page30.html |dátum archivácie = 2010-02-20 }}</ref> Európsky hádzanársky turnaj zaznamenal dovtedajší vysielateľský rekord, keď 1 700 hodín celkového vysielacieho pokrytia sledovala vyše 1 miliarda divákov (1,03 milardy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Men’s EHF EURO 2010 achieves impressive and sustained broadcast coverage | url = http://www.eurohandball.com/article/012996/Men%E2%80%99s+EHF+EURO+2010+achieves+impressive+and+sustained+broadcast+coverage | dátum vydania = 25.3.2010 | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = EHF | jazyk = po anglicky }}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2010}} {| class="wikitable" style=text-align:center width=550 |- ! Podujatie !! Miestenky !! Skupiny !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || || align=left|{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúske národné hádzanárske mužstvo|Rakúsko]] |- | [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2008|ME 2008]] || 1|| || align=left|{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánske národné hádzanárske mužstvo|Dánsko]] |- | rowspan=7|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2010|Kvalifikácia 2010]] || rowspan=7|14 | skupina 1 || align=left|{{SWE|h|1}}<br>{{POL|h|1}} |- | skupina 2 || align=left|{{RUS|h|1}}<br>{{SRB|h|1}} |- | skupina 3 || align=left|{{ISL|h|1}}<br>{{NOR|h|1}} |- | skupina 4 || align=left|{{HRV|h|1}}<br>{{HUN|h|1}} |- | skupina 5 || align=left|{{DEU|h|1}}<br>{{SVN|h|1}} |- | skupina 6 || align=left|{{FRA|h|1}}<br>{{CZE|h|1}} |- | skupina 7 || align=left|{{ESP|h|1}}<br>{{UKR|h|1}} |} == Arény == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Innsbruck]] ! [[Viedeň]] ! [[Graz]] |- | [[Olympiaworld Innsbruck]] | [[Wiener Stadthalle]] | [[Stadthalle Graz]] |- | Kapacita: '''10 000''' | Kapacita: '''11 000''' | Kapacita: '''5 000''' |- | Výstavba: 1963/2004 | Výstavba: 1958 | Výstavba: 2002 |- | [[Súbor:Halle-innsbruck-20050506028.jpg|220px]] | | [[Súbor:Grazer_Stadthalle.jpg|220px]] |- ! [[Linz]] ! rowspan=5 colspan=1| {{Image label begin|image=Austria location map.svg|width=350|float=none}} {{Image label small|x=-315.0|y=-70.0|scale=-1|text=[[Súbor:Red_pog.svg|7x7px]] [[Viedeň]]}} {{Image label small|x=-90.0|y=-135.0|scale=-1|text=[[Súbor:Red_pog.svg|7x7px]] [[Innsbruck]]}} {{Image label small|x=-222.0|y=-63.0|scale=-1|text=[[Súbor:Red_pog.svg|7x7px]] [[Linz]]}} {{Image label small|x=-270.0|y=-147.0|scale=-1||text=[[Súbor:Red_pog.svg|7x7px]] [[Graz]]}} {{Image label small|x=-310.0|y=-97.0|scale=-1||text=[[Súbor:Red_pog.svg|7x7px]] [[Viedenské Nové Mesto]]}} ! [[Viedenské Nové Mesto]] |- | [[TipsArena Linz]] | [[Arena Nova]] |- | Kapacita: '''6 000''' | Kapacita: '''5 000''' |- | Výstavba: 2003 | Výstavba: 1995 |- | [[Súbor:Linz Intersport Arena.jpg|220px]] | [[Súbor:WrNeustadt Arena Nova.JPG|220px]] |} == Nasadenie do výkonnostných košov == Družstvá boli pred žrebovaním do skupín, ktoré sa uskutočnilo 24. júna 2009,<ref name=draw/> nasadené do nasledovných výkonnostných košov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EURO 2010: Final Tournament Draw | url = http://www.eurohandball.com/article/012404/EURO+2010%3A+Final+Tournament+Draw | dátum vydania = 22.6.2009 | dátum prístupu = 18.1.2016 | vydavateľ = EHF | jazyk = po anglicky }}</ref> {| class="wikitable" |- !width=15%| Kôš 1 !width=15%| Kôš 2 !width=15%| Kôš 3 !width=15%| Kôš 4 |- | {{DNK|h|1}}<br>{{HRV|h|1}}<br>{{FRA|h|1}}<br>{{DEU|h|1}} | {{SWE|h|1}}<br>{{ESP|h|1}}<br>{{ISL|h|1}}<br>{{RUS|h|1}} | {{AUT|h|1}}<br>{{NOR|h|1}}<br>{{POL|h|1}}<br>{{HUN|h|1}} | {{SVN|h|1}}<br>{{CZE|h|1}}<br>{{UKR|h|1}}<br>{{SRB|h|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{NOR}} ! width=50|{{RUS}} ! width=50|{{UKR}} |- |style="text-align:left"| {{HRV|h|1}} | {{ku|25|23}} | {{ku|30|28}} | {{ku|28|25}} |- |style="text-align:left"| {{NOR|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|28|24}} | {{ku|30|28}} |- |style="text-align:left"| {{RUS|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|37|33}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{HRV|h|1}} |3||3||0||0|| {{ku|83|76}} || +7||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{NOR|h|1}} |3||2||0||1|| {{ku|81|77}} || +4||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{RUS|h|1}} |3||1||0||2|| {{ku|89|91}} || −2||'''2''' |- |4. ||align=left|{{UKR|h|1}} |3||0||0||3|| {{ku|86|95}} || −9||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{DNK}} ! width=50|{{AUT}} ! width=50|{{SRB}} |- |style="text-align:left"| {{ISL|h|1}} | {{ku|27|22}} | {{ku|37|37}} | {{ku|29|29}} |- |style="text-align:left"| {{DNK|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|33|29}} | {{ku|28|23}} |- |style="text-align:left"| {{AUT|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|37|31}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{ISL|h|1}} |3||1||2||0|| {{ku|93|88}} || +5||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{DNK|h|1}} |3||2||0||1|| {{ku|83|79}} || +4||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{AUT|h|1}} |3||1||1||1|| {{ku|103|101}} || +2||'''3''' |- |4. ||align=left|{{SRB|h|1}} |3||0||1||2|| {{ku|83|94}} || −11||'''1''' |} ==== Skupina C ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{SVN}} ! width=50|{{DEU}} ! width=50|{{SWE}} |- |style="text-align:left"| {{POL|h|1}} | {{ku|27|25}} | {{ku|30|30}} | {{ku|27|24}} |- |style="text-align:left"| {{SVN|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|34|34}} | {{ku|30|29}} |- |style="text-align:left"| {{DEU|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|27|25}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{POL|h|1}} |3||2||1||0|| {{ku|84|79}} || +5||'''5''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{SVN|h|1}} |3||1||2||0|| {{ku|91|89}} || +2||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{DEU|h|1}} |3||1||1||1|| {{ku|89|90}} || −1||'''3''' |- |4. ||align=left|{{SWE|h|1}} |3||0||0||3|| {{ku|78|84}} || −6||'''0''' |} ==== Skupina D ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{FRA}} ! width=50|{{CZE}} ! width=50|{{HUN}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|h|1}} | {{ku|24|24}} | {{ku|37|25}} | {{ku|34|25}} |- |style="text-align:left"| {{FRA|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|21|20}} | {{ku|29|29}} |- |style="text-align:left"| {{CZE|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|33|26}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{ESP|h|1}} |3||2||1||0|| {{ku|95|74}} || +21||'''5''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{FRA|h|1}} |3||1||2||0|| {{ku|74|73}} || +1||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{CZE|h|1}} |3||1||0||2|| {{ku|78|84}} || −6||'''2''' |- |4. ||align=left|{{HUN|h|1}} |3||0||1||2|| {{ku|80|96}} || −16||'''1''' |} === Nadstavbové skupiny === ==== Skupina I ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{ISL}} ! width=50|{{DNK}} ! width=50|{{AUT}} |- |style="text-align:left"| {{HRV|h|1}} | {{ku|26|26}} | {{ku|27|23}} | {{ku|26|23}} |- |style="text-align:left"| {{NOR|h|1}} | {{ku|34|35}} | {{ku|23|24}} | {{ku|30|27}} |- |style="text-align:left"| {{RUS|h|1}} | {{ku|30|38}} | {{ku|28|34}} | {{ku|30|31}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{HRV|h|1}} |5||4||1||0|| {{ku|134|123}} || +11||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{ISL|h|1}} |5||3||2||0|| {{ku|163|149}} || +14||'''8''' |- bgcolor=#EEEEEE |3. ||align=left|{{DNK|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|136|134}} || +2||'''6''' |- |4. ||align=left|{{NOR|h|1}} |5||2||0||3|| {{ku|138|135}} || +3||'''4''' |- |5. ||align=left|{{AUT|h|1}} |5||1||1||3|| {{ku|147|156}} || −9||'''3''' |- |6. ||align=left|{{RUS|h|1}} |5||0||0||5|| {{ku|140|161}} || −21||'''0''' |} ==== Skupina II ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=50|{{ESP}} ! width=50|{{FRA}} ! width=50|{{CZE}} |- |style="text-align:left"| {{POL|h|1}} | {{ku|32|26}} | {{ku|23|27}} | {{ku|35|34}} |- |style="text-align:left"| {{SVN|h|1}} | {{ku|32|40}} | {{ku|28|37}} | {{ku|35|37}} |- |style="text-align:left"| {{DEU|h|1}} | {{ku|20|25}} | {{ku|22|24}} | {{ku|26|26}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{FRA|h|1}} |5||4||1||0|| {{ku|133|117}} || +16||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{POL|h|1}} |5||3||1||1|| {{ku|147|142}} || +5||'''7''' |- bgcolor=#EEEEEE |3. ||align=left|{{ESP|h|1}} |5||3||1||1|| {{ku|152|133}} || +19||'''7''' |- |4. ||align=left|{{CZE|h|1}} |5||1||1||3|| {{ku|142|154}} || −12||'''3''' |- |5. ||align=left|{{DEU|h|1}} |5||0||2||3|| {{ku|127|136}} || −9||'''2''' |- |6. ||align=left|{{SVN|h|1}} |5||0||2||3|| {{ku|159|178}} || −19||'''2''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=70| !width=170| !width=120| |- |align=right| {{ESP|h|2}} |'''{{ku|27|34}}''' |align=left| '''{{DNK|h|1}}''' | 4 000 divákov | [http://statistics.eurohandball.com/reports/?m=101111057 správa] |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=70| !width=170| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|h|2}}''' |'''{{ku|36|28}}''' |align=left| {{ISL|h|1}} | 9 000 divákov | [http://statistics.eurohandball.com/reports/?m=101111056 správa] |- |align=right| '''{{HRV|h|2}}''' |'''{{ku|24|21}}''' |align=left| {{POL|h|1}} | 11 000 divákov | [http://statistics.eurohandball.com/reports/?m=101111055 správa] |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[31. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=70| !width=170| !width=120| |- |align=right| '''{{ISL|h|2}}''' |'''{{ku|29|26}}''' |align=left| {{POL|h|1}} | 9 000 divákov | [http://statistics.eurohandball.com/reports/?m=101111058 správa] |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[31. január]], [[Viedeň]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=70| !width=170| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|h|2}}''' |'''{{ku|25|21}}''' |align=left| {{HRV|h|1}} | 11 000 divákov | [http://statistics.eurohandball.com/reports/?m=101111059 správa] |} == Konečné poradie == [[Súbor:France is jubilant (06) - 2010 European Men's Handball Championship.jpg|náhľad|Francúzi, majstri Európy 2010]] {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{FRA|h|1}} | bgcolor=#FFFFFF| {{tooltip|istá účasť|ako víťaz MS 2009}} na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|MS 2011]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{HRV|h|1}} | rowspan=3 bgcolor=#CCFFCC| organizátor [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|MS 2011]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ISL|h|1}} |- |align=center| 4. || {{POL|h|1}} |- |align=center| 5. || {{DNK|h|1}} |- |align=center| 6. || {{ESP|h|1}} |- |align=center| 7. || {{NOR|h|1}} |- |align=center| 8. || {{CZE|h|1}} |- |align=center| 9. || {{AUT|h|1}} |- |align=center| 10. || {{DEU|h|1}} |- |align=center| 11. || {{SVN|h|1}} |- |align=center| 12. || {{RUS|h|1}} |- |align=center| 13. || {{SRB|h|1}} |- |align=center| 14. || {{HUN|h|1}} |- |align=center| 15. || {{SWE|h|1}} | organizátor [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|MS 2011]] |- |align=center| 16. || {{UKR|h|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:2010 European Men's Handball Championship}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20150723184604/http://www.euro2010.at/de/ Oficiálna stránka ME 2010] ''archive.org'' {{deu icon}} * [http://www.eurohandball.com/ Oficiálna stránka Európskej hádzanárskej federácie] {{eng icon}} * [http://oehb.sportlive.at/ Oficiálna stránka Rakúskeho hádzanárského zväzu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141218002607/http://oehb.sportlive.at/ |date=2014-12-18 }} {{deu icon}} * {{youtube|D2ZgiZSB2O0|Finálový zápas}} == Zdroje == * [http://www.eurohandball.com/ech/men/2010/round/1/Finals ME 2010 na stránke Európskej hádzanárskej federácie] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20091219211645/http://www.ehf-euro.com/Men-s-EHF-EURO-2010.359.0.html ME 2010 na stránke ehf-euro.com] ''archive.org'' {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/handball/Europe/Men_2010.html ME 2010 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/handball-2010-men-s-european-championship-epr15225.html ME 2010 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170119051613/http://www.the-sports.org/handball-2010-men-s-european-championship-epr15225.html |date=2017-01-19 }} {{eng icon}} * [http://www.thw-provinzial.de/thw/10em.htm ME 2010 na stránke klubu THW Kiel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120118012143/http://www.thw-provinzial.de/thw/10em.htm |date=2012-01-18 }} {{deu icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v hádzanej}}}} [[Kategória:Hádzaná v 2010]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov|2010]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Hádzaná]] [[Kategória:2010 v Rakúsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Viedni]] [[Kategória:Šport v Grazi]] [[Kategória:Šport v Innsbrucku]] [[Kategória:Šport v Linzi]] 74572woavujrkqdd73sygyfouxmh9th 0 295223 8218510 7852749 2026-05-23T12:57:25Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8218510 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Ermitáž | Obrázok = Sankt-Petěrburg 205.jpg | Popis obrázka = Zimný palác, hlavná budova Ermitáže | Adresa = Palácové nábrežie 34 | Mesto = [[Petrohrad]] | Krajina = [[Rusko]] | Rok založenia = [[1764]] | Rok zatvorenia = | Typ = Umelecko-historické múzeum | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = Michail Borisovič Piotrovskij | Kurátor = | Web = [http://www.hermitagemuseum.org/ hermitagemuseum.org] | Commons = Hermitage Museum }} '''Ermitáž''' alebo '''Štátna Ermitáž''' ({{V jazyku|rus|Государственный Эрмитаж}} - Gosudarstvennyj Ermitaž, z {{V jazyku|fra|l´ermitage|pustovňa}}) je umeleckohistorické múzeum v [[rusko]]m [[Petrohrad]]e, jedna z najvýznamnejších a najväčších svetových umeleckohistorických inštitúcií. Dnešné múzeum, ktorého umelecké fondy evidujú viac ako tri milióny artefaktov svetového kultúrneho dedičstva od praveku až po súčasnosť, vystavované vo viac ako štyristo sálach, je rozmiestnené v komplexe šiestich budov rozložených na nábreží rieky [[Neva|Nevy]] susediacich s ústrednou budovou [[Zimný palác|Zimného paláca]], niekdajšieho sídla ruských cárov. == Význam múzea == Do [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]] Ermitáž ako súčasť cárskeho sídla zostávala pre obyčajného človeka uzatvorená. Vyvíjala sa však ako neoddeliteľná súčasť ruskej kultúry. Po Októbrovej revolúcii sa jej zbierky európskeho ale i svetového umenia viac ako strojnásobili a galéria bola otvorená pre verejnosť. Ermitáž, dnes štátna kultúrnohistorická inštitúcia, však nie je iba múzeom v tradičnom zmysle slova. Okrem zbierok sú samotné budovy historickými pamätníkmi a tvoria významnú pamiatku ruského staviteľstva 18. a 19. storočia. Múzeum patrí medzi najvýznamnejšie centrá vedeckej a osvetovej činnosti a popri ďalších významných obrazárňach na svete poskytuje ucelený obraz dejín ľudskej civilizácie a podieľa sa na ich záchrane. == Najstaršia história múzea == [[Súbor:Beggrov2.jpg|left|200px|thumb|[[Karl Petrovič Beggrov]], ''Pohľad na Palácové nábrežie'', 1826, olej na plátne, zo zbierok Ermitáže]]Ermitáž vznikla pôvodne ako súkromná zbierka ruskej cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] V roku 1764 získala Katarína II. kolekciu dvestodvadsiatich piatich diel kúpou od [[berlín]]skeho obchodníka so starožitnosťami Johanna Ernesta Gotzkowského, pôvodne určenú pre pruského kráľa [[Fridrich II. (Prusko)|Fridricha II.]] Bohatý obchodník a zakladateľ porcelánky v Berlíne bol pruským kráľom poverený vyhľadávaním a nakupovaním umeleckých diel pre kráľovskú zbierku. Finančné problémy spôsobené vyčerpávajúcou [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnou vojnou]] však Fridrichovi II. znemožnili zbierku zakúpiť. Podnikavý starožitník bol nútený ohliadnuť sa po iných kupcoch a ponúkol zbierku do Ruska ako úhradu sumy, ktorú dlhoval ruskej štátnej pokladnici. V majetku Kataríny II. sa tak ocitla rozsiahla kolekcia obrazov najmä holandského a flámskeho maliarstva: diela napr. [[Rembrandt]]a, [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], [[Anthonis van Dyck|van Dycka]], ale aj talianski maliari [[Paolo Veronese]] a [[Tizian]]. Obrazy sa stali ozdobami miestností nedávno dostavaného [[Zimný palác|Zimného paláca]]. História zbierok západoeurópskeho umenia má však v Rusku staršiu históriu: už na začiatku 18. storočia sa za panovania [[Peter Veľký|Petra I. Veľkého]] do krajiny dostala zbierka holandského maliarstva. [[Súbor:Rokotov Portrait Catherine II.jpg|right|200px|thumb|Súkromná zbierka Kataríny II. bola základom Ermitáže]]Ďalšie obohacovanie zbierok sa udialo ešte za Kataríny II. Jej veľký záujem o umenie a takmer neobmedzené finančné možnosti umožňovali ňou povereným sprostredkovateľom uskutočňovať kúpy na aukciách po celom svete, či zadávaním objednávok na diela priamo u maliarov. Veľmi aktívne si počínal vtedajší veľvyslanec v Paríži [[gróf]] Golycin. V roku 1768 sprostredkoval kúpu zbierky štyridsiatich šiestich obrazov rakúskeho vyslanca Cobenzla, medzi ktorými bol i vzácny obraz [[Peter Paul Rubens|Rubensa]] ''Venuša a Adonis'', a štyritisíc kresieb, ktoré sa stali základom grafickej zbierky Ermitáže. O rok nato získala Ermitáž pozostalosť grófa Heinricha von Brühla, obsahujúcu viac ako šesťsto obrazov, vrátane diel [[Rembrandt]]a (''[[Portrét starca v červenom]]''), [[Peter Paul Rubens|Rubensa]] (''Perseus a Andromeda''), [[Nicolas Poussin|Poussina]], [[Antoine Watteau|Watteaua]] a [[Salomon van Ruysdael|Ruysdaela]], [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]] a iných, rovnako ako množstvo grafických listov a kresieb. Významným prírastkom bolo v roku 1772 obohatenie zbierok o štyristo obrazov, medzi ktorými boli [[Giorgione]]ho ''[[Judita (Giorgione)|Judita]]'', [[Tizian]]ova ''[[Danae (Tizian)|Danae]]'', [[Paolo Veronese|Veronesovo]] ''Oplakávanie Krista'' a ďalšie. V roku 1779 sa zbierky galérie rozrástli o významnú kolekciu lorda Roberta Walpola, ktorá bola svojho času považovaná za najväčšiu v [[Anglicko|Anglicku]]. Pozostalí po lordovi ju ponúkli Rusku. Zbierky Ermitáže sa rozšírili o takmer dvesto diel najmä holandských a francúzskych maliarov. Už v tomto období počet exponátov Ermitáže predstavoval 3996 obrazov. Okrem toho zbierka Kataríny II. obsahovala tridsaťosemtisíc kníh, desaťtisíc kresieb a rozsiahlu prírodovedeckú zbierku. Kolekcia ruskej cárovnej sa na konci jej života stala jednou z najväčších súkromných zbierok v [[Európa|Európe]]. V uvedenom období sa začali budovať i ďalšie múzejné fondy. Z Ríma pribudli prvé exponáty tvoriace základ antickej kolekcie. Súčasne pribudla kolekcia diel tvoriacej sa sochárskej zbierky. Poslednou veľkou akvizíciou v 18. storočí bol zisk vyše stovky diel (o. i. obrazy [[Rembrandt]]a a [[Anthonis van Dyck|van Dycka]], zakúpených v Paríži v roku 1781). == Výstavba nových budov == [[Súbor:Pavillion Hall Hermitage.jpg|left|220px|thumb|Sála v Malej Ermitáži]]Existujúce priestory časom nestačili neustále sa rozrastajúcim zbierkam. Francúzsky architekt [[Jean-Baptiste Vallin de la Mothe]] v rokoch 1764 – 1767 pristaval k Zimnému palácu menšiu budovu (''[[Malá Ermitáž]]''), ku ktorej priliehali dve galérie. Tu našli zbierky svoje nové umiestnenie. Katarína II. tu zriadila súkromné priestory, kde prijímala svojich priateľov. Podľa pomenovania, ktoré týmto miestnostiam dala (v duchu módnej francúzštiny ich volala ''ermitage'', t. j. pustovňa, samota) dostalo svoje meno i novovzniknuté múzeum. O niekoľko rokov neskôr (v r. 1771 – 1787) dokončil ruský [[architekt]] nemeckého pôvodu [[Jurij Matvejevič Feľten]] stavbu ďalšej veľkej budovy, pozdĺž nevského nábrežia, ktorá neskôr dostala pomenovanie ''[[Stará Ermitáž]]''. Začiatkom 19. storočia za vlády Kataríninho vnuka [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Ermitáž získala v Ríme niekoľko významných diel, medzi nimi napr. [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Caravaggiovho]] ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnistu]]''. V roku 1814 múzeum získalo podstatnú časť zbierky obrazov a sôch po prvej [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] manželke [[Joséphine de Beauharnais]] z jej zámku [[Zámok Malmaison|Malmaison]]. Najmä diela španielskych umelcov [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázqueza]], [[Francisco Zurbarán|Zurbarána]], [[Luis de Morales|Luisa Moralesa]] a [[Juan Pantoja de la Cruz|de la Cruza]] obsahovala zbierka anglického bankára Coesvelta, ktorá obohatila zbierkové fondy Ermitáže v rokoch 1814 – 1815. [[Súbor:Gau Peter the Great (Small Throne) Room 1863.jpg|right|200px|thumb|Trónna sieň Petra I. Veľkého v Zimnom paláci]]V prvej polovici 19. storočia zaznamenala galéria vo svojej činnosti niekoľko dôležitých udalostí. Od roku 1802 sa začala zaoberať dielami ruského maliarstva, pre ktoré bola v roku 1824 vyčlenená samostatná sála. Rozmach zaznamenala i antická zbierka a kolekcia skulptúr. Počet exponátov a ich umelecká hodnota už presiahli rámec dvorskej zbierky a narastal tlak na zriadenie verejného múzea. No až v polovici storočia vláda [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] rozhodla vybudovať novú budovu múzea, tzv. ''[[Nová Ermitáž|Novú Ermitáž]]'', ktorá tvorila s jestvujúcimi stavbami architektonický celok. Podľa projektu nemeckého architekta [[Leo von Klenze|Lea Klenza]] ju postavil [[Nikolaj Jefimovič Jefimov|N. J. Jefimov]] pod vedením [[Vasilij Petrovič Stasov|V. P. Stasova]]. Cár Mikuláš I. sa veľmi živo zaujímal priebeh stavebných prác a starostlivo študoval projekty. Stavba bola dokončená v roku 1851 a vo februári nasledujúceho roku bolo múzeum otvorené pre verejnosť. Otvorenie múzea malo okrem umeleckohistorickej stránky i politický aspekt. Rusko sa podľa Mikuláša I. týmto aktom malo právo zaradiť medzi európske mocnosti a jej vládca medzi osvietených monarchov. Sály na prvom poschodí Novej Ermitáže boli vyhradené zbierkam obrazov, na prízemí boli umiestnené antické a sochárske zbierky, presťahované z [[Cárske Selo|Cárskeho Sela]] a [[Tauridský palác|Tauridského paláca]]. Významné prírastky pokračovali i v nasledujúcom období. V roku 1865 [[Leonardo da Vinci|Leonardova]] ''[[Madona Litta]]'' z galérie vojvodu de Litta a o päť rokov neskôr [[Raffael]]ova ''[[Madona Conestabile]]'' našli svoje umiestnenie v Ermitáži. Výnimočný prírastok zaznamenala galéria v roku 1914 v podobe [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Benois|Madony s kvetinou]]''. Obraz sa stal majetkom múzea pod názvom ''Madona Benois'' na počesť pôvodného majiteľa, architekta [[Leon Nikolajevič Benois|L. N. Benoisa]]. V roku 1915 galériu obohatila rozsiahla zbierka obrazov holandských a flámskych majstrov. V roku 1859 bola pod kuratelou Ermitáže zriadená Archelogická komisia, ktorej význam pre rozvoj ruskej archeológie a obohacovanie múzejných fondov bol neoceniteľný. Všetky nálezy, objavené počas archeologických expedícií, našli svoje miesto v zbierkach Ermitáže. [[Súbor:Hall of Dionysus.jpg|left|200px|thumb|Kolekcia rímskych sôch v Dionýzovej sieni]]K významnému rozšíreniu zbierok o exponáty úžitkového umenia z 11. – 16. storočia prišlo v roku 1855 v Paríži. Vtedy Ermitáž získala základ kolekcie unikátnych byzantských pamiatok, ktoré dnes patria medzi najväčšie svojho druhu v Európe. K zásadným zmenám v charaktere Ermitáže prišlo po Októbrovej revolúcii. Záchrana kultúrneho dedičstva, rozptýleného v opustených cárskych sídlach, sa stali jedným z hlavných rysov mladého [[Sovietsky zväz|sovietskeho štátu]]. Ešte v roku 1917 bol Zimný palác a Ermitáž vyhlásené za štátne múzeá. V októbri 1918 bol vydaný dekrét o ochrane a registrácii umeleckých a historických pamiatok, ktorým sa o. i. zriadila Štátna komisia pre súpis a evidenciu umeleckých pamiatok. Rok 1922 možno považovať za prerod Ermitáže na umeleckohistorické múzeum moderného typu. K budovám, ktoré sa už využívali na múzejné účely bol pričlenený bývalý [[Zimný palác]] so všetkým inventárom. Komisia, ktorá našla svoje pôsobisko v palácových sálach, sa zameriavala na zhromažďovanie a evidenciu umeleckých pamiatok po rodinách ruskej šľachty, ktorá bola nútená z krajiny utiecť. Zásluhou nových prírastkov sa zbierkové fondy Ermitáže strojnásobili. Prišlo i k novej reorganizácii výstavných priestorov. Otvárali sa nové oddelenia, v mnohých prípadoch s dielami umelcov, ktorí tu dovtedy nemali žiadne zastúpenie. Z bývalých súkromných zbierok sa do Ermitáže dostali kolekcie porcelánu, nábytku, strieborných predmetov, textilu a pod. V tom istom roku sa pod správu múzea dostali zbierky z tzv. Konského múzea, predstavujúce dvorné kočiare z 18. a 19. storočia, ale i napr. vzácne tapisérie. Ťažké obdobie priniesli Ermitáži roky nasledujúce po prevzatí moci sovietmi. Mnoho umeleckých exponátov sa v chaose, v ktorom sa krajina nachádzala, nenávratne stratilo, často boli vzácne umelecké diela z múzea použité na splácanie štátneho dlhu (napr. dve desiatky obrazov takto skončili vo [[Washington (D.C.)|washingtonskej]] [[Národná galéria umenia (Washington)|Národnej galérii]]). [[Súbor:Eremitage Interior3, St. Petersburg, Russia.jpg|200px|thumb|Pohľad do expozície Novej Ermitáže]]Druhá svetová vojna so sebou priniesla zabrzdenie pozitívneho vývoja Ermitáže. Časť exponátov bola v obave pred poškodením či zničením uschovaná v odľahlých oblastiach za [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Viac ako milión umeleckých diel bolo špeciálnymi vlakmi prevezených do [[Jekaterinburg]]u. Pamiatky, ktoré sa nestihli previezť boli ukryté v rôznych štvrtiach obliehaného Leningradu. Ďalší impulz rozvoja múzea prinieslo ukončenie vojny. Okamžite po oslobodení mesta bolo [[Rada ľudových komisárov|Radou ľudových komisárov]] rozhodnuté o rekonštrukcii poškodených budov múzea. Z Uralu sa vracali počas vojny odvezené exponáty a tak už 7. novembra 1944 mohla byť v rekonštruovaných miestnostiach otvorená prvá výstava. Presne o rok nato sa konalo slávnostné otvorenie celej Ermitáže. V roku 1964 pri príležitosti 200-tého výročia založenia Ermitáže bol múzeu udelený [[Rad Lenina|Leninov rad]]. Významným prírastkom k rozširovaniu výstavných priestorov bolo otvorenie bývalého [[Menšikovov palác|Menšikovovho paláca]] ako pobočky Ermitáže v roku 1981. == Významné etapy vývoja múzea == * 1754 – 1762 – výstavba [[Zimný palác|Zimného paláca]] za vlády cárovnej [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbety Petrovny]] architektom [[Francesco Bartolomeo Rastrelli|F. B. Rastrellim]] * 1764 – nákup kolekcie Johanna Ernesta Gotzkowského [[Katarína II. (Rusko)|Katarínou II.]] * 1764 – 1767 – výstavba [[Malá Ermitáž|Malej Ermitáže]] * 1769 – nákup kolekcie grófa Heinricha von Brühla * 1771 – 1787 – výstavba [[Stará Ermitáž|Starej Ermitáže]] * 1783 – 1787 – výstavba [[Divadlo Ermitáže|Divadla Ermitáže]] * 1787 – kúpa kolekcie Johna Lyde-Browna * 1815 – získanie zbierky cisárovnej [[Joséphine de Beauharnais]] * 1852 – sprístupnenie Ermitáže verejnosti * 1865 – nákup [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Litta|Madony Litta]]'' * 1870 – nákup [[Raffael]]ovej ''[[Madona Conestabile|Madony Conestabile]]'' * 1914 – zisk [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Benois|Madony s kvetinou]]'' * 1917 – vyhlásenie Ermitáže za štátne múzeum * 1941 – evakuácie zbierok na začiatku [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] * 1964 – 200-té výročie otvorenia múzea * 1981 – zriadenie vysunutej expozície v [[Menšikovov palác|Menšikovovom paláci]] * 1996 – dekrétom ruského prezidenta [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcina]] [[prezident Ruskej federácie]] prevzal nad Ermitážou patronát * 2000 – otvorenie [[londýn]]skej pobočky [[Hermitage Rooms]] v [[Somerset House]] * 2004 – otvorenie [[Hermitage Amsterdam]] * 2005 – otvorenie prvej vnútroštátnej pobočky [[Ermitáž Kazaň]] * 2006 – otvorenie pobočky vo [[Ferrara|Ferrare]] == Budovy Ermitáže == [[Súbor:Winter Palace, St. Petersburg, Russia.jpg|left|200px|thumb|Pohľad na Zimný palác z Palácového námestia; v popredí Alexandrovov stĺp z r. 1829 – 1834]] Vzhľadom k rozsiahlosti a rôznorodosti zbierkového fondu sú expozície Ermitáže rozmiestnené v niekoľkých petrohradských stavbách. ''Bližšie informácie v samostatných článkoch – [[Nová Ermitáž]], [[Stará Ermitáž]], [[Malá Ermitáž]], [[Zimný palác]], [[Divadlo Ermitáže]], [[Budova Generálneho štábu (Petrohrad)|Budova Generálneho štábu]], [[Menšikovov palác]]'' == Expozície Ermitáže == === Staroveké a ranostredoveké kultúry === Zbierka pamiatok starovekých a ranostredovekých kultúr obsahuje takmer dva milióny exponátov. Exponáty zahŕňajúce obdobia od paleolitu a doby železnej pozostávajú z nálezov objavených v archeologických vykopávok v Rusku, prevádzaných od 18. storočia do súčasnosti. Prvenstvo vo veku exponátov patrí soškám predstavujúcim ženské postavy a figúrky vtákov z kameňa a kostí, ktoré boli objavené neďaleko dediny Maľta pri [[Irkutsk]]u. Vek týchto predmetov sa odhaduje na 20 000 rokov pred Kr. Rovnako bohaté a zaujímavé sú i zbierky predmetov z obdobia neolitu, nájdených v náleziskách na [[Ural (pohorie)|Urale]] a staršej doby bronzovej z južného Ruska, [[Sibír]]i a severného [[Kaukaz]]u. === Grécke, rímske a orientálne umenie === Zbierka Ermitáže eviduje viac ako stošesťtisíc pamiatok kultúry a umenia [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]] a oblastí [[Orient]]u. Najstaršie z nich majú pôvod až v 3. tisícročí pred Kr. Všeobecne možno povedať, že kolekcia tohto umenia v Ermitáži je najobsiahlejšou a najlepšou zbierkou mimo územia [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]]. Exponáty tvoria umelecké predmety z mramoru, bronzu, keramiky, skla a pod. Oddelenie je pozoruhodné aj tým, že je jedno z najstarších v celom múzeu; prvé antické sochy sa do Ruska dostali už začiatkom 18. storočia. Ďaleko za hranicami Ruska je múzeum známe rozsiahlou zbierkou gréckych a rímskych maľovaných váz, ktorá sa skladá z pätnásťtisíc exponátov. Krásna zbierka starožitných šperkov obsahuje takmer desaťtisíc exponátov a nemá vo svete obdobu. Úplné zastúpenie má rímske sochárstvo: kultové sochy, reliéfy, dekoratívne plastiky, portréty. Významné miesto v expozíciách zaujímajú zbierky z vykopávok z gréckych miest a pohrebísk na severnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Rozsiahla výstava starého umenia sa nachádza v sálach na prvom poschodí [[Nová Ermitáž|Novej Ermitáže]]. Kolekcia egyptského, sumerského, babylonského a sýrskeho umenia zahŕňa exponáty od monumentálnych reliéfov až po jemné zlatnícke práce. Okrem nich sa v tejto expozícii nachádzajú umelecké výtvory z [[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Turecko|Turecka]], [[Indonézia|Indonézie]], z oblasti [[Kaukaz]]u a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. <gallery> Obrázok:Статуя фараона Аменемхета III.jpg|''Socha kráľa Amenemheta III.'', 19. stor. pred Kr., porfýr Obrázok:Attic red-figure Pottery in the Eremitage Sankt Petersburg.jpg|Etruské vázy, nález z roku 1860 v Kerčskom prielive, terakota Obrázok:Hermitage Nimrud 4.jpg|''Okrídlený boh'', reliéf z paláca kráľa Aššurbanipala II. v Nimrude, 9. stor. pred Kr. Obrázok:Портрет Септимия Севера.jpg|''Busta cisára Septimia Severa'', zač. 3. stor. po Kr., mramor Obrázok:Cupid Riding a Dolphin-Hermitage.jpg|''Kupido na delfínovi'', rímska kópia gréckej sochy, 1. stor. po Kr., mramor Obrázok:Ganymedes with the Eagle-Hermitage.jpg|''Ganymedes s orlom'', rímska kópia gréckej sochy, 2. stor. po Kr., mramor Obrázok:Aphrodite-Hermitage.jpg|''Tauridská Venuša'', rímska kópia gréckej sochy, 3. stor. po Kr., mramor Obrázok:Cameo gonzaga.jpg|''Ptolemaios Philadelphos a Arsinoe'', Kameja Gonzaga, ukážka helenistického umenia, 3. stor. pred Kr., sardonyx </gallery> === Maliarstvo === Maliarske umelecké práce (najmä zbierky západoeurópskeho umenia), ktoré založili slávu Ermitáže, tvoria najobsiahlejší zbierkový fond múzea a zahŕňajú diela takmer všetkých európskych maliarskych škôl. Počtom takmer šestotisíc exponátov, sa zbierky maliarstva Ermitáže radia k najväčším na svete. Expozície sú rozmiestnené v stodvadsiatich sálach v štyroch budovách. [[Súbor:Leonardo da Vinci Benois Madonna.jpg|right|180px|thumb|[[Leonardo da Vinci]], ''[[Madona Benois|Madona s kvetinou]]'', 1478, olej na plátne (prenesené z dreva)]] [[Súbor:Angelico, maria tra i santi domenico e tommaso d'aquino.jpg|right|180px|thumb|[[Fra Angelico]], ''Panna Mária s Dieťaťom a svätými Dominikom a Tomášom'', 1424 – 1430, freska]]Najbohatšou zbierkou maliarskych prác sa pýši francúzska maliarska škola zahŕňajúca diela z 15. – 20. storočia. Dominujú jej diela najmä z obdobia [[Klasicizmus|klasicizmu]]: [[Nicolas Poussin]], [[Claude Lorrain]]. 18. storočie je zastúpené vyše tristo dielami všetkých významných maliarov tej doby: napr. [[Antoin Watteau|Antoina Watteaua]], [[Jean-Honoré Fragonard|Jeana-Honoré Fragonarda]] a iných. Prelom 19. a 20. storočia reprezentujú diela [[Impresionizmus|impresionistov]]: [[Claude Monet|Clauda Moneta]], [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], [[Edgar Degas|Edgara Degasa]]. Významná je i kolekcia neskoršieho obdobia francúzskeho maliarstva: [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]], [[Paul Gauguin|Paula Gauguina]], [[Henri Matisse|Henriho Matissea]]. Druhé najpočetnejšie zastúpenie má zbierka talianskeho umenia, predstavujúca diela z 13. – 18. storočia. Za jej základ možno považovať zbierku baróna [[Pierre Crozat|Pierra Crozata]], ktorú získala Katarína II. v roku 1772 v Paríži. Dnes talianske maliarstvo zaberá tridsať sál [[Stará Ermitáž|Starej]] a [[Nová Ermitáž|Novej Ermitáže]]. Najmenšie zastúpenie má rané obdobie (13. – 14. storočie), no počnúc 15. storočím v zbierkach nachádzame diela maliarov zvučných mien: [[Fra Angelico]], [[Botticelli|Sandro Botticelli]], [[Filippino Lippi]], [[Pietro Perugino]]. Slávna je kolekcia maliarov vrcholnej renesancie: [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]] (ako jediné múzeum v Rusku vlastní Leonardove diela), [[Andrea del Sarto|Andreu del Sarta]], [[Giorgione]]ho (so slávnou ''[[Judita (Giorgione)|Juditou]]'' vlastní Ermitáž osem Giorgioneho obrazov), [[Tizian]]a, [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], [[Raffael]]a (Ermitáž vlastní dve jeho diela: ''[[Madona Conestabile|Madonu Conestabile]]'' a ''[[Madona so svätým Jozefom (Raffael)|Svätú rodinu]]'') a ďalších. S tvorbou Raffaela sa môžu návštevníci oboznámiť i prostredníctvom kópií vatikánskych fresiek v známej „Raffaelovej loggii“, zriadenej na konci 18. storočia na príkaz Kataríny II. Nemenej zaujímavá je i zbierka diel talianskeho baroka reprezentovaná dielami [[Caravaggio|Carravaggia]], [[Alessandro Magnasco|Alessandra Magnasca]], [[Giovanni Castiglione|Giovanniho Castiglioneho]] a iných. Svetové uznanie si čo do množstva i kvality získala zbierka flámskeho a holandského maliarstva; tvorí ju viac ako jeden a pol tisíca exponátov pochádzajúcich z 17. – 18. storočia. V expozíciách múzea sa v piatich sálach [[Nová Ermitáž|Novej Ermitáže]] nachádza viac ako päťsto obrazov flámskeho umenia. Len napr. [[Peter Paul Rubens|Rubensových]] obrazov vlastní Ermitáž dvadsaťdva; počet diel [[Anthonis van Dyck|van Dycka]] dosahuje číslo dvadsaťštyri. Z holandských umelcov, zbierky ktorých, umiestnené v priestoroch [[Nová Ermitáž|Novej Ermitáže]], sa radia k najpočetnejším na svete, dominujú plátna [[Rembrandt]]a: ''[[Danae (Rembrandt)|Danae]]'', ''[[Návrat márnotratného syna]]'', ''[[Portrét starca v červenom]]'' a ďalšie. Okrem týchto umelcov vlastní Ermitáž diela ďalších zástupcov holandskej maliarskej školy: romantika [[Jacop van Ruisdael|Jacopa van Ruisdaela]], krajinárov [[Jan van Goyen|Jana van Goyena]], [[Salomon van Ruysdael|Salomona van Ruysdaela]], či žánrového maliara [[Pieter de Hooch|Pietera de Hoocha]] a iných. [[Súbor:Philip, theodore and demetrius.jpg|left|200px|thumb|Ikona so svätými Filipom, Teodorom a Demeterom, 11. – 12. stor.]]Pomerne skromná (okolo stopäťdesiat obrazov) je kolekcia španielskeho umenia (zahŕňa obdobie 15. – 18. storočia); nechýbajú však medzi nimi diela [[El Greco|El Greca]], [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Diega Velázqueza]], [[Francisco Zurbarán|Francisca Zurbarána]], [[Bartolomé Esteban Murillo|Bartolomé Estebana Murilla]], [[José de Ribera|Josého de Riberu]] či [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Počtom najchudobnejšia je zbierka nemeckého a anglického maliarstva. K najlepším ukážkam nemeckého renesančného maliarstva patria práce [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], z anglických autorov je zaujímavá kolekcia portrétistu a krajinára [[Thomas Gainsborough|Thomasa Gainsborougha]]. Nezastupiteľné miesto v maliarskych expozíciách má zbierka ruského umenia, obsahujúca diela z 15. – 19. storočia. Systematické získavanie diel domácich maliarov začalo s príchodom 19. storočia. Už v roku 1824 bola zriadená samostatná sála venovaná ruskému umeniu. Svoje miesto tu našli pozoruhodné kolekcie maliarskych diel, vrátane ikon (z 13. – zač. 20. storočia), kresieb a grafiky, sochárskych prác a úžitkového umenia. '''''Výber z maliarskych diel ''''' <gallery> Obrázok:Spinello Aretino 007.jpg|[[Spinello Aretino]], ''Svätý Benedikt'', 1383 – 1384, tempera na dreve Obrázok:Friedrich (Umkreis) Herlin 002.jpg|[[Friedrich Herlin]] ?, ''Narodenie Krista'', 2. pol. 15. stor., olej na dreve Obrázok:Giorgione - Judith - Eremitage.jpg|[[Giorgione]], ''[[Judita (Giorgione)|Judita]]'', okolo 1504, olej na plátne Obrázok:Lorenzo Costa 008.jpg|[[Lorenzo Costa]], ''Portrét dámy'', 1505 – 1506, olej na plátne Obrázok:Leonardo da Vinci attributed - Madonna Litta.jpg|[[Leonardo da Vinci]], ''[[Madona Litta]]'', 1490 – 1491, olej na plátne Obrázok:Raffaello Madonna Connestabile.jpg|[[Raffael]], ''[[Madona Conestabile]]'', 1504, olej na plátne Obrázok:Titian - Danae (Hermitage Version).jpg|[[Tizian]], ''[[Danae (Tizian)|Danae]]'', 1553 – 1554, olej na plátne Obrázok:Michelangelo Caravaggio 020.jpg|[[Caravaggio]], ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnista]]'', okolo 1595, olej na plátne Obrázok:Jean-Honoré Fragonard 007.jpg| [[Jean-Honoré Fragonard]], ''[[Ukradnutý bozk]]'', okolo 1780, olej na plátne Obrázok:Antoine Watteau 030.jpg |[[Antoine Watteau]], ''Vrtošivé dievča (La Boudeuse)'', okolo 1718, olej na plátne Obrázok:Portrait of Josephine de Beauharnais-Gerard.jpg |[[François Gérard]], ''Portrét cisárovnej Jozefíny'', 1801, olej na plátne Obrázok:Elisabeth Stroganoff, comtesse Demidoff.jpg |[[Robert Lefèvre]], ''Jelizaveta Alexandrovna Stroganovová'', olej na plátne Obrázok:Battle of Poltava 1709.PNG|[[Louis Caravaque]], ''Bitka pri Poltave'', 1717 – 1718, olej na plátne Obrázok:Greco, El - Sts Peter and Paul.jpg |[[El Greco]], ''Apoštoli Peter a Pavol'', okolo 1592, olej na plátne Obrázok:Conde-Duque de Olivares.jpg |[[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Diego Velázquez]], ''Portrét vojvodu Olivaresa'', 1638, olej na plátne Obrázok:Bartolomé Esteban Perez Murillo 012.jpg |[[Bartolomé Esteban Murillo]], ''Chlapec so psom'', 1655 – 1660, olej na plátne Obrázok:Perseus and Andromeda by Peter Paul Rubens.jpg |[[Peter Paul Rubens]], ''Perseus a Andromeda'', 1620 – 1621, olej na plátne Obrázok:Anthonis van Dyck 049.jpg |[[Anthonis van Dyck]], ''Autoportrét'', 1622 – 1623, olej na plátne Obrázok:Flora 1634 Rembrandt.jpg |[[Rembrandt]], ''Saskia ako Flora'', 1634, olej na plátne Obrázok:Rembrandt Harmensz. van Rijn 026.jpg |[[Rembrandt]], ''[[Danae (Rembrandt)|Danae]]'', 1636 – 1647, olej na plátne Obrázok:Jan Baptist Weenix - The River Crossing.jpg |[[Jan Baptist Weenix]], ''Prechod cez rieku'', 1647, olej na plátne Obrázok:Catherine_II_by_F.Rokotov_after_Roslin_(c.1770,_Hermitage).jpg |[[Fiodor Stepanovič Rokotov]], ''Katarína II.'', 1770, olej na plátne Obrázok:Dmitry_Grigorievich_Levitzky_-_Portrait_of_Nikolai_Novikov_-_WGA12915.jpg |[[Dmitrij Grigorievič Levickij]], ''Portrét spisovateľa Nikolaja Novikova'', olej na plátne Obrázok:Maria Fyodorovna (Kramskoj, 1880s).jpg |[[Ivan Nikolajevič Kramskoj]], ''Portrét cárovnej Márie Fiodorovny'', 1880, olej na plátne </gallery> === Sochárstvo === Zbierka západoeurópskeho sochárstva, radiaca sa k najväčším na svete, obsahuje takmer dvetisíc exponátov. Popri súborných expozíciách obsahuje niekoľko špecializovaných stálych výstav – napr. samostatná sála obsahuje diela [[Auguste Rodin|Rodina]]. K najvýznamnejším exponátom sochárskej expozície patria diela [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]] – ''Schúlený chlapec'' a socha ''Mŕtveho chlapca na delfínovi'', ktorú podľa [[Raffael]]ovej predlohy vytvoril [[Lorenzo Lorenzetto]]. Talianska neoklasicistická plastika má v Ermitáži zastúpenie v dielach [[Antonio Canova|Antonia Canovu]]: ''Amor a Psyché'', ''Kajúca sa Mária Magdaléna''. Významné je zastúpenie francúzskej, holandskej a nemeckej plastiky. '''''Výber zo sochárskych diel ''''' <gallery> Obrázok:Jean Antoine houdon-Voltaire Seated in an armchair-Hermitage.jpg|[[Jean-Antoine Houdon]], ''Voltaire v kresle'', 1781, mramor Obrázok:Finelli Carlo-le ore danzanti-Hermitage.jpg|[[Carlo Finelli]], ''Hodina tanca'' mramor Obrázok:Pietro Tacca-Boy blowing a Horn-Hermitage.jpg|[[Pietro Tacca]], ''Fúkajúci chlapec'', bronz Obrázok:Étienne Maurice Falconet-Hermitage.jpg|[[Étienne Maurice Falconet]], ''Kúpajúca sa'', mramor </gallery> === Ostatné exponáty === Galérijné fondy evidujú niekoľko desiatok tisíc exponátov kresieb a grafík. Predovšetkým ide o diela talianskych, francúzskych a flámskych majstrov. Zbierky v Ermitáži svojou obsiahlosťou a kvalitou konkurujú ostatným svetovým galériám. Rovnako bohaté je v Ermitáži zastúpené i dekoratívne a úžitkové umenie. Románske a gotické obdobie je zastúpené najmenej. Neskoršie vývojové etapy európskeho úžitkového umenia sú už v Ermitáži zastúpené takmer úplne. Iba napr. zbierka porcelánu, obsahujúca viac ako tisícštyristo exponátov, prináša výrobky všetkých európskych porcelániek. To isté platí i o majolike (od španielskej fajansy 12. storočia), skla (vrátane benátskeho z 15. storočia), striebra a zlatníckych a klenotníckych výrobkov. Viac ako tristo exponátov obsahuje zbierka francúzskych, flámskych a nemeckých tapisérií. Množstvom i kvalitou sú významné i zbierky nábytku, textílií, odevov, fotografií, zbraní a numizmatická kolekcia. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hermitage Museum}} == Zdroje == * kol. autorov, ''Leningrad Ermitáž'', Lidové nakladatelství, Praha, 1982 * J. G. Šapiro, ''Po Ermitažu bez ekskursovoda'', Izdateľstvo Sovetskij chudožnik, Leningrad, 1968 * kol. autorov, ''100 nejkrásnejších muzeí světa'', Rebo Production, Dobřejovice, 2005 * M. Levey, ''Stručné dejiny maliarstva'', Tatran, Bratislava, 1972 {{Turistické zaujímavosti v Petrohrade}} [[Kategória:Ermitáž| ]] [[Kategória:Múzeá v Rusku]] [[Kategória:Petrohrad]] [[Kategória:Galérie v Rusku]] 670b76uc61jugryy123asle73rwcvei 0 297353 8218766 6062083 2026-05-24T06:15:45Z ~2026-30140-86 295816 Kategória:Kultúrne pamiatky v Azerbajdžane 8218766 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = Walled City of Baku with the Shirvanshahs' Palace and Maiden Tower |názov = Walled City of Baku with the Shirvanshahs' Palace and Maiden Tower |obrázok = Palace of Shirvanshahs common.JPG |štát = {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iv |ID = 958 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |rok = 2000 |zasadnutie = |ohrozenie = }} '''Palác širvánšáhov''' (iné názvy: '''Palác šírvánšáhov, Palác šervánšáhov, Palác šarvánšáhov'''; [[Azerbajdžančina|po azerbajdžansky]] ''Şirvanşahlar sarayı'') je najväčší pamätník [[širván]]sko-[[apšeron]]skej vetvy azerbajdžanskej [[architektúra|architektúry]]. [[palác (reprezentatívna budova)|Palác]] je položený v samom centre mesta [[Baku]] v [[Staré mesto (Baku)|Starom meste]]. Komplex obsahuje hlavnú budovu paláca, pavilón Divanhane, krypty, šáhovu [[mešita|mešitu]] s [[minaret]]om, [[mauzóleum]] šáha Seyida Yahya Bakuvi, portál na východe – Muradovu bránu a zvyšky starých kúpeľov. Palác začal stavať v roku [[1411]] širvánšáh [[Ibrahim I.]] (Ebráhim I.). Od roku [[2000]] je palác zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Pozri aj == *[[Panenská veža]] *[[Baku]] *[[Staré mesto (Baku)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Palace of the Shirvanshahs}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Palác Širvanšáhů|4638664}} {{Architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Azerbajdžan}} [[Kategória:Archeologické lokality v Azerbajdžane]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Azerbajdžane]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Azerbajdžane]] [[Kategória:Stavby v Azerbajdžane]] 2uw0usqel58o24bjj836s42met6obj6 0 298690 8218653 7918620 2026-05-23T20:03:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218653 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tower of Winds2.jpg|náhľad|Kaze no tó]] [[Súbor:Tower of Winds.JPG|náhľad|Kaze no tó]] '''Kaze no tó''' ({{v jazyku|jpn|風の塔}}, angl. ''Tower of Winds'', dosl. Veterná veža) je budova v [[Jokohama|Jokohame]] postavená v roku [[1986]]. Autorom je japonský architekt [[Tojoo Itó]], ktorý je jedným z najmodernejších a vplyvných architektov. Je známy pre vytváranie extrémnej koncepcie budovy, v ktorej sa snaží spojiť fyzické a virtuálne svety. Je popredným zástancom architektúry, ktorá sa zaoberá otázkami ako „moderné simulované mesto.“ Projekt nefiguruje ako novostavba, ale ako transformácia existujúcej [[železobetón]]ovej veže postavenej v 60. rokoch s funkciou vodného rezervoára pre klimatizačný systém a vetracie zariadenie nákupného strediska pod ním. Rozhodnutie o redizajne štruktúry prišlo s príležitosťou 30. výročia otvorenia neďalekej jokohamskej stanice Niši-guči. Návrh Tojooa Itóa bol jedným z desiatich predložených návrhov od rôznych [[architekt]]ov a [[projektant]]ov a vybraný bol pre svoju schopnosť premeniť anonymnú stavbu na silný mestský orientačný prvok. == Architektúra == Veža je vysoká 21 metrov a nachádza sa v blízkosti hlavnej stanice. Stará [[betón]]ová konštrukcia je pokrytá panelmi z perforovaného [[hliník]]a a kovovými listmi, ktoré umožňujú osvetľovaciemu systému vytvárať zrkadlové efekty. Počas dňa stojí veža ako vysoký nepriehľadný objekt. Jeho hliníkové opláštenie slúži ako zrkadlo dosky a tienenie pre svetla vo vnútri. V noci svetlá a reflexné povrchy „tancujú na hudbu z mesta“, prvky ovládané počítačom reagujú na ľudské aj prírodné sily: okolité zvuky, silu vetra, denný čas a ročné obdobie. Obrazy, ktoré nasledujú ukazujú rôzne vzory a stupne transparentnosti, ktoré sú dosiahnuté kombináciou viac ako 1000 lampami, 12 neónovými obručami a 30 svetelnými záplavami. Posledné sú situované na zemi a osvetľujú vežu zdola. Itó vytvoril umelecké dielo - architektúru jednoduchosti, ktorá odráža zložitosť a charakter mesta a jeho obyvateľov. Jeho vplyvom je hudba životného prostredia v kombinácii s ľudskou interakciou a vplyvom naňho. V tomto projekte svetlo cez architektúru interpretuje zvuky mesta. Veža je príkladom virtuálnej architektúry, kde hmotnú substanciu nahrádzajú iné médiá. == Osvetľovací systém == Osvetľovací systém bol riadený dvoma počítačmi ktoré menili intenzitu a smer svetla z rôznych zdrojov svetla na základe prirodzeného svetla, počasia, rýchlosti vetra a vonkajšieho hluku. Zámerom Toya Ita bolo predovšetkým udržať vzťah budovy s mestom pri živote aj v noci, takže sa budova nevypína, ale aj naďalej spolupracuje so svojím okolím, dokonca aj pri absencii prirodzeného svetla. Na tú dobu to boli veľmi pokrokové myšlienky, v súlade s novým spôsobom vnímania svetla nie len ako funkčného prvku, ale ako neoddeliteľnej súčasti architektúry a dizajnu. V súčasnosti už stará veža neexistuje, pretože bola zbúraná koncom 90 rokov. Tvorila mestskú ikonu ani nie tak kvôli výške, ako pre neobvyklé efekty vytvorené svetlom. == Zdroje == *[http://www.lightingacademy.org/news.php?pcode=0000000261] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101229201647/http://www.lightingacademy.org/news.php?pcode=0000000261 |date=2010-12-29 }} *[http://www.floornature.com/progetto.php?id=4761&sez=30]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.designboom.com/eng/interview/ito.html] [[Kategória:Architektúra z 1986]] [[Kategória:Stavby v Japonsku]] [[Kategória:Jokohama]] jc42rxz2nixhf6dzo44o3oq9wrrs6pu 0 304915 8218649 8096745 2026-05-23T19:52:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218649 wikitext text/x-wiki '''Kauza predaja emisných kvót''' je podozrivý predaj slovenských [[emisných kvót]] na CO₂ ([[skleníkové plyny]]) firme [[Interblue Group]] v rámci [[Obchodovanie s emisiami|obchodovania s emisiami]] koncom roku 2008. Prípad vzbudil pozornosť najmä po tom, čo vyšlo najavo, že Slovensko tieto kvóty predalo podstatne nevýhodnejšie ako okolité krajiny, ktoré predávali emisie priamo štátom, a tiež, že [[Interblue Group]] má podozrivé vlastnícke pozadie.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovák, K | autor2 = Beer, G | titul = Slovenské pozadie veľkého kšeftu | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovenske-pozadie-velkeho-kseftu.html | dátum vydania = 22.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = etrend.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20100331005432/http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovenske-pozadie-velkeho-kseftu.html | dátum archivácie = 2010-03-31 }}</ref> == Právne dôsledky podozrivého predaja do roku 2023 == Kvôli zmluve prišli o funkciu dvaja ministri za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] – [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel, a neskôr aj [[Viliam Turský]]. [[Ministerstvo životného prostredia]] bolo následne odobraté z kompetencie SNS a jeho vedením bol neskôr poverený nestraník [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]]. Prípad bol vyšetrovaný políciou. Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Verejnosť sa vtedy nedozvedela kto z celej transakcie profitoval. V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG, ktorá sa považuje za nástupcu Interblue, podala žalobu na súd, v ktorej Ministerstvo životného prostredia SR žalovala o 34 miliónov eur. Doteraz sa konali dve pojednávania. Tretie má byť začiatkom septembra 2019; úroky z omeškania k tomuto termínu predstavovali viac ako 15 miliónov eur.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interblue sa sporí so štátom, pýta od neho milióny eur|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22200065/interblue-sa-spori-so-statom-pyta-od-neho-miliony-eur.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|meno=MAREK|priezvisko=PORACKÝ|dátum vydania=}}</ref> Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu. Súd žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG o zaplatenie 34 miliónov 643-tisíc eur v celom rozsahu zamietol. „Som rád, že v rozsudku sa preukázala špekulatívna povaha žaloby,“ povedal minister [[Ján Budaj]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo životného prostredia vyhralo v spore o desiatky miliónov eur s Interblue Group|url=https://www.aktuality.sk/clanok/844882/ministerstvo-zivotneho-prostredia-vyhralo-v-spore-o-desiatky-milionov-eur-s-interblue-group/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) na základe nových dôkazov začala v roku 2021 znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej už bola škoda v neprospech štátu vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedkyňa o emisnom superkšefte: Je to urážajúca zlodejina a hrubá drzosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/873146/svedkyna-o-kauze-emisie-je-to-urazajuca-zlodejina-a-hruba-drzost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slota si zaň vyslúžil prezývku „úplný kráľ“. Emisný superkšeft opäť vyšetrujú|url=https://www.aktuality.sk/clanok/869630/zo-slotu-spravil-uplneho-krala-emisny-superkseft-sa-opat-vysetruje/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Prokuratúra sa ku kauze vrátila po 8 rokoch, keď vyšetrovateľ zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. Uznesenie však obsahovalo informácie z piatich štátov, ktoré potvrdili výrazne vyššie ceny ako „slovenských“ 5,05 eur za tonu.<ref name=":4" /> V októbri 2022 obvinili tri osoby, P. H., P. S. a N. H., za obzvlášť závažný zločin [[podvod]]u spáchaný organizovanou skupinou. Bola tým spôsobená škoda najmenej 47 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kauze emisie obvinili tri osoby. Mali spôsobiť škodu najmenej 45 miliónov eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644032-naka-zasahuje-na-viacerych-miestach-stredneho-a-zapadneho-slovenska/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-10-18|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Dvaja z tria sa v lete 2023 na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez [[paragraf 363]], ale neuspeli. Norbert Havalec bol najprv neoficiálnym poradcom ministra životného prostredia Izáka, neskôr sa stal projektovým manažérom Interblue Group. Pavel Tehlár je vtedajší generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia a Peter Solčanský je vtedajší šéf odboru ochrany ovzdušia.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slotovi ľudia v emisnom kšefte sa chceli zbaviť obvinení. U Žilinku neuspeli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/SFlHMFL/slotovi-ludia-v-emisnom-ksefte-sa-chceli-zbavit-obvineni-u-zilinku-neuspeli/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-19|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Kauza však pokračovala aj v rokoch 2024 a 2025 (pozri dole). == Samotný predaj emisií v roku 2008 == Od roku 2006, v súlade so záväzkami Európskej únie o znižovaní emisií CO₂, krajiny EÚ začali obchodovať (angl. emissions trading scheme) s emisnými kvótami [[Assigned amount units|AAU (tzv. Assigned amount units)]] umožňujúcimi vypustiť skleníkové plyny, prerátané na [[Oxid uhličitý|CO₂]] na [[Komoditná burza|komoditných burzách]]. Po rozdelení kvót medzi slovenské podniky zostala Slovensku nadbytočná časť kvót. V roku 2008 začalo Slovensko s týmito zvyšnými emisnými kvótami obchodovať.<ref name="etrend.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovák, K | autor2 = Beer, G | titul = Ďalší kšeft SNS: Horúci vzduch | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dalsi-kseft-sns-horuci-vzduch.html | dátum vydania = 3.12.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = etrend.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20100331010331/http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dalsi-kseft-sns-horuci-vzduch.html | dátum archivácie = 2010-03-31 }}</ref> [[Ministerstvo životného prostredia]] predalo koncom roka 2008, ako jedno z prvých, 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Súčasťou zmluvy bola i dohoda, podľa ktorej kupujúci doplatí 1 euro za každú tonu, ak Slovensko odovzdá výročné správy a správy o použití prostriedkov z predaja emisií v súlade so zmluvou. Prostriedky mali byť použité na environmentálne projekty v rámci [[Zelená investičná schéma|Zelenej investičnej schémy (tzv. GIS projekty)]]. Tieto peniaze firmou Interblue dosiaľ vyplatené neboli.{{bez citácie}} Interblue vládny program zatepľovania nepovažovalo za relevantný environmentálny GIS projekt. Fakt, že ministerstvo nemalo pripravený žiadny takýto projekt, bol významným faktorom, prečo Slovensko neuspelo pri predaji kvót [[AAU]] u ostatných zahraničných kupcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ENVIRO: Emisné kvóty, ktoré kúpila Interblue Group, skončili v Japonsku (3) | url = http://www.slovacivosvete.sk/338/sprava-tasr.php?sprava=310975 | dátum vydania = 24.3.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.3.2010 | vydavateľ = slovacivosvete.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Počiatočné podozrenia a kritika predaja (2008, 2009) == V [[december 2008|decembri 2008]] sa v médiách objavili prvé kritické hlasy spochybňujúce transparentnosť predaja emisií firme [[Interblue Group]]<ref name="etrend.sk"/>. [[Aliancia Fair-play]] upozornila, že firma Interblue má až do roku [[2012]] právo kúpiť od Slovenska emisie za nevýhodných podmienok pre štát<ref name="fair play">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Aliancia Fair-play | titul = TS: Vláda by mala konečne začať od Interblue účinne vymáhať peniaze | url = http://www.fair-play.sk/cl_print.php?u=3&u1=6&u2=24&u3=478&u4=&u5= | dátum vydania = 26.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = fair-play.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Firma Interblue Group vznikla len pol roka pred samotnou kúpou v [[jún 2008|júni 2008]] a sídlila v garáži<ref name=":13" /> v americkom meste [[Snohomish]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Mala štatút [[Limited liability company]] – čo je zhruba ekvivalent slovenskej [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] Konateľkou firmy bola dánska občianka [[Jana Lütken]], narodená v Česku, spolu so Švajčiarom [[Hans Grob|Hansom Grobom]]. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať [[Federal Bureau of Investigation|FBI]].<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruttkayová | meno = M | titul = Interblue: Nepodplácali sme | url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-38129150-interblue-nepodplacali-sme | dátum vydania = 24. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk }}</ref> Trestné stíhanie sa na Slovensku rozbehlo už v roku 2009. Škodu vyčíslili na 66 miliónov eur.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emisný kšeft za milióny zostane nepotrestaný. Prípad je premlčaný, prokurátor musí zrušiť obvinenia | url = https://www.aktuality.sk/clanok/nw3ZCi2/emisny-kseft-za-miliony-zostane-nepotrestany-pripad-je-premlcany-prokurator-musi-zrusit-obvinenia/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-08-22 | dátum prístupu = 2024-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Jana Lütken bola aj vlastníkom Interblue Group | url = http://aktualne.centrum.sk/sport/zoh-2010/clanek.phtml?id=1199633 | dátum vydania = 13.1.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk }}</ref> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]] sídliacu v švajčiarskom meste [[Zug]], ktorá bola registrovaná ako [[akciová spoločnosť]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Burčík, M. | autor2 = Miháliková, M | titul = Tajomný majiteľ Interblue je český hotelier | url = http://spravy.pravda.sk/tajomny-majitel-interblue-je-cesky-hotelier-fmg-/sk_domace.asp?c=A100312_205908_sk_domace_p09 | dátum vydania = 13.3.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.3.2010 | vydavateľ = pravda.sk }}</ref> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od skutočného vlastníka – privátneho bankára, lobistu a golfového trénera [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EMISIE: Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer|url=https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190903122522/https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum archivácie=2019-09-03}}</ref><ref name=":13" />. == Odhalenie pozadia, súčet ziskov a strát v rokoch 2008 až 2014 ==<!-- V apríli 2008 cena tony emisií dosahovala 20 eur. podľa http://www.izurnal.sk/index.php?Itemid=89&id=2213&option=com_content&task=view --> [[Slovensko]] pri tomto obchode prišlo zhruba o 66<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Polícia začala trestné stíhanie v kauze emisie | url = http://www.24hod.sk/clanok-98239-policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-emisie.html | dátum vydania = 17.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = 24hod.sk }}</ref> až 75 miliónov eur<ref name="fair play" />, keď kvóty predalo približne o polovicu lacnejšie ako [[Česko]] a [[Ukrajina]], ktoré ich predali za približne 10 eur za tonu, či [[Maďarsko]], ktoré ich predalo za 13 eur za tonu<!-- ale zase drahšie ako iné krajiny, ako argumentoval Bilas -->. Naopak, Interblue získala účtovne približne 45 miliónov eur, pretože predala slovenské emisie do Japonska za „tesne” viac ako osem eur za tonu (spolu za 120 miliónov eur).<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|titul=Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-03-24|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.webnoviny.sk/jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum prístupu=2017-03-27|jazyk=sk-SK}}</ref> (Až neskôr<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emisná kauza|url=https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/emisna-kauza/|dátum vydania=2010-10-05|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu}}</ref> bola odhalená presná cena 8,20 € a celkový príjem Interblue 127 miliónov €). Novinárom to v marci 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]], ktorý pre firmu pracoval od 2. septembra 2008 do 14. januára 2010.<ref name=":0" />  Jeho vystúpenie malo médiá i verejnosť presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]]. Bilas tvrdil, že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].<ref name=":0" /> Až neskôr vyšlo najavo, že Bilas a Havalec boli vraj dlhoročnými kamarátmi a majiteľ Interblue Group Pleyer bol zas Bilasovým golfovým trénerom a kamarátom.<!-- Čo z toho vyplýva, bez toho, aby to bolo explicitne napísané: Jana Lütken bola len nastrčená osoba vystupujúca v záujmoch Peyera. Havalec teda za ministerstvo pripravil predaj sám sebe za nízku cenu a kryl ho potom kamarát Bilas a s tretím Pleyer (a ďalšími kamarátmi, napr. tykal si so SLotom) kamarátom, ktorý ich kryl obidvoch, sa podelili. Interblue nemala iné ďalšie významnejšie obchody, aj keď sa o to pokúsila, a aj preto bola nakoniec predaná. --><ref name=":13" /> Podľa Bilasa obchod prebehol transparentne a ministerstvo zverejnilo ponuku na predaj na svojom internete a Interblue na ňu zareagovala tak, ako to mohol urobiť hocikto iný. Podľa Bilasa Slovensko a rezort životného prostredia nevedeli emisie predať priamo štátom pre absolútnu neschopnosť a nepripravenosť zelených projektov.<ref name=":3" /> Novinár [[Tom Nicholson]] v roku 2010 spájal Bilasa nielen s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], ale aj so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":10" /> Toto vyvracal na nahrávke z roku 2009 bývalý minister [[Ján Počiatek]] v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]], ktorý tvrdil, že fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica.<ref name=":11" /> Bilas bol nájdený mŕtvy v apríli 2022 vo svojom rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste v dňoch, keď poslanci rozhodujú o tom, či Roberta Fica vydajú na väzobné stíhanie.<ref name=":12" /> Reportér Trendu [[Peter Marčan]] už pol roka pred predajom emisných kvót Interblue v júli 2008 zverejnil informácie, ktoré sa neskôr potvrdili. V roku 2010 vyšlo najavo, že ministerstvo životného prostredia pod vedením [[Jaroslav Izák|Jaroslava Izáka (SNS)]] už v lete 2008 netransparentne hľadalo kupca pre slovenské emisné kvóty. Svedčí o tom zachovaná korešpondencia medzi [[Pavel Tehlár|Pavlom Tehlárom]], vtedajším generálnym riaditeľom sekcie kvality životného prostredia, a ''Janou Lütken'', vtedy predstaviteľkou spoločnosti [[Onyx Trust Services AG]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Aktér Jaroslav Izák|url=http://zastavmekorupciu.sk/actors/jaroslav-izak|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-03-27|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu|jazyk=en}}</ref> Premiér [[Robert Fico|Fico]] odvolal Izáka, ktorý odstúpil 18. augusta 2008.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Nasledujúci minister [[Ján Chrbet]] viackrát odmietol zverejniť zmluvu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | autor2 = | titul = Emisná zmluva | url = http://www.scribd.com/doc/15681250/Emisnazmluva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.3.2010 | vydavateľ = scribd.com }}</ref> s Interblue Group a bol neskôr v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]], ktorému sa nepodarilo zmluvu s Interblue Group zrušiť, za čo bol v auguste tiež odvolaný. Ministerstvo krátko viedol poverený [[Dušan Čaplovič]] a neskôr bol za ministra vymenovaný [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]]. Z výpovedí, ktoré poskytli predstavitelia japonských spoločností v roku 2012, vyplýva, že už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi slovenského [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstva životného prostredia]] (MŽP). Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. Vtedy sa kupujúci s predstaviteľmi štátu dohodli, že „budú viesť konštruktívne rokovania vedúce k tomu, aby uzavreli kúpno-predajnú zmluvu“. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC., a preto ďalšie rokovania sa majú viesť cez túto spoločnosť“.<ref>Uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ČVS: PPZ-243/NKA-PK-BA-2012, str. 16</ref><ref name=":2" /> <blockquote>Podľa nadácie [[Zastavme korupciu]] sú predchádzajúce okolnosti dôvodmi závažného podozrenia z trestného činu, pretože „zodpovední pracovníci MŽP od februára 2008 disponovali informáciou, že vážny záujem o nákup slovenských emisných kvót majú tri japonské elektrárne a v ich záujme konajúca japonská agentúra. Namiesto toho, aby so spoločnosťou Asuka Green Investment ďalej rokovali ako predstavitelia štátu, agentúre Asuka oznámili, že o kúpe štátnych emisií musí rokovať so súkromnou spoločnosťou Interblue Group. Samotná skutočnosť, že agentúra Asuka Green Investment prejavila o emisné kvóty seriózny záujem, sa neobjavila v žiadnom materiáli MŽP."<ref name=":2" /> </blockquote>Vláda tak v októbri 2008 odsúhlasila falošné odporúčanie, že najvýhodnejšiu ponuku predložila spoločnosť Interblue Group (a tak vzala na vedomie predaj zorganizovaný MŽP).<ref name=":2" /> Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenské emisné kvóty, nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] si vyžiadal vyšetrovací spis. V lete 2014 J. Čižnár oficiálne potvrdil, že zastavenie trestného stíhania v tejto veci je dôvodné a zákonné.<ref name=":2" /> Havalec za svoju prácu dostal od Interblue pol milióna eur. Pred policajtmi sa podľa zápisnice z roku 2012 Havalec bránil tvrdením, že ako neoficiálny poradca ministra nepodpísal žiadnu zmluvu o mlčanlivosti, takže v tomto biznise nemohol zneužiť žiadne informácie.<ref name=":13" /> Až potom [[Aliancia Fair-play]] získala uznesenia švajčiarskej prokuratúry týkajúce sa predaja emisií, z ktorých vyplynulo, že na jar 2009 sa v švajčiarskej banke [[Credit Suisse]] identifikoval ako ekonomický beneficient (konečný prijímateľ) finančného prospechu vo výške 3,8 milióna dolárov vysokopostavený úradník MŽP SR. V septembri 2014 sa predstavitelia Aliancie Fair-play stretli so špeciálnym prokurátorom [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]], ktorý im oznámil, že podľa zistení slovenských orgánov osoba, ktorú Švajčiari identifikovali, keď sa v banke prihlásila k účtom spojeným s kauzou, nepôsobila v čase kauzy na MŽP, ale mala politickú minulosť. Viac informácií neposkytol, čo odôvodnil tým, že v tomto prípade ešte stále stále prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.<ref name=":2" /> == 2024 == Po rozsiahlom dokazovaní vyšetrovateľ na jeseň 2013 stíhanie prekvapivo zastavil s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom. Trvalo teda ďalších osem rokov, kým sa polícia k podozreniam na základe nových dôkazov vrátila. Na vznesenie obvinenia pri novom vyšetrovaní stačil OČTK rok aj štvrť. Na to, aby sa prípad mohol dostať pred súd, je však už podľa nových pravidiel neskoro. Nikto nebude potrestaný. Po vládnej novele trestných kódexov je už totiž skutok premlčaný.<ref name=":14" /> == 2025 - premlčaná aj organizovanú skupina == Definitívne rozhodnutie o žalobu Interblue Group (Europe) AG z roku 2016, v ktorej Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR žalovala o 34 miliónov eur padlo až v roku 2025 keď Slovenská republika v zastúpení MŽP SR definitívne vyhrala tento spor a nemusí platiť firme Interblue. 21. januára 2025 o tom informoval minister [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko vyhralo spor s Interblue Group o 34,6 milióna eur | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738083-slovensko-vyhralo-spor-s-interblue-group-o-34-6-miliona-eur/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-01-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> V minulosti NAKA emisný obchod vyšetrovala v troch samostatných trestných konaniach. Všetky tri stíhania pre obzvlášť závažný zločin boli zastavené 18. septembra 2013, 3. októbra 2014 a 30. novembra 2015. [[NAKA]] emisnú kauzu podrobne vyšetrila už pred rokom 2022. Zadokumentovala mnoho neštandardných krokov zo strany vtedajších predstaviteľov MŽP SR a dokonca odkryla podozrivé peňažné transakcie, ktorými si jednotliví aktéri obchodu blízki SNS rozdelili 47 miliónov, ktoré mali pripadnúť štátu.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia vystopovala peniaze až k Slotovi, na obžalobu to nestačilo | url = https://www.trend.sk/pravo/policia-vystopovala-peniaze-slotovi-obzalobu-to-nestacilo | vydavateľ = www.trend.sk | dátum vydania = 2022-10-23 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Valček | meno = Adam}}</ref> 18. októbra 2022 Havalca a spol. obvinili za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou.<!-- pozri hore --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza, v ktorej mal Slota "oholiť" Fica o milióny, sa vracia. Polícia už obvinila tri vysokopostavené osoby | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647863-kauza-v-ktorej-mal-slota-oholit-fica-sa-vracia-obvineni-su-dvaja-byvali-vysoki-predstavitelia-envirorezortu/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Z výsledkov predchádzajúcich vyšetrovaní vyplynulo podozrenie, že Havalec a úradníci na ministerstve životného prostredia sa mohli koordinovať. Ak by ich nestíhali ako organizovanú skupinu, uplatňovala by sa 20-ročná premlčacia lehota, pretože pri ňom vznikla škoda veľkého rozsahu aj vysoká trestná sadzba.<ref name=":15" /> Interblue Group zarobila na úkor Slovenska 47 miliónov eur a tieto ďalej delila. Časť peňazí vo výške 10,7 milióna eur previedla v piatich splátkach na účet karibskej spoločnosti Ossian Establishment. Už v rámci vyšetrovania inej kauzy (Mýtnik) sa v bratislavskom hoteli DoubleTree by Hilton našli podklady z preverovania emisného obchodu, informovali Aktuality.sk v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza emisie: U Brhela v Hiltone našli dokumenty z vyšetrovania | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kp7khj/kauza-emisie-u-brhela-v-hiltone-nasli-dokumenty-z-vysetrovania/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária}}</ref> Napriek tomu nebol zatiaľ nikto postavený pred súd, pretože vyšetrovateľovi aj prokuratúre sa to zdalo málo na obžalobu. Po vládnej novele trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti [[Boris Susko|Borisa Suska]] (Smer-SD) z roku 2024 v roku 2025 prokuratúra oznámila, že „trestné stíhanie je neprípustné, pretože je trestné stíhanie premlčané." Výsledný stav v roku 2025 podľa redaktorky Aktualít<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najväčšia kauza, akú pochovala štvrtá vláda Roberta Fica: Emisný kšeft musel prokurátor hodiť do koša | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JMZoKJp/najvacsia-kauza-aku-pochovala-stvrta-vlada-roberta-fica-emisny-kseft-musel-prokurator-hodit-do-kosa/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-07-01 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária}}</ref>: <blockquote>Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo aj záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si ako poškodený nárokoval škodu viac ako 47 miliónov eur a obvineným ministerským top úradníkom pôvodne hrozilo až pätnásť rokov väzenia. Napokon však SR žiadne peniaze nevymôže a pôvodne obvinení ľudia, ktorí mali zastupovať najlepšie záujmy štátu, vyviaznu bez trestu.<ref name=":16" /></blockquote> == Časový priebeh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza predaj emisií CO2|url=https://www.trend.sk/spravy/kauza-predaj-emisii-co2|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-05-05|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> == * Už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi MŽP SR. Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC.“<ref name=":2" /> * Článok z konca júla 2008 v Trende upozornil na „prešľapy J. Izáka najmä pri prideľovaní kvót emisií oxidu uhličitého na roky 2008 až 2012“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy|url=https://www.trend.sk/spravy/izak-odisiel-pre-miliony-nie-pre-miliardy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-07-29|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> Izák bol 18. augusta 2008 premiérom [[Robert Fico|Fico]] (Smer) odvolaný na vlastnú žiadosť. * Koncom roku 2008 Ministerstvo ŽP, ako jedno z prvých, predalo 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Malo by ísť globálne o jednu z najväčších transakcií v rámci Kjótskeho protokolu vôbec. * V apríli 2009 Trend zistil, že kupujúca spoločnosť má viacero prepojení na Česko a Slovensko. ''„Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent.“''<!-- Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil v spoločnosti WMJ Company, ktorá obchoduje s emisiami oxidu uhličitého. Patrí do zoskupenia istrokapitalistickej vetvy Braňa Prieložného. Firma akékoľvek prepojenie s Interblue Group odmietla. -->Rezort životného prostredia tvrdil, že na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila, že je proti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záhadný kupec emisií prehovoril|url=https://www.trend.sk/spravy/zahadny-kupec-emisii-prehovoril|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-04-28|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> * [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel, bol v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]]. * Turský v máji 2009 zverejnil zmluvu, avšak nie celú. Nedalo sa zistiť, koľko emisií pri akej cene rezort životného prostredia predával. Kontrakt obsahoval klauzulu, podľa ktorej môže Interblue kúpiť od ministerstva aj kvóty, ktoré nie sú predmetom zmluvy. Opcia na kúpu ďalších štátnych emisií platí do konca roka 2012. * V júni 2009 ministerstvo zverejnilo nevybielenú zmluvu. Nato novinári zistili, že Interblue nie je vo washingtonskom firemnom registri - nemá podnikateľskú licenciu. * V júli 2009 sa ukázalo, že slovenské emisie kúpili japonské firmy. Turský klamal o podmienkach uzatvorenia zmluvy, napríklad o tom, že Interblue má právo na kontrolu použitia finančných prostriedkov na Slovensku. Pre túto podmienku po jedinom osobnom rokovaní na ministerstve pred uzavretím zmluvy vylúčili najserióznejšieho záujemcu – japonskú štátnu agentúru NEDO. Turský mal zmluvu s Interblue Group zrušiť. Nepodarilo sa, pre čo bol v auguste 2009 tiež odvolaný. Premiér Fico odobral rezort SNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico: Turského nástupca musí zrušiť všetky sporné zmluvy|url=https://domov.sme.sk/c/4982500/fico-turskeho-nastupca-musi-zrusit-vsetky-sporne-zmluvy.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Ministerstvo dočasne viedol poverený [[Dušan Čaplovič]]. * [[29. októbra]] [[2009]] bol vymenovaný do funkcie ministra životného prostredia [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]] ([[SMER - sociálna demokracia]]). K [[30. jún|30. júnu]] [[2010]] bolo celé ministerstvo nakoniec zrušené; jeho agendu prevzalo [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|ministerstvo poľnohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja]]. * [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8" /> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9" /> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3" />. * 24. marca 2010 vystúpil na tlačovej konferencii niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]]. Jeho vystúpenie malo presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]], a za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]]. * Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenské emisné kvóty, nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> S tým súhlasil dozorujúci prokurátor ŠP v júni 2014, po preskúmaní spisov aj generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] v lete 2014 a v septembri 2014 aj špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]]. * V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG žalovala MŽP o 34 miliónov eur.<ref name=":5" /> * Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu, keď žalobu o zaplatenie 34 miliónov 643-tisíc eur v celom rozsahu zamietol.<ref name=":6" /> * NAKA v roku 2021, na základe nových dôkazov, začala znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4" /> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]].<ref name=":7" /> * V apríli 2022 bol vo svojom rodinnom dome v Bratislave nájdený mŕtvy ''Rastislav Bilas'' .<ref name=":12" /> * [[18. október|18. októbra]] [[2022]] NAKA v súvislosti s kauzou vzniesla tri obvinenia voči trom osobám za zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kauza emisie : V prípade obvinili tri osoby, bola spôsobená škoda 47 miliónov eur | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/116638/v-pripade-obvinili-tri-osoby-bola-sposobena-skoda-47-milionov-eur | issn = 1336-720X | vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-18 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> * Norbert Havalec a Pavol Tehlár sa na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez paragraf 363.<ref name=":13" /> * Novela trestných kódexov ministra spravodlivosti [[Boris Susko|Borisa Suska]] z roku 2024 umožnila, že v roku 2025 prokuratúra oznámila že aj trestné stíhanie voči organizovanej skupine je premlčané.<ref name=":16" /> == Referencie == <references/> {{Politický výhonok}} [[Kategória:2009 na Slovensku]] [[Kategória:2010 na Slovensku]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku|Interblue]] 3n7e4ds80q8ycnhsbiq9elp8dph5xfo 0 305039 8218747 8036089 2026-05-24T05:24:15Z Akul59 168826 autoritné údaje 8218747 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Hrušov]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Hrušovská jaskyňa | image = Hrušovská jaskyňa.jpg | image_caption = | code = 1003 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.599683 | long_d = 20.6422 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Hrušovská jaskyňa''' je významná fluviokrasiová jaskyňa výverového typu. Drénuje východnú časť Silickej planiny v Slovenskom krase. Vchod je situovaný na úpätí krasovej stráne východnej časti [[Silická planina|Silickej planiny]] v katastrálnom území obce [[Hrušov (okres Rožňava)|Hrušov]] v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]]. Je súčasťou [[Hrušovská lesostep|prírodnej rezervácie Hrušovská lesostep]] južne od výrazného krasového vrchu Hradisko (historický názov Vár-domb; {{mnm|584}}) Objavená bola výkopom v deluviálnom plášti svahu planiny v roku [[1978]] v mieste povodňového výveru približne +6 m nad úrovňou stáleho krasového prameňa Eveteš (z maďarčiny: Evetes) významným rožňavským jaskyniarom Róbertom Borošom (Mutyurom). S odstupom niekoľkých hodín ju vyššie menovaný zároveň prvý raz spriechodnil a sčasti preskúmal spolu s ďalším významným rožňavským jaskyniarom Tomášom Lázárom, ktorý na jaskyniarskej schôdzi v Rožňave, kam vzrušený Boroš hneď po objave dorazil, ako jediný z ostatných prítomných Mutyurovi uveril. V roku [[1996]] sa jaskyňa stala [[Národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]]. V roku [[1995]] sa spolu s ďalšími pamiatkami stala súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod názvom [[jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. Jaskyňa vznikla vo wettersteinských vápencoch [[Silicikum|silicika]] v troch úrovniach. Dĺžka známych chodieb vytvorených podzemným vodným tokom dosahuje podľa najnovších meraní (2017) 1118 m. Názvoslovie objavených priestorov: Dóm Fundovaných, Rožňavská chodba, Mokrá chodba, plazivka, Ave Mária, Dóm SSS a Dóm optimizmu. Niektoré jaskynné dómy dosahujú výšku až 15 m. V jaskyni bolo jaskyniarskou lezeckou technikou preskúmaných aj viacero komínov. Z jaskyne vyviera tok [[Eveteš]]. Cenná je unikátna výzdoba monokryštálov [[kalcit]]u, [[heliktit|heliktity]] a výrastlice kalcitových kryštálov. Bol zistený výskyt štyroch druhov zimujúcich netopierov, najmä [[podkovár veľký]] (''Rhinolophus ferrumequinum''), raritne [[podkovár južný]] (''Rhinolophus euryale''). Z bezstavovcov sa v jaskyni vyskytuje [[endemit|endemická]] forma jaskynného chrobáka ''Duvalius bokori gellidus'', nachádzajúca sa len v Silickej planiny [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. == Zdroj == *[http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/hrusovska/ Hrušovská jaskyňa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130709122905/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/hrusovska/ |date=2013-07-09 }} - Správa slovenských jaskýň * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1003}} {{výhonok chránené územie}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Hrušov (okres Rožňava)]] 5hgtawq51954vhxp8u75s9i56sjdl3k 0 305343 8218736 8211073 2026-05-24T03:04:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218736 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Kovačica | native_name = Ковачица | other_name = | category = obec <!-- *** Image *** --> | image = Kovačica,_Evangelical_(Slovak)_Church.jpg | image_caption = Evanjelický kostol v Kovačici <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Kovačica2004.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Srbsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = Vojvodina | region_type = Kraj | histregion = | district = Juhobanátsky obvod | commune = | municipality = [[Kovačica (obec)|Kovačica]] | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 90 | elevation_note = | lat_d = 45 | lat_m = 7 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 37 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = country_region:RS | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 401.5 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 5398 | population_date = 2022 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1802 | established_type = Založenie | established2 = | established2_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 26210 | area_code = (+381) 13 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = PA | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Serbia location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha obce v Srbsku | map_locator = Srbsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.kovacica.org/ www.kovacica.org] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kovačica''' ({{vjz|srp|Ковачица}}) je mesto v [[Srbsko|Srbsku]], v pokrajine [[Vojvodina]], neďaleko sútoku riek [[Tisa|Tisy]] a [[Dunaj]]a. Novú osadu Kovačica založili v roku [[1802]] [[Slováci]] a v roku [[2022]] mala 5398 obyvateľov, kým celý okres Kovačice 21178 obyvateľov. == Poloha == [[File:Kovacica mun.png|left|thumb|200px|Kovačický obvod]] Obec Kovačica katastrálnym územím hraničí s dedinami [[Uzdin]] (11 km od Kovačice), [[Padina (Vojvodina)|Padina]] (8 km), Crepaja (10 km), [[Debeljača]] (5 km) a [[Idvor]] (14 km). Do okresu patria ešte dediny Putnikovo a Sámoš. * severný bod: 45° 9´ 20´´ severnej zemepisnej šírky * južný bod: 45° 4´ 50´´ severnej zemepisnej šírky * západný bod: 20° 36´ 10´´ východnej zemepisnej šírky. * východný bod: 20° 43´ 40´´ východnej zemepisnej šírky. Celková plocha územia obce Kovačica je 401,5 ha, s najnižšou nadmorskou výškou 81 m a najvyššou {{mnm|90}} == Dejiny == Prvý písomný doklad o tomto území je z roku [[1458]] ako Kovašdinc, keď sa Peter Sydo a jeho synovia odvrátili od [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] a spolu so Srbmi zápasili proti nemu. Za zradu si kráľ [[Matej I. (Uhorsko)|Matej]] privlastnil toto územie spolu s Kovačicou. Z historického hľadiska je pre Kovačicu významný rok [[1784]], keď bol zaznamenaný príchod prvých Slovákov na Dolnú zem. Obec založili obyvatelia, pôvodom Slováci, s povolením od vrchnosti uhorského štátu. Keďže obec patrila vtedy ešte Uhorsku, bola pomenovaná po Jozefovi Antalovi – veľkom uhorskom princovi – a volala sa Antalfalva. == Obyvateľstvo == V Kovačici žije podľa sčítania v roku [[2022]] 4 130 obyvateľov slovenskej národnosti, čo predstavuje 76.51 % populácie. Samotný okres obýva 8 676 (40.97 %) [[Slováci|Slovákov]], 7 249 (34.23 %) [[Srbi|Srbov]] a 1 597 (7.54 %) [[Maďari|Maďarov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethnic composition of Serbia 2022|url=http://pop-stat.mashke.org/serbia-ethnic-loc2022.htm|vydavateľ=pop-stat.mashke.org|dátum prístupu=2025-11-27}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kovacica.org Kovačica, oficiálne stránky – kovacica.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210423141617/http://www.kovacica.org/ |date=2021-04-23 }} * [http://www.vojvodinaslovakart.com Vytvarné umenie vojvodinských Slovákov – vojvodinaslovakart.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180808084030/http://vojvodinaslovakart.com/ |date=2018-08-08 }} {{srbský výhonok}} [[Kategória:Obce v Srbsku]] [[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]] [[Kategória:Kovačica| ]] 7vaqcah8heobm709fl45cu5xe6nc5a5 0 305471 8218512 8087311 2026-05-23T13:02:57Z Makenzis 148968 8218512 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Beşiktaş JK | obrázok = [[Súbor:BesiktasJK-Logo.svg|180px]] | celýnázov = Beşiktaş Jimnastik Kulübü | prezývka = ''Čierni orli'' | založený = [[3. marec]] [[1903]] | rozpustený = | štadión = [[Vodafone Park]],<br />[[Istanbul]], [[Turecko]] | kapacita = 41 903 | majiteľ = | predseda = {{minivlajka|Turecko}} [[Ahmet Nur Çebi]] | tréner = {{minivlajka|Turecko}} [[Sergen Yalçın]] | liga = [[Süper Lig]] | sezóna = 2025/2 | pozícia = 4. miesto | vzor_lp1 =_shoulder stripes white stripes half | vzor_t1 =_besiktas0910h | vzor_pp1 =_shoulder stripes white stripes half | vzor_tr1 =_adidaswhite | vzor_p1 = | ľavéplece1 =000000 | telo1 =000000 | pravéplece1 =000000 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 =_shoulder stripes black stripes half | vzor_t2 =_besiktas0910a | vzor_pp2 =_shoulder stripes black stripes half | vzor_tr2 =_adidasonwhite | vzor_p2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''Beşiktaş''' je [[Turecko|turecký]] [[šport]]ový klub, založený v roku [[1903]]. Klub má viacero oddielov: [[futbal]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[hádzaná]], [[atletika]], [[box]], [[zápasenie]], [[Šach (hra)|šach]], [[gymnastika]], [[veslovanie]], [[stolný tenis]] a [[paralympijské športy]]. Jeho futbalový tím v súčasnosti hráva tureckú najvyššiu súťaž - [[Turkcell Süper Lig]]. Jeho domácim štadiónom je štadión [[İnönü]], ktorý má kapacitu 32 145 divákov. == Pozri aj == * [[Beşiktaş JK Istanbul (hádzaná)]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=category:Beşiktaş J.K.}} == Externé odkazy == * [http://www.bjk.com.tr/ Oficiálna stránka klubu] {{eng icon}} {{tur icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Beşiktaş J.K.}} {{športový výhonok}} [[Kategória:Beşiktaş JK| ]] [[Kategória:Turecké futbalové kluby]] [[Kategória:Turecké športové kluby]] [[Kategória:Šport v Istanbule]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1903]] 1b1qeisjyhbuq5ugi1tzwuvf6iqpnw2 8218513 8218512 2026-05-23T13:03:11Z Makenzis 148968 8218513 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Beşiktaş JK | obrázok = [[Súbor:BesiktasJK-Logo.svg|180px]] | celýnázov = Beşiktaş Jimnastik Kulübü | prezývka = ''Čierni orli'' | založený = [[3. marec]] [[1903]] | rozpustený = | štadión = [[Vodafone Park]],<br />[[Istanbul]], [[Turecko]] | kapacita = 41 903 | majiteľ = | predseda = {{minivlajka|Turecko}} [[Ahmet Nur Çebi]] | tréner = {{minivlajka|Turecko}} [[Sergen Yalçın]] | liga = [[Süper Lig]] | sezóna = 2025/26 | pozícia = 4. miesto | vzor_lp1 =_shoulder stripes white stripes half | vzor_t1 =_besiktas0910h | vzor_pp1 =_shoulder stripes white stripes half | vzor_tr1 =_adidaswhite | vzor_p1 = | ľavéplece1 =000000 | telo1 =000000 | pravéplece1 =000000 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 =_shoulder stripes black stripes half | vzor_t2 =_besiktas0910a | vzor_pp2 =_shoulder stripes black stripes half | vzor_tr2 =_adidasonwhite | vzor_p2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''Beşiktaş''' je [[Turecko|turecký]] [[šport]]ový klub, založený v roku [[1903]]. Klub má viacero oddielov: [[futbal]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[hádzaná]], [[atletika]], [[box]], [[zápasenie]], [[Šach (hra)|šach]], [[gymnastika]], [[veslovanie]], [[stolný tenis]] a [[paralympijské športy]]. Jeho futbalový tím v súčasnosti hráva tureckú najvyššiu súťaž - [[Turkcell Süper Lig]]. Jeho domácim štadiónom je štadión [[İnönü]], ktorý má kapacitu 32 145 divákov. == Pozri aj == * [[Beşiktaş JK Istanbul (hádzaná)]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=category:Beşiktaş J.K.}} == Externé odkazy == * [http://www.bjk.com.tr/ Oficiálna stránka klubu] {{eng icon}} {{tur icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Beşiktaş J.K.}} {{športový výhonok}} [[Kategória:Beşiktaş JK| ]] [[Kategória:Turecké futbalové kluby]] [[Kategória:Turecké športové kluby]] [[Kategória:Šport v Istanbule]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1903]] q7zixl9nv17g0xdie546umg43s7ny6l 0 310849 8218735 8203147 2026-05-24T02:59:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218735 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo polozamknutá}} {{Infobox Politická strana | Názov = Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko | Logo strany = Logo of the Kotlebists – People's Party Our Slovakia.svg | Skratka = ĽS Naše Slovensko <ref name="ives">Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153101 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180418161220/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153101 | dátum archivácie = 2018-04-18 }}</ref> | Založenie = [[20. október]] [[2000]] <small>(ako Strana priateľov vína)</small><br>[[22. február]] [[2010]] <small>(pod názvom ĽSNS)</small><ref name="ives" /> | Predseda = [[Marian Kotleba]] | Predsedníčka = | Podpredseda = | President = | Najviac poslancov = 17 (NR SR 2020) <br> 2 (EP 2019) | Poslancov = 9 ([[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]])<ref name="stiep"/><br/> 0 ([[Európsky parlament|Európsky parlament]])<ref name="stiep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> | Volebný výsledok = 7,97 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]])<ref name=nrsr>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické subjekty|url=https://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum vydania=2016-03-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-03-08|vydavateľ=[[Štatistický úrad Slovenskej republiky]]|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161017174234/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2016-10-17}}</ref> <br/> 12,07 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do EP 2019]]) | Ideológie = [[Nacionalizmus|ultranacionalizmus]]<ref name="r2"/><ref name=ivo>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mesežnikov|meno=Grigorij|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Sucasny_pravicovy_extremizmus_IVO.pdf|vydavateľ=IVO|dátum vydania=2016|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><br/>[[neofašizmus]]<ref name=ivo/><ref name=guardian>{{Citácia periodika|priezvisko=Walker|meno=Shaun|autor=|odkaz na autora=|titul=How a Slovakian neo-Nazi got elected|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/world/2019/feb/14/how-a-slovakian-neo-nazi-got-elected|issn=0261-3077|vydavateľ=Guardian News and Media Limited|miesto=Londýn|dátum=2019-02-14|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[neonacizmus]]<ref name="r2"/><ref name=guardian/><br/>[[Euroskepticizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=ČTK|odkaz na autora2=|titul=Kotleba využíva situáciu, začne zbierať podpisy za vystúpenie z EÚ|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/kotleba-vyuziva-situaciu-zacne-zbierat-podpisy-za-vystupenie-z-eu.html|issn=1336-2674|vydavateľ=TREND Holding|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-25|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[Populizmus|pravicový populizmus]]<ref>https://www.sav.sk/journals/uploads/02181121Mikuš%20-%20Gurnak%20-%20Mariassyova%20OK.pdf</ref><br/>[[ekonomický nacionalizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=ROZHOVORY TASR S LÍDRAMI: Predstavujeme stranu Kotleba – ĽSNS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/rozhovory-tasr-s-lidrami-predstavujeme/181781-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2016-02-14|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[národný konzervativizmus]]<br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kotlebovci opäť predložia zákon na sprísnenie interrupcií|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/39369/kotlebovci-opaet-predlozia-zakon-na-sprisnenie-interrupcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-07|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[anti-globalizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gressel|meno=Gustav|autor=|odkaz na autora=|titul=Fellow travellers: Russia, anti-Westernism, and Europe’s political parties|url=https://www.ecfr.eu/publications/summary/fellow_travellers_russia_anti_westernism_and_europes_political_parties_7213|vydavateľ=ecfr.eu|dátum vydania=14th July, 2017|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-12|miesto=|jazyk=}}</ref><br/>[[Anticiganizmus|anti-ciganizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémizmus preniká do politiky cez sociálne slabších|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/extremizmus-prenika-do-politiky-cez-socialne-slabsich/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2012-10-13|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[Antisemitizmus|anti-semitizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Poslancovi ĽSNS prekážajú vyznamenania pre „Židov“ aj ženu, ktorá prežila holokaust|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/406140/poslancovi-lsns-prekazaju-vyznamenania-pre-zidov-aj-zenu-ktora-prezila-holokaust/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-12|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[Kritika islamu|anti-islamizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovci aj Matovič sa majú verejne ospravedlniť|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/397138/kotlebovci-aj-matovic-sa-maju-verejne-ospravedlnit/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-12-07|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><br/>[[Prisťahovalectvo|anti-imigrácia]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Habo|meno=Tibor|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovci strašia islamom na novom webe, propagujú ho aj bilbordy|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/654792/kotlebovci-strasia-islamom-na-novom-webe/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-09|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Lucia Praus Krbatová, Lucia Krbatová, sme.sk,TASR aSITA|odkaz na autora=|titul=Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v Bratislave proti kvótam|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/7870488/niekolko-tisic-ludi-protestovalo-v-bratislave-proti-kvotam.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-06-20|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref> | Iné2 názov = Politické spektrum | Iné2 = [[krajná pravica]]<ref name="r2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Marian Kotleba and the rise of Slovakia's extreme right|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-35739551|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tóda|meno=Mirek|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vasilko|meno2=Tomáš|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Ballová|meno3=Denisa|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Takto vyzerá extrémna pravica v Európe, Kotleba patrí medzi najradikálnejších (mapa)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/397725/pravicovi-extremisti-europskych-parlamentoch/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-09|dátum prístupu=2019-06-12 }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 960 <small>(31.12.2022)</small><ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_Kotlebovci.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Ľudová mládež]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ludovamladez.sk/ |dátum prístupu=2019-06-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190606224609/http://www.ludovamladez.sk/ |dátum archivácie=2019-06-06 }}</ref> | Skupina EP = | Európska strana = [[Aliancia za mier a slobodu]]<ref name="sme-jean-marie-le-pen-pokracuje-v">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Jean-Marie Le Pen pokračuje v politickej kariére ako krajný pravičiar|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20796938/aliancia-za-mier-a-slobodu-jean-marie-le-pen-krajna-pravica-extremizmus.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-05|dátum prístupu=2019-05-28 }}</ref> | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Nový svet 5667/63, <br/> 974 01 [[Banská Bystrica]] <ref name="ives" /> | Noviny = ''Naše Slovensko'' | Farby = {{legenda|#00521E|[[Zelená]]}} | Web = [http://www.lsnaseslovensko.sk www.lsnaseslovensko.sk] }} '''Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko''' (skratka: '''ĽS Naše Slovensko''', neoficiálne: '''ĽSNS''', staršie názvy pozri nižšie)<ref name="ives" /> je [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicová]] [[Nacionalizmus|nacionalistická]] a [[Neonacizmus|neonacistická]]<ref name="r2" /><ref name="guardian" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neo-Nazis elected to Slovakian parliament for the first time | url = https://www.rt.com/news/334706-neo-nazis-elected-slovakia/ | vydavateľ = rt.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rise of proudly-neo-Nazi party unnerves a European nation | url = https://www.cbsnews.com/news/slovakia-far-right-peoples-party-embraces-nazi-past/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO EUROPE | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="r3">{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Neonacisti v parlamente a ťažká prehra Fica, píšu o voľbách svetové médiá | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/395718/neonacisti-parlamente-tazka-prehra-fica-pisu-volbach-svetove-media/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-06 | dátum prístupu = 2019-06-12 }}</ref><ref name= "r5" >{{Citácia periodika | priezvisko = Chovanec | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-09 | dátum prístupu = 2019-06-12 }}</ref> [[politická strana|mimoparlamentná politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná [[20. október|20. októbra]] [[2000]].<ref name="ives" /> Poslanecký klub tejto strany bol súčasťou parlamentu do [[19. apríl]]a [[2022]], keď po zániku mandátu predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariána Kotlebu]] prestal mať dostatočný počet členov. Predsedom ĽS Naše Slovensko je [[Marian Kotleba]], bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] a bývalý predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]. Súčasným ústredným tajomníkom strany je [[Rastislav Schlosár]], podpredsedami sú [[Martin Beluský]], [[Rastislav Kysel]] a [[Andrej Medvecký]]. Pre obhajobu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a sympatie niektorých jej kandidátov k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] je strana často označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]] a [[Neonacizmus|neonacistickú]]<ref name="r3" /><ref>http://hnonline.sk/slovensko/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu</ref>, či [[extrémizmus|extrémistickú]]. [[25. máj]]a [[2017]] podala Generálna prokuratúra návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na Najvyšší súd z ''dôvodu jej extrémistických politických postojov, fašistických tendencií a programu a činnosti strany smerujúcim k porušovaniu Ústavy SR, zákonov a odstráneniu súčasného demokratického systému v Slovenskej republike''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Čižnár podal návrh Najvyššiemu súdu SR na rozpustenie kotlebovcov | url = http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-podal-navrh-najvyssiemu-su/261687-clanok.html | dátum vydania = 25.05.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.05.2017 | vydavateľ = teraz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh generálneho prokurátora ohľadom zrušenia strany na svojom zasadnutí dňa 29. 4. 2019 zamietol s ohľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo dokázať rozpor so zákonom, ktorý by zakladal dôvody na jej rozpustenie.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najvyšší súd rozhodol, ĽSNS nerozpustili. Nemali sme obavy, reagoval Kotleba|url=https://slovensko.hnonline.sk/1932677-najvyssi-sud-rozhodol-lsns-nerozpustili-nemali-sme-obavy-reagoval-kotleba|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-05-19|jazyk=sk}}</ref>''' V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] sa dostala prvýkrát do parlamentu s 8,04 % platných hlasov (209 779 hlasov) a obdobný výsledok zopakovala v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]], keď získala 7,97% platných hlasov (229 660 hlasov). == Staršie názvy == * 20. október 2000{{--}}18. máj 2009: '''Strana priateľov vína''' * 18. máj 2009{{--}}22. február 2010: '''Ľudová strana sociálnej solidarity''' * 22. február 2010{{--}}9. november 2015: '''Ľudová strana Naše Slovensko''' * 9. november 2015{{--}}12. november 2019: '''Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko''' <ref name="ives" /> == Vznik strany == Strana priateľov vína bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná [[20. október|20. októbra]] [[2000]]. Vznikla okolo bývalého kandidáta na prezidenta signalistu Milana Fogaša. Strana samu seba považovala za recesistické združenie, ktoré malo mať pôvodne názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov).<ref>https://web.archive.org/web/20120313144917/http://www.spv.host.sk/program/nasduch.htm</ref> Strana sa prezentovala ako liberálno-ekologická. Pred parlamentnými voľbami 2006 ponúkla miesto na kandidátke každému, kto zaplatí 50 000 SKK.<ref>https://web.archive.org/web/20120310183329/http://www.spv.host.sk/kandidat/volby.htm</ref> Nakoľko sa jej nepodarilo do stanoveného termínu vyzbierať peniaze na kauciu, podľa vlastného vyjadrenia vstúpila do ilegality.<ref>https://web.archive.org/web/20120313195609/www.spv.host.sk/duch/hovory/zavet.htm</ref> Štatutárnym orgánom strany v rokoch [[2001]]{{--}}[[2009]] bol Ivan Miklovič z [[Potvorice|Potvoríc]].<ref name="ives"/> V máji 2009 sa strana premenovala na '' Ľudovú stranu sociálnej solidarity''. Jej štatutármi sa v tomto čase stali [[Piešťany|Piešťanci]] Karol Robert Thoma a [[Martin Beluský]].<ref name="ives"/> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC v roku 2009]] postavila ĽSSS šiestich kandidátov na poslancov samosprávnych krajov, vrátane Thomu (5 v Trnavskom, 1 v Trenčianskom kraji). Ani jeden z nich nebol úspešný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Voľby do VÚC (Župné voľby) 2009 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/volby-do-vuc-zupne-volby/strana/299-lsss | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | vydavateľ = Výsledky volieb | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Transformácia na Ľudovú stranu Naše Slovensko === V roku [[2010]] stranu prebrali ľudia okolo Kotlebu a jeho bývalej [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]], ktorá bolo v roku [[2006]] rozpustená [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšším súdom Slovenskej republiky]] pretože jej činnosť, program a stanovy boli v rozpore s ústavou.<ref>{{Citácia súdneho rozhodnutia|rozhodnutie=Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky|dátum vydania=1. marca 2006|spisová značka=3 Sž 79/2005-54|url=https://www.docdroid.net/rpXz32K/060301-rozsudok-ns-sr-o-rozpusteni-sp-ns.pdf|url2=https://www.scribd.com/document/352730473/3-S%C5%BE-79-2005-Rozsudok-o-rozpusteni-politickej-strany-Slovenska-pospolitos%C5%A5|dátum prístupu=}}</ref> Zmenili názov a pokračovali s pronárodne orientovanou, niekedy až extrémne nacionalistickou politikou. == Politické pôsobenie na celoštátnej úrovni == === Volebné obdobia 2010 – 2012 a 2012 – 2016 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] strana získala 1,33&nbsp;% (33&nbsp;724) hlasov a nedostala sa do parlamentu. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] strana získala 40&nbsp;460 hlasov, čo tvorilo 1,58&nbsp;% platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala.<ref name="podiel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}</ref> === Volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v marci 2016]] strana získala 209 779 platných hlasov čo tvorilo 8,04 %. Umiestnila sa na 5. mieste a získala 14 poslaneckých mandátov.<ref name=nrsr/> Jej predseda a líder kandidátky Marian Kotleba získal 156 355 prednostných hlasov.<ref name=stats04>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky prednostného hlasovania postupujúcich politických subjektov | url = https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-08 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> Na rozdiel od lídrov ostatných strán, prezident [[Andrej Kiska]] nepozval Kotlebu na stretnutie do prezidentského paláca.<ref name=nepozve>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = |meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident Kiska poverí zostavením vlády Roberta Fica, Kotlebu do paláca nepozve | url = http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385894-prezident-kiska-poveri-zostavenim-vlady-roberta-fica/ | dátum vydania = 2016-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-08 | vydavateľ = Perex |miesto = }}</ref> Prezident uviedol, že Mariana Kotlebu nepozval, lebo „nevidí dôvod stretávať sa s extrémistami“.<ref>''Po prvom dni rokovaní u prezidenta to vyzerá na vládu pravice'' [online] Bratislava: DenníkN 2016-03-07 [cit. 2016-03-09] [https://dennikn.sk/397576/prvom-dni-rokovani-vyzera-vladu-pravice/ Dostupné online]</ref> Dva dni po voľbách sa v Bratislave uskutočnil protestný pochod pod názvom Antifašistická mobilizácia – Nikdy neprejdete!. Bol reakciou na volebný úspech ĽS NS. Dvaja z organizátorov zaslali generálnemu prokurátorovi [[Jaromír Čižnár|Jaromírovi Čižnárovi]] list v ktorom žiadajú rozpustenie strany. Podľa organizátorov sa pochodu zúčastnilo viac než 5 000 ľudí.<ref name=povolebnypochod>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Organizátori antifašistického pochodu vyzvali na rozpustenie ĽSNS | url = http://www.teraz.sk/slovensko/organizatori-antifasistickeho-pochodu/185745-clanok.html | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-08 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobný protest sa uskutočnil aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Účastníci zapálili sviečky a vyjadrili nesúhlas s postojmi extrémnej pravice. Pokojné zhromaždenie sa snažili narušiť prívrženci strany hlasným hovorom.<ref name=pochodvbb>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave aj Bystrici ľudia protestovali proti fašizmu | url = http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/385991-v-bratislave-sa-kona-pochod-proti-fasizmu/ | dátum vydania = 2016-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-08 | vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V parlamente pôsobila strana Kotleba-ĽSNS v opozícii. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 Marian Kotleba zmenil dlhoročnú zahraničnopolitickú rétoriku ohľadom [[Európska únia|Európskej únie]]. Strana presadzovala vystúpenie z EÚ, Kotleba však zmenil postoj iba na „dôležitosť a potrebu reforiem“ a vystúpenie z EÚ označil za nereálne.<ref name="kelloova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kellöová | meno = Laura | odkaz na autora = | titul = Kotleba otočil, namiesto vystúpenia z EÚ hovorí o jej dôležitosti a reformách | url = https://www.aktuality.sk/clanok/691254/kotleba-otocil-namiesto-vystupenia-z-eu-hovori-o-jej-dolezitosti-a-reformach/ | dátum vydania = 12.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] sa ĽSNS dohodla na spolupráci so stranami [[DOMA DOBRE]], [[KDŽP – Aliancia za Slovensko]], [[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] a [[PRIAMA DEMOKRACIA]]. Všetky strany budú kandidovať spolu na kandidátnej listine ĽSNS. KDŽP obsadí 12 miest, NÁRODNÁ KOALÍCIA 10, DOMA DOBRE osem a PRIAMA DEMOKRACIA šesť miest. Strana taktiež rokovala o spolupráci so stranou [[VLASŤ]] [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], avšak nedohodli sa. Na sneme v novembri 2019 okrem schválenia podoby kandidátnej listiny tiež opätovne zvolili Mariana Kotlebu za predsedu strany a rozhodli o zmene názvu strany z Kotleba na Kotlebovci, aby sa tak vyhli novo platnej legislatíve, ktorá zakazuje používanie krstného mena či priezviska vedúcich predstaviteľov strany v jej názve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovci zverejnili, aké miesta na kandidátke uvoľnia menším stranám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1655815/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-18 | dátum prístupu = 2019-11-18 }}</ref> == Pôsobenie na krajskej a lokálnej úrovni == === Volebné obdobie 2009 – 2013 === Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách v roku 2009]] Marian Kotleba kandidoval na post predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]].<ref name=smekandidat>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marián Kotleba, kandidát na župana v Banskobystrickom kraji | url = http://volby.sme.sk/c/5056555/marian-kotleba-kandidat-na-zupana-v-banskobystrickom-kraji.html| dátum vydania = 10.10.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.01.2012| vydavateľ = Denník SME | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}</ref> Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03%). Do druhého kola nepostúpil.<ref name=volby09>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov | url = http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.11.2009 | dátum prístupu = 23.01.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2010]] kandidovali členovia ĽSNS ešte v komunálnych voľbách, kde získali prvé kreslo v mestskom zastupiteľstve. Kotlebovi chýbalo do zvolenia 44 hlasov. === Volebné obdobie 2013 – 2017 a pôsobenie v Banskobystrickom kraji === Za historicky prvú volebnú výhru strany možno považovať víťazstvo Mariána Kotlebu v 2. kole [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|volieb do vyšších územných celkov v roku 2013]]. Vo voľbách v [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrickom samosprávnom kraji]] v 1. kole získal Marián Kotleba 21,30 % platných hlasov a predbehol ho len dovtedajší župan [[Vladimír Maňka]]. V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov|url=http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html|dátum vydania=2013-11-24|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-11-24|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20131201182758/http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html|dátum archivácie=2013-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marian Kotleba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190926080414/https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|dátum archivácie=2019-09-26}}</ref> Napriek predvolebnej kritike [[Nepotizmus|nepotizmu]] začal po porážke dovtedajšieho župana [[Vladimír Maňka|Vladimíra Maňku]] rozdávať krajské miesta spriazneným osobám, dokonca rodine. Svojho brata Michala dosadil bez výberového konania do funkcie vedúceho krajskej cestnej správy. V predstavenstve a dozornej rade získali miesta ďalší členovia strany. Marek Kotleba, brat Mariana sa stal referentom pre vnútornú prevádzku na krajskom úrade. Frederika Kotlebová, manželka predsedu strany získala miesto referentky pre oznamovanie protispoločenskej činnosti.<ref name=veltrh>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Bystrická župa láka turistov na veľtrhu v Inchebe aj nálepkami Kotlebovej strany | url = https://dennikn.sk/668424/bystricka-zupa-laka-turistov-aj-nalepkami-kotlebovej-strany/ | dátum vydania = 2017-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-27 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Štát následne Banskobystrickému kraju pre Kotlebovo netransparentné riadenie kraju zablokoval čerpanie eurofondov.<ref name="kelloova"/> V januári 2017 sa na veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v oficiálnom stánku kraja objavili propagačné materiály strany.<ref name=veltrh/> === Volebné obdobie 2017 – 2022 === V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|krajských voľbách v roku 2017]] strana postavila 335 kandidátov na poslanecké funkcie, čo bolo približne osemkrát viacej ako v predošlých voľbách.<ref name=vyhorel>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-05 | dátum prístupu = 2017-11-17 }}</ref> Zo štrnástich súčasných poslancov NR SR za stranu kandidovali dvanásti.<ref name=posilnil>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa zo župných volieb ukazuje, že Kotleba sa v Banskobystrickom kraji v skutočnosti posilnil | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/935644/mapa-zo-zupnych-volieb-ukazuje-jednu-z-najvacsich-slabin-lsns-zavislost-na-lidroch-ako-je-kotleba-a-uhrik/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-09 | dátum prístupu = 2017-11-17 }}</ref> Uspeli len dvaja: [[Marian Kotleba]] ([[Banskobystrický samosprávny kraj|BBSK]]) a [[Milan Uhrík]] ([[Nitriansky samosprávny kraj|NSK]]). Kotleba neobhájil svoje županské miesto, skončil na druhom mieste, Milan Uhrík skončil tretí.<ref name=vyhorel/> Získali však lepšie výsledky ako ich strana v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlmentených voľbách v roku 2016]]. Na druhej strane podľa politológa Daniela Kerekesa „''Úspešnosť ĽSNS naznačuje, že značná časť ich voličov stranu nevolila pre ich hodnotové zameranie a program, ale pre osobnosť lídra.''“.<ref name=posilnil/> == Volebné výsledky == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !{{Rast}}/{{Pokles}}% ! Mandáty !{{Rast}}/{{Pokles}} Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] | align="right" | 33,724 | align="right" | 1,33 | ''Nová'' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#008000}} | ''Nová'' | align="center" | 10. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" |{{Rast}}40,460 | align="right" | 1,58 |{{Rast}}0,25 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#008000}} | {{bezzmeny}} 0 | align="center" | {{bezzmeny}} 10. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" |{{Rast}}209,779 | align="right" | 8,04 |{{Rast}}6,46 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|14|150|hex=#008000}} |{{Rast}}14 | align="center" | {{Rast}}5. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" |{{Rast}}229,660 | align="right" | 7,97 |{{Pokles}}0,07 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|17|150|hex=#008000}} |{{Rast}}3 | align="center" | {{Rast}}4. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] | align="right" |{{Pokles}}25,003 | align="right" |0,84 |{{Pokles}}7,13 | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#008000}} |{{Pokles}}17 | align="center" | {{Pokles}}12. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |} ==== Mapy volebných výsledkov ==== <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2016_LSNS.png|<center>Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016</center> Súbor:2020 nrsr kotleba.svg|<center>Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020</center> </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !{{Rast}}/{{Pokles}}% ! Mandáty !{{Rast}}/{{Pokles}} Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 9,749 | align="right" | 1,73 | ''Nová'' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=#008000}} | ''Nová'' | align="center" | 11. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" |{{Rast}}118,995 | align="right" | 12,07 |{{Rast}}10,34 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#008000}} |{{Rast}}2 | align="center" | {{Rast}}3. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcií |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] | align="right" |{{Pokles}}7,103 | align="right" | 0,48 |{{Pokles}}11,59 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|15|hex=#008000}} |{{Pokles}}2 | align="center" | {{Pokles}}13. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |} === Voľby do orgánov samospráv obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Starostovia ! % ! Poradie ! Poslanci ! % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2903|hex=#008000}} | align="right" | 0 | align="center" | – | align="right" | 0 | align="right" | 0 | align="center" | – |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#008000}} | align="right" | 0 | align="center" | – | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|21020|hex=#008000}} | align="right" | {{rast}}0,00004 | align="center" | {{rast}}114. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#008000}} | align="right" | 0 | align="center" | – | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|33|20756|hex=#008000}} | align="right" | {{rast}} 0,15 | align="center" | {{rast}} 29. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|2904|hex=#008000}} | align="right" | 0,03 | align="center" | {{rast}} 49. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|42|20646|hex=#008000}} | align="right" | {{rast}} 0,20 | align="center" | {{pokles}} 30. |} == Volebné preferencie == ;Preferencie podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus] Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu. {|class="wikitable" !Rok!! I!! II!! III!! IV!! V!! VI!! VII!! VIII!! IX!! X!! XI!! XII |- |'''2010'''||-||-||-||0,8||0,4||0,9||-||-||-||-||-||- |- |'''2011'''||-||0,4||0,7||-||0,4||0,4||0,7||-||0,5||-||0,3||0,4 |- |'''2012'''||0,5||1,2||1,1||1,3||1,7||.||.||.||.||.||.||. |- |'''2013'''||1,0||1,4||0,8||1,3||1,0||.||.||.||1,3||2,2||.||. |- |'''2014'''||3,1||3,1||.||.||3,0||1,7||1,7||1,6||2,3||1,7||1,5||0,9 |- |'''2015'''||.||1,5||.||0,7||0,7||.||.||.||.||.||.||. |- |'''2016'''||2,2||2,0||'''8,8'''||.||'''8,9'''||'''8,4'''||.||'''8,9'''||'''8,3'''||.||'''8,4'''||'''8,8''' |- |'''2017'''||'''10,2'''||'''10,4'''||.||'''10,1'''||.||'''10,9'''||'''9,1'''||'''10,9'''||'''10,4'''||'''10,1'''||'''8,4'''||. |- |'''2018'''||'''8,1'''||'''9,3'''||'''10,1'''||.||.||'''9,7'''||.||'''10,1'''||'''10,0'''||.||'''9,8'''||. |- |'''2019'''||'''8,4'''||'''11,7'''||'''11,8'''||'''10,5'''||'''13,9'''||'''12,5'''||.||'''12,1'''/'''11,4'''||'''10,6'''||.||.||'''11,8''' |- |'''2020'''||'''13,6'''/'''12,8'''||'''12,2'''||'''7,3'''||'''9,2'''||'''9,7'''||'''9,6'''||.||.||'''8,5'''||'''9,8'''||'''9,6'''||'''8,2''' |- |'''2021'''||'''9,7'''||'''6,6'''||.||4,3||4,9||4,8|| || || || || .||4,8 |- |'''2022''' |4,3 | |3,8 |4,5 | |2,8 | | |2,9 | |3,5 |3,0 |- |'''2023''' | |2,9 |2,7 |2,7 | |2,1 |2,3 |2,1 |1,8 | | | |} Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskumy volebných preferencií|url=https://ako.sk/referencie/prieskumy-volebnych-preferencii/|vydavateľ=AKO.sk|dátum vydania=2016-02-03|dátum prístupu=2020-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2017''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''10,9''' |. |'''8,4''' |. |- !'''2018''' |. |'''8,2''' |. |'''10,3'''/'''10''' |'''10,4''' |'''11,1''' |. |'''10,9''' |'''8,6''' |'''10,7''' |'''7,8''' |'''9,2''' |- !'''2019''' |. |'''9,5''' |. |'''11,5''' |'''13,9''' |. |. |'''10,9''' |. |'''12,3''' |'''10,4''' |. |- !'''2020''' |'''11,7'''/'''11,0''' |'''11,8'''/'''10,3''' |. |. |. |. |'''7,9''' |. |. |'''8,5''' |. |'''5,4''' |- !'''2021''' |. |3,8¹ |4,3 |2,9 |2,1 |3,0 |3,5 |3,9 |2,7 |2,3 |3,5 |3,4 |- !2022 |2,9 |2,5 | |3,0 |1,1 |1,8 |1,5 |2,1 |2,3 | | |1,6 |- !2023 |1,9 |1,5 |1,2 |1,4 |0,7 |1,0 |1,7 |1,2 |0,6 | | | |} <small>¹ Prieskum bol vykonaný po odchode Milana Mazureka a Milana Uhríka zo strany. V odpovediach bol zaznamenaný spontánny výskyt výrokov typu: „stranu Mazureka/Uhríka“, táto odpoveď bola zaradená medzi odpovede „neviem, koho by som išiel voliť“, keďže tento subjekt ešte neexistoval.</small> Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=agentúra Polis na Pravda.sk|url=https://www.pravda.sk/trendove-temy/agentura-polis/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2020-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2019''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''13,2''' |'''11,1''' |'''11,1''' |'''12,2''' |- !'''2020''' |'''12,4''' |'''11,1'''/'''10,2''' |. |. |'''7,4''' |. |. |. |'''8,5''' |. |. |. |- !'''2021''' |'''8,6'''||.||'''6,3'''||3,0||.|| || || || || || || |- !2022 | | | | | | | | | | | | |} == Kontroverzie == === Trestné oznámenie proti výstave o holokauste === Strana Mariana Kotlebu podala v novembri roku [[2015]] trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci výstavy „Príbehy [[20. storočie|20. storočia]]“, ktorú organizuje nezisková organizácia [[Post Bellum]] pri príležitosti 70. výročia skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Trestné oznámenie sa týkalo príbehu [[Štefánia Lorandová|Štefánie Lorándovej]], ktorá bola počas druhej svetovej vojny členkou [[Sionizmus|sionistickej]] organizácie [[ha-Šomer]]. Táto organizácia pomáhala prenasledovaným Židom, a zároveň sa zapájala do odboja proti nacizmu. Strana Mariana Kotlebu vidí v príbehu Štefánie Lorándovej propagáciu [[Sionizmus|sionizmu]], ktorý považuje za „formu rasizmu a rasovej diskriminácie“.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Kotleba podáva trestné oznámenie za príbeh obeti holokaustu | url = http://www.sme.sk/c/8062818/kotleba-podava-trestne-oznamenie-za-pribeh-obeti-holokaustu.html | dátum vydania = 2015-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-06 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Toto tvrdenie opiera Ľudová strana Naše Slovensko o rezolúciu [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z roku [[1975]], ktorá bola v roku [[1991]] odvolaná po hlasovaní 111 štátov vrátane vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Riaditeľka [[Post Bellum SK]] Lenka Kopřivová vo veci trestného oznámenia reagovala slovami: „Dovoľujeme si upozorniť predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej členovia sa tak radi obliekajú do čiernych uniforiem, ktoré nie sú nepodobné nacistickým, ktoré používali jednotky SS, na niekoľko pre nich zjavne zanedbateľných skutočností. Členovia ha-Šomer pomáhali počas vojny prenasledovaným Židom, organizovali ich emigráciu a rôznymi podobami sa zapojili do boja proti nacizmu.“<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotlebovci zneužili tragédiu ženy, ktorá prežila Osvienčim | url = https://dennikn.sk/288443/kotlebovci-zneuzili-tragediu-zeny-ktora-prezila-osviencim/ | dátum vydania = 2015-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-06 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> === Strata poslaneckého mandátu Milana Mazureka === Poslanec NR SR za ĽSNS, [[Milan Mazurek]], vystúpil v októbri 2016 v [[Žilina|žilinskom]] rádiu [[Rádio Frontinus|Frontinus]] a hanlivo sa vyjadroval na adresu [[Rómovia|Rómov]]. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici Mazureka uznal vinným v apríli 2018. Po odvolaní sa na [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] bol rozsudok z Banskej Bystrice Najvyšším súdom [[3. september|3. septembra]] [[2019]] potvrdený a Mazurek bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Súd mu udelil pokutu 10 tisíc € a polročnú podmienku. Taktiež Rádio Frontinus za rozhovor dostalo od licenčnej Rady pre vysielanie a retransmisiu pokutu vo výške 15 tisíc €. Mazurek automaticky stratil poslanecký mandát, stal sa tak prvým poslancom NR SR, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Strata poslaneckého mandátu Mariana Kotlebu === Poslanec NR SR a predseda ĽSNS, Marian Kotleba vystúpil v marci 2017 v sídle Obchodnej akadémie v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] kde sa konali oslavy výročia vzniku vojnovej Slovenskej republiky. V rámci charitatívnej akcie, ktorá bola súčasťou podujatia, odovzdal trom rodinám šeky na 1488 eur. [[Špecializovaný trestný súd]] odmietol obžalobu na Mariana Kotlebu. Po odvolaní sa na [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] bol rozsudok z Banskej Bystrice Najvyšším súdom [[6. apríl|6. apríla]] [[2022]] potvrdený a Kotleba bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd. Kotlebu odsúdili v kauze kontroverzných šekov na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Marian Kotleba automaticky stratil poslanecký mandát, stal sa tak druhým poslancom NR SR, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba prišiel o mandát poslanca, tým zaniká aj poslanecký klub ĽSNS|url=https://dennikn.sk/minuta/2815052/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-04-19|dátum prístupu=2022-04-19|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba je vinný. Kvôli šekovej kauze prišiel o mandát poslanca|url=https://www.ta3.com/clanok/233019/kotleba-je-vinny-kvoli-sekovej-kauze-prisiel-o-mandat-poslanca|vydavateľ=TA3|dátum vydania=2022-04-05|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|priezvisko=TA3|meno=David}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lsnaseslovensko.sk/ Oficiálna stránka] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101 Záznam v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Slovenský nacionalizmus]] [[Kategória:Rasizmus]] [[Kategória:Organizácie založené v 2000]] tphnvjp64kn0smnu80z3e7mk1y6yy41 0 312826 8218856 8126720 2026-05-24T09:38:00Z ~2026-31180-75 295825 /* Spoločnosti */ 8218856 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1999 Daewoo Leganza.jpg|thumb|Daewoo Leganza, 1997]] '''Daewoo'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Genzor|meno zborník=Jozef|kapitola zborník=Úskalia prepisu z kórejčiny|editori=Rácová, Anna – Bucková, Martina – Genzor, Jozef|titul=Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka|miesto=Bratislava|vydavateľ=SAP – Slovak Academic Press s.r.o.|rok=2018|isbn=978-80-89607-70-9|počet strán=134|strany=25}}</ref>, prípadne '''Daewoo Group''' ([[Kórejčina|kór.]] 대우 – ''tä-u,'' originálna výslovnosť [tä-u], skomolená výslovnosť [dejvu]<ref name=":0" />) bol významný juhokórejský [[konglomerát]]. Doslovným významom názvu Daewoo je „veľký vesmír“, pričom ide o zloženinu slov veľký (''dae'') a časti mena zakladateľa (''woo''). Konglomerát bol založený bol [[22. marca]] [[1967]] ako ''Daewoo Industrial'' a zanikol v roku [[1999]]. Pred ázijskou finančnou krízou v roku [[1998]] to bol druhý najväčší juhokórejský konglomerát po [[Hyundai|Hyundai Group]], za ním nasledovali [[LG Group]] a [[Samsung|Samsung Group]]. Existovalo okolo 20 divízií, z ktorých niektoré prežili ako samostatné firmy. == Spoločnosti == * [[GM Daewoo|Daewoo Motor]] * [[Daewoo Motor Sales]] * Daewoo Electronics * Daewoo Motor Industrial * Daewoo Textile Co. Ltd. * [[Daewoo Heavy Industries]] (DHI) * Daewoo Telecom Ltd. * Daewoo Corporation * Hankuk Electric Glass * Daewoo Development Co. Ltd. * IAE (Institute for Advanced Engineering) == Daewoo v Československu == Na konci 80tich rokov sa do [[ČSSR|Česko-slovenska]] doviezlo, v rámci konsolidácie [[Líbya|Líbyjského]] dlhu, niekoľko tisíc automobilov [[Daewoo Racer]], ktoré boli predávané v sieti Mototechny za [[Koruna (mena)|koruny]] . Jednalo sa o najdrahší automobil na vtedajšom trhu s autami. Jeho cena bola viac ako 3násobná oproti [[Škoda 120|Škode]]. Aj keď sa jednalo o licenciu staršieho [[Opel|Oplu Kadett, 1982]], jeho technická úroveň presahovala úroveň Mototechnou ponúkaných áut. Oblúbenosť tohto modelu otvorila komerčný úspech automobilov na Daewoo na slovenskom trhu v 90tich rokoch (Nexia, Espero, Solenza, Tico,...). == Referencie == <references /> == Zdroj == {{preklad|en|Daewoo}} {{ekonomický výhonok}} [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] q44oucbajsbpanp9zcr06037rdpws6v 8218896 8218856 2026-05-24T10:15:34Z ~2026-29230-47 294915 8218896 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1999 Daewoo Leganza.jpg|thumb|Daewoo Leganza, 1997]] '''Daewoo'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Genzor|meno zborník=Jozef|kapitola zborník=Úskalia prepisu z kórejčiny|editori=Rácová, Anna – Bucková, Martina – Genzor, Jozef|titul=Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka|miesto=Bratislava|vydavateľ=SAP – Slovak Academic Press s.r.o.|rok=2018|isbn=978-80-89607-70-9|počet strán=134|strany=25}}</ref>, prípadne '''Daewoo Group''' ([[Kórejčina|kór.]] 대우 – ''tä-u,'' originálna výslovnosť [tä-u], skomolená výslovnosť [dejvu]<ref name=":0" />) bol významný juhokórejský [[konglomerát]]. Doslovným významom názvu Daewoo je „veľký vesmír“, pričom ide o zloženinu slov veľký (''dae'') a časti mena zakladateľa (''woo''). Konglomerát bol založený bol [[22. marca]] [[1967]] ako ''Daewoo Industrial'' a zanikol v roku [[1999]]. Pred ázijskou finančnou krízou v roku [[1998]] to bol druhý najväčší juhokórejský konglomerát po [[Hyundai|Hyundai Group]], za ním nasledovali [[LG Group]] a [[Samsung|Samsung Group]]. Existovalo okolo 20 divízií, z ktorých niektoré prežili ako samostatné firmy. == Spoločnosti == * [[GM Daewoo|Daewoo Motor]] * [[Daewoo Motor Sales]] * Daewoo Electronics * Daewoo Motor Industrial * Daewoo Textile Co. Ltd. * [[Daewoo Heavy Industries]] (DHI) * Daewoo Telecom Ltd. * Daewoo Corporation * Hankuk Electric Glass * Daewoo Development Co. Ltd. * IAE (Institute for Advanced Engineering) == Daewoo v Česko-Slovensku == Na konci 80tich rokov sa do [[ČSSR|Česko-Slovenska]] doviezlo, v rámci konsolidácie [[Líbya|líbyjského]] dlhu, niekoľko tisíc automobilov [[Daewoo Racer]], ktoré boli predávané v sieti Mototechny za [[Koruna (mena)|koruny]]. Jednalo sa o najdrahší automobil na vtedajšom trhu s autami. Jeho cena bola viac ako trojnásobná oproti [[Škoda 120|Škode]]. Aj keď sa jednalo o licenciu staršieho [[Opel|Oplu]] Kadett, 1982, jeho technická úroveň presahovala úroveň Mototechnou ponúkaných áut. Obľúbenosť tohto modelu otvorila komerčný úspech automobilov Daewoo na slovenskom trhu v 90tich rokoch (Nexia, Espero, Solenza, Tico...). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Daewoo}} {{automobilový výhonok}} [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] 1tg9lmzzf9z49kflx0lxncq7pjq6ioh 0 315731 8218521 8216196 2026-05-23T13:17:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218521 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = por. Ján Ušiak |Portrét =JanUsiak.jpg |Popis = Partizánsky veliteľ počas II. svetovej vojny |Dátum narodenia = [[5. október]] [[1914]] |Miesto narodenia = [[Budiná]] |Dátum úmrtia = {{duv|1944|11|3|1914|10|5}} |Miesto úmrtia = [[Čeladná]], [[Protektorát Čechy a Morava]] |Poznámky = ''[[Slovenský biografický slovník]] T – Ž.'', VI. zväzok, Matica Slovenská, 1994, s. 194. |}} '''Ján Ušiak''' (* [[5. október]] [[1914]], [[Budiná]] – † [[3. november]] [[1944]], [[Čeladná]], [[Česko]]) (niekedy ''Janko Ušiak'') bol prvým veliteľom [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova]], operujúcej počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na slovensko-moravskom pomedzí. Táto brigáda bola najsilnejšou partizánskou jednotkou operujúcou na území [[Čechy|Čiech]] a [[Morava|Moravy]] počas druhej svetovej vojny. == Životopis == Ján Ušiak sa narodil v obci [[Budiná]] v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]]. Jeho rodina sa v roku 1921 presťahovala do obce Bakta (dnes mestská časť [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty)]]. Po skončení základnej školy pracoval na otcovom hospodárstve a furmančil. V rokoch 1937 narukoval do vojska Česko-slovenskej armády, do posádky v [[Most_(mesto)|Moste]]. Po rozbití Česko-Slovenska sa z vojenčiny predčasne vrátil do Bakty s hodnosťou slobodníka. Keďže Bakta pripadla Maďarsku, pokúšal sa o získanie slovenského občianstva. Snáď i kvôli jeho nedávnym vojenským skúsenostiam sa mu však slovenské občianstvo v Maďarsku získať nepodarilo. V roku 1942 narukoval do maďarskej armády, s ktorou bojoval na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Tam sa dostal do zajatia, v ktorom požiadal o vstup do československých jednotiek. Od decembra 1943 sa stal členom [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvého Československého armádneho zboru v ZSSR]]. Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Sviatošine. Bol veliteľom jednej z ôsmich rôt Brigády Jana Žižku, ktorej dvadsaťjedenčlenné jadro bolo 21. augusta 1944 v dvoch fázach vysadené pri [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]]. Z tohto výsadku sa sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], [[Vrútky|Vrútok]] a úspešne zasiahla aj do bojov o [[Strečno (obec)|Strečno]]. Po skončení bojov prišiel začiatkom septembra 1944 z Ukrajinského štábu partizánskych hnutí v Kyjeve rozkaz prebiť sa na [[Morava (región)|Moravu]] a začať s pomocou moravských odbojárov partizánske akcie. Začiatkom septembra 1944 sa Ušiakova partizánska brigáda, premenovaná na [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|Prvú československú partizánsku brigádu Jana Žižku]] z Trocnova, začala presúvať na [[Morava | Moravu]], pričom operačným strediskom sa stal priestor Štiavnika. Brigáda sa o prechod pokúšala 21. a 22. septembra 1944 pri Malých Karloviciach a 24. a 25. septembra pri [[Velké Karlovice|Veľkých Karloviciach]] v priestore [[Makovský priesmyk|Podťaté]]. Skupina vedená [[Dajan Bajanovič Murzin|D. B. Murzinom]] prešla na Moravu 29. septembra 1944, druhá skupina pod vedením Jána Ušiaka sa prebila až v prvej polovici októbra 1944. Ján Ušiak bol po mnohých úspešných akciách 2. novembra 1944 v lokalite Čertovho mlyna po zrade poranený Nemcami do oboch rúk. 3. novembra 1944 sa v [[Čeladná|Čeladnej]] v obkľúčení Nemcov spáchal samovraždu. == Aktivita na slovensko-moravskom pomedzí == Boje spojené s prechodom Ušiakovej partizánskej brigády na Moravu predstavujú najväčšie ozbrojené stretnutie s nacistami do príchodu Červenej armády v čase druhej svetovej vojny na území Čiech a Moravy. Brigáda Jána Žižku zabila vyše 400 Nemcov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva. Samotná brigáda však stratila okolo 200 bojovníkov. [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|Prvá česko-slovenská partizánska brigáda Jana Žižku]] uskutočnila najviac akcií v oblasti [[Velké Karlovice]], [[Vsetín]], [[Valašské Meziříčí]] a [[Čeladná]]. Prepady a pasce na cestách, priame útoky na nemecké strážne jednotky, sklady a menšie vojenské jednotky zaznamenali veľký ohlas u miestneho obyvateľstva. Počas tohto obdobia s partizánmi spolupracovalo vyše 3-tisíc obyvateľov, pričom samotná brigáda sa z rozrástla z počiatočných 315 až na 1200 členov. Pochopiteľne, že nacisti chceli stoj čo stoj zabrániť rozširovaniu partizánskeho hnutia na [[Morava (región)|Moravu]]. 22. októbra preto zorganizovali protipartizánsku ofenzívu nasadením oddielu „Ruhsam“, ktorý v skorých ranných hodinách prepadol brigádu v jej prvom sídle, v chate Klubu českých turistov na Trojačke. Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí [[Kněhyně|Kněhyne]], druhá skupina prešla do priestoru [[Radhošť]]a. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore [[Čertov mlyn|Čertovho mlyna]], pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola v stredu 2. novembra 1944 prepadnutá [[gestapo]]m, ktoré v danom priestore vykonávalo preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí a kapitán [[Dajan Bajanovič Murzin|Murzin]] mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14. hodiny, kedy sa strhol ďalší, omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj. Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18. hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do [[Čeladná|Čeladnej]], odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy – do rúk [[Gestapo|gestapa]]. Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3. novembra 1944 dom mäsiara Machandru obsadil nemecký vojenský oddiel. Jan Dvořák sa ako prvý vzdal a partizánsky veliteľ Ján Ušiak, medzičasom vo vysokej horúčke, svoj život ukončil výstrelom z pištole. Jan Dvořák následne bez nátlaku udal všetky osoby, spojené s činnosťou partizánov. == Pamätníky pripomínajúce Jána Ušiaka a jeho skupinu == [[Súbor:Bakta-usiak1.jpg|náhľad|Pomník Jána Ušiaka v Bakte]] V obci Bakta sa nachádza pomník s bustou Jána Ušiaka. Na pamätnej tabuli je vyryté: "Za slobodu za krajšie žitie miliónov ľudí šiel vpred a v boji život za vlasť položil poručík s. Ján Ušiak, veliteľ partizánskej brigády J. Žižku. Narodený 5. X. 1914 v Budinej hrdinsky zahynul pri oslobodzovaní našej vlasti 3. X. 1944 v Čeladné. Česť a sláva jeho pamiatke!". Pomník bol postavený v roku 1974. [[Súbor:Pomnik Budina.jpg|náhľad|Pomník padlým nad Budinou]] Nad obcou [[Budiná]] je meno Jána Ušiaka zapísané na pamätníku obeseným a padlým občanom z obce [[Budiná]]. V sedle pod Lemešnou pri samote ''Na Lemešné'' je pamätník bojov partizánskej skupiny Jána Ušiaka a pamätník prechodu 1. česko-slovenskej brigády Jána Žižku zo Slovenska na Moravu. == Posmrtné ocenenia == V roku 1948 bol Ján Ušiak vyznamenaný [[Rad Slovenského národného povstania|Radom SNP]] I. triedy a Československým vojnovým krížom ''in memoriam''. V roku 1992 mu bol udelený [[Rad Milana Rastislava Štefánika]] IV. triedy ''in memoriam''. V roku 2007 mu udelil minister obrany SR Milan Kašický hodnosť plukovníka ''in memoriam''. == Zdroje a externé odkazy == * ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', IV. zväzok: písmená N — Q, [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980 * ''Encyklopédia Slovenska'', VI. zväzok: písmená T — Ž, Veda, 1982 * Alois Mariánek "Partyzánská a zpravodajská činnost na Hranicku", In: ''[http://www.historie.hranet.cz/pdf/odboj1996.pdf Hranicko v odbojích 1914{{--}}1989]'', Vojenské sdružení rehabilitovaných Hranice, 1996, s. 31{{--}}37 * [http://www.velkekarlovice.cz/main.php?pg=5005 Nacistická okupace ve Velkých Karlovicích] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090101101125/http://www.velkekarlovice.cz/main.php?pg=5005 |date=2009-01-01 }} * [http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11021899 Plná poľná 29.08.2009] * [http://www.radio.cz/es/articulo/40305 Operación Urogallo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081011054204/http://www.radio.cz/es/articulo/40305 |date=2008-10-11 }} * [http://www.vets.estranky.cz/clanky/vpm-okres-vsetin/velke-karlovice Pamätníky na Moravsko-slovenskom pomedzí] * [http://www.mod.gov.sk/2529/index.php?ID=2529&pg=7 Plukovník in memoriam] * [http://www.szpb.sk/obvtn/CC.htm Partizánske hnutie v oblasti Jankovho vŕšku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081023050458/http://www.szpb.sk/obvtn/CC.htm |date=2008-10-23 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Usiak, Jan}} [[Kategória:Narodenia v 1914]] [[Kategória:Úmrtia v 1944]] [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Budinej]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] d4n60zoe8sbmgeiejmc2c3urw17rhqp 0 329377 8218566 7925793 2026-05-23T14:55:19Z ~2026-30894-86 295773 8218566 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox rastliny | Názov=alchemilka obyčajná | Obrázok=Nordens flora Alchemilla vulgaris.jpg | Titulok= | Skry7=áno | Ríša po slovensky=rastliny | Ríša po latinsky=(Plantae) | Podríša po slovensky= | Podríša po latinsky= | Vývojová línia po slovensky= | Vývojová línia po latinsky= | Vývojová vetva po slovensky= | Vývojová vetva po latinsky= | Skupina 1 po slovensky= | Skupina 1 po latinsky= | Oddelenie po slovensky=magnóliorasty | Oddelenie po latinsky=(Magnoliophyta) | Nadtrieda po slovensky= | Nadtrieda po latinsky= | Trieda po slovensky=dvojklíčnolistové | Trieda po latinsky=(Magnoliopsida) | Podtrieda po slovensky= | Podtrieda po latinsky= | Rad po slovensky=ružotvaré | Rad po latinsky=(Rosales) | Čeľaď po slovensky=ružovité | Čeľaď po latinsky=(Rosaceae) | Rod po slovensky=alchemilka | Rod po latinsky=(Alchemilla) | Druh po slovensky=alchemilka obyčajná | Druh po latinsky=Alchemilla vulgaris | Farba3= | Binomické meno=Alchemilla vulgaris | Klasifikátor1= | Dátum1= | Synonymá_ánonie=Synonymá_nie | Synonymá= | Obrázok2= | Titulok2= }} '''Alchemilka obyčajná''' (''Alchemilla vulgaris'') je [[liečivá rastlina]] z čeľade [[ružovité]] (''Rosaceae''). Latinský názov pochádza z arabského označenia alchýmie, ktoré hovorí o liečivej hodnote tejto byliny. Alchemilka pochádza z [[Anglicko|Anglicka]], ale v súčasnosti je rozšírená po celom svete. Je to trvalá bylina pokrytá mäkkými chĺpkami, s laločnatými listami. Má žltozelené kvety, tvoriace súkvetia na dlhých stonkách. Z rastliny sa zbierajú listy a kvitnúce vrcholky. Používa vnútorne aj zvonka pri [[Hnačka|hnačkách]], ťažkej [[Menštruácia|menštruácii]], na výplach [[Ústna dutina|ústnej dutiny]], pri [[laryngitída|laryngitíde]], pri krvácajúcich ďasnách a ako kloktadlo pri zápale [[hrtan]]a. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Alchemilla vulgaris|commons=Category:Alchemilla vulgaris|wikt=alchemilka obyčajná}} {{Botanický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ružovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] k8ewfhcntsilzme5lczfqwmipe2cw57 8218569 8218566 2026-05-23T14:56:11Z ~2026-30894-86 295773 8218569 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox rastliny | Názov=alchemilka obyčajná | Obrázok=Nordens flora Alchemilla vulgaris.jpg | Titulok= | Skry7=áno | Ríša po slovensky=rastliny | Ríša po latinsky=Plantae | Podríša po slovensky= | Podríša po latinsky= | Vývojová línia po slovensky= | Vývojová línia po latinsky= | Vývojová vetva po slovensky= | Vývojová vetva po latinsky= | Skupina 1 po slovensky= | Skupina 1 po latinsky= | Oddelenie po slovensky=magnóliorasty | Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta | Nadtrieda po slovensky= | Nadtrieda po latinsky= | Trieda po slovensky=dvojklíčnolistové | Trieda po latinsky=Magnoliopsida | Podtrieda po slovensky= | Podtrieda po latinsky= | Rad po slovensky=ružotvaré | Rad po latinsky=Rosales | Čeľaď po slovensky=ružovité | Čeľaď po latinsky=Rosaceae | Rod po slovensky=alchemilka | Rod po latinsky=Alchemilla | Druh po slovensky=alchemilka obyčajná | Druh po latinsky=Alchemilla vulgaris | Farba3= | Binomické meno=Alchemilla vulgaris | Klasifikátor1= | Dátum1= | Synonymá_ánonie=Synonymá_nie | Synonymá= | Obrázok2= | Titulok2= }} '''Alchemilka obyčajná''' (''Alchemilla vulgaris'') je [[liečivá rastlina]] z čeľade [[ružovité]] (''Rosaceae''). Latinský názov pochádza z arabského označenia alchýmie, ktoré hovorí o liečivej hodnote tejto byliny. Alchemilka pochádza z [[Anglicko|Anglicka]], ale v súčasnosti je rozšírená po celom svete. Je to trvalá bylina pokrytá mäkkými chĺpkami, s laločnatými listami. Má žltozelené kvety, tvoriace súkvetia na dlhých stonkách. Z rastliny sa zbierajú listy a kvitnúce vrcholky. Používa vnútorne aj zvonka pri [[Hnačka|hnačkách]], ťažkej [[Menštruácia|menštruácii]], na výplach [[Ústna dutina|ústnej dutiny]], pri [[laryngitída|laryngitíde]], pri krvácajúcich ďasnách a ako kloktadlo pri zápale [[hrtan]]a. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Alchemilla vulgaris|commons=Category:Alchemilla vulgaris|wikt=alchemilka obyčajná}} {{Botanický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ružovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] 3yjcxmbk8v4g3zzycr6k09t2zvs5wq8 0 332799 8218824 7841176 2026-05-24T08:52:47Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218824 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Súbor:Massey Ferguson 6490 Dynashift.jpg|náhľad|Traktor Massey Ferguson 6490]] [[Súbor:Zetor 7245.jpg|náhľad|Traktor [[Zetor]] 7245]] [[Súbor:RNLI tractor, Hoylake.JPG|náhľad|Pásový traktor]] '''Traktor''' (z latinského: ''tractor'' – ťahač) je [[motorové vozidlo]] slúžiace na ťahanie, nesenie, tlačenie a pohon hlavne poľnohospodárskych strojov. Je určený na prácu a dopravu najmä v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], v [[les]]e alebo inom nerovnom alebo nespevnenom teréne. Traktor a podobné stroje sa používajú aj v iných odvetviach, napríklad pri údržbe komunikácii alebo stavebníctve. Zvláštnym typom sú vojenské traktory, určené na prepravu vojenskej techniky. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyrábali traktory v zťs [[Martin]] a stále vyrábajú v LKT [[Trstená]]. == Konštrukcia == Traktor má obvykle 4 kolesá, no existuje aj [[pásový traktor]] (''pásak''), ktorý sa podobá [[ratrak]]u. Pohon zabezpečuje najčastejšie [[vznetový motor]], poskytujúci dostatok výkonu na pohyb v náročnom teréne i chod ťahaného stroja. V zadnej časti (niekedy i vpredu) vozidla je hydraulické zariadenie a vývodová hriadeľ na pripojenie a obsluhu príslušenstva. == Pozri aj == * [[Pásový traktor]] * [[Malotraktor]] * [[Buldozér]] * [[Kultivátor]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tractors}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Traktor|6008615}} [[Kategória:Traktory| ]] [[Kategória:Poľnohospodárske stroje]] q0av70b0q1wv77ze5coh9k25wgtebah 8218870 8218824 2026-05-24T09:48:51Z Gateshebe 193515 wl 8218870 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Súbor:Massey Ferguson 6490 Dynashift.jpg|náhľad|Traktor Massey Ferguson 6490]] [[Súbor:Zetor 7245.jpg|náhľad|Traktor [[Zetor]] 7245]] [[Súbor:RNLI tractor, Hoylake.JPG|náhľad|Pásový traktor]] '''Traktor''' (z latinského: ''tractor'' – ťahač) je [[motorové vozidlo]] slúžiace na ťahanie, nesenie, tlačenie a pohon hlavne poľnohospodárskych strojov. Je určený na prácu a dopravu najmä v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], v [[les]]e alebo inom nerovnom alebo nespevnenom teréne. Traktor a podobné stroje sa používajú aj v iných odvetviach, napríklad pri údržbe komunikácii alebo stavebníctve. Zvláštnym typom sú vojenské traktory, určené na prepravu vojenskej techniky. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyrábali traktory v [[Závody ťažkého strojárstva|ZŤS Martin]] a stále vyrábajú v [[LKT Trstená]]. == Konštrukcia == Traktor má obvykle 4 kolesá, no existuje aj [[pásový traktor]] (''pásak''), ktorý sa podobá [[ratrak]]u. Pohon zabezpečuje najčastejšie [[vznetový motor]], poskytujúci dostatok výkonu na pohyb v náročnom teréne aj chod ťahaného stroja. V zadnej (niekedy aj v prednej) časti vozidla je hydraulické zariadenie a vývodová hriadeľ na pripojenie a obsluhu príslušenstva. == Pozri aj == * [[Pásový traktor]] * [[Malotraktor]] * [[Buldozér]] * [[Kultivátor]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tractors}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Traktor|6008615}} [[Kategória:Traktory| ]] [[Kategória:Poľnohospodárske stroje]] 0o9dfmf6qfeaczn6z02w9tkfgzvyz5i 0 336988 8218651 7579386 2026-05-23T20:02:03Z DurMar12 181423 pridaný link na wikikuchárku, pridané a upravené wikilinky 8218651 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Muffin NIH.jpg|thumb|Čučoriedkový mafin v papierovom obale]] [[Súbor:Muffins in oven.jpg|thumb|Mafiny s čokoládou pečené v rúre]] '''Mafin''' ({{V jazyku|eng|muffin}}) je druh [[pečivo|pečiva]] menších rozmerov z [[piškótové cesto|piškótového cesta]]. Tvarovo pripomína niektoré [[torta|torty]], nie je však tak sladký a nemá [[poleva (cukrovinky)|polevu]]. Existujú aj určité obmeny mafinov na báze kukuričného chleba. Mafin sa svojimi rozmermi vojde do [[Dlaň|dlane]] dospelého človeka a je určený ku konzumácii jednou osobou v rámci jedného posedenia. V krajinách [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] sa ako mafin označuje diskovitý ''anglický mafin''. Pretože sa v týchto štátoch predávajú aj mafiny amerického typu, môže termín „mafin“ označovať ktorýkoľvek z oboch typov. Existuje veľa variantov a príchutí mafinov, ktorých sa dosahuje špecifickými prísadami ako sú [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedky]], [[čokoláda|čokoládové lupienky]], [[Uhorka siata|uhorky]], [[malina (plod)|maliny]], [[škorica]], [[Tekvica obyčajná|dyňa]], [[Datľa|ďatle]], [[orech (rod)|orechy]], [[citrón]], [[banán]], [[pomaranč]], [[Broskyňa (plod)|broskyňa]], [[jahoda (plod)|jahody]], [[Ostružina černicová|ostružiny]], [[Mandľa (semeno)|mandle]] alebo [[Mrkva obyčajná|mrkva]]. Mafiny sa často jedia na [[raňajky]], môžu sa podávať aj na [[desiata (jedlo)|desiatu]] alebo k iným príležitostiam. == Iné projekty == {{projekt|b=Wikikuchárka/Muffiny|b_štítok=Wikikuchárka/Muffiny}} [[Kategória:Chlieb a pečivo]] [[Kategória:Kuchyňa USA]] [[Kategória:Anglická kuchyňa]] jka40267v077vop03ual0efcpqwgtf1 0 341764 8218606 8173079 2026-05-23T17:40:51Z SilviaMohlerova 295245 Jana Laššáková 8218606 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hnacie dráhové vozidlo | názov = Motorový vozeň 812 ZSSK | obrázok = Kosice-Souprava 812+011 ZSSK.jpg | veľkosť obrázku = 230px | popis obrázku = Motorový vozeň 812 v Košiciach | rýchlosť = 80 km/h | motor = MAN D 2866 LUH 21 | trvalý výkon = 257 kW | špičkový výkon = | viacnásobné riadenie = | usporiadanie pojazdu = 1’ A’ | trvalá sila = | maximálna sila = | prenos výkonu = hydromechanický | vykurovanie = | palivo = | rozchod = 1435 mm | hmotnosť = 20 t | adhézna hmotnosť = | dĺžka = 13970 mm | šírka = | výška = | priemer kolies = | brzda = | výrobca = [[Škoda Vagonka|Vagónka Studénka]]<br/>reko: [[ŽOS Zvolen]] | prevádzkovateľ = [[ZSSK]] | rok výroby = {{dnv|1952|5|22}} | počet kusov = 64 | v prevádzke = [[2001]] – súčasnosť | miest na sedenie = 50 (38 vo verzii LUX) | celkový počet miest = 93 | vozňová trieda = 2. | občerstvenie = | imobilný cestujúci = | cestovné batožiny = }} '''Motorové vozne radu 812''' [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] vznikli v rokoch [[2001]] až [[2006]] modernizáciou starších [[motorový vozeň 810|motorových vozňov 810]] a [[prípojný vozeň 011|prípojných vozňov 011]] v [[ŽOS Zvolen]]. == Konštrukcia == Pri modernizácii zostala zachovaná pôvodná vozňová skriňa aj podvozky, obe časti boli opravené. Interiér vozňa bol modernizovaný s novými čalúnenými sedadlami, determálnymi oknami, priestor bol odhlučnený. Najväčšou zmenou je však nový motor od firmy [[MAN]], nová [[automatická prevodovka]] a nápravové prevodovky. Vďaka novému riadiacemu systému je možné používať viacčlenné riadenie. V priebehu modernizácií došlo k rôznym menším zmenám, napr. k inštalácii informačného systému pre cestujúcich. Vozeň 812.008 bol modernizovaný na verziu LUX. Zmena sa dotkla hlavne interiéru: boli dosadené nové sedadlá v usporiadaní 2+2 v radoch za sebou (tzv. ''letecké usporiadanie''), priestor pre cestujúcich je klimatizovaný, vonkajšie dvere majú dopytové otváranie. == Vývoj a výroba == Po úspešných [[motorový vozeň 811 ZSSK|motorových vozňoch 811]], ktoré vznikli čiastočne prestavbou, čiastočne ako novostavby, rozhodli [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] o modernizácii ďalších vozňov radu 810. Bol však zachovaný pôvodný dizajn, hydromechanický prenos výkonu a skrine pôvodných vozňov, ktoré boli kompletne opravené. Počas roka [[2001]] vznikli dva prototypy, do pravidelnej prevádzky boli zaradené v roku [[2002]]. Prvých desať vozňov vzniklo z prípojných vozňov 011, ostatné z motorových vozňov 810. Modernizácie na rad 812 skončili na konci roka [[2006]], keď existovalo už 64 vozidiel a vznikal prototyp [[motorová jednotka 813|motorovej jednotky 813]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Motorové vozy na našich kolejích: řada 812 ZSSK | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002838-Motorove-vozy-na-nasich-kolejich-rada-812-ZSSK/ | dátum vydania = 2009-01-06 | dátum prístupu = 2011-02-03 | vydavateľ = Vlaky.net }}</ref> == Prevádzka == Motorové vozne boli vyvinuté pre zaistenie regionálnej dopravy (vozbu prevažne osobných vlakov) na vedľajších, neelektrifikovaných tratiach. [[Súbor:20200113-ZSSK-812006.jpg|náhľad|268x268bod|Motorový vozeň 812 v pôvodnom nátere]] V súčasnosti (grafikon vlakovej dopravy 2020/2021) sú dislokované vo väčšine dep na Slovensku, kde zaisťujú výkony na nasledovných vozebných ramenách: * '''Bratislava''' ** vozeň nie je nasadený turnusovo, slúži ako záložný pre dopravu na trati [[Železničná trať Kúty – Sudoměřice|Kúty - Skalica na Slovensku]] * '''Nové Zámky''' ** [[Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce|Nové Zámky - Zlaté Moravce]] - všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Štúrovo – Levice|Levice - Čata - Štúrovo]] - všetky osobné vlaky, často s prívesnými vozňami radu 012 ** [[Železničná trať Zvolen – Čata|Čata - Šahy]] - všetky osobné vlaky * '''Zvolen''' ** vozne nie sú nasadené turnusovo, slúžia ako záložné najmä pre trate [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen - Šahy]], [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Zvolen - Banská Štiavnica]] a [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen - Lučenec - Fiľakovo]] (kým budú dodané všetky [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861.1]]) * '''Lučenec''' ** [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] - hlavne v čase prepravných špičiek vypomáhajú na trati obsluhovanej prevažne [[Motorová jednotka 813|motorovými jednotkami 813]] * '''Fiľakovo''' ** [[Železničná trať Zvolen – Košice|Fiľakovo - Jesenské]] - [[Železničná trať Brezno – Jesenské|Rimavská Sobota - Tisovec]] - spolu s breznianskymi motorovými vozňami 812 vozia všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Zvolen – Košice|Fiľakovo - Lučenec]] - niektoré osobné vlaky, na väčšine vozby sa však podieľajú [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861.1]] * '''Brezno''' ** [[Železničná trať Brezno – Jesenské|Brezno - Tisovec - Rimavská Sobota]] - [[Železničná trať Zvolen – Košice|Jesenské - Fiľakovo]] - spolu s fiľakovskými motorovými vozňami 812 vozia všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Brezno - Červená Skala]] - všetky osobné vlaky, jazdia tu súpravy s prívesnými vozňami radu 012 * '''Poprad-Tatry''' ** vozne majú voziť všetky osobné vlaky na trati [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Studený Potok - Tatranská Lomnica]], avšak tieto sú často nahradzované motorovými jednotkami 813.11, kým motorové vozne 812 slúžia ako záložné, či posilové pre trať [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Poprad-Tatry - Kežmarok]] ** v lete tieto vozne bývali použité na vozbu turistických či pútnických sezónnych vlakov na tratiach [[Železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie|Spišské Vlachy - Spišské Podhradie]] a [[Železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča|Spišská Nová Ves - Levoča]] * '''Margecany''' ** [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|Margecany - Nálepkovo - Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] - všetky osobné vlaky, vozia ich prevažne dvojice motorových vozňov 812 * '''Humenné''' ** [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Trebišov - Michaľany]] - všetky osobné vlaky, vozia ich prevažne dvojice motorových vozňov 812, v pracovných dňoch niektoré vlaky pokračujú až do Humenného ** [[Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany|Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany]] - všetky osobné vlaky ** v piatky a nedele vozia spolu s prívesnými vozňami radu 012 niekoľko párov vlakov na tratiach [[Železničná trať Prešov – Humenné|Humenné - Prešov]] a [[Železničná trať Košice – Muszyna|Prešov - Kysak]] ** v prípade zlého stavu zvršku na trati [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Prešov - Bardejov]] tu nahrádzajú [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861]]. == Pozri aj == * [[motorový vozeň]] * [[motorový vozeň 810]] * [[Motorový vozeň 811 ZSSK|motorový vozeň 811]] * [[motorová jednotka 813]] * motorová jednotka 813.1 (článok na Českej wikipedii) * [[motorová jednotka 861]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bittner | meno = Jaromír | spoluautori = a kol. | rok = 2006 | titul = Malý atlas lokomotiv 2007 | vydavateľ = Gradis Bohemia | miesto = Praha | isbn = 80-86925-02-1 }} == Referencie == * {{preklad|cs|Motorový vůz 812 ZSSK|3943452}} {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ZSSK Class 812}} {{České a slovenské rušne}} [[Kategória:Motorové vozne|812]] mrbiylbfuxfb8dti9xeclxs4pvpnzv1 8218607 8218606 2026-05-23T17:43:16Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/SilviaMohlerova|SilviaMohlerova]] ([[User_talk:SilviaMohlerova|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-13045-47 8173079 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hnacie dráhové vozidlo | názov = Motorový vozeň 812 ZSSK | obrázok = Kosice-Souprava 812+011 ZSSK.jpg | veľkosť obrázku = 230px | popis obrázku = Motorový vozeň 812 v Košiciach | rýchlosť = 80 km/h | motor = MAN D 2866 LUH 21 | trvalý výkon = 257 kW | špičkový výkon = | viacnásobné riadenie = | usporiadanie pojazdu = 1’ A’ | trvalá sila = | maximálna sila = | prenos výkonu = hydromechanický | vykurovanie = | palivo = | rozchod = 1435 mm | hmotnosť = 20 t | adhézna hmotnosť = | dĺžka = 13970 mm | šírka = | výška = | priemer kolies = | brzda = | výrobca = [[Škoda Vagonka|Vagónka Studénka]]<br/>reko: [[ŽOS Zvolen]] | prevádzkovateľ = [[ZSSK]] | rok výroby = [[1975]] – [[1982]]<br />reko: [[2001]] – [[2006]] | počet kusov = 64 | v prevádzke = [[2001]] – súčasnosť | miest na sedenie = 50 (38 vo verzii LUX) | celkový počet miest = 93 | vozňová trieda = 2. | občerstvenie = | imobilný cestujúci = | cestovné batožiny = }} '''Motorové vozne radu 812''' [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] vznikli v rokoch [[2001]] až [[2006]] modernizáciou starších [[motorový vozeň 810|motorových vozňov 810]] a [[prípojný vozeň 011|prípojných vozňov 011]] v [[ŽOS Zvolen]]. == Konštrukcia == Pri modernizácii zostala zachovaná pôvodná vozňová skriňa aj podvozky, obe časti boli opravené. Interiér vozňa bol modernizovaný s novými čalúnenými sedadlami, determálnymi oknami, priestor bol odhlučnený. Najväčšou zmenou je však nový motor od firmy [[MAN]], nová [[automatická prevodovka]] a nápravové prevodovky. Vďaka novému riadiacemu systému je možné používať viacčlenné riadenie. V priebehu modernizácií došlo k rôznym menším zmenám, napr. k inštalácii informačného systému pre cestujúcich. Vozeň 812.008 bol modernizovaný na verziu LUX. Zmena sa dotkla hlavne interiéru: boli dosadené nové sedadlá v usporiadaní 2+2 v radoch za sebou (tzv. ''letecké usporiadanie''), priestor pre cestujúcich je klimatizovaný, vonkajšie dvere majú dopytové otváranie. == Vývoj a výroba == Po úspešných [[motorový vozeň 811 ZSSK|motorových vozňoch 811]], ktoré vznikli čiastočne prestavbou, čiastočne ako novostavby, rozhodli [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] o modernizácii ďalších vozňov radu 810. Bol však zachovaný pôvodný dizajn, hydromechanický prenos výkonu a skrine pôvodných vozňov, ktoré boli kompletne opravené. Počas roka [[2001]] vznikli dva prototypy, do pravidelnej prevádzky boli zaradené v roku [[2002]]. Prvých desať vozňov vzniklo z prípojných vozňov 011, ostatné z motorových vozňov 810. Modernizácie na rad 812 skončili na konci roka [[2006]], keď existovalo už 64 vozidiel a vznikal prototyp [[motorová jednotka 813|motorovej jednotky 813]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Motorové vozy na našich kolejích: řada 812 ZSSK | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002838-Motorove-vozy-na-nasich-kolejich-rada-812-ZSSK/ | dátum vydania = 2009-01-06 | dátum prístupu = 2011-02-03 | vydavateľ = Vlaky.net }}</ref> == Prevádzka == Motorové vozne boli vyvinuté pre zaistenie regionálnej dopravy (vozbu prevažne osobných vlakov) na vedľajších, neelektrifikovaných tratiach. [[Súbor:20200113-ZSSK-812006.jpg|náhľad|268x268bod|Motorový vozeň 812 v pôvodnom nátere]] V súčasnosti (grafikon vlakovej dopravy 2020/2021) sú dislokované vo väčšine dep na Slovensku, kde zaisťujú výkony na nasledovných vozebných ramenách: * '''Bratislava''' ** vozeň nie je nasadený turnusovo, slúži ako záložný pre dopravu na trati [[Železničná trať Kúty – Sudoměřice|Kúty - Skalica na Slovensku]] * '''Nové Zámky''' ** [[Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce|Nové Zámky - Zlaté Moravce]] - všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Štúrovo – Levice|Levice - Čata - Štúrovo]] - všetky osobné vlaky, často s prívesnými vozňami radu 012 ** [[Železničná trať Zvolen – Čata|Čata - Šahy]] - všetky osobné vlaky * '''Zvolen''' ** vozne nie sú nasadené turnusovo, slúžia ako záložné najmä pre trate [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen - Šahy]], [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Zvolen - Banská Štiavnica]] a [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen - Lučenec - Fiľakovo]] (kým budú dodané všetky [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861.1]]) * '''Lučenec''' ** [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] - hlavne v čase prepravných špičiek vypomáhajú na trati obsluhovanej prevažne [[Motorová jednotka 813|motorovými jednotkami 813]] * '''Fiľakovo''' ** [[Železničná trať Zvolen – Košice|Fiľakovo - Jesenské]] - [[Železničná trať Brezno – Jesenské|Rimavská Sobota - Tisovec]] - spolu s breznianskymi motorovými vozňami 812 vozia všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Zvolen – Košice|Fiľakovo - Lučenec]] - niektoré osobné vlaky, na väčšine vozby sa však podieľajú [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861.1]] * '''Brezno''' ** [[Železničná trať Brezno – Jesenské|Brezno - Tisovec - Rimavská Sobota]] - [[Železničná trať Zvolen – Košice|Jesenské - Fiľakovo]] - spolu s fiľakovskými motorovými vozňami 812 vozia všetky osobné vlaky ** [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Brezno - Červená Skala]] - všetky osobné vlaky, jazdia tu súpravy s prívesnými vozňami radu 012 * '''Poprad-Tatry''' ** vozne majú voziť všetky osobné vlaky na trati [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Studený Potok - Tatranská Lomnica]], avšak tieto sú často nahradzované motorovými jednotkami 813.11, kým motorové vozne 812 slúžia ako záložné, či posilové pre trať [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Poprad-Tatry - Kežmarok]] ** v lete tieto vozne bývali použité na vozbu turistických či pútnických sezónnych vlakov na tratiach [[Železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie|Spišské Vlachy - Spišské Podhradie]] a [[Železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča|Spišská Nová Ves - Levoča]] * '''Margecany''' ** [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|Margecany - Nálepkovo - Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] - všetky osobné vlaky, vozia ich prevažne dvojice motorových vozňov 812 * '''Humenné''' ** [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Trebišov - Michaľany]] - všetky osobné vlaky, vozia ich prevažne dvojice motorových vozňov 812, v pracovných dňoch niektoré vlaky pokračujú až do Humenného ** [[Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany|Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany]] - všetky osobné vlaky ** v piatky a nedele vozia spolu s prívesnými vozňami radu 012 niekoľko párov vlakov na tratiach [[Železničná trať Prešov – Humenné|Humenné - Prešov]] a [[Železničná trať Košice – Muszyna|Prešov - Kysak]] ** v prípade zlého stavu zvršku na trati [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Prešov - Bardejov]] tu nahrádzajú [[Motorová jednotka 861|motorové jednotky 861]]. == Pozri aj == * [[motorový vozeň]] * [[motorový vozeň 810]] * [[Motorový vozeň 811 ZSSK|motorový vozeň 811]] * [[motorová jednotka 813]] * motorová jednotka 813.1 (článok na Českej wikipedii) * [[motorová jednotka 861]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bittner | meno = Jaromír | spoluautori = a kol. | rok = 2006 | titul = Malý atlas lokomotiv 2007 | vydavateľ = Gradis Bohemia | miesto = Praha | isbn = 80-86925-02-1 }} == Referencie == * {{preklad|cs|Motorový vůz 812 ZSSK|3943452}} {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ZSSK Class 812}} {{České a slovenské rušne}} [[Kategória:Motorové vozne|812]] m4qkhjsjn1trjfgwm2shci85rt8ol8j 0 342505 8218915 8101992 2026-05-24T10:57:27Z Akul59 168826 doplnenie, ref. 8218915 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Svrčinník | obrázok = Krahule obec 01.jpg | popis = Masív Svrčinníka v pozadí | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | okres = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | okres1 = [[okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | okres2 = | obec = [[Horná Štubňa]] | obec1 = [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] | obec2 = [[Čremošné]], [[Dolný Harmanec]] | pohorie = [[Kremnické vrchy]] | podcelok = [[Flochovský chrbát]] | povodie = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] | povodie1 = [[Hron]] | nadmorská výška = 1312.8 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.805 | zemepisná dĺžka = 18.9917 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|modrá}} značke z [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeka]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} {{Geobox | Protected Area | map_caption = | map_locator = | map1_caption = | map1_locator = | country = | country_flag = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | region1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | district1 = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | municipality = Horná Štubňa | municipality1 = Čremošné | municipality2 = [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] | municipality3 = Dolný Harmanec | municipality4 = Kordíky | range = Kremnické vrchy | established = 15. 8. 2001 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Svrčinník | image = | image_caption = | code = 1110 | management = Štátna ochrana prírody - Správa CHKO Poľana | area = 2.2249 | commons = | lat_d = | long_d = }} '''Svrčinník''' ({{mnm|1312.8|w}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS | vydanie = 8 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 2007 | url = | isbn = 978-80-8042-509-8 | kapitola = | strany = 57 | jazyk = }}</ref>) je druhý najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Leží nad obcou [[Dolný Harmanec]], približne {{Km|12|m|w}} severozápadne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.99174&y=48.80497&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vrcholom prechádza {{Turistická značka|červená}} značená turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]]. == Poloha == Nachádza sa v severnej časti Kremnických vrchov, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Flochovský chrbát]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21| miesto = Bratislava }}</ref> Mohutný vrch leží na hranici [[Žilinský kraj|Žilinského]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]] a okresov [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] a [[okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. Na vrchole Svrčinníka sa stretávajú katastrálne územia obcí [[Horná Štubňa]], [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]], [[Čremošné]] a [[Dolný Harmanec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Tvorí spoločný masív s [[Flochová|Flochovou]], najvyšším vrchom [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]], ktorá je oddelená plytkým [[Sedlo Flochovej|sedlom Flochovej]].<ref name="mapa"/> == Opis == Lesnatý no na vrchole pomerne plochý masív leží v hlavnom hrebeni pohoria. Susedná, západne situovaná [[Flochová]] je vyššia len o 4 metre a oddelená nevýrazným [[Sedlo Flochovej|sedlom]] ({{mnm|1297}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = }}</ref> Veľká časť Svrčinníka patrí do rovnomennej [[Národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácie]]. Plošinou na vrchole vedie z rázcestia v sedle [[Cesta hrdinov SNP]] do sedla [[Malý Šturec]], odkiaľ je najjednoduchší prístup do tejto časti Kremnických vrchov. Susednými významnými vrchmi sú na západe Flochová ({{Mnm|1317}}) a [[Javorová studňa]] ({{Mnm|1280}}), na severe Priečny vrch ({{Mnm|1048}}) a východne ležiaca [[Tabla]] ({{Mnm|1178}}), ktorou pokračuje hlavný hrebeň na [[Skalka (vrch v Kremnických vrchoch)|Skalku]] ({{Mnm|1232}}).<ref name=M>''Kremnické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.</ref> Južné svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]], východné svahy odvodňujú prítoky [[Harmanec (potok)|Harmanca]] a severné oblasti prítoky [[Teplica (prítok Turca)|Teplice]].<ref name="mapa"/> === Národná prírodná rezervácia === Veľká časť vrchu patrí do rovnomennej [[prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácie]], ktorá bola v roku [[2001]] vyhlásená na ploche 2 224 900 m². Ochranné pásmo nebolo určené. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je : ''Zachovalý komplex lesných spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. až 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevinovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru, na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny Západných Karpát.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1110}}</ref> === Výhľady === Vrcholové partie lesnatého plochého vrchu neposkytujú veľa možností na výhľady. Malé otvorené časti poskytujú ďaleké výhľady najmä východným smerom a z vhodných lokalít je okrem susedných [[Zoznam vrcholov v Kremnických vrchoch|vrchov pohoria]] pozorovateľná južná časť [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], západná časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], [[Poľana (vrch)|Poľana]] i [[Vepor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.80497&lng=18.99174&ele=1313&azi=39.61&alt=-4.17&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=s&name=48.80497%c2%b0%20N%2018.99174%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} značke ([[Cesta hrdinov SNP]]): ** z juhu zo [[Skalka (vrch v Kremnických vrchoch)|Skalky]] ({{Mnm|1232}}) cez sedlo [[Sedlo Flochovej|Flochovej]] ({{mnm|1297}}) ** zo severu z [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížnej]] ({{Mnm|1574}}) cez sedlo [[Malý Šturec]] * cez [[Sedlo Flochovej]]: ** po {{Turistická značka|zelená}} značke z [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]] cez [[Čremošné]] a Flochovú ** po {{Turistická značka|modrá}} značke z [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeka]] ** po {{Turistická značka|modrá}} značke z rázc. pri chate Bartoška ** po {{Turistická značka|žltá}} z [[Kordíky|Kordík]] cez [[Kordícke sedlo]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Flochová]] * [[Cesta hrdinov SNP]] * [[Zoznam vrcholov v Kremnických vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.99174&y=48.80497&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Kremnické vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Kremnických vrchoch]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Turčianske Teplice]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Vrchy v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Vrchy v okrese Turčianske Teplice]] [[Kategória:Dolný Harmanec]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Horná Štubňa]] 3e8ttksaezax7sbeztbi7tii1dcym3y 0 342607 8218717 5365022 2026-05-24T01:24:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218717 wikitext text/x-wiki {{Infobox Belgická obec |názov=Kortrijk |status=mesto |obrázok=Broeltorens.jpg |názov2=Courtrai |jazyk.zkratka2=fra |názov3= |jazyk.zkratka3= |popis obrázku=Rieka [[Leie]] |vlajka=Flag of Kortrijk.svg |erb =Wapen stad be Kortrijk (met schildhouders).svg |mapa obce v provincii=KortrijkLocation.png |región=[[Flámsky región|Flámsko]] |vlajka regiónu=Flag_of_Flanders.svg |spoločenstvo=[[Flámske spoločenstvo Belgicka|Flámske]] |vlajka komunity=Flag_of_Flanders.svg |provincia= [[Západné Flámsko]] |vlajka provincie=Flag of West Flanders.svg |okres=Kortrijk |šírka_stupne=50 |šírka_minuty=49 |dlžka_stupne=3 |dlžka_minuty=16 |nis=34022 |psč=8870 |telefón=056 |web=www.kortrijk.be }} '''Kortrijk''' je [[Belgicko|belgické]] mesto vo [[Flámsky región|Flámskom regióne]] v provincii [[Západné Flámsko]]. == Obyvateľstvo == Mesto má približne 74 911 obyvateľov (2010)<ref>[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]</ref>. == Mestské časti == Od 1. januára 1977 mesto Kortrijk pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): * Kortrijk * [[Bissegem]] * [[Heule]] * [[Bellegem]] * [[Kooigem]] * [[Marke]] * [[Rollegem]] * [[Aalbeke]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kortrijk}} == Externé odkazy == * [http://www.kortrijk.be/ Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19990424065733/http://www.kortrijk.be/ |date=1999-04-24 }} {{Západné Flámsko}} {{Portál|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Mestá v Belgicku]] 8wvtz6pfprtfazgd0sa331k0q6eh05o 0 344592 8218701 8037863 2026-05-24T00:01:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218701 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád|Názov=Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|Latinský názov=Congregatio Sanctissimi Redemptoris|Krátky názov=Redemptoristi|Vznik={{dnv|1732|11|09|k=0}}|Zakladateľ=[[Alfonz Mária Liguori]]|Obrázok=Congregatio Sanctissimi Redemptoris CSsR.png|popisObrázka=Logo rehole}} '''Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa''' alebo '''Redemptoristi''' (skr. CSsR; {{vjz|lat|''Congregatio Sanctissimi Redemptoris''}}) je [[Rehoľa|rehoľné]] spoločenstvo [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Zakladateľom redemptoristov je sv. [[Alfonz Mária Liguori]]. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa bola založená v [[Neapolské kráľovstvo|Neapolskom kráľovstve]] (dnešné Taliansko) v roku [[1732]]. V roku 2019 bolo na svete okolo 4950 redemptoristov. == Redemptoristi na Slovensku == Na Slovensko prišli redemptoristi v roku [[1921]], keď založili kláštor v [[Stropkov]]e.<ref name="dejinyslov">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Macko|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Začiatky pôsobenia redemptoristov v Čechách a na Slovensku|url=https://redemptoristi.sk/dejiny-provincie-bratislava-praha/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.11.2020|vydavateľ=Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201103153921/https://redemptoristi.sk/dejiny-provincie-bratislava-praha/|dátum archivácie=2020-11-03}}</ref> Dnes na Slovensku pôsobia redemptoristi v dvoch jednotkách: provincia Bratislava-Praha ([[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]) a viceprovincia Michalovce ([[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]]). Rímskokatolícki redemptoristi majú svoje komunity v [[Bratislava|Bratislave]] (Puškinova a [[Kramáre]]), [[Kostolná-Záriečie|Kostolnej-Záriečí]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Banskej Bystrici-Radvani]], [[Podolínec|Podolínci]] a [[Gaboltov|Gaboltove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny provincie Bratislava-Praha|url=https://redemptoristi.sk/dejiny-provincie-bratislava-praha/|dátum prístupu=2020-03-04|jazyk=|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|url archívu=https://web.archive.org/web/20201103153921/https://redemptoristi.sk/dejiny-provincie-bratislava-praha/|dátum archivácie=2020-11-03}}</ref> Kláštory gréckokatolíckych redemptoristov sa nachádzajú v [[Michalovce|Michalovciach]], [[Stropkov|Stropkove]] a [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kláštory viceprovincie Michalovce|url=http://www.redemptoristi.nfo.sk/index.php/kontakty|dátum prístupu=2020-03-04|jazyk=|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200225213041/http://www.redemptoristi.nfo.sk/index.php/kontakty|dátum archivácie=2020-02-25}}</ref> Hlavnou činnosťou Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku je organizovanie ľudových misií, ale venujú sa tiež duchovným cvičeniam, pastorácii vo farnostiach, spolupráci s laickými spoločenstvami, mediálnej a publikačnej činnosti (vydavateľstvá ''Slovo medzi nami'', ''Misionár'' a rovnomenné časopisy). Medzi významných slovenských redemptoristov patrili [[Blahorečenie|blažený]] [[Metod Dominik Trčka]] a [[Ján Ivan Mastiliak]]. == Redemptoristky (OSsR) == Úzko sú s redemptoristami spojené aj sestry redemptoristky (OSsR), ktoré vznikli v roku [[1731]]. Ich zakladateľkou je [[Mária Celesta Crostarosová]]. Redemptoristky sú na rozdiel od redemptoristov kontemplatívnou a klauzúrnou rehoľou a ich hlavnou činnosťou je modlitba a pohostinnosť. Na Slovensku majú kláštory v [[Kežmarok|Kežmarku]] (rímskokatolícky) a vo [[Vranov nad Topľou#Lomnica|Vranove nad Topľou - Lomnici]] (gréckokatolícky). == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * "Redemptoristi (východného obradu) : Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR)." In: Ján Babjak: ''Rehole a kongregácie na Slovensku.'' 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 186-189. ISBN 80-7141-183-3 * "Redemptoristi (západného obradu) : Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR)." In: Ján Babjak: ''Rehole a kongregácie na Slovensku.'' 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 190-194. ISBN 80-7141-183-3 * "Kongregace Nejsvětějšího Vykupitele - redemptoristé." In: ''ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice.'' Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 101-104 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6. * "Redemptoristky : Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa (OSsR)." In: Ján Babjak: ''Rehole a kongregácie na Slovensku.'' 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 195-200. ISBN 80-7141-183-3 == Externé odkazy == *[http://www.redemptoristi.sk Redemptoristi] – provincia Bratislava-Praha (rímskokatolícka) *[http://www.redemptoristi.nfo.sk/ Redemptoristi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100307020503/http://www.redemptoristi.nfo.sk/ |date=2010-03-07 }} – viceprovincia Michalovce (gréckokatolícka) *[http://redemptoristky.sk/ Redemptoristky] v Kežmarku (rímskokatolícke) *[http://www.redemptoristky.eu Redemptoristky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141023180420/http://www.redemptoristky.eu/ |date=2014-10-23 }} vo Vranove nad Topľou - Lomnici (gréckokatolícke) *[https://www.cssr.news/ Scala News] – globálna stránka redemptoristov (po anglicky) [[Kategória:Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa| ]] [[Kategória:Duchovné rády]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] h9wourk0h9w0uudid8wuic9lmyw0q0w 0 352000 8218714 8009805 2026-05-24T01:01:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218714 wikitext text/x-wiki {{Východné katolícke cirkvi}} '''Koptská katolícka cirkev''' je jednou z [[východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]], ktorá je rozšírená najmä na území [[Egypt]]a a používa koptský obrad. Kňazi Koptskej katolíckej cirkvi nemôžu byť ženatí. Na jej čele stojí Alexandrijský [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]]. Už v roku [[1442]] podpísala koptská delegácia na florentskom koncile dokument ''Cantate Domino'', ktorý priniesol úniu s [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. V Egypte však tento akt nenašiel podporu a nedosiahli sa žiadne konkrétne výsledky. V roku [[1741]] sa koptský biskup v Jeruzaleme stal katolíkom a rímsky pápež ho následne vymenoval za apoštolského vikára pre koptov. V roku [[1854]] bol formálne ustanovený koptský patriarchát, ktorý bol znovu ustanovený v roku [[1895]]. V súčasnosti má koptská katolícka cirkev v Egypte 7 eparchií (Alexandria, Assiut (Lycopolis), Guizeh, Ismayliah, Luxor (Téby), Minya (Veľký Hermopolis), Sohag). == Organizačná štruktúra == * Patriarchát Alexandria - patriarcha [[Ibrahim Isaac Sidrak]], kuriálni biskupi [[Youhanna Golta]] a [[Kamal Fahim Awad (Boutros) Hanna]], emeritný biskup [[Antonios Naguib|Antonios kardinál Naguib]] ** Eparchia Alexandria - biskup [[Ibrahim Isaac Sidrak]] ** Eparchia Asjút - biskup [[Kyrillos Kamal William Samaan]] ** Eparchia Al-Džíza - biskup [[Antonios Aziz Mina]] ** Eparchia Ismá’ílíja - biskup [[Makarios Tewfik]] ** Eparchia Luxor - biskup [[Youhannes Ezzat Zakaria Badir]] ** Eparchia Minjá - [[sedisvakancia]] ** Eparchia Sawhádž - biskup [[Youssef Aboul-Kheir]], emeritný biskup [[Morkos Hakim]] [[File:CopticCatholicJurisdiction.png|thumb|Organizačná štruktúra - mapa]] == Pozri aj == * [[Koptská ortodoxná cirkev]] == Externé odkazy == * [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=63&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 The Coptic Catholic Church] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110622005021/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=63&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 |date=2011-06-22 }} (informácie v angličtine) [[Kategória:Kresťanstvo v Egypte]] [[Kategória:Kopti]] [[Kategória:Koptská katolícka cirkev]] 72gchz3qr0pi5dm3h4owwvyy01k6aux 0 356389 8218632 7792229 2026-05-23T18:57:13Z DurMar12 181423 Pridaný infobox, wikilinky, šablóny vjz, link na wikikuchárku, upravené wikilinky, formát citátu, odstránená nadbytočná šablóna Portál, malá úprava textu 8218632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Cibuľová polievka | obrázok = French ognion soup 2.jpg | komentár = Francúzska cibuľová polievka | alt názvy = soupe à l'oignon | krajina = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | región = | tvorca = | chod = | typ = [[polievka]] | podáva sa = teplá | hlavné ingrediencie = [[voda]] alebo [[vývar]], [[Cesnak cibuľový|cibuľa]], [[potravinársky tuk|tuk]], [[syr]] a [[chlieb]] | variácie = | kalórie = | iné = | Portál1 = Francúzsko }} '''Cibuľová polievka''' je [[polievka]] francúzskeho pôvodu ({{vjz|fra|soupe à l'oignon}}). Jej [[recept (kuchárstvo)|recepis]] je známy už od čias Rímskeho impéria v [[Galia|Galii]]. Na jej prípravu potrebujeme už hotový mäsový vývar, biele suché [[víno]], [[olivový olej]], veľkú [[Cibuľa kuchynská|cibuľu]] nakrájanú na dlhšie rezance, krajce [[Chlieb|chleba]] opečené na oleji, tvrdý strúhaný [[syr]] (gruyère alebo [[ementál]] alebo [[parmezán]]), muškátový oriešok a kúsok [[Maslo|masla]]. Solíme len nepatrne. Polievka má konzumujúceho zohriať, preto je tam trochu vína. Konzumuje sa aj pitím z bujónovej šálky, keď sa predtým vyje [[Hrianka (pokrm)|hrianka]]. Základná chuť polievky pozostáva z chute [[Karamelizácia|skaramelizovanej]] cibule, vínneho buketu a vývaru. Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa obvykle požíva nielen v domácnostiach ale i v reštauráciách na konci dlhšej nočnej hostiny s alkoholom, aby si konzument napravil zažívanie a prebral sa. Požíva sa pitím z bujónovej šálky. Vo Francúzsku sa varí aj v ešte jednoduchšom variante, kedy sa použije do nej len [[voda]], cibuľa, tuk a chlieb. Recept kráľovského dvora uvádza aj víno, skaramelizovaný cukor a mäsový vývar. == História == Jedna z legiend o tejto polievke hovorí, že recept vymyslel kráľ [[Ľudovít XV.]] V noci dostal hlad a zašiel si sám do kuchyne čosi zjesť. Zmiešal dokopy ingrediencie, ktoré tam našiel (cibuľa, maslo a [[šampanské]]) a vznikla z toho francúzska cibuľačka. Iná legenda pripisuje vynález cibuľačky kráľovi [[Ľudovít XIV.|Ľudovítovi XIV.]] História cibuľovej polievky je spojená aj s osobou [[Nicolas Appert|Nicolasa Apperta]], vynálezcu konzervy, ktorý bol kuchárom a špecialistom na zaváranie. Učil sa u svojho otca v „Hôtel du Palais Royal“ a tiež v iných významných kuchyniach v meste [[Châlons-en-Champagne]], napr. v „Hôtel de La Pomme d′Or“. Do tohto hostinca dochádzal pravidelne vojvoda Lotrinský, exkráľ Poľska [[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislaw Leszczyński]] po ceste do [[Versailles]], aby navštívil svoju dcéru kráľovnú Máriu, manželku Ľudovíta XV. Jedného večera mu naservírovali cibuľovú polievku, ktorú ohodnotil ako tak delikátnu a jemnú, že nechcel pokračovať v ceste bez toho, aby sa sám nenaučil uvariť ju. Veličenstvo zahalené do županu zišlo do kuchyne a nechalo si pripraviť pred vlastným zrakom toto jedlo. Nicolas Appert mu ju venoval pomenujúc ju ''Cibuľová polievka podľa Stanislava'' ({{vjz|fra|Soupe à l'oignon à la Stanislas}}) a recept publikoval vo svojej knihe ''Kniha všetkých domácností alebo spôsob konzervovania počas viacerých rokov všetkých živočíšnych a rastlinných zložiek'' ({{vjz|fra|''Le Livre de tous les ménages : ou L'art de conserver pendant plusieurs années toutes les substances animales et végétales''}} v roku [[1813]] v tomto približnom znení: {{citát|Oddelí sa kôrka zvrchu chleba, rozkrája sa na kúsky a vloží do pece z obidvoch strán. Keď sú kúsky teplé, potrú sa čerstvým maslom a znovu sa vložia do pece, kým sa mierne neugrilujú z oboch strán. Potom sa vložia do taniera, kým sa usmaží cibuľa, obvykle tri veľké, na čerstvom masle do zlatista, čo sa dosiahne tak, že sa neustále mieša. Pridajú sa kúsky chleba a mieša sa to'', až kým cibuľa nezhnedne. Potom sa všetko podleje vriacou vodou, pridajú sa ostatné prísady a potrebná voda a nechá sa variť na miernom ohni štvrť hodiny pred podaním.|}} História nehovorí, či jedného dňa vo Versailles Stanislav pripravil túto polievku svojmu zaťovi, kráľovi Francúzska. == Spoločnosť večerania cibuľovej polievky == Táto spoločnosť pozostávajúca z 20 členov existovala v období [[Reštaurácia (Francúzsko)|Reštaurácie]] (1814). Členovia sa schádzali každý tretí mesiac, aby povečerali, začínajúc vždy cibuľovou polievkou. Boli povinní sa schádzať dovtedy, kým každý z nich nevstúpil do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], čo sa dokonalo v roku 1845. == Slovenský variant == Namiesto mäsového vývaru použijeme hotový zeleninový bujón z kocky a vody, víno vynecháme a olej zameníme bravčovou masťou. Cibuľu použijeme. Na [[Hrianka (pokrm)|hrianky]] nasypeme strúhaný [[oštiepok]]. Zapečieme v bujónových šálkach. Na dochutenie polievky použijeme 4 cl [[Borovička (destilát)|borovičky]]. == Iné projekty == {{Projekt|b=Wikikuchárka/Cibuľová polievka}} == Zdroj == {{preklad|fr|Soupe à l'oignon|76040670}} [[Kategória:Polievky]] [[Kategória:Francúzska kuchyňa]] n65pqn556txkd5witixh3oot020a2mo 0 363915 8218636 8196469 2026-05-23T19:13:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218636 wikitext text/x-wiki [[Súbor:JesusesHearthCathedral.jpg|náhľad|Katedrála Najvätejšieho Srdca Ježišovho v Sarajeve]] '''Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Sarajeve''' je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou v hlavnom meste [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] [[Sarajevo]]. Je centrom Vrhbosenskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Súčasne je najväčšou rímskokatolíckou katedrálou na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. == Dejiny == Po okupácii Bosny a Hercegoviny [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] v roku [[1878]] sa začali na jej území stavať rímskokatolícke chrámy. Aj v Sarajeve žila početná katolícka komunita [[Chorváti|Chorvátov]], a preto vzniká potreba postavenia dôstojného svätostánku pre rímskych katolíkov. Veľké zásluhy na stavbe katedrály mal najmä chorvátsky arcibiskup Josip Stadler. Základný kameň bol položený 25. VIII. [[1884]] a stavba bola dokončená v roku [[1889]]. Zasvätená bola Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Katedrála utrpela veľké škody pri obliehaní Sarajeva počas občianskej vojny v deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. == Architektúra == [[Katedrála]] bola podľa plánov architekta Josipa Vancoša v neogotickom architektonickom stavebnom štýle. Jeho prvky sú doplnené aj neorománskymi doplnkami. Ide o stavbu s dvoma vysokými zvonicami. Nad hlavným [[portál|portálom]] sa nachádza monumentálna rozeta (ružica). Šesť zvonov dostala katedrála ako dar slovinského národa a inštalované boli v roku [[1887]]. [[Katedrála]] bola niekoľkokrát renovovaná ( [[1932]], [[1985]]/[[1989]] ) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sarajevo Cathedral}} == Externé odkazy == * [http://www.igougo.com/attractions-reviews-b336170-Sarajevo-Cathedral_of_Jesus_Sacred_Heart.html Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Sarajeve ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120225063424/http://www.igougo.com/attractions-reviews-b336170-Sarajevo-Cathedral_of_Jesus_Sacred_Heart.html |date=2012-02-25 }} * [http://www.ktabkbih.net/info.asp?id=510 Katolička Tiskovna Agencija] [[Kategória:Katedrály v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Stavby v Sarajeve]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu|Sarajevo]] [[Kategória:Neogotické kostoly]] [[Kategória:Neogotické stavby v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Architektúra z 1889]] [[Kategória:Kostoly v Bosne a Hercegovine]] c70tvmbwa865ki6lfioij4qf8mvv0y9 0 367538 8218754 7981445 2026-05-24T05:40:39Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218754 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov | rok = 2011 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = 300px | popis loga = | usporiadateľ = Rakúsko | 2 usporiadateľ = Česko | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[10. september|10.]]{{--}}[[18. september]] [[2011]] | počet tímov = 16 | počet dejísk = 4 | počet miest = 4 | víťaz = Srbsko | počet titulov = 2 | zápasy = 36 | góly = 6259 | návštevnosť = 138632 | najproduktívnejší hráč = {{RUS}} Maxim Mikhailov | najužitočnejší hráč = {{SRB}} Ivan Miljković | dejiská = [[Viedeň]], [[Innsbruck]]<br>[[Praha]], [[Karlove Vary]] | rok pred = 2009 | rok po = 2013 }} '''Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011''' boli 27. majstrovstvá Európy vo [[volejbal]]e mužov. Bolo to najvyššie kontinentálne podujatie [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]] vo volejbale v roku [[2011]], ktoré sa konalo za účasti 16 tímov. Konalo sa od [[10. september|10.9.]]{{--}}[[18. september|18. septembra]] [[2011]] v štyroch mestách v [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Česko|Česku]]: [[Viedeň]], [[Innsbruck]], [[Praha]] a [[Karlove Vary]]. Po druhýkrát sa tak ME konali v dvoch hostiteľských štátoch, keď predtým to bolo v [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2005|2005]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Juhoslávia|Srbsku a Čiernej Hore]]. Prvých 5 tímov si zabezpečilo priamu účasť aj na budúce [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2013|ME 2013 v Dánsku a Poľsku]]. == Arény == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- |'''[[Viedeň]]''' |'''[[Innsbruck]]''' |'''[[Praha]]''' |'''[[Karlove Vary]]''' |- | [[Wiener Stadthalle]] | [[OlympiaHalle Innsbruck]] | [[O2 Arena (Praha)|O2 Arena]] | [[KV Arena]] |- | | [[Súbor:Olympiahalle Innsbruck.jpg|220px]] | [[Súbor:O2 Arena, od Českomoravské.jpg|220px]] | [[Súbor:Kvarena-2.jpg|220px]] |- |Kapacita: 16 000 |Kapacita: 7 800 |Kapacita: 17 000 |Kapacita: 6 000 |- |Výstavba: 1958 |Výstavba: 1963/{{tootlip|2004|rekonštrukcia}} |Výstavba: 2004 |Výstavba: 2009 |} == Kandidatúra == Na usporiadanie 27.ME kandidovalo 7 krajín:<br /> '''{{minivlajka|Rakúsko|w}}'''{{--}}'''{{minivlajka|Česko|w}}''' ('''víťaz''')<br />{{minivlajka|Bulharsko|w}}{{--}}{{minivlajka|Grécko|w}}<br />{{minivlajka|Dánsko|w}}<br />{{minivlajka|Francúzsko|w}}<br />{{minivlajka|Holandsko|w}} == Kvalifikácia == [[Súbor:ME M siat 11.png|náhľad|Účastníci ME 2011]] {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011}} {| class="wikitable" width=450 |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Hostiteľ || align="center"|2|| {{minivlajka|Rakúsko|n}} <br /> {{minivlajka|Česko|n}} |- | Priamy postup z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2009|ME 2009]] || align="center"|5 || {{minivlajka|Poľsko|n}} <br /> {{minivlajka|Francúzsko|n}} <br /> {{minivlajka|Bulharsko|n}} <br /> {{minivlajka|Rusko|n}} <br /> {{minivlajka|Srbsko|n}} |- | Postup z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|Kvalifikácie na ME 2011]] || align="center"|9 || {{minivlajka|Slovinsko|n}} <br /> {{minivlajka|Fínsko|n}} <br /> {{minivlajka|Portugalsko|n}} <br /> {{minivlajka|Nemecko|n}} <br /> {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov|Slovensko]] <br /> {{minivlajka|Taliansko|n}} <br /> {{minivlajka|Belgicko|n}} <br /> {{minivlajka|Estónsko|n}} <br /> {{minivlajka|Turecko|n}} |} == Výsledky == === Bodovanie === * za víťazstvo 3 : 0 a 3 : 1 sa pripisujú víťazovi 3 body, porazenému tímu 0 bodov * za víťazstvo 3 : 2 sa pripisujú víťazovi 2 body, porazenému tímu 1 bod * pri rovnosti bodov v konečnej tabuľke rozhodujú kritéria v tomto poradí: viac vyhraných zápasov, lepší pomer setov, lepší pomer lôpt === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== <small>[[Viedeň]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[10. september]]|| '''{{minivlajka|Slovinsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Rakúsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 20 || 25 : 21 || 25 : 20 || || || '''75 : 61''' || 6 000 || [http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=142&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[10. september]]|| '''{{minivlajka|Srbsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Turecko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 16 || 25 : 18 || 25 : 20 || || || '''75 : 54''' || 2 000 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=145&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[11. september]]|| {{minivlajka|Slovinsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Srbsko|n}}''' || '''1 : 3''' || 9 : 25 || 23 : 25 || 25 : 23 || 23 : 25 || || '''80 : 95''' || 2 200 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=144&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[11. september]]|| {{minivlajka|Rakúsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Turecko|n}}''' || '''0 : 3''' || 21 : 25 || 22 : 25 || 20 : 25 || || || '''63 : 75''' || 5 000 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=143&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[12. september]]|| {{minivlajka|Turecko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Slovinsko|n}}''' || '''2 : 3''' || 18 : 25 || 23 : 25 || 25 : 16 || 25 : 19 || 12 : 15 || '''103 : 100''' || 500 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=146&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[12. september]]|| {{minivlajka|Rakúsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Srbsko|n}}''' || '''0 : 3''' || 16 : 25 || 19 : 25 || 16 : 25 || || || '''51 : 75''' || 6 500 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7645&id2=141&id3=517&id4=6&id5=1&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} <br /> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !width="45px" rowspan="2"|+/− sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|''1'' | {{minivlajka|Srbsko|n}} |align="center"|'''9''' |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|9 |align="center"|1 |align="center"|+8 |align="center"|248 |align="center"|185 |align="center"|+63 |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''2'' | {{minivlajka|Slovinsko|n}} |align="center"|'''5''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|7 |align="center"|5 |align="center"|+2 |align="center"|255 |align="center"|262 |align="center"|−7 |- style="border-bottom:3px solid green;" |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''3'' | {{minivlajka|Turecko|n}} |align="center"|'''4''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|5 |align="center"|6 |align="center"|−1 |align="center"|232 |align="center"|238 |align="center"|−6 |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|''4'' | {{minivlajka|Rakúsko|n}} |align="center"|'''0''' |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|9 |align="center"|−9 |align="center"|175 |align="center"|225 |align="center"|−50 |} ==== Skupina B ==== <small>[[Karlove Vary]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[10. september]]|| '''{{minivlajka|Rusko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Estónsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 17 || 25 : 19 || 25 : 19 || || || '''75 : 53''' || 4 300 || [http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=151&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[10. september]]|| {{minivlajka|Portugalsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Česko|n}}''' || '''2 : 3''' || 20 : 25 || 25 : 20 || 25 : 21 || 16 : 25 || 13 : 15 || '''99 : 106''' || 5 200 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=148&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[11. september]]|| {{minivlajka|Portugalsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Rusko|n}}''' || '''1 : 3''' || 15 : 25 || 25 : 23 || 22 : 25 || 13 : 25 || || '''75 : 98''' || 3 600 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=150&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[11. september]]|| '''{{minivlajka|Česko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Estónsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 20 || 25 : 14 || 25 : 20 || || || '''75 : 54''' || 4 500 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=149&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[12. september]]|| '''{{minivlajka|Estónsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Portugalsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 23 || 25 : 17 || 25 : 22 || || || '''75 : 62''' || 2 300 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=152&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[12. september]]|| {{minivlajka|Česko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Rusko|n}}''' || '''0 : 3''' || 19 : 25 || 14 : 25 || 18 : 25 || || || '''51 : 75''' || 6 000 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=7646&id2=147&id3=517&id4=6&id5=2&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} <br /> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !width="45px" rowspan="2"|+/− sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|''1'' | {{minivlajka|Rusko|n}} |align="center"|'''9''' |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|9 |align="center"|1 |align="center"|+8 |align="center"|248 |align="center"|179 |align="center"|+69 |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''2'' | {{minivlajka|Česko|n}} |align="center"|'''5''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|+1 |align="center"|232 |align="center"|228 |align="center"|+4 |- style="border-bottom:3px solid green;" |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''3'' | {{minivlajka|Estónsko|n}} |align="center"|'''3''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|3 |align="center"|6 |align="center"|−3 |align="center"|182 |align="center"|212 |align="center"|−30 |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|''4'' | {{minivlajka|Portugalsko|n}} |align="center"|'''1''' |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|9 |align="center"|−6 |align="center"|236 |align="center"|279 |align="center"|−43 |} ==== Skupina C ==== <small>[[Innsbruck]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[10. september]]|| '''{{minivlajka|Francúzsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Fínsko|n}} || '''3 : 1''' || 25 : 14 || 17 : 25 || 31 : 29 || 28 : 26 || || '''101 : 94''' || 1 200 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=156&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[10. september]]|| {{minivlajka|Belgicko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Taliansko|n}}''' || '''1 : 3''' || 25 : 22 || 18 : 25 || 27 : 29 || 15 : 25 || || '''85 : 101''' || 1 400 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=155&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[11. september]]|| '''{{minivlajka|Belgicko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Francúzsko|n}} || '''3 : 1''' || 31 : 29 || 34 : 36 || 25 : 20 || 26 : 24 || || '''116 : 109''' || 1 000 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=157&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[11. september]]|| '''{{minivlajka|Taliansko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Fínsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 23 || 27 : 25 || 25 : 21 || || || '''77 : 69''' || 1 300 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=154&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[12. september]]|| '''{{minivlajka|Fínsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Belgicko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 21 || 25 : 22 || 25 : 22 || || || '''75 : 65''' || 1 600 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=158&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[12. september]]|| {{minivlajka|Taliansko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Francúzsko|n}}''' || '''2 : 3''' || 28 : 26 || 25 : 22 || 17 : 25 || 21 : 25 || 11 : 15 || '''102 : 113''' || 1 600 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10079&id2=153&id3=517&id4=6&id5=3&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} <br /> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !width="45px" rowspan="2"|+/− sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|''1'' | {{minivlajka|Taliansko|n}} |align="center"|'''7''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|8 |align="center"|4 |align="center"|+4 |align="center"|280 |align="center"|267 |align="center"|+13 |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''2'' | {{minivlajka|Francúzsko|n}} |align="center"|'''5''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|7 |align="center"|6 |align="center"|+1 |align="center"|323 |align="center"|312 |align="center"|+11 |- style="border-bottom:3px solid green;" |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''3'' | {{minivlajka|Fínsko|n}} |align="center"|'''3''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|4 |align="center"|6 |align="center"|−2 |align="center"|238 |align="center"|243 |align="center"|−5 |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|''4'' | {{minivlajka|Belgicko|n}} |align="center"|'''3''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|4 |align="center"|7 |align="center"|−3 |align="center"|266 |align="center"|285 |align="center"|−19 |} ==== Skupina D ==== <small>[[Praha]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[10. september]]|| '''{{SVK|vm|1}}'''{{--}}{{minivlajka|Bulharsko|n}} || '''3 : 2''' || 26 : 24 || 27 : 25 || 24 : 26 || 19 : 25 || 17 : 15 || '''113 : 115''' || 4 000 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=162&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[10. september]]|| {{minivlajka|Nemecko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Poľsko|n}}''' || '''1 : 3''' || 19 : 25 || 20 : 25 || 25 : 22 || 22 : 25 || || '''86 : 97''' || 8 000 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=161&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[11. september]]|| {{minivlajka|Nemecko|n}}{{--}}'''{{SVK|vm|1}}''' || '''1 : 3''' || 23 : 25 || 26 : 24 || 24 : 26 || 25 : 27 || || '''98 : 102''' || 3 900 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=164&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[11. september]]|| {{minivlajka|Poľsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Bulharsko|n}}''' || '''1 : 3''' || 25 : 19 || 22 : 25 || 22 : 25 || 23 : 25 || || '''92 : 94''' || 9 250 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=159&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[12. september]]|| '''{{minivlajka|Bulharsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Nemecko|n}} || '''3 : 1''' || 25 : 16 || 25 : 27 || 26 : 24 || 25 : 23 || || '''101 : 90''' || 3 150 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=163&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[12. september]]|| {{minivlajka|Poľsko|n}}{{--}}'''{{SVK|vm|1}}'''|| '''1 : 3''' || 25 : 23 || 21 : 25 || 18 : 25 || 23 : 25 || || '''87 : 98''' || 5 200 ||[http://cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=10080&id2=160&id3=517&id4=6&id5=4&state=p_prj_game_summary&key=0 správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} <br /> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !width="45px" rowspan="2"|+/− sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|''1'' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov|Slovensko]] |align="center"|'''8''' |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|9 |align="center"|4 |align="center"|+5 |align="center"|313 |align="center"|300 |align="center"|+13 |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''2'' | {{minivlajka|Bulharsko|n}} |align="center"|'''7''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|8 |align="center"|5 |align="center"|+3 |align="center"|310 |align="center"|295 |align="center"|+15 |- style="border-bottom:3px solid green;" |- bgcolor=#BBFFBB |align="center"|''3'' | {{minivlajka|Poľsko|n}} |align="center"|'''3''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|5 |align="center"|7 |align="center"|−2 |align="center"|276 |align="center"|278 |align="center"|−2 |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|''4'' | {{minivlajka|Nemecko|n}} |align="center"|'''0''' |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|9 |align="center"|−6 |align="center"|274 |align="center"|300 |align="center"|−26 |} === Play-off === ==== Osemfinále ==== <small>[[Viedeň]], [[Karlove Vary]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[14. september]]|| {{minivlajka|Česko|n}} - '''{{minivlajka|Poľsko|n}}''' || '''1 : 3''' || 23 : 25 || 25 : 22 || 29 : 31 || 18 : 25 || || '''95 : 103''' || 4 200 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=12424&id2=178&id3=517&id4=6&id5=6&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[14. september]]|| {{minivlajka|Slovinsko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Fínsko|n}}''' || '''2 : 3''' || 18 : 25 || 25 : 21 || 23 : 25 || 25 : 18 || 12 : 15 || '''103 : 104''' || 1 750 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=12423&id2=176&id3=517&id4=6&id5=5&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[14. september]]|| '''{{minivlajka|Bulharsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Estónsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 20 || 25 : 23 || 25 : 22 || || || '''75 : 65''' || 1 950 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=12424&id2=177&id3=517&id4=6&id5=6&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[14. september]]|| '''{{minivlajka|Francúzsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Turecko|n}} || '''3 : 1''' || 25 : 19 || 25 : 23 || 19 : 25 || 25 : 21 || || '''94 : 88''' || 700 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=12423&id2=175&id3=517&id4=6&id5=5&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |} ==== Štvťfinále ==== <small>[[Viedeň]], [[Karlove Vary]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[15. september]]|| '''{{minivlajka|Rusko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Bulharsko|n}} || '''3 : 1''' || 22 : 25 || 25 : 19 || 25 : 18 || 25 : 19 || || '''97 : 81''' || 4 200 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=26147&id2=182&id3=517&id4=6&id5=8&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[15. september]]|| '''{{minivlajka|Srbsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Francúzsko|n}} || '''3 : 1''' || 32 : 30 || 25 : 20 || 23 : 25 || 26 : 24 || || '''106 : 99''' || 2 600 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=26146&id2=179&id3=517&id4=6&id5=7&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[15. september]]|| {{minivlajka|Slovensko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Poľsko|n}}''' || '''0 : 3''' || 23 : 25 || 17 : 25 || 19 : 25 || || || '''59 : 75''' || 1 482 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=26147&id2=181&id3=517&id4=6&id5=8&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[15. september]]|| '''{{minivlajka|Taliansko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Fínsko|n}} || '''3 : 1''' || 25 : 18 || 25 : 20 || 29 : 31 || 25 : 21 || || '''104 : 90''' || 1 500 ||[http://www.cev.lu/mmp-cgi/show.pl?cmd=tmpl&id=26146&id2=180&id3=517&id4=6&id5=7&state=p_prj_game_summary&key=0 správa] |} ==== Semifinále ==== <small>[[Viedeň]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[17. september]]|| '''{{minivlajka|Taliansko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Poľsko|n}} || '''3 : 0''' || 25 : 22 || 25 : 21 || 25 : 20 || || || '''75 : 63''' || 6 200 ||[http://new.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=23620&ID=14 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110930031648/http://new.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=23620&ID=14 |date=2011-09-30 }} |-align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[17. september]]|| '''{{minivlajka|Srbsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Rusko|n}} || '''3 : 2''' || 25 : 23 || 17 : 25 || 22 : 25 || 33 : 31 || 15 : 13 || '''112 : 117''' || 7 600 ||[http://new.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=23621&ID=14&CID=5075&PID=1142&type=LegList správa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Stretnutie o 3.miesto ==== <small>[[Viedeň]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[18. september]]|| {{minivlajka|Rusko|n}}{{--}}'''{{minivlajka|Poľsko|n}}''' || '''1 : 3''' || 23 : 25 || 25 : 18 || 21 : 25 || 19 : 25 || || '''88 : 93''' || 7 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=23622&ID=14&CID=5076&PID=1142&type=LegList správa] |} ==== Finále ==== <small>[[Viedeň]]</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="240px" rowspan="2"|Zápas !rowspan=2 width=35px|Výsledok !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=40px|1 !width=40px|2 !width=40px|3 !width=40px|4 !width=40px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[18. september]]|| '''{{minivlajka|Srbsko|n}}'''{{--}}{{minivlajka|Taliansko|n}} || '''3 : 1''' || 17 : 25 || 25 : 20 || 25 : 23 || 26 : 24 || || '''93 : 92''' || 9 750 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=23662&ID=14&CID=5076&PID=1142&type=LegList správa] |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{SRB|vm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{ITA|vm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{POL|vm|1}} |- |align="center"| 4. || {{RUS|vm|1}} |- |align="center"| 5. || {{SVK|vm|1}} |- |align="center"| 6. || {{BGR|vm|1}} |- |align="center"| 7. || {{FRA|vm|1}} |- |align="center"| 8. || {{FIN|vm|1}} |- |align="center"| 9. || {{SVN|vm|1}} |- |align="center"| 10. || {{CZE|vm|1}} |- |align="center"| 11. || {{TUR|vm|1}} |- |align="center"| 12. || {{EST|vm|1}} |- |align="center"| 13. || {{BEL|vm|1}} |- |align="center"| 14. || {{PRT|vm|1}} |- |align="center"| 15. || {{DEU|vm|1}} |- |align="center"| 16. || {{AUT|vm|1}} |} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2011]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20161015233032/http://eurovolley2011.com/cs.html Oficiálna stránka ME 2011] ''archive.org'' {{ces icon}}/{{eng icon}}/{{deu icon}} * [http://www.cev.lu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.cev.lu/Competition-Area/competition.aspx?ID=14&PID=-2 ME 2011 na stránke Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20111005075347/http://rubaisport.com/volleyball/?competition=297 ME 2011 na stránke rubaisport.com] ''archive.org'' {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/volleyball/Europe/Women_2011.html ME 2011 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} [[Kategória:Volejbal v 2011]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Česku|Volejbal]] [[Kategória:2011 v Rakúsku]] [[Kategória:2011 v Česku]] g4ghzve5t0gi7ptwsfw6c4briwwjcfc 0 368518 8218543 8026158 2026-05-23T14:25:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218543 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = K-Multimedia Player |logo = |obrázok = |popis = KMPlayer 3.7 |autor = YoungHuee Kang |vývojár = [[Pandora TV]] |stabilná verzia = 3.0.0.1441 |dátum stabilnej verzie = 20. jún 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.kmplayer.com/forums/showthread.php?t=19734 |titul = (20. jún 2011) The KMPlayer 3.0.0.1441 Vydanie |date = 2011-06-20 |accessdate = 2011-06-20 }}</ref> |aktuálna verzia = |dátum aktuálnej verzie = 20. máj 2010 |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Microsoft Windows]] |jazyk = Anglický, Albánsky, Arabský, Bieloruský, Portugalský (Brazília), Bulharský, Čínsky, Český, Holandský, Fínsky, Francúzsky, Nemecký, Hebrejský, Maďarský, Taliansky, Japonský, Kórejský (Predvoľba), Perzský, Poľský, Portugalský, Rumunský, Ruský, Španielsky, Švédsky, Thajský, Turecký, Ukrajinský a Vietnamský |stav vývoja = |typ = [[Multimediálny prehrávač]] |licencia = [[Freeware]] |štandard = |webová stránka = {{URL|www.kmplayer.com}} |commons = }} '''K-Multimedia Player''' (známy tiež ako '''The KMPlayer''', '''KMPlayer''' alebo '''KMP'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Software License Agreement |work = The KMPlayer 2.9.4.1435 |vydavateľ = kmplayer.com |dátum prístupu = 2010-06-13 |poznámka = Jeho celý názov je K-Multimedia Player. Ale je tiež nazývaný ako KMP, KMPlayer, KMP Player alebo kmp player.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://download.pandora.tv/?mode=kmp&tab=1 |titul = KMPlayer 1434 Official |work = Download Center |vydavateľ = [[Pandora TV]] |dátum prístupu = 2010-06-13}}</ref>) je [[multimediálny prehrávač]] pre [[Microsoft Windows]], ktorý prehráva množstvo formátov vrátane [[Video CD|VCD]], [[DVD]], [[Audio Video Interleave|AVI]], [[Matroska|MKV]], [[Ogg]], [[OGM]], [[3GP]], [[MPEG]]-1/2/4, [[WMV]], [[RealMedia]], [[FLV]] a [[QuickTime]]. Má medzi užívateľmi významnú základňu a získal si výborné hodnotenie na nezávislých download webstránkach.<ref name=cnet>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://download.cnet.com/The-KMPlayer/3000-13632_4-10659939.html |titul=The KMPlayer 2.9.4.1437 CNET editors' review |dátum vydania=6. november 2008 |vydavateľ=[[CNET]] [[Download.com]] |dátum prístupu=2011-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110111002200/http://download.cnet.com/The-KMPlayer/3000-13632_4-10659939.html |dátum archivácie=2011-01-11 }}</ref><ref name=softpedia>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.softpedia.com/reviews/windows/KMPlayer--Review-77374.shtml |titul=Uber Configurable Video Player |dátum vydania=28. január 2008 |vydavateľ=[[Softpedia]] }}</ref><ref name=majorgeeks>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://majorgeeks.com/KMPlayer_d5484.html |titul=KMPlayer 3.0.0.1438 Final |dátum vydania=15. september 2010 |vydavateľ=[[MajorGeeks.com]] |dátum prístupu=2011-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101115164934/http://www.majorgeeks.com/KMPlayer_d5484.html |dátum archivácie=2010-11-15 }}</ref> ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== * [http://download.pandora.tv/?mode=kmp&tab=1 Oficiálna webstránka] * [http://www.kmplayer.com/forums/ Oficiálne fórum] [[Kategória:Multimediálne prehrávače]] 2glneddm8aml08ibbywu24wcurvgia8 0 372633 8218793 8086684 2026-05-24T07:55:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218793 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=kuvičok vrabčí| Obrázok=Воробьиный сыч (Glaucidium passerinum), Битцевский лес.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}} (globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22689194/86868363 IUCN Red list 2023.1. Prístup 29. mája 2024]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[sovotvaré]] |Rad po latinsky=Strigiformes| Podrad po slovensky=[[Strigi|sovy]]|Podrad po latinsky=Strigi| Čeľaď po slovensky= [[sovovité]]|Čeľaď po latinsky=Strigidae| Rod po slovensky= [[kuvičok]]|Rod po latinsky=Glaucidium| Druh po slovensky=kuvičok vrabčí{{break}}|Druh po latinsky=G. passerinum| Binomické meno=Glaucidium passerinum| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=1758| Synonymá=kuvik vrabčí| Obrázok2=GlaucidiumPasserinumIUCN.svg| Titulok2= Mapa rozšírenia kuvička vrabčieho{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#008000| Hniezdiaci, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Kuvičok vrabčí''' alebo '''kuvik vrabčí'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.10.2016 | dátum prístupu = 21.11.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (''Glaucidium passerinum'') je najmenší druh [[sovovité|sovy]] v [[Európa|Európe]].<ref name="schon78">{{Citácia knihy | priezvisko = Schönn | meno = Siegfried | titul = Der Sperlingskauz. Glaucidium passerinum passerinum. (Neue Brehm Bücherei, Heft 513) | isbn = 3-89432-490-2 | vydavateľ = A. Ziemsen Verlag | dátum vydania = 1978 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-24 | miesto = Wittenberg Lutherstadt | jazyk = nemecky }}</ref><ref name="EulenEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Mebs | meno = Theodor | priezvisko2 = Scherzinger | meno2 = Wolfgang | titul = Die Eulen Europas | isbn = 3-440-07069-7 | vydavateľ = Franckh-Kosmos-Verlags-GmbH & Co. | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-24 | miesto = Stuttgart | kapitola = Sperlingskauz Glaucidium passerinum | strany = 334 - 356 | jazyk = nemecky }}</ref> Obýva 600 - {{km|1000}}<ref name="owls1992">{{Citácia knihy |priezvisko=Burton |meno=John A. |titul=Owls of the world: their evolution, structure and ecology |vydavateľ=Peter Lowe |rok=1992 |strán=59 |url=https://books.google.com/books?id=ntFFAAAAYAAJ&q=%22Rufous+Fishing+Owl%22&dq=%22Rufous+Fishing+Owl%22&hl=en&sa=X&ei=wXYgT-rILImSiQfPxYDnBA&ved=0CFAQ6AEwBQ }}</ref> široké pásmo [[tajga|tajgy]] [[palearktická oblasť|palearktickej oblasti]]<ref name="EulenEuropas" />, uprednosťnuje ihličnaté a zmiešané lesy.<ref name="EulenEuropas" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] je stály, hniezdi najmä v pohoriach s ihličnatými drevinami od {{mnm|410}} po hornú hranicu lesa. Hniezdenie bolo dokázané v 29,10 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]. V zime bol zistený v 35,40 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Kuvičok vrabčí / Kuvik vrabčí | poznámka = autor druhu Samuel Pačenovský | strany = 364 - 367 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] kuvičok vrabčí patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná, jeho stavy kolíšu podľa početnosti koristi a počasia.<ref name="IUCN" /> == Opis == {{Pozri aj|Glaucidium}} Meria iba 15 - {{cm|19|m}}<ref name="HBW">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L. & Marks, J.S. (2018). Eurasian Pygmy-owl (Glaucidium passerinum). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. | url = https://www.hbw.com/node/55057 | vydavateľ = Lynx Edicions, Barcelona. | dátum prístupu = 2018-11-21 | jazyk = En }}</ref><ref name="owlpages">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lewis | meno = Deane | titul = Eurasian Pygmy Owl ~ Glaucidium passerinum | url = https://www.owlpages.com/owls/species.php?s=1850 | vydavateľ = owlpages.com | dátum prístupu = 2018-11-21 | jazyk = En }}</ref>, čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34<ref name="HBW" /> – {{cm|45|m}}. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Na tmavohnedých letkách sú svetlé škvrny, ktoré na krídle tvoria tri až štyri priečne prúžky. Chvost je tiež tmavohnedý, s bielymi koncami pier a niekoľkými svetlými priečnymi prúžkami. Má v pomere k telu malú guľatú hlavu, s nie príliš zreteľným závojom, sfarbenú podobne ako chrbát. Dúhovka je žltá, zobák voskovo žltý, pri koreni zelený, nohy má operené, špinavo biele s hnedými škvrnami, pazúry čiernohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie. Samica je väčšia ako samec <ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = VEDA | miesto = Bratislava | jazyk = po slovensky }}</ref><ref name="owlpages" />. Jeho let je vlnitý, v období hniezdenia lieta aj vo dne. == Hlasové prejavy == {{Počúvaj |Meno súboru=Sperlingskauz.OGG |Názov =Rôzne hlasové prejavy |Popis =51 s, 0 - 26 s tremolujúci revírny hlas [[samec|samca]], dve rôzne nahrávky; 26 - 40 s špecifický hlas [[samica|samice]]; 40 - 51 jesenný hlas, tónový rebríček |formát = Ogg }} Na rozdiel od ostatných sov má pomerne vysoký pískavý hlas. Väčšinou sa ozýva jednoduchým opakovaným pískaním, ale môže pridať aj akýsi trilok.<ref>[http://www.rozhlas.cz/hlas/sovy/_zprava/16736 ukážka hlasu]</ref> <ref name="hlasyGP">{{Citácia periodika | priezvisko = Pačenovský | meno = Samuel | priezvisko2 = Kürthy | meno2 = Alexander | titul = Zhodnotenie priebehu jesenného toku kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) na základe hlasových prejavov | periodikum = Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach | vydavateľ = Prírodné vedy | rok = 1992 | mesiac = | ročník = | číslo = XXXII-XXXIII | strany = 55-68 | jazyk = po slovensky }}</ref> Najčastejší výrazový prostriedok kuvička vrabčieho je monotónny revírny hlas samčeka. Je to veľmi zreteľný hlas, počuteľný na viac než kilometer. Pozostáva z jednotlivých jasných flautovitých tónov tű. Tónová výška môže byť individuálne rozdielna. Občas znie zreteľne dvojslabične tüí. Po začiatočnom nižšom tóne tü nasleduje vyšší konečný tón í. Tento variant býva vplietaný medzi rady monotónnych volaní tű. Často tvorí začiatočný článok nového radu monotónnych volaní tű. Monotónny revírny hlas je podobný hlasu hýľa, znie však silnejšie, je konštantný v dĺžke tónu ako aj v odstupoch jednotlivých tónov (dvojsekundové intervaly).<ref name="owlpages" /> Túto formu revírneho hlasu možno obzvlášť často počuť začiatkom jarného toku, v jeho prvej fáze vo februári a v marci. Ak je samček vzrušený, vydáva tremolujúci revírny hlas, ktorý znie ako „tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ...“. Špecifický hlas samice je podobný ale vyšší<ref name="owlpages" /> a znie ako „síí“, niekedy ako „síít“. Keď vyhľadáva rozlietané mláďatá používa „hľadací hlas“ popisovaný ako „sü süsüsüsü“. Nasledujúce hlasové prejavy sú vlastné obom pohlaviam.<ref name="owlpages" /> Trilok znie ako trasľavé „gügügügüg“. Môžeme ho počuť počas toku pri ukazovaní dutiny, pri odovzdávaní koristi samici samcom, pri párení a pri kŕmení mláďat. Tiché kontaktné hlasy môžeme počuť celý rok. Znejú ako „tü“ alebo „tüi“.<ref name="owlpages" /> Najmä v druhej polovici roka môžeme počuť špeciálny jesenný hlas - tónový rebríček - rad 4-8 volaní „tü“, ktoré stúpajú v tónovej výške. Na konci radu nám posledné vysoké tóny pripadajú falošné.<ref name="owlpages" /> Slúži na ohraničenie revíru a je namierený voči obom pohlaviam. Majitelia teritória zaháňajú nedospelé samce zo svojho revíru.<ref name="Scherzinger1970">{{Citácia periodika | priezvisko = Scherzinger | meno = Wolfgang | titul = Zum Aktionssysttem des Sperlingskauzes (Glaucidium passerinum, L.). | periodikum = Zoologica | vydavateľ = | rok = 1970 | mesiac = | ročník = | číslo = 41 | strany = 1-120 | jazyk = po nemecky }}</ref><ref name="Klaus1965">{{Citácia periodika | priezvisko = Klaus | meno = S. | priezvisko2 = Vogel | meno2 = F. | priezvisko3 = Wiesner | meno3 = J. | titul = Ein Bietrag zur Biologie des Sperlingskauzes Beobachtungen au einem Brutpaar von Glaucidium passerinum im Elbsandsteinebirge | periodikum = Abhandlungen und Berichte aus dem Staatlichen Museum für Tierkunde Dresden | vydavateľ = | rok = 1965 | mesiac = | ročník = | číslo = 28 | strany = 165-204 | jazyk = po nemecky }}</ref> Pretože sa týmto hlasom neozývajú len na jeseň ale po celý rok, zdá sa vhodnejšie používať na označenie tohoto hlasu výraz tónový rebríček.<ref name="Scherzinger1970" /><ref name="schon78" /> Tónový rebríček je možné chápať aj ako zosilnený kontaktný hlas.<ref name="König1968">{{Citácia periodika | priezvisko = König | meno = C. | titul = Lautäußerungen von Rauhfußkauz (Aegolius funereus) und Sperlingskauz (Glaucidium passerinum) | periodikum = Beih. Vogelwelt | vydavateľ = | rok = 1968 | mesiac = | ročník = | číslo = 1 | strany = 115-138 | jazyk = po nemecky }}</ref> Nepokoj vyjadrujú staccatom, z jednotlivých „jiu“ znejúcim ako „jiu...jiu...jiu...jiujugjugjug“.<ref name="owlpages" /> Tento hlas nemá teritoriálnu úlohu. Na vyjadrenie nechuti, stiesnenosti, ak je im veľmi zima alebo pri horúčave, slúži hlas podráždenia a strachu, je to prenikavý bedákavý hlasový prejav.<ref name="hlasyGP" /> == Rozšírenie a početnosť== Kuvičok vrabčí je rozšírený v celej [[Palearktis|Palearktíde]] v pásme ihličnatých lesov od [[Nórsko|Nórska]], [[Švédsko|Švédska]], [[Fínsko|Fínska]] naprieč [[Eurázia|Euráziou]] až po východnú [[Sibír]].<ref name="EulenEuropas" /> Severnú hranicu rozšírenia tvorí hranica lesa. V [[Európa|Európe]] žije prevažne v [[tajga|tajge]] severnej a východnej Európy a lokálne v niektorých horských oblastiach strednej a južnej Európy, ako je [[Šumava]], [[Karpaty]], [[Alpy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hagemeijer | meno = Ward | priezvisko2 = Blair | meno2 = Mike | titul = The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) | url = http://s1.sovon.nl/ebcc/eoa/?species1=&species2=&species3=7510&species4= | dátum vydania = 1997 | vydavateľ = T & A.D. Poyser | miesto = London }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, predpokladá sa výskyt v [[Pyreneje|Pyrenejách]]<ref name="owls2008">{{Citácia knihy | priezvisko = König | meno = Claus | priezvisko2 = Weick | meno2 = Friedhelm | titul = Owls of the World | vydavateľ = A&C Black | rok = 2008 | počet strán = 528 | isbn = 978-0-7136-6548-2 | kapitola = Euroasian Pygmy Owl | strany = 388 - 391 }}</ref>, v izolovaných pohoriach [[Slovinsko|Slovinska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny]], severného [[Grécko|Grécka]] a [[Bulharsko|Bulharska]] (pohoria [[Stará planina]], [[Rila]] a [[Rodopy]]).<ref name="EulenEuropas" /> V pohoriach kopíruje jeho rozšírenie hornú hranicu lesa.<ref name="EulenEuropas" /><ref name="RozsVtakovSK" /> Miestami sa vyskytuje aj v súvislých lesoch v nižších polohách akými sú Lüneburgské vresovište (nemecky Lüneburger Heide) a [[Bielovežský národný park]].<ref name="EulenEuropas" /> Kuvičok vrabčí je stály vták, len horské populácie prelietajú na zimu do nižších polôh. Populácia v Európe: 47 000 – 110 000 párov a v okolitých štátoch: [[Nemecko]] 100 - 1300, odhady z roku 1997 už hovoria 2000<ref name="EulenEuropas" /> párov, [[Rakúsko]] 1 500 – 2 000<ref name="EulenEuropas" /> párov, v rámci [[Česko|Česka]] ide o silne ohrozený, zvlášť chránený druh, 900 – 1 300<ref name="EulenEuropas" /> párov, [[Poľsko]] staršie odhady 180 - 220<ref name="EulenEuropas" />, novšie 300 – 400 párov, [[Ukrajina]] 30 – 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie). V [[Bulharsko|Bulharsku]] 150 - 200 párov.<ref name="PacenovskyShurulinkov" /> V [[Maďarsko|Maďarsku]] bolo zistené prvé hniezdenie v roku [[2010]] v pohorí [[Aggteleki-karszt]] v [[Aggtelecký národný park|Aggteleckom národnom parku]] v oblasti vrchu Szádvár<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MME Nomenclator Bizottság (rarities committee, Hungary) | url = http://www.birding.hu/doc/NB2010.pdf | vydavateľ = birding.hu | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2018-11-24 | jazyk = maďarsky }}</ref> približne 2 km od hraníc so Slovenskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Open source mapový prehliadač Štátnej ochrany prírody SR | url = http://maps.sopsr.sk/ | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum aktualizácie = 2018-01-09 | dátum prístupu = 2018-03-01 | miesto = Banská Bystrica | poznámka = viď základné vrstvy, hľadaj "Nižný vrch, okres Rožňava" via OpenStreetMap prispievatelia }}</ref>. Jeho populácia v Európe je stabilná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Braňo | meno = Matejovič | odkaz na autora = | titul = Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) – Ochrana dravcov na Slovensku | url = http://www.dravce.sk/web/nase-sovy/kuvicok-vrabci-glaucidium-passerinum | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101112173815/http://www.dravce.sk/web/nase-sovy/kuvicok-vrabci-glaucidium-passerinum | dátum archivácie = 2010-11-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atlas vtákov – kuvičok vrabčí | url = http://atlas.vtaky.sk/atlasvtakov.php?id=druh&num=42_2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2011 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = | jazyk = }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Staršie literárne dáta uvádzajú výskyt kuvička vrabčieho v pohoriach Slovenska bez kvantitatívnych údajov. <ref name="PacenovskyShurulinkov">{{Citácia periodika | priezvisko = Pačenovský | meno = Samuel | priezvisko2 = Shurulinkov | meno2 = Peter | titul = Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison. | periodikum = Slovak Raptor Journal | ročník = 2 | číslo = 2008 | strany = 91 - 106 | url = https://www.researchgate.net/publication/232711595_Latest_data_on_distribution_of_the_Pygmy_Owl_Glaucidium_passerinum_in_Bulgaria_and_Slovakia_including_population_density_comparison_Aktualne_poznatky_o_rozsireni_kuvicka_vrabcieho_Glaucidium_passerinum | dátum prístupu = 2018-11-25 }}</ref> Výsledky prvého celoštátneho mapového diela ''Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77''<ref name="AtlasCSSR">{{Citácia knihy | priezvisko = Šťastný | meno = Karel | priezvisko2 = Randík | meno2 = Aladár | priezvisko3 = Hudec | meno3 = Karel | spoluautori = et al. | titul = Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77 | rok = 1987 | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha }}</ref> priniesli zo Slovenska len slabé výsledky. Mapovanie bolo vykonávané v sieti kvadrátov 10 x 10km. Ako hniezdič bol zistený len v 8 % kvadrátoch. Odhady početností hniezdnych populácií v roku [[1994]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Murín et al. 1994 Početnosť hniezdnych populácií vtákov na Slovensku in Pačenovský S., Shurulinkov, P., 2008: Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison. | periodikum = Slovak Raptor Journal | ročník = 2 | číslo = 2008 | strany = 91 - 106 | url = https://www.researchgate.net/publication/232711595_Latest_data_on_distribution_of_the_Pygmy_Owl_Glaucidium_passerinum_in_Bulgaria_and_Slovakia_including_population_density_comparison_Aktualne_poznatky_o_rozsireni_kuvicka_vrabcieho_Glaucidium_passerinum | dátum prístupu = 2018-11-25 }}</ref> boli pre kuvička vrabčieho 500 - 600 párov, v roku [[2000]] sa uvádza v diele ''Die Eulen Europas'''<ref name="EulenEuropas" /> 600 - 800 hniezdnych párov. Nasledujúce celoslovenské mapové dielo ''Rozšírenie vtákov na Slovensku'' z rokov 1980 – 1999 prinieslo nové poznatky o početnosti aj o trendoch populácie, kde odhadovaný počet hniezdiacich párov bol zvýšený na 1 000 - 1 500, počet zimujúcich jedincov odhadovaný na 2 500 - 4 000, veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje boli zistené ako ''stabilné'', s maximálnou zmenou do 20%. Odhad početnosť z roku [[2005]] je 1500 - 2000 párov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Pačenovský S 2005: Kuvičok vrabčí. Jeho rozšírenie, biotop a ochrana na Slovensku, metódy výskumu a monitoringu. Vtáčie správy 12(4): 4–5 in Pačenovský S., Shurulinkov, P., 2008: Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison. | periodikum = Slovak Raptor Journal | ročník = 2 | číslo = 2008 | strany = 91 - 106 | url = https://www.researchgate.net/publication/232711595_Latest_data_on_distribution_of_the_Pygmy_Owl_Glaucidium_passerinum_in_Bulgaria_and_Slovakia_including_population_density_comparison_Aktualne_poznatky_o_rozsireni_kuvicka_vrabcieho_Glaucidium_passerinum | dátum prístupu = 2018-11-25 }}</ref> Ekosozologický status bol v roku [[1995]] ''R'' - vzácny. V roku [[1998]] ''NE'' - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.<ref name="RozsVtakovSK" /> V roku [[2001]] žiadny.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk }}</ref> V roku [[2014]] ''LC'' - menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' - vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> Od roku [[1846]] do [[2010]] bolo na Slovensku zistených 78 hniezd z 24 orografických celkov, pričom rozpätie nadmorských výšok hniezd bolo od 450 do {{mnm|1450}}, kde 72,5 % hniezd sa nachádzalo medzi 600 - {{mnm|1100}}<ref name="PacenovskySotnar" /> == Biotop == Kuvičok vrabčí žije v starších ihličnatých a zmiešaných lesoch s voľnejšou štruktúrou, ktorá mu poskytuje dostatok ďatlých dutín kde hniezdi a kde si ukladá zásoby potravy, nachádza tu otvorenejšie miesta vhodné pre lov a húštiny, kde sa ukrýva.<ref name="EulenEuropas" />. Celoročný úkryt, celoročná pestrá ponuka koristi, dostatok dutín, slabá konkurencia a nízke počty nepriateľov, takto zhrnul Wiesner<ref name="EulenEuropas" /> predpoklady, ktoré musí spĺňať biotop pre kuvička vrabčieho. Štruktúra porastu lesa je považovaná za najdôležitejší faktor pri výbere stanovišťa.<ref name="owls2008" /> K biotopu v blízkosti hniezda kuvička vrabčieho patria mokrade a mladé stromy.<ref name="owlpages" /><ref name="owls2008" /> Blízkosť vody pri hniezdach potvrdzujú aj výsledky zo Slovenska. Zo skúmaných 22 hniezd bola u 17-tich (70,8 %) do vzdialenosti 200 m voda.<ref name="PacenovskySotnar">{{Citácia periodika | priezvisko = Pačenovský | meno = Samuel | priezvisko2 = Šotnár | meno2 = Karol | titul = Notes on the reproduction, breeding biology and ethologyof the Eurasian pygmy owl (Glaucidium passerinum) in Slovakia | periodikum = Slovak Raptor Journal | ročník = 4 | číslo = 2010 | strany = 49 - 81 | url = http://dravce.sk/dravevtaky/wp-content/uploads/2011/01/SRJ2010_047_079_Pacenovsky-Sotnar_LQ.pdf | dátum prístupu = 2018-11-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181125074057/http://dravce.sk/dravevtaky/wp-content/uploads/2011/01/SRJ2010_047_079_Pacenovsky-Sotnar_LQ.pdf | dátum archivácie = 2018-11-25 }}</ref> == Správanie == Je pomerne nenápadný ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel. Loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, najaktívnejší je ráno a večer za šera.<ref name="owlpages" /> Pri slabom svetle vidí približne ako človek.<ref name="owls2008" /> V noci býva aktívny len výnimočne, za svetlých nocí sa ozývajú nespárení samci.<ref name="owls2008" /> Odpočinkové stanovištia na konároch máva dobre zamaskované, nesedávajú spolu. Samci obhajujú svoje teritória hlasovým prejavom zo stromov, nespárení samci aj z vrcholcov stromov. Na imitáciu reagujú veľmi aktívne, často zaútočia aj na človeka.<ref name="owls2008" /> Samci kuvičkov volajú najmä za súmraku, preto sa jeho hlasový prejav naučia rozpoznávať drobní spevavci. Prilietajú spoločne na miesto volania a snažia sa ho odplašiť. Kuvičok nevolá hlasno po celý rok, iba pred zasadnutím samice na vajíčka a na [[jeseň]]. Po 3 - 4 týždňoch spevavci zabudnú na jeho hlas, preto je reakcia spevavcov na imitáciu spoľahlivý ukazovateľ prítomnosti druhu. Používa sa len na vedecké účely pred a po vyhniezdení.<ref name="owls2008" /> === Hniezdenie === Kuvičok vrabčí na Slovensku začína hniezdnu aktivitu už veľmi skoro na jar. Párenie bolo pozorované už vo februári,<ref name="atlas">Atlas hniezdneho rozšírenia vtákov Slovenska. Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.</ref> zvyčajne však samice kladú vajcia až na prelome marca a apríla. Najskoršie potvrdené úspešné hniezdenie na Slovensku bolo zdokumentované v Strážovských vrchoch v roku 2019, keď mláďatá opustili dutinu už medzi 19. a 21. májom, čo zodpovedá znáške na prelome marca a apríla.<ref name="ponitrie2019">Správa CHKO Ponitrie 2019: Najskoršie vyvedenie mláďat kuvička vrabčieho. BirdLife Slovensko.</ref> V strednej a severnej Európe sa hniezdenie obyčajne začína koncom marca až začiatkom apríla, po miernych zimách aj v polovici marca.<ref name="mikkola">Mikkola, H. (1983). ''Owls of Europe''. Poyser, London. ISBN 0-85661-027-3.</ref> V juhovýchodnom Nórsku sa hniezdenie začína spravidla až od konca marca.<ref name="schonn">Schönn, S. (2004). Breeding biology of the Pygmy Owl ''Glaucidium passerinum'' in southeastern Norway. ''Ornis Norvegica'' 27: 1–12.</ref> Najneskoršie známe termíny znášania sú koncom apríla alebo začiatkom mája.<ref name="owlpages" /> Hniezdo býva umiestnené v starých dutinách po [[Ďateľ veľký|ďatľoch veľkých]] a [[ďubník trojprstý|ďubníkoch]].<ref name="owlpages" /> Samica znáša 3 – 8 bielych, jemne lesklých vajec na ktorých sedí sama po dobu 28 - 29 dní a mláďatá kŕmia asi 6 týždňov. Vajce je guľovitého alebo oválneho tvaru, váži cca 7 g. Vajcia sú znášané v rozmedzí dvoch dní a samica sadá až po znesení posledného.<ref name="owlpages" /> Samec obstaráva iba potravu. Samica zostáva na hniezde aj po vyliahnutí mláďat a potravu od samca preberá a predkladá mláďatám.<ref name="owlpages" /> Hniezdo opúšťajú zhruba vo veku 30 - 34<ref name="owlpages" /> dní a hneď dobre lietajú. Prvé vylietané mláďatá nachádzame najčastejšie v júni, pri skorších hniezdach už v máji.<ref name="mikkola" /> Nasledujúce tri týždne sú ešte vedené rodičmi. Pohlavne dospelé sú pravdepodobne v jednom roku.<ref name="owlpages" /> == Potrava == Potravu tvoria prevažne drobné hlodavce a vtáky, miestami i jašterice, netopiere, ryby a hmyz.<ref name="owlpages" /> Loví aj za dňa a trúfa si loviť aj drobné vtáky za letu. Niekedy si robí v dutinách zásoby potravy z ulovenej koristi, najmä v zimných mesiacoch.<ref name="owlpages" /> Má na svoju veľkosť silné pazúry a loví aj korisť väčšiu, než je sám. Pri vyhľadávaní svojej koristi vedia detegovať [[ultrafialové žiarenie]].<ref>SUHONEN, J, et al. Pygmy owl Glaucidium passerinum and the usage of ultraviolet cues of prey. JOURNAL OF AVIAN BIOLOGY [online]. 2011-01-01, 42, 1, [cit. 2011-10-23]. s. 89-91. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 09088857.</ref> == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Kuvičok vrabčí je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 29.05.2024 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v troch a ako 1% druh v ôsmych [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]]. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Eurasian Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) (17256402182).jpg|S korisťou, [[Belgicko]] Glaucidium passerinum.jpg|V otvore hniezdnej búdky, ktorú využíva ako zásobáreň potravy, [[Fínsko]] Glaucidium passerinum-food store.jpg|Hniezdna búdka využívaná ako zásobáreň potravy, [[Fínsko]] Pygmy Owl Nestlings (155578586).jpg|Mláďatá v [[hniezdo|hniezdnej búdke]] Glaucidium passerinum-chicks2.jpg|Mláďatá v [[hniezdo|hniezdnej dutine]], [[Fínsko]] Juvenile Eurasian Pygmy Owl (Glaucidium passerinum), Eastern Belgium (14544786334).jpg|Vyletené mláďa, [[Belgicko]] Glaucidium passerinum MHNT.ZOO.2010.11.2.6.jpg |Vajce (múzejný exemplár) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Glaucidium passerinum|wikispecies=Glaucidium passerinum|wikt=kuvičok vrabčí}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|kuvička vrabčieho|Glaucidium|passerinum}} {{Eng icon}} * [https://www.youtube.com/watch?v=JOFYg0jmOD4 Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) CHKO Horná Orava; youtube.com] kamera: Šimon Kertys, film má 3:44 minút, možno vidieť i počuť samca i samicu, revírny hlas , hlas samice, hniezdnu dutinu, samca z korisťou, vylietané mláďa a kúpajúce ho sa kuvička * {{IBC|ID=eupowl1|Nadpis=Glaucidium passerinum}} == Zdroj == * [http://www.iucnredlist.org/apps/redlist/details/143264/0 Glaucidium passerinum]. [http://www.iucnredlist.org 2006 IUCN Red List of Threatened Species.] prístup 23. 10. 2011. * Schönn: ''Der Sperlingskauz.'' Neue Brehm-Bücherei. Bd 513. Spektrum Verlag, Heidelberg 1995 (Reprint Westarp Wissenschaften). ISBN 3-89432-490-2 * Schönn, S. (2004). Breeding biology of the Pygmy Owl ''Glaucidium passerinum'' in southeastern Norway. ''Ornis Norvegica'' 27: 1–12. * Dravce.sk – kuvičok vrabčí: rozmnožovanie, hniezdenie, inkubácia, mláďatá. * BirdLife Slovensko (2019). Správa CHKO Ponitrie: najskoršie vyvedenie mláďat kuvička vrabčieho. * {{Preklad | jazyk = cs | článok = Kulíšek nejmenší | revízia = 6890160 | jazyk2 = en | článok2 = Eurasian Pygmy Owl | revízia2 = 428750441 }} {{Sovy na Slovensku}} {{taxonbar}} [[Kategória:Sovovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] 32gjognlfeyf0qp3otayh3m6fj0m4j9 0 376166 8218526 8135586 2026-05-23T13:28:06Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Big_Show_042025.jpg bol odstránený, pretože ho Yann na Commons zmazal. 8218526 wikitext text/x-wiki {{Infobox profesionálny wrestler | Meno = Big Show | Rodné meno = Paul Donald Wight, Jr. | Portrét = | Veľkosť portrétu = 230px | Popis = | Výška = {{m|2.13|m}} | Váha = {{kg|193}} | Dátum narodenia = {{Dnv|1972|2|8}} | Miesto narodenia = Aiken, [[Južná Karolína]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Tampa]], [[Florida]] | Tréneri = Larry Sharpe<br />Larry Sharpe <br />Glenn Ruth | Debut = 1995 | Webstránka = }} '''Paul Donald Wight, Jr.''' (* [[8. február]] [[1972]]), známy pod prezývkou '''Big Show''', je [[Spojené štáty americké|americký]] [[wrestling|profesionálny wrestler]] a [[herec]]. Momentálne pôsobí v spoločnosti AEW pod svojim menom Paul Wight. Je mnohonásobným šampiónom v kategórii jednotlivcov i tag tímov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Big Show (wrestler)}} ==Externé odkazy== *[http://www.wwe.com/superstars/raw/bigshow/ profil na WWE.com] {{Biografický výhonok}} {{Wrestleri WWE}} {{WWE Championship}} {{WWE World Heavyweight Champions}} {{WWE Intercontinental Championship}} {{WWE United States Champions}} {{WWE Hardcore Championship}} {{ECW World Heavyweight Championship}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1972]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Wrestleri]] afyoy3zd8bmaw0hvk8yuobq9qckg7ln 0 376875 8218576 8139900 2026-05-23T15:09:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218576 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=kakaovník obyčajný| Obrázok=Matadecacao.jpg| Titulok=Kakaovník obyčajný| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae| Rad po slovensky= [[slezotvaré]]|Rad po latinsky=Malvales| Čeľaď po slovensky= [[slezovité]]|Čeľaď po latinsky=Malvaceae| Rod po slovensky=[[kakaovník]]|Rod po latinsky=Theobroma| Druh po slovensky=kakaovník obyčajný|Druh po latinsky=Theobroma cacao| Binomické meno=Theobroma cacao| Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]| Dátum1=[[1753]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Theobroma cacao0.jpg|thumb|Kvety kakaovníka obyčajného]] [[Súbor:Cacao-pod-k4636-14.jpg|thumb|Prierez [[Kakaový bôb|kakaovým bôbom]]]] '''Kakaovník obyčajný''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Theobroma cacao'') je druh rastliny z rodu [[kakaovník]] (''Theobroma'') čeľade [[slezovité]] (Malvaceae). Je to [[vždyzelená rastlina|vždyzelený strom]] , ktorý dorastá do výšky 5 až 8 metrov.<ref name="valíček">{{Citácia knihy | priezvisko = Valíček | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Valíček | titul = Užitkové rostliny tropů a subtropů | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-200-0939-6 | strany = 262 }} </ref> V súčasnosti sa pestuje v tropických oblastiach celého sveta. Jeho semená sa používajú na výrobu [[kakaový prášok|kakaového prášku]], z ktorého sa vyrába [[čokoláda]]. == Názvy == Slovenské názvy tohto druhu rastliny sú: '''kakaovník obyčajný'''<ref name=Mič>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = 204| jazyk = }}</ref><ref>ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. 1986. S. 447</ref><ref name=Čer1966>ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 224</ref> alebo staršie (a po česky) '''kakaovník pravý'''<ref>THURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1984. S. 303</ref><ref>kakaovník. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]. rok 1976. S. 1769</ref><ref>JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Praha: E. Weinfurter, 1941. S. 362</ref>. V potravinárstve alebo ľudovo sa občas označuje aj ako '''kakaový strom'''<ref>§ 32: 50/2001 VÝNOS Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júna 2001 č. 1865/2001 - 100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996 - 100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2478/2000 - 100 zo 4. septembra 2000 [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/75552/1/2/vynos-c-50-2001-ph-c-1865-2001-100-ktorym-sa-meni-a-doplna-vynos-ministerstva-podohospodarstva-slovenskej-republiky-a-ministerstva-zdravotnictva-slovenskej-republiky-c-981-1996-100-z-20-maja-1996-ktorym-sa-vydava-prva-cast-a-prva-druha-a-tretia-hlava-druhej-casti-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-v-zneni-vynosu-ministerstva-podohospodarstva-slovenskej-republiky-a-ministerstva-zdravotnictva-slovenskej-republiky-c-2478-2000-100-zo-4-septembra-2000-a-c-1867-2001-100-ktorym-sa-vydava-hlava-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-upravujuca-strukoviny-a-vyrobky-zo-strukovin-a-c-1809-2001-100-ktorym-sa-vydava-hlava-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-upravujuca-pochutiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250201121858/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/75552/1/2/vynos-c-50-2001-ph-c-1865-2001-100-ktorym-sa-meni-a-doplna-vynos-ministerstva-podohospodarstva-slovenskej-republiky-a-ministerstva-zdravotnictva-slovenskej-republiky-c-981-1996-100-z-20-maja-1996-ktorym-sa-vydava-prva-cast-a-prva-druha-a-tretia-hlava-druhej-casti-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-v-zneni-vynosu-ministerstva-podohospodarstva-slovenskej-republiky-a-ministerstva-zdravotnictva-slovenskej-republiky-c-2478-2000-100-zo-4-septembra-2000-a-c-1867-2001-100-ktorym-sa-vydava-hlava-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-upravujuca-strukoviny-a-vyrobky-zo-strukovin-a-c-1809-2001-100-ktorym-sa-vydava-hlava-potravinoveho-kodexu-slovenskej-republiky-upravujuca-pochutiny |date=2025-02-01 }}</ref><ref>LACKOVÁ, Alica et al. Tovaroznalectvo. Bratislava: Sprint 2 s.r.o, 2017. S. 217</ref><ref>ŠULC, Ľ., TURČÁNY, V. Svetlá v húšti pralesov. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1962, S. 10</ref><ref>ŠMATLÁK, S. et al. Výber zo svetovej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 658</ref>. Starší alebo ľudový názov je '''kakaovník'''<ref>kakaovník. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>NOVOTNÁ, A. et al. Botanika pre pedagogické školy pre vzdelanie učiteľov národných škôl a pre vzdelanie učiteliek materských škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1955. S. 232</ref><ref>MOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 185</ref>. Ľudový názov je '''kakao'''<ref>kakao; kakaovník. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>FIALOVÁ, S. Prírodné látky podporujúce chudnutie. In: Lekárnické listy. č. 1 2012. S. 17</ref><ref>STREČOK, J. Fidži - krajina úsmevu. Turany: Tlačiareň P+M grafické štúdio. 2016. S. 110</ref><ref>MARINELLI, J. Rastlina. Bratislava: Ikar, 2006, S. 392</ref>. Zastarané názvy sú: ''kákaovník pravý''<ref name=Kov>KOVALENSKÝ, M. Verejná prosba (pokračovanie). In: Dom a škola 1890. č. 10 S. 302</ref>, ''strom boží''<ref name=Kov/>, ''strom čokoládový''<ref>Kávovník a káva. In: Obzor č. 9 1876 S. 67</ref>, ''kakava''<ref>kakawa.BERNOLÁK, A. et al. [[Slowár Slowenskí Česko-Latinsko-Německo-Uherskí]] seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum, Tomus II. K-N. Buda: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae. (1825), S. 863</ref><ref>BUFFA, F.. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry: k histórii slovenského odborného slovníka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 79, 302</ref>, ''kakau''<ref>kakau.BERNOLÁK, A. et al. [[Slowár Slowenskí Česko-Latinsko-Německo-Uherskí]] seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum, Tomus II. K-N. Buda: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae. (1825), S. 863</ref>. == Zaradenie v systéme == Rod [[kakaovník]] (''Theobroma''), do ktorého kakaovník obyčajný patrí, sa dnes obyčajne zaraďuje do čeľade [[slezovité]] (Malvaceae). Presnejšie: do tribusu [[Theobromateae]]/[[Theobromeae]] podčeľade [[bytnériovaté]] (Byttnerioideae/zriedkavo: Theobromoideae<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = BOTINEAU | odkaz na autora = | titul = Botanique systématique et appliquée des plantes à fleurs | vydanie = | vydavateľ = Lavoisier | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 1403 | url = https://books.google.sk/books?id=mfBhAQAAQBAJ&pg=PA822&dq=Sterculioideae+Theobroma&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiG48nNxKKLAxV01gIHHUvEBD04ChDoAXoECAwQAw#v=onepage&q=Sterculioideae%20Theobroma&f=false| isbn = 978-2-7430-1900-6 | kapitola = | strany = 822| jazyk = }}</ref>) kládu [[Byttneriina]] čeľade slezovité (Malvaceae).<ref name=Mič/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malvales | url = https://www.mobot.org/mobot/research/apweb/orders/malvalesweb.htm | vydavateľ = mobot.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kubitzki | meno = Klaus | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bayer | meno2 = Clemens | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Flowering Plants · Dicotyledons (Malvales, Capparales and Non-betalain Caryophyllales) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 418 | url = | isbn = 978-3-662-07255-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Colli-Silva, M., Pérez-Escobar, O.A., Ferreira, C.D.M., Costa, M.T.R., Gerace, S., Coutinho, T.S., Yoshikawa, V.N., Antonio-Domingues, H., Hernández-Gutiérrez, R., Bovini, M.G., Duarte, M.C., Cheek, M., Chase, M.W., Fay, M.F., Christenhusz, M.J.M., Dorr, L.J., Schoeplein, C., Corcoran, M., Roy, S., Cable, S., McLay, T., Maurin, O., Forest, F., Baker, W.J. and Antonelli, A. (2025), Taxonomy in the light of incongruence: An updated classification of Malvales and Malvaceae based on phylogenomic data. TAXON. https://doi.org/10.1002/tax.13300</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Classification: Byttneriina | url = http://www.malvaceae.info/Classification/Byttneriina.html | vydavateľ = malvaceae.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=History/> Staršie sa niekedy v rámci čeľade slezovité (Malvaceae) zaraďoval do (široko poňatej) podčeľade [[lajnovcovaté]] (Sterculioidea)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hänsel | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sticher | meno2 = Otto | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pharmakognosie - Phytopharmazie | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2006 | počet strán = 1570 | url = https://books.google.sk/books?id=SKcfBAAAQBAJ&pg=PA1501&dq=Sterculioideae+Theobroma&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwih-Juuy6KLAxVk2wIHHSwUJ3k4ChDoAXoECAkQAw#v=onepage&q=Sterculioideae%20Theobroma&f=false| isbn = 978-3-540-34281-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kole | meno = Chittaranjan | autor = | odkaz na autora = | titul = Technical Crops | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 204 | url = https://books.google.sk/books?id=UYJcThvHy9IC&pg=PA129&dq=Sterculioideae+Theobroma&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwih-Juuy6KLAxVk2wIHHSwUJ3k4ChDoAXoECAwQAw#v=onepage&q=Sterculioideae%20Theobroma&f=false| isbn = 978-3-540-34538-1 | kapitola = | strany = 129| jazyk = }}</ref> Staršie sa tento rod často zaraďoval: * buď do čeľade [[Sterculiaceae]] (slovenské názvy: [[lajnovcovité]]<ref>MÁRTONFI, P. Systematika cievnatých rastlín. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prírodovedecká fakulta, 2013. S. 155</ref>/[[kolovité]]<ref>UŠÁKOVÁ, K. et al. Biológia pre gymnáziá - Vývoj, systém a ekológia rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000, S. 47</ref>/[[kólovité]]<ref name=Čer1966/><ref name=Pančík/>/[[sterkuliovité]]<ref name=Pančík>PANČÍK, P. 2016. Biopedia.sk: Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008). [cit. 2025-02-01]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008></ref><ref>KOTHE, H., TINÁKOVÁ, Ch. 1000 byliniek. Bratislava: Ikar, 2008, S. 305</ref>/[[kakaovníkovité]]<ref>KUBJATKO, F. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980, S. 134</ref>) v širšom zmysle, v rámci ktorej spadal do podčeľade [[bytnériovaté]] (Byttnerioideae) alebo menej často do podčeľade [[lajnovcovaté]] (Sterculioidea)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takhtajan | meno = Armen | autor = | odkaz na autora = | titul = Flowering Plants | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 871 | url = https://books.google.sk/books?id=oumyfO-NHuUC&pg=PA269&dq=Sterculioideae+Theobroma&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiG48nNxKKLAxV01gIHHUvEBD04ChDoAXoECA0QAw#v=onepage&q=Sterculioideae%20Theobroma&f=false| isbn = 978-1-4020-9609-9 | kapitola = | strany = 269| jazyk = }}</ref><ref name=Ch>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flora of China | url = http://flora.huh.harvard.edu/china/mss/volume12/sterculiaceae.pdf | vydavateľ = flora.huh.harvard.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250401112108/http://flora.huh.harvard.edu/china/mss/volume12/sterculiaceae.pdf | dátum archivácie = 2025-04-01 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Akinnagbe | meno = Akindele | autor = | odkaz na autora = | titul = Genetic Variation in Mansonia Altissima A. Chev. and Triplochiton Scleroxylon K. Schum Under Different Regimes of Human Impact in Akure Forest Reserve, Nigeria | vydanie = | vydavateľ = Cuvillier Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 109 | url = https://books.google.sk/books?id=MyHarH8V_EwC&pg=PA22&dq=Sterculioideae+Theobroma&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiUv7-7z6KLAxVdgP0HHaZwLXk4FBDoAXoECAQQAw#v=onepage&q=Sterculioideae%20Theobroma&f=false| isbn = 978-3-86727-751-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=History>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malvaceae Info: History of Classification (Draft) | url = http://www.malvaceae.info/Classification/history.html | vydavateľ = malvaceae.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>; * alebo do čeľade [[Byttneriaceae]]<ref name=Čer1966/><ref name=Ch/>/[[Buettneriaceae]]<ref name=Čer1966/> (slovenský názov: [[kakaovníkovité]]<ref name=Čer1966/><ref name=Pančík/> <small> - tento slovenský názov, ako vidno, alternatívne označuje čeľaď Sterculiaceae</small>)<ref name=History/>. ==Pôvod == Kakaovník obyčajný pochádza z hlbokých [[Tropické pásmo|tropických]] oblastí Ameriky, kde je doložené jeho pestovanie už v 5. storočí.<ref name="valíček" /> Najstarší dôkaz a používaní a domestikovaní kakaovníka pochádza z južného Ekvádora spred 5 300 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The use and domestication of Theobroma cacao during the mid-Holocene in the upper Amazon {{!}} Nature Ecology & Evolution | url = https://www.nature.com/articles/s41559-018-0697-x.epdf?referrer_access_token=Qe8C4KA59qoEFV-OSVVtUtRgN0jAjWel9jnR3ZoTv0P4l4gXSkOmfIM_qL4nlkDk0OANFll9k1y4RzVYlmD29i8yDBofYOcEkC3uIKn54seUD9hc5LLSIj0Uxksg6i2vsKYyEMAqXSV9wygtrrMTYrRyRQgFyIGXn9UKIJpHVqyAgY_GacqCoTdb0mT8qzXHbhKkLRC-FUI_pYEVfU6l4r_8cX9lCpb1qmuGy5j3l4jAHfj4B_AwT01nX-04ITPP8XGW5fAqcz6yYBUjqiAdlP_pCtvnf0KP6ffZvUmvcxU%3D&tracking_referrer=www.sciencenews.org | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Opis == Kakaovník obyčajný má jasno zelené, až {{cm|30|m}} dlhé, celokrajné, lesklé listy. Mladé listy sú červené. Obojpohlavné belavé až ružovkasté kvety vyrastajú priamo na kmeni a hrubších vetvách. Táto vlastnosť sa nazýva [[kauliflória]]. Kvety majú desať [[Tyčinka (rastlina)|tyčiniek]] v dvoch kruhoch. Plod je až {{cm|30|m}} dlhá, pretiahnutá [[bobuľa]] žltej, hnedej až červenej farby. Povrch je jemne hrboľatý, rozdelený desiatimi pozdĺžnymi brázdami. Asi {{cm|2|m}} veľké semená bielej farby sú uložené v komorách obklopených belavým mieškom. Z miešku sa vyrábajú nápoje a zaváraniny, semená sa čistia, pražia a drvia na [[kakaový prášok]] so vznikom [[kakaové maslo|kakaového masla]]. Práve vďaka vysokému obsahu tuku v semenách a charakteristickým aromatickým látkam sa kakaovník obyčajný pestuje ako pochúťka, z ktorej sa vyrába kakao a následne aj [[čokoláda]], pričom existujú iba tri [[kultivar]]y kakaových bôbov, ktoré sa používajú na výrobu kakaa a čokolády.<ref>[http://www.xocoatl.org/variety.htm All about Chocolate -- Varieties]</ref> Kmeň dosahuje priemer až {{cm|30|m}}. Staré stromy majú kmeň bielo-šedý a mladé stromy majú hnedý kmeň. Drevo kakaovníka je žlté až červené. Strom sa rozmnožuje prevažne semenami. Stromy kvitnú bohato, ale na jednej rastline dozreje približne len 5 % všetkých plodov. == Pestovanie == Kakaovník je kultivovaný na ploche asi {{km2|69000}} po celom svete.<ref>http://archive.is/20120530091536/findarticles.com/p/articles/mi_m1134/is_6_112/ai_105371465/pg_3/ CBS Interactive Business Network</ref> Podľa [[Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo|Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo]] patrili medzi prvých 20 krajín produkujúcich kakao v roku 2005 nasledujúce:<ref>[http://www.fao.org/es/ess/top/commodity.html?lang=en&item=661&year=2005 FAO.org]</ref> {| class="wikitable" |- ! Pozícia, Krajina ! Produkcia ! Podiel |- ! ! v tonách ! % |- | 1 [[Pobrežie Slonoviny]] | 1 330 000 | 34 |- | 2 [[Ghana]] | 736 000 | 18,9 |- | 3 [[Indonézia]] | 610 000 | 15,7 |- | 4 [[Nigéria]] | 366 000 | 9,4 |- | 5 [[Brazília]] | 213 774 | 5,5 |- | 6 [[Kamerun]] | 180 000 | 4,6 |- | 7 [[Ekvádor]] | 137 178 | 3,5 |- | 8 [[Kolumbia]] | 55 298 | 1,4 |- | 9 [[Mexiko]] | 48 405 | 1,24 |- | 10 [[Papua-Nová Guinea]] | 42 500 | 1,09 |- | 11 [[Malajzia]] | 33 423 | 0,86 |- | 12 [[Dominikánska republika]] | 32 000 | 0,82 |- | 13 [[Peru]] | 28 500 | 0,73 |- | 14 [[Venezuela]] | 17 000 | 0,44 |- | 15 [[Sierra Leone]] | 11 000 | 0,28 |- | 16 [[Togo]] | 8 500 | 0,22 |- | 17 [[India]] | 8 000 | 0,2 |- | 18 [[Filipíny]] | 5 650 | 0,14 |- | 19 [[Kongo]] | 5 630 | 0,14 |- | 20 [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]] | 5 000 | 0,13 |} == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Theobroma cacao|commons=Theobroma cacao}} == Externé odkazy == *[http://www.worldcocoafoundation.org World Cocoa Foundation] – Podpora kakaovníkových fariem *[http://www.koko.gov.my/lkm/ Malaysian Cacao Board] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100608153606/http://www.koko.gov.my/lkm/ |date=2010-06-08 }} == Zdroj == {{Preklad|en|Theobroma cacao|462724828}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kakao]] [[Kategória:Čokoláda]] [[Kategória:Slezovité]] [[Kategória:Koreniny]] [[Kategória:Listnaté stromy]] [[Kategória:Olejniny]] gwcvy0svhukllea66iazl30aci0r0rn 0 377748 8218712 7891434 2026-05-24T00:46:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218712 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Konžský slobodný štát | originálny názov = | rok vzniku = 1885 | rok zániku = 1908 | viac pred = Leopold II. (Belgicko) | pred 1 = Rôzne miestne kráľovstva | pred 1 vlajka = | po 1 = Belgické Kongo | po 1 vlajka = Flag of the Congo Free State.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Congo Free State.svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of the Congo Free State.jpg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Kongovrijstaat.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Vivi]], od [[1886]] [[Boma]] | rozloha = 2 345 410 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Mount Stanley]] | najvyšší bod poznámka = 5 109 m | najdlhšia rieka = [[Kongo (rieka)|Kongo]] | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = ~ 8 500 000 | počet obyvateľov poznámka = (odhad 2008) | jazyky = [[francúzština]] (úradný), miestne jazyky | národnostné zloženie = | náboženstvo = | štátne zriadenie = absolutistická monarchia | materská zem = [[Belgicko]] | mena = [[Belgický frank]] | vznik = [[30. apríl]] [[1885]] | zánik = [[15. november]] [[1910]] }} {{Bez zdroja}} '''Konžský slobodný štát''' (iné názvy: '''Slobodný konžský štát, Slobodný štát Kongo, Nezávislý štát Kongo, Nezávislý konžský štát'''; [[Francúzština|fr]]. ''État indépendant du Congo'') bolo v rokoch [[1885]] až [[1908]] nezávislé [[kráľovstvo]], ktoré belgický kráľ [[Leopold II. (Belgicko)|Leopold II.]] pretvoril z územia povodia [[Kongo (rieka)|Konga]] na svoj vlastný majetok. V roku [[1908]] [[Belgicko|belgický]] parlament prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou, pretože režim nastolený v Slobodnom konžskom štáte sa vyznačoval nevídanou brutalitou a takisto nedokázal spravovať toto obrovské územie. Odhaduje sa, že počas trvania Slobodného konžského štátu zomrelo okolo 10 miliónov obyvateľov na občianske nepokoje, hlad a choroby, z ktorých šírenia je dokonca obvinený režim. == Dejiny == [[Súbor:Stamp Belgian Congo 1889 25c.jpg|thumb|120px|left|Leopold II. na Poštovej známke Slobodného štátu Konga]] Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo zhruba od roku [[1870]] do 20. rokov 20. storočia - prvým bol sir [[Henry Morton Stanley]], ktorého sponzoroval belgický kráľ [[Leopold II. (Belgicko)|Leopold II.]], ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predseda [[Association Internationale Africaine]] poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v [[Berlín]]e v roku [[1885]]. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Leopoldov režim začal v Kongu realizovať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice od pobrežia do Leopoldville (dnes [[Kinshasa]]), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie, čo viedlo k surovému vykorisťovaniu Afričanov. V „Slobodnom štáte“ bolo miestne obyvateľstvo využívané najmä na zber [[guma|gumy]], ktorá mala stúpajúcu hodnotu v dôsledku rastúceho trhu s gumenými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v [[Brusel]]i a [[Ostende]] na oslavu svojej osoby a krajiny. Len medzi rokmi [[1885]] a [[1908]] zahynul milión Konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila možno o polovicu; no v oblasti nebolo urobené žiadne systematické [[sčítanie ľudu]] až do roku 1920.<ref>http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101229120114/http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les |date=2010-12-29 }} Conférence d’Adam Hochschild - les fantômes de Leopold II</ref> Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná Force Publique (FP). FP bola armáda, avšak jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov. Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku. Protesty vedené [[Edmund Dene Morel|E.D. Morelom]], britským diplomatom [[Roger Casement|Rogerom Casementom]] a taktiež známym spisovateľom [[Mark Twain|Markom Twainom]], ktorý vo svojom reporte v roku [[1904]] odsúdil miestne praktiky. Román [[Joseph Conrad|Josepha Conrada]] ''Srdce Temnoty'' sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo. V roku [[1908]] Belgický parlament po počiatočnom odmietaní podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle bolo [[Belgické Kongo]] spravované belgickým parlamentom. == Genocída == [[File:MutilatedChildrenFromCongo.jpg|thumb| Konžskí robotníci, ktorí nesplnili kvóty na dodanie gumy boli často trestaní [[Mrzačenie|odseknutím pravej ruky]].]] Afrika mala v roku 1900 medzi 90 až 133 miliónmi obyvateľov a tak počet obetí v Slobodnom konžskom štáte, ktorý sa odhaduje na 10 miliónov, tvorí významný podiel. Belgickí vojaci sa takisto vyznačovali nebývalou brutalitou. Každá dedina mala kvóty, koľko gumy musí pre kolonizátorov zabezpečiť, čo spôsobovalo, že si medzi sebou gumu kradli. Keď dedina kvóty nesplnila, vojaci ich mali zabiť a doniesť odseknuté pravé ruky na veliteľstvo ako dôkaz, že dedinčanov zabili. Niekedy však vojaci podvádzali a dedinčana nezabili, iba mu odsekli pravú ruku. == Pozri aj == * [[Kolonializmus]] * [[Konžská demokratická republika]] * [[Boma]] == Referencie == <references /> {{Portál|Belgicko|Belgický|História|Historický}} [[Kategória:Belgické kolónie]] [[Kategória:Dejiny Konžskej demokratickej republiky]] [[Kategória:Dejiny Belgicka]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]] 7pyeexz2rvld663w9q63xaevlsrcptr 0 385071 8218648 8007684 2026-05-23T19:50:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218648 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vazovova 02.jpg|náhľad|Údajné odpočúvanie, ktoré je predmetom celej [[Kauza|kauzy]] sa malo odohrať v jednom z bytov (ktorý je oproti tejto budove) na Vazovovej ulici v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Kauza Gorila''' je slovenská politická [[aféra|kauza]], ktorá sa prevalila uniknutím údajného tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo [[Slovenská informačná služba|Slovenskej informačnej služby]] na verejnosť v decembri 2011.<ref name=Naverejnost>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Na verejnosť prenikol dokument s krycím názvom Gorila | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-21 | dátum prístupu = 2019-10-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191017124651/https://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html | dátum archivácie = 2019-10-17 }}</ref> V spise anonymne zverejnenom na internete sa nachádzali informácie o odpočúvaní [[Jaroslav Haščák|Jaroslava Haščáka]], šéfa investičnej [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|skupiny Penta]], počas rokov [[2005]] a [[2006]].<ref name=prezident/> Spis obsahuje prepisy údajných Haščákových rozhovorov s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch,<ref name=Sud>{{Citácia periodika | autor = SITA | autor2 = TA3 | titul = Súd potvrdil odpočúvanie z Gorily | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/7453/sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-12 | dátum prístupu = 2019-10-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191022164934/https://www.ta3.com/clanok/7453/sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily.html | dátum archivácie = 2019-10-22 }}</ref> v konšpiračnom byte na [[Vazovova ulica|Vazovovej ulici]] v Bratislave. Podľa prepisov nahrávok išlo najmä o stretnutia s vtedajším ministrom hospodárstva [[Jirko Malchárek|Jirkom Malchárkom]], s [[Anna Bubeníková|Annou Bubeníkovou]] (predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR), so [[Zoltán Varga|Zoltánom Vargom]] (bývalý policajt, Haščákov kamarát a majiteľ bytu), s [[Robert Fico|Robertom Ficom]], predsedom Smeru a jeho vtedajším tajomníkom [[František Határ|Františkom Határom]], [[Ján Rejda|Jánom Rejdom]] a ďalšími.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Benedikovičová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 10 postáv z Gorily: Kto v nej hrá kľúčovú úlohu a čo dnes robia | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1620256/10-postav-z-gorily-kto-v-nej-hra-klucovu-ulohu-a-co-dnes-robia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-16 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> Rozhovory obsahujú aj informácie o údajnom financovaní strán [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]].<ref name=prezident>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident rozviazal sefovi SIS jazyk v kauze Gorila | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252458 | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-25 | dátum prístupu = 2019-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120128010959/http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252458 | dátum archivácie = 2012-01-28 }}</ref> Podstatou kauzy podľa spisu je rozdeľovanie koristi z privatizácie medzi zúčastnených a plánovanie ďalšieho okrádania štátu a to priamo za účasti jeho zodpovedných predstaviteľov ([[Jirko Malchárek|Malchárek]], [[Anna Bubeníková|Bubeníková]] a ďalších). Podľa spisu<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Transakcie Čo tvrdí Gorila? Skutočnosť, fakty|url=http://www.pentainvestments.com/en/fileGet.aspx?f=quqyuewyu&m=2|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/11/24|vydavateľ=pentainvestments}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Haščákova Penta dostala od štátu zaplatené za výber privatizačného poradcu a prakticky aj riadila jeho činnosť pri viacerých privatizáciách. Napríklad vo výberovom konaní na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností bola Penta poradcom aj súčasťou konzorcia TwoOne spolu s viedenským letiskom, ktorý sa o kúpu pokúšal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Uznesenie NR SR. Výberové konanie na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností Bratislava .|url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=191534|dátum vydania=|dátum prístupu=2021/01/08|vydavateľ=NR SR 2006}}</ref> Haščák, ako privatizačný poradca, ktorý mal zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom, v skutočnosti dostával zaplatené za získavanie informácií o privatizáciách a tak ich mohol manipulovať, rozdeľovať a vyplácať provízie. Nahrávky začali v roku [[2005]]. V polovici februára 2006 SIS poslala vtedajšiemu predsedovi vlády [[Mikuláš Dzurinda|Dzurindovi]] správu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov. Okrem iného bolo z toho textu jasné, že existujú nahrávky o tom, ako podnikateľ Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka (vtedy už bývalý podpredseda [[Aliancia nového občana|Aliancie nového občana]] - ANO, ktorého zo strany na vylúčili na mimoriadnom kongrese ANO [[11. september|11. septembra]] [[2005]]). Dzurinda Malchárka neodvolal a podozreniami sa nezačala zaoberať polícia. Gorila tak ostala naďalej tajnou operáciou SIS, počas ktorej ešte päť mesiacov roka 2006 vznikali ďalšie nahrávky, ktoré čoraz viac kompromitovali aj hlavného protivníka pravice, stranu [[SMER – sociálna demokracia|Smer]] a [[Robert Fico|Roberta Fica]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11 rokov Gorily: Ak by si Haščák želal nevyšetrenie, lepší tím ako Kaliňák, Gašpar, Magala a Kováčik by na to nenašiel|url=https://e.dennikn.sk/679555/11-rokov-gorily-ak-by-si-hascak-zelal-nevysetrenie-lepsi-tim-ako-kalinak-gaspar-magala-a-kovacik-by-na-to-nenasiel/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2017-02-15|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk-SK|meno=Konštantín|priezvisko=Čikovský}}</ref> V roku [[2011]] bola kauza odhalená pred verejnosťou, čo vyvolalo protesty ale do súčasnosti (2024) je stále len vo vyšetrovaní. [[27. január]]a [[2012]] sa v Bratislave konal [[protest Gorila]], ktorého cieľom bolo riadne vyšetrenie kauzy. [[Tom Nicholson]], ktorý vtedy pracoval ako redaktor SME, dostal už predtým spis od bývalého agenta SIS [[Peter Holúbek (SIS)|Petra Holúbeka]]. [[2. február|2. februára]] [[2012]] vydal sudca predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie Nicholsonovej plánovanej knihy, s názvom [[Gorila (kniha)|Gorila]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Burčík | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Súd vyhovel Pente, Nicholsonovu knihu o Gorile stopol | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6244527/sud-vyhovel-pente-nicholsonovu-knihu-o-gorile-stopol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-03 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref>, ktorá potom vyšla v lete [[2012]] a vysvetľovala verejnosti podstatu prípadu.<!-- 11. júna 2012 zamietol odvolací Krajský súd predch. rozhodnutie --><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odvolací súd zamietol rozhodnutie nižšieho súdu v kauze knihy o Gorile | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/odvolaci-sud-zamietol-rozhodnutie-niz/11554-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-06-11 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Tom Nicholson: Pre dušu Slovenska je kľúčové počuť Gorilu a vidieť, ako funguje krajina | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1621010/tom-nicholson-pre-dusu-slovenska-je-klucove-pocut-gorilu-a-vidiet-ako-funguje-krajina/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-17 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> V decembri 2020 polícia zadržala a vypočula v súvislosti s kauzou Gorila Haščáka a [[Ľubomír Arpáš|Ľubomíra Arpáša]], (do 2006 bol šéfom kontrarozviedky [[Slovenská informačná služba|SIS]]), a jeho manželku Danu. [[4. december|4. decembra]] [[2020]] rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, že Haščák aj Arpášová budú stíhaní väzobne (Arpáš už bol vo väzení).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Jaroslava Haščáka zobral súd do väzby | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/570838-sudkyna-stale-rozhoduje-o-vazbe-pre-jaroslava-hascaka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-04 | dátum prístupu = 2020-12-04}}</ref> Z obvinení v roku [[2020]] vyplýva, že niekedy v roku [[2006]] mal Arpáš, ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS získať tzv. spis Gorila a najneskôr v septembri 2006 za úplatok vo výške 194 765 eur ho poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Haščákovi do väzby pomohli aj jeho médiá|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/571943-hascakovi-do-vazby-pomohli-aj-jeho-media/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2020-12-15|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk-SK|priezvisko=Hutko|meno=Dominik}}</ref> Z uvedeného vyplýva, že Haščák vedel v roku [[2006]], že je v byte na Vazovovej odpočúvaný. [[22. marec|22. marca]] [[2006]] sa mal Haščák stretnúť s Ficom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vypočujte si Gorilu: Fico s Haščákom pri Coca-Cole preberal mecenášov Smeru|url=https://dennikn.sk/1619798/vypocujte-si-gorilu-fico-s-hascakom-pri-coca-cole-preberal-mecenasov-smeru-jeho-tajomnik-zhanal-peniaze-pre-smer/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-16|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk-SK|meno=Miro|priezvisko=Kern}}</ref> (a neskôr aj s Dzurindom a Radičovou<!-- Sama prizanla že bol u nejviackrat. v roku 2009 pred prezidentskými voľbami aj s Dzurindom -->). Obsahom rozhovorov malo byť aj financovanie politických strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK. V tom stave mali na utajení Gorily záujem nielen ľudia okolo Penty, ale prakticky všetci vtedajší slovenskí vrcholoví politici. Špekulovalo sa, že to je príčina, že aj keď nelegálny komplot medzi vrcholovými politikmi a vrcholovými podnikateľmi opísaný v Gorile naozaj existoval, a vieme aj veľa podrobností o jeho aktéroch, nikto za to nebol potrestaný.<ref name=":4" /> Penta dosiahla to, že sa jej podarilo spochybniť nahrávku aj spis Gorila. Na špeciálnej vlastnej webstránke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mýty a fakty o Gorile bude Penta zverejňovať na webstránke|url=https://www.24hod.sk/myty-a-fakty-o-gorile-bude-penta-zverejnovat-na-webstranke-cl216089.html|vydavateľ=24hod.sk|dátum prístupu=2022-10-05|meno=|priezvisko=}}</ref> tvrdí, že ''spis Gorila'' je nezákonným a neprípustným dôkazom a všetky dôkazy získané priamo alebo nepriamo na základe tohto spisu sú rovnako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní".<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza Gorila|url=https://kauzagorila.sk/kauza-gorila/|dátum prístupu=2022/10/05|vydavateľ=Penta|url archívu=https://web.archive.org/web/20221005140254/https://kauzagorila.sk/kauza-gorila/|dátum archivácie=2022-10-05}}</ref> Penta žiadala nahrávku zničiť<ref name=":8" /><!-- s čím súhlasil Žilinka v septembri 2021 -->s tým, že celá kauza je "buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní.."<ref name=":7" /> Po rokoch Ústavný súd zrušil rozhodnutia krajského súdu, na základe ktorých malo dôjsť k odpočúvaniu bytu v tzv. kauze Gorila. O nezákonnosti rozhodol v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).<ref name=":7" /> (Išlo však o rozsudok ESĽP, ktorý sa zaoberal odpočúvaniami Vargu z rokov 2005 a 2006)<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESĽP rozhodol v prospech majiteľa bytu, kde sa odohrávala Gorila|url=https://www.teraz.sk/slovensko/eslp-rozhodol-v-prospech-majitela-bytu/564096-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2021-07-20|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>. Jaroslava Haščáka [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) zadržala v decembri 2020. Obvinili ho z prania špinavých peňazí a podplácania. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby, z ktorej ho Najvyšší súd SR 7. januára 2021 pustil.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prečo prepustili Haščáka z väzby na slobodu? Chýbali dôkazy|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/578685-preco-prepustili-hascaka-z-vazby-na-slobodu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-02-20|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk-SK}}</ref> (Rozhodnutie sa týkalo aj Dany Arpášovej<ref name=":10" />, pretože išlo o obchodovanie s nahrávkou). V septembri 2022 sa štát Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnil za ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a väzbou. Ospravedlnenie za Slovensko poskytol rezort spravodlivosti, za ktorý ho podpísal štátny tajomník ministerstva Ondrej Dostál (SaS). Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, „že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv“.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát sa ospravedlnil Haščákovi za nezákonné stíhanie a väzbu|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/641033-stat-sa-ospravedlnil-hascakovi-za-nezakonne-stihanie-a-vazbu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-09-20|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk-SK}}</ref> 23. novembra 2022 vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie siedmim osobám. Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovu a ďalších dvoch mužov obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák je tiež obvinený pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Malchárek a Bubeníková sú okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA obvinila Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovu a ďalších|url=https://www.startitup.sk/aktualne-naka-obvinila-jaroslava-hascaka-jiriho-malcharka-annu-bubenikovu-a-dalsich/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 2024 dozorujúci prokurátor vydal dve rozhodnutia vo veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam. „Z časti (dve) sťažnosti obvinených zamietol ako nedôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo 14. 4. 2023 a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z 23. 11. 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi NAKA."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Jaroslav Haščák viac nie je obvinený v kauze Gorila. Prokurátor avizuje nové stíhanie | url = https://hnonline.sk/slovensko/96131999-jaroslav-hascak-viac-nie-je-obvineny-v-kauze-gorila-prokurator-avizuje-nove-stihanie | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = }}</ref> Dňa 19. marca 2024 uviedol [[Úrad špeciálnej prokuratúry]], že v kauze Gorila obvinil 5 osôb, ktoré čelia stíhaniu za trestný čin založenia a podpory zločineckej skupiny a korupčné trestné činy. Štyri z týchto osôb sú obvinené za zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Podľa médií je jedným z obvinených aj Jaroslav Haščák.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská speciální prokuratura obvinila Haščáka z korupce | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/slovenska-specialni-prokuratura-obvinila-hascaka-z-korupce-347294 | dátum vydania = 2024-03-03 | dátum aktualizácie = 2024-03-03 | dátum prístupu = 2024-03-03 | vydavateľ = Česká televize | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza Gorila pokračuje. Slovenská speciální prokuratura den před svým koncem obvinila Haščáka | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/kauza-gorila-pokracuje-slovenska-specialni-prokuratura-den-pred-svym-koncem_2403191102_nel | dátum vydania = 2024-03-03 | dátum aktualizácie = 2024-03-03 | dátum prístupu = 2024-03-03 | vydavateľ = Český rozhlas | jazyk = cs }}</ref> == Spis Gorila <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prečo prepustili Haščáka z väzby na slobodu? Chýbali dôkazy|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/578685-preco-prepustili-hascaka-z-vazby-na-slobodu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-02-20|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk-SK}}</ref> == === Pozadie vzniku spisu a zverejnenie dokumentu === V roku [[2005]] spozoroval vedúci analytického oddelenia [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Peter Mravec]] (krycie meno [[Peter Holúbek (SIS)|Petra Holúbeka]]), že pred domom na [[Vazovova ulica|Vazovovej]] ulici v [[Bratislava|Bratislave]], kde vtedy býval s rodinou, často parkujú vládne limuzíny ako aj predstavitelia finančnej skupiny Penta. V novembri [[2005]] vypracovala SIS žiadosť o odpočúvanie bytu, ktorý sa nachádza hneď vedľa bytu Holúbeka. Tento byt patril bývalému ochrankárovi, vtedy podnikateľovi [[Zoltán Varga|Zoltánovi Vargovi]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Zistenie HN: Dokument spomína rušičku, kúpili ju až za Jahnátka | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/486278-zistenie-hn-dokument-spomina-rusicku-kupili-ju-az-za-jahnatka | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-11 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> ktorý pre svoj vzhľad dostal prezývku Gorila. Holúbek prepisoval podstatné (zrozumiteľné) časti nahratých rozhovorov, ktoré v susednom byte prebiehali. Tieto údajné zápisy po zverejnení v roku [[2011]] dostali názov „dokument Gorila“.<ref name="Naverejnost" /> Ako „analytický spis“ s krycím názvom Gorila z [[Slovenská informačná služba|SIS]] ho označujú tí, ktorí o existencii takéhoto spise mali vedomosť (napr. [[Tom Nicholson]]).<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Vonšák|odkaz na autora3=|dátum=2019-10-16|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22237346/minuta-po-minute-po-spise-gorila-unikla-uz-aj-jej-samotna-nahravka.html|odkaz na periodikum=SME|periodikum=SME|titul=Minúta po minúte: Po spise Gorila unikla už aj jej samotná nahrávka|autor3=SME.sk|meno=Martin|meno3=|priezvisko3=|odkaz na autora2=|autor2=TASR|meno2=|priezvisko2=|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2019-10-16}}</ref><ref name=":3" /> Pri prerokovaní na súde v roku [[2020]] sa o spise uvádza, že sa týka rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb.<ref name=":5" /> === Pravosť dokumentu a zhodnosť so spisom === Pravosť zverejneného dokumentu a súlad so spisom SIS s krycím názvom Gorila bola od začiatku spochybňovaná najmä Pentou.<ref name=":6" /> Krajský súd v Bratislave však potvrdil, že vyhovel žiadosti SIS na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) z [[21. november|21. novembra]] [[2005]]. Na aké ciele sa mali tieto prostriedky použiť súd neprezradil, predsedníčka súdu [[Darina Kuchtová]] upozornila, že súd môže zverejňovať len informácie nepodliehajúce utajeniu.<ref name="Sud" /> Podľa platného rozhodnutia [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] z roku [[2012]] bolo však odpočúvanie nelegálne. Podľa Ústavného súdu nebola žiadosť o odpočúvanie dostatočne odôvodnená.<ref name=":8">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Penta žiada vyšetrovateľov, aby zničili nahrávky Gorily | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/648777/penta-ziada-vysetrovatelov-aby-znicili-nahravky-gorily/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-07 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> == Vyšetrovanie kauzy == === Špeciálny vyšetrovací tím a Špeciálny prokurátor Kováčik === Špeciálny vyšetrovací tím požiadal prezidenta SR o zbavenie riaditeľa SIS [[Karol Mitrík|Karola Mitríka]] mlčanlivosti. Prezident [[Ivan Gašparovič]] žiadosti vyhovel po doplnení informácií vyšetrovateľom.<ref name="prezident" /> [[Jaroslav Haščák]] v rozhovore koncom februára 2012 potvrdil, že jeho právnici boli kontaktovaní vyšetrovateľmi, žiadajúc dokumenty. Na výsluchu neboli. Sám údajne dva až trikrát vypovedal v iných vyšetrovaniach týkajúcich sa Gorily.<ref name="rozhovorsme">{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Haščák: Gorila je fikcia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6274248/hascak-gorila-je-fikcia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-24 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> V spisoch Gorila sú spomenuté aj rakúske spoločnosti [[Raiffeisen Zentralbank]] (RZB) a [[Letisko Viedeň-Schwechat|letisko Schwechat]], podozreniami z korupcie spájajúcimi sa s týmito spoločnosťami sa bude zrejme zaoberať aj rakúsky Úrad pre dohľad nad finančným trhom.<ref name="rakusko">{{Citácia periodika | priezvisko = Valček | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Gorilu majú vyšetrovať aj v Rakúsku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/6290161/gorilu-maju-vysetrovat-aj-v-rakusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-07 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> Štátne zastupiteľstvo Gorilu zatiaľ nevyšetruje.<ref name="rakusko" /> Bývalý policajný prezident [[Tibor Gašpar]], ktorý [[15. máj]]a [[2012]] nahradil dovtedajšieho prezidenta [[Jaroslav Spišiak|Jaroslav Spišiaka]] sa pri nástupe do funkcie vyjadril, že do tímu, ktorý kauzu vyšetruje „''nebude zasahovať a dostane akúkoľvek podporu, o akú požiada''“.<ref name="zmenanacele">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Políciu už vedie nový prezident Gašpar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6376485/policiu-uz-vedie-novy-prezident-gaspar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-15 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> O správe o kauze mal v lete [[2012]] rokovať Parlament. V júni to presadil poslanec [[Alojz Hlina]] ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) (vtedy [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]]). Špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik]] mal v správe uviesť, že vo veci Gorila bolo dovtedy vypočutých 50 svedkov, spracovaný materiál v rozsahu 60 tisíc strán a malo byť vypracovaných niekoľko desiatok žiadostí.<ref name="notarku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = su | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Notárku z kauzy Gorila zbavili obvinenia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = 08| ročník = XXII| číslo = 196 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = 2013-06-18 | issn = 1335-4050}}</ref> Špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik]] prisľúbil, že do konca septembra 2013 rozhodne v troch trestných veciach, v ktorých vyšetrovateľ začal trestné stíhanie v novembri 2012. Od predošlej správy, prednesenej v parlamente vo februári 2013 mali členovia vyšetrovacieho tímu vypočuť približne 40 ľudí v pozícii svedka, urobili ďalšie analýzy a požiadali o právnu pomoc z Rakúska. „Vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.“, uviedla správa prokurátora.<ref name=poslednykrat>{{Citácia periodika | priezvisko = Stupňan| meno = Igor| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Správa o Gorile bude v parlamente zrejme posledná | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| vydavateľ =PEREX | miesto = Bratislava| dátum = | rok = 2013| mesiac = 08| deň = 28| ročník = 13| typ ročníka = | číslo = 200| typ čísla = | strany = 2-3| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2013| mesiac prístupu = 09| deň prístupu = 08| formát = | issn = 1335-4050| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> Trestné stíhanie však bolo začaté pre podozrenie z trestného činu prijímania úplatku a podplácania. V septembri 2013 bola správa o kauze v parlamente prerokovaná naposledy, pretože neprešiel poslanecký návrh [[Alojz Hlina|Alojza Hlinu]], aby sa parlament vecou zaoberal na budúci rok.<ref name=poslednykrat/> === Zvuková nahrávka === Kauza je stále vo vyšetrovaní.<ref name="prezident" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniš|meno=Dag|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/824276/komentar-daga-danisa-preco-je-jaroslav-hascak-zavadovy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Komentáre|dátum prístupu=2020-09-23}}</ref> Hoci sa na základe informácií uniknutých z vyšetrovania pôvodne domnievalo, že nahrávka Gorily nemusí existovať,<ref name="nenahravka">{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Zvukový záznam Gorily SIS nemá|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/6288701/zvukovy-zaznam-gorily-sis-nema.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2012-03-06|dátum prístupu=2019-09-27}}</ref> nahrávka (alebo jej kópia) sa v októbri [[2018]] našla na nočnom stolíku podnikateľa [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]] počas prehliadky všetkých jeho budov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|periodikum=Aktuality.sk|dátum=2019-09-27|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/727617/sef-timu-gorila-lukas-kyselica-kocner-este-neotvoril-svoj-trezor/|odkaz na periodikum=|titul=Šéf tímu Gorila Lukáš Kyselica: Kočner ešte neotvoril svoj trezor|meno=Marek|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Annamária|priezvisko2=Dömeová|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2019-09-27}}</ref><ref name="Kocner">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprik|meno=Roman|autor=|odkaz na autora=|titul=Kočner skrýval nahrávky, ktoré menia pohľad na Gorilu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-12-04|dátum prístupu=2019-09-27}}</ref> Je možné, že polícia mala nahrávku už po zatknutí [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]] a jeho vzatí do väzby, teda v lete roku [[2018]] avšak správa o takomto pokroku v kauze prenikla do médií až [[4. december|4. decembra]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=U Kočnera v trezore našli nahrávky Gorily|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1315464/policajti-nasli-u-kocnera-v-trezore-nahravky-gorily/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-12-04|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> Tom Nicholson následne vyhlásil, že mu v minulosti Kočner prisľúbil odovzdanie nahrávok.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Tom Nicholson: Kočner mi hovoril, že raz mi tie nahrávky dá|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1316311/tom-nicholson-kocner-mi-hovoril-ze-raz-mi-tie-nahravky-da/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-12-04|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> [[16. október|16. októbra]] [[2019]] bol odkaz na audiosúbor s nahrávkou anonymne rozoslaný do redakcií viacerých slovenských periodík a [[Nadácia Zastavme korupciu|Nadácie Zastavme korupciu]]. Obsah 39-hodinovej nahrávky podľa predbežných porovnaní korešponduje<!-- niekde je menej v spise, niekde viacej --> s analytickým spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|periodikum=SME|dátum=2019-10-16|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22238179/kauza-gorila-nahravka.html|odkaz na periodikum=SME|titul=V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína|meno=Daniela|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Peter|priezvisko2=Kováč|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2019-10-16}}</ref> Aktuálne je zvuková nahrávka, na ktorej počuť aktérov kauzy, ako riešia konkrétne úplatky za konkrétne projekty a rozhodnutia úradov zaistená políciou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniš|meno=Dag|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/824276/komentar-daga-danisa-preco-je-jaroslav-hascak-zavadovy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Komentáre|dátum prístupu=2020-09-23}}</ref> So zmenou politickej situácie po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách 2020]] sú otvorené podozrenia, že prokuratúra – konkrétne špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik]] – nie je pri vyšetrovaní dostatočne aktívna. Prokuratúra roky pôsobila ako spojenec Penty. Šéfovia vyšetrovacieho tímu sa opakovane sťažovali, že špeciálny prokurátor blokoval vypočutie kľúčových svedkov a komplikoval prácu vyšetrovateľov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniš|meno=Dag|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/824276/komentar-daga-danisa-preco-je-jaroslav-hascak-zavadovy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Komentáre|dátum prístupu=2020-09-23}}</ref> === Obchodovanie s nahrávkou === V novembri 2020 [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]] zadržala bývalého šéfa kontrarozviedky SIS [[Ľubomír Arpáš|Ľubomíra Arpáša]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA zadržala bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša aj advokáta Poláka|url=https://dennikn.sk/2156472/naka-zadrzala-byvaleho-sefa-kontrarozviedky-sis/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-11-24|dátum prístupu=2020-11-24|jazyk=sk-SK|meno=Monika|priezvisko=Tódová}}</ref>, ktorý je podľa spisu podozrivý z toho, že nahrávky z odpočúvania Gorily vyniesol zo SIS a zobchodoval s Pentou (tak aby sa navždy stratila). V spise sa píše, že jedna operatívna pracovníčka získala spravodajskú informáciu o tom, že Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu, ktorému mal Arpáš za tri až štyri milióny korún predať nahrávku Gorila na CD nosiči a ďalšie dva milióny mal dostať od Jirka Malchárka. Ako sa ďalej píše v spise, operatívne sa zistilo, že neskôr na účty Arpášovej firmy Identita prichádzali následne niekoľkostotisícové platby od spoločnosti Barkont, ktorej majiteľ [[Peter Demovič]] aj s Vargom pracoval pre Pentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dnešnej akcii NAKA budú v Pente svietiť dlho do noci|url=https://www.postoj.sk/v-skratke/3101/po-dnesnej-akcii-naka-budu-v-pente-svietit-dlho-do-noci|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2020-11-24|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Haščáka [[1. december|1. decembra]] [[2020]] zadržala a vypočula Polícia SR a v súvislosti s kauzou Gorila ho obvinila z korupcie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=hdm|odkaz na autora=|titul=Haščáka zadržali a obvinili z korupcie. Penta hovorí o demonštrácii sily|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/570458-v-hascakovej-pente-zasahuje-policia/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}</ref> Haščák zostal vo väzbe a ďalší deň s ním obvinili aj [[Ľubomír Arpáš|Ľubomíra Arpáša]] a jeho manželku Danu. Redakcia [[Aktuality.sk|Aktualít]] tvrdí, že zatknutia súvisia s obchodovaním s nahrávkou Gorila, o ktorej urobili rozhovor s Arpášom už v roku [[2015]]. Arpáš, v tom čase (do 2006) bol šéfom kontrarozviedky SIS a podľa Gorily mal dostať až šesť miliónov korún za predaj nahrávok z odpočúvania Pente a Jirkovi Malchárkovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Ako sme vytočili Pentu prebaľovaním kurčiat|url=https://www.aktuality.sk/clanok/844776/komentar-petra-bardyho-ako-sme-vytocili-pentu-prebalovanim-kurciat/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arpáš: Pre Pentu som robil to isté, čo v tajnej službe|url=https://www.aktuality.sk/clanok/307562/arpas-pre-pentu-som-robil-to-iste-co-v-sis/|vydavateľ=|dátum prístupu=2020-12-02|jazyk=sk|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|dátum vydania=}}</ref> == Dopady kauzy == === Privatizácia podnikov === Rozhovory o privatizácii a províziách sa týkali týchto podnikov<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ťažký týždeň: Nahrávka podobná Gorile | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/735202/tazky-tyzden-nahravka-podobna-gorile/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-24 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref><ref name=":2" />: * [[Paraplynový cyklus]] – PPC (Penta ho kúpila v roku [[2004]] za dve miliardy korún = 66 mil. eur),<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Valček | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad prípadov zo spisu Gorila, ktoré polícia vyšetrovala | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-27 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> * teplárne v Bratislave a iných mestách, * [[Rádiokomunikácie]] (predané v roku [[2007]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Czwitkovics | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Telekom predal Rádiokomunikácie | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/slovak-telekom-predal-radiokomunikacie.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2007-05-17 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> * elektrárne – provízie pri rozvodných závodoch – VSE, SSE a ZSE, * [[Transpetrol]], * Cargo ([[Železničná spoločnosť Cargo Slovakia]] – vznikla [[1. január]]a [[2005]] rozdelením pôvodného operátora v osobnej a nákladnej železničnej doprave Železničnej spoločnosti, a. s., na dve časti: [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.]] (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (nákladná doprava). Jej zakladateľom a stopercentným akcionárom je štát.) * Podtatranská prevádzková vodárenská spoločnosť, ktorú predávala jej matka – Podtatranská vodárenská spoločnosť. V roku [[2005]] ju sprivatizovala francúzska skupina [[Veolia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Valček | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia preverila vyše sto účtov, Penta pri privatizácii tatranských vodární neuplácala | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/firmy/policia-preverila-vyse-sto-uctov-penta-pri-privatizacii-tatranskych-vodarni-neuplacala.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-08 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> * ''Poliklinika tehelná a.s.'' v Bratislave * privatizácia 66 % [[Letisko M. R. Štefánika|letiska v Bratislave]] a [[Letisko Košice|letiska v Košiciach]]. [[5. september|5. septembra]] [[2005]] oznámilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, že o predbežné ponuku na privatizáciu prejavilo záujem 8 uchádzačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ponuku na privatizáciu bratislavského a košického letiska predložilo 8 firiem|url=https://ekonomika.sme.sk/c/2367920/ponuku-na-privatizaciu-bratislavskeho-a-kosickeho-letiska-predlozilo-8-firiem.html|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Finančná skupina Penta, ktorá mala o letisko záujem, mala vyvíjať tlak na vtedajšieho šéfa rezortu dopravy Pavla Prokopoviča (SDKÚ). Prokopovič sa mal nakoniec zmieriť s tým, že víťazom bude konzorcium Two One patriace Pentes účasťou viedenského letiska a rakúskej Raiffeisen Zentralbank.<!-- Rovnako ako v prípade privatizácie Slovenských elektrární talianskym Enelom, aj v tomto mal prejsť do súkromných rúk 66-percentný balík. Spomína sa aj suma, ktorú mal Prokopovič dostať – 20 miliónov korún. Haščák sa mal dokonca u Malchárka uisťovať, či si ju vtedajší šéf rezortu dopravy aj zaslúži. --> Celá transakcia sa mala uzavrieť do [[15. august]]a [[2006]]. K tomu však nedošlo. [[17. jún]]a [[2006]] sa totiž konali [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|predčasné parlamentné voľby]] (pôvodný termín bol v septembri 2006), po ktorých nový premiér Robert Fico rozhodol, že z tejto privatizácie nič nebude. Vláda v zložení strán Smer-SD, SNS a HZDS odporučila odstúpiť od zmluvy po tom, ako Protimonopolný úrad predĺžil lehotu na vydanie stanoviska k predaju akcií letiska z augusta do októbra 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Glob.sk|url=https://glob.zoznam.sk/kseft-ktory-nevysiel-na-privatizacii-bratislavskeho-letiska-nemal-zarobit-iba-stat/|dátum vydania=2019-10-19|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk-SK|priezvisko=Kováčová|meno=Veronika|vydavateľ=Zoznam}}</ref> * [[Závody Slovenského národného povstania|ZSNP]] Žiar nad Hronom<ref name=":2" /> (Penta vstúpila do ZSNP v druhej polovici roku [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatým vajcom privatizácie ZSNP je Slovalco|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/56386-zlatym-vajcom-privatizacie-zsnp-je-slovalco|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk}}</ref>) Okrem podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku polícia vyšetruje aj podozrenia z korupcie. Gorila totiž opisuje, že Penta vynaložila sto miliónov korún (3,3 mil. eur) na úplatky pre vtedajšiu vládnu stranu [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] v súvislosti s privatizáciou PPC. Penta korupciu odmieta.<ref name=":2" /> Vo viacerých prípadoch polícia Pentu očistila.<ref name=":2" /> === Politické dopady === Premiérka [[Iveta Radičová]] v rozhovore pre [[SME]] spájanie svojej osoby s kauzou Gorila, alebo inými korupčnými kauzami zamietla.<ref name=radicovakritizuje>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Premiérka kritizuje Lipšicove tlačovky ku Gorile | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6255669/premierka-kritizuje-lipsicove-tlacovky-ku-gorile.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-11 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> Podľa nej by sa minister vnútra [[Daniel Lipšic]] mal riadiť heslom „menej je niekedy viac“ a radšej ako informovať verejnosť nechať vyšetrovateľov pracovať. Lipšic má však jej podporu a myslí si, že minister vnútra má záujem Gorilu objasniť.<ref name=radicovakritizuje/> Sama podľa vlastných slov v roku [[2010]] anonymne doručený dokument nečítala, ale poslala ho policajnému prezidentovi [[Jaroslav Spišiak|Jaroslavovi Spišiakovi]].<ref name=radicovarozhovor>{{Citácia periodika | priezvisko = Kostolný | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Radičová: Gorila nie je pravdivá celá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6253753/radicova-gorila-nie-je-pravdiva-cela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-09 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> === Personálne dopady === Do kauzy Gorila mala byť zapojená aj predsedníčka [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku]] [[Anna Bubeníková]], nominovaná [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Bubeníková bola na návrh ministra [[Juraj Miškov|Juraja Miškova]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) vládou odvolaná z funkcie, proti boli pôvodne ministri za SDKÚ-DS a [[MOST – HÍD|Most-Híd]]. Most-Híd však svoje stanovisko zmenil a podporil odvolanie. [[Zsolt Simon]] to pre [[TA3]] odôvodnil takto: „Prišli ďalšie informácie, ktoré prehĺbili podozrenia.“ Podľa spisu mali ísť Bubeníkovej provízie cez firmu [[Elementa]], v ktorej figuruje aj jej manžel.<ref name=Sud/> Predsedníčka FNM bola odvolaná [[11. január]]a [[2012]] s účinnosťou od 18. januára kedy mal byť určený jej nástupca. To sa však nestalo, prezident [[Ivan Gašparovič|Gašparovič]] proces zastavil. Ústami svojho hovorcu Mareka Trubača „prezident totiž krátko pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|marcovými parlamentnými voľbami]] nevidí zmysel v tom, aby sa vymenúval nový šéf fondu, a necháva to už na novú vládu.“<ref name=prezident2>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O novom šéfovi FNM už súčasný kabinet nerozhodne | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252403 | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-24 | dátum prístupu = 2019-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127023145/http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252403 | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> [[Hospodárske noviny]] upozornili, že fungovanie FNM bez vedenia môže ohroziť vyplácanie dividend v spoločnostiach vo vlastníctve štátu.<ref name=dividendy>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = FNM nemá vedenie, Slovensko dividendy | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/429148-fnm-nema-vedenie-slovensko-dividendy | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-24 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> === Ostatné dopady === Kauza Gorila prvýkrát čiastočne odhalila formálnu organizačnú štruktúru a štandardné postupy v [[Slovenská informačná služba|SIS]], ktoré neboli dovtedy známe verejnosti. Bývalý riaditeľ sekcie analytiky SIS [[Ján Mojžiš]], označil spis za unikátnu sondu do života tajnej služby. Podľa neho spis zodpovedá štýlu práce SIS a hlavne súvisiace dokumenty mu pridávajú na hodnovernosti ako celku.<ref name=mojzis>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Spis Gorila je podľa bývalého siskára autentický | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6218013/spis-gorila-je-podla-byvaleho-siskara-autenticky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-16 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> == Reakcie na Kauzu Gorila == [[Súbor:ProtestGorilaPozvanka.JPG|náhľad|Pozvánka na občianske [[Protest Gorila|protestné zhromaždenie Gorila]]]] === Reakcie osôb spomínaných v spisoch === Na otázku či je Gorila pravdivá [[Jaroslav Haščák]] odpovedal: ''„Sú pravdivé osoby, sú pravdivé transakcie, sú pravdivé niektoré súvislosti. Kontext je nepravdivý. Nekorumpovali sme žiadneho politika a ani inú verejne činnú osobu. Ja ani nikto z Penty. Nemali sme dôvod ich korumpovať.“''<ref name=rozhovorsme/> === Reakcie verejnosti === {{Hlavný článok|Protest Gorila}} Kauza Gorila, okolnosti jej vzniku, priebeh vyšetrovania a reakcie politikov a verejných činiteľov. Kauza rozvírila hladiny sociálnych sietí. „''V mojich kruhoch je to téma číslo jeden. Porovnať sa to dá vari iba s poslednými parlamentnými voľbami'',“ okomentoval situáciu pre Denník SME karikaturista [[Shooty]]. Podľa stránky o proteste sa v Bratislave do ulíc chystalo 18 000 ľudí.<ref name=facebookprotest>{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Protesty proti korupcii rozdelili slovenský Facebook | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6248962/protesty-proti-korupcii-rozdelili-slovensky-facebook.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-06 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> Na námestie v Bratislave ich však prišla necelá polovica. Autor článku, Michal Piško, však poznamenáva, že podobné množstvá ľudí do ulíc na Slovensku nevytiahlo nič „''už roky''“.<ref name=facebookprotest/> V [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] vyšlo na námestie takmer 2 000 ľudí.<ref name=gorilaprotestbb>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Na protest Gorila v Banskej Bystrici prišlo dvetisíc ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/6251831/na-protest-gorila-v-banskej-bystrici-prislo-dvetisic-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-08 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref> Protesty boli organizované aj v iných mestách Slovenska.<ref name=gorilaprotestypokracuju>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Protesty Gorila budú pokračovať aj tento týždeň | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6248314/protesty-gorila-budu-pokracovat-aj-tento-tyzden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-06 | dátum prístupu = 2019-09-27 }}</ref><!--=== Skupina Anonymous ===--> == Časový priebeh protestov v rokoch 2011 a 2012<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výberová chronológia udalostí spojených s kauzou Gorila | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/529436-vyberova-chronologia-udalosti-spojenych-s-kauzou-gorila/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-16 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> == * [[21. december|21. decembra]] [[2011]] – Na internete sa objavil dokument Gorila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorila Slovakia|url=http://skgorila.tumblr.com/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-12-22|dátum prístupu=2019-11-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20111222005603/http://skgorila.tumblr.com/|dátum archivácie=2011-12-22}}</ref> * [[2. január]]a [[2012]] – Tom Nicholson označil dokument za pravý. * [[5. január]]a [[2012]] – Premiérka Iveta Radičová dostala návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova na odvolanie Anny Bubeníkovej. * [[9. január]]a [[2012]] – Na vyšetrovanie kauzy zriadil minister vnútra Daniel Lipšic špecializovaný tím desiatich kriminalistov, začalo sa trestné stíhanie vo veci. * [[11. január]]a [[2012]] – Vláda rozhodla o odvolaní Anny Bubeníkovej. Za jej odvolanie boli všetci ministri SaS, KDH, Mosta-Híd, ako aj premiérka Radičová. * [[13. január]]a [[2012]] – Z funkcií odstúpili: ** poradca ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) pre rómsku kriminalitu [[Milan Krajniak]] (mal podľa spisu patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6215004/lipsicov-poradca-krajniak-poziadal-o-uvolnenie-pre-gorilu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-13 | dátum prístupu = 2019-10-29 }}</ref> ** riaditeľ Nemocnice sv. Michala [[Stanislav Janota]] ** podpredseda predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy [[Igor Grošaft]]. * [[18. január]]a [[2012]] – Právnická kancelária<!-- Škubla & Partneri -->, ktorá zastupovala Haščáka a Vargu, vyzvala e-mailom aj listami internetové stránky, aby Gorilu okamžite stiahli, inak ich bude žalovať. * [[19. január]]a [[2012]] – Akciu Gorila realizovala Slovenská informačná služba. Potvrdil to minister vnútra Daniel Lipšic. Akcia podľa neho bola legálna a legitímna. * [[22. január]]a [[2012]] – Na sociálnej sieti sa sformoval [[Protest Gorila|protest Gorila.]] * [[27. január]]a [[2012]] – Organizátori ohlásili dvojhodinovú demonštráciu v Bratislave. Demonštrácie sa potom konali vo viacerých mestách po celom Slovensku a opakovali sa v piatok. * ... pokračovanie do [[15. október|15. októbra]] 2019 – Prokurátor Dobroslav Trnka spochybnil autentickosť medializovanej nahrávky v článku TASR<ref name=":0" /> * v septembri 2021 Penta žiadala nahrávku zničiť s čím súhlasil prokurátor Žilinka<ref name=":8" /> * 20. júla 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prospech Zoltána Vargu a prisúdil mu odškodné vo výške 9750 eur a súdne trovy vo výške 5561,75 eur. <ref name=":9" /> * v decembri 2020 Haščáka zadržala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]]. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby, z ktorej ho Najvyšší súd SR 7. januára 2021 pustil.<ref name=":10" /> * v septembri 2022 sa štát Haščákovi ospravedlnil.<ref name=":11" /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Protest Gorila]] * [[Gorila (kniha)]] od [[Tom Nicholson|Toma Nicholsona]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20111222005603/http://skgorila.tumblr.com/ Archívna verzia webu skgorila.tumblr.com], kde bol v roku 2011 text spisu Gorila zverejnený * [https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/ Kompletný spis Gorila (o čom hovorili Haščák, Malchárek, Fico a ďalší)] so zvýraznením najvýznamnejších pasáží na webe Denníka N * [http://kauzagorila.sk kauzagorila.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211210124829/http://kauzagorila.sk/ |date=2021-12-10 }} – webový portál skupiny Penta ku kauze [[Kategória:Kauza Gorila| ]] [[Kategória:2005 na Slovensku]] [[Kategória:2006 na Slovensku]] [[Kategória:2011 na Slovensku]] [[Kategória:2012 na Slovensku]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku|Gorila]] [[Kategória:Slovenská informačná služba]] 6ljwt9y5izkb5vv9riy4mj1lurk2013 0 390229 8218508 8201574 2026-05-23T12:57:23Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8218508 wikitext text/x-wiki '''Emporis Skyscraper Award''' je ocenenie, ktoré udeľuje Emporis budovám a mrakodrapom vyšším ako 100 m. [[Súbor:Sofitel New York2.jpg|right|thumb|Sofitel New York Hotel (2000)]] == Zoznam ocenených == === 2000 === * 1. miesto: {{flagicon|USA}} Sofitel New York Hotel, New York, USA === 2001 === [[Súbor:Wall Centre Street Level.jpg|left|thumb|One Wall Centre (2001)]] *1. miesto: {{flagicon|Kanada}} [[One Wall Centre]], Vancouver, Kanada *2. miesto: {{flagicon|USA}} Millenium Point, New York, USA *3. miesto: {{flagicon|Čína}} Plaza 66, Šanghaj, Čína *4. miesto: {{flagicon|Čína}} St. Regis Hotel, Šanghaj, Čína *5. miesto: {{flagicon|USA}} [[Trump World Tower]], New York, USA *6. miesto: {{flagicon|Francúzsko}} [[Cœur Défense]], [[Paríž]], Francúzsko *7. miesto: {{flagicon|USA}} [[Bear Stearns World Headquarters|383 Madison Avenue]], New York, USA *8. miesto: {{flagicon|USA}} River East Center, [[Chicago]], USA *9. miesto: {{flagicon|Čína}} CAAC Pudong Tower, Šanghaj, Čína *10. miesto: {{flagicon|Japonsko}} Cerulean Tower, Tokio, Japonsko === 2002 === *1. miesto: {{flagicon|Saudská Arábia}} Kráľovské centrum, Rijád, Saudská Arábia *2. miesto: {{flagicon|Nemecko}} [[Post Tower]], Bonn, Nemecko *3. miesto: {{flagicon|USA}} 111 Huntington Avenue, Boston, USA *4. miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} [[8 Canada Square]], [[Londýn]], Spojené kráľovstvo *5. miesto: {{flagicon|USA}} One First National Center, Omaha, USA *6. miesto: {{flagicon|USA}} 5 Times Square, New York, USA *7. miesto: {{flagicon|Izrael}} The Sail Tower, Haifa, Izrael *8. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} The Tower, Dubaj, Spojené arabské emiráty *9. miesto: {{flagicon|Filipíny}} G. T. International Tower, Makati, Filipíny *10. miesto: {{flagicon|Singapur}} Maybank Tower, Singapur, Singapur === 2003 === [[Súbor:30 St Mary Axe (The Gherkin) - geograph.org.uk - 1083532.jpg|left|thumb|30 St Mary Axe (2003)]] *1. miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} [[30 St Mary Axe]], Londýn, Spojené kráľovstvo *2. miesto: {{flagicon|Čína}} Highcliff, Hongkong, Čína *3. miesto: {{flagicon|USA}} Skybridge, Chicago, USA *4. miesto: {{flagicon|Holandsko}} Hoftoren, Haag, Holandsko *5. miesto: {{flagicon|Japonsko}} Roppongi Hills Mori Tower, Tokio, Japonsko *6. miesto: {{flagicon|Čína}} Tomorrow Square, Šanghaj, Čína *7. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Žiloj komplex Edeľvejs|Edeľvejs]], [[Moskva]], Rusko *8. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Žiloj komplex Alyje Parusa|Alyje Parusa 2]], Moskva, Rusko *9. miesto: {{flagicon|Čína}} [[2 International Finance Centre|Two International Finance Centre]], Hongkong, Čína *10. miesto: {{flagicon|Mexiko}} Torre Mayor, Mexiko, Mexiko === 2004 === [[Súbor:Taipei101.portrait.altonthompson.jpg|right|thumb|Taipei 101 (2004)]] *1. miesto: {{flagicon|Taiwan}} [[Taipei 101]], Taipei, Taiwan *2. miesto: {{flagicon|Španielsko}} Torre Agbar, Barcelona, Španielsko *3. miesto: {{flagicon|Austrália}} World Tower, Sydney, Austrália *4. miesto: {{flagicon|Nemecko}} Highlight I, Mníchov, Nemecko *5. miesto: {{flagicon|Litva}} Europa Tower, Vilnius, Litva *6. miesto: {{flagicon|USA}} Times Square Tower, New York, USA *7. miesto: {{flagicon|Čína}} Langham Place Office Tower, Hongkong, Čína *8. miesto: {{flagicon|USA}} Espirito Santo Plaza, Miami, USA *9. miesto: {{flagicon|USA}} Frost Bank Tower, Austin, USA *10. miesto: {{flagicon|Španielsko}} Hotel Princess Tower, Barcelona, Španielsko === 2005 === [[Súbor:Turning Torso 1.jpg|left|thumb|Turning Torso (2005)]] *1. miesto: {{flagicon|Švédsko}} [[Turning Torso]], Malmö, Švédsko *2. miesto: {{flagicon|Austrália}} [[Q1 Tower|Q1]], Gold Coast, Austrália *3. miesto: {{flagicon|Holandsko}} Montevideo, Rotterdam, Holandsko *4. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Triumf-Palas|Triumph Palace]], Moskva, Rusko *5. miesto: {{flagicon|Austrália}} Deutsche Bank Place, Sydney, Austrália *6. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Chelsea Tower, Dubaj, Spojené arabské emiráty *7. miesto: {{flagicon|Kanada}} 1 King West, Toronto, Kanada *8. miesto: {{flagicon|Čína}} The Arch, Hongkong, Čína *9. miesto: {{flagicon|USA}} Hyatt Center, Chicago, USA *10. miesto: {{flagicon|USA}} [[Bloomberg Tower]], New York, USA === 2006 === [[Súbor:Hearstowernyc.JPG|right|thumb|Hearst Tower (2006)]] *1. miesto: {{flagicon|USA}} [[Hearst Tower]], New York, USA *2. miesto: {{flagicon|Austrália}} The Wave, Gold Coast, Austrália *3. miesto: {{flagicon|Austrália}} [[Eureka Tower]], Melbourne, Austrália *4. miesto: {{flagicon|USA}} 1180 Peachtree, Atlanta, USA *5. miesto: {{flagicon|Španielsko}} [[Hesperia Tower]], L'Hospitalet de Llobregat, Španielsko *6. miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} Beetham Tower, Manchester, Spojené kráľovstvo *7. miesto: {{flagicon|Čína}} Shimao International Plaza, Šanghaj, Čína *8= miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} 10 Holloway Circus, Birmingham, Spojené kráľovstvo *8= miesto: {{flagicon|USA}} Palms Fantasy Tower, [[Las Vegas]], USA *8= miesto: {{flagicon|Austrália}} Aurora, Brisbane, Austrália === 2007 === [[Súbor:Netherlands, The Hague (Den Haag), Stationsbuurt, Strijkijzer.JPG|left|thumb|Het Strijkijzer (2007)]] *1. miesto: {{flagicon|Holandsko}} Het Strijkijzer, Haag, Holandsko *2. miesto: {{flagicon|Singapur}} Newton Suites, Singapur, Singapur *3. miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} Ontario Tower, Londýn, Spojené kráľovstvo *4. miesto: {{flagicon|Španielsko}} [[Torre Espacio]], Madrid, Španielsko *5. miesto: {{flagicon|Katar}} Aspire Tower, Dohá, Katar *6. miesto: {{flagicon|USA}} [[New York Times Tower]], New York, USA *7= miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Rose Tower, Dubaj, Spojené arabské emiráty *7= miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} 51 Lime Street, Londýn, Spojené kráľovstvo *9. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Bašňa na Naberežnoj|Naberezhnaya Tower]] C, Moskva, Rusko *10. miesto: {{flagicon|Čína}} MGM Grand Macau, Macao, Čína === 2008 === [[Súbor:Subaru building.jpg|right|thumb|Mode Gakuen Cocoon Tower (2008)]] *1. miesto: {{flagicon|Japonsko}} Mode Gakuen Cocoon Tower, Tokio, Japonsko *2. miesto: {{flagicon|Južná Kórea}} Boutique Monaco, Soul, Južná Kórea *3. miesto: {{flagicon|Čína}} [[Šang-chaj chuan-čchiou ťin-žung čung-sin|Šanghajské svetové obchodné centrum]], Šanghaj, Čína *4. miesto: {{flagicon|Španielsko}} [[Torre Caja Madrid]], Madrid, Španielsko *5= miesto: {{flagicon|Bahrajn}}Bahrajnské svetové obchodné centrum, Manama, Bahrajn *5= miesto: {{flagicon|Veľká Británia}} The Broadgate Tower, Londýn, Spojené kráľovstvo *7. miesto: {{flagicon|Katar}} Tornado Tower, Dohá, Katar *8. miesto: {{flagicon|Čína}} Grand Lisboa, Macao, Čína *9. miesto: {{flagicon|Čína}} Pangu Plaza Office Building, Peking, Čína *10. miesto: {{flagicon|USA}} 600 North Fairbanks, Chicago, USA === 2009 === [[Súbor:Chicago Aqua 2.jpg|left|thumb|Aqua (2009)]] *1. miesto: {{flagicon|USA}} [[Aqua (budova)|Aqua]], Chicago, USA *2. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} O-14, Dubaj, Spojené arabské emiráty *3. miesto: {{flagicon|Thajsko}} The Met, Bangkok, Thajsko *4. miesto: {{flagicon|Španielsko}} Torres de Hércules, Los Barrios, Španielsko *5. miesto: {{flagicon|USA}} Trump International Hotel & Tower, Chicago, USA *6. miesto: {{flagicon|Holandsko}} [[The Red Apple]], Rotterdam, Holandsko *7. miesto: {{flagicon|USA}} [[Bank of America Tower (New York)|Bank of America Tower]], New York, USA *8. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Almas Tower, Dubaj, Spojené arabské emiráty *9. miesto: {{flagicon|USA}} Millenium Tower, San Francisco, USA *10. miesto: {{flagicon|USA}} William Beaver House, New York, USA === 2010 === [[Súbor:Toyo Ito towers.JPG|right|thumb|Hotel Porta Fira (2010)]] *1. miesto: {{flagicon|Španielsko}} [[Torres de Toyo Ito#Hotel Porta Fira|Hotel Porta Fira]], Barcelona, Španielsko *2. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} [[Burdž Chalífa]], Dubaj, Spojené arabské emiráty *3. miesto: {{flagicon|Francúzsko}} Tour CMA CGM, Marseille, Francúzsko *4. miesto: {{flagicon|Thajsko}} The Pano, Bangkok, Thajsko *5. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Capital Gate, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty *6. miesto: {{flagicon|USA}} The Legacy of Millenium Park, Chicago, USA *7. miesto: {{flagicon|Veľká Británia}}Strata, Lodnýn, Spojené kráľovstvo *8. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“#Gorod Stoľic|Capital City]], veža Moskva, Moskva, Rusko *9. miesto: {{flagicon|Španielsko}} Torre Diagonal Zero Zero, Barcelona, Španielsko *10= miesto: {{flagicon|Čína}} [[Chuan-čchiou mao-i kuang-čchang|International Commerce Centre]], Hongkong, Čína *10= miesto: {{flagicon|USA}} Goldman Sachs Headquarters, New York, USA === 2011 === [[Súbor:New_York_By_Gehry_Building.jpg|left|thumb|8 Spruce Street (2011)]] *1. miesto: {{flagicon|USA}} [[8 Spruce Street]], New York, USA *2. miesto: {{flagicon|Kuvajt}} Al Hamra Tower, Kuvajt, Kuvajt *3. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Etihad Towers, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty *4= miesto: {{flagicon|Čína}} [[Ťing-ťi 100|Kingkey 100]], Čeng-čou, Čína *4= miesto: {{flagicon|Švédsko}} Victoria Tower, Štokholm, Švédsko *4= miesto: {{flagicon|USA}} Great American Tower, Cincinnati, USA *7. miesto: {{flagicon|Panama}} F&F Tower, Panama, Panama *8. miesto: {{flagicon|Južná Kórea}} Northeast Asia Trade Tower, Incheon, Južná Kórea *9. miesto: {{flagicon|Singapur}} Reflections at Keppel Bay, Singapur, Singapur *10. miesto: {{flagicon|Čína}} Tianjin Global Financial Center, Tchien-ťin, Čína === 2012 === *1. miesto: {{flagicon|Kanada}} Absolute World 1, Mississauga, Kanada *2. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Al Bahr Tower, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty *3. miesto: {{flagicon|Katar}} Burj Qatar, Dohá, Katar *4. miesto: {{flagicon|Kanada}} The Bow, Calgary, Kanada *5. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Dom na Mosfiľmovskoj]], Moskva, Rusko *6. miesto: {{flagicon|Čína}} Pearl River Tower, Kanton, Čína *7. miesto: {{flagicon|Turecko}} Varyap Meridian, Istanbul, Turecko *8. miesto: {{flagicon|Taliansko}} [[Torre Unicredit|Torre UniCredit]], Miláno, Taliansko *9= miesto: {{flagicon|Španielsko}} Renaissance Barcelona Fira Hotel, L'Hospitalet de Llobregat, Španielsko *9= miesto: {{flagicon|Turecko}} Dumankaya IKON, Istanbul, Turecko *9= miesto: {{flagicon|Čína}} Zhengzhou Greenland Plaza, Čeng-čou, Čína === 2013 === [[Súbor:Shard London Bridge May 2012.JPG|left|thumb|Shard London Bridge (2013)]] *1. miesto: {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Shard London Bridge]], Londýn, Spojené kráľovstvo *2. miesto: {{flagicon|Rakúsko}} [[DC Towers]] 1, Viedeň, Rakúsko *3. miesto: {{flagicon|Čína}} Sheraton Huzhou Hot Spring Resort, Chu-čou, Čína *4. miesto: {{flagicon|Spojené arabské emiráty}} Cayan Tower, Dubaj, Spojené arabské emiráty *5. miesto: {{flagicon|Austrália}} One Central Park East, Sydney, Austrália *6. miesto: {{flagicon|Azerbajdžan}} Flame Towers, Baku, Austrália *7. miesto: {{flagicon|Rusko}} [[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“#Merkurij Siti Tauer|Merkurij Siti Tauer]], Moskva, Rusko *8. miesto: {{flagicon|Singapur}} Ardmore Residence, Singapur, Singapur *9. miesto: {{flagicon|Česko}} [[AZ Tower]], Brno, Česko *10= miesto: {{flagicon|Čína}} Nanfung Commercial, Hospitality and Exhibition Complex, Kanton, Čína *10= miesto: {{flagicon|Francúzsko}} [[Tour Carpe Diem]], Courbevoie, Francúzsko == Zdroj == * [http://www.emporis.com/awards Prehľad ocenených] [[Kategória:Mrakodrapy]] [[Kategória:Ceny za architektúru]] 7em8wdr75ipepq692kn649jczybdfxb 0 391462 8218673 7673311 2026-05-23T21:39:58Z Maximilián Fedora 259749 8218673 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Spoločný európsky referenčný rámec pre jazykové znalosti''' (skratka SERR, anglicky ''CEFR – Common European Framework of Reference for Languages'') je dokument [[Rada Európy|Rady Európy]] [[Európska únia|Európskej únie]], ktorý obsahuje popis schopností, získaných jednotlivcami, ktorí študujú cudzí jazyk krajín EÚ, a slúži na určenie stupňa jazykovej úrovne a úrovne jazykového vzdelávania v rôznych oblastiach. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť metódu pri overovaní jazykových poznatkov a ich vyučovaní, ktorá sa uplatňuje pri hodnotení jazykovej úrovne vo všetkých jazykoch krajín Európy. Uznesenie Rady Európy v novembri 2001 odporučilo používať CEFR na zostavenie systémov hodnotenia jazykových vedomostí a zručností. CEFR obsahuje šesť stupňov hodnotenia (A1, A2, B1, B2, C1 a C2), ktoré sa čoraz častejšie akceptujú ako parametre hodnotenia úrovne individuálnej jazykovej zručnosti. == Stupne ovládania jazyka == CEFR rozlišuje tri širšie okruhy jazykovej zručnosti („Základy“ „Autonómia“ a „Ovládanie“), ktoré sú rozdelené na dva stupne. Celkovo existuje šesť úrovní hodnotenia jazykovej zručnosti a každá z nich určuje jazykové schopnosti jednotlivca zodpovedajúce jednotlivým stupňom jazykových znalostí. Ide o porozumenie textov, hovorovej reči, písomného a konverzačného prejavu, čiže je celkovo hodnotená písomná a hovorová komunikačná schopnosť jednotlivca v danom jazyku. {| class="wikitable" |- ! Okruh ! Stupeň ! colspan="2" | Úroveň ! Popis |- ! rowspan=2 | A ! rowspan=2 | Základy ! A1 ! Začiatočník | style="vertical-align:top" | * Rozumie a používa známe každodenné výrazy a veľmi základné frázy zamerané na uspokojenie potrieb konkrétneho typu. * Vie predstaviť seba a iných a vie klásť otázky o osobných detailoch a odpovedať na ne. Napr. o tom kde žije, o ľuďoch ktorých pozná alebo o veciach ktoré vlastní. * Interaguje jednoduchým spôsobom, ak druhá osoba má pomalú a zreteľnú výslovnosť a je pripravená pomáhať. |- ! A2 ! Základná | style="vertical-align:top" | * V jemu blízkych oblastiach rozumie vetám a často používaným výrazom (napr. veľmi základné informácie o sebe a rodine, nakupovanie, geografia okolia, zamestnanie). * Dokáže komunikovať v rámci jednoduchých a rutinných úloh, vyžadujúcich jednoduchú výmenu informácií o známych a rutinných záležitostiach. * Jednoduchými výrazmi vie opísať svoje pozadie, aktuálne prostredie a záležitosti súvisiace s aktuálnymi potrebami. |- ! rowspan=2 | B ! rowspan=2 | Autonómia ! B1 ! Mierne pokročilá | style="vertical-align:top" | * Rozumie hlavným bodom zreteľného štandardného vstupu o známych záležitostiach pravidelne nastávajúcich v práci, škole, voľnom čase a pod. * Počas cestovania v krajinách, kde sa hovorí daným jazykom, vie riešiť väčšinu situácií. * Vie vytvárať jednoduchý spojitý text na témy, ktoré sú mu blízke. * Vie opísať zážitky a udalosti, sny, túžby a ambície, stručne udáva dôvody a vysvetlenia názorov a plánov. |- ! B2 ! Stredne pokročilá | style="vertical-align:top" | * Rozumie základným myšlienkam zložitejšieho textu či už na konkrétne alebo abstraktné témy, vrátane technických diskusií v rámci svojej špecializácie. * Interaguje sčasti súvisle a spontánne tak, že pravidelná konverzácia s rodenými cudzincami je často bezproblémová pre obe osoby. * Vie vytvoriť zreteľný podrobný text o širokej škále tém, vysvetliť pohľad na tematickú vec, uvádzajúc výhody a nevýhody rozličných možností. |- ! rowspan=2 | C ! rowspan=2 | Ovládanie ! C1 ! Pokročilá | style="vertical-align:top" | * Rozumie širokej škále náročných, dlhých viet a plne rozpoznáva ich význam. * Súvisle a spontánne dokáže vyjadriť myšlienky, bez značne zreteľného hľadania výrazov. * Pre sociálne, akademické a profesné účely používa jazyk účinne a flexibilne. * Na zložité témy vytvára jasný, správne štruktúrovaný a podrobný text, preukazujúc kontrolovanú tvorbu a spájanie viet. |- ! C2 ! Pokročilá alebo ovládanie jazyka na najvyššej úrovni | style="vertical-align:top" | * Rozumie prakticky všetkému, čo počuje alebo číta. * Je schopný zhrnúť informácie z rozdielnych hovorených alebo písaných zdrojov, súvisle prezentovať rekonštruované argumenty a dôvody. * Vyjadruje sa spontánne, veľmi plynule a presne, rozpoznáva jemné odtiene významu aj v najzložitejších situáciách. |} ==Externé odkazy== *[http://europass.cedefop.europa.eu/sk/resources/european-language-levels-cefr Europass- Európske úrovne – tabuľka sebahodnotenia] *[http://tracktest.eu/sk/jazykove-urovne-serr-cefr/ TrackTest- Jazykové úrovne podľa SERR] * [https://www.languages2learn.com/sk/jazykovy-certifikat/ Jazykový kurz a certifikát podľa CEFR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180218210817/https://www.languages2learn.com/sk/jazykovy-certifikat/ |date=2018-02-18 }} * [https://cdv.uniba.sk/ujop/certifikovana-skuska-zo-slovenciny-ako-cudzieho-jazyka/ Certifikovaná skúška zo slovenčiny ako cudzieho jazyka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181106171841/https://cdv.uniba.sk/ujop/certifikovana-skuska-zo-slovenciny-ako-cudzieho-jazyka/ |date=2018-11-06 }} [[Kategória:Jazykové vzdelávanie]] 9rvzirlzd2o1yhb8kv3ac3gnbx1ws8g 0 395619 8218780 7663970 2026-05-24T07:17:41Z Kontributor 2K 239199 erb: update redirect 8218780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Rimogne | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Rimogne 08.svg | vlajka = | obrázok = Mairierimogne.JPG | popis obrázka = | obyvateľov = 1421 | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Champagne-Ardenne]] | departement = [[Ardennes (departement)|Ardennes]] | obvod = Charleville-Mézières | kantón = Rocroi | rieka = | starosta = | lat_deg = 49 | lat_min = 50 | lat_sec = 25 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 32 | lon_sec = 21 | lon_VZ = V | rozloha = 3.77 | najvyšší bod = 282 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 194 | najnižší bod názov= | PSČ = 08150 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 08365 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Rimogne''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Ardennes (departement)|Ardennes]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Champagne-Ardenne]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|3.77}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|282}} a najnižší bod {{mnm|194 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je 1421 obyvateľov (2009)<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=08365 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=08365}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Ardennes]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Ardennes]] biacfvhl5fhyn96vxik8x5dpqmacua7 0 413653 8218671 7717520 2026-05-23T21:26:04Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8218671 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Langres | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Langres (Haute-Marne).svg | vlajka = | obrázok = Langres FR (march 2008).jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Champagne-Ardenne]] | departement = [[Haute-Marne]] | obvod = [[Langres (obvod)|Langres]] | kantón = [[Langres (kantón)|Langres]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 51 | lat_sec = 45 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 19 | lon_sec = 59 | lon_VZ = V | rozloha = 22.33 | najvyšší bod = 475 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 327 | najnižší bod názov= | PSČ = 52200 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 52269 | commons = | web = http://www.langres.fr/ }} '''Langres''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Marne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Champagne-Ardenne]]. V obci bol v roku [[355]] [[Vandali|vandalmi]] sťatý [[svätý Dezider]], [[biskup]], [[mučeník]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|22.33}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|475}} a najnižší bod {{mnm|327 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|52269}} ({{OBD|FR|52269}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=52269 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 52269}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Haute-Marne]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Haute-Marne]] haolmm7fp3fr0aigygah0x7bkhs4oo1 8218672 8218671 2026-05-23T21:31:00Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8218672 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Langres | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Langres (Haute-Marne).svg | vlajka = | obrázok = Langres FR (march 2008).jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Champagne-Ardenne]] | departement = [[Haute-Marne]] | obvod = [[Langres (obvod)|Langres]] | kantón = [[Langres (kantón)|Langres]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 51 | lat_sec = 45 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 19 | lon_sec = 59 | lon_VZ = V | rozloha = 22.33 | najvyšší bod = 475 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 327 | najnižší bod názov= | PSČ = 52200 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 52269 | commons = | web = http://www.langres.fr/ }} '''Langres''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Marne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Champagne-Ardenne]]. V obci bol v roku [[355]] [[Vandali|vandalmi]] sťatý [[svätý Dezider z Langres]], [[biskup]], [[mučeník]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|22.33}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|475}} a najnižší bod {{mnm|327 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|52269}} ({{OBD|FR|52269}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=52269 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 52269}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Haute-Marne]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Haute-Marne]] bp4avj0vw82y1muwuxo3fd4sy83ttap 0 443448 8218665 7714084 2026-05-23T20:54:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218665 wikitext text/x-wiki '''Khan Academy''' je [[nezisková organizácia]] zameraná na vzdelávanie, založená v roku 2006 Američanom [[Salman Khan (učiteľ)|Salmanom Khanom]], absolventom [[Massachusetts Institute of Technology | MIT]] a [[Harvardova univerzita | Harvardu]]. S misiou "poskytovať vysoko kvalitné vzdelanie komukoľvek, kdekoľvek" ponúka webová stránka zbierku viac ako 3 100 videolekcií uložených na [[YouTube]], a to k disciplínam [[matematika]], [[fyzika]], [[chémia]], [[organická chémia]], [[história]], [[zdravotníctvo]] a [[medicína]], [[finančníctvo]], [[ekonómia]], [[biológia]], [[astronómia]], [[kozmológia]], atď. == História == Zakladateľ organizácie [[Salman Khan (učiteľ)|Salman Khan]] sa narodil a vyrastal v [[New Orleans]], [[Louisiana]], [[Spojené štáty americké | USA]]. Po získaní troch titulov na MIT (bakalársky z matematiky, elektrotechniky a informačných technológií, magisterský z elektrotechniky a informačných technológií), pokračoval v štúdiu na Harvarde, kde získal titul MBA. Na konci roku 2004 začal na diaľku doučovať svojou sesternicu Nadiu matematiku a využíval pri tom Doodle Notepad od Yahoo. Keď ho o pomoc poprosili ďalší príbuzní a priatelia, rozhodol sa, že praktickejšie bude umiestniť videolekcie na YouTube. Ich popularita a ďakovné príspevky študentov prinútili Khana, aby v roku 2009 opustil svoju prácu finančného analytika v spoločnosti Connective Capital Management a zameral sa na tvorbu videolekcií naplno. Jeho projekt dostal meno po svojom zakladateľovi: Khan Academy. [[Bill Gates]] na adresu Salmana Khana poznamenal: "Povedal by som, že sme presunuli IQ 160 z oblasti akciových trhov do oblasti výučby mnohých ľudí účinným spôsobom. Bol to šťastný deň, keď mu manželka dovolila opustiť jeho pôvodné zamestnanie." <ref>David A. Kaplan: [http://money.cnn.com/2010/08/23/technology/sal_khan_academy.fortune/index.htm Bill Gates 'favorite tecaher] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180628212411/http://money.cnn.com/2010/08/23/technology/sal_khan_academy.fortune/index.htm |date=2018-06-28 }}, CNNMoney, 24. 8. 2010</ref> Khan Academy je registrovaná v USA ako verejne prospešná organizácia. Projekt je financovaný z dotácií a dobrovoľných príspevkov, s významnou podporou [[Bill Gates#Nadácia Billa a Melindy Gatesových|Nadácie Billa a Melindy Gatesových]] a spoločnosti [[Google]]. Niekoľko jednotlivcov venovalo 10 000 amerických dolárov, Ann a John Doerr venovali 100 000 dolárov, celkový príjem je okolo 150 000 dolárov v príspevkoch. Navyše Khan Academy zarábala 2 000 dolárov mesačne z inzercie na webovej stránke, Khan Academy ale inzerciu zrušila. V roku 2010 Google oznámil, že dá Khan Academy 2 000 000 dolárov na vytvorenie ďalších lekcií a na preklady základov do najpoužívanejších svetových jazykov ako časť svojho projektu nazvaného Project 10 ¹⁰⁰. Khan Academy ako projekt svojho druhu zatienila v počte zhliadnutých videí napr. MIT OpenCourseWare, teda otvorenú internetovú výučbu MIT. Na kanáli YouTube má Khan Academy cez 100 miliónov zhliadnutí, v porovnaní s 32 miliónmi zhliadnutí MIT. Tiež má dvakrát viac odberateľov, viac ako 300 000. == Technický formát a výukový model == Khan Academy začala tým, že Khan učil jednu svoju sesternicu na diaľku pomocou Yahoo Doodle obrázkov. Na základe spätnej väzby od sesternice začali aj ostatní bratranci a sesternice využívať interaktívnu výučbu na diaľku. Pre lepšie využitie času všetkých zúčastnených začal Khan tvoriť a presúvať videolekcie na YouTube. Píše a maľuje prostredníctvom Wacom tabletu a [[freeware]] aplikácie pre maľovanie SmoothDraw 3. Lekcie sú nahrávané softvérom Camtasia Studio, ktorý zachytáva dianie na obrazovke tabletu. Khanove hovorené slovo je nahrávané pomocou mikrofónu Samson C03U USB Multi-Pattern Condenser. Aj keď sú Khan Academy videá stále dostupné na YouTube kanáli, sú tiež dostupné na vlastnej internetovej stránke Khan Academy, ktorá obsahuje mnoho ďalších využiteľných prvkov, ako napríklad sledovanie pokroku, cvičné príklady a rôzne nástroje pre učiteľov na školách. Prihlásenie na túto stránku vyžaduje účet na stránkach [[Google]] alebo na [[Facebook | Facebooku]], takže nemusíte vytvárať účet priamo na Khan Academy. Khan sa vyhol formátu, ktorý by zahŕňal učiteľa stojaceho pri tabule, želal si namiesto toho "predviesť koncept, kde by učivo vyplávalo z tmavého vesmíru priamo do mysle s hlasom odnikiaľ", a to spôsobom, ako keby niekto sedel vedľa a spolupracoval na riešenom príklade nad listom papiera: "Keď niekto počíta príklad a pritom myslí nahlas, myslím, že je to pre ľudí cennejšie a nie tak odstrašujúce," <ref> AP: [http://www.usatoday.com/news/education/2008- 12-11-youtube-tutoring_N.htm Need a tutor? YouTube videos await], USA Today, 12. 12. 2008 </ref> komentuje Khan svoj výukový prístup. Offline verzie video lekcií sú distribuované neziskovým skupinám v odľahlých oblastiach [[Ázia|Ázie]], [[Latinská Amerika | Latinskej Ameriky]] a [[Afrika | Afriky]]. Zatiaľ čo súčasný obsah je hlavne zameraný na matematiku a fyziku pre [[Základná škola|základné školy]] a [[Stredná škola|stredné školy]], Khanov dlhodobý cieľ je poskytnúť desiatky tisíc videí z takmer každého predmetu a vytvoriť prvú bezplatnú virtuálnu školu na svetovej úrovni, kde sa ktokoľvek môže naučiť čokoľvek. Khan Academy tiež ponúka na webe cvičebný systém, ktorý generuje študentom príklady na základe ich úrovne a výkonu. Tento softvér je k dispozícii ako open source pod licenciou MIT. <ref> {{Cite web | title = khanacademy on GitHub | url = https://github.com/Khan/khan-exercises # readme}} </ref> Khan verí, že jeho akadémia ukazuje cestu, ako prekonať tradičný model školskej výučby v triede, a to za použitia softvéru, ktorý dokáže tvoriť testy, známkovať úlohy, upozorniť na medzery niektorých študentov a povzbudiť tých, ktorým štúdium ide skvele, aby pomohli spolužiakom, ktorí sa potýkajú s problémami. Videolekcie pomáhajú aj tým, že môžu byť študentom hocikedy zastavené, čo pri výklade učiteľa v triede nie je možné. Úspech technicky nenáročných, prerozprávaných videolekcií (Khanova tvár sa nikde neobjavuje a diváci vidia len to, čo kreslí alebo píše na svoju čiernu elektronickú tabuľu) otvára dvere transformácii vo vzdelávaní, kde sa nekladie taký dôraz na triedu, infraštruktúru školy a dokonca ani na vyhlásených pedagógov. == Služby a vízie == Medzi hlavné komponenty Khan Academy patrí: * Video knižnica s viac ako 3 000 videolekciami z rôznych vzdelávacích oblastí s viac ako 130 miliónmi zhliadnutí. Tieto videá sú verejne prístupné pod licenciou [[Creative Commons]] Attribution - NonCommercial-ShareAlike 3.0 Licencie, * Automatizované príklady na precvičovanie s priebežným hodnotením; je tu 315 tém na precvičovanie, hlavne z matematiky, * Zamýšľaným komponentom je učenie a doučovanie medzi spolužiakmi založené na objektívnych dátach zhromaždených systémom. Bude začlenené v budúcnosti. Neziskové partnerské organizácie dávajú k dispozícii obsah mimo YouTube. [[Lewis Center for Educational Research]], spojený s [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], prináša obsah do komunity vyšších odborných a vysokých škôl v USA. Aktivita World Possible tvorí offline verzie obsahu pre distribúciu v odľahlých, rozvojových regiónoch s obmedzeným prístupom, alebo bez prístupu k internetu. Khan vyjadril svoju víziu premeny akadémie na nezávislú školu: <blockquote> "Toto by mohla byť DNA pre fyzickú školu, kde študenti strávia 20% svojho dňa sledovaním videí a prácami na cvičeniach svojim vlastným tempom a zvyšok dňa by stavali roboty alebo maľovali obrazy, alebo skladali hudbu alebo čokoľvek iné. <ref> Jeffrey R. Young: [http://chronicle.com/article/A-Self-Appointed-Teacher-Runs/65793/ College 2.0: A Self-Appointed Teacher Runs a One-Man 'Academy' on YouTube], The Chronicle , 10. 6. 2010 </ref> "</blockquote> Grant z írskej [[The O'Sullivan Foundation | O'Sullivan nadácie]] z novembra 2011, ktorý Khan Academy získala, bude smerovaný na tieto 3 iniciatívy: # Rozšírenie tímu učiteľov # Rozšírenie obsahu prostredníctvo príspevkov užívateľov podľa modelu, ktorý využíva [[Wikipédia]]. # Vývoj študijného sprievodcu, pomáhajúceho používateľom prepojiť obsah Khan Academy s fyzickou výučbou [[prírodné vedy | prírodných vied]], [[technológia | technológií ]], [[technika | techniky]] a [[matematika | matematiky]]. Na základe grantu sú vymenovaní učitelia, ktorých úlohou bude vytvárať obsahy z oblasti dejín a umenia. Sú nimi Dr Steven Zucker, pôvodne z [[Pratt Institute| Pratt Inštitútu]], a Dr Beth Harris z [[Museum of Modern Art | Múzea moderného umenia]] v [[New York | New Yorku]]. Ďalej sa do tímu pripojili tvorcovia YouTube videí Vi Hart a Brit Cruise. Je tiež naplánovaný súbor letných táborov, ktoré sa budú od júna 2012 konať v severnej [[Kalifornia | Kalifornii]], a ktorých účelom bude aj vytvorenie študijného sprievodcu pre bežné školy. == Khan Academy v slovenčine a v ďalších jazykových mutáciách == O Khan Academy prejavujú záujem užívatelia z celého sveta, čo vedie k vzniku jazykových mutácií Khanových videolekcií, či už na báze titulkovaných videí, alebo videí priamo nahovorených v inej reči. Khan Academy rozširovanie jazykovej dostupnosti podporuje. Cieľom je preložiť minimálne tisíc kľúčových videí z matematiky a prírodných vied do desiatich najpoužívanejších jazykov (arabčina, bengálčina, francúzština, indonézčina, hindčina, mandarínska čínština, nemčina, portugalčina, ruština, španielčina). Khan Academy je dostupná už aj v slovenčine, a to zásluhou skupiny dobrovoľníkov, ktorá začala s vytváraním titulkovaných verzií Khan Academy. Pôvodným iniciátorom je nezisková organizácia [[P-MAT]], ktorá sa venuje podpore mladých talentov v matematike, fyzike a prírodných vedách. Projekt v júni 2012 podporil [[Accenture]] Nadačný fond – Nadácia Pontis. V súčasnosti sa P-MAT venuje podpore a koordinácii skupiny dobrovoľných prekladateľov videí Khan Academy z angličtiny a z češtiny. Úzko spolupracuje aj s českou skupinou prekladateľov, čo umožňuje efektívnu deľbu práce a využitie dobrovoľníkov, ktorí si netrúfajú prekladať z angličtiny ale radi by prekladali z im blízkeho jazyka. V priebehu prvých 3 týždňov sa do projektu zapojilo 58 dobrovoľníkov. Počet videí preložených do slovenčiny bol 57 v júni 2012. Videá so slovenskými titulkami sú dostupné na stránkach Khan Academy, kde je možné zvoliť si titulky v dostupných jazykoch.<ref>http://khan-report.appspot.com/translations/subtitlestatus?language=Slovak&playlist=all&display=1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Súvisiace články == * [http://blog.p-mat.sk/trieda-prevratena-naruby/ Blog neziskovej organizácie P-MAT: Trieda prevrátená naruby] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130226180642/http://blog.p-mat.sk/trieda-prevratena-naruby/ |date=2013-02-26 }} == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://www.facebook.com/khanacademy.sk Stránky slovenských dobrovoľníkov podieľajúcich sa na preklade Khan Academy] * [http://www.p-mat.sk/ Oficiálna stránka neziskovej organizácie P-MAT] * [http://www.khanacademy.org/ Oficiálna stránka Khan Academy] * [http://www.khanacademy.org/contribute Výber videí Khan Academy podľa jazyka] * [https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AgVPPiRh4vcDdExBQXR5R1JsMGltbjlvZko2MlhsbXc#gid=1 Slovenské titulky k videám Khan Academy] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Vzdelávanie]] 43enk5sxsoepgog85ra2q29anosmlk4 0 450334 8218904 7715618 2026-05-24T10:40:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218904 wikitext text/x-wiki '''LETSystem''' (iné názvy: '''LETS, LET system, LET-systém/systém LET, LETSystém'''; pôvodný názov znie LETSystem, toto slovo pôvodne malo vyjadrovať len anglickú výzvu "let's", ale dnes sa niekedy vykladá ako "skratka" výrazov '''local exchange trading system''' [do slovenčiny obyčajne prekladané ako '''miestny výmenný obchodný systém, miestny systém výmenného obchodu''' alebo '''systém miestneho výmenného obchodu'''], '''local exchange and trading system, local employment trading system, local economy trading system, local energy trading system'''<ref>http://www.gmlets.u-net.com/faq.html#whatis {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120716223453/http://www.gmlets.u-net.com/faq.html#whatis |date=2012-07-16 }} (stránky pôvodcu názvu), http://www.tauschwiki.de/wiki/LETS {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120704080533/http://www.tauschwiki.de/wiki/LETS |date=2012-07-04 }}</ref>, '''local energy transfer system''' či '''local employment and trading system''') môže byť: *pôvodne: druh výmenného kruh vymyslený v roku 1983 Michaelom Lintonom, pozri [[LETSystem (Linton)]] *dnes aj: výmenný kruh vôbec alebo výmenný kruh iný než časová banka, pozri [[výmenný kruh]] ==Referencie == {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} mlt941h03863kskaq6n1pk0qotd366h 0 452693 8218547 8210895 2026-05-23T14:29:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218547 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný žáner | Názov = K-pop | Farba pozadia = blue | Farba písma = white | Obrázok = | Popis obrázka = | Pôvod v štýloch = [[Kórejská hudba]], [[tanečná hudba]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[rhythm and blues#súčasné R'n'B|súčasné R'n'B]], [[džez]], [[ľudová hudba]], [[klasická hudba]], [[rock]], [[synthpop]], [[funk]] | Kultúrne pozadie čas = Začiatok 90. rokov (pôvod siaha až do 60. rokov) | Kultúrne pozadie krajina = [[Kórejská republika]] | Typické nástroje = spev, [[Rep (hudba)|rap]], [[bicí automat]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[basová gitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[klavír]], [[Sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[sekvencer]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátor]], [[vocoder]] | Všeobecná popularita = | Odvodené štýly = | Podštýly = | Zmes štýlov = | Regionálne scény = [[Soul]] • [[Inčchon]] • [[Pusan]] • [[Čedžu (mesto)|Čedžu]] | Miestne scény = | Iné témy = [[DPRK-pop]] • [[C-pop]] • [[J-pop]] | Commons = }} '''K-pop''' (skratka z '''Korean pop'''; [[Kórejské písmo|hangul]]: 케이팝)<ref name="mediasia"/> je [[hudobný žáner]] pôvodom z [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]], ktorý je charakteristický širokou škálou audiovizuálnych prvkov. Hoci v Južnej Kórei to zahŕňa všetky žánre „populárnej hudby“, pojem sa častejšie používa v užšom význame na opis modernej formy juhokórejskej [[Pop (hudobný žáner)|pop music]] zahŕňajúcej [[dance-pop]], popovú [[Balada|baladu]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickú hudbu]], [[rock]], [[Heavy metal|metal]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]] a [[Contemporary R&B|R&B]].<ref name="Laurie 2016 214–231"/><ref name="Naver"/> V roku 1992 sa moderný K-pop rozbehol formáciou skupiny [[Seo Taiji and Boys]], ktorej úspešné experimentovanie s rôznymi hudobnými štýlmi rozpútalo v juhokórejskom hudobnom priemysle [[Paradigma (filozofia a veda)|paradigmu]].<ref name=BP/> Výsledkom bolo, že začlenenie zahraničných hudobných prvkov sa teraz stalo v K-popovom priemysle bežnou praxou.<ref name="Harvard Business Review"/> Ako sa kórejská pop kultúra stáva stále viac globalizovaným fenoménom a získava si popularitu v mnohých kútoch sveta, umožňuje to Kórejskej republike využívať svoj sektor [[Populárna kultúra|populárnej kultúry]] na prístup a preniknutie na zahraničné trhy zábavného priemyslu. Využívaním [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]] a platformy na zdieľanie videí [[YouTube]] schopnosť K-popového priemyslu zabezpečiť si značné zahraničné publikum umožnila výrazný nárast celosvetového šírenia žánru.<ref name="autogenerated2"/> Počas 21. storočia zaznamenal K-popový hudobný trh dvojciferný nárast. V prvej polovici roka 2012 zarobil takmer 3,4 miliardy amerických dolárov (3,02 miliardy €)<ref name="billboardrevenue"/> a týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho označil za „najväčší export Južnej Kórei“.<ref name="SK Biggest Export"/> Koncom 90. rokov si K-pop získal popularitu vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]] a na prelome storočí vstúpil na [[Japonsko|japonský]] hudobný trh. Koncom 0. rokov sa z hudobného žánru stala medzi teenagermi a mladými ľuďmi Východnej a [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázie]] [[subkultúra]].<ref name="Economist"/> Momentálne je šírenie K-popu [[Hallju|Kórejskou vlnou]] viditeľné v častiach [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]],<ref name="Latin America 1"/><ref name="Latin America 2"/><ref name="Latin America 3"/> [[India|Indie]],<ref name="afpindia"/><ref name="India"/> [[Severná Afrika|Severnej Afriky]],<ref name="kpopcairo"/><ref name="Egypt"/> [[Stredný východ|Stredného východu]],<ref name="Stredný východ 1"/><ref name="Stredný východ 2"/> [[Východná Európa|Východnej Európy]]<ref name="K-pop magazine published in Russia"/><ref name="Východná Európa 1"/><ref name="mjrkpop"/> a iných častí Západného sveta.<ref name="latimeskpop"/><ref name="newyorker"/><ref name="huffingtonpost"/><ref name="theoneshots"/> ==Charakteristika== ===Audiovizuálny obsah=== [[Súbor:Search volume for kpop.svg|300px|thumb|Vyhľadávanie K-popu od roku 2008 podľa Trendov Google]] Hoci vo všeobecnosti K-pop odkazuje na juhokórejskú populárnu hudbu, niektorí ho považujú za všetko obsahujúci žáner zahrňujúci širokú škálu hudobných a vizuálnych prvkov.<ref name="Kpop pre oči/uši"/> Francúzska audiovizuálna organizácia Institut national de l'audiovisuel definuje K-pop ako fúziu syntetizovanej hudby, ostrých tanečných choreografií a módneho a farebného oblečenia kombinujúc [[bubblegum pop]] s hudobnými prvkami [[Electro|electra]], [[Disko|diska]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&B]] a [[Hip-hop (hudba)|hip-hopu]].<ref name="ina"/> ===Systematické trénovanie spevákov=== Väčšie nahrávacie spoločnosti v Kórejskej republike ponúkajú záväzné zmluvy už 9 až 10-ročným deťom. Žiaci žijú spoločne v pevne regulovanom prostredí a veľa hodín denne trávia učením sa hudby, tanečných choreografií, cudzích jazykov a komunikačných techník kvôli rozhovorom s reportérmi a fanúšikmi. Tento „robotický“ systém trénovania je západnými médiami často kritizovaný.<ref name="výcvik"/> Tréning jedného takého žiaka napríklad v [[S.M. Entertainment]] stojí okolo 3 miliónov dolárov (2,67 miliónov €).<ref name="cena výcviku"/> ===Hybridné a nadnárodné hodnoty=== K-pop je kultúrny produkt, ktorý obsahuje „hodnoty, identitu a významy presahujúce samotnú komerčnú hodnotu“.<ref name="Int. Rise of K-pop"/> Podľa redaktora ''[[Rolling Stone]]'' obsahuje „žánrovú fúziu“ so spevom aj rapom, pričom dáva dôraz na vystupovanie a vizuálne efekty.<ref name="RS"/> Je to mix žánrov ako [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[Rhythm and blues|R&B]] a [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]]. K-pop sa dá opísať ako globalizovaná hudba. Je to zmes západnej a európskej hudby s ázijskou príchuťou vystupovania. Spôsob, akým títo kórejskí speváci svoje piesne predvádzajú so synchronizovanými tanečnými pohybmi a komplexnými gestami, zvyšuje popularitu K-popu. Teraz mu patrí na ázijskom aj svetovom hudobnom trhu veľké miesto.<ref name="newyorker"/> Čínsky fanúšik to opísal takto: „Kórejská popová kultúra šikovne spája západné a ázijské hodnoty na vytvorenie vlastných a samotná krajina je videná ako prominentný model hodný nasledovania či doháňania po kultúrnej aj ekonomickej stránke.“ V tomto článku autor Doobo Shim dodáva, že aj keď kultúrna blízkosť hrá v popularite K-popu v rámci Ázie veľkú rolu, tak sama o sebe nestačí. Podľa neho je to „vízia modernizácie“ prirodzená pre kórejskú popovú kultúru, ktorá zohráva v akceptovateľnosti tohto žánru úlohu.<ref name="Hybridity"/> Podľa Čong Un-jonga stoja za úspechom K-popu nadnárodné a hybridné hodnoty. Tvrdí, že hodnoty v tomto žánri nie sú len západné či kórejské. V skutočnosti sa podľa toho, ako sa vyvinul proces nadnárodnosti, K-pop neskladá z japonských a amerických hodnôt, ktoré boli zmiešané, aby vyhovovali marketingovému procesu. Kultúrny imperializmus japonskej a americkej spoločnosti hlboko zmenil kórejské kultúrne hodnoty na viacerých úrovniach a vzostup kórejskej populárnej kultúry začal nepriamo ovplyvňovať hodnoty iných krajín. Hovorí: „Súčasná kórejská populárna kultúra je postavená na takýchto nadnárodných prúdoch, pretože jej viacvrstvová a multi-smerová mobilita vytvára rôzne sociálno-kultúrne styky naprieč aj mimo národných a inštitucionálnych hraníc.“ Dochádza k záveru, že K-pop nie je len bočný žáner, ktorý sa snaží prežiť popri mainstreamovom americkom pope, ale že súčasné fenomény sú oveľa zložitejšie. Myslí si, že vďaka vývoju digitálnych technológií a [[Globalizácia|globalizácii]] majú konzumenti popovej kultúry 21. storočia teraz na výber medzi mnohými kultúrnymi produktmi z celého sveta.<ref name="nadnárodnosť"/> K-pop je známy svojou vysokokvalitnou umeleckou zručnosťou, jasnými rysmi svojich spevákov, ich zdvorilým a uhladeným vystupovaním a silným dôrazom na strednú triedu a prímestské hodnoty, čo rezonuje v ľuďoch rôznych etnických, národných a náboženských pozadí po celom svete.<ref name="Lyan, Irina"/> K-popová hudba je spestrená o mnohé rôzne žánre. Niektorí K-popoví hudobníci ponúkajú piesne so zmesou melódií zo západných žánrov, ako je napríklad country. Kombinácia ázijských spevákov spievajúcich západným a európskym hudobným štýlom prispieva k jedinečným vlastnostiam K-popu a robí ho globálnejším.<ref name="Rothman, Time"/> ===Marketing=== Debut nových interpretov riadia kórejské talentové agentúry s cieľom vzbudiť očakávanie. Nováčikovia často oficiálne debutujú naživo v jednom z hlavných hudobných programov s takzvaným „debutovým vystúpením“.<ref name="debut v televízii"/> Pri debutovom [[Singel (hudba)|singli]] majú interpreti celkový „koncept“ (marketingový ťah), ktorý ovplyvňuje umelecké meno, oblečenie, choreografiu, chytľavé frázy a to, ako sú prezentovaní. V rámci skupín majú jednotliví členovia osobný koncept, napríklad akú rolu budú v skupine zastávať (líder, maknä, raper, atď.). Keď sa skončí debutový cyklus nováčika, prichádza na rad druhý propagačný cyklus, takzvaný „návrat“ ({{eng|comeback}}), ktorý nesie tento názov, aj keď daný interpret nemal prestávku. Každý propagačný cyklus má svoj vlastný koncept.<ref name="ramstadwsj"/> Aby svoje nové albumy dostali do povedomia verejnosti, podieľajú sa K-popoví umelci na rôznych propagačných aktivitách, ako je objavenie sa a vystupovanie v národných televíziách. Medzi populárne [[Hudobné programy Kórejskej republiky|kórejské hudobné programy]], v ktorých majú skupiny a hudobníci zvyčajne návrat, patria ''[[Music Bank]]'' ([[Korean Broadcasting System|KBS]]), ''[[Inkigajo]]'' ([[Seoul Broadcasting System|SBS]]) a ''[[Show! Music Core]]'' ([[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]]). Prvé vystúpenie K-popového interpreta v hudobnom programe, konkrétne kvôli propagácii svojho nového albumu alebo singla, sa nazýva „návratové vystúpenie“.<ref name="soompi slovník"/> Súčasťou „návratu“ je zvyčajne okrem vystúpení aj zverejnenie teaserov a videoklipov. Tie sú často vydávané postupne niekoľko dní pred vydaním plnej verzie.<ref name="teasery"/> Agentúry môžu formovať z členov skupiny takzvané „podskupiny“, čo členom umožňuje realizovať rôzne individuálne projekty a angažmány v rovnakom čase. Podskupiny sú prezentované variantom konceptu ich materskej skupiny. Prvá moderná K-popová podskupina bola [[Super Junior-K.R.Y.]] zložená z členov materskej skupiny [[Super Junior]] – [[Čo Kju-hjon|Kjuhjona]], [[Kim Rjo-uk|Rjouka]] a [[Jesong]]a. Podskupina sa na rozdiel od obvyklého dance-pop štýlu zamerala na balady.<ref name="Kallen"/> ===Používanie anglických fráz=== Moderný K-pop sa vyznačuje používaním anglických fráz. Jin Dal Yong z ''Popular Music and Society'' napísal, že toto využívanie môže byť ovplyvnené „Američanmi s kórejským pôvodom a/alebo Kórejčanmi, ktorí študovali v Spojených štátoch a plne využívajú svoju plynulosť v angličtine a kultúrne zdroje, ktoré bežne nenájdete medzi ľuďmi, čo vyrástli a vyštudovali v Kórei“.<ref name="Jin 113–1312"/> V roku 1995 bol podiel piesní s anglickým názvom v rebríčku top 50 len 8 %. V roku 2000 to bolo 30 %, v 2005 18 % a v 2010 44 %. Podobne rástol aj počet skupín, ktoré si volili skôr anglický ako kórejský názov. To umožnilo piesňam aj umelcom osloviť širšie obecenstvo po celom svete. Príkladom kórejskej skladby s veľkým podielom anglického textu je „Jumping“ od dievčenskej skupiny [[Kara]], ktorá vyšla súčasne v Kórei aj Japonsku a zožala veľký úspech.<ref name="Jin 113–1312"/> Stále častejšie sa stáva, že na piesňach pre K-popových interpretov pracujú zahraniční [[pesničkár]]i a [[Hudobný skladateľ|skladatelia]], napríklad [[will.i.am]] či Sean Garrett.<ref name="Kpop&Swedish"/> Medzi hudobníkov, ktorí spolupracovali na rôznych K-popových skladbách, patrí mnoho významných umelcov, napríklad [[Akon]], [[Kanye West]], [[Ludacris]] a [[Snoop Dogg]].<ref name="K-Pop/U.S."/><ref name="SXSW Panel"/> Využívanie angličtiny však nezaručuje popularitu na severoamerickom trhu. Niektorí komentátori považujú za dôvod skutočnosť, že tento žáner môže byť videný ako vyčlenená verzia západnej hudby, čo sťažuje prijatie na týchto trhoch.<ref name="Jin 113–1312"/> Západné publikum má navyše tendenciu klásť v hudbe dôraz na autentickosť a individuálny prejav, čo idolový systém, dá sa povedať, potláča.<ref name="výcvik"/> ===Tanec=== Tanec je neoddeliteľnou súčasťou K-popu. Titulné piesne sú bežne doprevádzané [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografiou]], ktorá často obsahuje kľúčový tanečný pohyb, takzvaný „point dance“ ({{kor|포인트 댄스}}). Ten zodpovedá vlastnostiam či textu piesne.<ref name="choreografia"/> Príkladmi sú „[[Sorry, Sorry (pieseň)|Sorry, Sorry]]“ od [[Super Junior]]u alebo „[[Abracadabra (Brown Eyed Girls)|Abracadabra]]“ od [[Brown Eyed Girls]]. Choreografi musia pri tvorbe tancov prihliadať aj na schopnosť fanúšikov tieto kroky zopakovať. Losangeleská tanečníčka a choreografka Ellen Kim hovorí: „Kórejčania naozaj chcú, aby boli súčasťou hudby aj ich fanúšikovia. Preto my, choreografi, musíme pohyby zjednodušiť.“<ref name="The Verge"/> K súčasným medzinárodným choreografom, ktorí spolupracujú s interpretmi ako [[CL]], [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] či [[Shinee|SHINee]], patria napríklad Parris Goebel a Anthony Joseph Testa.<ref name="Parris Goebel"/><ref name="Tony Testa"/> ===Móda=== K-pop ovplyvňuje aj módu, a to hlavne v Ázii, kde mladí ľudia vyhľadávajú oblečenie, kozmetické značky, účesy a doplnky, ktoré nosia K-popové hviezdy.<ref name="inquirer"/> Módne značky vyrábajú kópie oblečenia, ktoré nosia idoly.<ref name="SK Biggest Export"/> Niektorí [[Idol (Kórejská republika)|idoly]], napríklad [[G-Dragon]], sa presadili ako módne ikony.<ref name="toptenmen"/><ref name="3. najvlyvnejší v móde"/> Módny návrhár Jeremy Scott už viackrát spolupracoval s [[CL]] a nazval ju svojou múzou.<ref name="Jeremy a CL"/><ref name="Jeremy a CL 2"/> [[Súbor:South Korean exports of cultural products and services.jpg|thumb|Kórejská banka Hanguk Unhäng pripísala rýchly nárast kultúrneho vývozu od roku 1997 celosvetovo vzrastajúcej popularite K-popu.<ref name="zisk"/>]] V januári 2012 usporiadali kórejskí umelci v Japonsku módnu prehliadku, ktorej sa zúčastnilo 33 000 ľudí.<ref name="prehliadka"/> V [[Thajsko|Thajsku]] majú úrady problém s módou, ktorú popularizuje kórejský pop, pretože thajskí teenageri sú ochotní nosiť veci nevhodné pre miestne meteorologické podmienky (napríklad legíny) a tiež používať produkty na bielenie kože, aby vyzerali ako kórejské celebrity.<ref name="thajské obavy"/> V [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] je juhokórejská móda predmetom záujmu, a to aj napriek prísnym vládnym nariadeniam. Vďaka K-popu sa stali populárnymi topánky na vysokých podpätkoch, tričká bez rukávov a módne doplnky, aj keď také odevy sú v krajine zakázané.<ref name="NKfashion"/> ===Vládna podpora=== Vláda Kórejskej republiky uznala, že zvýšený záujem o juhokórejskú populárnu kultúru bude prínosom pre exportný sektor krajiny. Podľa vládnych odhadov v roku [[2011]] znamenal 100-dolárový nárast vývozu kultúrnych produktov 412-dolárový nárast vo vývoze ďalšieho spotrebného tovaru.<ref name="export"/> Vládne iniciatívy na šírenie popularity K-popu zväčša spadajú pod Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, ktoré zodpovedá za vytvorenie desiatok kórejských kultúrnych centier po celom svete. Ambasády Kórejskej republiky sa podieľali na plánovaní a organizovaní K-popových koncertov v zahraničí a Ministerstvo zahraničných vecí pravidelne pozýva zámorských fanúšikov, aby sa zúčastnili na každoročnom festivale [[K-pop World Festival]] v Kórejskej republike.<ref name="The Jakarta Post"/> ==História== ===Začiatky kórejskej populárnej hudby=== História kórejskej populárnej hudby siaha až do roku 1885, kedy americký misionár Henry Appenzeller začal v škole vyučovať americké a britské ľudové piesne. Tieto piesne sa po kórejsky nazývali „čchangga“ a zvyčajne sa zakladali na populárnych západných melódiách spievaných s kórejskými textami. Napríklad skladba „Oh My Darling, Clementine“ bola známa ako „Simčchongga“. Počas japonskej okupácie Kórey ([[1910]]{{--}}[[1945]]) popularita piesní čchangga vzrástla, keďže sa Kórejčania snažili vyjadriť svoje pocity proti japonskému útlaku hudbou. Jedna z najpopulárnejších piesní bola „Huimangga“ ({{kor|희망가|''Pieseň nádeje''}}). Japonci skonfiškovali existujúce čchangga zbierky a vydali vlastné.<ref name="newforce47-49">{{harvbz|Kim|2011|Sst=47{{--}}49}}</ref> Prvý známy kórejský popový album bol ''I Pungčin Sewol'' od Pak Čä-sona a I Rju-säka z roku 1925, ktorý obsahoval populárne piesne preložené z japončiny. Za prvú popovú pieseň napísanú kórejským skladateľom sa považuje „Nakhwajusu“ ({{kor|낙화유수}}) z roku [[1929]], ktorú spievala I Čong-suk.<ref name="newforce47-49"/> V polovici 20. rokov zmiešal japonský skladateľ Masao Koga tradičnú kórejskú hudbu s gospelovou hudbou, ktorú predstavili v 70. rokoch 19. storočia americkí kazatelia. Tento druh hudby sa v Japonsku stal známym ako [[enka]] a neskôr v Kórei ako [[trot]].<ref name="Enka"/><ref name="Masao Koga"/> ===40. – 60. roky 20. storočia: Príchod západnej kultúry=== Po rozdelení [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]] na Sever a Juh a po oslobodení sa od [[Japonská okupácia Kórey|japonskej okupácie]] v roku 1945 bola v Južnej Kórei v malej miere predstavená [[západná kultúra]], a to v podobe niekoľkých barov v západnom štýle a klubov, kde sa hrala západná hudba. Po [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] ([[1950]]{{--}}[[1953]]) ostali v krajine kvôli ochrane americkí vojaci. Dôsledkom ich prítomnosti bolo, že do Kórejskej republiky začala prenikať americká a svetová kultúra. V tom čase začala byť západná hudba viac akceptovaná medzi mladými ľuďmi. [[Obrázok:Marilyn Monroe.jpg|náhľadobrázka|[[Marilyn Monroe]] zabávajúca amerických vojakov v Kórei v roku [[1954]]]] Organizácia United Service Organizations umožnila niekoľkým prominentným osobnostiam amerického zábavného priemyslu, napríklad [[Marilyn Monroe]] či [[Louis Armstrong|Louisovi Armstrongovi]], aby navštívili vojakov umiestnených v Kórei. Tieto návštevy si získali pozornosť kórejskej verejnosti. V roku [[1957]] začalo vysielať rádio American Forces Korea Network, ktoré šírilo popularitu západnej hudby. Americká hudba začala tú kórejskú ovplyvňovať, keďže pentatonickú stupnicu postupne nahradila sedemtónová a populárne piesne začali nasledovať americký vzor.<ref name="newforce50-54">{{harvbz|Kim|2011|Sst=50{{--}}54}}</ref> Zlepšenie zvukových nosičov podporilo v 60. rokoch výrobu [[Dlhohrajúca platňa|LP platní]], čo viedlo k presadzovaniu rôznych hlasových tónov.<ref name="encykorea"/> Mnohí speváci spievali v tom čase americkým vojakom, zvyčajne vo vyhradených kluboch, ktorých počet vtedy narástol na 264. Predvádzali rôzne štýly ako country, blues, džez a rokenrol. Populárni kórejskí speváci ročne zarobili spolu 1,2 miliónov dolárov (1,07 miliónov €), čo sa takmer rovnalo vtedajšiemu príjmu z kórejského vývozu.<ref name="newforce50-54" /> V 60. rokoch začala kórejská ekonomika prekvitať a populárna hudba trend nasledovala. Založenie prvých komerčných rozhlasových staníc zohralo v šírení populárnej hudby významnú rolu a začala sa rozvíjať aj kórejská kinematografia. Kórejskí hudobníci a speváci, ktorí pôvodne vystupovali len v amerických kluboch, sa začali otvárať širšiemu publiku. Keď sa k brehom Kórey dostala takzvaná [[The Beatles|beatlemánia]], objavili sa prvé miestne rockové kapely. Za úplne prvú sa považuje Add4, ktorá bola založená v roku [[1962]].<ref name="Add4"/> Prvá talentová súťaž rockových kapiel sa konala v Soule v roku [[1968]]. Okrem rocku a popu ostali stále populárne trotové piesne.<ref name="newforce50-54" /> Niektorým kórejským spevákom sa podarilo získať si medzinárodnú popularitu. Trio Kim Sisters, Jun Bok-hi a Patti Kim boli prvými speváčkami, ktoré debutovali v krajinách ako [[Vietnam]] a Spojené štáty. Kim Sisters sa stali prvou kórejskou skupinou, ktorá vydala v Spojených štátoch album. Viackrát vystupovali v [[Las Vegas]] a niekoľkokrát sa objavili aj v televíznej šou Eda Sullivana.<ref name="Kim Sisters"/> Francúzska speváčka Yvette Giraud naspievala [[Cover verzia|cover verziu]] piesne „The Boy in the Yellow Shirt“ ({{kor|노란 샤쓰의 사나이|''Noran sjassui sanai''}}) speváčky Han Mjong-suk z roku [[1961]], ktorá bola populárna aj v Japonsku.<ref name="newforce50-54" /> ===70. roky 20. storočia: Vplyvy hippie a folku=== Koncom 60. a začiatkom 70. rokov prešla kórejská populárna hudba zmenou. Stále viac hudobníkov bolo študentmi a absolventmi vysokých škôl a z hudby urobili na rozdiel od predchádzajúcich generácií zábavu. Mladí boli veľmi ovplyvnený americkou kultúrou a životným štýlom, čím sa od svojich predchodcov, ktorí zažili vojnu a japonskú okupáciu, značne líšili. Tento generačný konflikt bol zjavný pri prijímaní folk popu 70. rokov. Publikum sa skladalo väčšinou zo študentov, ktorí nasledovali americký štýl [[hippies]] v móde aj hudbe, a symbolom mladosti sa stali gitary a džínsy.<ref name="encykorea"/> Títo mladí ľudia boli proti [[Vietnamská vojna|vojne vo Vietname]] rovnako ako americkí hippies, a to kórejskú vládu priviedlo k zákazu piesní s liberálnejšími textami. Napriek tomu ostal hippie folk pop medzi mladými populárny natoľko, že miestna televízna stanica [[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]] usporiadala v roku [[1977]] hudobnú súťaž pre vysokoškolákov, čo následne viedlo k založeniu niekoľkých moderných hudobných festivalov.<ref name="newforce54-57">{{harvbz|Kim|2011|Sst=54{{--}}57}}</ref> Jednou z popredných osobností bol v tom čase Han Tä-su, ktorý vyrastal v Spojených štátoch a bol ovplyvnený [[Bob Dylan|Bobom Dylanom]], [[Leonard Cohen|Leonardom Cohenom]] a [[John Lennon|Johnom Lennonom]]. Hanova kultová pieseň „Mul čom čuso“ ({{kor|물 좀 주소|''Daj mi vodu''}}) sa stala hymnou kórejskej mládeže. Jeho odvážne vystupovanie a jedinečný štýl spevu často verejnosť šokovali a neskôr mal v Kórei zakázané vystupovať. Presťahoval sa do [[New York (štát USA)|New Yorku]], kde pokračoval v svojej hudobnej kariére, no v 90. rokoch sa vrátil do vlasti.<ref name="newforce54-57" /> Ďalšími významnými vtedajšími spevákmi boli Song Čchang-sik, Čo Jong-nam a Jang Hi-un. V 70. rokoch začali byť populárni aj [[Diskotekár|dídžeji]] a hlboko ovplyvnili teenagerskú kultúru.<ref name="encykorea"/> ===80. roky 20. storočia: Éra balád=== 80. roky boli svedkami vzostupu baladových spevákov. Žáner sa stal populárnym po vydaní piesne „Kakkai hagien nomu mon dangsin“ ({{kor|가까이 하기엔 너무 먼 당신}}) speváka I Kwang-džoa v roku [[1985]]. Z jeho albumu sa predalo viac ako 300 000 kópií. Ďalšími populárnymi baladovými spevákmi boli I Mun-se a Pjon Čin-sop, ktorý bol prezývaný „Princ balád“. Jedným z najvyhľadávanejších skladateľov balád bol v tej dobe I Jong-hun, ktorého piesne boli v roku 2011 zostavené do moderného muzikálu ''Kwanghwamun jonga'' ({{kor|광화문 연가}}).<ref name="newforce60-61">{{harvbz|Kim|2011|Sst=60{{--}}61}}</ref> V roku [[1980]] bolo založené Ázijské hudobné fórum. Na udalosti medzi sebou súťažili speváci z piatich ázijských krajín. Víťazom bol [[Čo Jong-pchil]] a v Japonsku si ako kórejský spevák získal veľmi dobrú povesť.<ref name="encykorea"/> Jeho prvý album ''Čchang bakki jodža'' ({{kor|창 밖의 여자|''Žena za oknom''}}) bol hitom a Čo Jong-pchil sa stal prvým kórejským spevákom, ktorý vystúpil v [[Carnegie Hall]] v New Yorku. Vyhral takmer všetky dôležité ocenenia na významných podujatiach vrátane ceny pre najlepšieho skladateľa a ceny za najlepšiu pieseň. Bol pozvaný vystupovať v rôznych krajinách, medzi inými aj v Japonsku či Hongkongu. Čoov hudobný repertoár zahŕňa rock, dance, trot a folk pop.<ref name="newforce60-61"/> ===90. roky 20. storočia: Zlomový bod=== [[Obrázok:DJ DOC @ Cyworld Dream Music Festival 싸이월드 드림 뮤직 페스티벌 36.jpg|náhľadobrázka|170px|[[DJ Doc|DJ DOC]], jedno z najpopulárnejších hip-hopových trií 90. rokov<ref name="DJ DOC"/>]] V 90. rokoch začlenili kórejskí popoví hudobníci do svojej hudby štýly americkej populárnej hudby ako [[Rep (hudba)|rep]] či [[techno]].<ref name="hartong2006"/> Skutočným zlomom v K-pope bol vznik skupiny [[Seo Taiji and Boys]] v roku 1992.<ref name="newforce63-66">{{harvbz|Kim|2011|Sst=63{{--}}66}}</ref> Trio debutovalo v talentovej šou televízie [[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]] s piesňou „Nan arajo“ ({{kor|난 알아요}}), kde od poroty dostalo najnižšie hodnotenie.<ref name="newforce63-66"/> Lenže pieseň aj rovnomenný album získali taký veľký úspech, že podľa MTV Iggy „K-popová hudba už nikdy nebude rovnaká“: „Ten rytmus inšpirovaný žánrom new jack swing, chytľavý repový text a nezabudnuteľný refrén kórejské publikum úplne pohltili.“ Texty Seo Taiji and Boys sa zaoberali problémami kórejskej spoločnosti, čo sa iným zabávačom tej doby nepodarilo.<ref name="MTVIggy-3"/> Ich zvuk vydláždil cestu „úspešnému formátu“<ref name="MTVIggy-3"/> K-popových piesní a nasledovala vlna úspešných hip-hopových a R&B interpretov ako [[Ju Sung-džun]], [[Jinusean]], Deux, [[1TYM]] a [[Drunken Tiger]].<ref name="newforce63-66"/> V roku [[1995]] založil kórejský producent [[I Su-man]] najväčšiu talentovú agentúru a nahrávaciu spoločnosť v krajine – [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="založenie SM"/> Koncom 90. rokov vstúpili na scénu aj [[YG Entertainment]], [[DSP Entertainment|DSP Media]], [[JYP Entertainment]] a [[FNC Entertainment]], ktoré produkovali talenty tak rýchlo, ako ich dokázala verejnosť konzumovať.<ref name="autogenerated1"/> Úspech Seo Taiji and Boys priviedol ku K-popu nové publikum – teenagerov. To viedlo k vzniku takzvaných [[Idol (Kórejská republika)|idolových skupín]] – mladých chlapčenských a dievčenských skupín.<ref name="newforce63-66"/> Za prvú chlapčenskú idolovú skupinu sa považuje [[H.O.T.]], ktorí debutovali v roku [[1995]]. Nasledovali ich skupiny ako [[Sechs Kies]], [[S.E.S.]], [[Fin.K.L]], [[NRG]], [[Baby V.O.X.]], [[Diva (skupina)|Diva]], [[Shinhwa]] a [[g.o.d]].<ref name="newforce63-66"/> [[Ázijská ekonomická kríza]] v roku [[1997]] prinútila kórejských zabávačov hľadať nové trhy. H.O.T. vydali čínsky album<ref name="newforce63-66"/> a Diva vydali anglický album na [[Taiwan]]e. 90. roky boli úspešným obdobím aj pre [[Underground#Undeground v hudbe|undergroundové]] hudobné kluby a [[punk rock]]ové kapely ako Pipi Band či [[Crying Nut]], ktorým sa podarilo získať mainstreamovú popularitu.<ref name="newforce63-66"/> ===21. storočie: Vzostup Hallju=== Začiatkom 21. storočia boli populárne skupiny z 90. rokov na ústupe. [[H.O.T.]] sa v roku [[2001]] rozpadli a ostatné skupiny ako [[Sechs Kies]], [[S.E.S.]], [[Fin.K.L]], [[Shinhwa]] a [[g.o.d]] prestali byť do roku [[2005]] aktívne. Úspech žali sólisti ako [[Rain (umelec)|Rain]] a [[BoA]]. Až debuty [[TVXQ]] ([[2003]]) a [[SS501]] (2005) značili v kórejskom zábavnom priemysle obnovu idolových skupín a nárast K-popu ako súčasti [[Hallju]]. Zrod druhej K-popovej generácie nasledovali úspešné debuty skupín [[Super Junior]] (2005), [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] ([[2006]]), [[Wonder Girls]] ([[2007]]), [[Girls' Generation]] (2007) a [[Kara]] (2007). {| class="wikitable" style="text-align:center; float: right; margin:10px" !colspan="3" style="background: #faccaa;"|Štatistiky K-popového priemyslu |- ! Rok ! Celkový vývoz v [[Americký dolár|USD]] ! Počet zhliadnutí na [[YouTube]] |- | 2008 | 16,5 miliónov $ <ref name="kherald2008"/> | |- | 2009 | 31,3 miliónov $ <ref name="kherald2008"/> | |- | 2010 | 84,9 miliónov $ <ref name="cnbcexports"/> | 800 miliónov <ref name="soompiyoutubeviews"/> |- | 2011 | 180 miliónov $ <ref name="cnbcexports"/> | 2,2 miliardy <ref name="mashableyoutube"/> |- | 2012 | 235 miliónov $ <ref name="2012-štatistika"/> | 7 miliárd <ref name="mashableyoutube"/> |- !colspan="3" style="background: #ffdead;" |Vývoz podľa krajiny ([[Americký dolár|USD]]) |- ! Rok ! {{Minivlajka|Japonsko}} ! {{Minivlajka|Čína}} |- | 2008 | 11,2 miliónov $ <ref name="Japonsko-vývoz"/> | 1,80 miliónov $ <ref name="scmpchina"/> |- | 2009 | 21,6 miliónov $ <ref name="koreatimesrevenue"/> | 2,36 miliónov $ <ref name="koreatimesrevenue"/> |- | 2010 | | 3,60 miliónov $ <ref name="scmpchina"/> |- | 2012 | 204 miliónov $ <ref name="Japonsko-vývoz 2"/> | |} Na prelome 21. storočia sa začal K-pop šíriť aj do iných častí sveta ako súčasť globálnej [[Hallju|Kórejskej vlny]]. V roku [[2002]] sa stal singel „Coincidence“ skupiny [[Baby V.O.X.]] populárnym v mnohých ázijských krajinách, pretože bol propagovaný počas [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstiev sveta vo futbale]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a [[BoA]] sa stala prvou K-popovou speváčkou, ktorá v japonskom rebríčku [[Oricon]] obsadila prvé miesto.<ref name="MTVK"/> Krátko na to mal spevák [[Rain (umelec)|Rain]] vypredaný koncert pre 40 000 fanúšikov v [[Peking]]u.<ref name="newforce67-71">{{harvbz|Kim|2011|Sst=67{{--}}71}}</ref> V roku 2003 sa dievčenskej skupine Baby V.O.X. podarilo s čínskym singlom „I'm Still Loving You“ z tretieho albumu ''Devotion'' obsadiť prvé miesta čínskych rebríčkov. Stali sa tak prvou idolovou skupinou, ktorej sa to podarilo a v [[Čína|Číne]] si získali veľkú fanúšikovskú základňu. So singlami „What Should I Do“ a „I'm Still Loving You“ sa umiestnili aj v rôznych hudobných rebríčkoch v [[Thajsko|Thajsku]]. Od polovice 0. rokov 21. storočia dominovali veľkej časti východoázijského hudobného trhu [[Idol (Kórejská republika)|K-popové idolové skupiny]].<ref name="ina"/> V roku 2008 dosiahol zisk z juhokórejského kultúrneho vývozu (vrátane televíznych seriálov a počítačových hier) prvýkrát 2 miliardy amerických dolárov a udržal si 10-percentný ročný nárast.<ref name="vývoz 2008"/> V tom roku tvorilo 68 % zo všetkých príjmov z K-popového exportu Japonsko, za ktorým nasledovala Čína (11,2 %) a Spojené štáty (2,1 %).<ref name="ina"/> Predaj lístkov na koncert sa ukázal byť lukratívnym biznisom, keďže fanúšikovia boli ochotní platiť veľké sumy, aby mohli vidieť svojich idolov. Napríklad na japonskom turné [[Time: Live Tour 2013|Time Tour]] skupiny [[TVXQ]] sa predalo viac ako 850 000 lístkov priemerne za 120 000 ₩ (98 €), takže výsledný zisk bol nakoniec 102 miliárd ₩ (83,7 miliónov €).<ref name="allkpopconcert"/> Viac ako 60 % príjmov z exportu K-popového priemyslu pochádzalo v roku 2012 z predaja lístkov na koncerty.<ref name="allkpopconcert"/> [[Súbor:Psy (8540620715).jpg|náhľad|Spevák PSY sa preslávil piesňou Gangnam Style]] Podľa amerického časopisu ''Foreign Policy'' K-pop následne prerazil v [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázii]], a potom na [[Stredný východ|Strednom východe]], vo [[Východná Európa|Východnej Európe]] a v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].<ref name="mjrkpop"/> V roku 2012 prekročil počet fanúšikov v [[Turecko|Turecku]] 100-tisícovú hranicu<ref name="korea"/> a v roku 2013 bol ich počet 150 000.<ref name="Turecko"/> V tom roku bolo v [[Mexiko|Mexiku]] 70 K-popových fanklubov s celkovým počtom členov minimálne 60 000.<ref name="fankluby v Mexiku"/> Prienik do západných mainstreamových médií nastal v roku 2012 vydaním [[Psy (hudobník)|PSY-ovej]] piesne „[[Gangnam Style]]“, ktorej videoklip na [[YouTube]] bol prvým videom na internete, čo dosiahlo miliardu zhliadnutí.<ref name="Gangnam Style-miliarda"/> V marci 2017 počet zhliadnutí presahoval 2,7 miliárd. Niektorí speváci (napríklad [[BoA]], [[Wonder Girls]] či [[CL]]) sa rozhodli rozšíriť svoju hudobnú kariéru vydaním anglických štúdiových albumov v nádeji, že prerazia aj na západných hudobných trhoch. Takéto pokusy nepriniesli veľa úspechov.<ref name="nytimeschoe"/><ref name="americké debuty"/> Juhokórejská vláda berie K-pop, ktorý sa stal súčasťou Kórejskej vlny, ako nástroj „soft power“ v zahraničí, a to najmä smerom k mládeži.<ref name="Soft Power"/> Týždenník ''The Economist'' nazval kórejskú populárnu kultúru „ázijským popredným vzorom“.<ref name="The Economist"/> Ďalšími míľnikmi K-popových skupín a hudobníkov v 21. storočí sú: * '''Február 2006''': [[Rain (umelec)|Rain]] mal v newyorskom [[Madison Square Garden]] dve vypredané vystúpenia.<ref name="Rain v New Yorku"/> * '''Máj 2007''': Rain bol prvým K-popovým interpretom, ktorý vystúpil na najväčšom japonskom koncertnom štadióne Tokyo Dome pred 40 000 fanúšikmi. Koncert sa vypredal do dvoch dní.<ref name="Rain v Japonsku"/> * '''Október 2009''': [[Wonder Girls]] sa dostali do rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] so singlom „[[Nobody]]“ známym svojím virálnym videoklipom.<ref name="WG Nobody klip"/><ref name="WG Billboard"/> * '''September 2010''': [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]] usporiadalo v [[Los Angeles]] svoj prvý koncert mimo ázijského kontinentu s názvom [[SM Town Live '10 World Tour]].<ref name="SM10WT"/> To predchádzalo dvom vypredaným koncertom v Zénith de Paris, ktoré sa konali o dva mesiace neskôr vo Francúzsku.<ref name="SM v Paríži"/> Koncert v [[Staples Center]] v Los Angels zarobil viac ako milión dolárov<ref name="SM v LA"/> a v [[Billboard]]ovom rebríčku ''Boxscore Chart'' obsadil 9. miesto.<ref name="SM Boxscore"/> * '''November 2011''': [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] vyhrali na [[MTV Europe Music Awards]] ocenenie [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]].<ref name="Big Bang MTV EMA"/> * '''Február 2012''': [[Girls' Generation]] sa 31. januára 2012 objavili v ''Late Show with David Letterman'' a 1. februára v ''Live! with Kelly'', kde predviedli remix anglickej verzie svojej piesne „[[The Boys (singel)|The Boys]]“.<ref name="GG v amerických programoch"/> * '''Marec 2012''': Po tom, čo sa s albumom [[Alive (EP)|''Alive'']] stali prvými kórejskými interpretmi, ktorí sa umiestnili v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], odštartovali Big Bang svetové turné [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|Alive Tour]], ktoré sa konalo v 21 mestách po celom svete.<ref name="K-Pop Hot 100"/><ref name="BigBang Performs at the Prudential Center"/> Turné sa skončilo v januári 2013 a zúčastnilo sa na ňom okolo 800 000 fanúšikov.<ref name="Alive Tour"/> * '''August 2012''': Koncert skupiny [[2NE1]] ''New Evolution'', ktorý sa konal v Nokia Theatre (Los Angeles), obsadil v Billboardovom rebríčku ''Current Box Score'' 29. miesto.<ref name="2NE1 Box Score"/> * '''November 2012''': Videoklip k [[Psy (hudobník)|PSY-ovej]] piesni „Gangnam Style“ sa na YouTube stal najsledovanejším videom a zároveň prvým, ktoré v počte zhliadnutí prekročilo hranicu jednej miliardy.<ref name="Gangnam Style-miliarda"/> Na [[MTV Europe Music Awards]] získal klip k piesni ocenenie [[MTV Europe Music Awards 2012#Najlepší videoklip|Najlepší videoklip]].<ref name="PSY MTV EMA"/> * '''December 2012''': Koncom roka vybral denník ''[[The New York Times]]'' koncert skupiny 2NE1, ktorý sa konal v [[Prudential Center]] ([[New Jersey]]), ako jeden z „Najlepších koncertov v roku 2012“.<ref name="2NE1 koncert 2012"/> * '''Marec 2013''': [[f(x)]] bola prvá K-popová skupina, ktorá vystúpila na SXSW v [[Texas|texaskom]] [[Austin (Texas)|Austine]].<ref name="f(x) na SXSW"/><ref name="f(x) na SXSW 2"/> * '''Apríl 2013''': [[Super Junior]] rozšírili svoje svetové turné [[Super Show 5]] do [[Buenos Aires]], [[São Paulo|São Paula]], [[Santiago (Čile)|Santiaga]] a [[Lima|Limy]], čím sa stalo dovtedy najväčším K-popovým turné v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].<ref name="SJ v Južnej Amerike"/> * '''August 2013''': TVXQ zavŕšili svoje úspešné japonské turné [[Time: Live Tour 2013|Time Tour]] s dvoma predstaveniami na Medzinárodnom štadióne Jokohama, kde vystúpili spolu pred 140 000 fanúšikmi. Boli prvými zahraničnými a celkovo štvrtými hudobnými interpretmi, ktorí na tomto štadióne vystúpili.<ref name="TVXQ v Jokohame"/> * '''November 2013''': Girls' Generation dostali na [[YouTube Music Awards 2013]] za videoklip k piesni „[[I Got a Boy (pieseň)|I Got a Boy]]“ ocenenie „Video roka“.<ref name="GG YouTube cena"/> * '''August 2014''': Spoločnosť [[Microsoft Corporation|Microsoft]] použila skladbu skupiny 2NE1, „[[I Am the Best]]“, na propagáciu Surface Pro 3.<ref name="2NE1 a Surface Pro 3"/> * '''Apríl 2015{{--}}marec 2016''': Svetové turné skupiny Big Bang, [[MADE 2015 World Tour|MADE World Tour]], prilákalo 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta, čím sa stalo najväčším turné kórejského interpreta.<ref name="BB 1,5 milióna divákov"/> Navyše to bolo najväčšie koncertné turné zahraničného interpreta v Číne<ref name="BB Čína"/> a Japonsku.<ref name="BB Japonsko"/> V Spojených štátoch,<ref name="BB USA"/> Austrálii a Kanade<ref name="BB Austrália/Kanada"/> šlo o najväčšie turné kórejského interpreta. * '''August 2015''': [[Super Junior]] boli prvými kórejskými interpretmi ocenenými na [[Teen Choice Awards]]. Získali ceny v kategóriách Medzinárodný interpret a Najlepší fanúšikovia.<ref name="SJ TCA"/> * '''Október 2016''': Album skupiny [[BTS (skupina)|BTS]], [[Wings (album, BTS)|''Wings'']], sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka ''[[UK Albums Chart]]'', kde obsadil 62. miesto.<ref name="Wings v UK Album Chart"/> V [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] je to zatiaľ najpredávanejší a najvyššie umiestnený K-popový album.<ref name="Wings v Billboard 200"/> V tomto rebríčku skupina navyše drží prvenstvo ako prvý kórejský interpret s troma umiestnenými albumami<ref name="Wings v Billboard 200"/> a prvý K-popový interpret, ktorého nahrávka sa v ňom udržala dlhšie ako týždeň.<ref name="Wings 2. týždeň"/> ==K-pop ako priemysel== ===Agentúry=== K-pop spustil celý priemysel. Vznikli produkčné domy a eventové agentúry, hudobné vydavateľstvá, distribútori K-popovej hudby a mnoho poskytovateľov K-popového tovaru a služieb. Pokiaľ ide o príjmy, tak troma najväčšími spoločnosťami sú [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]], [[YG Entertainment]] a [[JYP Entertainment]].<ref name="newforce39">{{harvbz|Kim|2011|St=39}}</ref> Často sú označované ako „Veľká trojka“ („Big Three“) a s ich akciami sa dá obchodovať na kórejskej burze.<ref name="big3"/> V K-pope fungujú tieto [[Hudobné vydavateľstvo|nahrávacie spoločnosti]] aj ako talentové agentúry pre umelcov.<ref name="newforce39"/> Sú zodpovedné za nábor, financovanie, trénovanie a propagáciu nových umelcov a majú na starosti aj manažment ich aktivít či prácu s verejnosťou. Podľa podielu na trhu je najväčšou spoločnosťou SM Entertainment. Jej umelci spustili [[Hallju]] a podarilo sa im preraziť na japonský trh.<ref name="big3"/> „Veľká trojka“ príležitostne spolupracuje. Napríklad [[Se7en]], ktorý patril pod YG Entertainment, dostal v roku 2012 pieseň od [[Pak Čin-jong]]a, zakladateľa JYP Entertainment.<ref name="Se7en a JYP"/> a zástupcovia týchto troch spoločností boli porotcami v talentovej súťaži [[K-pop Star]] (SBS).<ref name="K-pop star"/> „Veľká trojka“ spolu so Star J Entertainment, AM Entertainment a Key East vytvorila United Asia Management (UAM),<ref name="UAM 2"/> ktorého cieľom je šíriť K-pop po celom svete a uľahčiť vývoj lepšieho procesu náboru a manažmentu umelcov. Konkurzy UAM sú globálne a nie sú obmedzené len na kórejské talenty. Pod UAM nepatria len hudobníci, ale aj herci, režiséri, štylisti, kaderníci a kozmetičky. Toto zlúčenie bolo veľmi kritizované, keďže by mohlo vyvíjať tlak na poskytovateľov obsahu, ale aj na trhy ostatných ázijských krajín, ktoré nie sú schopné reagovať a konkurovať masovej výrobe kórejských zábavných spoločností.<ref name="UAM"/> ===Predaje a trhová hodnota=== V roku 2009 sa agentúra [[DFSB Kollective]] stala prvým distribútorom K-popových piesní na [[iTunes]].<ref name="autogenerated2"/> Podľa ''[[Billboard]]u'' zarobil kórejský hudobný priemysel v prvej polovici roka 2012 3,4 miliardy $ (3,04 miliárd €), čo predstavovalo 27,8 % nárast oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.<ref name="billboardrevenue"/> Predtým, ako sa uchytil digitálny trh, bol začiatkom [[0. roky 21. storočia|0. rokov]] kórejský hudobný priemysel takmer zničený veľkým množstvom nezákonne zdieľaných súborov, čo bolo v tom čase problémom aj v iných krajinách. V roku 2006 však juhokórejský digitálny trh prekonal ten fyzický<ref name="2006 digitálny trh"/> a viac ako polovica príjmov pochádzala z digitálnych predajov.<ref name="Digital Music Report 2012"/> Prítomnosť K-popu na kórejských aj anglických sociálnych sieťach ako [[Facebook]] či [[YouTube]] mala na veľkosť jeho globálneho trhu tiež značný vplyv.<ref name="FB a YT"/> [[Viki (webová stránka)|Viki]], webová stránka zameraná na streamovanie hudby a videí, ovplyvnila globálne K-popové trendy tým, že k videoklipom poskytuje preložené titulky.<ref name="Viki"/> V roku 2011 bolo v Kórejskej republike vydaných 1 100 albumov. Najväčšiu časť (dve tretiny) z nich tvorili hip-hopové albumy. Zvyšná tretina bola zložená zo žánrov ako rock, moderný folk a crossover. To ukazuje, že okrem toho, čo vydávajú K-popoví interpreti, existuje v Južnej Kórei celý rad žánrov.<ref name="케이팝에 왜 열광하지?…케이팝의 두 얼굴"/> Nelegálne sťahovanie tlačilo ceny výrazne nadol. V roku 2012 stálo stiahnutie K-popovej piesne v priemere 100 ₩ (0,08 €) a streamovanie online stálo 2 ₩ (0,001 €).<ref name="ceny digitálneho sťahovania"/> {| class="wikitable" style="float: right; margin:10px" !colspan="3"|Umiestnenie K-popu na celosvetovom <br>hudobnom trhu (v Kórei) |- ! Rok !! Fyzický trh* !! Digitálny trh |- | align=center|2005 || align=center|27 <ref name="RIAJ Yearbook 2007"/> || |- | align=center|2006 || style="text-align:center;"|27 <ref name="RIAJ Yearbook 2008"/> || |- | align=center|2007 || align=center|32 <ref name="RIAJ Yearbook 2009"/> || align=center|23 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2008 || align=center|24 <ref name="RIAJ Yearbook 2010"/> || |- | align=center|2009 || align=center|24 <ref name="RIAJ Yearbook 2011"/> || align=center|14 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2010 || align=center|21 <ref name="RIAJ Yearbook 2012"/> || |- | align=center|2011 || align=center|11 <ref name="RIAJ Yearbook 2013"/> || align=center|11 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2012 || align=center|11 <ref name="RIAJ Yearbook 2013"/> || align=center|8 <ref name="grammy"/> |- | align=center|2013 || align=center|10 <ref name="RIAJ Yearbook 2014"/> || |- | align=center|2014 || align=center|8 <ref name="RIAJ Yearbook 2015"/> || |- |colspan="3" align=center|<small><nowiki>*</nowiki> zahŕňa predané albumy, single a DVD</small> |} K-pop je obchodným modelom, ktorý zvyšuje cestovný ruch v celosvetovom meradle. Do Kórejskej republiky prichádzajú na výlety fanúšikovia z celého sveta, čo pozitívne prispelo k celkovému predaju a trhovej hodnote K-popu. Podľa Mfrascog je K-pop „model používaný za účelom pohonu geografického záujmu a rozvíjania cestovného ruchu“.<ref name="cestovný ruch"/> ===Systém trénovania=== [[Kultúrna technológia]], známa aj ako CT, je koncepcia, ktorú preslávil [[I Su-man]], zakladateľ juhokórejského hudobného vydavateľstva a talentovej agentúry [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="Harvard Business Review"/> Je to 3-fázový proces exportu K-popu do zahraničia ako súčasti Kórejskej vlny a pozostáva z prísne riadeného systému trénovania. Joseph L. Flatley z amerického spravodajského portálu ''The Verge'' to opísal ako jeden z „najextrémnejších“ systémov manažmentu umelcov.<ref name="The Verge"/> I Su-manova [[kultúrna technológia]] pozostáva z týchto troch krokov: # export kultúrnych produktov; napríklad posielanie kórejských spevákov do rôznych krajín, # vytváranie medzinárodných spoluprác, # globalizovať produkt spoluprácou s hudobníkmi z rôznych krajín na vytvorenie globálnej značky.<ref name="CT"/> Iova metóda CT umožňuje mať spevákom rôzne štýly podľa toho, v akej krajine vystupujú, vďaka čomu sa môžu zamerať na konkrétne cieľové skupiny správnym spôsobom. Vytváranie nových idolov a hudobníkov berie K-popový priemysel veľmi vážne. Väčšina času je venovaná produkčnej hodnote idolov, ktorí nedebutujú skôr, ako sú ich značka a výkon dokonalé. Značné množstvo úsilia je vkladané do tvorby jedinečných a obchodovateľných imidžov zmiešaných so zvukom a strategickou propagáciou, reklamou a marketingovými rozhodnutiami na zvýšenie šancí na úspech nových talentov.<ref name="vytváranie"/> Juhokórejské zábavné spoločnosti ako SM Entertainment vytvorili proces trénovania spevákov a tanečníkov v skupinách. Cesta ku sláve sa často začína okolo 9. či 10. roku života, kedy žiaci pod prísnym dohľadom navštevujú večerné hlasové a tanečné kurzy, bývajú spolu a cez deň chodia do školy.<ref name="výcvik 2"/> Okrem spevu a tanca sa žiaci učia aj cudzie jazyky, hlavne angličtinu, japončinu a čínštinu.<ref name="jazyky"/> Podľa generálneho riaditeľa pobočky [[Universal Music Group]] v Juhovýchodnej Ázii je kórejský systém trénovania idolov vo svete unikátny.<ref name="newforce39"/> Na zaistenie vysokej pravdepodobnosti úspechu nových talentov talentové agentúry plne dotujú a dohliadajú na ich profesionálne životy a kariéry. Často vedia na tréning nových umelcov minúť aj viac ako 400 000 $ (358 650 €).<ref name="cena výcviku 2"/> ===Hudobné rebríčky=== Existuje niekoľko K-popových hudobných rebríčkov a medzi najznámejšie patrí ''[[Korea K-Pop Hot 100]]'' a ''[[Gaon Digital Chart]]''. Po roku 2010 obsadili niektoré K-popové albumy prvé priečky v ''[[Oricon Albums Chart]]'', iným sa zase podarilo umiestniť v americkom ''[[Billboard Hot 100]]''. V máji 2014 sa skupine [[Exo|EXO]] podarilo ako tretiemu K-popovému interpretovi (po [[2NE1]] a [[Girls' Generation]]) v tom roku umiestniť v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref name="EXO200"/> Album skupiny [[BTS (skupina)|BTS]], [[Wings (album, BTS)|''Wings'']], sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka ''[[UK Albums Chart]]'', kde obsadil 62. miesto.<ref name="Wings v UK Album Chart"/> ==K-popová kultúra== ===Základné pojmy a konvencie=== V K-pope sa používa súbor výrazov špecifických pre tento žáner.<ref name="soompi-glossary"/> Patria medzi ne aj tradičné kórejské zdvorilostné výrazy, ktoré používajú ako idoly, tak aj fanúšikovia. K-pop okrem tohto tradičného sociálneho systému pridáva aj vlastnú subkultúru. Hoci vek je dôležitý, záleží aj na dátume debutu a popularite interpreta. Mladší interpreti alebo tí, čo debutovali neskôr, sa nazývajú ''hubä'' ({{kor|후배}}) a musia zdraviť starších kolegov či tých, čo debutovali skôr ({{kor|선배|''sonbä''}}) tradičným hlbokým úklonom ({{kor|인사|''insa''}}). Neurobiť to znamená, že sa im dostane ostrej kritiky zo strany priemyslu aj fanúšikov.<ref name="úklon"/><ref name="soompi"/> Chlapčenským a dievčenským skupinám sa v Kórei hovorí [[Idol (Kórejská republika)|idoly]] alebo idolové skupiny.<ref name="idol"/> Tie majú prísnu hierarchiu. Každá z nich má svojho lídra, ktorého si buď zvolia členovia, alebo ho stanoví agentúra na základe veku, osobnosti a vodcovských schopností. Líder je reprezentantom skupiny a zodpovedá za harmóniu medzi členmi.<ref name="líder"/> Najmladší člen skupiny sa nazýva ''maknä'' ({{kor|막내}}). Použitie tohto výrazu v Japonsku bolo ovplyvnené skupinou [[SS501]], keď tam v roku 2007 rozšírili svoje aktivity. Japonský preklad tohto slova ({{jpn|マンネ}}) sa často používal na oslovenie najmladšieho člena skupiny, [[Kim Hjong-džun]]a, kvôli rozlíšeniu medzi ním a lídrom skupiny, [[Kim Hjon-čung]]om, pretože majú veľmi podobné mená.<ref name="SS501"/> ;Často používané výrazy * oppa ({{kor|오빠|''starší brat''}}): Kórejčanky takto oslovujú starších mužských členov rodiny, kamarátov aj priateľov. Fanúšičky takto bežne oslovujú svojich mužských idolov.<ref name="oppa-hyung"/> * hjong ({{kor|형|''starší brat''}}): Kórejčania takto oslovujú starších mužských členov rodiny aj kamarátov. Toto oslovenie používajú aj mladší členovia idolových skupín pre tých starších. Nerobiť to sa považuje za nezdvorilé.<ref name="oppa-hyung"/> * onni ({{kor|언니|''staršia sestra''}}): Kórejčanky takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky. Toto oslovenie používajú aj mladšie členky idolových skupín pre tie staršie.<ref name="unni"/> * nuna ({{kor|누나|''staršia sestra''}}): Kórejčania takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky.<ref name="unni"/> * dongsäng ({{kor|동생|''mladší súrodenec''}}): Ľudia takto oslovujú niekoho mladšieho, kto je im blízky, bez ohľadu na pohlavie.<ref name="soompi-glossary"/> * hwaitching ({{kor|화이팅}}): Slovo vzniklo z anglického „fighting“ a používa sa na povzbudenie a vyjadrenie podpory. Za slovenský ekvivalent by sa dalo označiť „Do toho!“.<ref name="hwaiting"/> * däsang ({{kor|대상}}) a bonsang ({{kor|본상}}): Na odovzdávaniach cien získa za svoje vynikajúce úspechy v hudobnom priemysle niekoľko interpretov cenu bonsang, pričom jeden z nich dostane cenu däsang („Veľká cena“).<ref name="däsang a bonsang"/> * All-Kill (AK): „AK“, ktorý certifikuje Instiz, znamená, že skladba sa umiestnila na prvom mieste v ôsmich najväčších juhokórejských hudobných portáloch v rámci denných aj reálnočasových rebríčkoch.<ref name="AK"/> * Perfect All-Kill (PK): „PK“ nastáva vtedy, keď k AK pribudne ešte aj prvé miesto v týždňovom rebríčku Instiz.<ref name="PK"/> * mini album: Mini album v K-pope znamená, že nahrávka (fyzická či digitálna) zvyčajne obsahuje 2 alebo 3 piesne a ich remixy, hoci na niektorých mini albumoch sa nájde aj 10 piesní. Približný ekvivalent je [[Extended play|EP]]. Dlhší ako singel, ale kratší ako štúdiový album.<ref name="soompi-glossary"/> * titulná pieseň: Titulná pieseň je v K-pope tá skladba z albumu, ktorá je najviac propagovaná. Je k nej vydaný videoklip a interpret s ňou naživo vystupuje v hudobných programoch.<ref name="soompi-glossary"/> * prebalený album: Takzvaný „prebalený“ album ({{eng|repackaged album}}) znamená, že po ukončení prvotnej propagácie je album vydaný znova s novým dizajnom a obsahuje 1 alebo 2 nové skladby, z ktorých jedna je „titulná“.<ref name="soompi-glossary"/> * propagácia: Propagácia nastáva po vydaní titulnej piesne. Interpreti vystupujú v televíznych hudobných programoch a poskytujú rozhovory. Zvyčajne to trvá asi mesiac a je v tom zahrnuté „debutové vystúpenie“ v prípade nováčikov, „návratové vystúpenie“ a na konci cyklu „rozlúčkové vystúpenie“.<ref name="soompi-glossary"/> ===Príťažlivosť a fanúšikovská základňa=== [[Obrázok:Big Bang 2012 3.jpg|náhľadobrázka|vpravo|Fanúšikovia skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] (VIP) držia na koncerte svietiace tyčinky v tvare koruny, ktoré sú symbolom fanklubu.]] [[Obrázok:Rice wreaths for EXO.jpg|náhľadobrázka|220px|[[Fanúšikovská ryža]] pre kórejskú skupinu [[Exo|EXO]]]] Hoci tvoria väčšinu, nie všetci K-popoví fanúšikovia sú mladé ženy. V časopise ''New York'' bol zverejnený rozhovor s fanúšikmi [[Girls' Generation]], ktorí priznali, že členky skupiny majú radi pre ich výzor, osobnosti, pokoru a priateľstvo, ktoré z nich vyžarujú ku každému fanúšikovi. Jeden fanúšik sa vyjadril, že keď Girls' Generation vystupujú na javisku, máte pocit, že sa niekedy pozerajú priamo na vás a prebieha medzi vami osobná interakcia.<ref name="nymagazine20121010"/> Mnoho fanúšikov cestuje do zahraničia, aby mali šancu vidieť svoje obľúbené kórejské idoly. Čínski a japonskí fanúšikovia využívajú zájazdy, aby mohli ísť na K-popové koncerty.<ref name="SK Biggest Export"/> Na koncert skupiny [[JYJ]] raz do Soulu priletelo viac ako 7 000 fanúšikov z Japonska.<ref name="JYJ koncert"/> Pred ich koncertom v [[Barcelona|Barcelone]] sa pred budovou cez noc utáborili fanúšikovia z rôznych kútov sveta, aby sa na neho dostali.<ref name="JYJ v Barcelone"/> Kórejské fankluby zohrávajú v K-pope zásadnú úlohu a ich štruktúra a funkcia sa od tých západných líši.<ref name="project"/> Každý klub má svoje meno a farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny [[TVXQ]] sa nazývajú „Cassiopeia“ a ich oficiálna farba je „perleťová červená“, fanúšikovia skupiny [[SS501]] sú pomenovaní ako „Triple S“ a ich farbou je „perleťová svetlozelená“ a fanklub skupiny [[Super Junior]] sa volá „E.L.F.“ a používa „perleťovú zafírovo modrú“ farbu.<ref name="project"/> Farby sú pre fankluby veľmi dôležité, keďže fanúšikovia tak vyjadrujú svoju jednotu a vernosť, a to najmä na koncertoch, kde vystupujú aj iní interpreti. Fanúšikovia z jednotlivých fanklubov vytvárajú vlastné sektory s reprezentujúcimi farbami, hlavne v podobe svietiacich tyčiniek alebo oficiálnych balónov, čím vytvárajú „K-popový oceán“.<ref name="project"/><ref name="visitkorea profile"/> Ak už je farba „obsadená“, fankluby nových interpretov si ju nemôžu vybrať, jedine ak patrí sólistovi či skupine odlišného pohlavia.<ref name="project"/> Keďže farby sú obmedzené, niektorí interpreti nemajú oficiálnu farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] majú svietiace tyčinky v tvare koruny a fanklub speváka [[Se7en]] sa prezentuje číslom 7.<ref name="color wars"/> Oficiálne fankluby sú dobre organizované, zjednotené a na podporu svojich idolov sa často zúčastňujú charitatívnych akcií.<ref name="project"/> Ako darčeky na preukázanie svojej lásky a podpory kupujú pre svojich idolov vrecia „[[Fanúšikovská ryža|fanúšikovskej ryže]]“. Mnoho projektov s touto ryžou je určených na dobročinné účely. Keď fanúšikovia posielajú ako gratuláciu vence a ryžu, tak tá potom putuje do charitatívnych inštitúcií v Kórei.<ref name="Lyan, Irina"/> Podľa časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'' venovalo 50 fanklubov z celého sveta na koncert skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] v marci 2012 12,7 ton ryže. Spevák [[Alexander Lee Eusebio|Xander]] poprosil svojich fanúšikov, aby svoje dary nedávali jemu, ale radšej obetiam [[Tajfún Haiyan|tajfúnu Haiyan]].<ref name="Lyan, Irina"/> Existujú aj podniky, ktoré sú zamerané na prepravu ryže od poľnohospodárov až na miesto konania.<ref name="SK Biggest Export"/> Vrecia s ryžou sú potom darované ľuďom v núdzi.<ref name="ryža"/> Ďalším spôsobom, ako fankluby preukazujú svoju oddanosť svojim hviezdam, je posielanie obedov. V Južnej Kórei sú na to dokonca špeciálne cateringové spoločnosti. Tento trend začal, keď si fanúšikovia všimli sťažnosti, že celebrity kvôli svojim nabitým programom nejedia poriadne.<ref name="obedy"/> Unikátnou vlastnosťou K-popových fanklubov je takzvané organizované „fanúšikovské skandovanie“ počas živých vystúpení, kedy fanúšikovia skandujú časti textov alebo mená idolov (v poradí podľa dátumu narodenia) v istých úsekoch predstavenia.<ref name="soompi-glossary"/> K aktivitám fanúšikov patrí aj prekladanie textov kórejských piesní a ich zverejňovanie v anglickom či inom jazyku. V článku denníka ''[[The Wall Street Journal]]'' sa píše, že K-pop bude udržiavaný fanúšikmi, ktorých online služby sa čiastočne vyvinuli do „mikro-biznisov“ a malých podnikov.<ref name="Ramstad"/> ====Posadnutosť==== V K-pope sú isté obavy z fanúšikov, ktorých posadnutosť ich privádza ku kompulzívnemu správaniu, akým je napríklad prenasledovanie a narušovanie súkromia. Títo fanúšikovia sa nazývajú ''[[sasäng]]'' alebo fanúšikovia „súkromného života“. Zvyčajne sa jedná o mladé ženy od 13 do 22 rokov.<ref name="sasäng"/> Niektorí sasäng fanúšikovia si objednávajú taxíky, aby mohli nasledovať svoje idoly. Dokonca existujú taxi služby prispôsobené špeciálne pre týchto fanúšikov, ktoré sú ochotné náhliť sa za dodávkami prepravujúcimi idoly. Kórejskí štátni úradníci tieto obavy považujú za neobyčajné, ale vážne.<ref name="sasäng 2"/> Počas tlačovej konferencie členovia skupiny [[JYJ]] priznali, že boli obeťami prenasledovania a narušenia súkromia. Zažili prípady vlámania do ich súkromných domácností, kde si ich fanúšikovia v spánku fotili a kradli im veci.<ref name="mb"/> [[Kim Čun-su|Čunsu]] reportérom povedal, že fanatickí fanúšikovia mu dokonca pod auto nainštalovali GPS tracker, aby mohli sledovať každý jeho pohyb.<ref name="Čunsu"/> Niektorí sa uchýlili až k obťažovaniu interpretov tým, že získavajú ich telefónne čísla, udierajú ich alebo sa dotýkajú ich intímnych partií.<ref name="manažér"/> Sú aj takí, čo začnú s prostitúciou, len aby mali dostatok peňazí potrebných na sledovanie svojich idolov na každom kroku.<ref name="sasäng 2"/> V blízkosti domu speváka [[Pak Ju-čchon|Jučchona]] nainštalovali sasäng fanúšikovia bezpečnostné kamery.<ref name="Jučchon"/> Podľa KBS dal antifanúšik [[Čong Jun-ho|Junhovi]], členovi skupiny [[TVXQ]], vypiť nápoj obsahujúci sekundové lepidlo, po čom musel spevák vyhľadať lekársku pomoc.<ref name="Junho"/> Mnoho celebrít vyjadrilo znepokojenie nad činnosťou sasäng fanúšikov. V roku 2012 boli členovia skupiny JYJ,<ref name="sasäng"/> ktorá má spomedzi K-popových idolov najviac sasäng fanúšikov, obvinení z použitia násilia a kričania, keď na ulici konfrontovali fanúšikov, ktorí ich prenasledovali.<ref name="JYJ audio"/> [[Kim Hi-čchol|Hičchol]], člen skupiny [[Super Junior]], a populárny herec [[Čang Kun-sok]] tiež reagovali na činy sasäng fanúšikov nahnevane.<ref name="sasäng"/> V reakcii na rastúci počet K-popových fanúšikov prejavujúcich asociálne správanie bol vo februári 2016 predstavený zákon, ktorý má odrádzať od obťažovania a narušovanie súkromia človeka je v ňom definované ako nezákonné. Ľuďom, ktorí ho porušia, môže hroziť až 2-ročný trest odňatia slobody.<ref name="zákon"/> ===Udalosti=== ====Medzinárodné turné==== {{Hlavný článok|Zoznam K-popových koncertov usporiadaných mimo Ázie}} Od polovice 0. rokov 21. storočia sa K-popové koncertné turné usporadúvajú aj mimo Kórei. Väčšina kórejských interpretoch koncertuje v Ázii, ale od roku 2011, kedy malo [[SM Town]] počas [[SM Town Live '10 World Tour]] prvýkrát etapu mimo Ázie, sa začali viac objavovať aj svetové turné.<ref name="SM10WT"/> ====Stretnutia a hudobné festivaly==== * 2003{{--}}súčasnosť: [[Korean Music Festival]] v Hollywood Bowl v [[Los Angeles]] * 2011{{--}}súčasnosť: [[K-Pop World Festival]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] * 2012{{--}}súčasnosť: [[KCON]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] * 2015{{--}}súčasnosť: [[KCON]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] ==Zahraničné vzťahy== [[25. máj]]a [[2010]] reagovala [[Kórejská republika]] na údajné severokórejské potopenie námorníckej lode tak, že cez [[Demilitarizovaná zóna (Kórea)|DMZ]] vysielali „HuH“ od [[4Minute]].<ref name="HuH"/> [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]] následne potvrdila svoje rozhodnutie „zničiť“ akékoľvek reproduktory, ktoré budú postavené pri hranici.<ref name="reproduktory"/> V tom istom roku denník ''Čoson Ilbo'' uviedol, že ministerstvo obrany zvažovalo pri hranici umiestniť veľkoplošné obrazovky, prostredníctvom ktorých by vysielali v rámci „psychologickej vojny“ videoklipy populárnych dievčenských skupín ako [[Girls' Generation]], [[Wonder Girls]], [[After School]], [[Kara]] a [[4Minute]].<ref name="psychologická vojna"/> V septembri [[2012]] zverejnila Severná Kórea zmanipulované video, na ktorom juhokórejská prezidentka [[Pak Kun-hje]] tancovala „[[Gangnam Style]]“. Vo videu bola označená za „oddanú“ obdivovateľku autokratickej vlády jej otca [[Pak Čong-hi]]ho.<ref name="Pak Kun-hje"/> Po roku 2010 uznalo globálny nárast kórejskej popovej kultúry niekoľko politických predstaviteľov. Zaradil sa medzi nich aj americký prezident [[Barack Obama]], keď v 2012 prišiel na oficiálnu návštevu Kórejskej republiky a spomenul silný vplyv sociálnych sietí: „Niet divu, že mnoho ľudí po celom svete zachytilo Kórejskú vlnu, Hallju.“<ref name="Obama"/> O niekoľko mesiacov neskôr mal v juhokórejskom parlamente prejav [[generálny tajomník OSN]] [[Pan Ki-mun]], v ktorom spomenul „veľký globálny úspech“ Južnej Kórey v oblasti kultúry, športu a umenia a poznamenal aj to, že Kórejská vlna „si vo svete robí meno“.<ref name="Pan Ki-mun"/> Stalo sa tak len pár dní po tom, čo Victoria Nulandová, hovorkyňa [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov]], na dennej tlačovej konferencii spomenula, že jej dcéra „miluje kórejský pop“.<ref name="Nulandová"/> V juhokórejských médiách to vyvolalo ošiaľ. V rozhovore pre ''Jonhap'' Nulandová uviedla, že jej dcéra je „zbláznená do kórejskej hudby a tanca“.<ref name="Nulandová 2"/> V novembri 2012 oslovil v Snemovni lordov Hugo Swire, britský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, skupinu juhokórejských diplomatov a zdôraznil úzke väzby a vzájomnú spoluprácu pri tvarovaní vzťahov medzi Kórejskou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Dodal: „Ako už ukázal „Gangnam Style“, aj vaša hudba je globálna.“<ref name="Hugo Swire"/> Vo februári [[2013]] poskytla [[Peru|peruánska]] viceprezidentka Marisol Espinozová pre ''Jonhap'' rozhovor, v ktorom vyjadrila svoju túžbu, aby v jej krajine investovalo viac juhokórejských firiem. K-pop označila za „jeden z hlavných faktorov, ktorý v Peruáncoch vzbudil väčší záujem o spoznávanie Južnej Kórey“.<ref name="Espinozová"/> V auguste [[2016]] chcela [[Čína]] zakázať vysielanie kórejských médií a propagácie K-popových idolov v krajine. Súviselo to s rozmiestnením systému protiraketovej obrany THAAD.<ref name="THAAD 1"/><ref name="THAAD 2"/><ref name="THAAD 3"/> Reportáže o týchto plánovaných regulačných opatreniach mali okamžitý negatívny vplyv na akcie v kórejských talentových agentúrach, aj keď sa ceny neskôr obnovili.<ref name="THAAD 1"/> ==Kritika a spory== Hlavnými kritickými bodmi, s ktorými sa K-pop ako žáner a priemysel potýka, sú: * neoriginalita a plagiátorstvo západnej hudby,<ref name="newyorker"/><ref name="plagiátorstvo 1"/><ref name="plagiátorstvo 2"/><ref name="plagiátorstvo 3"/> * preberanie iných kultúr,<ref name="preberanie kultúry 1"/><ref name="preberanie kultúry 2"/> * prísny tréning a „prebaľovacia“ metóda,<ref name="Dark side"/> * sexualizácia ako mužských, tak ženských idolov, najmä maloletých,<ref name="sexualizácia 1"/><ref name="sexualizácia 2"/><ref name="sexualizácia 3"/><ref name="sexualizácia 4"/><ref name="sexualizácia 5"/> * exploatácia a neprimerané životné podmienky idolov,<ref name="exploatácia"/> * dôraz na vizuálne prvky, čo môže byť na úkor tých hudobných,<ref name="výzor na úkor hudby 1"/><ref name="výzor na úkor hudby 2"/> * nesprávne používanie [[Angličtina|angličtiny]] a „nezmyselné“ texty.<ref name="Kpop&Swedish"/><ref name="angličtina"/><ref name="angličtina 2"/> V roku 2002 týždenník [[Time (týždenník)|''Time'']] priniesol správu, že kórejskí televízni producenti Hwang Jong-u a Kim Čong-džin boli zatknutí za „prijímanie úplatkov, ktoré mali začínajúcim spevákom a hudobníkom garantovať vystúpenia v televízii“. Tento krok mal byť snahou o riešenie „systémovej korupcie v juhokórejskom hudobnom priemysle“. Medzi prešetrované spoločnosti patrili aj [[iHQ|SidusHQ]] či [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="autogenerated1"/> K-popové talentové agentúry sú tiež kritizované za zneužívanie idolov prostredníctvom nadmernej práce a obmedzujúcich kontraktov, ktoré [[British Broadcasting Corporation|BBC]] nazvalo „otrockými zmluvami“.<ref name="Dark side"/> Podľa týždenníka ''The Hollywood Reporter'' je „kórejský zábavný priemysel notoricky improvizačný a neregulovaný. O K-popových hviezdach, z ktorých mnohí sú pre dospievajúcich vzormi, je známe, že nacvičujú a vystupujú na úkor spánku.“<ref name="Zákon"/> V júli 2009 zažalovali [[TVXQ]] a člen [[Super Junior]]u svoju agentúru SM Entertainment. Uviedli, že ich pracovné podmienky viedli k nepriaznivým vplyvom na zdravie.<ref name="TVXQ"/><ref name="Hangeng"/> ===Nariadenia=== Súd v prípade žaloby [[TVXQ]] rozhodol, že ich zmluva s SM Entertainment je neplatná. Komisia pre spravodlivý obchod následne vydala kvôli regulácii podmienok v priemysle vzorové zmluvy.<ref name="Dark side"/> V roku [[2014]] schválila Kórejská republika zákon, ktorý reguluje hudobný priemysel a má chrániť idolov mladších ako 19 rokov pred nezdravými pracovnými metódami a otvorene sexualizovanými vystúpeniami.<ref name="Zákon 2"/> Podľa nového zákona majú zaručené neplnoleté hviezdy základné práva na vzdelanie, odpočinok a spánok, pričom výnimkou môžu byť projekty, ktoré si vyžadujú diaľkové cestovanie. Týždenný pracovný čas pre deti mladšie ako 15 rokov nesmie prekročiť 35 hodín a pre mladistvých vo veku 15 až 18 rokov 40 hodín (v Kórejskej republike je plnoletosť dosiahnutá v 19. roku života). Maloletí nesmú pracovať medzi 22. a 6. hodinou ráno, pokiaľ na to nedali súhlas ich zákonní zástupcovia. Nelegálnym je tiež nútiť maloletých do nosia odhaľujúcich kostýmov alebo tancovania sexuálne sugestívnych choreografií. Nedodržanie týchto pravidiel môže viesť k pokute až 10 miliónov ₩ (asi 8 270 €).<ref name="Zákon"/> ==Referencie== {{referencie|3|refs= <ref name="mediasia">{{Citácia knihy | priezvisko = Holden | meno = Todd Joseph Miles | priezvisko2 = Scrase | meno2 = Timothy J. | titul = medi@sia: Global Media/tion In and Out of Context | url = http://books.google.sk/books?id=h5rBuzQudXYC&pg=PA144&redir_esc=y&hl=sk | vydavateľ = Taylor & Francis | deň = 5 | mesiac = 9 | rok = 2006 | isbn = 978-0-203-01901-6 | počet strán = 272 | strany = 144 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Laurie 2016 214–231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Laurie | meno = Timothy | titul = 2016 Toward a Gendered Aesthetics of K-Pop | url = http://www.academia.edu/12328829/2016_Toward_a_Gendered_Aesthetics_of_K-Pop | vydavateľ = Academia | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Naver">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop | url = http://terms.naver.com/entry.nhn?docId=1381335&cid=40942&categoryId=33044 | vydavateľ = Doopedia | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name=BP>{{Citácia periodika | priezvisko = Rothman | meno = Lily | titul = Beyond PSY: 5 Essential K-Pop Tracks | url = http://entertainment.time.com/2013/04/12/beyond-psy-5-essential-k-pop-tracks/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 12 | mesiac = apríla | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Harvard Business Review">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chang | meno = Dae Ryun | priezvisko2 = Choi | meno2 = Kyongon | titul = What Marketers Can Learn from Korean Pop Music | url = http://hbr.org/2011/07/what-marketers-can-learn-from | vydavateľ = Harward Business Review | dátum vydania = 21. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="autogenerated2">{{Citácia periodika | priezvisko = Yoon | meno = Lina | titul = Korean Pop, with Online Help, Goes Global | url = http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2013227,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 26 | mesiac = augusta | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130930053745/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2013227,00.html | dátum archivácie = 2013-09-30 }}</ref> <ref name="SK Biggest Export">{{Citácia periodika | priezvisko = Mahr | meno = Krista | titul = South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World | url = http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 7 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120916232241/http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | dátum archivácie = 2012-09-16 }}</ref> <ref name="Economist">{{Citácia periodika | titul = South Korea’s pop-cultural exports | url = http://www.economist.com/node/15385735 | periodikum = The Economist | deň = 25 | mesiac = januára | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Latin America 1">{{Citácia periodika | priezvisko = Trivedi | meno = Anjani | titul = Forget Politics, Let’s Dance: Why K-Pop Is a Latin American Smash | url = http://world.time.com/2013/08/01/forget-politics-lets-dance-why-k-pop-is-a-latin-american-smash/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 1 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130803061131/http://world.time.com/2013/08/01/forget-politics-lets-dance-why-k-pop-is-a-latin-american-smash/ | dátum archivácie = 2013-08-03 }}</ref> <ref name="Latin America 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Bishop | meno = Marlon | titul = Meet Latin America's Teenage Korean Pop Fanatics | url = http://www.npr.org/2013/12/15/251021326/meet-latin-america-s-teenage-korean-pop-fanatics | periodikum = NPR | odkaz na periodikum = National Public Radio | deň = 15 | mesiac = decembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Latin America 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jung | meno = Ha-won | titul = South Korea's K-pop spreads to Latin America | url = http://sg.news.yahoo.com/south-koreas-k-pop-spreads-latin-america-052558575.html | vydavateľ = AFP News | dátum vydania = 20. jún 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="India">{{Citácia periodika | priezvisko = Chitransh | meno = Anugya | titul = ‘Korean Wave’ takes Indian kids in its sway | url = http://timesofindia.indiatimes.com/india/Korean-Wave-takes-Indian-kids-in-its-sway/articleshow/13753051.cms | periodikum = The Times of India | deň = 3 | mesiac = júna | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="kpopcairo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Viney | meno = Steven | titul = Korean pop culture spreads in Cairo | url = http://www.egyptindependent.com/news/korean-pop-culture-spreads-cairo | vydavateľ = Egypt Independent | dátum vydania = 19. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Egypt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Viney | meno = Steven | titul = Egyptian-Korean ties endorsed through pop idol competition | url = http://www.egyptindependent.com/news/egyptian-korean-ties-endorsed-through-pop-idol-competition | vydavateľ = Egypt Independent | dátum vydania = 30. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Stredný východ 1">{{Citácia periodika | titul = Middle East: Korean pop 'brings hope for peace' | url = http://www.bbc.co.uk/news/blogs-news-from-elsewhere-23606319 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 7 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Stredný východ 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Long | meno = Natalie | titul = Infinite lead K-Pop invasion in Dubai | url = http://gulfnews.com/life-style/celebrity/infinite-lead-k-pop-invasion-in-dubai-1.1264255 | vydavateľ = Gulf News | dátum vydania = 7. december 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-pop magazine published in Russia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Seung-ah | titul = K-pop magazine published in Russia | url = http://www.korea.net/NewsFocus/Society/view?articleId=103076 | vydavateľ = Korea.net | dátum vydania = 15. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303185141/http://www.korea.net/NewsFocus/Society/view?articleId=103076 | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref> <ref name="Východná Európa 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop Comes to Poland | url = http://www.warsawvoice.pl/WVpage/pages/article.php/23936/article | vydavateľ = The Warsaw Voice | dátum vydania = 2. september 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mjrkpop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Russell | meno = Mark James | titul = The Gangnam Phenom | url = http://foreignpolicy.com/2012/09/27/the-gangnam-phenom/ | vydavateľ = Foreign Policy | dátum vydania = 27. september 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="latimeskpop">{{Citácia periodika | priezvisko = Brown | meno = August | titul = K-pop enters American pop consciousness | url = http://articles.latimes.com/2012/apr/29/entertainment/la-ca-kpop-20120429/2 | periodikum = Los Angeles Times | odkaz na periodikum = Los Angeles Times | deň = 29 | mesiac = apríla | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="newyorker">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Seabrook | meno = John | titul = Cultural technology and the making of K-pop | url = http://www.newyorker.com/magazine/2012/10/08/factory-girls-2 | vydavateľ = The New Yorker | dátum vydania = 8. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="huffingtonpost">{{Citácia periodika | priezvisko = Chen | meno = Peter | titul = 'Gangnam Style': How One Teen Immigrant Fell For K-Pop Music | url = http://www.huffingtonpost.com/2013/02/09/going-gangnam-how-one-tee_n_2529142.html | periodikum = The Huffington Post | deň = 9 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="theoneshots">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black is the New K-Pop: Interview With 'Black K-Pop Fans' | url = http://www.theoneshots.com/black-is-the-new-k-pop-interview-with-black-k-pop-fans/ | vydavateľ = The One Shots | dátum vydania = 27. február 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kpop pre oči/uši">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop Music: For the Eyes or For the Ears? | url = http://seoulbeats.com/2011/10/k-pop-music-for-the-eyes-or-for-the-ears/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 1. október 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120412091354/http://seoulbeats.com/2011/10/k-pop-music-for-the-eyes-or-for-the-ears/ | dátum archivácie = 2012-04-12 }}</ref> <ref name="ina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rousee-Marquet | meno = Jennifer | titul = K-pop : the story of the well-oiled industry of standardized catchy tunes | url = http://www.inaglobal.fr/en/music/article/k-pop-story-well-oiled-industry-standardized-catchy-tunes | vydavateľ = Institut national de l'audiovisuel | dátum vydania = 29. november 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výcvik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NYT Draws Attention to K-Pop Idol-Making Factories | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/10/27/2011102700691.html | vydavateľ = Chosun Ilbo | dátum vydania = 27. október 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="cena výcviku">{{Citácia periodika | priezvisko = Yang | meno = Jeff | titul = Can Girls' Generation Break Through in America? | url = http://blogs.wsj.com/speakeasy/2012/02/06/can-girls-generation-break-through-in-america/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 6 | mesiac = februára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Int. Rise of K-pop">{{Citácia knihy | priezvisko = Choi | meno = JungBong | priezvisko2 = Maliangkay | meno2 = Roald | titul = K-pop – The International Rise of the Korean Music Industry | vydavateľ = Routledge | miesto = New York | deň = 15 | mesiac = 9 | rok = 2014 | isbn = 978-1-138-77596-1 | počet strán = 194 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = The 10 K-Pop Groups Most Likely to Break in America | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/the-10-k-pop-groups-most-likely-to-break-in-america-20120518 | vydavateľ = Rolling Stone | dátum vydania = 18. máj 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hybridity">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Doboo Shim | titul = Hybridity and the rise of Korean popular culture in Asia | url = http://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/0163443706059278 | vydavateľ = National University of Singapore | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="nadnárodnosť">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jung | meno = Eun-young | titul = Transnational Korea: A Critical Assessment of the Korean Wave in Asia and the United States | url = http://www.uky.edu/Centers/Asia/SECAAS/Seras/2009/06_Jung_2009.pdf | vydavateľ = University of California | miesto = San Diego | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Lyan, Irina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lyan | meno = Irina | titul = Hallyu across the Desert: K-pop Fandom in Israel and Palestine | url = http://www.academia.edu/5737750/Hallyu_across_the_Desert_K-pop_Fandom_in_Israel_and_Palestine | vydavateľ = The Hebrew University of Jerusalem | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rothman, Time">{{Citácia periodika | priezvisko = Rothman | meno = Lily | titul = Trend Alert: K-Pop Meets Country Music (and New Jersey) | url = http://entertainment.time.com/2013/02/15/trend-alert-k-pop-meets-country-music-and-new-jersey/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 15 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130421182355/http://entertainment.time.com/2013/02/15/trend-alert-k-pop-meets-country-music-and-new-jersey/ | dátum archivácie = 2013-04-21 }}</ref> <ref name="soompi slovník">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Culture Glossary | url = http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 21. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161030143900/http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | dátum archivácie = 2016-10-30 }}</ref> <ref name="teasery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ho | meno = Stewart | titul = SNSD to Release Drama Teaser Today for Comeback Album | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/24821/snsd-to-release-video-teaser | vydavateľ = CJ E&M | dátum vydania = 26. december 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330011850/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/24821/snsd-to-release-video-teaser | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="debut v televízii">{{Citácia periodika | priezvisko = Chace | meno = Zoe | titul = Gangnam Style: Three Reasons K-Pop Is Taking Over The World | url = http://www.npr.org/sections/money/2012/10/12/162740623/gangnam-style-three-reasons-k-pop-is-taking-over-the-world | periodikum = NPR | odkaz na periodikum = National Public Radio | deň = 22 | mesiac = októbra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="ramstadwsj">{{Citácia periodika | priezvisko = Ramstad | meno = Evan | titul = Korea Counts Down Not Just To New Year, But to New Girls' Album | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/12/31/korea-counts-down-not-just-to-new-year-but-to-new-girls-album/ | periodikum =The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 31 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kallen">{{Citácia knihy | priezvisko = Kallen | meno = Stuart A. | titul = K-Pop: Korea's Musical Explosion | vydavateľ = Lerner Publishing Group | rok = 2014 | isbn = 978-1-4677-2042-7 | strany = 37{{--}}38 | počet strán = 64 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="billboardrevenue">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kwak | meno = Donnie | titul = PSY's 'Gangnam Style': The Billboard Cover Story | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/474456/psys-gangnam-style-the-billboard-cover-story?page=0%2C1 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 26. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="afpindia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remote Indian state hooked on Korean pop culture | url = https://www.dawn.com/news/627238 | vydavateľ = Dawn | dátum vydania = 9. máj 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jin 113–1312">{{Citácia periodika | priezvisko = Jin | meno = Dal Yong | priezvisko2 = Ryoo | meno2 = Woongjae | titul = Critical Interpretation of Hybrid K-Pop: The Global-Local Paradigm of English Mixing in Lyrics | url = http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/03007766.2012.731721 | periodikum = Popular Music and Society | deň = 15 | mesiac = marca | rok = 2014 | ročník = 37 | číslo = 2 | strany = 113{{--}}131 | doi = 10.1080/03007766.2012.731721 | issn = 0300-7766 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kpop&Swedish">{{Citácia periodika | priezvisko = Lindvall | meno = Helienne | titul = Behind the music: What is K-Pop and why are the Swedish getting involved? | url = https://www.theguardian.com/music/musicblog/2011/apr/20/k-pop-sweden-pelle-lidell | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | deň = 20 | mesiac = apríla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-Pop/U.S.">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Xu | meno = Tina | titul = The K-Pop/U.S. Music Connections You Never Knew Existed | url = http://www.fuse.tv/2013/02/kpop-connections-infographic | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 12. február 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20180715235752/https://www.fuse.tv/2013/02/kpop-connections-infographic | dátum archivácie = 2018-07-15 }}</ref> <ref name="SXSW Panel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hampp | meno = Andrew | titul = Secrets Behind K-Pop's Global Success Explored at SXSW Panel | url = http://www.billboard.com/biz/articles/news/global/1098373/secrets-behind-k-pops-global-success-explored-at-sxsw-panel | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 16. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="choreografia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop success for easy choreography | url = http://english.donga.com/List/3/all/26/406060/1 | vydavateľ = The Dong-a Ilbo | dátum vydania = 16. apríl 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Parris Goebel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huerta | meno = Heidi | titul = Meet The Mystery Dancer Who Choreographed Justin Bieber's 'Sorry' Music Video | url = http://www.mtv.com/news/2359309/kiwi-who-choreographed-justin-biebers-sorry/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 23. október 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321072058/http://www.mtv.com/news/2359309/kiwi-who-choreographed-justin-biebers-sorry/ | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> <ref name="Tony Testa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SHINee Takes Group Photo With Choreographer Tony Testa | url = https://www.soompi.com/2012/03/14/shinee-takes-group-photo-with-choreographer-tony-testa/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 14. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329233517/https://www.soompi.com/2012/03/14/shinee-takes-group-photo-with-choreographer-tony-testa/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="The Verge">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Flatley | meno = Joseph L. | titul = K-Pop takes America: how South Korea's music machine is conquering the world | url = http://www.theverge.com/2012/10/18/3516562/k-pop-invades-america-south-korea-pop-music-factory | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 18. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="inquirer">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop’s slick productions win fans across Asia | url = http://lifestyle.inquirer.net/14895/k-pops-slick-productions-win-fans-across-asia/ | vydavateľ = Inquirer | dátum vydania = 21. september 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | miesto = Manila | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="toptenmen">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = G-Dragon gets named in Singapore's Top 10 'Men of Style' list | url = http://www.allkpop.com/article/2012/01/g-dragon-gets-named-in-top-10-men-of-style-list | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 4. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="3. najvlyvnejší v móde">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = G-Dragon Voted as This Era's 3rd Most Influential Person in Fashion | url = https://www.soompi.com/2011/07/23/experts-vote-g-dragon-this-eras-3rd-most-influential-person-in-fashion/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 23. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070029/https://www.soompi.com/2011/07/23/experts-vote-g-dragon-this-eras-3rd-most-influential-person-in-fashion/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Jeremy a CL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jardine | meno = Jessica Jean | titul = Jeremy Scott and CL On Moschino, Pop Culture and the Power Of Girls | url = http://www.papermag.com/jeremy-scott-and-cl-on-moschino-pop-culture-and-the-power-of-girls-1427634656.html | vydavateľ = Paper | dátum vydania = 26. august 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jeremy a CL 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mahlmeister | meno = Chrissy | titul = Bow Down To The Ultimate Besties Jeremy Scott And CL In 'Paper' Mag | url = http://www.mtv.com/news/2253244/jeremy-scott-cl-paper-mag/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 27. august 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423153209/http://www.mtv.com/news/2253244/jeremy-scott-cl-paper-mag/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }}</ref> <ref name="prehliadka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Idols Add Star Power to Korean International Style Show in Japan | url = https://www.soompi.com/2012/01/25/kpop-stars-add-glitter-to-korean-international-style-show-in-japan/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 25. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070031/https://www.soompi.com/2012/01/25/kpop-stars-add-glitter-to-korean-international-style-show-in-japan/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="thajské obavy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Winn | meno = Patrick | titul = Warning: This fad may kill you | url = https://www.pri.org/stories/2010-08-24/warning-fad-may-kill-you | vydavateľ = Global Post | dátum vydania = 26. august 2010 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="NKfashion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Choi | meno = Cheong Ho | titul = Fashion Also Influenced by South Korean Culture | url = http://www.dailynk.com/english/read.php?cataId=nk01500&num=7969 | vydavateľ = dailynk.com | dátum vydania = 21. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="zisk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Leads Record Earnings from Cultural Exports | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/02/07/2012020700892.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 7. február 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="export">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Korean Wave Gives Exports a Boost | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/05/31/2012053101166.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 31. máj 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="The Jakarta Post">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Arditya | meno = Andreas D. | titul = ‘Hallyu’ to highlight Korea-Indonesia ties in March | url = http://www.thejakartapost.com/news/2013/01/05/hallyu-highlight-korea-indonesia-ties-march.html | vydavateľ = The Jakarta Post | dátum vydania = 5. január 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Enka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = An | meno = Min-džong | titul = 지금 일본에 필요한건 돈이 아닌 정(情) | url = http://jpnews.kr/sub_read.html?uid=8082&section=sc1&section2=%C0%CE%B9%B0 | vydavateľ = JPNews | dátum vydania = 30. december 2010 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Masao Koga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 고가 마사오 | url = http://terms.naver.com/entry.nhn?docId=1164528&mobile&cid=40942&categoryId=34377 | vydavateľ = Doosan Encyclopedia | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="encykorea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 대중가요 | url = http://encykorea.aks.ac.kr/Contents/Index?contents_id=E0014802 | vydavateľ = Encyclopedia of Korean Culture | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Add4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADD4 | url = http://www.rockontherice.com/single-post/2016/06/11/new-reviews-1 | vydavateľ = Rock on the Rice | dátum vydania = 11. jún 2016 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330021146/http://www.rockontherice.com/single-post/2016/06/11/new-reviews-1 | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Kim Sisters">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dávid | meno = Teszár | titul = Kim, Mia - Csomagolhattok és mehettek vissza Szöulba | url = http://www.jazznoise.eu/index.php/egyeb-irasok/891-kim-mia-csomagolhattok-es-mehettek-vissza-szoeulba | vydavateľ = Quart | dátum vydania = 12. september 2011 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330002223/http://www.jazznoise.eu/index.php/egyeb-irasok/891-kim-mia-csomagolhattok-es-mehettek-vissza-szoeulba | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="DJ DOC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DJ DOC | url = http://rki.kbs.co.kr/english/program/program_artist_detail.htm?No=10198 | vydavateľ = KBS World | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150107041107/http://rki.kbs.co.kr/english/program/program_artist_detail.htm?No=10198 | dátum archivácie = 2015-01-07 }}</ref> <ref name="hartong2006">{{Citácia knihy | priezvisko = Hartong | meno = Jan Laurens | titul = Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer | url = https://books.google.sk/books?id=KmMx0FA86QcC&pg=PA15&hl=sk#v=onepage&q&f=false | vydavateľ = Semar Publishers | rok = 2006 | isbn = 978-88-7778-090-4 | kapitola = East Asian Music | strany = 15 | počet strán = 233 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="MTVIggy-3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is K-pop? (Page 3) | url = http://www.mtviggy.com/articles/k-pop-uncovered-intro/3/ | vydavateľ = MTV Iggy | dátum vydania = 30. august 2009 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151105174705/http://www.mtviggy.com/articles/k-pop-uncovered-intro/3/ | dátum archivácie = 2015-11-05 }}</ref> <ref name="založenie SM">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [news] SM Entertainment continues to cash in profit for the 3rd Quarter of 2010 | url = http://www.dkpopnews.net/2010/11/news-sm-entertainment-continues-to-cash.html | vydavateľ = Daily K Pop News | dátum vydania = 15. november 2010 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323224434/http://www.dkpopnews.net/2010/11/news-sm-entertainment-continues-to-cash.html | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref> <ref name="autogenerated1">{{Citácia periodika | priezvisko = MacIntyre | meno = Donald | titul = Flying Too High? | url = http://www.time.com/time/asia/covers/1101020729/story.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 29 | mesiac = júla | rok = 2002 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110308195903/http://www.time.com/time/asia/covers/1101020729/story.html | dátum archivácie = 2011-03-08 }}</ref> <ref name="MTVK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The first video on MTV K: BoA "My Name" | url = http://www.mtvk.com/news/story.jhtml?id=1535149 | vydavateľ = MTV K | dátum vydania = 26. jún 2006 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060705043754/http://www.mtvk.com/news/story.jhtml?id=1535149 | dátum archivácie = 2006-07-05 }}</ref> <ref name="vývoz 2008">{{Citácia periodika | priezvisko = Williamson | meno = Lucy | titul = South Korea's K-pop craze lures fans and makes profits | url = http://www.bbc.com/news/13191346 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 26 | mesiac = apríla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="allkpopconcert">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TVXQ rakes in over $92 million in overseas concert revenues | url = http://www.allkpop.com/2013/05/tvxq-rakes-in-over-92-million-in-overseas-concert-revenues | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 2. máj 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="korea">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Seung-ah | titul = K-pop fan base continues to grow | url = http://www.korea.net/NewsFocus/Culture/view?articleId=104412 | vydavateľ = Korea.net | dátum vydania = 21. december 2012 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131212013121/http://www.korea.net/NewsFocus/Culture/view?articleId=104412 | dátum archivácie = 2013-12-12 }}</ref> <ref name="Turecko">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-POP İstanbul'u sallayacak! | url = http://www.milliyet.com.tr/k-pop-istanbul-u-sallayacak--editoruntavsiyesi-1727058/ | vydavateľ = Milliyet | dátum vydania = 24. jún 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po turecky}}</ref> <ref name="fankluby v Mexiku">{{Citácia periodika | priezvisko = Cave | meno = Damien | titul = For Migrants, New Land of Opportunity Is Mexico | url = http://www.nytimes.com/2013/09/22/world/americas/for-migrants-new-land-of-opportunity-is-mexico.html?_r=1&pagewanted=all& | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 21 | mesiac = septembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Gangnam Style-miliarda">{{Citácia periodika | titul = Gangnam Style hits one billion views on YouTube | url = http://www.bbc.com/news/technology-20812870 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 21 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="nytimeschoe">{{Citácia periodika | priezvisko = Choe | meno = Sang-hun | priezvisko2 = Rusell | meno2 = Mark | titul = Bringing K-Pop to the West | url = http://www.nytimes.com/2012/03/05/business/global/using-social-media-to-bring-korean-pop-music-to-the-west.html?pagewanted=all | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 4 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="americké debuty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = K-Pop Idols And The Formidable American Debut | url = http://kultscene.com/k-pop-idols-and-the-formidable-american-debut/ | vydavateľ = Kultscene | dátum vydania = 21. október 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Soft Power">{{Citácia periodika | priezvisko = Constant | meno = Linda | titul = K-Pop Soft Power for the SK Government | url = http://www.huffingtonpost.com/linda-constant/kpop-soft-power-for-the-g_b_1088238.html | periodikum = Huffington Post | deň = 14 | mesiac = septembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="The Economist">{{Citácia periodika | titul = South Korea’s soft power: Soap, sparkle and pop | url = http://www.economist.com/news/books-and-arts/21611039-how-really-uncool-country-became-tastemaker-asia-soap-sparkle-and-pop | periodikum = The Economist | deň = 9 | mesiac = augusta | rok = 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="kherald2008">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Yoon-mi | titul = K-pop’s second wave | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20110821000264&ntn=0 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 21. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="soompiyoutubeviews">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Videos Set New Record on YouTube | url = http://www.soompi.com/2012/01/02/kpop-videos-set-new-record-on-youtube/#.Unf5pFNVO28 | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 2. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126062247/http://www.soompi.com/2012/01/02/kpop-videos-set-new-record-on-youtube/#.Unf5pFNVO28 | dátum archivácie = 2012-11-26 }}</ref> <ref name="cnbcexports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Naidu-Ghelani | meno = Rajeshni | titul = Move Over Bieber — Korean Pop Music Goes Global | url = http://www.cnbc.com/id/48157880 | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 16. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2012-štatistika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Park | meno = Jin-hai | titul = More K-pop stars looking overseas | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/07/386_138851.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 8. júl 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mashableyoutube">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Anita | priezvisko = Li | titul = K-Pop YouTube Views Triple in Past Year Thanks to 'Gangnam Style' | url = http://mashable.com/2013/07/16/k-pop-youtube-gangnam-style/#7VRHCqtQZaqN | vydavateľ = Mashable | dátum vydania = 16. júl 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Japonsko-vývoz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop's second wave | url = http://news.asiaone.com/News/Latest+News/Asia/Story/A1Story20110822-295555.html | vydavateľ = AsiaOne | dátum vydania = 22. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140927001844/http://news.asiaone.com/News/Latest+News/Asia/Story/A1Story20110822-295555.html | dátum archivácie = 2014-09-27 }}</ref> <ref name="scmpchina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leung | meno = Paggie | titul = Psy agency eyes China presence | url = http://www.scmp.com/business/china-business/article/1236393/psy-agency-eyes-china-presence | vydavateľ = South China Morning Post | dátum vydania = 13. máj 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="koreatimesrevenue">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop opens new chapter in Asian music market | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/09/201_91128.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 18. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Japonsko-vývoz 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Ji-soo | titul = K-pop groups strong in Japan's music charts | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/10/386_140990.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 12. august 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rain v New Yorku">{{Citácia periodika | priezvisko = Pareles | meno = Jon | titul = Korean Superstar Who Smiles and Says, 'I'm Lonely' | url = http://www.nytimes.com/2006/02/04/arts/music/korean-superstar-who-smiles-and-says-im-lonely.html | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 4 | mesiac = februára | rok = 2006 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rain v Japonsku">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Cathy Rose A. Garcia | titul = Rain Becomes First K-Pop Star to Perform at Tokyo Dome | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2008/04/201_3621.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 27. máj 2007 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="WG Nobody klip">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls' Generation's 'Gee' Music Video surpasses 70 million views on Youtube | url = http://www.allkpop.com/2012/03/girls-generations-gee-music-video-surpasses-70-million-view-mark-on-youtube | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 31. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="WG Billboard">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wonder Girls Enters Billboard Hot 100 | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/10/135_54025.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 22. október 2009 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM10WT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YesAsia.com proudly sponsors SMTOWN Live '10 World Tour in Los Angeles | url = http://www.yesasia.com/global/about-yesasia/yesasia-com-proudly-sponsors-smtown-live-10-world-tour-in-los-angeles/0-0-0-fcid.1452-en/press-releases.html | vydavateľ = YesAsia | dátum vydania = 20. september 2010 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM v Paríži">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chung | meno = Ah-young | titul = K-pop takes European fans by storm | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2012/05/201_88765.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 12. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM v LA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hicap | meno = Johnathan M. | titul = SM Town Concert in L.A. Enters Billboard top 10 | url = http://www.highbeam.com/doc/1G1-239725270.html | vydavateľ = Manila Bulletin | dátum vydania = 18. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330174357/https://www.highbeam.com/doc/1G1-239725270.html | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="SM Boxscore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = K-Pop Hits Madison Square Garden at SMTown Live | url = http://www.billboard.com/articles/news/465545/k-pop-hits-madison-square-garden-at-smtown-live | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 24. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Big Bang MTV EMA">{{Citácia periodika | priezvisko = Frost | meno = Caroline | titul = MTV EMA Awards: Britney Spears Loses Out To BIGBANG, Lady Gaga, Justin Bieber, Bruno Mars, Eminem All Winners | url = http://www.huffingtonpost.co.uk/2011/11/07/mtv-ema-awards-britney-spears-lady-gaga-justin-bieber-bruno-mars_n_1079256.html | periodikum = Huffington Post | deň = 7 | mesiac = novembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="GG v amerických programoch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What does the United States think of Girls' Generation? | url = http://travel.cnn.com/seoul/play/what-will-us-think-girls-generation-481595/ | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 3. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-Pop Hot 100">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Hot 100: BIGBANG Is Unstoppable | url = http://www.billboard.com/articles/news/502437/k-pop-hot-100-bigbang-is-unstoppable | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BigBang Performs at the Prudential Center">{{Citácia periodika | priezvisko = Caramanica | meno = Jon | titul = BigBang Performs at the Prudential Center | url = http://www.nytimes.com/2012/11/10/arts/music/bigbang-performs-at-the-prudential-center.html?_r=1& | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 9 | mesiac = novembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Alive Tour">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | priezvisko2 = Oak | meno2 = Jessica | titul = BIGBANG Reflect on Their World Tour in Exclusive Q&A | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/1549346/bigbang-reflect-on-their-world-tour-in-exclusive-qa | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 21. február 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2NE1 Box Score">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kamarudin | meno = Syahida | titul = 2NE1 ranked 29 on Billboard Boxscore | url = https://sg.news.yahoo.com/2ne1-ranked-29-billboard-boxscore-210756747.html | vydavateľ = Yahoo | dátum vydania = 15. september 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="PSY MTV EMA">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winner's list: 2012 MTV EMA | url = http://www.mtv.com/news/1697148/2012-ema-winners-list/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 11. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160115101842/http://www.mtv.com/news/1697148/2012-ema-winners-list/ | dátum archivácie = 2016-01-15 }}</ref> <ref name="2NE1 koncert 2012">{{Citácia periodika | priezvisko = Pareles | meno = Jon | titul = The Best Concerts of 2012, as Seen by Times Critics | url = http://www.nytimes.com/2012/12/27/arts/music/the-best-concerts-of-2012-as-seen-by-times-critics.html | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 26 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="f(x) na SXSW">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = f(x) | url = http://schedule.sxsw.com/2013/events/event_MS22157 | vydavateľ = SXSW | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="f(x) na SXSW 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oak | meno = Jessica | titul = f(x) Talks About Performing as First K-Pop Act at SXSW | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/1554467/fx-talks-about-performing-as-first-k-pop-act-at-sxsw | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 26. marec 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SJ v Južnej Amerike">{{Citácia periodika | priezvisko = Bae | meno = Soo-min | titul = Boy band Super Junior to tour South America | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20130311000617 | periodikum = The Korea Herald | deň = 11 | mesiac = marca | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="TVXQ v Jokohame">{{Citácia periodika | priezvisko = Huh | meno = Yoon-jin | titul = TVXQ draws 140,000 fans in Yokohama | url = http://koreatimes.co.kr/www/news/nation/2013/08/398_141356.html | periodikum = The Korea Times | deň = 19 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="GG YouTube cena">{{Citácia periodika | priezvisko = Yang | meno = Jeff | titul = Why Girls’ Generation and K-Pop Won Big at the YouTube Music Awards | url = http://blogs.wsj.com/speakeasy/2013/11/04/why-girls-generation-and-k-pop-won-big-at-the-youtube-music-awards/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 4 | mesiac = novembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2NE1 a Surface Pro 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = Watch Microsoft Brilliantly Shade Apple With 2NE1's K-Pop Hit in New Ad | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6214538/microsoft-commercial-2ne1-i-am-the-best-k-pop-ad-apple | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. august 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB 1,5 milióna divákov">{{Citácia periodika | priezvisko = Hancocks | meno = Paula | priezvisko2 = Sit | meno2 = Jane | titul = Will South Korea's military service derail K-pop mega-group Big Bang? | url = http://edition.cnn.com/2016/09/08/asia/big-bang-k-pop-talk-asia/ | periodikum = CNN | odkaz na periodikum = CNN | deň = 9 | mesiac = septembra | rok = 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB Čína">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Son | meno = Mi-gjong | titul = 빅뱅, 韓가수 최다 中 11개도시-18만명 동원 투어 성료.."다시 올 것" | url = http://osen.mt.co.kr/article/G1110236379 | vydavateľ = Osen | dátum vydania = 31. august 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="BB Japonsko">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 【ライブレポート】5万5000人が東京ドーム揺らす。BIGBANG、史上初の3年連続＆91万人動員の日本ツアー終了 | url = https://www.barks.jp/news/?id=1000124598 | vydavateľ = Barks Japan Music Network | dátum vydania = 24. február 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po japonsky}}</ref> <ref name="BB USA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BIGBANG Announce Huge Arena Tour for America This Fall | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6576209/bigbang-america-tour-2015 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 27. máj 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB Austrália/Kanada">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Patch | meno = Nick | titul = K-pop band Big Bang doing booming business in Toronto | url = https://www.thestar.com/entertainment/music/2015/09/26/k-pop-band-big-bang-doing-booming-business-in-toronto.html | vydavateľ = The Star | dátum vydania = 26. september 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SJ TCA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeon | meno = Su Mi | titul = Super Junior Wins Choice International Artist at 2015 Teen Choice Awards | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/96795/super-junior-wins-teenchoiceaward | vydavateľ = Mwave | dátum vydania = 17. august 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170303043950/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/96795/super-junior-wins-teenchoiceaward | dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> <ref name="Wings v UK Album Chart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BTS's "WINGS" Makes History As First Korean Album On UK's Official Charts | url = https://www.soompi.com/2016/10/15/btss-wings-history-as-first-korean-album-uks-official-chart/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 15. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330082906/https://www.soompi.com/2016/10/15/btss-wings-history-as-first-korean-album-uks-official-chart/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Wings v Billboard 200">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BTS' 'Wings' Sets New U.S. Record for Highest-Charting, Best-Selling K-Pop Album | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7542131/bts-wings-highest-charting-best-selling-kpop-album-billboard-200 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Wings 2. týždeň">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BTS Extend Chart Dominance: 'Wings' Spends 2nd Week on Billboard 200, 'Blood Sweat & Tears' Debuts on Canadian Hot 100 | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7550142/bts-wings-billboard-200-blood-sweat-tears-canadian-hot-100 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="big3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The big 3 of Korean pop music and entertainment | url = http://english.donga.com/List/3/all/26/401789/1 | vydavateľ = The Dong-A Ilbo | dátum vydania = 26. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Se7en a JYP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Se7en: "I Had to Audition in Front of JYP for 'When I Can't Sing'" | url = https://www.soompi.com/2012/02/28/se7en-i-had-to-audition-in-front-of-jyp-for-when-i-cant-sing/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 28. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329233934/https://www.soompi.com/2012/02/28/se7en-i-had-to-audition-in-front-of-jyp-for-when-i-cant-sing/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="K-pop star">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SM-YG-JYP band together to find the next K-pop star through new TV program | url = http://www.allkpop.com/2011/07/sm-yg-jyp-band-together-to-find-the-next-k-pop-star-through-new-tv-program | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 5. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="UAM 2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Asia Management to hold a 'talent meeting' at the 16th 'Busan International Film Festival' | url = http://www.allkpop.com/2011/09/united-asia-management-to-hold-a-talent-meeting-at-the-16th-busan-international-film-festival | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 8. september 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="UAM">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Hwa-jung | titul = Global Star Agency, United Asia Management | url = http://www.hancinema.net/global-star-agency-united-asia-management-29846.html | vydavateľ = Hancinema | dátum vydania = 6. máj 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2006 digitálny trh">{{Citácia periodika | priezvisko = McClure | meno = Steve | titul = Digital Asia | url = https://books.google.sk/books?id=6hUEAAAAMBAJ&pg=PA23&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q&f=false | periodikum = Billboard | rok = 2006 | issn = 0006-2510 | strany = 23 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="FB a YT">{{Citácia periodika | priezvisko = Kim | meno = Yoon-mi | titul = Successful social marketing translates into profits for K-pop acts | url = http://view.koreaherald.com/kh/view.php?ud=20120824000925&cpv=0 | periodikum = The Korea Herald | deň = 24 | mesiac = augusta | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120911191616/http://view.koreaherald.com/kh/view.php?ud=20120824000925&cpv=0 | dátum archivácie = 2012-09-11 }}</ref> <ref name="Viki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boom Tube: How Viki Is Creating The Global Hulu | url = https://www.fastcompany.com/1842719/boom-tube-how-viki-creating-global-hulu?show_rev_content | vydavateľ = Fast Company | dátum vydania = 13. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="케이팝에 왜 열광하지?…케이팝의 두 얼굴">{{Citácia periodika | priezvisko = I | meno = Tong-jon | titul = "케이팝에 왜 열광하지?"…케이팝의 두 얼굴 | url = http://www.pressian.com/news/article.html?no=37865 | periodikum = PRESSian | deň = 11 | mesiac = januára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="ceny digitálneho sťahovania">{{Citácia periodika | priezvisko = Nakashima | meno = Ryan | priezvisko2 = Lee | meno2 = You-kyung | titul = PSY's riches from 'Gangnam Style' not made at home | url = http://bigstory.ap.org/article/cashing-gangnam-styles-youtube-fame | periodikum = Associated Press | deň = 6 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130113112915/http://bigstory.ap.org/article/cashing-gangnam-styles-youtube-fame | dátum archivácie = 2013-01-13 }}</ref> <ref name="Digital Music Report 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Digital Music Report 2012 | url = http://www.ifpi.org/content/library/DMR2012.pdf | vydavateľ = IFPI | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161205091833/http://www.ifpi.org/content/library/DMR2012.pdf | dátum archivácie = 2016-12-05 }}</ref> <ref name="cestovný ruch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Real Reason Behind K-Pop’s Success | url = http://musicglobalization.com/2012/11/27/the-real-reason-behind-k-pops-success/ | vydavateľ = Music Globalization | dátum vydania = 27. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2007">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2007 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2007E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170913040803/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2007E.pdf | dátum archivácie = 2017-09-13 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2008">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2008 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2008E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208113113/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2008E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2009">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2009 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2009E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208124023/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2009E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2010">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2010 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2010E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208115856/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2010E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2011 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2011E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208120858/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2011E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2012 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2012E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208165021/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2012E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2013 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2013E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208162344/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2013E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="grammy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marchand | meno = Ruby | titul = Trade Mission Engages Key Korean Music Professionals | url = http://www.grammy.com/blogs/trade-mission-engages-key-korean-music-professionals | vydavateľ = Grammy Award | dátum vydania = 13. september 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2014 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2014E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208133001/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2014E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2015 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2015E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208104131/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2015E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop, Marketing, & Image | url = http://globalization.anthro-seminars.net/old-case-studies/kpop/k-pop-marketing-image/ | vydavateľ = Davidson College | dátum vydania = 25. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="vytváranie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leong | meno = Melissa | titul = How Korea became the world’s coolest brand | url = http://business.financialpost.com/news/retail-marketing/how-korea-became-the-worlds-coolest-brand | vydavateľ = Financial Post | dátum vydania = 2. august 2014 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výcvik 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Woo | meno = Jaeyeon | titul = Journey to K-Pop Star, 'I Am.' | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/05/03/journey-to-k-pop-star-i-am | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 3 | mesiac = mája | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="jazyky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Lana | url = http://www.kpopstarz.com/articles/4143/20120207/yg-jyp-sm.htm | titul = KPop's Frontiers: How Does the Big 3 Teach Foreign Languages to Their Trainees? | vydavateľ = Kpopstarz | dátum vydania = 7. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120210222849/http://www.kpopstarz.com/articles/4143/20120207/yg-jyp-sm.htm | dátum archivácie = 2012-02-10 }}</ref> <ref name="cena výcviku 2">{{Citácia periodika | priezvisko = MacIntyre | meno = Donald | titul = Show Me the Money [Are Korea's pop stars being underpaid] | url = http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,322682,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 29 | mesiac = júla | rok = 2002 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160216060156/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,322682,00.html | dátum archivácie = 2016-02-16 }}</ref> <ref name="EXO200">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = EXO-K's 'Overdose' EP Enters Billboard 200 | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6084721/exo-k-overdose-ep-enters-billboard-200 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 15. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="soompi-glossary">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Culture Glossary | url = http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 21. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170731113617/https://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | dátum archivácie = 2017-07-31 }}</ref> <ref name="úklon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The importance of the 90-degree bow in K-pop | url = http://seoulbeats.com/2011/10/the-importance-of-the-90-degree-bow-in-k-pop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 24. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="idol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Park | meno = Sun-young | titul = A Korean Idol's Life: Sweat and Sleepless Nights | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2916729 | vydavateľ = Korean JoongAng Daily | dátum vydania = 18. február 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="líder">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is a Leader in KPOP? | url = http://seoulbeats.com/2011/06/what-is-a-leader-in-kpop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 15. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SS501">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ソロでの活躍がめざましい各グループのマンネたち | url = http://hwaiting.jp/?p=13461 | vydavateľ = Hwaiting! Hallyu News & Magazine | dátum vydania = 22. február 2013 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po japonsky}}</ref> <ref name="soompi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the Terms "Sunbae" and "Hoobae" Work in the K-Pop Industry | url = https://www.soompi.com/2011/10/27/confusing-girl-group-geneaologysunbae-and-hoobae-relationship-explained/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 27. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070035/https://www.soompi.com/2011/10/27/confusing-girl-group-geneaologysunbae-and-hoobae-relationship-explained/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="oppa-hyung">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Sunny | titul = K-pop dictionary: Oppa, Hyung | url = http://www.mtvk.com/2010/10/12/k-pop-dictionary-oppa-hyung | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 12. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101116171420/http://www.mtvk.com/2010/10/12/k-pop-dictionary-oppa-hyung | dátum archivácie = 2010-11-16 }}</ref> <ref name="unni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Sunny | titul = K-pop dictionary: Unni, noona | url = http://www.mtvk.com/2010/09/28/k-pop-dictionary-unni-noona/ | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 28. september 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101018185502/http://www.mtvk.com/2010/09/28/k-pop-dictionary-unni-noona/ | dátum archivácie = 2010-10-18 }}</ref> <ref name="hwaiting">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop dictionary: Hwaiting! Fighting! 화이팅 | url = http://mtvk.com/2010/11/25/k-pop-dictionary-hwaiting-fighting-%ED%99%94%EC%9D%B4%ED%8C%85/ | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 25. november 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110825014939/http://mtvk.com/2010/11/25/k-pop-dictionary-hwaiting-fighting-%ED%99%94%EC%9D%B4%ED%8C%85/ | dátum archivácie = 2011-08-25 }}</ref> <ref name="däsang a bonsang">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winners from the 21st Seoul Music Awards | url = http://www.allkpop.com/2012/01/winners-from-the-21st-seoul-music-awards | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 19. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="AK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IU achieves a certified all-kill with 'The Red Shoes' | url = http://www.allkpop.com/article/2013/10/iu-achieves-a-certified-all-kill-with-the-red-shoes | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 9. október 2013 | dátum prístupu=2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IU Reigns Over Charts With Perfect All-Kill For "Through The Night" | url = https://www.soompi.com/2017/03/26/iu-reigns-charts-perfect-kill-night/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 26. marec 2017 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326202004/https://www.soompi.com/2017/03/26/iu-reigns-charts-perfect-kill-night/ | dátum archivácie = 2017-03-26 }}</ref> <ref name="nymagazine20121010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stoeffel | meno = Kat | titul = Grown Men Creepily Moved by South Korean Girl Groups | url = http://nymag.com/thecut/2012/10/grown-men-moved-by-south-korean-girl-groups.html | vydavateľ = New York | dátum vydania = 1. október 2012 | dátum prístupu=2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="JYJ koncert">{{Citácia periodika | priezvisko = Woo | meno = Jae-yeon | titul = Latest K-Pop Invasion: The Fans | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/06/15/latest-k-pop-invasion-the-fans/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 15 | mesiac = júna | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="JYJ v Barcelone">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ First K-Pop Band to Perform Solo in Europe | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/10/31/2011103100599.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 31. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="project">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hong | meno = Grace | titul = KPOP 101: Fanclubs | url = http://www.webcitation.org/68glevxLf | vydavateľ = Project Obangsaek | dátum vydania = 25. apríl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="visitkorea profile">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://english.visitkorea.or.kr/enu/CU/CU_EN_8_7_1_5.jsp | titul = Big Bang | vydavateľ = Korea Tourism Organization | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="color wars">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 아이돌 팬 '응원 풍선 색깔찾기 전쟁' | url = http://www.hani.co.kr/arti/culture/entertainment/482535.html | vydavateľ = Hankyoreh | dátum vydania = 13. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="ryža">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Rice wreaths' indicate that K-Pop fandoms are becoming more mature | url = http://www.allkpop.com/article/2011/08/rice-wreaths-indicate-that-k-pop-fandoms-are-becoming-more-mature | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 16. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="obedy">{{Citácia periodika | titul = Video: Treating Your Idol to Lunch Is the True Test of Fandom | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/02/24/video-treating-your-idol-to-lunch-is-the-true-test-of-fandom/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 24 | mesiac = februára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130312005211/http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/02/24/video-treating-your-idol-to-lunch-is-the-true-test-of-fandom/ | dátum archivácie = 2013-03-12 }}</ref> <ref name="Ramstad">{{Citácia periodika | priezvisko = Ramstad | meno = Evan | titul = Behind K-pop's Pop: The Work of Fans | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/08/14/behind-k-pops-pop-the-work-of-fans/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 14 | mesiac = augusta | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sasäng">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Soh | meno = Elizabeth | titul = 'Sasaeng Stalkers' (Part 1): K-pop fans turn to blood, poison for attention | url = https://sg.style.yahoo.com/blogs/singapore-showbiz/sasaeng-groupies-gone-wild-part-1-k-fans-141105992.html | vydavateľ = Yahoo! Singapore | dátum vydania = 2. august 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sasäng 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yim | meno = Seung-hye | titul = When an autograph isn't enough | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2951370 | vydavateľ = Korea JoongAng Daily | dátum vydania = 13. apríl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mb">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.highbeam.com/doc/1G1-292631282.html | titul = JYJ members confirm invasion of privacy, surveillance by stalker fans | vydavateľ = Manila Bulletin | dátum vydania = 10. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330174402/https://www.highbeam.com/doc/1G1-292631282.html | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Čunsu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ issues official apology + discusses their South American concerts | url = http://www.allkpop.com/article/2012/03/jyj-issues-official-apology-discusses-their-south-american-concerts | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 9. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="manažér">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Idol manager of 10 years discloses his memories of sasaeng fans | url = http://www.allkpop.com/2012/03/idol-manager-of-10-years-discloses-his-memories-of-sasaeng-fans | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 15. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jučchon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ 박유천, 사생팬들이 주차장에 CCTV까지? ‘충격’ | url = http://news.nate.com/view/20120710n20652?mid=e0100 | vydavateľ = Nate | dátum vydania = 10. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Junho">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TVXQ Member Recovers from Poisoning | url = https://www.soompi.com/2006/10/16/tvxq-member-recovers-from-poisoning/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 16. október 2006 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329234723/https://www.soompi.com/2006/10/16/tvxq-member-recovers-from-poisoning/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="JYJ audio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ's Sasaeng fan at the center of the recorded audio clip speaks up | url = http://www.allkpop.com/2012/03/jyjs-sasaeng-fan-at-the-center-of-the-recorded-audio-clip-speaks-up | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 10. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="zákon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Se-jeong | titul = Stalkers to face harsher punishment | url = https://www.koreatimes.co.kr/www/news/nation/2016/01/116_196665.html | vydavateľ = Korea Times | dátum vydania = 28. január 2016 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="HuH">{{Citácia periodika | priezvisko = Tacopino | meno = Joe | titul = South Korea blasts pop music, propaganda over the border | url = http://www.nydailynews.com/news/world/south-korea-blasts-pop-music-propaganda-border-article-1.184065 | periodikum = New York Daily News | odkaz na periodikum = Daily News | deň = 7 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="reproduktory">{{Citácia periodika | priezvisko = Jimenez | meno = Justin | titul = South Korean Propaganda Blasts | url = http://content.time.com/time/world/article/0,8599,1993376,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 7 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170409042915/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,1993376,00.html | dátum archivácie = 2017-04-09 }}</ref> <ref name="psychologická vojna">{{Citácia periodika | titul = Girl Bands to Assist in 'Psychological Warfare' | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/06/11/2010061100432.html | periodikum = Čoson Ilbo | deň = 11 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Pak Kun-hje">{{Citácia periodika | autor = By K.J. Kwon | autor2 = Jethro Mullen | titul = North Korean video evokes 'Gangnam Style' to taunt South Korean candidate | url = http://edition.cnn.com/2012/09/20/world/asia/north-korea-gangnam-video/index.html | periodikum = CNN | odkaz na periodikum = CNN | deň = 20 | mesiac = septembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Obama">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remarks by President Obama at Hankuk University | url = https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2012/03/26/remarks-president-obama-hankuk-university | vydavateľ = White House | dátum vydania = 26. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Pan Ki-mun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Pan Ki-mun | titul = Secretary-General’s address to the National Assembly of the Republic of Korea: “The United Nations and Korea: Together, Building the Future We Want” [as prepared for delivery] | url = https://www.un.org/sg/en/content/sg/statement/2012-10-30/secretary-general%E2%80%99s-address-national-assembly-republic-korea-%E2%80%9C | vydavateľ = United Nations Secretary-General | dátum vydania = 30. október 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | miesto = Seoul | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Nulandová">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily Press Briefing - October 3, 2012 | url = https://2009-2017.state.gov/r/pa/prs/dpb/2012/10/198646.htm | vydavateľ = Bureau of Public Affairs | dátum vydania = 3. október 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Nulandová 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Lee | meno = Chi-dong | titul = Psy-loving Nuland hopes for closer Korea-US-Japan ties | url = http://english.yonhapnews.co.kr/n_interview/2012/11/11/13/4801000000AEN20121111000100315F.HTML | periodikum = Jonhap | dátum vydania = 12. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hugo Swire">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anglo-Korean Society Dinner | url = https://www.gov.uk/government/speeches/anglo-korean-society-dinner | vydavateľ = Foreign & Commonwealth Office | dátum vydania = 23. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Espinozová">{{Citácia periodika | titul = Peruvian vice president hopes for further economic ties | url = http://english.yonhapnews.co.kr/national/2013/02/26/26/0301000000AEN20130226000251315F.HTML | periodikum = Jonhap | deň = 26 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="THAAD 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frater | meno = Patrick | titul = China Reportedly Bans Korean TV Content, Talent | url = http://variety.com/2016/biz/asia/china-confirms-ban-on-korean-content-talent-1201830391/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 4. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="THAAD 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fu | meno = Eva | titul = K-Pop Stars Become Scapegoats in China's Protests Against Anti-Missile Deployment | url = http://www.theepochtimes.com/n3/2133809-k-pop-stars-become-scapegoats-in-chinas-protests-against-anti-missile-deployment/ | vydavateľ = Epoch Times | dátum vydania = 7. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329235647/http://www.theepochtimes.com/n3/2133809-k-pop-stars-become-scapegoats-in-chinas-protests-against-anti-missile-deployment/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="THAAD 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brzeski | meno = Patrick | titul = China Takes Aim at K-pop Stars Amid Korean Missile-Defense Dispute | url = http://www.hollywoodreporter.com/news/china-takes-aim-at-k-916395 | vydavateľ = Hollywood Reporter | dátum vydania = 2. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chamberlain | meno = Adrian | titul = Victoria songwriter compensated after melodies plagiarized by South Korean pop star | url = http://globalnews.ca/news/123460/victoria-songwriter-compensated-after-melodies-plagiarized-by-south-korean-pop-star/ | vydavateľ = Global News | dátum vydania = 15. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dixon | meno = Tom | titul = The Journey of Cultural Globalization in Korean Pop Music | url = http://www.e-ir.info/2011/08/17/the-journey-of-cultural-globalization-in-korean-pop-music/#_ftnref16 | vydavateľ = e-International Relations | dátum vydania = 17. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop's Plague of Plagiarism | url = https://www.soompi.com/2010/04/26/kpops-plague-of-plagiarism/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 26. apríl 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329235440/https://www.soompi.com/2010/04/26/kpops-plague-of-plagiarism/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="preberanie kultúry 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tucci | meno = Sherry | titul = When K-pop culturally appropriates | url = https://www.dailydot.com/upstream/kpop-hip-hop-culture-appropriation/ | vydavateľ = The Daily Dot | dátum vydania = 2. apríl 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="preberanie kultúry 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shepherd | meno = Julianne Escobedo | titul = K-Pop Boy Band BIGBANG's Vid for 'Bang Bang Bang' Is Actually Explosive | url = http://themuse.jezebel.com/k-pop-boy-band-bigbangs-vid-for-bang-bang-bang-is-actua-1708700271 | vydavateľ = The Muse | dátum vydania = 3. jún 2015 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170221010546/http://themuse.jezebel.com/k-pop-boy-band-bigbangs-vid-for-bang-bang-bang-is-actua-1708700271 | dátum archivácie = 2017-02-21 }}</ref> <ref name="Dark side">{{Citácia periodika | priezvisko = Williamson | meno = Lucy | titul = The dark side of South Korean pop music | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-pacific-13760064 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 15 | mesiac = júna | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Sexualisation of Women in KPOP | url = http://www.averral.com/blog/2012/11/the-sexualisation-of-women-in-kpop/ | vydavateľ = Averral | dátum vydania = 22. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 2">{{Citácia periodika | titul = Should a law ban sexualizing of K-pop teens? | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20110720000617 | periodikum = Korea Herald | deň = 20 | mesiac = júla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Hyo-won | titul = South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork | url = http://www.billboard.com/biz/articles/news/global/6150361/south-korean-law-to-protect-young-k-pop-stars-from-sexualization | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 8. júl 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reading the Lolita Effect in South Korea, Part 1: The role of K-pop and the Korean media in sexual socialization and the formation of body image | url = https://thegrandnarrative.com/2010/12/16/lolita-effect-korea-sexual-socialization-body-image/ | vydavateľ = The Grand Narrative | dátum vydania = 16. december 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Soyoung | titul = Female Empowerment or Exploitation? | url = http://www.thecrimson.com/column/k-pop-generation/article/2013/10/8/Female_Empowerment_Exploitation_Kpop/ | vydavateľ = The Harvard Crimson | dátum vydania = 8. október 2013 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="exploatácia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seo Kang Joon Reveals 5urprise's Dorm Life | url = https://www.soompi.com/2014/05/06/seo-kang-joon-reveals-5urprises-dorm-life/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 6. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330071543/https://www.soompi.com/2014/05/06/seo-kang-joon-reveals-5urprises-dorm-life/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="výzor na úkor hudby 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How K-pop may have lowered Korean Music Standards | url = http://www.hellokpop.com/editorial/how-k-pop-may-have-lowered-korean-music-standards/ | vydavateľ = Hellokpop | dátum vydania = 4. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výzor na úkor hudby 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Kwaak | meno = Je-yup | titul = K-pop grows on disposable ’fast music’ | url = https://www.koreatimes.co.kr/www/news/biz/2012/02/123_100092.html | periodikum = The Korea Times | deň = 4 | mesiac = decembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="angličtina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lost in Translation: The Reduced Role of Lyrics in K-pop | url = http://seoulbeats.com/2012/07/lost-in-translation-the-reduced-role-of-lyrics-in-k-pop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 23. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="angličtina 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Song | meno = Ji-hye | titul = K-pop scores a knock out with lyrics you can’t forget | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2949523 | periodikum = Korea JoongAng Daily | deň = 7 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Zákon">{{Citácia periodika | priezvisko = Lee | meno = Hyo-won | titul = South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork | url = http://www.hollywoodreporter.com/news/south-korean-law-protect-young-717098 | periodikum = The Hollywood Reporter | deň = 8 | mesiac = júla | rok = 2014 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="TVXQ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Will TVXQ Stay Together? | url = http://world.kbs.co.kr/english/program/program_musicnews_frame.htm?No=10722&current_page=191 | vydavateľ = KBS World | dátum vydania = 28. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hangeng">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kil | meno = Hje-song | titul = 한경 "SM, 非정상적 활동강요" | url = http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2009122215270135930&type=1&outlink=1 | vydavateľ = Star News | dátum vydania = 22. december 2009 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Zákon 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parks | meno = Andrew | titul = South Korea Passes Law Regulating K-Pop Industry | url = http://www.wonderingsound.com/news/south-korea-passes-law-regulating-k-pop-industry/? | vydavateľ = Wondering Sound | dátum vydania = 8. júl 2014 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> }} ==Literatúra== * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Kim | Meno = Yoon-mi | Titul = K-pop: A New Force in Pop Music | Vydavateľ = Korean Culture and Information Service | Rok = 2011 | ISBN = 978-89-7375-166-2 | DátumPrístupu = 2017-03-03 | Jazyk = anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hartong | meno = Jan Laurens | titul = Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer | vydavateľ = Semar Publishers | rok = 2006 | počet strán = 233 | isbn = 978-88-7778-090-4 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Holden | meno = Todd Joseph Miles | priezvisko2 = Scrase | meno2 = Timothy J. | titul = Medi@sia: Global Media/tion in and Out of Context | vydavateľ = Routledge | rok = 2006 | počet strán = 250 | isbn = 978-0-415-37155-1 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Jung | meno = Sun | titul = Korean Masculinities and Transcultural Consumption: Yonsama, Rain, Oldboy, K-Pop Idols | vydavateľ = Hong Kong University Press | rok = 2010 | počet strán = 232 | isbn = 978-988-8028-66-5 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kim | meno = Myung Oak | priezvisko2 = Jaffe | meno2 = Sam | titul = The New Korea: An Inside Look at South Korea's Economic Rise | vydavateľ = AMACOM Div American Mgmt Assn | rok = 2010 | počet strán = 288 | isbn = 978-0-8144-1490-3 | jazyk = po anglicky}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:K-pop}} ==Zdroj== * {{Preklad|en|K-pop|772766357}} {{Popová hudba}} [[Kategória:K-pop| ]] [[Kategória:Hudobné žánre]] [[Kategória:Pop (hudobný žáner)]] [[Kategória:Subkultúry]] [[Kategória:Hudba v Kórejskej republike]] 169ixnx2udkfvcbto97f3sguorcox70 0 456512 8218682 8172904 2026-05-23T22:09:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218682 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Saint Catherine Area |názov = Saint Catherine Area |obrázok = Katharinenkloster Sinai BW 2.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, iii, iv, vi |ID = 954 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v arabských štátoch|Arabské štáty]] |súradnice = {{Coord|28|33|20|S|33|58|34|V|region:EG|display=inline,title}} |rok = 2002 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Kláštor svätej Kataríny''' ([[arabčina|arabsky]] دير سانت كاترين, ''Dayr Sānt Kātrīn,'' [[Starogréčtina|grécky]] ''Ιερά Μονή Αγίας Αικατερίνης στο Όρος Σινά,'' ''Iera Monî Agias Aikaterinîs sto Oros Sina)'' je [[kláštor]] v [[púšť|púšti]] na [[Sinajský polostrov|Sinajskom polostrove]] v [[Egypt]]e na úpätí [[Sinaj (vrch v Biblii)|Mojžišovej hory]] na mieste, kde podľa [[Biblia|Biblie]] uvidel [[Sinajský polostrov|Mojžiš]] horiaci krík. [[Grécko|Grécky]] [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxný]] kláštor bol založený v&nbsp;[[6. storočie|6. storočí]], hoci prítomnosť kresťanov tu bola zaznamenaná už na konci [[3. storočie|3. storočia]]. Kláštor, jeden z najstarších kresťanských kláštorov na svete,<ref name=mikolas>Robert Mikoláš: [http://www.rozhlas.cz/svet/portal/_zprava/185102 Klášter sv. Kateřiny], Český rozhlas, 18. augusta 2005</ref> bol postavený ako pevnosť okolo biblického „horiaceho kríka“, ktorý vo vnútri kláštora rastie dodnes a privádza na miesto veľa pútnikov. V kláštore je taktiež jedno z najstarších zobrazení [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], respektíve Krista [[Pantokrator|Pantokratora]] zo 6. storočia. Základom kláštora je [[Loď (architektúra)|trojloďová]] [[bazilika]] v ktorej je unikátna kolekcia starých kníh a [[ikona|ikon]]. V areáli je ďalej tzv. Mojžišova studňa a zaujímavosťou je, že sa v ňom nachádza aj [[mešita]] postavená v roku [[1106]] pre [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] pútnikov. V súčasnosti sa už rituálnym účelom nevyužíva.<ref name=mikolas /> Od roku [[2002]] je kláštor zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname Svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. [[Súbor:CHRIST PANTOCRATOR-SINAI(6th Century).jpg|náhľad|''Kristus Pantokrator'' z Kláštora svätej Kataríny, [[6. storočie]].]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Sinajský polostrov]] * [[Sinaj (vrch v Biblii)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint Catherine's Monastery, Mount Sinai}} == Externé odkazy == * [http://whc.unesco.org/en/list/954 Kláštor na stránke UNESCO] * [http://www.sinaimonastery.com/ Oficiálna stránka] * [http://www.saintcatherinefoundation.org/ Saint Catherine Foundation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420133548/http://www.saintcatherinefoundation.org/ |date=2017-04-20 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Klášter svaté Kateřiny|9070489}} {{Architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Egypt}} [[Kategória:Pravoslávne kláštory]] [[Kategória:Kláštory v Egypte]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Egypte]] [[Kategória:Architektúra v 6. storočí]] [[Kategória:Biblické miesta]] [[Kategória:Pútnické miesta]] 55r5giu3nk54drcaj9v2xeyxdezj176 0 466141 8218731 8214878 2026-05-24T02:44:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218731 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy | Druh kostola = bazilika minor | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Basilica minor v Jablonném 1.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Vavrinec Rímsky|svätý Vavrinec]] a [[Zdislava z Lemberku|svätá Zdislava]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát = Česko | Kraj = | Okres = Okres Liberec | Obec = | Mesto = Jablonné v Podještědí | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = 50.7654 | Zemepisná dĺžka = 14.7622 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka]] | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = [[Česká cirkevná provincia|česká]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Litoměřická diecéza|litoměřická]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[Českolipský dekanát|českolipský]] | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = Johann Lukas von Hildebrandt | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = [[Barok]] | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 1699{{--}}1729 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Web = | číslo uzpf = | dátum uzpf = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätého Vavrinca a Zdislavy''' je [[barok]]ový kostol v areáli [[Rehoľa kazateľov|dominikánskeho]] [[kláštor]]a v [[Jablonné v Podještědí|Jablonnom v Podještědí]]. Postavený bol podľa projektu [[Johann Lukas von Hildebrandt|Johanna Lukasa von Hildebrandta]], slávneho viedenského architekta. S výstavbou sa začalo roku [[1699]], no definitívne dokončený a vysvätený bol až roku [[1729]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie – Svatá Zdislava | url = https://www.zdislava.cz/bazilika-2/historie/ | dátum prístupu = 2025-08-14 }}</ref>, čo súviselo s jeho problematickým financovaním. Stavbu kostola inicioval a spočiatku financoval [[gróf]] František Antonín Berka z Dubé, jeho dokončenia sa však nedožil (zomrel roku 1706), patronát nad výstavbou neskôr prevzal rod [[Kinskí (český šľachtický rod)|Kinských]], konkrétne grófka Františka Rozália, rodená [[Berkovci z Dubé|Berková]] (do jej smrti roku 1714, počas grófkinho patronátu bola dokončená sochárska výzdoba priečelia), posledné úpravy kostola však financovali Pachtovia z Rájova (1718 – 1729).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Investoři baziliky – Svatá Zdislava | url = https://www.zdislava.cz/investori-baziliky/ | dátum vydania = 2016-04-28 | dátum prístupu = 2025-08-14}}</ref> Kostol bol postavený na mieste uloženia ostatkov [[Zdislava z Lemberku|svätej Zdislavy z Lemberku]], svätice zo šľachtického rodu pánov z Križanova, ktorá podľa [[Dalimilova kronika|Dalimilovej kroniky]] v Jablonnom spolu s [[Havel z Lemberka|manželom]] iniciovala stavbu dominikánskeho kláštora a pôvodného chrámu [[Vavrinec Rímsky|sv. Vavrinca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis – Svatá Zdislava | url = https://www.zdislava.cz/zdislava/zivotopis/ | dátum prístupu = 2025-08-14 }}</ref> Pozostatky svätej Zdislavy, ktorým sa pripisuje zázračná moc, boli do terajšieho kostola prenesené roku 1731 a sú v nej uložené dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bazilika minor sv. Vavřince a sv. Zdislavy: Jablonné v Podještědí | url = https://www.jablonnevp.cz/bazilika-minor-sv-vavrince-a-sv-zdislavy/os-1010 | vydavateľ = www.jablonnevp.cz | dátum prístupu = 2025-08-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230324234452/https://www.jablonnevp.cz/bazilika-minor-sv-vavrince-a-sv-zdislavy/os-1010 | dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> V sklenenom [[relikviár]]i na oltári je uložená [[lebka]] bez chýbajúcej tvárovej časti a ďalšie štyri dlhé kosti, v [[Krypta|krypte]] kostola sa zasa nachádza rakva obsahujúca časť dolnej čeľuste, niekoľko zubov a viacero drobných kostí a kostných úlomkov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 78. schůzka: Svatá Zdislava z Lemberka | url = https://dvojka.rozhlas.cz/78-schuzka-svata-zdislava-z-lemberka-7939977 | vydavateľ = Dvojka | dátum vydania = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2025-08-14}}</ref> Ide o [[Pútnické miesto|pútnicke miesto]] celonárodného významu, hlavná púť sa koná vždy v poslednú májovú sobotu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otec Pavel Mayer: Svätá Zdislava bola v prvom rade verná milujúca manželka a obetavá matka | url = https://dominikani.sk/otec-pavel-mayer-svata-zdislava-bola-v-prvom-rade-verna-milujuca-manzelka-a-obetava-matka/ | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2025-08-14 | meno = Jana | priezvisko = Solárová}}</ref> V roku [[1996]], teda rok po tom, čo v [[Olomouc]]i bola Zdislava svätorečená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 25 lety prohlásil papež Zdislavu za svatou, pomohl zázrak - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-pred-25-lety-prohlasil-papez-zdislavu-za-svatou-pomohl-zazrak-40325020 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2020-05-23 | dátum prístupu = 2025-08-14}}</ref>, pápež [[Ján Pavol II.]] kostol povýšil na [[Basilica minor|basiliku minor]]. Od roku [[2008]] je chránený ako [[národná kultúrna pamiatka Českej republiky|Národná kultúrna pamiatka]].<ref>{{citácia knihy | titul = Kostel sv. Vavřince a Zdislavy v Jabloném v Podještědí (Jablonné v Podještědí) | url = http://monumnet.npu.cz/chruzemi/list.php?IdCis=NP%2C225 | dátum prístupu = 2012-8-25 | vydavateľ = Národní památkový ústav | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20090921114834/http://monumnet.npu.cz/chruzemi/list.php?IdCis=NP%2C225 | dátum archivácie = 2009-09-21 }}</ref> V roku [[2025]], v rámci 30. výročia Zdislavinho svätorečenia, bolo púťou do tejto baziliky možno získať [[Odpustky|plnomocné odpustky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jablonné v Podještědí, Bazilika svatého Vavřince a svaté Zdislavy | url = https://www.nockostelu.cz/kostel/413/ | vydavateľ = www.nockostelu.cz | dátum prístupu = 2025-08-14 | meno = Noc kostelů, Jiří | priezvisko = Doffek}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ces icon}} * [http://katalog.dltm.cz/web/chramy/19 Bohoslužby v Bazilike sv. Vavrinca a sv. Zdislavy] – na stránkach [[Litoměřická diecéza|Biskupstva litoměřického]] * [http://www.hrady.cz/index.php?OID=3285 Bazilika minor sv. Vavřince a sv. Zdislavy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201023052244/https://www.hrady.cz/index.php?OID=3285 |date=2020-10-23 }} na stránkach hrady.cz == Zdroj == {{Preklad|cs|Bazilika svatého Vavřince a svaté Zdislavy|9621023}} {{architektonický výhonok}} [[Kategória:Baziliky minor v Česku|Vavrinec a Zdislava]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Libereckom kraji]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku|Vavrinec a Zdislava]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Vavrincovi]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Zdislave]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Jablonné v Podještědí]] [[Kategória:Stavby v okrese Liberec]] [[Kategória:Pútnické miesta v Česku]] ltcblh0jfcl74os1nhdygqpp76rdob2 0 473604 8218681 7714263 2026-05-23T22:06:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218681 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ganagobie1.jpg|náhľad|Kláštorný kostol]] '''Kláštor Ganagobie''' je [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] [[kláštor]] na juhu [[Francúzsko|Francúzska]], cca 30 km od [[Sisteron]]u a 18 km od [[Forcalquier]]. Kláštor založil v [[10. storočie|10. storočí]] biskup [[Sisteron]], ktorý ho v roku [[965]] venoval [[opátstvo Cluny|opátstvu Cluny]]. V kostole z [[12. storočie|12. storočia]] je na podlahe [[chór (priestor pri oltári)|chóru]] zreštaurovaná výnimočná trojfarebná (červeno-čierno-biela) románska [[mozaika]] z rokov [[1120]]{{--}}[[1130]]. Sú na nej postavy [[drak]]ov, [[sup]]ov, [[Kentaur (mytológia)|kentaurov]] a [[jednorožec|jednorožcov]]. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Prieuré de Ganagobie}} == Externé odkazy == * [http://www.ndganagobie.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110206233425/http://www.ndganagobie.com/ |date=2011-02-06 }} * [http://www.boutique-ndganagobie.com/ Kláštorný obchod Ganagobie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130510041815/http://www.boutique-ndganagobie.com/ |date=2013-05-10 }} * [http://perso.wanadoo.fr/revue.shakti/ganagob2.htm Zreštaurované mozaiky] * [http://perso.orange.fr/revue.shakti/ganagobi.htm Architektúra kláštora] {{Súradnice|43.998163|5.908056|type:landmark|format=dms|display=title}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter Ganagobie|9247095|fr|Abbaye Notre-Dame de Ganagobie|88830270}} {{Architektonický výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|}} [[Kategória:Benediktínske kláštory vo Francúzsku|Ganagobie]] [[Kategória:Románske stavby vo Francúzsku]] [[Kategória:Gotické stavby vo Francúzsku]] [[Kategória:Stavby v departemente Alpes-de-Haute-Provence]] 83huxxddje32d1r0xdb5o21zelj4u68 0 475056 8218656 7553780 2026-05-23T20:15:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218656 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kaštieľ Radvanských | native_name = | other_name = | category = Kaštieľ <!-- *** Image *** --> | image = Banská Bystrica - Radvaň - kaštieľ 01.JPG | image_caption = Kaštieľ v októbri 2013 <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = Kraj | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | district_type = Okres | commune_type = Mesto | commune = [[Banská Bystrica]] | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.721679 | long_d = 19.134606 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 26.06.1963 | číslo uzpf = 73/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9738 | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 2016-08-13 <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kaštieľ Radvanských''' alebo '''kaštieľ Radvanskovcov'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Križanová | meno = Eva| priezvisko2 = Puškárová | meno2 = Blanka| titul = Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku| vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = Šport| rok = 1990| isbn = 80-7096-093-0 | počet strán = 240| url = https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=r5E1AAAAMAAJ&dq=%22Ka%C5%A1tie%C4%BE+Radvanskovcov%22&focus=searchwithinvolume&q=Radvanskovcov| strany = }}</ref> je [[renesancia|renesančný]] [[kaštieľ]] zo začiatku 16. storočia, ktorý sa nachádza v [[Banská Bystrica|banskobystrickej]] mestskej časti [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]].<ref name="SPS">{{Citácia knihy| kapitola zborník = RADVAŇ |titul = Súpis pamiatok na Slovensku III| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku| vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]| rok = 1969 | počet strán = 568| strany = 9}}</ref> Je postavený na gotických základoch.<ref name=bbonlinekastiel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bučko| meno = M| odkaz na autora = | titul = Bol pôvodne opevnený, neskôr ho znovu opevnili. V maďarčine sa nazýva aj "várkastély" (vár = hrad, kastély = kaštieľ). Kaštieľ Radvanských dostal ďalšiu šancu na rekonštrukciu | url = http://bbonline.sk/kastiel-radvanskych-dostal-dalsiu-sancu-na-rekonstrukciu/ | dátum vydania = 12.2.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = BBonline.sk | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> Kaštieľ vznikol v prvej polovici 16. storočia.<ref name=pusrprofil>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9738 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-13 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Jednotraktová budova kaštieľa má dve [[podlažie|podlažia]], štyri [[Veža (stavba)|veže]], uzavretý [[dvor]] a [[Lodžia|lodžie]] po oboch stranách. Miestnosti majú renesančné [[klenba|klenby]] alebo rovné zastropenie z 19. storočia.<ref name="SPS"/> Prestavby a úpravy sú z [[17. storočie|17.]], [[18. storočie|18.]], a [[19. storočie|19. storočia]] (južný [[empír]]ový [[trakt]]).<ref name="SPS"/> Za kultúrnu pamiatku bol kaštieľ vyhlásený 26. júna 1963 Okresným národným výborom Banská Bystrica.<ref name=pusrprofil/> Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1958 a do majetku mesta prešiel v roku 1994.<ref name=smereko>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková| meno = Kveta| odkaz na autora = | titul = Kaštieľ Radvanských dostal ďalšiu šancu na rekonštrukciu | url = http://bystrica.sme.sk/c/6703591/v-kastieli-radvanskych-by-mohlo-byt-aj-muzeum-anderleho.html | dátum vydania = 15.2.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Do roku 1997 v kaštieli sídlil archív.<ref name=bbonlinekastiel/> Počas nevyužívania [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]] hodnotil stav kaštieľa ako ''„dezolátny“''.<ref name=pusrprofil/> V roku 2009 mala o kaštieľ záujem [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenská zdravotnícka univerzita]], tej sa však do roku 2012 nepodarilo uskutočniť zámer rekonštrukcie za 2,5 milióna €.<ref name=bbonlinekastiel/> Vo februári 2013 schváli mesto Banská Bystrica dlhodobý prenájom kaštieľa [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení]] za symbolické 1 € ročne.<ref name=bbonlinekastiel/> Rektor AU [[Matúš Oľha]] sa o kaštieli vyjadril takto: „Našou koncepciou je otvoriť kaštieľ širokej verejnosti a neuzatvoriť ho len pre úzky okruh záujemcov. Organizovali by sme tam rôzne výstavné aj koncertné, či iné spoločenské podujatia.“ V kaštieli by mohlo vzniknúť múzeum [[Bábkové divadlo|bábkara]] [[Anton Anderle|Antona Anderleho]], ktorý z Radvane pochádzal.<ref name=smereko/> Vysoká škola sa zaviazala do kaštieľa investovať 1,65 milióna €. Finančné prostriedky majú prísť z nórskych fondov. Ak rekonštrukcia do dvoch rokov nezačne, kaštieľ pripadne naspäť mestu.<ref name=smereko/> V decembri 2014 primátor [[Ján Nosko]] oznámil príjem dotácie 1 mil. € od [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012|vlády]].<ref name=januaridemestavat>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvý veľký úspech primátora Jána Noska, na rekonštrukciu kaštieľa v Radvani príde milión eur | url = http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=62256 | dátum vydania = 19.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.01.2015 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Rekonštrukcia sa začala 15. apríla 2016. Zatiaľ prebehne len prvá časť projektu, na ďalšie časti zháňa Akadémia umení finančné prostriedky.<ref name=zacreko>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FOTO: V piatok začala dlho očakávaná rekonštrukcia kaštieľa Radvanských | url = http://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-v-piatok-zacala-dlho-ocakavana-rekonstrukcia-kastiela-radvanskych/ | dátum vydania = 15.04.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.06.2016 | vydavateľ = bystricoviny.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160610190200/http://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-v-piatok-zacala-dlho-ocakavana-rekonstrukcia-kastiela-radvanskych/ | dátum archivácie = 2016-06-10 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Banská Bystrica}} [[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Radvaň (Banská Bystrica)]] [[Kategória:Kaštiele na Slovensku|Radvanských]] [[Kategória:Renesančné stavby na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Banská Bystrica]] d5mtlw021nz9tb8o4vmy6yx8v1rikv9 0 478495 8218725 7450357 2026-05-24T02:07:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218725 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Church of the Conversion of Saint Paul in Žilina 2022.jpg | Popis obrázka = Kostol Obrátenia svätého Pavla po rekonštrukcii, rok 2022. | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát = Slovensko | Kraj = Žilinský kraj | Okres = Žilina | Obec = | Mesto = Žilina | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = [[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Žilinská diecéza|Žilinská]] | Dekanát typ = | Dekanát = Žilina | Farnosť typ = | Farnosť = Žilina - Mesto | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 2 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = barok | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 1743 | Dokončenie = 1754 | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Web = | číslo uzpf = 511-1395/2 | dátum uzpf = 05.11.1963 | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 9460 | PUSR web dátum citovania = 9/2/2017 }} '''Kostol obrátenia svätého Pavla''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] chrám v meste [[Žilina]], ktorý sa nachádza na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánskom námestí]]. Ide o jednoloďový barokový kostol s dvoma vežami, ktoré sú ihlanovo zakončené (pôvodne boli zakončené typickým barokovým spôsobom v tvare cibule). == Dejiny == Kostol bol postavený v rokoch [[1743]] až [[1754]] v [[barok]]ovom architektonickom štýle na mieste starších meštianskych domov. Kostol patril pôvodne [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej (jezuiti)]], ale po zrušení rádu im bol odobraný. V súčasnosti dala v roku [[1995]] diecéza kostol do správy na 25 rokov [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínom]]. Pre kostol používajú miestni obyvatelia aj názov sirotársky. == Architektúra == Kostol postavený v barokovom slohu prešiel neskôr niekoľkými rekonštrukciami. Na priečelí tohto dvojvežového chrámu sa nachádza socha patróna [[Pavol (apoštol)|svätého Pavla]] (od roku 1988). Veže chrámu dosahujú výšku 32 metrov. Interiér zdobí hlavný [[oltár]] sv. Pavla s obrazom od maliara [[Jozef Božetech Klemens|Jozefa Božetecha Klemensa]]. Baroková výzdoba interiéru pochádza z [[18. storočie|18. storočia]]. V južnej veži sa nachádzajú dva zvony. Oceľový zvon vážiaci 230 kg a zvon Svätý Vincent de Paul, vážiaci 95 kg z roku 1887.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://kapucini.sk/zilina/historia/#kostol-obratenia-sv-pavla | vydavateľ = kapucini.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221012101954/https://kapucini.sk/zilina/historia/#kostol-obratenia-sv-pavla | dátum archivácie = 2022-10-12 }}</ref> V roku 2022 bola zrekonštruovaná fasáda a jej osvetlenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žilinský Večerník | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/krasu-zilinskeho-sirotara-podtrhlo-mnozstvom-svetiel/12152/ | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * Kostol na [http://zilina-gallery.sk/picture.php?/6965/category/564 zilina-gallery.sk] {{Portál|Žilina|Žilinský}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Kostoly v Žiline|Žilina]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Žilina]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Pavlovi na Slovensku|Žilina]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Žilina]] [[Kategória:Architektúra z 1754]] [[Kategória:Kapucínske kostoly na Slovensku|Žilina]] 52pbhg7qg0gv73pcu91g9tqlunj84ke 0 479305 8218919 7991077 2026-05-24T11:14:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218919 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Laco Déczi | Obrázok = Laco Deczi trubka.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Laco na českom festivale v [[New York (mesto)|New York City]] | Popis umelca = hudobník, skladateľ | Rodné meno = Ladislav | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1938|3|29}} | Miesto narodenia = [[Bernolákovo|Čeklís]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Silver Sand]], [[East Heaven]], [[Connecticut]], [[Spojené štáty|USA]] | Pôsobenie = trubkár,[kapelník a skladateľ | Žáner = [[džez]], [[be bop]], [[hard bop]], [[post bop]] | Roky pôsobenia = [[1962]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = [[trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]], príležitostne tiež [[bendžo]], [[bongá]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[SHQ]], [[Laco Tropp]], [[Ladislav Gerhardt]], [[Chris De Pino]] | Vplyvy = [[Blue Mitchell]], [[Fats Navarro]], [[Carmell Jones]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta Records]], [[Hovado Records]] | Webstránka = {{url|http://www.lacodeczi.com}} }} '''Laco Déczi''' (pôvodným menom '''Ladislav Déči''';<ref name="tasr-85" /> * [[29. marec]] [[1938]], [[Bernolákovo|Čeklís]])<ref name="tasr-85">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Laco Déczi, svetoznámy slovenský jazzový trubkár, má 85 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/laco-deczi-svetoznamy-slovensky-jazz/704053-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-29 | dátum prístupu = 2023-09-21}}</ref><ref name="pametnaroda" /> je slovenský trubkár, kapelník a skladateľ v oblasti [[džez]]u, inovátor hudobného nástroja, ale aj príležitostný [[herectvo|herec]] a amatérsky [[maliar (umelec)|maliar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marian | autor = | odkaz na autora = Marian Jaslovský | titul = Laco Déczi: Nikdy som sa nechcel vrátiť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://www.sme.sk/c/1805985/laco-deczi-nikdy-som-sa-nechcel-vratit.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-10-30 | dátum prístupu = 2015-05-19 }}</ref> Viac ako hudba ho najprv lákal šport. Ako dorastenec hral hokej za Slovan, okrem iného i s [[Jozef Golonka|Jozefom Golonkom]]. V rokoch [[1957]]{{--}}[[1962]] hral vo viacerých amatérskych kapelách v Bratislave. V roku [[1958]] založil svoj prvý poloprofesionálny súbor Danubia Quintet a o rok neskôr East Coast Studio. V roku [[1962]] odišiel natrvalo z Bratislavy do Prahy, na základe avíza [[Luďek Hulan|Luďka Hulana]]. Tam pôsobil ako profesionálny hudobník v jazzových formáciách ako S+HQ, TOČR a JOČR. V roku [[1967]] založil vlastnú skupinu Cellula Jazz. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] vystupoval s programom [[Pragokoncert]]u na [[Kuba|Kube]]. V tejto súvislosti došlo k jeho kontaktu s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Na zozname spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti sa uvádza ako [[Dôverník Štátnej bezpečnosti|dôverník]] s krycím menom ''Kuba'', evidenčné číslo: 25 955. V roku [[1985]] emigroval do Západného Nemecka.<ref name="pametnaroda">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laco Déczi dotrubuje. „Ale starat se o to, kdy umřeš, je kravina“ | periodikum = Paměť národa | odkaz na periodikum = | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/magazin/pribehy/laco-deczi-dotrubuje-ale-starat-se-o-kdy-umres-je-kravina | issn = | vydavateľ = Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230604042146/https://www.pametnaroda.cz/cs/magazin/pribehy/laco-deczi-dotrubuje-ale-starat-se-o-kdy-umres-je-kravina | dátum archivácie = 2023-06-04 }}</ref> Tam žil krátko. Odtiaľ odišiel v roku [[1986]] do Spojených štátov amerických, kde pôsobí dodnes. Vystupoval s mnohými známymi osobnosťami jazzu ako napríklad [[Elvin Jones]], [[Bill Watrous]], [[Junior Cook]], [[Dave Weckl]], [[Sonny Costanzo]]. Hudobné vzory: [[Blue Mitchell]], [[Fats Navarro]] a [[Carmell Jones]]. Jeho životný osud stal námetom pre český film ''Volná noha'' (1989). Pri príležitosti jeho 65. rokov bola vydaná biografia ''Laco Déczi: Na plný plyn''. Jej autorom je český spisovateľ, scenárista a zakladateľ Divadla Járy Cimrmana [[Jiří Šebánek]]. Albumy ''Sentimentálna trúbka'' a ''Laco Deczi a Jazz Cellula'' sa nachádzajú na 42. mieste unikátnej edície slovenského hudobného vydavateľstva Opus – ''Zoznam základných albumov a interpretov''. == Rodinné zázemie == Laco Déczi pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi. Bol dvakrát ženatý a má troch synov: Ladislav, Štěpán Křišta a Peter. Najstarší [[Ladislav "Vajco" Déczi]] žije v USA, hrá na bicie v jeho súbore [[Cellula Jazz New Work|Cellula Jazz New York]]. Laco Deczi žije na pláži Silver Sand v meste East Heaven, v štáte Connecticut, so svojou čínskou manželkou a najmladším synom Petrom, familiárne volaným Džingischán. == Štúdiá == Prvým hudobným nástrojom, s ktorým prišiel do styku bol trombón. Záujem o hru na trúbku prejavil už ako jedenásťročný. Vzorom mu bol strýko, ktorý hral v miestnej dychovke. K džezu sa dostal počúvaním Hlasu Ameriky a návštevou koncertov, kde hral [[Karel Vlach]]. Celý život bol samoukom s veľkým hudobným talentom a cítením. Učil sa „za pochodu“ hrou v špičkových džezových formáciách. V Bratislave, počas štúdia na priemyslovke, hral v niekoľkých amatérskych kapelách. Jedna z nich sa volala [[Danubia Kvintet]]. Potom začal študovať na konzervatóriu, u profesora Schleichera, ktorý ho učil harmóniu a skladbu, no štúdium nedokončil. == Hudobná kariéra == === Začiatky === Zásadným medzníkom a obratom v začínajúcej kariére mladého hudobníka bolo obdobie základnej vojenskej služby. Tá ho nasmerovala priamo do Prahy. Tu ako hosť vystupoval v Štúdiu 5 a neskôr aj v Jazzovom štúdiu. V roku [[1962]] sa rozhodol, že v Prahe zostane natrvalo. === Od SH kvintetu k Celulla Jazz === V roku [[1963]] nastúpil do SH kvintetu. Prvé vystúpenie mali v pražskej Redute 7. 10. 1963. Od vystúpenia 4. 11. 1963 skupina hrala v obsadení Velebný (klavír), Konopásek (tenorsaxofón), Laco Déczi (trúbka), Arnet (kontrabas), Laco Tropp (bicie). Skupina sa rozšírila na sextet spoluúčinkovaním trombonistu Zdeňka Pulca. V roku [[1964]] (po vystúpení na festivale v jugoslovanskom Blede) sa kapela rozštiepila na dve formácie, pričom obe spočiatku mali v názve SH. Formáciu SHQ tvorili Jan Konopásek, Laco Déczi, Zdeněk Pulec, Jan Arnet, Laco Tropp a Stanislav Sulkovský. V januári 1965 po nezhodách odišiel Jan Konopásek a skupina prijala názov Reduta kvintet. Takto fungovala dva roky. V roku [[1965]] založil Laco Déczi svoju prvú džezovú formáciu [[Laco Déczi Kvintet]]. Kapela nemala dlhé trvanie, no stihla nahrať pre Supraphon jednu EP. Mala česko-slovenské obsadenie: Laco Déczi (trúbka), [[Karel Velebný]] (tenorsaxofón), [[Jan Konopásek]] (baritónsaxofón), [[Zdeněk Pulec]] (trombón), [[Stanislav Sulkovský]] (klavír), [[Jan Arnet]] (kontrabas) a [[Laco Tropp]] (bicie). Postupne hral v Sextete divadla Rokoko, potom v Jazz Outsiders. Nakoniec prišiel angažmán v súbore S+HQ Karla Velebného a v Reduta kvartete, kde sa stal frontmanom. === Celulla Jazz === V roku [[1967]] založil vlastnú skupinu [[Jazz Celulla]], kde sa postupne vystriedali takí hudobníci ako Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička alebo aj Peter Král. V tomto období bol pozvaný do vtedajšieho reprezentatívneho [[Czechoslovak All Star Band]]. Vo februári 1968 Celulla Jazz účinkovala na džezovom festivale v švajčiarskom St. Gallene. Vtedy Cellula Jazz hrala v zložení: Laco Déczi – trúbka, [[Evžen Jegorov]] – tenorsaxofón, [[Rudolf Dašek]] – gitara, [[Luboš Nývlt]] – kontrabas, [[Evžen Jegorov]] a [[Jaroslav Berka]] – bicie. === Sentimentálna trúbka === [[Súbor:Laco Deczi 1982.jpg|thumb|left|Laco Deczi, Mezinárodní jazzový festival, Praha, 1982]] Od začiatku sedemdesiatych rokov bol členom JOČRu – Jazzového orchestra Československého rozhlasu a Tanečního orchestru Československého rozhlasu (TOČR). V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] hral vo formácii Combo Ladislava Gerhardta, s ktorým pravidelne účinkoval na Bratislavských džezových dňoch. Nahral niekoľko vlastných albumov a zúčastnil sa nahrávania iných projektov. Z vlastných to bol projekt „Sentimentálna trúbka“ (Opus 1971) so sprievodom sláčikového orchestra. Je to jeho autorský projekt, jeden z prvých počinov nového slovenského hudobného vydavateľstva Opus. Autorom dvoch skladieb na tomto albume bol vtedajší Décziho spoluhráč [[Laco Gerhardt]]. Ako sólista bol členom orchestra pri nahrávaní platne „Jazz Goes To Beat“ [[Václav Zahradník|Václava Zahradníka]]. Pred svojou emigráciou nahral duety s gitaristom [[Zdeněk Sarka Dvořák|Zdeňkem Sarkou Dvořákom]] a venoval sa skladaniu filmovej hudby. K hraným filmom, aj k dokumentom. K najznámejším patrí film Kalamita, ktorý režírovala [[Věra Chytilová]] a je z roku [[1981]]. === Emigrácia === V roku [[1985]] emigroval do Západného Nemecka a po roku do Spojených štátov amerických, kde žije dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz, ktorá vystupuje pod názvom Cellula Jazz New York. Je jej frontmanom. Na bicie v nej hrá jeho najstarší syn Ladislav prezývaný Vajco. Laco vystupoval v USA s mnohými džezmenmi, ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo a ďalší. Pravidelne koncertuje so svojí kapelou Celula New York na území štátov New York a Connecticut. So svojou skupinou pravidelne hráva vo svojom domovskom džezovom klube Aventinum na 70. ulici v New Yorku. V New Yorku má aj vlastné nahrávacie štúdio. === Návraty === Od roku [[1990]] pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Má aj svoje vlastné koncertné DVD. Jeho diskografia je veľmi bohatá, pretože, okrem svojich vlastných projektov, má množstvo spoluúčasti na projektoch iných umelcov. V roku [[2005]] vyšlo jeho živé album ''Jazz na Hradě'' pod záštitou prezidenta Česka Václava Klausa. Ten nosič pokrstil a napísal k nemu aj príhovor. V rokoch [[2009]] a [[2010]] vystupoval so svojou kapelou na festivaloch Rock for People, Colours of Ostrava a Sázavafest. V roku [[2011]] vystúpil opäť na Pražskom hrade na základe osobného pozvania prezidenta V. Klausa ako hosť trubkára Waltera Bartoša a saxofonistu Štěpána Markoviča. === Iné aktivity === Podieľal sa na tvorbe druhého sólového albumu českej speváčky [[Blanka Šrůmová|Blanky Šrůmovej]] ''Underground'' a nahral niekoľko taktov sóla na trúbke pre posledný štúdiový album [[Miroslav Žbirka|Miroslava Žbirku]]. Vo voľných chvíľach sa venuje výtvarnému umeniu. Počúva aj klasickú hudbu, najmä M. Ravela, C. Debussyho, B. Bartóka, B. Smetanu a A. Dvořáka. Je nástrojovým inovátorom. V roku [[2004]] spolu s firmou Amati Kraslice v Česku sa významne podieľal na vzniku nového typu trúbky, ktorá má označenie ATR 606IS. == Diskografia == Diskografia Laca Décziho je bohatá a pestrá. Od jeho sólových projektov s formáciou Jazz Cellula, cez spoluprácu, či spoluúčasť na iných projektoch, hudbu k hraným a dokumentárnym filmom a rôzne výbery a kompilácie. Je ich niekoľko desiatok. Počas pôsobenia v Československu vydával pod značkami Supraphon, Panton a Opus. Po svojej emigrácii do USA nahrával aj v Red Gate Studiu českého hráča na klávesové nástroje Jana Hammera. Po vytvorení vlastného nahrávacieho štúdia to bola aj vlastná značka Hovado Records. === Malé platne, vinyly SP, EP === * 1965 SH Kvintet / Reduta Kvintet – I Remember Clifford / Ramblin', SP 7" Supraphon Mono – 0273 * 1981 Laco Déczi*, Zdeněk Dvořák – Mini Jazz Klub č. 31 Vinyl, 7", EP, 45 RPM Panton – 8135 0057 === Déczi & Jazz Kvintet === * 7"EP, Panton === Štúdiové albumy === ==== Sólové albumy ==== * [[2005]] – Deczi, Laco: ''Forever Again'', CD Arta Records * [[2006]] – Laco Deczi: ''Laco Deczi plays ballads'', CD Areca Multimedia AM804012 * [[2010]] – Laco Deczi: ''Morgan'', CD Laco Deczi Production ==== Déczi & Cellula ==== * [[1969]] – Laco Déczi & The Cellula Quintet, Featuring Laco Tropp – ''Pietoso'', LP Supraphon – 1 15 0596, Gramofonový klub – 1 15 0596, reedícia LP Supraphon – 1 15 0596,1974, CD Supraphon, remastrovaná reedícia 2011, Indies Happy Trails – MAM629-2, Česko * [[1976]] – ''Jazz Celula Oheň až požár'', LP Panton – 11 0638, tiež na CD Remastered 2005 * [[1978]] – ''Laco Déczi & Jazz Cellula'', LP Opus – 9115 0703, tiež na CD Remastered 2008 * [[1986]] – ''Jazz Celula 5'', LP Polydor ==== Laco Déczi Quintet ==== * [[1996]] – Laco Déczi Quintet: ''Painter Mikulka'', CD New York Sound ==== Déczi & Cellula live ==== * [[1982]] – Cellula International – ''Jazzissimo'', LP Panton – 8115 0261, CD Supraphon, remastrovana reedicia, plus dva bonusy, 2011 ==== Déczi & Cellula New York ==== * [[1989]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''LP Hammer'' Studio USA * [[1997]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''Horse Manure'' * [[1998]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''Djingy'' * [[1999]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''Tibet'' * [[2000]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''Bank'' * [[2001]] – Laco Deczi & Cellula New York, ''Gas'' * [[2002]] – Laco Deczi & Cellula New York – ''Gadula Island'', CD Arta Jazz F10102 * 2002 – Laco Deczi & Cellula New York – ''King'' * [[2003]] – Laco Deczi & Cellula New York – ''Job'', CD Arta Jazz Mewe F1 0122 * [[2005]] – Laco Deczi & Cellula New York – ''Land'' * [[2006]] – Laco Déczi, Celula New York – ''Carton'' CD Baby AM804262 * [[2008]] – Laco Déczi & Celula N.Y. – ''Big Shot'', CD Cube Metier, USA * 2008 – Laco Déczi & Celula N.Y. – ''Morgan'', CD USA * 2008 – Laco Déczi & Celula N.Y. – ''Eggenberg'', CD ==== Déczi & Cellula New York live ==== * [[2008]] – Laco Deczi and his Cellula New York: ''Live in Vsenory'', CD Lotos * [[2007]] – Laco Déczi & Celula N.Y. ''Jazz na hradě'' * [[2009]] – Laco Deczi And Celula New York, CD Multisonic 310651 * [[2010]] – Laco Deczi & Celula New York: ''Live 2010'', CD Koudelka-Křišta Production === Kompilácie, výberovky, spoluúčasti === * [[1965]] – (S+H)Q – "(S+H)Q + Friends„, LP Supraphon (SUA 15721) * [[1966]] – “SHQ – SHQ a přátelé„, LP Supraphon (SV 9004) * 1966 – SH/Jazz Quintet – “SH/Jazz Quintet„, LP Supraphon (SUA 157 20),reedicia LP Supraphon SUA 157 20), 1967, reedicia SUA ST 55720) 1975 * 1966 – S+H Q – “Jak Hrál S+H Q„, LP Supraphon, Gramofonový Klub SV 9014), Supraphon, Artia SUA 15829, reedicia LP Supraphon Artia SUA 15829, СУА 15829 1968 * 1966 – SH/Jazz Quintet* – SH/Jazz Quintet, LP Supraphon (SUA 157 20) * [[1969]] – Gerhardt Ladislav – “Dobre sme sa oženili" (We Got Well Married), LP Supraphon * [[1970]] – Václav Zahradník Big Band – „Jazz Goes To Beat“, Supraphon (SU 1 15 07180), Gramofonový klub (1 15 0718) * 1970 – Laco Gerhardt a Tomáš Janovic – Záplata, LP Supraphon (Su 1 28 0444), *hudobná rozprávka * [[1976]] – Bratislavské džezové dni 1976, LP Opus – (91150761{{--}}62), Combo Ladislava Gerhardta a Laco Déczi, skladby 7. J. Coltrane: Impression (8'47) a 8. G. Gershwin: Summertime (8'17) * [[1978]] – Bratislavské džezové dni, Opus – (9115 0851 – 52), Combo Ladislava Gerhardta & L. Deczi & P. Král, skladba: 11. Erol Gardner – Misty (5'00) * 1978 – Luděk Hulan – „Milá společnost“, LP vinyl, Supraphon – 1 15 2309, Čs. Hifi-klub, redicia na LP vinyl, Supraphon – 1115 2309 * 1978 – Rudolf Dašek – „Dialogy“, LP vinyl, Supraphon (11152533), reedívia na LP vinyl Supraphon Artia 1981 pod názvom Rudolf Dašek – „Dialogues“, a tiež reedícia LP vinyl Supraphon – 1115 2533 z roku [[1984]] * [[1981]] – Karel Velebný & SHQ – „Parnas“, LP Supraphon – 1115 2878, Gramofonový Klub – 1115 2878, Artia – 1115 2878 * [[1982]] – Laco Déczi & Zdeněk Dvořák – „Duo“, LP vinyl, Supraphon – 1115 3114 * [[1982]] – Bratislavské džezové dni 1981, LP vinyl Opus 2. L. Deczi and Z. Dvořák (ČSSR): L. Deczi, Z. Dvořák: Bulo * [[1995]] – Déczi, Laco – „Forever Again“, CD Arta Records (f10070-2), album nahral L. Deczi so svojim synom Vajcom a hracom na klavesove nastroje Christianom Geithom * [[2000]] – Wizard – Rare Jazz Fusion Gems from the Czechoslovakian Vaults, Vol. 2 LP Cosmic Sounds – CS-08, výberovka, kde na strane A je jedna skladba od Jazz Celula – Fire, Even Blaze! * [[2001]] – Between or Beyond the Iron Curtain: „Rare Grooves From Eastern Europe 1967{{--}}1978“, CD Crippled Dick Hot Wax! * [[2002]] – The Urge: The Ultimate Rare Groove Experience, CD Nocturne * [[2005]] – N.O.H.A. – Next Plateau, CD Unique 77, spoločný projekt Laca Decziho s klaviristom Sascha „Sosho“ Kühnom, clenom nemeckej progresivnerockovej formacie Birth Control. * [[2006]] – Chris De Pino – „DePino Plays Deczi“, CD, spoločný projekt Laca Decziho s Chris De Pinom, americkým hráčom na ústnu harmoniku. * 2006 – Chris De Pino – „Master Attracter“, CD, projekt amerického hráča na ústnu harmoniku Chrisa De Pina za učasti Laca Decziho a členov jeho Jezz Cellula New York. Autorom 8 z 9 skladieb na albume je Laco Deczi. * 2006 – Blanka Šrůmová – Underground, CD Bejbypank * [[2007]] – Airbone – „Turbulence“, CD Tilt 142503 == Videografia == * [[1983]] – ''Jazoo'' (DVD) * [[2008]] – Jan Kraus ''Uvolněte se prosím'' 2 (DVD) * [[2010]] – Laco Deczi & Cellula New York – ''Live In Tibet Club'' USA (DVD) == Filmografia == === Filmová hudba === * [[2008]] – ''Setkání v Praze, s vraždou'' (TV film) * [[2001]] – ''Den, kdy nevyšlo slunce'' (TV film) * [[1981]] – ''Kalamita'' (celovečerný hraný film) === Herecká filmografia === * [[1966]] – ''Mučedníci lásky'' * [[1973]] – ''Milenci v roce jedna'' * [[1981]] – ''Kalamita'' * [[1982]] – ''Horí'' (TV film) * [[1996]] – ''Laco Deczi'' (koncert) === Dokumentárne filmy o ňom a s ním === * [[1999]] – ''Banánové rybičky'' (TV program) * [[2000]] – ''Krásný ztráty'' (TV program) * 2000 – ''Chci jen hrát'' (TV film) * [[2004]] – ''Uvolněte se, prosím'' (TV program) * [[2011]] – ''13. komnata Laca Decziho'' (TV program) * [[2012]] – ''Živě na jedničce'' (TV program) == Tituly a ocenenia == * [[1963]] – najlepší domáci hráč na trúbku, odborníci Jazz Bulletin * [[1964]] – Cena kritikov a bronzová cena čitateľov časopisu Melodie * 1964 – Cena kritikov a zlatá cena čitateľov časopisu Melodie, to isté aj v rokoch 1965, 1966 a 1967 * [[1966]] – Cena Československé jazzové federace == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Matzner, Antonín: ''Cellula. Zrození nového pŕíslušníka jazzové rodiny a obavy o budoucnost,'' In: Melodie, 8/1968, s. 233 * Dorůžka, Lubomír: ''Panoráma populární hudby 1918/78''. (Mladá fronta, Praha 1981) * Dorůžka, Lubomír: ''Panoráma jazzu''. (Mladá fronta, Praha 1981) * Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: ''Encyklopedie jazzu a moderní popularni hudby''. Část jmenná – československá scena. (Praha 1990) * Šebánek, Jiří: ''Laco Déczi. Na plný plyn''. (Lidové noviny, Praha 2003) == Iné projekty == {{projekt|q=Laco Déczi}} == Externé odkazy == * [http://www.lacodeczi.com/ Oficiálny web] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/1179-deczi-laco Laco Déczi] na webe Hudobného centra * [https://www.pametnaroda.cz/cs/magazin/pribehy/laco-deczi-dotrubuje-ale-starat-se-o-kdy-umres-je-kravina Laco Déczi dotrubuje. „Ale starat se o to, kdy umřeš, je kravina“]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – životopis na webe projektu ''Paměť národa'' * [http://www.arta.cz/index.php?p=artists_modern_jazz&site=en#deczi Laco Déczi] na Arta Records * [http://www.discogs.com/artist/Laco+Deczi Laco Déczi] na Discogs * [https://www.idnes.cz/xman/rozhovory/laco-deczi.A120630_062055_xman-styl_fro Bouřlivák Laco Déczi: Buď šlapu a jede to, nebo to stojí za prd] – rozhovor na iDNES.cz (2012) * [http://www.last.fm/music/Laco+Deczi Laco Déczi] na last.fm * [http://www.muzikus.cz/klasicka-hudba-jazz-clanky/Laco-Deczi-ma-novou-Cellulu~02~leden~2007 Laco Déczi má novou Cellulu] * [http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Laco-Deczi-hraje-na-amatku-muzirozhovor~21~duben~2008/ Laco Déczi hraje na amátku] * [http://zpravy.idnes.cz/ma-to-stavu-ma-to-riz-aneb-nasi-jazzmani-za-oceanem-fvo-/kavarna.aspx?c=A090309_174206_kavarna_bos Má to šťávu, má to říz aneb naši jazzmani za oceánem] * [http://www.jazzgoestotown.cz/ucinkujici/0/kapely/0/1800 Laco Déczi & Celula Now York (USA)] * [http://www.radio.cz/en/section/arts/laco-deczi-jazz-and-real-life-in-prague-and-new-york-1 Jan Velinger: Laco Deczi – Jazz and real life in Prague and New York] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121025054903/http://www.radio.cz/en/section/arts/laco-deczi-jazz-and-real-life-in-prague-and-new-york-1 |date=2012-10-25 }} * [http://www.newhavenindependent.org/index.php/archives/entry/from_behind_the_iron_curtain_to_toads_place/ Neena Satija: From Behind The Iron Curtain, With Trumpet] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Déczi, Laco}} [[Kategória:Osobnosti z Bernolákova]] [[Kategória:Slovenskí trubkári]] [[Kategória:Slovenskí džezoví hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Českí džezoví hudobníci]] [[Kategória:Džezoví hudobníci USA]] [[Kategória:Trubkári USA]] [[Kategória:Maliari USA]] [[Kategória:Skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia džezovej hudby]] t257t4xquumqpgtwp29qorh0awjvl2w 0 483735 8218765 7170310 2026-05-24T06:14:44Z ~2026-30140-86 295816 Kategória:Pamiatky v Azerbajdžane 8218765 wikitext text/x-wiki '''Bakı Televiziya Qülləsi''' (slovensky ''Televízna veža v Baku'') je televízna veža v hlavnom meste [[Azerbajdžan]]u, v [[Baku]]. So svojou výškou 310 metrov je najvyššia stavba Azerbajdžanu a druhá najvyššia v [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazsku]]. Veža bola postavená v rokoch [[1979]] - [[1996]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Baku TV Tower}} == Zdroj == {{Preklad|en|Baku TV Tower|540316128}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Architektúra z 1996]] [[Kategória:Veže v Azerbajdžane]] [[Kategória:Pamiatky v Azerbajdžane]] [[Kategória:Baku]] mlnpkyf8ihumil89xdrd0szxabd4rzk 0 489159 8218715 8176897 2026-05-24T01:03:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Kopytovci | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Roky pôsobenia = [[1994]] – [[1996]] <br /> [[2010]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Prolux, [[PolyGram]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[MC Sava & Marcela]] | Webstránka = | Členovia skupiny = [[Sáva Popovič]]<br>[[Marcel Nemec]]<br>[[Henrich Platek]]<br>[[Ľudovít Jakubove|Ľudovít „Mravec“ Jakubove]] | Bývalí členovia = }} '''Kopytovci''' sú slovenská hudobná a divadelná skupina zabávačov, ktorá vznikla v [[Bratislava|Bratislave]] v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kopytovci {{!}} CS MUSIC|url=https://www.csmusic.cz/skup-171-kopytovci|vydavateľ=www.csmusic.cz|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=cs|meno=Martin|priezvisko=Caslavsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kopytovci žnú so svojou politickou satirou veľký úspech, mieria s ňou aj do regiónov! {{!}} CS MUSIC|url=https://www.csmusic.cz/novinka-1547-kopytovci-znu-so-svojou-politickou-satirou-velky-uspech-mieria-s-nou-aj-do-regionov!|vydavateľ=www.csmusic.cz|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=cs|meno=Martin|priezvisko=Caslavsky}}</ref> == Biografia == Skupinu založila trojica humoristov [[Sáva Popovič]], [[Marcel Nemec]] a [[Henrich Platek]] v roku [[1994]]. Typickým prejavom skupiny bolo parodovanie vtedajšej [[eurodance|dancefloorovej]] hudobnej scény. Prvý album ''[[Mekký Drevokocúr]]'' vyšiel v roku [[1995]] a obsahoval ich najväčší hit, skladbu „Doj it“, ktorá bola paródiou „Do It“ od [[Eurodance|dancefloorovej]] skupiny [[Maduar]]. Okrem tohoto hitu k najznámejším skladbám skupiny ďalej patrili „Poručík Žigira“ alebo „Aka Fucka“. Kopytovcom sa v priebehu roka [[1995]] podarilo dvakrát zvítaziť v hitparáde [[ESO (hitparáda)|ESO]], ktorú vysielala televízia [[TV Nova|Nova]]. Na ich druhom albume ''[[Záhada uštipačnej Cilky]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kopytovci vydali Záhadu uštipačnej Cilky, album budú krstiť v apríli na troch miestach|url=https://www.sme.sk/c/2107338/kopytovci-vydali-zahadu-ustipacnej-cilky-album-budu-krstit-v-aprili-na-troch-miestach.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> z roku [[1996]], sa podieľali aj známe osobnosti ako [[Anton Popovič (hudobník)|Tóno Popovič]], [[Laco Lučenič]], [[Henrich Leško]], [[Juraj Burian]], [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]] a ďalší. Celkovo Kopytovci vydali dva štúdiové albumy z ktorých sa predalo okolo 20 000 kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kopyto-Vci|url=https://www.discogs.com/artist/1015049-Kopyto-Vci|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=en}}</ref> Skupina Kopytovcov spoluúčinovala aj na detskom albume ''[[Išla myška briežkom]]'', ktorý vydali spolu so speváčkou [[Beáta Dubasová|Beátou Dubasovou]]. V roku [[2010]] skupina vydala aj ďalšie parodujúce skladby, napríklad na skladbu „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“ od slovenskej speváčky [[Kristína (speváčka)|Kristíny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paródia na Horehronie: Nešetria Kristinu ani homosexuálov!|url=https://www.aktuality.sk/clanok/166558/parodia-na-horehronie-nesetria-kristinu-ani-homosexualov/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220925154142/https://www.aktuality.sk/clanok/166558/parodia-na-horehronie-nesetria-kristinu-ani-homosexualov/|dátum archivácie=2022-09-25}}</ref> == Diskografia == ===Albumy=== * [[1995]] ''[[Mekký Drevokocúr]]'' – Prolux, CD * 1996 ''[[Išla myška briežkom]]'' - [[Musica]] CD, Detský album * [[1996]] ''[[Záhada uštipačnej Cilky]]'' – [[Polygram]], CD ===Single=== * [[1995]] „Aka Fucka“ * [[1995]] „Doj it“ * [[1995]] „Mäkky Messer“ * [[2010]] „Teplo na horehroní“ * 2010 ,,Ozajstný príbeh" == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské eurodance hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1994]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2010]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1996]] l5srwpn41nod9njrmbamfgwfcjjgqc7 0 491647 8218729 7880730 2026-05-24T02:31:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218729 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Národná kultúrna pamiatka, kostol Kremnické Bane WMP 19 Slovakia123.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = svätý Ján Krstiteľ | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Banskobystrický kraj | Okres typ = | Okres = [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | Mesto typ = | Mesto = Kremnické Bane | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Horný Turček 319 | Zemepisná šírka = 48.743551 | Zemepisná dĺžka = 18.914176 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = [[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Banská Bystrica]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[Žiar nad Hronom]] | Farnosť typ = | Farnosť = Kremnické Bane | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 13. storočie | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = gotický | Výstavba = | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = Church of Saint John the Baptist (Kremnické Bane) | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 15.5.1963 | číslo uzpf = 1242/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 12979 | PUSR web dátum citovania = 5.12.2016 }} '''Kostol svätého Jána''' je gotický rímskokatolícky kapucínsky chrám v katastrálnom území [[Kremnické Bane|Kremnických Baní]], zasvätený svätému [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]. Kostol v [[Gotika|gotickom slohu]] bol postavený v [[13. storočie|13. storočí]], o dve storočia neskôr pribudla [[Loď (architektúra)|loď]] kostola. V roku [[1910]] bol rozšírený. Lokalita kostola je označovaná ako [[stred Európy]] a jeho zvláštnosťou je poloha na rozvodí, kedy voda zo severnej polovice strechy steká do [[Povodie Váhu|povodia Váhu]] a z južnej do [[Povodie Hrona|povodia Hrona]]. V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov, ktorých kláštor stojí v jeho blízkosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapucíni|url=https://kapucini.sk/kremnicke-bane/historia/|dátum prístupu=2019-08-10|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190810132301/https://kapucini.sk/kremnicke-bane/historia/|dátum archivácie=2019-08-10}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * [http://www.e-obce.sk/obec/kremnickebane/3-kulturne_dedicstvo.html Kremnické Bane na e-obce.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120713175508/http://www.e-obce.sk/obec/kremnickebane/3-kulturne_dedicstvo.html |date=2012-07-13 }} == Externé odkazy == * [http://apsida.sk/c/13853/kremnicke-bane Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa na apsida.sk] * [http://www.virtualtravel.sk/sk/panorama/banskobystricky-kraj/kremnicke-bane/stred-europy/kostol-sv-jana-krstitela/ Virtuálna panoráma] {{Architektonický výhonok}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Kostoly v okrese Žiar nad Hronom]] [[Kategória:Kremnické Bane]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Kremnické Bane]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Kremnické Bane]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi na Slovensku|Kremnické Bane]] [[Kategória:Kapucínske kostoly na Slovensku|Kremnické Bane]] 4bemxyxk4epnichdgh5utetzjd806ct 0 492931 8218615 7795997 2026-05-23T18:16:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218615 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karol II. |Portrét = Karel2Neapol.jpg |Popis osoby = neapolský kráľ |Dátum narodenia = [[1254]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = [[6. máj]] [[1309]] |Miesto úmrtia = [[Neapol]], [[Taliansko]] }} '''Karol II.''' ({{vjz|fra|''Charles le Boîteux''}}, {{vjz|ita|''Carlo II d'Angiò''}}; * [[1254]] – † [[6. máj]] [[1309]], [[Neapol]]) bol neapolský kráľ. == Životopis == Karol bol druhorodený syn grófa [[Karol I. (Neapolsko)|Karola z Anjou]] a jeho prvej manželky [[Beatrix Provensalská|Beatrix]], dcéry [[ provensalsko|provensalského grófa]] [[Raimond Bérenger IV. (Provensalsko)|Raimonda Bérengera IV.]] Jeho otec získal vďaka pápežskej ponuke, vlastnej ctižiadostivosti a dávky vojenského šťastia sicílske kráľovstvo. Korunovaný bol v januári [[1266]]. Ako princ mal Karol, svojimi súčasníkmi pre telesný handicap prezývaný ''Chromý'', od roku [[1268]] titul vojvodu zo Salerna. V máji či júni [[1270]]<ref name="Mar-fmg">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.fmg.ac |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/HUNGARY.htm#MariaMCharlesIIAnjouSicily |dátum prístupu=2013-08-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120223201358/http://fmg.ac/Projects/MedLands/HUNGARY.htm#MariaMCharlesIIAnjouSicily |dátum archivácie=2012-02-23 }}</ref> sa oženil s uhorskou princeznou [[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Máriou]], dcérou [[Zoznam panovníkov Uhorska|uhorského kráľa]] [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefana V.]] a [[Alžbeta Kumánska|Alžbety]], dcéry [[Kumáni (západní Kypčakovia)|kumánskeho]] [[chán]]a Kuthana. {{Citát|Kráľ Štefan V... mal okrem ďalších dcér jednu, ktorá sa menovala Mária. Tú dal za manželku Karolovi Chromému, synovi Karola Veľkého...|''Dubnická kronika''<ref name="Dub96">{{Citácia knihy| titul = Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická | editori = Július Sopko | vydavateľ = Vydavateľstvo Rak | miesto = Budmerice | rok = 2004 | počet strán = 239 | isbn = 80-85501-13-9 | strany = 96}}</ref>}} [[Izabela Neapolská]] bola naopak vydatá za mladého uhorského kráľa [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] === Aragónske väzenie === V roku [[1282]] sa Sicília [[Sicílske nešpory|vzbúrila]] proti anjouovskej nadvláde. Karol vtedy žil v provensalskom grófstve a otec ho poslal na parížsky dvor, kde mal získať prísľub vojenskej pomoci. Kráľovský bratanec [[Filip III. (Francúzsko)|Filip III.]] ochotne strýkovi poslal posily. V roku [[1284]] Karol v bitke pri Neapole padol do zajatia aragónskeho admirála Rogera z Laurie a svojho otca tým veľmi nahneval. Roger z Laurie prisľúbil Karolove prepustenie na oplátku za prepustenie Beatrix, dcéry kráľa Manfréda, ale klamal a Karola odviezol do Katalánska. V internácii strávil Karol celé roky.<ref name="Nicolle14">{{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | titul = Pád Akkonu 1291 : krvavý zánik křižáckých států | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 96 | isbn = 978-80-247-3414-9 | strany = 14}}</ref> O jeho prepustenie sa zaslúžila anglická kráľovná [[Eleonóra Kastílska (1241 - 1290)|Eleonóra Kastílska]], ktorá neľutovala peniaze ani čas a jej snaha bola korunovaná úspechom.<ref name="Pernoud203">{{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | jmeno = Régine | titul = Žena v době katedrál | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 255 | isbn = 80-7021-544-5 | poznámky = ďalej len ''Žena v době katedrál'' | strany = 203}}</ref> Karol bol po opakovaných diplomatických vyjednávaniach prepustený v októbri [[1288]] a donútený sľúbiť, že nebude používať titul sicílskeho kráľa a dať troch zo svojich synov ako rukojemníkov aragónskemu kráľovi. Po nútenom príjazde na francúzsky dvor dal kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] jeho sprievodcov zatknúť a Karola s vojenským doprovodom a mnohými rytiermi poslal do Itálie, kde bol nadšene privítaný guelfmi a pápežom [[Mikuláš IV.|Mikulášom IV.]] === Vláda === S otcom sa po návrate domov už nestretol{{#tag:ref|Karol z Anjou zomrel v januári 1285 a nástupcom po dobu synovej neprítomnosti určil vnuka Karola Martela. Regentom mal do doby Karolovho návratu, alebo dosiahnutia vnukovej plnoletosti byť [[Róbert II. z Artois]].|group="pozn."}} a 29. mája [[1289]] bol v [[katedrála v Rieti|katedrále v Rieti]] korunovaný za kráľa Sicílie. V júni [[1295]] podpísal so svojim aragónskym proťajškom [[zmluva z Anagni|zmluvu z Anagni]], ktorá zaručovala prepustenie rukojemníkov. Úplné zloženie zbraní priniesla až roku [[1302]] [[zmluva z Caltabellotta]], v ktorej získal Sicíliu [[Fridrich II. (Sicilia)|Fridrich Aragónsky]], mladší brat aragónskeho kráľa [[Jakub II. (Aragónsko)|Jakuba II.]] a vnuk kráľa Manfréda. Karol sa rozhodol sa ujať po otcovi zdedeného jeruzalemského trónu, čo ho donútilo k otvorenému sporu s cyperskými [[Lusignanovci|Lusignanovcami]]. Neskôr na jeruzalemskú korunu rezignoval a uprel svoje úsilie k udržaniu panstiev v Grécku a Albánsku, kde sa stretol so Štefanom Urošom a byzantským cisárom [[Andronikos II.|Andronikom II.]]<ref name="Nicolle14"></ref> Zomrel roku 1309 vo veku 55 rokov a bol pochovaný v dominikánskom kostole v Neapoli. Na sicílsky trón nastúpil jeho tretí syn [[Róbert I. (Neapolsko)|Róbert]]. == Rodokmeň Karola II. == {| class="wikitable" align=center |+'''Rodokmeň Karola II. do tretieho pokolenia''' |- | rowspan="8" align="center"| '''Karol II.''' | rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Karol I. (Neapolsko)|Karol I.]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Filip II. (Francúzsko)|Filip II.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Izabela Henegávska]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Blanka Kastílska]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóra Anglická]] |- | rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Beatrix Provensalská]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Raimond Bérenger IV. (Provensalsko)|Raimond Bérenger IV.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Alfonz II. (Provensalsko)|Alfonz II.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Garsinde zo Sabranuu]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojská]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Tomáš I. (Savojsko)|Tomáš I.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Margaréta Ženevská]] |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Runciman | meno = Steven | titul = The Sicilian vespers | vydavateľ = Cambridge University press | místo = Cambridge | rok = 1958 | počet strán = 356 | isbn = 0521286522 | jazyk = anglicky}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Charles II of Naples}} == Externé odkazy == * [http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/neapel/karl_2_der_lahme_koenig_von_neapel_+_1309.html genealogie-mittelalter.de] {{Vládca | Dynastia = | Titul = [[Zoznam panovníkov Neapolska|Kráľ Neapolska]] | Od = [[7. január]] [[1285]] | Do = [[6. máj]] [[1309]] | Predchodca = [[Karol I. (Neapolsko)|Karol I.]] | Nástupca = [[Róbert I. (Neapolsko)|Róbert I.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1254]] [[Kategória:Úmrtia 6. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1309]] [[Kategória:Anjouovci]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Jeruzalemskí králi]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]] hngg36z72i9sinj2i1040dhoyo6159x 0 494222 8218597 7712035 2026-05-23T17:21:23Z Lenka64 14163 /* Laureáti */ dopl. 8218597 wikitext text/x-wiki '''Jewish Quarterly-Wingate Literary Prize''' je britská, každoročne udeľovaná, literárna cena. Je pomenovaná po magazíne ''[[Jewish Quarterly]]'' a zakladateľovi ceny [[Harold Hyam Wingate|Haroldovi Wingatovi]]. Odmeňovaní sú židovskí aj nežidovskí autori, ktorí žijú vo Veľkej Británii, Britskom spoločenstve národov, Európe a Izraeli a píšu o židovských témach.<ref name=jq2009/> == Laureáti == [[File:David Grossman 2.jpg|thumb|160px|[[David Grossman]]]] [[File:Etgar-keret-photo-by-moti-kikayon.jpg|thumb|160px|[[Etgar Keret]]]] [[File:Zadie Smith NBCC 2011 Shankbone.jpg|thumb|160px|[[Zadie Smith]]]] [[File:9.13.09OliverSacksByLuigiNovi.jpg|thumb|160px|[[Oliver Sacks]]]] * 1996 **(fiction) [[Alan Isler]], ''The Prince of West End Avenue'' **(nonfiction) [[Theo Richmond]], ''Konin: One Man's Quest for a Vanished Jewish Community'' * 1997 ** (fiction) [[WG Sebald]], ''[[The Emigrants]]'' ** (fiction) [[Clive Sinclair]], ''The Lady with the Laptop'' ** (nonfiction) ***[[Louise Kehoe]], ''In this Dark House: A Memoir'' ***[[Silvia Rodgers]], ''Red Saint, Pink Daughter'' ***[[George Steiner]], ''No Passion Spent: Essays 1978–1995'' * 1998 **(fiction) [[Anne Michael]], ''Fugitive Pieces'' ** (nonfiction) [[Claudia Rodin]], ''The Book of Jewish Food: An Odyssey from Samarkand to New York'' * 1999 ** (fiction) [[Dorit Rabinyan]], ''Persian Brides'' ** (nonfiction) [[Edith Velmans]], ''Edith's Book: The True Story of a Young Girl's Courage and Survival During World War II'' * 2000 ** (fiction) [[Howard Jacobson]], ''The Mighty Walzer'' ** (nonfiction) [[Wladyslaw Szpilman]], ''[[The Pianist]]'' * 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Wingate Literary Prize 2001" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/300801.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110726203322/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/300801.shtml |dátum archivácie=2011-07-26 }}</ref> ** (fiction) [[Mona Yahia]], ''When the Grey Beetles took over Baghdad'' ** (nonfiction) [[Mark Roseman]], ''A Past In Hiding: Memory and Survival in Nazi Germany'' * 2002<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Wingate Literary Prize 2002" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/030502.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120314101800/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/030502.shtml |dátum archivácie=2012-03-14 }}</ref> ** (fiction) [[WG Sebald]], ''[[Austerlitz (roman)|Austerlitz]]'' ** (nonfiction) [[Oliver Sacks]], ''Uncle Tungsten: Memories of a Chemical Boyhood'' * 2003<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Wingate Literary Prize 2003" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/050803b.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110726203234/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/050803b.shtml |dátum archivácie=2011-07-26 }}</ref> ** (fiction) [[Zadie Smith]], ''[[The Autograph Man]]'' ** (nonfiction) [[Sebastian Haffner]], ''Defying Hitler: A Memoir'' * 2004<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Wingate Literary Prize 2004" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/070504.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130116072716/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/070504.shtml |dátum archivácie=2013-01-16 }}</ref> ** (fiction) [[David Grossman]], ''Someone to Run With'' ** (nonfiction) [[Amos Elon]], ''The Pity of It All: A Portrait of Jews in Germany 1743–1933'' * 2005<ref name=bunder>{{cite web |title=Holocaust-based novel wins prestigious literary prize |url=http://www.ynetnews.com/articles/1,7340,L-3247059,00.html |date=May 4, 2006 |work=Jewish World |author=Leslie Bunder |accessdate=September 27, 2012}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Winners of the Jewish Quarterly Wingate Literary Prize for 2005" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/190505.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110726203211/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/190505.shtml |dátum archivácie=2011-07-26 }}</ref> ** (fiction) [[David Bezmozgis]], ''Natasha and Other Stories'' ** (nonfiction) [[Amos Oz]], ''[[A Tale of Love and Darkness]]'' * 2006 – [[Imre Kertész]], ''[[Fatelessness]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Winner of the 2006 Wingate Prize" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize3.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110726203202/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize3.shtml |dátum archivácie=2011-07-26 }}</ref> * 2007 – [[Howard Jacobson]], ''Kalooki Nights''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Winner of the 2007 Wingate Literary Prize" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize4.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130116072734/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize4.shtml |dátum archivácie=2013-01-16 }}</ref> * 2008 – [[Etgar Keret]], ''Missing Kissinger''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Winner of the 2008 Wingate Literary Prize" |url=http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize.shtml |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110512233850/http://www.jewishquarterly.org/issuearchive/wingateprize.shtml |dátum archivácie=2011-05-12 }}</ref> * 2009 – [[Fred Wander]], ''The Seventh Well''<ref name=jq2009>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jewish Quarterly-Wingate Prize 2009 |url=http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2009/ |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130320122431/http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2009/ |dátum archivácie=2013-03-20 }}</ref> * 2010 – [[Adina Hoffman]], ''My Happiness Bears No Relation to Happiness: A Poet's Life in the Palestinian Century''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jewish Quarterly-Wingate Prize 2010 |url=http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2010/ |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130320122653/http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2010/ |dátum archivácie=2013-03-20 }}</ref> * 2011 – [[David Grossman]], ''[[To the End of the Land]]'' * 2012 - neudelené * 2013 – [[Shalom Auslander]], ''Hope: A Tragedy''<ref name=jq2012>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jewish Quarterly-Wingate Prize 2013 |url=http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2013/ |dátum prístupu=2013-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121105201924/http://jewishquarterly.org/jq-wingate-prize/wingate-prize-2013/ |dátum archivácie=2012-11-05 }}</ref> * 2014 – [[Otto Dov Kulka]], ''Landscapes of the Metropolis of Death'' (Allen Lane) * 2015 – [[Michel Laub]], ''Diary of the Fall'' a [[Thomas Harding]], ''Hanns and Rudolf: The German Jew and the Hunt for the Kommandant of Auschwitz'' * 2016 – [[Nikolaus Wachsmann]], ''KL: A History of the Nazi Concentration Camps'' * 2017 – [[Ayelet Gundar-Goshen]], ''Waking Lions'' a [[Philippe Sands]], ''East West Street: On the Origins of Genocide and Crimes Against Humanity'' * 2018 – [[Michael Frank]], ''The Mighty Franks: A Memoir'' * 2019 – [[Françoise Frenkel]], ''No Place to Lay One’s Head'' (EA 1945) * 2020 – [[Linda Grant]], ''A Stranger City'' * 2021 – [[Yaniv Iczkovits]], ''The Slaughterman’s Daughter'' * 2022 – [[Nicole Krauss]], ''To Be a Man'' * 2023 – [[Simon Parkin]], ''The Island of Extraordinary Captives'' * 2024 – [[Elizabeth McCracken]], ''The Hero of This Book'' * 2025 – [[Manya Wilkinson]], ''And Other Stories'' * 2026 – [[Amir Tibon]], ''The Gates of Gaza '' == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|en|Jewish Quarterly-Wingate Prize|545936821}} == Externé odkazy == * [http://jewishquarterly.org/category/literature/wingate-prize/ Jewish Quarterly-Wingate Prize] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130320122355/http://jewishquarterly.org/category/literature/wingate-prize/ |date=2013-03-20 }} {{portál|Literatúra|Literárny}} [[Kategória:Ceny za literatúru]] i2ffjof4gy6te514zp5pxl1xucunsxh 0 505537 8218755 8160294 2026-05-24T05:40:43Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218755 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji mužov | rok = 2014 | iný názov = | logo = Wien Wappen.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Viedne | usporiadateľ = Rakúsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[17. január|17.]]{{--}}[[19. január]] [[2014]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 14 | zápasy = 20 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{DEU}} [[Moritz Fuerste]] (15 g) | najužitočnejší hráč = {{SWE}} [[Johan Bjorkman]] | dejiská = [[Viedeň]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji mužov 2014''' boli v poradí 16. [[Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji]] mužov, ktoré organizuje [[Európska federácia pozemného hokeja]] (EHF). Konali sa od [[17. január|17.]]{{--}}[[19. januára]] [[2014]] vo [[Viedeň|Viedni]], v [[Rakúsko|Rakúsku]] za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2014 EuroHockey Indoor Championships Venues and Dates | url = http://www.eurohockey.org/ehf/index.php?option=com_docman&Itemid=101&task=doc_download&gid=3362 | dátum vydania = 1.10.2013 | dátum prístupu = 6.1.2014 | vydavateľ = EHF | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noch ein monat bis zur heim-europameisterschaft | url = http://www.hockey.at/beitrag/noch-ein-monat-bis-zur-heim-europameisterschaft.html | dátum vydania = 1.10.2013 | dátum prístupu = 6.1.2014 | vydavateľ = ÖHF | jazyk = anglicky }}</ref> Rakúsko bolo hostiteľom európskeho šampionátu mužov druhýkrát, predtým hostilo turnaj v roku 1988, rovnako vo Viedni. Všetky zápasy sa hrali v 2 halách arény [[Wiener Stadthalle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Euro Hockey Indoor Championship Men 2014 |url = http://www.wien.gv.at/vadb/internet/AdvPrSrv.asp?Layout=VAErgebnis_neu&Type=K&ID=352952 |dátum vydania = |dátum prístupu = 6.1.2014 |vydavateľ = wien.gv.at |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20231007021518/https://www.wien.gv.at/vadb/internet/AdvPrSrv.asp?Layout=VAErgebnis_neu&Type=K&ID=352952 |dátum archivácie = 2023-10-07 }}</ref> Víťazstvo na turnaji obhájili hokejisti Nemecka, pre ktorých to bolo už 14. európsky titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Germany take the EuroHockey title in 2014 for the 14th time... | url = http://www.eurohockey.org/ehf/index.php?option=com_content&view=article&id=4029:germany-take-the-eurohockey-title-in-2014-for-the-14th-time&catid=292:top-stories&Itemid=456 | dátum vydania = 19.1.2014 | dátum prístupu = 20.1.2014 | vydavateľ = EHF | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Austria takes silber after an incredible final vs. Germany | url = http://www.austrianhockey.at/news/austria-takes-silber-after-an-incredible-final.html | dátum vydania = 19.1.2014 | dátum prístupu = 20.1.2014 | vydavateľ = austrianhockey.at | jazyk = nemecky }}</ref> Prvých 6 družstiev sa predstaví aj na ďalších ME v roku 2016, posledné 2 družstvá zostúpili do II. divízie. Toto podujatie tiež slúžilo ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji 2015|Halové majstrovstvá sveta 2015 v Lipsku]]. Kvalifikovalo sa na ne 7 najlepších družstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qualification System for Indoor Hockey World Cups 2015 | url = http://www.fih.ch/files/Sport/Event%20Management/131114%20Qualification%20System%20for%202015%20Indoor%20World%20Cup.pdf | dátum vydania = 4.11.2012 | dátum prístupu = 20.1.2014 | vydavateľ = FIH | jazyk = anglicky }}</ref> == Kvalifikované družstvá == {| class="wikitable" width=400 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Kvalifikanti |- | [[Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji 2012|Majstrovstvá Európy 2012]] || align=left|{{DEU|phm|1}}<br>{{CZE|phm|1}}<br>{{AUT|phm|1}}<br>{{NLD|phm|1}}<br><s>{{ESP|phm|1}}</s><br>{{RUS|phm|1}}<br>{{ENG|phm|1}} |- | Postup z [[Majstrovstvá Európy II. divízie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|ME II. divízie 2012]] || align=left|{{POL|phm|1}}<br>{{SWE|phm|1}} |} == Aréna == {|class=wikitable style=text-align:center ! colspan=2| [[Viedeň]] |- | colspan=2| [[Wiener Stadthalle]] <small>(2 haly)</small> |- | | [[Súbor:Stadthalle BA-TennisTrophy.JPG|250px|interiér]] |- | colspan=2| Kapacita: '''16 000''' |- | colspan=2| Otvorená: 1958 |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| '''{{DEU|phm|2}}''' |'''{{ku|6|4}}''' | <small>({{ku|2|3}})</small> |align=left| {{RUS|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/571_Germany-Russia.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132705/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/571_Germany-Russia.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| '''{{NLD|phm|2}}''' |'''{{ku|7|6}}''' | <small>({{ku|3|3}})</small> |align=left| {{ENG|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/572_Netherlands-England.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132826/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/572_Netherlands-England.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| {{RUS|phm|2}} |'''{{ku|3|3}}''' | <small>({{ku|3|0}})</small> |align=left| {{ENG|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/575_Russia-England.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132653/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/575_Russia-England.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| {{DEU|phm|2}} |'''{{ku|6|6}}''' | <small>({{ku|3|1}})</small> |align=left| {{NLD|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/576_Netherlands-Germany.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203001559/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/576_Netherlands-Germany.pdf |date=2014-02-03 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| '''{{DEU|phm|2}}''' |'''{{ku|10|8}}''' | <small>({{ku|4|3}})</small> |align=left| {{ENG|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/579_Germany-England.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132823/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/579_Germany-England.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| {{NLD|phm|2}} |'''{{ku|4|6}}''' | <small>({{ku|2|4}})</small> |align=left| '''{{RUS|phm|1}}''' | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/581_Russia-Netherlands.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132816/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/581_Russia-Netherlands.pdf |date=2014-02-03 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{DEU|phm|1}} |3||2||1||0|| 22|| 18|| +4||'''7''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{RUS|phm|1}} |3||1||1||1|| 13|| 13|| +0||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{NLD|phm|1}} |3||1||1||1|| 17|| 18|| −1||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{ENG|phm|1}} |3||0||1||2|| 17|| 20|| −3||'''1''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| {{CZE|phm|2}} |'''{{ku|4|4}}''' | <small>({{ku|4|1}})</small> |align=left| {{POL|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/573_CzechRepublic-Poland.pdf info] |- |align=right| '''{{AUT|phm|2}}''' |'''{{ku|7|4}}''' | <small>({{ku|1|3}})</small> |align=left| {{SWE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/574_Austria-Sweden.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132708/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/574_Austria-Sweden.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| '''{{POL|phm|2}}''' |'''{{ku|7|6}}''' | <small>({{ku|2|6}})</small> |align=left| {{SWE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/577_Poland-Sweden.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132726/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/577_Poland-Sweden.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| '''{{AUT|phm|2}}''' |'''{{ku|5|3}}''' | <small>({{ku|2|1}})</small> |align=left| {{CZE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/578_Austria-CzechRepublic.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132718/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/578_Austria-CzechRepublic.pdf |date=2014-02-03 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| '''{{CZE|phm|2}}''' |'''{{ku|7|4}}''' | <small>({{ku|3|2}})</small> |align=left| {{SWE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/578_Austria-CzechRepublic.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132718/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/578_Austria-CzechRepublic.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| {{AUT|phm|2}} |'''{{ku|4|4}}''' | <small>({{ku|2|3}})</small> |align=left| {{POL|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/582_Poland-Austria.pdf info] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{AUT|phm|1}} |3||2||1||0|| 16|| 11|| +5||'''7''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{POL|phm|1}} |3||1||2||0|| 15|| 14|| +1||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{CZE|phm|1}} |3||1||1||1|| 14|| 13|| +1||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{SWE|phm|1}} |3||0||0||3|| 14|| 21|| −7||'''0''' |} ---- === 2. fáza === ==== Skupina o 5.{{--}}8. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| {{ENG|phm|2}} |'''{{ku|6|7}}''' | <small>({{ku|3|4}})</small> |align=left| '''{{SWE|phm|1}}''' | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/583_England-Sweden.pdf info] |- |align=right| '''{{NLD|phm|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' | <small>({{ku|4|0}})</small> |align=left| {{CZE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/584_Netherlands-CzechRepublic.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132657/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/584_Netherlands-CzechRepublic.pdf |date=2014-02-03 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=70| !width=60| !width=130| |- |align=right| '''{{CZE|phm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' | <small>({{ku|0|1}})</small> |align=left| {{ENG|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/587_England-CzechRepublic.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203161224/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/587_England-CzechRepublic.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| '''{{NLD|phm|2}}''' |'''{{ku|7|4}}''' | <small>({{ku|3|2}})</small> |align=left| {{SWE|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/588_Netherlands-Sweden.pdf info] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 |{{tooltip|B|Body}} |- |5. |align=left|{{NLD|phm|1}} |3||3||0||0|| 20|| 11|| +9||'''9''' |- |6. |align=left|{{CZE|phm|1}} |3||2||0||1|| 11|| 12|| −1||'''6''' |- |7. |align=left|{{SWE|phm|1}} |3||1||0||2|| 15|| 20|| −5||'''3''' |- |8. |align=left|{{ENG|phm|1}} |3||0||0||3|| 14|| 17|| −3||'''0''' |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=80| !width=60| !width=130| |- |align=right| '''{{AUT|phm|2}}''' |'''{{ku|5|4}}''' | <small>({{ku|3|1}})</small> |align=left| {{RUS|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/585_Russia-Austria.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132701/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/585_Russia-Austria.pdf |date=2014-02-03 }} |- |align=right| '''{{DEU|phm|2}}''' |'''{{ku|10|2}}''' | <small>({{ku|5|1}})</small> |align=left| {{POL|phm|1}} | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/586_Germany-Poland.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203132714/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/586_Germany-Poland.pdf |date=2014-02-03 }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[19. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=80| !width=60| !width=130| |- |align=right| {{POL|phm|2}} |'''{{ku|3|4}}''' | <small>({{ku|2|2}})</small> |align=left| '''{{RUS|phm|1}}''' | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/589_Russia-Poland.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203161033/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/589_Russia-Poland.pdf |date=2014-02-03 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[19. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=130| !width=80| !width=60| !width=130| |- |align=right| {{AUT|phm|2}} |'''{{ku|5|5}}, <small>{{ku|3|4}} pen</small>''' | <small>({{ku|3|3}})</small> |align=left| '''{{DEU|phm|1}}''' | [http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/590_Austria-Germany.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203161040/http://assets.r.eurohockey.org/up/mr/29-Vienna/590_Austria-Germany.pdf |date=2014-02-03 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo ! width=170|Status |- bgcolor=#F7F6A8 | align="center"| '''1.''' || {{DEU|phm|1}} |- bgcolor=#DCE5E5 | align="center"| '''2.''' || {{AUT|phm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 | align="center"| '''3.''' || {{RUS|phm|1}} |- |align="center"| 4. || {{POL|phm|1}} |- |align="center"| 5. || {{NLD|phm|1}} |- |align="center"| 6. || {{CZE|phm|1}} |- |align="center"| 7. || {{SWE|phm|1}} || bgcolor=#FFCCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy II. divízie v halovom pozemnom hokeji mužov 2016|ME II. divízie 2016]] |- |align="center"| 8. || {{ENG|phm|1}} || bgcolor=#FFCCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy II. divízie v halovom pozemnom hokeji mužov 2016|ME II. divízie 2016]] |} Pozn: Prvých 7 družstiev sa kvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji 2015|Halové majstrovstvá sveta 2015]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy II. divízie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014]] * [[Majstrovstvá Európy III. divízie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014]] == Externé odkazy == * [http://www.austrianhockey.at/ Oficiálna stránka ME 2014] {{deu icon}} * [http://www.eurohockey.org/ehf/index.php?option=com_eurohockey&id=29&Itemid=435 ME 2014 na oficiálnej stránke EHF] {{eng icon}} * [http://www.hockey.at/event/hallen-em-herren-2014.html Oficiálna stránka rakúskeho zväzu pozemného hokeja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140113151204/http://www.hockey.at/event/hallen-em-herren-2014.html |date=2014-01-13 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji}} }} [[Kategória:Pozemný hokej v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia vo Viedni|Pozemný hokej]] 45ydrjo9p28rynkg8nuep4snglx5nct 0 505864 8218637 8131663 2026-05-23T19:16:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218637 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Albi Sainte-Cécile.JPG|thumb|Katedrála svätej Cecílie]] '''Katedrála svätej Cecilie''' ([[Francúzština|fr.]] ''Cathédrale Sainte-Cécile'') je [[Katolicizmus|katolícky]] [[Katedrála|katedrálny kostol]] vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Albi (Midi-Pyrénées)|Albi]], sídlo miestneho arcibiskupa. Katedrála, ktorá patrí k najväčším tehlovým kostolom na svete, je zasvätená [[Svätá Cecília|svätej Cecílii]].<ref name="sacred">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.sacred-destinations.com/france/albi-cathedral | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Má tiež štatút [[bazilika#Basilica minor|baziliky minor]]. Stavba je od roku [[1862]] chránená ako [[monument historique]].<ref name="mérimée">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Base Mérimée | url = http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_1=REF&VALUE_1=PA00095453 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2005/10/20 | vydavateľ = Ministère français de la Culture | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Dnešná katedrála mala viacero predchodcov. Prvý [[kostol]], ktorý tu vznikol v [[4. storočie|4. storočí]], v roku [[666]] zhorel. V roku [[920]] bol založený nový kostol, ktorý bol vo [[13. storočie|13. storočí]] nahradený súčasnou katedrálou. V roku [[1282]] biskup Bernard z Castanetu začal stavbu katedrály v štýle tehlovej [[gotika|gotiky]]. Stavba bola z väčšej časti dokončená v roku [[1383]], napriek tomu boli stavebné práce definitívne ukončené až v roku [[1492]].<ref name="sacred" /> Ešte pod vplyvom [[Križiacka výprava proti albigéncom|albigénskej križiackej výpravy]] bola katedrála vybudovaná ako [[loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba a [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] a mohla slúžiť ako opevnený kostol. Jej steny sú až šesť metrov hrubé. V rokoch [[1355]] - [[1366]] bola postavená [[zvonica]] vysoká 78 metrov. Veža je v dolnej časti štvorcová so zaoblenými rohmi. Novšia osemboká horná časť pochádza z rokov [[1485]] - [[1492]]. Okolo strechy sa nachádzajú [[chrlič]]e z bieleho kameňa.<ref name="sacred" /> [[Súbor:Albi_cathedral_-_choir_and_choir_screen.jpg|thumb|left|Pohľad na chór a lektorium]] == Interiér == V protiklade ku strohému zovňajšku je [[interiér]] katedrály bohato umelecky vyzdobený. [[Taliansko|Talianski]] umelci vytvorili [[Freska|fresky]] v štýle ranej [[Renesancia|renesancie]]. Freska na [[Klenba|klenbe]] je 97 m dlhá a 28 m široká, čo z nej robí najväčšie dielo talianskej renesancie vo Francúzsku. Bola zhotovená v rokoch [[1509]]-[[1512]] umelcami z [[Modena|Modeny]] a [[Bologna|Bologne]]. Maľba na západnej stene lode predstavuje [[Posledný súd (pojem)|Posledný súd]]. Dielo neznámeho franko-flámskeho maliara z rokov [[1474]] - [[1484]] je jedným z najvýznamnejších umeleckých diel [[Neskorý stredovek|neskorého stredoveku]].<ref name="sacred" /> Biskup Ľudovít I. z Amboise dal na konci [[15. storočie|15. storočia]] postaviť [[Letner|lektórium]] v štýle [[Plamienková gotika|plamienkovej gotiky]]. [[Organ]] vytvoril v rokoch [[1734]] - [[1736]] Christophe Moucherel a v rokoch [[1977]] - [[1981]] ho reštauroval Bartolomeo Formentelli. Nástroj patrí k najväčším a najvýznamnejším [[barok]]ovým organom vo Francúzsku. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cathédrale Sainte-Cécile d'Albi}} == Externé odkazy == * [http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_1=REF&VALUE_1=PA00095453 Záznam v evidencii historických pamiatok] * [http://fr.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0004481 Katedrála] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622190228/https://structurae.net/fr/ouvrages/cathedrale-sainte-cecile-d-albi |date=2020-06-22 }} na Structura * [http://www.gillesvidal.com/saintececile.htm Virtuálna prehliadka katedrály] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131223161051/http://www.gillesvidal.com/saintececile.htm |date=2013-12-23 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Katedrála svaté Cecilie (Albi)|10768049}} [[Kategória:Gotické katedrály vo Francúzsku|Albi]] [[Kategória:Baziliky minor vo Francúzsku|Albi]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly vo Francúzsku]] [[Kategória:Historické pamiatky vo Francúzsku]] [[Kategória:Stavby v departemente Tarn]] 3zsg0iysg4h3g1gnivzve7dn4yuebrb 0 509806 8218683 7143647 2026-05-23T22:13:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218683 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gent Sint-Pieterskerk-PM 35298.jpg|thumb|Kláštor svätého Petra]] '''Kláštor svätého Petra v Gente''' ({{vjz|nld|''Sint-Pietersabdij''}}, {{vjz|fra|''Abbaye Saint-Pierre-au-Mont-Blandin''}}) je bývalý [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] [[kláštor]] v [[belgicko]]m [[Gent|Gente]]. Bol založený v druhej polovici [[7. storočie|7. storočia]] a najväčší rozkvet dosiahol počas [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočia]], kedy sa stal centrom duchovného života vo Flámsku, rodovým kláštorom miestnych grófov a ich pohrebiskom. Súperom o vplyv v okolí bol kláštor sv. Bavona. Úpadok bohatého opátstva prišiel v nasledujúcich storočiach. V [[16. storočie|16. storočí]] kláštor dočasne obsadili a zničili [[kalvinizmus|kalvinisti]]. Benediktíni sa po čase vrátili a opátstvo bolo po mnohých rokoch znovu obnovené a vystavané v [[barok]]ovom slohu. V roku [[1796]] bol kláštor zrušený a majetok rozpredaný. == Catalogum Abbas == {| class="wikitable" |- ! !! Periode !! Name |- | XLVIII ||1390–1412 || Geeraert IV de Leeuwenaert |- | XLIX ||1412–1422|| Ioannes VI de Maeyeghem |- | L||1422–1443|| Busschardvs de Munter |- | LI ||1443–1475 || Ioannes VII Haesebyt |- | LII||1475–1494 || Filips I von Polignac |- | LIII ||1494–1517 || Filips II Courault |- | LIV||1494–1517 || Ioannes VIII von Cauweburcht |- | LV ||1517–1555 ||[[Geeraert Cuelsbrouck]] |- | LVI||1555–1569 ||[[Franciscus de Schelfaut]] |- |LVII||1569–1582 ||[[Ghislenus de Temmerman]] |- |LVIII||1582–1595 ||[[Lambertus Huberti]] |- |LIX||1595–1597||[[Frederik van Eyne]] |- | LX||1597–1615 ||[[Colombanus Vrancx]] |- | LXI||1615–1633||[[Joachim Arsenius Schaecx]] |- | LXI||1633–1650 ||[[Geeraert Rym]] |- | LXII||1650–1656 ||[[Antonius Engrand]] |- |LXIII||1656–1680||[[Amandus Hovelincx]] |- |LXIV||1680–1684||[[Robertus IV Willocqueau]] |- |LXV||1684–1712||[[Maurus Verschueren]] |- |LXVI ||1716–1719 ||[[Aemilianus Cruycke]] |- |LXVII ||1720–1760 ||[[Antonius Mutsaert]] |- |LXVIII||1730–1760 ||[[Filips Standaert]] |- |LXIX||1760–1791 ||[[Gudwalus Seigers]] |- |LXX||1791– ||[[Martinus vande Velde]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sint-Pietersabdij (Gent)}} == Externé odkazy == * [http://www.visoog.be/viewer.php?lang=dut&hotspot=29 Virtuálna prechádzka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.visoog.be/panorama.php?lang=dut&movie=sintPieters_binnentuin Panoramatický pohľad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161102161146/http://www.visoog.be/panorama.php?lang=dut&movie=sintPieters_binnentuin |date=2016-11-02 }} * [http://www.visoog.be/panorama.php?lang=dut&movie=sintPieters_achtertuin Panoramatický pohľad na kláštornú záhradu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160110233800/http://www.visoog.be/panorama.php?lang=dut&movie=sintPieters_achtertuin |date=2016-01-10 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter svatého Petra v Gentu|10932329}} [[Kategória:Kláštory v Belgicku]] [[Kategória:Benediktínske kláštory]] [[Kategória:Barokové stavby v Belgicku]] [[Kategória:Gent]] 57zl9n18ygqep5naw22ksoidrmgffpg 0 522431 8218819 8100344 2026-05-24T08:45:25Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218819 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LKT 81.jpg|náhľad|LKT 81]] '''LKT''', alebo '''Lesný kolesový traktor''' je typ a zároveň značka ťažkého lesného vozidla, určeného na prácu v lese pri ťažbe dreva. Na prelome 60tych a 70tych rokov ho vyvinuli v zťs [[Martin]] a v roku 1971 ho v zťs [[Trstená]], ako '''LKT 75''' dali do výroby. [[Slovensko|Slovenské]] traktory značky LKT vyrába spoločnosť LKT s.r.o. v Trstenej. == Modely == Vyrábajú sa v niekoľkých rôznych prevedeniach a typoch - LKT 50, 75, 80, 81, 81T, 90, 120, LPKT 40, LKT 81 turbo - označenie zodpovedá výkonu motora 50 - 120 kW. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:LKT skidders}} == Externé odkazy == * [http://www.lkttrstena.sk/ Oficiálna webstránka výrobcu] {{Výhonok}} [[Kategória:Traktory]] [[Kategória:Lesníctvo]] 2ttk7q4s51jmol6ynqvdpsktkqcrayg 8218827 8218819 2026-05-24T08:54:23Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218827 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LKT 81.jpg|náhľad|LKT 81]] '''LKT''', alebo '''Lesný kolesový traktor''' je typ a zároveň značka ťažkého lesného vozidla, určeného na prácu v lese pri ťažbe dreva. Na prelome 60tych a 70tych rokov ho vyvinuli v '''zťs''' [[Martin]] a v roku 1971 ho v '''zťs''' [[Trstená]], ako '''LKT 75''' dali do výroby. [[Slovensko|Slovenské]] traktory značky LKT vyrába spoločnosť LKT s.r.o. v Trstenej. == Modely == Vyrábajú sa v niekoľkých rôznych prevedeniach a typoch - LKT 50, 75, 80, 81, 81T, 90, 120, LPKT 40, LKT 81 turbo - označenie zodpovedá výkonu motora 50 - 120 kW. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:LKT skidders}} == Externé odkazy == * [http://www.lkttrstena.sk/ Oficiálna webstránka výrobcu] {{Výhonok}} [[Kategória:Traktory]] [[Kategória:Lesníctvo]] kv9g925u8j0l6l62swcq9nn747dn3nh 8218872 8218827 2026-05-24T09:50:44Z Gateshebe 193515 wl, kor 8218872 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LKT 81.jpg|náhľad|LKT 81]] '''LKT''', alebo '''Lesný kolesový traktor''' je typ a zároveň značka ťažkého lesného vozidla, určeného na prácu v lese pri ťažbe dreva. Na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70.]] rokov ho vyvinuli v [[ZŤS Martin]] a v roku [[1971]] ho v [[ZŤS Trstená]], ako LKT 75 dali do výroby. [[Slovensko|Slovenské]] traktory značky LKT vyrába spoločnosť LKT s.r.o. v Trstenej. == Modely == Vyrábajú sa v niekoľkých rôznych prevedeniach a typoch - LKT 50, 75, 80, 81, 81T, 90, 120, LPKT 40, LKT 81 turbo - označenie zodpovedá výkonu motora 50 - 120 kW. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:LKT skidders}} == Externé odkazy == * [http://www.lkttrstena.sk/ Oficiálna webstránka výrobcu] {{Výhonok}} [[Kategória:Traktory]] [[Kategória:Lesníctvo]] dc0llfp756927zyf9b6atodgqdsk6hs 0 524954 8218545 8110024 2026-05-23T14:26:03Z ~2026-30901-92 295771 8218545 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Sixpence None the Richer | Obrázok = SIXPENCE NONE THE RICHER prassprasetio-04 (9341822631).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Skupina Sixpence None the Richer v júni 2013 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[New Braunfels]], [[Texas]], [[Spojené štáty]] | Žáner = [[Alternatívny rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1992]]–[[2004]] <br /> [[2007]]–súčasnosť | Hudobný vydavateľ = R.E.X., Flying Tart, Squint, Reprise, Nettwerk, Credential | Iné názvy = Sixpence | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|sixpencehq.com}} | Členovia skupiny = Leigh Nash <br /> Matt Slocum <br /> Justin Cary | Bývalí členovia = Dale Baker <br /> Tess Wiley <br /> Joel Bailey <br /> James Arhelger <br /> J.J. Plasencio <br /> Sean Kelly <br /> Rob Mitchell <br /> Jerry Dale McFadden }} '''Sixpence None the Richer''' (známa taktiež ako '''Sixpence''') je americká kresťanská [[pop rock|poprocková]] skupina založená v roku [[1992]]. Známa sa stala hlavne kvôli hitom ako „[[Kiss Me]]“ alebo „[[Breathe Your Name]]“. Názov skupiny bol vytvorený a inšpirovaný častou pasáže z knihy ''Mere Christanity'' od [[Clive Staples Lewis|C. S. Lewisa]]. Skupina obdržala dve nominácie na [[Cena Grammy|cenu Grammy]] v kategórii [[Cena Grammy za najlepší popový výkon dua alebo skupiny|najlepší popový výkon dua alebo skupiny]] za skladbu „[[Kiss Me]]“ a [[Cena Grammy|cenu Grammy]] v kategórii [[Cena Grammy za Najlepší gospelový album|najlepší rockový gospelový album]] za ''[[Sixpence None The Richer (album)|Sixpence None The Richer]]'' (1997).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sixpence None The Richer | vydavateľ = GRAMMY.com | url = https://www.grammy.com/grammys/artists/sixpence-none-richer/14788 | dátum vydania = 23. november 2020 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-12 }}</ref> == Členovia == '''Súčasní''' * [[Leigh Nash]] – vokály <small>(1992–2004, 2007–súčasnosť)</small> * [[Matt Slocum]] – gitara, violončelo <small>(1992–2004, 2007–súčasnosť)</small> * [[Justin Cary]] – basová gitara <small>(1997–2004, 2008–súčasnosť)</small> * Rob Mitchell – bicie <small>(2001–2004, 2012–súčasnosť)</small> '''Bývalí''' * T.J. Behling – basová gitara <small>(1992–1993)</small> * Mark Couvillion – gitary <small>(1992–1993)</small> * [[Tess Wiley]] – gitary, vokály <small>(1994–1996, 2008)</small> * Dale Baker – bicie <small>(1993–2001)</small> * James Arhelger – basová gitara <small>(1993–1994)</small> * [[Joel Bailey]] – basová gitara <small>(1994)</small> <small>tiež v [[Society’s Finest]]</small> * J.J. Plasencio – basová gitara <small>(1995–1997)</small> * Sean Kelly – gitary <small>(1997–2004)</small> * Jerry Dale McFadden – klávesy <small>(2001–2004)</small> * [[Jason Lehning]] – klávesy <small>(2012–2013)</small> == Diskografia == === Albumy === * [[1994]] ''[[The Fatherless and the Widow]]'' – R.E.X. pop-u-li, CD * [[1995]] ''[[This Beautiful Mess]]'' – R.E.X., CD * [[1997]] ''[[Sixpence None the Richer (album)|Sixpence None the Richer]]'' – Squint Entertainment, CD, LP, MC * [[2002]] ''[[Divine Discontent]]'' – Reprise, CD * [[2008]] ''[[The Dawn of Grace]]'' – Nettwerk, CD * [[2012]] ''[[Lost in Transition]]'' – Credential, CD === Single === * [[1993]] „The Original Demos“ * [[1996]] „Tickets for a Prayer Wheel“ * [[1999]] „[[Kiss Me]]“ * [[1999]] „There She Goes“ * [[2002]] „Breathe Your Name“ * [[2003]] „Don't Dream It's Over“ * [[2008]] „My Dear Machine“ == Zdroj == {{preklad|en|Sixpence None the Richer|612445611}} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1992]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2004]] [[Kategória:Popové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Kresťanskorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Reprise Records]] 10291re096t3efoyrq35j1yojv03gpe 0 525500 8218592 8175893 2026-05-23T16:38:52Z Zollernalb 15090 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Regensburghonkbal.jpg]] → [[File:Armin-Wolf-Arena Regensburg.jpg]] 8218592 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v bejzbale | rok = 2014 | iný názov = | logo = Flag of the Czech Republic and Germany.svg | veľkosť loga = 150px | popis loga = | usporiadateľ = Česko | 2 usporiadateľ = Nemecko | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[12. september|12.]]{{--}}[[21. september]] [[2014]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 5 | počet miest = 5 | víťaz = Holandsko | počet titulov = 21 | zápasy = 43 | góly = | návštevnosť = 19460 | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = {{NLD}} Curt Smith | dejiská = [[Blansko]], [[Brno]]<br />[[Ostrava]], [[Třebíč]]<br/>[[Regensburg]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v bejzbale 2014''' boli v poradí 33. [[Majstrovstvá Európy v bejzbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska bejzbalová konfederácia]] (CEB). Konali sa v piatich [[Česko|českých]] a [[Nemecko|nemeckých]] mestách: [[Blansko]], [[Brno]], [[Ostrava]], [[Třebíč]] a [[Regensburg]], od [[12. september|12.]]{{--}}[[21. septembra]] [[2014]], za účasti 12 tímov.<ref name=european>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2014 European Championship to be played in Czech Republic | url = http://www.mister-baseball.com/2014-european-championship-played-czech-republic/ | dátum vydania = 24.9.2012 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = mister-baseball.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ME se odehraje v pěti městech a dvou zemích |url = http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/50-me-se-odehraje-v-peti-mestech-a-dvou-zemich |dátum vydania = 31.5.2014 |dátum prístupu = 7.9.2014 |vydavateľ = me2014.cz |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140907143440/http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/50-me-se-odehraje-v-peti-mestech-a-dvou-zemich |dátum archivácie = 2014-09-07 }}</ref> Prvýkrát organizovali európsky šampionát dve krajiny. Nemecko predtým samostatne hostilo turnaj štyrikrát, v rokoch 1957, 1969, 2001 a 2010; Česko v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Mistrovství Evropy podruhé v ČR |url = http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/64-mistrovstvi-evropy-podruhe-v-cr |dátum vydania = 30.6.2014 |dátum prístupu = 7.9.2014 |vydavateľ = me2014.cz |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140907143443/http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/64-mistrovstvi-evropy-podruhe-v-cr |dátum archivácie = 2014-09-07 }}</ref> Svoj 21. titul získalo {{NLD|bzm}}, ktoré vo finále zvíťazilo nad obhajcom titulu z {{ITA|bzm|0|Talianska}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Netherlands 2014 European Baseball Champion |url = http://www.baseballeurope.com/post/netherlands_2014_european_baseball_champion |dátum vydania = 21.9.2014 |dátum prístupu = 22.9.2014 |vydavateľ = CEB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141016194418/http://www.baseballeurope.com/post/netherlands_2014_european_baseball_champion |dátum archivácie = 2014-10-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finále ME Nizozemsko - Itálie | url = http://www.baseball.cz/article.php?sid=3524&index=1&mode=&order=0 | dátum vydania = 22.9.2014 | dátum prístupu = 22.9.2014 | vydavateľ = baseball.cz | jazyk = česky }}</ref> Rozhodnutie o udelení organizácii ME 2014 Česku padlo na zasadnutí technickej komisie CEB v septembri 2012.<ref name=european></ref> Nemecký Regensburg sa pridal až v júli 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regensburg will be host of 2014 European Championship | url = http://www.mister-baseball.com/regensburg-host-2014-european-championship/ | dátum vydania = 30.7.2013 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = mister-baseball.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=550 style=text-align:center |- ! Postup !! Miestenky !! Kvalifikanti !! Účasti |- | Organizátor || 2 || align=left|{{CZE|bzm|1}} (27.)<br/>{{DEU|bzm|1}} (19.) || 8<br/>23 |- | [[Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|Majstrovstvá Európy 2012]] || 8 || align=left|{{ITA|bzm|1}} (11.)<br/>{{NLD|bzm|1}} (6.)<br/>{{ESP|bzm|1}} (17.)<br/>{{SWE|bzm|1}} (40.)<br/>{{GRC|bzm|1}} (36.)<br />{{FRA|bzm|1}} (32.)<br/>{{BEL|bzm|1}} (37.)<br/>{{HRV|bzm|1}} (42.) || 31<br/>30<br/>31<br/>27<br/>4<br/>22<br/>26<br/>7 |- | [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2013|ME B kategórie 2013]] || 2 || align=left|{{RUS|bzm|1}} (34.)<br/>{{GBR|bzm|1}} (24.) || 10<br/>12 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva aktuálne umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná bejzbalová federácia|IBAF]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Ranking | url = http://www.ibaf.org/en/world-ranking.aspx?type=1 | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = IBAF | jazyk = anglicky }}</ref> == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" align=center |- ! [[Blansko]] ! [[Brno]] ! [[Ostrava]] |- | [[Strawberry field]] | [[Městský baseballový stadion]] | [[Areál Arrows]] |- | [[Súbor:Blanskohonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Brnohonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Ostravahonkbal.jpg|200px]] |- |Kapacita: '''480''' |Kapacita: '''500''' |Kapacita: '''380''' |- ! [[Třebíč]] | rowspan=5|[[Súbor:Duittsj-ek2014.png|200px]] ! [[Regensburg]] |- | [[Na hvězdě]] | [[Armin-Wolf-Arena]] |- | rowspan=2|[[Súbor:Trebichonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Armin-Wolf-Arena Regensburg.jpg|200px]] |- | Otvorený: 1996 |- |Kapacita: '''250''' |Kapacita: '''10 000''' |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== [[Regensburg]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[12. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{SWE|bzm|2}} |'''{{ku|1|7}}''' |align=left| '''{{GBR|bzm|1}}''' | 335 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/01.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913145119/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/01.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|7}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 307 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/03.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913015303/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/03.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| {{DEU|bzm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{FRA|bzm|1}}''' | 1 121 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/05.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913053853/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/05.htm |date=2014-09-13 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[13. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|5}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 1 077 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/09.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914001014/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/09.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|3}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 837 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/07.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913193658/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/07.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|2}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 1 937 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/11.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914025840/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/11.htm |date=2014-09-14 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{SWE|bzm|2}} |'''{{ku|0|11}}''' |align=left| '''{{BEL|bzm|1}}''' | 397 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/13.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914201316/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/13.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|0}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 1 511 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/15.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914201402/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/15.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|2}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 353 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/17.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915025119/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/17.htm |date=2014-09-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{BEL|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 174 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/19.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054217/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/19.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|8|3}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 367 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/21.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161634/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/21.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|1}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 1 711 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/23.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054222/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/23.htm |date=2014-09-19 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|4}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 165 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/25.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054227/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/25.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 281 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/27.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054232/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/27.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|8}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 1 192 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/29.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054237/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/29.htm |date=2014-09-19 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{ITA|bzm|1}} |5||5||0|| 54|| 14|| +40 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{FRA|bzm|1}} |5||4||1|| 27|| 26|| +1 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{DEU|bzm|1}} |5||3||2|| 30|| 18|| +12 |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{BEL|bzm|1}} |5||2||3|| 29|| 23|| +6 |- bgcolor=#FFDCCC |5. |align=left|{{GBR|bzm|1}} |5||1||4|| 13|| 37|| −24 |- bgcolor=#FFDCCC |6. |align=left|{{SWE|bzm|1}} |5||0||5|| 15|| 50|| −35 |} ==== Skupina B ==== [[Ostrava]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[12. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|15|3}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 210 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/02.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913032226/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/02.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|19|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 115 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/04.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913014851/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/04.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 315 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/06.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913012455/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/06.htm |date=2014-09-13 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[13. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|18|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 75 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/08.htm info]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{GRC|bzm|2}} |'''{{ku|1|14}}''' |align=left| '''{{RUS|bzm|1}}''' | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/10.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913195004/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/10.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|7|0}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 580 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/12.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914025444/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/12.htm |date=2014-09-14 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|0}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 85 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/14.htm info]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|11|0}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 92 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/16.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915003447/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/16.htm |date=2014-09-15 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|13|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 195 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/18.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915025117/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/18.htm |date=2014-09-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{RUS|bzm|2}} |'''{{ku|3|10}}''' |align=left| '''{{HRV|bzm|1}}''' | 98 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/20.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161628/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/20.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|17|2}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/24.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161650/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/24.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|19|7}}''' |align=left| {{ESP|bzm|1}} | 123 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/22.htm info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|1}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 290 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/26.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161659/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/26.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GRC|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|0}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 96 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/28.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161716/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/28.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|2}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 350 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/30.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161722/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/30.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{NLD|bzm|1}} |5||5||0|| 68|| 10|| +58 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ESP|bzm|1}} |5||4||1|| 61|| 26|| +35 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{CZE|bzm|1}} |5||3||2|| 37|| 20|| +17 |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{RUS|bzm|1}} |5||1||4|| 18|| 40|| −22 |- bgcolor=#FFDCCC |5. |align=left|{{HRV|bzm|1}} |5||1||4|| 16|| 63|| −47 |- bgcolor=#FFDCCC |6. |align=left|{{GRC|bzm|1}} |5||1||4|| 16|| 57|| −41 |} ---- === 2. fáza === ==== Skupina o 9.{{--}}12. miesto ==== [[Třebíč]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{HRV|bzm|2}}''' |'''{{ku|11|0}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 85 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/32.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161731/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/32.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GBR|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|4}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 92 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/34.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161741/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/34.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{SWE|bzm|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 165 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/38.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161756/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/38.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GBR|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|0}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 180 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/40.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161806/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/40.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- |9. |align=left|{{GBR|bzm|1}} |3||3||0|| 26|| 5|| +21 |- |10. |align=left|{{GRC|bzm|1}} |3||1||2|| 14|| 12|| +2 |- |11. |align=left|{{SWE|bzm|1}} |3||1||2|| 3|| 18|| −15 |- |12. |align=left|{{HRV|bzm|1}} |3||1||2|| 11|| 19|| −8 |} ==== Finálová skupina ==== [[Brno]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|4}}''' |align=left| {{ESP|bzm|1}} | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/31.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161726/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/31.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| {{FRA|bzm|2}} |'''{{ku|3|14}}''' |align=left| '''{{CZE|bzm|1}}''' | 340 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/33.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161736/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/33.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|4}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 280 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/35.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161746/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/35.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|14|5}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 200 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/37.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161751/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/37.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|4|3}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 170 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/39.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161801/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/39.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|1}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 687 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/41.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161814/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/41.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{CZE|bzm|2}} |'''{{ku|2|5}}''' |align=left| '''{{DEU|bzm|1}}''' | 620 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/42.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161817/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/42.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|5}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 89 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/43.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161822/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/43.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{ITA|bzm|1}} | 410 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/44.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161828/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/44.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{NLD|bzm|1}} |5||5||0|| 55|| 16|| +39 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ITA|bzm|1}} |5||4||1|| 32|| 13|| +19 |- |3. |align=left|{{ESP|bzm|1}} |5||3||2|| 34|| 35|| −1 |- |4. |align=left|{{CZE|bzm|1}} |5||1||4|| 19|| 33|| −14 |- |5. |align=left|{{DEU|bzm|1}} |5||1||4|| 15|| 24|| −9 |- |6. |align=left|{{FRA|bzm|1}} |5||1||4|| 18|| 52|| −34 |} === Play-off === ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]], [[Blansko]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{BEL|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|2}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 162 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/36.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921125055/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/36.htm |date=2014-09-21 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[21. september]], [[Brno]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|3}}''' |align=left| {{ITA|bzm|1}} | 840 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/45.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141121235606/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/45.htm |date=2014-11-21 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{NLD|bzm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ITA|bzm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ESP|bzm|1}} |- |align="center"| 4. || {{CZE|bzm|1}} |- |align="center"| 5. || {{DEU|bzm|1}} |- |align="center"| 6. || {{FRA|bzm|1}} |- |align="center"| 7. || {{BEL|bzm|1}} |- |align="center"| 8. || {{RUS|bzm|1}} |- |align="center"| 9. || {{GBR|bzm|1}} |- |align="center"| 10. || {{GRC|bzm|1}} |- |align="center"| 11. || {{SWE|bzm|1}} ||bgcolor=#FFDCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2015|ME B kategórie 2015]] |- |align="center"| 12. || {{HRV|bzm|1}} ||bgcolor=#FFDCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2015|ME B kategórie 2015]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.me2014.cz/cz/ Oficiálna stránka 1 ME 2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140910101255/http://www.me2014.cz/cz/ |date=2014-09-10 }} {{ces icon}}/{{eng icon}} * [http://www.baseballem2014.de/ Oficiálna stránka 2 ME 2014] {{deu icon}} * [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/schedule.php ME 2014 na štatistickej stránke CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140920194518/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/schedule.php |date=2014-09-20 }} {{eng icon}} * [http://www.baseball-reference.com/bullpen/2014_European_Championship ME 2014 na stránke baseball-reference.com] {{eng icon}} * [http://twbsball.dils.tku.edu.tw/wiki/index.php/2014%E5%B9%B4%E7%AC%AC%E4%B8%89%E5%8D%81%E4%B8%89%E5%B1%86%E6%AD%90%E6%B4%B2%E6%A3%92%E7%90%83%E9%8C%A6%E6%A8%99%E8%B3%BD ME 2014 na stránke wikibaseball] {{zho icon}} * [http://www.mister-baseball.com/category/international/2014-european-championship/ ME 2014 na stránke mister-baseball.com] {{eng icon}} * [http://www.baseballeurope.com/ Oficiálna stránka CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040831072235/http://www.baseballeurope.com/ |date=2004-08-31 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v bejzbale}} }} [[Kategória:Bejzbal v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v bejzbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Česku|Bejzbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Bejzbal]] 880iubwroyhz7xuyot09wjdq2q9vv42 2 531730 8218792 8218097 2026-05-24T07:55:27Z PeterKLK 94978 /* Majstrovské tituly */ aktualizácia 8218792 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Cena Antona Ondruša== {|class="wikitable" ! width=80|Sezóna ! width=120|{{prvé miesto}} ! width=120|{{druhé miesto}} ! width=120|{{tretie miesto}} |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Ürgeho | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ľubomír Faktor <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||{{ARG}} Fabio Nigro <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Záteka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Ladislav Molnár]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ján Solár <br/> <small>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Šimona po Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 157 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Július Šimon]] <br/> <small>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small/>||[[Dušan Tittel]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Róbert Tomaschek]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |} ==Tribúna slávy== Únia ligových klubov odštartovala pri príležitosti tridsiateho výročia samostatnej ligy novú tradíciu. Významné osobnosti ligového futbalu uvedie na tzv. Tribúnu slávy, čo je obdobia Siene slávy. V sezóne 2022/23 svoje čestné miesto na Tribúne slávy zaujali Pavol Diňa v kategórii hráč, Jozef Jankech v kategórii tréner a Jozef Adamec in memoriam v kategórii osobnosť. {|class="wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Hráč ! width=120|Tréner ! width=120|Osobnosť |- |<center>2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/> |- |<center>2024||[[Juraj Halenár]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček |- |<center>2025||[[Peter Dzúrik]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský |- |<center>2026||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]] |} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a v decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale klubu sa darilo v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] v roku 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 1997, pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 si „Boro“ zopakovali finálovú učasť v Ligovom pohári, Kinder odohral celý zápas proti Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri 1998 skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom 15. augusta 2001 Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== '''Klubové''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 3× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) '''Individuálne''' * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1993/94, 1994/95) * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** == Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách == ==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]== === {{ARM}} [[Arménsko]] === *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] === *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] === *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020 === {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] === *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 === {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] === [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] === *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 === {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] === *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] === *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 === {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 === {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] === *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] === *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 === {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 === {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] === *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 === {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] === *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 === {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] === *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] === *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2009 *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 === {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 === {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] === *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] === *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] === *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 === {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] === *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 === {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] === *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12 === {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 === {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] === *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] === *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]== === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 ==[[CAF|Africké ligové súťaže]]== === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]== === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |- |[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 * [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} rp27jfmsccqphmsdrw9t6w589skse3v 8218796 8218792 2026-05-24T08:00:37Z PeterKLK 94978 aktualizácia 8218796 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Cena Antona Ondruša== {|class="wikitable" ! width=80|Sezóna ! width=120|{{prvé miesto}} ! width=120|{{druhé miesto}} ! width=120|{{tretie miesto}} |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Ürgeho | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ľubomír Faktor <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||{{ARG}} Fabio Nigro <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Záteka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Ladislav Molnár]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ján Solár <br/> <small>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Šimona po Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 157 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Július Šimon]] <br/> <small>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small/>||[[Dušan Tittel]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Róbert Tomaschek]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |} ==Tribúna slávy== Únia ligových klubov odštartovala pri príležitosti tridsiateho výročia samostatnej ligy novú tradíciu. Významné osobnosti ligového futbalu uvedie na tzv. Tribúnu slávy, čo je obdobia Siene slávy. V sezóne 2022/23 svoje čestné miesto na Tribúne slávy zaujali Pavol Diňa v kategórii hráč, Jozef Jankech v kategórii tréner a Jozef Adamec in memoriam v kategórii osobnosť. {|class="wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Hráč ! width=120|Tréner ! width=120|Osobnosť |- |<center>2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/> |- |<center>2024||[[Juraj Halenár]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček |- |<center>2025||[[Peter Dzúrik]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský |- |<center>2026||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]] |} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** == Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách == ==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]== === {{ARM}} [[Arménsko]] === *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] === *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] === *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020 === {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] === *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 === {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] === [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] === *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 === {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] === *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] === *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 === {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 === {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] === *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] === *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 === {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 === {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] === *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 === {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] === *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 === {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] === *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] === *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2009 *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 === {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 === {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] === *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] === *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] === *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 === {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] === *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 === {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] === *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12 === {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 === {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] === *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] === *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]== === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 ==[[CAF|Africké ligové súťaže]]== === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]== === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |- |[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 * [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} gjv83zfq70elv8jze50clgangxfldft 8218802 8218796 2026-05-24T08:07:57Z PeterKLK 94978 /* Najviac pohárov v zahraničí */ aktualizácia 8218802 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Cena Antona Ondruša== {|class="wikitable" ! width=80|Sezóna ! width=120|{{prvé miesto}} ! width=120|{{druhé miesto}} ! width=120|{{tretie miesto}} |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Ürgeho | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ľubomír Faktor <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||{{ARG}} Fabio Nigro <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Záteka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Ladislav Molnár]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ján Solár <br/> <small>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Šimona po Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 157 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Július Šimon]] <br/> <small>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small/>||[[Dušan Tittel]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Róbert Tomaschek]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |} ==Tribúna slávy== Únia ligových klubov odštartovala pri príležitosti tridsiateho výročia samostatnej ligy novú tradíciu. Významné osobnosti ligového futbalu uvedie na tzv. Tribúnu slávy, čo je obdobia Siene slávy. V sezóne 2022/23 svoje čestné miesto na Tribúne slávy zaujali Pavol Diňa v kategórii hráč, Jozef Jankech v kategórii tréner a Jozef Adamec in memoriam v kategórii osobnosť. {|class="wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Hráč ! width=120|Tréner ! width=120|Osobnosť |- |<center>2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/> |- |<center>2024||[[Juraj Halenár]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček |- |<center>2025||[[Peter Dzúrik]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský |- |<center>2026||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]] |} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** == Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách == ==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]== === {{ARM}} [[Arménsko]] === *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] === *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] === *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020 === {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] === *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 === {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] === [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] === *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 === {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] === *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] === *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 === {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 === {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] === *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] === *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 === {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 === {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] === *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 === {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] === *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 === {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] === *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] === *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2009 *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 === {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 === {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] === *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] === *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] === *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 === {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] === *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 === {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] === *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12 === {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 === {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] === *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] === *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]== === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 ==[[CAF|Africké ligové súťaže]]== === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]== === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}|||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |- |[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 * [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 9stuj7llvnn0hv9wtx2c6igrfcrwoww 0 533095 8218923 7461507 2026-05-24T11:35:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Ladislav Hosák |Rodné meno = |Portrét = Ladislav Hosák I. 1-crop.jpg |Veľkosť portrétu = 150px |Profesia = historik, univerzitný pedagóg |Polia pôsobnosti = |Známy vďaka = |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = |Akademický titul = [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] |Vedecká hodnosť = [[doktor vied]] |Významní profesori = |Významní študenti = |Vplyvy = |Ovplyvnil = |Ocenenia = |Dátum narodenia = [[5. jún]] [[1898]] |Miesto narodenia = [[Újezd u Brna]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|1972|11|3|1898|6|5}} |Miesto úmrtia = [[Brno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť = |Miesto pobytu = |Manželka = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = <!-- len názov súboru --> |Údaje = |Poznámky = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ladislav Hosák''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[5. jún]] [[1898]], [[Újezd u Brna]]{{--}}† [[3. november]] [[1972]], [[Brno]]) bol český historik a univerzitný pedagóg. == Život == Po absolvovaní gymnázia v [[Strážnice|Strážnici]] nastúpil v roku [[1923]] na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickú fakultu Karlovej univerzity]] na štúdium [[Historiografia (zapisovanie dejín)|dejepisu]] a [[Geografia|zemepisu]]. Po absolvovaní štúdií učil najskôr na [[Gymnázium|gymnáziách]] v [[Příbor|Příboře]], [[Břeclav|Břeclavi]] a konečne od roku [[1930]] v [[Brno|Brne]]. V roku [[1946]] nastúpil na Pedagogickú fakultu [[Univerzita Palackého v Olomouci|University Palackého v Olomouci]], kde v roku [[1949]] získal habilitáciu a v roku [[1963]] bol menovaný profesorom česko-slovenských dejín a historickej vlastivedy. == Dielo == Jeho najvýznamnejším činom bolo vydanie ''Historického místopisu země Moravskoslezské'' (vyšiel v [[Praha|Prahe]] v rokoch [[1933]]-[[1938]] v celkom deviatich zväzkoch). Ďalšie z miestopisných diel vzťahujúcich sa k [[Morava (región)|Morave]]: * ''Historický místopis střední a severní Moravy. Okres olomoucký. Okres prostějovský.'' Olomouc 1959. * ''Přehled historického místopisu Moravy a Slezska v období feudalismu do roku 1848.'' Ostrava 1967. * ''Místní jména na Moravě a ve Slezsku I–II.'' Praha 1970-80. == Literatúra == * ''Ottův slovník naučný nové doby 2/2''. Praha 1933, s. 1215. * ''Sborník prací k sedmdesátinám univ. prof. PhDr. Ladislava Hosáka.'' Olomouc 1968. * ''Československý biografický slovník.'' Praha 1992, s. 231-232. <!-- * BROUČEK, Stanislav; JEŘÁBEK, Richard. ''Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. 3. svazek, (Biografická část)''. Praha : Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1713-8. s. 1166. --> * {{Citácia knihy | priezvisko = Kutnar | meno = František | priezvisko2 = Marek | meno2 = Jaroslav | titul = Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví : od počátků národní kultury až do sklonku třicátých let 20. století | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 1997 | vydanie = 2 | počet strán = 1065 | isbn = 80-7106-252-9}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01042363+or+wkw=jk01042363&func=find-c&local_base=nkc Zoznam diel v databáze Národnej knihovny ČR, ktorých autorom alebo témou je Ladislav Hosák] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241204154320/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01042363+or+wkw=jk01042363&func=find-c&local_base=nkc |date=2024-12-04 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ladislav Hosák|11961093}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hosák, Ladislav}} [[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci]] [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] 5icnn60g9p91b2c6e6edgj2x0app2ey 0 542315 8218611 8210732 2026-05-23T18:03:39Z Lukas565 251676 /* Konzistórium 21. februára 1998 */ zmena 8218611 wikitext text/x-wiki [[Súbor:San Giovanni Paolo II.jpg|náhľad|Pápež [[Svätec|svätý]] Ján Pavol II.]] Toto je '''zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Jánom Pavlom II.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope John Paul II (St. Karol Józef Wojtyła) [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bwojtyla.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-08}}</ref> Kardináli, ktorí boli v čase vymenovania mladší ako 80 rokov, teda oprávnení zúčastniť sa [[konkláve]], sú označení hviezdičkou. Pri zosnulých kardináloch je za menom uvedený rok narodenia a úmrtia. == Menovacia politika == [[Pápež]] [[Svätec|svätý]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval počas svojho [[pontifikát]]u ([[1978]]{{--}}[[2005]]) v deviatich [[Pápežské konzistórium|konzistóriách]] 231 [[kardinál]]ov zo 65 krajín. Ide o historicky najviac kreovaní zo všetkých pápežov pred ním i po ňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = By the numbers: Pope Francis and the College of Cardinals | url = https://www.pillarcatholic.com/p/by-the-numbers-pope-francis-and-the | vydavateľ = https://www.pillarcatholic.com/ | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en}}</ref> Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] kreovala 211 kardinálov-voliteľov a 20 prelátov bolo pri vymenovaní starších ako 80 rokov. Pontifex zároveň vymenoval troch kardinálov [[In pectore|''in pectore'']]. Kreovania kardinálov sa konali približne každé dva až štyri roky, a preto bol priemerný počet nových kreovaných hodnostárov vyšší ako u pápežových predchodcov. Najviac kardinálov vymenoval Ján Pavol II. v roku 2001, išlo o 42 prelátov. Z pohľadu kontinentov pápež posilnil zastúpenie neeurópskych kardinálov v porovnaní s jeho predchodcami. Prevahu však malo 129 '''Európanov''' (z toho 50 kardinálov z [[Taliansko|Talianska]], 15 z [[Francúzsko|Francúzska]], 10 z [[Nemecko|Nemecka]], 8 z [[Poľsko|Poľska]], 8 zo [[Španielsko|Španielska]], 4 z [[Belgicko|Belgicka]], 3 z [[Írsko|Írska]], 3 z [[Rakúsko|Rakúska]], 3 zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], 3 z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], 3 z [[Ukrajina|Ukrajiny]]''',''' po dvoch z [[Česko|Česka]], [[Chorvátsko|Chorvátska]] (aj v rámci [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]]), [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Slovensko|Slovenska]] (v rámci [[Česko-Slovensko|Československa]]) a po jednom z [[Albánsko|Albánska]], [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. Do '''severnej Ameriky''' udelil purpur 35 prelátom (z toho boli 15 z [[Spojené štáty|USA]], 7 z [[Kanada|Kanady]], 6 z [[Mexiko|Mexika]] a po jednom z [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]], [[Honduras|Hondurasu]] a [[Kuba|Kuby]]) a do '''južnej Ameriky''' 25 (z toho 6 kardinálov z [[Brazília|Brazílie]], 4 z [[Čile]], 4 z [[Kolumbia|Kolumbie]], 3 z [[Argentína|Argentíny]], 3 z [[Venezuela|Venezuely]], 2 z [[Ekvádor|Ekvádora]], 2 z [[Peru]] a jeden z [[Bolívia|Bolívie]]). '''Ázia''' získala 23 kardinálov (z toho 6 z [[India|Indie]], 4 z [[Vietnam|Vietnamu]], 3 z [[Čína|Číny]], 3 z [[Japonsko|Japonska]], 2 z [[Filipíny|Filipín]], 2 z [[Libanon|Libanonu]] a po jednom z [[Indonézia|Indonézie]], [[Thajsko|Thajska]] a [[Sýria|Sýrie]]). Pontifex povýšil do kardinálskeho stavu 18 '''Afričanov''' (z toho 2 z [[Nigéria|Nigérie]], 2 z [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]] a po jednom z [[Angola|Angoly]], [[Egypt|Egypta]], [[Etiópia|Etiópie]], [[Ghana|Ghany]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], [[Kamerun|Kameruna]], [[Kongo (Brazzaville)|Konga]], [[Madagaskar|Madagaskaru]], [[Maurícius|Maurícia]], [[Mozambik|Mozambiku]], [[Nikaragua|Nikaraguy]], [[Sudán|Sudánu]], [[Tanzánia|Tanzánie]] a [[Uganda|Ugandy]]). '''Austrália a Oceánia''' získali 4 hodnostárov (z toho 3 z [[Austrália (štát)|Austrálie]] a jeden z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]). Zásluhou Jána Pavla II. získali kardinálsky [[biret]] prvýkrát krajiny Albánsko, Angola, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Etiópia, Ghana, Honduras, Kamerun, Maurícius, Mozambik, Nikaragua, Pobrežie Slonoviny, Rumunsko, Slovensko, Sudán a Thajsko. Najmladšou vymenovanou osobou bol 47-ročný Kolumbijčan [[Alfonso López Trujillo]]. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 92-ročný Albánec [[Mikel Koliqi]]. Z tejto generácie kardinálov sa Američan [[Theodore Edgar McCarrick]] vzdal kardinálskej hodnosti a kvôli preukázaným sexuálnym deliktom bol vo februári [[2019]] laicizovaný (zbavený kňazskej služby).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mister Theodore Edgar McCarrick [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmccar.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajomstvá strýčka Teda / Príbeh zvráteného kardinála, ktorý Vatikánu prerástol cez hlavu | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/65794/pribeh-zvrateneho-kardinala-ktory-vatikanu-prerastol-cez-hlavu | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = sk | meno = Imrich | priezvisko = Gazda}}</ref> Od februára 2001 sa stal členom kardinálskeho kolégia aj jezuita [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý sa neskôr stal pápežom [[František (pápež)|Františkom]]. Ján Pavol II. vymenoval dvoch slovenských kardinálov: proprefekta [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Jozef Tomko|Jozefa Tomka]] a [[Nitrianska diecéza|nitrianskeho biskupa]] [[Ján Chryzostom Korec|Jána Chryzostoma Korca]]. Z krajín okolo [[Slovensko|Slovenska]] získalo najviac kardinálov Poľsko (krakovský arcibiskup [[Franciszek Macharski]], úradník Rímskej kúrie [[Władysław Rubin]], poľský prímas [[Józef Glemp]], arcibiskup [[Andrzej Maria Deskur]], vroclavský arcibiskup [[Henryk Gulbinowicz|Henryk Roman Gulbinowicz]], arcibiskup Lusaky [[Adam Kozłowiecki]], prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu [[Zenon Grocholewski]] a profesor a spisovateľ [[Stanisław Nagy]]). Ďalšími prelátmi zo susediacich krajín boli traja rakúski kardináli (viedenskí arcibiskupi [[Hans Hermann Groër]] a [[Christoph Schönborn]] a úradník rímskej kúrie salezián [[Alfons Maria Stickler]]), traja ukrajinskí (ľvovskí arcibiskupi [[Miroslav Ljubačivskij]], [[Marian Jaworski]] a [[Ľubomyr Huzar]]), dvaja českí (teológ a jezuita [[Tomáš Špidlík]] a pražský arcibiskup [[Miloslav Vlk]]) a dvaja maďarskí (ostrihomskí arcibiskupi [[László Paskai|Lászlo Paskai]] a [[Péter Erdő]]). Z tejto generácie kardinálov nie je (zatiaľ) nikto uctievaný ako blahoslavený alebo svätý. V súčasnosti (október 2024) z tejto generácie kardinálov žije 43 prelátov. == Konzistórium 30. júna 1979 == [[Súbor:Joseph Asajiro Satowaki.jpg|náhľad|Pápež povýšil 30. júna 1979 do kardinálskej hodnosti Japonca [[Joseph Asajirō Satowaki|Josepha Asajiro Satowakiho]].]] [[Súbor:Cardinal Franciszek Macharski, Archbishop Emeritus of Kraków.jpg|náhľad|Poliak [[Franciszek Macharski]] získal kardinálsky purpur 30. júna 1979.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Anastasio Alberto Ballestrero|Anastasio Alberto kardinál Ballestrero]], OCD * ([[1913]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Caprio|Giuseppe kardinál Caprio]] * ([[1914]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Gerald Emmett Carter|Gerald Emmett kardinál Carter]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Casaroli|Agostino kardinál Casaroli]] * ([[1914]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Marco Cé|Marco kardinál Cé]] * ([[1925]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ernesto Civardi|Ernesto kardinál Civardi]] * ([[1906]]{{--}}[[1989]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Ernesto Corripio y Ahumada|Ernesto kardinál Corripio y Ahumada]] * ([[1919]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Roger Etchegaray|Roger Marie Élie kardinál Etchegaray]] * ([[1922]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[Ignatius Kung Pin-Mei|Ignatius kardinál Kung Pin-Mei]] * ([[1901]]{{--}}[[2000]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[28. jún]]a [[1991]] #{{Minivlajka|POL}}[[Franciszek Macharski|Franciszek kardinál Macharski]] * ([[1927]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Tomás Ó Fiaich|Tomás kardinál Ó Fiaich]] * ([[1923]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Egano Righi-Lambertini|Egano kardinál Righi-Lambertini]] * ([[1906]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Władysław Rubin|Władysław kardinál Rubin]] * ([[1917]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Joseph Asajirō Satowaki|Joseph Asajiro kardinál Satowaki]] * ([[1904]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Joseph-Marie Trịnh Văn Căn|Joseph-Marie kardinál Trịnh Văn Căn]] * ([[1921]]{{--}}[[1990]]) == Konzistórium 2. februára 1983 == [[Súbor:19950818 8sant Latvia Postage Stamp.jpg|náhľad|Litovský kardinál [[Julijans Vaivods]] vymenovaný [[2. február]]a [[1983]] na [[Poštová známka|poštovej známke]].]] #{{Minivlajka|USA}}[[Joseph Louis Bernardin|Joseph Louis kardinál Bernardin]] * ([[1928]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Casoria|Giuseppe kardinál Casoria]] * ([[1908]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Godfried Danneels|Godfried kardinál Danneels]] * ([[1933]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Józef Glemp|Józef kardinál Glemp]] * ([[1929]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|LBN}}[[Antoine-Pierre Khoraiche|Antoine Pierre kardinál Khoraiche]] * ([[1907]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|THA}}[[Michael Michai Kitbunchu|Michael Michai kardinál Kitbunchu]] * #{{Minivlajka|YUG}}[[Franjo Kuharić|Franjo kardinál Kuharić]] * ([[1919]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Maria Martini|Carlo Maria kardinál Martini]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1927]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Joachim Meisner|Joachim kardinál Meisner]] * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[José Alí Lebrún Moratinos|José Alí kardinál Lebrún Moratinos]] * ([[1919]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Henri de Lubac|Henri-Marie kardinál de Lubac]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1896]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Marie Lustiger|Jean-Marie kardinál Lustiger]] * ([[1926]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|AGO}}[[Alexandre do Nascimento|Alexandre kardinál do Nascimento]] * ([[1925]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Aurelio Sabattani|Aurelio kardinál Sabattani]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Alfonso López Trujillo|Alfonso kardinál López Trujillo]] * ([[1935]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|LSR}}[[Julijans Vaivods|Julijans kardinál Vaivods]] ([[1895]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|NZL}}[[Thomas Stafford Williams|Thomas Stafford kardinál Williams]] * ([[1930]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Yago|Bernard kardinál Yago]] * ([[1916]]{{--}}[[1997]]) == Konzistórium 25. mája 1985 == [[Súbor:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|náhľad|Kardinálsky [[biret]] si [[25. máj]]a [[1985]] prevzal aj Slovák [[Jozef Tomko]], prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].]] [[Súbor:Cardenal-miguel-obando-y-bravo.jpg|náhľad|Prvým nikaragujským kardinálom sa [[25. máj]]a [[1985]] stal [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] [[Miguel Obando y Bravo]].]] #{{Minivlajka|NGA}}[[Francis Arinze|Francis kardinál Arinze]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giacomo Biffi|Giacomo kardinál Biffi]] * ([[1928]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Rosalio José Castillo Lara|Rosalio José kardinál Castillo Lara]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1922]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Dadaglio|Luigi kardinál Dadaglio]] * ([[1914]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Albert Decourtray|Albert Florent Augustin kardinál Decourtray]] * ([[1923]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Andrzej Maria Deskur|Andrzej Maria kardinál Deskur]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Juan Francisco Fresno Larraín|Juan Francisco kardinál Fresno Larraín]] * ([[1914]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Edouard Gagnon|Édouard kardinál Gagnon]], PSS * ([[1918]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ángel Suquía Goicoechea|Ángel kardinál Suquía Goicoechea]] * ([[1916]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Henryk Gulbinowicz|Henryk Roman kardinál Gulbinowicz]] * ([[1923]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jean Jérôme Hamer|Jean Jérôme kardinál Hamer]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1916]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Antonio Innocenti|Antonio kardinál Innocenti]] * ([[1915]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Bernard Francis Law|Bernard Francis kardinál Law]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Duraisamy Simon Lourdusamy|Duraisamy Simon kardinál Lourdusamy]] * ([[1924]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USR}}[[Miroslav Ljubačivskij|Miroslav Ivan kardinál Ljubačivskij]] * ([[1914]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Paul Augustin Mayer|Paul Augustin kardinál Mayer]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1911]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|USA}}[[John Joseph O’Connor|John Joseph kardinál O’Connor]] * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|NIC}}[[Miguel Obando y Bravo|Miguel kardinál Obando y Bravo]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1926]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pietro Pavan|Pietro kardinál Pavan]] ([[1903]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Silvano Piovanelli|Silvano kardinál Piovanelli]] * ([[1924]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Paul Poupard|Paul Joseph Jean kardinál Poupard]] * #{{Minivlajka|NED}}[[Adrianus Johannes Simonis|Adrianus Johannes kardinál Simonis]] * ([[1931]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Alfons Maria Stickler|Alfons Maria kardinál Stickler]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1910]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]] * ([[1924]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ETH}}[[Paulos Tzadua|Paulos kardinál Tzadua]] * ([[1921]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Louis-Albert Vachon|Louis-Albert kardinál Vachon]] * ([[1912]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[Ricardo Jamin Vidal|Ricardo Jamin kardinál Vidal]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Friedrich Wetter|Friedrich kardinál Wetter]] * == Konzistórium 28. júna 1988 == [[Súbor:Alexandre José Maria dos Santos.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[28. jún]]a [[1988]] do kardinálskej hodnosti aj Mozambičana [[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandra José Maria dos Santosa]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Canestri|Giovanni kardinál Canestri]] * ([[1918]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Bede Clancy|Edward Bede kardinál Clancy]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Felici|Angelo kardinál Felici]] * ([[1919]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[José Freire Falcão|José kardinál Freire Falcão]] * ([[1925]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Michele Giordano|Michele kardinál Giordano]] * ([[1930]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Paul Grégoire|Paul kardinál Grégoire]] * ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Hans Hermann Groër|Hans Hermann Wilhelm kardinál Groër]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1919]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Franz Hengsbach|Franz kardinál Hengsbach]] * ([[1910]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|USA}}[[James Aloysius Hickey|James Aloysius kardinál Hickey]] * ([[1920]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Javierre Ortas|Antonio María kardinál Javierre Ortas]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1921]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|MUS}}[[Jean Margéot|Jean kardinál Margéot]] * ([[1916]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jacques Martin (kardinál)|Jacques-Paul kardinál Martin]] * ([[1908]]{{--}}[[1992]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Eduardo Martínez Somalo|Eduardo kardinál Martínez Somalo]] * ([[1927]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Lucas Moreira Neves|Lucas kardinál Moreira Neves]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Antony Padiyara|Antony kardinál Padiyara]] * ([[1921]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[László Paskai|László kardinál Paskai]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1927]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Simon Ignatius Pimenta|Simon Ignatius kardinál Pimenta]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Mario Revollo Bravo|Mario kardinál Revollo Bravo]] * ([[1919]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|MOZ}}[[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandre José Maria kardinál dos Santos]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Achille Silvestrini|Achille kardinál Silvestrini]] * ([[1923]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|LSS}}[[Vincentas Sladkevičius|Vincentas kardinál Sladkevičius]], MIC * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edmund Casimir Szoka|Edmund Casimir kardinál Szoka]] * ([[1927]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|CMR}}[[Christian Wiyghan Tumi|Christian Wiyghan kardinál Tumi]] * ([[1930]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[John Baptist Wu Cheng-chung|John Baptist kardinál Wu Cheng-chung]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) [[Hans Urs von Balthasar]] ({{Minivlajka|CHE}}) zomrel dva dni pred konzistóriom. Aj keď bolo jeho kreovanie ohlásené, nedošlo k jeho naplneniu. == Konzistórium 28. júna 1991 == [[Súbor:Edward Idris Cassidy (1984).jpg|náhľad|Austrálčan [[Edward Idris Cassidy]] získal kardinálsky purpur [[28. jún]]a [[1991]].]] [[Súbor:Sterzinsky2007.jpg|náhľad|Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] zaradila [[28. jún]]a [[1991]] medzi kardinálov aj Nemca [[Georg Sterzinsky|Georga Maximiliana Sterzinského]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Fiorenzo Angelini|Fiorenzo kardinál Angelini]] * ([[1916]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Anthony Joseph Bevilacqua|Anthony Joseph kardinál Bevilacqua]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Idris Cassidy|Edward Idris kardinál Cassidy]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Robert Coffy|Robert-Joseph kardinál Coffy]] * ([[1920]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Cahal Brendan Daly|Cahal Brendan kardinál Daly]] * ([[1917]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Paolo Dezza|Paolo kardinál Dezza]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1901]]{{--}}[[1999]]) #{{Minivlajka|COD}}[[Frédéric Etsou-Nzabi-Bamungwabi|Frédéric kardinál Etsou-Nzabi-Bamungwabi]], CICM * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Ján Chryzostom Korec|Ján Chryzostom kardinál Korec]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1924]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pio Laghi|Pio kardinál Laghi]] * ([[1922]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|DOM}}[[Nicolás de Jesús López Rodríguez|Nicolás de Jesús kardinál López Rodríguez]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Roger Michael Mahony|Roger Michael kardinál Mahony]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Guido del Mestri|Guido kardinál Del Mestri]] ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Virgilio Noe|Virgilio kardinál Noe]] * ([[1922]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Jesús Posadas Ocampo|Juan Jesús kardinál Posadas Ocampo]] * ([[1926]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Antonio Quarracino|Antonio kardinál Quarracino]] * ([[1923]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Camillo Ruini|Camillo kardinál Ruini]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Saldarini|Giovanni kardinál Saldarini]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[José Tomás Sánchez|José Tomás kardinál Sánchez]] * ([[1920]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|CHE}} [[Henri Schwery|Henri kardinál Schwery]] * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Sodano|Angelo kardinál Sodano]] * ([[1927]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Georg Sterzinsky|Georg Maximilian kardinál Sterzinsky]] * ([[1936]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ROU}}[[Alexandru Todea|Alexandru kardinál Todea]] * ([[1912]]{{--}}[[2002]]) == Konzistórium 26. novembra 1994 == [[Súbor:Kardinal Julius Darmaatmadja.jpg|náhľad|Indonézsky [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]] prijal kardinálsky [[biret]] [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] [[Súbor:Cardinal Vlk crop.jpg|náhľad|[[Miloslav Vlk]] sa stal kardinálom [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] #{{Minivlajka|CHE}} [[Gilberto Agustoni|Gilberto kardinál Agustoni]] * ([[1922]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ricardo María Carles Gordó|Ricardo María kardinál Carles Gordó]] * ([[1926]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Yves Congar|Yves Marie-Joseph kardinál Congar]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1904]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IDN}}[[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * #{{Minivlajka|ECU}}[[Bernardino Echeverría Ruiz|Bernardino Carlos Guillermo Honorato kardinál Echeverría Ruiz]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] ([[1912]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Pierre Eyt|Pierre Étienne Louis kardinál Eyt]] * ([[1934]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Vincenzo Fagiolo|Vincenzo kardinál Fagiolo]] * ([[1918]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Furno|Carlo kardinál Furno]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Alois Grillmeier|Alois kardinál Grillmeier]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1910]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|USA}}[[William Henry Keeler|William Henry kardinál Keeler]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ALB}}[[Mikel Koliqi|Mikel kardinál Koliqi]] ([[1902]]{{--}}[[1997]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Adam Joseph Maida|Adam Joseph kardinál Maida]] * #{{Minivlajka|CUB}}[[Jaime Lucas Ortega y Alamino|Jaime Lucas kardinál Ortega y Alamino]] * ([[1936]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Carlos Oviedo Cavada|Carlos kardinál Oviedo Cavada]], ODeM * ([[1927]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Phaolô Giuse Phạm Đình Tụng|Phaolô Gius kardinál Phạm Đình Tụng]] * ([[1919]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Poggi|Luigi kardinál Poggi]] * ([[1917]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|BIH}}[[Vinko Puljić|Vinko kardinál Puljić]] * #{{Minivlajka|MDG}}[[Armand Gaétan Razafindratandra|Armand Gaétan kardinál Razafindratandra]] * ([[1925]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Sandoval Íñiguez|Juan kardinál Sandoval Íñiguez]] * #{{Minivlajka|LBN}}[[Nasrallah Butrus Sfeir|Nasrallah Butrus kardinál Sfeir]] * ([[1920]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Petr Seiiči Širajanagi|Petr Seiiči kardinál Širajanagi]] * ([[1928]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jan Pieter Schotte|Jan Pieter kardinál Schotte]], CICM * ([[1928]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Adolfo Antonio Suárez Rivera|Adolfo Antonio kardinál Suárez Rivera]] * ([[1927]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|BLR}}[[Kazimierz Świątek|Kazimierz kardinál Świątek]] ([[1914]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ersilio Tonini|Ersilio kardinál Tonini]] ([[1914]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Jean-Claude Turcotte|Jean-Claude kardinál Turcotte]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Augusto Vargas Alzamora|Augusto kardinál Vargas Alzamora]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1922]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Miloslav Vlk|Miloslav kardinál Vlk]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|UGA}}[[Emmanuel Wamala|Emmanuel kardinál Wamala]] * #{{Minivlajka|GBR}}[[Thomas Joseph Winning|Thomas Joseph kardinál Winning]] * ([[1925]]{{--}}[[2001]]) == Konzistórium 21. februára 1998 == [[Súbor:Marian Jaworski.jpg|náhľad|Ukrajinský arcibiskup [[Marian Jaworski]] bol vymenovaný za kardinála [[21. február]]a [[1998]] ''[[in pectore]]''.]] #{{Minivlajka|CAN}}[[Alojzij Ambrožič|Alojzij Matthew kardinál Ambrožič]] * ([[1930]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Lorenzo Antonetti|Lorenzo kardinál Antonetti]] * ([[1922]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Balland|Jean Marie Julien kardinál Balland]] * ([[1934]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Alberto Bovone|Alberto kardinál Bovone]] * ([[1922]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Colasuonno|Francesco kardinál Colasuonno]] * ([[1925]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Salvatore De Giorgi|Salvatore kardinál De Giorgi]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Serafim Fernandes de Araújo|Serafim kardinál Fernandes de Araújo]] * ([[1924]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Francis Eugene George|Francis Eugene kardinál George]], OMI * ([[1937]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Darío Castrillón Hoyos|Darío kardinál Castrillón Hoyos]] * ([[1929]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Cheli|Giovanni kardinál Cheli]] * ([[1918]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Marian Jaworski|Marian kardinál Jaworski]] * ([[1926]]{{--}}[[2020]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|POL}}[[Adam Kozłowiecki|Adam kardinál Kozłowiecki]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1911]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Jorge Medina Estévez|Jorge Arturo Augustín kardinál Medina Estévez]] * ([[1926]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Dino Monduzzi|Dino kardinál Monduzzi]] * ([[1922]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|TZA}}[[Polycarp Pengo|Polycarp kardinál Pengo]] * #{{Minivlajka|LVA}}[[Jānis Pujats|Jānis kardinál Pujats]] * [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|MEX}}[[Norberto Rivera Carrera|Norberto kardinál Rivera Carrera]] * #{{Minivlajka|CHN}}[[Paul Shan Kuo-hsi|Paul kardinál Shan Kuo-hsi]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Christoph Schönborn|Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert kardinál Schönborn]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * #{{Minivlajka|USA}}[[James Francis Stafford|James Francis kardinál Stafford]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Dionigi Tettamanzi|Dionigi kardinál Tettamanzi]] * ([[1934]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Rouco Varela|Antonio María kardinál Rouco Varela]] * Pápež takisto oznámil, že hodlal menovať kardinálom [[Josip Uhač|Josipa Uhača]] ({{Minivlajka|CRO}}), ktorý zomrel v deň nominácie. == Konzistórium 21. februára 2001 == [[Súbor:Wilfrid Napier.jpg|náhľad|Prvým kardinálom [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] bol od [[21. február]]a [[2001]] [[Wilfrid Fox Napier]].]] [[Súbor:Varkey vithayathil.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[21. február]]a [[2001]] medzi kardinálov indického [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|redemptoristu]] [[Varkey Vithayathil|Varkey Vithayathila]].]] [[Súbor:Card. Re WIKIPEDIA.png|náhľad|[[Giovanni Battista Re]], kreovaný za kardinála [[21. február]]a [[2001]], sa neskôr stal dekanom kardinálskeho kolégia.]] #{{Minivlajka|BRA}}[[Geraldo Majella Agnelo|Geraldo Majella kardinál Agnelo]] * ([[1933]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Francisco Álvarez Martínez|Francisco kardinál Álvarez Martínez]] * ([[1925]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Agré|Bernard kardinál Agré]] * ([[1926]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|LTU}}[[Audrys Juozas Bačkis|Audrys Juozas kardinál Bačkis]] * #{{Minivlajka|ARG}}[[František (pápež)|Jorge Mario kardinál Bergoglio]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], * neskôr pápež [[František (pápež)|František]] ([[1936]]{{--}}[[2025]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Louis-Marie Billé|Louis-Marie kardinál Billé]] * ([[1938]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Cacciavillan|Agostino kardinál Cacciavillan]] * ([[1926]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Juan Luis Cipriani Thorne|Juan Luis kardinál Cipriani Thorne]] * #{{Minivlajka|IRL}}[[Desmond Connell|Desmond kardinál Connell]] * ([[1926]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|SYR}}[[Ignatius Moussa I. Daúd|Ignatius Moussa I. kardinál Daúd]] * ([[1930]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Johannes Joachim Degenhardt|Johannes Joachim kardinál Degenhardt]] * ([[1926]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Ivan Dias|Ivan kardinál Dias]] * ([[1936]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Avery Dulles|Avery Robert kardinál Dulles]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1918]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edward Michael Egan|Edward Michael kardinál Egan]] * ([[1932]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Francisco Javier Errázuriz Ossa|Francisco Javier kardinál Errázuriz Ossa]] * #{{Minivlajka|EGY}}[[Stéphanos II. Ghattas|Stephanos II. kardinál Ghattas]], CM ([[1920]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ECU}}[[Antonio José González Zumárraga|Antonio José kardinál González Zumárraga]] * ([[1925]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Zenon Grocholewski|Zenon kardinál Grocholewski]] * ([[1939]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Honoré|Jean Marcel kardinál Honoré]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Cláudio Hummes|Cláudio kardinál Hummes]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Ľubomyr Huzar|Ľubomyr kardinál Huzar]], MSU * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Walter Kasper|Walter kardinál Kasper]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Karl Lehmann|Karl kardinál Lehmann]] * ([[1936]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José Saraiva Martins|José kardinál Saraiva Martins]], CMF * #{{Minivlajka|USA}}[[Theodore Edgar McCarrick]] * ([[1930]]{{--}}[[2025]]), kardinálskej hodnosti sa vzdal [[28. júl|28. júla]] [[2018]] #{{Minivlajka|GBR}}[[Cormac Murphy-O'Connor|Cormac kardinál Murphy-O'Connor]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Jorge María Mejía|Jorge María kardinál Mejía]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ZAF}}[[Wilfrid Fox Napier|Wilfrid Fox kardinál Napier]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * #{{Minivlajka|VNM}}[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận|Phanxicô Xaviê kardinál Nguyễn Văn Thuận]] * ([[1928]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Mario Francesco Pompedda|Carlo Mario Francesco kardinál Pompedda]] * ([[1929]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Severino Poletto|Severino kardinál Poletto]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José da Cruz Policarpo|José da Cruz kardinál Policarpo]] * ([[1936]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]] * #{{Minivlajka|HND}}[[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|Óscar Andrés kardinál Rodríguez Maradiaga]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|COL}}[[Pedro Rubiano Sáenz|Pedro kardinál Rubiano Sáenz]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|BOL}}[[Julio Terrazas Sandoval|Julio kardinál Terrazas Sandoval]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Sergio Sebastiani|Sergio kardinál Sebastiani]] * ([[1931]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Crescenzio Sepe|Crescenzio kardinál Sepe]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Leo Scheffczyk|Leo kardinál Scheffczyk]] ([[1920]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Roberto Tucci|Roberto kardinál Tucci]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Antonio Ignacio Velasco García|Antonio Ignacio kardinál Velasco García]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1929]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Varkey Vithayathil|Varkey kardinál Vithayathil]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1927]]{{--}}[[2011]]) == Konzistórium 21. októbra 2003 == [[Súbor:Esztergom bazilika erdő Péter.jpg|náhľad|Maďarský kardinál [[Péter Erdő]] bol viackrát považovaný silného [[papabile]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Papabile of the Day: The Men Who Could Be Pope | url = https://www.ncronline.org/blogs/ncr-today/papabile-day-men-who-could-be-pope-5 | vydavateľ = www.ncronline.org | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = en | meno = John L. Allen | priezvisko = Jr}}</ref>]] [[Súbor:Jean-Louis Tauran Vienna 20121126.jpg|náhľad|Francúz [[Jean-Louis Tauran]] bol jedným z posledných kardinálov, ktorých kreoval Ján Pavol II.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Ennio Antonelli|Ennio kardinál Antonelli]] * ({{--}}) #{{Minivlajka|FRA}}[[Philippe Barbarin|Philippe Xavier Ignace kardinál Barbarin]] * #{{Minivlajka|MEX}}[[Javier Lozano Barragán|Javier kardinál Lozano Barragán]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Tarcisio Bertone|Tarcisio Pietro Evasio kardinál Bertone]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|CRO}}[[Josip Bozanić|Josip kardinál Bozanić]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Julián Herranz Casado|Julián Herranz kardinál Casado]] * #{{Minivlajka|CHE}} [[Georges Cottier|Georges Marie Martin kardinál Cottier]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1922]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[Péter Erdő|Péter kardinál Erdő]] * #{{Minivlajka|JPN}}[[Stephen Fumio Hamao|Stephen Fumio kardinál Hamao]] * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Gustaaf Joos|Gustaaf kardinál Joos]] ([[1923]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Marchisano|Francesco kardinál Marchisano]] * ([[1929]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Renato Raffaele Martino|Renato Raffaele kardinál Martino]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Stanisław Nagy|Stanisław Kazimierz kardinál Nagy]], SCI ([[1921]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Attilio Nicora|Attilio kardinál Nicora]] * ([[1937]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|GBR}}[[Keith O'Brien|Keith Michael Patrick kardinál O'Brien]] * ([[1938]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|NGA}}[[Anthony Okogie|Anthony Olubumni kardinál Okogie]] * #{{Minivlajka|FRA}}[[Bernard Panafieu|Bernard kardinál Panafieu]] ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[George Pell|George kardinál Pell]] * ([[1941]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Jean-Baptiste kardinál Phạm Minh Mẫn]] * ([[1934]]{{--}}[[2026]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Marc Ouellet|Marc kardinál Ouellet]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Justin Francis Rigali|Justin Francis kardinál Rigali]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Scola|Angelo kardinál Scola]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Eusébio Oscar Scheid|Eusebio Oscar kardinál Scheid]], SCI * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Tomáš Špidlík|Tomáš kardinál Špidlík]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1919]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Louis Tauran|Jean-Louis kardinál Tauran]] * ([[1943]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Telesphore Placidus Toppo|Telesphore Placidus kardinál Toppo]] * ([[1939]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|GTM}}[[Rodolfo Quezada Toruño|Rodolfo Quezada kardinál Toruño]] * ([[1932]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|GHA}}[[Peter Kodwo Appiah Turkson|Peter Kodwo Appiah kardinál Turkson]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Amigo Vallejo|Carlos Amigo kardinál Vallejo]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|SDN}}[[Gabriel Zubeir Wako|Gabriel Zubeir kardinál Wako]] * Pri tomto vymenovaní kardinálov zachoval Ján Pavol II. jedno meno vo svojom srdci{{--}}''[[in pectore]]''.<ref>[http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=100 Rádio Vaticana - Ján Pavol II. vymenoval tridsať nových kardinálov]</ref> Vzhľadom na nesplnenie formálnej podmienky oznámenia tohto kardinála v prítomnosti najmenej dvoch svedkov prestala vo chvíli úmrtia Jána Pavla II. táto voľba zaväzovať (aj keby sa zistilo, koho mal pápež na mysli). == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Pavlom VI.]] (najbližším predchodcom, ktorý kreoval kardinálov) * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] (nástupcom) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Seznam kardinálů jmenovaných Janem Pavlem II.|11102722}} {{Zoznamy vymenovaných kardinálov}} [[Kategória:Zoznamy kardinálov podľa menujúceho pápeža|Ján Pavol 02]] 40vmd88dhgtttg7kb19cw7nufxezkix 0 542462 8218783 8130562 2026-05-24T07:25:05Z PeterKLK 94978 /* Majstrovské tituly v zahraničí */ aktualizácia 8218783 wikitext text/x-wiki '''Zoznam klubových úspechov slovenských futbalistov v zahraničí''' je prehľadom úspechov, ktoré získali [[Slovensko|slovenskí]] [[futbal]]isti v zahraničných kluboch v európskych pohároch, domácich ligových a pohárových súťažiach. ==Víťazi európskych pohárov== [[File:Kamil Čontofalský 2007.JPG|thumb|Kamil Čontofalský, víťaz Pohára UEFA a Superpohára 2008|200px]] [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamil Čontofalský, jediný Slovák, ktorý vyhral Pohár UEFA: Bol ťažký a pilo sa z neho zle | url = https://sport.aktuality.sk/c/457318/kamil-contofalsky-jediny-slovak-ktory-vyhral-pohar-uefa-bol-tazky-a-pilo-sa-z-neho-zle/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Superpohár UEFA|Superpohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008 === Finalisti európskych pohárov === [[Liga majstrov UEFA]] * [[Milan Škriniar]] – [[Inter Milan|Inter Miláno]], 2022/23 [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] * [[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2015/16 * [[Milan Škriniar]] – [[Inter Milan|Inter Miláno]], 2019/20 ===Semifinalisti európskych pohárov=== [[Liga majstrov UEFA]] *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2007/08 [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991/92 [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1995/96 *[[Vratislav Greško]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2001/02 *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2014/15 ==Víťazi klubových súťaží v ostatných konfederáciach== [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] *[[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]] – {{USA}} [[Seattle Sounders FC]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 5. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Majstrovské tituly v zahraničí== [[File:Matúš Kozáčik 2016.jpg|thumb|Matúš Kozáčik, 5-násobný majster Česka|200px]] [[File:Dávid Hancko.jpg|thumb|Dávid Hancko, majster Holandska s Feyenoordom 2022/23|200px]] [[File:Marek Cech 2011.jpg|thumb|Marek Čech, 3-násobný majster Portugalska s FC Porto|200px]] [[File:Vladimir Janocko - FC Admira Wacker Mödling (1).jpg|thumb|Vladimír Janočko, 4-násobný majster Rakúska|200px]] [[File:Dinamo-cska (6).jpg|thumb|Tomáš Hubočan, 2× majster Ruska so Zenitom Petrohrad|200px]] [[File:Stanislav Lobotka 2021.jpg|thumb|Stanislav Lobotka, majster Talianska 2022/23 s SSC Neapol|200px]] {{ALB}} [[Kategoria Superiore|Albánsko]] *[[Jozef Menich]] – Partizani Tirana, 2022/23 {{ARM}} [[Arménsko]] *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 {{AUS}} [[A-League|Austrália]] *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kisel austrálskym majstrom s FC Sydney | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kisel-australskym-majstrom-s-fc-sydney/ | dátum vydania = 20. 3. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko má s FC Sydney titul, rozhodol až penaltový rozstrel | url = https://sport.aktuality.sk/c/275372/video-holosko-ma-s-fc-sydney-titul-rozhodol-az-penaltovy-rozstrel/ | dátum vydania = 7. 5. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020, 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Szökeho Soligorsk obhájil titul v Bielorusku, opäť si zahrá Ligu majstrov | url = https://www.echoviny.sk/szokeho-soligorsk-obhajil-titul-v-bielorusku-opat-si-zahra-ligu-majstrov/ | dátum vydania = 28. 10. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = echoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 *[[Július Szöke]] – [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]], 2022/23 {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 *[[Lukáš Haraslín]], [[Adam Goljan]] – 2022/23 *[[Lukáš Haraslín]] - 2023/24 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 *[[Ivan Schranz]] – 2024/25, 2025/26 *[[Erik Prekop]] – 2025/26 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ján Greguš získal s FC Kodaň prvý kariérny ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/276015/jan-gregus-ziskal-s-fc-kodan-prvy-karierny-ligovy-titul/ | dátum vydania = 11. 5. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22, 2022/23 {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2023/24 {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 {{GEO}} [[Erovnuli Liga|Gruzínsko]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Grajciar získal s Dinamom Tbilisi v Gruzínsku double | url = https://sport.aktuality.sk/c/150204/peter-grajciar-ziskal-s-dinamom-tbilisi-v-gruzinsku-double/ | dátum vydania = 30. 5. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dávid Hancko]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 2022/23 {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{IDN}} [[Indonézia]] *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{JPN}} [[J1 League|Japonsko]] *[[Aleksandar Čavrić]] – Kašima Antlers, 2025 {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Weiss rozhodol, Lekhwiya má titul! | url = https://sport.aktuality.sk/c/165247/weiss-rozhodol-lekhwiya-ma-titul/ | dátum vydania = 28. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2015 {{CRI}} [[Kostarika]] *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros získal 31. maďarský titul, Škvarkov gól krajanovi | url = https://sport.aktuality.sk/c/449339/ferencvaros-ziskal-31-madarsky-titul-skvarkov-gol-krajanovi/ | dátum vydania = 17. 6. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mak a Škvarka oslavujú titul, Ferencváros potvrdil majstrovský hetrik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-madarsko-ferencvaros-titul-robert-mak-michal-skvarka/ | dátum vydania = 20. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 *Samuel Petráš – [[Győri ETO FC]], 2025/26 {{MYS}} [[Malajzia]] *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006, 2009 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kuciak s Dudom oslavujú: Legia Varšava získala desiaty poľský titul | url = https://sportky.zoznam.sk/c/124760/kuciak-s-dudom-oslavuju-legia-varsava-ziskala-desiaty-polsky-titul | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Bundesliga (Rakúsko)|Rakúsko]] *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šebo pomohol gólom Austrii k titulu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90890-sebo-pomohol-golom-austrii-k-titulu/ | dátum vydania = 6. 5. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ROU}} [[Liga I|Rumunsko]] *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zenit Petrohrad obhájil ruský titul, raduje sa aj Hubočan | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116664-zenit-petrohrad-obhajil-rusky-titul-raduje-sa-aj-hubocan/ | dátum vydania = 28. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2010/11 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Weiss získal s Rangers škótsky titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115989-weiss-ziskal-s-rangers-skotsky-titul/ | dátum vydania = 15. 5. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Stanislav Lobotka]] – [[SSC Neapol]], 2022/23 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lobotka dokázal to, o čom Hamšík sníval. Neapol sa stal majstrom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-taliansko-vysledky-33-kolo-neapol-titul-dnes-serie-a-2022-2023/ | dátum vydania = 4. 5. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2024/25 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Státisíce ľudí šalejú, nevídaný aplauz. Lobotka je prvý Slovák v dejinách | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ssc-neapol-majster-stanislav-lobotka-zrhnutie-serie-a-2024-2025/ | dátum vydania = 23. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch získal s Fenerbahce titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116005-stoch-ziskal-s-fenerbahce-titul/ | dátum vydania = 22. 5. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Víťazi národných pohárov== [[File:Marek Mintal 2010.jpg|thumb|Marek Mintál, víťaz Nemeckého pohára 2007 s 1.FC Norimberg|200px]] [[File:Dusan Kuciak 2011.jpg|thumb|Dušan Kuciak, 4-násobný víťaz Poľského pohára|200px]] [[File:Hamsik 2016.jpg|thumb|Marek Hamšík, 2× víťaz Talianskeho pohára s SSC Neapol|200px]] {{ENG}} [[Pohár FA]] *[[Miroslav Stoch]] – [[Chelsea FC|Chelsea Londýn]], 2009* {{AUS}} Austrálsky pohár *[[Róbert Mak]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2023 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U protinožcov je hrdinom. Mak vystrelil Sydney pohárovú trofej | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sydney-fc-brisbane-roar-vysledok-robert-mak-gol-finale-australsky-pohar-2023/ | dátum vydania = 7. 10. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AZE}} [[Azerbajdžanský pohár vo futbale|Azerbajdžanský pohár]] *[[Ivan Pecha]] – [[Khazar Lankaran]], 2011 *[[Pavol Šafranko]] – Sabah FK, 2025 (kapitán mužstva, 1× {{gól}} vo finále) {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgický pohár vo futbale|Belgický pohár]] *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2004* *[[Adam Nemec]] – [[KRC Genk]], 2009* *[[Patrik Hrošovský]] – [[KRC Genk]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrošovský získal tretiu trofej v kariére, v Belgicku zdvihol nad hlavu pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/patrik-hrosovsky-krc-genk-belgicky-pohar/ | dátum vydania = 25. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BLR}} [[Bieloruský pohár]] *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2019* {{BGR}} [[Bulharský pohár vo futbale|Bulharský pohár]] *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1942, 1946 (3× {{gól}} vo finále), 1947 *[[Ľubomír Guldan]] – [[Ludogorec Razgrad]], 2012 {{CYP}} [[Cyperský pohár vo futbale|Cyperský pohár]] *[[Gejza Farkaš]] – [[AEL Limassol]], 1985 *[[Tibor Mičinec]] – [[Omonia Nikózia]], 1991 *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000 *[[Jozef Kožlej]] – [[Omonia Nikózia]], 2005 *[[Ivan Schranz]], [[Boris Godál]] – [[AEL Limassol]], 2019 *[[Tomáš Hubočan]] – [[Omonia Nikózia]], 2022 {{CZE}} [[Pohár FAČR|Český pohár]] *[[Ivan Čabala]], [[Tibor Jančula]], [[Jozef Majoroš]], [[Rudolf Pavlík]] – [[FK Viktoria Žižkov|Viktoria Žižkov]], 1994 *[[Jozef Džubara]], [[Rudolf Rehák]] – [[SKP Hradec Králové]], 1995 *[[Peter Gunda]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1996 *[[Ondrej Krištofík]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1997 *[[Vladimír Labant]], [[Peter Hrubina]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1999 *[[Rastislav Michalík]], [[Vladimír Kožuch]], [[Marián Klago]] – [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]], 2000 *[[Miroslav Sovič]], [[Miroslav Kozák]] – [[FK Viktoria Žižkov|Viktoria Žižkov]], 2001 *[[Vladimír Leitner]] – [[FK Teplice]], 2003 *[[Vladimír Labant]], [[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2004 *[[Maroš Klimpl]] – [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]], 2005 *[[Radoslav Zabavník]], [[Tomáš Kóňa]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2006 *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2007 *[[Blažej Vaščák]] – [[FK Teplice]], 2009 *[[Marek Bakoš]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2010 *[[Lukáš Opiela]] – [[FK Mladá Boleslav]], 2011 *[[Lukáš Hroššo]], [[Michal Breznaník]], [[Marek Bakoš]] (1× {{gól}} vo finále) – [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]], 2015 *[[Lukáš Pauschek]] – [[FK Mladá Boleslav]], 2016 *[[Róbert Matejov]] – [[FC Fastav Zlín]], 2017 *[[Miroslav Stoch]] (1× {{gól}} vo finále), [[Jakub Hromada]]* – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2018 *[[Miroslav Stoch]]*, [[Jakub Hromada]]*, [[Martin Kuciak]]* – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2019 *[[Lukáš Štetina]], [[Dávid Hancko]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2020 *[[Jakub Hromada]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2021 *Michal Tomič, Patrik Šimko – [[1. FC Slovácko]], 2022 *[[Ivan Schranz]], [[Jakub Hromada]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2023 *[[Lukáš Haraslín]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2024 *[[Juraj Chvátal]] – [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]], 2025 {{DNK}} [[Dánsky pohár vo futbale|Dánsky pohár]] *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2017 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2023 {{FRA}} [[Coupe de France|Francúzsky pohár]] *[[Milan Škriniar]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2024 {{GRC}} [[Grécky pohár vo futbale|Grécky pohár]] *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2005* *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2009* *[[Jozef Kožlej]] – [[AE Larissa]], 2007 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej má Grécky pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ | dátum vydania = 7. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Róbert Mak]] – [[PAOK Solún]], 2018 {{GEO}} [[Gruzínsky pohár vo futbale|Gruzínsky pohár]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2009 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2013 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2016 *[[Miloš Lačný]] – [[Torpedo Kutaisi]], 2018 {{NLD}} [[KNVB Cup|Holandský pohár]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1989*, 1990 *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Feyenoord - BVV Den Bosch 1:0 | url = https://www.worldfootball.net/report/knvb-beker-1990-1991-finale-feyenoord-fc-den-bosch/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> , 1992* *[[Albert Rusnák]] – [[FC Groningen]], 2015 (2× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rusnák zažiaril dvoma gólmi vo finále Holandského pohára | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/353944-rusnak-zaziaril-dvoma-golmi-vo-finale-holandskeho-pohara/ | dátum vydania = 3. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dávid Hancko]], [[Leo Sauer]]* – [[Feyenoord Rotterdam]], 2024 {{HRV}} [[Chorvátsky pohár vo futbale|Chorvátsky pohár]] *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1995* *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2011*, 2012* *[[Peter Lérant]] – [[NK Rijeka]], 2005, 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský stopér Peter Lérant vyoral v HNK Rijeka hlbokú brázdu | url = https://sport.aktuality.sk/c/153088/slovensky-stoper-peter-lerant-vyoral-v-hnk-rijeka-hlboku-brazdu/ | dátum vydania = 31. 7. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{IRN}} [[Hazfi Cup|Iránsky pohár]] *[[Kamil Susko]] – [[Sepahan FC]], 2004 {{ISR}} [[Izraelský pohár vo futbale|Izraelský pohár]] *[[Jozef Valachovič]] – [[Maccabi Tel Aviv]], 2001 *[[Mário Pečalka]] – [[Hapoel Tel Aviv]], 2011 *[[Jakub Sylvestr]] – [[Bnei Yehuda]], 2019 {{RSA}} Juhoafrický pohár *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2022 {{KAZ}} [[Kazašský pohár vo futbale|Kazašský pohár]] *[[Ľubomír Michalík]], [[Miloš Lačný]]* – [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]], 2014 {{LTU}} [[Litovský pohár vo futbale|Litovský pohár]] *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]] – [[FK Žalgiris]], 2019 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 (1× {{gól}} vo finále) {{LVA}} [[Lotyšský pohár vo futbale|Lotyšský pohár]] *[[Branislav Jašurek]] – [[FK Ventspils]], 2003, 2004* {{HUN}} [[Maďarský pohár vo futbale|Maďarský pohár]] *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1928 *[[František Kunzo ml.]] – [[Újpest FC|Újpest]], 2002 *[[Marek Penksa]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2003, 2004* *[[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2004 *[[Otto Szabó]] – [[FC Sopron]], 2005 *[[Ladislav Rybánsky]] – [[Kecskeméti TE]], 2011 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2016 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]] 2019*, [[Honvéd Budapešť]] 2020 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2022* {{minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavský pohár vo futbale|Moldavský pohár]] *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2001 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2017 {{DEU}} [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]] *[[Marek Mintál]] (1× {{gól}} vo finále), [[Róbert Vittek]]*, [[Vratislav Greško]]* – [[1. FC Norimberg]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{POL}} [[Poľský pohár vo futbale|Poľský pohár]] *[[Ivan Trabalík]] – [[Wisla Krakow]], 2002 *[[Andrej Porázik]], [[Dušan Sninský]] – [[Dyskobolia Grodzisk Wielkopolski|Grodzisk]], 2005 *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2008 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012, 2013*, 2015 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2015, 2016 *[[Miroslav Božok]] – [[Arka Gdynia]], 2017 *[[Lukáš Haraslín]], [[Dušan Kuciak]]* – [[Lechia Gdańsk]], 2019 *[[Lukáš Hroššo]], [[Tomáš Vestenický]], [[Milan Dimun]], [[Michal Sipľak]] – [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]], 2020 *[[Dominik Holec]], [[Branislav Pindroch]]* – [[Raków Częstochowa]], 2021 {{PRT}} [[Taça de Portugal|Portugalský pohár]] *[[Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FC Porto - Vitória FC 1-0 | url = | dátum vydahttps://www.zerozero.pt/match.php?id=221493nia = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zerozero.pt | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Pohár ÖFB|Rakúsky pohár]] *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wacker Innsbruck - Linzer ASK 1:0 | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1970/19700528wacklinz0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Jozef Móder]] – [[GAK Graz]], 1981 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Grazer AK - Austria Salzburg 2:0 | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1981/19810602grazsv_'0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Peter Lérant]] – [[GAK Graz]], 2002 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2003, 2005*, 2006 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2006 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Austria získala Rakúsky pohár, Šebo a Janočko s double | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/985/austria-ziskala-rakusky-pohar-sebo-a-janocko-s-double | dátum vydania = 10. 5. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2012, 2014* {{ROU}} [[Cupa României|Rumunský pohár]] *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10* *[[Branislav Niňaj]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2022*, 2023 *[[Pavol Šafranko]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2023 {{RUS}} [[Ruský pohár vo futbale|Ruský pohár]] *[[Marián Had]]* – [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]], 2007 *[[Tomáš Hubočan]], [[Kamil Čontofalský]]* – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010 *[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] – [[FK Lokomotiv Moskva|Lokomotiv Moskva]], 2015* {{SGP}} [[Singapurský pohár vo futbale|Singapurský pohár]] * [[Rastislav Beličák]], [[Miroslav Latiak]] – [[Geylang United]], 2009 {{SVN}} [[Slovinský pohár vo futbale|Slovinský pohár]] *[[Augustín Paulík]] – [[FC Koper]], 2007* {{SCO}} [[Škótsky pohár vo futbale|Škótsky pohár]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2001 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic F.C. - Hibernian F.C. 3-0 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=25246 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2004 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dunfermline Athletic F.C. - Celtic F.C. 1-3 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=40845 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2005 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic F.C. - Dundee United F.C. 1-0 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=48755 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dušan Perniš]] – [[Dundee United FC|Dundee United]], 2010 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Perniš získal s Dundee Škótsky pohár | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/115253-pernis-ziskal-s-dundee-skotsky-pohar/ | dátum vydania = 15. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[Copa del Rey|Španielsky pohár]] *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1951, 1952 (1× {{gól}} vo finále), 1953 (1× {{gól}} vo finále), 1957, 1959* *[[Yanko Daučík]] – [[Atlético Madrid]], 1965* {{SWE}} [[Svenska Cupen|Švédsky pohár]] *[[Juraj Dovičovič]] – [[Djurgårdens IF]], 2004* {{CHE}} [[Švajčiarsky pohár vo futbale|Švajčiarsky pohár]] * [[Marián Černický]] – [[FC Sion]], 1980, 1982 {{ITA}} [[Coppa Italia|Taliansky pohár]] *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neapol získal Taliansky pohár, Marek Hamšík prispel gólom | url = https://www.sport7.sk/20774/neapol-ziskal-taliansky-pohar-marek-hamsik-prispel-golom | dátum vydania = 20. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2014 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík po polnoci ako prvý zodvihol nad hlavu trofej | url = https://www.teraz.sk/sport/hamsik-taliansky-pohar-futbal/83188-clanok.html | dátum vydania = 4. 5. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar má pohár! Inter po dramatickom obrate zdolal Juventus | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/626397-skriniar-ma-pohar-inter-po-dramatickom-obrate-zdolal-juventus/ | dátum vydania = 11. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2023* {{TUR}} [[Turecký pohár vo futbale|Turecký pohár]] *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2009 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko vyhral Turecký pohár, gól venoval dcérke | url = https://sportky.zoznam.sk/c/30756/holosko-vyhral-turecky-pohar-gol-venoval-dcerke | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2012*, 2013* {{UZB}} [[Uzbecký pohár vo futbale|Uzbecký pohár]] *[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]] – [[Buňodkor Taškent]], 2012* Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva ===Porazení finalisti=== V tomto prehľade uvádzame porazených finalistov vo vybraných pohárových súťažiach. [[Géza Kalocsay]], [[Miloš Glonek]] a [[Vladimír Kinder]] boli prvými [[Slovensko|slovenskými]] [[futbal]]istami vo finálových zápasoch o pohárové trofeje vo vyspelých futbalových krajinách. [[Anton Bulla]] je dodnes rekordérom v počte strelených gólov vo finále [[ÖFB-Cup|Rakúskeho pohára]], v troch finálových stretnutiach skóroval šesťkrát. {{ENG}} [[Pohár FA]] *[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chelsea FC - Middlesbrough FC 2:0 | url = https://www.worldfootball.net/report/fa-cup-1996-1997-endspiel-chelsea-fc-middlesbrough-fc/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2012 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel FA Cup nevyhral. Liverpool prehral vo finále s Chelsea 1:2 | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/116697-skrtel-fa-cup-nevyhral-liverpool-prehral-vo-finale-s-chelsea-12/ | dátum vydania = 5. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{FRA}} [[Coupe de France|Francúzsky pohár]] *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Olympique Lillois]], 1939 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1938/1939 - Coupe de France | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193839.html#coupefrance | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasboug|Racing Strasbourg]], 1995 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1994/1995 - Coupe de France | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison199495.html#coupefrance | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[Copa del Rey|Španielsky pohár]] *[[Dominik Greif]], [[Martin Valjent]] – [[RCD Mallorca]], 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské duo na Španielsky pohár nedosiahlo. Hráči Bilbaa po penaltách ukončili 40-ročné suchoty | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/705686-slovenske-duo-na-spanielsky-pohar-nedosiahlo-hraci-bilbaa-po-penaltach-ukoncili-40-rocne-suchoty/ | dátum vydania = 7. 4. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ITA}} [[Coppa Italia|Taliansky pohár]] *[[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1994 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Coppa Italia 1993/1994 » Finale » Sampdoria - Ancona Calcio 6:1 | url = https://www.calcio.com/cronaca_partita/coppa-italia-1993-1994-finale-sampdoria-ancona-calcio/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = calcio.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[ÖFB-Cup|Rakúsky pohár]] *[[Anton Bulla]] – [[SK Slovan Wien|Slovan Viedeň]], 1924 (3× {{gól}}), [[First Vienna FC 1894|First Vienna]], 1925 (1× {{gól}}), 1926 (2× {{gól}}) ==Víťazi Ligových pohárov== [[File:Martin Skrtel 2015.jpg|thumb|Martin Škrtel, víťaz Ligového pohára 2012 s FC Liverpool|150px]] [[File:Alexander Vencel, 2006.jpg|thumb|Alexander Vencel, víťaz Coupe de la Ligue 1997 so Strasbourgom|150px]] {{ENG}} [[EFL Cup]] *[[Szilárd Németh]] – [[FC Middlesbrough]], 2004* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Middlesbrough víťazom Carling Cup-u, Németh nehral | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117437-middlesbrough-vitazom-carling-cup-u-nemeth-nehral/ | dátum vydania = 29. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel strelil gól a s Liverpoolom vyhral Ligový pohár | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/116464-pozrite-sa-skrtel-strelil-gol-a-s-liverpoolom-vyhral-ligovy-pohar/ | dátum vydania = 26. 2. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historický deň pre Newcastle: Ukončil dlhé čakanie na trofej, získal Ligový pohár. Tešil sa aj Dúbravka | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/744683-historicky-den-pre-newcastle-ukoncil-dlhe-cakanie-na-trofej-ziskal-ligovy-pohar-tesil-sa-aj-dubravka/ | dátum vydania = 16. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Finalisti''' *[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1996/1997 - - Coupe de la Ligue | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison199697.html#coupeligue | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ROU}} [[Cupa Ligii]] *[[Adam Nemec]] – [[FC Dinamo Bukurešť]], 2017 (2× {{gól}} vo finále) {{RUS}} [[Ruský Ligový pohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2003 {{SCO}} [[Scottish League Cup]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000, 2001 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2006* *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011 {{TUR}} [[Spor Toto Cup|Turecký Ligový pohár]] *[[Marek Sapara]] – [[Gaziantepspor]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva ==Víťazi národných Superpohárov== {{ARM}} [[Arménsky Superpohár]] *[[Ľuboš Hanzel]], [[Filip Serečin]] – [[FC Banants]], 2014 {{BEL}} [[Belgický Superpohár]] *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2005* {{BGR}} [[Bulharský Superpohár]] *[[Ľubomír Guldan]] – [[Ludogorec Razgrad]], 2012 {{CYP}} Cyperský Superpohár *[[Jozef Kožlej]] – [[AC Omonia]], 2003 (1× {{gól}}), 2005 *[[Mário Breška]] – [[APOEL FC|APOEL]], 2009 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – AC Omonia, 2021 *[[Július Szöke]] – [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]], 2023 {{CZE}} [[Český Superpohár]] *[[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2010 *[[Marián Čišovský]], [[Miloš Brezinský]], [[Michal Ďuriš]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2011 *[[Michal Breznaník]] (1× {{gól}}) – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2014 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2015 {{EST}} [[Estónsky Superpohár]] *[[Ivan Pecha]] – [[FC Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]], 2015 {{FRA}} [[Trophée des Champions]] *[[Milan Škriniar]] – [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2023 {{GEO}} [[Gruzínsky Superpohár]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2008 {{NLD}} [[Johan Cruijff Schaal]] *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991* *[[Igor Demo]] – [[PSV Eindhoven]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Johan Cruijff Schaal 1997 » Finale » PSV - Roda JC Kerkrade 3:1 | url = https://www.voetbal.com/wedstrijdverslag/supercup-1997-finale-psv-eindhoven-roda-jc-kerkrade/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = voetbal.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2010*, 2011* {{HRV}} [[Chorvátsky Superpohár]] *[[Karol Praženica]] – [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]], 1994 {{HUN}} [[Magyar szuperkupa|Maďarský Superpohár]] *[[František Kunzo]] – [[Újpest FC|Újpest]], 2002 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Videoton FC|Videoton]], 2011 *[[Ľuboš Kamenár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2013 {{POL}} [[Poľský Superpohár]] *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2008 *[[Marián Kelemen]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2012* *[[Dušan Kuciak]], [[Lukáš Haraslín]] (2× {{gól}}) – [[Lechia Gdańsk]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Haraslín strelil dva góly a bol hrdinom pri zisku poľského Superpohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/haraslin-dal-dva-goly-a-prispel-k-zisku-polskeho-superpohara/ | dátum vydania = 13. 7. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Lukáš Hroššo]], [[Tomáš Vestenický]], [[Milan Dimun]] (kapitán mužstva), [[Michal Peškovič]]* – [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]], 2020 {{PRT}} [[Supertaça Cândido de Oliveira|Portugalský Superpohár]] *[[Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech s Portom vyhral Superpohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-cech-s-portom-vyhral-superpohar/ | dátum vydania = 21. 8. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Rakúsky Superpohár]] *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1995 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2003, 2004 {{RUS}} [[Ruský Superpohár vo futbale|Ruský Superpohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008* *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008, 2011* {{ROU}} [[Rumunský Superpohár]] *[[Branislav Niňaj]], [[Pavol Šafranko]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2023 {{ESP}} [[Supercopa de España]] *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1993 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ITA}} [[Supercoppa Italiana]] *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2014 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík získal po penaltovej dráme Taliansky superpohár | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/340386-hamsik-ziskal-po-penaltovej-drame-taliansky-superpohar/ | dátum vydania = 22. 12. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Juraj Kucka]] – [[AC Miláno]], 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kucka získal taliansky Superpohár, jeho AC v Katare zdolalo Juventus | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kucka-ziskal-taliansky-superpohar-jeho-ac-v-katare-zdolalo-juventus/ | dátum vydania = 23. 12. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2021, 2022 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kapitán Milan Škriniar priviedol Inter Miláno k víťazstvu v talianskom Superpohári | url = https://sport.aktuality.sk/c/lkRxIFD/kapitan-milan-skriniar-priviedol-inter-milano-k-vitazstvu-v-talianskom-superpohari/ | dátum vydania = 18. 1. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{TUR}} [[Turecký Superpohár]] *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2022 Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva == Štatistické zaujímavosti == === Najviac titulov v zahraničí === {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Kluby |- |<center>6<center>||[[Dušan Švento]]||3× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}, 3× [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} |- |<center>6<center>||[[Jozef Mišo]]||6× [[LD Alajuelense]] {{CRC}} |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||4× [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}, 1× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Ladislav Kubala]]||4× [[FC Barcelona]] {{ESP}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Janočko]]||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}, 2× [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} |- |<center>4<center>||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||2× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}, 2× [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} |- |<center>4<center>||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||3× [[FC Porto]] {{PRT}}, 1× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Labant]]||4× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Martin Prohászka]]||3× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}, 1× [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]|| 2× [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}}, 1× [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}}, 1× [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} |} === Získali titul v troch a viac krajinách === * Poznámka: V tomto prehľade sú hráči, ktorí získali majstrovský titul v troch krajinách, vrátane slovenskej futbalovej ligy. {|class="wikitable" !width=150|Meno !Krajina, klub !Roky |- |[[Miroslav Stoch]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Stoch získal majstrovské tituly v 4 krajinách: Všetky majú rovnakú váhu | url = https://sport.aktuality.sk/c/398278/miroslav-stoch-ziskal-majstrovske-tituly-v-4-krajinach-vsetky-maju-rovnaku-vahu/ | dátum vydania = 21. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{NLD}} [[FC Twente|Twente Enschede]] <br/> {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce]] <br/> {{UAE}} [[Al Ain]] <br/> {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||2009/10 <br/> 2010/11 <br/> 2015 <br/> 2018/19 |- |[[Filip Hološko]]||{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] <br/> {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]] <br/> {{AUS}} [[Sydney FC|FC Sydney]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2005/06 <br/> 2008/09 <br/> 2017 <br/> 2018/19 |- |[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] <br/> {{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] <br/> {{QAT}} [[Lekhwiya SC]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2010/11 <br/> 2013/14 <br/> 2014, 2015 <br/> 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24 |- |[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||{{SVK}} [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] <br/> {{PRT}} [[FC Porto]]||2000/01 <br/> 2004/05 <br/> 2005/06, 2006/07, 2007/08 |- |[[Radoslav Zabavník]]||{{SVK}} [[MŠK Žilina]] <br/> {{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]] <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||2002/03, 2003/04 <br/> 2004/05 <br/> 2006/07 |- |[[Jozef Valachovič]]||{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] <br/> {{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2001/02 <br/> 2004/05 <br/> 2008/09 |- |[[Tomáš Hubočan]]||{{SVK}} [[MŠK Žilina]] <br/> {{RUS}} [[Zenit Petrohrad]] <br/> {{CYP}} [[Omonia Nikózia]]||2006/07 <br/> 2010, 2011/12 <br/> 2020/21 |- |[[Jakub Sylvestr]]||{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] <br/>{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] <br/> {{LTU}} [[FK Žalgiris]]||2008/09 <br/> 2010/11, 2011/12 <br/> 2021 |- |[[Róbert Mak]]||{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] <br/>{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]]<br/>{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2018/19<br/>2020/21, 2021/22<br/>2024/25 |} ==Pozri aj== *[[Zoznam ocenení slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Prví slovenskí futbalisti v zahraničných ligách]] == Referencie == {{Referencie|3}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Úspechy slovenského futbalu]] [[Kategória:Futbalové zoznamy]] 6engvr04rq5r3okh74t0lkpnqgi53dy 8218803 8218783 2026-05-24T08:08:10Z PeterKLK 94978 /* Víťazi národných pohárov */ aktualizácia 8218803 wikitext text/x-wiki '''Zoznam klubových úspechov slovenských futbalistov v zahraničí''' je prehľadom úspechov, ktoré získali [[Slovensko|slovenskí]] [[futbal]]isti v zahraničných kluboch v európskych pohároch, domácich ligových a pohárových súťažiach. ==Víťazi európskych pohárov== [[File:Kamil Čontofalský 2007.JPG|thumb|Kamil Čontofalský, víťaz Pohára UEFA a Superpohára 2008|200px]] [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamil Čontofalský, jediný Slovák, ktorý vyhral Pohár UEFA: Bol ťažký a pilo sa z neho zle | url = https://sport.aktuality.sk/c/457318/kamil-contofalsky-jediny-slovak-ktory-vyhral-pohar-uefa-bol-tazky-a-pilo-sa-z-neho-zle/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Superpohár UEFA|Superpohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008 === Finalisti európskych pohárov === [[Liga majstrov UEFA]] * [[Milan Škriniar]] – [[Inter Milan|Inter Miláno]], 2022/23 [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] * [[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2015/16 * [[Milan Škriniar]] – [[Inter Milan|Inter Miláno]], 2019/20 ===Semifinalisti európskych pohárov=== [[Liga majstrov UEFA]] *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2007/08 [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991/92 [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA/Európska liga]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1995/96 *[[Vratislav Greško]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2001/02 *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2014/15 ==Víťazi klubových súťaží v ostatných konfederáciach== [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] *[[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]] – {{USA}} [[Seattle Sounders FC]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 5. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Majstrovské tituly v zahraničí== [[File:Matúš Kozáčik 2016.jpg|thumb|Matúš Kozáčik, 5-násobný majster Česka|200px]] [[File:Dávid Hancko.jpg|thumb|Dávid Hancko, majster Holandska s Feyenoordom 2022/23|200px]] [[File:Marek Cech 2011.jpg|thumb|Marek Čech, 3-násobný majster Portugalska s FC Porto|200px]] [[File:Vladimir Janocko - FC Admira Wacker Mödling (1).jpg|thumb|Vladimír Janočko, 4-násobný majster Rakúska|200px]] [[File:Dinamo-cska (6).jpg|thumb|Tomáš Hubočan, 2× majster Ruska so Zenitom Petrohrad|200px]] [[File:Stanislav Lobotka 2021.jpg|thumb|Stanislav Lobotka, majster Talianska 2022/23 s SSC Neapol|200px]] {{ALB}} [[Kategoria Superiore|Albánsko]] *[[Jozef Menich]] – Partizani Tirana, 2022/23 {{ARM}} [[Arménsko]] *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 {{AUS}} [[A-League|Austrália]] *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kisel austrálskym majstrom s FC Sydney | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kisel-australskym-majstrom-s-fc-sydney/ | dátum vydania = 20. 3. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko má s FC Sydney titul, rozhodol až penaltový rozstrel | url = https://sport.aktuality.sk/c/275372/video-holosko-ma-s-fc-sydney-titul-rozhodol-az-penaltovy-rozstrel/ | dátum vydania = 7. 5. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020, 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Szökeho Soligorsk obhájil titul v Bielorusku, opäť si zahrá Ligu majstrov | url = https://www.echoviny.sk/szokeho-soligorsk-obhajil-titul-v-bielorusku-opat-si-zahra-ligu-majstrov/ | dátum vydania = 28. 10. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = echoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 *[[Július Szöke]] – [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]], 2022/23 {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 *[[Lukáš Haraslín]], [[Adam Goljan]] – 2022/23 *[[Lukáš Haraslín]] - 2023/24 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 *[[Ivan Schranz]] – 2024/25, 2025/26 *[[Erik Prekop]] – 2025/26 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ján Greguš získal s FC Kodaň prvý kariérny ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/276015/jan-gregus-ziskal-s-fc-kodan-prvy-karierny-ligovy-titul/ | dátum vydania = 11. 5. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22, 2022/23 {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2023/24 {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 {{GEO}} [[Erovnuli Liga|Gruzínsko]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Grajciar získal s Dinamom Tbilisi v Gruzínsku double | url = https://sport.aktuality.sk/c/150204/peter-grajciar-ziskal-s-dinamom-tbilisi-v-gruzinsku-double/ | dátum vydania = 30. 5. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dávid Hancko]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 2022/23 {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{IDN}} [[Indonézia]] *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{JPN}} [[J1 League|Japonsko]] *[[Aleksandar Čavrić]] – Kašima Antlers, 2025 {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Weiss rozhodol, Lekhwiya má titul! | url = https://sport.aktuality.sk/c/165247/weiss-rozhodol-lekhwiya-ma-titul/ | dátum vydania = 28. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2015 {{CRI}} [[Kostarika]] *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros získal 31. maďarský titul, Škvarkov gól krajanovi | url = https://sport.aktuality.sk/c/449339/ferencvaros-ziskal-31-madarsky-titul-skvarkov-gol-krajanovi/ | dátum vydania = 17. 6. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mak a Škvarka oslavujú titul, Ferencváros potvrdil majstrovský hetrik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-madarsko-ferencvaros-titul-robert-mak-michal-skvarka/ | dátum vydania = 20. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 *Samuel Petráš – [[Győri ETO FC]], 2025/26 {{MYS}} [[Malajzia]] *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006, 2009 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kuciak s Dudom oslavujú: Legia Varšava získala desiaty poľský titul | url = https://sportky.zoznam.sk/c/124760/kuciak-s-dudom-oslavuju-legia-varsava-ziskala-desiaty-polsky-titul | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Bundesliga (Rakúsko)|Rakúsko]] *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šebo pomohol gólom Austrii k titulu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90890-sebo-pomohol-golom-austrii-k-titulu/ | dátum vydania = 6. 5. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ROU}} [[Liga I|Rumunsko]] *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zenit Petrohrad obhájil ruský titul, raduje sa aj Hubočan | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116664-zenit-petrohrad-obhajil-rusky-titul-raduje-sa-aj-hubocan/ | dátum vydania = 28. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2010/11 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Weiss získal s Rangers škótsky titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115989-weiss-ziskal-s-rangers-skotsky-titul/ | dátum vydania = 15. 5. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Stanislav Lobotka]] – [[SSC Neapol]], 2022/23 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lobotka dokázal to, o čom Hamšík sníval. Neapol sa stal majstrom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-taliansko-vysledky-33-kolo-neapol-titul-dnes-serie-a-2022-2023/ | dátum vydania = 4. 5. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2024/25 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Státisíce ľudí šalejú, nevídaný aplauz. Lobotka je prvý Slovák v dejinách | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ssc-neapol-majster-stanislav-lobotka-zrhnutie-serie-a-2024-2025/ | dátum vydania = 23. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch získal s Fenerbahce titul | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116005-stoch-ziskal-s-fenerbahce-titul/ | dátum vydania = 22. 5. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Víťazi národných pohárov== [[File:Marek Mintal 2010.jpg|thumb|Marek Mintál, víťaz Nemeckého pohára 2007 s 1.FC Norimberg|200px]] [[File:Dusan Kuciak 2011.jpg|thumb|Dušan Kuciak, 4-násobný víťaz Poľského pohára|200px]] [[File:Hamsik 2016.jpg|thumb|Marek Hamšík, 2× víťaz Talianskeho pohára s SSC Neapol|200px]] {{ENG}} [[Pohár FA]] *[[Miroslav Stoch]] – [[Chelsea FC|Chelsea Londýn]], 2009* {{AUS}} Austrálsky pohár *[[Róbert Mak]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2023 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U protinožcov je hrdinom. Mak vystrelil Sydney pohárovú trofej | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sydney-fc-brisbane-roar-vysledok-robert-mak-gol-finale-australsky-pohar-2023/ | dátum vydania = 7. 10. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AZE}} [[Azerbajdžanský pohár vo futbale|Azerbajdžanský pohár]] *[[Ivan Pecha]] – [[Khazar Lankaran]], 2011 *[[Pavol Šafranko]] – Sabah FK, 2025 (kapitán mužstva, 1× {{gól}} vo finále) {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgický pohár vo futbale|Belgický pohár]] *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2004* *[[Adam Nemec]] – [[KRC Genk]], 2009* *[[Patrik Hrošovský]] – [[KRC Genk]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrošovský získal tretiu trofej v kariére, v Belgicku zdvihol nad hlavu pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/patrik-hrosovsky-krc-genk-belgicky-pohar/ | dátum vydania = 25. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{BLR}} [[Bieloruský pohár]] *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2019* {{BGR}} [[Bulharský pohár vo futbale|Bulharský pohár]] *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1942, 1946 (3× {{gól}} vo finále), 1947 *[[Ľubomír Guldan]] – [[Ludogorec Razgrad]], 2012 {{CYP}} [[Cyperský pohár vo futbale|Cyperský pohár]] *[[Gejza Farkaš]] – [[AEL Limassol]], 1985 *[[Tibor Mičinec]] – [[Omonia Nikózia]], 1991 *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000 *[[Jozef Kožlej]] – [[Omonia Nikózia]], 2005 *[[Ivan Schranz]], [[Boris Godál]] – [[AEL Limassol]], 2019 *[[Tomáš Hubočan]] – [[Omonia Nikózia]], 2022 {{CZE}} [[Pohár FAČR|Český pohár]] *[[Ivan Čabala]], [[Tibor Jančula]], [[Jozef Majoroš]], [[Rudolf Pavlík]] – [[FK Viktoria Žižkov|Viktoria Žižkov]], 1994 *[[Jozef Džubara]], [[Rudolf Rehák]] – [[SKP Hradec Králové]], 1995 *[[Peter Gunda]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1996 *[[Ondrej Krištofík]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1997 *[[Vladimír Labant]], [[Peter Hrubina]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 1999 *[[Rastislav Michalík]], [[Vladimír Kožuch]], [[Marián Klago]] – [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]], 2000 *[[Miroslav Sovič]], [[Miroslav Kozák]] – [[FK Viktoria Žižkov|Viktoria Žižkov]], 2001 *[[Vladimír Leitner]] – [[FK Teplice]], 2003 *[[Vladimír Labant]], [[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2004 *[[Maroš Klimpl]] – [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]], 2005 *[[Radoslav Zabavník]], [[Tomáš Kóňa]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2006 *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2007 *[[Blažej Vaščák]] – [[FK Teplice]], 2009 *[[Marek Bakoš]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2010 *[[Lukáš Opiela]] – [[FK Mladá Boleslav]], 2011 *[[Lukáš Hroššo]], [[Michal Breznaník]], [[Marek Bakoš]] (1× {{gól}} vo finále) – [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]], 2015 *[[Lukáš Pauschek]] – [[FK Mladá Boleslav]], 2016 *[[Róbert Matejov]] – [[FC Fastav Zlín]], 2017 *[[Miroslav Stoch]] (1× {{gól}} vo finále), [[Jakub Hromada]]* – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2018 *[[Miroslav Stoch]]*, [[Jakub Hromada]]*, [[Martin Kuciak]]* – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2019 *[[Lukáš Štetina]], [[Dávid Hancko]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2020 *[[Jakub Hromada]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2021 *Michal Tomič, Patrik Šimko – [[1. FC Slovácko]], 2022 *[[Ivan Schranz]], [[Jakub Hromada]] – [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2023 *[[Lukáš Haraslín]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2024 *[[Juraj Chvátal]] – [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]], 2025 {{DNK}} [[Dánsky pohár vo futbale|Dánsky pohár]] *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2017 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2023 {{FRA}} [[Coupe de France|Francúzsky pohár]] *[[Milan Škriniar]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2024 {{GRC}} [[Grécky pohár vo futbale|Grécky pohár]] *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2005* *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2009* *[[Jozef Kožlej]] – [[AE Larissa]], 2007 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej má Grécky pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ | dátum vydania = 7. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Róbert Mak]] – [[PAOK FC|PAOK Solún]], 2018 {{GEO}} [[Gruzínsky pohár vo futbale|Gruzínsky pohár]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2009 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2013 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2016 *[[Miloš Lačný]] – [[Torpedo Kutaisi]], 2018 {{NLD}} [[KNVB Cup|Holandský pohár]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1989*, 1990 *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Feyenoord - BVV Den Bosch 1:0 | url = https://www.worldfootball.net/report/knvb-beker-1990-1991-finale-feyenoord-fc-den-bosch/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> , 1992* *[[Albert Rusnák]] – [[FC Groningen]], 2015 (2× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rusnák zažiaril dvoma gólmi vo finále Holandského pohára | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/353944-rusnak-zaziaril-dvoma-golmi-vo-finale-holandskeho-pohara/ | dátum vydania = 3. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dávid Hancko]], [[Leo Sauer]]* – [[Feyenoord Rotterdam]], 2024 {{HRV}} [[Chorvátsky pohár vo futbale|Chorvátsky pohár]] *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1995* *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2011*, 2012* *[[Peter Lérant]] – [[NK Rijeka]], 2005, 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský stopér Peter Lérant vyoral v HNK Rijeka hlbokú brázdu | url = https://sport.aktuality.sk/c/153088/slovensky-stoper-peter-lerant-vyoral-v-hnk-rijeka-hlboku-brazdu/ | dátum vydania = 31. 7. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{IRN}} [[Hazfi Cup|Iránsky pohár]] *[[Kamil Susko]] – [[Sepahan FC]], 2004 {{ISR}} [[Izraelský pohár vo futbale|Izraelský pohár]] *[[Jozef Valachovič]] – [[Maccabi Tel Aviv]], 2001 *[[Mário Pečalka]] – [[Hapoel Tel Aviv]], 2011 *[[Jakub Sylvestr]] – [[Bnei Yehuda]], 2019 {{RSA}} Juhoafrický pohár *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2022 {{KAZ}} [[Kazašský pohár vo futbale|Kazašský pohár]] *[[Ľubomír Michalík]], [[Miloš Lačný]]* – [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]], 2014 {{LTU}} [[Litovský pohár vo futbale|Litovský pohár]] *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]] – [[FK Žalgiris]], 2019 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 (1× {{gól}} vo finále) {{LVA}} [[Lotyšský pohár vo futbale|Lotyšský pohár]] *[[Branislav Jašurek]] – [[FK Ventspils]], 2003, 2004* {{HUN}} [[Maďarský pohár vo futbale|Maďarský pohár]] *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1928 *[[František Kunzo ml.]] – [[Újpest FC|Újpest]], 2002 *[[Marek Penksa]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2003, 2004* *[[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2004 *[[Otto Szabó]] – [[FC Sopron]], 2005 *[[Ladislav Rybánsky]] – [[Kecskeméti TE]], 2011 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2016 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]] 2019*, [[Honvéd Budapešť]] 2020 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2022* {{minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavský pohár vo futbale|Moldavský pohár]] *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2001 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2017 {{DEU}} [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]] *[[Marek Mintál]] (1× {{gól}} vo finále), [[Róbert Vittek]]*, [[Vratislav Greško]]* – [[1. FC Norimberg]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{POL}} [[Poľský pohár vo futbale|Poľský pohár]] *[[Ivan Trabalík]] – [[Wisla Krakow]], 2002 *[[Andrej Porázik]], [[Dušan Sninský]] – [[Dyskobolia Grodzisk Wielkopolski|Grodzisk]], 2005 *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2008 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012, 2013*, 2015 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2015, 2016 *[[Miroslav Božok]] – [[Arka Gdynia]], 2017 *[[Lukáš Haraslín]], [[Dušan Kuciak]]* – [[Lechia Gdańsk]], 2019 *[[Lukáš Hroššo]], [[Tomáš Vestenický]], [[Milan Dimun]], [[Michal Sipľak]] – [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]], 2020 *[[Dominik Holec]], [[Branislav Pindroch]]* – [[Raków Częstochowa]], 2021 {{PRT}} [[Taça de Portugal|Portugalský pohár]] *[[Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FC Porto - Vitória FC 1-0 | url = | dátum vydahttps://www.zerozero.pt/match.php?id=221493nia = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zerozero.pt | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Pohár ÖFB|Rakúsky pohár]] *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wacker Innsbruck - Linzer ASK 1:0 | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1970/19700528wacklinz0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Jozef Móder]] – [[GAK Graz]], 1981 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Grazer AK - Austria Salzburg 2:0 | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1981/19810602grazsv_'0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Peter Lérant]] – [[GAK Graz]], 2002 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2003, 2005*, 2006 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2006 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Austria získala Rakúsky pohár, Šebo a Janočko s double | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/985/austria-ziskala-rakusky-pohar-sebo-a-janocko-s-double | dátum vydania = 10. 5. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2012, 2014* {{ROU}} [[Cupa României|Rumunský pohár]] *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10* *[[Branislav Niňaj]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2022*, 2023 *[[Pavol Šafranko]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2023 {{RUS}} [[Ruský pohár vo futbale|Ruský pohár]] *[[Marián Had]]* – [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]], 2007 *[[Tomáš Hubočan]], [[Kamil Čontofalský]]* – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010 *[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] – [[FK Lokomotiv Moskva|Lokomotiv Moskva]], 2015* {{SGP}} [[Singapurský pohár vo futbale|Singapurský pohár]] * [[Rastislav Beličák]], [[Miroslav Latiak]] – [[Geylang United]], 2009 {{SVN}} [[Slovinský pohár vo futbale|Slovinský pohár]] *[[Augustín Paulík]] – [[FC Koper]], 2007* {{SCO}} [[Škótsky pohár vo futbale|Škótsky pohár]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2001 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic F.C. - Hibernian F.C. 3-0 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=25246 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2004 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dunfermline Athletic F.C. - Celtic F.C. 1-3 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=40845 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2005 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic F.C. - Dundee United F.C. 1-0 | url = https://www.scottishfa.co.uk/scottish-cup-matches/?mid=48755 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = scottishfa.co.uk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Dušan Perniš]] – [[Dundee United FC|Dundee United]], 2010 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Perniš získal s Dundee Škótsky pohár | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/115253-pernis-ziskal-s-dundee-skotsky-pohar/ | dátum vydania = 15. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[Copa del Rey|Španielsky pohár]] *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1951, 1952 (1× {{gól}} vo finále), 1953 (1× {{gól}} vo finále), 1957, 1959* *[[Yanko Daučík]] – [[Atlético Madrid]], 1965* {{SWE}} [[Svenska Cupen|Švédsky pohár]] *[[Juraj Dovičovič]] – [[Djurgårdens IF]], 2004* {{CHE}} [[Švajčiarsky pohár vo futbale|Švajčiarsky pohár]] * [[Marián Černický]] – [[FC Sion]], 1980, 1982 {{ITA}} [[Coppa Italia|Taliansky pohár]] *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neapol získal Taliansky pohár, Marek Hamšík prispel gólom | url = https://www.sport7.sk/20774/neapol-ziskal-taliansky-pohar-marek-hamsik-prispel-golom | dátum vydania = 20. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2014 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík po polnoci ako prvý zodvihol nad hlavu trofej | url = https://www.teraz.sk/sport/hamsik-taliansky-pohar-futbal/83188-clanok.html | dátum vydania = 4. 5. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar má pohár! Inter po dramatickom obrate zdolal Juventus | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/626397-skriniar-ma-pohar-inter-po-dramatickom-obrate-zdolal-juventus/ | dátum vydania = 11. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2023* {{TUR}} [[Turecký pohár vo futbale|Turecký pohár]] *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2009 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko vyhral Turecký pohár, gól venoval dcérke | url = https://sportky.zoznam.sk/c/30756/holosko-vyhral-turecky-pohar-gol-venoval-dcerke | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2012*, 2013* {{UZB}} [[Uzbecký pohár vo futbale|Uzbecký pohár]] *[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]] – [[Buňodkor Taškent]], 2012* Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva ===Porazení finalisti=== V tomto prehľade uvádzame porazených finalistov vo vybraných pohárových súťažiach. [[Géza Kalocsay]], [[Miloš Glonek]] a [[Vladimír Kinder]] boli prvými [[Slovensko|slovenskými]] [[futbal]]istami vo finálových zápasoch o pohárové trofeje vo vyspelých futbalových krajinách. [[Anton Bulla]] je dodnes rekordérom v počte strelených gólov vo finále [[ÖFB-Cup|Rakúskeho pohára]], v troch finálových stretnutiach skóroval šesťkrát. {{ENG}} [[Pohár FA]] *[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chelsea FC - Middlesbrough FC 2:0 | url = https://www.worldfootball.net/report/fa-cup-1996-1997-endspiel-chelsea-fc-middlesbrough-fc/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2012 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel FA Cup nevyhral. Liverpool prehral vo finále s Chelsea 1:2 | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/116697-skrtel-fa-cup-nevyhral-liverpool-prehral-vo-finale-s-chelsea-12/ | dátum vydania = 5. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{FRA}} [[Coupe de France|Francúzsky pohár]] *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Olympique Lillois]], 1939 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1938/1939 - Coupe de France | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193839.html#coupefrance | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasboug|Racing Strasbourg]], 1995 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1994/1995 - Coupe de France | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison199495.html#coupefrance | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ESP}} [[Copa del Rey|Španielsky pohár]] *[[Dominik Greif]], [[Martin Valjent]] – [[RCD Mallorca]], 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské duo na Španielsky pohár nedosiahlo. Hráči Bilbaa po penaltách ukončili 40-ročné suchoty | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/705686-slovenske-duo-na-spanielsky-pohar-nedosiahlo-hraci-bilbaa-po-penaltach-ukoncili-40-rocne-suchoty/ | dátum vydania = 7. 4. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ITA}} [[Coppa Italia|Taliansky pohár]] *[[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1994 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Coppa Italia 1993/1994 » Finale » Sampdoria - Ancona Calcio 6:1 | url = https://www.calcio.com/cronaca_partita/coppa-italia-1993-1994-finale-sampdoria-ancona-calcio/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = calcio.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[ÖFB-Cup|Rakúsky pohár]] *[[Anton Bulla]] – [[SK Slovan Wien|Slovan Viedeň]], 1924 (3× {{gól}}), [[First Vienna FC 1894|First Vienna]], 1925 (1× {{gól}}), 1926 (2× {{gól}}) ==Víťazi Ligových pohárov== [[File:Martin Skrtel 2015.jpg|thumb|Martin Škrtel, víťaz Ligového pohára 2012 s FC Liverpool|150px]] [[File:Alexander Vencel, 2006.jpg|thumb|Alexander Vencel, víťaz Coupe de la Ligue 1997 so Strasbourgom|150px]] {{ENG}} [[EFL Cup]] *[[Szilárd Németh]] – [[FC Middlesbrough]], 2004* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Middlesbrough víťazom Carling Cup-u, Németh nehral | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117437-middlesbrough-vitazom-carling-cup-u-nemeth-nehral/ | dátum vydania = 29. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Škrtel]] – [[FC Liverpool]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel strelil gól a s Liverpoolom vyhral Ligový pohár | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/116464-pozrite-sa-skrtel-strelil-gol-a-s-liverpoolom-vyhral-ligovy-pohar/ | dátum vydania = 26. 2. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historický deň pre Newcastle: Ukončil dlhé čakanie na trofej, získal Ligový pohár. Tešil sa aj Dúbravka | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/744683-historicky-den-pre-newcastle-ukoncil-dlhe-cakanie-na-trofej-ziskal-ligovy-pohar-tesil-sa-aj-dubravka/ | dátum vydania = 16. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Finalisti''' *[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1996/1997 - - Coupe de la Ligue | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison199697.html#coupeligue | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ROU}} [[Cupa Ligii]] *[[Adam Nemec]] – [[FC Dinamo Bukurešť]], 2017 (2× {{gól}} vo finále) {{RUS}} [[Ruský Ligový pohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2003 {{SCO}} [[Scottish League Cup]] *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000, 2001 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2006* *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011 {{TUR}} [[Spor Toto Cup|Turecký Ligový pohár]] *[[Marek Sapara]] – [[Gaziantepspor]], 2012 (1× {{gól}} vo finále) Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva ==Víťazi národných Superpohárov== {{ARM}} [[Arménsky Superpohár]] *[[Ľuboš Hanzel]], [[Filip Serečin]] – [[FC Banants]], 2014 {{BEL}} [[Belgický Superpohár]] *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2005* {{BGR}} [[Bulharský Superpohár]] *[[Ľubomír Guldan]] – [[Ludogorec Razgrad]], 2012 {{CYP}} Cyperský Superpohár *[[Jozef Kožlej]] – [[AC Omonia]], 2003 (1× {{gól}}), 2005 *[[Mário Breška]] – [[APOEL FC|APOEL]], 2009 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – AC Omonia, 2021 *[[Július Szöke]] – [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]], 2023 {{CZE}} [[Český Superpohár]] *[[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2010 *[[Marián Čišovský]], [[Miloš Brezinský]], [[Michal Ďuriš]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2011 *[[Michal Breznaník]] (1× {{gól}}) – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2014 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]] – [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2015 {{EST}} [[Estónsky Superpohár]] *[[Ivan Pecha]] – [[FC Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]], 2015 {{FRA}} [[Trophée des Champions]] *[[Milan Škriniar]] – [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]], 2023 {{GEO}} [[Gruzínsky Superpohár]] *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2008 {{NLD}} [[Johan Cruijff Schaal]] *[[Stanislav Griga]] – [[Feyenoord Rotterdam]], 1991* *[[Igor Demo]] – [[PSV Eindhoven]], 1997 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Johan Cruijff Schaal 1997 » Finale » PSV - Roda JC Kerkrade 3:1 | url = https://www.voetbal.com/wedstrijdverslag/supercup-1997-finale-psv-eindhoven-roda-jc-kerkrade/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = voetbal.com | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2010*, 2011* {{HRV}} [[Chorvátsky Superpohár]] *[[Karol Praženica]] – [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]], 1994 {{HUN}} [[Magyar szuperkupa|Maďarský Superpohár]] *[[František Kunzo]] – [[Újpest FC|Újpest]], 2002 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Videoton FC|Videoton]], 2011 *[[Ľuboš Kamenár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2013 {{POL}} [[Poľský Superpohár]] *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2008 *[[Marián Kelemen]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2012* *[[Dušan Kuciak]], [[Lukáš Haraslín]] (2× {{gól}}) – [[Lechia Gdańsk]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Haraslín strelil dva góly a bol hrdinom pri zisku poľského Superpohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/haraslin-dal-dva-goly-a-prispel-k-zisku-polskeho-superpohara/ | dátum vydania = 13. 7. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Lukáš Hroššo]], [[Tomáš Vestenický]], [[Milan Dimun]] (kapitán mužstva), [[Michal Peškovič]]* – [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]], 2020 {{PRT}} [[Supertaça Cândido de Oliveira|Portugalský Superpohár]] *[[Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech s Portom vyhral Superpohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-cech-s-portom-vyhral-superpohar/ | dátum vydania = 21. 8. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{AUT}} [[Rakúsky Superpohár]] *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1995 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2003, 2004 {{RUS}} [[Ruský Superpohár vo futbale|Ruský Superpohár]] *[[Kamil Čontofalský]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008* *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2008, 2011* {{ROU}} [[Rumunský Superpohár]] *[[Branislav Niňaj]], [[Pavol Šafranko]] – [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OFK]], 2023 {{ESP}} [[Supercopa de España]] *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1993 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> {{ITA}} [[Supercoppa Italiana]] *[[Marek Hamšík]] – [[SSC Neapol]], 2014 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík získal po penaltovej dráme Taliansky superpohár | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/340386-hamsik-ziskal-po-penaltovej-drame-taliansky-superpohar/ | dátum vydania = 22. 12. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Juraj Kucka]] – [[AC Miláno]], 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kucka získal taliansky Superpohár, jeho AC v Katare zdolalo Juventus | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kucka-ziskal-taliansky-superpohar-jeho-ac-v-katare-zdolalo-juventus/ | dátum vydania = 23. 12. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2021, 2022 (kapitán tímu) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kapitán Milan Škriniar priviedol Inter Miláno k víťazstvu v talianskom Superpohári | url = https://sport.aktuality.sk/c/lkRxIFD/kapitan-milan-skriniar-priviedol-inter-milano-k-vitazstvu-v-talianskom-superpohari/ | dátum vydania = 18. 1. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{TUR}} [[Turecký Superpohár]] *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2022 Poznámka: * hráč nehral vo finále pohára, ale bol členom mužstva == Štatistické zaujímavosti == === Najviac titulov v zahraničí === {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Kluby |- |<center>6<center>||[[Dušan Švento]]||3× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}, 3× [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} |- |<center>6<center>||[[Jozef Mišo]]||6× [[LD Alajuelense]] {{CRC}} |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||4× [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}, 1× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Ladislav Kubala]]||4× [[FC Barcelona]] {{ESP}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Janočko]]||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}, 2× [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} |- |<center>4<center>||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||2× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}, 2× [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} |- |<center>4<center>||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||3× [[FC Porto]] {{PRT}}, 1× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Labant]]||4× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Martin Prohászka]]||3× [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}, 1× [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] {{CZE}} |- |<center>4<center>||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]|| 2× [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}}, 1× [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}}, 1× [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} |} === Získali titul v troch a viac krajinách === * Poznámka: V tomto prehľade sú hráči, ktorí získali majstrovský titul v troch krajinách, vrátane slovenskej futbalovej ligy. {|class="wikitable" !width=150|Meno !Krajina, klub !Roky |- |[[Miroslav Stoch]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Stoch získal majstrovské tituly v 4 krajinách: Všetky majú rovnakú váhu | url = https://sport.aktuality.sk/c/398278/miroslav-stoch-ziskal-majstrovske-tituly-v-4-krajinach-vsetky-maju-rovnaku-vahu/ | dátum vydania = 21. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{NLD}} [[FC Twente|Twente Enschede]] <br/> {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce]] <br/> {{UAE}} [[Al Ain]] <br/> {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||2009/10 <br/> 2010/11 <br/> 2015 <br/> 2018/19 |- |[[Filip Hološko]]||{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] <br/> {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]] <br/> {{AUS}} [[Sydney FC|FC Sydney]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2005/06 <br/> 2008/09 <br/> 2017 <br/> 2018/19 |- |[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] <br/> {{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] <br/> {{QAT}} [[Lekhwiya SC]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2010/11 <br/> 2013/14 <br/> 2014, 2015 <br/> 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24 |- |[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||{{SVK}} [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] <br/> {{PRT}} [[FC Porto]]||2000/01 <br/> 2004/05 <br/> 2005/06, 2006/07, 2007/08 |- |[[Radoslav Zabavník]]||{{SVK}} [[MŠK Žilina]] <br/> {{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]] <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||2002/03, 2003/04 <br/> 2004/05 <br/> 2006/07 |- |[[Jozef Valachovič]]||{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] <br/> {{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] <br/> {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2001/02 <br/> 2004/05 <br/> 2008/09 |- |[[Tomáš Hubočan]]||{{SVK}} [[MŠK Žilina]] <br/> {{RUS}} [[Zenit Petrohrad]] <br/> {{CYP}} [[Omonia Nikózia]]||2006/07 <br/> 2010, 2011/12 <br/> 2020/21 |- |[[Jakub Sylvestr]]||{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] <br/>{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] <br/> {{LTU}} [[FK Žalgiris]]||2008/09 <br/> 2010/11, 2011/12 <br/> 2021 |- |[[Róbert Mak]]||{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] <br/>{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]]<br/>{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2018/19<br/>2020/21, 2021/22<br/>2024/25 |} ==Pozri aj== *[[Zoznam ocenení slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Prví slovenskí futbalisti v zahraničných ligách]] == Referencie == {{Referencie|3}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Úspechy slovenského futbalu]] [[Kategória:Futbalové zoznamy]] 64sw835s1msd9ptktcehdat7be8ws8j 0 542464 8218781 8086555 2026-05-24T07:20:29Z PeterKLK 94978 /* Slováci - králi strelcov v zahraničí */ aktulizácia 8218781 wikitext text/x-wiki '''Zoznam ocenení slovenských futbalistov v zahraničí''' je prehľadom individuálnych úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[futbal|futbalistov]], ktoré dosiahli v zahraničných [[futbal|futbalových]] súťažiach. ==Slováci - králi strelcov v zahraničí== {|class=wikitable !Sezóna !width = 150|Meno !Klub !width = 130|Liga !Góly |- |1922/1923||[[Štefan Príboj]]||[[Újpest Budapešť]]||{{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]]||<center>25<center> |- |1967||[[Yanko Daučík]]||[[Toronto Falcons]]||{{USA}} {{CAN}} [[North Professional Soccer League|NPSL]]||<center>20<center> |- |1998/1999||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]]||{{CRI}} [[Kostarika]]||<center>21<center> |- |2003/2004||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]]||{{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]]||<center>21<center> |- |2004/2005||[[Marek Mintál]]||[[1.FC Nürnberg|1.FC Norimberg]]||{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]]||<center>24<center> |- |2004/2005||[[Tomáš Medveď]]||[[Lombard Pápa]]||{{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]]||<center>18<center> |- |[[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/2006]]||[[Milan Ivana]]||[[1.FC Slovácko]]||{{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]]||<center>11<center> |- |2012/2013||[[Róbert Demjan]]||[[Podbeskidzie Bielsko-Biała]]||{{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]]||<center>14<center> |- |2018/2019||[[Adam Nemec]]||[[FC Pafos]]||{{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]]||<center>16<center> |- |2025/2026||[[Tomáš Bobček]]||[[Lechia Gdańsk]]||{{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]]||<center>20<center> |} ===Králi strelcov v nižších ligových súťažiach=== {|class=wikitable !Sezóna !width = 150|Meno !width = 170|Klub !width = 130|Liga !Góly |- |1993/1994||[[Tibor Mičinec]]||[[SK Benešov|Švarc Benešov]]||{{CZE}} [[2. česká futbalová liga|2. česká liga]]||<center>18<center> |- |2003/2004||[[Marek Mintál]]||[[1.FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>18<center> |- |2008/2009||[[Marek Mintál]]||[[1.FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>16<center> |- |2013/2014||[[Jakub Sylvestr]]||[[FC Ezgebirge Aue]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>15<center> |} ===Ďalšie ocenenia=== *[[Marek Mintál]], [[1.FC Nürnberg|1.FC Norimberg]] {{DEU}} – „Bronzová kopačka“ (3. miesto v súťaži [[Zlatá kopačka 2004/2005]]) *[[Miroslav Stoch]], [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]] {{TUR}} – [[Cena Ferenca Puskása]] (najkrajší gól roku [[2012]] v ankete [[FIFA]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/251259-stoch-strelil-gol-roku-2012-rozhodla-fifa/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Individuálne ocenenia== '''Ocenenia celej kariéry''' *[[Ladislav Kubala]], [[FC Barcelona]] {{ESP}} – „Hráč storočia“ *[[Andrej Kvašňák]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} – „Sparťan storočia“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/ostatni/spartan-stoleti-andrej-kvasnak-464.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150924104422/http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/ostatni/spartan-stoleti-andrej-kvasnak-464.html | dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref> *[[Alexander Vencel ml.]], [[RC Strasboug]] {{FRA}} – „Brankár storočia“ v [[RC Strasboug]] 1906-2006 '''Ocenenia sezóny''' *[[Alexander Vencel ml.]], [[RC Strasboug]] {{FRA}} – Cena ''Étoile d'or France Football'' („Najlepší brankár“ [[Ligue 1]] 1998/1999) *[[Jozef Mišo]], [[LD Alajuelense]] {{CRI}} – „Najlepší hráč“ [[Primera División de Costa Rica|kostarickej ligy]] 1998/1999 *[[Vladimír Janočko]], [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} – „Futbalista roka v Rakúsku“ 2002, Cena ''Bruno'' („Najlepší hráč sezóny“ 2002/2003) *[[Marek Mintál]], [[1.FC Nürnberg|1.FC Norimberg]] {{DEU}} – „Objav sezóny“ a 2. miesto „Najlepší cudzinec“ [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], 2004/2005 *[[Tomáš Medveď]], [[Lombard Pápa]] – „Najlepší cudzinec z krajín [[Európska únia|EÚ]]“, 2004/2005 *[[Peter Lérant]], [[NK Rijeka]] {{HRV}} – „Najlepší obranca“ [[Prva HNL|Prvej HNL]] 2005/2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://msport.aktuality.sk/c/153088/slovensky-stoper-peter-lerant-vyoral-v-hnk-rijeka-hlboku-brazdu/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *[[Jozef Piaček (futbalista)|Jozef Piaček]], [[Skonto Riga]] {{LVA}} – „Najlepší legionár“ lotyšskej ligy 2006 *[[Marek Hamšík]], [[SSC Neapol]] {{ITA}} – Cena ''Oscar del Calcio'' „Najlepší mladý hráč“ [[Serie A]] 2007/2008 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114311-najlepsim-mladym-hracom-serie-a-je-hamsik/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>, člen „Jedenástky roka“ [[Serie A]] 2011, 2016, 2017 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.futbalsfz.sk/zahranicie/zahranicne-ligy/novinka/marek-hamsik-v-time-roka-2011-talianskej-serie-a.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/449490-hamsik-ziskal-dalsieho-oscara-je-v-najlepsej-jedenastke-serie-a-za-rok-2017/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}} – „Najlepší legionár“ [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]] 2009 *[[Dušan Kuciak]], [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}} – „Najlepší legionár“ 2013, „Najlepší brankár“ [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]] 2013/2014 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.futbalsfz.sk/zahranicie/zahranicne-ligy/novinka/d-kuciak-najlepsim-brankarom-kocian-najlepsim-trenerom-v-polskej-ekstraklase-20132014.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Róbert Demjan]], [[Podbeskidzie Bielsko-Biała]] {{POL}} – „Najlepší hráč“ a „Najlepší útočník“ [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]] 2012/2013 *[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]], [[FK Saturn (1946)|Saturn Ramenskoje]] {{RUS}} – „33 najlepších hráčov [[SOGAZ čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|ruskej ligy]]“ 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.profutbal.sk/spravy/clanok54491-Jan_Durica_najlepsim_vlavo_hrajucim_stoperom_ruskej_ligy.htm?id=54491 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150402104659/http://www.profutbal.sk/spravy/clanok54491-Jan_Durica_najlepsim_vlavo_hrajucim_stoperom_ruskej_ligy.htm?id=54491 | dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> *[[Martin Škrtel]], [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}} – „33 najlepších hráčov [[SOGAZ čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|ruskej ligy]]“ 2006 *[[Tomáš Hubočan]], [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}} – „33 najlepších hráčov [[SOGAZ čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|ruskej ligy]]“ 2010, 2011/2012 *[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]], [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] {{RUS}} – „33 najlepších hráčov [[SOGAZ čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|ruskej ligy]]“ 2013/2014 *[[Matúš Kozáčik]], [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} – „Najlepší brankár [[1. česká futbalová liga|českej futbalovej ligy]]“, 2013/2014 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://sport.aktuality.sk/c/168325/matus-kozacik-je-najlepsim-brankarom-ceskej-gambrinus-ligy/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2014/2015 *[[Patrik Mráz]], [[Piast Gliwice]] {{POL}} – „Najlepší obranca Ekstraklasy“, 2015/16 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://sport.aktuality.sk/c/216814/najlepsim-obrancom-na-polskych-ligovych-travnikoch-je-slovak/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Matúš Putnocký]], [[Lech Poznań]] {{POL}} – „Najlepší brankár Ekstraklasy“ 2016/17 *[[František Plach]], [[Piast Gliwice]] {{POL}} – „Najlepší brankár Ekstraklasy“ 2018/19 *[[Dušan Kuciak]], [[Lechia Gdańsk]] {{POL}} – „Najlepší brankár Ekstraklasy“ 2019/20 * „Najlepší cudzinec [[1. česká futbalová liga|českej futbalovej ligy]]“ {{CZE}}: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://fotbal.idnes.cz/od-liuniho-po-wilfrieda-kdo-uz-take-vyhral-anketu-o-nej-cizince-pb5-/fotbal.aspx?c=A110513_115855_fotbal_ot | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Kamil Čontofalský]], [[Bohemians 1905|Bohemians Praha]], 2001/2002 :*[[Ľubomír Reiter]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]], 2003/2004 :*[[Karol Kisel]], [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]], 2004/2005 :*[[Dušan Švento]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2005/2006 :*[[Marek Bakoš]], [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2011/2012 :*[[Karol Kisel]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]], 2012/13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://fotbal.idnes.cz/nejlepsi-cizinec-v-ceske-lize-v-rocniku-2012-2013-fm0-/fotbal.aspx?c=A130603_154856_fotbal_ot | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Matúš Kozáčik]], [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2014/2015 :*[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]], [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], 2015/2016 '''Hráči mesiaca''' :*[[Marek Penksa]], [[Dynamo Dresden|Dynamo Drážďany]] {{DEU}} – „Hráč mesiaca november 1993“ v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] :*[[Róbert Vittek]], [[1. FC Norimberg|1.FC Norimberg]] {{DEU}} – 2. miesto v ankete „Hráč mesiaca apríl 2006“, 3. miesto v ankete „Hráč mesiaca marec 2006“ v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] :*[[Marek Sapara]], [[Rosenborg BK]] {{NOR}} – „Hráč mesiaca október 2006“ v [[Tippeligaen|nórskej lige]] :*[[Boris Peškovič]], [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]] {{PRT}} – „Hráč mesiaca december 2008“ v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.profutbal.sk/spravy/?id=68060 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150402131909/http://www.profutbal.sk/spravy/?id=68060 | dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> :*[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}} – „Hráč mesiaca november 2009“ v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] :*[[Marián Kello]], [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] {{SCO}} – „Hráč mesiaca február 2011“ v [[Scottish Premier League]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/115850-kello-sa-stal-najlepsim-hracom-mesiaca-v-skotsku/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Marián Kelemen]], [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] {{POL}} – „Hráč mesiaca apríl 2011“ v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] :*[[Róbert Demjan]], [[Podbeskidzie Bielsko-Biała]] {{POL}} – „Hráč mesiaca apríl 2013“ v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] ==Pozri aj== *[[Zoznam klubových úspechov slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Prví slovenskí futbalisti v zahraničných ligách]] ==Referencie== {{referencie|2}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Úspechy slovenského futbalu]] [[Kategória:Futbalové ocenenia]] [[Kategória:Futbalové zoznamy]] 4i3zyxg0ftex3rw86xl8ssrcv45qu43 0 543168 8218529 8103701 2026-05-23T13:38:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218529 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ján Čižmár | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dn|1946|5|7}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2018|5|5|1946|5|7}} | Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spisovateľ]], [[textár]], [[scenárista]], [[publicista]], [[vydavateľ]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Ján Čižmár''' (* [[7. máj]] [[1946]], [[Banská Bystrica]] – † [[5. máj]] [[2018]], tamže)<ref>[https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/cizmar-jan/ Spolok slovenských spisovateľov]</ref> bol slovenský [[spisovateľ]], [[textár]], [[scenárista]], [[publicista]] a [[vydavateľ]]. == Životopis == Ján Čižmár mal technické vzdelanie. Literárne tvoriť začal už na strednej škole. Od roku 1971 pracoval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] najskôr ako technik, neskôr ako vedúci programového oddelenia v [[Park kultúry a oddychu (Banská Bystrica)|PKO]]. Spolupracoval s redakciami časopisov [[Populár (časopis)|Populár]] a [[Lišiak]]. V roku 1989 bol spoluzakladateľom vydavateľstva Trian a v roku 2000 založil vydavateľstvo JC Partner.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.jcpartner-sro.estranky.sk/ |dátum prístupu=2015-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150412114931/http://www.jcpartner-sro.estranky.sk/ |dátum archivácie=2015-04-12 }}</ref> Angažoval sa aj v oblasti rozvoja športu pre všetkých, za čo v roku 2002 získal pamätný diplom prezidenta MOV [[Juan Antonio Samaranch|Juana Antonia Samarancha]]. == Tvorba == Už v mladom veku ako textár spolupracoval so skladateľom [[Igor Bázlik|Igorom Bázlikom]]. Prvé ich spoločné dielo v roku 1967, pieseň ''Cesta späť'' s interpretom M. Ličkom, získalo prvú cenu v televíznej súťaži Vyberte si pesničku. Od roku 1968 už písal poéziu, kratšie literárne útvary a scenáre. V roku 1969 ho denník [[Smena]] vyhlásil za autorskú dvojicu roka spolu s [[Igor Bázlik|I. Bázlikom]] a začal písať libretá pre muzikály a hudobné pásma. Odvtedy napísal okolo 300 textov k piesňam pre rozhlas, televíziu alebo gramofónové spoločnosti. Výber z nich vyšiel v roku 2010 pod názvom ''Skús život dúškami piť''.<ref name="sclib.svkk.sk">https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000381277</ref> Bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. == Organizátorská činnosť == *''Hudba'' – spoluzakladateľ a organizátor hudobného festivalu [[Bystrické zvony]], zakladateľ, textár a manažér skupín Free without name, Banby, Jazdci, textár a manažér skupín Sogst, Patent, BB Band *''Šport'' – bol organizátor a člen vedenia triatlonového klubu Trian, viceprezident Slovenskej triatlonovej únie *''Záujmová činnosť'' – spoluzakladateľ a predseda hádankárskeho a krížovkárskeho klubu Hron, spoluzakladateľ časopisu Relax, Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov, Majstrovstiev Slovenska jednotlivcov v riešení hádaniek a krížoviek Memoriálu V. Kulčického, spoluorganizátor a účastník Svetového krížovkárskeho maratónu. Viedol internetovú stránku Chytrák<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chytrak.estranky.sk/ |dátum prístupu=2015-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150412113242/http://www.chytrak.estranky.sk/ |dátum archivácie=2015-04-12 }}</ref> s rôznymi vedomostnými súťažami. == Dielo == '''Literatúra''' * ''Bledomodré slnko'', básnická zbierka<ref>https://drive.google.com/file/d/0B_Z3PS2dcCv2QTdQR252TnNadU0/view?usp=sharing</ref> * ''Nekvitnú kvety každý deň'', básnická zbierka<ref>https://drive.google.com/file/d/0B_Z3PS2dcCv2ZVlnTVg1R2JUV3c/view?usp=sharing</ref> * ''Vrcholný trik'', zbierka poviedok<ref>https://ukb.kis3g.sk/.../chameleon{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}?</ref> * ''Skús život dúškami piť'', autobiografia<ref>https://drive.google.com/file/d/0B_Z3PS2dcCv2WnlnM0FsRTBtSTg/view?usp=sharing</ref> * ''Vinšovačky'', (spoluautor)<ref>http://www.litcentrum.sk/rozhovory/vydavatelstvo-janka-cizmarova-partner{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * ''Gratulačky'', (spoluautor)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.isbns.wf/isbn/9788089183067 |dátum prístupu=2015-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150419090738/http://www.isbns.wf/isbn/9788089183067 |dátum archivácie=2015-04-19 }}</ref> * ''Chytrákove upravené príslovia'', <ref>https://drive.google.com/file/d/0B_Z3PS2dcCv2S3hfR0lVUXZmMEU/view?usp=sharing</ref> * ''Keď Turčín, tak Poničan'', zbierka satirických glos<ref>https://drive.google.com/file/d/0B_Z3PS2dcCv2MWt2V0UtZmtQd2c/view?usp=sharing</ref> '''Libretá''' * ''Láska za peniaze'', muzikál * ''Sedem strieborných'', show * ''Zlatý Scarabeus'', show * ''Songy a balady'', hudobné pásmo * ''S pesničkou okolo sveta'', muzikál * ''Nevedko v Slnečnom meste'', muzikál '''Najznámejšie piesňové texty'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chytrak.estranky.sk/clanky/z-tvorby-jana-cizmara/cd-schody-do-neznama--piesne.html |dátum prístupu=2017-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170918020847/http://www.chytrak.estranky.sk/clanky/z-tvorby-jana-cizmara/cd-schody-do-neznama--piesne.html |dátum archivácie=2017-09-18 }}</ref> * ''Cesta späť'' (Miroslav Ličko) * ''Večer'' (Miroslav Ličko)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=05tMBFFFGzs</ref> * ''Bláznivé dievča'' (Miroslav Ličko a Peter Sedlák)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=e5BeHV_Ceds</ref> * ''Schody do neznáma'' (Miroslav Ličko) * ''Kvety'' (Peter Sedlák)<ref>http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=798263&sid={{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.yourepeat.com/watch/?v=jOcGAyCQVA0</ref> * ''Som zlá'' (Marika Klesniaková)<ref>http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=14359{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * ''Čas'' ([[Helena Blehárová]])<ref>http://www.youtube.com/watch?v=iHa50CD8f0E</ref> * ''Krásna Mary'' (JAZDCI)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=qvKkmzbHgCk</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=3311 |dátum prístupu=2015-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150412130301/http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=3311 |dátum archivácie=2015-04-12 }}</ref><ref>http://kamienok.szm.com/texty/krasna_mary.txt</ref> * ''Príď, príď'' (Táňa Hubinská)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=DInZcMXclRE</ref> * ''Voda Cola'' (Táňa Hubinská)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=JdVou3aTTD4</ref> * ''Hraj mi túto pieseň'' (Viera Lamačová)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=uUGvcszVSX8</ref> * ''Pozri, to je noc'' ([[Karol Duchoň]]) * ''Pieseň ticha'' (Viera Lamačová)<ref>http://www.youtube.com/watch?v=FpP_nOuyyyQ</ref> * ''Všedný príbeh ([[Karol Konárik]])<ref>http://www.youtube.com/watch?v=0c2CyepPi0k</ref> * ''S láskou sa má hrať stále fér'' ([[Karol Konárik]]) * ''Pieseň na radosť i žiaľ'' ([[Karol Konárik]])<ref>http://www.youtube.com/watch?v=2KPw1aRSYWU</ref> * ''Kvetom krásnie krík'' ([[Věra Špinarová]]) * ''Smieš byť môj'' ([[Věra Špinarová]]) * ''Na horu vynes svoj hrob'' (ADMIRÁL) '''Iné''' * ''Relax'', v súčasnosti najrozšírenejší hádankársky a krížovkársky časopis, spoluzakladateľ a do r. 2000 spoluvydavateľ * ''A teraz túto 1 – 8'', zborník ľudových piesní – redaktor, pri 1 – 4 spoluvydavateľ, pri 5 – 7 vydavateľ * ''Narodil sa...'', zborník vianočných piesní – redaktor a vydavateľ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|jan-cizmar}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čižmár, Ján}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] dj68fhmd8gnvf9oc2q4aoaq78y4091y 8 543189 8218768 6622229 2026-05-24T06:19:55Z Teslaton 12161 + CSS číslovanie z [[MediaWiki:Common.css|Common.css]] 8218768 css text/css /* CSS placed here will affect users of the mobile site */ /* Šablóna:Koláčový diagram, Modul:Diagram - transparentné okraje */ .transborder { border: solid transparent; } .geo-nondefault, .geo-multi-punct { display: none; } /* Globálne počítadlo a pomocné triedy pre číslovanie položiek mimo štandardné číslované zoznamy + trieda pre tabuľku s číslovaním riadkov */ body, .cr1 { counter-reset: counter1; } .cv1::before, table.numbered tr td:first-child::before { counter-increment: counter1; content: counter(counter1) ". "; } table.firstright tr td:first-child { text-align: right; } table.firstcenter tr td:first-child { text-align: center; } k73dn3jatzll7l60hh7c9veqtlxare4 0 547988 8218567 8051462 2026-05-23T14:55:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218567 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Frankincense.JPG|náhľad|Najkvalitnejšie kadidlo z Ománu v množstve 100 gramov]] [[Súbor:Boswellia_sacra_-_Köhler–s_Medizinal-Pflanzen-022.jpg|náhľad|Kadidlovník]] '''Kadidlo''', ({{v jazyku|lat}} ''olibanum'', {{v jazyku|eng}} ''Frankincense'', {{v jazyku|heb}} ''לבונה'', ''Levon''; {{v jazyku|arb}} '''لبان''', ''lubbān)'', v pravoslávii sa mimo všeobecného výrazu ''кадило'' (''kadili'') používa skôr výraz ''ладан'' (''Ladan''), {{v jazyku|ell}} ''λήδανον'', či ''λάδανον'') je vonná [[Prírodná živica|živica]], ktorá sa pripravuje z tzv. ''glejoživice''. Získava sa z kmeňa [[kadidlovník]]a (''Boswellia''), používa v kombinácii s [[myrha|myrhou]] a [[balzam]]om a pri pálení vydáva korenenú [[Vôňa|vôňu]]. Používa sa často pri rôznych náboženských obradoch aj pri [[Meditácia|meditáciách]]. Užívanie kadidiel ako súčasť náboženského rituálu prevzalo v staroveku východné, neskôr aj západné [[kresťanstvo]]. == Dejiny == V najjužnejšej časti [[Omán]]u, dnešnom [[Dafár]]e, sa začal pestovať kadidlovník pravý (Boswellia sacra) už v [[starovek]]u. Spolu s inými vonnými esenciami sa zrná tejto živice používali v kadidelniciach v chrámoch po celom svete - v [[Staroveký Egypt|Egypte]], na Blízkom východe aj v [[Staroveký Rím|antickom Ríme]]. Bol to veľmi dôležitý produkt pre náboženské obrady, v kresťanských chrámoch sa kadidlo na okiadzanie<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = |meno = |titul = Všeobecné pokyny k Římskému misálu |vydanie = Editio typica tertia 2002 |vydavateľ = Česká biskupská konference |miesto = Praha |rok = 2003 |počet strán = 112 |strany = 73-74 |isbn = 80-239-9572-3}}</ref> používa aj dnes. Kadidlo je spomenuté v [[Biblia|Biblii]] ako jeden z troch darov, ktoré mudrci priniesli narodenému [[Ježiš Kristus|Ježišovi]], čo ukazuje ako cenné v tej dobe bolo.<br /> Rímsky spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius starší]] v [[1. storočie|1. storočí]] uviedol, že obchodovanie s kadidlom urobilo z obyvateľov Ománu jednych z najbohatších ľudí sveta. Kadidlo bolo cenené viac ako [[zlato]]. V [[2. storočie|2. storočí]] sa už vyvážalo približne 3 000 [[tona|ton]] kadidla za rok do Grécka, Ríma a krajín okolo [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. == Produkcia == Kadidlovník (Boswellia sacra), dvojklíčnolistová drevina z čeľade [[brezulovité|brezulovitých]], produkuje vonnú glejoživicu, ktorá sa priebežne zbiera ako kadidlo. Získava sa narezávaním kôry kmeňov. Zaschnuté výrony majú tvar guľovitých hrudiek či zŕn. Významnou zložkou kadidla sú [[Terpén|triterpenické]] ''kyseliny boswelliové''. Používajú sa i do zubných pást, náplastí a mastí. V arabskej ľudovej medicíne a u [[Beduíni|beduínskych]] kmeňov je kadidlo hojivým prostriedkom. Parfum ''Amouage'' je najdrahšia vôňa na svete a pripravuje najmä z kadidla, ktoré je pre Omán typické, a z ďalších 120 prísad. K hlavným vývozcom patrí [[Somálsko]], severná [[Etiópia]] a juh Arabského polostrova. == Účinky == Kadidlo má na ľudský organizmus relaxačné účinky vrátane pozdvihnutia nálady a zvyšovania pozornosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kadidlový esenciální olej | vydavateľ = www.doterraoleje.cz | url = http://www.doterraoleje.cz/esencalni-oleje-a-smesi/kadidlo/ | dátum prístupu = 2015-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150412055348/http://www.doterraoleje.cz/esencalni-oleje-a-smesi/kadidlo/ | dátum archivácie = 2015-04-12 }}</ref> Podľa štúdie z roku [[2008]] majú aktívne látky v kadidlovej živici [[droga (omamná látka)|psychoaktívne]] účinky - znižujú úzkosť a pôsobia antidepresívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Burning Incense Is Psychoactive: New Class Of Antidepressants Might Be Right Under Our Noses | vydavateľ = ScienceDaily | dátum_vydania = 20.05.2008 | url = http://www.sciencedaily.com/releases/2008/05/080520110415.htm | jazyk = anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Moussaieff | meno = A. | titul = Incensole acetate, an incense component, elicits psychoactivity by activating TRPV3 channels in the brain | periodikum = Federation of American Societies for Experimental Biology | ročník = 2008 | číslo = 22 | strany = 3024-3034 | url = http://www.fasebj.org/content/22/8/3024.abstract | doi = 10.1096/fj.07-101865 | priezvisko2=Rimmerman | meno2=N. | jazyk = anglicky}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Frankincense}} == Externé odkazy == * ''[http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2008/07/30/AR2008073001481.html Frankincense Provides Relief for Osteoarthritis]'' *[http://scidok.sulb.uni-saarland.de/volltexte/2012/4999/pdf/Dissertation_Fertig_211112.pdf Chemotaxonomic Investigations on Resins of the Frankincense Species Boswellia papyrifera, Boswellia serrata and Boswellia sacra, respectively, Boswellia carterii: A Qualitative and Quantitative Approach by Chromatographic and Spectroscopic Methodology, Paul, M., Dissertation, Saarland University (2012)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171026041825/http://scidok.sulb.uni-saarland.de/volltexte/2012/4999/pdf/Dissertation_Fertig_211112.pdf |date=2017-10-26 }} * [http://www.slate.com/id/2277424/ What ''Is'' Frankincense?] * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/8505251.stm Frankincense: could it be a cure for cancer?] * [http://www.weihrauch.org/ Überblicksseite zu Forschung und Studien von Professor H.P.T. Ammon] * [http://www.michael-pfeifer.de/incens/index.html Geschichte, Praxis und Literatur zum Weihrauch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150324232432/http://www.michael-pfeifer.de/incens/index.html |date=2015-03-24 }} * [http://www.focus.de/gesundheit/ratgeber/psychologie/news/depressionen-weihrauch-entspannt-das-hirn_aid_303391.html Depressionen: Weihrauch entspannt das Hirn, FOCUS 2008]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.welt.de/wissenschaft/umwelt/article13778777/Wird-Weihrauch-in-Zukunft-so-wertvoll-wie-Gold.html?config=print Boswellia-Bäume im Bestand bedroht] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kadidlo|12448279}} [[Kategória:Liturgia]] [[Kategória:Voňavkárstvo]] [[Kategória:Sväteniny]] 10nut4zppdesyr7kja6zpkbcrofroh5 0 549139 8218724 7735777 2026-05-24T01:48:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218724 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Koss Corporation | Logo spoločnosti = KOSS Corporation logo.svg | Veľkosť loga = | Popis = | Právna forma = [[public company]] | IČO = | Odvetvie = | Založená = [[1953]] (pred {{Vek|1953|01|01}} rokmi) | Zakladateľ = | Sídlo = [[Milwaukee]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = [[spotrebná elektronika]] | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Farby spoločnosti = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://koss.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Koss Corporation''' je americká spoločnosť, zaoberajúca sa navrhovaním a výrobou [[slúchadlá|slúchadiel]].<ref name="koss-history" /> == Dejiny == [[John C. Koss]] založil J.C. Koss Hospital Television Rental Company v roku [[1953]]. Po krátkej dobe Koss hľadal nové nápady a začal spolupracovať s Martinom Langom. Spoločne vyvinuli stereo slúchadlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = John C. Koss Receives Wisconsin History Maker Award | url = https://www.wisconsinhistory.org/Records/Article/CS524 | vydavateľ = Wisconsin Historical Society | dátum vydania = 2007-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231111115652/https://www.wisconsinhistory.org/Records/Article/CS524 | dátum archivácie = 2023-11-11 }}</ref><ref name="koss-history">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koss History | url = https://koss.com/pages/koss-history | vydavateľ = Koss | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1991]] začala spoločnosť Koss Audio & Video Electronics s výrobou a predajom výrobkov spotrebnej elektroniky ako samostatná spoločnosť v meste [[Hazelwood]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]]. Spoločnosť Koss vlastní viac ako 75 % stále rodina Koss. V roku [[1991]] [[Michael J. Koss]], syn zakladateľa John C. Kossa, prevzal spoločnosť ako prezident a [[generálny riaditeľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michael J. Koss | url = https://www.bloomberg.com/research/stocks/people/person.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20181002180744/https://www.bloomberg.com/research/stocks/people/person.asp?personId=283452&privcapId=283448 | vydavateľ = Bloomberg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2018-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Produkty == [[Súbor:Koss Pro 4AA headphones.jpg|náhľad|upright|Slúchadlá Koss Pro/4AA]] Spoločnosť Koss sa zameriava na výrobu slúchadiel. Okrem predaja slúchadiel pod značkou Koss, sú slúchadlá tiež predávané ako Radio Shack slúchadlá na základe licencie v obchodoch Radio Shack. Všeobecne možno produkty Koss rozdeliť na: * profi slúchadlá * domáce slúchadlá * prenosné slúchadlá * slúchadlové sady === Koss Porta Pro === [[Súbor:Koss PortaPro.jpg|náhľad|Slúchadlá Koss Porta Pro]] Koss Porta Pro je najrozšírenejší produkt spoločnosti Koss a radí sa medzi prenosné slúchadlá a sú jedny z najpopulárnejších slúchadiel súčasnosti od spoločnosti Koss. Unikátny dizajn bol prvýkrát navrhnutý v roku [[1984]] a od tej doby sa nezmenil.<ref name="koss-history" /> == Doživotná záruka == Firma Koss ponúka doživotnú záruku na všetky svoje slúchadlá. Pre splnenie podmienok doživotnej záruky je nutné sa registrovať aktivačným kódom na webe spoločnosti Koss. Za servis je na Slovensku zodpovedná firma BIS Audio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOSS doživotná záruka | url = http://www.dozivotnazaruka.sk/ | vydavateľ = BIS Audio | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-11 | miesto = Zvolen | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.koss.com Oficiálny web] [[Kategória:Podniky v USA]] [[Kategória:Výrobcovia audiotechniky]] [[Kategória:Ochranné známky]] bijvfou5lbiqfglzdg7zu6e1k2otgvx 0 552933 8218730 8186458 2026-05-24T02:34:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218730 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kutná Hora - kostel Svatého Jana Nepomuckého.jpg|thumb|Kostol svätého Jána Nepomuckého]] '''Kostol svätého Jána Nepomuckého''' je [[baroková architektúra|barokový]] [[kostol]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]]. Ako [[kultúrna pamiatka Českej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Národní památkový ústav | titul = Nemovité památky | url = http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=148867 | dátum vydania = 2003-01-10 | dátum prístupu = 2015-6-20 | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150620065419/http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=148867 | dátum archivácie = 2015-06-20 }}</ref> je súčasťou [[pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]] zapísanej na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == História == Na návrhu kostola pracoval v rokoch [[1734]] – [[1754]] [[František Maxmilián Kaňka]], výslednú podobu potom ovplyvnil sám [[Kilián Ignác Dientzenhofer]]. Stavba sa začala na sviatok sv. Jána Nepomuckého 16. mája 1734. Zo vzácnej výzdoby vyniká nástropná maľba stvárňujúcu legendu o [[Ján Nepomucký|Jánovi Nepomuckom]] od Josefa Jáchyma Redelmayera a Františka Xavera Palka. V postranných nikách priečelí sa nachádzajú sochy [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]] a [[Prokop zo Sázavy|sv. Prokopa]]. V roku [[1951]] bola rímskokatolícka cirkev nútená kostol bezplatne prenajať mestu a kostol potom slúžil ako sklad civilnej obrany, požiarnej zbrojnice a skládka stavebného odpadu. Rekonštrukcia [[exteriér]]u prebiehala od roku [[1980]], v rokoch [[1997]] – [[2000]] bol reštaurovaný [[interiér]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint John of Nepomuk Church (Kutná Hora)}} == Externé odkazy == * [http://www.kutnahora.cz/index.php?sec=3&cid=73 Kostol svätého Jána Nepomuckého] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150627163121/http://www.kutnahora.cz/index.php?sec=3&cid=73 |date=2015-06-27 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kostel svatého Jana Nepomuckého (Kutná Hora)|11941559}} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Kutná Hora]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému|Kutná Hora]] [[Kategória:Kutná Hora]] [[Kategória:Kostoly v okrese Kutná Hora|Jána Nepomuckého]] kzr0ilk1u7r4vlpu58sf6ibdkxmxgm8 0 563021 8218537 8218423 2026-05-23T14:12:19Z ~2026-29230-47 294915 8218537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dick Parry | Obrázok = Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg | Popis obrázku = Dick Parry v roku 2006 počas turné On an Island Tour | Popis umelca = anglický saxofónista | Celé meno = | Rodné meno = Richard Parry | Umelecké mená = Dick Parry | Dátum narodenia = {{dn|1942|12|22}} | Miesto narodenia = [[Kentford]], [[Suffolk (grófstvo)|Suffolk]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|22|1942|12|22}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = [[progresívny rock]] | Hrá na nástrojoch = [[Saxofón|tenorsaxofon]], barytónsaxofón, [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]] | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = 1964{{--}}2026 | Manželka = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = Joker's Wild, [[Pink Floyd]], [[David Gilmour]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} '''Richard „Dick“ Parry''' (* [[22. december]] [[1942]], [[Kentford]], [[Suffolk (grófstvo)|Suffolk]], [[Spojené kráľovstvo]]{{--}}† [[22. máj]] [[2026]]) bol anglický saxofónista. Ako štúdiový hráč sa preslávil na albumoch ostatných hudobníkov a pravdepodobne najznámejší je vďaka spolupráci so skupinou [[Pink Floyd]], hlavne v skladbách „[[Money (Pink Floyd)|Money]]“, „[[Us and Them]]“, „[[Shine On You Crazy Diamond]]“ a „[[Wearing the Inside Out]]“.<ref name=":0">"Dick Parry on tour". Retrieved 2009-02-19.</ref><ref>Lloyd Grossman The Dark Side of the Moon – album review ''rollingstone.com'', 24 May 1973</ref> == Kariéra == Dick Parry začal svoju kariéru v prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] v skupine Joker's Wild, v ktorej hral aj jeho kamarát a neskorší líder skupiny Pink Floyd, [[David Gilmour]].<ref name=":0" /> Vďaka tejto známosti hral Parry na albumoch ''[[Dark Side of the Moon]]'' ([[1973]]), [[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]] ([[1975]]) a ''[[The Division Bell]]'' ([[1994]]). Taktiež sa zúčastnil všetkých koncertov skupiny v 1973 a 1977 ako aj v roku [[1994]].<ref name=":0" /> V [[1979]] a [[1980]] hral na koncertoch [[The Who]] ako člen dychovej sekcie. V roku [[1997]] Parry hral v skladbe „Celestine“ na albume ''Big Men Cry'' od Banco de Gaia. Objavil sa aj na Gilmourovom poloakustickom turné (2001{{--}}2002), existuje aj záznam z koncertu – ''[[David Gilmour in Concert]].'' Taktiež hral aj na jeho ďalšom turné On an Island Tour (2006), konkrétne v skladbách „Shine On You Crazy Diamond“, „Wearing the Inside Out“ a „Then I Close My Eyes“. Koncerty z [[Royal Albert Hall]] ([[Londýn]]) a lodeníc ([[Gdansk|Gdańsk]]) boli vydané ako [[DVD]] – ''[[Remember That Night]]'' a ''[[Live in Gdańsk]]''.<ref name=":0" /> Dick Parry sa taktiež objavil aj na poslednom spoločnom vystúpení skupiny Pink Floyd, a to počas koncertu [[Live 8]] v roku [[2005]], kde si zahral v skladbe „Money“. V roku [[2009]] sa zúčastnil turné so skupinou Violent Femmes.<ref name=":0" /> Zomrel 22. mája 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Willman | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = Dick Parry, Saxophonist Who Played Classic Solos on Pink Floyd’s ‘Dark Side of the Moon’ and ‘Wish You Were Here’ Albums, Dies at 83 | periodikum = Variety | odkaz na periodikum = | url = https://variety.com/2026/music/obituaries-people-news/dick-parry-dead-pink-floyd-saxophonist-dark-side-moon-1236757358/ | issn = | vydavateľ = Penske Media Corporation | miesto = New York | dátum = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-23 }}</ref> == Diskografia<ref>"Dick Parry Credits". Allmusic. Retrieved 2014-08-03.</ref> == * 1970: ''J. J. Jackson's Dilemma'' – J. J. Jackson * 1971: ''Quiver'' – Quiver * 1971: ''Bring it back home'' – Mike Vernon spolu s [[Rory Gallagher|Rorym Gallagherom]] a Peteom Wingfieldom * 1972: ''Let's Make Up and Be Friendly'' – Bonzo Dog Doo-Dah Band * 1972: ''Transatlantic'' – Jimmy Dawkins * 1972: ''Mick the Lad'' – Mick Grabham (Procol Harum) * 1972: ''London Gumbo'' – Lightnin' Slim * 1972{{--}}73: ''[[Dark Side of the Moon|The Dark Side of the Moon]]'' – [[Pink Floyd]] * 1973: ''I'm the Worst Partner I Know'' – Kazimierz Lux * 1973: ''Urban Cowboy'' – Andy Roberts (skladba „Elaine“) * 1974: ''First of the Big Bands'' – Paice Ashton Lord * 1975: ''[[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]'' – Pink Floyd („[[Shine On You Crazy Diamond|Shine On You Crazy Diamond (Part V)]]“) * 1975: ''Mad Dog'' – John Entwistle ([[The Who]]) * 1975: ''Live 1971{{--}}1975'' – Les Humphries Singers * 1975: ''Love is a Five Letter Word'' – Jimmy Witherspoon * 1975: ''Riddle of the Sphinx'' – Bloodstone * 1975: ''Fingertips'' – Duster Bennett * 1982: ''Jinx'' – Rory Gallagher * 1993: ''BBC Radio One live in concert'' – Paice Ashton Lord * 1994: ''[[The Division Bell]]'' – Pink Floyd („Wearing the Inside Out“) * 1995: ''[[Pulse (album, Pink Floyd)|Pulse]]'' – Pink Floyd * 1998: ''Big Men Cry'' – Banco de Gaia („Celestine“) * 2008: ''Duchess'' – Deborah Bonham == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Parry, Dick}} [[Kategória:Anglickí saxofonisti]] [[Kategória:Pink Floyd]] [[Kategória:Osobnosti zo Suffolku]] plyvsbo9xmzlcrhxg19r29wsqe0ipjh 0 563887 8218886 7715554 2026-05-24T10:03:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218886 wikitext text/x-wiki '''Kód ONS''' je skratka pre systém zaznamenávajúci [[Štatistika|štatistiky]] a porovnania medzi [[grófstvo|grófstvami]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. ONS je skratka pre [[Office for National Statistics]] (''Národný štatistický úrad''). Súčasný systém bol zavedený v januári [[2011]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu |titul=New Geography Codes and Naming Policy implemented 1 January 2011 |url=http://neighbourhood.statistics.gov.uk/dissemination/Info.do?page=nessgeography/new-geography-codes-and-naming-policy-from-1-january-2011.htm |vydavateľ=Office for National Statistics |dátum prístupu=2011-6-1 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20161011191628/http://neighbourhood.statistics.gov.uk/dissemination/Info.do?page=nessgeography%2Fnew-geography-codes-and-naming-policy-from-1-january-2011.htm |dátum archivácie=2016-10-11 }}</ref>. Do konca roka [[2013]] fungoval paralelne so starým systémom.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/geography/geographic-policy/coding-and-naming-for-statistical-geographies/frequently-asked-questions.pdf |titul=GSS Coding and Naming - Frequently Asked Questions (FAQ) |dátum prístupu=2012-8-1 |vydavateľ=Office for National Statistics |jazyk=anglicky}}</ref> Napr: Región [[Kent (grófstvo)|Kent]] má kód '''UKJ42''' a jeho dištrikt [[Canterbury]] '''29UC'''. {| class="wikitable" |- |UKJ42||Grófstvo Kent |- |29UC||Distrikt Canterbury |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/geography/beginner-s-guide/index.html ONS Beginners' Guide to UK Geography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151111020645/http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/geography/beginner-s-guide/index.html |date=2015-11-11 }} * [https://geoportal.statistics.gov.uk/geoportal/catalog/main/home.page Open Geography portal] {{Webarchive|url=http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20160105160709/https://geoportal.statistics.gov.uk/geoportal/catalog/main/home.page |date=2016-01-05 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kód ONS|9949237}} {{Výhonok Spojeného kráľovstva}} [[Kategória:Klasifikačné systémy]] [[Kategória:Geografia Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Kódovanie]] 0exibrg6phple5bh0tael02okzseapl 0 565612 8218691 8075022 2026-05-23T23:09:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218691 wikitext text/x-wiki '''Kolokvium''' je v školstve buď druh [[skúška|skúšky]] alebo druh [[učebný predmet|predmetu]] či kurzu na [[vysoká škola|vysokej škole]]. Podrobnosti pozri nižšie. == Skúška == V dávnej minulosti bolo kolokvium skúška úradníka na dosiahnutie vyššieho miesta.<ref name="OSN">colloquium . In: ''[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný 5. C{{--}}Čechůvky]]''. V Praze : J. Otto, 1892. [https://archive.org/stream/ottvslovnknauni55ottogoog#page/n531/mode/2up dostupné online] s. 517.</ref><ref>Kolloquĭum. In: ''Meyers Großes Konversations-Lexikon. Ein Nachschlagewerk des allgemeinen Wissens Band 11''. 6., gänzlich neubearbeitete und vermehrte Auflage. Leipzig und Wien: Bibliographisches Institut, 1907. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Kolloqu%C4%ADum?hl=kolloquium dostupné online] s. 271.</ref> V minulosti bolo na Slovensku kolokvium skúška kandidáta docentúry formou diskusie v prítomnosti profesorského zboru. Označuje sa aj ako [[habilitačné kolokvium]].<ref name="OSN"/><ref name="MSN">kolokvium. In: ''[[Masarykův slovník naučný|Masarykův slovník naučný 4. Ko{{--}}M]]''. Praha : Československý kompas, 1929. s. 34.</ref> Podobne dodnes v nemecky hovoriacich krajinách je kolokvium okrem iného aj povinná ústna obhajoba záverečnej práce ([[diplomová práca|diplomovej práce]], [[dizertácia|dizertácie]], [[habilitačná práca|habilitačnej práce]]).<ref name="EAM">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Studienlexikon | url = http://www.europa-akademie-muenchen.de/studienlexikon.html#K | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = EUROPA AKADEMIE - SCHOOL OF INTERNATIONAL BUSINESS | miesto = München | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206094747/http://www.europa-akademie-muenchen.de/studienlexikon.html#K | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Was ist was an einer Hochschule? Glossar | url = https://www.fh-kiel.de/index.php?id=13270 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 4.2.2016 | dátum prístupu = 6.2.2016 | vydavateľ = Fachhochschule Kiel | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160224211720/https://www.fh-kiel.de/index.php?id=13270 | dátum archivácie = 2016-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informationen zur Habilitation an der Universität Wien | url = https://wirtschaftswissenschaften.univie.ac.at/fileadmin/user_upload/fak_wiwi_neu/static_artwork/themen/forschung/habilitation/Informationen_Habilitation_Maerz_2010.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = [[Universität Wien]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206080723/https://wirtschaftswissenschaften.univie.ac.at/fileadmin/user_upload/fak_wiwi_neu/static_artwork/themen/forschung/habilitation/Informationen_Habilitation_Maerz_2010.pdf | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref> Zhruba do polovice 20. storočia bolo na Slovensku kolokvium aj neverejná skúška na vysokej škole, spravidla ústna, z vymedzeného učiva u profesora na overenie, či študent navštevoval prednášku uplynulého semestra, porozumel jej, resp. či priebežne študuje. Zakončená bola udelením kolokvijného vysvedčenia. V mnohých odboroch nebola povinná, ale v niektorých bola podmienkou na zaradenie do seminára, na niektorých vysokých školách aj na postup do ďalšieho semestra či na pripustenie k štátnym skúškam (tzv. štátne kolokviá). Okrem toho bolo kolokvium užitočné na získanie rôznych študentských výhod, napr. na získanie a udržanie si štipendia alebo odpustenie tzv. kolejného.<ref name="OSN"/><ref name="MSN"/><ref>kolokvium. In: ''[[Pedagogická encyklopédia Slovenska|Pedagogická encyklopédia Slovenska 1 A{{--}}O]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1984. s. 421.</ref><ref>kolokvium. In: ''Příruční slovník jazyka českého''. [http://psjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledej&heslo=kolokvium&where=hesla&zobraz_ps=ps&numcchange=no&not_initial=1 dostupné online]</ref><!--<ref>http://archivujem.cz/vysvedceni-kolokvijni-1932/4439109615</ref>-->. Podobne sa dodnes ako kolokvium niekedy označuje - napr. v Rakúsku, [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] či [[Maďarsko|Maďarsku]] - menšia písomná alebo ústna skúška v priebehu vysokoškolského štúdia, obvykle po prezentácii určitého celku učiva v semestri (typicky učiva jednej prednášky)<ref>kolokvium. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Obdržálek | meno = Zdeněk | priezvisko2 = Horváthová | meno2 = Kinga | spoluautori = a kol. | prekladatelia = | titul = Organizácia a manažment školstva : terminologický a výkladový slovník | odkaz na titul = Organizácia a manažment školstva | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | rok = 2004 | isbn = 80-10-00022-1 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 419 | strany = 146 }}</ref><ref>Kolloquium. In: ''Brockhaus Enzyklopädie Bd. 27. Deutsches Wörterbuch: Gluc-Reg''. 19., völlig neu bearb. Aufl. Mannheim : Brockhaus, 1995. ISBN 3-7653-1127-8. s. 1916.</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Egyetemi szótár | url = http://www.u-szeged.hu/informaciok/egyetemi-szotar/egyetemi-szotar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Szegedi Tudományegyetem | miesto = Szeged | jazyk = }}</ref> Všeobecnejšie je kolokvium skúška či preverovanie pracovných metód študentov na vysokej škole formou ústnej diskusie, rozpravy, rozhovoru<ref>kolokvium. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kolář | meno = Zdeněk | spoluautori = a kol. | titul = Výkladový slovník z pedagogiky : 583 vybraných hesel | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Grada]] | miesto = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-247-3710-2 | počet strán = 192 | strany = 63 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kučerová | meno = Helena | odkaz na autora = | titul = Úvod do informačních systémů | url = http://www.sks.cz/program/pis/detail.php?uid=30 | dátum vydania = 27.08.2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Vyšší odborná škola informačních služeb | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206091640/http://www.sks.cz/program/pis/detail.php?uid=30 | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Glossar wichtiger Begriffe | url = https://www.ph-ludwigsburg.de/9789+M5f5ed09e074.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Pädagogische Hochschule Ludwigsburg | miesto = Ludwigsburg | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Colloquium. In: A Pallas nagy lexikon | url = http://mek.oszk.hu/00000/00060/html/021/pc002147.html#4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>, prípadne v užšom zmysle len formou ústnej diskusie so skupinou študentov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolokvium. In: Slovník akademických pojmů | url = http://www.vysokeskoly.cz/akademicky-slovnik/heslo/kolokvium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2016 | vydavateľ = VysokeSkoly.cz | miesto = | poznámka = ISSN 1214-4312 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolokvium. In: Slovník akademických pojmov | url = http://www.vysokeskoly.sk/akademicky-slovnik/heslo/kolokvium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = VysokeSkoly.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blinková | meno = Kateřina | titul = Zápočet a kolokvium? Pomůžeme vám zorientovat se v základních pojmech na VŠ | url = http://studentmag.topzine.cz/zapocet-a-kolokvium-pomuzeme-vam-zorientovat-se-v-zakladnich-pojmech-na-vs/ | dátum vydania = 11.11.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = TOPZINE.cz | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>. Niekedy termín kolokovium zahŕňa aj (alebo alternatívne) vypracovanie písomnej práce - napríklad [[Masarykova univerzita]] uvádza vo svojom študijnom poriadku kolokvium ako jednu z foriem ukončenia predmetu (ďalšie formy sú zápočet, klasifikovaný zápočet a skúška) a definuje ho nasledovne: „Kolokviom sa rozumie ukončenie predmetu rozpravou o problematike predmetu alebo vypracovaním písomnej práce zaoberajúcej sa čiastkovou tématikou predmetu, prípadne obidvoma spôsobmi. Kolokvium sa hodnotí slovami „prospel(a)” alebo „neprospel(a)”.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Studijní a zkušební řád Masarykovy univerzity | url = http://www.muni.cz/general/legal_standards/study_examination_regulations?lang=cs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> == Predmet == Ako predmet sa v dávnej minulosti sa výrazom kolokvium označovali pokusy a cvičenia v latinskom rečníctve na (latinských) školách<ref name="OSN"/><ref name="MSN"/><ref>Colloquĭum. In: ''Pierer's Universal-Lexikon der Gegenwart und Vergangenheit, Band 4''. 4. Aufläge. Altenburg: Verlagsbuchhandlung von H. A. Pierer, 1858. [http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Colloqu%C4%ADum?hl=colloquium dostupné online] s. 265.</ref> Dodnes (v nemecky hovoriacich štátoch) ide aj o špeciálne cvičenie na vysokej škole (obyčajne ako doplnok ku klasickým prednáškam, seminárom a pod. vo vyšších semestroch alebo pre doktorandov) v podobe vedeckého rozhovoru a odbornej výmeny názorov (často ako príprava na skúšku a niekedy s hosťujúcimi prednášajúcimi), napríklad špecificky na výmenu názorov o témach záverečných alebo podobných prác študentov/doktorandov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Glossar: Begriffe rund ums Studium | url = https://www.ethz.ch/de/studium/glossar.html#K | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Eidgenössische Technische Hochschule Zürich | miesto = Zürich | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160315225514/https://www.ethz.ch/de/studium/glossar.html#K | dátum archivácie = 2016-03-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Akademische Begriffe / Glossar | url = https://studieren.de/akademische-begriffe.0.html#K | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = xStudy SE | miesto = München | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206084750/https://studieren.de/akademische-begriffe.0.html#K | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dein Studium-Ratgeber-ABC: K wie … | url = http://www.studium-ratgeber.de/lexikon-k.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Studium-Ratgeber.de | miesto = Rheda-Wiedenbrück | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206092629/http://www.studium-ratgeber.de/lexikon-k.php | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Glossar | url = https://www.tu9.de/studium/1767.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = TU9 German Institutes of Technology e.V. | miesto = Berlin | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410040815/http://www.tu9.de/studium/1767.php | dátum archivácie = 2016-04-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Glossar der wichtigen Begriffe aus dem Hochschulalltag | url = http://www.mathematik.rwth-aachen.de/cms/Mathematik/Studium/Service/~dpgx/Glossar-der-wichtigen-Begriffe-aus-dem-H/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Rheinisch-Westfälische Technische Hochschule Aachen Fachgruppe Mathematik | miesto = Aachen | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolloquium | url = http://www.studis-online.de/StudInfo/Glossar/Kolloquium.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = Studis Online / Oliver+Katrin Iost GbR | miesto = Hamburg | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206085448/http://www.studis-online.de/StudInfo/Glossar/Kolloquium.php | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolloquium | url = https://www.akad.de/informationen/wissenswertes/glossar/begriff/eintrag/kolloquium/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = AKAD Bildungsgesellschaft | miesto = Stuttgart | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolloquium | url = http://www.studiger.tu-dortmund.de/index.php?title=Kolloquium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.2.2016 | vydavateľ = studiger | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>kolokvium. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kolokvium&s=exact&c=U392&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref> a často v podobe referátov študentov (napríklad o spomínaných prácach) a následnej diskusie medzi vyučujúcim a študentom/študentami a medzi študentami navzájom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MITTEILUNGSBLATT | url = http://studentpoint.univie.ac.at/fileadmin/user_upload/studentpoint_2011/Curricula/Master/MA_Sprachen_und_Kulturen_S%C3%BCdasiens.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2016 | vydavateľ = Universität Wien | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206083726/http://studentpoint.univie.ac.at/fileadmin/user_upload/studentpoint_2011/Curricula/Master/MA_Sprachen_und_Kulturen_S%C3%BCdasiens.pdf | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Behmel | meno = Albrecht | titul = Kolloquium | url = http://www.student-online.net/dictionary/action/view/Glossary/523cb6da-b9e9-1028-9a84-00096b3f4e2e | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 9.12.2005 | dátum prístupu = 6.2.2016 | vydavateľ = Archo Student-online | miesto = Berlin | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160206093222/http://www.student-online.net/dictionary/action/view/Glossary/523cb6da-b9e9-1028-9a84-00096b3f4e2e | dátum archivácie = 2016-02-06 }}</ref> Kolokvium zriedkavo označuje aj prednášku na vysokej škole, v ktorej prezentuje výsledky výskumu určitej výskumnej oblasti postupne vždy iný prednášajúci.<ref name="EAM"/> == Referencie == <references /> [[Kategória:Vysoké školy]] sg0idr758wi7ztxnxq30bebvzr3hidi 0 565787 8218922 7717067 2026-05-24T11:30:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218922 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Helge | Rodné meno = | Popis osoby = český režisér a scenárista | Portrét = Ladislav Helge.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ladislav Helge (2009) | Dátum narodenia = [[21. august]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2016|1|31|1927|8|21}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ladislav Helge''' (* [[21. august]] [[1927]], [[Praha]] – † [[31. január]] [[2016]], [[Praha]])<ref>[http://www.imdb.com/name/nm0375092/ Ladislav Helge] na [http://www.imdb.com/ IMDB]</ref><ref name="zlatasedesata">[http://www.zlatasedesata.cz/profil/ladislav-helge/ Ladislav Helge] – profil v projekte Československý filmový zázrak – Zlatá šedesátá</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://domaci.eurozpravy.cz/zivot/144123-zemrel-slavny-reziser-a-scenarista-ladislav-helge/ |dátum prístupu=2016-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160203041023/http://domaci.eurozpravy.cz/zivot/144123-zemrel-slavny-reziser-a-scenarista-ladislav-helge/ |dátum archivácie=2016-02-03 }}</ref> bol český [[režisér]] a scenárista, ktorý točil v 50. a 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Študoval obchodnú školu. Za [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol [[totálne nasadenie|totálne nasadený]] ako sústružník v [[Nová Paka|Novej Pake]]. Od roku [[1945]] spolupracoval so zakladateľom Česko-slovenského filmového archívu Jindřichom Brichtom, ale hľadal cesty pre vlastnú tvorivú filmovú prácu<ref>Šárka a Luboš Bartoška: ''Filmové profily'', Filmový ústav, Praha, [[1966]], str.73</ref>. Po vojne začína (od roku [[1949]]) ako asistent réžie u [[Jiří Krejčík|Jiřího Krejčíka]]. Počas [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] išli všetky jeho filmy do „trezoru“ kvôli kritickému podtextu vtedajšej situácie v Česko-Slovensku. Často spolupracoval so spisovateľom Ivanom Křížom. So začiatkom [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] bol zaradený medzi nežiaducich tvorcov, preto jeho kariéra pri filme bola zastavená a v rokoch [[1972]]{{--}}[[1977]] pracoval ako zamestnanec [[Česko-slovenská pošta|Česko-slovenskej pošty]].<ref name="zlatasedesata" /> Po roku [[1977]] nastúpil ako scenárista a režisér Laterny Magiky, kde pôsobil 15 rokov.<ref>''Informační zpravodaj Národního divadla'', číslo 7, březen 2016, 133. sezona, 2015/2016, Národní divadlo, Praha, str. 39</ref> Pôsobil aj ako pedagóg a vedúci Katedry režie FAMU a bol i dlhodobým členom Umělecké rady FAMU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.amu.cz/cs/rekt_nov/ve-veku-88-let-zemrel-reziser-a-scenarista-ladislav-helge |dátum prístupu=2016-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160829091202/http://www.amu.cz/cs/rekt_nov/ve-veku-88-let-zemrel-reziser-a-scenarista-ladislav-helge |dátum archivácie=2016-08-29 }}</ref>. == Filmografia == * [[1957]] ''Škola otců'' * [[1959]] ''Velká samota'' * [[1961]] ''Jarní povětří'' * [[1962]] ''Bílá oblaka'' * [[1963]] ''Bez svatozáře'' * [[1964]] ''První den mého syna'' * [[1967]] ''Stud'' == Réžia dabingu == * [[1971]] ''Čtyři z tanku a pes'' * [[1971]] ''Konference zvířat'' * [[1971]] ''Pipi Punčochatá'' * [[1991]] ''Krotitelé duchů II'' * [[1991]] ''Lebkouni'' * [[1991]] ''Lola Zipper'' * [[1991]] ''Sám doma'' * [[1991]] ''Schůzka naslepo'' * [[1992]] ''Sám doma 2: Ztracen v New Yorku'' * [[1993]] ''Mistr kickboxu / Parťáci'' == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Ladislav Helge|13286936}} == Literatúra == * Šárka a Luboš Bartoška: ''Filmové profily'', Filmový ústav, Praha, [[1966]], str.73 – 4 * {{Citácia knihy | priezvisko = Bilík | meno = Petr | titul = Ladislav Helge - Cesta za občanským filmem | vydavateľ = Host | miesto = Brno | rok = 2011 | vydanie = 1 | počet strán = 228 | isbn = 978-80-7294-588-7 | jazyk = po česky}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01040655+or+wkw=jk01040655&func=find-c&local_base=nkc Ladislav Helge] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241216160319/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01040655+or+wkw=jk01040655&func=find-c&local_base=nkc |date=2024-12-16 }} v databáze Národní knihovny ČR * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1093836883-na-plovarne/212522160100025/ Ladislav Helge] – video z cyklu Českej televízie [[Na plovárně]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Helge, Ladislav}} [[Kategória:Českí režiséri]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] rp3i2bas0wyu2bvjq1nno3ygkeyqi9r 0 574324 8218675 6710584 2026-05-23T21:40:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218675 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Klicperovo_divadlo,_hradec_králové_-_cz.jpg|náhľad|Budova veľkej scény Klicperovho divadla]] '''Klicperovo divadlo''' je [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v [[Hradec Králové|Hradci Králové]], pomenované po dramatikovi [[Václav Kliment Klicpera|Václavovi Klimentovi Klicperovi]]. Divadlo bolo založené v roku 1885, od roku 1949 v ňom pôsobí profesionálny súbor. Už štyrikrát získalo ocenenie "Divadlo roka" v ankete Nadace Alfréda Radoka, usporadúva divadelné festivaly ''[[Čekání na Václava]]'' a ''[[Divadlo evropských regionů]]''.<ref name=infoatd>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informace a ocenění | url = http://www.klicperovodivadlo.cz/informace-a-oceneni-555/ | dátum prístupu = 2016-05-22| vydavateľ = Klicperovo divadlo}}</ref> Klicperovo divadlo má k dispozícii celkom štyri scény - veľkú s kapacitou 400 miest v hlavnej budove na ulici Dlouhá kde tiež funguje galéria U Klicpera". V budove sa tiež nachádza Komorní scéna v podkroví s 50 miestami. Vedľa budovy je Letní scéna s 300 miestami, ktorá sa využíva hlavne pri festivale [[Divadlo evropských regionů]]. V ulici Mýtská sa nachádza Studio Beseda so 130 miestami.<ref name=sceny>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naše scény | url = http://www.klicperovodivadlo.cz/nase-sceny-556/ | dátum prístupu = 2016-05-22| vydavateľ = Klicperovo divadlo}}</ref> Divadlo je obecne prospečná spoločnosť, ktorú založili štatutárne mesto Hradec Králové a [[Královohradecký kraj]].<ref name=infoatd/><!-- a je známe snahou po inováciách a progresívne réžii. Niekoľko sezón tu napríklad pôsobil, pre mnohých kontroverzný, ale zároveň veľmi uznávaný a oceňovaný režisér [[Vladimír Morávek]], ktorý tu oi. Uviedol hry od [[William Shakespeare|Shakespeara]] a [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]]. Ďalej tu už dlhšiu dobu pôsobí niektorí známi herci, napríklad [[Pavla Tomicová]] alebo [[Ondřej Malý]].--> == Vedenie divadla == [[Súbor:Hradec_Králové,_Eva_(O._Zoubek).jpg|náhľad|Socha ''Evy'' od [[Olbram Zoubek|Olbrama Zoubka]] pred budovou veľkej scény]] Umeleckým šéfmi v období samostatného Česka postupne boli: * 1994-1996 [[Michael Tarant]] * 1996-2005 [[Vladimír Morávek]] * 2005-2007 [[Ivo Krobot]]<ref name=krobot>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KROBOT Ivo, prof. MgA. | url = http://difa.jamu.cz/fakulta/pedagogove/krobot.html | dátum prístupu = 2016-01-07 | vydavateľ = Divadelní fakulta Janáčkovy akademie múzických umění v Brně | url archívu = https://web.archive.org/web/20151119223237/http://difa.jamu.cz/fakulta/pedagogove/krobot.html | dátum archivácie = 2015-11-19 }}</ref> * Od 2008 [[David Drábek]] (umelecký šéf)<ref name=drabek>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Drábek | url = http://www.klicperovodivadlo.cz/lide/david-drabek-461/ | dátum prístupu = 2016-01-07| vydavateľ = Klicperovo divadlo}}</ref> * Eva Mikulková (riaditeľka)<ref name=mikulkova>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eva Mikulková | url = http://www.klicperovodivadlo.cz/lide/eva-mikulkova-657/ | dátum prístupu = 2016-01-07| vydavateľ = Klicperovo divadlo}}</ref> == Budova veľkej scény == Prvé české divadlo v Hradci Králové vzniklo v adaptovanom hostinci "[[Studio Beseda|U zlatého orla]]" na Malom námestí a v prvej polovici 19.storočia zažilo dobu rozkvetu, o ktorú sa veľmi zaslúžil [[Václav Kliment Klicpera]], ktorý v tom čase v meste pôsobil ako profesor na gymnáziu. V roku 1868 bol založený spolok Jednota divadelních ochotníků, ktorý začal presadzovať myšlienku samostatnej divadelnej budovy. Avšak až v roku 1882 mestské zastupiteľstvo rozhodlo o vybudovaní mestského divadla, už vtedy pod názvom "Klicperovo". Projekt nakoniec vypracoval miestny architekt [[Viktor Weinhengst]] a slávnostne otvorené s uvedením Klicperova hry ''Eliška Přemyslovna'' a opery ''[[Hubička (opera)|Hubička]]'' od Bedřicha Smetanu bolo 24. marca 1885. Už za rok sa ale v murive objavili trhliny a dokonca sa zrútil západný trakt umiestnený nad svahom do Žižkových sadov, preto muselo byť kompletne rekonštruované. K ďalším rekonštrukciám došlo v rokoch 1910, 1927, 1949, kedy tiež v divadle začal pôsobiť skutočne profesionálne súbor, a potom až v 90.rokoch 20.storočia.<ref name=Panoch>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Panoch | meno = Pavel | titul = Klicperovo divadlo Hradec Králové | url = http://www.theatre-architecture.eu/cs/internetove-muzeum/?theatreId=156 | dátum prístupu = 2016-01-07| vydavateľ = Evropská divadelní architektura}}</ref> [[Novorenesancia|Novorenesančná]] a [[Klasicizmus|klasicizujúca]] budova divadla uzatvára skoro štvorcové námestíčko v Dlouhé ulici, pozdĺž jeho západnej strany vedie úzka ulička do nižšie položených Žižkových sadov. Stavba je hmotovo roztrieštená, na hlavnú budovu s červenou kýlovou strechou sa napája bočné krídlo, ktoré z východnej strany uzatvára námestíčko, a jednotlivé časti tiež nemajú rovnakú výšku. Jednotiaci výraz celému objektu ale dodáva symetrické hlavné priečelie, ktorému predchádza až v 20.storočia dostavaný prízemný [[rizalit]] s [[Portikus|portikom]] so šiestimi združenými stĺpmi. Jeho rovná strecha slúži zároveň ako terasa prístupná z [[foyer]]. Tomuto prvému poschodiu dominujú vysoké okná a opäť združené [[Pilaster|pilastrami]], nad nimi sa nachádza tri nízke [[Atika (na rímse)|atiky]], stredná je polkruhová. Vybavenie interiéru zodpovedá súčasným potrebám, dvoma vstupmi v čelnej presklené drevenej stene sa návštevník dostane k víceramennému schodisku k foyer a hľadisku. To je mierne stúpajúci s jedenástimi radmi sedadiel, pod balkónom o siedmich radoch sa nachádza technická zvuková kabína. Postranné [[lóže]] klesajú smerom k javisku, po ich hranách aj po hrane balkóna sú umiestnené bodové svetlá, v centre plochého stropu je naopak umiestnený paprskovitý luster. Steny sú kvôli lepšej [[Akustika|akustike]] obložené drevom.<ref name=Panoch/> Budova je už od roku 1958 zapísaná v zozname [[Kultúrna pamiatka Českej republiky|kultúrnych pamiatok Českej republiky]].<ref name=pamatka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Klicperovo divadlo | url = http://pamatkovykatalog.cz/?mode=parametric&isProtected=1&catalogNumber=145995&presenter=ElementsResults | dátum prístupu = 2016-01-07| vydavateľ = Národní památkový ústav}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Klicperovo divadlo|13412086}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.klicperovodivadlo.cz/ Webové stránky Klicperova divadla] {{Súradnice|50.2109722|15.8338889|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Divadlá v Česku]] [[Kategória:Kultúra v Hradci Králové]] [[Kategória:Stavby v Hradci Králové]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Hradec Králové]] [[Kategória:Organizácie založené v 1885]] au6fintghkwoes47qr10ax4spxnh120 0 576057 8218798 7032455 2026-05-24T08:01:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218798 wikitext text/x-wiki '''Kvadrika''' alebo '''kvadratická plocha''' je plocha 2. stupňa v [[Trojrozmerný priestor|trojrozmernom priestore]]. Teda ide o [[Plocha (útvar)|plochy]], ktoré v pravouhlej súradnicovej sústave <math>\{0,x,y,z\}</math> môžeme zapísať v tvare <math>ax^2+by^2+cz^2+dxy+ezy+fxz+gx+hy+iz+j=0</math> == Definícia == V [[Priestor (geometria)|priestore]] majme danú [[Rovina (geometria)|rovinu]] <math>k</math>, v nej [[Kužeľosečka|kužeľosečku]] <math>K</math> a bod <math>V</math> mimo nej. [[Množina]] bodov všetkých priamok <math>V,X</math>, kde <math>X \in K</math>, sa nazýva kvadratická kužeľová plocha. Voľme súradnicový systém tak, aby <math>V=[0,0,0]</math> a <math>K:z=c</math>, kde <math>c\neq 0</math>. Potom rovnice kvadratických kužeľových plôch budú: <math>\frac{(x-\frac{m}{n}z)^2}{a^2}+\frac{(y-\frac{n}{n}z)^2}{b^2}-\frac{z^2}{c^2}=0</math> ... eliptická kužeľová plocha, <math>\frac{(x-\frac{m}{n}z)^2}{a^2}-\frac{(y-\frac{n}{n}z)^2}{b^2}-\frac{z^2}{c^2}=0</math> ... hyperbolická kužeľová plocha, <math>c(y-\frac{n}{c}z)^2-2p(x-\frac{m}{c}z)z=0</math> ... parabolická kužeľová plocha. V priestore majme danú rovinu <math>k</math>, v nej kužeľosečku <math>K</math> a priamku <math>p</math> rôznobežnú s rovinou <math>k</math> mimo nej. Množina bodov všetkých priamok, ktoré sú rovnobežné s <math>p</math> a pretínajú <math>K</math> sa nazýva kvadratická valcová plocha. Voľme súradnicový systém tak, aby <math>p\equiv {P;\vec{v}=(v_1,v_2,v_3)}</math>. Potom rovnice kvadratických valcových plôch budú: <math>\frac{(x-\frac{v_1}{v_3}z)^2}{a^2}+\frac{(y-\frac{v_2}{v_3}z)^2}{b^2}=1</math> ... eliptická valcová plocha, <math>\frac{(x-\frac{v_1}{v_3}z)^2}{a^2}-\frac{(y-\frac{v_2}{v_3}z)^2}{b^2}=1</math> ... hyperbolická valcová plocha, <math>(y-\frac{v_2}{v_3}z)^2-2p(x-\frac{v_1}{v_3}z)=0</math> ... parabolická valcová plocha. == Elipsoid == {{Hlavný článok|Elipsoid}} [[Image:Ellipsoid Quadric.png|thumb|Elipsoid|150px]] Elipsoid je stredová kvadrika s tromi rovinami súmernosti, ktoré pretínajú plochu v elipsách. Kanonické rovnice elipsoidu sú <math>\frac{x^2}{a^2}+\frac{y^2}{b^2}+\frac{z^2}{c^2}=1</math> Ak <math>a=b</math>, tak daný elipsoid je rotačný. V prípade <math>a=b=c</math> je daný elipsoid guľovou plochou. == Hyperboloid == [[Image:Hyperboloid Of One Sheet Quadric.png|Jednodielny hyperboloid|thumb|150px]] [[Image:Hyperboloid Of Two Sheets Quadric.png|Dvojdielny hyperboloid|thumb|150px]] Kanonické rovnice [[Hyperboloid|hyperboloidu]] sú <math>\frac{x^2}{a^2}+\frac{y^2}{b^2}-\frac{z^2}{c^2}=1</math> ... jednodielny hyperboloid, <math>-\frac{x^2}{a^2}-\frac{y^2}{b^2}+\frac{z^2}{c^2}=1</math> ... dvojdielny hyperboloid. Jednodielny resp. dvojdielny hyperboloid sú stredové kvadriky s tromi rovinami súmernosti, pričom roviny <math>x=0</math> a <math>y=0</math> pretínajú plochu v hyperbolách a rovina <math>z=0</math> v [[Elipsa|elipse]] resp. nemá s plochou žiaden spoločný bod. Hyperboloidy, pre ktoré platí <math>a=b</math>, sú rotačné hyperboloidy. == Paraboloid == [[Image:Hyperbolic Paraboloid Quadric.png|Hyperbolický paraboloid|thumb|150px]] [[Paraboloid]] je nestredová kvadrika s dvomi rovinami súmernosti, ktoré pretínajú plochu v parabolách. Kanonické rovnice paraboloidu sú <math>\frac{x^2}{p}+\frac{y^2}{q}=2z</math> ... eliptický paraboloid, <math>\frac{x^2}{p}-\frac{y^2}{q}=2z</math> ... hyperbolický paraboloid, kde <math>p,q</math> sú kladné čísla. Dotyková rovina kvadrickej plochy <math>a(x-s_1)^2+b(y-s_2)^2+c(z-s_3)^2+d=0</math> v dotykovom bode <math>M=[m_1,m_2,m_3]</math> má rovnicu <math>a(m_1-s_1)(x-s_1)+b(m_2-s_2)(y-s_2)+c(m_3-s_3)(z-s_3)+d=0</math>. Dotyková rovina kvadrickej plochy <math>a(x-s_1)^2+b(y-s_2)^2-c(z-s_3)^2=0</math> v dotykovom bode <math>M=[m_1,m_2,m_3]</math> má rovnicu <math>a(m_1-s_1)(x-s_1)+b(m_2-s_2)(y-s_2)+c(z+m_3-{2_s}_3)=0</math> == Pozri aj == * [[Kužeľosečka]] * [[Guľová plocha]] * [[Kvadratická forma]] * [[Geometria]] == Literatúra == * M. Billich - M. Trenkler: ''Zbierka úloh z geometrie''. Ružomberok, Verbum. 2013, s. 65 == Externé odkazy == * [http://mat.fsv.cvut.cz/borik/Kvadriky.pdf Kvadratické plochy, Výukový materiál] * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Kvadriky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Geometria]] emdfpwhh4ngizykrdusw37kq3aj04tz 0 581249 8218708 8167660 2026-05-24T00:26:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218708 wikitext text/x-wiki '''Kontinuum''' môže byť: *všeobecne<ref>kontinuum. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 657}}</ref><ref name="SCSa">kontinuum. In: ''[[Slovník cudzích slov (akademický)]]'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]</ref>: **niečo nepretržité, súvislé, spojité, pozri pod [[nepretržitosť]] a [[spojitosť]] ** [[súvis]], [[súvislosť]] *v matematike<ref>Kontinuum. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref>kontinuum. In: ''Technický slovník naučný 4 K{{--}}L''. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. s. 176.</ref><ref>''[[Malá encyklopédia matematiky]]''. 2., preprac. a rozš. vyd. Bratislava: Obzor, 1978. s. 208. </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopaedia of Mathematics - Continuum | url = https://www.encyclopediaofmath.org/index.php/Continuum | vydavateľ = Springer | dátum vydania = pôvodne 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190715022643/https://www.encyclopediaofmath.org/index.php/Continuum | dátum archivácie = 2019-07-15 }}</ref><ref>WEISSTEIN, E. W.. Continuum. In: MathWorld--A Wolfram Web Resource. (cit. 2016-09-23) [http://mathworld.wolfram.com/Continuum.html dostupné online] </ref><ref> RINOW, W. ''Lehrbuch der Topologie''. Berlin: VEB Deutscher Verlag der Wissenschaften, 1975. ISBN 978-3-326-00433-4. s. 223, 224</ref><ref>FÜHRER, L.: ''Allgemeine Topologie mit Anwendungen''. Braunschweig: Vieweg, 1977. ISBN 3-528-03059-3. s. 125, 126</ref><ref>WILLARD, S.: ''General Topology''. Addison-Wesley, Reading, Massachusetts, 1970. s. 203-206</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eisenreich | meno = Günther | priezvisko2 = Sube | meno2 = Ralf | spoluautori = a kol. | titul = Matematika: anglicko-nemecko-francúzsko-rusko- slovenský slovník | vydanie = 1 | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1982 | strany = }}</ref>: **v teórii množín: ***množina reálnych čísiel (a teda aj číselná os) alebo nejaký interval tejto množiny, pozri pod [[reálne číslo]] a [[číselná os]] ***ľubovoľná množina majúca mohutnosť reálnych čísiel (napr. množina všetkých reálnych čísiel, množina všetkých iracionálnych čísiel, množina všetkých postupností prirodzených čísiel, metrické kontinuum obsahujúce viac ako jeden prvok atď.), pozri [[kontinuum (mohutnosť reálnych čísiel)]] **v topológii: a) súvislý kompaktný Hausdorffov priestor, b) súvislý kompaktný Hausdorffov priestor spĺňajúci druhý axióm spočítateľnosti, c) metrické kontinuum (t. j, súvislý kompaktný metrický priestor), d) neprázdne metrické kontinuum, e) metrické kontinuum obsahujúce viac ako jeden prvok resp. uzavretá súvislá množina obsahujúca viac ako jeden bod, pozri [[kontinuum (topológia)]] *vo fyzike: **spojité prostredie, pozri [[kontinuum (spojité prostredie)]]<ref>zdroje pozri v článku [[kontinuum (spojité prostredie)]]</ref> **sústava osí (t.j. množín reálnych čísiel), ktoré tvoria vzťažný rámec (napr. 4 osi časopriestoru)<ref>continuum In: ''A Dictionary of Science''. 6th ed. Oxford: Oxford University Press , 2010. ISBN 978-0-19-956146-9. s. 192</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Murín| meno = J., ÉLESZTÖS, P.| autor = | odkaz na autora = | titul = Mechanika kontinua | vydanie =2 | vydavateľ = SVŠT | miesto = | rok = 1989 | isbn = 80-227-0162-9 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref> **[[časopriestor]] (=[[štvorrozmerné kontinuum]], [[časopriestorové kontinuum]])<ref>kontinuum. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' 3 I{{--}}L. Praha: Academia, 1986. s. 512.</ref> **[[ionizačné kontinuum]]<ref>Kontinuum. In: ''Lexikon der Physik''. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.</ref> *v astronómii: [[spojité spektrum]] (t. j. a) spojité spektrum v užšom zmysle, t. j. spektrum bez spektrálnych čiar, b) [[kontinuum série]]) <ref>spektrum, spektrálna čiara. In: HAJDUK, Anton, ed. a ŠTOHL, Ján, ed. ''[[Encyklopédia astronómie]]''. Bratislava: Obzor, 1987.</ref><ref>continuum In: RIDPATH, I.: ''A Dictionary of Astronomy''. 2nd ed. Oxford: Oxford University Press , 2012. ISBN 978-0-19-960905-5. s. 97</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wikina - Spojité spektrum | url = http://www.wikina.cz/a/Spojit%C3%A9_spektrum | vydavateľ = Nakladatelství Wikina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011153001/http://www.wikina.cz/a/Spojit%C3%A9_spektrum | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref> *v kartografii: mapový prvok (t.j. predmet zobrazenia na mape), ktorý nie je diskrétny, t.j. vyskytuje sa z priestorového hľadiska na celej Zemi bez ohraničenia, bez medzier a spojito (napr. terénny povrch, magnetické pole Zeme, teplota vzduchu)<ref>Kontinua. In: ''Lexikon der Kartographie und Geomatik''. [CD-ROM] Heidelberg, Berlin : Spektrum, Akad. Verl, 2002. ISBN 3-8274-1137-8.</ref>, pozri [[kontinuum (kartografia)]] *v ekológii: [[vegetačné kontinuum]]<ref>continuum. In:{{Citácia knihy | priezvisko = Allaby | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = A Dictionary of Ecology | vydanie =4 | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2010 | isbn = 978-0-19-956766-9 | kapitola = | strany =89 | jazyk = }}</ref><ref name="SCSa"/> *v sociológii: koncept J. Liedloffovej, ktorý opísala v knihe Continuum concept, pozri pod [[Continuum concept]] *v sci-fi: **[[vesmír]] (ako jeden z viacerých vesmírov)<ref>continuum. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Prucher | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = Brave New Words: The Oxford Dictionary of Science Fiction | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2007 | isbn = 978-0-19-530567-8 | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref> **v Star Treku: „oblasť“, v ktorej býva postava Q<ref>Kontinuum. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikon der Astronomie | url = http://lexikon.astronomie.info/stichworte/k.html | vydavateľ = Verein Astroinfo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160927094749/http://lexikon.astronomie.info/stichworte/k.html | dátum archivácie = 2016-09-27 }}</ref>, pozri [[Kontinuum (Star Trek)]] *v hudbe: **islandská hudobná skupina, pozri [[Kontinuum (hudobná skupina)]] **album K. Schulzeho, pozri [[Kontinuum (album)]] == Pozri aj == *[[dialektové kontinuum]] ([[nárečové kontinuum]]) *[[hypotéza kontinua]] *[[Continuum]] == Zdroje == {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} sqe4zs5t81yjdo57xh9gmf2lh1t7fzz 0 587203 8218871 7853642 2026-05-24T09:48:52Z ~2026-31180-75 295825 /* */ 8218871 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jawa 350 OHV (Krivonoska 2008).JPG|náhľad|Jawa 350 OHV]] [[Súbor:Jawa 344ccm 1958.jpg|náhľad|Jawa 350]] [[Súbor:Jawa Style 350cc Typ 640.jpg|náhľad|Jawa 350/640]] '''Jawa 350''' je typové označenie [[motocykel|motocyklov]] značky [[Jawa]]. Rad je vybavený dvojvalcovým, [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladeným]], dvojtaktným motorom a štvorstupňovou prevodovkou. ktoré vznikli [[Faksimile|kopírovaním]] [[Nemecko|nemeckého]] [[Medzivojnové obdobie|predvojnového]] modelu DKW 350. Aktuálne predávaný model Jawa 350 OHC (preznačený [[Čína|čínsky]] Shineray 400 XY) má [[Štvordobý motor|štvortaktný]] [[jednovalcový motor]] s elektrickým štartérom. == Typové rady == * Jawa 350 OHV (1 valec; 1935{{--}}1949)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350 OHV {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-ohv.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350 SV (1 valec; 1934{{--}}1936)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350 SV {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-sv.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/18 (1954)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/18 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-18.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/354 Kývačka (1959{{--}}1960)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/354 Kývačka {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-354-kyvacka.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/360 Panelka (1964{{--}}1966)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/360 Panelka {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-360-panelka.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/361 (1969)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/361 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-361.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/362 Californian (1970{{--}}1973)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/362 Californian {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-362-californian.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/632<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/632 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-632.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/633<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/633 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-633.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/633 Bizon (1970{{--}}1972) * Jawa 350/634 (1974{{--}}1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/634 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-634.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/638 (1984{{--}}1994)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/638 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-638.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/639 (1991{{--}}1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/639 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-639.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/639 Chopper (1995{{--}}1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/639 Chopper {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-639-chopper.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350/640 (1994{{--}}2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350/640 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-640.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Jawa 350 Tramp (1997{{--}}2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350 Tramp {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-tramp.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Jawa 350 OHC (od 2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je zpátky! Jawa 350 OHC: Testujeme legendu v novém provedení! | url = http://www.auto.cz/je-zpatky-jawa-350-ohc-testujeme-legendu-v-novem-provedeni-106235? | vydavateľ = auto.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prototypy == * Jawa 350 573/00 (1 valcový motor; 1962)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawa 350 573/00 {{!}} Katalog motocyklů a motokatalog na Motorkáři.cz | url = http://www.motorkari.cz/motokatalog/jawa/jawa-350-573-00.html | vydavateľ = motorkari.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jawa motorcycles}} [[Kategória:Motocykle Jawa|350]] 9c92vy7pqtdlezykm3dyson8wwvcdpd 0 594471 8218593 8004534 2026-05-23T16:41:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218593 wikitext text/x-wiki Kancelária prezidenta Slovenskej republiky vznikla 1. januára 1993 v nadväznosti na vznik samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] a zvolenie prvého prezidenta Slovenskej republiky [[Michal Kováč|Michala Kováča]]. Kancelária prezidenta SR je právnickou osobou, ktorá zabezpečuje veci spojené s výkonom funkcie prezidenta vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, s politickou a verejnou činnosťou prezidenta. == Charakteristika == Kancelária je rozpočtovou organizáciou, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Na plnenie úloh si môže zriaďovať rozpočtové a príspevkové organizácie. Kancelária vykonáva a zabezpečuje pre prezidenta aj iné úlohy, ktoré zodpovedajú jeho ústavnému postaveniu. Plní aj ďalšie odborné, organizačné a materiálno-technické úlohy, ktoré vyplývajú zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.[https://www.prezident.sk/page/o-kancelarii-prezidenta-sr/] == Sídlo == Kancelária prezidenta SR má v správe viaceré objekty - [[Grasalkovičov palác|Prezidentský (Grasalkovičov) palác]], časť [[Karáčoniho palác|Karáčoniho paláca]] a zámoček [[Hohenlohe (šľachtická rodina)|Hohenlohe]] v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] vo Vysokých Tatrách. V súčasnosti Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sídli v Prezidentskom paláci na Hodžovom námestí v Bratislave a v časti blízkeho Káračoniho paláca na Štefánikovej ulici.[https://www.prezident.sk/page/kontakt/] == Regionálne kancelárie == Súčasťou Kancelárie prezidenta SR sú regionálne pracoviská v Košiciach a Banskej Bystrici. Kancelária v Banskej Bystrici bola 1. januára 2021 zrušená, no rozhodnutím prezidenta SR Petra Pellegriniho bola činnosť regionálneho pracoviska Kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici 10. februára 2025 znovuobnovená.[https://www.prezident.sk/flash-news/1/][https://www.bystricoviny.sk/spravy/v-banskej-bystrici-sa-coskoro-znovuotvori-regionalna-prezidentska-kancelaria/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250318185643/https://www.bystricoviny.sk/spravy/v-banskej-bystrici-sa-coskoro-znovuotvori-regionalna-prezidentska-kancelaria/ |date=2025-03-18 }} == Organizačná štruktúra [https://www.prezident.sk/page/organizacna-struktura/] == Úlohy kancelárie plnia vedúci štátni zamestnanci, štátni zamestnanci a zamestnanci. Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva prezident, ktorému sa zodpovedá za svoju činnosť. Úlohy Kancelárie prezidenta SR upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. decembra 1992 o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky (16/1993 Z. z., skrátené znenie).[https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1993/16/20020701.html][[Súbor:Organizačná štruktúra KP SR.jpg|náhľad|Organizačná štruktúra]] == Doterajší vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky == * prof. PhDr. [[Ján Findra]], DrSc. (1993 – 2000) * Ing. [[Ľudovít Macháček]] (2000 – 2001) * Ing.[[Jozef Širotňák]] (2001 – 2002) * Ing. [[Jozef Stank]], CSc. (2002 – 2004) * Dr.h.c. prof. JUDr. [[Milan Čič]], DrSc. (2004 – 2012) * JUDr. [[Ján Šoth]] (2012 – 2015) * Mgr. [[Štefan Rozkopál]] (2015 – 2021) * [[Metod Špaček|JUDr. Metod Špaček, Ph.D.]] (2021 – 2024)<ref>Občania sa môžu obrátiť na regionálnu prezidentskú kanceláriu v Banskej Bystrici [cit. 2025-03].[https://www.prezident.sk/flash-news/1/]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým vedúcim prezidentskej kancelárie sa stal Metod Špaček.|url=https://dennikn.sk/minuta/2230267/?ref=mwat|dátum prístupu=2021-01-18|dátum vydania=2021-01-18|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}</ref> * JUDr. Peter Vodráška, LL.M. (2024 – súčasnosť)[https://www.prezident.sk/page/veduci-kancelarie/] == Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky [https://www.prezident.sk/page/o-vojenskej-kancelarii-prezidenta-sr/] == Prezident Slovenskej republiky vykonáva aj funkciu hlavného veliteľa [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na zabezpečenie jej úloh slúži Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky (8), ktorá nie je súčasťou Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ale priamou zložkou ozbrojených síl. Do jej pôsobnosti patrí i [[Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky]] [https://www.prezident.sk/page/cestna-straz/]. Na čele vojenskej kancelárie stojí náčelník menovaný prezidentom Slovenskej republiky. '''Doterajší náčelníci Vojenskej kancelárie prezidenta SR''' * genpor. Ing. [[Mojmír Hergovič]] (1993 – 2004) * brig. gen. Ing. [[Jaroslav Muríň]] (2004 – 2007) * genpor. Ing. [[Marián Áč]], PhD. (2007 – 2015) * brig. gen. Ing. [[Vladimír Šimko]] (2015 – 2022) * genmjr. Ing. Ladislav Dovhun, MA (2023 - súčasnosť) == Kontakty na kanceláriu == *[https://www.prezident.sk/page/o-kancelarii-prezidenta-sr/ Oficiálna stránka Kancelárie prezidenta] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky| ]] ly4uoa9e32zouuhopyim1bibckpamuo 0 594985 8218663 8215594 2026-05-23T20:48:29Z Bonniebluedischarge 295796 /* */ 8218663 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok= |Popis obrázku=Abortion-sign.svg |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] r0vi4otpkqzc2rer2l9ir99wjweda9l 8218686 8218663 2026-05-23T22:22:56Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218663|8218663]] používateľa [[Special:Contributions/Bonniebluedischarge|Bonniebluedischarge]] ([[User talk:Bonniebluedischarge|diskusia]]) bola vrátená 8218686 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok= |Popis obrázku=Zara Larssonová v roku 2024 |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 54b6zt2dul9ajktcdzvhlrsp1y68ikh 0 599205 8218657 7844331 2026-05-23T20:24:54Z ~2026-30940-79 295803 /* */ Zmena náspravneho roku 8218657 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Margherita Hacková | Rodné meno = | Popis osoby = talianska astrofyzička a popularizátorka vedy | Portrét = Margherita Hack 30 marzo 2007 Roma relatrice.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2013|6|29|1922|06|12}} | Miesto úmrtia = [[Terst]], [[Taliansko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Florentská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Margherita Hacková''' (* [[12. jún]] [[1922]], [[Florencia]], [[Taliansko]]{{--}}† [[29. jún]] [[2013]], [[Terst]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hack, Margherita (1922-2013) | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb125080963 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[http://de.euronews.com/2013/06/29/sternguckerin-margherita-hack-91-jaehrig-in-triest-gestorben/ Sternguckerin Margherita Hack 91-jährig in Triest gestorben.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131111113059/http://de.euronews.com/2013/06/29/sternguckerin-margherita-hack-91-jaehrig-in-triest-gestorben/ |date=2013-11-11 }} Euronews, 29. jún 2013.</ref> bola talianska [[Astrofyzika|astrofyzička]] a popularizátorka vedy. == Životopis == Narodila sa vo Florencii, v roku [[1922|1945]] vyštudovala [[Fyzika|fyziku]] na [[Florentská univerzita|Florentskej univerzite]], jej záverečná práca bola o astrofyzike [[Cefeida|cefeíd]]. V rokoch [[1964]] až [[1997]] bola riadnou profesorkou na Terstskej univerzite. Okrem vedeckej práce sa angažovala v politike a bola niekoľkokrát na kandidátke [[Talianska komunistická strana|Talianskej komunistickej strany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://derstandard.at/1371171089560/Addio-signora-delle-stelle-Margherita-Hack-gestorben | titul="Addio signora delle stelle": Margherita Hack gestorben | vydavateľ=Der Standard | dátum vydania=2013-06-30 | dátum prístupu=2013-06-30 |jazyk=nemecky}}</ref> Dňa 28. mája [[2012]] získala z iniciatívy talianskeho prezidenta [[Giorgio Napolitano|Giorgia Napolitana]] [[Rad zásluh o Taliansku republiku]].<ref>[http://www.quirinale.it/elementi/DettaglioOnorificenze.aspx?decorato=323178 Offizielles Verzeichnis der Ordensträger] prístup 30. jún 2013</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-abs_connect?db_key=AST&qform=AST&arxiv_sel=astro-ph&arxiv_sel=cond-mat&arxiv_sel=cs&arxiv_sel=gr-qc&arxiv_sel=hep-ex&arxiv_sel=hep-lat&arxiv_sel=hep-ph&arxiv_sel=hep-th&arxiv_sel=math&arxiv_sel=math-ph&arxiv_sel=nlin&arxiv_sel=nucl-ex&arxiv_sel=nucl-th&arxiv_sel=physics&arxiv_sel=quant-ph&arxiv_sel=q-bio&sim_query=YES&ned_query=YES&adsobj_query=YES&aut_logic=OR&obj_logic=OR&author=Hack%2C+M.&object=&start_mon=&start_year=&end_mon=&end_year=&ttl_logic=OR&title=&txt_logic=OR&text=&nr_to_return=200&start_nr=1&jou_pick=ALL&ref_stems=&data_and=ALL&group_and=ALL&start_entry_day=&start_entry_mon=&start_entry_year=&end_entry_day=&end_entry_mon=&end_entry_year=&min_score=&sort=SCORE&data_type=SHORT&aut_syn=YES&ttl_syn=YES&txt_syn=YES&aut_wt=1.0&obj_wt=1.0&ttl_wt=0.3&txt_wt=3.0&aut_wgt=YES&obj_wgt=YES&ttl_wgt=YES&txt_wgt=YES&ttl_sco=YES&txt_sco=YES&version=1 Margherita Hacková v Astrophysics Data System] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|cs|Margherita Hacková|14512684}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hacková, Margherita}} [[Kategória:Astrofyzici]] [[Kategória:Talianski astronómovia]] [[Kategória:Ženy v astronómii]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] 87ieop7zuncyd640245v3f9cmm1xx1c 8218761 8218657 2026-05-24T06:11:10Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30940-79|~2026-30940-79]] ([[User_talk:~2026-30940-79|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bakjb 7844331 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Margherita Hacková | Rodné meno = | Popis osoby = talianska astrofyzička a popularizátorka vedy | Portrét = Margherita Hack 30 marzo 2007 Roma relatrice.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2013|6|29|1922|06|12}} | Miesto úmrtia = [[Terst]], [[Taliansko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Florentská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Margherita Hacková''' (* [[12. jún]] [[1922]], [[Florencia]], [[Taliansko]]{{--}}† [[29. jún]] [[2013]], [[Terst]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hack, Margherita (1922-2013) | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb125080963 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[http://de.euronews.com/2013/06/29/sternguckerin-margherita-hack-91-jaehrig-in-triest-gestorben/ Sternguckerin Margherita Hack 91-jährig in Triest gestorben.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131111113059/http://de.euronews.com/2013/06/29/sternguckerin-margherita-hack-91-jaehrig-in-triest-gestorben/ |date=2013-11-11 }} Euronews, 29. jún 2013.</ref> bola talianska [[Astrofyzika|astrofyzička]] a popularizátorka vedy. == Životopis == Narodila sa vo Florencii, v roku [[1945]] vyštudovala [[Fyzika|fyziku]] na [[Florentská univerzita|Florentskej univerzite]], jej záverečná práca bola o astrofyzike [[Cefeida|cefeíd]]. V rokoch [[1964]] až [[1997]] bola riadnou profesorkou na Terstskej univerzite. Okrem vedeckej práce sa angažovala v politike a bola niekoľkokrát na kandidátke [[Talianska komunistická strana|Talianskej komunistickej strany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://derstandard.at/1371171089560/Addio-signora-delle-stelle-Margherita-Hack-gestorben | titul="Addio signora delle stelle": Margherita Hack gestorben | vydavateľ=Der Standard | dátum vydania=2013-06-30 | dátum prístupu=2013-06-30 |jazyk=nemecky}}</ref> Dňa 28. mája [[2012]] získala z iniciatívy talianskeho prezidenta [[Giorgio Napolitano|Giorgia Napolitana]] [[Rad zásluh o Taliansku republiku]].<ref>[http://www.quirinale.it/elementi/DettaglioOnorificenze.aspx?decorato=323178 Offizielles Verzeichnis der Ordensträger] prístup 30. jún 2013</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-abs_connect?db_key=AST&qform=AST&arxiv_sel=astro-ph&arxiv_sel=cond-mat&arxiv_sel=cs&arxiv_sel=gr-qc&arxiv_sel=hep-ex&arxiv_sel=hep-lat&arxiv_sel=hep-ph&arxiv_sel=hep-th&arxiv_sel=math&arxiv_sel=math-ph&arxiv_sel=nlin&arxiv_sel=nucl-ex&arxiv_sel=nucl-th&arxiv_sel=physics&arxiv_sel=quant-ph&arxiv_sel=q-bio&sim_query=YES&ned_query=YES&adsobj_query=YES&aut_logic=OR&obj_logic=OR&author=Hack%2C+M.&object=&start_mon=&start_year=&end_mon=&end_year=&ttl_logic=OR&title=&txt_logic=OR&text=&nr_to_return=200&start_nr=1&jou_pick=ALL&ref_stems=&data_and=ALL&group_and=ALL&start_entry_day=&start_entry_mon=&start_entry_year=&end_entry_day=&end_entry_mon=&end_entry_year=&min_score=&sort=SCORE&data_type=SHORT&aut_syn=YES&ttl_syn=YES&txt_syn=YES&aut_wt=1.0&obj_wt=1.0&ttl_wt=0.3&txt_wt=3.0&aut_wgt=YES&obj_wgt=YES&ttl_wgt=YES&txt_wgt=YES&ttl_sco=YES&txt_sco=YES&version=1 Margherita Hacková v Astrophysics Data System] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|cs|Margherita Hacková|14512684}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hacková, Margherita}} [[Kategória:Astrofyzici]] [[Kategória:Talianski astronómovia]] [[Kategória:Ženy v astronómii]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] cdff9n3zqs1aeoxqm0xpp814541nv4x 0 601357 8218638 8095074 2026-05-23T19:18:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218638 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Katedrála svätej Nedele | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sv nedelya01.jpg | Popis obrázka = Katedrála svätej Nedele – zvonica | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | Okres typ = | Okres = [[Sofia (okres)|Sofia]] | Mesto typ = | Mesto = [[Sofia]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.696778 | Zemepisná dĺžka = 23.321551 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = Bulharská pravoslávna cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = v dnešnej podobe v rokoch 1927 – 1933 | Založenie = | Dokončenie = apríl 1933 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 30 | Výška = 31 | Šírka = 15,5 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = 1 | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Katedrála svätej Nedele''' ({{vjz|bul|Катедрала "Света Неделя"|''Katedrala „Sveta Nedeľa“''}}) je pravoslávny katedrálny chrám nachádzajúci sa na rovnomennom námestí v centre mesta [[Sofia]] v západnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je katedrálnym chrámom Sofijskej [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]]. Chrám bol posvätený 7. apríla 1933.<ref>http://www.sveta-nedelia.org/index.php/kontakti</ref><ref name="sveta-nedelia.org">http://www.sveta-nedelia.org/index.php/istoriya</ref><ref name="sredec-sofia.org">http://sredec-sofia.org/bg/post/191/katedralen-hram-bsveta-nedelyal</ref> == Charakteristika a dejiny == Dávnejšia minulosť pôvodného chrámu nie je veľmi známa, ale predpokladá sa, že bol postavený niekedy v priebehu 10. storočia a ako aj iné sofijské chrámy z toho obdobia mal kamenné základy a drevenú nadstavbu. V druhej polovici 14. storočia sa sofijské chrámy prestavovali, drevené nadstavby sa búrali a nahrádzali sa kameňom, no z neznámeho dôvodu chrám svätej Nedele prestavaný nebol a ostal s drevenou nadstavbou až do 19. storočia. O chráme sa píše v zozname 22 sofijských chrámov, ktorý zostavil v roku [[1578]] nemecký cestovateľ Stephan Gerlach pri svojej ceste Bulharskom. Chrám bol s najväčšou pravdepodobnosťou najskôr zasvätený Ježišovi Kristovi a až neskôr svätej Nedeli. V 19. a začiatkom 20. storočia sa chrám nazýval aj chrámom svätého kráľa a to z dôvodu, že v ňom boli uchovávané relikvie srbského kráľa Stefana Uroša II. Milutina. Na začiatku 50. rokov 19. storočia sofijská eprachia rozhodla o výstavbe nového katedrálneho chrámu a zbierka darov na výstavbu sa začala v lete roku [[1853]]. 25. apríla [[1856]] Sofijčania začali s búraním a rozoberaním pôvodného chrámu. To sa im podarilo dokončiť 7. mája toho istého roku a začali sa kopať základy pre novú budovu, pričom samotná výstavba začala v priebehu leta pod vedením pešterského majstra Petăra Kazova. Budova bola stavaná ako trojloďová bazilika s dĺžkou 35,5 a šírkou 19 metrov. Chrám bol takmer dokončený na jeseň roku [[1858]], ale Sofiu v tom čase postihlo silné zemetrasenie a budova bola vážne poškodená. Sofijčania okamžite začali so zbierkou, aby sa budova mohla obnoviť, ale kvôli mnohým problémom, vrátane obvinení z korupcie a krádeže cirkevných peňazí, sa stavba prakticky zastavila. Rozhodnutie o pokračovaní vo výstavbe padlo v roku 1863 a na dokončenie bol zavolaný bracigovský majster Ivan Bojanin, ktorý sľúbil, že katedrálu dokončí v krátkom čase, čo sa mu aj podarilo, keďže ešte na jeseň toho istého roku bola stavba dokončená. Potom sa ešte niekoľko rokov dokončovala vnútorná výzdoba katedrály, čo oddialilo posviacku. [[Ikonostas]] zhotovil rezbár Anton Stanišev v rokoch [[1863]]{{--}}[[1865]]. Chrám bol slávnostne posvätený 11. mája roku [[1867]]. V roku [[1879]], v období ruskej správy Sofie, daroval ruský [[knieža]] Korsakov-Dondukov katedrále 8 zvonov a keďže sa všetky nezmestili do pôvodnej zvonice, bola pristavaná druhá zvonica v južnej časti chrámového dvora. Na konci 19. storočia prebehla rozsiahla úprava okolia chrámu. 16. apríla [[1925]] sa chrám stal dejiskom jednej z najtragickejších udalostí bulharskej histórie. Vojenská organizácia Bulharskej komunistickej strany uložila výbušný systém v juhozápadnej kupole chrámu a spáchala [[Atentát na chrám svätej Nedele|bombový atentát]] počas slávnostnej [[Božská liturgia|liturgie]], na ktorej sa vtedy zúčastnilo veľa významných bulharských činiteľov. Celkovo pri atentáte zahynulo 193 ľudí a ďalších 500 bolo zranených. Výbuch zničil väčšinu strechy a časť južnej chrámovej steny. Oprava a rekonštrukcia chrámu sa začala v júni [[1927]] a na jar roku [[1933]] bol dokončený v podstate takmer nový chrám s veľkou centrálnou kupolou, dĺžkou 30 metrov, šírkou 15,5 metra a výškou kupole dosahujúcou 31 metrov. Zvonica chrámu bola osadená 11 zvonmi vrátane 8 darovaných pôvodnej katedrále kniežaťom Korsakovom-Dondukovom. Do katedrály sa premiestnil aj pôvodný ikonostas. Rekonštruovaná budova bola vysvätená 7. apríla roku 1933. Stenopismi bola katedrála vyzdobená v rokoch [[1971]]{{--}}[[1973]].<ref name="sveta-nedelia.org"/><ref name="sredec-sofia.org"/><ref>http://www.pravoslavieto.com/hramove/sofia/sv_nedelja.htm</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://opoznai.bg/view/tzarkva-sveta-nedelia-sofiia |dátum prístupu=2017-08-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170802043535/https://opoznai.bg/view/tzarkva-sveta-nedelia-sofiia |dátum archivácie=2017-08-02 }}</ref> == Galéria == <gallery> C-SvetaNedelja001.jpg|pohľad z východu C-SvetaNedelja004.jpg|pohľad z juhovýchodu C-SvetaNedelja009.jpg|prístup zo severnej strany SvNedelja001.jpg|pohľad zo severovýchodu C-SvetaNedelja007.jpg|zvonica Sv nedelya02.jpg|zvonica SvNedelja002.jpg|detail východnej časti SvNedelja003.jpg|detail severnej časti </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Atentát na chrám svätej Nedele]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Katedrály v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]] [[Kategória:Architektúra z 1933]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Nedeli]] 84cxfau4vnbxtm1hrs9jy6jse1e6mw3 0 602122 8218897 7603561 2026-05-24T10:15:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218897 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kănevov dom | native_name = Кънева къща | other_name = | category = obrodenecký dom <!-- *** Image *** --> | image = KanevataKashta001.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | region_type = Oblasť | district = [[Bracigovo (okres)|Bracigovo]] | commune_type = Obec | commune = [[Bracigovo]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =01| lat_s =20.8 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =22| long_s =30.7 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 18. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = etnografické múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kănevov dom''' ({{vjz|bul|Кънева къща|''Kăneva kăšta''}}) je budova z obdobia bulharského národného obrodenia nachádzajúca sa v komplexe etnografického múzea v tesnej blízkosti [[Popovov dom|Popovovho domu]] v starej časti mesta [[Bracigovo]] v [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžickej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Má štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/etnografski-muzei-kanevata-kashta-bratzigovo |dátum prístupu=2017-08-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170822054151/https://opoznai.bg/view/etnografski-muzei-kanevata-kashta-bratzigovo |dátum archivácie=2017-08-22 }}</ref><ref name="bratsigovo.net">[http://www.bratsigovo.net/documents.php?id=53 bratsigovo.net]</ref> == Charakteristika == Kănevov dom je budova z obdobia bulharského národného obrodenia postavená v priebehu 18. storočia. Reštaurovaná bola v roku 1986. Slúži ako mestské etnografické múzeum venujúce sa bývaniu, oblečeniu, remeslám, zvykom a obyčajom obyvateľov Bracigova a okolia. Expozícia má niekoľko hlavných tém: „Poľnohospodárstvo“, „Drevospracovanie“ a „Remeslá“. Nachádza sa tu vystavené veľké množstvo pôvodných nástrojov, tradičných odevov regiónu a tiež materiálov spojených s miestnymi sviatkami a oslavami. Z hľadiska ubytovania je tu možné vidieť tri interiéry obydlí: bohatej rodiny, rodiny strednej triedy a chudobnej sedliackej rodiny.<ref name="bratsigovo.net"/><ref name="opoznai.bg"/> == Galéria == <gallery> KanevataKashta002.jpg|Západné krídlo budovy KanevataKashta004.jpg|Terasa na prízemí budovy KanevataKashta008.jpg|Pohľad zo západu KanevataKashta006.jpg|Pohľad zo severovýchodu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v Bracigove]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Bracigove]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] rxngmb4cpwqho52151qt1o0zy8iiiz0 2 602355 8218918 8218418 2026-05-24T11:10:03Z Bazinga.ml 142704 Jurij Žatkovič – 24. máj 2026. 8218918 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj | Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik | Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg | Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]] | Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo | Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek }}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]]. == Životopis == Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]]. Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín. Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...). Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]]. Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]]. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. *{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Jozef Rubij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rubij | Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ | Dátum narodenia = [[1838]] | Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]] | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] }}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> == Životopis == Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref> [[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" /> == Tvorba == Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" /> == Zdroje == * {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}. = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ostap Stepanovyč Terleckyj | Popis osoby = ukrajinský novinár a literárny vedec | Portrét = Терлецький Остап Степанович.jpg | Dátum narodenia = [[5. február]] [[1850]] | Miesto narodenia = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]] | Rodičia = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka | Alma mater = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]] }}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ. == Životopis == Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]]. Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru. V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''. V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.<ref name=":6" /> Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]''). Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]]. == Tvorba == Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj). == Dielo == * ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874). * ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878). * ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881). * ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).<ref>{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}</ref> * ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902). * ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán , V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuel Hrabar = {{Infobox Osobnosť | Meno = Emanuel Hrabar | Popis osoby = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu | Portrét = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg | Dátum narodenia = [[7. október]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1910]] | Miesto úmrtia = [[Ruská ríša]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]] | Profesia = [[právnik]] | Rodičia = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega | Popis portrétu = Portrét z roku 1916. | Deti = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]] | Manželka = Oľga Hrabar }}'''Emanuel Hrabar<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}</ref>''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]]. == Životopis == Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}</ref> Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti. V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova''). Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga. Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Ioan Pastelij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ioan Pastelij | Popis osoby = gréckokatolícky kanonik | Portrét = Pasteliy Ivan.jpg | Dátum narodenia = [[21. január]] [[1741]] | Miesto narodenia = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] }}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.<ref name=":7" /> Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža. == Životopis == Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].<ref name=":7" /> Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].<ref name=":52" /> Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]]. Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]<ref name=":52" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref group="pozn.">Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.</ref> a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}</ref> == Tvorba == Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}</ref> ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.<ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}</ref> Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo''). Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''. == Referencie == <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}. = Jurij Žatkovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ioan Pastelij | Popis osoby = gréckokatolícky kanonik | Portrét = Pasteliy Ivan.jpg | Dátum narodenia = [[21. január]] [[1741]] | Miesto narodenia = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] }}'''Jurij Žatkovič''' (* 14. október 1855, Dravci, dnes súčasť Užhorodu, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina – † 25. september 1920, Strojne, Československo, dnes Ukrajina) bol rusínsky kňaz, etnograf, literárny vedec, spisovateľ a prekladateľ. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie Podkarpatskej Rusi. Angažoval sa v ''Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). == Životopis == Jurij Žatkovič sa narodil 14. októbra 1855 v rodine učiteľa. Študoval na gymnáziách v mestách Užhorod a Oradea. V roku 1881 ukončil štúdium v Užhorodskom duchovnom seminári. Ako kňaz pôsobil v obciach Velykyj Rakovec, Iza a Strojne. Písal v maďarčine a v tzv. jazyčiji. Učil cirkevnú históriu a etnografiu Podkarpatskej Rusi. Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku 1884 prijatý do Maďarskej historickej spoločnosti. Prispieval do viacerých periodík: ''Lystok'' (po slovensky ''Lístok''), ''Misiaceslovy'' (po slovensky ''Menológium''), ''Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''Rusyn'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území Uhorska zostavil práce venujúce sa karpatskorusínskej, respektíve zakarpatskoukrajinskej literatúre – ''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov''). Do maďarčiny preložil diela Marka Vovčka, Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča a Ivana Jakovyča Franka, ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre – ''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku 1896, z maďarčiny do ukrajinčiny preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste Ľvov v roku 1901. Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území Podkarpatskej Rusi vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v slovenčine). Mnoho jeho diel zostalo však nepublikovaných. Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd národovcov, ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''Ukrajinskej radykaľnej partije'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom ho uhorská vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne 27. januára a 17. marca 1903). == Publikácie == * {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}. * {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}. * . = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. <references /> = Feodosij Zlocký = '''Feodosij Zlocký<ref name=":33">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref>''' ({{Vjazyce2|rue|Теодозий Злоцкый|Teodozyj Zlockyj}}, {{Vjazyce2|hu|Theodoz Zloczky}}, {{Datum narození|1846|10|11}} [[:cs:Osij|Osij]] — {{Datum úmrtí|1926|07|30}} [[:cs:Drahovo|Drahovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, etnograf, folklorista a básník. Feodosij byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a byl přispěvatelem do několika rusínských periodik, ale také sběratelem folklórních básní a lidových slovesností a umění.<ref name=":33" /> == Život == Feodosij Zlocký se narodil {{Datum narození|1846|10|11}} v obci [[:cs:Osij|Osij]]. Jeho otec, Antonij Zlocký, pracoval v obci jako farář. Studoval v [[:cs:Chust|Chustu]] a [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a [[:cs:Gymnázium|gymnázium]] absolvoval v Satu Mare a v [[:cs:Užhorod|Užhorodě]]. Teologické vzdělání získal v Užhorodě a [[:cs:Budapešť|Budapešti]].<ref name=":33" />'''<ref name=":104">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref>''' Na kněze byl vysvěcen v roce 1874 a jako farář sloužil v obcích [[:cs:Izky|Izky]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]], [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]] a [[:cs:Drahovo|Drahovo]].<ref name=":33" /> Ke konci své služby také zastával funkci [[:cs:Děkan|děkana]] na [[:cs:Děkanát_Zolotarovo|Zolotarovském děkanátu]], jehož součástí byla i farnost v Drahovu, kde byl zároveň farářem.<ref name=":03">{{Citace monografie |příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> Feodosij Zlocký zemřel {{Datum úmrtí|1926|07|30}} v [[:cs:Drahovo|Drahovu]].'''<ref name=":104" />''' == Dílo == === Během studia === Jako student psal svá díla v jazyce [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] (což byl umělý smíšený slovanský jazyk), ale pod vlivem lidové ústní slovesnosti, kterou aktivně sbíral po celý život, do značné míry přešel na lidový ([[:cs:Rusínština|rusínský]]) jazyk. V jeho tvorbě převládala milostná, sociálně-venkovská a vlastenecká [[:cs:Lyrická_poezie|lyrika]]; věnoval se i společenským, historickým a mravně-náboženským tématům. Některé jeho básně jsou stylizovány jako lidové písně.<ref name=":1">{{Citace elektronického periodika |příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> První verše publikoval v týdeníku ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'', později také v dalších tehdejších periodikách, jako ''Nový svět'', ''Listek'', ''Karpatorusínský věstník'', ''Ruský věstník'' a ''Nauka''.<ref name=":33" /><ref name=":1" /> Během [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem [[:cs:Štefan_Pankovič|Štefana Pankoviče]] upadá tehdejší literární tvorba a Feodosij se v tisku objevuje jen velmi zřídka.<ref name=":22">{{Citace monografie |příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> === Během duchovní služby === Od začátku kněžské dráhy zůstávala většina jeho literární, etnografické a folkloristické práce v rukopisech. Jeho nejrozsáhlejší etnografické články, publikované v ''[[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|maďarónském]]'' časopise ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#V%C3%BDchod|Východ]]'' v letech 1888 a 1889, popisovaly pověry, zvyky a lidovou víru Rusínů žijících ve vesnicích [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]] a [[:cs:Vilchivka_(okres_Chust)|Vilchivka]].'''<ref name=":104" />''' Za tuto činnost byl jmenován oficiálním referentem pro etnografii [[:cs:Podkarpatská_Rus|Podkarpatské Rusi]] v [[:cs:Etnografická_společnost_Uherska|Etnografické společnosti Uherska]].<ref name=":33" /><ref name=":03" /> Zlocký byl především řeckokatolický kněz a až poté [[:cs:Etnografie|etnograf]], a jeho postoj byl, že etnografické publikace: ''„nelze zobecňovat na celý národ... zpravidla mají jen historickou hodnotu; pohanská píseň a ukolébavka v ústech křesťana stojí daleko od srdce lidu.“'' Tedy je vnímal jako přežitek minulosti.<ref>{{Citace elektronického periodika |příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V [[:cs:Maďarština|maďarštině]] publikoval i své básně, jejichž výběr v ukrajinském překladu od [[:cs:Jurij_Škrobinec|Jurije Škrobince]] vyšel ve sbírce ''Na Verchovině''.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref><ref>{{Citace monografie |příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> === Jazyk a jazykověda === Zlocký se snažil psát jazykem, který by se co nejvíce zakládal na lidové ([[:cs:Rusínština|rusínské]]) řeči. V roce 1883 sestavil gramatiku založenou na podkarpatských dialektech a to maďarskojazyčný spis ''Praktická gramatika Karpatsko ruského jazyka''. Tato gramatika však nikdy nebyla tištěna, přestože na ni už byla vyhlášena sbírka.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> Byla založena zejména na marmarošském dialektu, ale psaná [[:cs:Etymologie|etymologickým]] pravopisem. Po vyhlášení sbírky se místo tisku rukopis dostal bez vědomí a souhlasu autora do knihovny [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] ve [[:cs:Lvov|Lvově]], kde nebyl nikdy publikován.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> === Odkaz === Během své penze se rozhodl Feodosij Zlocký uspořádat své rukopisné odkazy. Část rukopisů předal literárnímu historikovi a buditeli [[:cs:Jevmenij_Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], jinou část poslal do redakcí [[:cs:První_republika|prvorepublikových]] časopisů ''Svoboda'' a ''Náš rodný kraj''.<ref name=":33" /><ref name=":22" /> Časopis ''Náš rodný kraj'' také vydal v roce 1923 krátkou knížku ''Výběr z poezie'', zde ale proběhla výrazná úprava redakce, která změnila jeho etymologický pravopis podle ukrajinského jazykového vkusu.<ref name=":33" />'''<ref name=":104" />''' To vedlo ke sporům mezi autorem a redakcí.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V úvodu této knihy autor zároveň připomněl, že jeho rukopis gramatiky, napsané v roce 1883, byl: ''„bez souhlasu a vědomí autora předán knihovně Naučného tovaryšstva Ševčenkova ve Lvově“''.<ref name=":03" /> Ostatní jeho rukopisy jsou pravděpodobně ztraceny. == Odkazy == === Reference === {{Překlad|rue|Теодозий Злоцкый|133643}} <references /> === Literatura === * {{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}} * {{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}} * {{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}} * {{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}} * {{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn history and culture}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}} * {{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}} * {{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}} === Související články === * [[:cs:Eparchie_mukačevská|Eparchie mukačevská]] * [[:cs:Grigorij_Žatkovič|Grigorij Žatkovič]] * [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučné tovaryšstvo Ševčenkovo]] * [[:cs:Rusínské_národní_obrození|Rusínské národní obrození]] = László Vasiľ Čopej = '''László Čopej''' ({{Vjazyce2|rue|Ласлов Чопей}}, {{Vjazyce2|hu|László Csopey}}, {{Datum narození|1856|10|01}} [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] — {{Datum úmrtí|1934|06|23}} [[:cs:Budapešť|Budapešť]]) byl [[:cs:Rusín|rusínský]] učitel, [[:cs:Filologie|filolog]], [[:cs:Lingvistika|lingvista]] a reformátor rusínského jazyka. László byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a sám se pokusil o vytvoření jednotného rusínského literárního jazyka a to přes jeho ''Rusko-maďarský slovník''.<ref name=":34">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":24">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydání=2. print|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[Dále jen The shaping of a national identity]|jazyk=en|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref> == Život == László Čopej se narodil {{Datum narození|1856|10|01}} v obci [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] nedaleko [[:cs:Mukačevo|Mukačeva]].<ref name=":34" /><ref name=":04">{{Citace monografie |příjmení=Hollós|jméno=Attila|titul=Život a práce Lászla Čopeje|místo=Nyíregyháza|rok vydání=2004}}</ref> Jeho otec, Bazil Čopej, byl učitelem v obci [[:cs:Zaluž|Záluž]]. Studoval v Mukačevu a [[:cs:Sárospatak|Šarišském Potoku]] a mezi lety 1876 až 1879 studoval matematiku a fyziku na [[:cs:Univerzita_Loránda_Eötvöse|Univerzitě Loránda Eötvöse]] v [[:cs:Budapešť|Budapešti]], kde si také v roce 1883 dokončil učitelský certifikát.<ref name=":34" /> V roce 1879 byl zaměstnán jako rusínsko-ruský překladatel v překladatelském oddělení [[:cs:Seznam_premiérů_Maďarska#Uhersk%C3%A9_kr%C3%A1lovstv%C3%AD_v_r%C3%A1mci_Rakouska-Uherska|maďarského premiéra]] a začal studovat domácí rusínské vztahy. V letech 1883 až 1925 pracoval jako učitel na střední škole v Budapešti. László Čopej zemřel {{Datum úmrtí|1934|06|23}} v [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a je pohřben na nejvýznamnějším budapešťském hřbitově [[:cs:Farkasréti|Farkasréti]]. == Dílo == V maďarském prostředí je László Čopej jako překladatel knih od ruských autorů jako [[:cs:Nikolaj_Vasiljevič_Gogol|Nikolaj Vasiljevič Gogol]], [[:cs:Ivan_Sergejevič_Turgeněv|Ivan Sergejevič Turgeněv]] a [[:cs:Lev_Nikolajevič_Tolstoj|Lev Nikolajevič Tolstoj]].<ref name=":34" /> Lászlo ale také byl častým přispěvatelem do maďarských periodik jako ''Budapesti Szemle'', ''Fővárosi Lapok'', ''Nyelvtudománi Közlemények'' a ''Természettudományi Közlöny''.<ref name=":04" /> [[Soubor:Русько-мадярський_словарь.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE-%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%8F%D1%80%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C.jpg|náhľad|Titulní strana ''Rusko-maďarského slovníku'', který Lázsló vydal v roce 1883]] === ''Rusko-maďarský slovník'' === Mezi nejvýznamnější dílo od Lászla Čopeje se řadí jeho ''Rusko-maďarský slovník'', který za toto dílo byl vyznamenán cenou [[:cs:Maďarská_akademie_věd|Uherské akademie věd]].<ref name=":34" />{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Rusofilské křídlo rusínského národního obrození se však proti Čopejovu dílu ohradili.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Samotný slovník byl sice napsán v rusínštině, ale v Čopejovi blízkém užském dialektu, který obsahoval množství maďarismů, a proto rusofilové brali jeho rusínský jazyk jako mezikrok k maďarizaci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Právě Rusofilové preferovali dílo ''Rusko-maďarský slovník'' od [[:cs:Alexandr_Mytrak|Alexandera Mytraka]] jehož slovník byl napsán ve spisovné ruštině a obsahoval pouze pár dialektismů z rusínštiny.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=60}} V ukrajinských kruzích je Čopejův slovník vysoce ceněn, zejména za zapojení „místního jazyka“, který ukrajinští lingvisté považují za součíst ukrajinského zakarpatského dialektu.<ref name=":12">{{Citace monografie |titul=Ukraïnsʹka mova: ent︠s︡yklopedii︠a︡|editoři=Vitaliĭ Makarovych Rusanivsʹkyĭ, Instytut movoznavstva im. O.O. Potebni, Instytut ukraïnsʹkoï movy (Nat︠s︡ionalʹna akademii︠a︡ nauk Ukraïny)|vydavatel=Vyd-vo "Ukraïnsʹka ent︠s︡yklopedii︠a︡" imeni M.P. Baz︠h︡ana|místo=Kyïv|počet stran=750|isbn=978-966-7492-07-6}}</ref> Je ale důležité podotknout, že v předmluvě ke slovníku Čopej dosvědčuje odlišnost svého jazyka od maloruského (tj. [[:cs:Ukrajinština|ukrajinského]]) jazyka.<ref name=":12" /> Rusínská, tehdy ještě četně rusofilsky zastoupená, inteligence ještě nebyla připravena přijmout reformní učebnice a slovníky v lidové řeči, ta byla dosud považována za důstojnou jen pro básně a učebnice, nikoli pro literaturu a vědu.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Udvari|jméno=István|titul=Paměti Lászla Čopeje|periodikum=Studia Slavica Hungaricae|rok vydání=1991–1992|ročník=XXXVII|strany=467–473}}</ref> Příkladem reakce na Čopejovo úsilí byla báseň od [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandera Pavloviče]] ''Vasyl zapřel svůj původ''.{{Poznámka|Vasyl je rusínsky László}}<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Василь роду измѣнил, русский букварь осквернил :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/vasil-rodu-izm%D1%A3nil,-russkij-bukvar-oskvernil/|datum přístupu=2025-07-07}}</ref> === Učebnice === V letech 1881–1884 bylo na pověření Ministerstva náboženství a veřejného školství Uherska a na náklady státu vydáno několik rusínských učebnic určených pro místní rusínské národní školy, jejichž autorem či editorem byl László Čopej. Jednalo se například o ''Abecedu a první čítanku'', ''Metodickou příručku k výuce abecedy'', ''24 nástěnných čtecích tabulí'' inspirovaných školskými metodami [[:cs:Pál_Gönczy|Pála Gönczyho]]{{Poznámka|[[Pál Gönczy]] byl reformní pedagog a školský inspektor, který v Uhrách prosazoval moderní metody výuky, mimo jiné názorné učení s tabulemi.}}, dále pak ''Druhou čítanku'' podle [[:cs:János_Gáspár|Jánose Gáspára]], ''Cvičení ve výslovnosti a porozumění'' podle [[:cs:László_Nagy|Lászla Nagy]], nebo ''Příručku k výuce maďarského jazyka'' a ''Maďarskou čítanku pro rusínsky mluvící národní školy'' podle Vilmoše Groa.{{Poznámka|Tyto publikace byly určeny především pro lidové školy v podkarpatské oblasti ([[Podkarpatská Rus]]), kde bylo cílem zlepšit úroveň základního vzdělávání v rodném jazyce žáků.}}<ref name=":34" /> Čopej rovněž přepracoval učebnici ''Dějiny Maďarů'' od Árona Kisse a Miksy Mayera, včetně k ní přidružené ''Metodické příručky k výuce maďarských dějin''. Po roce 1887 se dále věnoval redakční práci, v jejímž rámci připravoval k vydání díla financovaná z celostátní podpory a většinu svazků přírodovědecké řady nakladatelství ''Természettudományi Könyvkiadó''.{{Poznámka|''Természettudományi Könyvkiadó'' (Nakladatelství přírodních věd) byla vydavatelská instituce v Budapešti, zaměřená na popularizaci přírodovědných a vzdělávacích spisů. Čopejova účast na redakci svědčí o jeho odborném renomé i mimo rusínské prostředí.}} <references /> = Ivan Čurhovič = '''Іван Чургович''' (*26 січня 1791 — † 1862) - відомий педагог, організатор шкільної освіти й підготовки педагогів для народних шкіл, канонік, управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій з липня 1831 р. до висвячення на єпископа в 1837(8) р. Василя Поповича == Зміст == * 1Біографія * 2Література * 3Джерела * 4Див. також == Біографія == Іван Чургович, народився 26 січня 1791 р. в селі Новоселиця /Торіски (по-словенськи Torysky)/ Перечинського району, у сім'ї греко-католицького священика Івана Чурговича. Закінчив Ужгородську гімназію. Продовжив навчання в Будапешті, а згодом в ужгородській богословській семінарії. У 1817 р. прийняв духовний сан і одночасно почав викладати в Ужгородській гімназії. По двох роках подався на науку до Відня у Фрінтанеум. Тут у 1823 р. отримує ступінь доктора богослов'я. В 1825 р. його призначають директором Ужгородської гімназії яку очолював до 1856 р.. Після смерті єпископа Олексія Повчія 1831 року, канонік Іван Чургович управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій до висвячення на єпископа в 1838 р. Василя Поповича. В той період він був ініціатором створення кафедрального хору в Ужгороді. Єп. Попович звільнив Чурговича з посади капітульного вікарія і назначив директором Ужгородської учительської семінарії, яким він пробув з 1839 по 1861 рр. Перебуваючи на посадах директора Ужгородських гімназії та учительської семінарії, залучав до викладацької роботи в ці навчальні заклади кваліфікованих учителів насамперед з місцевої, національно свідомої інтелігенції, аби виховувати учнів, особливо майбутніх учителів, справжніми патріотами свого народу, духовно зрілими і добре підготовленими до практичного життя. З цією метою сам написав кілька праць з теорії та практики освіти, навчання та виховання. Постійно дбав про створення, будівництво в селах краю нових шкіл, забезпечення їх педагогічними кадрами. Іван Чургович був одним із плеяди найбільш освічених свого часу, володів дев'ятьма європейськими мовами. Залишив після себе бібліотеку, яка свідчить про наявність в нього ерудиції і про його філософську освіченість. Був він людиною, яка стояла високо над рівнем свого оточення і на рівні європейської цивілізації, але при цьому він щирий патріот і свідомий муж своєї доби. Під керівництвом Чурговича були прийняті нові моральний та дисциплінарний статути семінарії. Він планував випускати «Руську народну газету», заснувати кириличну друкарню, проте не встиг. == Література == * Енциклопедія українознавства : Словникова частина : [в 11 т.] / Наукове товариство імені Шевченка ; гол. ред. проф., д-р Володимир Кубійович. — Париж — Нью-Йорк : Молоде життя, 1955—1995. — <nowiki>ISBN 5-7707-4049-3</nowiki>. == Джерела == * Мукачівська греко-католицька єпархія. Офіційний сайт <small>[Архівовано 11 березня 2013 у Wayback Machine.]</small> * Канонік — Іван Чургович^{[''недоступне посилання з червня 2019'']} * Іван Чургович * Нащадок священиків <small>[Архівовано 5 березня 2016 у Wayback Machine.]</small> = Ioan Kutka = '''ван Кутка'''&nbsp;— церковний діяч, просвітитель. == Життєпис == Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]]&nbsp;р. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Ján Juhasevič Skľarský = '''Іва́н Югасевич-Скля́рський''' ([[:uk:1741|1741]], с. [[:uk:Прикра|Прикра]], [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщина]]&nbsp;— [[:uk:15_грудня|15 грудня]] [[:uk:1814|1814]], с. [[:uk:Невицьке|Невицьке]] поблизу [[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&nbsp;— русинський (український) переписувач та упорядник [[:uk:Рукопис|рукописних]] книг, [[:uk:Іконописець|іконописець]], поет, художник, [[:uk:Педагог|педагог]] та збирач [[:uk:Фольклор|фольклору]]. Вважається укладачем першого рукописного збірника закарпатських [[:uk:Прислів'я|прислів'їв]] та [[:uk:Приказка|приказок]]. == Життєпис == Родом із с. Прикра на Пряшівщині. Освіту здобув у Галичині, від [[:uk:1775|1775]] року був «півцоучителем», церковним куратором та старостою с. Невицьке [[:uk:Ужгородська_округа|Ужгородської округи]]. Студіював у [[:uk:Галич|Галичі]], де навчився дуже гарно писати. Уклав або переписав кілька збірників пісенників церковних пісень, додаючи до них і світські пісні; каліграфічно переписав 30 «Ірмологіонів»; укладав календарі на сто літ, у які вносив власні вірші та фольклорні твори. Один з таких календарів (1809) містить найбільшу тогочасну добірку 370 українських прислів'їв («Общая присловія во товаристві неуких»). Свої рукописи Югасевич-Склярський ілюстрував власними малюнками. Малював ікони. Вчителював і був дяком у різних лемківських селах Східнословацького краю. Власноручно переписав понад 30 церковних книг, прикрашаючи їх власними ілюстраціями, заставками. Склав три великі рукописні збірники пісень, описані [[:uk:Яворський_Юліян_Андрійович|Юліяном Яворським]] у «Матеріалах для історії старинної пісенної літератури в Підкарпатській Русі», також склав рукописний збірник прислів'їв і приказок, що їх збирав ціле життя. У [[:uk:1806|1806]] році вибрав 370 з них для «Календаря греко-руського». Писав [[:uk:Вірш|вірші]]. Від [[:uk:1795|1795]] року мешкав і працював у с. Невицьке біля Ужгорода. Тут склав співаник, у який ввійшло 245 церковних і 20 світських пісень. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * Рукописна спадщина Івана Югасевича на зламі XVIII—XIX століть: [монографія] / Одарка Сопко.&nbsp;— Львів: Афіша, 2017.&nbsp;— 179 с. : кольор. іл., фот.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789663252315|ISBN 978-966-325-231-5]]. = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč = '''Михайло Михайлович Клемертович''' ([[:uk:1835|1835]], [[:uk:Гадинківці|Гадинківці]], Тернопільщина&#x20;— [[:uk:27_серпня|27 серпня]] [[:uk:1903|1903]], [[:uk:Львів|Львів]])&#x20;— український [[:uk:Письменник|письменник]]-популяризатор, [[:uk:Публіцист|публіцист]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]]. == Життєпис == Після закінчення [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанської гімназії]] (1852—1858) навчався у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. Тривалий час (від 1887 року) працював у канцелярії [[:uk:Народний_Дім_(Львів)|«Народного Дому»]] у Львові. Видавець і редактор журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1869-74 і 1880) і дитячого журналу [[:uk:Ластівка_(журнал)|«Ластівка»]] (1869—1881), редактор часописів [[:uk:Временникъ_Института_Ставропигійского_съ_мѣсяцесловомъ|«Временникъ Института Ставропигійского…»]] (1868—1903), [[:uk:Вѣстникъ_«Народного_Дома»|«Вѣстникъ "Народного Дома"»]] (від 1882), [[:uk:Галичанинъ_(1893)|«Галичанинь»]] (від 1893), «Календарь Общества им. Качковского», співредактор [[:uk:Слово_(часопис,_1861)|«Слова»]]. Автор [[:uk:Оповідання|оповідань]], [[:uk:П'єса|п'єс]], [[:uk:Казка|казок]], [[:uk:Брошура|брошур]]. Похований у Львові на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]] (поле №&#x20;53).{{sfn|Личаківський некрополь|2006|с=302}} = Nikolaj Nagy = {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Література == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. = Ivan Duliškovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. <references /> = Hiador Strypskyj = '''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН. == Життєпис == З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])<ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> та активістом «Просвіти». Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора<ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref>. Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]). Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])<ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref>. Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&#x20;— писав той у своїх спогадах. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди». У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття. У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався. Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами. Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини. == Праці == Найвизначніші праці: * «Угро-руські літописні записки», * «Старша руська письменність на Угорщині», * «З старшої письменности угорської Руси», * «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?», * «Етнографічний опис Угорської Русі», * «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби», * «Найстаріший румунський друк латинкою», * «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін. ** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából) ** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907. ** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908. ** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908. ** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910. ** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911. ** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911. ** Adalékok Szabó Károly ["Régi magyar könyvtár" c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.) ** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online ** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online ** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből) ** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914. ** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.) ** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923] ** Literarne makresy. H.n., 1942. ** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942. ** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949. Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}} * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&#x20;— Wrocław, 1971.&#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&#x20;— S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}} * {{ЕУ}} * {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}} * ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007. == Посилання == * {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}} * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} aiiuey4akct9x6f6fgebyeq9uxbcp2b 0 614226 8218746 8162621 2026-05-24T05:08:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Kristína Bartošová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Kristína Prekopová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|02|01}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[jazz rock]], [[swing]], [[šansón]], [[world music]], [[klezmer]], [[dark music]], piesne pre deti | Roky pôsobenia = [[2002]]{{--}}súčasnosť | Pôsobenie = [[speváčka]], [[hudobný skladateľ|hudobná skladateľka]], [[textárka]], [[herečka]], [[moderátorka]] | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = [[alt]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Pavian Records]],{{break}}Tinka Bublinka music | Webstránka = {{url|http://www.artandtherapy.sk}}{{break}}{{url|http://www.tinkabublinka.sk}} }} PaedDr. '''Kristína Bartošová''', rod. Prekopová (* [[1. február]] [[1980]], [[Trenčín]]) je [[slovensko|slovenská]] [[speváčka]], [[klaviristka]], [[hudobný skladateľ|hudobná skladateľka]], [[textárka]], [[Herectvo|herečka]] a umelkyňa tvoriaca pre deti. Pôsobí pod umeleckými pseudonymami Kristína Prekopová (v tvorbe pre dospelých) a ''Tinka Bublinka'' (v tvorbe pre deti). Moderuje [[charita]]tívne aj rôzne komerčné akcie. Svoj hlas prepožičala na reklamu: brandingy rádiových hitov, reklamné jingle, komentáre, dabing. Načítava knihy pre nevidiacich a slabozrakých. Spolupracovala s rádiami: [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], [[Europa 2|Rádio Europa 2]], [[Rádio Expres|Rádio Expres]], [[Rádio Beta]] a s televíziami: [[TV LUX]], [[TV Pezinok]].<ref>[https://www.showportal.sk/detail/ples/kristina_prekopova_moderatorka_spevacka_skladatelka Kristína Prekopová - moderátorka, speváčka, skladateľka, showportal.sk]</ref> Venuje sa najmä spevu, skladaniu piesní, umeleckým terapiám, moderovaniu a pedagogickej činnosti (pedagóg literárno-dramatického odboru, hry na klavíri a spevu). Je zakladateľkou OZ METANOIA – umením k zdraviu. K jej aktivitám patrí aj porotcovská činnosť v rôznych umeleckých súťažiach pre deti a mládež. == Biografia == Narodila sa v Trenčíne, keď mala jeden rok rodina sa presťahovala do Bratislavy, kde išli rodičia za prácou.<ref>[https://mytrencin.sme.sk/c/4773124/kristina-prekopova-viac-ako-javisko-ma-laka-svet-kompozicie.html Kristína Prekopová: "Viac ako javisko ma láka svet kompozície", mytrencin.sme.sk]</ref> Počas základnej školy chodila do [[ĽŠU]] na Hálkovej ulicu v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rada skúšam nové veci, music-zone.eu |url=https://music-zone.eu/rozhovor-spevackou-kristinou-prekopovou-rada-skusam-nove-veci-som-vlastne-typ-ktory-sa-da-nahovorit-na-cokolvek/ |dátum prístupu=2018-02-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180222054221/https://music-zone.eu/rozhovor-spevackou-kristinou-prekopovou-rada-skusam-nove-veci-som-vlastne-typ-ktory-sa-da-nahovorit-na-cokolvek/ |dátum archivácie=2018-02-22 }}</ref> Na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] absolvovala štúdium slovenského jazyka, literatúry a hudobného umenia. Muzikálové herectvo vyštudovala na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] v grantovom štúdiu. V roku [[2002]] naspievala reklamu firmy K Cero. Naspievala brandingy rádiových hitov pre [[Rádio Expres]]. So Slovenským rozhlasom začala spolupracovať v roku [[2006]] najskôr ako asistentka neskôr v roku [[2007]] už moderátorka hudobných relácií v [[Rádio Slovensko|Rádiu Slovensko]], [[Rádio Devín|Rádiu Devín]], [[Rádio Regina|Rádiu Regina]], [[Rádio Junior|Rádiu Junior]] v reláciach ''Nevydané neslýchané, Dnes večer pop rock, Musica camera, Poludňajší koncert, Hudobné mosty, Zvonkohra''. V roku [[2009]] tiež nadabovala vo filme [[Doba ľadová 3: Úsvit dinosaurov|Dobe ľadovej 3]] postavu supa. V [[Divadlo a.ha.|divadle A.ha]] hrala v roku [[2009]] postavu Príroda v hre Nepriatelia od [[Květa Legátová|Květy Legátovej]] spolu s [[Vladimír Jedľovský|Vladom Jedľovským]] a [[Dan Fischer|Danom Fischerom]], hru režíroval [[Jozef Pražmári]].<ref>[https://kultura.sme.sk/c/5076761/divadelne-premiery.html Divadelné premiéry Nepriatelia Květy Legátovej, neobvyklá šou v žilinskej Stanici, Michal Walczak sa vracia s Prvýkrát., kultura.sme.sk]</ref> V roku [[2011]] bola finalistkou súťaže skladateľov ''Fattkools'' v [[Rádio FM|Rádiu FM]]. V roku [[2011]] sa stala členkou divadla ''Zrakáč'' - divadlo v ktorom tvoria a účinkujú nevidiaci, slabozrakí a vidiaci. Do divadla ju priviedol režisér Jozef Pražmári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Moderátorka Nevydané neslýchané Kristína Prekopová je súčasťou divadla zrakovo hendicapovaných hercov |url=https://www.supermusic.cz/sprava.php?id=210277 |dátum prístupu=2018-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220512123143/https://supermusic.cz/sprava.php?id=210277 |dátum archivácie=2022-05-12 }}</ref> V divadelnej komédii ''Študentove šibalstvá'', ktorá je spracovaná podľa Hansa Sachsa vytvorila postavu Sedliačky. Do tohoto predstavenia vytvorila aj scénickú hudbu. V predstavení Rómeo a Júlia od [[William Shakespeare|Shakespeara]] vytvorila postavu Dojky. Začala spolupracovať s filmovým skladateľom a [[šansón|šansoniérom]] s [[Patrik Ulrich|Patrikom Ulrichom]]. Pravidelne koncertuje v [[Česko|Česku]] - ''Festival šansonu'', porotkyňa v súťaži ''Hudební liga'', finalistka európskej súťaže skladateľov Gramodeska s piesňou Nahé telá stromov – [[Český rozhlas]]. V roku [[2013]] si zahrala postavu Bibiany v [[česko|českej]] hudobnej komédii ''Obchodníci'' (Magnusfilm, v réžii Petra Šíchu).<ref>[https://www.fdb.cz/film/obchodnici/obsazeni/95719 Fdb.cz]</ref> V spolupráci so spevákom a hudobníkom [[Eugen Šváb|Eugenom Švábom]] vydala album ''Buď chvíľu môj'' so [[swing]]ovou hudbou, [[šansón|šansónmi]] a baladami. V roku [[2014]] v [[Rádio Devín|Rádiu Devín]] moderovala Jazz START UP - súťaž mladých talentov, ktorú organizuje portál jazz.sk. Na festivale ''Noc hudby 2014'' vystúpila s projektom Voice&Guitar. V gypsy zoskupení ''Swing that String'' pôsobí ako hosťujúca speváčka. V televíznom seriáli ''Rodinné prípady'', 59. dieli s názvom ''Kukučka'' si zahrala postavu genetičky Reginy Perecovej. V [[TV LUX]] nadabovala dokumentárne seriály: ''Bez hraníc, Domus Patris – Otec a syn, Valentina Puzikova, Haas, Olegij Sennin, Peter Čaadajev, Viera Kornejova, Rauschenbach Butovo, Biskup Maletský, Exarcha Fedorov, Otec Alexander, Návrat, Môj Ararat, Ostrov Sachalin, Osudy Anny Abrikosovej''.<ref>[https://www.skn.sk/knizne-novinky/knizne-novinky-jun-2016 Knižné novinky - jún 2016, skn.sk]</ref> V rádiu [[Europa 2]] nahrala reklamné spoty. V tom istom roku hosťovala na albume ''Theatrum Mundi – Lucas Perný & Miroslav Kollár''. Na festivale ''Verím Pane''v roku 2015 vystúpila s projektom ''Na Dotyk''. V [[Rádio Regina|Rádiu Regina]] v roku [[2015]] moderuje autorské relácie ''Opereta a muzikál'' a ''Jazzofón''. Moderuje aj reláciu Zvonkohra v Rádiu Regina zameranú na detského poslucháča. Podieľala sa na prvej sérii rozhlasového [[fíčer|fíčra]] ''Príbeh jazzu – z plantáže do virtuálnej realiy''. Na dokumente spolupracovala hereckými kolegami s [[Marek Koleno|Marekom Kolenom]] a [[Ondrej Kaprálik|Ondrejom Kaprálikom]], režíroval ho [[Vladimír Juhanesovič]]. Na festivale ''Verím Pane 2015'' vystúpila v projekte ''Na dotyk''.<ref>[https://myorava.sme.sk/c/7922794/gospelovy-festival-verim-pane-zacina-uz-tento-utorok.html Gospelový festival Verím Pane začína už tento utorok, myorava.sme.sk]</ref> Načítala knižné tituly pre [[Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu|Slovenskú knižnicu nevidiacich Mateja Hrebendu]] [[Lisa Genová|Genová, Lisa]]: ''Ľavá strana sveta''; [[Darina Mikolášová|Mikolášová, Darina]]: ''Teraz alebo nikdy!''; [[Lauren Kateová|Kateová, Lauren]]: ''Padlí anjeli 1-4'', [[Alica Bartková|Bartková, Alica]]: ''Kniha nepokoja'', [[Gillian Flynnová|Flynnová, Gillian]]: ''Stratené dievča'', David Bunn a [[Janette Okeová|Okeová, Janette]]: ''Abigail – Skrytá vášeň'' a ďalšie. V roku [[2016]] začala spolupracovať s [[TV LUX]], kde redaktorsky a moderátorsky pôsobí v reláciách ''Krátke správy'' a ''Spravodajský súhrn''. V [[TV Pezinok]] začala moderovať diskusnú reláciu ''Téma''. Jej autorský album Úsvit získal nomináciu na ocenenie Esprit - najlepší jazzový album roka [[2016]]. V projekte ''Odomknutý žiaľ'', ktorý sa zaoberá problematikou popotratového syndrómu sa angažuje nielen ako organizátorka ale aj pro-life umelkyňa a organizátorka - v roku [[2017]]. Ako výrobca CD a autorka hudby a textov vydala v roku [[2019 v hudbe|2019]] v spolupráci so SOZA dva single - Vianočný jas a pieseň o Petržalke - Džungľoraj, pri príležitosti 100. výročia pripojenia [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] k [[ČSR]]. Od [[júl]]a [[2020]] ako scenáristka, dramaturgička a moderátorka pripravuje reláciu pre deti - LUNAPARK, vysielanú v [[Bojnice|Bojnickom]] [[Rádio Beta|Rádiu Beta]]. V roku [[2021]] zorganizovala 1.ročník multimediálne zameraného letného tábora ''Arty Párty'' pre deti intaktné i so zdravotným znevýhodnením. Vystupuje tiež ako speváčka – sólistka s kapelou ''The Jazz Hostages'' v projekte ''Jazz za železnou oponou'', v projekte ''Slovenské tango'', tiež účinkovala na ''XXVIII. Trenčianskom jazzovom festivale''. V roku [[2023]] vydala pesničkový CD album - ''Tinka Bublinka: Hravé bublinky''. Piesne z tohto albumu „Virtuóz“, „Maškrtka“, „Hravé Bublinky“, „Heja, heja, hej“, "Výlet do Číny", "Uspávanka" pre detských poslucháčov vysielajú rádio Lumen, rádio Junior, rádio Beta, či rádio Regina. Pesničkové videoklipy Tinky Bublinky, „Maškrtka“, „Hravé Bublinky“, „Heja, heja, hej“, "Rozhýb pery, jazýček", - od februára [[2024]] vysiela detská pesničková TV LALA a od marca [[2025]] aj rodinná TURBO TV. V septembri [[2025]] uviedla do života USB album s maľovankami a nálepkami pre deti Tinka Bublinka - Fantázia, na podujatí RECfest, v Bratislavskom Edison parku. Album spolu s Tinkou Bublinkou pokrstil Sajfa. == Diskografia == * [[2013]]: ''Buď chvíľu môj'', CD (producent: [[Eugen Šváb]])<ref>[https://artmusic.sk/interpret/kristina-prekopova/ Kristína Prekopová Band, artmusic.sk]</ref> * [[2016]]: ''Úsvit'' – Pavian Records, CD (producent: Kristína Prekopová) * [[2019]]: ''Vianočný jas'', CD singel (producent: Kristína Prekopová) * [[2019]]: ''Džungľoraj'', CD singel, (producent: Kristína Prekopová) * [[2023]]: ''Tinka Bublinka – Hravé bublinky'', pesničkové CD pre deti, (producent: Kristína Bartošová) * [[2025]]: ''Tinka Bublinka – Fantázia'', pesničkové USB pre deti s maľovánkami a nálepkami (producent: Kristína Bartošová) === Spolupráca na albumoch === * [[2011]]: ''Režimy – 20 rokov demokracie'', CD * [[2014]]: ''Theatrum Mundi – Lucas Perný & [[Miroslav Kollár]]'' – Radio Bunker, CD == Divadlo == * ''Nepriatelia - Malá scéna STU'' (postava prírody, divadelná úprava rozhlasovej hry Květy Legátovej Zajatec, réžia: Jozef Prážmari r. 2009) * ''Študentove šibalstvá'' (scénická hudba, postava sedliačky, Divadlo Zrakáč, réžia Jozef Pražmári, r. 2010) * ''Rómeo a Júlia'' (postava dojky, Divadlo Zrakáč, réžia Jozef Pražmári, r. 2010) == Filmografia == * [[2013]]: [[Obchodníci]] (''Bibiána'') * [[2014]]: [[Rodinné prípady]] (''genetička Regina Perecová''; 59. časť - ''Kukučka''; [[TV Markíza]]) * [[2020]]: [[Oteckovia]] (ako hosť - ''kozmetička''; 3. séria, 109. časť; [[TV Markíza]]) * [[2021]]: [[Oteckovia]] (ako hosť - ''klientka''; 4. séria, 81. časť; [[TV Markíza]]) * [[2022]]: [[Susedia (seriál)|Susedia]] (ako hosť - ''pani učiteľka v materskej škôlke''; 8. séria, 8. časť - ''Rozlúčka''; [[TV Markíza]]) * [[2022]]: [[Rodinné prípady]] (''matka Alexy, Laura Beláková''; 9. séria, 41. časť - ''Výzva''; [[TV Markíza]]) * [[2023]]: [[Mama na prenájom]] (''predavačka v novinovom stánku''); 1. séria; [[TV Markíza]]) * [[2023]]: [[Mama na prenájom]] (''predavačka v novinovom stánku''); 2. séria; 64.časť, [[TV Markíza]]) *[[2024]]: [[Nemocnica]] (''pôrod''); 9. séria; 14.epizóda, [[TV JOJ]]) *[[2025]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (''gardistka''); 9. séria; 9.epizóda, [[TV Markíza]]) *[[2025|2026]]: [[Sľub (seriál)]] (''sestrička v pôrodnici'', 3. séria, 1.a 2.epizóda, [[TV Markíza]]) == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://www.artandtherapy.sk/ Oficiálne stránky] * [https://www.tinkabublinka.sk/ Oficiálne stránky] * [https://www.jazz.sk/blogs/kristina-prekopova Blog na jazz.sk] * [https://beta.sk/relacia/lunapark/ detská relácia LUNAPARK v Rádiu Beta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220528224529/https://beta.sk/relacia/lunapark/ |date=2022-05-28 }} {{DEFAULTSORT:Bartošová, Kristína}} [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské herečky]] [[Kategória:Pro-life aktivisti]] [[Kategória:Slovenské šansoniérky]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] svk5dz8at8eu61q30l5dgb3cv8nv157 0 619147 8218928 8218176 2026-05-24T11:47:01Z ~2026-30853-06 295841 záľuby 8218928 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk-SK | meno = Erik | priezvisko = Rédli}}</ref> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]. V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a v roku [[2024]] aj za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis {{!}} Milan MAZUREK {{!}} Poslanci EP {{!}} Európsky parlament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protiromským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri [[Milan Mazurek#Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus|nižšie]]).<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> == Životopis == Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).<ref>Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=opera]</ref> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko"/> === Pôsobenie v politike === Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Organizoval protiislamskú protestnú akciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> ==== Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus ==== V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii ''Debata na telefón'' [[Rádio Frontinus|Rádia Frontinus]] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Milan Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}</ref> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref> {{Výhonok-časť}} ==== Volebné obdobie 2020 – 2024 ==== Mazurek vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári [[2021]] v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], vystúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> Záľuby - hrá cs2 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] d0lg31vv3ihzmfytu71o199qjjdra50 8218929 8218928 2026-05-24T11:51:50Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30853-06|~2026-30853-06]] ([[User_talk:~2026-30853-06|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8218124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk-SK | meno = Erik | priezvisko = Rédli}}</ref> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]. V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a v roku [[2024]] aj za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis {{!}} Milan MAZUREK {{!}} Poslanci EP {{!}} Európsky parlament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protiromským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri [[Milan Mazurek#Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus|nižšie]]).<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> == Životopis == Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).<ref>Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=opera]</ref> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko"/> === Pôsobenie v politike === Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Organizoval protiislamskú protestnú akciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> ==== Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus ==== V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii ''Debata na telefón'' [[Rádio Frontinus|Rádia Frontinus]] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Milan Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}</ref> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref> {{Výhonok-časť}} ==== Volebné obdobie 2020 – 2024 ==== Mazurek vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári [[2021]] v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], vystúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] bmo2wqkzmb38gshwrdkar6dgnihdoq9 0 619503 8218795 8218214 2026-05-24T07:58:40Z Bazinga.ml 142704 Pridanie nezadokumentovaného parametru do infoboxu. 8218795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Postava | Meno = Mater | Obrázok = Mater Cars 2 Sonoma 2011.jpg | Popis = | Typ diela = | Dielo = | Autor = [[John Lassater]],{{break}}[[Joe Ranft]],{{break}}[[Jorgen Klubien]] | Ilustrátor = | Herec = | Dabing = [[Larry the Cable Guy]] (od 2006),{{break}}Adam Burton (videohra [[Cars 3: Driven to Win]]) | Slovenský dabing = [[Dušan Kaprálik]] | Prvý výskyt = [[Autá]] (2006) | Posledný výskyt = [[Autá 3]] (2017) | Celé meno = | Prezývka = | Dátum narodenia = 12. január 1957<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tow Mater|url=https://pixarcars.fandom.com/wiki/Tow_Mater|vydavateľ=Pixar Cars Wiki|dátum prístupu=2020-08-28|jazyk=en}}</ref> | Miesto narodenia = [[Chladičové Kúpele]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = mužské | Druh bytosti = odťahový automobil [[International Harvester]] (1956/57) | Schopnosť = | Povolanie = majiteľ firmy Mater Towing & Salvage,{{break}}odťahové vozidlo | Rodina = | Manžel(ka) = | Potomkovia = | Náboženstvo = | Národnosť = americká | Commons = | Iné1 názov = Partnerka | Iné1 = Holley Shiftwellová |Iné2 názov=Priatelia|Iné2=[[Bleskový McQueen]] (najlepší priateľ),{{break}}[[Sally Carrera]],{{break}}[[Hudson Hornet]],{{break}}Luigi,{{break}}Guido,{{break}}Seržant,{{break}}Fillmore,{{break}}Lizzie,{{break}}Ramone,{{break}}Flo,{{break}}Rusty Rust-eze,{{break}}Dusty Rust-eze,{{break}}Finn McMissile,{{break}}Holley Shiftwell,{{break}}Mia,{{break}}Tia}} '''Mater''' je animovaná postava v troch animovaných filmoch - ''[[Autá]], [[Autá 2]], [[Autá 3]]'', ústredná postava v krátkom filme ''[[Mater a Bludička]]'' a v televíznom seriáli ''[[Cars Toons|Cars Toons – Materove neuveriteľné príbehy]]''. V mestečku [[Chladičové Kúpele]] je správca mestského odťahového parkoviska a majiteľ najrýchlejšieho vlečného lana. Je najlepší priateľ [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]]. == Charakteristika == Dizajn Matera je inšpirovaný modelom [[Chevrolet tow truck]] z rokov 1956-57 – odťahovým vozíkom, ktorý bol používaný na zdvíhanie zariadení z banských šácht v okrese [[Cherokee County|Cherokee]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]].<ref>[http://www.route66news.com/2006/11/12/meet-maters-inspiration/ Meet Mater’s inspiration] (November 12, 2006)</ref><ref>[http://www.route66news.com/2006/10/05/four-wheeled-inspiration-for-mater-is-found/ Inspiration for Mater is found] (October 5, 2006)</ref> Inšpiráciu pre Materove vlastnosti získal počas výskumného výjazdu na [[Route 66]] spoluautor postavy [[Joe Ranft]]. Ranft tam navštívil staré opustené odťahové auto.<ref>[http://pixar.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Trivia Inspiration for Tow Mater], Michael Wallis with Suzanne Fitzgerald (2006). The art of Cars. San Francisco: Chronicle Books. pp. 160. ISBN 978-0811849005.</ref> Mater získal svoju prezývku podľa hlavného konštruktéra a fanúšika pretekov [[NASCAR]] Douglasa „Mater“ Keevera,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Douglas Keever|url=http://www.imdb.com/name/nm2276677/|dátum prístupu=2018-07-30|vydavateľ=IMDb}}</ref><ref>[https://itunes.apple.com/my/artist/douglas-mater-keever/1063931146 Douglas "Mater" Keever and Cars] on iTunes Preview</ref> ktorý komentuje preteky karavanov. Mater v anglickom znení hovorí s juhoamerickým sedliackym akcentom s troškou vidieckej nosovej výslovnosti a nesprávnym použitím skladby viet. Je majiteľ firmy „Tow Mater Towing and Salvage“.<ref>[https://www.amazon.com/Meet-Cars-Disney-Pixar/dp/1423147774 Disney Pixar's The World of Cars: Meet the Cars] (2008) ISBN 978-142311925-8, str. 10 (Mater runs Tow Mater Towing and Salvage...) (October, 18, 2011)</ref><ref>[http://disney.wikia.com/wiki/Tow_Mater_Towing_%26_Salvage Tow Mater Towing & Salvage] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180724183617/http://disney.wikia.com/wiki/Tow_Mater_Towing_%26_Salvage |date=2018-07-24 }} on Disney Wiki</ref> [[Súbor:G-Mater2.jpg|vľavo|náhľad|Odťahové auto ako animovaná postava Mater v meste Phoenix, Arizona]] Mater mal v mladosti pôvodne svetlomodrú farbu. Počas rokov však zhrdzavel do svetlohnedooranžovej farby s niekoľkými modrými presvitajúcimi miestami. Stratil svoju kapotu a ľavé svetlo.<ref name=":1">V krátkom filme "Mater, súkromný detektí" (Mater Private Eye) v ''Materových neuveriteľných príbehoch'', časti seriálu [[Cars Toons]], Clyde, manžel jednej tanečnice Materovi odmontuje jedno svetlo.</ref> Jeho [[Poznávacia značka (medzinárodná)|ŠPZ]] je A113, ktorá sa objavila vo viacerých filmoch od produkcie Disney Pixar.<ref>{{Citácia periodika|titul=Skoro v každom filme od Disneyho sa nachádza tajný kód A113. Viete, čo znamená? {{!}} interez.sk|periodikum=interez.sk|dátum=2016-04-14|url=https://www.interez.sk/skoro-v-kazdom-filme-od-disneyho-sa-nachadza-tajny-kod-a113-viete-co-znamena/|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>ŠPZ [http://pixar.wikia.com/wiki/A113 A113]</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Easter eggs code A113.|periodikum=Pixar-Planet.Fr|url=https://pixar-planet.fr/en/les-apparitions-du-code-a113-dans-les-productions-pixar/|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en-US}}</ref> Výnimkami sú iba: epizóda seriálu [[Cars Toons#Materove neuveriteľné príbehy|Materove neuveriteľné príbehy]] ''Mater hasičom'', kde ŠPZ je RSQ M8R a film ''[[Autá 2]]'' vo chvíľach, keď je Mater prezlečený za Ivana má ŠPZ PN 217-63.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tow Mater|periodikum=Pixar Cars Wiki|url=http://pixarcars.wikia.com/wiki/Tow_Mater|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> Vo filme ''[[Autá 2]]'', Mater vystupuje ako rozsiahla encyklopédia so znalosťami o súčiastkach do áut. Odpovedá na otázky týkajúce sa modelu VW Karmann Ghia. V závere filmu je vidieť aj cestovný pas Matera, v ktorom je uvedený jeho dátum narodenia. Uvedený dátum je 12.&nbsp;január 1957, čo je aj dátum narodenia Johna Lassatera.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tow Mater|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Trivia|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tow Mater|url=https://pixarcars.fandom.com/wiki/Tow_Mater|vydavateľ=Pixar Cars Wiki|dátum prístupu=2020-08-28|jazyk=en}}</ref> Vo viacerých dabingoch sa Mater vyskytuje pod rôznymi menami. V slovenskom dabingu (Mater) je jeho meno z pôvodného (Tow Mater) zachované. V iných dabingoch sú však zmenené a prispôsobené: ''francúzsky dabing'' (Martin), ''poľský dabing'' (Złomek), ''nemecký dabing'' (Hook)...<ref>[http://pixar.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Trivia Mater´s names in others dabings].</ref> == [[Autá]] (2006) == Mater sa prvýkrát ako obyvateľ [[Chladičové Kúpele|Chladičových Kúpeľov]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Radiator Springs|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Radiator_Springs|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> objavuje po nedočkavom čakaní na zobudenie sa [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]] po jeho zatknutí za zničenie cesty v mestečku. Mater si ho ihneď obľúbi. Predstaví sa mu ako amatér, ale bez písmena „A“ (a-Mater). Dezorientovanému a z prostredia vydesenému Bleskovému McQueenovi povie, že sa nachádza v Chladičových Kúpeľoch, v najkrajšom mestečku v okrese Karburátor.<ref>{{Citácia periodika|titul=Carburetor County|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Carburetor_County|dátum prístupu=2018-08-03|jazyk=en}}</ref> Mater pozýva McQueena na prezretie si zvyšku mesta, pritom si neuvedomuje, že by to McQueen mohol využiť na útek. Skôr ako Mater otvorí bránu, prichádza k nim [[Šerif]], ktorý ho opätovne upozorní na zákaz rozprávania sa s obvineným a požiada ho, aby previnilca dopravil na Dopravný súd.<ref>{{Citácia periodika|titul=Radiator Springs City Hall|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Radiator_Springs_City_Hall|dátum prístupu=2018-08-03|jazyk=en}}</ref> Mater priviedol Bleskového McQueena, obvineného z rozbitia cesty v meste, na súd do rozzúreného davu. Po zistení, že McQueenov právnik sa pravdepodobne nachádza na Tahiti, sa ujme pozície jeho [[Obhajca|obhajcu]] ako jediný [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľník]]. Mater z rýchleho rozhodnutia ctihodného [[Hudson Hornet|Doktora Hudsona Horneta]] usúdil, že je dobrý v právnických veciach. Ako väčšinu prítomných aj Matera vydesilo zavrčanie divokého motora pretekára. Keď si prvýkrát skúšal pózovanie McQueena, nepodarilo sa mu to, lebo sa mu svetlo odrazilo do očí. Keď sa s ním rozlúči [[Sally Carrera|Sally]], vystrelí si z McQueena tak, že ju predstaví ako svoju snúbenicu, hoci sa jej páči iba jeho karoséria. Potom, ako Sally skončí rozprávanie so sudcom, Matera začína nudiť jej opakujúce sa pripomínanie ''„hrdých dejín mesta“''. Všetci obyvatelia podporujú a oslavujú Sallyin návrh. Pri upozornení o pokoj v súdnej sieni, Mater ešte dvakrát zahúka. S ostatnými sa raduje zo zmeny rozhodnutia Doktora Hudsona. Začína McQueenovi závidieť prácu s Bessie – najlepším asfaltovacím strojom na svete. „Právnik“ Mater McQueenovi (asi v nevhodnej chvíli) oznamuje sumu 32 000 $ za právne služby. Ako [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]] aj jeho vydesí predstava dlhej práce na zdemolovanej ceste. Keď splní Hudsonovu požiadavku o pripojenie McQueena ku Bessie, McQueen utečie. S tým však obyvatelia počítali, a keď McQueenovi vyšiel benzín, Mater musel Bleskového McQueena dotiahnuť späť. Mater neskrýva nadšenie a užíva si chvíle s Bleskovým McQueenom rozprávaním o svojom živote (napríklad o tom, že v minulosti vedel pískať a dnes už nie, čo by mohol ešte Doktor možno opraviť). Keď tu zrazu z Bessie vystrekne malé množstvo asfaltu na nálepku McQueena, Mater sa ponúkne na vyčistenie škvrny dosť nechutným spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Video Clips HD|titul=Cars Movie Bessie HD|url=https://www.youtube.com/watch?v=tLFsERYOGyQ&t=16s|dátum vydania=2016-06-29|dátum prístupu=2018-07-30}}</ref> McQueen to odmietne a poprosí hasičské auto Red, aby vyčistil nečistotu. Redovu reakciu mu Mater vysvetľuje jeho veľkou hanblivosťou a plachosťou. Nerozumie, ako sa McQueenovi mohlo stať, že je z neho precízny, rýchly a aerodynamický stroj. Matera tiež upútal nečakaný príchod „zákazníkov“ Minnie a Vana do mesta, hoci im na rozdiel od iných nič neponúkal. Ako ostatní aj on odchádza smutný na svoje miesto. Je taktiež smutný, že mesto upadlo do zabudnutia. [[Súbor:Maters Junkyard Jamboree sign.jpg|vľavo|náhľad|Firma Tow Mater Towing and Salvage v Cars Lande]] [[Bleskový McQueen]] sa začína obávať toho, že sa z mestečka nikdy nedostane a jeho sny sa nesplnia. Preto si u Matera overí, že ak opraví cestu, môže odísť. Mater mu to potvrdí. McQueen v rýchlosti opraví cestu. Po hodine práce Mater uteká nahlásiť Doktorovi splnenie úlohy. Všetci však vidia, že cesta je katastrofálna, akurát Mater je vytešený, že sa stáva prvým zákazníkom na „opravenej“ ceste. Cesta je tak hrboľatá, že príde o niekoľko súčiastok.<ref>Obrázok [http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tow_Mater?file=MaterCars8.jpg Mater drives on the "new road".]</ref> [[Bleskový McQueen]] nedbanlivú opravu cesty však zdôvodňuje tým, že je [[Pretekársky automobil|pretekárske]], a nie opravárenské auto. Preto ho Doktor Hudson vyzýva k pretekom. Doktor Hudson požiada Matera, aby prišiel k nim s vlečným lanom. Po odštartovaní McQueen rýchlo skončí medzi [[Kaktus|kaktusmi]]. Preto ho Mater so svojím vlečným lanom musí vytiahnuť. Ďalší deň sa v [[Chladičové Kúpele|Chladičových Kúpeľoch]] začína omnoho príjemnejšie. Radostný Mater s nekonečným smiechom volá všetkých obyvateľov mestečka k novej, krásnej a úhľadne opravenej časti vozovky. Kým [[Bleskový McQueen]] pokračuje namáhavej práci, Mater ako ostatní obyvatelia opravuje svoj príbytok. V tom ho príde Šerif poprosiť, aby v noci postrážil McQueena. Mater začína chystať plány na večer. Nočným plánom je Materova obľúbená zábava – strašenie hlúpych a dôverčivých traktorov<ref>{{Citácia periodika|titul=Tractors|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tractors|dátum prístupu=2018-09-03|jazyk=en}}</ref> (náhrada za kravy).<ref>video [https://www.youtube.com/watch?v=J4-7Kvhbthg tractor tipping]</ref> Tie stráži Frank<ref>{{Citácia periodika|titul=Frank (combine)|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Frank_(combine)|dátum prístupu=2018-09-03|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180903151209/http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Frank_(combine)|dátum archivácie=2018-09-03}}</ref> – veľký a zlostný ťažkotonážny kombajn, ktorý neznáša obťažovanie svojich traktorov. Mater trúbením vystraší 2 traktory. Potom vyzýva McQueena, aby urobil to isté. Je prekvapený, že nemá klaksón. McQueen vydesí traktory zavrčaním motora. Ich vydesenie je pre obidvoch smiešne. Hlasitý motor pretekára zobudil aj [[kombajn]]. Obidvaja musia veľmi rýchlo utekať pred týmto žacím strojom. Po nočnej dobrej zábave sa obidvaja kamaráti vracajú do mestečka. Mater pozýva McQueena aj na zajtrajší nočný program. Pritom si spomenie, žeby mal McQueena vrátiť späť na vrakovisko – miesto pre zadržané vozidlá v mestečku. McQueen mu povie o Sallyinej ponuke prenocovať v jej moteli. Mater sa dovtípi, že medzi tými dvoma preskakuje iskra – to však McQueen odmieta. Začína ho však znervózňovať Materova cesta pospiatky. Mater však tvrdí, že je najlepší „spiatočkár“ na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Lope: Meeting Mater|url=http://www.thelope.com/2006/06/meeting-mater.html|dátum prístupu=2018-07-30|vydavateľ=www.thelope.com}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>Scott Meeker (June 10, 2006). [https://www.youtube.com/watch?v=HA6xXNToFas Backwards Driver]</ref> Jazda pospiatky McQueena upúta a začína sa o ňu zaujímať. Mater mu sľúbi, žeby ho to mohol naučiť, keď mu zoženie spätné zrkadlá. Tie by [[Bleskový McQueen]] mohol využiť v pretekoch o Piston Cup. Mater však nerozumie, prečo tieto preteky sú tak veľmi dôležité. McQueen mu začína rozprávať o benefitoch po víťazstve na Piston Cupe – privátne helikoptéry, žiadna hojivá masť, ani staré hrdzavé autá – to však Matera zaraz. McQueen ho uistí, že ho má rád a v prípade víťazstva mu sľúbi výlet vrtuľníkom. To si Mater vždy prial a povie mu: {{citát|Vedel som to, vedel som, že som si dobre vybral.|Mater, Citácia fiktívnej postavy Matera - vyhlásenie Bleskového McQueena za najlepšieho priateľa – 1.časť.}}McQueen sa opýta, že čo také si vybral a Mater mu odpovie: {{citát|Najlepšieho kamoša.|Mater, Citácia fiktívnej postavy Matera - vyhlásenie Bleskového McQueena za najlepšieho priateľa - 2.časť.}} Tieto vety u McQueena vyvolajú príjemné pocity a čiastočné zmeny v správaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=steppy452|titul=Mater - Best Friend|url=https://www.youtube.com/watch?v=zbQsgimdjtY|dátum vydania=2009-01-22|dátum prístupu=2018-08-13}}</ref> Na ďalší deň Mater zrazu príde varovať Bleskového McQueena, aby radšej hovoril o nočnom dobrodružstve ako o rozbíjaní poštových schránok, pretože sa do mestečka hrnú traktory. To spôsobí v meste problémy. Mater od Šerifa dostane za úlohu nahnať ich na pole. Mater na ďalší deň – ako tradične – je s ostatnými na šálke oleja u Flo na [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacej stanici]] Café 8-valec.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flo's V8 Cafe|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Flo's_V8_Cafe|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> Príde aj [[Bleskový McQueen]] a začne rozprávať, že [[Hudson Hornet|Doktor Hudson]] je slávny pretekár súťaže Piston Cup. Všetci sa tomu vrátane Matera smejú. Mater nemôže uveriť, že Doc Hudson tento šampionát trikrát vyhral. Za peknú novú cestu mnohí obyvatelia mestečka sa poďakovali vynovením vzhľadu Bleskového McQueena. Všetci sa prechádzajú po novej ceste. Sú prekvapení príchodom novinárov, ktorých zavolal Hudson Hornet. Mater v rozhovoroch porozprával mnohé úsmevné príbehy. Je mu však ľúto, že McQueen musí odísť. Prichádza deň D – záverečné preteky o Piston Cup v [[Kalifornia|Kalifornii]] na okruhu Los Angeles International Speedway.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Los Angeles International Speedway|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Los_Angeles_International_Speedway|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> Počas pretekov si McQueen všimne, že v boxoch je väčšina obyvateľov Chladičových Kúpeľov vrátane Matera. V jednom kole Bleskový McQueen využíva Materovu fintu pred Chickom Hicksom – jazdu pospiatky. Mater je veľmi šťastný. Po pretekoch Bleskový McQueen odmieta sponzorstvo tímu Dinoco. Požiadal však o jednu vec, aby Mater mohol letieť v helikoptére. Prosba bola splnená a Mater preletel v helikoptére nad mestečkom.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=eBT2ELFe_PM Mater Helicopter Scene] - let Matera v helikoptére ku koncu filmu Autá.</ref> Mater a [[Bleskový McQueen]] tvoria nerozlučnú dvojicu najlepších priateľov. Mestečko [[Chladičové Kúpele]] sa vrátilo do starých dobrých čias. Mater je šťastný. Od reorganizácie mesta je sprievodcom v Múzeu Dr. Hudsona Horneta,<ref>{{Citácia periodika|titul=Racing Museum|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Racing_Museum|dátum prístupu=2018-08-03|jazyk=en}}</ref> zúčastnil sa na znovuotvorení Motelu Koleso.<ref>{{Citácia periodika|titul=Wheel Well Motel|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Wheel_Well_Motel|dátum prístupu=2018-08-03|jazyk=en}}</ref> Našiel dokonca aj svoju kapotu ešte modrej farby, ktorú nevidel 20 rokov. Mater však kýchol a kapota znovu spadla do útesu. Chodieva v spoločnosti svojich priateľov – McQueena a [[Sally Carrera|Sally]] do drive-in kina.<ref>{{Citácia periodika|titul=Radiator Springs Drive-In Theatre|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Radiator_Springs_Drive-In_Theatre|dátum prístupu=2018-08-03|jazyk=en}}</ref> == [[Autá 2]] (2011) == Mater sa prvýkrát vo filme objavuje, keď vychádza z mestečka [[Chladičové Kúpele]]. Po ceste stretne kamaráta Otisa, ktorý patrí medzi staré autá – „šunky“. Odťahuje ho už po desiatykrát v mesiaci. Mater zrazu uvidí [[Bleskový McQueen|McQueena]], svojho najlepšieho priateľa, ktorý v tejto sezóne získal svoj štvrtý Piston Cup. Prudko zrýchli a nedáva pozor na svojho odťahujúceho sa klienta, lebo sa mimoriadne teší naňho. Keď už Mater s Otisom na vlečnom lane došiel do mesta, obaja najlepší priatelia boli šťastím bez seba, že sa už vidia. Vítajú sa svojím „Uvítaním najlepšieho kamoša“, ktoré je každým rokom dlhšie. Mater pripravil pre Bleskového McQueena program na leto plný zábavy. Matera veľmi prekvapilo, že šampionát Piston Cup bol premenovaný podľa [[Hudson Hornet|Doktora Hudsona Horneta]]. Myslí si, že keby Doktor mohol vidieť úspechy McQueena, bol by naňho hrdý. Bleskový McQueen svoj tohtoročný Piston Cup umiestnil do múzea ''Doc Hudson Racing museum'', ktoré bolo premiestnené do budovy Hudsonovej kliniky. Mater a [[Bleskový McQueen]] sa neskôr zabávali rôznymi aktivitami, ktoré Mater vymyslel, napríklad: jazdenie na koľajniciach, strašenie velikánskeho nákladného auta – [[Sklápač|sklápača]] typu Colossus XXL. Získal pri tom nový „suvenír“ – škrabanec. Mater sa teší aj na večer, ktorý chce McQueen stráviť so [[Sally Carrera|Sally]]. Mater, večný výmyselník, sa večer vkradne ako „čašník Mater“ do reštaurácie motelu Koleso. Nad barom v televízii vysielajú reláciu ''„The Mel Dorodo Show“'' (Mel Dorodo Show) s hosťom Sirom Milesom Axlerodom – ropným miliardárom. Ten sa dal na vývoj alternatívneho paliva Alinol z prírodných látok. Aby toto palivo otestoval, usporadúva súťaž World Grand Prix. V tejto relácii pretekár [[Formula 1|Formuly 1]] Francesco Bernoulli s maximálnou rýchlosťou viac ako 300 km/h povie, že [[Bleskový McQueen]] by nemal proti nemu žiadnu šancu. To sa však nepáči Materovi, ktorý do relácie hneď zavolá a svojho priateľa obhajuje. Ich slovná výmena priláka k baru aj McQueena, ktorý sa prihlási do súťaže. [[Sally Carrera|Sally]] presvedčí McQueena, aby na súťaž zobral aj Matera. Mater zažíva veľké dobrodružstvo už cestou v lietadle do [[Tokio|Tokia]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Tokyo (Cars 2)|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Tokyo_(Cars_2)|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> centra prvých pretekov World Grand Prix. Je preňho veľkým zážitkom znovu vidieť Tokio (v minulosti tam bol pouličným pretekárom). S McQueenom vidí množstvo atrakcií – rozsvietené mesto, množstvo plyšových hračiek s podobou McQueena, vystúpenie Japoniek v [[Kimono|kimonách]] v divadle Kabuki,<ref>[http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Kabuki_Za_Theatre Kabuki Za Theatre] - Divadlo Kabuki v Tokiu</ref> [[sumo]] medzi Kingpinom Nobunagom<ref>[http://pixar.wikia.com/wiki/Kingpin_Nobunaga Kingpin Nobunaga] on Pixar Wiki</ref> a Pinionom Tanakom...<ref>[http://pixar.wikia.com/wiki/Pinion_Tanaka Pinion Tanaka] on Pixar Wiki</ref> Sir Miles Axlerod ako usporiadateľ súťaže na otváracom večierku predstavuje všetkých pretekárov. McQueen upozornil Matera, aby sa na tomto večierku správal slušne a nevystrájal. Ten si však pomýli [[wasabi]] s pistáciovou zmrzlinou a hneď sa dostáva do problémov. Vytečie mu olej, a preto ho McQueen pošle na WC. Keď bol na toalete, došlo k bitke agenta Britskej tajnej služby a dvoch gaunerov. Mater túto bitku ukončuje. Medzitým mu agent vloží na podvozok sledovacie zariadenie. Vonku ho stretne Holly Shiftwellová, ktorá považuje Matera za amerického agenta. Preto si s ním dohodne rande počas pretekov. Po zajatí pravého agenta mafiáni začínajú pripravovať vraždu amerického agenta v podobe Matera. Prichádza veľký deň – preteky v [[Japonsko|Japonsku]] – krajine vychádzajúceho Slnka, kde sa staroveká tradícia stretáva s modernou technológiou. Mater je uchvátený fantastickou atmosférou na pretekoch v role šéfa pit stopu. Počas pretekov McQueenovi radí rôzne finty, ktoré sa naučil od Doktora Hudsona. Mafia, ktorá chce zničiť konkurenciu povinného paliva Alinol, mieri na pretekárov s týmto palivom. Pritom objaví Matera – ich cieľ zneškodnenia. Mater sa tak dostáva do veľkého nebezpečenstva. Holly pre jeho záchranu vyvedie Matera z pit stopu a vedie ho uličkami Tokia. Mater s ňou telefonuje o iných témach ako sú preteky, čo zmätie McQueena. Mater počas tejto jazdy je svedkom napríklad [[karate]] súboja. Mater sa vracia do boxu. Tam ho nájde už veľmi naštvaný [[Bleskový McQueen]], ktorý po tesnej prehre v pretekoch odišiel z tlačovej konferencie, a priateľovi Materovi vynadá. Vyhlási, že jeho pomoc už nepotrebuje. Matera to veľmi trápi a zanechá mu dlhý ospravedlňujúci list s mnohými [[PS|P. S.]] Mater si vyčíta túto vážnu situáciu, a preto odchádza naspäť do Ameriky. Na letisku sa dostáva do rôznych komplikácií, dokonca dochádza k streľbe. Do lietadla ho bezpečne dostane ďalší agent „stevart“ Finn McMissile a Holly. Obaja agenti od Matera zisťujú informácie o aute, ktoré riadi mafiu. Mater vraví, že dané auto má starý hliníkový motor V-8 s elektrickým systémom LUCAS, na ktorého opravu sú používané súčiastky s ťažkou dostupnosťou. Popritom sa snaží flirtovať s Holly. Ďalšie informácie o tajomnom aute môžu zistiť v [[Paríž|Paríži]], kde im pomáha Finnov priateľ – Tomber. Mater v Paríži obdivuje miestne historické pamiatky a miestne trhy. Všetci traja sa stretnú v tajnej garáži Finna. Tomber zisťuje, že v mestečku Porto Corsa,<ref>{{Citácia periodika|titul=Porto Corsa|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Porto_Corsa|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> v dejisku druhých pretekov súťaže, sa uskutoční veľký zjazd mafie. Na tomto zjazde by sa mal objaviť aj samotný boss mafie. Mater a obaja agenti sa vlakom presúvajú do Porto Corsa. Sledujú situáciu v uliciach s veľkým množstvom „šuniek“. Počas cesty vymyslia plán, žeby sa Mater mohol v role odťahového auta Ivana dostať na tajný snem a zistiť nové informácie. Naprogramujú systém tak, aby sa Mater po nastavení hlasom zmenil do podoby Ivana – odťahového auta jedného mafiána.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=2zbjIQaVWUg CARS 2 - Mater in disguise] - cesta do Porto Corsa.</ref> Vzniká však problém, lebo Mater pri prestrojení za Ivana odmieta vyhladiť svoje šrámy. Vraví:{{citát|To teda nie, vďaka. Nikto mi ich nebude brúsiť, leštiť, tmeliť alebo zatierať. Na to sú príliš cenné. Ku každému z nich som prišiel s najlepším autošom McQueenom. Neopravujem si ich, tieto šrámy si chcem pamätať navždy.|Mater, Citácia fiktívnej postavy Matera pri odmietnutí vyhladenia jeho šrámov.}}Cesta na rokovanie je taktiež pre neho veľkým zážitkom – kasíno, hala zo zlata, čítanie informácií o mafiánoch. Na pretekoch vybuchujú ďalšie autá. Počas snemu prítomní sledujú v televízii reakcie zúčastnených na pretekoch. Sir Miles Axlerod vyhlási, že na ďalších pretekoch autá nebudú využívať jeho palivo. [[Bleskový McQueen]], víťaz pretekov, si vyberá palivo Alinol. Pre toto rozhodnutie sa účastníci snemu – „šunky“ dohodnú sa uskutočniť atentát na McQueena. Na jeho záchranu sa Mater musí odhaliť. Po snahe upozorniť McQueena, ho „šunky“ uspia. Sníva sa mu strašidelný sen. Mater sa zobudí zviazaný vo veži [[Elizabeth Tower|Big Ben]] spolu s Finnom a Holly. Počas uspatia bola do jeho vzduchové filtra vložená bomba. McQueena mali zlikvidovať lúčom smrti, čo sa nepodarilo. Preto Profesor Zündapp, jeden z vodcov mafie, nariadi uskutočnenie záložného plánu. Šunky Materovi oznámia, že bomba sa nachádza v boxe. Preto sa Mater vyslobodí z veže a uteká cez celý [[Londýn]] (v protismere) varovať celú posádku. V boxe je Mater prekvapený z príchodu ostatných obyvateľov mestečka. Finn mu oznámi miesto výskytu bomby. Tam ho nájde [[Bleskový McQueen]]. Mater sa veľmi ponáhľa a vojde na pretekársku dráhu. Ponáhľa sa pospiatky, lebo vedie rozhovor s prenasledujúcim McQueenom, ktorý ničomu nerozumie. Jeho jazda uchváti komentátorov súťaže a prekvapí fanúšikov i celú kráľovskú rodinu. Bleskový McQueen sa nemieni Matera vzdať, a preto sa mu prichytí na vlečné lano. Mater však pozná následky a zvolí raketový pohon. Vyletia spolu z dráhy do ulíc veľkomesta. Materovi sa podarí v tej rýchlosti zastaviť v jednej bočnej ulici a nikomu neublížiť. Spolu s Finnom a Holly analyzujú situáciu a zisťujú, že bombu je možné deaktivovať iba hlasom. Počas tajnej operácie Finn zabráni Profesorovi Zündappovi emigrácii a prinúti ho, aby bombu deaktivoval. To sa mu však nepodarí, lebo bombu neaktivoval. Mater „šunkám“ povie:{{citát|Počujte, chlapi! Chápem, čím si prechádzate. Aj mne sa celý život všetci iba posmievali, ale keď sa stanete mocnejším a bohatším ako v najdivokejších snoch, nebudete sa cítiť lepšie.|Mater, Citácia fiktívnej postavy Matera pri dohováraní mafiánom.}}Materovi na pomoc prichádzajú aj obyvatelia mestečka Chladičové Kúpele, ktorí porážajú mafiánov. Bombu sa snaží Materovi odstrániť aj Guido, ktorému však žiadny kľúč na tieto skrutky nevyhovuje. Matera napadne, kto by mohol túto bombu deaktivovať – vodca mafie „šuniek“. S Bleskovým McQueenom sa vďaka svojim novým vymoženostiam presúva pred [[Buckinghamský palác]] a samotnú [[Alžbeta II.|kráľovnú Alžbetu II.]], kde odhalí páchateľa celej akcie<ref name=":0">Odhalenie páchateľa - [https://www.youtube.com/watch?v=WwgR-D1vrwY The brave Mater was knighted by the Queen when he found the murderer] </ref> – vodcu mafie „šuniek“ – Sir Miles Axlerod. [[Bleskový McQueen]] vyhlási, že Mater s ním od teraz chodí na každé preteky. Nastáva významný deň v Materovom živote. Mater s Bleskovým McQueen vchádza do Audienčnej sály, kde ho britská kráľovná Alžbeta II. uviedla do rytierskeho stavu Britského kráľovstva a udelila mu titul Sir Mater.<ref>Britská kráľovná Alžbeta II. vo filme Autá 2 udelila Materovi titul Sir Tow Mater (v slovenskom znení Sir Mater). [https://www.youtube.com/watch?v=WwgR-D1vrwY The brave Mater was knighted by the Queen when he found the murderer]</ref> Tejto slávnosti sa zúčastnili obaja agenti i všetci obyvatelia mestečka Chladičové Kúpele. Po udelení rytierskeho titulu Mater vzájomne zoznámi Alžbetu II., Bleskového McQueena a Finna McMissilea. Všetci sa neskôr vrátili do mestečka [[Chladičové Kúpele]], kde na uvítacej tabuli pri vstupe do mesta k Bleskovému McQueenovi uviedli aj Sira Matera. Mater rozpráva prítomným svoj napínavý až neuveriteľný príbeh. Na Veľkej cene Chladičových Kúpeľov sa zúčastňujú aj Finn a Holly. Vlastne prišli po Matera, ktorého si kráľovná Alžbeta II. osobne vyžiadala. Mater túto veľkolepú ponuku odmieta, lebo Chladičové Kúpele sú pre neho nezameniteľným domovom. Finn a Holly mu nechali zariadenie na využitie raketového pohonu. Na záver filmu sú vidno pohľadnice, na ktorých sú obidvaja priatelia v [[Londýn|Londýne]], [[Paríž|Paríži]], [[Alpy|švajčiarskych Alpách]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Rusko|Rusku]], [[Egypt|Egypte]], [[India|Indii]], [[Čína|Číne]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Havaj (štát USA)|Havaji]] a nakoniec v [[Chladičové Kúpele|Chladičových Kúpeľoch]], kde sú vyobrazení na pohľadnici. == [[Autá 3]] (2017) == Mater sa prvýkrát vo filme objavuje v prívese Macka, keď [[Bleskový McQueen|Bleskovému McQueenovi]] potvrdzuje, že pred každými pretekmi zvykol vravieť svoju formulku na povzbudenie (Sústreď sa! Rýchlosť! Ja som rýchlosť! Jeden víťaz, 42 porazených, tých si dávam na raňajky!).<ref>Znenie povzbudzujúcich viet [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]] pred každým pretekom.</ref> McQueen ho poprosí, aby ho nechal samého pri príprave na preteky. Mater požiada všetkých prítomných mechanikov, aby zachovali pokoj. Počas jednotlivých pretekov fandí (zúčastnil sa napríklad pretekov Dinoco Light 350, Dinoco 400) favoritovi s výbavou fanúšika (čiapka v tvare blesku, čiapka v tvare pretekárskeho okruhu s McQueenom...). Na záverečných pretekoch sezóny - Los Angeles International Speedway<ref name=":5" /> dochádza k vážnej nehode McQueena, Mater sa s ostatnými začína oňho báť a rýchlo vyrážajú za ním. 4 mesiace po tejto nehode McQueen požiada Matera, aby zavolal jeho sponzorov a ľudových zabávačov zo spoločnosti Hrdzex. Pri stretnutí s obyvateľmi mesta oznamuje, že bude ďalej pretekať. Mater sa s ostatnými z toho veľmi teší. McQueen po mesiaci zavolá Materovi a posťažuje sa, že sa mu v príprave nedarí. Mater mu pripomenie múdre rady Doktora Hudsona, čo McQueena privedie na inú myšlienku – zájsť za Smokeym do Thomasville<ref>{{Citácia periodika|titul=Thomasville|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Thomasville|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> v štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. Prichádzajú úvodné preteky novej sezóny Piston Cupu – Florida 500.<ref>{{Citácia periodika|titul=Florida 500|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Florida_500|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> Týchto pretekov sa v boxe zúčastňuje aj Mater, tentoraz s čiapkou pre fanúšika v tvare víťaznej trofeje súťaže Piston Cup. Obáva sa, či sa Bleskovému McQueenovi niečo nestalo pri hromadnej zrážke. McQueen sa vracia do pit stopu a navrhne, aby sa [[Cruz Ramirezová]] – trénerka Bleskového McQueena, vrátila do pretekov namiesto neho. To sa však nepáči Sterlingovi, kráľovi blatníkových zásteriek z východného pobrežia a novému majiteľovi spoločnosti Hrdzex, lebo Cruz je iba trénerka. Aby plán mohol byť zrealizovaný, Mater musí Sterlinga zabaviť. Matera poteší, že sa na trati darí Cruz Ramirezovej. Všetci spolu s obyvateľmi [[Chladičové Kúpele|Chladičových Kúpeľov]] oslavujú jej víťazstvo a Mater má na kapote novú čiapku – Modrý dinosaurus s číslom 51, čo je nové pretekárske číslo pre Cruz Ramirezovú. V závere filmu sa Mater objavuje v rôznych situáciách – s obyvateľmi Chladičových Kúpeľov, v pretekárskom centre Hrdzex,<ref>{{Citácia periodika|titul=Rust-eze Racing Center|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Rust-eze_Racing_Center|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> pri monitorovaní rýchlosti na pásoch, na demolačnom derby v Hromovej diere,<ref>{{Citácia periodika|titul=Thunder Hollow|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Thunder_Hollow|dátum prístupu=2018-08-31|jazyk=en}}</ref> pri speve karaoke, pri odhalení sochy Dr. Hudsonovi Hornetovi v Thomassville... == Konštrukčné informácie == Materovo perovanie už možno nie je v najlepšom stave, má hrdzavú kabínu. Funkčnosť auta ovplyvňuje jeho šťastná povaha a spoľahlivý motor V-8. Dosahuje rýchlosť 90 míľ/h (145 km/h),<ref>[http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tow_Mater#General_information Mater´s general information] - [http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Physical_description Physical description]</ref> zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 10 sekúnd.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tow Mater|periodikum=Pixar Cars Wiki|url=http://pixarcars.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Specifications|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> == Strieborná chvostová plutva == Mater sa ako väčšina obyvateľov Chladičových Kúpeľov vyskytuje aj v knihe Autá – Príbehy z pretekárskej dráhy<ref>{{Citácia knihy|titul=Autá: Príbehy z pretekárskej dráhy|url=https://www.martinus.sk/?uItem=89771|jazyk=sk}}</ref> z produkcie Disney Pixar. Kniha obsahuje päť príbehov z pretekov „Strieborná chvostová plutva“. Mater sa vyskytuje v prvých troch príbehoch. V prvom príbehu, Chickov plán, sa Mater s ostatnými pozeral v Akadémii Hudsona Horneta na televízne vyhlásenie súťaže, ktorá by mohla pomôcť Akadémii v jej propagácii. [[Bleskový McQueen]] ako hlavný pretekár si vybral Matera do prvých pretekov. Ich hlavnými súpermi boli Chick Hicks a Switcher. Na pretekoch Switcher Matera veľmi podceňuje. Mater za oboma súpermi zaostáva, ale McQueen je na pozícii lídra. Po zastávke v boxe sa Mater a Bleskový McQueen vracajú do pretekov, kde vďaka metódam Chicka Mater už rozumie jeho plánu Tri PÉ (Podvádzať, podvádzať, podvádzať ). Tím McQueena sa riadi podľa plánu P (partnerstvo). Mater na dráhe vytvára McQueenovi podmienky k víťazstvu trofeje Strieborná chvostová plutva. V druhom príbehu, Piesky púšte, sa Mater vyskytuje iba ako asistent pri vyťahovaní zapadnutých áut, ktoré boli kandidátmi na preteky v púštnych podmienkach. V treťom príbehu, O hrdzavé vedro, Mater na štadióne Hrdzavé Vedro so svojimi známymi usporadúva súťaž v preskakovaní áut, chytaní pneumatík a preteky na pieskovej dráhe. Na štadióne sa však objaví Bubbo<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Bubba|periodikum=Pixar Cars Wiki|url=http://pixarcars.wikia.com/wiki/Bubba|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> – dvojnásobne väčšie odťahové auto ako Mater. Bubbo pripomína Materovi jeho výzvu na preteky o Hrdzavé vedro. Mater s ním ide do súboja pre odťahové autá. Aj keď Bubbo vyhlasuje duel za férový, dosadil do poroty svojich ľudí. Hoci Mater prehrá prvú disciplínu, súboj vyhrá ako víťaz v športe i ako morálny víťaz, a tak je naďalej majiteľom štadióna. Navyše učí svoje triky i nových kamarátov - Rambo a Rambo jr.<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Tater and Tater Jr.|periodikum=Pixar Cars Wiki|url=http://pixarcars.wikia.com/wiki/Tater_and_Tater_Jr.|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> == [[Mater a Bludička]] == Mater si rád uťahuje a straší svojich priateľov a obyvateľov mestečka [[Chladičové Kúpele]] – Reda, keď mu odťahoval kvety, Luigiho a Guida pri vyskočení z gúm, [[Sally Carrera|Sally]] zvresknutím pri moteli s jedným kužeľom na hlave a dvomi na zuboch, Lizzie, ktorú však z tvrdého spánku nezobudil, Fillmorea, ktorému neustále prikladal kanistre s organickým palivom. Utiahne si aj z [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]], keď z plechoviek oleja vytvoril svoju podobizeň pri benzínovej pumpe Café 8-Valec a vyskočí zo strechy pumpy, čo McQueena vydesí tak, ako keby videl [[Bludička|bludičku]].<ref name=":2">Video 1.časti krátkeho filmu ''[[Mater a Bludička]]'' - [https://www.youtube.com/watch?v=BS0OSTjWR7k&list=PLoMMAlSZkJrJNDSsub-wlCxKCeXGnav4r Matterr and the Ghostlight part 1].</ref> Šerif ho však upozorní, aby nevyslovoval toto magické meno nadarmo. McQueen však nevie, čo to je bludička. Šerif začína rozprávať mestskú legendu o bludičke<ref>Video 2.časti krátkeho filmu ''[[Mater a Bludička]]'' - [https://www.youtube.com/watch?v=x8yTJdTpX0k&list=PLoMMAlSZkJrJNDSsub-wlCxKCeXGnav4r&index=2 Mater and the ghostlight part 2].</ref> – polopriehľadnej guli žiariacej jasným modrým svetlom, ktorá v okolí mestečka straší a ktorá si už vyžiadala za obete mladý pár idúci na úseku [[Route 66]]. Mater však najskôr príbehu neveril, ale začína sa klepať od strachu, pričom bludičku dokáže najviac nahnevať zvuk trasúceho sa plechu. Šerif všetkých upozorní, že bludička môže zasiahnuť práve v túto noc. Mater je už úplne vydesený a vracia sa po tme po opustenej ulici. K tomu všetkému sa na jeho garáži rozbijú dvere. Mater si myslí, že ho už bludička prenasleduje, ale videl len svätojánsku mušku v tvare [[Volkswagen Chrobák|VW Chrobák]]. Naraz sa tma rozsvieti namodro. Bludička našla Matera!<ref>Video 3.časti krátkeho filmu ''Mater a Bludička'' - [https://www.youtube.com/watch?v=cXqRzS8slVw Ghostlight2].</ref> Mater je vystrašený na smrť, behá po celom okolí s velikánskym krikom. Obyvatelia mestečka ho pokojne sledujú. Mater sa unaví a obáva sa, že ho bludička roztrhá na kusy a predá na súčiastky. Zisťuje však, že mal iba na vlečnom lane zavesený lampáš. Poučí sa, že nie je pekné si uťahovať z druhých. ==[[Cars Toons#Materove neuveriteľné príbehy|Materove neuveriteľné príbehy]]== Mater je ústrednou postavou krátkych filmov zo série [[Cars Toons#Materove neuveriteľné príbehy|Materove neuveriteľné príbehy]] - časti seriálu [[Cars Toons]]. === Mater hasičom === Mater a [[Bleskový McQueen]] prechádzajú okolo Reda, hasičského auta. Mater si spomenie na časy, keď býval hasičom. Začína rozprávať príbeh, keď horela stará benzínová pumpa a továreň na zápalky. Vtedy bolo k požiaru možné zavolať jedine hasiča Matera. Mater vyrazil rýchlo do ulíc, aby uhasil oheň. Všetci sa spoliehajú iba naňho, lebo situácia je vážna. Ako býva zvykom, McQueen spochybňuje príbeh. Mater však tvrdí, že Bleskového McQueena musel krátko pred výbuchom z horiacej továrne zachraňovať. Potom ho naložil do sanitky. Ako hasič si sám užíval fanúšičky. Bleskového McQueena rýchlo presúvajú na operačnú sálu miestnej nemocnice. Tam naňho čakal lekár Mater so sestričkami Miou a Tiou. Mater McQueenovi ako dôkaz, že je aj doktorom, ukazuje svoje diplomy s titulmi [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] a [[Doktor filozofie|PhDr]]. Mater zachránil svojmu priateľovi život. Dôkazom pre neveriaceho McQueena je prechádzajúca sestrička z nemocnice, ktorá Matera pozdraví: ''„Dobrý deň, pán doktor“''.<ref>Dôkaz neuveriteľného príbehu z epizódy Mater hasičom z Materových neuveriteľných príbehov, časti seriálu [[Cars Toons]].</ref> === Mater – najväčší === [[Bleskový McQueen]] si pokojne popíja olej. Vidí Matera, ako predvádza kaskadérsky kúsok. Mater si spomína na časy, keď býval kaskadérom. Kaskadéra Matera všetci volávali Mater – najväčší. Preplnený štadión bol veľký ako na pretekoch Piston Cup, na ktorom boli jeho fanúšikovia vrátane Mie a Tie s Materovými zubami. Prvým kaskadérskym číslom bolo preskočenie veľkého množstva áut. Toto číslo hrdinsky dokázal s velikánskym rozbehom. Kaskadér Mater ďalej predvádzal rôzne čísla – preskočenie cez horiace koleso z dela, jazda na malom lietadle, skok do malého bazéna z veľkej výšky. Najnebezpečnejšie číslo kaskadéra Matera bol preskok cez Karburátorový kaňon,<ref>{{Citácia periodika|titul=Carburetor Canyon|periodikum=Pixar Wiki|url=http://pixar.wikia.com/wiki/Carburetor_Canyon|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> čo McQueen spochybnil. Mater tvrdí, že neskákal sám, ale s Bleskovým McQueenom, ktorý skákal predčasne. Podľa rozprávania to McQueen nezvládol. === Mater toreador === Mater a [[Bleskový McQueen]] kľudne prechádzajú okolo poľa s buldozérmi (náhrada za býky).<ref>{{Citácia periodika|titul=Bulldozers|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Bulldozers|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> Mater si spomenie, že presne s takýmito buldozérmi kedysi zápasil v [[Španielsko|Španielsku]] ako El Materdor. Zápasil na preplnených štadiónoch s burácajúcimi fanúšikmi. V horných radoch nikdy nesmeli chýbať seňority Mia a Tia. Toreador Mater vedel buldozéry poriadne popreháňať vďaka svojim trikom a červenej plachte. Raz si však nedal pozor a buldozér ho zahrabal pod zem. Hrozil koniec slávneho El Materdora. Hrdinovia však nezomierajú! El Materdor vstal spod kopy hliny a musel odfúknuť svoju kapotu. Štadión ho oslavuje. Mater pokračuje v súboji s buldozérom, ale už si musí poradiť s posilou v podobe ďalších dvoch buldozérov. Tie skrotil s výskokom a dopadnutím na ich lyžice. Bleskového McQueena príbeh zaujal. Mater pokračuje v rozprávaní, keď obidvaja boli v obkľúčení desiatich buldozérov. Buldozéry veľmi provokovala červená farba McQueena. Tomu už McQueen nechce veriť. Tieto buldozéry obkľúčia kamarátov ako dôkaz pravdivosti príbehu. K Materovi neskôr prichádzajú obe seňority, Mia a Tia. === Mater v Tokiu === Všetci obyvatelia u Flo vidia, že mestom prechádzajú diaľniční chuligáni Boost, DJ, Wingo a Smrkáč. Mater si spomenie na pouličné preteky. Jedného dňa Mater stretol Japonca Ito Sana a ponúkol mu odtiahnutie. Neuvedomil si diaľku, lebo preňho nie je nikam ďaleko. Prichádza do [[Tokio|Tokia]] a začína uvažovať o zmene sloganu. Nechtiac ťukne do miestneho pouličného pretekára a ten ho preto vyzve k pretekom. Ito San ho upozorní, že k pretekom potrebuje dokonalý tuning. Po dokonalej oprave prichádza na preteky, v ktorých porazený stratí svoju jedinečnosť a stane sa z neho sériové auto. Ito San odštartoval preteky k vrcholu veže [[Tókjó tawá]]. Počas pretekov sa mu súper vysmieval. Mater spomenie, že súper poslal naňho pravých ninjov. McQueena príbeh zaujme. Mater pokračuje v pretekoch vďaka Bleskodrakovi McQueenovi,<ref>Upravené meno pre Bleskového McQueena v pretekoch v slovenskom dabingu ''krátkeho filmu Mater v Tokiu'', epizódy seriálu ''[[Cars Toons|Cars Toons - Materove neuveriteľné príbehy]]''.</ref> ktorý porazil ninjov. Mater si však všimne, že jeho súper je skoro pri veži, a preto si s Bleskodrakom McQueenom skracujú cestu. Mater sa vďaka výstrelu z valca dostal blízko k súperovi jazdou pospiatky už bez novej kapoty, čo súpera prekvapilo. Pri následnom naťahovaní ho súper vyhodí z veže, ale vďaka svojmu vlečnému lanu sa Mater dostal skôr na vrchol. Mater v meste oslavuje víťazstvo s Miou a Tiou, Ito Sanom, McQueenom a ďalšími. Dôkazom pre neveriaceho McQueena je nový tuning. === UFO - Úplne fantastické odhalenie === Mater a [[Bleskový McQueen]] sa zastavia na hlavnej ulici. Guidovi nechtiac vyletí z okna puklica, Mater si myslí, že to bolo UFO. Vie to, lebo ufónov dobre pozná. Jednu noc v búrke Mater vydesený na smrť stretol na železničnej trati UFO.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mator|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Mator|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> Skamarátia sa. Mater ho volá svojím menom a pozve ho k sebe domov. Tam sa zabávali rôznym spôsobom: pili motorový olej, strašili traktory, učili sa jazdu pospiatky a lietanie spôsobom UFO. Pri Materovi sa Mater UFO naučil nadávku: Do kelu! Matera UFO však zajali vojaci a zobrali na tajnú vojenskú základňu – Parkovisko 51. Mater sa priblížil k miestu, kde už vystrašení vedci skúmali Matera UFO. Mater nakoniec svojho kamaráta vyslobodil. Bleskový McQueen príbehu rozhodne neverí. Mater ale pokračuje v rozprávaní aj s McQueenom, ktorý v rýchlej jazde utekal pred vojakmi. Prišla však pani Ufónová, ktorá všetkých troch zobrala a Matera i McQueena vyložila v Chladičových Kúpeľoch. Ako dôkaz Mater zapína svoj pohon na lietanie. === Mater kamiónom === Mater a [[Bleskový McQueen]] oddychujú u Flo. Uvidia, že mestečkom prechádzajú autá typu Monster Truck. Mater tvrdí, že prekonal omnoho väčšie autá ako auto-zápasník vo [[Profesionálny wrestling|wrestlingu]]. Mater ako zápasník zápasil so súpermi Monster Truck. So zmrzlinovým autom, ktorého Mater porazil vďaka peknému poproseniu o nanuk. S bývalým vojakom vyhral vďaka odrazom o šnúry. Rasta Cariana s dredami porazil vďaka odpudivej sile. S Dr. Smrtkom vyhral pomocou svojho vlečného lana a miešačku vďaka pretočeniu nádoby na miešanie. Mater si takto vyslúžil veľkú slávu. Mater raz bojoval proti monštru, ktoré riadil Dr. Frankenwagon.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Frankenwagon|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Dr._Frankenwagon|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> McQueena to zaujme. V ďalšej časti príbehu monštrum chcelo rozdrviť McQueena velikánskou guľou. V tom čase sa Mater rozprával s vernými fanúšičkami Miou a Tiou. Obaja však príšeru porazia spoločnými silami. Tomu však McQueen nechce veriť, ale ako dôkaz prichádza Materov fanúšik z tohto stretnutia. === Mater metalista === V jeden večer sa všetci z mestečka zišli u Flo, kde mal Guido karaoke vystúpenie. Mater si s ostatnými nechce zaspievať. Nechce ich obrať o slávu. V minulosti bol totiž šéfom [[Heavy metal]] kapely. Svoju kariéru kapela Mater and the Gas-Caps<ref>{{Citácia periodika|titul=Mater and the Gas-Caps|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Mater_and_the_Gas-Caps|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> začala v garáži. Boli v tom dobrí, a preto usporadúvali koncerty napríklad v moteli pre kamióny pri diaľnici. Ich fanúšičkami boli aj miestne servírky Mia a Tia. Počas svojej kariéry vydali aj platňu. Keď však mucha otravovala bubeníka, rázom zmenili svoj hudobný štýl práve na [[heavy metal]]. Preto si kapela zmenila názov na Heavy metal Mater. Na koncertoch to Mater s fanúšikmi vedel roztočiť. McQueen neverí, že Mater bol metalista. Mater mu však pripomenie, že i on bol metalista. Spolu to na koncerte vo veľkom rozprúdili. McQueen príbehu neverí, ale ako dôkaz prichádza balón pomaľovaný ako veľký metalista Mater. === Mater vo vesmíre === Pri prechádzke Mater a [[Bleskový McQueen]] vidia [[Mesiac]] v splne. Mater si spomenie, že bol tiež na tom peknom mieste. Keď jedného dňa Mater odťahoval svojho zákazníka na [[Florida|Floridu]], nastal veľký problém – kozmonaut Houston uviazol na Mesiaci. Jeho spojenie na Zemi našlo Matera, ktorý by mal vedieť pomôcť. Zároveň ho spoločnosť NASCA<ref>{{Citácia periodika|titul=NASCA|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/NASCA|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> mohla vyškoliť. Mater vďaka spoločnosti NASCA (National automotive space car association) letel do vesmíru. Štart rakety prebehol úspešne. Po pristátí Mater vystupuje z rakety Roger a užíva si krásu Mesiaca. Tam Mater pripojil na vlečné lano kozmonauta a rýchlosťou 27 000 km/h letel naspäť na Zem. Bleskový McQueen však údaju o rýchlosti nechce uveriť. Vo vesmíre sa objavil aj McQueen, ktorého Mater upozornil na spomalenie pri návrate. O Materovi sa vtedy písalo v novinách, ako zachránil kozmonauta Imparra 13. Takto si obidvaja vyslúžili slávu a boli s nimi uskutočnené mnohé rozhovory (noviny, televízia). McQueen príbehu neverí, ale ako dôkaz priletí Roger. Ten prišiel po Matera na ďalšiu akciu. === Mater, súkromný detektív === [[Bleskový McQueen]] požiadal Flo, aby mu dofúkla pneumatiky. Mater priskočí a rozpráva, že jeden prípad defektov už vyriešil. Začína rozprávať príbeh, keď bol súkromným detektívom. V jeden upršaný piatok o siedmej večer sa Mater zamýšľal nad riešením veľkého prípadu defektov v gangu s falošnými pneumatikami. Prišla k nemu nevyspytateľná Tia, aby nahlásila únos Mii. Mia pracovala v klube Auto-Kabana,<ref>{{Citácia periodika|titul=Carbacabana|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Carbacabana|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> ktorý patril Veľkému Déčku. Mater do tohto klubu zašiel. Carmen, miestna tanečnica povedala, že Miu videla s Veľkým Déčkom. Jej manželovi sa nepáči, že sa Mater s ňou rozpráva. Preto mu jedno svetlo odmontuje<ref name=":1" />. Mater stretáva smetiarske auto, ktoré práve upratovalo pneumatiky voniace po morskej soli. Materovi napadne, že by sa páchateľ mohol nachádzať v prístave, a preto sa tam vydal. V prístave videl zajatú Miu a v prevleku sa k nej snažil dostať. Veľké Déčko ho však prichytí, lebo mu o jeho príchode povie Tia, ktorá vždy robievala správne veci nesprávnym spôsobom. Materovi hrozí potopenie. V tom však prichádza polícia na čele s poručíkom Bleskovým McQueenom a páchateľa chytí. I keď Tia Matera zachraňuje, on jej však už neverí. Ako dôkaz neuveriteľného príbehu prichádza do mesta tanečnica z klubu. === Mater v povetrí === [[Bleskový McQueen]] sa čuduje, že Mater má poznatky o lietaní, keď učí Guida pilotovať. Mater o tom začína rozprávať príbeh. Jedného dňa Mater odťahoval klienta do mestečka Vrtuľovovo<ref>{{Citácia periodika|titul=Propwash Junction|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Propwash_Junction|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> – mesta samých lietadiel, kde ho veľmi dobre poznali. Vo Vrtuľove sa v nasledujúci deň má uskutočniť sprievod lietadiel. Na tento sprievod bol Mater pozvaný. Mater si neskôr všíma, že Kapitánova škola lietania ponúka lekcie lietania pre každého. Preto Mater zachádza za ospalým Kapitánom a pýta sa na ďalšie informácie o lekciách lietania. Kapitán sa tento nápad snaží Materovi najskôr vyhovoriť, ale Mater je nezlomný. Sporkey, Kapitánov asistent, pripravil Matera na lietanie. Mater po krátkej inštruktáži štartuje do oblakov. Najskôr padá, potom let vyrovnáva, a letí ďalej. V sprievode majú vystupovať 4 akrobatické lietadlá. Jedno si však poškodí krídlo, a preto toto miesto ponúknu Materovi. Na prehliadke tiež nechýbali dvojičky Mia a Tia. Vo vzduchu odrazu začali praskať jeho diely a hrozila veľká nehoda. Mater bol však zachránený Bleskovým McQueenom. Aj teraz McQueen príbehu neverí, ale ako dôkaz Matera prišli vyzdvihnúť tri akrobatické lietadlá. === Materova cesta časom === Jedného dňa Mater a [[Bleskový McQueen]] stáli pri soche Stanleyho<ref>{{Citácia periodika|titul=Stanley|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Stanley|dátum prístupu=2018-08-01|jazyk=en}}</ref> – zakladateľa mestečka [[Chladičové Kúpele]]. Prichádza k nim Lizzie, najstaršia obyvateľka mesta, aby ich dvoch a svoju životnú lásku (Stanleyho) pozdravila. McQueena zaujíma, ako sa títo dvaja neskorší partneri zoznámili. Mater začína rozprávať príbeh. Týždeň pred ich stretnutím Mater namontoval pred mestom novú ceduľu, ktorá však spadla. Hodiny, ktoré boli na jeho klaksóne, ho preniesli do jaskyne. Z jaskyne sa presunul do roku 1909, kde sa v súčasnosti nachádzajú Chladičové Kúpele. Mesto tam ešte nebolo. Uvidel tam Stanleyho, ktorý si o miestny prameň ochladzoval motor. Ten mu ponúkne nový uzáver na chladič motora a odchádza. Mater si uvedomuje, že ak Stanley odtiaľto odíde, mestečko nebude existovať. Bleskový McQueen ho v rozprávaní príbehu preruší a popiera možnosť cestovania v čase. Mater zoberie McQueena do minulosti, aby mu pomohol. Mater vyberie McQueenovi uzáver chladiča a zavolá na odchádzajúceho Stanleyho, aby mu ho vymenil. Pri výmene mu navrhne, aby založil mestečko Chladičové Kúpele pri Chladičovom prameni. Mater a McQueen sa posúvajú v čase do roku 1927 a vidia, ako mestečko rástlo. Znovu stretávajú Stanleyho, ktorý im predstavuje miestne podniky. Neďaleko mesta všetci traja vidia Lizzie, ktorej sa pokazil motor. Mater ju ide k Stanleymu odtiahnuť. Tam sa spolu zoznámia. Mater a McQueen sa presúvajú v čase dopredu a vidia aj svadbu tohto páru. Svadby Matera vždy dojímajú. McQueen znovu nemožné cestovanie časom popiera. Ako dôkaz neuveriteľného príbehu prichádza Lizzie, ktorá ďakuje McQueenovi za zoznámenie sa so Stanleym. == [[Cars Toons#Tales from Radiator Springs|Tales from Radiator Springs]] == Mater sa vyskytuje v troch zo štyroch krátkych filmov zo série [[Cars Toons#Tales from Radiator Springs|Tales from Radiator Springs]] - časti seriálu [[Cars Toons]]. === Hiccups === Mater s ostatnými popíja olej u Flo na benzínovej pumpe Café 8-valec. Svojím vlečným lanom neskôr nadvihne štikútajúceho [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]],<ref>[http://pixarcars.wikia.com/wiki/Hiccups?file=Hiccups09.png Obrázok nadvihnutia] [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]] [http://pixarcars.wikia.com/wiki/Hiccups?file=Hiccups09.png Materom].</ref> aby ho hasičské auto Red mohlo ostriekať vodou. Jemu však pomôže až bozk od [[Sally Carrera|Sally]]. Keďže neskôr začne čkať Šerif, Mater sa ho snaží pobozkať. === Spinning === Mater sa v tejto epizóde objavuje, keď s obyvateľmi a pocestnými v meste sleduje šikovného Guida. Ten predvádza rôzne kúsky s reklamnou ceduľou pred predajňou s gumami Luigi´s Casa Della Tires. Mater a ostatný oslavujú jeho vystúpenie.<ref>Obrázok osláv vystúpenia Guida [http://pixarcars.wikia.com/wiki/Spinning?file=Spinning13.png obyvateľmi a pocestnými mesta Chladičové Kúpele vrátane Matera].</ref> === The Radiator Springs 500 ½ === Mater sa zúčastnil Dňa Stanleyho – zakladateľa mesta [[Chladičové Kúpele]]. [[Sally Carrera|Sally]] sa za Spoločnosť pre históriu Chladičových Kúpeľov prihovára k prítomným. Uviedla [[Bleskový McQueen|Bleskového McQueena]] v role Stanleyho, aby ich sprevádzal po okolí. Mater medzitým vystupuje ako havajská tanečnica s kokosmi na svetlách. Medzitým však zahliadne autá, ktoré McQueena vyzvú k pretekom. Pretože sa vysmievajú miestnemu obyvateľstvu, Bleskový McQueen prijíma túto ponuku. Mater vysvetľuje trasu pretekov, ktoré vedú z mestečka cez pole s traktormi, piesočnaté kopce, popri Jazierku chladiacej zmesi, cez Blinkrovu jaskyňu a les až ku soche Stanleyho. Lizzie si myslí, že prechádzka sa neuskutoční. Mater zastúpi Bleskového McQueena v role Stanleyho. Mater už v role Stanleyho a prítomní sa vydajú na cestu po okolí. Sally sa počas prechádzky pýta „Stanleyho“, aké to bolo v roku 1909. Mater vyzeral akoby Stanleymu z reflektora vypadol. Mater sa pretekárov pýta na preteky, pri ktorých zablúdili. Čudujú sa, ako túto trasu Stanley dokázal zvládnuť. Hovorí sa, že to bolo najdrsnejšie auto na Západe. == Znenie == V pôvodnom anglickom znení Matera dabuje americký herec Daniel Lawrence Whitney s umeleckým menom [[Larry the Cable Guy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=BUILD Series|titul=Larry The Cable Guy On His Methods For Becoming Mater In "Cars 3"|url=https://www.youtube.com/watch?v=o-MOgjvI-NM|dátum vydania=2017-06-15|dátum prístupu=2018-07-30}}</ref><ref>[https://www.youtube.com/watch?v=0EGqMQhivHc Larry the Cable Guy about Mater] in Cars 2</ref> Ten nahovoril Matera vo všetkých troch filmoch i pri atrakciách v Cars Lande.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Disney Parks|titul=Larry the Cable Guy Records His Voice Track for Cars Land|url=https://www.youtube.com/watch?v=_dzY9K_0nuM|dátum vydania=2012-02-01|dátum prístupu=2018-07-30}}</ref> V slovenskom znení túto postavu vo všetkých troch filmoch dabuje slovenský herec [[Dušan Kaprálik]].<ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=1380 Dušan Kaprálik, herec slovenského dabingu Matera].</ref> == Videohry == Mater sa objavil vo všetkých doterajších videohrách filmov ''Autá'' (Cars: The Video Game, Cars: Radiator Springs Adventures, Cars Mater-National Championship, Cars Race-O-Rama, Cars Toons: Mater's Tall Tales: The Video Game, Cars 2: The Video Game, Kinect Rush: A Disney/Pixar Adventure, Disney Infinity, "Cars: Fast As Lightning", Cars Daredevil Garage, Cars 3: Driven to Win).<ref>{{Citácia periodika|titul=Tow Mater|periodikum=Pixar Cars Wiki|url=http://pixarcars.wikia.com/wiki/Tow_Mater#Video_Games|dátum prístupu=2018-08-06|jazyk=en}}</ref> V pokračovaní videohry ''Cars'' Mater vystupuje v úrovniach Arcade Mode, Tractor Tipping<ref>{{Citácia periodika|titul=Tractor Tipping|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tractor_Tipping|dátum prístupu=2018-09-03|jazyk=en}}</ref> a Rustbucket Race O-Rama. Komentuje preteky „Radiator Spring Grand Prix“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Raz0rsab3r|titul=Radiator Springs Grand Prix|url=https://www.youtube.com/watch?v=hZvjm4Byoqw|dátum vydania=2011-01-03|dátum prístupu=2018-07-30}}</ref> a „GP Radiator Spings“. Videohry Cars Race O-Rama obsahujú i nových protivníkov – Bubba,<ref name=":3" /> Tater, Tater jr.,<ref name=":4" /> ktorí sú aj súčasťou jedného z príbehov knihy ''Autá: Príbehy z pretekárskej dráhy'' (v slovenskom vydaní knihy títo dvaja kamaráti vystupujú ako Rambo a Rambo jr.). Vo 4 videohrách sa objavil aj Tommy Joe,<ref>{{Citácia periodika|titul=Tommy Joe|periodikum=World of Cars Wiki|url=http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tommy_Joe|dátum prístupu=2018-07-30|jazyk=en}}</ref> jeden zo siedmich bratrancov Matera. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Film ''[[Autá]]'' od produkcie Disney Pixar z roku 2006. * Film [[Autá 2|''Autá 2'']] od produkcie Disney Pixar z roku 2011. * Film ''[[Autá 3]]'' od produkcie Disney Pixar z roku 2017. * Simon Jowett. ''Autá : Základná príručka''. 1. vydanie, Praha : Egmont ČR, 2006. 45 s., Kapitola Mater, s. 18, 19. ISBN 80-252-0446-4 * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Autá: Zlatá kniha rozprávok 2|vydanie=|vydavateľ=Disney Pixar|miesto=|rok=2017|isbn=80-252-0446-4|strany=}} * film [[Mater a Bludička|''Mater a Bludička'']], ''Mater and the Ghostlight'', od produkcie Disney Pixar z roku 2006. * epizódy časti seriálu [[Cars Toons#Tales from Radiator Springs|''Cars Toons - Tales from Radiator Springs'']] (3 epizódy) od produkcie Disney Pixar vyrobené v roku 2013. * epizódy časti seriálu [[Cars Toons#Materove neuveriteľné príbehy|''Cars Toons'' - ''Materove neuveriteľné príbehy'']] (13 epizód) od produkcie Disney Pixar vyrábané v rokoch 2008 až 2014 * ''Strieborná chvostová plutva'', Disney Pixar, ''Autá : Príbehy z pretekárskej dráhy''. 1. vydanie, Praha : Egmont ČR, 2010. 120 s. ISBN 978-80-252-1493-0. * [http://pixar.wikia.com/wiki/Tow_Mater Tow Mater on Pixar Wiki]. * [http://disney.wikia.com/wiki/Mater Tow Mater on Disney Wiki]. * [http://disney.wikia.com/wiki/Mater Tow Mater on Pixar Cars Wiki]. * [http://worldofcarsdrivein.wikia.com/wiki/Tow_Mater Tow Mater on World of Cars Wiki] * Článok čerpá niektoré informácie z článku ''[[:en:Mater_(Cars)|Mater (Cars)]]'' na anglickej verzii Wikipédie. [[Kategória:Autá (film)]] [[Kategória:Postavy z filmu Autá]] l3x2zr5h4tz3drq56fdphakzs2yhs70 0 621456 8218808 8031979 2026-05-24T08:17:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218808 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019}} '''Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019''' je [[Európa|európska]] kontinentálna kvalifikácia vo [[volejbal]]e mužov, ktorú organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV), o postup na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019|Majstrovstvá Európy 2019]]. Zúčastňuje sa jej 26 národných družstiev, ktoré súťažia o 12 postupových miest na záverečný turnaj. Na majstrovstvá Európy postúpia víťazi skupín a 5 najlepších družstiev z druhých miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pools announced for 2019 EuroVolley qualifiers | url = https://www.cev.eu/News.aspx?NewsID=26239&ID=5 | dátum vydania = 12.10.2017 | dátum prístupu = 14.08.2018 | vydavateľ = CEV | jazyk = po anglicky }}</ref> Kvalifikácie na posledných 5 turnajov prebiehali formou turnajov, táto sa hrá systémom zápasov doma a vonku.<ref name=kvalifikacia>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kvalifikácia na ME 2019 sa začne už v januári v novom formáte. Týka sa to aj Slovákov a Sloveniek |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kvalifikacia-na-me-2019-sa-zac |dátum vydania = 28.08.2017 |dátum prístupu = 14.08.2018 |vydavateľ = SCF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20180829005740/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kvalifikacia-na-me-2019-sa-zac |dátum archivácie = 2018-08-29 }}</ref> Kvalifikácia prebehla od [[15. august]]a [[2018]] do [[9. január]]a [[2019]]. == Priamy postup == Priamo na ME postupili družstvá hostiteľských krajín a 8 najlepších družstiev z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2017|Majstrovstviev Európy 2017]]: * {{BEL|vm|1}} ''(organizátor)'' * {{SVN|vm|1}} ''(organizátor)'' * {{FRA|vm|1}} ''(organizátor)'' * {{NLD|vm|1}} ''(organizátor)'' * {{RUS|vm|1}} * {{DEU|vm|1}} * {{SRB|vm|1}} * {{ITA|vm|1}} * {{BGR|vm|1}} * {{CZE|vm|1}} * {{POL|vm|1}} * {{TUR|vm|1}} == Nasadenie družstiev == Družstvá boli nasadzované do výkonnostných košov podľa rebčíka CEV tzv. serpentínovým spôsobom:<ref name=kvalifikacia/> {| class="wikitable" width=800 |- !width=15%| Kôš 1 !width=15%| Kôš 2 !width=15%| Kôš 3 !width=15%| Kôš 4 |- | {{FIN|vm|1}} (10.)<br>{{EST|vm|1}} (13.)<br>{{SVK|vm|1}} (13.)<br>{{PRT|vm|1}} (16.)<br>{{ESP|vm|1}} (17.)<br>{{UKR|vm|1}} (18.)<br>{{GRC|vm|1}} (19.) | {{SWE|vm|1}} (19.)<br>{{MKD|vm|1}} (21.)<br>{{BLR|vm|1}} (22.)<br>{{HRV|vm|1}} (23.)<br>{{MNE|vm|1}} (24.)<br>{{LVA|vm|1}} (25.)<br>{{DNK|vm|1}} (26.) | {{ROU|vm|1}} (27.)<br>{{ISR|vm|1}} (28.)<br>{{MDA|vm|1}} (29.)<br>{{AUT|vm|1}} (29.)<br>{{NOR|vm|1}} (31.)<br>{{HUN|vm|1}} (31.)<br>{{AZE|vm|1}} (33.) | valign=top|{{LUX|vm|1}} (34.)<br>{{CHE|vm|1}} (35.)<br>{{GEO|vm|1}} (37.)<br>{{ALB|vm|1}} (42.)<br>{{ISL|vm|1}} (43.) |} Poznámka: V zátvorke je uvedené umiestnenie v európskom rebríčku CEV k septembru 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CEV European Ranking List - Men | url = https://www.cev.eu/Rankings/Men.aspx | dátum vydania = 04.09.2017 | dátum prístupu = 14.08.2018 | vydavateľ = CEV | jazyk = po anglicky }}</ref> == Výsledky == === Skupina A === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{ROU|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{DNK|vm|1}} | {{ku|21|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|24|26}} || {{ku|25|22}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|110|104}}''' | 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30928 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 18. august || align=right| {{DNK|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{FIN|vm|1}}''' | {{ku|19|25}} || {{ku|25|17}} || {{ku|21|25}} || {{ku|17|25}} || || '''{{ku|82|92}}''' | 350 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30929 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| {{FIN|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{ROU|vm|1}}''' | {{ku|18|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|6|15}} || '''{{ku|96|104}}''' | 2 450 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30930 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| '''{{ROU|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|26|24}} || {{ku|25|22}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|96|92}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30931 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 6. január || align=right| '''{{FIN|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DNK|vm|1}} | {{ku|25|13|}} || {{ku|25|13|}} || {{ku|25|20|}} || || || '''{{ku|75|46|}}''' | 2 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30932 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{DNK|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{ROU|vm|1}} | {{ku|22|25|}} || {{ku|25|15|}} || {{ku|25|21|}} || {{ku|25|19|}} || || '''{{ku|97|80|}}''' | 2 010 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30933 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{ROU|vm|1}} |4||3||1|| {{ku|10|8}} || {{ku|390|389}} || +1||'''7''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{FIN|vm|1}} |4||2||2|| {{ku|9|7}} || {{ku|355|321}} || +34||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{DNK|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|6|10}} || {{ku|329|357}} || −28||'''4''' |} === Skupina B === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{ISR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{LVA|vm|1}} | {{ku|25|23}} || {{ku|29|27}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|79|63}}''' | 880 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30934 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{LVA|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{EST|vm|1}}''' | {{ku|22|25}} || {{ku|17|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|19|25}} || || '''{{ku|83|97}}''' | 5 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30935 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{EST|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISR|vm|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|55}}''' | 2 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30936 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{ISR|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{EST|vm|1}}''' | {{ku|31|29}} || {{ku|15|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|18|25}} || || '''{{ku|84|104}}''' | 825 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30937 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 6. január || align=right| '''{{EST|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0|}}''' || align=left| {{LVA|vm|1}} | {{ku|25|20|}} || {{ku|25|11|}} || {{ku|25|21|}} || || || '''{{ku|75|52|}}''' | 2 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30938 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{LVA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1|}}''' || align=left| {{ISR|vm|1}} | {{ku|28|26|}} || {{ku|24|26|}} || {{ku|25|23|}} || {{ku|25|23|}} || || '''{{ku|102|98|}}''' | 800 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30939 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{EST|vm|1}} |4||4||0|| {{ku|12|2}} || {{ku|351|274}} || +77||'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left| {{ISR|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|5|9}} || {{ku|316|344}} || −28||'''3''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left| {{LVA|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|4|10}} || {{ku|300|349}} || −49||'''3''' |} === Skupina C === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{SVK|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vm|1}} | {{ku|25|7}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|39}}''' | 1 100 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30940 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{MDA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{MNE|vm|1}} | {{ku|24|26}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || {{ku|15|12}} || '''{{ku|108|104}}''' | 1 100 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30941 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| '''{{MNE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SVK|vm|1}} | {{ku|26|24}} || {{ku|2519|}} || {{ku|28|26}} || || || '''{{ku|79|69}}''' | 650 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30942 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{ISL|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{MDA|vm|1}}''' | {{ku|12|25}} || {{ku|11|25}} || {{ku|22|25}} || || || '''{{ku|45|75}}''' | 450 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30943 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{SVK|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MDA|vm|1}} | {{ku|25|15}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|52}}''' | 1 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30944 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{MNE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vm|1}} | {{ku|25|15}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|50}}''' | 275 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30945 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 26. august || align=right| {{ISL|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{MNE|vm|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|61|75}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30946 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{MDA|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{SVK|vm|1}}''' | {{ku|14|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|20|25}} || {{ku|18|25}} || || '''{{ku|77|97}}''' | 1 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30947 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{SVK|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MNE|vm|1}} | {{ku|25|21|}} || {{ku|25|22|}} || {{ku|25|20|}} || || || '''{{ku|75|63|}}''' | 2 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30948 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{MDA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vm|1}} | {{ku|25|17|}} || {{ku|25|18|}} || {{ku|25|11|}} || || || '''{{ku|75|46|}}''' | 750 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30949 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{ISL|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{SVK|vm|1}}''' | {{ku|18|25|}} || {{ku|18|25|}} || {{ku|20|25|}} || || || '''{{ku|56|75|}}''' | 325 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30950 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{MNE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MDA|vm|1}} | {{ku|25|18|}} || {{ku|25|21|}} || {{ku|25|13|}} || || || '''{{ku|75|52|}}''' | 700 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30951 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{SVK|vm|1}} |6||5||1|| {{ku|15|4}} || {{ku|466|366}} || +100||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{MNE|vm|1}} |6||4||2|| {{ku|14|6}} || {{ku|471|410}} || +61||'''13''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{MDA|vm|1}} |6||3||3|| {{ku|10|11}} || {{ku|439|442}} || −3||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{ISL|vm|1}} |6||0||6|| {{ku|0|18}} || {{ku|297|450}} || −153||'''0''' |} === Skupina D === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{PRT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ALB|vm|1}} | {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|56}}''' | 832 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30952 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{AUT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HRV|vm|1}} | {{ku|21|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|97|92}}''' | 950 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30953 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{HRV|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{PRT|vm|1}}''' | {{ku|18|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|18|25}} || || || '''{{ku|58|75}}''' | 161 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30954 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| '''{{ALB|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AUT|vm|1}} | {{ku|27|29}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|13}} || {{ku|20|25}} || {{ku|15|8}} || '''{{ku|114|100}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30955 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{PRT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AUT|vm|1}} | {{ku|25|20}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|60}}''' | 1 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30956 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{HRV|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{ALB|vm|1}} | {{ku|25|15}} || {{ku|25|21}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|14}} || || '''{{ku|94|75}}''' | 85 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30957 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| '''{{ALB|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HRV|vm|1}} | {{ku|25|14}} || {{ku|25|20}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|95|79}}''' | 297 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30958 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| '''{{AUT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{PRT|vm|1}} | {{ku|26|24}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|26|24}} || || '''{{ku|98|96}}''' | 1 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30959 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{AUT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ALB|vm|1}} | {{ku|25|13}} || {{ku|25|21}} || {{ku|30|28}} || || || '''{{ku|80|62}}''' | 2 423 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30961 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{PRT|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HRV|vm|1}} | {{ku|25|15|}} || {{ku|19|25|}} || {{ku|26|24|}} || {{ku|25|16}} || || '''{{ku|95|80|}}''' | 1 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30960 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{ALB|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{PRT|vm|1}}''' | {{ku|26|24}} || {{ku|19|25}} || {{ku|15|25}} || {{ku|15|25}} || || '''{{ku|75|99}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30962 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{HRV|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{AUT|vm|1}}''' | {{ku|22|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|20|25}} || {{ku|20|25}} || || '''{{ku|87|93}}''' | 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31332 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{PRT|vm|1}} |6||5||1|| {{ku|16|5}} || {{ku|515|427}} || +88||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{AUT|vm|1}} |6||4||2|| {{ku|14|9}} || {{ku|528|526}} || +2||'''13''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{ALB|vm|1}} |6||2||4|| {{ku|8|15}} || {{ku|477|527}} || −50||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{HRV|vm|1}} |6||1||5|| {{ku|7|16}} || {{ku|490|530}} || −40||'''3''' |} === Skupina E === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{ESP|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GEO|vm|1}} | {{ku|25|9}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|6}} || || || '''{{ku|75|27}}''' | 150 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30964 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{BLR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{NOR|vm|1}} | {{ku|25|17}} || {{ku|28|26}} || {{ku|18|25}} || {{ku|28|26}} || || '''{{ku|99|94}}''' | 870 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31360 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| '''{{BLR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{ESP|vm|1}} | {{ku|25|14}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|22|25}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|109|95}}''' | 1 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30966 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| '''{{NOR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GEO|vm|1}} | {{ku|25|20}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|52}}''' | 650 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31361 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{ESP|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{NOR|vm|1}} | {{ku|25|22}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || || '''{{ku|94|88}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30968 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{BLR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GEO|vm|1}} | {{ku|25|13}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|44}}''' | 1 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30969 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{GEO|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BLR|vm|1}}''' | {{ku|13|25}} || {{ku|13|25}} || {{ku|14|25}} || || || '''{{ku|40|75}}''' | 90 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30970 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. august || align=right| '''{{NOR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{ESP|vm|1}} | {{ku|29|27}} || {{ku|12|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|19|25}} || {{ku|15|12}} || '''{{ku|100|110}}''' | 420 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30971 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| {{GEO|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{NOR|vm|1}}''' | {{ku|10|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|18|25}} || || || '''{{ku|46|75}}''' | 170 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31362 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{ESP|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BLR|vm|1}} | {{ku|26|24}} || {{ku|25|21}} || {{ku|26|24}} || || || '''{{ku|77|69}}''' | 2300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30972 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{GEO|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ESP|vm|1}}''' | {{ku|10|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|18|25}} || || || '''{{ku|49|75}}''' | 90 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30974 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{NOR|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BLR|vm|1}}''' | {{ku|19|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|60|75}}''' | 820 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31363 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{BLR|vm|1}} |6||5||1|| {{ku|15|6}} || {{ku|502|410}} || +92||'''14''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left| {{ESP|vm|1}} |6||4||2|| {{ku|16|7}} || {{ku|526|442}} || +84||'''14''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left| {{NOR|vm|1}} |6||3||3|| {{ku|11|11}} || {{ku|492|476}} || +16||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{GEO|vm|1}} |6||0||6|| {{ku|0|18}} || {{ku|258|450}} || −192||'''0''' |} === Skupina F === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=140px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=140px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{UKR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CHE|vm|1}} | {{ku|25|16}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|52}}''' | 1 740 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30976 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| {{HUN|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{MKD|vm|1}}''' | {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|23}} || {{ku|14|16}} || '''{{ku|110|112}}''' | 600 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30977 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{MKD|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{UKR|vm|1}}''' | {{ku|27|25}} || {{ku|26|24}} || {{ku|20|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|105|114}}''' | 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30978 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{CHE|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{HUN|vm|1}}''' | {{ku|23|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|105|109}}''' | 950 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30979 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{UKR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HUN|vm|1}} | {{ku|25|15}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|77|59}}''' | 2 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30980 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| {{MKD|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{CHE|vm|1}}''' | {{ku|25|21}} || {{ku|21|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|106|105}}''' | 900 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30981 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{CHE|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{MKD|vm|1}}''' | {{ku|21|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|23}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|102|104}}''' | 650 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30982 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. august || align=right| {{HUN|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{UKR|vm|1}}''' | {{ku|26|28}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|24|26}} || || '''{{ku|95|98}}''' | 1 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30983 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{UKR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{MKD|vm|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|28|26}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|23}} || || '''{{ku|101|93}}''' | 1 550 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30984 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 5. január || align=right| {{HUN|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{CHE|vm|1}}''' | {{ku|25|22}} || {{ku|25|22}} || {{ku|20|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|8|15}} || '''{{ku|99|109}}''' | 700 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30985 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{CHE|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{UKR|vm|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|28|26}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|14|16}} || '''{{ku|108|107}}''' | 1 050 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30986 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{MKD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HUN|vm|1}} | {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|62}}''' | 310 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30987 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{UKR|vm|1}} |6||6||0|| {{ku|18|6}} || {{ku|572|512}} || +60||'''16''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{MKD|vm|1}} |6||3||3|| {{ku|14|13}} || {{ku|595|594}} || +1||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{CHE|vm|1}} |6||2||4|| {{ku|12|16}} || {{ku|581|600}} || −19||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{HUN|vm|1}} |6||1||5|| {{ku|8|17}} || {{ku|534|576}} || −42||'''4''' |} === Skupina G === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{GRC|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{LUX|vm|1}} | {{ku|25|21}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|62}}''' | 475 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30988 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{AZE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|23|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|22}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|108|106}}''' | 550 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30989 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{SWE|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vm|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|16|25}} || || || '''{{ku|56|75}}''' | 478 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30990 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{LUX|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{AZE|vm|1}}''' | {{ku|28|30}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|20}} || {{ku|11|15}} || '''{{ku|112|113}}''' | 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30991 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{GRC|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} | {{ku|25|14}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|45}}''' | 800 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30992 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{SWE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{LUX|vm|1}} | {{ku|22|25}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|14}} || || '''{{ku|97|70}}''' | 350 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30993 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| '''{{LUX|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|23|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|22}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|107|102}}''' | 550 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30994 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{AZE|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vm|1}}''' | {{ku|25|20}} || {{ku|25|22}} || {{ku|22|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|5|15}} || '''{{ku|95|107}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30995 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{GRC|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|25|18}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|58}}''' | 2 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30996 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 5. január || align=right| '''{{AZE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{LUX|vm|1}} | {{ku|25|18}} || {{ku|27|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|98|88}}''' | 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30997 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{LUX|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vm|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|57|75}}''' | 530 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30998 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{SWE|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} | {{ku|25|13}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|48}}''' | 1 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30999 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{GRC|vm|1}} |6||6||0|| {{ku|18|2}} || {{ku|482|373}} || +109||'''17''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left| {{AZE|vm|1}} |6||3||3|| {{ku|11|14}} || {{ku|507|563}} || −56||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left| {{SWE|vm|1}} |6||2||4|| {{ku|10|13}} || {{ku|494|483}} || +11||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{LUX|vm|1}} |6||1||5|| {{ku|7|17}} || {{ku|496|560}} || −64||'''3''' |} === Tabuľka druhých tímov === * Do tohto rebríčka nie sú zahrnuté zápasy proti štvrtému tímu v každej skupine. {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{ESP|vm|1}} |4||2||2|| {{ku|10|7}} || {{ku|376|366}} || +10||'''8''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left| {{MNE|vm|1}} |4||2||2|| {{ku|8|6}} || {{ku|321|304}} || +17||'''7''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left| {{FIN|vm|1}} |4||2||2|| {{ku|9|7}} || {{ku|355|321}} || +34||'''7''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left| {{AUT|vm|1}} |4||2||2|| {{ku|8|7}} || {{ku|338|347}} || −9||'''7''' |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left| {{MKD|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|8|11}} || {{ku|408|422}} || −14||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left| {{ISR|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|5|9}} || {{ku|316|344}} || −28||'''3''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left| {{AZE|vm|1}} |4||1||3|| {{ku|5|11}} || {{ku|296|363}} || −67||'''3''' |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cev.lu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [https://www.cev.eu/Competition-Area/competition.aspx?ID=1052&PID=1575 Kvalifikácia 2019 na stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/volleyball-2018-men-s-2019-european-championships-qualification-epr82270.html Kvalifikácia 2019 na stránke the-sports.oeg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241227183057/https://www.the-sports.org/volleyball-2018-men-s-2019-european-championships-qualification-epr82270.html |date=2024-12-27 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbal v 2019]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov]] m1sso0vp11gqeatrp7lbbq85duodqs3 0 621462 8218809 8031980 2026-05-24T08:18:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218809 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019}} '''Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019''' je [[Európa|európska]] kontinentálna kvalifikácia vo [[volejbal]]e žien, ktorú organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV), o postup na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|Majstrovstvá Európy 2019]]. Zúčastňuje sa jej 24 národných družstiev, ktoré súťažia o 12 postupových miest na záverečný turnaj. Na majstrovstvá Európy postúpia dve najlepšie družstvá z každej skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pools announced for 2019 EuroVolley qualifiers | url = https://www.cev.eu/News.aspx?NewsID=26239&ID=5 | dátum vydania = 12.10.2017 | dátum prístupu = 14.08.2018 | vydavateľ = CEV | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qualifiers begin for historic #EuroVolleyW | url = https://www.cev.eu/Competition-Area/CompetitionNews.aspx?ID=1053&NewsID=27658&TagType=0&TagContent=0&NewsType=0&Paging=0&Sd=1/1/1900&Ed=1/1/1900 | dátum vydania = 14.08.2018 | dátum prístupu = 14.08.2018 | vydavateľ = CEV | jazyk = po anglicky }}</ref> Kvalifikácie na posledných 5 finálových turnajov prebiehali formou turnajov, táto sa hrá systémom zápasov doma a vonku.<ref name=kvalifikacia>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kvalifikácia na ME 2019 sa začne už v januári v novom formáte. Týka sa to aj Slovákov a Sloveniek |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kvalifikacia-na-me-2019-sa-zac |dátum vydania = 28.08.2017 |dátum prístupu = 14.08.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20180829005740/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kvalifikacia-na-me-2019-sa-zac |dátum archivácie = 2018-08-29 }}</ref> Kvalifikácia prebieha od [[15. august]]a [[2018]] do [[9. január]]a [[2019]]. == Priamy postup == Priamo na ME postupili družstvá hostiteľských krajín a 8 najlepších družstiev z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2017|Majstrovstviev Európy 2017]]: * {{TUR|vz|1}} ''(organizátor)'' * {{POL|vz|1}} ''(organizátor)'' * {{HUN|vz|1}} ''(organizátor)'' * {{SVK|vz|1}} ''(organizátor)'' * {{SRB|vz|1}} * {{NLD|vz|1}} * {{AZE|vz|1}} * {{ITA|vz|1}} * {{RUS|vz|1}} * {{BLR|vz|1}} * {{DEU|vz|1}} * {{BGR|vz|1}} == Nasadenie družstiev == Družstvá boli nasadzované do výkonnostných košov podľa rebčíka CEV tzv. serpentínovým spôsobom:<ref name=kvalifikacia/> {| class="wikitable" width=800 |- !width=15%| Kôš 1 !width=15%| Kôš 2 !width=15%| Kôš 3 !width=17%| Kôš 4 |- | {{BEL|vz|1}} (7.)<br>{{HRV|vz|1}} (10.)<br>{{CZE|vz|1}} (11.)<br>{{UKR|vz|1}} (14.)<br>{{FRA|vz|1}} (16.)<br>{{ROU|vz|1}} (18.) | {{ESP|vz|1}} (19.)<br>{{FIN|vz|1}} (20.)<br>{{PRT|vz|1}} (21.)<br>{{MNE|vz|1}} (22.)<br>{{CHE|vz|1}} (23.)<br>{{ISR|vz|1}} (23.) | {{SVN|vz|1}} (25.)<br>{{AUT|vz|1}} (26.)<br>{{GRC|vz|1}} (27.)<br>{{GEO|vz|1}} (28.)<br>{{EST|vz|1}} (28.)<br>{{LVA|vz|1}} (30.) | {{BIH|vz|1}} (31.)<br>{{SWE|vz|1}} (32.)<br>{{DNK|vz|1}} (33.)<br>{{NOR|vz|1}} (35.)<br>{{ALB|vz|1}} (39.)<br>{{ISL|vz|1}} (41.) |} Poznámka: V zátvorke je uvedené umiestnenie v európskom rebríčku CEV k októbru 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CEV European Ranking List - Men | url = https://www.cev.eu/Rankings/Women.aspx | dátum vydania = 02.10.2017 | dátum prístupu = 14.08.2018 | vydavateľ = CEV | jazyk = po anglicky }}</ref> == Výsledky == === Skupina A === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{BEL|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vz|1}} | {{ku|25|4}} || {{ku|25|8}} || {{ku|25|10}} || || || '''{{ku|75|22}}''' | 1 150 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30872 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{SVN|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISR|vz|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|64}}''' | 600 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30873 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{ISR|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BEL|vz|1}}''' | {{ku|11|25}} || {{ku|6|25}} || {{ku|11|25}} || || || '''{{ku|25|75}}''' | 350 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30874 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{ISL|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{SVN|vz|1}}''' | {{ku|18|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|13|25}} || || || '''{{ku|47|75}}''' | 550 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30875 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{BEL|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SVN|vz|1}} | {{ku|25|23}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|60}}''' | 1 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30876 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{ISR|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vz|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|57}}''' | 280 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30877 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{SVN|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BEL|vz|1}}''' | {{ku|17|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|56|75}}''' | 600 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30879 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{ISL|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ISR|vz|1}}''' | {{ku|11|25}} || {{ku|12|25}} || {{ku|18|25}} || || || '''{{ku|41|75}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30878 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{SLO|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISL|vz|1}} | {{ku|25|12}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|35}}''' | 800 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30881 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{BEL|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ISR|vz|1}} | {{ku|25|23}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|50}}''' | 1 485 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30880 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{ISL|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BEL|vz|1}}''' | {{ku|4|25}} || {{ku|7|25}} || {{ku|6|25}} || || || '''{{ku|17|75}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30882 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{ISR|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{SVN|vz|1}}''' | {{ku|17|25}} || {{ku|12|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|52|75}}''' | 650 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30883 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{BEL|vz|1}} |6||6||0|| {{ku|18|0}} || {{ku|450|233}} || +217||'''18''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{SVN|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|12|6}} || {{ku|416|348}} || +68||'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{ISR|vz|1}} |6||2||4|| {{ku|6|12}} || {{ku|344|398}} || −54||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{ISL|vz|1}} |6||0||6|| {{ku|0|18}} || {{ku|219|450}} || −231||'''0''' |} === Skupina B === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{HRV|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ALB|vz|1}} | {{ku|25|20}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|51}}''' | 160 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30884 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| {{AUT|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{CHE|vz|1}}''' | {{ku|25|18}} || {{ku|13|25}} || {{ku|11|25}} || {{ku|19|25}} || || '''{{ku|68|93}}''' | 780 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30885 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{CHE|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{HRV|vz|1}}''' | {{ku|25|22}} || {{ku|23|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|13|25}} || || '''{{ku|82|97}}''' | 1 100 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30886 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{ALB|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{AUT|vz|1}}''' | {{ku|21|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|14|25}} || || || '''{{ku|51|75}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30887 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{HRV|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AUT|vz|1}} | {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|55}}''' | 240 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30888 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{CHE|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ALB|vz|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|56}}''' | 480 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30889 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{AUT|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{HRV|vz|1}}''' | {{ku|25|21}} || {{ku|23|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|21|25}} || || '''{{ku|90|96}}''' | 950 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30891 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{ALB|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{CHE|vz|1}}''' | {{ku|19|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|10|25}} || || || '''{{ku|51|75}}''' | 258 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30890 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{HRV|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CHE|vz|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|50}}''' | 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30892 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 5. január || align=right| '''{{AUT|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ALB|vz|1}} | {{ku|25|13}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|42}}''' | 2 132 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30893 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{ALB|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{HRV|vz|1}}''' | {{ku|15|25}} || {{ku|8|25}} || {{ku|14|25}} || || || '''{{ku|37|75}}''' | 150 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30894 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{CHE|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{AUT|vz|1}}''' | {{ku|25|23}} || {{ku|25|22}} || {{ku|20|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|15|17}} || '''{{ku|106|112}}''' | 1 150 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30895 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{HRV|vz|1}} |6||6||0|| {{ku|18|2}} || {{ku|493|365}} || +128||'''18''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{CHE|vz|1}} |6||3||3|| {{ku|12|10}} || {{ku|481|459}} || +22||'''10''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{AUT|vz|1}} |6||3||3|| {{ku|11|11}} || {{ku|475|463}} || +12||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{ALB|vz|1}} |6||0||6|| {{ku|0|18}} || {{ku|288|450}} || −162||'''0''' |} === Skupina C === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{UKR|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NOR|vz|1}} | {{ku|25|16}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|45}}''' | 1 550 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30896 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| '''{{GRC|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MNE|vz|1}} | {{ku|25|17}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|52}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30897 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{MNE|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{UKR|vz|1}}''' | {{ku|18|25}} || {{ku|14|25}} || {{ku|17|25}} || || || '''{{ku|49|75}}''' | 575 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30898 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{NOR|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vz|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|16|25}} || || || '''{{ku|55|75}}''' | 620 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30899 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| {{UKR|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vz|1}}''' | {{ku|18|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|19|25}} || || || '''{{ku|56|75}}''' | 1 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30900 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{MNE|vz|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{NOR|vz|1}} | {{ku|25|17}} || {{ku|25|12}} || {{ku|12|25}} || {{ku|27|25}} || || '''{{ku|89|79}}''' | 235 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30901 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{NOR|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{MNE|vz|1}}''' | {{ku|15|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|58|75}}''' | 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30902 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. august || align=right| '''{{GRC|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{UKR|vz|1}} | {{ku|25|22}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|56}}''' | 1 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30903 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{UKR|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MNE|vz|1}} | {{ku|25|22}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|64}}''' | 1 150 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31464 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{GRC|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NOR|vz|1}} | {{ku|25|20}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|55}}''' | 1 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31465 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{NOR|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{UKR|vz|1}}''' | {{ku|22|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|22|25}} || {{ku|11|25}} || || '''{{ku|80|93}}''' | 220 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31466 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{MNE|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vz|1}}''' | {{ku|17|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|12|25}} || || || '''{{ku|50|75}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31467 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{GRC|vz|1}} |6||6||0|| {{ku|18|0}} || {{ku|450|324}} || +126||'''18''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{UKR|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|12|7}} || {{ku|430|388}} || +42||'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{MNE|vz|1}} |6||2||4|| {{ku|6|13}} || {{ku|379|437}} || −58||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{NOR|vz|1}} |6||0||6|| {{ku|2|18}} || {{ku|372|482}} || −110||'''0''' |} === Skupina D === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| '''{{FRA|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DNK|vz|1}} | {{ku|25|18}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|53}}''' | 1 350 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30904 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| {{GEO|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{PRT|vz|1}}''' | {{ku|11|25}} || {{ku|11|25}} || {{ku|16|25}} || || || '''{{ku|38|75}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30905 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{PRT|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{FRA|vz|1}}''' | {{ku|24|26}} || {{ku|18|25}} || {{ku|12|25}} || || || '''{{ku|54|76}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30906 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{DNK|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{GEO|vz|1}}''' | {{ku|25|21}} || {{ku|17|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|23|25}} || || '''{{ku|83|96}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30907 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{FRA|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GEO|vz|1}} | {{ku|25|21}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|56}}''' | 1 720 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30908 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{PRT|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DNK|vz|1}} | {{ku|26|24}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|76|61}}''' | 510 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30909 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{DNK|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{PRT|vz|1}}''' | {{ku|14|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|58|75}}''' | 280 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30910 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. august || align=right| {{GEO|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{FRA|vz|1}}''' | {{ku|16|25}} || {{ku|17|25}} || {{ku|16|25}} || || || '''{{ku|49|75}}''' | 110 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30911 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| {{GEO|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{DNK|vz|1}}''' | {{ku|14|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|19|25}} || {{ku|11|15}} || '''{{ku|94|106}}''' | 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30913 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 5. január || align=right| '''{{FRA|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{PRT|vz|1}} | {{ku|28|26}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|79|73}}''' | 1 015 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30912 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{DNK|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{FRA|vz|1}}''' | {{ku|25|22}} || {{ku|20|25}} || {{ku|15|25}} || {{ku|12|25}} || || '''{{ku|72|97}}''' | 2 055 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30914 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{PRT|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GEO|vz|1}} | {{ku|25|19}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|54}}''' | 1 000 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30915 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{FRA|vz|1}} |6||6||0|| {{ku|18|1}} || {{ku|477|357}} || +120||'''18''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{PRT|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|12|6}} || {{ku|428|366}} || +62||'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{GEO|vz|1}} |6||1||5|| {{ku|5|16}} || {{ku|387|489}} || −102||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{DNK|vz|1}} |6||1||5|| {{ku|5|17}} || {{ku|433|513}} || −80||'''2''' |} === Skupina E === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum !width=130px|Družstvo 1 ! Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| {{CZE|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{SWE|vz|1}}''' | {{ku|25|19}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|20|25}} || {{ku|7|15}} || '''{{ku|99|99}}''' | 1 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31221 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| {{EST|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{FIN|vz|1}}''' | {{ku|25|15}} || {{ku|25|20}} || {{ku|23|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|7|15}} || '''{{ku|100|100}}''' | 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31222 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| '''{{FIN|vz|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{CZE|vz|1}} | {{ku|19|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|15|8}} || '''{{ku|105|96}}''' | 1 204 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31223 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| {{SWE|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{EST|vz|1}}''' | {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|16}} || {{ku|17|25}} || || '''{{ku|88|91}}''' | 780 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31224 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{CZE|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{EST|vz|1}} | {{ku|25|23}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|54}}''' | 1 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31225 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{FIN|vz|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SWE|vz|1}} | {{ku|20|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|14}} || || '''{{ku|96|78}}''' | 2 200 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31226 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 25. august || align=right| {{SWE|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{FIN|vz|1}}''' | {{ku|14|25}} || {{ku|25|27}} || {{ku|19|25}} || || || '''{{ku|58|77}}''' | 1 050 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31227 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. august || align=right| '''{{EST|vz|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{CZE|vz|1}} | {{ku|25|15}} || {{ku|26|24}} || {{ku|24|26}} || {{ku|16|25}} || {{ku|16|14}} || '''{{ku|107|104}}''' | 460 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31228 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| '''{{CZE|vz|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{FIN|vz|1}} | {{ku|25|17}} || {{ku|20|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|15|9}} || '''{{ku|103|95}}''' | 1 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31229 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 6. január || align=right| '''{{EST|vz|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SWE|vz|1}} | {{ku|19|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|23}} || || '''{{ku|94|88}}''' | 2 330 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31230 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{FIN|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{EST|vz|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|14|25}} || {{ku|17|25}} || || '''{{ku|76|90}}''' | 1 109 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31232 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| {{SWE|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{CZE|vz|1}}''' | {{ku|20|25}} || {{ku|24|26}} || {{ku|18|25}} || || || '''{{ku|62|76}}''' | 1 100 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=31231 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{EST|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|14|11}} || {{ku|536|531}} || +5||'''12''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{FIN|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|15|11}} || {{ku|549|525}} || +24||'''11''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{CZE|vz|1}} |6||3||3|| {{ku|15|11}} || {{ku|539|522}} || +17||'''11''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{SWE|vz|1}} |6||1||5|| {{ku|6|17}} || {{ku|473|533}} || −60||'''2''' |} === Skupina F === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF ! Dátum ! Družstvo 1 ! Výsledok ! Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. august || align=right| {{ROU|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{BIH|vz|1}}''' | {{ku|25|21}} || {{ku|26|24}} || {{ku|23|25}} || {{ku|19|25}} || {{ku|11|15}} || '''{{ku|104|110}}''' | 125 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30916 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. august || align=right| {{LVA|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ESP|vz|1}}''' | {{ku|24|26}} || {{ku|21|25}} || {{ku|13|25}} || || || '''{{ku|58|76}}''' | 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30917 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. august || align=right| {{ESP|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ROU|vz|1}}''' | {{ku|21|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|22|25}} || || || '''{{ku|66|75}}''' | 250 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30918 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. august || align=right| '''{{BIH|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{LVA|vz|1}} | {{ku|25|8}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|40}}''' | 800 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30919 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. august || align=right| '''{{ROU|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{LVA|vz|1}} | {{ku|25|11}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|51}}''' | 130 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30920 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. august || align=right| '''{{ESP|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BIH|vz|1}} | {{ku|34|32}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|84|63}}''' | 275 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30921 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 26. august || align=right| {{BIH|vz|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{ESP|vz|1}}''' | {{ku|19|25}} || {{ku|15|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|21|25}} || || '''{{ku|80|98}}''' | 1 400 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30922 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. august || align=right| {{LVA|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ROU|vz|1}}''' | {{ku|13|25}} || {{ku|13|25}} || {{ku|15|25}} || || || '''{{ku|41|75}}''' | 300 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30923 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. január || align=right| {{ROU|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{ESP|vz|1}}''' | {{ku|25|22}} || {{ku|16|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|102|108}}''' | 2 030 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30924 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 5. január || align=right| {{LVA|vz|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BIH|vz|1}}''' | {{ku|22|25}} || {{ku|14|25}} || {{ku|19|25}} || || || '''{{ku|55|75}}''' | 500 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30925 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 9. január || align=right| {{BIH|vz|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{ROU|vz|1}}''' | {{ku|17|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|21}} || {{ku|17|25}} || {{ku|9|15}} || '''{{ku|93|105}}''' | 1 230 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30926 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 9. január || align=right| '''{{ESP|vz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{LVA|vz|1}} | {{ku|25|13}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|54}}''' | 600 || [https://www.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=30927 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{ESP|vz|1}} |6||5||1|| {{ku|15|6}} || {{ku|507|432}} || +75||'''14''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{ROU|vz|1}} |6||4||2|| {{ku|16|8}} || {{ku|536|469}} || +67||'''13''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|{{BIH|vz|1}} |6||3||3|| {{ku|12|11}} || {{ku|496|486}} || +10||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|{{LVA|vz|1}} |6||0||6|| {{ku|0|18}} || {{ku|299|451}} || −152||'''0''' |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cev.lu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [https://www.cev.eu/Competition-Area/competition.aspx?ID=1053&PID=1577 Kvalifikácia 2019 na stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/volleyball-2018-women-s-2019-european-championships-qualifications-epr82278.html Kvalifikácia 2019 na stránke the-sports.oeg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241227161152/https://www.the-sports.org/volleyball-2018-women-s-2019-european-championships-qualifications-epr82278.html |date=2024-12-27 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbal v 2019]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale žien]] 5osyohds0vj62xp59xc4b9q9ropiiuh 0 623972 8218788 8122576 2026-05-24T07:42:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218788 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Kuomintang |Logo strany = Emblem of the Kuomintang.svg |Skratka = KMT<br/>中國國民黨 |Založenie = [[10. október]] [[1919]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Cheng Li-wun]] |Predsedníčka = |Podpredseda = |Generálny sekretár = [[Tseng Yung-chuan]] |Najviac poslancov = |Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|35|113|hex=#00008b}} (Legislatívny juan) <br> {{Infobox politická strana/mandáty|1|6|hex=#00008b}} (Oblastní starostovia) <br> {{Infobox politická strana/mandáty|5|16|hex=#00008b}} (Starostovia miest a okresných magistrátov) |Volebný výsledok = 31,0% (všeobecné voľby 2016) |Ideológie = [[Tri ľudové princípy]]<ref>{{cite web|url=http://www.kmt.org.tw/p/blog-page_3.html|title=政策綱領|publisher=Kmt.org.tw|accessdate=2016-06-19|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190513013915/http://www.kmt.org.tw/p/blog-page_3.html|archivedate=2019-05-13}}</ref><ref>{{cite web|URL=https://www.britannica.com/event/Three-Principles-of-the-People|title=Three Principles of the People|author=The Editors of Encyclopædia Britannica|publisher=[[Encyclopædia Britannica]]}}</ref><ref>{{cite book|title=From Revolution to Restoration: The Transformation of Kuomintang Ideology|author=[[Mary C. Wright]]|publisher=[[Association for Asian Studies]]|date=1955|pages= 515–532}}</ref><br/>[[Čínsky nacionalizmus]]<br>[[Liberálny konzervatizmus]]<br/>[[Konzervativizmus]] |Politické spektrum = [[Pravica (politika)|Stredná pravica]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = 1,090,000<ref>{{cite news|last1=Hsu|first1=Stacy|title=Hung urges for scrutiny of KMT leader elections|url=http://www.kmt.org.tw/2017/01/blog-post_74.html|accessdate=16 January 2017|work=Taipei Times|date=16 January 2017}}</ref> |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = [[Kuomintang Youth League]] |Študentská = |Ženská = |Polovojenská = |Skupina EP = |Európska strana = |Medzinárodné = [[Centrist Democrat International]]<br />[[Medzinárodná demokratická únia]] |Materská strana = [[Pan-modrá koalícia]] |Sídlo = No.232~234, Sec. 2, BaDe Rd., [[Zhongshan]], [[Taipei]], [[Čínska republika]]<ref>{{cite web|url=http://www.kmt.org.tw/english/index.aspx|title=Kuomintang Official Website|publisher=Kuomintang|accessdate=13 September 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150703160339/http://www1.kmt.org.tw/english/index.aspx|archivedate=2015-07-03}}</ref> |Noviny = [http://www.cdnews.com.tw/ Central Daily News]<br />[http://www1.kmt.org.tw/english/ Kuomintang News Network] |Farby = {{legenda|darkblue|[[Modrá]]}} |Web = [http://www1.kmt.org.tw/english/ www.kmt.org.tw] | native_name = {{lang|zh-Latn|Zhōngguó Guómíndǎng}}| colorcode = {{Kuomintang/meta/color}} | predchodca = [[Revive China Society]] (1894)<br>[[Tongmenghui]] (1905)<br>Nationalist Party (1912)<br>[[Chinese Revolutionary Party]] (1914) }} [[Súbor:Naval Jack of the Republic of China.svg|200px|right|thumb|Vlajka Kuomintangu.]] [[Súbor:Stamp China 1945 2 inauguration.jpg|thumb|right|180px|[[Čankajšek]] s vlajkou [[Čínska republika|Čínskej republiky]] na [[Poštová známka|poštovej známke]] z roku [[1945]]. Modrý [[vlajkový kantón|kantón]] vlajky tvorí symbol Kuomintangu.]] '''Kuomintang''' ([[Čínština|tradičné znaky]]: 中國國民黨; [[Čínština|zjednodušené znaky]]: 中国国民党; [[Pchin-jin|pinyin]]: Zhōngguó Guómíndǎng; slovenským prepisom Čung-kuo Kuo-min-tang) alebo '''Čínska národná strana''', známa tiež pod skratkou '''KMT''', je [[Čína|čínska]] [[Konzervativizmus|konzervatívna]] [[politická strana]] pôsobiaca v súčasnosti v [[Čínska republika|Čínskej republike]] na [[Taiwan (ostrov)|Taiwane]]. Vedúcim predstaviteľom bol od založenia až do svojej smrti v roku [[1925]] revolucionár [[Sunjatsen]], ktorého dedičstvo sú tzv. [[Tri ľudové princípy]]. Po Sunovi viedol stranu v rokoch 1926-1927 a 1933-1975 generál [[Čankajšek]]. Čankajšek zomrel v roku 1975 a predsedom Kuomintangu sa stal jeho syn [[Ťiang Ťing-kuo]]. Po Ťiangovej smrti v roku 1988 nastúpil Ťiangov viceprezident, rodený Taiwanec, [[Li Teng-chuej]]. Li bol v deväťdesiatych rokoch tiež prezidentom [[Čínska republika|Čínskej republiky]]. Ako zástanca samostatnosti Taiwanu a v súvislosti so založením opozičnej [[Tchajwanská únia solidarity|Tchajwanskej únie solidarity]] bol v roku 2001 z Kuomintangu vylúčený. V súčasnosti strane od augusta 2017 predsedá [[Wu Den-yih]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lin | meno = Adela | odkaz na autora = | titul = Taiwan’s Opposition Kuomintang Elects Wu Den-yih as Chairman | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-05-20/taiwan-s-opposition-kuomintang-elects-wu-den-yih-as-chairman-j2xfiwkd | dátum vydania = 20.5.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-03 | vydavateľ = Bloomberg | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Politický vývoj v strane == Kuomintang je počas celej éry stredopravou, konzervatívnou stranou. Od roku [[1912]] (pôvodne ako Nacionalistická strana) až do konca [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] bol Kuomintang vládnucou stranou v rámci celej Číny. Od roku [[1949]], kedy sa stiahol iba na Taiwan a okolité ostrovy, až do konca 80. rokov, vládol Kuomintang formou "jedna strana" [[Totalitarizmus|totalitnému]] režimu na Taiwane. K prvým zmenám v doktríne strany prispel [[Ťiang Ťing-kuo]], syn Čankajška, ktorý od roku 1978 začal postupne zavádzať najprv ekonomické reformy (iniciatívy ''10 Veľkých konštrukčných projektov'' a ''12 Nových rozvojových projektov'') vzhľadom na väčšiu potrebu spolupráce so zahraničím pri rastúcej zahraničnopolitickej izolácii Čínskej republiky.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wrocherinsky | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = What Motivated the KMT in Taiwan’s Democratization? | url = https://www.ketagalanmedia.com/2017/09/30/what-motivated-kmt-taiwan-democratization/ | dátum vydania = 30.9.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-03 | vydavateľ = Ketagalan Media | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20181204010510/https://www.ketagalanmedia.com/2017/09/30/what-motivated-kmt-taiwan-democratization/ | dátum archivácie = 2018-12-04 }}</ref> Od polovice osemdesiatych rokov dochádzalo k postupnej [[Demokratizácia|demokratizácii]] a taiwanizácii Kuomintangu. V roku 1986 bola založená v prostredí [[Hnutie Tangwai|Hnutia Tangwai]] liberálna [[Demokratická pokroková strana]] (do r. 1991 ilegálna), ktorá sa hlási k tchajwanskej nezávislosti a ktorá na Taiwane vládla v rokoch 2000–2008.<ref name="ref1" />Zmena dominantného postavenia v straníckom systéme sa odzrkadlila aj na politike KMT. V roku 1994 sa od Kuomintangu oddelila ultrakonzervatívna [[Nová strana]], dnes spolu s Kuomintangom a [[Strana ľud predovšetkým|Stranou ľud predovšetkým]] (založená v r. 2000) súčasť [[Panmodrá koalícia|Panmodrej koalície]]. V roku 2008 prezidentské voľby vyhral opäť Kuomintang so svojim konzervatívnym programom, v roku 2016 však prešiel do opozície. == Zahraničnopolitické názory == V otázke prípadnej nezávislosti Taiwanu sa Kuomintang stavia do opozície Demokratickej pokrokovej strane (DPP), ktorá prípadnú nezávislosť viac podporuje a tak vyhrocuje vzťahy s [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]] a jej režimom na pevnine, deklarujúcim politiku jednej Číny. KMT sa stavia k nezávislosti rezervovane, sčasti aj preto, že stále vníma aj pevninskú časť Číny ako potenciálne vlastníctvo nacionalistickej Čínskej republiky na Taiwane okupované komunistami, teda politika jednej Číny z druhej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hioe | meno = Brian | odkaz na autora = | titul = The DPP and ROC Independence | url = https://newbloommag.net/2016/03/26/dpp-roc-independence/ | dátum vydania = 23.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-02 | vydavateľ = New Bloom | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Volebné výsledky (po demokratizácii v 80.rokoch) == === Prezidentské voľby === {| class=wikitable ! Voľby ! Kandidát ! Spolukandidát ! Spolu hlasov ! Podiel hlasov ! Výsledok |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 1996|1996]] | [[Li Teng-chuej]] | [[Lien Chan]] | 5,813,699 | 54.0% | bgcolor="#00FF00" |'''Víťaz''' |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 2000|2000]] | [[Lien Chan]] | [[Vincent Siew]] | 2,925,513 | 23.1% | bgcolor="#FF6347" |'''Porazený''' |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 2004|2004]] | [[Lien Chan]] | [[James Soong]] ([[File:LogoPFP.svg|15px|link=People First Party (Republic of China)]]{{small|[[Strana ľud predovšetkým|PFP]]}}) | 6,423,906 | 49.8% | bgcolor="#FF6347" |'''Porazený''' |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 2008|2008]] | [[Ma Jing-ťiou]] | [[Vincent Siew]] | 7,658,724 | 58.4% | bgcolor="#00FF00" |'''Víťaz''' |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 2012|2012]] | [[Ma Jing-ťiou]] | [[Wu Den-yih]] | 6,891,139 | 51.6% | bgcolor="#00FF00" |'''Víťaz''' |- ! [[Taiwanské prezidentské voľby 2016|2016]] | [[Eric Chu]] | [[Wang Ju-hsuan]] ([[File:Black-nill.png|15x15px]] {{small|[[Nezávislý politik|Nez.]]}}) | 3,813,365 | 31.0% | bgcolor="#FF6347" |'''Porazený''' |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Politické strany na Taiwane]] [[Kategória:Politické strany v Číne]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] [[Kategória:Nacionalistické strany]] [[Kategória:Organizácie založené v 1919]] 1l3ld6ppe10rncta6sgnqhk4dl7ndzj 0 625208 8218893 7469131 2026-05-24T10:10:07Z Michal62606 117643 dd 8218893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Lili Reinhartová | fotka = Lili Reinhart - Forbidden Fruits.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2025 | celé meno = Lili Pauline Reinhart | dátum narodenia = {{dnv|1996|9|13}} | miesto narodenia = [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2010 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Lili Reinhartová''' ({{vjz|eng|Lili Pauline Reinhart}}; * [[13. september]] [[1996]], [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Herec|herečka]] známa zo seriálu ''[[Riverdale (seriál z roku 2017)|Riverdale]]'', kde hrá postavu Betty Cooperovú. == Životopis == Narodila sa v Clevelande, ale vyrastala v neďalekom meste [[Bay Village]].<ref>{{Cite news |url=https://www.avclub.com/lili-reinhart-and-camila-mendes-on-the-5-things-they-mi-1819440587 |title=Lili Reinhart and Camila Mendes on the 5 things they miss about their own Riverdales |last=Kaseko|first=Baraka|work=The A.V. Club|access-date=2017-10-14|language=en-US}}</ref> Odmalička mala veľmi blízko k spevu, herectvu a tancu a ako desaťročná prosila matku, aby ju odviezla do [[New York (mesto)|New Yorku]] na konkurz.<ref name=":0">{{Cite news|url=http://www.seventeen.com/about/a10392332/12-things-you-def-didnt-know-about-lili-reinhart-from-riverdale/|title=Lili Reinhart Says "Riverdale" Helped Pull Her Out Of Her Depression|date=2017-10-17|work=Seventeen|access-date=2017-11-11|language=en-US}}</ref> Presťahovala sa ako osemnásťročná do [[Los Angeles]], aby sa mohla naplno venovať herectvu. == Kariéra == Jej prvá herecká rola bola v seriáli ''Law & Order: Special Victims''. V roku [[2012]] bola zvažovaná na úlohu Cosette z muzikálu ''[[Bedári (film z roku 2012)|Bedári]]''. Dňa [[9. február]]a [[2016]] bola obsadená ako Betty Cooperová v tínedžerskej dráme ''[[Riverdale (seriál z roku 2017)|Riverdale]]''.<ref>{{cite web |url=http://deadline.com/2016/02/riverdale-betty-cooper-lili-reinhart-jughead-jones-cole-sprouse-archie-comics-the-cw-pilot-1201699204/ |title='Riverdale' Archie Comics CW Pilot Casts Its Betty Cooper & Jughead Jones |last=Andreeva|first=Nellie|website=[[Deadline Hollywood]]|date=February 9, 2016|accessdate=February 9, 2016}}</ref> [[10. február]]a [[2017]] bolo oznámené, že si zahrá jednu z postav vo filme ''Galveston'' (2018) spoločne s [[Ben Foster (herec)|Benom Fosterom]] a [[Elle Fanningová|Elle Fanningovou]].<ref name="Galveston">{{cite web |url=http://deadline.com/2017/02/riverdale-lili-reinhart-joins-galveston-movie-ben-foster-elle-fanning-nic-pizzolatto-1201908237/ |title='Riverdale's Lili Reinhart Joins 'Galveston' Movie With Elle Fanning |last=Patten|first=Dominic|website=[[Deadline Hollywood]]|date=February 10, 2017|accessdate=February 19, 2017}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3929887|meno=Lili Reinhart}} * {{csfd meno|id=97299|meno=Lili Reinhart}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lili Reinhart|871588386}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reinhartová, Lili}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Clevelandu (Ohio)]] i0ig7eudc85vpi9vy1lk5rr7dxnehc5 8218894 8218893 2026-05-24T10:10:34Z Michal62606 117643 8218894 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Lili Reinhartová | fotka = Lili Reinhart - Forbidden Fruits.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2025 | celé meno = Lili Pauline Reinhart | dátum narodenia = {{dnv|1996|9|13}} | miesto narodenia = [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2010 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Lili Reinhartová''' ({{vjz|eng|Lili Pauline Reinhart}}; * [[13. september]] [[1996]], [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Herectvo|herečka]] známa zo seriálu ''[[Riverdale (seriál z roku 2017)|Riverdale]]'', kde stvárnila postavu Betty Cooper. == Životopis == Narodila sa v Clevelande, ale vyrastala v neďalekom meste [[Bay Village]].<ref>{{Cite news |url=https://www.avclub.com/lili-reinhart-and-camila-mendes-on-the-5-things-they-mi-1819440587 |title=Lili Reinhart and Camila Mendes on the 5 things they miss about their own Riverdales |last=Kaseko|first=Baraka|work=The A.V. Club|access-date=2017-10-14|language=en-US}}</ref> Odmalička mala veľmi blízko k spevu, herectvu a tancu a ako desaťročná prosila matku, aby ju odviezla do [[New York (mesto)|New Yorku]] na konkurz.<ref name=":0">{{Cite news|url=http://www.seventeen.com/about/a10392332/12-things-you-def-didnt-know-about-lili-reinhart-from-riverdale/|title=Lili Reinhart Says "Riverdale" Helped Pull Her Out Of Her Depression|date=2017-10-17|work=Seventeen|access-date=2017-11-11|language=en-US}}</ref> Presťahovala sa ako osemnásťročná do [[Los Angeles]], aby sa mohla naplno venovať herectvu. == Kariéra == Jej prvá herecká rola bola v seriáli ''Law & Order: Special Victims''. V roku [[2012]] bola zvažovaná na úlohu Cosette z muzikálu ''[[Bedári (film z roku 2012)|Bedári]]''. Dňa [[9. február]]a [[2016]] bola obsadená ako Betty Cooperová v tínedžerskej dráme ''[[Riverdale (seriál z roku 2017)|Riverdale]]''.<ref>{{cite web |url=http://deadline.com/2016/02/riverdale-betty-cooper-lili-reinhart-jughead-jones-cole-sprouse-archie-comics-the-cw-pilot-1201699204/ |title='Riverdale' Archie Comics CW Pilot Casts Its Betty Cooper & Jughead Jones |last=Andreeva|first=Nellie|website=[[Deadline Hollywood]]|date=February 9, 2016|accessdate=February 9, 2016}}</ref> [[10. február]]a [[2017]] bolo oznámené, že si zahrá jednu z postav vo filme ''Galveston'' (2018) spoločne s [[Ben Foster (herec)|Benom Fosterom]] a [[Elle Fanningová|Elle Fanningovou]].<ref name="Galveston">{{cite web |url=http://deadline.com/2017/02/riverdale-lili-reinhart-joins-galveston-movie-ben-foster-elle-fanning-nic-pizzolatto-1201908237/ |title='Riverdale's Lili Reinhart Joins 'Galveston' Movie With Elle Fanning |last=Patten|first=Dominic|website=[[Deadline Hollywood]]|date=February 10, 2017|accessdate=February 19, 2017}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3929887|meno=Lili Reinhart}} * {{csfd meno|id=97299|meno=Lili Reinhart}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lili Reinhart|871588386}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reinhartová, Lili}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Clevelandu (Ohio)]] c8w9h29qs93ef2wqkg1op6azzb9mko3 0 630763 8218741 7077183 2026-05-24T04:30:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218741 wikitext text/x-wiki {{Geobox|protected area <!-- *** Heading *** --> | name = Krasová vyvieračka Žitoľub | native_name = Карстов извор Житолюб | other_name = | category = prírodná pamiatka - vyvieračka <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = KarstovIzvorZhitoljub01.jpg | image_caption = Krasová vyvieračka Žitoľub <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sofijská oblasť]] | district = [[Svoge (okres)|Svoge]] | municipality = [[Gara Lakatnik]] <!-- *** Family *** --> | range = [[Stará planina]] <!-- *** Locations *** --> | location = Iskărská roklina | elevation = 387 | prominence = | lat_d = 43.088714 | long_d = 23.386931 | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Krasová vyvieračka Žitoľub''' ({{vjz|bul|Карстов извор Житолюб|''Karstov izvor Žitoľub''}}) je mohutná krasová [[vyvieračka]] nachádzajúca sa v západnom [[Bulharsko|Bulharsku]] v [[Sofijská oblasť|Sofijskej oblasti]] pri dedine [[Gara Lakatnik]].<ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/karstov-izvor-jitoliub |dátum prístupu=2019-04-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190406235449/https://opoznai.bg/view/karstov-izvor-jitoliub |dátum archivácie=2019-04-06 }}</ref><ref name="lakatnik.info"/><ref name="peika.bg"/><ref name="svogetour.com"/><ref name="pochivka.bg"/> == Opis == Krasová vyvieračka Žitoľub sa nachádza v spodnej časti masívu [[Lakatnické skaly|Lakatnických skál]] v [[Iskărská roklina|Iskărskej rokline]] na ľavom brehu rieky [[Iskăr]] 8 metrov nad jej hladinou v nadmorskej výške {{mnm|387}} Vyvieračka patrí medzi najväčšie v Bulharsku a vzniká z dvoch podzemných riek. Ide o rieky Petrenska ({{vjz|bul|Петренска}}) a Probojnica ({{vjz|bul|Пробойница}}), ktoré pretekajú niekoľkými kaskádami cez jaskyňu [[Temnata dupka (Milanovo)|Temnata dupka]] a neskôr po ich spojení a po prietoku úzkym sifónom vyvierajú pod jaskyňou v spodnej časti Lakatnických skál nad korytom rieky Iskăr.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="lakatnik.info"/><ref name="peika.bg"/><ref name="svogetour.com"/><ref name="pochivka.bg"/> Celková dĺžka vyvieračky až do sútoku s riekou Iskăr je 59 metrov a tak sa o nej často hovorí ako o jednej z najkratších bulharských riek.<ref name="lakatnik.info">[https://lakatnik.info/%D0%BA%D0%B0%D1%80%D1%81%D1%82%D0%BE%D0%B2-%D0%B8%D0%B7%D0%B2%D0%BE%D1%80-%D0%B6%D0%B8%D1%82%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D0%B1/ lakatnik.info]</ref> Pri silnejších dažďoch je prietok vyvieračky až 1 200 litrov za sekundu.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="lakatnik.info"/><ref name="peika.bg">[http://www.peika.bg/statia/Lakatnik_zabelezhitelnosti_za_edin_uikend_l.a_i.100431.html peika.bg]</ref><ref name="svogetour.com">[http://www.svogetour.com/?page_id=12 svogetour.com]</ref><ref name="pochivka.bg">[https://pochivka.bg/karstov-izvor-zhitolyub-e1576 pochivka.bg]</ref> V roku 2008 prebehol prieskum podzemnej galérie pred vyústením vyvieračky. Zistilo sa, že sifón, ktorým preteká je dlhý 38 metrov a jeho šírka sa pohybuje medzi 1 a 1,5 metra.<ref name="lakatnik.info"/> Pri vyvieračke sa nachádza malá reštaurácia a umelé jazierko.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="lakatnik.info"/><ref name="svogetour.com"/><ref name="pochivka.bg"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Prírodné pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Sofijská oblasť]] [[Kategória:Stará planina]] [[Kategória:Vračanský Balkán]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Starej planine]] 9b5eyc795dcg5qfaowus3ahetqoqxz4 3 631410 8218598 8195791 2026-05-23T17:21:47Z Evernit 160276 /* Igric */ re 8218598 wikitext text/x-wiki '''Archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Evernit/Archív]] == ŠNR == Prajem ti šťastný nový rok, nech sa Ti darí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:30, 31. december 2023 (UTC) : Hullo, salut(ujem) a merci(ujem), mâle. Nech si stále pri sile a všetko ti tiež fungíruje jak má ,-) Bum-bác! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] 02:07, 1. január 2024 (UTC) == Šablóny == Ahoj. Veľká vďaka za témy okolo Slnka v sieti. Chcem sa opýtať že či sú predošlé šablóny týkajúce sa slovenských filmových cien (napr.: [[Šablóna:Slnko v sieti (cena)]], [[Šablóna:Slnko v sieti za Celoživotné dielo]], Šablóna:Slnko v sieti za Naj ...), poprepájané aj s osobami, ktoré sa v nich nachádzajú? Ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 23. február 2024 (UTC) : Hullo-hullo! Ouais-ouais, Slnká som robil roky komplet, takže sú šablóny poprepájané už dávnejšie. À propos, o týždeň odchádzam dlhodobo do Paríža, možno už nadobro, tak ho od teba pozdravím, zbojník ,-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:09, 23. február 2024 (UTC) ::Ja sa teraz na revanš venujem Francúzskym filmovým cenám. Aj s Wikipédiou :-)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:23, 23. február 2024 (UTC) ::: Pas vraiment, už na to popravde nebudem mať čas. Ten [[Slnko v sieti 2024|nadchádzajúci ročník SvS]] snáď ešte dotiahnem do konca, no uvidím. Preto som nedávno dorábal aj tému ako takú, archivoval zdroje a&nbsp;doplnil podrobnejšie údaje i&nbsp;ku&nbsp;klasifikácii filmov. A&nbsp;to samé platí u&nbsp;SFTA, kde som medziročne vždy kontroloval [[Slovenská filmová a televízna akadémia#Členovia SFTA|prírastky či odliv jej členov]]. No pre dodatočnú kontrolu, stačí vlastne prejsť [[Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti|súhrnný "slnečný zoznam"]] a&nbsp;maximálne overiť, či všetci držitelia sú tiež [[:Kategória:Držitelia Slnka v sieti|kategorizovaní tam, kde majú byť]] (len máloktorí z&nbsp;nich majú založené menné heslá, takže ich nebude veľa). Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 23:08, 23. február 2024 (UTC) Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807827]: nevkladaj prosím do názvov šablón v ich volaniach pevné medzery, nepatrí to tam (dávam to do tohto vlákna, keďže sa to tiež týka šablón). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:10, 24. február 2024 (UTC) : To bol očividne preklik, dôsledkom hromadných aktualizácií kategórií u členov SFTA. No ja s tvojou zočividnosťou som už dávno akademik ,-) Namaste! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:26, 24. február 2024 (UTC) ::Môže byť, tamten čl. som mal medzi sledovanými, tak som to zazrel, zatiaľ som sa nevrhal do skúmania, koľkých ďalších prípadov sa to ev. týka. Na takéto hromadné manuálne pridávanie jednej kat. je inak praktický [[Wikipédia:HotCat|HotCat]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:34, 24. február 2024 (UTC) Nemáš náhodou zapnutý WikEd ([[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-gadgets|Nastavenia/Nástroje]]/Editačné nástroje/wikEd)? Lebo tie pevné medzery nahrádzaš entitami nejak plošne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807839] a ten editor býva jedným z bežných dôvodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 24. február 2024 (UTC) :Mám nový noťas, takže s ním sa zatiaľ milujem len formou predohry. No relatívne aktívny tu budem len do konca mesiaca, preto sa snažím akurát podorábať to, na čom som sa svojho času potil aj onak; každopádne díky za info. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:48, 24. február 2024 (UTC) ::Veď v pohode, len tieto plošné náhrady, nijak nesúvisiace so zámerom dotyčnej úpravy, nie sú moc šťastné. Na skwiki je dlhoročne zaužívané vkladanie pevných medzier formou znaku, nie entitou, takže k tomu bude dochádzať pri nezanedbateľnej časti tvojich úprav, ak budeš pracovať s editorom, ktorý to rutinne robí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:54, 24. február 2024 (UTC) ::: Doprznil to WikiEdo, no už som ho vyfuckoval z našej trojky. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:05, 24. február 2024 (UTC) == Členovia STFA == Ahoj! Nerozumiem celkom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Lasica&diff=prev&oldid=7807873 tejto úprave]. Riadni členovia sú tiež členovia, či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:06, 24. február 2024 (UTC) : Bum-bum! Formálne sú iba dva základné druhy členov – [[:Kategória:Riadni členovia SFTA|riadni]] (platia poplatky) a [[:Kategória:Čestní členovia SFTA|čestní]] (tí to majú zdarma). Tá (po)voľná "in memoriam" je vyhradená už zosnulým členom bez ohľadu na ich pôvodné členstvo. No vytvárať pre ňu špecifickú kategóriu je zbytočné a pravdepodobne mimo etiketu, preto sú už neaktívni členovia presunutí do tej nosnej [[:Kategória:Členovia SFTA|všeobecnej zostavy]]. Cakumprásk! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:30, 23. február 2024 (UTC) ::Žblnk! Nie je nutné vytvárať špeciálnu kategóriu pre zosnulých, kedže platí pre nich to čo za života. Hm, čiže je to vlastne členstvo v občianskom združení, nie ocenenie čiže je IMHO otázne či vôbec kategorizovať. Čľupkydupky!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:28, 24. február 2024 (UTC) :::Ja som aktualizoval status quo podľa SFTA. Pre inú presnosť, čestné členstvo má bez ohľadu na orgán v podstate status ceny, preto sa aj rozlišujú, kým ceny ako také nadeľujú vždy kadejaké spolky či združenia vrátane tých akademických. Inu „IMHO in my own“, do hrobu si síce kdekto-kadečo už pobral, no či to kedysi-kdesi má nejakú cenu i tatam-si, je naozaj otázkou do rozpačita. Bez zbytočného záujmu o krátku životnosť kadejakých kategórií tak súhlasím, a zdržujem sa ďalšieho hlasovania zároveň. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 21:36, 24. február 2024 (UTC) == Igric == Ahoj. Dik za akt. [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Inak ma tak napadlo, že či by si nechcel aspoň základne vytvoriť nevytvorené ročníky [[Igric (súťaž)|Igric]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:13, 20. marec 2026 (UTC) :Salut gars! :Ja som tie [[Igric (súťaž)|rentabilné ceny]] mal kommpletne rozpracované pred x rokmi, keď som i tieto stránky zakladal, hrabal sa v digitálnych archívoch [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] atď. a možno by som niekde v noťase našiel k tomu zložku, no jednak nemám dlhodobo najideálnejšie podmienky de facto na nič, mám náročné obdobie aj inak, a to vyžaduje systematickú prácu. :Popravde nebyť toho aktuálneho ročníku [[Slnko v sieti (cena)|SVS]], ani by som sa tu najskôr neukázal. Akurát tým, že som kompletne robil tie výročné ceny, tak som si povedal, že jeden ročník navyše ma nezabije a do vyhlásenia nových laureátov pozvoľna oprašujem aj staršie ročníky, ako si si všimol. :Ja by som skôr uprednostnil založiť tie prvé ročníky, aby sa dali robiť aj nejaké historické štatistiky, ustálili sútažné kategórie a aby sa každý čitateľ z toho rýchlo vysomáril, ako to vlastne s tými konkurenčnými cenami bolo... :Každopádne dík za pozdrav, potešil. To SVS dokončím, nech to má hlavu i pätu, no ten Igric sľubujem veľmi zľahka. Fuckt mám to náročné a som bez energie. Až chytím druhý či x-tý dych.... Úfam, že ty sa máš relatívne dobre a vietor ti fúka do plachiet, ja som na odstrel. Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 18:22, 20. marec 2026 (UTC) ::Dik za odpis, a tak nejako to ide. Som rád, že to SVS aktualizuješ, lebo je to potrebné. Inak nechcel by si byť na [[Wikipédia:Discord]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:25, 20. marec 2026 (UTC) :::to je nejaký privátny chat? --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:42, 20. marec 2026 (UTC) ::::Je to internetová komunikačná platforma kde je časť komunity z WIki no dá sa tam aj súkromne četovať (https://discord.com/invite/7kkQUHz4PY). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:48, 20. marec 2026 (UTC) ::::: Hullo, wikisamec! Poteším ťa, skompiloval som tie ceny a prémie [[Igric (súťaž)|Igric]] – nie síce podľa nedokončených či nezaložených ročníkov, ale podľa oficiálnych kategórií tejto súťaže, čo je v podstate zásadne lepšie, keďže tieto obsahujú prehľady všetkých držiteľov cien/prémií podľa všetkých ročníkov, nielen tých konkrétnych na ten-ktorý rok, až mi rozumieš. Z tých základných i žánrových potrebujem dokončiť už iba kategóriu ''Animovanej tvorby'', špeciálnu za ''Celoživotné dielo'' a tie výlučne prémiové (''Študentská tvorba, Ostatná TV tvorba, Teóriu a kritika a Tvorba digitálnych diskov''). V súvislosti s tým, mám na teba technickú otázku. Keďže ide o rozsiahly obsah, chcem sa akurát uistiť či môžem tzv. „rozvetviť“ svoje Pieskovisko na dodatočné odkazy, v závislosti na jednotlivých kategóriách – teda povedzme nasledovne: ; V príprave * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Igric - Filmová tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/FT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Igric - Televízna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/TT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Igric - Dokumentárna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/DT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Igric - Herecký výkon]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/HV''') ::::: Chcem totiž jednak najprv všetky súťažné kategórie dokončiť a jednak čakám z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] na pár scanov dobových článkov k trom sporným ročníkom, ku ktorým zatiaľ buď nemám súhrnné protokoly, alebo tieto neobsahujú aj súpis všetkých prémií. Ono zháňat tie výsledky a konfrontovať s inými zápismi bol zážitok do nejedného „historického bezvedomia“... Hraný film i Herecké výkony mám každopádne kompletné, u Televíznej tvorby mi chýba akurát jedna prípadná prémia, až teda bola v tom diskutabilnom ročníku aj udelená (nemusela) a u Dokumentov stále nepoznám štyri potenciálne prémie. Čakám na spomenuté scany článkov, nech výskyt tých neznámyh prémií môžem suverénne potvrdiť či vylúčiť a únavne uzavrieť. Tak zatiaľ a prepímam! == Aktualizácia Sĺnk v sieti == Ahoj. Vďaka za aktualizácie ako je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tereza_Nvotov%C3%A1&curid=610004&diff=8195787&oldid=8101163 táto], ale bolo by dobré doplniť zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 9. apríl 2026 (UTC) fri62awwxwtpewvlme7dq3x3pwbcvex 8218600 8218598 2026-05-23T17:22:16Z Evernit 160276 /* Igric */ ods. 8218600 wikitext text/x-wiki '''Archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Evernit/Archív]] == ŠNR == Prajem ti šťastný nový rok, nech sa Ti darí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:30, 31. december 2023 (UTC) : Hullo, salut(ujem) a merci(ujem), mâle. Nech si stále pri sile a všetko ti tiež fungíruje jak má ,-) Bum-bác! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] 02:07, 1. január 2024 (UTC) == Šablóny == Ahoj. Veľká vďaka za témy okolo Slnka v sieti. Chcem sa opýtať že či sú predošlé šablóny týkajúce sa slovenských filmových cien (napr.: [[Šablóna:Slnko v sieti (cena)]], [[Šablóna:Slnko v sieti za Celoživotné dielo]], Šablóna:Slnko v sieti za Naj ...), poprepájané aj s osobami, ktoré sa v nich nachádzajú? Ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 23. február 2024 (UTC) : Hullo-hullo! Ouais-ouais, Slnká som robil roky komplet, takže sú šablóny poprepájané už dávnejšie. À propos, o týždeň odchádzam dlhodobo do Paríža, možno už nadobro, tak ho od teba pozdravím, zbojník ,-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:09, 23. február 2024 (UTC) ::Ja sa teraz na revanš venujem Francúzskym filmovým cenám. Aj s Wikipédiou :-)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:23, 23. február 2024 (UTC) ::: Pas vraiment, už na to popravde nebudem mať čas. Ten [[Slnko v sieti 2024|nadchádzajúci ročník SvS]] snáď ešte dotiahnem do konca, no uvidím. Preto som nedávno dorábal aj tému ako takú, archivoval zdroje a&nbsp;doplnil podrobnejšie údaje i&nbsp;ku&nbsp;klasifikácii filmov. A&nbsp;to samé platí u&nbsp;SFTA, kde som medziročne vždy kontroloval [[Slovenská filmová a televízna akadémia#Členovia SFTA|prírastky či odliv jej členov]]. No pre dodatočnú kontrolu, stačí vlastne prejsť [[Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti|súhrnný "slnečný zoznam"]] a&nbsp;maximálne overiť, či všetci držitelia sú tiež [[:Kategória:Držitelia Slnka v sieti|kategorizovaní tam, kde majú byť]] (len máloktorí z&nbsp;nich majú založené menné heslá, takže ich nebude veľa). Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 23:08, 23. február 2024 (UTC) Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807827]: nevkladaj prosím do názvov šablón v ich volaniach pevné medzery, nepatrí to tam (dávam to do tohto vlákna, keďže sa to tiež týka šablón). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:10, 24. február 2024 (UTC) : To bol očividne preklik, dôsledkom hromadných aktualizácií kategórií u členov SFTA. No ja s tvojou zočividnosťou som už dávno akademik ,-) Namaste! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:26, 24. február 2024 (UTC) ::Môže byť, tamten čl. som mal medzi sledovanými, tak som to zazrel, zatiaľ som sa nevrhal do skúmania, koľkých ďalších prípadov sa to ev. týka. Na takéto hromadné manuálne pridávanie jednej kat. je inak praktický [[Wikipédia:HotCat|HotCat]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:34, 24. február 2024 (UTC) Nemáš náhodou zapnutý WikEd ([[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-gadgets|Nastavenia/Nástroje]]/Editačné nástroje/wikEd)? Lebo tie pevné medzery nahrádzaš entitami nejak plošne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807839] a ten editor býva jedným z bežných dôvodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 24. február 2024 (UTC) :Mám nový noťas, takže s ním sa zatiaľ milujem len formou predohry. No relatívne aktívny tu budem len do konca mesiaca, preto sa snažím akurát podorábať to, na čom som sa svojho času potil aj onak; každopádne díky za info. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:48, 24. február 2024 (UTC) ::Veď v pohode, len tieto plošné náhrady, nijak nesúvisiace so zámerom dotyčnej úpravy, nie sú moc šťastné. Na skwiki je dlhoročne zaužívané vkladanie pevných medzier formou znaku, nie entitou, takže k tomu bude dochádzať pri nezanedbateľnej časti tvojich úprav, ak budeš pracovať s editorom, ktorý to rutinne robí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:54, 24. február 2024 (UTC) ::: Doprznil to WikiEdo, no už som ho vyfuckoval z našej trojky. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:05, 24. február 2024 (UTC) == Členovia STFA == Ahoj! Nerozumiem celkom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Lasica&diff=prev&oldid=7807873 tejto úprave]. Riadni členovia sú tiež členovia, či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:06, 24. február 2024 (UTC) : Bum-bum! Formálne sú iba dva základné druhy členov – [[:Kategória:Riadni členovia SFTA|riadni]] (platia poplatky) a [[:Kategória:Čestní členovia SFTA|čestní]] (tí to majú zdarma). Tá (po)voľná "in memoriam" je vyhradená už zosnulým členom bez ohľadu na ich pôvodné členstvo. No vytvárať pre ňu špecifickú kategóriu je zbytočné a pravdepodobne mimo etiketu, preto sú už neaktívni členovia presunutí do tej nosnej [[:Kategória:Členovia SFTA|všeobecnej zostavy]]. Cakumprásk! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:30, 23. február 2024 (UTC) ::Žblnk! Nie je nutné vytvárať špeciálnu kategóriu pre zosnulých, kedže platí pre nich to čo za života. Hm, čiže je to vlastne členstvo v občianskom združení, nie ocenenie čiže je IMHO otázne či vôbec kategorizovať. Čľupkydupky!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:28, 24. február 2024 (UTC) :::Ja som aktualizoval status quo podľa SFTA. Pre inú presnosť, čestné členstvo má bez ohľadu na orgán v podstate status ceny, preto sa aj rozlišujú, kým ceny ako také nadeľujú vždy kadejaké spolky či združenia vrátane tých akademických. Inu „IMHO in my own“, do hrobu si síce kdekto-kadečo už pobral, no či to kedysi-kdesi má nejakú cenu i tatam-si, je naozaj otázkou do rozpačita. Bez zbytočného záujmu o krátku životnosť kadejakých kategórií tak súhlasím, a zdržujem sa ďalšieho hlasovania zároveň. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 21:36, 24. február 2024 (UTC) == Igric == Ahoj. Dik za akt. [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Inak ma tak napadlo, že či by si nechcel aspoň základne vytvoriť nevytvorené ročníky [[Igric (súťaž)|Igric]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:13, 20. marec 2026 (UTC) :Salut gars! :Ja som tie [[Igric (súťaž)|rentabilné ceny]] mal kommpletne rozpracované pred x rokmi, keď som i tieto stránky zakladal, hrabal sa v digitálnych archívoch [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] atď. a možno by som niekde v noťase našiel k tomu zložku, no jednak nemám dlhodobo najideálnejšie podmienky de facto na nič, mám náročné obdobie aj inak, a to vyžaduje systematickú prácu. :Popravde nebyť toho aktuálneho ročníku [[Slnko v sieti (cena)|SVS]], ani by som sa tu najskôr neukázal. Akurát tým, že som kompletne robil tie výročné ceny, tak som si povedal, že jeden ročník navyše ma nezabije a do vyhlásenia nových laureátov pozvoľna oprašujem aj staršie ročníky, ako si si všimol. :Ja by som skôr uprednostnil založiť tie prvé ročníky, aby sa dali robiť aj nejaké historické štatistiky, ustálili sútažné kategórie a aby sa každý čitateľ z toho rýchlo vysomáril, ako to vlastne s tými konkurenčnými cenami bolo... :Každopádne dík za pozdrav, potešil. To SVS dokončím, nech to má hlavu i pätu, no ten Igric sľubujem veľmi zľahka. Fuckt mám to náročné a som bez energie. Až chytím druhý či x-tý dych.... Úfam, že ty sa máš relatívne dobre a vietor ti fúka do plachiet, ja som na odstrel. Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 18:22, 20. marec 2026 (UTC) ::Dik za odpis, a tak nejako to ide. Som rád, že to SVS aktualizuješ, lebo je to potrebné. Inak nechcel by si byť na [[Wikipédia:Discord]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:25, 20. marec 2026 (UTC) :::to je nejaký privátny chat? --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:42, 20. marec 2026 (UTC) ::::Je to internetová komunikačná platforma kde je časť komunity z WIki no dá sa tam aj súkromne četovať (https://discord.com/invite/7kkQUHz4PY). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:48, 20. marec 2026 (UTC) ::::: Hullo, wikisamec! Poteším ťa, skompiloval som tie ceny a prémie [[Igric (súťaž)|Igric]] – nie síce podľa nedokončených či nezaložených ročníkov, ale podľa oficiálnych kategórií tejto súťaže, čo je v podstate zásadne lepšie, keďže tieto obsahujú prehľady všetkých držiteľov cien/prémií podľa všetkých ročníkov, nielen tých konkrétnych na ten-ktorý rok, až mi rozumieš. Z tých základných i žánrových potrebujem dokončiť už iba kategóriu ''Animovanej tvorby'', špeciálnu za ''Celoživotné dielo'' a tie výlučne prémiové (''Študentská tvorba, Ostatná TV tvorba, Teóriu a kritika a Tvorba digitálnych diskov''). V súvislosti s tým, mám na teba technickú otázku. Keďže ide o rozsiahly obsah, chcem sa akurát uistiť či môžem tzv. „rozvetviť“ svoje Pieskovisko na dodatočné odkazy, v závislosti na jednotlivých kategóriách – teda povedzme nasledovne: ; V príprave * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Igric - Filmová tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/FT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Igric - Televízna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/TT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Igric - Dokumentárna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/DT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Igric - Herecký výkon]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/HV''') ::::: Chcem totiž jednak najprv všetky súťažné kategórie dokončiť a jednak čakám z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] na pár scanov dobových článkov k trom sporným ročníkom, ku ktorým zatiaľ buď nemám súhrnné protokoly, alebo tieto neobsahujú aj súpis všetkých prémií. Ono zháňat tie výsledky a konfrontovať s inými zápismi bol zážitok do nejedného „historického bezvedomia“... Hraný film i Herecké výkony mám každopádne kompletné, u Televíznej tvorby mi chýba akurát jedna prípadná prémia, až teda bola v tom diskutabilnom ročníku aj udelená (nemusela) a u Dokumentov stále nepoznám štyri potenciálne prémie. Čakám na spomenuté scany článkov, nech výskyt tých neznámyh prémií môžem suverénne potvrdiť či vylúčiť a únavne uzavrieť. Tak zatiaľ a prepímam! == Aktualizácia Sĺnk v sieti == Ahoj. Vďaka za aktualizácie ako je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tereza_Nvotov%C3%A1&curid=610004&diff=8195787&oldid=8101163 táto], ale bolo by dobré doplniť zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 9. apríl 2026 (UTC) gnz2c2w3rkj6gphclmfnqsjnvyfuimn 8218602 8218600 2026-05-23T17:29:57Z Fillos X. 212061 /* Igric */ 8218602 wikitext text/x-wiki '''Archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Evernit/Archív]] == ŠNR == Prajem ti šťastný nový rok, nech sa Ti darí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:30, 31. december 2023 (UTC) : Hullo, salut(ujem) a merci(ujem), mâle. Nech si stále pri sile a všetko ti tiež fungíruje jak má ,-) Bum-bác! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] 02:07, 1. január 2024 (UTC) == Šablóny == Ahoj. Veľká vďaka za témy okolo Slnka v sieti. Chcem sa opýtať že či sú predošlé šablóny týkajúce sa slovenských filmových cien (napr.: [[Šablóna:Slnko v sieti (cena)]], [[Šablóna:Slnko v sieti za Celoživotné dielo]], Šablóna:Slnko v sieti za Naj ...), poprepájané aj s osobami, ktoré sa v nich nachádzajú? Ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 23. február 2024 (UTC) : Hullo-hullo! Ouais-ouais, Slnká som robil roky komplet, takže sú šablóny poprepájané už dávnejšie. À propos, o týždeň odchádzam dlhodobo do Paríža, možno už nadobro, tak ho od teba pozdravím, zbojník ,-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:09, 23. február 2024 (UTC) ::Ja sa teraz na revanš venujem Francúzskym filmovým cenám. Aj s Wikipédiou :-)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:23, 23. február 2024 (UTC) ::: Pas vraiment, už na to popravde nebudem mať čas. Ten [[Slnko v sieti 2024|nadchádzajúci ročník SvS]] snáď ešte dotiahnem do konca, no uvidím. Preto som nedávno dorábal aj tému ako takú, archivoval zdroje a&nbsp;doplnil podrobnejšie údaje i&nbsp;ku&nbsp;klasifikácii filmov. A&nbsp;to samé platí u&nbsp;SFTA, kde som medziročne vždy kontroloval [[Slovenská filmová a televízna akadémia#Členovia SFTA|prírastky či odliv jej členov]]. No pre dodatočnú kontrolu, stačí vlastne prejsť [[Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti|súhrnný "slnečný zoznam"]] a&nbsp;maximálne overiť, či všetci držitelia sú tiež [[:Kategória:Držitelia Slnka v sieti|kategorizovaní tam, kde majú byť]] (len máloktorí z&nbsp;nich majú založené menné heslá, takže ich nebude veľa). Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 23:08, 23. február 2024 (UTC) Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807827]: nevkladaj prosím do názvov šablón v ich volaniach pevné medzery, nepatrí to tam (dávam to do tohto vlákna, keďže sa to tiež týka šablón). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:10, 24. február 2024 (UTC) : To bol očividne preklik, dôsledkom hromadných aktualizácií kategórií u členov SFTA. No ja s tvojou zočividnosťou som už dávno akademik ,-) Namaste! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:26, 24. február 2024 (UTC) ::Môže byť, tamten čl. som mal medzi sledovanými, tak som to zazrel, zatiaľ som sa nevrhal do skúmania, koľkých ďalších prípadov sa to ev. týka. Na takéto hromadné manuálne pridávanie jednej kat. je inak praktický [[Wikipédia:HotCat|HotCat]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:34, 24. február 2024 (UTC) Nemáš náhodou zapnutý WikEd ([[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-gadgets|Nastavenia/Nástroje]]/Editačné nástroje/wikEd)? Lebo tie pevné medzery nahrádzaš entitami nejak plošne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7807839] a ten editor býva jedným z bežných dôvodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 24. február 2024 (UTC) :Mám nový noťas, takže s ním sa zatiaľ milujem len formou predohry. No relatívne aktívny tu budem len do konca mesiaca, preto sa snažím akurát podorábať to, na čom som sa svojho času potil aj onak; každopádne díky za info. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:48, 24. február 2024 (UTC) ::Veď v pohode, len tieto plošné náhrady, nijak nesúvisiace so zámerom dotyčnej úpravy, nie sú moc šťastné. Na skwiki je dlhoročne zaužívané vkladanie pevných medzier formou znaku, nie entitou, takže k tomu bude dochádzať pri nezanedbateľnej časti tvojich úprav, ak budeš pracovať s editorom, ktorý to rutinne robí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:54, 24. február 2024 (UTC) ::: Doprznil to WikiEdo, no už som ho vyfuckoval z našej trojky. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:05, 24. február 2024 (UTC) == Členovia STFA == Ahoj! Nerozumiem celkom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Lasica&diff=prev&oldid=7807873 tejto úprave]. Riadni členovia sú tiež členovia, či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:06, 24. február 2024 (UTC) : Bum-bum! Formálne sú iba dva základné druhy členov – [[:Kategória:Riadni členovia SFTA|riadni]] (platia poplatky) a [[:Kategória:Čestní členovia SFTA|čestní]] (tí to majú zdarma). Tá (po)voľná "in memoriam" je vyhradená už zosnulým členom bez ohľadu na ich pôvodné členstvo. No vytvárať pre ňu špecifickú kategóriu je zbytočné a pravdepodobne mimo etiketu, preto sú už neaktívni členovia presunutí do tej nosnej [[:Kategória:Členovia SFTA|všeobecnej zostavy]]. Cakumprásk! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:30, 23. február 2024 (UTC) ::Žblnk! Nie je nutné vytvárať špeciálnu kategóriu pre zosnulých, kedže platí pre nich to čo za života. Hm, čiže je to vlastne členstvo v občianskom združení, nie ocenenie čiže je IMHO otázne či vôbec kategorizovať. Čľupkydupky!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:28, 24. február 2024 (UTC) :::Ja som aktualizoval status quo podľa SFTA. Pre inú presnosť, čestné členstvo má bez ohľadu na orgán v podstate status ceny, preto sa aj rozlišujú, kým ceny ako také nadeľujú vždy kadejaké spolky či združenia vrátane tých akademických. Inu „IMHO in my own“, do hrobu si síce kdekto-kadečo už pobral, no či to kedysi-kdesi má nejakú cenu i tatam-si, je naozaj otázkou do rozpačita. Bez zbytočného záujmu o krátku životnosť kadejakých kategórií tak súhlasím, a zdržujem sa ďalšieho hlasovania zároveň. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 21:36, 24. február 2024 (UTC) == Igric == Ahoj. Dik za akt. [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Inak ma tak napadlo, že či by si nechcel aspoň základne vytvoriť nevytvorené ročníky [[Igric (súťaž)|Igric]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:13, 20. marec 2026 (UTC) :Salut gars! :Ja som tie [[Igric (súťaž)|rentabilné ceny]] mal kommpletne rozpracované pred x rokmi, keď som i tieto stránky zakladal, hrabal sa v digitálnych archívoch [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] atď. a možno by som niekde v noťase našiel k tomu zložku, no jednak nemám dlhodobo najideálnejšie podmienky de facto na nič, mám náročné obdobie aj inak, a to vyžaduje systematickú prácu. :Popravde nebyť toho aktuálneho ročníku [[Slnko v sieti (cena)|SVS]], ani by som sa tu najskôr neukázal. Akurát tým, že som kompletne robil tie výročné ceny, tak som si povedal, že jeden ročník navyše ma nezabije a do vyhlásenia nových laureátov pozvoľna oprašujem aj staršie ročníky, ako si si všimol. :Ja by som skôr uprednostnil založiť tie prvé ročníky, aby sa dali robiť aj nejaké historické štatistiky, ustálili sútažné kategórie a aby sa každý čitateľ z toho rýchlo vysomáril, ako to vlastne s tými konkurenčnými cenami bolo... :Každopádne dík za pozdrav, potešil. To SVS dokončím, nech to má hlavu i pätu, no ten Igric sľubujem veľmi zľahka. Fuckt mám to náročné a som bez energie. Až chytím druhý či x-tý dych.... Úfam, že ty sa máš relatívne dobre a vietor ti fúka do plachiet, ja som na odstrel. Bum-bác! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 18:22, 20. marec 2026 (UTC) ::Dik za odpis, a tak nejako to ide. Som rád, že to SVS aktualizuješ, lebo je to potrebné. Inak nechcel by si byť na [[Wikipédia:Discord]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:25, 20. marec 2026 (UTC) :::to je nejaký privátny chat? --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 19:42, 20. marec 2026 (UTC) ::::Je to internetová komunikačná platforma kde je časť komunity z WIki no dá sa tam aj súkromne četovať (https://discord.com/invite/7kkQUHz4PY). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:48, 20. marec 2026 (UTC) ::::: Hullo, wikisamec! Poteším ťa, skompiloval som tie ceny a prémie [[Igric (súťaž)|Igric]] – nie síce podľa nedokončených či nezaložených ročníkov, ale podľa oficiálnych kategórií tejto súťaže, čo je v podstate zásadne lepšie, keďže tieto obsahujú prehľady všetkých držiteľov cien/prémií podľa všetkých ročníkov, nielen tých konkrétnych na ten-ktorý rok, až mi rozumieš. Z tých základných i žánrových potrebujem dokončiť už iba kategóriu ''Animovanej tvorby'', špeciálnu za ''Celoživotné dielo'' a tie výlučne prémiové (''Študentská tvorba, Ostatná TV tvorba, Teóriu a kritika a Tvorba digitálnych diskov''). V súvislosti s tým, mám na teba technickú otázku. Keďže ide o rozsiahly obsah, chcem sa akurát uistiť či môžem tzv. „rozvetviť“ svoje Pieskovisko na dodatočné odkazy, v závislosti na jednotlivých kategóriách – teda povedzme nasledovne: ; V príprave * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Igric - Filmová tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/FT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Igric - Televízna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/TT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Igric - Dokumentárna tvorba]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/DT''') * [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Igric - Herecký výkon]] (Redaktor:Evernit/pieskovisko'''/HV''') ::::: Chcem totiž jednak najprv všetky súťažné kategórie dokončiť a jednak čakám z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] na pár scanov dobových článkov k trom sporným ročníkom, ku ktorým zatiaľ buď nemám súhrnné protokoly, alebo tieto neobsahujú aj súpis všetkých prémií. Ono zháňat tie výsledky a konfrontovať s inými zápismi bol zážitok do nejedného „historického bezvedomia“... Hraný film i Herecké výkony mám každopádne kompletné, u Televíznej tvorby mi chýba akurát jedna prípadná prémia, až teda bola v tom diskutabilnom ročníku aj udelená (nemusela) a u Dokumentov stále nepoznám štyri potenciálne prémie. Čakám na spomenuté scany článkov, nech výskyt tých neznámyh prémií môžem suverénne potvrdiť či vylúčiť a únavne uzavrieť. Tak zatiaľ a prepímam! :::::: Ahoj, pieskovísk môžeš mať koľko chceš, s tým, že vieš si z nich aj navzájom odkazovať (podobne to mám urobené aj ja). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 23. máj 2026 (UTC) == Aktualizácia Sĺnk v sieti == Ahoj. Vďaka za aktualizácie ako je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tereza_Nvotov%C3%A1&curid=610004&diff=8195787&oldid=8101163 táto], ale bolo by dobré doplniť zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 9. apríl 2026 (UTC) nitq25ycymyp9plnpj95im257ovug46 0 631865 8218726 8159477 2026-05-24T02:12:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218726 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol Povýšenia svätého Kríža | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = CER-kostelPovSvKrize01.jpg | Popis obrázka = pohľad smerom ku súboru budov kostola z Mariánskeho námestia | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Česko | Spolkový štát typ = Historická krajina | Spolkový štát = Čechy | Kraj typ = Kraj | Kraj = [[Kraj Vysočina|Vysočina]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Okres Pelhřimov|Pelhřimov]] | Mesto = [[Černovice (okres Pelhřimov)|Černovice]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 49.372861 | Zemepisná dĺžka = 14.961391 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = gotika | Sloh1 = barok | Výstavba = 1737 - 1738 | Založenie = | Dokončenie = 1738 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Povýšenia svätého Kríža''' je rímskokatolícky kostol nachádzajúci na hlavnom Mariánskom námestí v centre mesta [[Černovice (okres Pelhřimov)|Černovice]] v [[Okres Pelhřimov|okrese Pelhřimov]] v [[Kraj Vysočina|kraji Vysočina]] v [[Česko|Česku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky<ref name="atlasceska.cz"/> od 03. 05. 1958.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="mestocernovice.cz">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=mestocernovice.cz |url=http://www.mestocernovice.cz/mesto-cernovice/o-meste-a-jeho-castech/cernovice/ |dátum prístupu=2019-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190129122737/http://www.mestocernovice.cz/mesto-cernovice/o-meste-a-jeho-castech/cernovice/ |dátum archivácie=2019-01-29 }}</ref><ref name="sportovnilisty.cz"/><ref name="hrady.cz">[https://www.hrady.cz/?OID=11950 hrady.cz]</ref> == Dejiny a charakteristika == Kostol je pôvodne gotický, prvá zmienka o ňom pochádza už zo 14. storočia.<ref name="atlasceska.cz"/><ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="mestocernovice.cz"/><ref name="sportovnilisty.cz"/><ref name="dedictvivysociny.cz">[http://www.dedictvivysociny.cz/kultura/pamatky-50/cirkevni-3/?id=376 dedictvivysociny.cz]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rokoch 1737 - 1738 prešiel úplnou barokovou prestavbou, ktorú financoval Josef Jan Maxmilián Kinský. Po tejto prestavbe je kostol vo svojom dnešnom vzhľade. Po požiari v roku 1796 bol zrenovovaný aj interiér kostola.<ref name="hrady.cz"/><ref name="dedictvivysociny.cz"/><ref name="atlasceska.cz">[https://www.atlasceska.cz/pamatky/kostel-povyseni-sv-krize-cernovice-21547 atlasceska.cz]</ref><ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="mestocernovice.cz"/> Klenba bola v tomto roku dostavaná Josefom Leopoldom Šternberkom.<ref name="mestocernovice.cz"/><ref name="sportovnilisty.cz">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=sportovnilisty.cz |url=http://www.turistickelisty.sportovnilisty.cz/mistopis/kostel-povyseni-sv-krize-nechal-prestavet-josef-jan-maxmilian-kinsky/?style=mobile |dátum prístupu=2019-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190822153018/http://www.turistickelisty.sportovnilisty.cz/mistopis/kostel-povyseni-sv-krize-nechal-prestavet-josef-jan-maxmilian-kinsky/?style=mobile |dátum archivácie=2019-08-22 }}</ref> Súbor týchto sakrálnych pamiatok tvorí významnú dominantu obce.<ref name="pamatkovykatalog.cz"/><ref name="mestocernovice.cz"/> Kostol je jednoloďová budova s valenou klenbou s lunetami. Kostol je vyzdobený freskami z roku 1898.<ref name="hrady.cz"/><ref name="atlasceska.cz"/> Je obdĺžnikového tvaru s pravoúhlym presbytáriom, s obdĺžnymi priestormi oratória a sakristie po stranách.<ref name="sportovnilisty.cz"/><ref name="hrady.cz"/> Oltár kostola pochádza z roku 1882 a je vyrobený v neorenesančnom slohu.<ref name="atlasceska.cz"/> Na oltári sa nachádza obraz znázorňujúci Povýšenie svätého Kríža z roku 1809 od A. Bayera.<ref name="sportovnilisty.cz"/> Zvyšok interiéru kostola, vrátane vybavenia je predovšetkým v barokovom slohu.<ref name="atlasceska.cz"/> Bočné oltáre pochádzajú približne z roku 1740. Nachádzajú sa na nich novodobé sochy českých patrónov ako aj obrazy svätej Anny a svätej Barbory z obdobia okolo roku 1760. Socha panny Márie bola do kostola premiestnená z Dobešova a je z obdobia neskorej gptiky zo 16. storočia.<ref name="sportovnilisty.cz"/> Maliarska výzdoba klenieb pochádza z konca 19. storočia, predstavuje legendu o nájdení svätého kríža a je dielom kutnohorského maliara Jana Vysekala.<ref name="sportovnilisty.cz"/><ref name="dedictvivysociny.cz"/><ref name="hrady.cz"/> Zvonica kostola stojí samostatně.<ref name="hrady.cz"/><ref name="pamatkovykatalog.cz">[https://pamatkovykatalog.cz/?element=692826&page=2089&action=element&presenter=ElementsResults pamatkovykatalog.cz]</ref><ref name="mestocernovice.cz"/> Zvonicu postavil už pred rokom 1660 Martin Jindřich Paradis. V roku 1857 ju zničil požiar a následne bola renovovaná. Na veži sú vyobrazené dva erby a to erb Martina Jindřicha Paradisa a erb rodiny Schönburgových. Tri zvony nachádzajúce sa vo zvonici sú z roku 1926. Súčasný hodinový stroj vrátane ciferníkov pochádza z roku 1941.<ref name="mestocernovice.cz"/> == Galéria == <gallery> Černovice, kostel a zvonice.jpg|Celkový pohľad na kostol a zvonicu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v Černoviciach]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku|Černovice]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Kraji Vysočina]] [[Kategória:Architektúra z 1738]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Povýšeniu svätého Kríža|Černovice]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku|Černovice]] [[Kategória:Kostoly v okrese Pelhřimov]] lky8jowelttc7ha6gzlczkv7kpe5wds 0 635563 8218641 8195325 2026-05-23T19:29:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218641 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda | Druh kostola = pravoslávny chrám a pamätník | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = BRG-2019-SvSvKirilMetodij17.jpg | Popis obrázka = pohľad na katedrálu z juhozápadu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Burgas (okres)|Burgas]] | Mesto = [[Burgas]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.496111 | Zemepisná dĺžka = 27.473889 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = Pravoslávne kresťanstvo | Cirkev = Bulharská pravoslávna cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Ricardo Toscani | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = 1896 – 1907 | Založenie = | Dokončenie = 1907 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 2 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Cathedral St. Kyril and St. Methodius, Burgas | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda''' ({{vjz|bul|Катедрален храм „Свети свети Кирил и Методий”|''Katedralen hram „Sveti sveti Kiril i Metodij“''}}), známy aj ako '''Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda''' ({{vjz|bul|Храм-паметник „Свети свети Кирил и Методий”|''Hram-pametnik „Sveti sveti Kiril i Metodij“''}}) je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta [[Burgas]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]] v juhovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je jedným zo symbolov Burgasu.<ref name="btsbg.org">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=btsbg.org |url=https://www.btsbg.org/100nto/hram-sveti-sveti-kiril-i-metodiy |dátum prístupu=2019-07-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190718220638/https://www.btsbg.org/100nto/hram-sveti-sveti-kiril-i-metodiy |dátum archivácie=2019-07-18 }}</ref><ref name="burgas.bg">[https://www.burgas.bg/bg/info/index/657#info_10132 burgas.bg]</ref><ref name="burgaslargo.com">[https://www.burgaslargo.com/%D0%B1%D1%83%D1%80%D0%B3%D0%B0%D1%81/369/%D0%A6%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B0-%D0%A1%D0%B2-%D0%A1%D0%B2-%D0%9A%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%BB-%D0%B8-%D0%9C%D0%B5%D1%82%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%B9 burgaslargo.com]</ref><ref name="burgascity.com">[http://burgascity.com/tag/%D1%81%D0%B2-%D1%81%D0%B2-%D0%BA%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%BB-%D0%B8-%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%B8/ burgascity.com]</ref><ref name="tripsjournal.com">[https://tripsjournal.com/zabelezhitelnost/hram-pametnik-sv-sv-kiril-i-metodiy-gr-burgas tripsjournal.com]</ref><ref name="opoznai.bg">[https://opoznai.bg/view/hram-pametnik-sv-sv-kiril-i-metodii-burgas opoznai.bg]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="gotoburgas.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=gotoburgas.com |url=https://www.gotoburgas.com/bg/places-to-go/view/57 |dátum prístupu=2019-07-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190716230815/https://www.gotoburgas.com/bg/places-to-go/view/57 |dátum archivácie=2019-07-16 }}</ref> == Charakteristika == Chrám svätých Cyrila a Metoda leží v centrálnej časti Burgasu na rovnomennom námestí.<ref name="tripsjournal.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> Budova je postavená ako trojloďová katedrálna bazilika s centrálnou apsidou,<ref name="btsbg.org"/><ref name="burgas.bg"/><ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/> orientovaná zo západu na východ.<ref name="tripsjournal.com"/> Celková zastavaná plocha budovy dosahuje až {{m2|516}}.<ref name="tripsjournal.com"/> Materál použitý na výstavbu boli prevažne kamenné bloky zhotovené z čierno-zeleného ajtoského andezitu.<ref name="btsbg.org"/><ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Ďalej bol použitý aj [[mramor]] a tehly.<ref name="btsbg.org"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Vnútri chrámu sa nachádza päť dvojíc nosných mramorových arkádových stĺpov.<ref name="burgas.bg"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/> Hlavná kupola je posadená na vysokom dvanásťstennom podstavci s oknami.<ref name="burgas.bg"/><ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> Na západnej strane chrámu sa nachádzajú dve zvonice dostupné po točitom schodisku.<ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/> Z vonkajšej strany budovu obopínajú tri rímsy.<ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/> Na vitrážovej výzdobe na prednom priečelí chrámu sú vyobrazení solúnski bratia Cyril a Metod.<ref name="burgas.bg"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> Fresky v interiéri budovy sú dielom významných umelcov, profesorov Giudženova a Kožuharova, ktorí vyzdobili freskami aj [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|chrám svätého Alexandra Nevského]] v Sofii.<ref name="burgas.bg"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> V chráme sa nachádzajú hodnotné ikony a [[ikonostas]].<ref name="burgaslargo.com"/> Ikonostas pochádza z roku 1930 a je dieľom Kruma Košarevského.<ref name="btsbg.org"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Drevorezby na ikonostase boli zhotovené v roku 1947 a sú dielom majstrov Atanasa Kavrăkova a Slivena a Kruma Košarevských zo Sofie.<ref name="burgaslargo.com"/> Budova je najväčším chrámom v Burgase.<ref name="burgaslargo.com"/> Vedením výstavby bol poverený taliansky architekt Ricardo Toscani,<ref name="burgas.bg"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> ale podieľali sa na nej aj architekti A. Karamalakov, G. Kozarov, D. Majstorov, S. Slavov, H. Stanišev a iní.<ref name="burgascity.com"/> Kameníci boli takisto pozvaní z Talianska.<ref name="tripsjournal.com"/> Chrámový sviatok sa slávi 11. augusta.<ref name="tripsjournal.com"/> == Dejiny == Na mieste dnešného chrámu stál už predtým malý drevený chrám.<ref name="burgascity.com"/> Tento bol postavený priamo miestnym duchovným Georgim Stojanovom vedľa jeho vlastného domu, aby mohol slúžiť bohoslužby pre miestnych občanov.<ref name="burgascity.com"/><ref name="tripsjournal.com"/> Tento pop, ktorý bol aj významným bojovníkom za samostatnú bulharskú pravoslávnu cirkev, neskôr svoj pozemok ponúkol na výstavbu nového chrámu.<ref name="tripsjournal.com"/> Po oslobodení Bulharska v roku 1894 sa začala diskúzia o postavení nového chrámu a cirkevné autority výstavbu v roku 1895 odobrili.<ref name="burgascity.com"/> Odobrujúci protokol bol oficiálne vystavený 23. júla 1895<ref name="tripsjournal.com"/> a v tom istom roku bol položený základný kameň budovy.<ref name="btsbg.org"/><ref name="opoznai.bg"/> Samotná výstavba prebiehala na prelome 19. a 20. storočia v rokoch 1896 – 1907<ref name="btsbg.org"/><ref name="burgas.bg"/><ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/> pod vedením talianskeho architekta Ricarda Toscaniho.<ref name="burgas.bg"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> Financovanie stavby prebiehalo čiastočne aj z darov miestnych občanov.<ref name="burgaslargo.com"/><ref name="burgascity.com"/><ref name="tripsjournal.com"/> Veľkú pomoc pri stavbe znamenala aj podpora vtedajšieho starostu Burgasu Dimităr Brakalov.<ref name="burgascity.com"/> Drevorezbárska interiérová výzdoba bola zhotovená v roku 1947.<ref name="burgascity.com"/> V roku 1953 postihol chrám požiar, ktorý vážne poškodil veľkú časť ikon a fresiek v chráme.<ref name="btsbg.org"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Na prelome 20. a 21. storočia prešla budova reštauráciou a bola osvetlená.<ref name="btsbg.org"/><ref name="burgaslargo.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Samotná reštaurácia sa začala v roku 1994 a trvala štrnásť rokov.<ref name="tripsjournal.com"/> Po reštaurácii bol chrám slávnostne znovuotvorený v deň chrámového sviatku 11. mája 2008.<ref name="btsbg.org"/><ref name="tripsjournal.com"/><ref name="opoznai.bg"/> Od roku 2011 je interiér chrámu z dôvodu nestability základov pre turistov zatvorený, napriek tomu však budova patrí k najnavštevovanejším pamiatkam mesta.<ref name="tripsjournal.com"/><ref name="gotoburgas.com"/> == Zaujímavosť == * Dve z ikon, ktoré sa nachádzajú v chráme sú údajne zázračné. Prvou je ikona zobrazujúca svätú Bohorodičku, ktorá údajne vyliečila veľké množstvo veriacich a druhá je ikona, ktorá zobrazuje solúnskych bratov Cyrila a Metoda o ktorej sa hovorí, že bola na stĺpe, ktorý horel celú noc, ale ikona ustála požiar bez akejkoľvek úhony.<ref name="tripsjournal.com"/> == Galéria == <gallery> BRG-2019-SvSvKirilMetodij03.jpg|Pohľad na katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda a rovnomenné námestie BRG-2019-SvSvKirilMetodij04.jpg|Celkový pohľad na západnú fasádu budovy BRG-2019-SvSvKirilMetodij05.jpg|Detail vrchnej časti chrámu zo západu BRG-2019-SvSvKirilMetodij09.jpg|Detail zo západnej fasády BRG-2019-SvSvKirilMetodij10.jpg|Hlavný vstupný portál na západnej strane chrámu BRG-2019-SvSvKirilMetodij12.jpg|Detail zo severnej fasády BRG-2019-SvSvKirilMetodij13.jpg|Pohľad na severnú fasádu budovy BRG-2019-SvSvKirilMetodij14.jpg|Celkový pohľad na východnú fasádu budovy BRG-2019-SvSvKirilMetodij15.jpg|Celkový pohľad na južnú fasádu budovy BRG-2019-SvSvKirilMetodij16.jpg|Detail vrchnej časti južnej fasády chrámu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]] [[Kategória:Katedrály v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi]] [[Kategória:Pamätníky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Burgase]] [[Kategória:Architektúra z 1907]] fjwcn3fq51gznjj4kswsf4agk1krin6 0 642791 8218756 8214509 2026-05-24T05:40:46Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wiener_Stadthalle_Aussen_2008.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8218756 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = Wiener Stadthalle | prezývka = [[Súbor:Stadthalle logo2.png|300px]] | obrázok = | popis obrázku = Pohľad na hlavnú halu v roku 2008 | poloha = Roland Rainer Platz 1,<br />1150 Rudolfsheim-Fünfhaus, [[Viedeň]] | štát = Rakúsko | zemepisná šírka = 48.201944 | zemepisná dĺžka = 16.332778 | začiatok = | otvorený = 1957<br>1. marec 1958 (Hala C)<br>21. jún 1958 (Hala D)<br>1994 (Hala E)<br>2006 (Hala F) | vlastník = [[Viedeň|Mesto Viedeň]] | architekt = Roland Rainer<br>[[Dietrich/Untertrifaller Architekten|Dietrich/Untertrifaller]] (Hall F) | kapacita = 16 152 (Hala D)<br> 1 482 (Hala E)<br>2 036 (Hala F) | rozmery = | web = {{URL|http://www.stadthalle.com}} }} '''Wiener Stadthalle''' ([[slovenčina|slov.]] ''Viedenská mestská hala'') je viacúčelová krytá [[aréna]] a kongresové centrum v 15. [[viedeň|viedenskom]] obvode v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súčasťou komplexu je šesť hál, z ktorých každá môže byť použitá samostatne alebo v kombinácii (susedný bazén, dve telocvične, kryté klzisko, malá a veľká viacúčelová sála a sála s javiskom). Slúži ako miesto konania rôznych akcií, vrátane [[koncert]]ov, [[Výstava|výstav]], [[veľtrh]]ov, konferencií, prednášok, [[Divadlo (umenie)|divadla]], televíznych a športových podujatí. == Budovy == [[Súbor:Wiener Stadthalle.jpg|náhľad|Mapa areálu Wiener Stadthalle]] Komplex sa skladá zo 6 prepojovacích hál: A a B (telocvične postavené v roku 1957, ktoré je možné využiť aj pre konferencie alebo prednášky), C (krytý zimný štadión), D (vnútorná aréna, väčšinou určená na koncerty alebo šport), E (sála určená na menšie akcie) a F (aréna určená na intímnejšie koncerty). === Haly A a B === Haly A a B boli dokončené v roku 1957 ako [[telocvičňa]] a [[športová hala]]. Hala A ma rozmery 18 x 36 metrov a je vysoká 7,6 metra, zatímco hala B má rozmery 30 x 60 metrov a je vysoká 11,8 metra. Obe haly môžu byť taktiež použité na konferencie alebo [[Prednáška|prednášky]]. V suteréne miestností haly A a v dolní části haly B sú umiestnené bowlingové dráhy a šatne. === Hala C === Hala C bola dokončená v roku 1958, má klzisko veľké 30 x 60 x 7,3 metrov a je prevádzkovaná spoločnosťou Die EisStadthalle. === Hala D === Bola dokončená v roku 1958, je hlavnou viacúčelovou halou a najväčšou rakúskou krytou arénou. Konštrukcia ma rozmery 98 x 110 metrov a výška chrbta má 26,6 metrov, pričom použiteľná podlahová plocha je 98,2 x 55,2 x 15,4 metra. V závislosti od udalosti má kapacitu až 16 152 ľudí. Miesto konania má špeciálne závesové systémy a prízemné stojany na severnej a južnej strane haly, ktoré môžu byť úplne uzatvorené, aby rozdelili chodbu na niekoľko častí. Pódium môže mať až 600 [[m²]] a je podporované dvomi VIP miestnosťami, šatňami a kanceláriami v zákulisí. === Hala E === Malá viacúčelová hala dokončená v roku 1994 s kapacitou až 1 482 ľudí a s rozmermi 50 x 25 x 4,5 metrov. Využíva sa hlavne na výstavy, konvencie a spoločenské recepcie. === Hala F === Je koncipovaná ako aréna. Hala F bola dokončena v roku 2006 a pri väčších divadelních posedeniach má až 2 036 návštevníkov. Ide o halu rozmerov 68,2 x 73,4 x 12,5 metrov. Hala má zabudované vybavenie určené na módnu prehliadku a audio a video systém. Hosťom je k dispozícii [[foyer]] s rozlohou 1300 m², prepojená reštaurácia s dvomi dalšími foyermi s rozlohou 400 m² a banketovou halou s rozlohou 300 m². [[Súbor:Wien Stadthallenbad außen.jpg|náhľad|Stadthallenbad (2015)]] === Stadthallenbad === V roku 1974 bolo pristavené Stadthallenbad a tri verejné bazény. Kvôli majstrovstvám Európy v krátkom kurze v roku 2004 centrum pridalo dočasný bazén s rozlohou 1 025 m². == Koncerty == Hala D je často miestom koncertovania známych umelcov. * [[Robbie Williams]] * [[Shakira]] * [[Beyoncé]] * [[Justin Timberlake]] * [[Coldplay]] * [[Depeche Mode]] * [[Lady Gaga]] * [[Katy Perry]] * [[Bruno Mars]] * [[Justin Bieber]] * [[Rihanna]] * [[The Prodigy]] * [[Disturbed]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Wiener Stadthalle|17100236}} [[Kategória:Športové haly]] [[Kategória:Stavby vo Viedni]] i3y0p6zofciid9l31lmswhfc7fyv8ud 0 646997 8218767 7000690 2026-05-24T06:16:39Z ~2026-30140-86 295816 Kategória:Kultúrne pamiatky v Azerbajdžane 8218767 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace |názov = Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace |obrázok = Şəki xan sarayı.jpg |štát = {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] |titulok = Palác chánov |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, v |ID = 1549 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |rok = 2019 |zasadnutie = |ohrozenie = }} '''Palác chánov'''{{chýba citácia}} je [[palác (reprezentatívna budova)|palác]] v meste [[Şəki]] v severnom [[Azerbajdžan]]e. Bol postavený v 18. storočí v perzskom štýle a je vyzdobený radom dekoratívnych obkladov, [[freska|fresiek]], fontánou a oknami s farebnými sklami. Nachádza sa vnútri opevnenej mestskej [[Citadela|citadely]], v minulosti slúžil ako letná rezidencia miestnych [[chán]]ov. V roku [[2019]] bol spolu s historickým centrom mesta zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu |vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre |url=http://whc.unesco.org/en/list/1549 |titul=Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace |dátum vydania=2019-07-08 |jazyk=en}}</ref> [[Pôdorys]]né rozmery stavby sú približne 32 metrov na 8,5 metrov. Je orientovaná v osi sever-juh, má dve podlažia a drevenú valbovú strechu s dlhými presahmi odkvapov. Rozloženie miestností v oboch poschodiach je zhodné: tri pravouhlé sály sú umiestnené v rade, oddelené úzkymi múrmi. Každé podlažie je prístupné samostatne tak, aby dom vyhovoval ako verejným, tak i súkromným požiadavkám na využívanie. Kým prízemie využívali predovšetkým úradníci a oficiálne návštevy, horné podlažie slúžilo chánovej rodine a súkromným hosťom. Rezidencia je preslávená bohatou výzdobou svojho [[exteriér]]u a [[interiér]]u. Veľké časti [[fasáda|fasády]] sú pokryté [[Mozaika|mozaikou]] farebného skla zasadenou do drevenej mreže (Shebeko), ktorá bola zostavená bez klincov alebo lepidla. Oblúky korunujúce štyri výklenky sú zvýraznené [[zlato]]m na prízemí a na prvom poschodí sú pokryté zrkadlovými fragmentami. Zvyšné plochy na všetkých fasádach zdobí kvetinový obklad a mozaiky geometrických ornamentov inšpirované tvorbou básnika Nizámí Gandžavího. Vnútorné steny rezidencie sú úplne pokryté freskami namaľovanými v rôznych dobách počas 18. storočia. Mnoho fresiek obsahuje kvety vo [[váza]]ch, zatiaľ čo séria obrazov v sálach na prvom poschodí zobrazuje lovecké a bojové scény. == Fotogaléria == <gallery> File:Şəki xan sarayının planı.jpg|pôdorys File:Facade of Xan Sarayi Palace - Sheki - Azerbaijan - 02 (18078212910).jpg|fasáda File:Khan Saray, Sheki (3846239155).jpg|mozaikové okná File:Shaki khan palace20.jpg|interiér File:Khan's Palace of Shaki shabaka.JPG|detail mozaiky </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{cite web |url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1576/ |title = Sheki, the Khan's Palace |date = 2001 |publisher = UNESCO |lang = en |archiveurl = https://www.webcitation.org/67gCtOQJ9?url=http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1576/ |archivedate = 2012-05-15 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Palác chánů|17654530}} {{Architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Azerbajdžan}} [[Kategória:Stavby v Azerbajdžane]] [[Kategória:Paláce]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Azerbajdžane]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Azerbajdžane]] 14xc7y3lwg8vducdma4u8mjystdzjz2 0 647303 8218920 7717007 2026-05-24T11:17:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218920 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Laco Rychtarik |Obrázok=Laco Rychtarik_2022.jpg |Popis obrázku= |Dátum narodenia={{dnv|1987|11|11}} |Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]] |Pôsobenie=[[hudobník]], [[bubeník]], [[multi-inštrumentalista]], [[spevák]], [[hudobný producent]], [[hudobný skladateľ]], [[režisér]] a producent video obsahu |Hrá na nástroje=[[bicie]], [[xylofón]], [[gitara]], [[klavír]]}} '''Laco Rychtarik''' (* [[11. november]] [[1987]], [[Košice]]) je slovenský [[hudobník]], [[bubeník]], multi-inštrumentalista, [[spevák]], hudobný producent, skladateľ, režisér a producent video obsahu. == Štúdium == Hudbe sa začal venovať vo svojich ôsmich rokoch. Začal hrou na [[Gitara|gitare]] a po dvoch rokoch prestúpil na odbor [[bicie nástroje]] na Základnej umeleckej škole Márie Hemerkovej v Košiciach pod vedením učiteľa Tomáša Morávka. Po absolvovaní základnej umeleckej školy nastúpil na [[Konzervatórium (Košice, Timonova 2)|Konzervatórium Timonova 2]] v Košiciach ([[2005]]{{--}}[[2008]]), kde [[Maturitná skúška|zmaturoval]]. V roku [[2012]] získal [[Absolutórium (školstvo)|absolutórium]] na Konzervatóriu Exnárova v Košiciach s titulom [[Neakademický titul|DiS. art.]] == Kariéra == V roku 2012 opustil kapelu [[Good Fancy]] a rozhodol sa vydať sa na sólovú dráhu speváka vo vlastnom projekte ''Call me Steve''. V tom istom roku vydal prvý [[Singel (hudba)|singel]] s názvom ''„I want“''. O jeden rok na to, v roku [[2013]], Laco s projektom ''Call me Steve'' vyhráva prvé miesto v súťaži autorskej hudby ''Pegas'' so skladbou ''„I want“''. V tom istom roku projekt zaznamenal úspech, keď vyhral prvé miesto na celoeurópskej súťaži ''[[Carpathia Grand Prix]]'' s pesničkou ''„Alive“''. Zo slovenských interpretov sa dovtedy podarilo prvé miesto získať iba [[Peter Cmorik|Petrovi Cmorikovi]] a [[Adam Ďurica|Adamovi Ďuricovi]] a z [[Česko|Česka]] [[Ewa Farna|Ewe Farnej]]. Na pesničke ''„Alive“'' spolupracoval s [[Spojené štáty|americkým]] raperom C.KhiDom. V novembri 2013 vychádza singel projektu ''Call me Steve'' s názvom „Hands Up“. V októbri tohto roku vychádza aj singel so speváčkou [[Lina Mayer|Linou Mayer]] s názvom ''„Lilly“''. V roku [[2014]] hral projekt ''Call me Steve'' [[koncert]] v [[Moskva|Moskve]] v rámci [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných Olympijských hier]] v [[Soči]]. V tomto roku Laco vydal singel ''„My My“'', ku ktorému si sám natočil [[videoklip]]. Následne pozastavil fungovanie projektu a začal točiť videoklipy pre iných [[interpret]]ov. Medzi prvými bol videoklip pre kapelu [[Nocadeň]] k pesničke ''„Možno“''. Nasledovali hudobné a video produkcie pre interpretov ako: [[Gladiátor]], [[Dominika Mirgová]], [[Lina Mayer]], [[Miro Jaroš]], [[BuranoWski]], [[Dennyiah]], [[Peter Cmorik]], [[Dáška Kostovčík]], [[Peter Bič Project]], [[IMT Smile]]. V roku [[2016]] spolupracoval s Vladom „Randy“ Gnepom na pesničke [[Lina Mayer|Liny Mayer]] ''„Nothing“'' a v roku [[2017]] produkoval pesničku ''„Lúč“'' pre [[BuranoWski|BuranoWského]]. V máji [[2020]] vychádza singel ''„Anomália“'' [[Richard Müller (spevák)|Richarda Müllera]], ktorý Laco produkoval. Je tiež autorom hudby aj textu tejto mimoriadne osobnej skladby. Singel vyšiel na albume ''[[Hodina medzi psom a vlkom]]''. V roku 2021 spolupracoval na albume [[Adam Ďurica|Adama Ďuricu]] [[Naše hriechy|''Naše hriechy'']], kde robil produkciu a mix až na siedmich skladbách: ''Naše hriechy'' (feat. [[Emma Drobná]]), ''Pravdupovediac'', ''Stúpaj so mnou'', ''Medzi nami'', ''Znamenia'', ''Vlci'' a ''Každý deň''. V rokoch 2017{{--}}2019 pracoval v rádiu [[Europa 2]] ako creative producer. Keď sa v roku 2018 pridalo toto rádio ku skupine Radio Services, rozšírila sa jeho pôsobnosť aj na rádiá [[Rádio Melody|Jemné]], [[Rádio Anténa Rock|Anténa Rock]] a [[Rádio Vlna|Vlna]]. Tiež vytvoril grafické návrhy bookletov albumov pre interpretov: [[Adam Ďurica]] album ''[[Spolu (album)|Spolu]]'', [[Gladiátor]] album ''Deň, čo mal dávno prísť'', [[Lina Mayer]] album ''Lina Mayer'', [[Instinct]] album ''Na inzerát''. Spolupracoval na video projektoch pre: [[Volkswagen Slovakia]] (2016 Sound design Volkswagen Up commercial), [[TV JOJ]], [[Good Angels Košice]] (2015{{--}}2017 sound design), [[RTVS]], ''Zober loptu, nie drogy'' (2015{{--}}2017 sound design), [[Tatra banka]] / [[Sajfa]] mimozemšťan (2016 sound design/voice over), [[Orange Slovensko]] (2016 commercial sound design) či [[Fashion Dealã]]. == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.muller.sk/--2-103-richard-muller-ma-po-rokoch-novy-singel-skladba-anomalia-je-mimoriadne-osobna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200815143144/http://www.muller.sk/--2-103-richard-muller-ma-po-rokoch-novy-singel-skladba-anomalia-je-mimoriadne-osobna |date=2020-08-15 }} – Richard Müller * [http://www.slovakdrummer.sk/?q=node/1167 Laco Rychtarik] – Slovak Drummer * [https://www.musicweb.cz/rozhovory/rozhovor-s-laco-rychtarikem-s-americkym-rapperem-ziskala-ma-pisen-jiny-rozmer Rozhovor s Laco Rychtarikem: S americkým rapperem získala má píseň jiný rozměr] – Musicweb * [https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-06-2013-novy-objav-napodobnil-cmorika-a-duricu-carpathia-grand-prix-je-opat-na-slovensku/ Carpathia Grand Prix opäť na Slovensku: Nový objav napodobnil Cmorika a Ďuricu!] – Hudba zoznam * [https://music-zone.eu/call-steve-priniesli-carpathia-grand-prix-na-slovensko/ Call me Steve priniesli Carpathia Grand Prix na Slovensko!] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131109090400/http://music-zone.eu/call-steve-priniesli-carpathia-grand-prix-na-slovensko/ |date=2013-11-09 }} – Music-zone {{DEFAULTSORT:Rychtarik, Laco}} [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí bubeníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] k061kx9ve4f5wxcsjai4xlum420gcpz 10 648504 8218882 8187031 2026-05-24T10:01:51Z Michal62606 117643 dd 8218882 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu |nadpis = Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu |zoznam1 = * [[James McAvoy]] (2005) * [[Eva Greenová]] (2006) * [[Shia LaBeouf]] (2007) * [[Noel Clarke]] (2008) * [[Kristen Stewartová]] (2009) * [[Tom Hardy]] (2010) * [[Adam Deacon]] (2011) * [[Juno Templová]] (2012) * [[Will Poulter]] (2013) * [[Jack O´Connell]] (2014) * [[John Boyega]] (2015) * [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] (2016) * [[Daniel Kuluuya]] (2017) * [[Letitia Wrightová]] (2018) * [[Michael Ward]] (2019) * [[Bukky Bakray]] (2020) * [[Lashana Lynch]] (2021) * [[Emma Mackeyová]] (2022) * [[Mia McKenna-Bruce]] (2023) * [[David Jonsson]] (2024) * [[Robert Aramayo]] (2025) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny cien BAFTA]] </noinclude> cvb5ece1zk5779dg49khd4c5iz069yg 8218903 8218882 2026-05-24T10:37:57Z ~2026-29230-47 294915 8218903 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu |nadpis = Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu |zoznam1 = * [[James McAvoy]] (2005) * [[Eva Greenová]] (2006) * [[Shia LaBeouf]] (2007) * [[Noel Clarke]] (2008) * [[Kristen Stewartová]] (2009) * [[Tom Hardy]] (2010) * [[Adam Deacon]] (2011) * [[Juno Templová]] (2012) * [[Will Poulter]] (2013) * [[Jack O’Connell]] (2014) * [[John Boyega]] (2015) * [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] (2016) * [[Daniel Kuluuya]] (2017) * [[Letitia Wrightová]] (2018) * [[Michael Ward]] (2019) * [[Bukky Bakray]] (2020) * [[Lashana Lynch]] (2021) * [[Emma Mackeyová]] (2022) * [[Mia McKenna-Bruce]] (2023) * [[David Jonsson]] (2024) * [[Robert Aramayo]] (2025) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny cien BAFTA]] </noinclude> exhqfgt888xtv9y6xx4qncz55869dfn 0 653325 8218634 8060340 2026-05-23T19:06:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218634 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Katarína Máliková | Obrázok = Katarína Máliková by Tomáš Chlapečka.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Katarína Máliková v roku 2014 | Popis umelca = slovenská speváčka, klaviristka, hudobná skladateľka a producentka | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1990|10|13}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Česko-Slovensko|ČSFR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[alternatívna hudba]], [[artpop]], [[barokový pop|baroque pop]], [[world music]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Katarína Máliková|url=https://www.slnkorecords.sk/katarina-malikova|vydavateľ=slnkorecords.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Slnko records]] | Webstránka = {{URL|https://katarinamalikova.com}} }} '''Katarína Máliková''' (* [[13. október]] [[1990]], [[Brezno]])<ref name="pravda-2018" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motyčka | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Horehronské jazzové dni v Bombure oslavujú | url = https://www.jazz.sk/articles/horehronske-jazzove-dni-v-bombure-oslavuju | vydavateľ = jazz.sk | miesto = | dátum vydania = 2022-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-13 | jazyk = }}</ref> je [[Slovensko|slovenská]] [[spevák|speváčka]], [[klavír|klaviristka]], [[hudobný skladateľ|hudobná skladateľka]] a [[hudobný producent|producentka]], držiteľka štyroch cien [[Radio Head Awards]]. == Životopis == Katarína Máliková pochádza z [[Polomka|Polomky]] v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]].<ref name="pravda-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Sedláková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Máliková: Chcem preskočiť svoju latku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/479415-katarina-malikova-chcem-preskocit-svoju-latku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-06 | dátum prístupu = 2022-09-23 }}</ref> Vyštudovala klasický klavír a kompozíciu na [[Konzervatórium Jána Levoslava Bellu|Konzervatóriu J. L. Bellu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a neskôr pokračovala v štúdiu kompozície na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]], [[Krakovská hudobná akadémia|AMUZ]] v [[Krakov]]e a na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení]] v Banskej Bystrici. Už v detstve a neskôr aj počas štúdia na konzervatóriu sa zúčastňovala klavírnych a skladateľských súťaží (Klavír 2000, Klavír 2002 Rožňava – 2. a 3. miesto, Celoslovenská skladateľská súťaž Talent Revúca 2002 a 2004 (obe prvé miesta), Súťaž slovenských konzervatórií v odbore skladba 2008 (1. miesto), Súťaž slovenských konzervatórií v komornej hre 2009, kategória klavírne duá (2. miesto) a iné. Svoj debutový album ''[[Pustvopol]]'' vydala v roku [[2016]]. Album získal uznanie kritikov a ocenenia na Slovensku aj v zahraničí. Máliková získala v roku [[2016]] štyri nominácie a vyhrala tri ceny [[Radio Head Awards]] za debut roka, najlepší album roka (cena kritikov) a nahrávka roka v kategórii world music/folk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2016 {{!}} Radio_Head Awards | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2016-vitazi | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tiež získala cenu expertov na českom hudobnom festivale Crossroads showcase festival v [[Ostrava|Ostrave]] v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KATARÍNA MÁLIKOVÁ - Domov | url = https://www.facebook.com/musicofkatarinamalikova/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2019]] vydala svoj druhý album, ''[[Postalgia]]''. Postalgia vyhrala cenu novinárov za najlepší album roka na Radio Head Awards 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlavné kategórie | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozrite-si-ako-dopadli-radiohead-awards-2019 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200815190343/https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozrite-si-ako-dopadli-radiohead-awards-2019 | dátum archivácie = 2020-08-15 }}</ref> Máliková je autorkou divadelnej aj filmovej hudby. V roku [[2020]] napísala hudbu pre celovečerný koprodukčný film ''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]''. == Diskografia == === Albumy === * ''Pustvopol'' (2016, Slnko records) * ''Postalgia'' (2019, Slnko records) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://katarinamalikova.com/ Oficiálna stránka] {{DEFAULTSORT:Máliková, Katarína}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovenskí klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Laureáti Radio Head Awards]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória Jána Levoslava Bellu]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] 0j9zh90vdk96oojz2ttok4731welfko 0 654264 8218580 8182273 2026-05-23T15:26:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218580 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Infobox Politik | Meno = Kamala Harrisová | Rodné meno = Kamala Devi Harris | Popis osoby = 49. viceprezident Spojených štátov | Portrét = Kamala Harris Vice Presidential Portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Harrisová v roku 2021 | Podpis = Kamala Harris Signature.svg | Poradie = 49. | Úrad = [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident Spojených štátov]] | Začiatok obdobia = [[20. január]] [[2021]] | Koniec obdobia = [[20. január]] [[2025]] | Predchodca = [[Mike Pence]] | Nástupca = [[James David Vance|JD Vance]] | Prezident = [[Joe Biden]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|10|20}} | Miesto narodenia = [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] | Alma mater = Howard University<br>[[University of California|University of California San Francisco]] | Profesia = politička | Národnosť = | Rodičia = Donald J. Harris, Shyamala Gopalan | Manžel = Douglas Emhoff (od 2014) | Deti = 2 nevlastné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Kamala Harris Kamala Harris is a United States Senator from California. | odkaz na autora = | titul = Sen. Kamala Harris on Being 'Momala' | url = https://www.elle.com/culture/career-politics/a27422434/kamala-harris-stepmom-mothers-day/ | vydavateľ = elle.com | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Kamala Devi Harrisová''' ({{vjz|eng|''Kamala Devi Harris''}}; * [[20. október]] [[1964]], [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americká]] [[Politik|politička]] a [[advokát]]ka,<ref>{{Citácia Harvard | Titul = Kamala Devi Harris #146672 - Attorney Licensee Search | Vydavateľ = The State Bar of California | Miesto = San Francisco, CA | Rok = c2020 | DátumPrístupu = 2020-11-16 | URL = http://members.calbar.ca.gov/fal/Licensee/Detail/146672 }}</ref> ktorá bola v rokoch [[2021]] až [[2025]] počas funkčného obdobia [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Joe Biden|Joea Bidena]] 49. [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentom Spojených štátov]] ako prvá žena v tejto funkcii. Je členkou [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]]. V rokoch [[2004]] až [[2010]] pôsobila ako štátna zástupkyňa (prokurátorka) za 27. okres ([[San Francisco]]) a v rokoch [[2011]] až [[2017]] ako generálna prokurátorka [[Kalifornia|Kalifornie]]. V senátnych voľbách v roku 2016 porazila úradujúcu kongresmanku Lorettu Sanchezovú a v Senáte vystriedala dlhoročnú senátorku Barbaru Boxerovú. Stala sa tak len treťou senátorkou za štát Kalifornia, prvou s [[India|indickým]] alebo [[Jamajka|jamajským]] pôvodom a druhou afroamerickou senátorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Congresswoman Loretta Sanchez finally concedes Senate race to Kamala Harris | url = https://abc7.com/politics/congresswoman-loretta-sanchez-finally-concedes-senate-race/1598708/ | vydavateľ = abc7.com | dátum vydania = 2016-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Election Day 2016 updates: Trump defeats Clinton to become next president of U.S. | url = https://www.latimes.com/nation/politics/trailguide/la-na-election-day-2016-updates-htmlstory.html#kamala-harris-is-elected-californias-new-u-s-senator | vydavateľ = latimes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|prezidentských voľbách v roku 2020]] bola ako spolukandidátka [[Joe Biden|Joea Bidena]] zvolená za viceprezidentku Spojených štátov. Vo funkcii viceprezidentky pôsobí ako prvá žena a prvá osoba ázijskoamerického a [[Afroameričan|afroamerického]] pôvodu. Vo [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|voľbách v roku 2024]] kandidovala proti Donaldovi Trumpovi, po tom, ako Joe Biden ukončil svoju kandidatúru na znovuzvolenie. Trump ju napokon vo voľbách porazil. == Životopis == Narodila sa v meste [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]] v štáte [[Kalifornia]]. Jej rodičia boli imigranti, jej matka [[Shyamala Gopalan]] sa narodila v [[India|Indii]] a jej otec na [[Jamajka|Jamajke]]. Svoju matku považovala za mentorku. Má tiež sestru Mayu, právničku a politologičku.<ref name="theguardian-kamala-harris-makes-history">{{Citácia periodika | priezvisko = Strauss | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris makes history as first woman of color elected US vice-president | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/us-news/2020/nov/07/kamala-harris-first-woman-of-color-us-vice-president | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2020-11-07 | dátum prístupu = 2020-11-07 }}</ref> == Prezidentská / viceprezidentská kandidatúra == === 2020 === Už v januári 2019 oznámila Harrisová svoj plán kandidovať v [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|prezidentských voľbách v roku 2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká senátorka Kamala Harrisová oznámila kandidaturu na prezidentku | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/americka-senatorka-kamala-harrisova-oznamila-kandidaturu-na/r~c7f8d29e1d8e11e99d96ac1f6b220ee8/?redirected=1549950602 | issn = | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2019-01-21 | dátum prístupu = 2020-08-12 }}</ref> Po tom, čo bola predvolebná kampaň silne ovplyvnená [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémiou koronavírusu]], bol vedením Demokratickej strany ako víťazný kandidát určený [[Joe Biden]]. Harrisová bola čoskoro považovaná za jednu z vážnych čakateliek na pozíciu Bidenovej spolukandidátky (tzv. ''Running mate''). To sa potvrdilo 11. augusta 2020, keď Biden oznámil, že Harrisovú oficiálne nominoval ako kandidátku na post viceprezidentky Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden si za viceprezidentku vybral senátorku Harrisovou, první ženu tmavé pleti v historii | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3159894-biden-si-za-viceprezidentku-vybral-afroamerickou-senatorku-harrisovou | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých pozorovateľov je nominácia Harrisovej na viceprezidentku historickou udalosťou. Táto energická žena by mohla oživiť kandidatúru „skôr pokojného Bidena“. Dôležitý je však fakt, že 55-ročná Harrisová má šance sa stať nástupkyňou eventuálneho prezidenta Bidena, ktorý má 77 rokov. Dokonca možno predčasne, ak by Biden na funkciu prezidenta rezignoval. Harrisová by mohla byť kandidátkou na 47. prezidenta už v roku 2024 po Bidenovom jedinom funkčnom období.<ref name="oživení kandidatury">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris: Joe Bidens Vizekandidatin – die US-Senatorin aus Kalifornien | url = https://www.t-online.de/nachrichten/ausland/usa/id_88382344/kamala-harris-joe-bidens-vizekandidatin-die-us-senatorin-aus-kalifornien.html | vydavateľ = t-online.de | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> === 2024 === 22. júla 2024, menej ako 4 mesiace pred [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentskými voľbami v tom istom roku]], oznámil úradujúci prezident [[Joe Biden]], že ukončí svoju kampaň a nebude sa uchádzať o znovuzvolenie, pričom vyjadril podporu Harrisovej, svojej viceprezidentke. Jeho rozhodnutie prišlo po tom, ako viacero demokratických politikov začalo spochybnovať jeho vysoký vek a schopnosť vyhrať vo voľbách, najmä po nezvládnutej televíznej debate proti Donaldovi Trumpovi 27. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe Biden oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie na post prezidenta USA. Nahradiť ho chce Kamala Harrisová | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wbabLhn/joe-biden-oznamil-ze-sa-nebude-uchadzat-o-znovuzvolenie-na-post-prezidenta-usa-nahradit-ho-chce-kamala-harrisova/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-07-21 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> 2. augusta sa Kamale Harrisovej podarilo získať si podporu 99% straníckych delegátov a stať sa tak predpokladanou demokratickou nominantkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamala Harris formally chosen as Democratic nominee | url = https://www.bbc.com/news/articles/c4ng1my55vno | vydavateľ = www.bbc.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en-GB}}</ref> 6. augusta si po rýchlom výbrerom procese vybrala ako svojho spolukandidáta guvernéra [[Minnesota|Minnesoty]] [[Tim Walz|Tima Walza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferguson | meno = Dana | titul = Harris taps Minnesota Gov. Tim Walz as her running mate | url = https://www.npr.org/2024/08/06/nx-s1-5057604/tim-walz-harris-vice-president | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-11-08 | vydavateľ = NPR | jazyk = en}}</ref> 22. augusta oficiálne prijala nomináciu [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] na Demokratickom národnom zhromaždení (DNC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12 highlights from the 2024 Democratic National Convention - CBS News | url = https://www.cbsnews.com/news/dnc-highlights-2024/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en-US | meno = Caitlin | priezvisko = Yilek}}</ref> Harrisová napokon 5. novembra, napriek tesným prieskumom, prehrala proti Trumpovi, ktorý vyhral v kľúčových štátoch a získal potrebné množstvo voliteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = POTVRDENÉ: Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách v USA | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/fles-volbyusa24-donald-trump-zvita/834422-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-11-06 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Názory == Harrisová podporuje povinné rozvážanie detí odlišných rás do škôl v iných štvrtiach, aby bola podporená rasová diverzita na amerických školách (tzv. Desegregation Busing).<ref>{{cite news|title=Kamala Harris Calls for Federally Mandated Busing|url=https://www.nationalreview.com/corner/kamala-harris-calls-for-federally-mandated-busing/|work=National Review|date=1. července 2019}}</ref> Počas prezidentskej televíznej debaty 27. júna 2019 Harrisová vyčítala Bidenovi, že v minulosti spolupracoval s poprednými [[Rasová segregácia|segregacionistickými]] politikmi a bol proti rozvážaniu černošských detí autobusmi do verejných škôl s prevahou bielych detí v rámci politiky desegregácie škôl nariadenej v 70. rokoch [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšším súdom]], ktorý stanovil, že federálna vláda môže zaviesť povinnú školskú autobusovú dopravu, aby bola zaistená rasová rovnováha na amerických školách.<ref>{{cite web|last1=Oliphant|first1=James|title=Harris challenges Biden in breakout U.S. debate performance|url=https://www.reuters.com/article/us-usa-election-debate-biden-sanders/harris-goes-after-biden-on-race-in-u-s-presidential-debate-idUSKCN1TS1C5|website=Reuters|date=27. června 2019}}</ref><ref>{{cite news|title=Kamala Harris and Classmates Were Bused Across Berkeley. The Experience Changed Them.|url=https://www.nytimes.com/2019/06/30/us/politics/kamala-harris-berkeley-busing.html|work=The New York Times|date=June 30, 2019}}</ref> Cieľom tejto politiky bol boj proti dobrovoľnej rasovej segregácii medzi belochmi a černochmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Joe Biden’s record on school desegregation busing, explained | url = https://www.vox.com/policy-and-politics/2019/6/28/18965923/joe-biden-school-desegregation-busing-democratic-primary | vydavateľ = vox.com | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvej prezidentskej debate popularita Harrisovej výrazne vzrástla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = František Kalenda {{!}} 4. 7. 2019 {{!}} Vstoupit do diskuze – 6 komentářů | odkaz na autora = | titul = Harrisová „sestřelila“ bývalého viceprezidenta. Půjde na Trumpa? | url = https://finmag.penize.cz/kaleidoskop/408324-harrisova-sestrelila-byvaleho-viceprezidenta-pujde-na-trumpa | vydavateľ = finmag.penize.cz | dátum vydania = 2019-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harrisová podporuje [[Pozitívna diskriminácia|pozitívnu diskrimináciu]] (tzv. ''Affirmative action'') na amerických univerzitách, ktoré sa pri prijímaní študentov rozhodujú podľa rasového kľúča a zvýhodňujú černochov a Hispáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris’ support of public university affirmative action defies the will of California voters | url = https://www.latimes.com/opinion/readersreact/la-ol-le-affirmative-action-20160629-snap-story.html | vydavateľ = latimes.com | dátum vydania = 2016-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyjadrila podporu pre "sanctuary cities", teda ochranárske či azylová mesta, medzi ktoré patrí napríklad [[San Francisco]], ktoré odmietajú uplatňovať federálne zákony týkajúce sa imigrácie a chránia nelegálnych [[Prisťahovalectvo|imigrantov]], ktorých sa na území "sanctuary city​​" polícia nesmie pýtať na ich imigračný status ani uplatňovať voči nim americké imigračné zákony.<ref>Jesse McKinley (16. decembra 2006), [https://www.nytimes.com/2006/11/12/us/12sanctuary.html "Immigrant Protection Rules Draw Fire"], ''The New York Times''.</ref> Harrisová sa prezentuje ako jednoznačný stúpenec [[Izrael|Izraela]].<ref>{{cite news|title=5 Jewish things to know about Kamala Harris|url=https://www.jta.org/2019/01/11/politics/5-jewish-things-to-know-about-kamala-harris|publisher=Jewish Telegraphic Agency|date=11. ledna 2019}}</ref> Bola spoluautorkou senátnej rezolúcie kritizujúcej rezolúciu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|RB OSN]] č. 2334 z 23. decembra 2016, ktorá odsudzuje výstavbu nelegálnych [[Izraelské osady|izraelských osád]] na okupovanom [[Západný breh Jordánu|Predjordánsku]], ktoré má byť budúcim jadrom samostatného štátu [[Palestína (štát)|Palestína]].<ref>{{cite news|title=Record at a Glance: California Presidential Candidate Sen. Kamala Harris on Jewish Issues|url=https://www.jewishpress.com/news/politics/record-at-a-glance-california-presidential-candidate-sen-kamala-harris-on-jewish-issues/2019/01/22/|work=JNS News Service|date=22. ledna 2019}}</ref> V júni 2019 Harrisová vyhlásila, že v prípade víťazstva v prezidentských voľbách začne trestné stíhanie [[Donald Trump|Donalda Trumpa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Quinta Jurecic Contributing writer at The Atlantic and managing editor of Lawfare | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris’s Mistake | url = https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2019/06/kamala-harris-shouldnt-endorse-prosecuting-trump/591664/ | vydavateľ = theatlantic.com | dátum vydania = 2019-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pre nedostatok finančných prostriedkov kampaň ukončila 3. decembra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris ends White House bid, citing lack of funding | url = https://apnews.com/9f15f9bae46c54de8d88ad3e8388e4be | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2019-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zastáva tvrdší postoj voči ľuďom, ktorí páchajú drobnú kriminalitu, napríklad záškoláctvo.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamala Harris Is Biden’s VP Pick — Here’s What It Means For The Election And Beyond | url = https://fivethirtyeight.com/features/kamala-harris-biden-vice-president/ | vydavateľ = fivethirtyeight.com | dátum vydania = 2020-08-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812003334/https://fivethirtyeight.com/features/kamala-harris-biden-vice-president/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Podporuje legalizáciu marihuany a štátom hradené zdravotné poistenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNN staff | odkaz na autora = | titul = Joe Biden is the only Democrat left running for president. These are the others who were once in the race. | url = https://edition.cnn.com/2019/01/21/politics/2020-democrats-running-for-president/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2019-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tami Luhby and Gregory Krieg, CNN | odkaz na autora = | titul = Harris backs 'Medicare-for-all' and eliminating private insurance as we know it | url = https://edition.cnn.com/2019/01/29/politics/harris-private-insurance-medicare/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2019-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nesúhlasí s odporcami využívania tzv. samotiek vo väzniciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Kamala Harris? | url = https://www.aljazeera.com/news/2020/07/kamala-harris-200729165816411.html | vydavateľ = aljazeera.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Patrí medzi liberálnejších politikov, nie však k ľavému krídlu Demokratickej strany.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.harris.senate.gov Oficiálny profil na webových stránkach Senátu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170430143723/https://www.harris.senate.gov/ |date=2017-04-30 }} {{en}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kamala Harris|878093836|cs|Kamala Harrisová|18919796}} {{Viceprezidenti USA}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Harris, Kamala}} [[Kategória:Senátori USA]] [[Kategória:Generálni prokurátori Kalifornie]] [[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]] [[Kategória:Viceprezidenti USA]] [[Kategória:Právnici USA]] [[Kategória:Političky USA]] [[Kategória:Osobnosti z Oaklandu (Kalifornia)]] odf50ne4keesghwtbmyw0f7u7m3sucu 0 654802 8218744 7462227 2026-05-24T04:43:33Z Luppus 39967 wikilinka 8218744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ján III. Dukas Vatatzes |titul = nicejský cisár |obrázok = John III Doukas Vatatzes.jpg |popis obrázku = Portrét Jána III. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = zhruba [[15. december]] [[1221]]<ref name=":KZD">JOHN III VATATZES In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=1047{{--}}1048|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[3. november]] [[1254]] |dátum narodenia = [[1192]]/[[1193]] |miesto narodenia = [[Didymoteichon]]{{Break}}dnes [[Didymoticho]], [[Grécko]] |dátum úmrtia = [[3. november]] [[1254]] |miesto úmrtia = [[Nymfaion]]{{Break}}dnes [[Kemalpaşa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodoros I.]] |regent = |nástupca = [[Theodoros II. (Nikajské cisárstvo)|Theodoros II.]] |manželka = [[Eiréné Laskarina]]{{Break}}[[Konštancia Hohenštaufská|Konštancia (Anna) Hohenštaufská]] |potomstvo = [[Theodoros II. (Nikajské cisárstvo)|Theodoros II.]] |dynastia = [[Vatatzovci]], [[Dukovci]], [[Laskarovci]] (prostredníctvom sobáša s Irenou) |otec = možno [[Bazil Vatatzes]] |matka = |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} [[Svätec|Svätý]] '''Ján III. Dukas Vatatzes''' (iné prepisy: '''Vatatzés'''<ref name=BEL>Ján III. Dukas Vatatzés In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/jan-iii-dukas-vatatzes |miesto=Bratislava |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2020-08-27 |jazyk=sk}}</ref>, '''Vataces'''<ref name=":OE">Ján III. Dukas Vataces In:{{Citácia knihy |titul=Ottova všeobecná encyklopédia A-L |vydavateľ=Agentúra Cesty |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=80-969159-3-2 |strany=564}}</ref>; cirkevne: '''Ján Milosrdný'''<ref name=BEL/>, po grécky: Ιωάννης Γ΄ Δούκας Βατάτζης{{--}}''Ióannes III. Dukas Batatzes/Vatatzes''<ref group="pozn.">Pri prepise zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]] sa β prepisuje ako b, pre neskoré byzantské obdobie však už v literatúre platil prepis ako v. Meno Βατάτζης sa preto častejšie prepisuje podľa výslovnosti so začiatočným V (podobne ako v [[Novogréčtina|novogréčtine]]). Iné prepisy: Ioannes III. Dukas Vatatzes, Ióannés III. Dukas Vatatzés, meno [[Dukas]] býva prepisované aj ako Doukas.</ref>; * okolo [[1192]]<ref name=BEL/>/[[1193]]<ref name=":OE"/>, [[Didymoteichon]]{{--}}† [[3. november]] [[1254]], [[Nymfaion]]; dnes [[Kemalpaşa]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský cisár]] v rokoch [[1221]]/[[1222]]{{--}}[[1254]].<ref name=BEL/> Býva označovaný za najvýznamnejšieho cisára exilového gréckeho [[Nikajské cisárstvo|Nicejského cisárstva]].<ref name=":ROS">JOHN III VATATZES. In: {{Citácia knihy |editori=John R. Rosser |titul=Historical Dictionary of Byzantium |miesto=New York |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |rok=2001 |jazyk=en |počet strán=536 |isbn=978-0810839793 |isbn2=0810839792 |strany=216{{--}}217}}</ref> Podarilo sa mu zastaviť expanziu [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]] a upevnil moc exilového cisárstva v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Obsadil mnohé grécke ostrovy okupované križiakmi a po roku [[1234]] započal sériu výbojov v Európe. Získal časti [[Trácia|Trákie]], [[Macedónia|Macedónska]] a v roku [[1242]] si podriadil [[Epirský despotát]]. Jeho štát sa tak stal najmocnejším v oblasti. [[Konštantínopol]] sa mu i napriek plánom dobyť nepodarilo. [[Grécka pravoslávna cirkev]] ho považuje za svätého, jeho sviatok slávi [[4. november|4. novembra]].<ref name=BEL/><ref name=bri/> == Životopis == Ján sa narodil v meste [[Didymoteichon]] v európskej časti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Jeho otcom mohol byť vojenský generál [[Bazil Vatatzes]]. V roku [[1204]] bola [[Byzantská ríša]] rozvrátená [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtou križiackou výpravou]] a grécke rody si moc udržali len v [[Nicejské cisárstvo|Nicejskom cisárstve]], [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezunte]] a v [[Epirský despotát|Epirskom despotáte]]. V Nicejskom cisárstve sa moci ujala dynastia [[Laskarovci|Laskarovcov]], do ktorej sa Ján v roku 1216 priženil. Na nicejský (nikajský) cisársky trón sa dostal v roku [[1221]] po smrti svojho zaťa, cisára [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]]. Keďže Theodoros nezanechal syna, z pozície manžela princeznej Ireny moc prevzal Ján. V opozícii mu stáli cisárovi bratia Alexios a Izák, ktorí boli podporovaní [[Latinské cisárstvo|Latinským cisárstvom]]. V roku [[1224]] ich však porazil v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] a ovládol územie severozápadnej [[Anatólia|Anatólie]] dovtedy ovládané Latiníkmi. Podobne postupne dobyl aj grécke ostrovy [[Chios]], [[Kos (ostrov)|Kos]], [[Lesbos]], [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a [[Samos (ostrov)|Samos]].<ref name=BEL/><ref name=":VV">Ioannes III. Dukas Vatatzes In: {{Citácia knihy |priezvisko=Vavřínek |meno=Vladimír |odkaz na autora=Vladimír Vavřínek |priezvisko2=Balcárek |meno2=Petr |titul=Encyklopedie Byzance |miesto=Praha |vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR |rok=2011 |počet strán=552 |isbn=978-80-7277-485-2 |isbn2=978-80-86420-43-1 |edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada |zväzok edície=33 |strany=217}}</ref><ref name=":KZD"/><ref name=bri>John III Ducas Vatatzes In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopedia Britannica]] |url=https://www.britannica.com/biography/John-III-Ducas-Vatatzes |dátum prístupu=2020-08-27 |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku (1224) sa moci v [[Solún]]e ujal [[Theodoros Komnénos Dukas]] ([[Angelovci]]), ktorý si tiež robil nároky na cisársky trón a prehlásil sa za [[Solúnske cisárstvo|solúnskeho cisára]]. Ján preto uzatvoril spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Jánom Asenom II.]], ktorý Theodora [[Bitka pri Klokotnici|pri Klokotnici]] v roku [[1230]] porazil. Od roku [[1234]] začal Ján získavať stratené byzantské územia v Trákii, kde obsadil významné centrum [[Adrianopol]]. V roku [[1235]] Ján spolu s Asenom zaútočili na [[Konštantínopol]] držaný Latiníkmi, no boli odrazení. Spojenectvo následne ochladlo.<ref name=":VV"/><ref name=":KZD"/> V roku 1241 [[Ján Asen II.|Ján Asen]] zomrel, čo Vatatzes využil a obsadil Bulharmi ovládané severné Grécko. O rok neskôr si podmanil [[Epirský despotát]], ktorý prinútil uznať nicejskú zvrchovanosť. Krajine odňal aj časť území.<ref name=bri/> V roku 1246 obsadil dôležitý prístav [[Solún]], čím významne podporil svoje pozície v Európe. Následne cisár zameral svoju politiku na ochranu nadobudnutých území a prípravám na znovunadobudnutie strateného byzantského hlavného mesta [[Konštantínopol]]a. Keďže ríšu neustále ťažila hrozba nového ťaženia zo Západu, začal Ján jednať s cisárom [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]] [[Hohenštaufovci|Hohenštaufským]] o spojenectve. V roku [[1244]] bol ujednaný Jánov sobáš s Fridrichovou nelegitímnou dcérou [[Konštancia Uhorská|Konštanciou]] (na Východe prijala meno Anna). Keďže však spojenectvo so západným cisárom prinieslo len malé úspechy, viedol od roku [[1248]] rokovania aj s pápežom. Pápežovi [[Inocent IV.|Inocentovi IV.]] Ján ponúkol uznanie [[Pápežský primát|pápežského primátu]] za prinavrátenie Konštantínopola. Tieto jednania však zlyhali.<ref name=":VV"/><ref name=":KZD"/> Aby zabezpečil následníctvo svojho syna Theodora, upevňoval Ján svoju pozíciu aj vo vnútri krajiny. V roku [[1252]] obvinil zo zrady vplyvného [[Palaiologovci|palaiologovského]] šľachtica [[Michal VIII.|Michala]], ktorý sa neskôr (''de facto'' uzurpáciou moci od Jánovho vnuka) stal cisárom. V roku [[1254]] Ján zomrel a novým cisárom sa stal jeho jediný syn, ktorý vládol ako [[Teodor II. (Nikajské cisárstvo)|Theodoros II. Laskaris]].<ref name=":VV"/><ref name=":KZD"/> === Vnútorná politika === Ján viedol úspešnú vnútornú politiku, ktorá nicejskému štátu zabezpečila stabilitu a prosperitu. Podporoval a zakladal charitatívne i cirkevné inštitúcie (kostoly, kláštory). Zaslúžil sa tiež o obnovu maloázijských miest a prístavov, ktoré opevnil novými hradbami. Významné postavenie mala najmä [[İznik|Nikaia]] a [[Izmir|Smyrna]], no cisárovej podpore sa tešili aj [[Nymfaion]] a [[Magnesia]].<ref name=":DB">{{Citácia knihy |priezvisko=Zástěrová |meno=Bohumila |odkaz na autora=Bohumila Zástěrová |spoluautori=et al. |titul=Dějiny Byzance |vydanie text=Vyd. 1. |vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] |miesto=Praha |rok=1992 |isbn=80-200-0454-8 |strany=287{{--}}288 |počet strán=529}}</ref> Podporoval tiež vzdelávanie a rozvoj literatúry. V [[İznik|Nikai]]i nechal založiť filozofickú školu, ktorej vedenie zveril učencovi [[Theodoros Hexapterygos|Theodorovi Hexapterygovi]]. Škola následne vyprodukovala veľké množstvo nikajských (resp. byzantských) učencov ako [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]], [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]], či [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachyméra]]. Ďalšie školy zakladal i v iných nicejských mestách.<ref name=":BV">{{Citácia knihy |priezvisko=Dostálová |meno=Růžena |odkaz na autora=Růžena Dostálová |titul=Byzantská vzdělanost |vydanie=1 |vydavateľ=[[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] |miesto=Praha |rok=1990 |isbn=80-7021-034-6 |počet strán=415 |strany=250{{--}}251}}</ref> Svojimi poddanými bol veľmi obľúbený, takže už po smrti bol uctievaný ako miestny svätý.<ref name=":VV"/> Jeho kanonizácia prebehla asi pol storočie po jeho smrti.<ref name=bri/> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 12. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1254]] [[Kategória:Úmrtia 3. novembra]] [[Kategória:Pravoslávni svätci]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Dukovci]] 3319fybswvg0bfngviuhxjaa1i8j648 0 655194 8218589 7795008 2026-05-23T16:08:09Z BertaBabravá 290737 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|2|0 */ 8218589 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň |Názov = 9K720 Iskander |Obrázok = [[Súbor: Army2016demo-075.jpg|300px]] |Popis = Iskander-M na transportéri 9P78-1 (na výstave ARMIA-2016) |Typ = Balistická riadená strela krátkeho dosahu |Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> |Strelná = |Palná = |Delostrelectvo =áno |Výbušná =áno |Rezná = <!-- História služby --> |Služba = 2006 – súčasnosť |Používaná = |Vojny = <!-- História výroby --> |Konštruktér = KBM |Dátum návrhu = |Výrobca = |Dátum výroby = |Počet = |Varianty = <!-- Základné údaje --> |Hmotnosť = {{kg|3800}} |Dĺžka = {{m|7.3|m}} |Dĺžka častí = |Šírka = {{m|0.92|m}} |Výška = |Obsluha = <!-- Palné atď --> |Náboj = |Kaliber = |Rýchlosť strely = |Kadencia = |Dostrel = |Maximálny dostrel = {{km|500|m}} |Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> |Ráz = |Doprava = |Uhol náklonu = |Zameriavanie = inerciálne / satelitné / optické <!-- Rezné --> |Čepeľ = |Záštita = |Rukoväť = |Hlavica = |Pošva = <!-- Výbušné--> |Priemer = |Náplň = |Hmotnosť náplne = |Detonácia = |Sila explózie = }} '''9K720 Iskander''' ({{V jazyku|rus|9К720 Исканде́р}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: '''SS-26 ''Stone''''') je [[Rusko|ruská]] balistická riadená strela krátkeho dosahu. Je určená na ničenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj významných pozemných cieľov, ktoré sú týmito systémami chránené (lietadlá a vrtuľníky na letiskách, veliteľské stanovištia, komunikačné strediská, najdôležitejšie zariadenia civilnej infraštruktúry). Bola vyvinutá korporáciou KBM (Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenia) v meste [[Kolomna]]. Je pomenovaná po veľkom vojvodcovi [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] - Iskander je forma jeho mena používaná na [[Blízky východ|Blízkom východe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Оперативно-тактический ракетный комплекс 9К720 'Искандер' | url = http://iskander.tass.ru/taktiko-tehnicheskie-harakteristiki/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = ruský | url archívu = https://web.archive.org/web/20200718012107/http://iskander.tass.ru/taktiko-tehnicheskie-harakteristiki/ | dátum archivácie = 2020-07-18 }}</ref> V ruskej armáde nahrádza zastaraný systém [[OTR-21 Točka]], ktorý by mal byť vyradený do konca roku 2020. == Vznik a vývoj == Hlavným impulzom pre vznik projektu Iskander sa v roku 1987 stalo podpísanie "Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu" (v ​​angličtine označované skratkou INF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Искандер-М” | url = https://missilery.info/missile/iscander | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = ruský}}</ref> Tá znamenala kompletné vyradenie a zošrotovanie množstva sovietskych balistických rakiet, a to striel stredného a kratšieho doletu. Išlo napríklad o moderné raketové systémy [[OTR-23 Oka]] ako aj staršie [[TR-1 Temp|OTR-22 Temp-S]]. Zmluva zároveň znamenala stopku pre dokončenie vývoja ich nástupcov, akými boli systémy 9K714U/9K717 Oka-U a 9K716 Volga, ktoré doletom nad {{km|500|m}} prekračovali limity stanovené v INF. Zdĺhavý vývoj, ktorý bol zavinený predovšetkým [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom ZSSR]], spôsobil, že Iskander bol zavedený do služby až v roku 2006. Avšak ešte niekoľko rokov potom podstupoval systém testovanie a pokračoval jeho ďalší vývoj. S reálnym prezbrojovaním bojových útvarov sa začalo až po roku 2010. Proces vývoja sa zrejme dodnes neskončil. Keďže napríklad v roku 2004 bol dokončený vývoj základnej strely 9M723, ale okolo roku 2011 sa už objavuje vylepšená strela 9M723-1. Ďalšie vylepšenia potom skúšali a zavádzali aj v nasledujúcich rokoch a vývoj zrejme kontinuálne pokračuje. Štátny zbrojný program Ruskej federácie počítal s tým, že do roku 2020 bude do služby zavedených 120 systémov Iskander-M. Do roku 2020 sa tak v ruskej armáde malo vytvoriť 7 [[Brigáda (vojenská jednotka)|brigád]], do ktorých budú zahrnuté systémy Iskander. == Popis == [[Súbor:CombatLaunching2018-18.jpg|thumb|300px|right|Odpal rakety systému Iskander-M]] Systém Iskander pozostáva zo šiestich typov vozidiel: # '''Odpaľovacie vozidlo 9P78-1''' - vozidlo postavené na podvozku MZKT-7930, ktoré realizuje prepravu, skladovanie a vypúšťanie rakiet. Nesie dvojicu rakiet, ktoré sú pri prevoze zakryté odklopnou strechou. Celková hmotnosť vozidla je 42 t a jeho posádku tvoria traja ľudia. Na diaľnici dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť {{km|70|m}}/h a v teréne {{km|40|m}}/h. Dojazd vozidla 9P78-1 je {{km|1000|m}}. # '''Muničné vozidlo 9T250''' - jeho posádku tvoria dvaja ľudia a vozidlo zabezpečuje prevoz dvoch rakiet. Súčasťou konštrukcie vozidla je žeriav, ktorý sa používa na prebitie rakiet na odpaľovacom vozidle. Celková hmotnosť 9T250 je 40 ton. # '''Veliteľské vozidlo 9S552''' - vozidlo postavené na podvozku KAMAZ 43101. Dosah komunikačného systému vozidla v stacionárnej polohe je {{km|350|m}}. Posádka pozostáva zo štyroch ľudí. # '''Vozidlo údržby''' - je postavené na podvozku KAMAZ a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je vybavené náradím na bežné opravy a slúži na kontrolu rakiet. Jeho hmotnosť je 13,5 tony. # '''Vozidlo pre spracovanie dát 9S920''' - je postavené na podvozku KAMAZ 43101 a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je určené na zisťovanie súradníc cieľa a prípravu letových misií pre strely s ich následným presunom na odpaľovacie vozidlo. Je prepojené s prieskumnými prostriedkami a môže prijímať úlohy a informácie o cieľoch zo všetkých potrebných zdrojov, vrátane satelitu, lietadla alebo bezposádkového systému. # '''Vozidlo pre podporu personálu''' - určené na ubytovanie, odpočinok a stravovanie bojovej posádky. Vyrába sa na podvozku KAMAZ 43118. Vozidlo obsahuje: oddychový priestor a zásobovací priestor. Oddychová časť má 6 sklopných lôžok, 2 skrinky a otváracie okno. Zásobovací priestor má 2 skrinky, sklopný stôl, systém zásobovania vodou s nádržou na 300 litrov, zásobník na ohrev vody, čerpadlo na čerpanie vody, odtokový systém, umývadlo a sušičku odevov a obuvi. Plne vybavená brigáda pozostáva z: 12 odpaľovacích vozidiel, 12 muničných vozidiel, 11 veliteľských vozidiel, 14 vozidiel pre podporu personálu a jedného vozidlo pre spracovanie dát. Jedna brigáda je tak vyzbrojená 48 strelami Iskander-M (24 ks na odpaľovacích vozidlách a 24 ks v muničných vozidlách). Brigáda je rozdelená na tri prápory, každý s dvoma palebnými batériami po dvoch odpaľovacích vozidlách. == Varianty == * ''Iskander-M'' - variant pre ruské ozbrojené sily s dvoma balistickými raketami 9M723, ktorých dostrel je {{km|500|m}}. Raketa komplexu 9M723 má jednostupňový motor na tuhé palivo. Raketa počas letu dokáže manévrovať s preťažením 20 až 30 g. Aby bolo možné zachytiť strelu 9M723, musí byť protiraketa schopná manévrovať s preťažením dvakrát až trikrát vyšším. Väčšina trajektórie letu rakety prebieha vo výške {{km|50|m}}, čo tiež výrazne znižuje pravdepodobnosť zneškodnenia. Maximálna rýchlosť letu rakety je {{km|2.1|m}}/s. * ''Iskander-K'' - variant s dvoma riadenými strelami s plochou dráhou letu R-500. Táto strela bola vyvinutá na základe rakety Kalibr v spoločnosti OKB "Novator". Jej dostrel je oficiálne {{km|500|m}}, ale niektoré zdroje uvádzajú dolet až {{km|2600|m}}. Hmotnosť bojovej časti je {{kg|480}}. * ''Iskander-E'' - exportná verzia s dostrelom {{km|280|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Оперативно тактический ракетный комплекс «Искандер» | url = https://militaryarms.ru/boepripasy/rakety/kompleks-iskander/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = ruský}}</ref> == Nasadenie == === [[Ruská invázia na Ukrajinu]] === Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že v priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele 63 rakiet Iskander-M a 28 rakiet Iskander-K. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 27 rakiet Iskander-K (čo predstavuje 96,4 % úspešnosť) a 35 striel Iskander-M (čo je 55,6 % úspešnosť).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ahBHiRP/ukrajinci-nicia-rusom-velitelske-centra-ruska-top-zbran-protilodne-strely-103-tyzden-vojny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-12 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> == Používatelia == [[Súbor:Army2016demo-076.jpg|thumb|300px|right|Odpaľovacie vozidlo 9P78-1 s muničným vozidlom 9T250]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžírsko]]: k 2020 roku disponovalo 4 systémami Iskander-E. * {{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]: k 2020 roku disponovalo 4 systémami Iskander-E. * {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]: k 2020 roku ruské pozemné sily disponovali 140 systémami Iskander-M. ** 26. raketová brigáda - Luga - 12 odpaľovacích vozidiel ** 107. raketová brigáda - Birobidžan - 12 odpaľovacích vozidiel ** 1. raketová brigáda - Krasnodar - 12 odpaľovacích vozidiel ** 112. raketová brigáda - Šuja - 12 odpaľovacích vozidiel ** 92. raketová brigáda - Tockoje - 12 odpaľovacích vozidiel ** 103. raketová brigáda - Ulan-Ude - 12 odpaľovacích vozidiel ** 12. raketová brigáda - Mozdok - 12 odpaľovacích vozidiel ** 20. raketová brigáda - Spassk-Dalnij - 12 odpaľovacích vozidiel ** 119. raketová brigáda - Jelanská oblasť - 12 odpaľovacích vozidiel ** 3. raketová brigáda - Gornyj - 12 odpaľovacích vozidiel ** 152. raketová brigáda - Čerňachovsk - 12 odpaľovacích vozidiel ** 464. raketová brigáda - Znamensk - 4 odpaľovacie vozidlá == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:Balistické rakety]] k4wn4bvp9c6haw0f7r4om54gn3up1el 0 656741 8218595 7705090 2026-05-23T17:09:02Z Localcosmos 295789 8218595 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jacinda Ardernová | Rodné meno = | Popis osoby = premiérka Nového Zélandu | Portrét = Jacinda Ardern November 2020 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Úrad = premiérka Nového Zélandu | Poradie = 40. | Koniec obdobia = [[25. január]] [[2023]] | Začiatok obdobia = [[26. október]] [[2017]] | Panovník = [[Alžbeta II.]], [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | Predchodca = [[Bill English]] | Nástupca = [[Chris Hipkins]] | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|26}} | Miesto narodenia = [[Hamilton (Nový Zéland)|Hamilton]], [[Nový Zéland]] | Politická strana = [[Novozélandská strana práce]] | Alma mater = Morrinsville College<br>University of Waikato | Profesia = [[politik]] | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manžel = Clarke Gayford | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Jacinda Ardernová''' (* [[26. júl]] [[1980]], [[Hamilton (Nový Zéland)|Hamilton]], [[Nový Zéland]]) je bývalá novozélandská politička, od októbra [[2017]] do januára [[2023]] [[Predseda vlády|premiérka]]. Funkcie sa ujala v 37 rokoch, a ku dňu vymenovania sa stala najmladšou ženou na svete v takto vysokej funkcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Economist | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = A government, at last The world’s youngest female leader takes over in New Zealand | url = https://www.economist.com/asia/2017/10/26/the-worlds-youngest-female-leader-takes-over-in-new-zealand | vydavateľ = economist.com | dátum vydania = 2017-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je predsedníčkou [[Novozélandská strana práce|Novozélandskej strany práce]], ktorá sa po období v opozícii na jeseň 2017 stala opäť vládnou stranou. == Životopis == Pracovala ako politická poradkyňa britského [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|labouristického]] premiéra [[Tony Blair|Tonyho Blaira]]. V roku 2008 sa stala poslankyňou novozélandského parlamentu za Novozélandskú stranu práce. Dňa 1. augusta 2017 sa stala predsedníčkou strany. Vo voľbách v septembri 2017 skončila Strana práce na druhom mieste. Sformovala menšinovú vládnu [[koalícia|koalíciu]] s treťou stranou v poradí [[New Zealand First]], ktorá vďaka podpore Zelených získala dôveru parlamentu. Ardernová je zástankyňou obmedzenia imigrácie a zvýšenia sociálnych výdavkov. Podporuje tiež sobáše párov rovnakého pohlavia a liberalizáciu zákona o [[interrupcia|interrupciách]].<ref name="aktualne 19/1" /> V januári 2018 oznámila, že je tehotná. 21. júna 2018 sa jej narodila dcéra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko2 = Kožmínová | meno2 = Michaela | titul = Novozélandská premiérka porodila, o jejím těhotenství vyšlo 800 článků | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/jacinda-ardernova-premierka-porodila-novy-zeland.A180621_093540_zahranicni_mko | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-06-21 | dátum prístupu = 2020-10-17 }}</ref>{{#tag:ref|Naposledy porodila vo funkcii v roku 1990 pakistanská premiérka [[Bénazír Bhuttová]].<ref name="aktualne 19/1">{{Citácia periodika | titul = Novozélandská premiérka Ardernová čeká potomka. Dítě porodí, ve funkci ale zůstane | periodikum = Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/novozelandska-premierka-ceka-potomka-dite-porodi-zatimco-bud/r~5aabcfe8fcf111e7ad1e0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2018-01-19 | dátum prístupu = 2020-10-17}}</ref>|group="pozn."}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Jacinda Ardernová|19069591}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ardernová, Jacinda}} [[Kategória:Predsedovia vlády Nového Zélandu]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Feministky]] [[Kategória:Agnostici]] gvp3qv7r1oizhjmrj0sc9zqxqhh72ax 4 656924 8218777 8218403 2026-05-24T07:01:18Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8218777 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:DarkSideOfTheMoon1973.jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Anglicko]] | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>''[[:d:Q6926246|Buddhists]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]]<br/>''[[:d:Q15978655|consultant]]''<br/>''[[:d:Q1900167|psychoterapeut]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] o7wnltz0czdrsteazwavkxjhkt2vgpv 0 659193 8218596 8159317 2026-05-23T17:17:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218596 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nicosia_Buyuk_Han_02.jpg|náhľad|Karavanserail (''Büyük Han'') v [[Nikózia|Nikózii]], [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] ([[Severocyperská turecká republika]])]] '''Karavanserail'''<ref name="bel">karavanserail In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopaedia Beliana]] |url= https://beliana.sav.sk/heslo/karavanserail |vydavateľ= [[Slovenská akadémia vied]] |isbn= 978-80-89524-30-3 |dátum prístupu= 2020-12-11 |jazyk= sk}}</ref><ref name="julsavba">karavanserail In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= Slovník cudzích slov (akademický) |url= https://slovnik.juls.savba.sk/?w=karavanserail+&s=exact&c=I827&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# |vydavateľ= [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] |dátum prístupu= 2020-12-11}}</ref> (slovenská výslovnosť: [karavanseraj]<ref name="julsavba" />; iné termíny pozri nižšie; {{V jazyku|fas|كاروانسرا|''kárvánsará''}}, {{V jazyku|tur|''kervansaray''}}, {{V jazyku|aze|''karvan saray''}}) je orientálny zájazdný hostinec pre obchodné [[Karavána|karavány]], obchodníkov, pútnikov a cestovateľov. Budovali sa pozdĺž obchodných ciest vo vzdialenosti, ktorú karavána prejde za jeden deň.<ref name="bel" /> Bežne sa vyskytovali na [[Blízky východ|Blízkom východe]], v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] a v niektorých častiach [[Európa|Európy]] (najmä [[Andalúzia]], [[Balkánsky polostrov|Balkán]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]) a [[Severná Afrika|Severnej Afriky]].<ref name=":0">Caravansary In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopedia Britannica]] |url=https://www.britannica.com/technology/caravansary |dátum prístupu=2020-12-12 |jazyk=en}}</ref><ref name=":1">karavan-saraj In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hrvatska enciklopedija |url=https://www.enciklopedija.hr/Natuknica.aspx?ID=30433 |vydavateľ=www.enciklopedija.hr |dátum prístupu=2020-12-11}}</ref> Niektoré sa nachádzali mimo miest. Boli to voľne stojace budovy, ktoré boli opevnené. Zväčša mali pravidelný [[pôdorys]] a [[Pevnosť (stavba)|pevnostný]] charakter. Spravidla mali jeden hlavný chránený vstup, v perzskej architektúre to bol [[pištak]]. Veľké nekryté [[nádvorie]] lemovali po obvode [[Arkáda (architektúra)|arkády]] s ubytovacími, skladovacími priestormi a stajňami pre zvieratá. Niektoré karavanseraily boli dvoj alebo viac poschodové budovy. Zvonka boli obohnané múrmi, ktoré boli posilnené [[Bašta (hradby)|baštami]] na rohoch. Mali aj viacero nádvorí alebo bohato zdobené portály. Uprostred nádvoria sa nachádza menšia centrálna stavba chrániaca [[Prameň (voda)|prameň]] alebo [[Cisterna|cisternu]]. Obvykle bola súčasťou karavanserailov [[mešita]] alebo modlitebňa, vo väčších karavenserailoch dokonca aj [[kúpele]].<ref name="bel" /><ref name=":AA">Caravansaray / Caravanseri In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Armenian Architecture - Glossary |url=http://www.virtualani.org/glossary/index.htm |vydavateľ=VirtualANI |dátum prístupu=2020-12-11}}</ref><ref name=":1" /><ref>caravanserai In: {{Citácia knihy |priezvisko=Curl |meno=James Stevens |titul=A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture |vydanie= |vydavateľ=Oxford University Press |miesto= |rok=2006 |isbn=9780198606789 |strany=151 |edícia=2}}</ref><ref>pishtaq In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Islamic Art Network - Technical Glossary|url=http://www.islamic-art.org/glossary/NewGlossary.asp?DisplayedChar=16|vydavateľ=www.islamic-art.org|dátum prístupu=2020-11-25}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Terminológia == * '''[[Chán (architektúra)|chán]]''' alebo '''dár'''<ref name="bel" />, poprípade v turečtine '''han<ref name=":4" />''' * '''[[vakála]]'''<ref name="bel" /> * '''[[funduk]]'''<ref name="bel" /> či '''fundak<ref name=":5" />''' Tieto termíny sa môžu vzťahovať na iné pomenovanie podobných štruktúr. Používanie viacerých výrazov bolo iba odrazom regionálnych rozdielov. Nie všetky budovy tohto typu a funkcie sa nazývali karavaserail. V [[Irán|Iráne]], [[Sýria|Sýrii]] a [[Anatólia|Anatólii]] sa môžeme stretnúť s názvom chán alebo dár.<ref>khan In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Islamic Art Network - Technical Glossary |url=http://www.islamic-art.org/Glossary/NewGlossary.asp?DisplayedChar=11 |vydavateľ=www.islamic-art.org |dátum prístupu=2020-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210516124105/http://islamic-art.org/Glossary/NewGlossary.asp?DisplayedChar=11 |dátum archivácie=2021-05-16 }}</ref> S termínmi vakála a funduk sa môžeme stretnúť v Severnej Afrike ([[Maghreb]]e).<ref>wikala In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Islamic Art Network - Technical Glossary |url=http://www.islamic-art.org/Glossary/NewGlossary.asp?DisplayedChar=23 |vydavateľ=www.islamic-art.org |dátum prístupu=2020-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200627200351/http://www.islamic-art.org/Glossary/NewGlossary.asp?DisplayedChar=23 |dátum archivácie=2020-06-27 }}</ref><ref>funduq {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Islamic Art Network - Technical Glossary |url=http://www.islamic-art.org/Glossary/Glossary.asp?DisplayedChar=6 |vydavateľ=www.islamic-art.org |dátum prístupu=2020-12-11 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V slovenskej literatúre sa možno stretnúť aj s pojmami: '''karavánseráj'''<ref name=":5">karavánseráj In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Slovenský národný korpus]] |url=http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/do_query?query=karav%C3%A1nser%C3%A1j |dátum prístupu=13.12.2020 |vydavateľ=[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] |url archívu=https://web.archive.org/web/20241127023034/http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/do_query?query=karav%C3%A1nser%C3%A1j |dátum archivácie=2024-11-27 }}</ref><ref>karavánseráj In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= Slovník cudzích slov |url=https://slovnik.aktuality.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=karav%C3%A1nser%C3%A1j |vydavateľ=slovnik.aktuality.sk |dátum prístupu=2020-12-13}}</ref>, '''karavanseráj'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Slovensko-hebrejská konverzácia |url=https://books.google.sk/books?id=YZyYBAAAQBAJ&pg=PT287&dq=karav%C3%A1nser%C3%A1j&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwinyerdxsvtAhUjsaQKHSItA-4Q6AEwAXoECAMQAg#v=onepage&q=karav%C3%A1nser%C3%A1j&f=false |vydavateľ=[[Lingea]] |rok=2014-11-06 |isbn=978-80-8145-076-1 |jazyk=sk |miesto= Bratislava |strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=Putovanie po súši a po mori: (Zo slovenskej cestopisnej literatúry 16.-18. storočia |url=https://books.google.sk/books?id=pz8NAQAAIAAJ&q=karav%C3%A1nser%C3%A1j&dq=karav%C3%A1nser%C3%A1j&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwinyerdxsvtAhUjsaQKHSItA-4Q6AEwA3oECAQQAg |vydavateľ=[[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] |rok=1975 |jazyk=sk |meno=Jozef |priezvisko=Minárik |miesto=Bratislava |strany= |odkaz na autora=Jozef Minárik (literárny historik)}}</ref> a '''karavanseraj'''<ref name=":4">karavanseraj In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Slovenský národný korpus]] |url=http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/do_query?query=karavanseraj&corpname=prim-6.0-public-all |dátum prístupu=13.12.2020 |vydavateľ=[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] |url archívu=https://web.archive.org/web/20241127020711/http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/do_query?query=karavanseraj&corpname=prim-6.0-public-all |dátum archivácie=2024-11-27 }}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul= Kniha ciest: cesty po Slovensku |url= https://books.google.sk/books?id=fa4tAQAAIAAJ&q=karavanseraj&dq=karavanseraj&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjskvzNycvtAhUS3qQKHYPhCVoQ6AEwAHoECAAQAg |vydavateľ= [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] |rok= 1978 |jazyk= sk |meno= Evliya |priezvisko= Çelebi |miesto= Bratislava |strany= 320 |odkaz na autora=Evliya Çelebi}}</ref>. == Etymológia == Termín karavanserail sa všeobecne používa, ako zastrešujúci výraz pre viac príbuzných typov stavieb. Pochádza z perzských slov کاروان ''kárván'' = karavána a سرای ''saráj'' = palác / budova s uzavretým nádvorím.<ref name=":2">caravanserai In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= Online Etymology Dictionary |url=https://www.etymonline.com/word/caravanserai |vydavateľ=www.etymonline.com |dátum prístupu=2020-12-12 |jazyk=en}}</ref> Slovo ''saráj'' má podobný význam ako slovo ''sergalio'' z [[Osmanská turečtina|osmanskej turečtiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Webster's 1913 |url=http://www.websters1913.com/words/Serai |vydavateľ=www.websters1913.com |dátum prístupu=2020-12-12}}</ref> V [[Iránske jazyky|iránčine]] má slovo ''thraja'' význam chrániť, ktorý pochádza z koreňa slova ''tere'' čo znamená prejsť alebo prekonať.<ref name=":2" /> == Opis == [[Súbor:Khan Murjan.jpg|náhľad|Mestský karavanserail Chán al-Mirdžan v Bagdade, [[Irak]]]] Architektonický typ stavieb podobných karavanserailom sa vyvinul pravdepodobne v [[1. tisícročie pred Kr.|1. tisícročí pred Kr.]] v [[Urartu|urartskej]] a [[Mezopotámia|mezopotámskej]] architektúre. Následne sa vyvíjal počas celej [[Antika|antiky]] v palácovej architektúre starých [[Gréci|Grékov]]. Príkladom je napríklad palác Demetrias nazývaný aj Anaktoron, ktorého izby ústili do veľkého nádvoria s kolonádami. Obdobne boli situované aj grécke a rímske domy so stĺporadiami či rímske pevnosti. Na [[Blízky východ|Blízkom východe]] tento typ pretrvával aj v štruktúrach ako napríklad [[Dura Európos]] z [[3. storočie|3. storočia]]. Najväčší rozmach však nastal v [[Islamská architektúra|islamskej architektúre]].<ref name=":3">CARAVANSARY In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopaedia Iranica]] |url=https://iranicaonline.org/articles/caravansary |vydavateľ=iranicaonline.org |dátum prístupu=2020-12-12}}</ref> Klasické karavanserialy spravidla budovali vysoko postavení úradníci, bohatí jednotlivci alebo dokonca [[Panovník|panovníci]]. Zvyčajne boli situované v mestách, často dokonca priamo v [[Bazár (Orient)|bazároch]]. Vzdialenosť medzi karavanserailmi tvorila približne jeden deň cesty karavány, čo bolo spravidla približne 30{{--}}40 km, v ťažšie zvládnuteľných horách bývali úseky medzi nimi menšie. Podporovali rozvoj obchodu a zároveň poskytovali potrebné služby a bezpečnosť cestujúcim. Počas väčšiny islamského obdobia boli karavanseraily bežným typom hostincov pre obchodné karavány.<ref name="bel" /><ref name=":3" /> Najstaršie karavanseraily pochádzajú z [[8. storočie|8. storočia]] z oblasti [[Sýria|Sýrie]]. Výstavbu podporovali kalifovia [[Abbásovci|Abbásovskej dynastie]], ktorí ich umiestňovali pozdĺž pútnických ciest do [[Mekka|Mekky]]. Ďalej sa výstavba rozšírila v [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočí]] počas vlády [[Seldžukovia|Seldžukov]]. Mnohé zo stavieb tohto obdobia dodnes zachovali v [[Turecko|Turecku]] a [[Irán|Iráne]]. Boli bohato zdobené kamennými [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfmi]] a zložito architektonicky riešené. Karavanseraily slúžili hlavne na podporu medzinárodného obchodu. Mestské karavanseraily sa tiež stali dôležitými centrami hospodárskej činnosti v mestách. K najstaršie zachovaným príkladom mestského karavanserailu patrí Chán [[al-Mirdžan]] v [[Bagdad]]e zo [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="bel" /><ref name=":0" /> [[Súbor:Carvansara plan.png|náhľad|Plán jednoho zo [[Safíjovci|sáfíjovských]] karavanserailov]] V mnohých častiach moslimského sveta poskytovali karavanseraily príjmy, ktoré sa používali na financovanie charitatívnych alebo náboženských funkcií či budov. Tieto príjmy a funkcie boli riadené prostredníctvom chránenej dohody [[vakf]]. Mnoho významných náboženských komplexov v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a [[Mamlúcky sultanát|Mamlúckom sultanáte]] zahŕňalo karavanseraily, ako napríklad [[Sulejmanova mešita]] v [[Istanbul|Istanbule]]. Do [[Európa|Európy]] tento typ stavby preniesli [[Križiacka výprava|križiaci]]. V cudzom prostredí bol skombinovaný s prvkami [[Kresťanská sakrálna architektúra|kresťanskej architektúry]], ktoré sa používali v architektúre [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] a stavbách [[Renesančná architektúra|renesančnej]] a [[Baroková architektúra|barokovej architektúry]].<ref name=":3" /> Výstavbu v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] rovnako podporovali aj panovníci z perzskej dynastie [[Safíjovci|Safíjovcov]], pričom stavby vznikali predovšetkým na obchodných cestách do [[India|Indie]]. Od 16. storočia sa budovali karavanseraily aj na [[Balkán|balkánskych]] územiach dobytých Osmanskou ríšou. Väčšinou boli postavené na cestách do [[Dubrovnícka republika|Dubrovníckej republiky]].<ref name=":1" /> Najviac karavanserailov zo 16.až [[20. storočie|20. storočia]] sa zachovalo v [[Halab]]e, [[Damask]]u, [[Bursa|Burse]], [[Edirne]] a [[Istanbul]]e.<ref name="bel" /><ref name=":0" /> Karavanserail má najčastejšie [[Štvoruholník|štvoruholníkový]] pôdorys a zväčša pevnostný charakter. Spravidla majú jeden hlavný chránený vstup, ktorý v perzskej architektúre tvorí [[pištak]]. Zvonka boli obohnané múrmi, ktoré boli posilnené [[Bašta (hradby)|baštami]] na rohoch. V hornej časti sa nachádzajú malé okná a v dolnej časti iba niekoľko menších [[Priezor|priezorov]]. Vo vnútri bolo veľké nekryté [[nádvorie]], ktoré lemovali po obvode [[Arkáda (architektúra)|arkády]] s ubytovacími a skladovacími priestormi, bežným vybavením boli stajne pre zvieratá. Niektoré boli dvoj alebo viac poschodové budovy. Súčasťou týchto stavieb bývala aj [[mešita]], [[madrasa]] alebo [[mauzóleum]]. Väčšie a bohatšie karavenseraily neraz obsahovali aj [[kúpele]] ([[hamam]]y), viacero nádvorí alebo bohato zdobené [[Portál (architektúra)|portály]]. Uprostred nádvoria sa nachádza menšia centrálna stavba chrániaca [[Prameň (voda)|prameň]] alebo [[Cisterna|cisternu]] na vodu.<ref name="bel" /><ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Bursa, Turkey (4505709750).jpg| Karavanserail (''Koza Hanı''), 14. storočie, Bursa, Turecko Súbor:کاروانسرا گنجعلی خان.jpg| Karavanserail v Kermáne, 16. storočie, Irán Súbor:Izadkhvast Caravanserai 01.jpg| Karavanserail neďaleko mesta Izadchást, 17. storočie, Irán Súbor:Akko BW 13.JPG| Karavanserail v [[Akko|Akku]], [[Izrael]] Súbor:Caravasar de Sultanhani.jpg| Karavanserail neďaleko mesta Aksaray, Turecko Súbor:Tash Rabat.JPG|Ruiny karavanserialu v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] Súbor:Khan As'ad Pasha Panorama.jpg|Karavanserail v Damasku, 18. storočie, Sýria Súbor:Caravanserai Hotel, Seki.jpg|Karavanserail v Şəki, [[Azerbajdžan]] Súbor:Zeinodin Caravanserai.jpg|Karavanserail neďaleko Jazdu, Irán </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[islamská architektúra]] * [[pištak]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Caravanserais}} == Externé odkazy == * [https://www.hedvabnastezka.cz/karavanseraj-kde-odpocivaly-karavany/ Karavanseráj – kde odpočívaly karavany] * [https://en.unesco.org/silkroad/content/caravanserais-cross-roads-commerce-and-culture-along-silk-roads UNESCO-Caravanserai] [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Islamská architektúra]] [[Kategória:Islamské umenie]] 9wken1gg3k1awim6w671f0qfjhg432p 0 662760 8218845 7889707 2026-05-24T09:27:38Z Michal62606 117643 8218845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Letitia Wright | fotka = Letitia Wright by Gage Skidmore.jpg | komentár = | celé meno = Letitia Michelle Wright | dátum narodenia = {{dnv|1993|10|31}} | miesto narodenia = [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]], [[Guyana (štát)|Guyana]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2013 – súčasnosť | manželka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Letitia Wright''' (* [[31. október]] [[1993]], [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]], [[Guyana (štát)|Guyana]]) je anglická [[Herec|herečka]] guyanského pôvodu. V roku [[2019]] získala ocenenie [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo a mladosť == Wrightová sa narodila v meste [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] v štáte [[Guyana (štát)|Guayana]]. Jej rodina sa presťahovala do [[Londýn|Londýna]], keď mala sedem rokov a chodila tam tiež do školy. == Kariéra == Wrightová účinkovala v školských divadelných hrách. Svoju túžbu po hereckej kariére pocítila až po sledovaní filmu ''Akeelah and the Bee''. Herecký výkon [[Keke Palmer]] považovala za inšpiratívny. Objavila sa v niekoľkých anglických televíznych seriáloch a filmoch. Prielom ktorý ju katapultoval až do [[Hollywood|Hollywoodu]] nastal filmom ''Urban Hymn'' z roku [[2015]]. V rovnakom roku sa objavila v televíznom seriály ''Humans'', kde získala periodickú rolu. V roku [[2017]] sa objavila v televíznom seriály ''[[Black Mirror]]''. Za svoj herecký výkon získala nomináciu na ocenenie [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]]. O rok neskôr získala rolu Shuri, princeznej z Wakandy, vo filme ''Black Panther'', ktorý je súčasťou [[Marvel Cinematic Universe]]. O dva mesiace neskôr vyšiel film ''Avengers: Infinity War'', v ktorom sa Wrightová tiež objavila. V roku [[2019]] bola ocenená cenou [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu. V rovnakom roku vyšiel tiež film ''[[Avengers: Endgame]]'', kde si zopakovala rolu Shuri. Pripojila sa tiež k hereckému obsadeniu ako [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]], [[Annette Beningová|Annette Benning]], [[Emma Mackey]] či [[Kenneth Branagh|Kenneth Brannagh]] vo filme ''Death on the Nile'', ktorý by mal premiéru v septembri [[2021]]. V roku [[2020]] prijala úloh dvojčiat June a Jennifer Gibbonsových vo filme ''The Silent Twins''. == Súkromný život == Wrightová v roku [[2018]] priznala že trpela častými [[Depresia (psychológia)|depresiami]]. Je silnou [[Kresťanstvo|kresťankou]] a práve Bohu vďačí za to, že prekonala depresie. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4004793}} * {{csfd meno|id=155321}} == Zdroj == {{Preklad|en|Letitia Wright|1006220426}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Black Reel Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe (televízny seriál alebo miniserál)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wright, Letitia}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Anglické divadelné herečky]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] 8w3my9sfc3zhe3h6yl1yqhqedim4ofh 0 663296 8218740 8168889 2026-05-24T04:12:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218740 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Krajský súd v Košiciach | Logo spoločnosti = Krajský súd Košice.jpg | Veľkosť loga = 270px | Popis = | Právna forma = [[rozpočtová organizácia]]<ref name="fin19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = Krajský súd v Košiciach| url = https://finstat.sk/00215783| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = | jazyk =}}</ref> | IČO = 00215783<ref name="fin19"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Úrad pre verejné obstarávanie| odkaz na autora =| titul = Profil obstarávateľa| url = https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-profilov/detail/834| vydavateľ = uvo.gov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-23| miesto =| jazyk =}}</ref> | Odvetvie = [[Verejná správa (odvetvie)|verejná správa]] | Založená = [[1. január]] [[1972]]<ref name="fin19"/> | Zakladateľ = | Sídlo = [[Košice]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = JUDr. Frederika Zozuľáková {{small|(predseda)}} | Územný rozsah = [[Košický kraj]] | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = {{pokles}} 1 538 567 € {{small|(2019)}}<ref name="fin19"/> | Obrat = | Výnosy = {{rast}} 8 723 669 € {{small|(2019)}}<ref name="fin19"/> | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 150-199 {{small|(2020)}}<ref name="fin19"/> | Vlastník = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]] | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = https://obcan.justice.sk/ | Zánik = | Poznámka = }} '''Krajský súd v Košiciach''' (alebo '''Krajský súd Košice'''), je [[Sústava súdov Slovenskej republiky#Krajské súdy|krajský súd]] so sídlom v meste [[Košice]], sídle [[Košický kraj|Košického kraja]] a [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Budova súdu sa nachádza na [[Štúrova ulica (Košice)|Štúrovej ulici]] 29. [[Predseda súdu|Predsedom súdu je JUDr. Marek Dudík]], podpredsedmi JUDr. Jozef Maruščák a JUDr. Ján Slovinský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach| url = https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/reg-detail/sud/sud_147| vydavateľ = obcan.justice.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-23| miesto =| jazyk =}}</ref> Na súde v roku [[2019]] pôsobilo 66 [[Sudca|sudcov]], ktorých počet oproti minulým rokom klesol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová| meno = Veronika| autor = | odkaz na autora = | titul = Krajský súd v Košiciach prišiel o 18 sudcov. Nasledovali predsedu| periodikum = Denník N| odkaz na periodikum = Denník N| url = https://dennikn.sk/1833480/krajsky-sud-v-kosiciach-prisiel-o-18-sudcov-nasledovali-predsedu/| issn = 1339-844X| vydavateľ = N Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-04-01| dátum prístupu = 2021-02-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Rokytka| meno = Roman| autor = | odkaz na autora = | titul = Z košického krajského súdu vo veľkom odchádzajú sudcovia. S novou ministerkou to nesúvisí, tvrdí jeho expredseda| url = https://kosicednes.sk/udalosti/z-kosickeho-krajskeho-sudu-vo-vekom-odchadzaju-sudcovia-s-novou-ministerkou-nesuvisi-tvrdi-jeho-expredseda/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2020-04-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo februári [[2021]] mal súd 57 aktívnych sudcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach – Sudcovia| url = https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/detail/sud/147/sudcovia| vydavateľ = obcan.justice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-02-23| dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Na súde bolo vo februári 2021, evidovaných 44 431 rozhodnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach – Rozhodnutia| url = https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/detail/sud/147/rozhodnutia| vydavateľ = obcan.justice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-02-23| dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Súd vo väčšine prípadov rieši [[Občianske právo|občianskoprávne]] a [[Trestné právo|trestnoprávne]] súdne spory a prípady, ale je mu umožnené rozhodovať aj o správnych veciach v prípadoch, keď sa nejedná o situácie presne vymedzené v osobitnom zákone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajský súd Košice| url = https://podnikam.sk/zoznam-urady-institucie/sudy/krajsky-sud-kosice/| vydavateľ = podnikam.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = | jazyk =}}</ref> Obvod súdu tvoria obvody Okresného súdu [[Košice I (okres)|Košice I]], Okresného súdu [[Košice II (okres)|Košice II]], Okresného súdu [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]], Okresného súdu [[Michalovce]], Okresného súdu [[Rožňava]], Okresného súdu [[Spišská Nová Ves]] a Okresného súdu [[Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 328/1996 Z.z.| url = https://www.aspi.sk/products/lawText/1/44652/1/2/zakon-c-328-1996-zz-ktorym-sa-ustanovuju-nove-sidla-a-obvody-sudov-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/zakon-c-328-1996-zz-ktorym-sa-ustanovuju-nove-sidla-a-obvody-sudov-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov| vydavateľ = aspi.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov| url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/371/| vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR| dátum vydania = 2004-05-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Bratislava}}</ref> == História == História krajského a okresných súdov v Košiciach začala v roku [[1945]] v povojnovom období. V tomto roku bol zriadený ''Hlavný súd v Košiciach'', pod ktorý spadali Krajský súd v Košiciach, Krajský súd v [[Levoča|Levoči]], Krajský súd v [[Prešov]]e, Krajský súd v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a Krajský súd v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Neskôr bol prijatím [[Ústavný zákon|ústavného zákona]] č. 150/1948 Sb. a prijatím [[Zákon (právo)|zákona]] č. 320/1948 Sb. bol Krajský súd v Košiciach, ktorý sa stal jedným zo šiestich krajských súdov na území [[Slovensko|Slovenska]]. Následne sa po prijatí zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu uskutočnila redukcia počtu krajov na 3 krajské súdy. Krajský súd v Košiciach zahŕňal [[Košický kraj]] a [[Prešovský kraj]].<ref name="unms"/> Budova krajského súdu bola postavená v roku [[1982]]. V roku [[1997]] sa uskutočnila reorganizácia [[Štátna správa|štátnej správy]] a sústavy súdov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Haj­di­no­vá| meno = Jean­net­te| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Ko­so­vá| meno2 = Mar­ce­la| titul = Súdna mapa inak| url = http://www.pravnelisty.sk/clanky/a908-sudna-mapa-inak| vydavateľ = pravnelisty.sk| dátum vydania = 2020-12-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Od tejto doby je budova sídlom Krajského súdu v Košiciach, Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Košice II a Okresného súdu Košice-okolie.<ref name="unms">{{Citácia periodika| priezvisko = Pažúr| meno = Adrián| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čižmárová| meno2 = Anna| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = História krajského súdu a okresných súdov| periodikum = Cesta s modelom CAF na Okresnom súde Košice II| odkaz na periodikum = | miesto = Bratislava| rok = 2018| mesiac = 12| deň = 10| ročník = | číslo = | strany = 25| url = https://www.unms.sk/swift_data/source/2018/kvalita/konferencia/prednasky/4_Pazur_Cizmarova_Okresny_sud_KE_II.pdf| dátum prístupu = 2021-02-23| url archívu = https://web.archive.org/web/20200930025302/https://www.unms.sk/swift_data/source/2018/kvalita/konferencia/prednasky/4_Pazur_Cizmarova_Okresny_sud_KE_II.pdf| dátum archivácie = 2020-09-30}}</ref> == Budova súdu == Projekt [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|Plánu obnovy]] s názvom ''Reforma justície'' zahŕňa modernizáciu existujúcej budovy krajského súdu na [[Štúrova ulica (Košice)|Štúrovej ulici]] tak, aby jej rekonštrukcia zabezpečila úsporu primárnej energie minimálne na úrovni 30%. Rozpočet na rekonštrukciu je stanovený na 27,1 milióna [[Euro|eur]] s [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Úrad vlády Slovenskej republiky| odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky| titul = Modernizácia budovy Krajského súdu v Košiciach| url = https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/modernizacia-budovy-krajskeho-sudu-v-kosiciach/| vydavateľ = planobnovy.sk| dátum vydania = 2024-01-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-18| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240217204020/https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/modernizacia-budovy-krajskeho-sudu-v-kosiciach/| dátum archivácie = 2024-02-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/reg-detail/sud/sud_147 Súd na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR] {{Súradnice|48.716825711344875|21.24913242877749|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Súdy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1972]] ohv3f917eywfx4d1r28yaec162qkg1f 0 664583 8218676 8013593 2026-05-23T21:42:58Z Evaba77 295808 /* Kariéra */ 8218676 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Elizabeth McGovernová | fotka = Elizabeth McGovern 2012.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Elizabeth Lee McGovern | dátum narodenia = {{dnv|1961|7|18}} | miesto narodenia = [[Evanston (Illinois)|Evanston]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka a hudobníčka | roky pôsobenia = 1979 – súčasnosť | manžel = Simon Curtis {{small|(od 1992)}} | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Elizabeth Lee McGovernová''' (neprechýlene Elizabeth Lee McGovern; * [[18. júl]] [[1961]], [[Evanston (Illinois)|Evanston]], [[Illinois]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Herec|herečka]]. V roku [[1981]] získala nomináciu na [[Academy Awards]] za jej herecký výkon vo filme ''Ragtime''. == Detstvo a mladosť == McGovernová sa narodila ako dcéra stredoškolskej učiteľky a univerzitného profesora. Jej mladšou sestrou, je prozaička [[Cammie McGovern]]. Študovala na [[Juilliard School]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v rokoch [[1979]] až [[1981]]. == Kariéra == V roku [[1980]] debutovala v úspešnom filme ''Obyčajní ľudia''. O rok neskôr bola obsadená do role Evelyn Nesbit vo filme ''Ragtime''. Za svoj herecký výkon získala nomináciu na [[Academy Awards]]. V roku [[1984]] hrala vo filme ''Preteky s mesiacom'' po boku [[Sean Penn|Seana Penna]]. V roku [[1988]] po boku [[Kevin Bacon|Kevina Bacona]] hrala v komédii ''Vyrieši to dieťa?''. O dva roky neskôr stvárnila lesbičku vo filme ''[[Príbeh služobníčky (film)|Príbeh služobníčky]]'', po boku [[Faye Dunawayová|Faye Dunaway]] či [[Natasha Richardson|Natashy Richardson]]. V roku [[1994]] hrala vo filme Priateľská služba, kde stvárnila ženu, ktorá podvedie jej filmového priateľa, ktorého stvárnil [[Brad Pitt]]. V roku [[1999]] účinkovala v televíznom seriály ''Červený Bedrník''. Hrála také ve filmu Tenktát v Americe režiséra S. Leoneho. V rokoch [[2010]] až [[2015]] stvárnila jednu z hlavných úloh v televíznom seriáli ''[[Panstvo Downton (seriál)|Panstvo Downton]]''. V roku [[2012]] získala nomináciu na [[Zlatý glóbus]] v účinkovaní v seriáli. V roku [[2015]] účinkovala po boku [[Helen Mirrenová|Helen Mirren]] vo filme ''Dáma v zlate''. V roku [[2019]] hrala vo filmovej adaptácii ''[[Panstvo Downtown (2019)|Panstvo Downtown]]''. V rovnakom roku prijala úlohu v televíznom seriály ''War of the Worlds'', ktorý mal osem epizód. == Súkromný život == V roku [[1984]] bola zasnúbená so [[Sean Penn|Seanom Pennom]]. V roku [[1992]] sa vydala za britského režiséra a producenta [[Simon Curtis|Simona Curtisa]]. Spolu majú dve dcéry. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001527}} * {{csfd meno|id=4944}} == Zdroj == {{Preklad|en|Elizabeth McGovern|1004103628}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:McGovern, Elizbaeth}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Hudobníci USA]] [[Kategória:Absolventi Juilliard School]] [[Kategória:Osobnosti z Evanstonu (Illinois)]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] t97h64f2vjf95fwsxqn1peh4p4htdax 0 666844 8218644 8207525 2026-05-23T19:46:38Z DurMar12 181423 pridaný link na wikikuchárku 8218644 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|slabé zdroje}} [[Súbor:Šuhajda.jpg|náhľad|Šuhajda]] [[Súbor:Suhajdy.jpg|náhľad|Šuhajdy v plechu na [[Vianoce|vianočnom]] stole]] '''Šuhajda''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Sviatok|sviatočný]] nepečený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šuhajdy. RECEPT na maškrtu, ktorej neodoláte|url=https://lepsiden.sk/suhajdy-super-recept/|dátum vydania=2016-12-09|dátum prístupu=2021-05-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=LENKA|vydavateľ=lepsiden.sk}}</ref> zákusok resp. bonbón, v papierovom košíčku. Zvrchu a zospodu je tvorený [[Čokoláda|čokoládou]] a stredná vrstva je šťavnatá, [[Orech kráľovský|orechová]], s [[Rum|rumovou]] príchuťou. Na Slovensku a v [[Česko|Česku]] sa šuhajdy tradične pripravujú počas [[Vianoce|vianočných]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Súkeníková|meno=Lucia|titul=Moje skvelé koláčiky|vydavateľ=Ikar|rok=2016|isbn=9788055149158|strany=|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravé slovenské šuhajdy: Vianoce si bez nich už ani nevieme predstaviť!|url=https://tojenapad.dobrenoviny.sk/prave-slovenske-suhajdy/|dátum vydania=2015-12-19|dátum prístupu=2021-05-21|jazyk=sk-SK|priezvisko=To je nápad!|vydavateľ=tojenapad.dobrenoviny.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tradičné vianočné dobroty: Kapustnica, opekance či šuhajdy|url=https://my.sme.sk/zvolen/c/tradicne-vianocne-dobroty-kapustnica-opekance-ci-suhajdy|vydavateľ=myzvolen.sme.sk|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref> a [[Veľká noc|veľkonočných]] sviatkov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|b=Wikikuchárka/Šuhajdy|b_štítok=Wikikuchárka/Šuhajdy}} [[Kategória:Sladkosti]] [[Kategória:Slovenská kuchyňa]] oku36hbe0xwfd99zbtqr20gpr8s01v2 0 667706 8218628 7963331 2026-05-23T18:49:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218628 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{na úpravu}} {{Infobox Politik | Meno = Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev | Popis osoby = 2. prezident Kazašskej republiky | Portrét = Kassym-Jomart Tokayev (2020-02-01).jpg | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2019]] | Predchodca = [[Nursultan Nazarbajev]] | Dátum narodenia = {{dnv|1953|5|17}} | Miesto narodenia = [[Almaty]], [[Kazachstan]] | Alma mater = [[MGIMO]] | Webstránka = {{url|https://www.akorda.kz/en/president/president}} | Predchodca4 = [[Nurlan Balgimbajev]] | Prezident4 = [[Nursultan Nazarbajev]] | Začiatok obdobia4 = 1. októbra 1999 | Koniec obdobia4 = 28. januára 2002 | Začiatok obdobia3 = 12. marca 2011 | Úrad4 = 4. predseda vlády Kazachstánu | Nástupca3 = [[Michael Møller]] | Predchodca3 = [[Sergej Ordžonikidze]] | Začiatok obdobia2 = 16. októbra 2013 | Koniec obdobia3 = 16. októbra 2013 | Úrad3 = generálny riaditeľ OSN v Ženeve | Predchodca2 = [[Kajrat Mami]] | Prezident2 = [[Nursultan Nazarbajev]] | Koniec obdobia2 = 20. marca 2019 | Úrad2 = [[predseda Senátu Kazachstanu]] | Deti = [[Timur Kasymžomartovič Tokajev]] | Premiér = [[Askar Mamin]] | Nástupca4 = [[Imangali Tasmagambetov]] }} '''Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev''' (* [[17. máj]] [[1953]], [[Almaty]], [[Kazašská SSR]], [[ZSSR]]) je kazašský štátnik a politik, [[prezident]] Kazašskej republiky a najvyšší vrchný veliteľ ozbrojených síl Kazašskej republiky od [[20. marca]] [[2019]] predseda zhromaždenia ľudu Kazachstanu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана|url=https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/6542200|vydavateľ=ТАСС|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Predseda Senátu Parlamentu Kazašskej republiky od [[16. októbra]] [[2013]] do [[20. marca]] [[2019]]. Generálny riaditeľ Kancelárie OSN v Ženeve od [[12. marca]] [[2011]] do [[16. októbra]] [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Касымжомарт Токаев из Казахстана назначен Генеральным директором отделения ООН в Женеве|url=https://news.un.org/ru/story/2011/03/1179861|vydavateľ=Новости ООН|dátum vydania=2011-03-11|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru}}</ref> Predseda vlády Kazašskej republiky ([[október 1999]] - [[január 2002]]). Minister zahraničných vecí Kazašskej republiky ([[1994]] - [[1999]], [[január 2002]] - [[január 2007]]). Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев Касым-Жомарт Кемелевич — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20211028060252/https://www.akorda.kz/ru/president/president|dátum archivácie=2021-10-28}}</ref> Doktor politických vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ТОКАЕВ Касым-Жомарт Кемелевич - биография, новости, фото, дата рождения, пресс-досье. Персоналии ГлобалKZ.biz.|url=https://globalkz.biz/person/id/691|vydavateľ=globalkz.biz|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> V roku 2019 sa Tokajev ujal úradu prezidenta [[Kazachstan]]u po rezignácii [[Nursultan Nazarbajev|Nursultana Nazarbajeva]]. Tokajev, člen vládnucej strany [[Nur Otan]], kandidoval v nasledujúcich predčasných voľbách, ktoré sa konali [[9. jún]]a [[2019]] s podporou Nazarbajeva ako nominant strany, pričom zvíťazil so 71% hlasov, čo medzinárodné organizácie prijali s kritikou.<ref name="tokayev-wins">{{cite news |title=Tokayev wins Kazakhstan's presidency with 70.76 percent of vote, official preliminary results say |url=https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |agency=The Astana Times |access-date=10 June 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190610092125/https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |archive-date=10 June 2019 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190610092125/https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |date=2019-06-10 }}</ref> Po úplnom zložení prísahy do úradu 12. júna 2019 sa Tokajev zaviazal pokračovať v Nazarbajevovej politike v oblastiach rozvoja krajiny vrátane sociálnych a ekonomických reforiem. Počas svojho predsedníctva uzákonil niekoľko reforiem vrátane zvýšenia platov pracovníkov, zníženia korupcie, zrušenia trestu smrti a decentralizácie miestnej samosprávy. Od roku 2020 Tokajev znášal ekonomický pokles a problémy spôsobené pandémiou [[COVID-19]] a [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojnou v Afganistane]] a snažil sa vyriešiť rastúcu infláciu Kazachstanu, obavy z domáceho terorizmu, nelegálnej migrácie, obchodovania s drogami, rozvoja jadrovej energie, ako aj zavedenie očkovania proti COVID-19. V roku 2022 odvolal celý kazašský kabinet po prebiehajúcich [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|kazašských protestoch]], ktoré sa začali 2. januára.<ref>{{cite news |url=https://www.aljazeera.com/news/2022/1/5/emergency-declared-in-kazakhstans-almaty-mangistau-amid-unrest |title=Kazakh president sacks cabinet, declares emergency amid unrest |work=Al Jazeera |date=5 January 2022 |access-date=5 January 2022}}</ref> Odkedy sa Tokajev stal prezidentom, jeho politický vplyv a úloha v Kazachstane neustále rástli. Aj keď sa Tokajevovej vláde podarilo udržať stabilitu krajiny, zabezpečiť politickú transformáciu a uzákoniť nové reformy, zostala [[Autoritarizmus|autoritárska]] pri porušovaní [[Ľudské práva|ľudských práv]].<ref>{{Cite web|date=2021-11-25|title=Is EU serious about human rights in Kazakhstan?|url=https://www.hrw.org/news/2021/11/25/eu-serious-about-human-rights-kazakhstan|access-date=2021-12-29|website=Human Rights Watch|language=en}}</ref> == Životopis == === Detstvo === Narodil sa 17. mája 1953. Rodné mesto - [[Alma-Ata|Almaty]]. Jeho otec, [[Kemel Tokajev]], pôsobil počas druhej svetovej vojny v radoch sovietskej armády, za čo mu bol udelený Rád a štátny znak „Za odvahu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Слово об отце". История о семье Касым-Жомарта Токаева|url=https://www.zakon.kz/4966146-slovo-ob-ottse-istoriya-o-seme-kasym.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2019-04-16|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru}}</ref> V kazašskej SSR bol známy ako autor v tom čase populárnych detektívnych kníh. Jeho matka, [[Turar Shabarbaeva]], pracovala ako učiteľka na Univerzite cudzích jazykov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Қасым-Жомарт Тоқаевтың руы кім – президент туралы қызықты деректер|url=https://sputnik.kz/infographics/20190320/9633946/qasym-jomart-toqaev-qyzyqty-derekter.html|vydavateľ=Sputnik Kazakh|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=kk}}</ref> === Vzdelávanie === K.K. Tokajev vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov ([[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|MGIMO]]) v roku 1975, absolvoval preddiplomovú stáž na veľvyslanectve [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v [[Čína|ČĽR]], v rokoch 1983-1984 absolvoval stáž v [[Pekinskom lingvistickom inštitúte]]. V roku 1992 absolvoval Diplomatickú akadémiu Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-16|jazyk=en}}</ref> === Kariéra === Svoju kariéru začal v roku 1975 na ministerstve zahraničných vecí [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a bol vyslaný pracovať na sovietske veľvyslanectvo v [[Singapur|Singapurskej republike]]. V roku 1979 sa vrátil do štábu ministerstva zahraničných vecí ZSSR. V rokoch 1984-1985 pracoval na ministerstve zahraničia ZSSR, potom bol vyslaný na sovietske veľvyslanectvo v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]], kde pracoval do roku 1991 ako druhý tajomník, prvý tajomník a poradca.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en}}</ref> V roku 1992 bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí [[Kazachstan|Kazašskej republiky]]. V roku 1993 sa stal prvým námestníkom ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V roku 1994 bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V marci 1999 sa stal podpredsedom vlády Kazašskej republiky. V októbri 1999 bol dekrétom prezidenta Kazašskej republiky so súhlasom parlamentu vymenovaný za predsedu vlády Kazašskej republiky. V januári 2002 sa stal štátnym tajomníkom - ministrom zahraničných vecí Kazašskej republiky. V rokoch 2003 až 2007 - minister zahraničných vecí Kazašskej republiky. Na tejto pozícii sa aktívne podieľal na globálnom procese nešírenia jadrových zbraní.<ref name=":0" /> V januári 2007 bol zvolený za predsedu Senátu parlamentu Kazašskej republiky. V roku 2008 bol zvolený za podpredsedu Parlamentného zhromaždenia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]].<ref name=":0" /> V marci 2011 bol vymenovaný za zástupcu generálneho tajomníka [[Organizácia Spojených národov|OSN]], generálneho riaditeľa Kancelárie OSN v [[Ženeva|Ženeve]] a osobného zástupcu generálneho tajomníka OSN na konferencii o odzbrojení. Pôsobil aj ako generálny tajomník konferencie o odzbrojení. Zvolen za predsedu Rady ministrov zahraničných vecí [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] a [[Šanghajská organizácia spolupráce|Šanghajskej organizácie pre spoluprácu]].<ref name=":0" /> 16. októbra 2013 bol znovu zvolený za predsedu Senátu parlamentu [[Kazachstan|Kazašskej republiky]]. 20. marca 2019 zložil prísahu ako prezident Kazašskej republiky. 9. júna 2019 zvíťazil v predčasných prezidentských voľbách so ziskom 70,96% a bol zvolený za prezidenta Kazašskej republiky. 12. júna 2019 zložil v súlade s článkom 42 Ústavy Kazašskej republiky prísahu a oficiálne nastúpil do funkcie hlavy štátu. Od roku 2007 člen strany „Nur Otan“ a člen predsedníctva politickej rady strany „Nur Otan“. Člen rady bezpečnosti Kazašskej republiky. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec. Doktor politických vied. Riadny člen Svetovej akadémie humanitných a prírodných vied. Člen „Rady mudrcov“ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Čestný profesor univerzity v [[Šen-čen|Šen-čene]] ([[Čína|ČĽR]]) a diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Čestný predseda kazašskej rady pre zahraničné vzťahy. Čestný dekan Ženevskej školy diplomacie a medzinárodných vzťahov. Podľa Ruskej biografickej spoločnosti bol zaradený do zoznamu [[Laureát|laureátov]] „Osobnosti roka - 2018“.<ref name=":0" /> == Predsedníctvo == Od 20. marca 2019 je súčasným prezidentom Kazašskej republiky. Pôvodne sa predpokladalo, že podľa ústavy bude na čele krajiny až do konca volebného obdobia prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Nasledujúce prezidentské voľby v Kazachstane sa mali konať v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Оглашены предварительные итоги выборов президента Казахстана|url=https://lenta.ru/news/2019/06/10/tokaev/|vydavateľ=lenta.ru|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Tokajev však následne v roku 2019 vyhlásil predčasné voľby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана|url=https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/6542200|vydavateľ=ТАСС|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Jedným z prvých Tokajevových prvých krokov v prezidentskom úrade bolo premenovanie hlavného mesta štátu Astana na [[Nursultan|Nur-Sultan]] na počesť bývalého prezidenta [[Nursultan Nazarbajev|Nazarbajeva]], ako uviedol vo svojom prvom inauguračnom prejave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев предложил переименовать Астану в Нур-Султан|url=https://www.zakon.kz/4962541-tokaev-nasha-stolitsa-dolzhna-nosit.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20190321141633/https://www.zakon.kz/4962541-tokaev-nasha-stolitsa-dolzhna-nosit.html|dátum archivácie=2019-03-21}}</ref> Návrh podporil kazašský parlament a poslanci mesta Maslikhat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Акмолинск, Целиноград, Астана: история переименований города|url=https://tengrinews.kz/kazakhstan_news/akmolinsk-tselinograd-astana-istoriya-pereimenovaniy-goroda-365574/|vydavateľ=Главные новости Казахстана - Tengrinews.kz|dátum vydania=2019-03-21|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|priezvisko=tengrinews.kz}}</ref> a 23. marca K.K. Tokajev podpísal dekrét č. 6 o premenovaní mesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=О переименовании города Астаны – столицы Республики Казахстан в город Нур-Султан – столицу Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/legal_acts/decrees/o-pereimenovanii-goroda-astany-stolicy-respubliki-kazahstan-v-gorod-nur-sultan-stolicu-respubliki-kazahstan|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref>; Dekrét č. 1 hovoril o udelení N.A. Nazarbajevovi najvyššie štátne vyznamenanie - zlatá hviezda „Ľudový hrdina“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=О присвоении звания «Халық Қаhарманы» НАЗАРБАЕВУ Н.А. — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/legal_acts/decrees/o-prisvoenii-zvaniya-halyk-kaharmany-nazarbaevu-na|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Po nástupe do funkcie prezidenta [[Kazachstan|Kazachstanu]] uskutočnil 3. apríla 2019 svoju prvú oficiálnu návštevu [[Rusko|Ruskej federácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Почему Токаев первым делом посетил Россию на посту президента|url=https://ru.sputnik.kz/politics/20190607/10424790/pochemu-tokaev-pervym-delom-posetil-Rossiyu-na-postu-prezidenta.html|vydavateľ=Sputnik Казахстан|dátum prístupu=2021-06-16|jazyk=ru}}</ref> 9. apríla 2019 v televíznom príhovore k obyvateľom Kazachstanu K.K. Tokajev oznámil usporiadanie predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 9. júna 2019. Podľa K.K. Tokajeva je to nevyhnutné na odstránenie akejkoľvek neistoty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Выборы в Казахстане: Токаев обратился к казахстанцам {{!}} NUR.KZ|url=https://www.nur.kz/politics/power/1787782-vybory-v-kazahstane-tokaev-obratilsa-k-kazahstancam/?|vydavateľ=www.nur.kz|dátum vydania=2019-04-09|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> 23. apríla 2019 Nursultan Nazarbajev oznámil, že strana [[Nur-Otan]] nominuje doterajšieho prezidenta K.K. Tokajeva za kandidáta vo voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Назарбаев выдвинул кандидатом на досрочных выборах действующего президента Казахстана|url=https://meduza.io/news/2019/04/23/nazarbaev-vydvinul-kandidatom-na-dosrochnyh-vyborah-deystvuyuschego-prezidenta-kazahstana|vydavateľ=Meduza|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Tokajev súhlasil s nomináciou na túto pozíciu, aby „pokračoval v strategickom smerovaní prvého prezidenta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаева выдвинули кандидатом в президенты Казахстана|url=https://sputnik.by/politics/20190423/1040901322/Tokaeva-vydvinuli-kandidatom-v-prezidenty-Kazakhstana.html|vydavateľ=Sputnik Беларусь|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> 15. marca 2020 prezident Kazachstanu K.K. Tokajev podpísal dekrét o zavedení výnimočného stavu v Kazašskej republike z dôvodu šírenia koronavírusu.Tokajev povedal: „Pre mňa nie je nič dôležitejšie ako život každého krajana.“ Povedal tiež, že „neexistuje ekonomika bez ľudí“, preto je zdravie občanov prioritou práce vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Заявление Главы государства Касым-Жомарта Токаева — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/akorda_news/akorda_other_events/zayavlenie-glavy-gosudarstva-kasym-zhomarta-tokaeva-1|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> == Politické názory == K otázke prekladu kazašského jazyka do latinského písma na druhej schôdzi Národnej rady 20. decembra 2019 Kasym-Žomart Tokajev uviedol: „V tejto veci sa netreba ponáhľať. Je potrebné starostlivo, overene, komplexne analyzovať a vypracovať všetky aspekty zavedenia novej [[Abeceda (jazykoveda)|abecedy]]. Navrhované tri varianty latinskej abecedy sa ukázali ako nedokonalé. Preto je k tomuto problému potrebný skutočne vedecký prístup, ktorý sa nedá zjednodušiť. Nehovoríme o jednoduchej transpozícii azbuky do latinky, potrebujeme reformu kazašského jazyka, jeho modernizáciu. Čakáme na autoritatívne stanovisko našich vedcov. Opäť vyhlasujem, že reformujeme [[kazašský jazyk]] “.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Выступление Главы государства К. Токаева на втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/speeches/internal_political_affairs/in_speeches_and_addresses/vystuplenie-glavy-gosudarstva-k-tokaeva-na-vtorom-zasedanii-nacionalnogo-soveta-obshchestvennogo-doveriya|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Tokajev kritizoval pôvodnú verziu latinskej abecedy kazašského jazyka: „Národná komisia neprišla ku konečnému rozhodnutiu o latinskej abecede, preto je príliš skoro na použitie apostrofov v novinách alebo inde.“ Po tomto vyhlásení sa začalo intenzívne pracovať na zavedení novej abecedy, po prijatí ktorej 19. februára Tokajev všetkým zablahoželal k „historickej udalosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев высказался об апострофе в латинице|url=https://www.zakon.kz/4894692-tokaev-vyskazalsya-ob-apostrofe-v.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2017-12-18|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20180301225804/https://www.zakon.kz/4894692-tokaev-vyskazalsya-ob-apostrofe-v.html|dátum archivácie=2018-03-01}}</ref> 8. februára 2019 na pojednávaní v [[Senáte parlamentu Kazašskej republiky]] o obchodnej politike v [[Eurázijská ekonomická únia|EAEU]] Tokajev uviedol: „Integrácia je vo svojej podstate najťažším hľadaním rovnováhy záujmov. V integrácii nemôžu existovať nijakí outsideri a porazení, víťazmi by mali byť všetci účastníci procesu." Dňa 20. decembra 2019 K. Tokajev na schôdzi Národnej rady pre verejnú dôveru navrhol uzákoniť balík politických reforiem, ktorý obsahuje tieto kroky: * Schválenie zásady oznamovania konania zhromaždení * Odstraňovanie prekážok brániacich vzniku politických strán * Zavedenie povinnej 30-percentnej kvóty pre ženy a mládež na volebných zoznamoch strán * Vytvorenie podmienok pre vznik parlamentnej opozície. Prezident Kazachstanu tiež poveril ministerstvo zahraničných vecí, aby začalo konanie o pripojení druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Oznamoval poľudšťovanie článku 174 trestného zákona Kazašskej republiky („Podnecovanie sociálnej, národnostnej, kmeňovej, rasovej, triednej alebo náboženskej nenávisti“) a dekriminalizáciu článku 130 trestného zákona, ktoré budú preložené do správneho poriadku. Prezident oznámil prijatie súboru opatrení zameraných na zabezpečenie racionálneho využívania pôdy, zabezpečenie zodpovednosti a otvorenosti štátnych štruktúr, transparentnosť rozpočtového procesu a zlepšenie mechanizmov sociálnej pomoci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Глава государства принял участие во втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/akorda_news/meetings_and_sittings/glava-gosudarstva-prinyal-uchastie-vo-vtorom-zasedanii-nacionalnogo-soveta-obshchestvennogo-doveriya|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> == Osobný život == Teraz rozvedený, bol Kasym-Žomart Tokajev ženatý s Nadeždou Tokajevovou, s ktorou ma jedného syna. Jeho syn Timur Kasymžomartovič Tokajev (narodený v roku 1984) je kandidát politických vied, podnikateľ v oblasti ropy, ktorý taktiež stojí na čele charitatívnej nadácie pomenovanej po jeho starom otcovi - Kemelovi Tokajovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Правление|url=http://kemeltokayev.kz/ru/pravlenie|vydavateľ=kemeltokayev.kz|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20191003181546/http://kemeltokayev.kz/ru/pravlenie|dátum archivácie=2019-10-03}}</ref> Kasym-Žomart Tokajev, rodený hovorca [[Kazaština|kazašského]] jazyka, hovorí tiež po [[Ruský jazyk|rusky]], [[Mandarínsky dialekt|mandarínsky]] a [[Angličtina|anglicky]] a ovláda francúzsky jazyk. 13 rokov bol prezidentom Kazašskej federácie stolného tenisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Касым-Жомарт Токаев избран президентом федерации настольного тенниса РК|url=https://olympic.kz/ru/article/592-kasym-zhomart-tokaev-izbran-prezidentom-federatsii-nastolnogo-tennisa-rk|vydavateľ=https://olympic.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en}}</ref> == Vyznamenania == {| class="wikitable" |+ !Krajina !Dátum !Ocenenia |- |Kazachstan |9. decembra 1996 |Nositeľ radu Parasat |- |Kazachstan |1998 |Medaila "Astana" |- |Kazachstan |2001 |Medaila "10 rokov nezávislosti Kazašskej republiky" |- |Kazachstan |2004 |Nositeľ radu prvého prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva |- |Kazachstan |2005 |Medaila „10 rokov parlamentu Kazašskej republiky“ |- |Kazachstan |2008 |Medaila "10 rokov Astany" |- |Kazachstan |2014 |Nositeľ radu Otan |- |Kazachstan |2016 |Medaila "25 rokov nezávislosti Kazašskej republiky" |- |Kazachstan |2018 |Medaila "20 rokov Astany" |- |Kazachstan | |Medaila pomenovaná po Nazirovi Tyuryakulovovi |- |[[Kazachstan]] |2019 |Nositeľ radu Altyn Kyran ako prezident Kazachstanu |} Ocenenia zahraničných krajín {| class="wikitable" |+ !Krajina !Dátum !Ocenenia |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |2003 |Medaila "Strom priateľstva"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=участников Содружества Независимых Государств - О награждении медалью|url=http://pravo.levonevsky.org/bazaby/org505/basic/text0128.htm|vydavateľ=pravo.levonevsky.org|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> |- |[[Rusko]] |12. decembra 2004 |Nositeľ [[Rad Priateľstva|Radu Priateľstva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента Российской Федерации от 12.12.2004 г. № 1552|url=http://kremlin.ru/acts/bank/21743|vydavateľ=Президент России|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |2007 |Nositeľ Radu Medziparlamentného zhromaždenia členských štátov SNŠ „Spoločenstvo“ |- |[[Ukrajina]] |25. februára 2008 |Nositeľ Radu Kňaza Jaroslava Múdreho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №154/2008|url=https://www.president.gov.ua/documents/1542008-7193|vydavateľ=Офіційне інтернет-представництво Президента України|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ua}}</ref> |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |3. september 2011 |Diplom Spoločenstva nezávislých štátov |- |[[Rusko]] |2014 |Medaila „Rada federácie. 20 rokov" |- |[[Srbsko]] |2016 |Nositeľ Radu Srbskej vlajky 1. stupňa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nikolić odlikovao kazahstanskog političara|url=https://www.blic.rs/vesti/politika/nikolic-odlikovao-kazahstanskog-politicara/yfq48zr|vydavateľ=Blic.rs|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sr|priezvisko=Beta}}</ref> |- |[[Rusko]] |2. marca 2017 |Nositeľ Čestného rádu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента Российской Федерации от 01.03.2017 № 93 ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации|url=http://publication.pravo.gov.ru/Document/View/0001201703020004?index=0&rangeSize=1|vydavateľ=publication.pravo.gov.ru|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20190327092552/http://publication.pravo.gov.ru/Document/View/0001201703020004?index=0&rangeSize=1|dátum archivácie=2019-03-27}}</ref> |- |[[Rusko]] | |Pamätná medaila A. M. Gorčakova |} == Knihy == Je autorom 10 kníh o medzinárodných vzťahoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en}}</ref> Tokajev K. Preodoleniye: diplomaticheskiye ocherki. — Almaty: 2003. — 652 s. <nowiki>ISBN 9965-588-08-2</nowiki> Tokajev K. Preodoleniye: Diplomaticheskiye ocherki kazakhstanskogo ministra. — Moskva: Mir, 2003. — 463 s. (Lider. XXI vek) <nowiki>ISBN 5-03-003605-9</nowiki> Diplomaticheskaya sluzhba Respubliki Kazakhstan: uchebnoye posobiye / pod obshch. red. K. Tokajeva. — Almaty: Edel'veys, 2004. — 543 s. <nowiki>ISBN 9965-602-12-3</nowiki> Tokajev K. Svet i ten': ocherki kazakhstanskogo politika. — Moskva: Vostok-Zapad, 2008. — 542 s. <nowiki>ISBN 978-5-478-00887-1</nowiki> Tokajev K. Preodoleniye. Ocherki diplomata. Moskva: TSLNG, 2009. — 511 s. («Mezhdunarodnyye otnosheniya») ISBN 978-5-902665-55-7 == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tokajev, Kasym-Žomart}} [[Kategória:Prezidenti Kazachstanu]] [[Kategória:Polygloti]] [[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]] [[Kategória:Pracovníci Organizácie Spojených národov]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Sovietski diplomati]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1953]] [[Kategória:Narodenia 17. mája]] ojy6h0la0qmh1q48kldjlvitg5m2dbl 0 671682 8218540 8026154 2026-05-23T14:16:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218540 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Július Schubert |prezývka = |dátum narodenia = [[12. december]] [[1922]] |rodné mesto = [[Budapešť]] |štát = [[Maďarsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1949|5|4|1922|12|12}} |miesto úmrtia = [[Turín]] |štát úmrtia = [[Taliansko]] |pozícia = útočník |roky = 1944-1945 <br /> 1945-1946 <br/> 1947-48 <br/> 1949 |kluby = Ganz TE <br/> Kőbányai <br/> [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] <br /> [[Torino FC|FC Turín]] |zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(4) <br />{{0}}{{0}}32{{0}}(34) <br/>{{0}}{{0}}43{{0}}(23) <br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(1) |národné mužstvo = {{TCH|f|1}} <br/> {{TCH|f|1|Československo B}} |reprezentačné roky = 1948 <br/> 1948 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(1) <br/> {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(2) }} '''Július Schubert''', v niektorých zdrojoch uvádzaný ako '''Július Šubert''', maďarsky '''Schubert Gyula''' (* [[12. december]] [[1922]] [[Budapešť]], [[Maďarsko]] – † [[4. máj]] [[1949]], [[Turín]], [[Taliansko]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, reprezentant [[česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]. == Kariéra == Július Schubert sa narodil v [[Budapešť|Budapešti]], jeho matka pochádzala zo [[Zemplín]]a, obaja rodičia zahynuli pri [[Bombardovanie|bombardovaní]] hlavného mesta Maďarska. S [[futbal]]om začínal ako 12-ročný v žiackom mužstve Kőbányai AC, neskôr hral za dorast KTK Kőbányai a vo veku 16 rokov už hral v III. lige. Po dvoch rokoch prestúpil do druholigového mužstva Ganz TE, ktoré obsadilo v sezóne 1942/43 3. miesto vo svojej skupine a o rok neskôr bolo na druhej priečke. V dôsledku vojnových udalostí sa na jeseň roku 1944 hrala improvizovaná ligová súťaž, v ktorej štartovali len budapeštianske kluby, vrátane Ganz TE. Mužstvo odohralo v zostave s Schubertom a mladým [[Ladislav Kubala|Ladislavom Kubalom]] prvý ligový zápas [[1. október|1. októbra]] [[1944]] proti mužstvu Elektromosu. Pri prehre 1:3 bol jediným strelcom domácich Schubert, v skrátenej lige strelil v ôsmich zápasoch štyri góly. V sezóne 1945/46 už ako hráč klubu Kőbányai Barátság strelil 34 gólov, no tento výkon mu stačil „len“ na umiestnenie v prvej desiatke najlepších strelcov ligy. Maďarská liga mala v tom období výnimočných kanonierov, kráľom strelcov sa stal Ferenc Deák s neuveriteľným počtom 66 gólov, čo je absolútny rekord v histórii európskych ligových súťaží! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Highest Season Scoring Records | url = http://www.rsssf.com/miscellaneous/worldtops.html#high | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.com | miesto = | jazyk = }}</ref> Druhý v poradí Gyula Zsengellér mal na konte 51 gólov, vtedy len 19-ročný [[Ferenc Puskás]] 36 gólov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Góllövőlista: NB I 1945/1946 | url = https://www.magyarfutball.hu/hu/merkozesek/bajnoki_merkozesek/nb_i/1945_1946/gollovolista | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = magyarfutball.hu | miesto = | jazyk = }}</ref>. Schubert dokázal v dvoch zápasoch streliť po štyri góly, proti mužstvám Szentlőrinci (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kőbányai Barátság - Szentlőrinci AC Barátság 4 : 3 | url = https://www.magyarfutball.hu/hu/merkozes/18592 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = magyarfutball.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> a Dózsa MaDISz (8:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kőbányai Barátság - Dózsa MaDISz 8 : 2 | url = https://www.magyarfutball.hu/hu/merkozes/18651 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = magyarfutball.hu | miesto = | jazyk = }}</ref>. [[14. apríl]]a [[1946]] reprezentoval výber [[Budapešť|Budapešti]] v medzimestskom stretnutí s [[Viedeň|Viedňou]] (1:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = BUDAPEST (HUN) - WIEN 1:1 (1:1) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1946/19460414budawien1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1946]] prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]], v rámci [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|presídľovacej akcie medzi Československom a Maďarskom]] prišli do mužstva aj ďalší repatrianti Ladislav Kubala, Rudolf Ilovszky a Ferenc Procenko. V belasom drese sa prvý krát predstavil [[11. júl]]a [[1946]] v prípravnom zápase s [[Poľsko|poľskou]] [[MKS Cracovia|Cracoviou]] (5:0). Prvý ligový zápas odohral proti SK Kladno, prvý ligový gól strelil pri vysokom víťazstve 6:1 nad SK Libeň. V sezóne 1947/48 bol s 11 gólmi druhým najlepším strelcom mužstva, viac gólov ako on strelil len [[Gejza Šimanský]] (16). Pekné úspechy dosahoval ŠK Bratislava na medzinárodnej scéne, reprezentáciu [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúska]] rozdrvili 6:1 (Schubert dal gól z 11 m) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SK BRATISLAVA (CSL) - AUSWAHL ÖSTERREICH 6:1 (2:0) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1947/19470902sk_bausw1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref>, majstra [[Sovietsky zväz|ZSSR]] [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] porazili 3:2 (Schubert vyrovnal na 2:2 zblízka prízemnou strelou). Najčastejšie hral útok v zložení Gürtler, Kubala, Forejt, Schubert, Šimanský. Schubert reprezentoval raz výber Slovenska proti výberu Stredného Poľska (5:1) a päťkrát výber [[Bratislava|Bratislavy]] v medzimestských stretnutiach s výbermi [[Viedeň|Viedne]], [[Brno|Brna]], [[Lodž]]e a okresu Zaglebie. Schubert sa zúčastnil na historickom zájazde klubu do [[Mexiko|Mexika]] a [[USA]], k úspešnej bilancii turné prispel siedmimi gólmi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mexican tour of NV Bratislava 1948 | url = http://www.rsssf.com/tablesn/nvbratislava-mex48tour.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zápase s mužstvom Veracruz utrpel zranenie nohy a kvôli následným komplikáciám po návrate zo zámoria šesť týždňov nehral. Po odchode Kubalu z ŠK Bratislava chcel Schubert odísť do Ferencvárosu, nakoniec sa jeho novým pôsobiskom stalo [[Taliansko]]. S [[Bratislava|Bratislavou]] sa rozlúčil [[7. november|7. novembra]] [[1948]] v zápase proti [[FC Spartak Trnava|Trnave]] (0:1). Na sklonku roka [[1948]] odcestoval do [[Turín]]a podpísať zmluvu s [[Torino FC|FC Turín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šubert uvoľnený pre FC Torino | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/120626/view?search=%C5%A1ubert&page=6&p=separate&tool=search&view=2300,1772,1482,691 | dátum vydania = Východoslovenská Pravda, 15. 12. 1948, str. 6 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref>. Do tímu nazývaného ''Grande Torino'' (Veľký Turín) ho angažoval prezident klubu Ferruccio Novo. Turínčania nemali v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] v talianskej lige konkurenciu. V rokoch [[Serie A 1942/1943|1943]], 1946, [[Serie A 1946/1947|1947]] a [[Serie A 1947/1948|1948]] získali štyri majstrovské tituly v sérii a v rozbehnutej sezóne [[Serie A 1948/1949|1948/49]] kráčali za ďalším titulom. Mužstvo tvorilo základ [[Talianske národné futbalové mužstvo|reprezentácie Talianska]], [[11. máj]]a [[1947]] nastúpilo proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] až desať hráčov Turína <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Italy-Hungary 3-2 | url = https://eu-football.info/_match.php?id=6439 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eu-football.info | miesto = | jazyk = }}</ref>. Najväčšou hviezdou tímu bol Valentino Mazzola. Schubert v silnej konkurencii nedostal veľa príležitostí, väčšinou sa striedal na ľavom krídle s Francom Ossolom. V granátovo-červenom drese Turínčanov odohral päť zápasov s jedným gólovým zápisom. V [[Serie A|Serii A]] debutoval [[6. január]]a [[1949]] v zápase 19. kola s [[Palermo F.C.|Palermom]] (2:2), svoj jediný gól strelil o tri dni neskôr mužstvu Pro Patria, pri výsledku 1:0 to bol víťazný gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = JULIUS SCHUBERT - Il talento di Budapest | url = http://www.fedelissimigranatapesaro.com/schubert-julius.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fedelissimigranatapesaro.com | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211022095231/http://www.fedelissimigranatapesaro.com/schubert-julius.html | dátum archivácie = 2021-10-22 }}</ref>. V 21. kole [[16. január]]a [[1949]] vyhralo Torino 2:0 nad [[Atalanta BC|Atalantou]], v tomto zápase si zahral proti svojmu bývalému spoluhráčovi z ŠK Bratislava [[Július Korostelev|Júliusovi Korostelevovi]]. Posledný zápas odohral Schubert [[30. apríl]]a [[1949]] na ihrisku [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]] (0:0). Žiaľ, bol to zároveň posledný zápas tohto skvelého mužstva na talianskej pôde. [[4. máj]]a [[1949]] sa mužstvo Torina vracalo z [[Lisabon]]u, kde odohralo priateľský zápas s [[SL Benfica|Benficou]]. Pri návrate došlo k [[letecká nehoda|leteckému nešťastiu]], po náraze do [[Bazilika Superga|Baziliky Suprega]] na predmestí [[Turín]]a zahynulo 18 hráčov tímu a 13 členov posádky <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň, keď v Taliansku zomrel futbal | url = https://sport.aktuality.sk/c/49461/serie-a-fc-turin-den-kedy-v-taliansku-zomrel-futbal/ | dátum vydania = 4. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký futbalový Turín umrel pri bazilike | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/velky-futbalovy-turin-umrel-pri-bazilike/ | dátum vydania = 3. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Životná púť Júliusa Schuberta sa skončila vo veku 26 rokov; Schubert bol jediným zo zahynutých hráčov, ktorý nevysvetliteľne nemal počas pohrebu v Turíne prítomnosť príbuzných a priateľov, rovnako ako sa ešte žiadny príbuzný neaktivoval pre prípadnú repatriáciu jeho tela; v dôsledku toho bol pochovaný na monumentálnom cintoríne v Turíne spolu so 7 jeho padlými kamarátmi. Schubertov príbeh spracoval Domenico Beccaria v knihe''“Come nuvole nel vento. Il Grande Torino di Julius Schubert”'' ("Ako mraky vo vetre. Veľký Turín Júliusa Schuberta") <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mecu Beccaria diventa scrittore. E' uscito “Come nuvole nel vento. Il Grande Torino di Julius Schubert” | url = https://www.torinogranata.it/mondo-e-storia-granata/mecu-beccaria-diventa-scrittore-e-uscito-aeoecome-nuvole-nel-vento-il-grande-torino-di-julius-schubertae-44693 | dátum vydania = 16. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = torinogranata.it | miesto = | jazyk = }}</ref>. Július Schubert bol po [[Július Korostelev|Júliusovi Korostelevovi]], [[Ján Arpáš|Jánovi Arpášovi]] a Jánovi Chavkovi štvrtým [[Slovák]]om, ktorý si zahral v [[Serie A|Serii A]] a zároveň prvým slovenským [[futbal]]istom s majstrovským titulom v elitnej európskej lige. Slovenský futbal čakal na ďalšieho [[Scudetto|majstra Talianska]] dlhých 71 rokov, v sezóne 2020/21 sa ním stal [[Milan Škriniar]], hráč [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]]. == Ligové štatistiky == * Prvý zápas v maďarskej lige: Ganz TE - Elektromos 1:3 (gól), 1. 10. 1944 * Posledný zápas v maďarskej lige: Kőbányai - Salgótarján 5:0 (2 góly), 30. 6. 1946 * Prvý zápas v čs. lige: ŠK Bratislava - SK Kladno 1:2, 20. 10. 1946 * Prvý gól v čs. lige: SK Libeň - ŠK Bratislava 1:6, 3. 11. 1946 * Posledný zápas v čs. lige: ŠK Bratislava - TŠS Trnava 0:1, 7. 11. 1948 * Prvý zápas v Serii A: Palermo - FC Turín 2:2, 6. 1. 1949 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Serie A 1948-1949, Palermo-Torino 2:2 | url = http://calcio-seriea.net/tabellini/1948/4625/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = calcio-seriea.net | miesto = | jazyk = }}</ref> * Prvý gól v Serii A: Pro Patria - FC Turín 0:1, 9. 1. 1949 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Serie A 1948-1949, Pro Patria-Torino 0:1 | url = http://calcio-seriea.net/tabellini/1948/4510/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = calcio-seriea.net | miesto = | jazyk = }}</ref> * Posledný zápas v Serii A: Inter Miláno - FC Turín 0:0, 30. 4. 1949 == Reprezentačná kariéra == Prvú príležitosť reprezentovať dostal [[18. apríl]]a [[1948]], keď nastúpil za B-mužstvo Československa proti Luxembursku. Rýchly a nebezpečne strieľajúci Schubert bol najlepším hráčom na ihrisku, k víťazstvu 4:2 prispel dvomi gólmi, najskôr otvoril skóre po prihrávke Peška a v druhom polčase po sólovom úniku zvýšil na 4:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slováci zaistili víťazstvo v Luxemburgu | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/71781/view?search=%C5%A1ubert%20luxembursko&page=8&p=separate&tool=search&view=0,1628,3451,3541 | dátum vydania = Národná obroda, 20. 4. 1948, str. 8 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref>. V A-mužstve [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]] odohral dva zápasy, debutoval [[23. máj]]a [[1948]] v [[Budapešť|Budapešti]] proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]]. V omladenom tíme nastúpilo proti silnému súperovi päť nováčikov, útok hral v zložení Kokštein, Rýgr, [[Anton Malatinský|Malatinský]], Schubert a [[Miloš Klimek|Klimek]]. Schubert sa presadil gólom, po prihrávke Malatinského vbehol do šestnástky a strelou do pravého horného rohu brány znížil stav zápasu na 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko len tesne zvíťazilo nad ČSR 2:1 | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/110741/view?search=%C5%A1ubert%20madarsko&page=1&p=separate&tool=search&view=0,120,3711,5321 | dátum vydania = Pravda, 24. 5. 1948 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref>. Druhý štart si pripísal [[31. október|31. októbra]] [[1948]] v [[Bratislava|Bratislave]] s [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúskom]] (3:1). Bol to vôbec prvý zápas čs. reprezentácie na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. Po Schubertovom úniku po ľavej strane a centrovanej prihrávke Hlaváček uzavrel skóre zápasu na 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skvelé víťazstvo ČSR nad Rakúskom 3:1 | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/110948/view?search=pro%C5%A1ovsk%C3%BD&page=1&p=separate&tool=search&view=0,113,3710,5314 | dátum vydania = Pravda, 2. 11. 1948, str. 1 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Úspechy == * [[Súbor:Scudetto.svg|15px]] majster Talianska 1949 s FC Turín * 3. miesto v čs. lige 1947/48 s ŠK Bratislava == Pozri aj == * [[Zoznam slovenských futbalistov v Serii A]] == Externé odkazy == * [https://eu-football.info/_player.php?id=20357 Július Schubert na eu-football.info] * [https://nela.hu/jatekos/5966/Schubert_Gyula Július Schubert na nela.hu] * [http://www.hlsz.hu/index.php?mod=hlszwidgets&cla=hlszwidgets&fun=search&submitSearchName=&nem=0&searchName=schubert Július Schubert na hlsz.hu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211022095226/http://www.hlsz.hu/index.php?mod=hlszwidgets&cla=hlszwidgets&fun=search&submitSearchName=&nem=0&searchName=schubert |date=2021-10-22 }} * [http://calcio-seriea.net/scheda_giocatore/1948/6777/ Július Schubert na calcio-seriea.net] * [http://www.ilgrandetorino.net/index.htm ilgrandetorino.net] == Referencie == {{Referencie|3}} {{DEFAULTSORT:Schubert, Július}} [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Torino FC]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Obete leteckých nehôd]] lx83g7idd8lz6ad6kkexm6udaiuchvz 0 673009 8218839 7989737 2026-05-24T09:21:05Z Akul59 168826 +[[Kategória:Povodie Váhu]]; +[[Kategória:Belá (okres Žilina)]] pomocou použitia HotCat 8218839 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Črchľový potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj]] | region_type = Kraj | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = [[Belá (okres Žilina)|Belá]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Kysucká vrchovina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Belá (okres Žilina)|Belá]], [[Kysucké bradlá]] | source_elevation = 669 | source_lat_d = 49.2752 | source_long_d = 18.9958 | mouth = [[Varínka]] | mouth_location = [[Belá (okres Žilina)|Belá]], [[Kysucké bradlá]], [[Varínske podolie]] | mouth_elevation = 455 | mouth_lat_d = 49.2483 | mouth_long_d = 18.9715 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.7 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-05-6581 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = | free2_type = | free2_label = }} ''' Črchľový potok'''<ref> Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] (cit. 2021-11-19).</ref> je [[potok]] vo východnej časti regiónu [[Horné Považie]] pretekajúci obcou [[Belá (okres Žilina)|Belá]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je to pravostranný prítok [[Varínka|Varínky]], ktorá ústi do [[Váh|Váhu]]; má dĺžku 4,7 km. Je vodným tokom IV. rádu. [[Hydrologické poradie]] (číslo povodia): 4-21-05-6581. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok [[Kysucká vrchovina]], geomorfologický podcelok [[Kysucké bradlá]] a v oblasti svojho ústia na hranici s geomorfologickým celkom [[Žilinská kotlina]], geomorfologickým podcelkom [[Varínske podolie]]<ref> KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2021-11-20]. </ref>. == Prameň == Pramení v nadmorskej výške {{mnm|669}} v lesnom [[extravilán]]e v severnej časti územia obce [[Belá (okres Žilina)|Belá]], v časti obce ''Kubíková'', južne od lúky ''Lutiška'' a 120 m západne od troch súkromných rekreačných chát, v geomorfologickom celku [[Kysucká vrchovina]], v geomorfologickom podcelku [[Kysucké bradlá]]. == Opis toku == Tečie západným smerom lesným [[extravilán]]om, v nadmorskej výške {{mnm|595}} priberá pravostranný bezmenný prítok a stáča sa do juhozápadného smeru, v nadmorskej výške {{mnm|566}} priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok, vteká do osady ''Kováčovci'', v nadmorskej výške {{mnm|561}} priberá ľavostranný bezmenný prítok. Mení smer na západný, v nadmorskej výške {{mnm|553}} priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok odvodňujúci severné svahy lesa ''Črchľa'', opúšťa osadu ''Kováčovci'', v nadmorskej výške {{mnm|544}} priberá pravostranný bezmenný prítok, vteká do [[intravilán]]u centrálneho úseku časti obce ''Kubíková'', stáča sa na juh a v intraviláne priberá v nadmorskej výške {{mnm|524}} pravostranný bezmenný prítok. Opúšťa [[intravilán]] osady ''Kubíková'', v nadmorskej výške {{mnm|520}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, tečie okrajom intravilánu osady ''Káčerovci'', postupne priberá tri pravostranné bezmenné prítoky v nadmorskej výške {{mnm|508}}, v nadmorskej výške {{mnm|498}} pritekajúci z poľa ''Pirohové'' a v nadmorskej výške {{mnm|489}} odvodňujúci západné svahy vrchu ''Okrúhlica'' s nadmorskou výškou {{mnm|932}}, vteká do úzkej zalesnenej doliny, ľavým brehom obmýva les ''Močiarske'', v nadmorskej výške {{mnm|490}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva les ''Hrbaté'', v nadmorskej výške {{mnm|472}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva pasienok ''Nedelové'', vyteká z lesa a pri horskom stredisku zimnej údržby a pri čističke odpadových vôd v centrálnej časti územia obce Belá východne od jej intravilánu v nadmorskej výške {{mnm|454}} ústi do Varínky ako jej pravostranný prítok. Varínka ďalej ústi do Váhu. Má dvanásť bezmenných prítokov.<ref>Priebeh vodného toku Črchľový potok (prítok Varínky) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=49.261667,18.978267,15] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211123065235/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=49.261667,18.978267,15 |date=2021-11-23 }} [cit. 2021-11-22].</ref><ref> Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 27, 51, 103, 157. Bratislava 1977. 79-008-76.</ref><ref> Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1049/1994 z 18.4.1994. 82 s. S. 14, 15, 16, 63, 67, 69, 70, 74. ISBN 80-85672-19-7.</ref> Pramení a preteká v geomorfologickom celku [[Kysucká vrchovina]], v geomorfologickom podcelku [[Kysucké bradlá]] a ústi na hranici s geomorfologickým celkom [[Žilinská kotlina]], geomorfologickým podcelkom [[Varínske podolie]]<ref> Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 12, 70, 110. 079-902-87 NVA. </ref>. == Pôvod názvu == Vodný tok má pôvod v názve lesa ''Črchľa'' ([[Kysucké bradlá]]), na severnom a západnom úpätí ktorého potok tečie. Z toponyma ''Črchľa'' rozšírením o formant ''-ový'' a kombináciou so [[všeobecné meno|všeobecným podstatným menom]] [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]]) ''Črchľový potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 66, 67 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-224-0480-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref>. Názov lesa ''Črchľa'', ktorého nižšie položené časti sú aj v súčasnosti odlesnené a transformované na poľnohospodárske pozemky, najmä na lúky a pasienky, má pôvod vo [[všeobecné meno|všeobecnom podstatnom mene]] ''črchľa'' vo význame ''časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto''. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore lesa v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda. Podstatné meno ''črchľa'' je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj jej slovnej zásoby.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krško | meno = Jaromír | autor = Jaromír Krško | odkaz na autora = | titul = Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied | miesto = Banská Bystrica | rok = 2011 | počet strán = 228 | prílohy = | edícia = Hydronymia Slovaciae | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 43 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-557-0325-1 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | počet strán = 535 | strany = 224 | zväzok = 1, A-J | typ zväzku = | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Drch%C4%BEa&s=exact&c=Ycb9&cs=&d=hssj# | isbn = 80-224-0228-1 }}</ref> Najstarší doložený písomný doklad na výskyt názvu obce [[Belá (okres Žilina)|Belá]] je z roka 1378. V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma ''Črchľový potok''<ref> Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf] [cit. 2021-11-20]. </ref>. Porovnaj aj hydronymá napr. [[Črchľový potok (prítok Kysuce)|Črchľový potok]], [[Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka)|Črchľový potok]], [[Črchľový potok (prítok Polhoranky)|Črchľový potok]], [[Črchlinský potok]], [[Črchľa (prítok Jelenieho potoka)|Črchľa]], [[Črchľa (prítok Kučmanovského potoka)|Črchľa]]. == Referencie == <references /> {{Vodné toky v povodí Varínky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Belá (okres Žilina)]] 1kq8pazzqgbb0ywsuw01p0enjlcza4c 0 677342 8218518 8218443 2026-05-23T13:12:46Z Peter 51345 269569 8218518 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=22. máju 2026|zápasy=36|góly=209|návštevnosť=252199|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Lucas Raymond]]<br/><small>(9 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=26|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=12|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=11|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08?47<br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=21|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=8|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] rf0rqn66gompaad8hfc0s0259xcpcq0 8218520 8218518 2026-05-23T13:13:32Z Peter 51345 269569 8218520 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=22. máju 2026|zápasy=36|góly=209|návštevnosť=252199|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Lucas Raymond]]<br/><small>(9 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=26|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=12|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=11|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=21|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=8|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 06hafabbdnuam3sew5afmkihe8auyak 8218658 8218520 2026-05-23T20:27:36Z Peter 51345 269569 8218658 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=23. máju 2026|zápasy=40|góly=233|návštevnosť=282798|najproduktívnejší hráč={{SWE}} [[Lucas Raymond]]<br/><small>(9 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=26|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=12|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=11|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=21|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=8|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] i8m3o1ll34ncsy9pprbavely3xjqzwg 8218846 8218658 2026-05-24T09:30:49Z Peter 51345 269569 8218846 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=23. máju 2026|zápasy=42|góly=246|návštevnosť=297000|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=16|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Bjorck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 0jrbxv3y0now4jm6uy15b0btkv3go7q 8218847 8218846 2026-05-24T09:31:50Z Peter 51345 269569 8218847 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=23. máju 2026|zápasy=42|góly=246|návštevnosť=297000|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=16|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] kgys4hqlzo1zs1ecll50ubyzokyakid 0 682527 8218635 8050116 2026-05-23T19:09:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218635 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = Svätá | Meno = Katarína z Bologne | Popis osoby = | Obrázok = Guglielmo Giraldi (Italian, active 1445 - 1489) - Saint Catherine of Bologna - Google Art Project (cropped).jpg | Popis obrázka = [[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca svätú Katarínu z Bologne, Ms. Ludwig IX 13 (od Guglielma Giraldiho), folio 185, okolo roku [[1469]], Getty Museum, [[Los Angeles]] | Dátum narodenia = [[8. september]] [[1413]] | Miesto narodenia = [[Bologna]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1463|3|9|1413|9|8}} | Miesto úmrtia = [[Bologna]], [[Taliansko]] | Začatie beatifikačného procesu = 1524 | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = | Dátum svätorečenia = [[22. máj]] [[1712]] | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = [[Klement XI.]] | Atribúty = | Patronát = Boja proti pokušeniu, mesta Bologna, Umelcov, Slobodného umenia | Cirkev = [[rímskokatolícka cirkev]] | Sviatok = [[9. marec]] | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> }} Svätá '''Katarína z Bologne''' (iné mená pozri nižšie; * [[8. september]] [[1413]], [[Bologna]], [[Taliansko]]{{--}}† [[9. marec]] [[1463]], tamže) bola talianska [[mníška]], [[Chudobné sestry svätej Kláry|klariska]], [[spisovateľka]], [[učiteľka]] noviciek, mystička a umelkyňa. == Mená == * '''Katarína Boloňská''' <ref>{{Citácia knihy| priezvisko = de Liguori| meno = Alfonz Mária | odkaz na autora =| titul = Modlitba, veľký prostriedok spásy| vydavateľ = Misionár| prekladatelia = Pavol Eirene; Metod Lukači| miesto = Michalovce| rok = 2012| isbn = 978-80-88724-55-1| kapitola =| strany = 31| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = de Liguori| meno = Alfonz Mária| odkaz na autora =| titul = Cesta lásky| vydanie = | vydavateľ = Životom|prekladatelia = Ľudovít Štefan Michalovič| miesto = Bratislava| rok = 1948| isbn =| kapitola = Hlava VIII.| strany = 21| jazyk = }}</ref> * {{VJZ|ita|''Caterina da Bologna''}}, rodné meno: ''Caterina de' Vigri'', ''Caterina de' Nigri'' alebo ''Caterina de' Negri''<ref>CATERINA Vigri, santa In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Treccani (Dizionario Biografico degli Italiani) |url=https://www.treccani.it/enciclopedia/santa-caterina-vigri_(Dizionario-Biografico) |vydavateľ=Roma Istituto della Enciclopedia Italiana |dátum prístupu=2022-05-27 |rok=1979 |jazyk=it}}</ref><ref>Katharina von Bologna In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ökumenisches Heiligenlexikon |url=https://www.heiligenlexikon.de/BiographienK/Katharina_von_Bologna.htm |dátum prístupu=2022-05-27 |jazyk=de}}</ref> * {{VJZ|lat|''Catharina Bononiensis''}}<ref>Catharina Bononiensis In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bod-Inc online |url=http://incunables.bodleian.ox.ac.uk/author/1285?concise=no&calling_page=browse |vydavateľ=[[University of Oxford]] |dátum prístupu=2022-05-27 |jazyk=en}}</ref> == Životopis == Narodila sa ako prvorodené dieťa otcovi Giovannimu de’ Vigri a matke Benvenute Mammoliniovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = sv. Katarína z Bologne - sv. o. Benedikt XVI. | url = https://dku.abuba.sk/node/762 | vydavateľ = Diecézny katechetický úrad Bratislavskej arcidiecézy | dátum prístupu = 25.5.2022 | miesto = Bratislava}}</ref> Bola dcérou diplomata a univerzitného profesora. Tradícia hovorí, že jej otec dostal videnie, ktoré mu napovedalo, že sa narodí. Vo veku 10 rokov sa stala spoločenskou dámou dcéry ferrarského panovníka Mikuláša III. d’Este, princeznej Margaret, získala rovnaké vzdelanie a prípravu ako jej pani. Na dvore zostala až do Margaretinej svadby v roku [[1427]]. Vo veku 14 rokov sa stala františkánskou terciárkou. V roku 1431 sa stala mníškou klariskou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sv. Katarína z Bologne | url = https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-katarina-z-bologne/ | vydavateľ = Kapucíni na Slovensku | dátum prístupu = 25.5.2022 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a neskôr matkou noviciek. V roku [[1456]] sa stala v [[Bologna|Bologni]] [[opátka|opátkou]] v [[kláštor]]e klarisiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sv. Katarína z Bologne | url = https://katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/Marec/Katarina_z_Bologne.html | dátum prístupu = 25.5.2022}}</ref> Vyznačovala sa pokorou. Bola mystičkou, robila zázraky a bola tiež prorokyňou a vizionárkou. Svoje mystické zážitky opísala v diele ''Sedem duchovných zbraní''. Zanechala asketické a mystické spisy, poéziu a kresby. [[25. decembra]] [[1445]] iniciovala v [[Taliansko|Taliansku]] známu pobožnosť 1000 (tisíc) „Zdravasov“ na sviatky Vianoc, ktorú každoročne praktizujú klarisky z kláštora Božieho Tela v [[Bologna|Bologni]]. Bola aj [[maliarka|maliarkou]] a rukopisy rozlúštila akoby ju osvietil anjel. Jedného vianočného dňa dostala videnie [[Ježiš]]a v [[Panna Mária|Máriinom]] náručí. Túto víziu namaľovala na obraz, ktorý sa nachádza vo [[Vatikánske múzeá|Vatikánskom múzeu]]. Zomrela vo svojom rodnom meste, bola pochovaná bez rakvy a nebola balzamovaná. [[Exhumácia|Exhumovaná]] bola o osemnásť dní neskôr, vďaka zázrakom, ktoré sa stali v blízkosti jej hrobu, z jej hrobu vychádzala vôňa a jej telo bolo neporušené. Vzhľadom na to bol privolaný lekár Maestro Giovanni Marcanova, ktorý telo vyšetril a nevedel si to vysvetliť. Preto jeho telo obliekli do čistých šiat a uložili na stoličku v špeciálnej kaplnke za mrežami a sklom, kde je dodnes. V liturgickom umení [[katolícka cirkev|Cirkvi]] je svätá Katarína zobrazovaná ako chudobná klariska, ktorá nesie Dieťa Ježiša, alebo na tróne s knihou, alebo s krížom na prsiach a bosá. Je patrónkou Akadémie umenia v Bologni, umelcov výtvarného umenia. Pápež [[Klement XI.]] ju kanonizoval [[22. mája]] [[1712]]. == Dielo == * ''Tratado em armas espirituais; Pojednanie o zbraniach duchovného boja, O siedmich duchovných zbraniach'' * ''Revelações; Zjavenia'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.zivotopisysvatych.sk/katarina-z-bologne-reholnicka-mysticka/ Katarína z Bologne, rehoľníčka, mystička - Životopisy svätých] * [http://catholica.cz/?id=808 sv. Kateřina z Boloně, catholica.cz] == Zdroj == {{Preklad|pt|Catarina de Bolonha|63159598}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Talianski katolícki svätci]] [[Kategória:Kresťanskí mystici]] [[Kategória:Katolícki teológovia]] [[Kategória:Talianski teológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Bologne]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 9. marca]] p38v33hdet5iub8vq7bdkte921w9rk0 0 683320 8218773 7418736 2026-05-24T06:42:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218773 wikitext text/x-wiki '''Krízová komunikácia''' je špecifickou formou [[sociálna komunikácia|sociálnej komunikácie]] v krízových situáciách<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gábor|meno=Peter|titul=KRÍZOVÁ KOMUNIKÁCIA|url=https://www.sostzv.sk/dokumenty/gabor/krizove-riadenie/krizova_komunikacia.pdf|dátum vydania=2009-05-25|dátum prístupu=2022-06-14|vydavateľ=Stredná Odborná Škola Technická Zvolen}}</ref> a neoddeliteľnou súčasťou [[krízový manažment|krízového manažmentu]]. Patrí medzi kľúčové disciplíny [[Práca s verejnosťou|práce s verejnosťou]]. Jej predmetom je odovzdávanie informácií:<ref name=":0" /> * medzi orgánmi krízového manažmentu, * verejnosti, rodinným príslušníkom postihnutých krízou, * postihnutým krízou, evakuovaným,... Podstatou krízovej komunikácie je odovzdávanie správnych, dôveryhodných, hodnotných a presvedčivých informácií v správnom čase, na správnom mieste a tým dosiahnuť:<ref name=":0" /> * včasnú a odbornú pripravenosť orgánov krízového manažmentu, * redukovanie neistoty, * prispieť k zabezpečeniu efektívneho konania všetkých zúčastnených (orgány krízového manažmentu, verejnosť, postihnutí krízou,...). == Pojem „kríza“ == Veľmi frekventovaný pojem, ktorý sa objavuje v rôznych vedných disciplínach. Mnohí autori považujú podstatu krízy za kľúčový problém krízového manažmentu<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Míka|meno=Vladimír T.|titul=KRÍZOLÓGIA – VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY|url=http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/krizologia-vseobecna-teoria-krizy.pdf|dátum vydania=2016-12-13|dátum prístupu=2022-06-14|vydavateľ=https://www.akademickyrepozitar.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20220616143151/http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/krizologia-vseobecna-teoria-krizy.pdf|dátum archivácie=2022-06-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fedorš|meno=Michal|titul=Krízový manažment a jeho využitie v praxi|url=https://is.ambis.cz/th/zlrlw/DP_Michal_Fedors.pdf|dátum vydania=2013-04-28|dátum prístupu=2022-06-14|vydavateľ=IS AMBIS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Butoracová Šindleryová|meno=Ivana|titul=APLIKÁCIA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU NA MALOM A STREDNOM PODNIKU ZAOSTÁVAJÚCEHO REGIÓNU S PRIMÁRNYM ZAMERANÍM NA VÝZNAM ĽUDSKÝCH ZDROJOV V ORGANIZÁCII|url=https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic7/subor/butorac.pdf|dátum vydania=2008-09-07|dátum prístupu=2022-06-14|vydavateľ=PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE - UNIVERZITNÁ KNIŽNICA|priezvisko2=Butorac|meno2=Dušan}}</ref> Krízu definujeme ako udalosť alebo obdobie, ktoré môže viesť alebo vedie k nestabilnej alebo nebezpečnej situácií ovplyvňujúcej jednotlivca, skupinu alebo aj celú spoločnosť. V slovenskom jazyku používame termíny ako kríza alebo krízová situácia, čo má samozrejme aj jazyk anglický: ''crisis'' a ''crisis situation,'' ale krízové situácie spôsobené haváriami a prírodnými katastrofami majú vlastné pomenovanie, ktoré sa používa vo väčšine krajín: ''emergency, disaster'' alebo ''catastrophe.'' Slovo ''emergency'' zvyčajne vyjadruje neočakávanú udalosť ohrozujúcu životy, zdravie a majetok, ktorá vyžaduje okamžité riešenie. Slovo ''disaster'' označuje udalosť, ktorá spôsobuje tažké škody na životoch a majetku. Jej riešenie prekračuje bežné možnosti a vyžaduje nasadenie špeciálnych jednotiek a prostriedkov štátu. Slovo ''catastrophe'' vyjadruje udalosť, ktorá spôsobuje rozsiahle škody a straty na životoch, materiálnych a duchovných hodnotách spoločnosti a na odstránenie jej následkov sú potrebné špeciálne zdroje, prostriedky, skúsenosti, zručnosti a väčšinou aj medzinárodná pomoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Blanchard|meno=Wayne B.|titul=Background 'Think Piece' for the Emergency Management Roundtable Meeting EMI, March 5-6, 2007 on What is Emergency Management and What are the Principles of Emergency Management|url=https://www.hsdl.org/?abstract&did=479028|dátum vydania=2007-03-06|dátum prístupu=2022-06-15|vydavateľ=Homeland Security Digital Library}}</ref> === Typológia kríz === Krízy charakterizujeme ako procesy prejavujúce sa narušením stability sociálneho systému ohrozením jeho funkcií, cieľov alebo existrencie. Vplyvy prostredia (interného i externého) alebo podmienky, ktoré môžu spôsobiť také stavy označujeme ako krízové situácie. Existujú hospodárske krízy, podniky, ktoré sa nachádzajú v kríze, krízy, ktoré sa môžu prejaviť v medzinárodných, vojensko-politických ale i medziľudských vzťahoch, resp. u samotného jednotlivca. Krízou rozumieme aj situácie spôsobené prírodnými katastrofami, technologickými alebo inými haváriami. Termínom kríza sa označujú aj kritické stavy ľudského organizmu ako napríklad po závažnej nehode, alebo ako vývoj vážnej choroby. Poznáme krízu stredného veku, alebo osobné krízy, ale aj krízu politického systému, krízu filozofie alebo morálky a podobne. Je zrejmé, že každá z vyššie uvedených kríz je celkom odlišná.<ref name=":1" /> V odbornej literatúre nájdeme celý rad kategorizácii kríz a krízových javov. Jedno členenie kríz vychádza z toho, aký objekt alebo aká oblasť života spoločnosti je krízou dotknutá, resp. v ktorej sfére sa krízy a ich následky prejavujú. Podľa tohoto kritéria môžeme krízy a krízové situácie členiť na:<ref name=":1" /> * krízy v hospodárstve (podniková, rezortná, štátna, medzinárodná) * krízy v bezpečnostnom systéme krajiny * krízy v oblastiach verejného sektora (školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém) * kríza vedy, kultúry, politiky, morálky, náboženstva * kríza politického systému, kríza moci, kríza vládnutia * krízy v medzinárodných vzťahoch, medzinárodné politické a vojensko-politické krízy * kríza vzťahu človeka a prírody * krízy sociálnych mikrosystémov  (kríza jednotlivca, rodiny, kríza organizácie) Inú kategorizáciu kríz uvádza Antušák:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Antušák|meno=Emil|titul=Krízový management|vydavateľ=Wolters Kluwer ČR|rok=2010|isbn=9788073574888}}</ref> * Prírodno-klimatické krízy ** vplyvy klimatických zmien ** dôsledky tektonickej aktivity ** epidémie, pandémie, postihnutie zvierat a rastlinných kultúr ** požiare stepí a lesov ** výrazné zhoršenie ovzdušia * Antropogénne krízy ** zavinené deštrukcie budov ** technologické havárie ** výbuchy, požiare, úniky škodlivých látok ** dopravné katastrofy ** krízy energetických a komunikačných sietí * Bezpečnostné krízy, sociálne hrozby ** vojenské hrozby (vojny, revolúcie, povstania) ** bezpečnostné krízy (násilné riešenie sociálnych problémov, terorizmus, veľké migrácie obyvateľstva, organizovaný zločin) Z hľadiska zdrojov kríz a krízových situácií v sociálnom, sociálno-ekonomickom respektíve sociálno-politickom systéme je vhodné členiť krízy aj na vnútorné a vonkajšie:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Golden|meno=Gregory K.|titul=Crisis Management in Roman Republic|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2013|isbn=978-1-107-03285-9}}</ref> * vnútorné krízy systému – zdroj krízy je súčasťou systému (nezvládnutý manažment systému, nekompetentnosť rozhodovanie, podcenenie rizík, neschopnosť reagovať na zmeny v prostredí,...) * vonkajšie krízy systému – kríza je spôsobená nepredvídateľnou zmenou vonkajšieho prostredia, ktorá výrazne ohrozí funkcie systému alebo sťaží či znemožní prijať odpovedajúce proti krízové opatrenia Šimák člení krízy a krízové situácie okrem iného aj podľa úrovne ohrozenia na:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimák|meno=Ladislav|titul=Krízový manažment vo verejnej správe|vydavateľ=EDIS|rok=2016|isbn=978-80-554-1165-1|strany=58}}</ref> * krízy nižšej úrovne - krízy, ktoré predstavujú menšie ohrozenia alebo poskytujú dostatok času na prijatie adekvátnych opatrení * krízy vyššej úrovne – krízy, ktorých prejavy sú rozsiahle a okamžité * krízy katastrofické – krízy, ktoré nie je možné odvrátiť a dôsledkom Krízy alebo krízové situácie, ktoré majú charakter epidémie môžeme ďalej členiť podľa ďalších kritérií. Nie všetky krízy, ktoré majú charakter epidémie, zasahujú rovnaký sociálny alebo geografický priestor a preto ich môžeme rozdeliť na:<ref name=":1" /> * miestne * regionálne * národné * nadnárodné/medzinárodné * celosvetové/globálne == Komunikácia == Komunikáciou všeobecne rozumieme proces prenosu a výmeny informácií medzi odosielateľom a príjemcom, ktorý má veľa foriem a jeho výsledkom by malo byť dorozumenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cambridge Dictionary|titul=COMMUNICATION {{!}} meaning in the Cambridge English Dictionary|url=https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/communication|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2022-05-19}}</ref> Slovo „komunikácia“ pochádza z latinského slova „communicatio“, čo znamenalo zdieľanie alebo zverovanie sa.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buck|meno=Louise E.|titul=Biological Diversity|vydavateľ=CRC Press|miesto=Boca Raton|rok=2001|isbn=9780429127373|priezvisko2=Geisler|meno2=Charles C.|priezvisko3=Schelhas|meno3=John}}</ref> === Prvky komunikácie === * Odosielateľ - ten, kto odosiela správu * Príjímateľ - ten, kto prijíma správu * Kód - skupina znakov, ktoré sa používajú na vytvorenie správy (slová, gestá, symboly) * Správa - informácia alebo súbor údajov, ktorý sa prenáša * Komunikačný kanál - fyzické médium použité na odoslanie správy (hlas, telefón, televízia, internet) * Spätná väzba - odozva prijímateľa na prijatú správu * Kontext - okolnosti, za ktorých sa vyvíja komunikačný proces a má primárny vplyv na interpretáciu správy === Druhy komunikácie === * Verbálna komunikácia * Neverbálna komunikácia == Teórie vo výskume krízovej komunikácie == V literatúre o krízovej komunikácii existuje niekoľko smerov výskumu. Rôzne teórie demonštrujú určité spôsoby, ako sa pozerať na krízové situácie a vysvetliť ich. === Teória ospravedlnenia === "Je to, ako by sa dalo predpokladať, snaha brániť a chrániť imidž. Nie je to však nevyhnutne ospravedlnenie."<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Feam-Banks|meno=Kathleen|titul=Crisis communications : a casebook approach|vydanie=5|vydavateľ=Routledge|miesto=New York|rok=2016|isbn=9781138923744}}</ref> Táto teória by bola použitá organizáciou na popretie verejného diskurzu a riešenie krízy. === Teória opravy imidžu === William Benoit založil teóriu opravy imidžu založenú na štúdiách teória ospravedlnenia. Teória opravy imidžu predpokladá, že imidž je aktívum, ktoré sa osoba alebo organizácia pokúša chrániť počas krízy. Keď je osoba alebo organizácia napadnutá, obvinený by mal navrhnúť správy na opravu jej obrazu.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Benoit|meno=William|titul=Accounts, Excuses, and Apologies, Second Edition: Image Repair Theory and Research|vydanie=2|vydavateľ=SUNY Press|rok=2014|isbn=978-1438453989}}</ref> Benoit ďalej predstavil 5 všeobecných a 14 špecifických stratégií reakcie, ktoré by obvinení mohli využiť počas krízy. Všeobecné kategórie zahŕňajú popieranie, vyhýbanie sa zodpovednosti, zníženie urážlivosti, nápravné opatrenia a umŕtvovanie.<ref name=":2" /> === Teória situačnej krízovej komunikácie === Timothy Coombs začal pracovať na teórii situačnej krízovej komunikácie v roku 1995, ktorá vychádza z teórie pripisovania a predpokladá, že krízy sú negatívne udalosti, za ktoré sa zainteresované strany pokúšajú pripísať zodpovednosť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Choosing the Right Words|url=http://dx.doi.org/10.1177/0893318995008004003|periodikum=Management Communication Quarterly|dátum=1995-05|dátum prístupu=2022-07-06|ročník=8|číslo=4|strany=447–476|issn=0893-3189|doi=10.1177/0893318995008004003|meno=W. Timothy|priezvisko=Coombs}}</ref> Coombs verí, že krízoví manažéri môžu použiť rôzne krízové stratégie podľa rôznych typov kríz. Na rozdiel od teórie opravy imidžu je teória situačnej krízovej komunikácie orientovaná na publikum, ktorá sa zameriava na vnímanie krízových situácií zainteresovanými stranami. Táto myšlienka je v súlade s Benoitovým argumentom, že krízový manažment sa týka viac vnímania ako reality. === Sociálne sprostredkovaný krízový komunikačný model === Keďže sociálne siete a blogy sa stávajú populárnymi, ľudia počas krízy trávia viac času online. Model sociálne sprostredkovanej krízovej komunikácie je predstavený na skúmanie krízového manažmentu v online kontexte. Model najprv vysvetľuje, ako zdroj a forma informácií ovplyvňuje výber reakcie a potom navrhuje stratégie reakcie na krízu. Model tvrdí, že komunikáciu organizácie počas krízy ovplyvňuje päť faktorov: pôvod krízy, typ krízy, infraštruktúra, stratégia správy a forma správy.<ref>{{Citácia periodika|titul=How publics respond to crisis communication strategies: The interplay of information form and source|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0363811111000956|periodikum=Public Relations Review|dátum=2011-11-01|dátum prístupu=2022-07-06|ročník=37|číslo=4|strany=345–353|issn=0363-8111|doi=10.1016/j.pubrev.2011.08.004|jazyk=en|meno=Brooke Fisher|priezvisko=Liu|meno2=Lucinda|priezvisko2=Austin|meno3=Yan|priezvisko3=Jin}}</ref> === Model integrovaného krízového mapovania === Ďalšia línia výskumu krízovej komunikácie sa zameriava na emocionálne zmeny zainteresovaných strán v čase krízy. Jin, Pang a Cameron zavádzajú model integrovaného krízového mapovania, aby pochopili rôzne emócie zainteresovaných strán počas krízy. Model integrovaného krízového mapovania predpokladá, že ľudia počas krízy neustále interpretujú svoje emócie.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=The role of emotions in crisis responses: Inaugural test of the integrated crisis mapping (ICM) model|url=https://doi.org/10.1108/13563281011085529|periodikum=Corporate Communications: An International Journal|dátum=2010-01-01|dátum prístupu=2022-07-06|ročník=15|číslo=4|strany=428–452|issn=1356-3289|doi=10.1108/13563281011085529|meno=Yan|priezvisko=Jin|meno2=Augustine|priezvisko2=Pang|meno3=Glen T.|priezvisko3=Cameron}}</ref> Prostredníctvom analýzy štrnástich prípadových štúdií krízy v reálnom živote Jin, Pang a Cameron zistili, že „úzkosť bola predvolenou emóciou vo väčšine, ak nie vo všetkých, krízach uvedených v modeli.“<ref name=":3" /> Bežné dominantné emócie vyjadrené počas krízy však zahŕňajú aj hnev, strach a smútok; tieto sa líšia v závislosti od charakteru krízy.<ref name=":3" /> === Kovariačný prístup ku krízovej komunikácii === Ako rozšírenie teórie situačnej krízovej komunikácie navrhol Andreas Schwarz dôslednejšie aplikovať Kelleyho kovariačný princíp (teóriu atribúcie) v krízovej komunikácii, aby sa lepšie vysvetlil vznik a vnímanie kauzálnych atribúcií v krízových situáciách a odvodili sa určité informačné stratégie z tohto modelu a/alebo podľa zistení. V tomto prístupe sú tri informačné dimenzie konsenzus, odlišnosť a konzistentnosť konceptualizované pre situácie organizačných kríz (alebo iných typov kríz), aby sa predpovedala pravdepodobnosť, že zainteresované strany priradia organizačným, entitám alebo okolnostiam a následne ovplyvnia vnímanie zodpovednosti a hodnotenia povesti organizácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Stakeholder Attributions in Crises: The Effects of Covariation Information and Attributional Inferences on Organizational Reputation|url=https://doi.org/10.1080/1553118X.2011.596869|periodikum=International Journal of Strategic Communication|dátum=2012-04-01|dátum prístupu=2022-07-06|ročník=6|číslo=2|strany=174–195|issn=1553-118X|doi=10.1080/1553118X.2011.596869|meno=Andreas|priezvisko=Schwarz}}</ref> === Diskurz obnovy === Diskurz teórie obnovy skúma komponenty, ktoré môže organizácia použiť pri zvládaní krízy, aby sa zmiernili významné problémy v organizácii pri vstupe do pokrízového štádia. Je to teória, ktorú Gregory Ulmer, Timothy Sellnow a Matthew Seeger hodnotili ako rámec, ktorý „zdôrazňuje poučenie sa z krízy, etickú komunikáciu, komunikáciu, ktorá je svojou povahou perspektívna, a efektívnu organizačnú rétoriku.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Third edition|titul=Effective crisis communication : moving from crisis to opportunity|url=https://www.worldcat.org/oclc/855491795|rok=2015|miesto=Thousand Oaks, California|isbn=978-1-4522-5751-8|meno=Robert R.|priezvisko=Ulmer}}</ref> === Teória rétorickej arény === Vyvinuté Frandsenom a Johansenom (2010; 2017),<ref>{{Citácia knihy|titul=Rhetorical Arena (Crisis Theory)|url=https://sk.sagepub.com/reference/encyclopedia-of-public-relations-2e/n431.xml|vydavateľ=SAGE Publications, Inc.|rok=2013|miesto=Thousand Oaks|doi=10.4135/9781452276236.n431|strany=798–800|poznámka=DOI: 10.4135/9781452276236|meno=Robert|priezvisko=Heath}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Organizational crisis communication|url=https://www.worldcat.org/oclc/966654886|vydavateľ=SAGE Publications|rok=2017|miesto=London|isbn=978-1-4462-9706-3|meno=Finn|priezvisko=Frandsen}}</ref> teória rétorickej arény sa odlišuje od iných výskumov krízovej komunikácie vďaka viachlasnému prístupu. Teória rétorickej arény predpokladá, že existujú rôzne hlasy, ktoré spolu navzájom komunikujú v rámci „rétorickej arény“, aby spoločne vytvorili krízový dialóg. Preto sa táto teória zameriava na pochopenie vzorcov interakcie medzi uvedenými rôznymi hlasmi. Na účely ich teórie sa pojem „rétorická aréna“ používa na označenie priestoru, ktorý sa otvára počas krízy, kde sa rôzni aktéri, vrátane iných korporácií, politických aktérov, aktivistov, odborníkov a médií, rozprávajú spolu a o sebe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crisis communication in the rhetorical arena|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0363811118302832|periodikum=Public Relations Review|dátum=2019-11-01|dátum prístupu=2022-07-06|ročník=45|číslo=4|strany=101768|issn=0363-8111|doi=10.1016/j.pubrev.2019.04.002|jazyk=en|meno=Juliana|priezvisko=Raupp}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krízový manažment]] [[Kategória:Práca s verejnosťou]] ifkyyhbpacipx0x2qe2gqnxpvu2gsgd 0 684937 8218538 8148373 2026-05-23T14:13:16Z ~2026-30860-16 295770 /* Publikácie */ doplnenie kandidatury 8218538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zuzana Aufrichtová | Popis osoby = slovenská architektka a komunálna politička | Úrad = [[Starosta|starostka]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] | Poradie = Bývalá 7. | Začiatok obdobia = [[4. december|4.decembra]] [[2018]] | Koniec obdobia = [[2022]] | Predchodca = [[Radoslav Števčík]] | Nástupca = [[Matej Vagač]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = poslankyňa Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR [[Bratislava|Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[7. december|7. decembra]] [[2018]] | Koniec obdobia2 = [[2022]] | Poradie3 = Bývalá | Úrad3 = poslankyňa Zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[4. december|4. decembra]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[2022]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|09|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Politická strana = | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = [[architekt|architektka]], [[urbanizmus (architektúra)|urbanistka]], [[územný plánovač|územná plánovačka]], [[aktivizmus|aktivistka]] | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Portrét = aufrichtova_portret.jpg }} [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] '''Zuzana Aufrichtová''' (* [[3. september]] [[1975]], [[Bratislava]])<ref>Ing. arch. Zuzana Aufrichtová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obchodný vestník 93/2022 : Okresný súd Bratislava I – Zmena zápisov : R043625 : Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť | url = https://obchodnyvestnik.justice.gov.sk/ObchodnyVestnik/Formular/FormularDetail.aspx?IdFormular=3252753 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starostka Ing. arch. Zuzana Aufrichtová | url = https://www.staremesto.sk/sk/content/starostka-ing-arch-zuzana-aufrichtova | vydavateľ = Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Staré Mesto | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220920172359/https://www.staremesto.sk/sk/content/starostka-ing-arch-zuzana-aufrichtova | dátum archivácie = 2022-09-20 }}</ref> je slovenská [[aktivizmus|aktivistka]], [[Architekt|architektka]] – [[urbanizmus (architektúra)|urbanistka]] a komunálna [[politička]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Perpetuum féliciter]], ktorej cieľom je zachraňovať umelecké diela a podporovať súčasné umenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RMNO|url=https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=1jDz8a5/Kf+NUd8hDeuMRJpj1/7e/mtg6rQUzzzAO3SzZYORGEqROKId6LoS9iIw|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2023-06-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20230623101309/https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=1jDz8a5/Kf+NUd8hDeuMRJpj1/7e/mtg6rQUzzzAO3SzZYORGEqROKId6LoS9iIw|dátum archivácie=2023-06-23}}</ref> Od decembra 2022 pôsobila ako odborná poradkyňa pre územné plánovanie, krajinné plánovanie a povoľovanie výstavby na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia Slovenskej Repbuliky]]. V rokoch [[2018]] až 2022 bola [[Starosta|starostkou]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do kresla starostu Starého Mesta oficiálne zasadla Zuzana Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/493996-do-kresla-starostu-stareho-mesta-oficialne-zasadla-zuzana-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste Števčíka strieda Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2018/clanok/491291-v-starom-meste-sevcika-strieda-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová zasadne na starostovské kreslo v Starom Meste|url=https://bratislava.dnes24.sk/zuzana-aufrichtova-zasadne-na-starostovske-kreslo-v-starom-meste-314575|vydavateľ=Bratislava24.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromešťanov presvedčila autentickosť, hovorí Z. Aufrichtová|url=https://www.teraz.sk/regiony/staromestanov-presvedcila-autentickos/360359-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-11-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Od roku [[2018]] do 2022 bola členkou Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská rada hlavného mesta SR Bratislavy|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestska-rada-hlavneho-mesta-sr-bratislavy/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726150419/https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestska-rada-hlavneho-mesta-sr-bratislavy/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref> a [[Poslanec|poslankyňou]] Mestského [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] SR Bratislavy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová Zuzana|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/212610-sk/aufrichtova-zuzana/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky Bratislava: Komunálne voľby 2018 - Zvolený primátor Matúš Vallo a poslanci|url=https://www.webnoviny.sk/vysledky-bratislava-komunalne-volby-2018-zvoleny-primator-a-poslanci/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-09|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> kde od [[27. september|27. septembra]] [[2020]] zastávala post predsedníčky poslaneckého klubu SaS-OKS-NOVA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavský poslanecký klub SaS-OKS-NOVA má novú predsedníčku|url=https://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-poslanecky-klub-sas-oks-n/494177-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-09-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Pôsobila vo viacerých [[Komisia|komisiách]] (Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-uzemneho-a-strategickeho-planovania-zivotneho-prostredia-a-vystavby/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20220802050320/https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-uzemneho-a-strategickeho-planovania-zivotneho-prostredia-a-vystavby/|dátum archivácie=2022-08-02}}</ref> Komisia na ochranu [[verejný záujem|verejného záujmu]] pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-na-ochranu-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref>). Ako poslankyňa zastupovala občanov aj na úrovni [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (od 2017-2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> – tu pôsobila v Komisii životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20221130064600/https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/|dátum archivácie=2022-11-30}}</ref> Komisii dopravy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia dopravy|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-dopravy/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Komisii kultúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia kultúry|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-kultury/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> a Mandátovej komisii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mandátová komisia|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/mandatova-komisia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Vzdelanie == Zuzana Aufrichtová vyštudovala urbanizmus a územné plánovanie na [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] ([[1994]] – [[2000]]). Po ukončení štúdia pokračovala Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave [[Doktorand|doktorandským]] štúdiom ([[2013]] – [[2021]]), pričom sa venovala téme Optimalizácia procesov urbanistickej tvorby a územného plánovania. Na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] absolvovala doplnkové [[Pedagogické vedy|pedagogické]] [[štúdium]] ([[1998]] – [[2000]]) a je držiteľkou vysvedčenia o [[Pedagogická spôsobilosť|pedagogickej spôsobilosti]].{{chýba zdroj}} Na STU v rámci Centra celoživotného vzdelávania absolvovala Profesné špecializované vzdelávanie – Obnova architektonického vzdelávania (2007). == Aktivizmus == V roku [[2016]] pôsobila na oddelení stratégie a projektov na [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavskom magistráte]]. V tom čase sa dostala do povedomia širšej [[Verejnosť|verejnosti]] ako „[[biela vrana]]“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava tají audit o parkovaní. Poslanci musia o detailoch mlčať|url=https://www.aktuality.sk/clanok/399702/bratislava-taji-audit-o-parkovani-poslanci-musia-o-detailoch-mlcat/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|dátum vydania=2016-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Utajená parkovacia politika po bratislavsky (názor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/390919/utajena-parkovacia-politika-po-bratislavsky-nazor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2016-11-16}}</ref> Po tom, ako upozornila na chyby v audite, sa dostala do sporu s vedením mesta, neskôr podala výpoveď.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Majerová|meno=Silvia|dátum vydania=2017-05-26}}</ref> Už pred vstupom do [[Politika|politiky]] podporovala, organizovala a spoluorganizovala protestné akcie proti nedemokratickým a totalitným tendenciám v krajinách ako [[Čína]], [[Bielorusko]] či [[Rusko]]. Staromestský úrad začiatkom [[Február|februára]] [[2022]] zavesil [[Vlajka Ukrajiny|ukrajinskú vlajku]]. == Profesionálna kariéra == Zuzana Aufrichtová sa venovala rozvojovým projektom v oblastiach [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Architektúra|architektúry]] a územného a regionálneho rozvoja Venuje sa územnému plánovaniu a [[Regionálny rozvoj|regionálnemu rozvoju]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvalita sídelného prostredia: Vymedzenie problému hodnotenia kvality urbánneho prostredia pomocou Systému na podporu priestorového rozhodovania|url=https://alfa.stuba.sk/sk/kvalita-sidelneho-prostredia-vymedzenie-problemu-hodnotenia-kvality-urbanneho-prostredia-pomocou-systemu-na-podporu-priestoroveho-rozhodovania/|vydavateľ=alfa.stuba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2014|priezvisko2=Hanus|meno2=Július}}</ref> V roku [[2003]] sa stala členkou [[Slovenská komora architektov|Slovenskej komory architektov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ing.arch. Zuzana Aufrichtová|url=https://www.komarch.sk/architekt/1614-ingarch-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=Slovenská komora architektov|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> – najväčšej profesijnej organizácie v oblasti [[Architektúra|architektúry]]. Ako členka odbornej poroty hodnotila: * Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava * Bratislava-Južné predmestie a staromestské nábrežie * Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka v Bratislave<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protokolárne miesto "Hrob neznámeho vojaka" - všetky súťažné návrhy|url=https://www.archinfo.sk/sutaze/vyhodnotene-archiv/protokolarne-miesto-hrob-neznameho-vojaka-vsetky-sutazne-navrhy.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> === Nezisková organizácia Perpetuum féliciter === So sochárkou [[Katarína Galovič Gáspar|Katarínou Galovič Gáspar]] založili v roku [[2023]] [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Perpetuum féliciter]]. Cieľom organizácie je zachraňovať [[Výtvarné dielo|výtvarné diela]], najmä sochy vo verejnom priestore, a podporovať [[súčasné umenie]]. Perpetuum féliciter sa zameriava na záchranu hodnotných diel významných umelcov z obdobia [[Československá socialistická republika|Československa]] v rokoch [[1945]] - [[1989]] a tiež na archiváciu a katalogizáciu umeleckých diel. Zakladateľky organizácie pripomínajú, že mnoho výtvarných diel bolo zničených a chcú upozorniť na ich hodnotu. Perpetuum féliciter spolupracuje s významnými osobnosťami slovenskej kultúrnej scény a plánuje obnovovať diela umiestnené vo verejnom priestore a verejných budovách, ako sú nemocnice a školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stop novodobému barbarstvu|url=https://www.zenskyweb.sk/stop-novodobemu-barbarstvu/|dátum vydania=2023-06-08|dátum prístupu=2023-06-09|jazyk=sk-SK|meno=Viera|priezvisko=Maslejová}}</ref> === StONE for ONE === Ako autorka stojí za interaktívnym projektom a inštaláciou in situ s názvom ''StONE for ONE''. Tento umelecko-architektonický koncept, realizovaný pod kurátorskou koncepciou [[Ľubica Belohradská|Ľuby Belohradskej]] a [[Peter Zajac|Petra Zajaca]], sa venoval témam architektúry, trvácnosti, komunikácie a konceptu kvantifikovanej budúcnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VERNISÁŽ: StONE for ONE | url = https://www.fad.stuba.sk/aktuality/vernisaz-stone-for-one.html?page_id=13634 | vydavateľ = www.fad.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk | meno = S. T. U. | priezvisko = Bratislava}}</ref> Pri príležitosti tohto projektu vydala Aufrichtová aj rovnomennú sprievodnú publikáciu s rovnakým názvom a s podtitulom ''[slovo pre budúcnosť]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Aufrichtová, slovenská aktivistka, architektka – urbanistka a komunálna politička pokrstila pri príležitosti svojho životného jubilea knihu Stone for one {{!}} slovenka | url = https://www.facebook.com/reel/2244006072715399/ | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk}}</ref> == Politická kariéra == Skúsenosti s neodbornosťou, ale najmä s netransparentnosťou a utajovaním v samosprávnej praxi v roku [[2016]] ju o rok neskôr priviedli k vstupu do [[Komunálna politika|komunálnej politiky]]. Vyznávajúc [[motto]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša G. Masaryka]] ''Nebát se, nelhat a nekrást!'' sa v roku [[2017]] stala členkou [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] (od 2021 je jej podpredsedníčkou)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predsedom Občianskej konzervatívnej strany zostáva O. Dostál|url=https://www.teraz.sk/slovensko/predsedom-obcianskej-konzervativnej-st/559082-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-06-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Vo voľbách v roku 2017 bola zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja.<ref name=":0" /> V komunálnych voľbách v roku 2018 úspešne kandidovala na [[Starosta|starostku]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]]<ref name=":1" /> a stala sa tiež poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.<ref name=":2" /> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020]] kandidovala na kandidátnej listine strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] s poradovým číslom 101.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O mandát v NR SR sa uchádzajú aj bratislavskí starostovia|url=https://www.24hod.sk/o-mandat-v-nr-sr-sa-uchadzaju-aj-bratislavski-starostovia-cl727177.html|vydavateľ=24hod.sk|dátum prístupu=2022-07-26|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architekti na kandidátkach v parlamentných voľbách 2020|url=https://www.archinfo.sk/diskusia/architekti-na-kandidatkach-v-parlamentnych-volbach-2020.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> Spolu s ňou kandidovali na kandidátke SaS aj ďalší traja členovia OKS, [[Ondrej Dostál]], [[Radovan Kazda]] a [[Juraj Petrovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje dezinFicovať|url=https://dennikn.sk/1764577/slovensko-potrebuje-dezinficovat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Dňa [[27. jún|27. júna]] [[2022]] oznámila, že sa bude opätovne uchádzať o post starostky Starého Mesta ako kandidátka koalície strán SaS, [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], OKS, [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[ZA ĽUDÍ]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Starého Mesta Aufrichtová ohlásila opätovnú kandidatúru: Program sme takmer na 100 percent splnili {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/72267-starostka-stareho-mesta-aufrichtova-ohlasila-opatovnu-kandidaturu-program-sme-takmer-na-100-percent-splnili|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za starostku bratislavskej mestskej časti Staré Mesto bude kandidovať aj Zuzana Aufrichtová|url=https://bratislava.zoznam.sk/za-starostku-bratislavskej-mestskej-casti-stare-mesto-bude-kandidovat-aj-zuzana-aufrichtova/|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová chce obhájiť post starostky Starého Mesta|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/06/zuzana-aufrichtova-chce-obhajit-post-starostky-stareho-mesta/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Miroslav|priezvisko=Binčík}}</ref> V máji 2026 ohlásila svoju opätovnú kandidatúru na post starostky mestskej časti Bratislava-Staré Mesto v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ponúka "refresh“ Starého Mesta. Kandidovať bude aj Zuzana Aufrichtová | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/ponuka-refresh-stareho-mesta-kandidovat-bude-aj-zuzana-aufrichtova | vydavateľ = SME Bratislava | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Na post kandiduje ako nezávislá kandidátka s podporou tímu 25 kandidátov na miestnych poslancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urlandová | meno = Mária | titul = Zuzana Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta | url = https://www.tvbratislava.sk/zuzana-aufrichtova-kandiduje-za-starostku-stareho-mesta/ | dátum vydania = 2026-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-20 | vydavateľ = TV Bratislava}}</ref> Svoj krok odôvodnila zámerom viesť samosprávu odborne a bez vplyvu straníckych centrál, v dôsledku čoho zároveň vystúpila a vzdala sa členstva v [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strane]] (OKS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tváre OKS | url = https://oks.sk/tvare-oks/ | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Aufrichtová v Starom Meste vyzve „neviditeľného“ starostu Vagača | url = https://marker.sk/spravy/4245/zuzana-aufrichtova-v-starom-meste-vyzve-neviditelneho-starostu-vagaca | vydavateľ = Marker.sk | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk | meno = Ivan | priezvisko = Lučanič}}</ref> Jej kandidatúru pri ohlásení osobne podporili aj ďalší komunálni politici, vrátane starostu Petržalky [[Ján Hrčka|Jána Hrčku]] a starostky Karlovej Vsi [[Dana Čahojová|Dany Čahojovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Aufrichtová ohlásila kandidatúru na post starostky Starého Mesta, podporili ju aj Hrčka a Čahojová {{!}} Staré Mesto {{!}} Mestské časti {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/88505-zuzana-aufrichtova-ohlasila-kandidaturu-na-post-starostky-stareho-mesta-podporili-ju-aj-hrcka-a-cahojova | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = sk}}</ref> === Starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (od 2018 do 2022) === V Starom Meste začal pod [[Vedenie ľudí|vedením]] Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly [[dotačný systém]] Staromestská dotačná schéma, vďaka ktorému mestská časť môže finančne podporiť zmysluplné projekty [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] a [[Občianske združenie|občianskych združení]], predovšetkým z oblasti [[Kultúra|kultúry]], [[Sociálne veci|sociálnych vecí]], [[Vzdelávanie|vzdelávania]] a [[Šport|športu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie - Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/dotacie|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165415/https://www.staremesto.sk/content/dotacie|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto môže na dotácie prerozdeliť až 88-tisíc eur|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/27/stare-mesto-moze-na-dotacie-prerozdelit-az-88-tisic-eur/|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165224/https://www.staromestske.sk/2022/01/27/stare-mesto-moze-na-dotacie-prerozdelit-az-88-tisic-eur/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste schválili nový dotačný systém|url=https://bratislava.sme.sk/c/22285945/v-starom-meste-schvalili-novy-dotacny-system.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-17}}</ref> V [[August|auguste]] [[2019]] založila Zuzana Aufrichtová neinvestičný [[Fond architekta Weinwurma]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond architekta Weinwurma n.f.|url=https://www.weinwurm.sk/|vydavateľ=Fond architekta Weinwurma n.f.|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165428/https://www.weinwurm.sk/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo neziskový Fond architekta Weinwurma|url=https://www.obecne-noviny.sk/clanky/stare-mesto-zriadilo-neziskovy-fond-architekta-weinwurma|vydavateľ=www.obecne-noviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo Fond architekta Weinwurma, prispievať doňho môže verejnosť|url=https://bratislavaden.sk/stare-mesto-zriadilo-fond-architekta-weinwurma-prispievat-donho-moze-verejnost/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> prostredníctvom ktorého pomáha mestská časť [[Komunita|komunitám]] a [[Obyvateľstvo|obyvateľom]] Starého Mesta v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Fond poskytuje finančnú podporu napríklad pri renovácii historických brán, zveľaďovaní predzáhradiek či poskytuje finančnú pomoc pri obnove historických [[Bytový dom|bytových domov]], čistení nelegálnych [[Grafity|graffiti]] a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromestský fond pomohol zrenovovať dve brány|url=https://www.staromestske.sk/2021/08/30/dve-zrenovovane-brany/|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165223/https://www.staromestske.sk/2021/08/30/dve-zrenovovane-brany/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na obnovu i odstraňovanie grafitov {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70339-fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnovu-i-odstranovanie-grafitov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na odstraňovanie grafitov v Starom Meste|url=https://www.teraz.sk/regiony/fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnov/610974-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-02-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Zuzana Aufrichtová zriadila po svojom nástupe do úradu oddelenie stratégie a projektového riadenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prioritou novej starostky Starého Mesta je riešenie územných projektov a efektívna komunikácia|url=https://bratislavaden.sk/prioritou-novej-starostky-stareho-mesta-je-riesenie-uzemnych-projektov-a-efektivna-komunikacia/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-03-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> ktorého úlohou je aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov. V porovnaní s rokmi [[2015]] – [[2018]]  sú výsledky hospodárenia v rokoch [[2019]] – [[2022]] (resp. prvých 6 mesiacov roku 2022) nasledovné: * Prebytok bežného hospodárenia mestskej časti narástol o 76 %. Faktory, ktoré viedli k pozitívnemu výsledku sú predovšetkým racionalizácia hospodárenia a rozpočtová disciplína, v menšej miere (približne 1/3) aj nárast dane z nehnuteľností (správu dane vykonáva mesto). Mestská časť získala nenávratné finančné výpomoci vo výške 4,7 mil. eur (fondy EU alebo rozpočet SR). V porovnaní s rokmi 2015 až 2018 ide o päťnásobný nárast externých zdrojov. Výpadok kapitálového príjmu nahradil príjem z poplatku za rozvoj, ktorého výnos narástol o viac ako 500 % (v rokoch 2015 a 2016 sa ešte nevyberal). * Celkovo z vlastných zdrojov a externých nenávratných zdrojov mestská časť za 3,5 roka vygenerovala v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi viac ako dvojnásobok investičných zdrojov, t. j. 14, 3 mil. eur na investície za 3,5 roka oproti 6, 9 mil. eur v porovnávacom 4 ročnom období. * Vďaka dobrému hospodáreniu má mestská časť v rezervnom fonde a v iných fondoch dostatok použiteľných prostriedkov na návratné finančné výpomoci (zdedený 2-miliónový úver a 1,5-miliónový úver čerpaný v roku 2020 refinancovanie nákladov spojených so stavbou Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto). To znamená, že budúce vedenie mestskej časti bude mať pri splácaní dlhov lepšiu pozíciu. * V rokoch 2020 – 2022 má mestská časť Bratislava-Staré Mesto priestor na investície vo výške 9 mil. eur (približne 5 mil. eur ponecháva vo fondoch mestskej časti). Investície sú prevažne realizované v školských zariadeniach, investuje sa do ciest, verejných priestranstiev, do obnovy historickej budovy miestneho úradu, bytov a riešenia oblastí, ktoré boli 30 rokov zanedbávané (kryty civilnej obrany, registratúrne stredisko). V rokoch 2019 – 2022 dosiahla miera zveľaďovania majetku mestskej časti najvyššiu úroveň za jej samostatnú existenciu – bez prenechávania nezvládnuteľného bremena na budúce vedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozpočet mestskej časti a záverečný účet {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/rozpocet-mestskej-casti|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220727095037/https://www.staremesto.sk/content/rozpocet-mestskej-casti|dátum archivácie=2022-07-27}}</ref> [[Súbor:Eloge.jpg|alt=Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE|náhľad|Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE]] Pod jej vedením sa v roku [[2020]] dokončila stavba budovy Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové Seniorcentrum funguje rok|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/29/fotogaleria-nove-seniorcentrum-funguje-uz-rok/|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165221/https://www.staromestske.sk/2022/01/29/fotogaleria-nove-seniorcentrum-funguje-uz-rok/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové seniorcentrum v Starom Meste je už otvorené, dokončili ho vo štvormesačnom predstihu|url=https://bratislavaden.sk/foto-nove-seniorcentrum-v-starom-meste-je-uz-otvorene-dokoncili-ho-vo-stvormesacnom-predstihu/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2020-06-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Mestská časť Bratislava-Staré Mesto získala pod jej vedením v roku 2020 označenie excelentnej samosprávy ELOGE, ktoré udeľuje OZ Dobrý úradník ako akreditovaný partner [[Rada Európy|Rady Európy]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Päť slovenských miest získalo Európsku značku excelentnosti dobrej správy vecí verejných|url=https://komercnespravy.pravda.sk/institucie/clanok/576251-pat-slovenskych-miest-ziskalo-europsku-znacku-excelentnosti-dobrej-spravy-veci-verejnych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto je excelentná samospráva|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-je-excelentna-samosprava/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szučíková}}</ref> Mestská časť bola rovnako úspešná aj v roku 2022 a získala druhé ocenenie ELOGE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finále projektu ELoGE SLOVENSKO 2021|url=https://www.teraz.sk/slovensko/finale-projektu-eloge-slovensko-2021/644533-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-06-30|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zuzana Aufrichtová rozbehla viacero projektov revitalizácií verejného priestoru. K ďalším dokončeným alebo stále prebiehajúcim realizáciám patria: revitalizácia [[Medická záhrada|Medickej záhrady,]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite sa ako krásne vyzerá Medická záhrada|url=https://www.staromestske.sk/2021/10/28/fotogaleria-pozrite-sa-ako-krasne-vyzera-medicka-zahrada/|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220802010141/https://www.staromestske.sk/2021/10/28/fotogaleria-pozrite-sa-ako-krasne-vyzera-medicka-zahrada/|dátum archivácie=2022-08-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začíname s prvou fázou revitalizácie Medickej záhrady.|url=https://www.novenivy.sk/zaciname-s-prvou-fazou-revitalizacie-medickej-zahrady/|dátum vydania=2021-05-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=novenivy.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boli ste sa pozrieť? Obnova Medickej záhrady je vo finále|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/68676-boli-ste-sa-pozriet-obnova-medickej-zahrady-je-vo-finale|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revitalizácia Medickej záhrady v Starom Meste je vo finále|url=https://www.teraz.sk/regiony/revitalizacia-medickej-zahrady-v-staro/587482-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Rázusovo nábrežie]] (výmena betónovej dlažby za žulovú a vysadenie platanov),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://www.staromestske.sk/2021/11/25/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165416/https://www.staromestske.sk/2021/11/25/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://blonline.sk/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=blonline.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165223/https://blonline.sk/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Rázusovom nábreží menia betónovú zámkovú dlažbu za žulovú. Pribudnú aj dva platany|url=https://bratislavskykraj.sk/na-razusovom-nabrezi-menia-betonovu-zamkovu-dlazbu-za-zulovu-pribudnu-aj-dva-platany/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-07-15|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri Propelleri pribudne žulová dlažba i platany|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/66784-pri-propelleri-pribudne-zulova-dlazba-i-platany|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-07-10}}</ref> výmena dlažby na [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]], participačný projekt obnovy zóny [[Panenská ulica (Bratislava)|Panenská]] a okolie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Participácia plánovania zóny Panenská sa blíži do finále|url=https://bratislavaden.sk/participacia-planovania-zony-panenska-sa-blizi-finale/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2017-12-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a v rámci nej revitalizácia [[Konventná ulica|Konventnej ulice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PODCAST: Konventná bude opäť patriť komunitám|url=https://www.staromestske.sk/2022/05/30/podcast-konventna-bude-opat-patrit-komunitam/|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny|url archívu=https://web.archive.org/web/20220726165417/https://www.staromestske.sk/2022/05/30/podcast-konventna-bude-opat-patrit-komunitam/|dátum archivácie=2022-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konventná ulica je prvá rekonštruovaná časť zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavskykraj.sk/konventna-ulica-je-prva-rekonstruovana-cast-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-07-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> či kompletná obnova historických [[Soferove schody|Soferových schodov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto renovuje Soferove schody. Obnova by mala byť ukončená v priebehu apríla|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-renovuje-soferove-schody-obnova-by-mala-byt-ukoncena-v-priebehu-aprila/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-02-23|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto začalo s obnovou Soferových schodov|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70477-stare-mesto-zacalo-s-obnovou-soferovych-schodov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavské Staré Mesto spustilo obnovu Soferových schodov, na práce dohliadajú pamiatkari|url=https://www.webnoviny.sk/bratislavske-stare-mesto-spustilo-obnovu-soferovych-schodov-vykonava-sa-pod-dohladom-pamiatkarov/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-02-20|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soferove schody prechádzajú rekonštrukciou, ide o prvú časť projektu obnovy zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavaden.sk/soferove-schody-prechadzaju-rekonstrukciou-ide-o-prvu-cast-projektu-obnovy-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a i. Dôležitou oblasťou záujmu sú počas jej funkčného obdobia [[klimatické zmeny]] a reagovanie na ne – začal sa zber dát na spustenie prvej [[Nízkoemisná zóna|nízkoemisnej zóny]] v Starom Meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava bude mať nízkoemisné zóny, autá dostanú špeciálne nálepky|url=https://www.startitup.sk/bratislava-bude-mat-nizkoemisne-zony-auta-dostanu-specialne-nalepky/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Cebrová|meno=Linda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nízkoemisné zóny v Bratislave sú možno bližšie, než sme si mysleli|url=https://www.mojelektromobil.sk/nizkoemisne-zony-v-bratislave-su-mozno-blizsie-nez-sme-si-mysleli/|vydavateľ=MojElektromobil.sk|dátum vydania=2020-02-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mudroň|meno=Miroslav}}</ref> a samospráva plánuje [[vodozádržné opatrenia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto plánuje na Jakubovom námestí vodozádržné opatrenia|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-planuje-na-jakubovom-namesti-vodozadrzne-opatrenia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-01-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref>. Staré Mesto rozbehlo projekt náhradnej výsadby stromov na súkromných pozemkoch ''Môj Strom v Starom Meste''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Môj strom v Starom Meste {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/moj-strom-v-starom-meste|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220802051436/https://www.staremesto.sk/content/moj-strom-v-starom-meste|dátum archivácie=2022-08-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto pracuje na evidencii súkromných pozemkov pre nové stromy|url=https://bratislava.zoznam.sk/stare-mesto-pracuje-na-evidencii-sukromnych-pozemkov-pre-nove-stromy/|dátum vydania=2022-06-16|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto hľadá miesto pre nové stromy aj v súkromných záhradách|url=https://www.teraz.sk/regiony/stare-mesto-hlada-miesto-pre-nove-st/591140-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-17|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Podstatou projektu je tvorba evidencie súkromných pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu drevín, keďže centrálna mestská časť na pozemkoch vo svojej správe vhodné stanovištia na náhradnú výsadbu stromov a kríkov nemá. == Súkromný život == Zuzana Aufrichtová je rodená Staromešťanka, žije v Bratislave, je vydatá a má tri deti.{{chýba citácia}} == Publikácie == # StONE for ONE / Aufrichtová Zuzana, BELOHRADSKÁ Ľuba, ZAJAC Peter, 2025, ISBN: 978-80-570-7272-0 # ''Vízia v kríze'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, BALÁŽ Martin, BOHÁČOVÁ Katarína, BRAŠEŇ Michal, KRÁLIK Marián, LEGÉNY Ján, LIPKOVÁ Michala, MORGENSTEIN Peter, ŠÍP Lukáš, UHRÍK Martin, WAGNEROVÁ Soňa, 2015. In: Informačné listy FA STU : KONFUC 2015, 27.3.2015, Bratislava. - ISSN 1337-2475. - Roč. 22, apríl (2015), s. 5-7. # ''Sídelné prostredie a územný rozvoj'' / HANUS Július, HAMALOVÁ Marta, AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Verejná správa a regionálny rozvoj: Ekonómia a manažment. - ISSN 1337-2955. - Roč. X, č. 1(2014), S. 69-80. # ''Správy z VaUR FA'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Informačné listy FA STU. - ISSN 1337-2475. - Roč.21, február (2014), s. 4-5. # ''Univerzitný vedecký park STU Bratislava'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2012. In: ŠOV BA 2012 Špičková Občianska Vybavenosť Bratislavy - problémy a perspektívy európskej metropoly : Zborník referátov z I. ročníka Vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou venovaný perspektívam a rozvoju hlavného mesta. STU FA Bratislava, Ústav architektúry občianskych budov, 17.10.2012. - Bratislava : nakladateľstvo stu, 2012. - <nowiki>ISBN 978-80-227-3844-6</nowiki>. - . - S. 73-76 / ORAVCOVÁ Eva (Redaktor, editor). # ''Urbanizmus a územný rozvoj Dúbravky'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent), 2014. In: Dúbravka: (moja, Tvoja, naša, Vaša). - 1. vyd. - Bratislava : Mestská časť Bratislava - Dúbravka, 2014. - <nowiki>ISBN 978-80-971620-2-3</nowiki>. - s. 309-314 [1,362 AH] / KRIŠKO Michal (Redaktor, editor), PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent). == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.teraz.sk/tag/zuzana-aufrichtova Články týkajúce sa Zuzany Aufrichtovej] na portáli teraz.sk TASR {{Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto}} {{DEFAULTSORT:Aufrichtová, Zuzana}} [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] [[Kategória:Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave]] [[Kategória:Politici OKS]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 8qp2bju4yrd4ahh6axabhkjm4ejidvo 0 684959 8218814 8158583 2026-05-24T08:36:29Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8218814 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vojka-Kračany | other_name = | category = vodný kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj]] | region_type = kraj | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | commune = | municipality = [[Rohovce]], [[Blatná na Ostrove]],<br> [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], [[Lúč na Ostrove]] | municipality1 = [[Kráľovičove Kračany]], [[Vrakúň]],<br> [[Kostolné Kračany]], [[Povoda]],<br> [[Dunajská Streda]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Rohovce]] | source_type = začiatok | source_location = ''Štrkovec'' | source_elevation = 118 | source_lat_d = 47.9713 | source_long_d = 17.4071 | mouth = [[Gabčíkovo-Topoľníky]] | mouth_location = [[Povoda]] | mouth_elevation = 112 | mouth_lat_d = 47.9582 | mouth_long_d =17.6235 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 19.0 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-17-519 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} Kanál '''Vojka-Kračany'''<ref>Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-07-24.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v [[Podunajsko|Podunajsku]] na území obcí [[Rohovce]], [[Blatná na Ostrove]], [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], [[Lúč na Ostrove]], [[Kráľovičove Kračany]], [[Kostolné Kračany]], [[Vrakúň]], [[Dunajská Streda]], [[Povoda]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]. Ústi do vodného toku [[Gabčíkovo-Topoľníky]]. Má dĺžku {{km|19,0}} a je tokom V. rádu. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|118}} pri priesakovom kanáli prívodného kanála – ''Dunajského kanála'' na území obce [[Rohovce]], v poľnohospodárskom [[extravilán]]e, v západom kúte poľa ''Dusivé'', v blízkosti samoty, hospodárskeho dvora ''Štrkovec''<ref>Geografické názvy okresu Dunajská Streda A 27. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-386/1992 z 23.9.1992. 70 s. S. 39, 40, 61, 62. ISBN 80-900509-9-9</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie severovýchodným smerom v priamke poľnohospodárskym [[extravilán]]om obce [[Rohovce]], mení smer najprv na severovýchod a neskôr na východ, v {{mnm|118}} podteká cestu z [[Kyselica (obec)|Kyselice]] do samoty ''Štrkovec'' v obci [[Rohovce]], v {{mnm|117}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Blatná na Ostrove]], v {{mnm|117}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], v {{mnm|117}} podteká cestu z obce [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] do obce [[Horný Bar]], v {{mnm|117}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Lúč na Ostrove]], v {{mnm|114}} priteká na obecnú hranicu, malý úsek tečie po tejto hranici a vteká na územie obce [[Kráľovičove Kračany]], v {{mnm|113}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Kostolné Kračany]], v {{mnm|113}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Vrakúň]], v {{mnm|113}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie mesta [[Dunajská Streda]], v {{mnm|112}} priteká na obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Povoda]], v {{mnm|112}} v južnej oblasti územia obce [[Povoda]] ústi do kanála [[Gabčíkovo-Topoľníky]] ako jeho ľavostranný prítok. V celom svojom priebehu od začiatku až po ústie preteká nezalesneným poľnohospodárskym [[extravilán]]om s extrémne nízkou sklonitosťou rovinatým terénom v smere severovýchod až juhovýchod. Kanál ''Vojka-Kračany'' patrí do okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-22]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Priebeh kanála Vojka-Kračany v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/4616?pos=47.965936,17.515336,13] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220728111826/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/4616?pos=47.965936,17.515336,13 |date=2022-07-28 }} [cit. 2022-07-24]</ref> ==Prítoky== Od začiatku až po svoje ústie priberá prítoky: v {{mnm|117}} na území obce [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] bezmenný ľavostranný prítok, v {{mnm|115}} na území obce [[Lúč na Ostrove]] v katastrálnom území ''Malá Lúč'' pravostranný prítok [[Jatovský kanál]], v {{mnm|115}} na území obce [[Lúč na Ostrove]] v katastrálnom území ''Veľká Lúč'' ľavostranný prítok [[Malolúčsky kanál]], v {{mnm|115}} na území obce [[Lúč na Ostrove]] v katastrálnom území ''Veľká Lúč'' bezmenný ľavostranný prítok, v {{mnm|115}} na území obce [[Lúč na Ostrove]] v katastrálnom území ''Veľká Lúč'' ľavostranný prítok [[Veľkolúčsky kanál]], v {{mnm|114}} na území obce [[Kráľovičove Kračany]] v katastrálnom území ''Kráľovičove Kračany'' ľavostranný prítok [[Gerský kanál]], v {{mnm|113}} na území obce [[Kostolné Kračany]] v katastrálnom území ''Amadeho Kračany'' pravostranný prítok [[Kračiansky kanál]], v {{mnm|113}} na území obce [[Vrakúň]] pravostranný bezmenný prítok, v {{mnm|113}} na území obce [[Vrakúň]] ďalší pravostranný bezmenný prítok, v {{mnm|113}} na území mesta [[Dunajská Streda]] v katastrálnom území ''Mliečany'' ľavostranný prítok [[Mliečanský kanál]]. v {{mnm|112}} na hranici mesta [[Dunajská Streda]] a obce [[Povoda]] ľavostranný prítok [[Lidérsky kanál]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Vojka-Kračany'' má pôvod v dvoch toponymách. V názve obce [[Vojka nad Dunajom]], ktorá leží na náprotivnom brehu prívodného kanála oproti samote ''Štrkovec'' z obce [[Rohovce]]. V obci [[Rohovce]] sa tento vodný kanál začína a cez ňu preteká. Obec [[Vojka nad Dunajom]] leží medzi starým korytom [[Dunaj]]a a prívodným kanálom – ''Dunajským kanálom''. Druhá obec, ktorá odovzdala svoj názov do názvu kanála, je obec [[Kráľovičove Kračany]] alebo obec [[Kostolné Kračany]], cez územie ktorých kanál ''Vojka-Kračany'' preteká<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 139, 146, 331 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. Prijatý bol názov kanála v podobe ''Vojka-Kračany'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii. Obidva elementy názvu kanála sú spojené spojovníkom. Tento spôsob pomenovania vodných kanálov je bežný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Juraj | autor = Juraj Hladký | priezvisko2 = Závodný | meno2 = Andrej | autor2 = Andrej Závodný | titul = Hydronymia Žitného ostrova | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2015 | počet strán = 318 | edícia = Hydronymia Slovaciae | strany = 242 | isbn = 978-80-8082-840-0 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref> Najstaršie dochované písomné záznamy názvu osady (obce) sa viažu k roku 1186 v podobe ''Vayka'' a k roku 1254-55 v podobe ''Woyka''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 532 | strany = 278 }}</ref>. Medzi odborníkmi nepanuje zhoda o pôvode názvu obce [[Vojka nad Dunajom]]. Pôvod názvu z osobného mena ''Bajka'' je málo presvedčivý<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kiss | meno = Lajos | autor = Lajos Kiss | odkaz na autora = | odkaz na korporáciu = | titul = Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 4. rozšírené | typ vydania = | vydavateľ = Akadémiai kiadó | miesto = Budapest | rok = 1998 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 2 | počet strán = 821 + 822 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = 2. | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 2. zv. 618, 722-724 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 963 05 4567 5 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = maďarčina }} </ref>. Najpravdepodovnejšia motivácia pomenovania osady, obce [[Vojka nad Dunajom]] v období pomenovacieho procesu je zrejme domácka podoba ''Vojko'' slovanského predkresťanského osobného mena ''Vojtech, Voj(e)slav, Vojmír''. Tieto osobné mená, patrili príslušníkom dobovej vládnucej vrstvy. Podobný pôvod názvu majú aj názvy obcí [[Vojkovce]], [[Vajkovce]], [[Vojany]], [[Vojka]], [[Maťovské Vojkovce]] a názov časti obce ''Vajka nad Žitavou'' v obci [[Lúčnica nad Žitavou]]<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | priezvisko2 = Považaj | meno2 = Matej | autor2 = Matej Považaj | odkaz na autora2 = | titul = Meno pre naše dieťa | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1983 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 198 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 13-16, 98 | zväzok = | typ zväzku = | url = | 65-003-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN) }}</ref>. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1992. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Vojka-Kračany'' je jedinečným hydronymom (júl 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] emb9bl3xaizjuejaciqz8bkbh7u40p8 0 686938 8218720 8175261 2026-05-24T01:29:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218720 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov = Korunovácia Karola III. a Camilly |obrázok = Waving from Buckingham Palace Balcony (52877352018) (cropped).jpg |dátum = [[6. máj]] [[2023]] |štát = Spojené kráľovstvo |miesto = [[Westminsterské opátstvo]], [[Londýn]] |popis obrázka = Karol III. s kráľovskými insígniami |účastníci = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|kráľ Karol III.]] <br /> [[Camilla Britská|Kráľovná Camilla]] <br /> predstavitelia [[Anglikánska cirkev|anglikánskej cirkvi]] <br /> predstavitelia rôznych náboženských spoločností <br /> pozvaní hostia z politického a spoločenského života |web = https://coronation.gov.uk/}} '''[[Korunovácia]] [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] za [[Zoznam britských kráľov|kráľa Spojeného kráľovstva]] a [[Camilla, kráľovná manželka|Camilly]] za kráľovnú manželku''' sa uskutočnila [[6. máj]]a [[2023]] vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]]. Princ Charles sa stal kráľom momentom úmrtia kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] [[8. september|8. septembra]] [[2022]] v zmysle anglickej právnej zásady „[[panovník]] nikdy neumiera“ ({{V jazyku|lat|''rex nunquam moritur''}}).<ref name="ucl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planning the next Accession and Coronation: FAQs | url = https://www.ucl.ac.uk/constitution-unit/research-areas/monarchy-church-and-state/accession-and-coronation/planning-next-accession-and | vydavateľ = University College London | dátum vydania = 2018-08-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-09 | miesto = London | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519190637/https://www.ucl.ac.uk/constitution-unit/research-areas/monarchy-church-and-state/accession-and-coronation/planning-next-accession-and | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref> Obrad korunovácie vychádzal z [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej]] bohoslužby. Zahŕňal Karolovu prísahu, pomazanie posväteným olejom a prijatím korunovačných klenotov, ktoré symbolizovali jeho duchovnú úlohu a svetské povinnosti. Predstavitelia Anglikánskej cirkvi a britskej kráľovskej rodiny mu vyjadrili svoju vernosť a k tomuto aktu boli prizvaní aj obyvatelia [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. Obrad korunovania Camilly bol kratší a jednoduchší. Po bohoslužbe sa členovia kráľovskej rodiny v procesii presunuli do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] a následne sa ukázali na balkóne. Obrad bol od predchádzajúcich korunovácií pozmenený, aby odrážal viaceré [[Náboženstvo|náboženstvá]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] a komunity v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Obrad bol tiež kratší ako korunovácia [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] v roku [[1953]]. Udalosť sa stala zdrojom osláv ale i protestov v Spojenom kráľovstve a v iných častiach [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]]. Oslavy v Británii zahŕňali pouličné párty, dobrovoľníkov, špeciálne príležitostné náboženské slávenia a koncert na zámku [[Windsor Castle|Windsor]] [[7. máj]]a. Prieskumy verejnej mienky z [[Apríl 2003|apríla 2023]] ukázali, že britská verejnosť mala protichodné postoje k samotnej udalosti a jej financovaniu. Podujatia v [[Londýn]]e a Windsore boli zaplavené davmi ľudí, ale taktiež protestujúcimi zástancami republiky. Viacerí protestujúci boli zadržaní, čo si vyslúžilo kritiku ľudskoprávnych organizácií. Niektoré časti Spoločenstva národov ako [[Antigua a Barbuda]], [[Kanada]], [[Austrália (štát)|Austrália]] či [[Nový Zéland]] sa pripojili k oslavám, iné súčasti však využili udalosť, aby zdôraznili problémy, ako napríklad dôsledky britského [[Kolonializmus|kolonializmu]] a potrebu osamostatnenia sa. == Postup pred korunováciou == [[Súbor:The Prince of Wales and the Duchess of Cornwall 2019 (01).jpg|náhľad|Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] a [[Camilla, kráľovná manželka]]]] === Organizačné prípravy === [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] sa stal kráľom okamžite po úmrtí jeho matky [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] [[8. september|8. septembra]] [[2022]] o 15:10 miestneho času (16:10 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]). Nástupnícky výbor ({{V jazyku|eng|''Accession Council''}}), ktorý pozostáva z členov [[Kráľovská rada|Kráľovskej rady]] (''Privy Council'') a doplneného vysokými komisármi Commonwealthu (''Commonwealth High Commissioners'') ako zástupcami krajín, kde je britský panovník [[Hlava štátu|hlavou štátu]], ho [[10. september|10. septembra]] vyhlásil za kráľa<ref>{{Citácia periodika| titul=Charles praises Queen's reign as he is formally confirmed as king| url=https://www.bbc.com/news/uk-62860893| periodikum=BBC News| dátum=2022-09-10| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref>, čo potvrdili následne aj kráľovskí členovia [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Proclamations read out in Commonwealth countries – as it happened| url=https://www.theguardian.com/uk-news/live/2022/sep/10/king-charles-iii-proclaimed-st-james-palace-accession-council-latest-updates|periodikum=the Guardian| dátum=2022-09-11| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Rebecca| priezvisko=Ratcliffe| meno2=Tess| priezvisko2=McClure| meno3=Nadeem| priezvisko3=Badshah}}</ref> Počas vlády Alžbety II. sa raz ročne konali stretnutia revizujúce proces korunovácie Karola. Boli označované ako ''Operation Golden Orb'' a zúčastňovali sa na ňom predstavitelia vlády, [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánskej cirkvi]] a členovia Karolovho tímu.<ref>{{Citácia knihy| titul=Defenders of the Faith: King Charles III's coronation will see Christianity take centre stage| url=https://books.google.fr/books?id=yBhbEAAAQBAJ&pg=PT242&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=John Murray Press| rok=2022-06-09| isbn=978-1-3998-0008-2| jazyk=en| poznámka=| meno=Catherine| priezvisko=Pepinster}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Ghosts? Here’s the true tale of things that go bump in the night| url=https://www.thetimes.co.uk/article/ghosts-heres-the-true-tale-of-things-that-go-bump-in-the-night-66z03ktfc|dátum prístupu=2023-05-09| issn=0140-0460| jazyk=en| meno=Kevin| priezvisko=Maher| periodikum=The Times| dátum=2023-09-05}}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika| titul=Coronation for the cost of living crisis as King expresses wish for ‘good value’| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2022/09/13/charles-coronation-prince-king-monarchy-when-plans-cost-living/|periodikum=The Telegraph| dátum=2022-09-13| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Hayley| priezvisko=Dixon| meno2=Gurpreet| priezvisko2=Narwan}}</ref> Za organizáciu korunovácie bol zodpovedný gróf maršál ({{V jazyku|eng|Earl Marshal}}) [[Edward Fitzalan-Howard]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Earl marshal: the duke coordinating the Queen’s funeral and King’s coronation| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2022/sep/10/edward-fitzalan-howard-who-is-the-earl-marshal| periodikum=The Guardian| dátum=2022-09-10| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Caroline| priezvisko=Davies}}</ref> Podujatie organizoval výbor [[Súkromná rada Spojeného kráľovstva|Súkromnej rady Spojeného kráľovstva]].<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles III Set to Be Crowned on June 3 Next Year in London| url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-10-05/king-charles-iii-set-to-be-crowned-on-june-3-next-year-in-london| periodikum=Bloomberg.com| dátum=2022-10-05| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref><ref name=":0" /> Dňa [[11. október|11. októbra]] [[2022]] bol oznámený deň korunovácie na [[6. máj]] [[2023]]. Tento dátum mal zaistiť dostatočný čas na vyrovnanie sa so stratou kráľovnej Alžbety II. pred konaním ceremónie.<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation on 6 May for King Charles and Camilla, Queen Consort| url=https://www.bbc.com/news/uk-63172425| periodikum=BBC News| dátum=2022-10-11| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref><ref name=":0" /> Posvätný olej pomazania, ktorý bol použitý počas obradu, bol posvätený [[6. marec|6. marca]] [[2023]] v [[Bazilika Svätého hrobu|Bazilike Svätého hrobu]] [[Teofil III.|Teofilom III.]], pravoslávnym jeruzalemským patriarchom, pod dohľadom [[Hosam Naoum|Hosama Naouma]], jeruzalemského anglikánskeho arcibiskupa. Išlo o rovnaký olej, ako bol použitý pri korunovácii Alžbety II., ale bez živočíšnych produktov ako napríklad [[cibet]].<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles coronation oil is consecrated in Jerusalem| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/mar/03/king-charles-coronation-oil-is-consecrated-in-jerusalem|periodikum=The Guardian| dátum=2023-03-03|dátum prístupu=2023-05-09| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Nadeem| priezvisko=Badshah}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Holy oil for King Charles' coronation consecrated in Jerusalem| url=https://www.reuters.com/world/uk/holy-oil-king-charles-coronation-consecrated-jerusalem-2023-03-03/| periodikum=Reuters| dátum=2023-03-03| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| priezvisko=Reuters}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Holy oil to anoint King Charles III on his coronation, has been consecrated in Jerusalem| url=https://www.cnn.com/2023/03/04/uk/king-charles-iii-coronation-oil-gbr-intl/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-03-04| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| meno=Hafsa Khalil,Max| priezvisko=Foster}}</ref> [[Súbor:Coronation Rehersal.jpg|náhľad|Nácvik členov [[Britské ozbrojené sily|Britských ozbrojených síl]] [[2. máj]]a [[2023]].]] Nácviky vojenských pochodov sa konali [[17. apríl|17.]] - [[19. apríl]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King's coronation: Sneak peek as midnight rehearsals held| url=https://news.sky.com/story/midnight-rehearsal-for-hundreds-of-military-ahead-of-kings-coronation-12859815| vydavateľ=Sky News| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Formation of Typhoon jets conduct flypast training over North Sea| url=https://ukdefencejournal.org.uk/formation-of-typhoon-jets-conduct-flypast-training-over-north-sea/| dátum vydania=2023-04-19| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB| meno=George| priezvisko=Allison}}</ref> Karol III., Camilla, [[William, princ z Walesu]], [[Catherine, princezná z Walesu]], ich deti, ako aj [[Anna, kráľovská princezná|Anna, kráľova sestra]], sa zúčastnili skúšok korunovačnej ceremónie vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]] [[3. máj]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Prince George, Princess Charlotte and Prince Louis Join Kate and Prince William at Coronation Rehearsal| url=https://people.com/royals/prince-george-princess-charlotte-prince-louis-join-kate-middleton-prince-william-coronation-rehearsal/| vydavateľ=Peoplemag| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref> Westminsterské opátstvo bolo kvôli prípravám uzatvorené pre turistov a veriacich od [[25. apríl]]a.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Prince George, Princess Charlotte and Prince Louis Join Kate and Prince William at Coronation Rehearsal| url=https://people.com/royals/prince-george-princess-charlotte-prince-louis-join-kate-middleton-prince-william-coronation-rehearsal/| vydavateľ=Peoplemag| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref> (Bolo znovuotvorené až [[8. máj]]a.)<ref name=":1" /> Podobne ako pri predchádzajúcich korunováciách mali mnohí pozvaní, ktorí sa nachádzali v lodi opátstva, sťažený výhľad kvôli naplnenej kapacite chrámu.<ref>{{Citácia periodika| titul=‘No coronets’ as peers told to dress down for Coronation by Buckingham Palace| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/04/01/dress-down-coronation-peers-coronets-palace-king-charles/|periodikum=The Telegraph| dátum=2023-04-01| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Tony| priezvisko=Diver}}</ref> === Hostia === [[Súbor:Charles III and Camilla coronation guests.png|náhľad|Krajiny, ktoré vyslali svojich reprezentantov]] [[Súbor:Buckingham Palace reception (52873620373).jpg|náhľad|Karol III. obklopený zahraničnými hosťami, ktorí boli pozvaní na slávnostnú recepciu v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]] deň pred korunováciou.]] Korunovácia bola štátna udalosť financovaná britskou vládou, ktorá rozhodovala aj o zozname hostí.<ref name=":2">{{Citácia periodika| titul=King Charles III, the new monarch| url=https://www.bbc.com/news/uk-59135132| periodikum=BBC News| dátum=2022-09-08| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> Bolo pozvaných približne 2 200 hostí z 203 krajín.<ref>{{Citácia periodika| titul=More than 2,200 guests to attend King Charles' coronation at Westminster Abbey| url=https://www.reuters.com/world/uk/more-than-2200-guests-attend-king-charles-coronation-westminster-abbey-2023-05-01/| periodikum=Reuters| dátum=2023-05-01| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| priezvisko=Reuters}}</ref> Zahŕňali členov britskej kráľovskej rodiny, predstaviteľov [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánskej cirkvi]] a ďalších britských náboženských spoločenstiev, prominentných politikov zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], ako aj zahraničné hlavy štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Everything to Know About King Charles III's Coronation| url=https://time.com/6266973/king-charles-iii-coronation-latest/| vydavateľ=Time| dátum vydania=2023-04-05| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230417111410/https://time.com/6266973/king-charles-iii-coronation-latest/| dátum archivácie=2023-04-17}}</ref> V porovnaní s korunováciou v roku [[1953]], keď sa ceremónie zúčastnil celý parlament, bol teraz počet pozvaných britských politikov značne znížený.<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles’s Coronation guest list: More than 2,000 attend ceremony at Westminster Abbey| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/05/07/king-charles-coronation-complete-guest-list/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-05-07| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Matthew| priezvisko=Robinson}}</ref> Pozvánky boli poslané 850 komunitám a charitatívnym spoločenstvám, ktoré zahŕňali aj 450 držiteľov medailí [[Britské impérium|Britského impéria]]. Pozvaných bolo aj 400 ľudí, z ktorých polovicu navrhla britská vláda. Na rozdiel od predchádzajúcich korunovácií bol počet pozvaných obmedzený bezpečnostnými opatreniami vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Charles III Announces May Coronation Date—Here’s What To Expect| url=https://www.forbes.com/sites/carlieporterfield/2022/10/11/charles-iii-announces-may-coronation-date-heres-what-to-expect/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| meno=Carlie| priezvisko=Porterfield}}</ref> Korunovácie sa zúčastnila aj [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] s partnerom [[Juraj Rizman|Jurajom Rizmanom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=President invited for coronation of King Charles III|url=https://enrsi.rtvs.sk/articles/news/324485/president-invited-for-coronation-of-king-charles-iii| vydavateľ=rtvs.sk| dátum prístupu=2023-05-07| jazyk=en}}</ref> Kráľovi osobne zagratulovala počas slávnostnej recepcie, ktorá sa konala deň pred korunováciou, a pozvala ho na návštevu Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Prezidentka zagratulovala kráľovi Karolovi III. ku korunovácii| url=https://www.prezident.sk/article/prezidentka-zagratulovala-kralovi-karolovi-iii-ku-korunovacii/| vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=sk}}</ref> === Odevy a koruny === Na rozdiel od tradícií bol Karolov korunovačný ceremoniálny odev z väčšej časti znovu použitý z predchádzajúcich obradov, a nie nanovo ušitý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Historic Coronation Vestments from the Royal Collection will be reused by His Majesty The King for the Coronation Service at Westminster Abbey| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-05-01/historic-coronation-vestments-from-the-royal-collection-will-be-reused| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Zatiaľ čo používanie tej istej korunovačnej tuniky a kráľovského plášťa je zvykom, Karol mal na sebe aj odevy, ktoré prvýkrát použil [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]], [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] a [[Alžbeta II.]] Podobne aj [[Camilla Britská|Camilla]] znovu použila oblečenie, napríklad štátnický kráľovský odev Alžbety II. Mala však oblečené aj nové šaty zdobené kráľovským [[Monogram|monogramom]], [[Hmyz|hmyzom]], chrobákmi a rozličnými rastlinami a kvetmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=A first glimpse at Their Majesties' Coronation robes...| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-29/a-first-glimpse-at-their-majesties-coronation-robes| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk}}</ref> Camilla si obliekla aj novú korunovačnú róbu od britského dizajnéra [[Bruce Oldfield|Brucea Oldfielda]]. Mala na sebe vyšívané lúčne kvety, národné kvety [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], jej kráľovský monogram, psy a mená jej vnukov.<ref>{{Citácia periodika| titul=The outfits Kate, Camilla and other royals wore to the coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-65507923| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-06| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Queen Camilla's Grandchildren's Names Were Embroidered on Her Coronation Gown| url=https://www.townandcountrymag.com/society/tradition/a40395845/camilla-parker-bowles-grandchildren/| vydavateľ=Town & Country| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-US}}</ref> [[Koruna svätého Eduarda]], ktorá bola použitá na korunovanie kráľa, bola z [[Tower of London]] presunutá v [[December 2022|decembri 2022]], aby bola upravená jej veľkosť.<ref>{{Citácia periodika| titul=St Edward's Crown leaves Tower of London ahead of Coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-63847338|periodikum=BBC News| dátum=2022-12-03| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref><ref name=":2" /> Vo [[Február 2023|februári 2023]] bola upravená aj [[koruna kráľovnej Márie]], ktorou bola korunovaná Camilla (štyri z ôsmych odnímateľných oblúkov boli odstránené).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Queen Mary’s Crown is removed from display at the Tower of London ahead of the Coronation| url=https://www.royal.uk/queen-consort-crown-coronation| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> [[Koruna Alžbety kráľovnej-matky]] nebola použitá kvôli možným diplomatickým sporom s [[India|Indiou]] (koruna obsahuje [[diamant]] [[Koh-i-Noor]], ktorý si India nárokuje).<ref>{{Citácia periodika| titul=Controversial diamond won't be used in coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-64638152| periodikum=BBC News| dátum=2023-02-14| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> === Umenie === Oficiálnym korunovačným fotografom bol [[Hugo Burnand]], ktorý fotografoval [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola]] a [[Camilla Britská|Camillu]] počas ich svadby v roku [[2005]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Former Tatler photographer Hugo Burnand crowned as King Charles III’s coronation photographer {{!}} Tatler| url=https://www.tatler.com/article/hugo-burnand-crowned-king-charles-iii-coronation-photographer| vydavateľ=web.archive.org| dátum vydania=2023-03-07| dátum prístupu=2023-05-09| url archívu=https://web.archive.org/web/20230307010244/https://www.tatler.com/article/hugo-burnand-crowned-king-charles-iii-coronation-photographer| dátum archivácie=2023-03-07}}</ref> Na maľbu korunovačnej slávnosti bola vybraná [[Eileen Hogan]]; korunovačné portréty kráľovského páru maľovali [[Peter Kuhfeld]] a [[Paul Benney]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Artist chosen by the King and Queen will be first woman to paint a coronation ceremony| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/05/04/eileen-hogan-artist-king-coronation-ceremony/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-05-04| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Craig| priezvisko=Simpson}}</ref> Vytvorením pozvánky na korunováciu bol poverený Andrew Jamieson. Na pozvánke bolo zobrazené brnenie, národné kvety [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], mytologický [[Zelený muž]] ({{V jazyku|eng|a Green Man}}) uprostred britských poľných kvetov.<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation invitations issued by King Charles and 'Queen Camilla'| url=https://www.bbc.com/news/uk-65175984| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-04| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Invitation| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-04/the-coronation-invitation| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Korunovačný [[emblém]] vytvoril [[Jony Ive]] so svojím kreatívnym tímom LoveFrom. Ide o kvetinový emblém Spojeného kráľovstva v tvare [[Koruna svätého Eduarda|koruny sv. Eduarda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Emblem| url=https://www.royal.uk/coronation-emblem| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Existujú verzie tohto emblému v [[Angličtina|angličtine]] i [[Waleština|waleštine]]. Na čele [[Procesia|procesie]] do opátstva bol welšský kríž, nový procesiový kríž uznaný Karolom pri príležitosti stého výročia [[Cirkev Walesu|Cirkvi Walesu]]. Zahŕňa v sebe [[Relikvia|relikvie]] [[Pravý Kríž|Svätého kríža]], dar od pápeža [[František (pápež)|Františka]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation cross will include 'crucifixion relics'| url=https://www.bbc.com/news/uk-64856842| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-18| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> [[Paraván]], ktorý zakrýva kráľa počas obradu [[Pomazanie|pomazania]], bol nadizajnovaný [[Ikonopisec|ikonopiscom]] Aidanom Hartom a vyšitý ''Royal School of Needlework'' (slov. Kráľovskou školou vyšívania). Je pokrytý 56 vyšitými lístkami s menami členov [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Hand-stitched screen to shield King from view at moment of anointing| url=https://www.thetimes.co.uk/article/hand-stitched-screen-to-shield-king-from-view-at-moment-of-anointing-hlg0wcntr| dátum prístupu=2023-05-09| issn=0140-0460| jazyk=en| meno=Valentine| priezvisko=Low| periodikum=The Times}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Anointing Screen| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-29/the-anointing-screen| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> [[Simon Armitage]], držiteľ titulu ''Poet Laureate'', vytvoril pri príležitosti korunovácie novú [[báseň]] ''An Unexpected Guest'' (slov. Neočakávaný hosť). Báseň pojednáva o žene, ktorá bola pozvaná na korunováciu do [[Westminsterské opátstvo|Westminsterského opátstva]]. Autor cituje aj dojmy [[Samuel Pepys|Samuela Pepysa]] z korunovácie [[Karol II. (Anglicko)|Karola II.]] v roku [[1661]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Armitage| meno=Simon| titul=An Unexpected Guest| url=https://www.simonarmitage.com/wp-content/uploads/An-Unexpected-Guest-by-Simon-Armitage.pdf| dátum prístupu=9.5.2023| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230506101802/https://www.simonarmitage.com/wp-content/uploads/An-Unexpected-Guest-by-Simon-Armitage.pdf| dátum archivácie=2023-05-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=A New Simon Armitage Poem to Mark the Coronation – The Poetry Society| url=https://poetrysociety.org.uk/news/a-new-simon-armitage-poem-to-mark-the-coronation/| vydavateľ=poetrysociety.org.uk| dátum prístupu=2023-05-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul='An Unexpected Guest' - a poem to mark the Coronation| url=https://www.royal.uk/an-unexpected-guest-a-poem-to-mark-the-coronation| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> === Hudba === Popri starších hudobných dielach, z ktorých boli niektoré použité pri predchádzajúcich korunováciách, bolo do slávnosti pridaných aj dvanásť nových diel.<ref name=":3">{{Citácia periodika| titul=Andrew Lloyd Webber piece among new coronation music| url=https://www.bbc.com/news/uk-64682655| periodikum=BBC News| dátum=2023-02-18| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> [[Súbor:Procession horses (52899931288).jpg|náhľad|Bubeníci z [[Household Cavalry]] počas procesie do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]].]] Šesť z týchto nových skladieb boli zahrané orchestrom už pred korunováciou - ide o diela [[Judith Weir]], [[Karl Jenkins|Karla Jenkinsa]], pieseň od [[Sarah Class]] zaspievanú [[Pretty Yende]]; [[Nigel Hess]], [[Roderick Williams]] a [[Shirley Thompson|Shirley J. Thompson]]; [[Iain Farrington]] a nový pochod od [[Patrick Doyle|Patricka Doylea]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=New Music Commissions for the Coronation Service at Westminster Abbey|url=https://www.royal.uk/coronation-music-commissions| dátum prístupu=9.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Súčasťou ceremónie boli aj nové skladby od [[Roxanna Panufnik|Roxanny Panufnik]], [[Tarik O'Regan|Tarika O'Regana]] a [[Andrew Lloyd Webber|Andrewa Lloyd Webbera]]. [[Debbie Wiseman]] zložila dve spojené skladby, z ktorých jednu predviedol ''Anscension Choir''.<ref name=":4" /> Podobne ako na predchádzajúcich korunováciách boli zahrané aj už existujúce diela od [[Wiliam Byrd|Wiliama Byrda]], [[Georg Friedrich Händel|Georgea Friedricha Handela]], [[Edward Elgar|Edwarda Elgara]], [[Walford Davies|Walforda Daviesa]], [[Wiliam Walton|Wiliama Waltona]], [[Hubert Parry|Huberta Parryho]] a [[Ralph Vaughan Wiliams|Ralpha Vaughana Wiliamsa]]. Šesť skladieb bolo zahraných v novej úprave od [[John Rutter|Johna Ruttera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Every piece of music at King Charles’ coronation service at Westminster Abbey| url=https://www.classicfm.com/discover-music/king-coronation-music-performers-hymns-full-list/| vydavateľ=Classic FM| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref> Keďže Karol mal počas 64 rokov titul [[Princ z Walesu]], na túto počesť bolo prevedené Kyrie vo [[Waleština|waleštine]] od [[Paul Mealor|Paula Mealora]]. Zaspieval ho [[Bryn Terfel]].<ref name=":4" /> Do [[Liturgia (úkony)|liturgie]] bola pridaná aj [[Grécko|grécka]] pravoslávna hudba ku cti kráľových predkov a predovšetkým otca [[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu|princa Philippa, vojvodu z Edinburghu]].<ref name=":3" /> Za hudbu počas korunovácie bol zodpovedný [[Andrew Netsingha]], [[Organ|organista]] a opátsky zbormajster. Pred ceremóniou viedol [[John Eliot Gardiner]] zbor ''Monteverdi Choir'' a orchester ''English Baroque Soloists.''<ref name=":3" /> Hlavný zbor bol spojením zboru Westminsterského opátstva, kráľovského zoskupenia ''The Chapel Royal'', zboru ''Monteverdi Choir'' a zborovými dievčenskými speváčkami zo školy Methodist College Belfast a zboru pri katedrále v meste [[Truro]].<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Monteverdi Choir & Orchestras to perform at the Coronation of Their Majesties The King and The Queen Consort {{!}} Monteverdi Choir and Orchestra| url=https://monteverdi.co.uk/news/monteverdi-choir-orchestras-to-perform-at-the-coronation-of-their-majesties| vydavateľ=monteverdi.co.uk| dátum prístupu=2023-05-09}}</ref> Orchester doplnili aj hráči z [[Philharmonia Orchestra]], [[Royal Philarmonic Orchestra]], [[BBC National Orchestra of Wales]], [[Regina Symphony Orchestra]], [[English Chamber Orchestra]], [[Scottish Chamber Orchestra]], [[Royal Opera House Orchestra]] a [[Welsh National Opera Orchestra]].<ref name=":4" /> Všetky tieto zoskupenia navštevoval [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol]]. Orchester bol dirigovaným [[Antonio Pappano|Antoniom Pappanom]] a vedený [[Vasko Vasilev|Vaskom Vasilevom]].<ref name=":4" /> Fanfáry hrali ''State Trumpeters'' z [[Household Cavalry]] a ''Fanfare Trumpeters'' z [[Royal Air Force]]. Počas korunovačnej [[Procesia|procesie]] hralo všetkých osem skupín tú istú hudbu. Spoločný [[Rytmus (hudba)|rytmus]] udržiavali pomocou rádiového vysielania tzv. ''click track'', [[Metronóm|metronómovej]] nahrávky. Táto technológia bola použitá prvý raz na takom obrovskom ceremoniálnom podujatí. [[Tempo (hudba)|Tempo]] bolo stanované na 108 úderov za minútu. Bolo znížené z bežných 116 úderov kvôli veľkosti skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation: Military Musicians| url=https://www.gramophone.co.uk/features/article/the-coronation-military-musicians| vydavateľ=Gramophone| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en}}</ref> {| class="wikitable mw-collapsible" |+Zoznam skladieb hraných počas korunovácie !Názov skladby !Skladateľ !Poznámka |- ! colspan="3" |Pred ceremóniou |- |Magnificat v D dure |[[Johann Sebastian Bach]] | |- |Sunday After New Year |[[Johann Sebastian Bach]] | |- |Singet dem Herrn ein neues Lied |[[Johann Sebastian Bach]] | |- |Ecce sacerdos magnus |[[Anton Bruckner]] | |- |Alla breve v D dure |[[Johann Sebastian Bach]] | |- |Brighter Visions Shine Afar |[[Judith Weir]] |Nová skladba |- |Jupiter, the Bringer of Jollity |[[Gustav Holst]] (upravil [[Iain Farrington]]) | |- |Crossing the Stone |[[Karl Jenkins]] |Nová skladba |- |Sacred Fire |[[Sarah Class]] |Nová skladba |- |Crown Imperial |[[William Walton]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava; skomponované na korunováciu [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] |- |Fantasia on Greensleeves |[[Ralph Vaughan Williams]] | |- |Be Thou My Vision |[[Nigel Hess]], [[Roderick Williams]], [[Shirley Thompson]] |Nová skladba |- |Voices of the World |[[Iain Farrington]] |Nová skladba |- |King Charles III Coronation March |[[Patrick Doyle]] |Nová skladba |- |Trumpet Tune |[[Henry Purcell]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava |- |The Arrival of the Queen of Sheba |[[Georg Friedrich Händel|Georg Friedrich Handel]] | |- |Oh, had I Jubal's lyre |[[Georg Friedrich Händel|Georg Friedrich Handel]] | |- |Care selve |[[Georg Friedrich Händel|Georg Friedrich Handel]] | |- |Nimrod |[[Edward Elgar]] (upravil [[Iain Farrington]]) |Nová úprava |- |Flourish for an Occasion |[[William Henry Harris]] | |- |Prelude on Rhosymedre |[[Ralph Vaughan Williams]] | |- ! colspan="3" |Počas ceremónie |- |Fanfare for the Arrival of Their Majesties | | |- |I was glad |[[Hubert Parry]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava; verzia od [[Hubert Parry|Parryho]] bola použitá počas korunovácie [[Eduard VII.|Eduarda VII.]] |- |Kyrie Eleison |[[Paul Mealor]] |Nová skladba; spievané vo [[Waleština|waleštine]] |- |The Recognition |[[Christopher Robinson]] |Nová skladba |- |Prevent Us, O Lord |[[William Byrd]] | |- |Gloria |[[William Byrd]] | |- |Alleluia (O Clap Your Hands) |[[Debbie Wiseman]] |Nová skladba |- |Alleluia (O Sing Praises) |[[Debbie Wiseman]] |Nová skladba |- |Veni Creator Spiritus | | |- |Zadok the Priest |[[Georg Friedrich Händel|Georg Friedrich Handel]] |Zložené na korunováciu [[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraja II.]] |- |Give The King Your Judgements | | |- |Wiener Philharmoniker Fanfare |[[Richard Strauss]] (upravil [[Paul Mealor]]) |Nová úprava |- |O Lord, Grant the King a Long Life |[[Thomas Weelkes]] | |- |Homage Fanfare |[[Christopher Robinson]] | |- |Confortare |[[Walford Davies]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava |- |Make A Joyful Noise |[[Andrew Lloyd Webber|Andrew Lloyd-Webber]] |Nová skladba |- |Christ Is Made The Sure Foundation |[[Henry Purcell]] (upravil [[John Rutter]]) | |- |Coronation Sanctus |[[Roxanna Panufnik]] |Nová skladba |- |Coronation Agnus Dei |[[Tarik O'Regan]] |Nová skladba |- |Threefold Amen |[[Orlando Gibbons]] | |- |Praise, My Soul the King of Heaven |[[John Goss]] (upravil [[Christopher Robinson]]) |Nová úprava |- |The King Shall Rejoice: Opening Chorus |[[William Boyce]] | |- |Korunovačné Te Deum |[[William Walton]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava |- |God Save The King |(upravil [[Gordon Jacob]]) | |- ! colspan="3" |Po ceremónii |- |Pomp and Circumstance March No. 4 in G |[[Edward Elgar]] (upravil [[Iain Farrington]]) |Nová úprava |- |March from the Birds |[[Hubert Parry]] (upravil [[John Rutter]]) |Nová úprava |- |Chorale Fantasia on "The Old Hundredth" |[[Hubert Parry]] | |- |Earl of Oxford's March |[[William Byrd]] (upravil Matthew Knight) |} === Náklady === ''Department for Digital, Culture, Media and Sport'' uviedlo, že „nie je možné uviesť náklady alebo analýzy financovania“ až do ukončenia korunovácie. Neoficiálne ich však odhadujú na 50 - 100 miliónov [[Libra (mena)|libier]],<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation cost: Too expensive or good for business?| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-65476887| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-04| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> zatiaľ čo iní novinári ich odhadujú až na 250 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King's £150m security to centre on UK runways over protestor fears| url=https://www.express.co.uk/news/royal/1764523/king-s-coronation-cost-security-mission| vydavateľ=Express.co.uk| dátum vydania=2023-04-30| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en| meno=Nathan| priezvisko=Russell}}</ref> == Korunovácia == [[Súbor:Diamond Jubilee State Coach (52898907437).jpg|náhľad|Karol III. a Camilla v štátnom zlatom koči.]] Korunovačný deň zahŕňal procesiu z [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] do [[Westminsterské opátstvo|Westminsterského opátstva]], samotnú [[Bohoslužba|bohoslužbu]] korunovania, procesiu späť do Buckinghamského paláca a pozdravu kráľa a kráľovnej spolu s ďalšími členmi kráľovskej rodiny z balkóna paláca pri príležitosti čestného preletu [[Royal Air Force]]''.''<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles: Your essential guide to the rest of the Coronation weekend| url=https://www.bbc.com/news/uk-65254834| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-21| dátum prístupu=2023-05-09| jazyk=en-GB}}</ref> Korunováciu viedla [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánska cirkev]] a v bohoslužbe spojenej s [[Sväté prijímanie|prijímaním]] sa nachádzalo aj niekoľko dôležitých obradov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation: a service of Holy Communion| url=https://www.churchofengland.org/media-and-news/stories-blogs-and-features/coronation-service-holy-communion| vydavateľ=The Church of England| dátum prístupu=2023-05-10| jazyk=en}}</ref> [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol]] a [[Camilla Britská|Camilla]] najprv vošli do opátstva, potom bol Karol predstavený ľudu a uznaný ako monarcha. Následne Karol prijal korunovačný plášť a zaviazal sa k dodržiavaniu zákonov a udržiavaniu Anglikánskej cirkvi. Potom bol [[Pomazanie|pomazaný]] svätým olejom a prevzal korunovačné klenoty. Bol korunovaný [[Koruna svätého Eduarda|korunou svätého Eduarda]]. Následne bol usadený na [[trón]] a úctu mu vzdal [[Justin Welby]], arcibiskup z [[Canterbury]], a [[William, princ z Walesu]]. Potom boli prítomní ľudia i diváci pozvaní k zloženiu sľubu vernosti. Nasledovalo pomazanie Camilly, jej korunovácia a uvedenie na [[trón]]. Kráľ a kráľovná ukončili bohoslužbu prijatím [[Sväté prijímanie|svätého prijímania]] a potom vyšli z opátstva.<ref name=":5">{{Citácia periodika| titul=Your complete guide to the King's coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-65342840| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-22| dátum prístupu=2023-05-10| jazyk=en-GB}}</ref> === Procesia k opátstvu === V deň korunovácie sa Karol a Camilla presunuli v [[Procesia|procesii]] do [[Westminsterské opátstvo|Westminsterského opátstva]].<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Procession|url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-17/the-coronation-procession| dátum prístupu=10.5.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref><ref name=":15">{{Citácia periodika| titul=King Charles's coronation plans include Windsor concert| url=https://www.bbc.com/news/uk-64349942| periodikum=BBC News| dátum=2023-01-21| dátum prístupu=2023-05-10| jazyk=en-GB}}</ref> [[Buckinghamský palác]] opustili o 10:20 miestneho času (11:20 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]). Prešli po [[The Mall]], následne [[Whitehall]] a po [[Parliament Street]], až kým neprišli pred hlavné dvere Westminsterského opátstva. Trasa mala približne 2,29 km.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Procession| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-17/the-coronation-procession| dátum vydania=17.04.2023| dátum prístupu=22.06.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref><ref name=":5" /> Karol a Camilla sa viezli v zlatom štátnom koči použitom pri diamantových oslavách panovania kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] Koč bol ťahaný šiestimi windsorskými šedými koňmi ({{V jazyku|eng|Windsor Greys}}) a sprevádzaný čestnou strážou ''the Household Cavalry Mounted Regiment''.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles and Queen Camilla crowned at Westminster Abbey – as it happened| url=https://www.theguardian.com/uk-news/live/2023/may/06/coronation-king-charles-westminster-abbey-queen-camilla-william-harry-live-updates|periodikum=the Guardian| dátum=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Nicola| priezvisko=Slawson| meno2=Nadeem| priezvisko2=Badshah| meno3=Martin| priezvisko3=Belam}}</ref> === Procesia do opátstva === [[Procesia|Procesiu]] do chrámu tvorili vodcovia a reprezentanti nekresťanských náboženstiev, vrátane [[Bahaizmus|bahaizmu]], [[Budhizmus|budhizmu]], [[Hinduizmus|hinduizmu]], [[Džinizmus|džinizmu]], [[Sikhizmus|sikhizmu]], [[Judaizmus|židov]], [[Islam|moslimských]] [[Šiitizmus|šiitov]] a [[Sunnitský islam|sunnitov]], a zástupcov [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Roles to be performed at the Coronation Service at Westminster Abbey| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-04-27/roles-to-be-performed-at-the-coronation-service-at-westminster-abbey| dátum vydania=27.04.2023| dátum prístupu=22.06.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref><ref name=":8">{{Citácia knihy| titul=The authorised liturgy for the coronation rite of His Majesty King Charles III.| vydavateľ=The Church of England| miesto=Londýn| rok=2023| strany=42}}</ref> Nasledovali za nimi zástupcovia rôznych kresťanských denominácií vrátane [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánskej cirkvi]]. Potom išli vlajky štátov tvoriacich [[Spoločenstvo národov]], ktoré nasledovali konkrétni vládni činitelia a [[Predseda vlády|premiéri]]. Nasledoval ich [[Hudobný zbor|zbor]].<ref name=":5" /><ref name=":7" /><ref name=":8" /> Karol a Camilla prišli krátko pred 11:00 (12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]) a vytvorili vlastnú procesiu. Na čele boli štyria [[Šľachta|šľachtici]], ktorí niesli [[Heraldika|heraldické]] štandardy zobrazujúce [[Erb|erby]] [[Anglicko|Anglicka]], [[Severné Írsko|Severného Írska]], [[Škótsko|Škótska]] a [[Wales|Walesu]].<ref name=":5" /><ref name=":7" /> Za nimi išiel Francis Dymoke, Čestný kráľovský šampión ({{V jazyku|eng|The Honourable The King's Champion}}; jeho úlohou bolo v minulosti bojovať s každým, kto by sa búril proti novému panovníkovi; dnes je táto funkcia iba symbolická), ktorý niesol kráľovské štandardy.<ref name=":5" /> V procesii sa nachádzali aj ''The Lord High Constable of England'' ako aj ''Earl Marshal''.<ref name=":5" /> Karol i Camilla boli sprevádzaní štyrmi čestnými pážatami, medzi ktorými sa nachádzal aj princ [[George z Walesu]] a Camillini vnuci. Camillu sprevádzala aj jej sestra [[Annabel Elliot]] a ''the Marchioness of Lansdowne''.<ref>{{Citácia periodika| titul=Queen chooses sister and close friend to be her Coronation Ladies in Attendance| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/04/21/queen-camilla-sister-friend-ladies-attendence-coronation/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-04-21| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Victoria| priezvisko=Ward}}</ref> Neočakávane prišli [[William, princ z Walesu|princ]] a [[Catherine, princezná z Walesu|princezná z Walesu]] s ich dvomi mladšími deťmi do opátstva po kráľovi, „ktorého kone išli značne rýchlejšie, ako to mali vo zvyku“, a tak sa pripojili ku procesii kráľa a kráľovnej.<ref>{{Citácia periodika| titul=The reason behind King's awkward Coronation day wait|url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/05/17/real-reason-king-waited-westminster-abbey-coronation/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-05-17| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Camilla| priezvisko=Tominey}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Were Will and Kate Late to the Coronation? The News Media Wonders.| url=https://www.nytimes.com/2023/05/06/world/europe/prince-william-kate-coronation-late.html| periodikum=The New York Times| dátum=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0362-4331| jazyk=en-US| meno=Michael M.| priezvisko=Grynbaum}}</ref> Zbor zaspieval skladbu ''I was glad'' od [[Hubert Parry|Huberta Parryho]], zatiaľ čo [[King's Scholars]] z [[Westminster School]] predniesli pieseň ''Vivat Regina Camilla (''{{V jazyku|slk|Nech žije kráľovná Camilla}}) a ''Vivat Rex Carolus'' ({{V jazyku|slk|Nech žije kráľ Karol}}).<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Abbey releases music for the Coronation Vivats| url=https://www.westminster-abbey.org/abbey-news/abbey-releases-music-for-the-coronation-vivats| vydavateľ=Westminster Abbey| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| meno=PixelToCode| priezvisko=}}</ref> Potom boli kráľovské korunovačné klenoty prenesené v procesii k [[Oltár|oltáru]].<ref name=":5" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Regalia| url=https://www.royal.uk/coronation-regalia| dátum vydania=9.4.2023| dátum prístupu=22.6.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Na žiadosť kráľa Karola III. bol v procesii nesený aj [[Evanjeliár sv. Augustína]] zo [[6. storočie|6. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Fit for a King: Sixth-century Augustine Gospels to be used in the Coronation of King Charles III| url=https://corpus-christi-college.shorthandstories.com/a2f9d2ef-d0e0-43f8-850b-0bd1807f2650/| vydavateľ=corpus-christi-college.shorthandstories.com| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| meno=Fiona| priezvisko=Gilsenan}}</ref> === Oficiálne uznanie === [[Súbor:Coronation Chair-0001.jpg|náhľad|Korunovačný trón, pod ktorým bol umiestnený [[Kameň osudu]] (ang. Stone of Scone), bol použitý pri korunovácii [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] Na trón boli umiestnené nové podušky na sedenie a opierky.]] Bohoslužba, ktorú viedol [[arcibiskup]] z [[Canterbury]], začala chvíľou ticha na modlitbu kráľa a kráľovnej. Následne sa obaja usadili na panovnícke stolice ({{V jazyku|eng|the chairs of estate}}), ktoré boli vyrobené pre korunováciu v roku [[1953]].<ref name=":7" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=The Royal Family|titul=Historic chairs to be reused for the Coronation| url=https://www.royal.uk/news-and-activity/2023-05-01/historic-chairs-to-be-reused-for-the-coronation| dátum vydania=1.5.2023| dátum prístupu=22.6.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=The Royal Family| titul=Coronation Weekend plans announced| url=https://www.royal.uk/coronation-weekend-plans-announced| dátum vydania=21.1.2023| dátum prístupu=22.6.2023| vydavateľ=royal.uk| jazyk=en}}</ref> Novým prvkom v ceremónii bolo privítanie kráľa jedným z detí z [[Children of the Chapel]], ktorému panovník odvetil, že „neprišiel, aby bol obsluhovaný, ale aby slúžil.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Service the central theme of Coronation Liturgy| url=https://www.churchofscotland.org.uk/news-and-events/news/2023/articles/service-the-central-theme-of-coronation-liturgy| vydavateľ=The Church of Scotland| dátum vydania=2023-04-29| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| meno=| priezvisko=The Church of Scotland}}</ref> Nasledovalo kyrie ''Coronation Kyrie'' od [[Paul Mealor|Paula Mealora]], ktoré vo [[Waleština|waleštine]] zaspieval [[sir]] [[Bryn Terfel]]. Vzápätí sa arcibiskup z Canterbury, lady [[Elish Angiolini]], [[Christopher Finney]] a [[Baroness Amos]] rozostavili na všetky štyri [[Svetová strana|svetové strany]] a postupne sa pýtali prítomných, či uznávajú Karola za kráľa. Zhromaždení vždy odpovedali ''God save King Charles!'' ({{V jazyku|slk|Boh ochraňuj kráľa Karola!}})<ref name=":7" /><ref name=":5" /> Karol následne obdržal novú [[Biblia|Bibliu]] od moderátora Všeobecného zhromaždenia [[Škótska cirkev|Škótskej cirkvi]] ({{V jazyku|eng|Moderator of the General Assembly of the Church of Scotland}}).<ref name=":7" /> === Prísaha a deklarácia nástupníctva === Arcibiskup z Canterbury uznal existenciu viacerých [[Vierovyznanie|vierovyznaní]] a presvedčení v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]].<ref name=":5" /> Karol potom zložil [[Panovnícka prísaha|korunovačnú prísahu]], v ktorej sa zaprisahal panovať nad každou z jeho krajín podľa ich vlastných zákonov a obyčajov, vykonávať právo a [[spravodlivosť]] so súcitom, podporovať [[protestantizmus]] v Spojenom kráľovstve a ochraňovať [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánsku cirkev]]. Potom kráľ predniesol tzv. nástupnícku deklaráciu ({{V jazyku|eng|accession declaration}}), v ktorej sa prihlásil ku protestantskej viere.<ref name=":7" /> Karol následne podpísal prísahu v písomnej podobe, po ktorej si kľakol pred [[oltár]] a pomodlil sa.<ref name=":7" /> Po tomto obrade pokračovala bohoslužba. Arcibiskup z Canterbury predniesol [[Kolekta|kolektu]]. Keď premiér [[Rishi Sunak]] prečítal úryvok z [[Epištola|epištoly]], [[Londýn|londýnska]] biskupka [[Sarah Mullally]] prečítala stať z [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]].<ref name=":7" /> Potom nasledovala [[Homília|kázeň]] arcibiskupa z Canterbury.<ref name=":7" /> === Pomazanie === Karol si vyzliekol štátnický korunovačný odev a bol usadený na [[Trón svätého Eudarda|trón sv. Eudarda]], tzv. korunovačný trón.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation Chair| url=https://www.westminster-abbey.org/about-the-abbey/history/the-coronation-chair| vydavateľ=Westminster Abbey| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| meno=| priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia knihy| titul=Encyclopedia of Medieval Literature| url=https://books.google.fr/books?id=A_fAzqriYGoC&dq=edward+killed+llywelyn+and+wallace&pg=PA512&redir_esc=y#v=onepage&q=edward%20killed%20llywelyn%20and%20wallace&f=false| vydavateľ=Routledge| rok=2013-04-03| isbn=978-1-136-59425-0| jazyk=en| poznámka=| meno=Laura C.| priezvisko=Lambdin| meno2=Robert T.| priezvisko2=Lambdin}}</ref> Mal na sebe len jednoduchú bielu košeľu.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Pri korunovácii Karola III. použijú stáročné korunovačné klenoty| url=https://svet.sme.sk/c/23165583/korunovacne-klenoty-a-insignie-karol-iii.html| vydavateľ=svet.sme.sk| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=sk| meno=Petit Press| priezvisko=a.s}}</ref> [[Arcibiskup]] z [[Canterbury]] ho pomazal posväteným olejom uloženým v [[Ampula|ampule]].<ref name=":11" /> Použil lyžicu zo stredoveku, ktorá bola najstarším objektom korunovačných klenotov.<ref name=":11" /> [[Pomazanie]] bolo najdôležitejším duchovným obradom. Keďže išlo o súkromný obrad, v roku [[1953]] pri korunovácii [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] nebol odvysielaný a [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] bol počas neho ukrytý za štyrmi novými [[Paraván|plentami]], ktoré znázorňovali krajiny [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] vyrastajúcich na jednom strome.<ref name=":11" /> Počas tohto obradu spieval zbor [[Chválospev|hymnus]] ''Zadok the Priest.''<ref name=":8" /> Po pomazaní si obliekol [[Tunika (stredoveké rúcho)|tuniku]] ''Colombium sindonis,'' ktorú mal na sebe počas korunovácie aj [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]]<ref name=":11" /> Potom si dal na seba vrchnú tuniku zo zlatého [[Hodváb|hodvábu]].<ref name=":11" /> === Investitúra a korunovanie === [[Súbor:Crown Jewels of the United Kingdom 1952-12-13.jpg|náhľad|Koruna sv. Eduarda, kráľovské jablko, žezlo s krížom a žezlo s holubicou a korunovačný prsteň (tzv. svadobný prsteň Anglicka)]] [[Súbor:Gun salutes King Charles III Coronation at Edinburgh Castle.jpg|náhľad|Delostrelecká salva na hrade Stirling počas momentu Karolovej korunovácie]] V nasledujúcej časti ceremónie boli [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolovi]] odovzdané viaceré objekty z korunovačných klenotov. Prevzal si korunovačné ostrohy, zlaté náramky, Štátny meč ({{V jazyku|eng|Sword of State}}) a Darovaný meč ({{V jazyku|eng|Sword of Offering}}). Kráľ sa ich len dotkol rukou, potom boli hneď odnesené.<ref name=":7" /> Počas toho zneli slová [[Žalm|žalmu]] 71, ktoré v [[Novogréčtina|gréčtine]] zaspieval [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] zbor na počesť kráľovho otca [[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu|princa Philippa]], ktorý sa narodil v [[Grécko|Grécku]].<ref name=":7" /> Kráľovi nasadili kráľovskú štólu a ríšsky plášť zo zlatého plátna.<ref name=":11" /> Následne si prevzal ríšske jablko, ako aj kráľovský prsteň, ktorého sa však len dotkol, nenavliekol si ho. Neskôr si nasadil bielu rukavicu a prevzal ríšske jablko s krížom a žezlo s krížom.<ref name=":7" /><ref name=":9" /> Kráľ bol následne korunovaný [[Arcibiskup|arcibiskupom]] z [[Canterbury]], po ktorom všetci zhromaždení zaspievali [[Štátna hymna|hymnu]] ''God save the King!'' ({{V jazyku|slk|Bože, ochraňuj kráľa!}})<ref name=":7" /> V okamihu samotnej korunovácie sa rozozvučali opátske [[Zvon|zvony]] a v 13 lokalitách v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a na rozmiestnených lodiach [[Royal Navy|Kráľovského vojenského námorníctva]] bolo vypálených 21 slávnostných delostreleckých sálv. Z [[Tower of London]] a z prehliadkového priestranstva [[Horse Guards Parade]] bolo odpálených 21 delostreleckých sálv a 6 sálv z pušiek.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Armed Forces personnel to feature in Coronation| url=https://www.gov.uk/government/news/armed-forces-personnel-to-feature-in-coronation| vydavateľ=GOV.UK| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en}}</ref> Karol následne prijal [[požehnanie]], ktoré predniesol arcibiskup z [[York (Anglicko)|Yorku]], pravoslávny arcibiskup [[Thyatira|Thyatiry]] a [[Veľkej Británie]], predstaviteľ Federácie slobodných cirkví ({{V jazyku|eng|Free Church Federation}}), generálny sekretár [[Ekumenizmus|ekumenickej]] organizácie ''Churches Together in England'', [[Latinská cirkev|katolícky]] westminsterský arcibiskup a arcibiskup z Canterbury. Takto boli zastúpení anglikáni, grécki pravoslávni, nonkonformisti, ekumenisti a rímskokatolíci.<ref name=":7" /> === Intronizácia a sľub vernosti === Karol prešiel potom k trónu, ktorý bol pôvodne vyrobený pre [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] v roku [[1937]]. Arcibiskup z Canterbury a [[William, princ z Walesu|William, Princ z Walesu]], mu zložili sľub [[Oddanosť|vernosti]].<ref name=":7" /><ref name=":10" /> Arcibiskup z Canterbury následne prvýkrát vyzval ľudí v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a v iných častiach [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], aby zložili sľub vernosti kráľovi.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation: Public invited to swear allegiance to King Charles| url=https://www.bbc.com/news/uk-65435426| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-29| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en-GB| priezvisko=Farley| meno=Harry| priezvisko2=Seddon| meno2=Sean}}</ref> === Korunovácia kráľovnej === [[Súbor:Queen Mary's Crown.png|náhľad|[[Koruna kráľovnej Márie]] (na obrázku v pôvodnom stave) bola použitá pri korunovácii kráľovnej Camilly.]] Ďalšia časť obradu sa týkala [[Camilla Britská|Camilly]]. Bola verejne pomazaná (čím bol vytvorený [[precedens]]) a potom prevzala prsteň kráľovnej manželky ({{V jazyku|eng|Queen Consort's Ring}})<ref name=":7" /><ref>{{Citácia periodika| titul=How Queen Camilla is breaking royal tradition at the Coronation|url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/04/29/queen-anointed-full-view/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-04-29| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Victoria| priezvisko=Ward}}</ref> Potom [[arcibiskup]] z [[Canterbury]] položil kráľovnej na hlavu [[korunu kráľovnej Márie]].<ref name=":7" /> Camilla si prevzala korunovačné jablko kráľovnej manželky s krížom ({{V jazyku|eng|Queen Consort's Sceptre with Cross}}) a žezlo kráľovnej manželky, ktoré, narozdiel od iných kráľovien manželiek, sa rozhodla neniesť. Následne sa posadila na svoj vlastný trón, ktorý bol pôvodne vyhotovený pre kráľovnú [[Alžbeta, kráľovná matka|Alžbetu Kráľovnú Matku]] v roku [[1937]], po boku kráľa.<ref name=":7" /><ref name=":9" /><ref name=":10" /> Išlo o prvú korunováciu manželky od korunovácie Karolovej starej mamy kráľovnej Alžbety v roku [[1937]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation for the cost of living crisis as King expresses wish for ‘good value’| url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2022/09/13/charles-coronation-prince-king-monarchy-when-plans-cost-living/| periodikum=The Telegraph| dátum=2022-09-13| dátum prístupu=2023-06-22| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Hayley| priezvisko=Dixon| meno2=Gurpreet| priezvisko2=Narwan}}</ref> === Sväté prijímanie === Nasledovalo [[Obetovanie (časť omše)|ofertórium]], počas ktorého bol prinesený chlieb a víno. Následne bola prednesená modlitba. Išlo o preklad z ''[[Liber Regalis]]'', ktoré sa datuje približne do roku [[1382]]. Tento zdroj bol jedným z najstarších, ktoré boli použité počas korunovačnej slávnosti.<ref name=":7" /> Karol a Camilla potom prijali [[sväté prijímanie]] od [[Arcibiskup|arcibiskupa]] z [[Canterbury]] a zhromaždenie pred záverečným [[Požehnanie|požehnaním]] zarecitovalo [[Otčenáš|Pánovu modlitbu]].<ref name=":7" /> === Koniec bohoslužby === Na konci bohoslužby si kráľ vymenil korunu za imperiálnu.<ref>{{Citácia periodika| titul=Historic crown to be modified for King Charles's coronation| url=https://www.reuters.com/world/uk/historic-crown-be-modified-king-charless-coronation-2022-12-03/| periodikum=Reuters| dátum=2022-12-05| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| priezvisko=}}</ref> Karol a Camilla sa presunuli k západným dverám opátstva počas spevu hymny ''God Save the King'' ({{V jazyku|slk|Bože, ochraňuj kráľa}}). Na záver procesie prijal kráľ pozdravy od lídrov a predstaviteľov [[Judaizmus|židovskej]], [[Hinduizmus|hinduistickej]], [[Sikhizmus|sikhistickej]], [[Islam|moslimskej]] a [[Budhizmus|budhistickej]] viery.<ref name=":7" /> Zvony opátstva hrali skladbu ''Cambridge Surprise Royal.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Abbey bells| url=https://www.westminster-abbey.org/about-the-abbey/history/abbey-bells| vydavateľ=Westminster Abbey| dátum prístupu=2023-06-22| jazyk=en| meno=| priezvisko=}}</ref> === Štátna procesia do Buckinghamského paláca === [[Procesia]] po obrade išla po tej istej trase ako pred ceremóniou, bolo tam však omnoho viac účastníkov. Kráľ a kráľovná sa viezli v Zlatom štátnom koči ({{V jazyku|eng|Gold State Coach}}), ktorý ťahalo osem windsorských sivých [[Kôň domáci|koní]]. Ostatní členovia kráľovskej rodiny sa presúvali v iných vozidlách.<ref name=":12" /> Významnú časť procesie tvorili armádne zložky [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] a [[Zámorské územie Spojeného kráľovstva|Britských zámorných teritórií]]. Zúčastnilo sa jej viac ako 5 000 členov [[Britské ozbrojené sily|Britských ozbrojených síl]] a 400 príslušníkov ozbrojených síl z viac ako 35 krajín Spoločenstva národov.<ref name=":14" /> V sprievode kráčali aj príslušníci panovníkovej telesnej stráže, Kráľovská kanadská jazdná polícia, príslušníci ''Royal Watermen''. Kráľovská britská légia tvorila na ''Parliament Square'' stočlennú čestnú stráž držiacu štandardy.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia periodika| titul=Mounties to feature in King’s slimmed-down coronation procession| url=https://www.theglobeandmail.com/politics/article-mounties-to-feature-in-kings-slimmed-down-coronation-procession/| periodikum=The Globe and Mail| dátum=2023-03-13| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en-CA| priezvisko=Woolf| meno=Marie}}</ref> Na čele procesie bola [[Anna, kráľovská princezná|princezná Anna]] na koni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Princess Anne gets starring role in King's Coronation as thanks for her loyalty| url=https://www.mirror.co.uk/news/royals/princess-anne-gets-starring-role-29821249| vydavateľ=mirror| dátum vydania=2023-04-26| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en| meno=Russell| priezvisko=Myers}}</ref> [[Súbor:Coronation balcony (52877063504) (cropped).jpg|náhľad|Kráľ s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny na balkóne Buckinghamského paláca.]] Po príchode do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] vystúpil kráľ s kráľovnou na zadný balkón. Prijali zasalutovanie a volanie na slávu od príslušníkov ozbrojených síl, ktorí boli zhromaždení v palácovej záhrade. Potom sa obaja pripojili k ostatním členom kráľovskej rodiny na čelnom balkóne paláca, aby si pozreli exhibičný prelet helikoptér a [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]] [[Red Arrows]]''.'' Pôvodne sa mal uskutočniť prelet 68 lietadiel v dĺžke šiestich minút, ale bol zredukovaný kvôli [[Dážď|dažďu]] a nízkopoloženým oblakom.<ref>{{Citácia periodika| titul=King's Coronation flypast scaled back: Full details of line-up and flight route|url=https://www.telegraph.co.uk/royal-family/2023/05/06/king-charles-coronation-flypast-full-details-aircraft-route-time-today/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-23|issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Patrick| priezvisko=Sawer}}</ref> Pred Buckinghamským palácom bolo na sledovanie sprievodu a preletu postavené hľadisko a jeho 3 800 miest bolo ponúknutých veteránom ozbrojených síl, [[Zdravotníctvo|zdravotníkom]] a sociálnym pracovníkom, a predstaviteľom [[Charita|charitatívnych organizácií]], ktoré boli späté s kráľom a kráľovnou.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Veterans and NHS workers to watch coronation from in front of Buckingham Palace| url=https://www.independent.co.uk/news/uk/buckingham-palace-nhs-veterans-lucy-frazer-coach-b2320533.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-04-15| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en| priezvisko=William| meno=Helen}}</ref> == Verejné udalosti a pripomínanie == === Spojené kráľovstvo === [[Súbor:Coronation Big Lunch (52877749430).jpg|náhľad|Korunovačný veľký obed v [[Londýn]]e]] V [[Apríl|apríli]] [[2023]] [[Buckinghamský palác]] zverejnil na [[Twitter|Twitteri]] nový [[hashflag]] znázorňujúci [[Koruna svätého Eduarda|korunu sv. Eduarda]].<ref>{{Citácia periodika| titul=St Edward’s crown fashioned as emoji for Charles coronation| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/apr/09/st-edwards-crown-fashioned-as-emoji-for-charles-coronation| periodikum=The Guardian| dátum=2023-04-09| dátum prístupu=2023-06-23| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=| priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Photo by SkyMagic Drone Shows DCMS (52880144465).jpg|náhľad|Na korunovačnom koncerte sa využívali aj [[Bezpilotné lietadlo|drony]].]] Kráľ a kráľovná sa zúčastnili [[2. máj]]a [[2023]] slávnostnej predkorunovačnej recepcie vo [[Westminster Hall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Crown comes to Parliament in pre-coronation Charles visit|url=https://apnews.com/article/king-charles-coronation-parliament-speakers-coach-077c71b57815a241a75068d9789b06d9| vydavateľ=AP NEWS| dátum vydania=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en| priezvisko=Lawless| meno=Jill}}</ref> Hostili tiež korunovačné záhradné oslavy v Buckinghamskom paláci [[3. máj|3.]] a [[9. máj]]a a na [[Zámok (stavba)|zámku]] v [[Holyroodhouse]] [[4. júl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Buckingham Palace announces first Garden Parties of King Charles III’s reign| url=https://www.tatler.com/article/buckingham-palace-garden-parties-2023-king-charles-iii-coronation| vydavateľ=Tatler| dátum vydania=2023-04-20| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en-GB| meno=Hope| priezvisko=Coke}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=King’s garden parties to celebrate coronation announced by Palace| url=https://www.standard.co.uk/news/uk/buckingham-palace-king-elizabeth-ii-camilla-westminster-abbey-b1075586.html| vydavateľ=Evening Standard| dátum vydania=2023-04-20| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en| meno=Laura| priezvisko=Elston}}</ref> Deň pred korunováciou, [[5. máj]]a, [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] spolu s [[William, princ z Walesu|Princom]] a [[Catherine, princezná z Walesu|Princeznou z Walesu]] pozdravili davy ľudí na [[The Mall]] počas ich verejnej vychádzky.<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation: Public wish King Charles luck on walkabout| url=https://www.bbc.com/news/uk-65497563| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-05| dátum prístupu=2023-06-23| jazyk=en-GB}}</ref> Medzi [[6. máj|6.]] - [[8. máj]]om sa v [[Spojené kráľovstvo|Británi]] uskutočnovali „Korunovačné veľké obedy“, teda pouličné oslavy.<ref name=":13" /> Naplánovaných bolo viac ako 3 000 osláv, kvôli čomu bolo uzatvorených 3 087 ciest. Väčšina z nich bola naplánovaná na [[Nedeľa|nedeľu]] [[7. máj]]a.<ref>{{Citácia periodika| titul=3,000 roads closed across UK for coronation street parties|url=https://www.thetimes.co.uk/article/coronation-street-party-uk-area-bank-holiday-weekend-2023-lmw0hsnft| dátum=2023-06-24| dátum prístupu=2023-06-24| issn=0140-0460|jazyk=en| meno=Matilda| priezvisko=Davies| periodikum=The Times}}</ref> Oficiálnym jedlom, ktoré vybral Karol a [[Camilla Britská|Camilla]], bol korunovačný [[quiche]].<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles and Camilla choose coronation quiche as signature dish| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/apr/17/king-charles-camilla-coronation-quiche-signature-dish| periodikum=The Guardian| dátum=2023-04-17| dátum prístupu=2023-06-24| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Caroline| priezvisko=Davies}}</ref> Puby a krčmy mohli zostať otvorené až do jednej v noci počas korunovačného víkendu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Pubs allowed to stay open until 1am on King Charles's coronation weekend| url=https://news.sky.com/story/pubs-allowed-to-stay-open-until-1am-on-king-charless-coronation-weekend-12826047| vydavateľ=Sky News| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> Korunovačný [[koncert]] bol naplánovaný na [[7. máj]] na [[Windsor Castle|Windsorskom zámku]].<ref name=":13" /><ref name=":15" /> Tam okrem spevákov, hudobníkov, hercov vystúpili aj „Korunovačný zbor“, ktorý bol zložený z viacerých lokálnych zborov a individuálnych spevákov.<ref name=":15" /><ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=BBC announces more world-famous names for Coronation Concert| url=https://www.bbc.com/mediacentre/bbcstudios/2023/bbc.com/mediacentre/bbcstudios/2023/bbc-announces-more-world-famous-names-for-coronation-concert-/| vydavateľ=www.bbc.com| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Počas koncertu boli zobrazované významné miesta v krajine, zábery krás prírody, ako aj pouličné oslavy. Náhodným výberom bolo rozdaných 5 000 miest a na koncert boli pozvaní aj dobrovoľníci z kráľových a kráľovniných [[Charita|charít]].<ref name=":13" /><ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles's coronation concert offers 10,000 free tickets in ballot| url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-64584611|periodikum=BBC News|dátum=2023-02-09|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en-GB}}</ref> Niektorí hudobní interpreti odmietli pozvanie prísť vystupovať kvôli kolíziám v ich harmonogramoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King Charles Struggles to Land A-List Celebs for Coronation| url=https://time.com/6259327/king-charles-coronation-performers-turned-down/| vydavateľ=Time| dátum vydania=2023-03-01| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| priezvisko=Syed| meno=Armani| url archívu=https://web.archive.org/web/20230401202157/https://time.com/6259327/king-charles-coronation-performers-turned-down/| dátum archivácie=2023-04-01}}</ref> Na [[8. máj]] bolo vyhlásené štátne voľno na pripomenutie si korunovácie.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Will we get a holiday? More details about King Charles' coronation revealed| url=https://www.sbs.com.au/news/article/more-details-about-king-charles-coronation-revealed/3s9kteicg| vydavateľ=SBS News| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> V rovnaký deň organizácia ''The Together Coalition'' v spolupráci so Skautskou organizáciou, Kráľovskou dobrovoľníckou službou ({{V jazyku|eng|Royal Voluntary Service}}) a mnohými náboženskými skupinami zorganizovala ''Iniciatívu veľkej pomoci'' ({{V jazyku|eng|the Big Help Out initiative}}) na podporu [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníctva]] a komunitného života.<ref name=":15" /><ref name=":13" /> Podľa odhadov sa do tejto výzvy zapojilo približne 6 miliónov ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Big Help Out calls for more volunteering after almost 6mn participate on big day| url=https://fundraising.co.uk/2023/05/09/big-help-out-calls-for-more-volunteering-after-almost-6mn-participate-on-big-day/| vydavateľ=UK Fundraising| dátum vydania=2023-05-09| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| meno=Melanie| priezvisko=May}}</ref> Kráľovská dobrovoľnícka služba, na čele ktorej stojí Camilla, taktiež spustila ''Coronation Champions Awards'', ktorá ocenila 500 dobrovoľníkov nominovaných verejnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Champion Awards {{!}} Nomination open {{!}} Royal Voluntary Service| url=https://www.royalvoluntaryservice.org.uk/volunteering/coronation-champions-awards/| vydavateľ=www.royalvoluntaryservice.org.uk| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230219233954/https://www.royalvoluntaryservice.org.uk/volunteering/coronation-champions-awards/| dátum archivácie=2023-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dame Judi Dench thanks 500 volunteers recognised in coronation celebrations| url=https://www.independent.co.uk/life-style/royal-family/judi-dench-coronation-volunteers-b2326136.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-04-25| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| priezvisko=Wylie| meno=Catherine}}</ref> Charitatívna spoločnosť ''[[National Literacy Trust]],'' ktorej šéfuje Camilla, oznámila otvorenie 50 špeciálnych [[Knižnica|knižníc]] pre základné školy pri príležitosti korunovácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Her Majesty Queen Camilla launches National Literacy Trust Coronation Library initiative at Bristol primary school| url=https://literacytrust.org.uk/news/her-majesty-queen-camilla-launches-national-literacy-trust-coronation-library-initiative-at-bristol-primary-school/| vydavateľ=National Literacy Trust| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> V snahe vyzdvihnúť rok korunovácie usporiadalo [[múzeum]] v [[Tower of London]] novú výstavu o histórii korunovačných klenotov, ktorá bola otvorená verejnosti [[26. máj]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Tower of London: Crown Jewels' origins explored in new exhibition| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-64966167| periodikum=BBC News| dátum=2023-03-15| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en-GB}}</ref> Medzi [[14. júl]]a a [[24. september|24. septembrom]] [[2023]] boli v Ballroome vystavené odevy, ktoré mal na sebe kráľovský pár počas korunovácie. Išlo o súčasť letnej sezóny [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation outfits worn by King Charles III and Queen Camilla to go on display at Buckingham Palace| url=https://www.rct.uk/about/news-and-features/coronation-outfits-worn-by-king-charles-iii-and-queen-camilla-to-go-on| vydavateľ=www.rct.uk| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> Kráľ a kráľovná, spolu s vojvodom a vojvodkyňou z Walesu, si [[5. júl]]a pripomenuli korunováciu v [[Škótsko|Škótsku]].<ref name=":16">{{Citácia periodika| titul=King's visit to Scotland to mark coronation confirmed for July| url=https://www.bbc.com/news/uk-scotland-65854216|periodikum=BBC News| dátum=2023-06-09| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en-GB}}</ref> Škótske korunovačné klenoty boli presunuté zo zámku v [[Edinburgh|Edinburghu]] do katedrály St. Gilles v rámci „procesie ľudu“ ({{V jazyku|eng|People's Procession}}), ktorá zahŕňala 100 ľudí reprezentujúcich aspekty škótskeho života.<ref name=":16" /> Členovia kráľovskej rodiny sa presunuli z paláca [[Holyroodhouse]] do katedrály v rámci tzv. kráľovskeho sprievodu po [[Royal Mile]].<ref name=":16" /> Po ďakovnej [[Bohoslužba|bohoslužbe]] v chráme, kde kráľ obdržal škótske korunovačné klenoty, bolo z Edinburgského paláca vystrelených 21 slávnostných sálv spojených s preletom letky [[Red Arrows]].<ref name=":16" /> ==== Cirkevné iniciatívy ==== [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánska cirkev]] stanovila dvadsaťosem dní pred korunováciou [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] a [[Camilla Britská|Camilly]] za obdobie [[Modlitba|modlitieb]] za nich a na jej konci vydala ''Knihu každodenných modlitieb'' ({{V jazyku|eng|Book of Daily Prayers}}), ktorá zahŕňa „každodenné témy, úvahy a modlitby k užívaniu jednotlivcami, skupinami alebo cirkevnými komunitami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Book of prayer for the coronation of King Charles III published| url=https://www.churchofengland.org/media-and-news/press-releases/book-prayer-coronation-king-charles-iii-published| vydavateľ=The Church of England| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Book of prayer for the coronation of King Charles III published| url=https://www.archbishopofcanterbury.org/news/news-and-statements/book-prayer-coronation-king-charles-iii-published| vydavateľ=The Archbishop of Canterbury| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230331224717/https://www.archbishopofcanterbury.org/news/news-and-statements/book-prayer-coronation-king-charles-iii-published| dátum archivácie=2023-03-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=UK news in brief|url=https://www.churchtimes.co.uk/articles/2023/3-march/news/uk/uk-news-in-brief| vydavateľ=www.churchtimes.co.uk| dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> Kongregácia Anglikánskej cirkvi slávila po celej krajine osobité bohoslužby pri tejto príležitosti [[6. máj|6.]] - [[7. máj]]a [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Resources for prayer and worship| url=https://www.churchofengland.org/coronation/prayer-worship| vydavateľ=The Church of England| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> ==== Vládne iniciatívy ==== [[Vláda]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] vydala korunovačné [[Medaila|medaily]] 400 000 jednotlivcom, medzi ktorými boli zahrnutí podporovatelia korunovácie, pohotovostné jednotky, [[Väznica|väzenskí]] zamestnanci a členovia [[Britské ozbrojené sily|Britských ozbrojených síl]]. Medaily boli vyrobené z [[Alpaka (zliatina)|alpaky]] (tzv. nové striebro) a znázorňujú kráľovský pár; k medaile je pripojená červeno-bielo-modrá stužka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Medal to go to Armed Forces and frontline emergency service workers| url=https://www.gov.uk/government/news/coronation-medal-to-go-to-armed-forces-and-frontline-emergency-service-workers| vydavateľ=GOV.UK| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Green Park Crowndel (52890586887).jpg|náhľad|[[Piktogram]] zastávky [[Metro (podzemná železnica)|metra]] s korunou.]] Organizácia [[Transport for London]] zodpovedná za dopravu v [[Londýn]]e oznámila viaceré iniciatívy. Typické symboly londýnskeho [[Metro (podzemná železnica)|metra]], [[Ľahká železnica|ľahkej železnice]] ako aj najnovšej linky [[Elizabeth line]] boli predizajnované tak, aby obsahovali korunu pripomínajúcu túto udalosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Iconic Tube roundel becomes ‘crowndel’ for coronation| url=https://www.standard.co.uk/news/london/iconic-london-underground-tube-roundel-becomes-coronation-crowndel-b1077189.html| vydavateľ=Evening Standard| dátum vydania=2023-04-27| dátum prístupu=2023-06-24| jazyk=en| meno=Ross Lydall, Jonathon| priezvisko=Prynn}}</ref> Od [[5. máj]]a počas celého korunovačného víkendu a voľna v pondelok boli niektoré hlásenia na železničných staniciach a všetkých staniciach metra nahradené nahrávkami kráľa a kráľovnej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King Charles tells Tube passengers to 'mind the gap' in special coronation announcement| url=https://www.itv.com/news/london/2023-05-05/king-charles-tells-tube-passengers-to-mind-the-gap-in-tfl-announcement| dátum vydania=5.5.2023| dátum prístupu=24.6.2023| vydavateľ=itvNews| jazyk=en}}</ref> Od [[6. máj]]a [[2023]] pomenovala železničná spoločnosť [[London North Eastern Railway]] osobný vlak odchádzajúci o 11:00 zo stanice [[King’s Cross (železničná stanica)|London King's Cross]] do [[Edinburg Waverley]] ako ''Carolean Express.''<ref>{{Citácia periodika| titul=London to Edinburgh train service named for King Charles| url=https://www.bbc.com/news/uk-scotland-65323980| periodikum=BBC News| dátum=2023-04-19| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB}}</ref> [[Mimovládna organizácia]] [[Natural England]] vytvorí na počesť korunovácie ''King's Series of National Nature Reserves'', pričom každý rok počas piatich rokov pomenuje päť hlavných národných [[Prírodná rezervácia|prírodných rezervácií]].<ref>{{Citácia periodika|titul=King Charles III's coronation marked by nature reserves announcement| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-lincolnshire-65447721| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-01| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King's nature reserves to leave lasting legacy for people and nature| url=https://www.gov.uk/government/news/kings-nature-reserves-to-leave-lasting-legacy-for-people-and-nature| vydavateľ=GOV.UK| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en}}</ref> V [[Newtownabbey]] bola [[24. máj]]a kráľovským párom otvorená nová korunovačná záhrada, v ktorej sa nachádzajú hudobné prvky, pohybujúce sa rastliny a veľké kovové pódium pomenované na počesť Karola a Camilly.<ref>{{Citácia periodika| titul=DCI John Caldwell attends King’s garden party in first public appearance since New IRA attack| url=https://www.belfasttelegraph.co.uk/news/uk/dci-john-caldwell-attends-kings-garden-party-in-first-public-appearance-since-new-ira-attack/2054996096.html| periodikum=BelfastTelegraph.co.uk| dátum=2023-05-24| dátum prístupu=2023-06-25| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| priezvisko=Reid| meno=Kurtis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=In photos: King Charles and Queen Camilla open NI Coronation Garden| url=https://www.belfastlive.co.uk/news/northern-ireland/gallery/crowning-glory-king-charles-queen-26983949| vydavateľ=BelfastLive| dátum vydania=2023-05-24| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en| meno=Lauren| priezvisko=Harte}}</ref> ==== Spomienkové predmety ==== Kráľovská [[mincovňa]] vydala novú kolekciu mincí, ktorá zahŕňa 50 [[Penny|pencí]] a 5 [[Libra (mena)|librovú mincu]], ktoré znázorňujú nového kráľa s imperiálnou, tzv. [[Tudorovská koruna|Tudorovskou korunou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation coins with first ever crowned effigy of King Charles III revealed| url=https://www.independent.co.uk/life-style/royal-family/king-charles-coronation-coins-royal-mint-b2318886.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-04-13| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en| priezvisko=Weatherby| meno=Bronwen}}</ref> Pošta [[Royal Mail]] publikovala štyri [[Poštová známka|známky]] na počesť korunovácie, podobne ako to spravila v prípade kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] a kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] Spoločnosť taktiež používala špeciálnu vodotlač od [[28. apríl]]a do [[10. máj]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Royal Mail issues four stamps to mark King Charles III’s coronation| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/apr/28/royal-mail-issues-four-stamps-mark-king-charles-iii-coronation| periodikum=The Guardian| dátum=2023-04-27| dátum prístupu=2023-06-25| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Caroline| priezvisko=Davies}}</ref> [[Súbor:Weymouth Prepares for the Coronation (52871020840).jpg|náhľad|Tabuľa lákajúca na predaj korunovačných suvenírov vo [[Weymouth (Dorset)|Weymouth]].]] Charitatívna organizácia [[Royal Collection Trust]] vydala k tejto príležitosti oficiálne korunovačné suveníry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Crowning Moments: All You Need To Know About The Coronation Of King Charles III| url=https://www.forbes.com/uk/advisor/personal-finance/all-you-need-to-know-coronation-king-charles-iii/| vydavateľ=Forbes Advisor UK| dátum vydania=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB| meno=Andrew| priezvisko=Michael}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Official commemorative range to mark the Coronation of Their Majesties King Charles III and Queen Camilla| url=https://www.rct.uk/about/press-office/press-releases/official-commemorative-range-to-mark-the-coronation-of-their| vydavateľ=www.rct.uk| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en}}</ref> Vo [[Február|februári]] [[2023]] vydal [[Buckinghamský palác]] vyhlásenie, že dočasne uvoľní „pravidlá zaoberajúce sa komerčným využitím kráľovských fotografií a oficiálnych [[Insígnia|insignií]]“, aby ich mohli využiť iné skupiny na produkciu spomienkových predmetov.<ref>{{Citácia periodika| titul=Merch Fit for a King| url=https://www.nytimes.com/2023/04/22/style/king-charles-souvenirs.html| periodikum=The New York Times| dátum=2023-04-22|dátum prístupu=2023-06-25| issn=0362-4331| jazyk=en-US| meno=Chris| priezvisko=Mandle}}</ref> Medzi spoločnosťami, ktoré vydali korunovačné suveníry, boli [[Emma Bridgewater]], [[Jan Constantine]], [[Merrythought]] a [[Royal Crown Derby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Crowning Moments: All You Need To Know About The Coronation Of King Charles III| url=https://www.forbes.com/uk/advisor/personal-finance/all-you-need-to-know-coronation-king-charles-iii/| vydavateľ=Forbes Advisor UK| dátum vydania=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB| meno=Andrew| priezvisko=Michael}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Beer brewed 86 years ago for Edward VIII's canceled coronation goes on sale|url=https://www.cnn.com/style/article/coronation-beer-edward-intl-scli/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-04-19| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en| meno=Amarachi| priezvisko=Orie}}</ref> [[Pivovar]] [[Greene King]] vytvoril špeciálne [[pivo]] a vydražil niekoľko neotvorených prepraviek špeciálneho piva, ktoré bolo vytvorené na nezrealizovanú korunováciu kráľa [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduarda VIII.]] v [[1937]]. Výťažok z aukcie išiel na podporu charitatívnej spoločnosti [[The Prince's Trust]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Beer brewed 86 years ago for Edward VIII's canceled coronation goes on sale| url=https://www.cnn.com/style/article/coronation-beer-edward-intl-scli/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-04-19| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en| meno=Amarachi| priezvisko=Orie}}</ref> ==== Korunné dependencie ==== Deň voľna bol vyhlásený na [[8. máj]]a v [[Guernsey]], [[Ostrov Man|Ostrove Man]] a [[Jersey]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation of His Majesty King Charles III| url=https://www.gov.gg/coronation| vydavateľ=www.gov.gg| dátum vydania=2023-04-06|dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en| meno=| priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia knihy| titul=DRAFT PUBLIC HOLIDAYS AND BANK HOLIDAYS (AMENDMENT – CORONATION) JERSEY) ACT 202-| vydavateľ=States of Jersey| rok=2023| strany=7| url=https://statesassembly.gov.je/AssemblyPropositions/2023/P.1-2023.pdf| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230410213009/https://statesassembly.gov.je/AssemblyPropositions/2023/P.1-2023.pdf| dátum archivácie=2023-04-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Extra Isle of Man bank holiday for King Charles III coronation| url=https://www.bbc.com/news/world-europe-isle-of-man-63588465| periodikum=BBC News| dátum=2022-11-10| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB}}</ref> Podobne ako v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bol vo všetkých troch [[Korunná dependencia|korunných dependenciách]] vyhlásený Deň veľkej pomoci.<ref name=":15" /><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Jersey Coronation celebrations announced| url=https://jerseyeveningpost.com/news/2023/03/13/jersey-coronation-celebrations-announced/| dátum vydania=2023-03-13| dátum prístupu=2023-06-25| jazyk=en-GB| meno=James| priezvisko=Jeune}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Local events| url=https://coronation.gov.im/local-events/| vydavateľ=coronation.gov.im| dátum prístupu=2023-06-25| url archívu=https://web.archive.org/web/20230406164323/https://coronation.gov.im/local-events/| dátum archivácie=2023-04-06}}</ref> V Guernsey boli naplánované podujatia medzi [[5. máj|5.]] až [[8. máj]]om na oslávenie korunovácie. V [[Metodizmus|metodistickom]] kostole Forest Methodist Church sa [[5. máj]]a konala [[vigília]], ktorej cieľom bolo upriamiť pozornosť na spirituálny rozmer korunovácie. Na druhý deň sa rozozvučali zvony z miest Town Church, Vale, Forest a St. Pierre du Bois. Priamy prenos z ceremónie bol vysielaný na veľkoplošnej obrazovke na [[Kriket|kriketovom]] ihrisku [[King George V Sports Ground]] (KGV) a neskôr nasledovala vojenská prehliadka z pevnosti [[Fort George]] k Model Yacht Pond. Na poludnie bolo vystrelených 21 slávnostných sálv zo zámku [[Cornet (zámok)|Cornet]] ako súčasť národnej vojenskej salutácie. Dňa [[7. máj]]a sa aj v meste [[Saint Peter Port]] konali pouličné oslavy ''Coronation Big Lunch'', spolu s ďakovnou [[Bohoslužba|bohoslužbou]] v miestnom [[Kostol|kostole]]. V KGV bol priamy prenos korunovačného koncertu. Budovy vrátane Castle Cornet a pevnosti [[Fort Grey]] boli večer nasvietené na červeno-bielo-modré farby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King Charles III coronation: Guernsey announces four-day celebration| url=https://www.itv.com/news/channel/2023-04-06/king-charles-iii-coronation-guernsey-announces-four-day-celebration| dátum vydania=6.4.2023| dátum prístupu=26.6.2023| vydavateľ=itvNEWS| jazyk=en}}</ref> V [[Jersey]] hostil Korunovačný park veľkoplošné premietanie korunovačného obradu, po ktorej nasledovali hudobné vystúpenia a atrakcie. Zariadenia s licenciou boli povzbudzované k tomu, aby boli otvorené počas obradu, a tie podniky, ktoré mali siedmy stupeň licencie, mohli požiadať o špeciálne predĺženie otváracich hodín až do tretej nadránom [[7. máj]]a. V tento deň sa na Liberation Square konal ''Coronation Big Lunch.'' Na námestí sa nachádzala obrazovka na sledovanie korunovačného koncertu.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika| titul=Jersey islanders can see King's coronation on big screen| url=https://www.bbc.com/news/world-europe-jersey-64950285| periodikum=BBC News| dátum=2023-03-14| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-GB}}</ref> [[Súbor:Crowds watch the Coronation of Charles III in Isle of Man.jpg|náhľad|Ľudia na [[Ostrov Man|Ostrove Man]] sledujúci korunováciu [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]]]] [[Vláda]] [[Ostrov Man|Ostrova Man]] zorganizovala medzi [[6. máj|6.]] až [[8. máj]]om tri dni osláv. Bol zriadený fond ''Coronation Event Fund'' na finančnú pomoc miestnym autoritám, komunitám a [[Charita|charitatívnym organizáciám]]. Dňa [[7. máj]]a sa uskutočnil ''Biosphere Bee Comunity Picnic'' a budova Leigslative Buildings bola nasvietená.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Isle of Man Government - Island to mark Coronation of The King and The Queen Consort| url=https://www.gov.im/news/2023/apr/04/island-to-mark-coronation-of-the-king-and-the-queen-consort/| vydavateľ=www.gov.im| dátum prístupu=2023-06-26}}</ref> V [[Apríl|apríli]] [[2023]] vyšla kolekcia 12 [[Poštová známka|poštových známok]] [[Ostrov Man|Ostrova Man]] s fotkami [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] a [[Camilla Britská|Camilly]], kráľovým oficiálnym portrétom a kráľovským [[Monogram|monogramom]]. ==== Britské zámorské teritória ==== Na [[8. máj]] bol vyhlásený na [[Bermudy|Bermudoch]], [[Kajmanie ostrovy|Kajmanských ostrovoch]] a [[Gibraltár|Gibraltári]] deň voľna.<ref name=":17" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Extra bank holiday for King Charles' coronation, Govt confirms| url=https://www.chronicle.gi/bank-holiday-for-king-charles-coronation-govt-confirms/| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en}}</ref> Na [[Bermudy|Bermudoch]] sa uskutočnilo niekoľko podujatí. Dňa [[6. máj]]a bola v [[Bermuda Botanical Gardens]] otvorená Korunovačná záhrada ({{V jazyku|eng|Coronation Garden}}), ktorá má pripomínať prácu niekdajšieho [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|princa Charlesa]] v oblasti ochrany prírody a udržateľného pestovania. Taktiež boli vysádzané pamätné stromy. Na druhý deň sa v katedrále Najsvätejšej Trojice uskutočnila ďakovná [[bohoslužba]]. [[Camilla Britská|Camillin]] zápal pre literatúru, zvlášť pre mladých ľudí, si pripomenuli [[8. máj]]a na [[Festival|festivale]] Children's Reading Festival.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation of His Majesty King Charles III & Her Majesty the Queen Consort| url=https://www.gov.bm/articles/coronation-his-majesty-king-charles-iii-her-majesty-queen-consort| vydavateľ=www.gov.bm| dátum vydania=2023-03-01| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en| priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=May 8 declared a public holiday for King’s coronation| url=https://www.royalgazette.com/general/news/article/20230302/may-8-declared-a-public-holiday-for-kings-coronation/| vydavateľ=www.royalgazette.com| dátum vydania=2023-03-02| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-US| meno=Gareth| priezvisko=Finighan}}</ref> Oslavy na [[Falklandy|Falklandských ostrovoch]] zahŕňali aj detské maškarné plesy, živé hudobné vystúpenia alebo karaoke pre dospelých, podobne ako aj akcie ''Big Lunch'' alebo ''Big Help Out.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Falkland Islands Community Events| url=https://coronation.gov.uk/event/falkland-islands-community-events/| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-GB| url archívu=https://web.archive.org/web/20230430103422/https://coronation.gov.uk/event/falkland-islands-community-events/| dátum archivácie=2023-04-30}}</ref> Na [[Gibraltár|Gibraltári]] sa oslavy konali [[3. máj]]a. V rámci nich sa konala prehliadka Britských gibraltárskych ozbrojených síl a ďalších nevyhnutných zložiek, pouličné a záhradné oslavy, koncerty a Kráľovský gibraltársky regiment ({{V jazyku|eng|Royal Gibraltar Regiment}}) vystrelil 21 slávnostných delostreleckých sálv.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Celebrations for HM King Charles III - 253/2023| url=https://www.gibraltar.gov.gi/press-releases/coronation-celebrations-for-hm-king-charles-iii-2532023-8813| vydavateľ=Government of Gibraltar| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Gibraltar celebrates as Charles III crowned King| url=https://www.gbc.gi/news/gibraltar-celebrates-charles-iii-crowned-king| vydavateľ=www.gbc.gi| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en}}</ref> Na námestí [[Grand Casemates Square]] bolo živé vysielanie ceremónie.<ref name=":20" /> === Kanada === ==== Emblémy a spomienkové predmety ==== [[Kanada|Kanadskú]] verziu korunovačného [[Emblém|emblému]] vytvorila [[Cathy Lynne Bursey-Sabourin]] zo spoločnosti [[Fraser Herald of Arms]]. Zaregistrovala ju kanadská heraldická autorita ({{V jazyku|eng|Canadian Heraldic Authority}}). Emblém zahŕňa kráľovský monogram [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] vo vnútri kruhu vytvoreného z 13 trojstranných útvarov (počet kanadských provincií a teritórií). Kruhové usporiadanie symbolizuje inklúziu, domorodý koncept rovnosti a prirodzené cykly sveta. Zelená farba je odkazom na kráľove zanietenie na ochranu prírody, zatiaľ čo biele miesta môžu byť vnímané ako tvar ružice symbolizujúci inovácie a nové nápady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Canadian Coronation emblem| url=https://www.canada.ca/en/canadian-heritage/campaigns/coronation-his-majesty-king-canada/emblem.html| vydavateľ=www.canada.ca| dátum vydania=2023-04-05| dátum prístupu=2023-06-26| url archívu=https://web.archive.org/web/20230405193758/https://www.canada.ca/en/canadian-heritage/campaigns/coronation-his-majesty-king-canada/emblem.html| dátum archivácie=2023-04-05}}</ref> Bolo vytvorených tiež niekoľko spomienkových predmetov. [[Mincovňa]] [[Royal Canadian Mint]] vytvorila niekoľko pamätných mincí a [[Canadian Heritage Mint]] vydala dve pamätné [[Medaila|medaily]], ktoré schválil aj [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Major| meno=Darren| titul=King Charles III will replace his mother on Canadian $20 bill and coins| url=https://www.cbc.ca/news/politics/canadian-coronation-ceremoney-charles-iii-1.6834785| dátum vydania=6.5.2023| dátum prístupu=26.6.2023| vydavateľ=CBC News| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Canadian Coronation Medallion Approved by King Charles III| url=https://finance.yahoo.com/news/canadian-coronation-medallion-approved-king-130500543.html| vydavateľ=Yahoo Finance| dátum vydania=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-US}}</ref> Vyšlo tiež špeciálne číslo [[Canadian Geographic]] so zameraním na nového panovníka.<ref>{{Citácia periodika| titul=Ottawa’s $250,000 to celebrate King Charles’s coronation with stories of his ties to Canada| url=https://www.theglobeandmail.com/politics/article-ottawas-250000-to-celebrate-king-charless-coronation-with-stories-of/| periodikum=The Globe and Mail| dátum=2023-04-21| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-CA| priezvisko=Woolf| meno=Marie}}</ref> ==== Federálne iniciatívy ==== V [[Ottawa|Ottawe]] bola [[6. máj]]a [[2023]] na budovu [[Sir John A. Macdonald Building]] premietaná televízna národná ceremónia pri pri príležitosti korunovácie kráľa Kanady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Prime Minister announces Canadian ceremony to mark the Coronation of His Majesty King Charles III| url=http://www.pm.gc.ca/en/news/news-releases/2023/03/16/prime-minister-announces-canadian-ceremony-mark-coronation-his| vydavateľ=Prime Minister of Canada| dátum vydania=2023-03-16| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en}}</ref> V rámci nej odzneli prejavy od duchovného vodcu [[Algonkinovia|Algonkinov]] Alberta Dumonta a [[Kozmonautika|kozmického]] inžiniera [[Farah Alibay|Faraha Alibaya]]. Vystúpili tam tiež Eagle River Singers, [[Sabrina Benaim]], [[Florence K]], Inn Echo a Ottawa Regional Youth Choir.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Here's how Canada plans to celebrate King Charles III's coronation| url=https://www.ctvnews.ca/canada/here-s-how-canada-plans-to-celebrate-king-charles-iii-s-coronation-1.6368687| vydavateľ=CTVNews| dátum vydania=2023-04-24| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230424162833/https://www.ctvnews.ca/canada/here-s-how-canada-plans-to-celebrate-king-charles-iii-s-coronation-1.6368687| dátum archivácie=2023-04-24}}</ref> Počas podujatia vytvoril Dominic Laporte nasprejované umelecké dielo tematicky spojené s kvetmi na počesť Karolovej [[Environmentalizmus|podpory životného prostredia]].<ref>{{Citácia periodika| titul=King Charles’s coronation to be marked with 21-gun salute and illumination of Peace Tower in emerald Green| url=https://www.theglobeandmail.com/politics/article-kings-coronation-to-be-marked-with-21-gun-salute-and-illumination-of/| periodikum=The Globe and Mail| dátum=2023-04-24| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-CA| priezvisko=Woolf| meno=Marie}}</ref> Počas ceremónie boli odhalené viaceré predmety: nová [[štandarda]] pre monarchu (heraldická koruna spolu s kanadskými elementami) či [[Poštová známka|poštové známky]] od kanadskej pošty do bežného predaja s kráľovou podobizňou.<ref name=":22" /><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Celebrating His Majesty’s Coronation| url=https://www.canada.ca/en/canadian-heritage/campaigns/coronation-his-majesty-king-canada/celebrate.html| vydavateľ=www.canada.ca| dátum vydania=2023-03-16| dátum prístupu=2023-06-26}}</ref> Zároveň bolo oznámené, že Karolova [[busta]] nahradí Alžbetinu na kanadských minciach a na [[Kanadský dolár|kanadskej dvadsaťdolárovke]].<ref name=":21" /> Ceremónia skončila slávnostnou delostreleckou paľbou s 21 salvami a vystúpením [[Central Band of the Canadian Armed Forces]] na [[Parliament Hill]].<ref name=":22" /> [[Súbor:Princes' Gate green (52876490996).jpg|náhľad|Na počesť korunovácie bola vnútorná časť oblúku [[Princes' Gates]] nasvietená nazeleno.]] Významné budovy po celej [[Kanada|Kanade]] boli nasvietené na zelenú [[Verdelit|emeraldovú]] farbu počas [[6. jún|6.]] a [[7. máj]]a. Záujemcovia tiež mohli navštíviť [[Rideau Hall]], oficiálnu rezidenciu panovníka a kanadského [[Generálny guvernér|generálneho guvernéra]]. Tu tiež vystúpila [[Central Band of the Canadian Armed Forces]] a členovia [[Čestná stráž|čestnej stráže]] generálneho guvernéra sa striedali pri slávnostných strážach.<ref name=":22" /><ref name=":23" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Public invited to Rideau Hall to celebrate the Coronation of King Charles III| url=https://www.gg.ca/en/media/news/2023/public-invited-rideau-hall-celebrate-coronation-king-charles-iii| vydavateľ=The Governor General of Canada| dátum vydania=2023-05-04| dátum prístupu=2023-06-26| meno= |priezvisko=}}</ref> Niektoré Kráľovské kanadské légie usporiadali slávnostné recepcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Newmarket, Aurora communities invited to MPP’s Coronation party for King and Queen| url=https://www.pentictonherald.ca/spare_news/article_ebbaa2e5-b95a-5345-9d19-63aa36f75746.html| vydavateľ=Penticton Herald| dátum vydania=2023-04-20| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en| meno=Brock Weir, Local Journalism Initiative Reporter The| priezvisko=Auroran}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Legion holding celebration for King's coronation| url=https://cochranenow.com/articles/legion-holding-celebration-for-kings-coronation| vydavateľ=CochraneNow| dátum prístupu=2023-06-26| priezvisko=Edey| meno=Noel}}</ref> Na počesť korunovácie vláda [[8. máj]]a oznámila dar 100 000 dolárov neziskovej organizácii [[Nature Conservancy of Canada]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=NCC receives $100,000 in honour of coronation of King Charles III| url=https://www.sasktoday.ca/saskatchewan-living/ncc-receives-100000-in-honour-of-coronation-of-king-charles-iii-6965617| vydavateľ=SaskToday.ca| dátum vydania=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en}}</ref> Ministerstvo kanadského dedičstva previedlo 257 000 [[Kanadský dolár|dolárov]] Kráľovskej kanadskej geografickej spoločnosti ({{V jazyku|eng|Royal Canadian Geographical Society}}), aby vytvorila školské vzdelávacie materiály o vzťahoch [[Monarchia|monarchie]] a kanadského domorodého obyvateľstva, ako aj o panovníckych návštevach krajiny.<ref name=":22" /> Ministerstvo inovácií, vedy a ekonomického rozvoja povolilo používanie špeciálneho ''call sign in Canada'' pre [[Rádioamatérstvo|rádioamatérov]] medzi [[5. máj]]a a [[2. jún]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Special Event Call Signs for the Coronation of King Charles III – Radio Amateurs of Canada| url=https://www.rac.ca/special-event-call-signs-for-the-coronation-of-king-charles-iii/| dátum prístupu=2023-06-26| jazyk=en-US}}</ref> [[Vláda]] udelila korunovačné [[Medaila|medaily]] 30 000 Kanaďanom, ktorí sa významne podieľali na rozvoji krajiny alebo ich regiónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Tasker| meno=John Paul| titul=Trudeau announces Canadian delegation for King Charles's coronation| url=https://www.cbc.ca/news/politics/trudeau-charles-coronation-guestlist-1.6831355| dátum vydania=3.5.2023| dátum prístupu=26.6.2023| vydavateľ=CBC News| jazyk=en}}</ref> ==== Provinčné a teritoriálne iniciatívy ==== [[Súbor:Coronation Tree Planting Toronto, Canada (52876248800).jpg|náhľad|Slávnostné [[Lopata|lopaty]] pri pamätnej tabuľke, ktorá označuje zasadený pamätný strom v [[Coronation Park]] v [[Toronto|Toronte]].]] Guvernérski poručíci a oblastní komisári zorganizovali podujatia, ktoré zahŕňali viaceré predstavenia, [[Vojenská prehliadka|vojenské prehliadky]] a výsadbu stromov.<ref name=":22" /><ref name=":23" /> Guvernérski poručíci pre [[Ostrov princa Eduarda]], [[New Brunswick]], [[Newfoundland a Labrador]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] a [[Saskatchewan]] hostili [[6. máj]]a podujatia vo svojich oficiálnych sídlach.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Nova Scotia Celebrates The Coronation| url=https://lt.gov.ns.ca/news-events/2023-04-17/nova-scotia-celebrates-coronation| vydavateľ=Lieutenant Governor of Nova Scotia| dátum vydania=2023-04-17| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Public invited to viewing of coronation and flag-raising| url=https://www2.gnb.ca/content/gnb/en/news/news_release.2023.04.0206.html| vydavateľ=www2.gnb.ca| dátum vydania=Thu Apr 27 10:41:00 ADT 2023| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=| priezvisko=Government of New Brunswick| url archívu=https://web.archive.org/web/20230427144743/https://www2.gnb.ca/content/gnb/en/news/news_release.2023.04.0206.html| dátum archivácie=2023-04-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Invitation for the Coronation Celebration of King Charles III {{!}} Lieutenant Governor| url=https://www.lgpei.ca/invitation-for-the-coronation-celebration-of-king-charles-iii| vydavateľ=www.lgpei.ca| dátum prístupu=2023-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Media Advisory: The Honourable Judy M. Foote, P.C., O.N.L., Lieutenant Governor of Newfoundland and Labrador, and His Honour Howard W. Foote, to mark The Coronation of His Majesty King Charles III and Queen Camilla| url=https://www.govhouse.nl.ca/media-advisory-coronation/| vydavateľ=The Lieutenant Governor of Newfoundland and Labrador| dátum vydania=2023-04-27| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-CA| meno=Nicole| priezvisko=Squires| url archívu=https://web.archive.org/web/20230428184926/https://www.govhouse.nl.ca/media-advisory-coronation/| dátum archivácie=2023-04-28}}</ref> Dodatočné podujatia boli naplánované v Government House v Novom Škótsku na [[2. máj]] a [[22. jún]] a v Government House v Saskatchewane na [[7. máj|7.]] a [[13. máj]].<ref name=":25" /> V druhom menovanom sa uskutočnilo hudobné vystúpenie [[Jeffery Straker|Jefferyho Strakera]], ktorý zložil novú skladbu pre korunováciu. Guvernérsky poručík [[Ontário|Ontária]] usporiadal [[2. máj]]a diskusiu o korunovácii s [[Empire Club of Canada]]; [[27. máj|27.]] a [[28. máj]]a v rámci Dňa otvorených dverí [[Toronto|Toronta]] otvoril pre verejnosť apartmán guvernérskeho poručíka ({{V jazyku|eng|Lieutenant Governor's Suite}}) nachádzajúceho sa v budove [[Ontario Legislative Building]].<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation| url=https://www.lgontario.ca/en/coronation/| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| vydavateľ=lgontario.ca| url archívu=https://web.archive.org/web/20230414205913/https://www.lgontario.ca/en/coronation/| dátum archivácie=2023-04-14}}</ref> Vláda v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] hostila záhradný festival a odhalila nový parkový chodník na počesť korunovácie.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation of His Majesty King Charles III| url=https://ltgov.bc.ca/blog/vice-regal/the-coronation-of-his-majesty-king-charles-iii/| dátum vydania=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-US| priezvisko=}}</ref> Guvernérsky poručík [[Alberta|Alberty]] chcel uskutočniť podujatie na univerzite Alberta Botanic Garden na oslavu tejto udalosti, ale bolo to zrušené kvôli lesným požiarom od [[Jún|júna]] [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Lieutenant Governor of Alberta| url=https://lieutenantgovernor.ab.ca/news/king-s-coronation-celebration-cancelled/| vydavateľ=lieutenantgovernor.ab.ca| dátum prístupu=2023-06-27}}</ref> [[Súbor:Coronation Celebration A Fun Royal Fair (52876314168).jpg|náhľad|Korunovačný jarmok z iniciatívy ontárijskej vlády v Queen's Park.]] Ďalšie oslavy, ktoré organizovali regionálne vlády, zahŕňali podujatia v [[Saskatchewan Legislative Building]] [[5. máj]]a a v [[Manitoba Legislative Building]] [[6. máj]]a.<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=How Manitobans are preparing for the coronation of King Charles| url=https://winnipeg.ctvnews.ca/how-manitobans-are-preparing-for-the-coronation-of-king-charles-1.6379512| vydavateľ=Winnipeg| dátum vydania=2023-05-01| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Hendricks| meno=Jon}}</ref> Vláda v Ontáriu hostila jarmok v Queen's Park v Toronte a v deň korunovácie ponúkala voľné vstupy do atrakcií, ktoré má vo vlastníctve, ako aj do 39 provinčných [[Park|parkov]].<ref name=":26" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Ontario to mark King's coronation with party, free entry to tourist attractions| url=https://o.canada.com/news/provincial/ontario-to-mark-kings-coronation-with-party-free-entry-to-tourist-attractions| dátum vydania=28.4.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=Canadian Press| jazyk=en}}</ref> Na počesť Karolovho záujmu o [[Environmentalistika|environmentalistiku]] spustila [[6. máj]]a [[2023]] vláda [[Newfoundland a Labrador|Newfoundlandu a Labradoru]] program na distribúciu sadeníc tzv. západných bielych [[Borovica|borovíc]] z lesnej škôlky Wooddale Provincial Tree Nursery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Ping|meno=William| titul=N.L. celebrates coronation of King Charles III with Government House event| url=https://www.cbc.ca/news/canada/newfoundland-labrador/charles-coronation-government-house-1.6834886| dátum vydania=6.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=CBC News| jazyk=en}}</ref> Taktiež bolo zorganizovaných viacero korunovačných [[Koncert|koncertov]]. Úrad guvernérskeho poručíka pre Ontário inicioval sériu korunovačných koncertov (6 podujatí) pre dlhodobo chorých od [[Apríl|apríla]] do [[Máj|mája]] [[2023]].<ref name=":26" /> Na niekoľkých miestach sa konali koncerty počas korunovačného víkendu, vrátane katedrály Church of St. James v [[Toronto|Toronte]], katedrály Christ Church vo Victorii a v kostole Knox-Metropolitan United Church v Regine.<ref name=":26" /><ref name=":27" /><ref name=":28" /> === Austrália === Na oslavu korunovácie [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]], kráľa [[Austrália (štát)|Austrálie]], boli [[6. jún|6.]] a [[7. máj]]a po celej krajine nasvietené budovy a pamätníky do kráľovskej purpurovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=https://www.pmc.gov.au/government/coronation/significant-buildings-and-monuments-illumination| vydavateľ=www.pmc.gov.au| dátum prístupu=2023-06-27| titul=Significant buildings and monuments for illumination| jazyk=en}}</ref> Bolo vydané aj usmernenie o [[Vlajka|vlajkách]], ktoré naliehalo na vyvesenie národnej vlajky, vlajky [[Austrálski domorodci|Aborigéncov]] a tzv. vlajky [[Torres Strait Islander]] počas korunovačného víkendu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=https://www.pmc.gov.au/honours-and-symbols/australian-national-symbols/australian-national-flag/flag-network/2023-05-07| vydavateľ=www.pmc.gov.au| dátum prístupu=2023-06-27| titul=Coronation of His Majesty King Charles the Third and Her Majesty The Queen Consort| jazyk=en}}</ref> Austrálske obranné sily vystrelili [[7. máj]]a 21 slávnostných sálv z nádvoria pred sídlom [[Parlament|parlamentu]]; neskôr nasledoval prelet [[Royal Australian Air Force]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Defence set to honour Coronation of the King and Queen Consort| url=https://www.minister.defence.gov.au/media-releases/2023-04-23/defence-set-honour-coronation-king-and-queen-consort| dátum vydania=23.4.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=Australian Governement - Defence| jazyk=en}}</ref> Federatívna exekutívna rada ({{V jazyku|eng|Federal Executive Council}}) venovala 10 000 dolárov v kráľovom mene organizácii, ktorá pracuje na ochrane tzv. západného veľkého [[Papagájec|papagája]], ako oficiálny „korunovačný dar“ Karolovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Australia's official coronation gift is a $10,000 donation to save a rare WA parrot| url=https://www.9news.com.au/national/king-charles-coronation-update-western-ground-parrot-australia-gift-to-monarch/0967c179-7866-4c85-b302-d319e9392f14| vydavateľ=www.9news.com.au| dátum vydania=2023-05-03| dátum prístupu=2023-06-27| priezvisko=Wood| meno=Richard}}</ref> [[Súbor:Perth Government House ballroom with CRIII portrait.jpg|náhľad|Tanečná sála v sídle vlády štátu [[Perth (Západná Austrália)|Perth]] počas dňa otvorených dverí pri príležitosti korunovácie. V pozadí pózuje skupina ľudí pri fotoportréte [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola]] a [[Camilla Britská|Camilly]].]] Verejnosť mohla [[6. máj|6.]] a [[7. máj]]a [[2023]] navštiviť vládne sídla v [[Brisbane]], [[Darwin (Austrália)|Darwine]], [[Melbourne]], [[Perth (Západná Austrália)|Perthe]] a [[Sydney]]; štát [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]] tak urobil [[21. máj]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation of The King and Queen Consort| url=https://govhouse.wa.gov.au/2023/04/coronation-saturday-6-may-2023/| dátum vydania=21.4.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=Government House Western Australia| jazyk=en}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Government House Victoria Coronation Day Open House Event| url=https://www.governor.vic.gov.au/all-news/government-house-victoria-coronation-day-open-house-event| vydavateľ=Governor of Victoria| dátum vydania=2023-03-05| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230426041320/https://www.governor.vic.gov.au/all-news/government-house-victoria-coronation-day-open-house-event| dátum archivácie=2023-04-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Celebration| url=https://govhouse.nt.gov.au/news-and-events/events/2023/coronation-celebration| vydavateľ=govhouse.nt.gov.au| dátum vydania=2023-04-19| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=| priezvisko=}}</ref><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Ceremonial Tree Planting| url=https://www.governor.nsw.gov.au/photo-galleries/coronation-ceremonial-tree-planting/| vydavateľ=Governor of New South Wales. Her Excellency the Honourable Margaret Beazley AC KC| dátum vydania=article| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-AU| priezvisko=}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The Coronation of The King and Quen Consort| url=https://www.governor.sa.gov.au/vice-regal/coronation-events| vydavateľ=Government House Adelaide| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vládne sídla v [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]], [[Hobart (Tasmánia)|Hobarte]] a [[Sydney]] tiež hostili záhradné párty a recepcie počas korunovačného víkendu.<ref name=":30" /><ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation of Their Majesties King Charles III and Queen Camilla {{!}} Government House Tasmania| url=https://www.govhouse.tas.gov.au/vice-regal-news/coronation-of-their-majesties-king-charles-iii-and-queen-camilla| vydavateľ=www.govhouse.tas.gov.au| dátum prístupu=2023-06-27}}</ref> Vládne sídlo v [[Melbourne]] usporiadalo slávnostnú recepciu neskôr v roku [[2023]].<ref name=":29" /> Nezisková organizácia Austrálska monarchistická liga ({{V jazyku|eng|Australian Monarchist League}}) zorganizovala niekoľko umiernených podujatí a prenosov korunovácie počas [[5. máj|5.]] a [[6. máj]]a okrem iných miest aj v Adelaide, [[Brisbane]], [[Melbourne]], [[Perth (Západná Austrália)|Perth]] či [[Sydney]]. Rozhodli sa však neorganizovať pouličné oslavy kvôli obavám z možných republikánskych protestov.<ref name=":32">{{Citácia periodika| titul=What coronation? Australia’s republicans squash celebrations down under|url=https://www.thetimes.co.uk/article/what-coronation-australias-republicans-squash-celebrations-down-under-rkc96mzhv| dátum=2023-06-27| dátum prístupu=2023-06-27| issn=0140-0460|jazyk=en| meno=James Salmon| priezvisko=Perth| periodikum=The Times}}</ref><ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Aussie monarchists set to celebrate in style| url=https://www.standard.net.au/story/8176539/aussie-monarchists-set-to-celebrate-in-style/| vydavateľ=The Standard| dátum vydania=2023-04-28| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-AU| priezvisko=Dornin| meno=Tim}}</ref> [[Monarchizmus (hnutie)|Monarchisti]] tiež kritizovali austrálsku [[Vláda|vládu]] za nevyhlásenie dňa voľna alebo za neorganizovanie podujatí na počesť korunovácie.<ref name=":32" /><ref name=":33" /><ref>{{Citácia periodika| titul=High teas, screenings and ‘total apathy’: how Australia is marking King Charles’s coronation| url=https://www.theguardian.com/australia-news/2023/may/06/king-charles-iii-coronation-australia-high-teas-screenings-total-apathy| periodikum=The Guardian| dátum=2023-05-05| dátum prístupu=2023-06-27| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Tory| priezvisko=Shepherd}}</ref> === Nový Zéland === Na oslavu korunovácie [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] ako kráľa [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] sa [[7. máj]]a v parku [[Auckland Domain]] konalo podujatie s viacerými vystúpeniami. V ten istý deň predviedli novozélandské obranné sily slávnostnú salvu v [[Devonport|Devonporte]] a [[Point Jerningham|Point Jerninghame]] vo [[Wellington|Wellingtone]].<ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation events {{!}} The Governor-General of New Zealand| url=https://gg.govt.nz/office-governor-general/coronation-king-charles-iii-and-queen-consort/coronation-events|vydavateľ=gg.govt.nz| dátum vydania=2023-03-31| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> Organizácia ''Trees That Count'' a Ministerstvo starostlivosti o pamiatky iniciovalo kampaň na výsadbu stromov, pričom novozélandská vláda prispela miliónom [[Novozélandský dolár|dolárov]], aby mestské a obecné úrady mohli vysadiť počas korunovačného víkendu 100 000 stromov. Kampaň započala [[26. apríl]]a [[2023]] na pôde parlamentu vo [[Wellington|Wellingtone]]; slávnostného sadenia stromov sa zúčastnilo viacero poslancov parlamentu, ako aj premiér [[Chris Hipkins]] a opozičný líder [[Christopher Luxon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Tree planting marks Coronation of King Charles III - New Zealand Parliament| url=https://www.parliament.nz/en/get-involved/features/tree-planting-marks-coronation-of-king-charles-iii/| vydavateľ=www.parliament.nz| dátum vydania=2023-06-28| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Skytower Coronation 2023.jpg|náhľad|Veža [[Sky Tower (Auckland)|Sky Tower]] v [[Auckland|Aucklande]] nasvietená [[6. máj]]a [[2023]] na počesť korunovácie.]] Novozélandská pošta vydala [[3. máj]]a pamätné mince a [[Poštová známka|známky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Kiwi coins fit for a king with NZ Post minting collector items for Charles' coronation| url=https://www.stuff.co.nz/life-style/royals/131579492/kiwi-coins-fit-for-a-king-with-nz-post-minting-collector-items-for-charles-coronation| vydavateľ=Stuff| dátum vydania=2023-03-22| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Michael| priezvisko=Daly}}</ref> Iniciatíva nasvietiť významné pamiatky do purpurova sa uskutočnila [[6. máj]]a v [[Auckland|Aucklande]], [[Hawera|Hawere]] a [[Wellington|Wellingtone]].<ref name=":34" /> Parlamentní kuchári sa pri tejto príležitosti podelili o recept na [[dezert]] ''Coronation Pie.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation Pie {{!}} The Governor-General of New Zealand| url=https://gg.govt.nz/coronation-pie| vydavateľ=gg.govt.nz| dátum vydania=2023-04-20| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> Niekoľko ďalších verejných alebo súkromných skupín a organizácií zorganizovalo ďalšie spomienkové podujatia. Medzi [[21. apríl]]om a [[21. máj]]om [[2023]], pri príležitosti korunovácie, otvorila novozélandská akadémia výtvarného umenia ({{V jazyku|eng|[[New Zealand Academy of Fine Arts]]}}) expozíciu obsahujúcu práce 68 začínajúcich umelcov a diel patriacich Kráľovskému novozélandskému námorníctvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=EXHIBITION 2023: Coronation Celebration 2023, New Zealand Academy of Fine Arts| url=https://nzafa.com/Coronation+Celebration+2023| vydavateľ=nzafa.com| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-NZ| priezvisko=}}</ref> [[Knižnica|Knižnice]] v dištrikte South Taranaki usporiadali korunovačné udalosti od [[1. máj|1.]] do [[6. máj]]a. [[Wellington|Wellingtonská]] katedrála sv. Pavla zorganizovala korunovačný [[festival]] medzi [[5. máj|5.]] až [[7. máj]]om.<ref name=":34" /> === Papua-Nová Guinea === Na štadióne [[Sir Hubert Murray Stadium]] v [[Port Moresby]] sa [[6. máj]]a konala ceremónia na pripomenutie si [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] ako kráľa [[Papua-Nová Guinea|Papuy-Novej Guiney]]. Táto ceremónia sa konala súčasne s korunováciou v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=PNG Hosts Simultaneous Ceremony of the Coronation| url=https://www.looppng.com/node/119890| vydavateľ=Loop PNG| dátum vydania=Sun, 2023-05-07 15:53| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Udalosť zahŕňala sprievod členov Obranných síl Papuy-Novej Guiney, Kráľovského policajného zboru Papuy-Novej Guiney, Hasičského útvaru Papuy-Novej Guiney, Nápravno-výchovných zariadení Papuy-Novej Guiney či Pohotovosti sv. Jána. Počas ceremónie bol priamy prenos korunovačného obradu, mnoho prejavov, živé hudobné vystúpenia a na záver bol ohňostroj. Hlavný príhovor predniesol [[generálny guvernér]] [[Job Pomat]] a [[Predseda vlády|premiér]] [[James Marape]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=PNG joins the Commonwealth nations to mark the coronation of King Charles III| url=https://emtv.com.pg/png-joins-the-common-wealth-nations-to-mark-the-coronation-of-king-charles-iii/| dátum vydania=2023-05-07| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-US| priezvisko=Huliambari| meno=Thomas| vydavateľ=EMTV online| url archívu=https://web.archive.org/web/20240508082248/https://emtv.com.pg/png-joins-the-common-wealth-nations-to-mark-the-coronation-of-king-charles-iii/| dátum archivácie=2024-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Preparations underway to celebrate Coronation of His Majesty King Charles III – DICT I PNG| url=https://www.ict.gov.pg/preparations-underway-to-celebrate-coronation-of-his-majesty-king-charles-iii/| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-US}}</ref> === Šalamúnove ostrovy === Na oslavu [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]] ako kráľa [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]] sa [[6. máj]]a v Honiare konal „budíček“ bubnovačov, píšťaľkárov a kapely Kráľovských policajných síl Šalamúnových ostrovov. V katedrále sv. Barnabáša sa uskutočnila špeciálna [[bohoslužba]],<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Solomon Islands celebrated The King's Coronation in Honiara| url=https://www.gov.uk/government/news/solomon-islands-celebrated-the-kings-coronation-in-honiara| vydavateľ=GOV.UK| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> po ktorej nasledovalo krájanie torty. Na bohoslužbu prišlo viacero ministrov Koruny, vrátane [[Predseda vlády|premiéra]] [[Manasseh Sogavare|Manasseha Sogavareho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=PM graced the commemorative service in honouring the coronation of King Charles III| url=https://solomons.gov.sb/pm-graced-the-commemorative-service-in-honouring-the-coronation-of-king-charles-iii/| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| vydavateľ=solomons.gov.sb}}</ref> Na námestí Unity Square, kde bola verejná výstava fotografií historických kráľovských návštev Šalamúnskych ostrov, vystúpila skupina ''One Drop Band.<ref name=":35" />'' Od [[5. máj|5.]] do [[12. máj]]a bola v National Art Gallery výstava zobrazujúca portréty, historické dokumenty a návštevy členov kráľovskej rodiny na Šalamúnskych ostrovoch.<ref name=":35" /> === Antigua a Barbuda === V hlavnom meste [[Saint John’s|Saint John's]] sa na počesť Karolovej korunovácie aj za kráľa [[Antigua a Barbuda|Antiguy a Barbudy]] konal [[7. máj]]a sprievod z ''Multipurpose Cultural Centre'' k sídlu [[Vláda|vlády]]. Sprievodu sa zúčastnili Obranné sily Antiguy a Barbudy (OSAB), [[Skauting|skauti a skautky]], chlapčenské a dievčenské brigády, držitelia ocenení ''The Duke of Edinburgh Award'', [[adventisti siedmeho dňa]] a ''Cadet Corps''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Parade, lighting ceremony, church service among activities to mark King Charles III’s coronation| url=https://antiguaobserver.com/parade-lighting-ceremony-church-service-among-activities-to-mark-king-charles-iiis-coronation/| dátum vydania=9.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=Observer| jazyk=en}}</ref> V sídle vlády sa uskutočnila ceremónia spolu s vatrami a vystúpeniami ABDF Band, Salvation Army Timbralists a SDA Parthfinders Drum corps. Ďakovná [[bohoslužba]] bola odslúžená [[8. máj]]a v ''St. John's Pentecostal House of Restoration Ministries.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=A parade, lighting ceremony and service of thanksgiving and prayer celebrates the coronation of a new head of state and head of the Commonwealth| url=https://antigua-barbuda.com/a-parade-lighting-ceremony-and-service-of-thanksgiving-and-prayer-celebrates-the-coronation-of-a-new-head-of-state-and-head-of-the-commonwealth| dátum vydania=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-US| vydavateľ=antigua-barbuda.com}}</ref> === Vanuatu === Domorodé obyvateľstvo (tzv. Kastómci) na [[Vanuatu|vanuatuanskom]] ostrove [[Tanna (ostrov)|Tanna]], ktoré [[Hnutie princa Philippa|uctievalo princa Philippa ako svojho boha]], si uctilo korunováciu jeho syna. V dedinách Yakel a [[Yaohnanen]] sa [[6. máj]]a uskutočnili podujatia, v rámci ktorých bolo vztyčovanie britskej vlajky, popíjanie a tancovanie. Na oslavy sa zišlo asi 5000 - 6000 ľudí vrátane ďalších 100 vodcov dedín.<ref>{{Citácia periodika| titul=Tribe that worships Prince Philip to hold ‘big’ Coronation party| url=https://www.telegraph.co.uk/world-news/2023/05/02/king-charles-coronation-party-tribe-worships-prince-philip/| periodikum=The Telegraph| dátum=2023-05-02| dátum prístupu=2023-06-27| issn=0307-1235| jazyk=en-GB| meno=Nick| priezvisko=Squires}}</ref> == Mediálne pokrytie == [[British Broadcasting Corporation|BBC]] zrušila licenčné poplatky počas korunovačného víkendu, takže sa korunovácia [[6. máj]]a a korunovačný [[koncert]] na druhý deň mohli voľne vysielať bez zakúpenia licencie na vysielanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=BBC to suspend licence fee for King Charles coronation ceremony| url=https://www.theguardian.com/media/2023/feb/28/bbc-suspend-licence-fee-king-charles-coronation-tv| dátum vydania=28.2.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=theguardian.com| jazyk=en}}</ref> Ministerstvo kultúry, médií a športu oznámilo, že sa korunovácia bude vysielať na veľkoplošných obrazovkách na 57 miestach v [[Spojené kráľovstvo|Británii]], vrátane [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Parku]], [[Green Park|Green Parku]] a [[St. James’s Park|St. James's Parku]].<ref name=":24" /> [[Súbor:2023-05-06 Coronation JPP-1685 (52876782466).jpg|náhľad|Reportárka sa rozpráva s divákom korunovačného sprievodu.]] Médiá v Británii, [[Austrália (štát)|Austrálli]], [[Kanada|Kanade]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Nový Zéland|Novom Zélande]] či v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] vysielali korunováciu naživo. Niektorí vysielatelia v týchto krajinách pokrývali aj ďalšie podujatia počas korunovačného víkendu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=How the world’s media plan to cover the King’s Coronation| url=https://www.standard.co.uk/news/uk/king-charles-coronation-world-media-coverage-us-australia-canada-b1077138.html| vydavateľ=Evening Standard| dátum vydania=2023-05-04| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Mike| priezvisko=Bedigan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=How to watch the Coronation of King Charles in New Zealand| url=https://www.flicks.co.nz/news/how-to-watch-the-coronation-of-king-charles-iii-in-new-zealand/| vydavateľ=Flicks.co.nz| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Infografik: Charles III. darf sich auf mäßige Einschaltquoten freuen| url=https://de.statista.com/infografik/29785/potenzielle-tv-zuschauer-der-kroenungszeremonie-charles-iii| vydavateľ=Statista Infografiken|dátum vydania=2023-04-24| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Krönung von König Charles im Fernsehen: Der TV-Fahrplan mit allen Sendern und Uhrzeiten| url=https://www.tagesspiegel.de/kultur/kronung-von-konig-charles-hier-wird-das-event-ubertragen--mit-tv-sendern-und-uhrzeiten-9754955.html| periodikum=Der Tagesspiegel Online| dátum prístupu=2023-06-27| issn=1865-2263| jazyk=de-DE}}</ref> Priemerné televízne publikom sledujúce korunováciu na 11 kanáloch bolo 18,8 milióna, počas vrcholu išlo až o 20,4 milióna divákov v Spojenom kráľovstve, takže ide o najsledovanejšie vysielanie v tomto roku.<ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=More than 20 million tune in for King Charles III’s crowning moment| url=https://www.independent.co.uk/news/media/tv-radio/king-charles-coronation-viewing-figures-b2334321.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-05-07| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en|priezvisko=Atkinson| meno=Emily}}</ref><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Millions tune out of coronation as event draws smaller audience than Queen's funeral| url=https://inews.co.uk/news/coronation-tv-ratings-millions-tuned-out-charles-draws-smaller-audience-queens-funeral-2324354| vydavateľ=inews.co.uk| dátum vydania=2023-05-07| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en|meno=Nick| priezvisko=Duffy}}</ref> Napriek tomu ich bolo menej ako počas pohrebu [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] v roku [[2022]], keď ho sledovalo v priemere 26,2 milióna divákov a počas vrcholu až 29,2 milióna.<ref name=":37" /> BBC ukazovalo korunováciu na stanici BBC One, BBC Two (spolu s tlmočením do [[Posunková reč|posunkového jazyka]]) a [[BBC News|BBC News Channel]]. Ich sledovanosť 15,5 milióna divákov počas vrcholu bola najväčšou spomedzi vysielateľov.<ref name=":36" /> Televízia [[ITV1|ITV]] mala 3,6 milióna divákov (vrátane ITV3 s prekladom do posunkového jazyka) a viac ako 800 000 ľudí sledovalo [[Sky News]] a [[Sky Showcase]].<ref name=":36" /> Mimo Spojeného kráľovstva sledovalo obrad viac ako 3 milióny divákov v [[Austrália (štát)|Austrálli]], 7,6 milióna v [[Kanada|Kanade]], skoro 9 miliónov vo [[Francúzsko|Francúzsku]], viac ako 4,8 miliónov divákov v [[Nemecko|Nemecku]] a 12 miliónov ľudí v [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia periodika| titul=ABC coverage of King Charles III coronation tops Australian ratings despite being attacked by monarchists| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/may/09/abc-coverage-of-king-charles-iii-coronation-tops-australian-ratings-despite-being-attacked-by-monarchists| periodikum=The Guardian| dátum=2023-05-09| dátum prístupu=2023-06-27| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Amanda| priezvisko=Meade}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Coronation of Charles III: nearly 9 million viewers watched the ceremony in France| url=https://euro.dayfr.com/local/170256.html| dátum vydania=7.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=DayFR Euro| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230507164233/https://euro.dayfr.com/local/170256.html| dátum archivácie=2023-05-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King Charles III Coronation Viewership Delivers UK Record Ratings| url=https://www.forbes.com/sites/tonifitzgerald/2023/05/08/king-charles-iii-coronation-viewership-delivers-uk-record-ratings/| vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Toni| priezvisko=Fitzgerald}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charles III.| url=https://www.stern.de/lifestyle/leute/themen/charles-iii--7118630.html| vydavateľ=stern.de| dátum vydania=2023-06-27| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=de| priezvisko=}}</ref><ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=7.6M Canadians watched some part of the coronation of King Charles III: Numeris| url=https://www.thestar.com/entertainment/television/2023/05/10/76m-canadians-watched-some-part-of-the-coronation-of-king-charles-iii-numeris.html| vydavateľ=thestar.com| dátum vydania=2023-05-10| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Ransome| meno=Noel}}</ref> === Mediálne pokrytie na Slovensku === Korunováciu na [[Slovensko|Slovensku]] vysielali viaceré televízie. [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]], [[TV Markíza|Markíza]], [[24 (RTVS)|RTVS 24]], [[TA3]] a [[JOJ 24]] priniesli živé vysielanie korunovačného obradu, na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]] aj korunovačný koncert, ktorý sa konal na druhý deň.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Korunovácia kráľa Karola III. s RTVS. Podrobný program| url=https://www.rtvs.sk/novinky/tipy-z-programu/324959/korunovacia-krala-karola-iii-s-rtvs-podrobny-program| vydavateľ=rtvs.sk| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Mimoriadne štúdio ta3: Korunovácia kráľa Karola III. {{!}} TA3| url=https://www.ta3.com/relacia/28593/mimoriadne-studio-ta3-korunovacia-kraa-karola-iii| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk| meno=TA3 COM {{!}} TELEVÍZIA| priezvisko=TA3}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Korunováciu Karola III. prinesú naživo aj naše televízie. Pozrite si, čo všetko uvidíte| url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/665968-korunovaciu-karola-iii-prinesu-nazivo-aj-nase-televizie-pozrite-si-co-vsetko-uvidite/| vydavateľ=Mediaklik.sk| dátum vydania=2023-05-05| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk-SK| priezvisko=}}</ref> Zároveň pri tejto príležitosti [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] zaradila do televízneho programu viaceré dokumenty týkajúce sa kráľovskej rodiny.<ref name=":38" /> Dianie počas korunovačného dňa pokrývali častejším online spravodajstvom aj tuzemské [[Denník (žurnalistika)|denníky]] [[Aktuality.sk|Aktuality]], [[Denník N]], [[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]], [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]], [[SME]] a i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Briti majú nového kráľa Karola III., korunováciu sme sledovali online| url=https://www.aktuality.sk/clanok/5wXuYAv/korunovacia-krala-karola-iii-online/| vydavateľ=Aktuality.sk| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk| priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Korunovácia - Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N (mnt.sk)| url=https://dennikn.sk/minuta/hladaj/korunovácia| vydavateľ=Minúta po minúte| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Korunovácia Karola III. / Ceremónia sa bude líšiť od Alžbetinej spred 70 rokov, bude kratšia| url=https://www.postoj.sk/129823/ceremonia-sa-bude-lisit-od-korunoviacie-alzbety-ii-spred-70-rokov-bude-kratsia| vydavateľ=www.postoj.sk| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk| priezvisko=Postoj| priezvisko2=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=ONLINE: Korunováciu Karola III. sledoval celý svet| url=https://www.teraz.sk/zahranicie/online-korunovaciu-karola-iii-sleduje/712339-clanok.html| vydavateľ=TERAZ.sk| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk| priezvisko=Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Korunovácia kráľa Karola III.: Správy minútu po minúte| url=https://www.sme.sk/minuta/tema/815332/korunovacia-krala-karola-iii-spravy-minutu-po-minute| vydavateľ=www.sme.sk| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=sk| meno=| priezvisko=}}</ref> == Reakcie == === Verejná mienka === ==== Pred korunováciou ==== V [[Apríl|apríli]] [[2023]] agentúra [[YouGov]] vykonala viaceré prieskumy v súvislosti s korunováciou v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Prieskum z [[13. apríl]]a odhalil, že 46% dospelých Britov bolo naklonených k pozeraniu korunovácie. Ďalší prieskum uskutočnený v ten istý deň ukázal, že iba 33% respondentov sa zaujíma o túto ceremóniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Most British people are not interested in King’s coronation – poll| url=https://www.independent.co.uk/news/uk/british-yougov-coronation-meghan-charles-b2319742.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-04-14| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Parnaby| meno=Laura}}</ref> Prieskum z [[18. apríl]]a priniesol informáciu, že 51% Britov verí, že korunovácia by nemala byť hradená z [[Daň|daní]] občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=More than half of Britons think coronation shouldn't be publicly funded, new poll suggests| url=https://news.sky.com/story/more-than-half-of-britons-think-coronation-shouldnt-be-publicly-funded-new-poll-suggests-12860254| vydavateľ=Sky News| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> Agentúra YouGov tiež uskutočnila prieskum verejnej mienky v [[Austrália (štát)|Austrálii]], kde zistila, že 57% respondentov vyjadrilo určitú formu záujmu o korunováciu a 14% sa o ňu výrazne zaujímalo. Medzi oslovenými vyjadrilo 43% ľudí žiadny záujem o korunováciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Australians have a positive opinion of King Charles III but interest in his coronation is modest| url=https://business.yougov.com/content/45658-australians-have-positive-opinion-king-charles-iii| vydavateľ=business.yougov.com| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Singh| meno=Bhawna}}</ref> Agentúra [[Angus Reid Institute]] v [[Kanada|Kanade]] odhalila, že 59% oslovených venuje nejakú pozornosť korunovácii, aj keď iba 9% respondentov vysoko očakávalo túto udalosť. Ďalších 20% ľudí sa vyslovilo, že by si asi pozreli korunováciu, kým 29% si o nej plánovalo niečo prečítať. Medzi oslovenými vyjadrilo 41% žiadny záujem o ceremóniu.<ref name=":39" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Davison| meno=Janet| titul=What does King Charles's coronation mean for Canada and Canadians?| url=https://www.cbc.ca/news/canada/coronation-canada-king-charles-1.6830882| dátum vydania=4.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=CBC News| jazyk=en}}</ref> ==== Po korunovácii ==== Prieskum verejnej mienky uskutočnený po korunovácii agentúrou [[Ipsos]] ukázal, že aj [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]], aj [[William, princ z Walesu|princ William]] získali po tejto ceremónii vyššie skóre v obľúbenosti britskou verejnosťou. Avšak v porovnaní s predchádzajúcimi jubileami a kráľovskými podujatiami nebola zaznamenaná zvýšená podpora samotnej inštitúcie ako dôsledok korunovácie, keďže 61% respondentov uviedlo, že toto podujatie nemalo žiadny dopad na ich vnímanie [[Monarchia|monarchie]]. Medzi respondentmi vyjadrilo 19% pozitívny dopad na vnímanie inštitúcie, kým iných 19% uviedlo, že sa ich pohľad na monarchiu po korunovácii zhoršil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Boost in personal ratings for King Charles and Prince William after the Coronation – but support for a republic also reaches new high| url=https://www.ipsos.com/en-uk/boost-personal-ratings-king-charles-and-prince-william-after-coronation-support-republic-also| dátum vydania=19.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=IPSOS| jazyk=en}}</ref> === Protesty === [[Súbor:Not My King Protest (52880718233).jpg|náhľad|Demonštrácia za zrušenie monarchie na Trafalgarskom námestí počas prebiehajúcej korunovácie.]] Britská republikánska skupina Republic protestovala v [[Londýn]]e proti korunovácii. Jej výkonný riaditeľ Graham Smith nazval ceremóniu „oslavou dedičnej moci a privilégia“.<ref>{{Citácia periodika| titul=Anti-monarchists plan protests at coronation of Britain's King Charles| url=https://www.reuters.com/world/uk/anti-monarchists-plan-protests-coronation-britains-king-charles-2023-01-22/| periodikum=Reuters|dátum=2023-01-22| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=}}</ref> Organizácia očakávala účasť zhruba 1500 - 2000 ľudí na [[Trafalgar Square|Trafalgárskom námestí]], kde malo byť centrum londýnskych protestov, a malé skupiny od 1 do 3 osôb roztrúsených pozdĺž trasy korunovačného sprievodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul='Something out of a police state': Anti-monarchy protesters arrested ahead of King Charles' coronation| url=https://www.cnn.com/2023/05/06/uk/king-charles-anti-monarchy-protest-arrests-ckc-gbr-intl/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Niamh Kennedy,Christian Edwards,Lindsay Isaac,Allegra| priezvisko=Goodwin}}</ref><ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=More Than 1,000 Anti-Monarchy Campaigners Set to Disrupt King Charles' Coronation| url=https://bylinetimes.com/2023/04/20/more-than-1000-anti-monarchy-campaigners-set-to-disrupt-king-charles-coronation/| vydavateľ=Byline Times| dátum vydania=2023-04-20| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| meno=Josiah| priezvisko=Mortimer}}</ref> Podľa [[BBC News]] sa zišli stovky protestujúcich.<ref name=":41">{{Citácia periodika| titul=Dozens of protesters arrested during Coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-65507435| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| priezvisko=Durbin| meno=Adam| priezvisko2=Sandford| meno2=Daniel}}</ref> Organizácia [[Republic (organizácia)|Republic]] povzbudzovala protestujúcich k noseniu žltých vecí počas [[Protest|protestov]].<ref name=":40" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Republic| url=https://www.republic.org.uk/| vydavateľ=Republic| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en}}</ref> Zástancovia [[Škótsko|škótskej]] nezávislosti a [[Republikánstvo|republikáni]] pochodovali v [[Edinburgh|Edinburghu]] a [[Glasgow|Glasgowe]] v deň korunovácie. Skupina [[All Under One Banner]] ({{V jazyku|slk|Všetci pod jednou zástavou}}) protestovala v Glasgowe; v Edinburghu pochodovali [[Radical Independence Campaign]] ({{V jazyku|slk|Za radikálnu nezávislosť}}) a [[Our Republic]] ({{V jazyku|slk|Naša republika}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Thousands rallying across Scotland to demand independence on King’s coronation| url=https://www.thenational.scot/news/23406655.thousands-rallying-demand-independence-kings-coronation/| vydavateľ=The National| dátum vydania=2023-03-23| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Walker| meno=James}}</ref> V [[Cardiff|Cardiffe]] protestovala [[6. máj]]a [[Wales|welšská]] republikánska nátlaková skupina Cymru Republic, ktorá pochodovala od sochy [[Aneurin Bevan|Aneurina Bevana]] k [[Bute Park|Bute Parku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=The protest planned in Cardiff for the day of King Charles' coronation| url=https://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/protest-planned-cardiff-day-king-26769782| vydavateľ=WalesOnline| dátum vydania=2023-04-24| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Will| priezvisko=Hayward}}</ref> Zúčastnilo sa ho približne 300 protestujúcich.<ref name=":41" /> ==== Bezpečnostné opatrenia ==== [[Súbor:Police Surveillance of The Rascal Multitude (52880437864).jpg|náhľad|Polícia hliadkujúca za zástenou počas korunovačného sprievodu.]] Aby bola zabezpečená ochrana pred výtržnosťami protestujúcich a zamedzenie potenciálnych hrozieb a kriminálnych aktivit na podujatí, polícia a bezpečnostné služby z celého [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] použili v [[Londýn]]e veľké množstvo fyzických zábran, ozbrojených príslušníkov a policajné [[Bezpilotné lietadlo|drony]].<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Inside Operation Golden Orb: The security forces plan for King’s coronation| url=https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/coronation-king-security-police-protests-b2329039.html| vydavateľ=The Independent| dátum vydania=2023-05-03| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| priezvisko=Dearden| meno=Lizzie}}</ref> V deň korunovácie bolo v službe viac ako 11 500 [[Policajt|policajtov]] a v pohotovosti boli aj protiteroristické jednotky ({{V jazyku|eng|Uk Counter Terrorism Defence Mechanism}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Anti-monarchists to protest King Charles III's coronation despite controversial new law| url=https://abcnews.go.com/International/anti-monarchists-protest-king-charles-iii-coronation/story?id=99035160| vydavateľ=ABC News| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Morgan| priezvisko=Winsor}}</ref> V rámci nástupnického plánu [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]], tzv. Operácie ríšske jablko ({{V jazyku|eng|Operation Golden Orb}}), bola už niekoľko rokov plánovaná zvýšená bezpečnosť.<ref name=":42" /> Hnutie ''Republic'' už mesiace pred korunováciou konzultovalo s políciou ich zámer protestovať. Polícia ich ešte pred [[5. máj]]om uistila, že s ich protestom nebudú žiadne komplikácie z ich strany.<ref name=":43">{{Citácia periodika| titul=Coronation: Met expresses 'regret' over arresting six anti-monarchy protesters| url=https://www.bbc.com/news/uk-65527007| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| priezvisko=Seddon| meno=Sean}}</ref> ===== Zadržania ===== Metropolitná polícia konštatovala, že 52 ľudí bolo zadržaných za priestupky pri protestovaní počas korunovácie a „z obáv, že by ľudia narušili podujatie a zadržania boli vykonané aj z ochrany narušenia pokoja alebo konšpirácií vedúcich k spôsobeniu verejných neprístojností“. Ďalších 12 ľudí bolo zadržaných počas korunovácie za iné priestupky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=UPDATE: Arrests made during policing operation for the Coronation| url=https://news.met.police.uk/news/update-arrests-made-during-policing-operation-for-the-coronation-466461| vydavateľ=Mynewsdesk| dátum vydania=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| url archívu=https://web.archive.org/web/20230511124006/https://news.met.police.uk/news/update-arrests-made-during-policing-operation-for-the-coronation-466461| dátum archivácie=2023-05-11}}</ref> Medzi zadržanými boli jednotlivci z hnutia [[Animal Rising]], osem členov [[Just Stop Oil]] a šesť členov z [[Republic (organizácia)|Republic]], vrátane ich riaditeľa Grahama Smitha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Animal rights activists complain after Met Police arrests 'miles away from coronation'| url=https://www.itv.com/news/london/2023-05-06/animal-rights-activists-bemoan-met-police-arrests-miles-away-from-coronation| dátum vydania=6.5.2023| dátum prístupu=27.6.2023| vydavateľ=itvNews| jazyk=en}}</ref><ref name=":41" /><ref>{{Citácia periodika| titul=Just Stop Oil protesters disrupt hearing into Met's coronation policing| url=https://www.bbc.com/news/uk-65619384| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-17| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| priezvisko=Russell| meno=Rachel}}</ref> Medzi zadržanými členmi Just Stop Oil bol omylom aj okolostojaci Austrálčan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Royal superfan arrested and locked up for 13 hours at coronation for standing near protesters| url=https://inews.co.uk/news/royal-superfan-arrested-standing-near-protestors-kings-coronation-2331675| vydavateľ=inews.co.uk| dátum vydania=2023-05-11| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en| meno=Steve| priezvisko=Robson}}</ref> Metropolitná polícia uviedla, že k niektorým zatknutiam došlo v dôsledku plánov demonštrantov „hádzať núdzové prívesky“, aby počas sprievodu vyľakali kone, potenciálne zranili jazdcov a divákov. Zmienil sa o tom v [[Apríl|apríli]] [[2023]] [[Oliver Dowden]], podpredseda vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Police arrest three in suspected coronation procession rape alarm plot| url=https://www.standard.co.uk/news/uk/police-arrest-three-suspected-coronation-procession-rape-alarm-plot-b1079395.html| vydavateľ=Evening Standard| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en|meno=Robert| priezvisko=Dex}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Women's safety volunteers arrested ahead of Coronation| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-65516825| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-07| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-GB| priezvisko=Warren| meno=Jess}}</ref><ref>{{Citácia periodika| titul=Alarm at protesters’ plot to startle police horses during coronation| url=https://www.thetimes.co.uk/article/alarm-at-protesters-plot-to-startle-police-horses-during-coronation-tlk22smrz| dátum=2023-06-27| dátum prístupu=2023-06-27| issn=0140-0460| jazyk=en| meno=Chris| priezvisko=Smyth| periodikum=The Times}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=King Charles' coronation will draw protests. How popular are the royals, and do they have political power? - CBS News| url=https://www.cbsnews.com/news/king-charles-coronation-protests-how-popular-royals-do-they-have-political-power/| vydavateľ=www.cbsnews.com| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-27| jazyk=en-US| priezvisko=Ott| meno=Haley}}</ref> Zadržané boli tri členky skupiny ''Night Stars'' rozdávajúce núdzové alarmové prívesky ženám vo [[City of Westminster|Westminsteri]], čo skritizovala [[Caroline Russell]] zo strany [[Green Party]].<ref>{{Citácia periodika| titul=Met police ‘regret’ arrest of anti-monarchy protesters at coronation| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/may/08/arrests-coronation-protesters-premeditated-republic-chief-police|periodikum=The Guardian| dátum=2023-05-08|dátum prístupu=2023-06-28| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Kevin| priezvisko=Rawlinson| meno2=Nadeem| priezvisko2=Badshah}}</ref> Organizácia [[Human Rights Watch]] opísala zadržania ako alarmujúce a niečo, „čo by ste mohli očakávať v [[Moskva|Moskve]], nie v [[Londýn]]e“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul='Something out of a police state': Anti-monarchy protesters arrested ahead of King Charles' coronation| url=https://www.cnn.com/2023/05/06/uk/king-charles-anti-monarchy-protest-arrests-ckc-gbr-intl/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| meno=Niamh Kennedy,Christian Edwards,Lindsay Isaac,Allegra| priezvisko=Goodwin}}</ref> Metropolitná polícia sa [[8. máj]]a ospravedlnila šiestim zadržaným protestujúcim vrátane Smitha po tom, ako nebol nájdený žiadny dôkaz, že by sa protestujúci snažili správať nezákonne. Metropolitná polícia vyslovila „ľútosť“ nad zadržaním Smitha a ďalších piatich protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=London police express 'regret' over arrests of anti-monarchy protesters during coronation|url=https://www.cnn.com/2023/05/09/uk/london-police-regret-coronation-arrests-intl-gbr-ckc/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2023-05-09|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=en|meno=Ivana|priezvisko=Kottasová}}</ref> Smith naznačil, že toto ospravedlnenie neprijme a že zváži právne úkony.<ref name=":43" /> Mestská rada Westminsteru požiadala políciu o ospravedlnenie za zadržanie nočných dobrovoľníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Updated Statement on Night Stars volunteers {{!}} Westminster City Council| url=https://www.westminster.gov.uk/news/updated-statement-night-stars-volunteers| vydavateľ=www.westminster.gov.uk| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en}}</ref> Rada ''Home Affairs Committee'' uskutočnila [[17. máj]]a zber dôkazov o policajnom výkone počas korunovácie a o zadržaní republikánskych protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Home Affairs Committee to take evidence on policing of public protests| url=https://committees.parliament.uk/committee/83/home-affairs-committee/news/195165/home-affairs-committee-to-take-evidence-on-policing-of-public-protests/| dátum vydania=10.5.2023| dátum prístupu=28.6.2023| vydavateľ=committees.parliament.uk| jazyk=en}}</ref> Metropolitná polícia a polícia [[Lincolnshire (grófstvo)|Lincolnshire]] podali [[17. máj]]a z vlastnej iniciatívy sťažnosť na vyšetrovací orgán ''Independent Office for Police Conduct'' ohľadom zadržania austrálskeho okolostojaceho.<ref>{{Citácia periodika| titul=Coronation: Met refers itself to police watchdog over royal fan arrest| url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-65624636| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-17| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en-GB}}</ref> Primátor [[Londýn]]a sa tiež dožadoval odpovedí od Metropolitnej polície ohľadom zadržaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Harris| meno=Simon| titul=London's mayor Sadiq Khan demands answers from Met Police chief over Coronation arrests| url=https://www.itv.com/news/london/2023-05-09/sadiq-khan-demands-answers-from-met-police-chief-over-coronation-arrests| dátum vydania=9.5.2023| dátum prístupu=28.6.2023| vydavateľ=itvNews| jazyk=en}}</ref> === Žiadosti o odškodnenie === Počas príprav na korunováciu podpísali republikánski domorodí politici a bojovníci za odškodnenie z 12 oblastí [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] otvorený list adresovaný [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolovi]], v ktorom ho požiadali o formálne ospravedlnenie sa za dôsledky britskej [[Kolonizácia (obsadzovanie)|kolonizácie]] a začatie „procesu napravujúcej spravodlivosti“.<ref>{{Citácia periodika| titul=Commonwealth Indigenous leaders demand apology from the king for effects of colonisation| url=https://www.theguardian.com/uk-news/2023/may/04/commonwealth-indigenous-leaders-demand-apology-from-the-king-for-effects-of-colonisation| periodikum=The Guardian| dátum=2023-05-03| dátum prístupu=2023-06-28| issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Josh|priezvisko=Butler}}</ref> [[Predseda vlády|Premiéri]] [[Belize]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätého Krištofa a Nevisu]] a [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätého Vincenta a Grenadín]] využili príležitosť na výzvu, aby sa Británia ospravedlnila za obchod s otrokmi.<ref name=":44">{{Citácia periodika| titul=Belize likely to become republic, says PM as he criticises Rishi Sunak| url=https://www.theguardian.com/world/2023/may/04/belize-likely-to-become-republic-says-pm-johnny-briceno-as-he-criticises-rishi-sunak| periodikum=The Guardian| dátum=2023-05-04| dátum prístupu=2023-06-28| issn=0261-3077| jazyk=en-GB| meno=Oliver| priezvisko=Laughland}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika| titul=St Kitts and Nevis is not totally free under King Charles III, says PM| url=https://www.bbc.com/news/world-latin-america-65425416| periodikum=BBC News| dátum=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en-GB| priezvisko=Olulode| meno=Celestina}}</ref><ref name=":46">{{Citácia periodika| titul=King Charles III as head of state in St Vincent and the Grenadines 'absurd'| url=https://www.bbc.com/news/world-65527160|periodikum=BBC News| dátum=2023-05-08| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en-GB| priezvisko=Madi| meno=Mohamed| priezvisko2=Olulode| meno2=Celestina}}</ref> Použitie [[Diamant|diamantov]] Cullinan počas korunovácie bolo kontroverzne vnímané v južnej Afrike. Niektorí juhoafričania pri tejto príležitosti žiadali o ich vrátenie; išlo o pokračovanie petície na rovnakú tému po smrti kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]], ktorú podpísalo 8 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul='We want our diamond back': The coronation gem spirited from South Africa using a decoy ship| url=https://inews.co.uk/news/world/cullinan-diamond-coronation-south-africa-charles-2321035| vydavateľ=inews.co.uk| dátum vydania=2023-05-06| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| meno=Yeshiel| priezvisko=Panchia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=South Africans call for UK to return diamonds set in crown jewels| url=https://www.cnn.com/2023/05/05/africa/star-of-africa-diamond-intl/index.html| vydavateľ=CNN| dátum vydania=2023-05-05| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| priezvisko=}}</ref> === Republikánstvo === [[Jamajka|Jamajský]] minister zákonných a ústavných záležitostí [[Marlene Malahoo Forte]] využil korunováciu na zdôraznenie úmyslu jamajskej vlády zmeniť štátoprávne usporiadanie na [[Republika|republiku]] (podľa možností už v roku [[2024]]) a že korunovácia urýchlila plány vlády na usporiadanie [[Referendum|referenda]] na túto tému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Jamaica: King's coronation accelerates plans for Jamaican republic – with referendum 'as early as 2024'| url=https://news.sky.com/story/jamaica-kings-coronation-accelerates-plans-for-jamaican-republic-with-referendum-as-early-as-2024-12872453| vydavateľ=Sky News| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| priezvisko=Choudhry| meno=Sabah}}</ref> Výbor pre reformu [[Ústava|ústavy]] bol pre tento dôvod zriadený v roku [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Mauro| meno=Ellen| titul=Jamaica working on split with monarchy as Charles's coronation looms| url=https://www.cbc.ca/news/world/charles-coronation-jamaica-split-1.6830598| dátum vydania=4.5.2023| dátum prístupu=28.6.2023| vydavateľ=CBC News| priezvisko2=Sheldon| meno2=Mia}}</ref> Premiéri [[Belize]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätého Krištofa a Nevisu]], a [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätého Vincenta a Grenadín]] vyslovili svoje túžby, aby sa ich krajiny zmenili na republiky. V Belize bol v [[November|novembri]] [[2022]] vytvorený ústavný výbor pre túto problematiku. Počas príprav na korunováciu sa premiéri [[Svätý Krištof a Nevis|Svätého Krištofa a Nevisu]] a [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätého Vincenta a Grenadín]] zaviazali k vytvoreniu ústavných výborov na prešetrenie tejto témy.<ref name=":44" /><ref name=":45" /><ref name=":46" /> [[Austrália (štát)|Austrálski]] republikáni kritizovali pred korunováciou [[Predseda vlády|premiéra]] [[Anthony Albanese|Anthonyho Albanesa]] za jeho účasť na korunovácii,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Many people won't be celebrating the coronation. Here's why| url=https://www.sbs.com.au/news/article/many-people-wont-be-celebrating-the-coronation-heres-why/4enn962ol| vydavateľ=SBS News| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| priezvisko=Wedesweiler| meno=Madeleine}}</ref> a čelil tlaku od republikánov, aby nevyhlásil vernosť panovníkovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Albo swears allegiance until an Aussie head of state| url=https://thewest.com.au/news/king-charles-iii/republican-anthony-albanese-swears-allegiance-until-an-australian-head-of-state-c-10533340| vydavateľ=The West Australian| dátum vydania=2023-05-03| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| priezvisko=Curtis| meno=Katina}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=‘I’m not a monarchist’: Albanese grilled by Piers Morgan on republic| url=https://www.skynews.com.au/australia-news/politics/prime-minister-anthony-albanese-pressed-by-piers-morgan-on-australian-republic-dream-ahead-of-king-charles-iiis-coronation/news-story/9faae90e9ea58667488fd830ca7dd3fe| vydavateľ=skynews| dátum vydania=2023-05-03| dátum prístupu=2023-06-28| jazyk=en| meno=Tyrone| priezvisko=Clarke}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[operácia London Bridge]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Coronation of Charles III and Camilla|1109337859}}{{Portál|Spojené kráľovstvo}} [[Kategória:2023 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Korunovácie britských monarchov|Karol III]] [[Kategória:Karol III. (Spojené kráľovstvo)]] 2f8g2pz0l0zkj81tt8hvlyuqtz9h47r 0 687098 8218733 8075196 2026-05-24T02:51:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218733 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätých Petra a Pavla | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StsPeterandPaulChurch-Hisarya05.jpg | Popis obrázka = pohľad na kostol zo severu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Chisaria (okres)|Chisaria]] | Mesto = [[Chisaria (mesto)|Chisaria]] | Obec = | Mestská časť typ = Štvrť | Mestská časť = Miromir | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.4842389 | Zemepisná dĺžka = 24.7160182 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Sofijsko-plovdivská | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Kosta Petrov | Architekt1 = Petăr Kostov | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = [[1882]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Sts. Peter and Paul Church, Hisarya | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätých Petra a Pavla''' ({{vjz|bul|Църква „Свети свети Петър и Павел“|''Cărkva „Sveti sveti Petăr i Pavel“''}})<ref name="ref2">KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 521. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2"/><ref name="nasamnatam.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Хисаря | url = https://www.nasamnatam.com/grad/Hisarq.html | vydavateľ = nasamnatam.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]] ležiaci v meste [[Chisaria (mesto)|Chisaria]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4641. (po bulharsky)</ref><ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Католическа църква "Св. Св. Петър и Павел" - Хисаря | url = https://opoznai.bg/view/katolicheska-tzarkva-sv-sv-petar-i-pavel-hisaria | vydavateľ = opoznai.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220911150823/https://opoznai.bg/view/katolicheska-tzarkva-sv-sv-petar-i-pavel-hisaria | dátum archivácie = 2022-09-11 }}</ref><ref name="hisar.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Религия | url = https://hisar.bg/hisar/%D0%BA%D1%83%D0%BB%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0-%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%B7%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5/%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%B3%D0%B8%D1%8F/ | vydavateľ = hisar.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="religiousheritage-bg.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = adminyniZ | odkaz na autora = | titul = Свети Петър и Павел (Хисаря) | url = https://religiousheritage-bg.eu/2019/02/28/%D1%81%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8-%D0%BF%D0%B5%D1%82%D1%8A%D1%80-%D0%B8-%D0%BF%D0%B0%D0%B2%D0%B5%D0%BB-%D1%85%D0%B8%D1%81%D0%B0%D1%80%D1%8F/ | vydavateľ = religiousheritage-bg.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220911152324/https://religiousheritage-bg.eu/2019/02/28/%D1%81%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8-%D0%BF%D0%B5%D1%82%D1%8A%D1%80-%D0%B8-%D0%BF%D0%B0%D0%B2%D0%B5%D0%BB-%D1%85%D0%B8%D1%81%D0%B0%D1%80%D1%8F/ | dátum archivácie = 2022-09-11 }}</ref> V chráme sa nachádza etnografická expozícia.<ref name="ref2"/> Chrám patrí pod sofijsko-plovdivskú rímskokatolícku diecézu.<ref name="opoznai.bg" /> Patrónsky sviatok kostola sa slávi [[29. jún]]a.<ref name="ref5"/> == Iné názvy == Kostol je známy aj ako '''Katolícky kostol svätých Petra a Pavla''' ({{vjz|bul|Католическа църква „Свети свети Петър и Павел“, alebo Католически храм „Свети свети Петър и Павел“|''Katoličeska cărkva „Sveti sveti Petăr i Pavel“, alebo Katoličeski chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“''}}),<ref name="nasamnatam.com" /><ref name="opoznai.bg" /> '''Katedrálny kostol svätých Petra a Pavla''' ({{vjz|bul|Катедралният храм „Свети свети Петър и Павел“|''Katedralnijat chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“''}}),<ref name="hisar.bg" /> alebo '''Katolícky katedrálny kostol svätých Petra a Pavla''' ({{vjz|bul|Католически катедрален храм „Свети свети Петър и Павел“|''Katoličeski katedralen chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“''}}).<ref name="ref1"/> == Lokalita == [[Súbor:StsPeterandPaulChurch-Hisarya04.jpg|Pohľad na apsidu a kostolnú vežu v severnej časti budovy|náhľad|vľavo]] Budova leží v meste Chisaria v od mesta oddelene ležiacej štvrti Miromir ({{bul|Миромир}}).<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="ref5">{{Citácia knihy | autor = ŠANOV, Christo | titul = Manastirite na Bălgarija{{--}}manastiri, manastirišta, skitove, metosi i episkopski rezidencii (IV{{--}}XXI vek){{--}}Čast II: Jugoiztočna Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2024 | počet strán = 664 | isbn = 978-619-01-1522-9 | strany = 508{{--}}509}}</ref> == Dejiny == Dedina ''Davadžovo'' ({{bul|Даваджово}}) (od roku [[1934]] Miromir, v súčasnosti štvrť mesta Chisaria) bola jedniu z [[Paulikánstvo|paulikánských]] dedín v plovdivskom regióne, ktoré sa v [[50. roky 17. storočia|50. rokoch 17. storočia]] priklonili ku katolicizmu.<ref name="ref2"/> Kostol bol postavený v priebehu roku [[1882]].<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="ref5"/> V rovnakom roku bola postavená aj budovy fary.<ref name="ref2"/> Iniciátormi výstavby boli dvaja pôvodom [[Taliani|talianskí]] kňazi.<ref name="religiousheritage-bg.eu" /> Boli to otec Pavel Cakija<ref name="ref5"/> (narodený v [[Taliansko|Taliansku]] v roku [[1835]], prisťahoval sa na územie Bulharska v roku [[1871]])<ref name="religiousheritage-bg.eu" /> a otec Carlos<ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="opoznai.bg" /><ref name="hisar.bg" /> (narodený v talianskom [[Trident (mesto)|Tridente]] v roku [[1838]], prisťahoval sa na územie Bulharska v roku [[1879]]).<ref name="religiousheritage-bg.eu" /> Obidvaja boli po smrti pochovaní v kostolnom dvore.<ref name="ref5"/> V roku [[1904]] bola pri chráme postavená [[zvonica]].<ref name="ref5"/> V rokoch [[1967]]{{--}}[[1968]] v kostole prebehli na kostole rozsiahle reštauračné práce.<ref name="ref5"/> V rokoch [[1968]]{{--}}[[1970]] boli steny v kostole vyzdobené [[freska]]mi.<ref name="ref2"/><ref name="ref5"/> Autorom fresiek v kostole je umelec Stojan Izov<ref name="hisar.bg" /><ref name="ref5"/> zo [[Sofia|Sofie]].<ref name="ref5"/> V júni<ref name="religiousheritage-bg.eu" /> roku [[2004]] bola v kostole otvorená etnografická expozícia.<ref name="ref2"/><ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="hisar.bg" /> == Charakteristika == Autormi stavby sú staviteľskí majstri z mesta [[Debar]] (v dnešnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]), Kosta Petrov a Petăr Kostov.<ref name="ref5"/> Budova je [[Loď (architektúra)|trojloďová]] s predĺženými klenutými oknami v severnej a južnej fasáde a s polvalcovou klenbou. Budova je vo východnej časti zakončená polkruhovou z fasády výrazne vystupujúcou [[Apsida (architektúra)|apsidou]].<ref name="ref5"/> Celý kostolný komplex je ohradený múrom. Prístup do komplexu je z južnej strany, cez vchod nad ktorým sa nachádza trojuholníkový [[frontón]].<ref name="ref5"/> === Zvonica === Nachádza sa pri severnej fasáde kostola. Je trojposchodová a vo vrchnej časti zakončená terasou štvorcového pôdorysu, ktorá je ohradená ozdobným parapetom tvoreným malými guľatými stĺpkami, pričom celá je podopretá štyrmi kamennými schodmi.<ref name="ref5"/> === Interiér === Kostol je v interiéri vyzdobený [[freska]]mi. Autorom fresiek v kostole je umelec Stojan Izov<ref name="hisar.bg" /><ref name="ref5"/> zo [[Sofia|Sofie]].<ref name="ref5"/> Fresky na stenách sú namaľované v pre tento účel špeciálne určených obdĺžnikových [[Nika (architektúra)|nikách]].<ref name="ref5"/> == Múzejná expozícia == Etnografická múzejná expozícia, ktorá bola otvorená pri kostole sa venuje obyvateľom Miromiru,<ref name="ref2"/><ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="hisar.bg" /> ich životnému štýlu<ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="hisar.bg" /> ako aj dejinám miestnej farnosti. V rámci expozície je zhromaždených množstvo písomných materiálov spojených s dedinou a farnosťou.<ref name="ref2"/><ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="hisar.bg" /> Expozícia bola otvorená v roku 2004.<ref name="ref2"/><ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="hisar.bg" /> == Chrámový sviatok == Chrámový sviatok sa oslavuje [[29. jún]]a, pričom v rámci sviatku prebieha vždy zhromaždenie miestneho obyvateľstva.<ref name="religiousheritage-bg.eu" /><ref name="opoznai.bg" /> == Galéria == <gallery> StsPeterandPaulChurch-Hisarya03.jpg|pohľad k areálu kostola zo severozápadu StsPeterandPaulChurch-Hisarya01.jpg|pohľad k areálu kostola zo západu StsPeterandPaulChurch-Hisarya02.jpg|pohľad na kostol zo severu StsPeterandPaulChurch-Hisarya13.jpg|pohľad na kostol zo západu StsPeterandPaulChurch-Hisarya07.jpg|pohľad na západnú fasádu kostola StsPeterandPaulChurch-Hisarya10.jpg|pohľad na južnú fasádu kostola StsPeterandPaulChurch-Hisarya12.jpg|pohľad na východnú fasádu kostola StsPeterandPaulChurch-Hisarya11.jpg|pohľad na vchod do kostola v južnej fasáde budovy StsPeterandPaulChurch-Hisarya09.jpg|detail zo západnej fasády StsPeterandPaulChurch-Hisarya06.jpg|v kostolnom dvore StsPeterandPaulChurch-Hisarya08.jpg|v kostolnom dvore </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sts. Peter and Paul Church, Hisarya}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Bulharsku]] [[Kategória:Katedrály v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Chisarii]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätým Petrovi a Pavlovi|Chisaria]] [[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] meu1tfbewrvu2ijakodl4uwvuk11fft 0 687613 8218868 8207213 2026-05-24T09:47:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kyselina metylmalónová|Obrázok=Methylmalonic acid.svg|Obrázok2=Methylmalonic_acid_3d_model.png|Vzorec={{chem|C|4|H|6|O|4}}|Synonymá=MMA, metylmalonát|Vzhľad=|Molekulová hmotnosť=|Trojný bod=|Kritický bod=|Kritická teplota=|Kritický tlak=|Kritická hustota=|Hustota=|Rozpustnosť=|Skupenské teplo topenia=|Entropia topenia=|Skupenské teplo vyparovania=|Štandardná zlučovacia entalpia=|Štandardná entropia=|Merná tepelná kapacita=|Teplota vzplanutia=|Teplota vznietenia=|Medze výbušnosti=|externé dáta MSDS=|GHS zdroj=|GHS piktogram=|heslo GHS=|vety H=|vety EUH=|vety P=|EÚ zdroj=|EÚ piktogram=|vety R=|vety S=|NFPA 704=|NFPA 704 zdroj=|CAS=516-05-2|UN=|EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP)=|Číslo RTECS=|ulr=|Systematický názov=Kyselina metylpropándiová}} '''Kyselina metylmalónová''' ('''MMA''') je [[chemická zlúčenina]] zo skupiny [[Dikarboxylová kyselina|dikarboxylových kyselín]]. Pozostáva zo základnej štruktúry [[Kyselina malónová|kyseliny malónovej]] a nesie aj [[Metylová skupina|metylovú skupinu]]. [[Soľ (chémia)|Soli]] kyseliny metylmalónovej sa nazývajú '''metylmalonáty'''. Stanovenie hladiny metylmalonátu v krvi možno použiť pri diagnostike porúch metabolizmu [[Vitamín B12|vitamínu B₁₂]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fabriciová|meno=Katarína|titul=Poruchy metabolizmu vitamínu B12|url=https://www.solen.sk/storage/file/article/4f91df2373c9b8e9aef8741191f81a4e.pdf|dátum prístupu=2022/10/28|priezvisko2=Behúlová|meno2=Darina|priezvisko3=Škodová|meno3=Jozefína}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metylmalonová kyselina v plazme (P-MMA)|url=https://www.medirex.sk/lekar/detail-parametra/2771|vydavateľ=www.medirex.sk|dátum prístupu=2022-10-28|jazyk=sk}}</ref> == Metabolizmus == [[Súbor:Propionate pathway.svg|vľavo|náhľad|Dráha metabolizmu propionátu s kyselinou metylmalónovou ako vedľajším produktom]] Kyselina metylmalónová je vedľajším produktom metabolickej dráhy [[Propionát|propionátu]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Methylmalonic acid in aging and disease|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1043276023002400|periodikum=Trends in Endocrinology & Metabolism|dátum=2024-03|ročník=35|číslo=3|strany=188–200|doi=10.1016/j.tem.2023.11.001|jazyk=en|meno=Joanne|priezvisko=Tejero|meno2=Felicia|priezvisko2=Lazure|meno3=Ana P.|priezvisko3=Gomes}}</ref> Východiskovými zdrojmi sú tieto údaje s príslušnými približnými príspevkami k metabolizmu propionátu v celom tele v zátvorkách:<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Genetic and genomic systems to study methylmalonic acidemia|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1096719205002337|periodikum=Molecular Genetics and Metabolism|dátum=2005-09|ročník=86|číslo=1-2|strany=34–43|doi=10.1016/j.ymgme.2005.07.020|jazyk=en|meno=R.J.|priezvisko=Chandler|meno2=C.P.|priezvisko2=Venditti}}</ref> * [[Esenciálna aminokyselina|esenciálne aminokyseliny]]: [[metionín]], [[valín]], [[treonín]] a [[izoleucín]]<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Proposed guidelines for the diagnosis and management of methylmalonic and propionic acidemia|url=http://ojrd.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13023-014-0130-8|periodikum=Orphanet Journal of Rare Diseases|dátum=2014-12|ročník=9|číslo=1|issn=1750-1172|doi=10.1186/s13023-014-0130-8|jazyk=en|meno=Matthias R|priezvisko=Baumgartner|meno2=Friederike|priezvisko2=Hörster|meno3=Carlo|priezvisko3=Dionisi-Vici}}</ref> (~ 50 %)<ref name=":4" /> * [[Mastná kyselina|mastné kyseliny]] s nepárnym reťazcom<ref name=":5" /> (~ 30 %)<ref name=":4" /> * [[Kyselina propiónová|kyselina propionová]] z bakteriálnej fermentácie v črevách<ref name=":5" /> (~ 20 %)<ref name=":4" /> * bočný reťazec [[Cholesterol|cholesterolu]]<ref name=":5" /> * [[tymín]]<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=[49] d-methylmalonyl-CoA hydrolase|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0076687988660514|vydavateľ=Elsevier|rok=1988|isbn=978-0-12-182067-1|doi=10.1016/s0076-6879(88)66051-4|strany=393–400|zväzok=166|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1016/S0076-6879(88)66051-4|meno=Robin J.|priezvisko=Kovachy|meno2=Sally P.|priezvisko2=Stabler|meno3=Robert H.|priezvisko3=Allen}}</ref> [[Derivát (chémia)|Derivát]] propionátu, [[propionyl-CoA]], sa premieňa na D-[[Metylmalonylkoenzým A|metylmalonyl-CoA]] pomocou [[Propionyl-CoA karboxyláza|propionyl-CoA karboxylázy]] a potom sa premieňa na L-metylmalonyl-CoA pomocou [[Metylmalonyl-CoA epimeráza|metylmalonyl-CoA epimerázy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Methylmalonyl Coenzyme A (CoA) Epimerase Deficiency, an Ultra-Rare Cause of Isolated Methylmalonic Aciduria With Predominant Neurological Features|url=https://www.cureus.com/articles/198032-methylmalonyl-coenzyme-a-coa-epimerase-deficiency-an-ultra-rare-cause-of-isolated-methylmalonic-aciduria-with-predominant-neurological-features|periodikum=Cureus|dátum=2023-10-31|issn=2168-8184|doi=10.7759/cureus.48017|jazyk=en|meno=Rui|priezvisko=Diogo|meno2=Inês B|priezvisko2=Rua|meno3=Sara|priezvisko3=Ferreira}}</ref> Vstup do [[Citrátový cyklus|citrátového cyklu]] sa uskutočňuje premenou L-metylmalonyl-CoA na [[Sukcinylkoenzým A|sukcinyl-CoA]] pomocou [[Metylmalonyl-CoA mutáza|L-metylmalonyl-CoA mutázy]], pričom ako [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] je potrebný [[Vitamín B12|vitamín B₁₂]] vo forme [[Adenozylkobalamín|adenosylkobalamínu]].<ref name=":3" /> Táto cesta degradácie propionyl-CoA na sukcinyl-CoA predstavuje jednu z najdôležitejších [[Anaplerotické reakcie|anaplerotických]] ciest citrátového cyklu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Biochemical and anaplerotic applications of in vitro models of propionic acidemia and methylmalonic acidemia using patient-derived primary hepatocytes|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1096719220301177|periodikum=Molecular Genetics and Metabolism|dátum=2020-07|ročník=130|číslo=3|strany=183–196|doi=10.1016/j.ymgme.2020.05.003|jazyk=en|meno=M. Sol|priezvisko=Collado|meno2=Allison J.|priezvisko2=Armstrong|meno3=Matthew|priezvisko3=Olson}}</ref> Kyselina metylmalonová vzniká ako vedľajší produkt tejto metabolickej dráhy, keď sa D-metylmalonyl-CoA štiepi na kyselinu metylmalonovú a [[Koenzým A|CoA]] pomocou [[D-metylmalonyl-CoA hydroláza|D-metylmalonyl-CoA hydrolázy]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> Enzým [[ACSF3|acyl-CoA syntetázy člen rodiny 3]] (ACSF3) je zasa zodpovedný za premenu kyseliny metylmalónovej a CoA na metylmalonyl-CoA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ACSF3 gene: MedlinePlus Genetics | url = https://medlineplus.gov/genetics/gene/acsf3/ | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2024-08-17 | jazyk = en}}</ref> == Klinický význam == === Nedostatok vitamínu B₁₂ === Zvýšená hladina kyseliny metylmalónovej môže naznačovať [[Nedostatok vitamínu B12|nedostatok vitamínu B₁₂]]. Táto súvislosť však nie je obojstranná (nedostatok vitamínu B₁₂ takmer vždy vedie k zvýšenej kyseliny metylmalónovej, ale ľudia so zvýšenou hladinou tejto kyseiny nemusia mať nedostatok vitamínu B₁₂).<ref>{{cite web|url=https://www.med.emory.edu/EMAC/curriculum/diagnosis/sensand.htm|title=Sensitivity and Specificity|website=www.med.emory.edu|accessdate=2022-10-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121001105756/https://www.med.emory.edu/EMAC/curriculum/diagnosis/sensand.htm|archivedate=2012-10-01}}</ref> Hladina kyseliny metylmalónovej je zvýšená u asi 90-98 % ľudí s nedostatkom vitamínu B₁₂. Ľudia nad 70 rokov však majú zvýšenú hladinu kyseliny metylmalónovej v asi 20-25 % prípadov, ale nedostatok vitamínu B₁₂ má len 66-75 % z nich. Z tohto dôvodu sa u starších ľudí neodporúča stanovovať kyselinu metylmalónovú.<ref>{{cite web|url=http://www.dizziness-and-balance.com/disorders/central/b12.html|title=B12 Deficiency and Dizziness|website=www.dizziness-and-balance.com}}</ref> === Metabolické ochorenia === Zvýšená koncentrácia kyseliny metylmalónovej je prítomná i u detí s dedičným ochorením [[Metylmalónová acidémie|metylmalónovou acidémiami]].<ref name=":2" /> Ak je zvýšená hladina kyseliny metylmalónovej sprevádzaná zvýšenou hladinou [[Kyselina malónová|kyseliny malónovej]], môže ísť o metabolické ochorenie známe ako [[kombinovaná malónová a metylmalónová acidúria]] (CMAMMA). Výpočtom pomeru kyselín malónovej a metylmalónovej v krvnej plazme možno CMAMMA odlíšiť od klasickej [[Metylmalónová acidémia|metylmalónovej acidémie]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A New Approach for Fast Metabolic Diagnostics in CMAMMA|url=https://doi.org/10.1007/8904_2016_531|vydavateľ=Springer|rok=2016|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-662-53681-0|doi=10.1007/8904_2016_531|strany=15–22|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/8904_2016_531|meno=Monique G. M.|priezvisko=de Sain-van der Velden|meno2=Maria|priezvisko2=van der Ham|meno3=Judith J.|priezvisko3=Jans}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Exome sequencing identifies ACSF3 as a cause of combined malonic and methylmalonic aciduria|url=http://www.nature.com/articles/ng.908|periodikum=Nature Genetics|dátum=2011-09|dátum prístupu=|ročník=43|číslo=9|strany=883–886|issn=1061-4036|doi=10.1038/ng.908|jazyk=en|priezvisko=NIH Intramural Sequencing Center Group|meno2=Jennifer L|priezvisko2=Sloan|meno3=Jennifer J|priezvisko3=Johnston}}</ref> === Rakovina === Okrem toho bola nedávno prepojená hladina metylmalonátu v krvi spojená s rozvojom tumorov.<ref>{{Cite journal|last1=Gomes|first1=Ana P.|last2=Ilter|first2=Didem|last3=Low|first3=Vivien|last4=Endress|first4=Jennifer E.|last5=Fernández-García|first5=Juan|last6=Rosenzweig|first6=Adam|last7=Schild|first7=Tanya|last8=Broekaert|first8=Dorien|last9=Ahmed|first9=Adnan|last10=Planque|first10=Melanie|last11=Elia|first11=Ilaria|date=2020-09-10|title=Age-induced accumulation of methylmalonic acid promotes tumour progression|url=|journal=Nature|language=en|volume=585|issue=7824|pages=283–287|doi=10.1038/s41586-020-2630-0|pmid=32814897|issn=0028-0836|pmc=7785256}}</ref> === Bakteriálne prerastanie v tenkom čreve === Nadmerné množenie baktérií v [[Tenké črevo|tenkom čreve]] môže takisto viesť k zvýšenej hladine metylamlonátu, pretože baktérie kompetitívne vychytávajú vitamín B₁₂. To platí pre vitamín B₁₂ prijímaný z potravy a perorálne, ale tento problém je možné obísť injekciami vitamínu B₁₂. Podľa štúdií na pacientoch so [[Syndróm krátkeho čreva|syndrómom krátkeho čreva]] sa predpokladá, že nadmerné množenie baktérií v črevách vedie k zvýšenému množstvu propionovej kyseliny, ktorý je prekurzorom metylmalonátu.<ref name=":0">{{Cite journal|last1=Sentongo|first1=Timothy A|last2=Azzam|first2=Ruba|last3=Charrow|first3=Joel|date=2009|title=Vitamin B12 Status, Methylmalonic Acidemia, and Bacterial Overgrowth in Short Bowel Syndrome|url=https://journals.lww.com/00005176-200904000-00020|journal=Journal of Pediatric Gastroenterology & Nutrition|language=en|volume=48|issue=4|pages=495–497|doi=10.1097/MPG.0b013e31817f9e5b|pmid=19322060|issn=0277-2116}}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Giannella|first1=R.A.|last2=Broitman|first2=S.A.|last3=Zamcheck|first3=N.|date=1972|title=Competition Between Bacteria and Intrinsic Factor for Vitamin B12: Implications for Vitamin B12 Malabsorption in Intestinal Bacterial Overgrowth|url=https://doi.org/10.1016/S0016-5085(72)80177-X|journal=Gastroenterology|volume=62|issue=2|pages=255–260|doi=10.1016/s0016-5085(72)80177-x|pmid=4629318|issn=0016-5085}}</ref> Bolo ukázané, že v takýchto prípadoch sa hladina metylmalonátu vráti do normálnych hodnôť po podaní [[Metronidazol|metronidazolu]].<ref name=":0" /><ref>{{Cite journal|last1=Jimenez|first1=Lissette|last2=Stamm|first2=Danielle A.|last3=Depaula|first3=Brittany|last4=Duggan|first4=Christopher P.|date=2018|title=Is Serum Methylmalonic Acid a Reliable Biomarker of Vitamin B12 Status in Children with Short Bowel Syndrome: A Case Series|journal=The Journal of Pediatrics|language=en|volume=192|pages=259–261|doi=10.1016/j.jpeds.2017.09.024|pmc=6029886|pmid=29129351}}</ref> == Meranie == Hladina kyseliny metylmalónovej v krvi sa meria pomocou [[Plynová chromatografia|plynovej chromatografie]] s [[Hmotnostná spektrometria|hmotnostnou spektrometriou]] ([[Plynová chromatografia s hmotnostnou spektrometriou|GC-MS]]) alebo pomocou [[Kvapalinová chromatografia s hmotnostnou spektrometriou|LC-MS]]. Bežná hodnota je u zdravého človeka okolo 73-271 nM,<ref>{{Cite journal|url=http://scidok.sulb.uni-saarland.de/volltexte/2007/1076/pdf/Thesis.pdf|doi=10.22028/D291-20838|year=2007|last1=Isber|first1=Sonia|title=The role of poor nutritional status and hyperhomocysteinemia in complicated pregnancy in Syria}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120208101902/http://scidok.sulb.uni-saarland.de/volltexte/2007/1076/pdf/Thesis.pdf |date=2012-02-08 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://ltd.aruplab.com/Tests/Pub/0099431|title=Methylmalonic Acid, Serum or Plasma (Vitamin B12&nbsp;Status)|website=ltd.aruplab.com}}</ref> niektoré zdroje udávajú hodnoty 80-560 nM.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Methylmalonic acid|1113102135}} [[Kategória:Dikarboxylové kyseliny]] 1bql7aocnyhn4zm9ys4x6noj2kr702u 2 688094 8218696 7806740 2026-05-23T23:33:44Z Evernit 160276 dopl. 8218696 wikitext text/x-wiki ; Ceny/prémie Igric * <u>Hlavné kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Filmová tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Televízna tvorba]] * <u>Žánrové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Dokumentárna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/AT|Animovaná tvorba]] * <u>Herecké kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Herecký výkon]] (vrátane samostatných Mužských/Ženských výkonov) * <u>Čestná kategória</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/CD|Celoživotné dielo]] * <u>Prémiové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/OTT|Ostatná televízna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TaK|Teória a kritika]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/ŠT|Študentská tvorba]] (vrátane Cien Petra Mihálika a Jána Fajnora) ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TDD|Tvorba digitálnych diskov]] dgmd62vg2zhiy8vi0pgo87144iskwlq 8218698 8218696 2026-05-23T23:42:24Z Evernit 160276 dopl. 8218698 wikitext text/x-wiki ; Ceny/prémie Igric * <u>Hlavné kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Filmová tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Televízna tvorba]] * <u>Žánrové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Dokumentárna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/AT|Animovaná tvorba]] * <u>Herecké kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Herecký výkon]] (vrátane samostatných Mužských/Ženských výkonov) * <u>Čestná kategória</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/CD|Celoživotné dielo]] * <u>Prémiové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/OTT|Ostatná televízna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TaK|Teória a kritika]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/ŠT|Študentská tvorba]] (vrátane Cien Petra Mihálika a Jána Fajnora) ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TDD|Tvorba digitálnych diskov]] ; Archivované štatúty {{Stĺpce|4| * [https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm 2003] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm 2006] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm 2008] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2010] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2012] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc 2013] (sweb.cz)^{[[Microsoft Word|doc]]} * [https://web.archive.org/web/20150926162102/http://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/statut-igric-2015/ 2015] (web ÚSTT) * [https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2016] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20190922185850/http://www.igric.sk/-statut 2018] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20200527195422/http://www.igric.sk/-statut 2020] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20210801032226/http://www.igric.sk/-statut 2021] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20220625221410/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/igric-2022-statut/ 2022] (web ÚSTT) * [https://web.archive.org/web/20230927173513/http://www.igric.sk/-statut 2023] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20240221021825/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2024] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20260516103851/https://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2026] (web LF) }} hyvmb2n1x75mrlmh30tuuduy5zf5qno 8218906 8218698 2026-05-24T10:47:14Z Evernit 160276 dopl 8218906 wikitext text/x-wiki ; Ceny/prémie Igric * <u>Hlavné kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/FT|Filmová tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TT|Televízna tvorba]] * <u>Žánrové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/DT|Dokumentárna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/AT|Animovaná tvorba]] * <u>Herecké kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/HV|Herecký výkon]] (vrátane samostatných Mužský/Ženský) * <u>Čestná kategória</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/CD|Celoživotné dielo]] * <u>Prémiové kategórie</u>: ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/OTT|Ostatná televízna tvorba]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TaK|Teória a kritika]] ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/ŠT|Študentská tvorba]] (vrátane Cien Petra Mihálika a Jána Fajnora) ** [[Redaktor:Evernit/pieskovisko/TDD|Tvorba digitálnych diskov]] ; Archivované štatúty {{Stĺpce|4| * [https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm 2003] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm 2006] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm 2008] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2010] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2012] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc 2013] (sweb.cz)^{[[Microsoft Word|doc]]} * [https://web.archive.org/web/20150926162102/http://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/statut-igric-2015/ 2015] (web ÚSTT) * [https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2016] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20190922185850/http://www.igric.sk/-statut 2018] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20200527195422/http://www.igric.sk/-statut 2020] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20210801032226/http://www.igric.sk/-statut 2021] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20220625221410/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/igric-2022-statut/ 2022] (web ÚSTT) * [https://web.archive.org/web/20230927173513/http://www.igric.sk/-statut 2023] (oficiálny web) * [https://web.archive.org/web/20240221021825/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2024] (web LF) * [https://web.archive.org/web/20260516103851/https://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ 2026] (web LF) }} idsctvbak8noowcxn9dlsa86n8cywhk 0 693694 8218866 7886226 2026-05-24T09:45:33Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Narodenia v 1220]] pomocou použitia HotCat 8218866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec|Titul=Svätá|Meno=Zdislava z Lemberku|Obrázok=St. Zdislava of Lemberk - forensic facial reconstruction.jpg|Popis obrázka=Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku|Popis=česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc|Miesto narodenia=[[Křižanov (okres Žďár nad Sázavou)|Křižanov]], [[Česko]]|Dátum narodenia=cca. [[1220]]|Miesto úmrtia=[[Lemberk]], [[Česko]]|Dátum úmrtia=[[1252]]|Hrob=[[Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy (Jablonné v Podještědí)|Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy]]|Blahorečenie=|Miesto blahorečenia=[[Vatikán]]|Dátum blahorečenia=[[27. august]] [[1907]]|Blahorečil=[[Pius X.]]<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" />|Svätorečenie=|Miesto svätorečenia=[[Olomouc]]<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" />|Svätorečil=[[Ján Pavol II.]]<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" />|Atribúty=jej deti, ošetruje chorých, kôš s chlebom,<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" /> kríž s ružami<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" />|Patronát=rodín,<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" /> libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, [[Litoměřická diecéza]], [[Česi|český národ]]<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" />|Cirkev=[[Katolícka cirkev]]|Sviatok=[[1. január]],<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych" /> [[30. máj]]<ref name="zivotopisysvatych-zivotopisy-svatych">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopisy svätých | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/zdislava/ | vydavateľ = zivotopisysvatych.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>|Začatie beatifikačného procesu=[[1895]]|pohlavie=ženské|Dátum svätorečenia=[[21. máj]] [[1995]]|Stupeň liturgického slávenia=spomienka v Česku|Stupeň liturgického slávenia2=slávnosť v Litoměřickej diecéze|Portál1=Česko}} [[Svätec|Svätá]] '''Zdislava z Lemberku''' (* cca. [[1220]], [[Křižanov (okres Žďár nad Sázavou)|Križanov]] – † [[1252]], [[Lemberk]]) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a [[Nemocnica|nemocníc]]. V roku 1907 bola vyhlásená za [[Blahorečenie|blahoslavenú]] a v roku [[1995]] [[Zoznam pápežov|pápežom]] [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický [[biskup]] o zmenu patrocínia diecézy a od roku [[2000]] je sv. Zdislava hlavnou patrónkou [[Litoměřická diecéza|litoměřickej diecézy]]. Od roku [[2002]] je aj patrónkou [[Liberecký kraj|Libereckého kraja]]. == Život == Jej otec bol [[Pribyslav z Križanova]] na [[Morava (región)|Morave]]<ref name="Českolipsko">{{Citácia knihy|titul=Českolipsko a Máchův kraj|rok=2005|isbn=80-903410-9-8|kapitola=Krajina, lidé, zvyky|strany=10}}</ref> a matka [[Sibyla z Križanova|Sibyla]], pôvodom zo [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] na juhu [[Taliansko|Talianska]], ktorá prišla do českých zemí s [[Kunhuta Švábska|Kunhutou Švábskou]], nevestou kráľa [[Václav I. (český kráľ)|Václava I.]] Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry [[Alžbeta z Križanova|Alžbeta]], vydatá za [[Smil z Lichtenburgu|Smila z Lichtemburka]], a Eufémia, manželka [[Boček z Jaroslavic a zo Zbraslava|Bočka z Obřan]]. O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]], takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu. V roku [[1238]] sa vydala za [[Havel z Lemberku|Havla z Lemberku]], ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba [[Žďárska kronika]]. Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s [[Rehoľa kazateľov|dominikánskymi]] [[kláštor]]mi v [[Turnov]]e a v [[Jablonné v Podještědí|Jablonnom v Podještědí]]. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=sv. Zdislava|url=http://catholica.cz/?id=2317|vydavateľ=catholica.cz|dátum prístupu=2023-02-25}}</ref> Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak [[Antropológia|antropologický]] výskum nepotvrdil [[Ústne podanie|tradovanú]] [[Tuberkulóza|tuberkulózu]]. Pochovaná je v [[Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy (Jablonné v Podještědí)|kostole sv. Vavrinca]] v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Church Tourism|url=https://www.cirkevnituristika.cz/poutni-mista/poutni-misto-413?lang=en|vydavateľ=www.cirkevnituristika.cz|dátum prístupu=2023-02-25}}</ref> == Uctievanie == [[Súbor:Jablonné_v_Podještědí_-_sv._Zdislava_(2).JPG|vľavo|náhľad|Ľavý bočný oltár v bazilike v Jablonnom s relikviárom sv. Zdislavy]] O jej blahorečenie požiadal už v roku [[1849]] [[Zoznam litoměřických biskupov|litoměřický biskup]] [[Augustin Bartoloměj Hille]], avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku [[1895]]. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Josefa Tschörcha, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci litoměřického [[biskup]]a [[Emanuel Jan Schöbel|Emanuela Jana Schöbela]], litoměřického kanovníka [[Josef Štěrba|Josefa Štěrbu]] a litoměřického [[Rehoľa kazateľov|dominikána]] Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život – impulsy|url=https://op.cz/blog/|vydavateľ=Česká dominikánská provincie|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=cs-CZ}}</ref> Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný [[Kongregácia pre kauzy svätých|Kongregácii pre svätorečenie]] do [[Rím]]a. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. [[Pius X.]] [[28. august]]a [[1907]] Zdislavu z Lemberka blahorečil.<ref name="Českolipsko10">Českolipsko, str. 10</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Church Tourism|url=https://www.cirkevnituristika.cz/poutni-mista/poutni-misto-413?lang=en|vydavateľ=www.cirkevnituristika.cz|dátum prístupu=2023-02-25}}</ref> Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Františka Straku: v roku [[1989]] sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z [[Klinická smrť|klinickej smrti]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šolcová|meno=Štěpánka|titul=ZDISLAVA Z LEMBERKA (postavení ženy ve středověku). Bakalářská práce|vydavateľ=UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE|miesto=Ústí nad Labem|rok=2020|strany=66|url archívu=https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/121797/130277557.pdf?sequence=1&isAllowed=y}}</ref> Preto [[21. máj]]a [[1995]] pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve [[Česko|Česka]] na stotisícovom zhromaždení na letisku v [[Olomouc]]i - [[Neředín|Neředíne]] [[Kanonizácia (cirkev)|svätorečil]] blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným [[Jan Sarkander|Janom Sarkanderom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apoštolská cesta papeže Jana Pavla II. do České republiky (20.-22. května 1995)|url=http://www.navstevapapeze.cz/papez/jan-pavel-ii-u-nas/praha-olomouc-1995|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-12|dátum prístupu=2023-02-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20120512122715/http://www.navstevapapeze.cz/papez/jan-pavel-ii-u-nas/praha-olomouc-1995|dátum archivácie=2012-05-12}}</ref> Na žiadosť litoměřického biskupa [[Josef Koukl|Josefa Koukla]] bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku [[Litoměřická diecéza|litoměřickej diecézy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Church Tourism|url=https://www.cirkevnituristika.cz/poutni-mista/poutni-misto-413?lang=en|vydavateľ=www.cirkevnituristika.cz|dátum prístupu=2023-02-25}}</ref> a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom. V roku 2002 vydala [[Česká národná banka]] k 750. výročiu úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč. [[Súbor:Basilica_minor_v_Jablonném_2.JPG|náhľad|Bazilika sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v [[Jablonné v Podještědí|Jablonnom v Podještědí]]]] == Významné vyobrazenia sv. Zdislavy == * Vitráž sv. Zdislavy a sv. Jana Sarkandera v [[Kostol svätého Cyrila a Metoda (Olomouc)|kostole svätého Cyrila a Metoda]] v [[Olomouc]]i * Mozaika sv. Zdislavy v kláštornom [[Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätého Mikuláša|kostole Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Žďár nad Sázavou|Žďáři nad Sázavou]] * Sadrový reliéf sv. Zdislavy s manželom Havlom v kostole sv. Václava v [[Křižanov (okres Žďár nad Sázavou)|Křižanove]] * Pamätná medaila Zdislavy z Lemberku * Zvon sv. Zdislavy v kostole sv. Michala v Olomouci * Pamätná strieborná minca k 750. výročiu úmrtia sv. Zdislavy z Lemberku * Antropologický portrét sv. Zdislavy od [[Jiří Winter Neprakta|Jiřího Wintera Nepraktu]] na prianie [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] pre [[Kongregácia pre kauzy svätých|Kongregáciu pre kauzy svätých]] pred jej [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizáciou]]. V roku 2018 prebehla z podnetu [[Komtúr|komtúra]] [[Rád sv. Lazára Jeruzalemského|Rádu sv. Lazára Jeruzalemského]] [[Augustin Karel Andrle Sylor|Augustina Karla Andrle Sylora]] a s podporou [[Litoměřická diecéza|litoměrickej diecézy]] rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne bola brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnérom [[Cícero Moraes|Cícerom Moraesom]] vytvorená najpravdepodobnejšia podoba sv. Zdislavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vědci vtipně vyřešili záhadu účesu svaté Zdislavy. Podívejte se jak|url=https://www.idnes.cz/technet/veda/svata-zdislava-z-lemberka-geo-cz-cicero-moraes-martin-frouz-fotogrammetrie-videogrammetrie.A180529_121553_veda_kuz|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-05-31|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=cs}}</ref> [[Súbor:Saint_Zdislava_and_Saint_John_Sarkander.jpg|náhľad|Sv. Zdislava z Lemberku a sv. Jan Sarkander]] == Inšpirácia v literatúre == Zdislava z Lemberku sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch: * ''Píseň na blahoslavenou Zdislavu'' – [[báseň]] [[Jakub Deml|Jakuba Demla]], [[1952]] * ''Země Nikoho –'' báseň v zbierke [[Jiří Kuběna|Jiřího Kuběnu]], [[1961]] * ''V erbu lvice'' – román [[Alena Vrbová|Aleny Vrbovej]], [[1977]] * ''Útek do Egypta cez Kráľovstvo české'' - román pre mládež od [[Otfried Preußler|Otfrieda Preusslera]], [[1978]] * ''Paní z Lemberka: o blahoslavené Zdislavě'' – novela Vojtěšky Mazálkovej, [[1991]] * ''Legenda o paní Zdislavě'' – povesť Richarda Neugebauera, 1991 * ''Zdislava, plamen Boží'' – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, [[1992]] * ''Kytice z královské zahrady: příběhy svatých ochránců Čech a Moravy pro děti'' – príbehy pre deti od [[Ivan Renč|Ivana Renča]], [[1993]] * ''Zdislava: paní čistého života: příběh jedné z českých světic'' – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995 * ''O dobré Paní Zdislavě'' – próza [[Přemysl Rut|Přemysla Ruta]], [[2002]] * ''Dýka s hadem, aneb, Tři zločiny, které rozřešil královský prokurátor Oldřich z Chlumu léta Páně 1269'' – román [[Vlastimil Vondruška|Vlastimila Vondrušku]], 2002 * ''Zdislava a ztracená relikvie'' – román [[Vlastimil Vondruška|Vlastimila Vondrušku]], [[2003]]<ref>{{Citácia knihy|odkaz na autora=Vlastimil Vondruška|titul=Zdislava a ztracená relikvie|isbn=978-80-243-2899-7|poznámka=|jazyk=|rok=2003}}</ref> * ''Naše paní Zdislava'' – básnická zbierka Jana Hraběte-Kroupu, 2003 * ''Povídky o svaté Zdislavě'' – poviedky Magdalény Tůmovej, [[2007]] * ''Paní Zdislava z Lemberka'' – báseň [[Marie Dolistová|Marie Dolistovej]] preložená do šiestich jazykov, 2009<ref>{{Citácia knihy|titul=Paní Zdislava z Lemberka = Pani Zdzisława z Lemberka = Knjeni Zdźisława z Lemberka = Frau Zdislawa aus Lemberg = Sinjorino Zdislava de Lemberk = Lady Zdislava from Lemberk|url=https://www.worldcat.org/oclc/607517913|isbn=978-80-86673-15-8}}</ref> == Inšpirácia vo filme a hudbe == * ''Královna severních záseků'' – oratórium [[Ondřej Fibich|Ondřeja Fibicha]] a [[Jiří Smrž|Jiřího Smrža]], [[1993]] * ''V erbu lvice'' – film režiséra Ludvíka Rážu podľa rovnomenného románu, 1994<ref>[https://www.fdb.cz/film/v-erbu-lvice/21887 Filmová databáze FDb.cz: V erbu lvice]</ref> * ''Svatá Zdislava'' – oratórium skladateľa [[Miloš Bok|Miloša Boka]], [[2001]] * ''Zdislava z Lemberka'' – kantáta z cyklu České nebe [[Jan Zástěra|Jana Zástěru]] na text [[Marie Dolistová|Marie Dolistovej]], [[2018]] * ''Já vládnu pouze láskou'' – kantáta Jana Zástěru k oslave výročia 800 rokov od narodenia sv. Zdislavy na text Jana Matouška, [[2020]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] == Externé odkazy == * [https://www.e-stredovek.cz/post/svata-zdislava/ Svätá Zdislava na serveru www.e-stredovek.cz] * [http://www.seminarky.cz/Svata-Zdislava-z-Lemberka-643 Svätá Zdislava – seminárky] * [https://web.archive.org/web/20080316224729/http://www.zdislava.cz/cz/zivot%20sv%20zdislavy_cz.htm Život svätej Zdislavy] == Zdroj == {{Preklad|cs|Zdislava z Lemberka|22235047}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia v 1252]] [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] [[Kategória:Českí katolícki svätci]] [[Kategória:Českí šľachtici]] [[Kategória:Kanonizovaní Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Blahorečení Piom X.]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 1. januára]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Žďár nad Sázavou]] ffioxnkbnxx5bn27jvu5zcae9bcmukq 0 695266 8218738 8031942 2026-05-24T03:48:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218738 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Region <!-- *** Heading *** -->|population=|country=Česko-Slovensko|name=Košická župa|other_name=|category=Župa <!-- *** Image *** -->|image_compl=<!-- *** Symbols *** -->|symbol=<!-- *** Name *** -->|country_flag=1|river=[[Bodrog]], [[Bodva]], [[Hornád]]|capital=[[Košice]]|highest=[[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]]|highest_elevation=1 221,0|capital_type=Sídlo župy <!-- *** Family *** -->|lowest_long_EW=<!-- *** Dimensions *** -->|area=<!-- *** Population *** -->|population_density=<!-- *** History & management *** -->|population_date=|established=[[21. september|21. septembra]] [[1922]]|date=[[1. január]]a [[1923]]|date_type=Zánik|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|code1_type=<!-- *** Free frields *** -->|free=17 + 1 mestský ([[1922]])|free_type=Počet okresov <!-- *** Maps *** -->|website=<!-- *** Footnotes *** -->|freemap_zoom=<!-- *** Websites *** -->|lowest=[[Klin nad Bodrogom]]|lowest_elevation=94|established_note=(de iure)}} '''Košická župa''' bola jednotka územnej správy na východnom [[Slovensko|Slovensku]] v rámci [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepublikového]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Vznikla zlúčením [[Abovsko-turnianska župa (Česko-Slovensko)|Abovsko-turnianskej]], [[Šarišská župa (Česko-Slovensko)|Šarišskej]], [[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)|Zemplínskej]] a časti [[Užská župa (Česko-Slovensko)|Užskej župy]] v jeden celok. Jej existencia bola krátka. Vznikla na konci roku [[1922]] a úplne zanikla [[1. január|1. januára]] [[1923]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Tišliar|meno=Pavol|titul=Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Slovákov v Poľsku|miesto=Krakov|rok=2013|isbn=978-83-7490-633-3|dátum archivácie=01-04-2023|url archívu=https://www.academia.edu/45674095/Pavol_Ti%C5%A1liar_Okresn%C3%A9_zriadenie_na_Slovensku_v_rokoch_1918_1945_Krakov_SSP_2013}}</ref> Jej správnym centrom boli [[Košice]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa slučujú doterajšie župy abauj-turňanská, šarišská a zemplínská s pripojenými časťami župy užhorodskej v jediný správny obvod.|url=https://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=3074&Section=1&IdPara=1&ParaC=2|vydavateľ=EPRAVO.CZ|dátum prístupu=2023-04-01|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História == Župa bola vyhlásená [[21. september|21. septembra]] 1922 vládnym nariadením 280/1922 Zb., ktoré podmienilo zlúčenie Abovsko-turnianskej, Zemplínskej, Šarišskej a časti Užskej župy do jedného správneho obvodu.<ref name=":0" /> Pre doterajšiu Zemplínsku župu a západnú časť Užskej župy (okolie [[Sobrance|Sobraniec]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušian]] a [[Veľké Berezné|Veľkého Berezného]]) bola dočasne ponechaná expozitúra v [[Michalovce|Michalovciach]]. Nové usporiadanie nastalo aj pre doterajšie hlavnoslúžnovské okresy. Obce [[Víťaz (okres Prešov)|Víťaz]], [[Ovčie]] a [[Rolova Huta]] boli pripojené do [[Spišská župa (Česko-Slovensko)|Spišskej župy]]. Ďalej nastala rosziahla územnosprávna reforma vo vnútri novej Košickej župy. Viaceré slúžnovské okresy zanikli a zároveň vznikli nové okresy, medzi ktoré boli prerozdelené stávajúce obce.<ref name=":0" /> Košická župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť [[Župa (Česko-Slovensko)|nový župný systém]], ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie Košickej župy bolo s časťou Spiša začlenené do novovzniknutej [[Košická župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Župy XX.]] so sídlom v Košiciach. Okres Veľké Berezné zostalo naďalej súčasťou [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktualní znění|url=https://www.aspi.cz/products/lawText/1/1707/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-05-16|jazyk=cs|meno=Wolters Kluwer ČR, a s-|priezvisko=info@wolterskluwer.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230516163515/https://www.aspi.cz/products/lawText/1/1707/1/2|dátum archivácie=2023-05-16}}</ref> == Geografia == Košická župa tvorila rozsiahly celok na východe Slovenska. Na západe hraničila so [[Spišská župa (Česko-Slovensko)|Spišskou]] a [[Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)|Gemersko-malohontskou]] župou, na severe s [[Poľsko|Poľskou republikou]] a na juhu s [[Maďarské kráľovstvo|Maďarským kráľovstvom]]. Východnú hranicu zdieľala s [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskou Rusou]]. ==Administratívne členenie== Košická župa sa delila na sedemnásť hlavnoslúžnovských okresov a jedno mesto so zriadeným magistrátom:<ref name=":0" /> * Košice * Moldava nad Bodvou * Prešov * Bardejov * Sabinov * Stropkov * Giraltovce * Sečovce * Kráľovský Chlmec * Vranov nad Topľou * Michalovce * Veľké Kapušany * Sobrance * Humenné * Medzilaborce * Snina * Veľké Berezné * Košice (mesto) == Referencie== <references /> {{Portál|Slovensko}} {{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} [[Kategória:Župy v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska podľa regiónu]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Abov]] [[Kategória:Šariš]] [[Kategória:Zemplín]] 9kjt0fzddx1fox9p5uecx6fw6yumt8c 0 697356 8218590 7612108 2026-05-23T16:08:38Z BertaBabravá 290737 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8218590 wikitext text/x-wiki {{Bez riadkových referencií}} [[Súbor:FORA_Demonstration.jpg|náhľad|Demonštrácia argentínskej syndikalistickej únie FORA v roku 1915]] '''Syndikalizmus''' je [[Revolúcia|revolučný]] prúd v rámci [[Robotnícke hnutie|robotníckeho hnutia]], ktorý sa snaží o združovanie pracovníkov podľa odvetví a presadzovanie ich požiadaviek prostredníctvom [[Štrajk|štrajkov]] s konečným cieľom získať kontrolu nad výrobnými prostriedkami a hospodárstvom ako takým. Syndikalistické hnutie sa vyvinulo vo francúzskych odboroch koncom [[19. storočie|19. storočia]] a v socialistickom hnutí najviac prevládalo v medzivojnovom období, ktoré predchádzalo vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Medzi hlavné syndikalistické organizácie patrili Všeobecná konfederácia práce vo [[Francúzsko|Francúzsku]], Národná konfederácia práce (CNT) v Španielsku, Talianska syndikalistická únia (USI), Slobodný zväz pracujúcich Nemecka a Argentínska regionálna federácia pracujúcich. Hoci sa nepovažovali za syndikalistov, väčšina historikov považuje Priemyselných robotníkov sveta, Írsky zväz pracovníkov v doprave a všeobecných pracovníkov a [[Kanada|kanadský]] One Big Union za príslušníkov tohto prúdu. Viaceré syndikalistické organizácie boli a dodnes sú spojené v Medzinárodnom združení pracujúcich, ale niektoré z jeho členských organizácií odišli do Medzinárodnej konfederácie práce (ICL-CIT), ktorá vznikla v roku 2018. == Terminológia == Pojem ''syndikalizmus'' má francúzsky pôvod. Vo [[Francúzština|francúzštine]] je [[syndikát]] odborový zväz, zvyčajne miestny zväz. Zodpovedajúce slová v španielčine a portugalčine, ''sindicato'' a taliančine, ''sindacato'', sú podobné. Rozšírením francúzskeho ''syndicalisme'' sa označuje odborový zväz vo všeobecnosti. Pojem ''syndicalisme révolutionnaire'' alebo revolučný syndikalizmus sa objavil vo francúzskych socialistických časopisoch v roku 1903 a Francúzska všeobecná konfederácia práce (''Confédération générale du travail, CGT'') začala používať tento pojem na označenie svojej značky odborov. Revolučný syndikalizmus alebo častejšie syndikalizmus s prívlastkom revolučný potom odborári podľa francúzskeho vzoru adaptovali do viacerých jazykov. == Literatúra == {{refbegin|2}} * {{cite book|last=Altena|first=Bert|chapter=Analysing Revolutionary Syndicalism: The Importance of Community|editor1-first=David|editor1-last=Berry|editor2-first=Constance|editor2-last=Bantman|pages=180–220|title=New Perspectives on Anarchism, Labour, and Syndicalism: The Individual, the National and the Transnational|year=2010|publisher=Cambridge Scholars Publishing|location=Newcastle upon Tyne}} * {{cite book|last=Avrich|first=Paul|author-link=Paul Avrich|title=The Russian Anarchists|title-link=The Russian Anarchists|year=1967|publisher=Princeton University Press|location=Princeton, NJ}} * {{cite book|last=Bar|first=Antonio|chapter=The CNT: The Glory and Tragedy of Spanish Anarchosyndicalism|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=119–139|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last1=Barberis|first1=Peter|last2=McHugh|first2=John|last3=Tyldesley|first3=Mike|title=Encyclopedia of British and Irish Political Organizations: Parties, Groups and Movements of the 20th Century|year=2000|publisher=Pinter|location=London/New York}} * {{cite journal|last=Batalha|first=Claudio|year=2017|title=Revolutionary Syndicalism and Reformism in Rio de Janeiro's Labour Movement (1906–1920)|journal=International Review of Social History|volume=62|issue=S25|pages=75–103|doi=10.1017/s002085901700044x|doi-access=free}} * {{cite book|last1=Bayerlein|first1=Bernhard|author1-link=Bernhard H. Bayerlein|last2=van der Linden|first2=Marcel|author2-link=Marcel van der Linden|chapter=Revolutionary Syndicalism in Portugal|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=155–166|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last=Bercuson|first=David Jay|author-link=David Bercuson|chapter=Syndicalism Sidetracked: Canada's One Big Union|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=221–236|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last=Berry|first=David|chapter=The French Anarchist Movement, 1939–1945: Resistance and Collaboration|editor1-first=Andreas G.|editor1-last=Graf|pages=62–90|title=Anarchisten gegen Hitler: Anarchisten, Anarcho-Syndikalisten, Rätekommunisten in Widerstand und Exil|year=2001|publisher=Lukas Verlag|location=Berlin}} * {{cite book|last=Berry|first=David|title=A History of the French Anarchist Movement, 1917–1945|year=2002|publisher=Greenwood Press|location=Westport, CT}} * {{cite journal|last=Bertrand|first=Charles L.|title=The Biennio Rosso: Anarchists and Revolutionary Syndicalists in Italy, 1919–1920|journal=Historical Reflections / Réflexions Historiques|volume=9|issue=3|year=1982|pages=383–402}} * {{cite book|last=Bock|first=Hans-Manfred|title=Syndikalismus und Linkskommunismus von 1918 bis 1923: Ein Beitrag zur Sozial- und Ideengeschichte der frühen Weimarer Republik|year=1969|publisher=Verlag Anton Hain|location=Meisenheim am Glan}} * {{cite book|last=Bock|first=Hans-Manfred|title=Geschichte des "linken Radikalismus" in Deutschland: Ein Versuch|year=1976|publisher=Suhrkamp|location=Frankfurt}} * {{cite journal|last=Buhle|first=Paul|author-link=Paul Buhle|year=2005|title=The Legacy of the IWW|journal=Monthly Review|volume=57|issue=2|pages=13|url=https://monthlyreview.org/2005/06/01/the-legacy-of-the-iww/|doi=10.14452/MR-057-02-2005-06_3|s2cid=162012819}} * {{cite book|author=Bundesamt für Verfassungsschutz|author-link=Federal Office for the Protection of the Constitution|title=Verfassungsschutzbericht 2011|year=2011|publisher=Bundesministerium des Innern|location=Berlin}} * {{cite book|last=Burgmann|first=Verity|author-link=Verity Burgmann|title=Revolutionary Industrial Unionism: The Industrial Workers of the World in Australia|url=https://archive.org/details/revolutionaryind0000burg|url-access=registration|year=1995|publisher=Cambridge University Press|location=Cambridge/New York}} * {{cite book|last=Challinor|first=Raymond|author-link=Raymond Challinor|title=The Origins of British Bolshevism|year=1977|publisher=Croom Helm|location=London}} * {{cite book|last=Chwedoruk|first=Rafal|chapter=Polish Anarchism and Anarcho-Syndicalism in the Twentieth Century|editor1-first=David|editor1-last=Berry|editor2-first=Constance|editor2-last=Bantman|pages=141–162|title=New Perspectives on Anarchism, Labour, and Syndicalism: The Individual, the National and the Transnational|year=2010|publisher=Cambridge Scholars Publishing|location=Newcastle upon Tyne}} * {{cite book|last=Cleminson|first=Richard|chapter=Anarchism, Anarcho-Syndicalism and the Libertarian Movement in Spain, Portugal, and Latin America|title=The Bloomsbury Companion to Anarchism|editor-last=Kinna|editor-first=Ruth|year=2012|publisher=Continuum|location=London/New York|pages=411–416}} * {{cite book|last1=Cole|first1=Peter|last2=Struthers|first2=David|last3=Zimmer|first3=Kenyon|chapter=Introduction|editor-last1=Cole|editor-first1=Peter|editor-last2=Struthers|editor-first2=David|editor-last3=Zimmer|editor-first3=Kenyon|pages=1–25|title=Wobblies of the World: A Global History of the IWW|year=2017|publisher=Pluto Press|location=London}} * {{cite book|last=Crump|first=John|title=Hatta Shûzô and Pure Anarchism in Interwar Japan|year=1993|publisher=St. Martin's Press|location=New York}} * {{cite journal|last=Darlington|first=Ralph|author-link=Ralph Darlington|year=2006|title=Revolutionary Syndicalist Opposition to the First World War: A Comparative Reassessment|journal=Revue belge de philologie et d'histoire|volume=84|issue=4|pages=983–1003|doi=10.3406/rbph.2006.5057|s2cid=162254887|url=https://semanticscholar.org/paper/a28848bafb088f8fca62ff33135c757664973f44}} * {{cite book|last=Darlington|first=Ralph|author-link=Ralph Darlington|title=Syndicalism and the Transition to Communism: An International Comparative Analysis|year=2008|publisher=Ashgate|location=Aldershot}} * {{cite journal|last=Darlington|first=Ralph|author-link=Ralph Darlington|year=2009|title=Syndicalism and the Influence of Anarchism in France, Italy and Spain|journal=Anarchist Studies|volume=17|issue=2|pages=29–54}} * {{cite journal|last=Darlington|first=Ralph|author-link=Ralph Darlington|year=2013|title=Syndicalism and Strikes, Leadership and Influence: Britain, Ireland, France, Italy, Spain and the United States|journal=International Labor and Working-Class History|volume=83|pages=37–53|doi=10.1017/s0147547913000136|s2cid=145689901|url=http://usir.salford.ac.uk/31003/3/syndicalism.pdf}} * {{cite book|last=de Jong|first=Rudolf|chapter=Die Internationale Arbeiter-Assoziation (Anarcho-Syndikalisten) und der Faschismus|pages=xxx|title=Arbeiterbewegung und Faschismus: der Februar 1934 in Österreich|year=1976|publisher=Europaverlag|location=Vienna}} * {{cite book|last=Drücke|first=Bernd|chapter=Anarchist and Libertarian Media, 1945–2010 (Federal Germany)|editor1-first=John D. H.|editor1-last=Downing|pages=[https://archive.org/details/encyclopediasoci00down/page/n63 36]–40|title=Encyclopedia of Social Movement Media|url=https://archive.org/details/encyclopediasoci00down|url-access=limited|year=2011|publisher=SAGE|location=Thousand Oaks, CA|isbn=9780761926887}} * {{cite book|last=Dubofsky|first=Melvyn|author-link=Melvyn Dubofsky|title=We Shall Be All: A History of the Industrial Workers of the World|url=https://archive.org/details/weshallbeallhist0000dubo|url-access=registration|year=1969|publisher=Quadrangle Books|location=Chicago}} * {{cite book|last=Ealham|first=Chris|author-link=Chris Ealham|year=2015|title=Living Anarchism: José Peirats and the Spanish Anarcho-Syndicalist Movement|publisher=AK Press|location=Oakland/Edinburgh}} * {{cite book|last=Eley|first=Geoff|author-link=Geoff Eley|title=Forging Democracy: The History of the Left in Europe, 1850–2000|year=2002|publisher=Oxford University Press|location=New York}} * {{cite journal|last=Gemie|first=Sharif|year=1996|title=Anarchism and Feminism: a Historical Survey|journal=Women's History Review|volume=5|issue=3|pages=417–444|doi=10.1080/09612029600200123}} * {{cite journal|last=Gervasoni|first=Marco|year=2006|title=L'invention du syndicalisme révolutionnaire en France (1903–1907)|journal=Mil neuf cent: Revue d'histoire intellectuelle|volume=24|pages=57–71|doi=10.3917/mnc.024.0057}} * {{cite book|last=Graf|first=Andreas G.|chapter=Selbstbehauptung und Widerstand deutscher Anarchisten und Anarcho-Syndikalisten|editor1-first=Andreas G.|editor1-last=Graf|pages=35–61|title=Anarchisten gegen Hitler: Anarchisten, Anarcho-Syndikalisten, Rätekommunisten in Widerstand und Exil|year=2001|publisher=Lukas Verlag|location=Berlin}} * {{cite book|last=Hart|first=John M.|chapter=Revolutionary Syndicalism in Mexico|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=185–202|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last=Hirsch|first=Steven|chapter=Peruvian Anarcho-Syndicalism: Adapting Transnational Influences and Forging Counterhegemonic Practices, 1905–1930|editor1-first=Steven|editor1-last=Hirsch|editor2-first=Lucien|editor2-last=van der Walt|editor2-link=Lucien van der Walt|pages=[https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt/page/n301 227]–271|title=Anarchism and Syndicalism in the Colonial and Postcolonial World: The Praxis of National Liberation, Internationalism, and Social Revolution|url=https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt|url-access=limited|year=2010|publisher=Brill|location=Leiden/Boston|isbn=9789004188495}} * {{cite book|last1=Hirsch|first1=Steven|last2=van der Walt|first2=Lucien|author2-link=Lucien van der Walt|chapter=Final Reflections: The Vicissitudes of Anarchist and Syndicalist Trajectories, 1940 to the Present|editor1-first=Steven|editor1-last=Hirsch|editor2-first=Lucien|editor2-last=van der Walt|editor2-link=Lucien van der Walt|pages=[https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt/page/n469 395]–412|title=Anarchism and Syndicalism in the Colonial and Postcolonial World: The Praxis of National Liberation, Internationalism, and Social Revolution|url=https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt|url-access=limited|year=2010|publisher=Brill|location=Leiden/Boston|isbn=9789004188495}} * {{cite book|last=Hobsbawm|first=Eric|author-link=Eric Hobsbawm|title=Revolutionaries|year=1999|orig-year=1973|publisher=Abacus|location=London}} * {{cite journal|last=Holton|first=R. J.|title=Syndicalist Theories of the State|journal=The Sociological Review|year=1980|volume=28|issue=1|pages=5–21|doi=10.1111/j.1467-954x.1980.tb00152.x|s2cid=145544545}} * {{cite book|last=Lehning|first=Arthur|author-link=Arthur Lehning|chapter=Die Internationale Arbeiter-Assoziation (IAA): Ein Beitrag zur Theorie und Ideologie der anarchosyndikalistischen Internationale|pages=76–99|title=Internationale Tagung der Historiker der Arbeiterbewegung: 16. Linzer Konferenz 1980|year=1982|publisher=Europaverlag|location=Vienna}} * {{cite journal|last=Levy|first=Carl|author-link=Carl Levy (political scientist)|year=2000|title=Currents of Italian Syndicalism before 1926|journal=International Review of Social History|volume=45|issue=2|pages=209–250|doi=10.1017/s0020859000000122|doi-access=free}} * {{cite journal|last=McCallum|first=Todd|year=1998|title='Not a Sex Question'? The One Big Union and the Politics of Radical Manhood|journal=Labour/Le Travail|volume=42|issue=1|pages=15–54|doi=10.2307/25148879|jstor=25148879|s2cid=142788451|url=https://semanticscholar.org/paper/10cf5d772c8d09b3796589c51128e211ae97ccd8}} * {{cite journal|last=McKay|first=Iain|year=2012|title=Another View: Syndicalism, Anarchism and Marxism|journal=Anarchist Studies|volume=20|issue=1|pages=89–105}} * {{cite book|last=Mitchell|first=Barbara|chapter=French Syndicalism: An Experiment in Practical Anarchism|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=185–202|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last=O'Connor|first=Emmet|chapter=Syndicalism, Industrial Unionism, and Nationalism in Ireland|editor1-first=Steven|editor1-last=Hirsch|editor2-first=Lucien|editor2-last=van der Walt|editor2-link=Lucien van der Walt|pages=[https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt/page/n267 193]–224|title=Anarchism and Syndicalism in the Colonial and Postcolonial World: The Praxis of National Liberation, Internationalism, and Social Revolution|url=https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt|url-access=limited|year=2010|publisher=Brill|location=Leiden/Boston|isbn=9789004188495}} * {{cite book|last=Olssen|first=Erik|title=The Red Feds: Revolutionary Industrial Unionism and the New Zealand Federation of Labour 1908–14|url=https://archive.org/details/redfedsrevolutio0000olss|url-access=registration|year=1988|publisher=Oxford University Press|location=Auckland/Oxford|isbn=978-0-19-558122-5}} * {{cite journal|last=Olssen|first=Erik|year=1992|title=Review of ''Revolutionary Syndicalism: An International Perspective'', edited by Marcel van der Linden and Wayne Thorpe|journal=International Review of Social History|volume=37|issue=1|pages=107–109|doi=10.1017/s0020859000110983|doi-access=free}} * {{cite news|last=Pascual|first=Alfredo|title=Del 8M a Amazon: CNT y CGT resucitan a costa de los dinosaurios sindicales|url=https://www.elconfidencial.com/espana/2018-03-25/cnt-cgt-sindicatos-ugt-ccoo-huelga-amazon-feminismo_1540327/|newspaper=[[El Confidencial]]|year=2018}} * {{cite news|last=Pérez|first=Eduardo|title=CIT: la nueva aventura internacional desde el sindicalismo radical|url=https://www.elsaltodiario.com/sindicatos/cit-internacional-sindicalismo-radical|newspaper=El Salto|year=2018}} * {{cite book|last=Persson|first=Lennart K.|chapter=Revolutionary Syndicalism in Sweden Before the Second World War|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=81–99|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite journal|last=Peterson|first=Larry|year=1981|title=The One Big Union in International Perspective: Revolutionary Industrial Unionism 1900–1925|journal=Labour/Le Travail|volume=7|pages=41–66}} * {{cite book|last=Ridley|first=Frederick|title=Revolutionary Syndicalism in France: The Direct Action of its Time|url=https://archive.org/details/revolutionarysyn00ridl|url-access=registration|year=1970|publisher=Cambridge University Press|location=Cambrdidge|isbn=9780521079075}} * {{cite book|last=Roberts|first=David D.|title=The Syndicalist Tradition and Italian Fascism|url=https://archive.org/details/syndicalisttradi00robe|url-access=registration|year=1979|publisher=The University of North Carolina Press|location=Chapel Hill, NC}} * {{cite journal|last=Screpanti|first=Ernesto|author-link=Ernesto Screpanti|title=Long Economic Cycles and Recurring Proletarian Insurgencies|journal=Review (Fernand Braudel Center)|year=1984|volume=7|issue=3|pages=509–548}} * {{cite journal|last=Shor|first=Francis|year=1999|title='Virile Syndicalism' in Comparative Perspective: A Gender Analysis of the IWW in the United States and Australia|journal=International Labor and Working-Class History|volume=56|pages=65–77|doi=10.1017/s0147547999002847|s2cid=142984853|url=https://semanticscholar.org/paper/356b694789f4db8c7ee59bd330c175b588e74011}} * {{cite book|last=Sombart|first=Werner|author-link=Werner Sombart|title=Socialism and the Social Movement|url=https://archive.org/details/cu31924002402802|year=1909|publisher=J. M. Dent|location=London}} * {{cite book|last=Stearns|first=Peter N.|author-link=Peter Stearns|title=Revolutionary Syndicalism and French Labor: A Cause Without Rebels|year=1971|publisher=Rutgers University Press|location=New Brunswick, NJ}} * {{cite book|last1=Sternhell|first1=Zeev|author1-link=Zeev Sternhell|last2=Sznajder|first2=Mario|last3=Asheri|first3=Maia|title=The Birth of Fascist Ideology: From Cultural Rebellion to Political Revolution|url=https://archive.org/details/birthoffascistid00ster|url-access=registration|year=1994|publisher=Princeton University Press|location=Princeton, NJ|isbn=9780691044866}} * {{cite book|last=Thompson|first=Ruth|chapter=Argentine Syndicalism: Reformism Before Revolution|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor1-link=Marcel van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=167–183|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite book|last=Thorpe|first=Wayne|title=[['The Workers Themselves': Revolutionary Syndicalism and International Labour, 1913–1923]]|year=1989|publisher=Kluwer|location=Amsterdam}} * {{cite journal|last=Thorpe|first=Wayne|year=2001|title=The European Syndicalists and War, 1914–1918|journal=Contemporary European History|volume=10|issue=1|pages=1–24|doi=10.1017/s0960777301001011|s2cid=162858237}} * {{cite journal|last=Thorpe|first=Wayne|year=2006|title=El Ferrol, Rio de Janeiro, Zimmerwald, and Beyond: Syndicalist Internationalism, 1914–1918|journal=Revue belge de philologie et d'histoire|volume=84|issue=4|pages=1005–1023|doi=10.3406/rbph.2006.5058|s2cid=162004313|url=https://semanticscholar.org/paper/d62cd2a89b5507de4137f1b26b235b4afb4fe392}} * {{cite journal|last=Thorpe|first=Wayne|year=2010a|title=Challenging the Cultural Legitimation of War: Internationalist Syndicalists in Europe 1914–18|journal=Socialist History|issue=37|pages=23–46}} * {{cite book|last=Thorpe|first=Wayne|chapter=Uneasy Family: Revolutionary Syndicalism in Europe from the ''Charte d'Amiens'' to World War I|editor1-first=David|editor1-last=Berry|editor2-first=Constance|editor2-last=Bantman|pages=16–42|title=New Perspectives on Anarchism, Labour, and Syndicalism: The Individual, the National and the Transnational|year=2010b|publisher=Cambridge Scholars Publishing|location=Newcastle upon Tyne}} * {{cite book|last=Thorpe|first=Wayne|chapter=The IWW and the Dilemmas of Internationalism|editor-last1=Cole|editor-first1=Peter|editor-last2=Struthers|editor-first2=David|editor-last3=Zimmer|editor-first3=Kenyon|pages=105–123|title=Wobblies of the World: A Global History of the IWW|year=2017|publisher=Pluto Press|location=London}} * {{cite book|last1=Toledo|first1=Edilene|last2=Biondi|first2=Luigi|chapter=Constructing Syndicalism and Anarchism Globally: The Transnational Making of the Syndicalist Movement in São Paulo, Brazil, 1895–1935|editor1-first=Steven|editor1-last=Hirsch|editor2-first=Lucien|editor2-last=van der Walt|editor2-link=Lucien van der Walt|pages=[https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt/page/n437 363]–393|title=Anarchism and Syndicalism in the Colonial and Postcolonial World: The Praxis of National Liberation, Internationalism, and Social Revolution|url=https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt|url-access=limited|year=2010|publisher=Brill|location=Leiden/Boston|isbn=9789004188495}} * {{cite journal|last=Tosstorf|first=Reiner|year=2009|title=The Syndicalist Encounter with Bolshevism|journal=Anarchist Studies|volume=17|issue=2|pages=12–28}} * {{cite news|last=Travis|first=Alan|title=Student Rebels were 'Frighteningly Radical'|url=https://www.theguardian.com/uk/2000/may/31/freedomofinformation.politics|newspaper=[[The Guardian]]|year=2000}} * {{cite book|last1=van der Linden|first1=Marcel|author1-link=Marcel van der Linden|last2=Thorpe|first2=Wayne|chapter=The Rise and Fall of Revolutionary Syndicalism|editor1-first=Marcel|editor1-last=van der Linden|editor2-first=Wayne|editor2-last=Thorpe|pages=1–24|title=Revolutionary Syndicalism: An International Perspective|year=1990|publisher=Scolar Press|location=Aldershot}} * {{cite journal|last=van der Linden|first=Marcel|author-link=Marcel van der Linden|year=1998|title=Second Thoughts on Revolutionary Syndicalism|journal=Labour History Review|volume=63|issue=2|pages=182–196|doi=10.3828/lhr.63.2.182}} * {{cite book|last=van der Walt|author-link=Lucien van der Walt|first=Lucien|chapter=Revolutionary Syndicalism, Communism and the National Question in South African Socialism, 1886–1928|editor1-first=Steven|editor1-last=Hirsch|editor2-first=Lucien|editor2-last=van der Walt|pages=[https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt/page/n107 33]–94|title=Anarchism and Syndicalism in the Colonial and Postcolonial World: The Praxis of National Liberation, Internationalism, and Social Revolution|url=https://archive.org/details/anarchismsyndica00walt|url-access=limited|year=2010|publisher=Brill|location=Leiden/Boston|isbn=9789004188495}} * {{cite book|last=van der Walt|first=Lucien|chapter=Syndicalism|author-link=Lucien van der Walt|editor1-first=Carl|editor1-last=Levy|editor1-link=Carl Levy (political scientist)|editor2-first=Matthew S.|editor2-last=Adams|pages=249–263|title=The Palgrave Handbook of Anarchism|year=2018|publisher=Palgrave Macmillan|location=Cham}} * {{cite book|last=Zimmer|first=Kenyon|chapter=Syndicalism and anarchism of migrants|editor1-last=Bellwood|editor1-first=Peter S.|editor1-link=Peter Bellwood|editor2-last=Ness|editor2-first=Immanuel|editor2-link=Immanuel Ness|title=The Encyclopedia of Global Human Migration|year=2013|publisher=Wiley-Blackwell|location=Hoboken, NJ}} * {{cite book|last=Zimmer|first=Kenyon|chapter=Haymarket and the Rise of Syndicalism|editor1-first=Carl|editor1-last=Levy|editor1-link=Carl Levy (political scientist)|editor2-first=Matthew S.|editor2-last=Adams|pages=353–369|title=The Palgrave Handbook of Anarchism|year=2018|publisher=Palgrave Macmillan|location=Cham}} {{refend}} == Zdroj == {{Preklad|en|Syndicalism|1155799285}} [[Kategória:Socializmus]] [[Kategória:Sociálne hnutia]] [[Kategória:Fašizmus]] [[Kategória:Ekonomické ideológie]] [[Kategória:Komunizmus]] [[Kategória:Anarchizmus]] f5f42gqo6isof3sejs1kw9uajl1pkz9 0 698119 8218666 7999861 2026-05-23T21:00:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218666 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť |Názov spoločnosti=Kickresume |Logo=Kickresume_Company_Logo.png |Založená=2013 |Sídlo=[[Beckov]] |Právna forma=s. r. o. |Štát sídla=Slovensko |Domáca stránka = {{URL|www.kickresume.com}}}} '''Kickresume''' je slovenská technologická spoločnosť. Bola založená v roku 2013 so sídlom v [[Beckov (obec)|Beckove]] a kanceláriou v [[Bratislava|Bratislave]]. Jej produktom je webová aplikácia na tvorbu profesionálnych [[Curriculum vitae|životopisov]], motivačných listov a personálnych webstránok.<ref name="book">{{Citácia knihy |url=https://books.google.es/books?id=7xrGDQAAQBAJ&pg=PA97 |názov=Podnikateľské modely a podnikateľské stratégie startupov II.: recenzovaný zborník prípadových štúdií |autor=Štefan Slávik |rok=2016 |vlastník=Vydavateľstvo EKONÓM |isbn=978-80-225-4327-9 |strana=96-97}}</ref> Okrem toho má Kickresume vo svojom portfóliu [[Umelá inteligencia|AI]] nástroje, ako napríklad AI nástroj na písanie životopisov a motivačných listov, AI nástroj na analýzu životopisov, ktorý posudzuje kvalitu CV, a pracovný portál na hľadanie práce na diaľku Pyjama Jobs, ktorý uchádzačom navrhuje relevantné pracovné pozície na základe ich životopisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapojili umelú inteligenciu, aby boli efektívnejší: šesť ľudí hovorí, ako zlepšili svoju prácu novými nástrojmi|url=https://e.dennikn.sk/3324396/zapojili-umelu-inteligenciu-aby-boli-efektivnejsi-sest-ludi-hovori-ako-zlepsili-svoju-pracu-novymi-nastrojmi/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-04-13|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk-SK|meno=Tomáš|priezvisko=Hrivňák}}</ref> K roku 2025 platformu využilo viac ako 6 miliónov ľudí po celom svete, z ktorých sa mnohí zamestnali vo veľkých svetových firmách ako [[Google]], [[Apple]], [[Nike, Inc.|Nike]] alebo [[Tesla (automobilka)|Tesla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kickresume Press|url=https://www.kickresume.com/sk/press/|vydavateľ=Kickresume|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230611123221/https://www.kickresume.com/sk/press/|dátum archivácie=2023-06-11}}</ref> Nástroj prerazil najmä v [[Spojené štáty|USA]] a [[Ázia|Ázií]], kde má takmer dve tretiny z celkového počtu používateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Kickresume pomáha tvoriť životopisy. Prerazili v USA, teraz mieria na Slovensko|url=https://www.startitup.sk/slovensky-kickresume-pomaha-tvorit-zivotopisy-prerazili-v-usa-teraz-mieria-na-slovensko/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2021-03-05|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk}}</ref> Kickresume bolo spomenuté ako kariérny expert na CNBC a Denníku SME.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avoid these 6 verbs on your resume, experts say: ‘Pinpoint exactly what you were responsible for’|url=https://www.cnbc.com/2023/05/02/action-verbs-to-avoid-using-on-your-resume.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-05-02|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=en|meno=Gili|priezvisko=Malinsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nájsť si prácu počas pandémie? Ťažké, ale nie nemožné|url=https://index.sme.sk/c/22389175/najst-si-pracu-pocas-pandemie-tazke-ale-nie-nemozne.html|vydavateľ=index.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == História == Kickresume bolo založené v máji 2013 Tomášom Ondrejkom a Petrom Ďurišom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Kickresume pomáha tvoriť životopisy. Prerazili v USA, teraz mieria na Slovensko|url=https://www.startitup.sk/slovensky-kickresume-pomaha-tvorit-zivotopisy-prerazili-v-usa-teraz-mieria-na-slovensko/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2021-03-05|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk}}</ref> Pôvodne mala aplikácia slúžiť pre nich a ich spolužiakov, no už po pár mesiacoch začalo Kickresume používať niekoľko tisíc ľudí z celého sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Kickresume pomáhá tvořit CV a otvírá dveře do Tesly i MI5. Po USA chce uspět v Česku|url=https://www.czechcrunch.cz/2021/03/slovensky-kickresume-pomaha-tvorit-perfektni-cv-a-otvira-dvere-do-tesly-i-mi5-po-usa-chce-prorazit-take-v-cesku/|vydavateľ=CzechCrunch|dátum vydania=2021-03-04|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=cs|meno=Peter|priezvisko=Brejčák}}</ref> Spoločnosť získala investíciu 100 000 eur od startup akcelerátora The Spot Booster v roku 2015, čo umožnilo intenzívnejší rozvoj a expanziu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kickresume: Životopis prácu nezaručuje, ale môže ľudí dostať na pohovor|url=https://www.attelier.sk/kickresume-zivotopis/|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk-SK|meno=Alžbeta|priezvisko=Jánošíková}}</ref> Po roku od ukončenia akcelerácie malo Kickresume viac ako 200 000 registrovaných používateľov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Podnikateľské modely a podnikateľské stratégie startupov II.: Recenzovaný zborník prípadových štúdií|url=https://books.google.es/books?id=7xrGDQAAQBAJ&pg=PA97|vydavateľ=Vydavateľstvo EKONÓM|rok=2016-12-01|isbn=978-80-225-4327-9|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: 7xrGDQAAQBAJ|meno=Štefan|priezvisko=Slávik|meno2=Richard|priezvisko2=Bednár|meno3=Ráchel|priezvisko3=Hagarová}}</ref> V roku 2016 Kickresume získalo podporu od Slovak American Foundation v hod­note 35 000 dolá­rov na ďalší rozvoj a expanziu do USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do programu Slovak American Foundation sa prebojoval startup Kickresume|url=https://www.startitup.sk/do-programu-slovak-american-foundation-sa-prebojoval-startup-kickresume/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2016-10-12|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk}}</ref> V roku 2020 prešlo Kickresume veľkým redizajnom a v roku 2021 spustili mobilné aplikácie pre iOS a Android. V roku 2023 začali pridávať AI nástroje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Kickresume: Your Resume Builder Got a Radical Redesign|url=https://blog.kickresume.com/kickresume-resume-builder-redesign/|vydavateľ=Kickresume Blog|dátum vydania=2020-09-03|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=en-US|meno=Martin|priezvisko=Poduska|url archívu=https://web.archive.org/web/20221207031956/https://blog.kickresume.com/kickresume-resume-builder-redesign/|dátum archivácie=2022-12-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapojili umelú inteligenciu, aby boli efektívnejší: šesť ľudí hovorí, ako zlepšili svoju prácu novými nástrojmi|url=https://e.dennikn.sk/3324396/zapojili-umelu-inteligenciu-aby-boli-efektivnejsi-sest-ludi-hovori-ako-zlepsili-svoju-pracu-novymi-nastrojmi/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-04-13|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk-SK|meno=Tomáš|priezvisko=Hrivňák}}</ref> == Spolupráce == V roku 2017 Kickresume spolupracovalo s vedcami z univerzity v [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] na validácií nástroja Pymetrics. S použitím hier skúmali možnosti gamifikácie psychotestov v personalistike. Výsledkom bolo vytvorenie profilu kognitívnych a emočných čŕt uchádzača, ktoré si mohol pridať do životopisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kickresume: Životopis, tak trochu hra|url=https://www.forbes.sk/kickresume-zivotopis-trochu-hra/|dátum vydania=2017-07-04|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk-SK}}</ref> Kickresume sa venuje aj spolupráci s firmami, ktorým ponúka vlastné [[Application programming interface|API]] na tvorbu životopisov. Túto službu využíva napríklad rakúsky pracovný portál Karriere.at, ekvivalent slovenského pracovného portálu [[Profesia.sk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Kickresume pomáhá tvořit CV a otvírá dveře do Tesly i MI5. Po USA chce uspět v Česku|url=https://www.czechcrunch.cz/2021/03/slovensky-kickresume-pomaha-tvorit-perfektni-cv-a-otvira-dvere-do-tesly-i-mi5-po-usa-chce-prorazit-take-v-cesku/|vydavateľ=CzechCrunch|dátum vydania=2021-03-04|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=cs|meno=Peter|priezvisko=Brejčák}}</ref> Od roku 2018 spolupracujú s [[International Student Identity Card|ISIC]] a ponúkajú zľavy pre študentov a učiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kickresume je odteraz pre študentov a učiteľov úplne bezplatný|url=https://www.techbox.sk/kickresume-je-odteraz-pre-studentov-a-ucitelov-uplne-bezplatny|dátum vydania=2018-08-12|dátum prístupu=2023-06-11|jazyk=sk-SK|meno=Stanislav|priezvisko=Vinc}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské softwarové firmy]] [[Kategória:Podniky založené v 2013]] ac9dc3jt97igpwhrnl7nw0tgfghmh6o 0 698456 8218479 7869797 2026-05-23T12:07:41Z Makenzis 148968 8218479 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=Alanyaspor|celýnázov=Alanyaspor Kulübü|založený=1948|štadión=[[Kırbıyık Holding Stadium]]|kapacita=10 842 |predseda=Hasan Çavuşoğlu|tréner={{TUR}} [[Ömer Erdoğan]] |liga=[[Süper Lig]]|sezóna=2025/26|pozícia=11. miesto |vzor_lp1=_alanya2223h|vzor_t1=_alanya2223h|vzor_pp1=_alanya2223h|trenírky1=3C4C3F|ponožky1=3C4C3F|vzor_lp2=_alanya2223a|vzor_t2=_alanya2223a|vzor_pp2=_alanya2223a|trenírky2=EEEEEE|ponožky2=EEEEEE}} '''Alanyaspor Kulübü''' je turecký [[futbal]]ový klub, ktorý sa nachádza v meste [[Alanya]]. Klub pôsobí v najvyššej tureckej lige [[Süper Lig]]. Klub vznikol v roku 1948 a svoje domáce zápasy hrá na štadióne [[Kırbıyık Holding Stadium]] s kapacitou 10 842. == História klubu == Klub Alanyaspor založil v roku [[1948]] doktor Ali Nazım Köseoğlu a skupina mladých ľudí. V sezóne 1984/85, vznikom tureckej 3. ligy, bol Alanyaspor zaradený do nej. Pre Alanyu to znamenalo významný míľnik, pretože získala svoj prvý futbalový tím hrajúci v profesionálnych ligách. Prvýkrát do [[Süper Lig]] postúpil v sezóne 2015/16 cez baráž kde zdolal vo finále [[Adama Demirspor|Adamu Demirspor]] po penaltovom rozstrele a postúpil premiérovo do najvyššej tureckej súťaže. == Úspechy == * '''[[TFF 1. Lig|Turecká 1. liga]]''' ** víťaz play-off o postup: 2015/16 * '''[[Turecký pohár]]''' ** 2. miesto: 2019/20 == Káder mužstva == '''Súčasná zostava:''' {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=18. 06. 2023}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Island|poz=B|meno=[[Rúnar Alex Rúnarsson]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Ahmet Gülay]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Furkan Bayır]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Ümit Akdağ]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Umut Güneş]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Efecan Karaca]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Holandsko|poz=Z|meno=[[Leroy Fer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Erencan Yardımcı]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Alžírsko|poz=Z|meno=[[Zinedine Ferhat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Nemecko|poz=Z|meno=[[Efkan Bekiroğlu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Angola|poz=Ú|meno=[[Wilson Eduardo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Portugalsko|poz=Z|meno=[[Ivan Cavaleiro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Fatih Aksoy]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Portugalsko|poz=Z|meno=[[Daniel Candeias]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Senegal|poz=O|meno=[[Joher Rassoul]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Grécko|poz=Ú|meno=[[Efthymis Koulouris]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Pedro Pereira]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Jure Balkovec]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Nemecko|poz=Z|meno=[[Mert-Yusuf Torlak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=39|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Çağan Kayra Erciyas]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=42|nár=Belgicko|poz=O|meno=[[Yunus Bahadır]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Oğuz Aydın]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Yusuf Özdemir]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=89|nár=Maroko|poz=O|meno=[[Zouhair Feddal]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=93|nár=Egypt|poz=Ú|meno=[[Ahmed Hassan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=96|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Yavuz Aygün]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=97|nár=Demokratická republika Kongo|poz=Z|meno=[[Arnaud Lusamba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=98|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Z|meno=[[Idrissa Doumbia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Yusuf Karagöz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Turecko|poz=B|meno=[[İsmail Ünal]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Alanyaspor v európskych súťažiach == {| class="wikitable" |+ ! align="center" |Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |[[Európska liga UEFA 2020/2021|2020/21]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Rosenborg BK|Rosenborg]] | | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|1}}''' | |} zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Alanyaspor%20Tur kassiesa.net] == Externé odkazy == *{{oficiálna stránka|https://www.alanyaspor.org.tr/}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alanyaspor|1153015194}} [[Kategória:Turecké futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1948]] [[Kategória:Alanya]] 39r8m1gnsc332gu4ynwh1b3l4bj0on4 0 698759 8218639 8175195 2026-05-23T19:21:16Z ~2026-30902-77 295801 /* */ 8218639 wikitext text/x-wiki '''InfoVojna''' nie je proruský<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sú späť a opäť šíria proruskú propagandu, no štát už nereaguje (analýza)|url=https://domov.sme.sk/c/22977844/hlavne-spravy-hlavny-dennik-infovojna-dezinformacne-media.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> konšpiračný a dezinformačný web<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=infovojna.sk - konspiratori.sk|url=https://konspiratori.sk/stranka/749|vydavateľ=konspiratori.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Ritomský}}</ref> a internetové rádio, ktoré v roku 2015 založili Norbert Lichtner (po tom, ako odišiel zo Slobodného vysielača) a Ľubomír Huďo (po tom, ako odišiel zo [[ZEM & VEK]]u). Lichtner v roku 2019 [[Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019|kandidoval do europarlamentu]] za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], pred voľbami však z kandidátky odstúpil. Huďo v januári 2020 ukončil spoluprácu s InfoVojnou a odišiel do Kulturblogu. Po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskej invázie na Ukrajinu]] bola stránka InfoVojny od marca do júna 2022 zablokovaná Národným bezpečnostným úradom ako škodlivý web na základe zákona o kybernetickej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NBÚ zaradil Infovojnu na zoznam škodlivých webov. Nepomohlo ani sťahovanie na Belize|url=https://www.startitup.sk/nbu-zaradil-infovojnu-na-zoznam-skodlivych-webov/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Presťahovanie sa na Belize nepomohlo: NBÚ zablokoval konšpiračnú InfoVojnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/DbZN17T/prestahovanie-sa-na-belize-nepomohlo-nbu-zablokoval-konspiracnu-infovojnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Obsah == V roku 2019 šírila InfoVojna klamlivé správy o tom, že [[Andrej Kiska]] sa mal údajne v minulosti zúčastniť dodávky zbraní a pokusu o prevrat v Stredoafrickej republike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blog N: Pašerák Kiska v Afrike|url=https://dennikn.sk/blog/1660868/paserak-kiska-v-afrike/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-11-22|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hoaxy týždňa: Kiska pašoval zbrane a Milo žaloval na Slovensko|url=https://svet.sme.sk/c/22263149/hoaxy-tyzdna-kiska-pasoval-zbrane-a-milo-zaloval-na-slovensko.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Keď v Amerike [[Vražda Georgea Floyda|zavraždili Georga Floyda]], v InfoVojne jeho smrť spochybňovali (video vraj bolo „zinscenované“ a treba ďalšie dôkazy). Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] šírili klamstvá, že [[Vladimír Krčméry]] robil v strednej Afrike zakázané pokusy s vakcínami a preto tam má zakázaný vstup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dezinformačné rádio vypustilo fámu o Krčmérym. Je to pomsta za podporu očkovania, hovorí lekár|url=https://dennikn.sk/2303012/dezinformacne-radio-vypustilo-famu-o-krcmerym-je-to-pomsta-za-podporu-ockovania-hovori-lekar/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-03-09|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> Zdieľali konšpiračný film [[Plandemic]]. InfoVojna zdieľala trojhodinový konšpiračný film od Janet Ossebaardovej, Pád Kabaly,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pád Kabaly|url=https://rationalwiki.org/wiki/P%C3%A1d_Kabaly|vydavateľ=RationalWiki|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230625190409/https://rationalwiki.org/wiki/P%C3%A1d_Kabaly|dátum archivácie=2023-06-25}}</ref> či rozhovory s konšpirátorom [[David Icke|Davidom Ickem]]. O [[Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|zemetrasení v Turecku a Sýrii]] v roku 2023 šírili konšpirácie, že zemetrasenie bolo spôsobené použitím „energetických zbraní“. Po vypuknutí vojny na Ukrajine šírila InfoVojna fámy a prokremeľskú propagandu, napríklad o ukrajinských laboratóriách, ktoré vraj majú slúžiť na výskum biologických zbraní, ktoré sa neskôr ukázali ako pravdivé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tri príklady, ako k nám stále preniká Putinova propaganda: cez Blahu, Tarabu či Infovojnu|url=https://dennikn.sk/2757361/tri-priklady-ako-k-nam-stale-prenika-putinova-propaganda-cez-blahu-tarabu-ci-infovojnu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-03-09|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] rwyybetcs3bjwu44dzpwkg5sgzy8i91 8218679 8218639 2026-05-23T21:59:33Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218639|8218639]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-30902-77|~2026-30902-77]] ([[User talk:~2026-30902-77|diskusia]]) bola vrátená 8218679 wikitext text/x-wiki '''InfoVojna''' je proruský<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sú späť a opäť šíria proruskú propagandu, no štát už nereaguje (analýza)|url=https://domov.sme.sk/c/22977844/hlavne-spravy-hlavny-dennik-infovojna-dezinformacne-media.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> konšpiračný a dezinformačný web<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=infovojna.sk - konspiratori.sk|url=https://konspiratori.sk/stranka/749|vydavateľ=konspiratori.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Ritomský}}</ref> a internetové rádio, ktoré v roku 2015 založili Norbert Lichtner (po tom, ako odišiel zo Slobodného vysielača) a Ľubomír Huďo (po tom, ako odišiel zo [[ZEM & VEK]]u). Lichtner v roku 2019 [[Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019|kandidoval do europarlamentu]] za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], pred voľbami však z kandidátky odstúpil. Huďo v januári 2020 ukončil spoluprácu s InfoVojnou a odišiel do Kulturblogu. Po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskej invázie na Ukrajinu]] bola stránka InfoVojny od marca do júna 2022 zablokovaná Národným bezpečnostným úradom ako škodlivý web na základe zákona o kybernetickej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NBÚ zaradil Infovojnu na zoznam škodlivých webov. Nepomohlo ani sťahovanie na Belize|url=https://www.startitup.sk/nbu-zaradil-infovojnu-na-zoznam-skodlivych-webov/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Presťahovanie sa na Belize nepomohlo: NBÚ zablokoval konšpiračnú InfoVojnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/DbZN17T/prestahovanie-sa-na-belize-nepomohlo-nbu-zablokoval-konspiracnu-infovojnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Obsah == V roku 2019 šírila InfoVojna klamlivé správy o tom, že [[Andrej Kiska]] sa mal údajne v minulosti zúčastniť dodávky zbraní a pokusu o prevrat v Stredoafrickej republike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blog N: Pašerák Kiska v Afrike|url=https://dennikn.sk/blog/1660868/paserak-kiska-v-afrike/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-11-22|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hoaxy týždňa: Kiska pašoval zbrane a Milo žaloval na Slovensko|url=https://svet.sme.sk/c/22263149/hoaxy-tyzdna-kiska-pasoval-zbrane-a-milo-zaloval-na-slovensko.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Keď v Amerike [[Vražda Georgea Floyda|zavraždili Georga Floyda]], v InfoVojne jeho smrť spochybňovali (video vraj bolo „zinscenované“ a treba ďalšie dôkazy). Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] šírili klamstvá, že [[Vladimír Krčméry]] robil v strednej Afrike zakázané pokusy s vakcínami a preto tam má zakázaný vstup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dezinformačné rádio vypustilo fámu o Krčmérym. Je to pomsta za podporu očkovania, hovorí lekár|url=https://dennikn.sk/2303012/dezinformacne-radio-vypustilo-famu-o-krcmerym-je-to-pomsta-za-podporu-ockovania-hovori-lekar/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-03-09|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> Zdieľali konšpiračný film [[Plandemic]]. InfoVojna zdieľala trojhodinový konšpiračný film od Janet Ossebaardovej, Pád Kabaly,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pád Kabaly|url=https://rationalwiki.org/wiki/P%C3%A1d_Kabaly|vydavateľ=RationalWiki|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230625190409/https://rationalwiki.org/wiki/P%C3%A1d_Kabaly|dátum archivácie=2023-06-25}}</ref> či rozhovory s konšpirátorom [[David Icke|Davidom Ickem]]. O [[Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|zemetrasení v Turecku a Sýrii]] v roku 2023 šírili konšpirácie, že zemetrasenie bolo spôsobené použitím „energetických zbraní“. Po vypuknutí vojny na Ukrajine šírila InfoVojna fámy a prokremeľskú propagandu, napríklad o ukrajinských laboratóriách, ktoré vraj majú slúžiť na výskum biologických zbraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tri príklady, ako k nám stále preniká Putinova propaganda: cez Blahu, Tarabu či Infovojnu|url=https://dennikn.sk/2757361/tri-priklady-ako-k-nam-stale-prenika-putinova-propaganda-cez-blahu-tarabu-ci-infovojnu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-03-09|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] d2jqtdbd6jbhqot11m7nrt185gqt4l7 0 699319 8218506 7924986 2026-05-23T12:56:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218506 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|treba upraviť zdroje na riadkové referencie}} {{Infobox Architekt | Meno = Ján Poničan | Popis osoby = slovenský architekt | Rodné meno = | Portrét = Oco foto.jpg | Popis portrétu = | Spoločnosť = | Významné stavby = Astronomické a geofyzikálne observatórium, [[Modra]] | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = | Dátum narodenia = {{dnv|1938|07|11}} | Miesto narodenia = [[Očová]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Alma mater = [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], [[Stavebná fakulta SVŠT]], [[Fakulta architektúry a stavby miest]], [[Bratislava]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] '''Ján Poničan''' (* [[11. júl]] [[1938]], [[Očová]]) je [[Slováci|slovenský]] [[architekt]]. == Životopis == Narodil sa [[11. júl|11. júla]] [[1938]]. Významnou osobnosťou v rodine bol národný umelec, básnik a prozaik [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] (bratranec starého otca), ženatý s herečkou [[Alžbeta Poničanová|Alžbetou Poničanovou]]. Štúdium na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte SVŠT]] v odbore Architektúra a stavba miest ukončil v roku [[1965]] [[Diplomová práca|diplomovou prácou]] pod vedením popredného československého [[architekt]]a [[Vladimír Karfík|Vladimíra Karfíka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam absolventov|url=https://www.svf.stuba.sk/sk/zdruzenie-absolventov-a-priatelov-svf-stu/zoznam-absolventov.html?page_id=4001|vydavateľ=www.svf.stuba.sk|dátum prístupu=2023-07-08|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20230708185243/https://www.svf.stuba.sk/sk/zdruzenie-absolventov-a-priatelov-svf-stu/zoznam-absolventov.html?page_id=4001|dátum archivácie=2023-07-08}}</ref> Jeho tvorivá činnosť začala v Stavoprojekte Bratislava, v ateliéri školských stavieb architekta [[Vladimír Dedeček|Vladimíra Dedečeka]], kde pôsobil ako zodpovedný projektant do roku [[1969]]. Spolupracoval na projektoch vysokoškolského centra v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Svoju ďalšiu a už samostatnú architektonickú tvorbu rozvíjal v novovzniknutej Inžiniersko-projektovej organizácii školských stavieb v [[Bratislava|Bratislave]] ako hlavný projektant a vedúci architektonickej skupiny, kde pôsobil 23 rokov. Od roku [[1992]] viedol vlastný projektový ateliér do roku [[2008]]. == Výber z realizácií == *[[1970]]{{--}}Internátna škola - Stredné odborné učilište pre Chiranu, [[Stará Turá]] (dnes Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická) *[[1971]]{{--}}Ústav pre vzdelávanie v stavebníctve na Bárdošovej ulici na Kramároch, Bratislava (dnes Nemecká škola v Bratislave) *[[1975]]{{--}}Zotavovňa ROH Františka Zupku, Piešťany (dnes Hotel Park) *[[1977]]{{--}}Administratívna budova, Žilina{{--}}1. etapa (bývalý Daňový úrad Žilina) *[[1979]]{{--}}Administratívna budova, Žilina{{--}}2. etapa *[[1980]]{{--}}Pobočka slovenskej štátnej sporiteľne a ČEDOKu v Žiline *[[1981]]{{--}}Dom pionierov a mládeže, Košice (dnes Centrum voľného času Košice) *[[1984]]{{--}}Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského v Bratislave, Modra-Piesok *[[1985]]{{--}}Škola v prírode v Tatranských Matliaroch *[[1989]]{{--}}Zotavovňa ROH Sĺňava, Piešťany (dnes ADELI Medical Center) *[[1994]]{{--}}základná škola + športová vybavenosť sídliska Zvolen-Západ ==Ocenenia v súťažiach== * medzinárodná súťaž na novostavbu budovy Ministerstva zahraničného obchodu Alžírska, [[Alžír]], r. [[1983]]{{--}}1. cena * súťaž na novostavbu budovy Fakulty telesnej výchovy a športu UK v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v spolupráci s Ing. arch. R. Ružičkom, rok [[1985]]{{--}}1. cena == Literatúra == * Zalčík, T., [[Matúš Dulla|Dulla, M.]]: ''Slovenská architektúra 1976-1980'', str. 73, obr. 44, 87 * [[Matúš Dulla|Dulla, M.]]{{--}}[[Henrieta Moravčíková|Moravčíková, H.]]: ''Kto je kto v architektúre na Slovensku'', Bratislava, Meritum 1995, str. 130 * ''[https://www.fad.stuba.sk/sk/dianie-na-fakulte/fakultne-casopisy/alfa-architektonicke-listy-fakulty-architektury-a-dizajnu-stu.html?page_id=945 Architektonické listy Fakulty architektúry STU]'' č. 3, 04/2001, str. 98, 99 == Výstavy == * Karfíkova škola, [[foyer]] [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulty architektúry a dizajnu STU]] v Bratislave, 24. 10.{{--}}16. 11. 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstava Karfíkova škola: Vystavovatelia, diela, názory – ALFA|url=https://alfa.stuba.sk/sk/vystava-karfikova-skola/|vydavateľ=alfa.stuba.sk|dátum prístupu=2023-07-08}}</ref> * V zdravom tele, zdravý duch!, [[foyer]] [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulty architektúry a dizajnu STU]] v Bratislave, 24. 4.{{--}}12. 5. 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VÝSTAVA: V zdravom tele, zdravý duch!|url=https://www.fad.stuba.sk/aktuality/vystava-v-zdravom-tele-zdravy-duch.html?page_id=11629|vydavateľ=www.fad.stuba.sk|dátum prístupu=2023-07-08|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Chirana.jpg|Stredné odborné učilište pre Chiranu, Stará Turá, 1971 Súbor:Zotavovňa ROH Františka Zupku, Piešťany (dnes Hotel Park).jpg|Zotavovňa ROH Františka Zupku, Piešťany, 1975 Súbor:Administratívna budovy Žilina, 1977, 1979.png|administratívne budovy Žilina, 1977, 1979 Súbor:Dom pionierov a mládzeže, Košice, 1981.jpg|Dom pionierov a mládeže, Košice, 1981 Súbor:Astronomické observatórium Univerzity Komenského v Modre.png|Astronomické observatórium Univerzity Komenského v Modre, 1984 Súbor:Zotavovňa ROH Sĺňava, Piešťany, 1989.jpg|Zotavovňa ROH Sĺňava, Piešťany, 1989 Súbor:Základná škola + športová vybavenosť sídliska Zvolen-Západ.jpg|základná škola + kultúrno-spoločenská a športová vybavenosť sídliska Zvolen-Západ, 1994 </gallery> == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Poničan, Ján}} [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Očovej]] g9up5rpci2mtwnln2jop2tl5i2x6i4x 0 700331 8218891 8134477 2026-05-24T10:09:02Z ~2026-31072-69 295831 /* Obsadenie */ 8218891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Milady | en = Milady, la historia continúa | logo = | krajina = {{minivlajka|ARG}} [[Argentína]] | dĺžka = 34 – 45 minút | počet častí = 120 | počet sérií = | jazyk = [[španielčina]] | slogan = | hudba = | réžia = Victor Stella<br />Gaita Aragona | scenár = Laura Ferrari<br />Alejandra Bochate | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 16. december 1997 – 5. jún 1998 | tv orig = [[Telefe]] | rok sk = 3. november 1999 – 21. apríl 2000 | tv sk = [[TV Markíza]] | obsadenie = [[Gabriel Corrado]]<br/>[[Osvaldo Laport]]<br/>[[Florencia Raggi]]<br/>[[Susana Campos]] | webstránky = }} '''''Milady''''' ({{v jazyku|spa}} ''Milady, la historia continúa'') je [[argentína|argentínska]] [[telenovela]] z produkcie televízie [[Telefe]] v rokoch [[1997]] – [[1998]].<ref name="LN97-12-05">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La TV se inspira en Lady Di | url = https://www.lanacion.com.ar/espectaculos/la-tv-se-inspira-en-lady-di-nid82381/ | dátum vydania = 1997-12-05 | dátum prístupu = 2023-08-05 | vydavateľ = Lanacion.com.ar | jazyk = es}}</ref> Hlavné úlohy stvárnili herci [[Florencia Raggi]], [[Osvaldo Laport]] a [[Gabriel Corrado]]. V záporných úlohách účinkovali [[Susana Campos]] a [[Florencia Ortizová]]. Na Slovensku túto telenovelu vysielala [[TV Markíza]] prvýkrát od 3. novembra [[1999]] do 21. apríla [[2000]] a druhýkrát od 7. januára [[2002]] do 1. júla [[2002]]. == Obsadenie == *[[Gabriel Corrado]] – ''Máximo de Valladares'' (v slovenskom znení [[Emanuel Hason]]) *[[Osvaldo Laport]] – ''Federico de Valladares (v slovenskom znení'' Dušan Szabó) *[[Florencia Raggi]] – ''Delfina Taylor Monti de De Valladares'' (v slovenskom znení [[Gabriela Škrabáková]]) *[[Susana Campos]] – ''La Condesa Regina De Valladares'' (v slovenskom znení [[Eva Matejková]]) *[[Jorge D'Elia]] – ''Santiago Taylor'' (v slovenskom znení [[František Kovár]]) *[[Lucrecia Capello]] – ''Chiara Monti'' (v slovenskom znení [[Zita Furková]]) *[[Adela Gleijer]] – ''Adela'' *[[Ginette Reynal]] – ''Angie'' *[[Francisco Nápoli]] – ''Bonavento'' *[[Florencia Ortizová]] – ''Victoria Taylor Monti de López Quintana'' (v slovenskom znení [[Silvia Petöová]]) *[[Marcela Guerty]] – ''Emilia Taylor Monti de Bertier'' (v slovenskom znení [[Anna Šišková]]) *[[Daniel Miglioranza]] – ''Marcos Bertier'' *[[Gigi Rua]] – Lucía *[[Maricarmen Regueiro]] – ''Pilar de Cassariego'' *[[María Socas]] – ''Mabel'' *[[Anabel Cherubito]] – ''Sol'' *[[Segundo Cernadas]] – ''Leandro López Quintana'' (v slovenskom znení [[Ján Tréger]]) *[[Mabel Landó]] – ''Iris '' *[[Edward Nutkiewicz]] – ''Andrea'' *[[Jorge García Marino]] – ''Martín López Quintana'' *[[Osvaldo Tesser]] – ''Leopoldo'' *[[Humberto Serrano]] – ''Reginin otec'' *[[Raquel Casal]] – ''Mirta'' *[[Daniel Alvaredo]] *[[Fernando Llosa]] – ''Patricio De Valladares'' *[[Daniel Tedeschi]] – ''James Olivier'' *[[Ana María Cores]] *[[Hugo Cosiansi]] *[[Victoria de la Rúa]] *[[Agustina Posse]] *[[Gisella Rietti]] *[[Fabio Aste]] *[[Silvina Bosco]] *[[Mónica Calho]] *[[Regina Lamm]] *[[Javo Rocha]] *[[Maite Zumelzú]] *[[Mario Galvano]] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=165619|názov=Milady}} * {{imdb film|id=0227933|názov=Milady}} [[Kategória:Argentínske telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 1997]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1997]] [[Kategória:Telenovely televízie Telefe]] dbs5adajfob16bhrtwj0cyo4nabqis9 0 701097 8218528 8087285 2026-05-23T13:34:32Z Makenzis 148968 8218528 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=Trabzonspor|celýnázov=Trabzonspor Kulübü|založený=1967|štadión=[[Papara Park]]|kapacita=40 782|majiteľ=Ertuğrul Doğan|tréner={{CRO}} [[Nenad Bjelica]] |liga=[[Süper Lig]]|sezóna=2025/26|pozícia=3. miesto |vzor_lp1=_trabzon2324h|vzor_t1=_trabzon2324h|vzor_pp1=_trabzon2324h|vzor_tr1=_trabzon2324_0002_joma|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|vzor_lp2=_trabzon2324a|vzor_t2=_trabzon2324a|vzor_pp2=_trabzon2324a|vzor_tr2=_trabzon2324_0000_joma|ľavéplece2=570000|telo2=570000|pravéplece2=570000|trenírky2=570000|ponožky2=570000}} '''Trabzonspor Kulübü''' je [[Turecko|turecký]] profesionálny futbalový klub, ktorý sídli v meste [[Trabzon]]. Tím pôsobí v najvyššej tureckej klubovej súťaži [[Süper Lig]]. Klub bol založený v roku [[1967]] a svoje domáce zápasy hráva na štadióne [[Papara Park]]. == História klubu == V roku [[1967]] bol zlúčeným niekoľkých miestnych klubov založený futbalový klub Trabzonspor. V 70. a 80. rokoch vyhral Trabzonspor šesťkrát [[Süper Lig]] a to v sezónach 1975/76, 1976/77, 1978/79, 1979/80, 1980/81 a 1983/84. Spolu s [[Marek Hamšík|Marekom Hamšíkom]] sa z ďalšieho titulu tešili o 38 rokov neskôr v sezóne 2021/22. Trabzonspor vyhral aj deväťkrát turecký pohár a desaťkrát turecký superpohár. V sezóne 2010/11 skončil Trabzonspor na druhom mieste za [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] s rovnakým počtom bodov no s horším skóre. Po udelení titulu Fenerbahce v lete 2011 sa sezóna stala predmetom škandálu s ovplyvňovaním zápasov. V júni 2013 UEFA zakázala Fenerbahce a [[Besiktas|Besiktasu]] účasti v európskych súťažiach z dôvodu ovplyvňovania zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Two Turkish clubs banned from UEFA competitions {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/020a-0f887b8b853d-962cdcf91c7b-1000--two-turkish-clubs-banned-from-uefa-competitions/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2013-06-25|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref>. V roku 2021 však boli všetky právne obvinenia proti Fenerbahçe v neskorších fázach stíhania stiahnuté == Úspechy klubu == * [[Süper Lig|'''Süper Lig''']] '''(7x)''' ** '''Víťaz''': 1975–76, 1976–77, 1978–79, 1979–80, 1980–81, 1983–84, 2021–22 * [[Turecký pohár|'''Turecký pohár''']] '''(9x)''' ** '''Víťaz''': 1976–77, 1977–78, 1983–84, 1991–92, 1994–95, 2002–03, 2003–04, 2009–10, 2019–20 * [[Turecký superpohár|'''Turecký superpohár''']] '''(10x)''' ** '''Víťaz''': 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1983, 1995, 2010, 2020, 2022 == Trabzonspor v európskych súťažiach == {| class="wikitable" |+ ! align="center" |Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |1976/77 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] |1. kolo |{{ISL}} [[Íþróttabandalag Akraness|ÍA Akraness]] | align="center" |3:2 | align="center" |3:1 | align="center" |'''6:3''' |- |2. kolo |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:3 | align="center" |'''1:3''' |- |1977/78 |[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] |1. kolo |{{DEN}} [[Boldklubben 1903]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:2''' |- |1978/79 |[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] |1. kolo |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split]] | align="center" |0:1 | align="center" |0:1 | align="center" |'''0:2''' |- |1980/81 |[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] |1. kolo |{{POL}} [[Szombierski Bytom]] | align="center" |2:1 | align="center" |0:3 | align="center" |'''2:4''' |- |1981/82 |[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] |1. kolo |{{URS}} [[FC Dynamo Kyiv|Dynamo Kyjev]] | align="center" |1:1 | align="center" |0:1 | align="center" |'''1:2''' |- |1982/83 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{GER}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" |0:3 | align="center" |0:3 | align="center" |'''0:6''' |- |1983/84 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{ITA}} [[Inter Milan]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:2''' |- |1984/85 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{URS}} [[FC Dnipro]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:3 | align="center" |'''1:3''' |- | rowspan="2" |1990/91 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |Predkolo |{{IRL}} [[Bray Wanderers F.C.|Bray Wanderers]] | align="center" |2:0 | align="center" |1:1 | align="center" |'''3:1''' |- |1. kolo |{{ESP}} [[FC Barcelona]] | align="center" |1:0 | align="center" |2:7 | align="center" |'''3:7''' |- | rowspan="3" |1991/92 | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" |1:1 | align="center" |3:2 | align="center" |'''4:3''' |- |2. kolo |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] | align="center" |4:1 | align="center" |4:3 | align="center" |'''8:4''' |- |3. kolo |{{DEN}} [[Boldklubben 1903]] | align="center" |1:1 | align="center" |0:1 | align="center" |'''1:2''' |- | rowspan="2" |1992/93 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |1. kolo |{{FIN}} [[Turun Palloseura]] | align="center" |2:0 | align="center" |2:2 | align="center" |'''4:2''' |- |2. kolo |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] | align="center" |0:2 | align="center" |0:0 | align="center" |'''0:2''' |- | rowspan="2" |1993/94 | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{MLT}} [[Valletta F.C.]] | align="center" |3:1 | align="center" |3:1 | align="center" |'''6:2''' |- |2. kolo |{{ITA}} [[Cagliari Calcio|Cagliari]] | align="center" |1:1 | align="center" |0:0 | align="center" |'''1:1''' |- | rowspan="3" |1994/95 | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{ROU}} [[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] | align="center" |2:1 | align="center" |3:3 | align="center" |'''5:4''' |- |2. kolo |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="center" |1:0 | align="center" |1:2 | align="center" |'''2:2 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])''' |- |3. kolo |{{ITA}} [[SS Lazio]] | align="center" |1:2 | align="center" |1:2 | align="center" |'''2:4''' |- | rowspan="2" |1995/96 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |1. kolo |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" |1:0 | align="center" |2:2 | align="center" |'''3:2''' |- |2. kolo |{{ESP}} [[Deportivo La Coruña]] | align="center" |0:1 | align="center" |0:3 | align="center" |'''0:4''' |- | rowspan="3" |1996/97 | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |4:1 | align="center" |1:2 | align="center" |'''5:3''' |- |2. kolo |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |3:1 | align="center" |2:1 | align="center" |'''5:2''' |- |3. kolo |{{GER}} [[FC Schalke 04|Schalke 04]] | align="center" |3:3 | align="center" |0:1 | align="center" |'''3:4''' |- | rowspan="2" |1997/98 | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{SCO}} [[Dundee United FC|Dundee United]] | align="center" |1:0 | align="center" |1:1 | align="center" |'''2:1''' |- |2. kolo |{{GER}} [[VfL Bochum]] | align="center" |2:1 | align="center" |3:5 | align="center" |'''5:6''' |- |1998/99 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{POL}} [[Wisla Krakov]] | align="center" |1:2 | align="center" |1:5 | align="center" |'''2:7''' |- |2003/04 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="center" |0:0 | align="center" |2:3 | align="center" |'''2:3''' |- | rowspan="3" |2004/05 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA]] |2. predkolo |{{LVA}} [[Skonto FC|Skonto]] | align="center" |3:0 | align="center" |1:1 | align="center" |'''4:1''' |- |3. predkolo |{{UKR}} [[FC Dynamo Kyiv|Dynamo Kyjev]] | align="center" |2:1 | align="center" |0:2 | align="center" |'''2:3''' |- |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{ESP}} [[Athletic Club]] | align="center" |3:2 | align="center" |0:2 | align="center" |'''3:4''' |- |2005/06 |[[Liga majstrov UEFA]] |2. predkolo |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" |1:0 | align="center" |1:3 | align="center" |'''2:3''' |- | rowspan="2" |2006/07 | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |2. predkolo |{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" |1:0 | align="center" |1:1 | align="center" |'''2:1''' |- |1. kolo |{{ESP}} [[CA Osasuna]] | align="center" |2:2 | align="center" |0:0 | align="center" |'''2:2 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])''' |- |2009/10 |[[Európska liga UEFA]] |4. predkolo |{{FRA}} [[Toulouse FC|Toulouse]] | align="center" |1:3 | align="center" |1:0 | align="center" |'''2:3''' |- |2010/11 |[[Európska liga UEFA]] |4. predkolo |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="center" |1:2 | align="center" |0:1 | align="center" |'''1:3''' |- | rowspan="6" |2011/12 |[[Liga majstrov UEFA]] |3. predkolo |{{POR}} [[SL Benfica]] | align="center" |1:1 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:3''' |- |[[Európska liga UEFA]] |4. predkolo |{{ESP}} [[Athletic Club]] ! colspan="3" align="center" |-'''¹''' |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA]] | rowspan="3" |Skupina B |{{ITA}} [[Inter Milan]] |1:0 | align="center" |1:1 | rowspan="3" align="center" |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Lille OSC]] | align="center" |1:1 |0:0 |- |{{RUS}} [[PFC CSKA Moskva|CSKA Moskva]] |0:3 | align="center" |0:0 |- |[[Európska liga UEFA]] |16-finále |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] | align="center" |1:2 |1:4 |'''2:6''' |- |2012/13 |[[Európska liga UEFA]] |4. predkolo |{{HUN}} [[Fehervár FC|Fehervár]] | align="center" |0:0 | align="center" |0:0[[Predĺženie|pp]] | align="center" |'''0:0 (2:4[[Penaltový rozstrel|p]])''' |- | rowspan="7" |2013/14 | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA]] |2. predkolo |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |4:2 | align="center" |3:0 | align="center" |'''7:2''' |- |3. predkolo |{{BLR}} [[FC Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |0:0 | align="center" |0:1 | align="center" |'''0:1''' |- |4. predkolo |{{ALB}} [[FK Kukësi]] | align="center" |3:1 | align="center" |2:0 | align="center" |'''5:1''' |- | rowspan="3" |Skupina J |{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] | align="center" |2:1 | align="center" |4:2 | rowspan="3" align="center" |'''1. miesto''' |- |{{ITA}} [[SS Lazio]] | align="center" |3:3 | align="center" |0:0 |- |{{POL}} [[Legia Varšava]] | align="center" |2:0 | align="center" |2:0 |- |16-finále |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] | align="center" |0:2 | align="center" |0:2 | align="center" |'''0:4''' |- | rowspan="5" |2014/15 | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA]] |4. predkolo |{{RUS}} [[FK Rostov]] | align="center" |2:0 | align="center" |0:0 | align="center" |'''2:0''' |- | rowspan="3" |Skupina L |{{UKR}} [[FC Metalist Charkov|Metalist Charkov]] | align="center" |2:1 | align="center" |3:1 | rowspan="3" align="center" |'''2. miesto''' |- |{{POL}} [[Legia Varšava]] | align="center" |0:1 | align="center" |0:2 |- |{{BEL}} [[K.S.C. Lokeren|Lokeren]] | align="center" |2:0 | align="center" |1:1 |- |16-finále |{{ITA}} [[SSC Neapol]] | align="center" |0:4 | align="center" |0:1 |'''0:5''' |- | rowspan="2" |2015/16 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA]] |2. predkolo |{{LUX}} [[FC Differdange 03]] | align="center" |1:0 | align="center" |2:1 | align="center" |'''3:1''' |- |3. predkolo |{{MKD}} [[FK Rabotnički|Rabotnički]] | align="center" |1:1[[Predĺženie|pp]] | align="center" |0:1 | align="center" |'''1:2''' |- | rowspan="5" |2019/20 | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA]] |3. predkolo |{{CZE}} [[AC Sparta Praha]] | align="center" |2:1 | align="center" |2:2 | align="center" |'''4:3''' |- |4. predkolo |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="center" |3:1 | align="center" |0:2 | align="center" |'''3:3 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])''' |- | rowspan="3" |Skupina C |{{ESP}} [[Getafe CF|Getafe]] | align="center" |0:1 | align="center" |0:1 | rowspan="3" align="center" |'''4. miesto''' |- |{{SUI}} [[FC Bazilej|Bazilej]] | align="center" |2:2 | align="center" |0:2 |- |{{RUS}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" |0:2 | align="center" |1:3 |- | rowspan="2" |2021/22 | rowspan="2" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]] |3. predkolo |{{NOR}} [[Molde FK|Molde]] | align="center" |3:3 | align="center" |1:1[[Predĺženie|pp]] | align="center" |'''4:4 (3:4[[Penaltový rozstrel|p]])''' |- |4. predkolo |{{ITA}} [[AS Rím]] | align="center" |1:2 | align="center" |0:3 | align="center" |'''1:5''' |- | rowspan="5" |2022/23 |[[Liga majstrov UEFA]] |4. predkolo |{{DEN}} [[FC Kodaň]] | align="center" |0:0 | align="center" |1:2 |'''1:2''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA]] | rowspan="3" |Skupina H |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" |2:3 | align="center" |1:0 | rowspan="3" align="center" |'''3. miesto''' |- |{{SRB}} [[Crvena Zvezda]] | align="center" |2:1 | align="center" |1:2 |- |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] | align="center" |4:0 | align="center" |1:3 |- |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]] |16-finále |{{SUI}} [[FC Bazilej|Bazilej]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:2''' |} '''Poznámky''' ^{Po diskvalifikácii [[Fenerbahçe SK]] v Lige majstrov bol Trabzonspor automaticky kvalifikovaný do skupinovej fázy Ligy majstrov namiesto Fenerbahce.} == Káder mužstva == '''Súčasná zostava:''' {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=26. 08. 2023}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Uğurcan Çakır]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Rayyan Baniya]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Hüseyin Türkmen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Edin Višća]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Severné Macedónsko|poz=Z|meno=[[Enis Bardhi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Umut Bozok]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Abdülkadir Ömür]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|poz=Ú|meno=[[Anastasios Bakasetas]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Kerem Şen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Eren Elmalı]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Dánsko|poz=O|meno=[[Jens Stryger Larsen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Joaquín Fernández]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Dimitrios Kourbelis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Surinam|poz=O|meno=[[Stefano Denswil]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Onuralp Çevikkan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Egypt|poz=Ú|meno=[[Trézéguet]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Göktan Gürpüz]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Doğucan Haspolat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=43|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Filip Benković]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=50|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Mehmet-Can Aydın]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=54|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Muhammet Taha Tepe]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=73|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Arif Boşluk]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=84|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Ali Şahin Yılmaz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Tonio Teklić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=94|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Enis Destan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=98|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Kağan Moradaoğlu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Chorvátsko|poz=Ú|meno=[[Mislav Oršić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Guinea|poz=Ú|meno=[[Bengali-Fodé Koita]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Kapverdy|poz=Ú|meno=[[Djaniny]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Azerbajdžan|poz=Z|meno=[[Murat Akpınar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Batuhan Kör]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Emrehan Gedikli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Grécko|poz=Ú|meno=[[Taxiarchis Fountas]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://www.trabzonspor.org.tr/tr == Zdroj == {{Preklad|en|Trabzonspor|1171791191}} [[Kategória:Turecké futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1967]] [[Kategória:Trabzon]] 5fjcx3xqbtt6ydiop3o9a4qvm14bwoi 0 701105 8218498 8087309 2026-05-23T12:45:31Z Makenzis 148968 8218498 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|štadión=Başakşehir Fatih Terim Stadium|názovklubu=İstanbul Başakşehir|prezývka=Boz Baykuşlar (The Grey Owls)<br/>Turuncu Lacivertliler (The Orange-Navy Blues)|celýnázov=İstanbul Başakşehir Futbol Kulübü|krátkynázov=IBFK|založený=1990|kapacita=17 319|predseda=Göksel Gümüşdağ|tréner={{TUR}} [[Emre Belözoğlu]] |liga=[[Süper Lig]]|sezóna=2025/26|pozícia=5. miesto |vzor_t1=_fra11H|trenírky1=000080|vzor_t2=_dundee0910h|trenírky2=FF5F00|ľavéplece1=000080|telo1=000080|pravéplece1=000080|ponožky1=000080 |pravéplece2=FF5F00|vzor_po2=_dundee1213h|ľavéplece2=FF5F00|telo2=FF5F00|ponožky2=FF5F00}} '''İstanbul Başakşehir Futbol Kulübü''' známy aj ako '''Başakşehir''' je turecký profesionálny futbalový klub, ktorý sídli v meste [[Istanbul]]. Tím pôsobí v najvyššej tureckej klubovej súťaži [[Süper Lig]]. Klub bol založený v roku [[1990]] a svoje domáce zápasy hráva na štadióne [[Başakşehir Fatih Terim Stadium]]. == História klubu == Klub patrí medzi mladé turecké kluby, keďže bol založený v roku [[1990]]. Zo začiatku hrával klub v [[TFF 2. Lig|2. tureckej lige]] a neskôr v [[TFF First League|prvej tureckej lige]]. V sezóne 2006/07 postúpil Başakşehir po prvýkrátdo [[Süper Lig]]. V sezóne 2012/13 klub zostúpil do druhej ligy no okamžite sa vrátili naspäť. V júni 2014 bol názov klubu premenovaný na ''İstanbul Başakşehir Futbol Kulübü'' a klubu sa začalo viac dariť. V sezóne 2019/20 sa Başakşehir stal po prvýkrát víťazom [[Süper Lig]] a stal sa iba šiestym tureckým klubom, ktorému sa to podarilo. K tomuto úspechu prispel aj slovenský obranca [[Martin Škrtel]]. == Úspechy klubu == * '''[[Süper Lig]]''' '''(1x)''' ** '''Víťaz''': 2019/20 * '''[[TFF First League]]''' ** '''Víťaz''': 2013/14 * '''[[Liga majstrov UEFA]]''' ** Skupinová fáza: 2020/21 == Başakşehir v európskych súťažiach == {| class="wikitable" |+ ! align="center" |Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |2015/16 |[[Európska liga UEFA]] |3. predkolo |{{NED}} [[AZ Alkmaar]] | align="center" |1:2 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:3''' |- | rowspan="2" |2016/17 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA]] |3. predkolo |{{CRO}} [[HNK Rijeka]] | align="center" |0:0 | align="center" |2:2 | align="center" |'''2:2 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])''' |- |4. predkolo |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="center" |1:2 | align="center" |0:2 | align="center" |'''1:4''' |- | rowspan="5" |2017/18 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA]] |3. predkolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="center" |2:0 | align="center" |3:3 | align="center" |'''5:3''' |- |4. predkolo |{{ESP}} [[Sevilla FC|Sevilla]] | align="center" |1:2 | align="center" |2:2 | align="center" |'''3:4''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA]] | rowspan="3" |Skupina C |{{POR}} [[S.C. Braga|SC Braga]] | align="center" |2:1 | align="center" |1:2 | rowspan="3" align="center" |'''3. miesto''' |- |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim]] | align="center" |1:1 | align="center" |1:3 |- |{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" |0:0 | align="center" |2:1 |- |2018/19 |[[Európska liga UEFA]] |3. predkolo |{{ENG}} [[Burnley FC|Burnley]] | align="center" |0:0 | align="center" |0:1 | align="center" |'''0:1''' |- | rowspan="6" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA]] |3. predkolo |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] | align="center" |0:1 | align="center" |0:2 | align="center" |'''0:3''' |- | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA]] | rowspan="3" |Skupina J |{{ITA}} [[AS Rím]] | align="center" |0:3 | align="center" |0:4 | rowspan="3" align="center" |'''1. miesto''' |- |{{GER}} [[Borussia Mönchengladbach]] | align="center" |1:1 | align="center" |2:1 |- |{{AUT}} [[Wolfsberger AC]] | align="center" |1:0 | align="center" |3:0 |- |16-finále |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | align="center" |4:1 | align="center" |1:3 | align="center" |'''5:4''' |- |Osemfinále |{{DEN}} [[FC Kodaň]] | align="center" |1:0 | align="center" |0:3 | align="center" |'''1:3''' |- | rowspan="3" |2020/21 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA]] | rowspan="3" |Skupina H |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" |0:2 | align="center" |1:5 | rowspan="3" align="center" |4. miesto |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | align="center" |2:1 | align="center" |1:4 |- |{{GER}} [[RB Leipzig]] | align="center" |3:4 | align="center" |0:2 |- | rowspan="7" |2022/23 | rowspan="7" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]] |2. predkolo |{{ISR}} [[Maccabi Netanya FC|Maccabi Netanya]] | align="center" |1:1 | align="center" |1:0 | align="center" |2:1 |- |3. predkolo |{{ISL}} [[Breiðablik]] | align="center" |3:0 | align="center" |3:1 | align="center" |6:1 |- |4. predkolo |{{BEL}} [[Royal Antverpy FC|Royal Antverpy]] | align="center" |1:1 | align="center" |3:1 | align="center" |4:2 |- | rowspan="3" |Skupina A |{{ITA}} [[ACF Fiorentina]] | align="center" |3:0 | align="center" |1:2 | rowspan="3" align="center" |1. miesto |- |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |3:1 | align="center" |4:0 |- |{{LVA}} [[FK RFS|RFS]] | align="center" |3:0 | align="center" |0:0 |- |Osemfinále |{{BEL}} [[KAA Gent]] | align="center" |1:4 | align="center" |1:1 | align="center" |2:5 |} == Káder mužstva == '''Súčasná zostava:''' {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=26. 08. 2023}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Volkan Babacan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Şener Özbayraklı]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Léo Duarte]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Serdar Gürler]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Srbsko|poz=Z|meno=[[Danijel Aleksić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Krzysztof Piątek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Berkay Özcan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Dimitrios Pelkas]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Turecko|poz=Ú|meno=[[Batuhan Çelik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Muhammed Şengezer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Senegal|poz=Ú|meno=[[Philippe Kény]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Patryk Szysz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Alžírsko|poz=Z|meno=[[Mehdi Abeid]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Mahmut Tekdemir]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Deniz Türüç]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[João Figueiredo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Efe Arda Koyuncu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=42|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Ömer Ali Şahiner]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=51|nár=Guinea-Bissau|poz=O|meno=[[Edgar Ié]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=59|nár=Alžírsko|poz=O|meno=[[Ahmed Touba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=60|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lima]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Izrael|poz=Z|meno=[[Eden Kartsev]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Turecko|poz=Z|meno=[[Berkay Aydoğmuş]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Turecko|poz=O|meno=[[Cemali Sertel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=97|nár=Guinea|poz=Z|meno=[[Sékou Tidiany Bangoura]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=98|nár=Turecko|poz=B|meno=[[Deniz Dilmen]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Externé odkazy == https://ibfk.com.tr/ == Zdroj == {{Preklad|en|İstanbul Başakşehir F.K.|1171465850}} [[Kategória:Turecké futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1990]] [[Kategória:Istanbul]] im5foxx4vqxa711dmq4z9nmae70yxle 0 704940 8218488 8118477 2026-05-23T12:23:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218488 wikitext text/x-wiki '''Ján Labuda''' môže byť: * slovenský agronóm (* 1915 – † 2010),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autorita Osobné meno : Labuda, Ján | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?marc=1&authid=164407 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> pozri [[Ján Labuda (agronóm)]] * slovenský ľudový rezbár (* 1929 – † 2004),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Labuda | url = https://en.isabart.org/person/31541 | vydavateľ = Archiv výtvarného umění | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Kostelec nad Černými lesy | jazyk = }}</ref> pozri [[Ján Labuda (rezbár)]] * slovenský chemik (* 1949),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Labuda, Ján, 1949- | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=xx0114820 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123141625/https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=xx0114820 | dátum archivácie = 2023-11-23 }}</ref> pozri [[Ján Labuda (chemik)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Labuda, Ján]] 0wat0nsfenxtm9zhznx2ytajr182jol 2 706035 8218585 8218320 2026-05-23T15:54:10Z Luketheslovak 200569 8218585 wikitext text/x-wiki {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) * [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 09:18, 8. júl 2025 (UTC) }}[https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. == Šablóny == <nowiki>#</nowiki>veda #UK100 {{Tl|Pracuje sa}} {{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Farmakológia === Urbánková: Imunofarmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Urbánková Rathouská|meno=Jana|titul=Imunofarmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-271-3849-4|meno2=Petr|priezvisko2=Jílek|jazyk=český}}</ref> Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Doležal: Farmaceutická chemie léčiv působících na centrální nervový systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na centrální nervový systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-246-2382-5|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Opletalová|meno3=Veronika|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Rádl: Léčiva Mýty a Skutečnost<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Léčiva: Mýty a skutečnost|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-271-5795-2|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Čižmáriková Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čižmáriková|meno=Martina|titul=Liekové formy a aplikačné cestry podávania liekov so zameraním na ich význam v humánnej medicíne|vydanie=1|vydavateľ=UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH, LEKÁRSKA FAKULTA, Ústav farmakológie|miesto=Košice|rok=2019|isbn=978-80-8152-753-1|priezvisko2=Takáč|meno2=Peter|url=https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/Ustredna_kniznica/e-knihy/liekove-formy-a-aplikacne-cesty-podavania-liekov__2_.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Kodiček: Biofyzikální chemie <ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšík|meno3=Martin}}</ref> Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref name=":08">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Flegr Pokusní králíci<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|meno=Jaroslav|titul=Milý Micíku aneb Covid v Kocourkově|vydanie=1|vydavateľ=Euromedia Group|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-242-7933-6|jazyk=český}}</ref> Flegr Zamrzlá evoluce (nemám) Flegr Evoluční tání aneb O původu rodů Flegr Pozor, Toxo! Tajná učebnice praktické metodologie vědy (nemám) Flegr Milý Micíku aneb Covid v Kocourkově<ref name=":23">{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|meno=Jaroslav|titul=Milý Micíku aneb Covid v Kocourkově|vydanie=1|vydavateľ=Euromedia Group|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-242-7933-6|jazyk=český}}</ref> Flegr Základy evoluční biologie Biologie pro gymnázia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|meno=Jaroslav|titul=Základy evoluční biologie Biologie pro gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Scientia|miesto=Mníšek pod Brdy|rok=2017|isbn=978-80-86960-72-2|priezvisko2=Kaňková|meno2=Šárka|priezvisko3=Lindová|meno3=Jitka|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Vacík Gympel 1. r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Chémia pre 1. ročník gymnázií|vydanie=8|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-08-03238-3|priezvisko2=Čtrnáctová|meno2=Hana|priezvisko3=Petrovič|meno3=Pavel}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Tatiersky: Všeobecná a anorganická chémia pre biológov<ref name=":011">{{Citácia knihy|priezvisko=Fajnor|meno=Valdimír|titul=Všeobecná a anorganická chémia pre biológov|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-223-4926-0|priezvisko2=Schwendt|meno2=Peter|priezvisko3=Tatiersky|meno3=Jozef}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> Lukeš, Mička: Anorganická chemie II. (Systematická část)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lukeš|meno=Ivan|titul=Anorganická chemie II. (Systematická část)|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=1998|isbn=8071846635|priezvisko2=Mička|meno2=Zdeněk}}</ref> Greenwood, Earnshaw: Chemistry of the Elements<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=Norman Neill|titul=Chemistry of the Elements|vydanie=2|miesto=Woburn, Massachussets|rok=1998|isbn=0-7506-3365-4|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan|jazyk=english|url=http://lib.ysu.am/disciplines_bk/931545868d143aa17a18c4ad33a7ea3e.pdf}}</ref> === Energetika/technológia === Hübner: Úprava vody v energetice<ref name=":07">{{Citácia knihy|priezvisko=Hübner|meno=Pavel|titul=Úprava vody v energetice|vydanie=3|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-091-1|jazyk=český}}</ref> Jiříček: konstrukce základních prvku tepelných elektráren<ref name=":17">{{Citácia knihy|priezvisko=Jiříček|meno=Ivo|titul=Konstrukce základních prvků tepelných elektráren|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=1997|isbn=80-7080-297-9|jazyk=český}}</ref> === Hudba === Kofroň: Učebnice harmonie<ref name=":09">{{Citácia knihy|priezvisko=Kofroň|meno=Jaroslav|titul=Učebnice harmonie|vydanie=10|vydavateľ=Editio Bärenreiter|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-86385-14-3|jazyk=český}}</ref> Zenkl: ABC Hudební nauky (žltá)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zenkl|meno=Luděk|titul=ABC Hudební nauky|vydanie=8|vydavateľ=Editio Bärenreiter Praha|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-86385-21-1|jazyk=český}}</ref> Zenkl: ABC Hudebních forem (oranžová)<ref name=":010">{{Citácia knihy|priezvisko=Zenkl|meno=Luděk|titul=ABC Hudebních forem|vydanie=4|vydavateľ=Editio Bärenreiter Praha|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-86385-33-4|jazyk=český}}</ref> Droppová: [https://www.unipo.sk/public/media/files/docs/pf_katedry/svk/dokument_104_159.pdf Elementárna hudobná teória]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Droppová|meno=Antónia|titul=Elementárna hudobná teória|vydavateľ=Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|miesto=Prešov|rok=1998|isbn=80-88697-39-5|url=https://www.unipo.sk/public/media/files/docs/pf_katedry/svk/dokument_104_159.pdf}}</ref> == Články == Betalaktamáza Karbapenemáza Karbapenémy Antibiotická rezistencia Penémy Nobelova cena za medicínu 2017: laureáti Biologické cykly cirkadiánny cyklus infradiánny cyklus cirkalunárny cyklus cirkaanumálny? Cyklus [[Michal Zeman (fyziológ)]] (piatok 27.02.2026) [[Agomelatín]] (piatok 27.02.2026) [[Melatonín]] (štvrtok 26.02.2026) revízia [[Félix d’Hérelle]] (utorok 24.02.2026) [[Bakterióza]] (utorok 24.02.2026) [[Fágová terapia]] (pondelok 23.02.2026) [[Hynek Wichterle]] (utorok 10.02.2026) [[Ilham Tohti]] (sobota 31.01.2026) [[Imunosupresívne biologikum]] (štvrtok 15.01.2026) [[Komplex cicavčieho cieľa rapamycínu 1]] (utorok 13.01.2026) [[Cicavčí cieľ rapamycínu]] (revízia, utorok 13.01.2026) [[Temsirolimus]] (nedeľa 11.01.2026) [[Everolimus]] (nedeľa 11.01.2026) [[Cyklofilín A]] [[Imunofilín]] (nedeľa 11.01.2026) [[Takrolimus]] (nedeľa 11.01.2026) [[Pimekrolimus]] (nedeľa 11.01.2026) [[Cyklosporín A]] (nedeľa 11.01.2026) [[Kalcineurín]] (nedeľa 11.01.2026) [[Imunomodulancium]] (sobota 10.01.2026) [[Cicavčí cieľ rapamycínu]] (sobota 10.01.2026) [[rapamycín]] (sobota 10.01.2026) [[sirolimus]] (sobota 10.01.2026) [[čistý interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[veľký interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[malý interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[zmenšený interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[dvojzmenšený interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[zväčšený interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[dvojzväčšený interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[Akosť intervalu]] (nedeľa 30.11.2025) [[Základný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[Odvodený interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[Stupeň (hudba)]] (nedeľa 30.11.2025) základný názov intervalu [[Názvoslovie intervalov]] (nedeľa 30.11.2025) [[intervalový tón]] (nedeľa 30.11.2025) [[vrchný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[spodný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[harmonický interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[melodický interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[konsonantný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[disonantný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[spevný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[menej spevný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[nespevný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[doškálny interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[nedoškálny interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[alterovaný interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[enharmonický interval]] (nedeľa 30.11.2025) [[Zmenšená prima]] (utorok 25.11.2025) [[Hiatus]] (utorok 25.11.2025) [[Tritón (hudba)]] (utorok 25.11.2025) [[Poltón (hudba)]] (utorok 25.11.2025) [[Klaviatúra]] (utorok 25.11.2025) parafrázovať Kláves [[Aplikatúra]] (utorok 25.11.2025) [[Diatonický poltón]] (utorok 25.11.2025) [[Chromatický poltón]] (utorok 25.11.2025) [[Enharmonická zámena]] (utorok 25.11.2025) [[Enharmonická stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Exotická stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Hemitonická stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Anhemitonická stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Celotónová stupnica]] (utorok 25.11.2025) revízia [[Pentatonická stupnica]] (utorok25.11.2025) [[Pentatonika]] (utorok 25.11.2025) [[Čínska stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Anhemitonická stupnica]] (utorok 25.11.2025) [[Chromaticko-enharmonická stupnica]] (pondelok 24.11.2025) [[Chromatická stupnica]] (pondelok 24.11.2025) revízia [[Cigánska molová stupnica]] (pondelok 24.11.2025) [[Cigánska durová stupnica]] (pondelok 24.11.2025) [[Alterovaná stupnica]] (pondelok 24.11.2025) revízia [[Béčko (hudba)]] (nedeľa 23.11.2025) [[Alterovaný tón]] (nedeľa 23.11.2025) [[Alterácia (hudba)]] (nedeľa 23.11.2025) [[Charakteristický interval]] (nedeľa 23.11.2025) [[Paralelná stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Rovnomenná stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Posuvka]] (nedeľa 23.11.2025) [[Poloha akordu]] (nedeľa 23.11.2025) [[Citlivý tón]] (nedeľa 23.11.2025) [[Základný tón]] (nedeľa 23.11.2025) [[Hypodórska stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Dórska stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Dórska sexta]] (nedeľa 23.11.2025) [[Plagálna stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Frýgická stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Frýgická sekunda]] (nedeľa 23.11.2025) [[Cirkevná stupnica]] (nedeľa 23.11.2025) [[Harmónia (náuka)]] (sobota 22.11.2025) [[Obrat akordu]] (sobota 22.11.2025) [[Tercia (hudba)]] (sobota 22.11.2025) [[Oratórium (hudba)|Oratrórium]] (sobota 22.11.2025) revízia [[Sekundový zhluk]] (sobota 22.11.2025) [[Základný tvar akordu]] (sobota 22.11.2025) [[Kvartový akord]] (sobota 22.11.2025) [[Zahustený akord]] (sobota 22.11.2025) [[Septakord]] (sobota 22.11.2025) [[Tónorod]] (sobota 22.11.2025) [[Harmonická durová stupnica]] (sobota 22.11.2025) [[Melodická durová stupnica]] (sobota 22.11.2025) [[Charakteristický tón]] (sobota 22.11.2025) [[Kadencia (hudba)]] (piatok 21.11.2025) [[Modulácia (hudba)]] (piatok 21.11.2025) [[Hana Blažíková]] (piatok 21.11.2025) [[Collegium Vocale 1704]] (piatok 21.11.2025) [[Collegium 1704]] (piatok 21.11.2025) [[Václav Luks]] (piatok 21.11.2025) [[Presystémová eliminácia]] [[Intranazálne podanie]] [[Inhalačné podanie]] [[Intraartikulárne podanie]] [[Intragastrické podanie]] [[Intraduodenálne podanie]] [[Intrajejunálne podanie]] [[Intravenózne podanie]] [[Intravaskulárne podanie]] [[Intraarteriálne podanie]] [[Intravaginálne podanie]] [[Intrakavernózne podanie]] [[Intraperitoneálne podanie]] (utorok 04.11.2025) [[Systémové podanie]] (utorok 04.11.2025) [[Lokálne podanie]] (utorok 04.11.2025) [[Topické podanie]] (utorok 04.11.2025) [[Orálne podanie]] (utorok 04.11.2025) [[Biofarmaceutický klasifikačný systém]] (utorok 04.11.2025) [[Biofarmácia]] (utorok 04.11.2025) [[Infúzia]] (pondelok 03.11.2025) revízia [[Injekcia (medicína)]] (pondelok 03.11.2025) [[Perorálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Rektálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Enterálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Parenterálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Subkutánne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Transdermálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Intraoseálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Epidurálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Intratekálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Extravaskulárne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Intramuskulárne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Intrakardiálne podanie]] (pondelok 03.11.2025) [[Intravitreálne podanie]] (nedeľa 02.11.2025) [[Biologická dostupnosť]] (nedeľa 02.11.2025) [[Efekt prvého priechodu]] (nedeľa 02.11.2025) [[Doštičkový aktivačný faktor]] (utorok 28.10.2025) [[Bradykinín]] (utorok 28.10.2025) [[autakoid]] (utorok 28.10.2025) [[Lipoxín]] (pondelok 27.10.2025) [[Triptán]] (pondelok 27.10.2025) [[Kyselina arachidónová]] (pondelok 27.10.2025) [[Antileukotrién]] (pondelok 27.10.2025) [[zileuton]] (pondelok 27.10.2025) [[Fosfolipáza A2|Fosfolipáza A₂]] (pondelok 27.10.2025) [[Koxib]] (pondelok 27.10.2025) [[Nesteroidné antiflogistikum]] (nedeľa 26.10.2025) revízia [[Parekoxib]] (nedeľa 26.10.2025) [[Valdekoxib]] (nedeľa 26.10.2025) [[Celekoxib]] (nedeľa 26.10.2025) [[Ibuprofén]] (nedeľa 26.10.2025) [[Antiflogistikum]] (nedeľa 26.10.2025) [[Antipyretikum]] (nedeľa 26.10.2025) revízia [[Salicín]] (nedeľa 26.10.2025) revízia [[Kyselina salicylová]] (nedeľa 26.10.2025) revízia [[Kyselina acetylsalicylová]] (nedeľa 26.10.2025) revízia [[Reyeho syndróm]] (nedeľa 26.10.2025) [[Cyklooxygenáza]] (sobota 25.10.2025) [[Lipooxygenáza]] [[Prostanoid]] (piatok 24.10.2025) [[Prostacyklín]] (piatok 24.10.2025) [[Tromboxán]] (piatok 24.10.2025) [[Leukotrién]] (štvrtok 23.10.2025) [[Eikozanoid]] (štvrtok 23.10.2025) [[Prostaglandín]] (štvrtok 23.10.2025) [[Analóg (chémia)]] (štvrtok 23.10.2025) [[Astigmatizmus (medicína)]] štvrtok 23.10.2025) [[Komorová tekutina]] (štvrtok 23.10.2025) [[Karboanhydráza]] (streda 22.10.2025) [[Antiglaukomatikum]] (streda 22.10.2025) [[Cykloplegikum]] (streda 22.10.2025) [[Mydriatikum]] (streda 22.10.2025) [[Slzný film]] (utorok 21.10.2025) [[Umelá slza]] (utorok 21.10.2025) [[Oftalmologikum]] (utorok 21.10.2025) [[Ornipresín]] (sobota 04.10.2025) [[Hepatorenálny syndróm]] (sobota 04.10.2025) [[Arginínvazopresín]] [[Lyzínvazopresín]] (piatok 03.10.2025) [[Terlipresín]] (sobota 04.10.2025) [[Dezmopresín]] (piatok 03.10.2025) [[Diuréza]] (piatok 03.10.2025) [[Diabetes insipidus]] (štvrtok 02.10.2025) [[Vazopresínový receptor]] (štvrtok 02.10.2025) [[Antiglaukomatikum]] [[Manitol]] REVIDOVAŤ. [[Diuretikum]] [[Akvaretikum]] [[Hypromelóza]] [[Utilizácia]] (nedeľa 28.09.2025) [[Pyritinol]] (nedeľa 28.09.2025) [[Vinpocetin|Vinpocetín]] (nedeľa 28.09.2025) revízia, rozšírenie [[Kognitívum]] (streda 24.09.2025) [[Nootropikum]] (utorok 23.09.2025) revízia, rozšírenie [[polyhalogenid]] (pondelok 22.09.2025) [[Demineralizačná linka]] [[Ionexová demineralizácia]] [[protobiológia]] (sobota 19.07.2025) [[Jaroslav Flegr]] (piatok 18.07. 2025) [[optogenetika]] (utorok 15.07.2025) [[proteorodopsín]] (utorok 15.07.2025) [[kanálrodopsín]] (utorok 15.07.2025) [[xantorodopsín]] (utorok 15.07.2025) [[halorodopsín]] (utorok 15.07.2025) [[baktériorodopsín]] (utorok 15.07.2025) [[Fotofosforylácia]] (pondelok 14.07.2025) [[Georg Wilhelm Dietrich Saxer]] (piatok 11.07.2025) [[Nukleozidfosfátkináza]] (utorok 08.07.2025) [[Nukleoziddifosfátkináza]] (utorok 08.07.2025) [[Le Châtelierov princíp]] [[Henry Louis Le Châtelier]] [[Makroergická zlúčenina]] (utorok 08.07.2025) [[Anorganická pyrofosfatáza]] (utorok 08.07.2025) [[Adenylátkináza]] (utorok 08.07.2025) [[Lukáš Krivosudský]] (utorok 08.07.2025) [[Michal Hocek]] [[Bioorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Bioanorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Biofyzikálna chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Substrátová fosforylácia]] (utorok 08.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}} == Referencie == <references /> gpzrn81w8kft8gqrcmx5ub7397y0dfu 0 706280 8218496 8062826 2026-05-23T12:40:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218496 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Mlynárik | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik, vysokoškolský pedagóg, disident a politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Poslanec [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]] | Začiatok obdobia = [[7. jún]]a [[1990]] | Koniec obdobia = [[4. jún]]a [[1992]] | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dn|1933|02|11}} | Miesto narodenia = [[Fiľakovo]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|03|26|1933|02|11}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] {{break}} [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] {{small|(1990{{--}}1991)}} {{break}} [[Občianska demokratická únia|ODÚ]] {{small|(1991{{--}}1992)}} | Alma mater = [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofická fakulta]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity v Prahe]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ján Mlynárik''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[11. február]] [[1933]], [[Fiľakovo]] – † [[26. marec]] [[2012]], [[Praha]])<ref name="lidovky-zitny-2012" /> bol [[Slovensko|slovenský]] [[historik]] a [[vysokoškolský pedagóg]], počas [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] prvý slovenský signatár [[Charta 77|Charty 77]]. V roku [[1981]] bol uväznený a následne v rámci [[Akcia Asanácia|akcie Asanácia]] donútený k odchodu do exilu do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] pôsobil ako politik, poslanec [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov]] [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] za [[Občianska demokratická únia|ODÚ-VPN]].<ref name="lidovky-zitny-2012">{{Citácia periodika | priezvisko = Žitný | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Mlynárik, alias Danubius, dopsal poslední list | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/ceska-pozice/jan-mlynarik-alias-danubius-dopsal-posledni-list.A120330_230500_pozice_62186 | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2012-06-17 | dátum prístupu = 2023-12-16}}</ref> == Životopis == Narodil sa vo Fiľakove v rodine kováča, vyrastal v obci Zelené, dnešnej mestskej časti [[Poltár]]a.<ref name="poltar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prof. PhDr. Ján Mlynárik, CSc | url = https://www.poltar.sk/mesto/osobnosti-a-rodaci/prof-phdr-jan-mlynarik-csc/ | vydavateľ = Mestský úrad Poltár | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], v roku 1957 absolvoval štúdium histórie na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]], následne v rokoch 1957{{--}}1959 vyučoval históriu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]] a v rokoch 1959{{--}}1969 na [[Akadémia múzických umení v Prahe|Akadémii múzických umení]] v [[Praha|Prahe]]. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] patril medzi reformných komunistov. Prezident [[Československá socialistická republika|ČSSR]] [[Antonín Novotný]] ho v roku 1964 pokáral za jeho názory, spory ale mal aj s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], ktorý ho označil za [[Čechoslovakizmus|čechoslovakistu]], na čo Mlynárik reagoval s tým, že je proti všetkým extrémistickým -''izmom'', čechoslovakizmu i separatizmu.<ref name="lidovky-zitny-2012" /> Zároveň ale vo verejných debatách v druhej polovici 60. rokov obhajoval [[Prvá česko-slovenská republika|prvú československú republiku]] pre jej demokratický charakter, čím sa dostal do sporu s niektorými národovecky orientovanými slovenskými verejnými činiteľmi ([[Gustáv Husák]], [[Miloš Gosiorovský]]). Počas [[Pražská jar|Pražskej jari]] 1968 potom kritizoval výroky komunistických slovenských zástancov federalizácie ako [[Vladimír Mináč]], ktorí podľa neho znižovali význam demokratizačného hnutia.<ref name="rychlik-2012">{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2012 | isbn = 978-80-87211-59-5 | isbn2 = 978-80-7429-133-3 | počet strán = 677 | strany = }}</ref>{{rp|455{{--}}456, 480}} Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]] v auguste 1968 musel z vysokej školy odísť. Bol vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a do roku 1981 pracoval ako kulisár v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]] v Prahe a neskôr ako kurič v pražskej kaviarni Slavia. Medzi prvými podpísal [[Charta 77|Chartu 77]],<ref name="lidovky-zitny-2012" /> patril medzi jej nepočetných [[Zoznam slovenských signatárov Charty 77|signatárov z radov Slovákov]], sám ale žil v Prahe.<ref name="rychlik-2012" />{{rp|554}} V 50. a 60. rokoch sa zaoberal predovšetkým históriou sociálnych zápasov na Slovensku v medzivojnovom období (''Štrajkové boje na Slovensku I{{--}}III'', 1959{{--}}65; ''Revolučné hnutie nezamestnaných na Slovensku v rokoch 1918 – 1938'', 1968). Od 70. rokov sa venoval problematike odsunu nemeckého obyvateľstva z ČSR, históriou česko-slovenských vzťahov (''Česká inteligencia Slovensku'', Kolín nad Rýnom, 1987) a osobnosti [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] (''Cesta ke hvězdám a svobodě'', 1991). V roku 1981 bol na trinásť mesiacov uväznený a potom v rámci [[akcia Asanácia|akcie Asanácia]] vypovedaný do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. V [[Mníchov]]e pracoval na voľnej nohe pre rádio [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]], [[British Broadcasting Corporation|BBC]] a [[Deutschlandfunk]]. Ako historik a esejista (''Danubius'') kritizoval povojnové [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenie Nemcov z Československa]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kosatík | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Tigrid, poprvé : průvodce osudem inteligentního muže ve dvacátém století | vydanie = 1 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2013 | počet strán = 346 | url = | isbn = 978-80-204-2026-8 | kapitola = | strany = 262{{--}}265, 302| jazyk = }}</ref> V roku 1990 sa vrátil do Prahy, kde prevzal post docenta na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]]. Svoje štúdie, články a dokumenty k dejinám čs. historiografie z rokov 1969{{--}}1989 zhrnul v súbore ''Diaspora historiografie'' (1998).<ref name="lidovky-zitny-2012" /> Napísal tiež populárno-vedecký výklad dejín [[Židia na Slovensku|Židov na území dnešného Slovenska]] (''Dějiny Židů na Slovensku'', 2005).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karcol | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Recenzie : MLYNÁRIK, Ján: Dějiny Židů na Slovensku. Prel. Milan Pokorný. Praha : Academia, 2005. 376 s. | periodikum = Acta historica Neosoliensia | odkaz na periodikum = | url = https://www.ahn.umb.sk/wp-content/uploads/2020/06/AHN-tomus-08.pdf#page=315 | issn = | vydavateľ = Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela | miesto = Banská Bystrica | dátum = | rok = 2005 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 8 | strany = 315{{--}}318 | dátum prístupu = 2023-12-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231206235319/https://www.ahn.umb.sk/wp-content/uploads/2020/06/AHN-tomus-08.pdf#page=315 | dátum archivácie = 2023-12-06 }}</ref> Angažoval sa aj v politike. Vo [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1990|voľbách v roku 1990]] zasadol za [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] do slovenskej časti [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov]] (volebný obvod [[Stredoslovenský kraj]]). V roku 1991, v súvislosti s rozpadom VPN, prestúpil do poslaneckého klubu jednej z nástupníckych formácií, ODÚ-VPN. Vo Federálnom zhromaždení zotrval do [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|volieb v roku 1992]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MLYNÁRIK Ján, doc., PhDr., CSc. | titul = Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992 : Jmenný rejstřík | url = https://www.psp.cz/eknih/1990fs/rejstrik/jmenny/snsm.html | vydavateľ = Poslanecká sněmovna parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-16 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V parlamente bol zástancom reštitúcií majetku skonfiškovaného komunistickým režimom. Odmietal slovenský nacionalizmus a podal trestné oznámenie proti slovenskému nacionalistovi, ktorý popieral [[holokaust]].<ref name="lidovky-zitny-2012" /> Po [[rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Československa]] zostal žiť v Prahe. Ako editor sa venoval dielu [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]], [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]] a [[Ivan Dérer|Ivana Dérera]].<ref name="poltar" /> Od roku 1993 bol predsedom Zväzu Slovákov v Česku. V roku 1998 obhájil pred Vedeckou radou Filozofickej fakulty profesúru novodobých českých a slovenských dejín.<ref name="lidovky-zitny-2012" /> == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Triedne boje horehronského ľudu v rokoch svetovej hospodárskej krízy 1930 – 1933 | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1956 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Štrajkové boje na Slovensku : I | vydanie = 1 | vydavateľ = Práca | miesto = Bratislava | rok = 1959 | počet strán = 227 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny decembrový štrajk 1920 na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = SVPL | miesto = Bratislava | rok = 1960 | počet strán = 114 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký štrajk horehronských lesných robotníkov a povozníkov roku 1936 | vydanie = | vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo | miesto = Banská Bystrica | rok = 1961 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Štrajkové boje na Slovensku : II | vydanie = | vydavateľ = Práca | miesto = Bratislava | rok = 1962 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Polomská vzbura | vydanie = | vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo | miesto = Banská Bystrica | rok = 1963 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernobalocký štrajk | vydanie = | vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo | miesto = Banská Bystrica | rok = 1963 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Nezamestnanosť na Slovensku (1918 – 1938) | vydanie = | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1964 | počet strán = 255 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Štrajkové boje na Slovensku : III | vydanie = 1 | vydavateľ = Práca | miesto = Bratislava | rok = 1965 | počet strán = 306 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Od októbra 1917 ku vzniku KSČ : revolučné hnutie na strednom a severozápadnom Slovensku v rokoch 1917 – 1921 : k 50. výročiu VOSR | vydanie = 1 | vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo | miesto = Banská Bystrica | rok = 1967 | počet strán = 208 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Revolučné hnutie nezamestnaných na Slovensku v rokoch 1918 – 1938 | vydanie = | vydavateľ = Práca | miesto = Bratislava | rok = 1968 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Robotnícke hnutie v Turci v rokoch 1918 – 1938 | vydanie = | vydavateľ = Stredoslovenské vydavateľstvo | miesto = Martin | rok = 1970 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Thesen zur Aussiedlung der Deutschen aus der Tschechoslowakei 1945 – 1947 | vydanie = 1 | vydavateľ = Selbstverlag Danubius | miesto = München | rok = 1985 | počet strán = 60 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Česká inteligencia Slovensku : kapitoly z dejín českej inteligencie na Slovensku za prvej ČSR | vydanie = 1 | vydavateľ = Index | miesto = Kolín nad Rýnom | rok = 1987 | počet strán = 113 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Cesta ke hvězdám a svobodě | vydanie = 2 | vydavateľ = Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 1991 | počet strán = | url = | isbn = 80-7106-025-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Ekológia po slovensky : Otázky životného prostredia na Slovensku (1948 – 1988) | vydanie = | vydavateľ = Danubius | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 200 | url = | isbn = 80-901768-0-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Českí profesori na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Danubius | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 266 | url = | isbn = 80-901768-3-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Diaspora historiografie : štúdie, články a dokumenty k dejinám československej historiografie v rokoch 1969 – 1989 | vydanie = | vydavateľ = Ipeľ | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 565 | url = | isbn = 80-901767-1-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruzyňské meditace | vydanie = | vydavateľ = Ipeľ | miesto = Praha | rok = 1999 | počet strán = 364 | url = | isbn = 80-901767-4-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Causa Danubius | vydanie = | vydavateľ = Danubius | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 792 | url = | isbn = 80-901768-4-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Pražané Slovensku : Pražané na Slovensku ve XX. století | vydanie = 1 | vydavateľ = Danubius | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 311 | url = | isbn = 80-901768-5-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Fortgesetzte Vertreibung (Vorgänge im tschechischen Grenzgebiet 1945-1953) | vydanie = | vydavateľ = Herbig | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 480 | url = | isbn = 978-3-7766-2291-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Dějiny Židů na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 358 | url = | isbn = 80-200-1301-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Osud banderovců  a tragédie řeckokatolické církve | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 96 | url = | isbn = 80-7277-204-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí študenti na českých vysokých školách v rokoch 1930 – 1939 | vydanie = 1 | vydavateľ = Ipeľ | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = | url = | isbn = 80-901767-7-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Akce Delta : disidenti proti diktature (1981 – 1982) | vydanie = | vydavateľ = Danubius | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 141 | url = | isbn = 978-80-901768-8-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = <!-- Mlynárik --> | meno = <!-- Ján --> | autor = | odkaz na autora = | titul = Spod divadelných kulís na parlamentnú tribúnu | vydanie = 1 | vydavateľ = Pro Office | miesto = Lučenec | rok = 2014 | počet strán = 212 | url = | isbn = 978-80-89579-01-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Vo filme == Režisér Arnold Kojnok o ňom natočil dokument ''Lyrik'' (Slovensko, 2014, 83 min).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lyrik | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/372322-lyrik/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-16}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Mlyn%C3%A1rik,+J%C3%A1n,+1933-2012&sort=dateOldest&theme=system Zoznam diel Jána Mlynárika] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn19990210437+or+wkw=jn19990210437&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel, ktorých autorom alebo témou je Ján Mlynárik] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231216132933/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau%3Djn19990210437%20or%20wkw%3Djn19990210437&func=find-c&local_base=skc |date=2023-12-16 }} v súbornom katalógu Národnej knižnice ČR * [https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=2845&org=257 Ján Mlynárik] na webe Parlamentu ČR * [https://www.tyzden.sk/casopis/5008/som-zatazeny-na-genocidy/ Som zaťažený na genocídy] – rozhovor v časopise [[.týždeň]] (2009) == Zdroj == {{preklad|cs|Ján Mlynárik|22962520}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mlynárik, Ján}} [[Kategória:Osobnosti z Fiľakova]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici VPN]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémií múzických umení v Prahe]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] f85tofd3eew0izdo7qmtl9b0d5g80ob 0 708070 8218757 8167977 2026-05-24T05:46:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha |Názov=Kronika česká Přibíka Pulkavu |Obrázok= Přibík Pulkava z Radenína - Kronika.jpg |Dátum 1. vydania originálu=[[14. storočie]] |Popis obrázku= Text najstaršieho rukopisu kroniky Přibíka Pulkavy z Radenína |Originálny názov=Cronica Przibiconis dicti Pulkaua |Autor=Přibík Pulkava z Radenína<ref name="Kuzmík">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | kapitola zborník = 275. PŘIBÍK PULKAVA Z RADENÍNA | strany = 335{{--}}337 }}</ref> |Pôvodný jazyk=[[latinčina]] |Krajina vydania=[[České kráľovstvo]] |Literárny žáner=[[Kronika (stredovek)|Kronika]] |Literárne obdobie=stredoveká literatúra |Commons=|Portál1=História}} '''Kronika česká Přibíka Pulkavu''' (''{{vjz|lat|Cronica Przibiconis dicti Pulkaua}}''<ref name="Kuzmík"/>{{rp|335}}), v najstarších rukopisoch len „''kronika česká''“, alebo naopak „''kronika najjasnejšieho kniežaťa Karla, kráľa českého a cisára rímskeho, vždy rozmnožiteľa ríše, ktorú sám spísal a starostlivo z iných spisov zložil''“<ref name="Bláhová"/>{{rp|572}} je jedna z českých kroník napísaných za vlády [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] v [[14. storočie|14. storočí]]. Z kroník doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] ako jediná zaznamenala širšiu popularitu<ref name="Bláhová">{{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie | titul= Kroniky doby Karla IV. | vydavateľ = Svoboda | miesto=Praha | rok= 1987 | kapitola zborník = Přibíka z Radenína, řečeného Pulkava, Kronika česká | strany = 271{{--}}444 }}</ref>{{rp|572}} a dočkala sa ešte v [[14. storočie|14. storočí]] českého a nemeckého prekladu. == Autor == Otázka autorstva nebola jednoznačne doriešená dodnes. Na diele mal značný podiel sám [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], dokonca jeden z rukopisov mu pripisuje autorstvo.<ref name="Bláhová"/>{{rp|572}}. Pomerne neskorý rukopis kroniky (''SK ČSR 1 D 10'' z 2. polovice [[15. storočie|15. storočia]]) prinášajúci najširšie znenie kroniky, menuje explicitne ako autora ''Přibíka z Tradenína, doktora slobodných umení'', ktorý ju mal spísať ''na príkaz [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] podľa iných kroník''.<ref name="Bláhová"/>{{rp|572}} Osobu Přibík Pulkavu sa podarilo historicky doložiť Františkovi Palackému a Václavovi Vladivojovi Tomkovi.<ref name="Bláhová"/>{{rp|572}} Přibík Pulkava z Radenína († [[1380]]) bol [[Česko|český]] spisovateľ, kronikár a farár. Stal sa majstrom pražskej univerzity a v rokoch [[1373]]{{--}}[[1377]] bol rektorom školy pri kostole [[Egídius (opát)|sv. Egídia]] na [[Praha|Starom Pražskom Meste]]. V roku [[1378]] získal ako obročie faru v Chudeniciach, nie je však známe, či bol vysvätený na kňaza (duchovnú službu v Chudeniciach zaisťoval pravdepodobne prostredníctvom vikára).<ref name="Kuzmík"/>{{rp|335}} Okrem kroniky českej [[Přibík Pulkava]] na prianie [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] přeložil jeho vlastný životopis [[Vita Caroli]]. == Kronika == Kronika vznikala postupne vo viacerých recenziách kompiláciou starších prameňov ([[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] údajne sám zozbieral a prehliadol dostupné kroniky a zveril ich Přibíkovi). Začína odchodom [[Slovania|Slovanov]] od nedokončenej [[Babylonská veža (Babylon)|Babylonskej veže]] a ich príchodom do Čiech. Postupne boli zakomponované [[Kosmova kronika]], kronika [[Kanovník vyšehradský|Kanovníka vyšehradského]], [[Druhé pokračovanie Kosmovo|druhé pokračovanie Kosmovo]] a [[Zbraslavská kronika|Zbraslavká kronika]], kde však nie je jasné, či autor čerpal priamo z nej, alebo z jej spracovania [[Beneš Krabice z Weitmile|Benešom Krabicom z Weitmile]].<ref name="Bláhová"/>{{rp|574}} Už v prvej recenzii bola zdôrazňovaná náväznosť [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]], kde kráľovstvo zaniknuvšie smrťou [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukovou]] bolo roku [[1086]] prenesená na Čechy a [[Vratislav II.|Vratislavovi II.]] bol udelený kráľovský titul.<ref name="Bláhová"/>{{rp|574}} Takisto je vyzdvihovaná [[Přemyslovci|přemyslovská]] tradícia od dôb [[Přemysl Oráč|Přemysla Oráča]] slobodná voľba panovníka českou šľachtou bez zásahu [[Rímsko-nemecká ríša|rímsko-nemeckého]] kráľa alebo cisára.<ref name="Bláhová"/>{{rp|575}} Do neskorších recenzií boli zapracované nové zdroje{{--}}[[Mních sázavský|kronika mnícha sázavského]], [[Vincentius|Vincetiov]] a [[Jarloch|Jarlochov letopis]], Ansbertova [[História výpravy cisára Fridricha|história výpravy cisára Fridricha]] ako aj [[Dalimilova kronika]]. V záverečných recenziách potom, ako roku [[1373]] [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] získal [[Brandenbursko|Brandebursko]], bola do kroniky zakomponovaná nezachovaná brandenburská kronika.<ref name="Bláhová"/>{{rp|576}} Autor vkladal do kroniky aj priamo texty listín pochádzajúcich z archívu [[Krajiny českej koruny|Českej koruny]] (napríklad aj text [[Zlatá bula sicílska|Zlatej buly sicílskej]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|351}}), posledné kapitoly sú z veľkej časti tvorené prepisom listín spojených textom.<ref name="Bláhová"/>{{rp|574}} ==Rukopisy a vydania== ''Kronika česká'' bola napísaná [[latinčina|latinsky]]. [[Čeština|Český]] preklad napísal sám Pulkava a zachoval sa v dvoch exemplároch z [[15. storočie|15. storočia]]<ref>V Národnej knižnici v Prahe a v Knižnici Národného múzea, sign. V B 24, [http://www.manuscriptorium.com/apps/index.php#search/ Faksimile online]</ref>. Je zaujímavé, že ide o pomerne nepresný preklad, Kuzmík udáva, že preklad bol dokončený iným prekladateľom.<ref name="Kuzmík"/>{{rp|335}} Presný novočeský preklad s komentárom vyšiel až roku [[1987]].<ref name="Bláhová"/> K najvýznamnejším zachovaným rukopisom kroniky patria rukopis pulawský zo [[14. storočie|14.storočia]], ktorý je v kapitulskej knižnici v [[Krakov|Krakove]], ďalej parížsky rukopis, rukopis augustiniánského kláštora v [[Brno|Brne]], zlomok Múzejnej knižnice v Prahe zo 14. storočia a iné. V mestskej knižnici vo [[Vroclav|Vratislavi]] sa zachoval nemecký preklad tejto kroniky. Prvé Menckenovo vydanie je z roku [[1617]], druhé je od J.P. Ludewiga z roku [[1737]], tretie od G. Dobnera z roku [[1774]], štvrté vydanie od J. Emlera vo Fontes rerum Bohemicarum zväzok V. ([[1893]], s. 1-326) okrem ďalších. Rukopisný staročeský preklad uverejnil F.F. Procházka roku [[1786]].<ref name="Kuzmík"/>{{rp|335}} == Kronika a Veľká Morava == Kronika zmieňuje viacero udalostí týkajúcich sa [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. {{Citát|Léta Páně 894, za časů císaře [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa]], bylo kníže [[Bořivoj I.|Bořivoj]] se svou manželkou, blahoslavenou Ludmilou, na hradě velehradském pokřtěn blahoslaveným [[Metod (svätec)|Metodějem]], arcibiskupem moravským, na popud moravského krále [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]].|<ref name="Bláhová"/>{{rp|280}} Metod umrel roku [[885]], krst musel vykonať iný kňaz.<ref name="Kuzmík"/>{{rp|335}}}} {{Citát|Tomuto moravskému králi byl v oněch dobách český kníže podřízen. Témuž králi také podléhaly země, totiž Polsko a Rusko, a hlavou království moravského byl hrad Velehrad. Stalo se pak téhož roku, že král Svatopluk neprávem pozvedl zbraň proti svému pánu a kmotru císaři [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfovi]]. Proto tento císař, jeho pán a kmotr, s celým Německem na straně jedné a Huny neboli [[Starí Maďari|Uhry]] na druhé shromáždil proti němu vojsko. Král Svatopluk však, vida, že nemůže císaři odporovat, tajně zmizel na poli uprostřed svého vojska, odvedl tajně koně a utekl odtud. I přišel na nějaké místo na vrcholu jakési hory, zvané [[Zobor (vrch)|Zobor]], na kterémžto místě tehdy žili tři poustevníci. Potom král Svatopluk, aby zůstal ne-poznán, zabil svého koně a meč ukryl do země a přistoupil neznámý ke zmíněným poustevníkům. Ti ho přijali za druha a ostříhali jako spolupoustevníka; a tak přijal stav poustevnický. I zůstal tam s nimi, dokud nepocítil, že mu hrozí nebezpečí a hodina smrti. Tehdy řečený král nejprve zjevil oněm poustevníkům, kdo je, a potom hned vypustil ducha.|Smrť [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukova]].<ref name="Bláhová"/>{{rp|280}} Reálne Svätopluk vo vojne roku [[892]] zvíťazil.<ref name="Kuzmík"/>{{rp|336}}}} {{Citát|Jeho ([[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukov]]) syn, který vládl v království po něm, totiž chtěl jednoho svátečního dne lovit u hradu Velehradu v lese který se nazývá Křečin. Oznámil arcibiskupovi, svatému Metoději, aby na něho počkal se slavnou mší, dokud se nevrátí. Blahoslavený arcibiskup čekal až do poledne. A protože se bál, aby nezanedbal služby boží, sloužil mši a na krále již nečekal. Když však král přišel z lovu a slyšel, že arcibiskup slouží mši a již posvětil tělo Páně, pohoršen vešel do kostela se psy a lovci a tropil velký hluk a hřmot loveckými trubkami a štěkotem psů. Takto přišel až k oltáři, vysmál se arcibiskupovi, svatému Metoději, a odešel z kostela. Pro toto pohrdání a rouhání arcibiskup po skončení mše exkomunikoval řečeného krále a uložil interdikt a církevní klatbu po celém království moravském.|Údajná exkomunikácia [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukovho]] syna.<ref name="Bláhová"/>{{rp|280}} Nie je jasný prameň, odkiaľ Pulkava čerpal.<ref name="Kuzmík"/>{{rp|336}}}} {{Citát|Onen blahoslavený Cyril také kdysi, vida zatvrzelost a nevěřícnost Moravanů a Slovanú, žádal od papeže, aby ráčil povolit a připustit, aby mše a ostatní služby boží mohly být slouženy ve slovanském jazyce. Nevěřil totiž, že by je, jinak mohl utvrdit ve víře. Papež považoval takovou prosbu za žert, a když o tom jednal a uvažoval v radě kardinalu a mnoha biskupů, náhle zazněl hlas z nebe a pravil: „Ať vše, co dýchá, chválí Hospodina a všechen jazyk ho vyznává". Tehdy papež, vyslechnuv tento zázrak, ustanovil na věčné časy, že se mše i jiné služby boží mohou sloužit ve slovanském jazyce." A tak v arcibiskupstvích a provinciích splitské, dubrovnické a zadarské i ve všech jejich sufragánnich, i v mnoha jiných biskupstvích slouží jak biskupové, tak kněží mše i ostatní bohoslužby až dodnes slovansky.|Slovanská liturgia.<ref name="Bláhová"/>{{rp|280}} Kronika obsahuje aj ďalšie úryvky z [[Konštantín Filozof|Konštantínovho]] a [[Metod (svätec)|Metodovho]] života.<ref name="Bláhová"/>{{rp|280}}}} Oficiálna kronika [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karlovho]] dvora zdôrazňuje náväznosť [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] a nárok českých kniežat na kráľovskú korunu od [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]: {{Citát|Když byl zmíněný král, syn řečeného zesnulého moravského krále Svatopluka, exkomunikován svrchu řečeným arcibiskupem, svatým Metodějem, jak bylo předesláno, žil krátký čas a ztratil své království moravské, které tak zaniklo. Neboť je zčásti Uhři, zčásti východní Němci neboli Rakušané, a zčásti Poláci po částech rozchvátili a silnou mocí mezi sebou rozdělili. Tak bylo království moravské úpině zničeno, zbaveno obyvatel, roztrháno a rozděleno a hrad velehradský se do základů zřítil. Potom král, království i arcibiskupství moravské úplně zašly a přestaly nadále existovat. Toto království moravské bylo však později po stodevadesáti dvou letech, totiž léta Páně 1086, se souhlasem říšských knížat obnoveno Jindřichem, císařem toho jména třetím, a přeneseno na Čechy. Neboť týž císař povýšil českého knížete [[Vratislav II.|Vratislava]] na krále a Čechy ustanovil královstvím, učiniv z moravského království markrabství, a toto markrabství s knížectvími a zeměmi, totiž Polskem, Ruskem a mnoha jinými vévodstvími a zeměmi, které dříve, za časů posledního moravského krále Svatopluka patřily ke království moravskému, podřídil království a koruně české, jak je toto obnovení a přenesení věrněji vylíčeno v následujícím vyprávění, totiž v kapitole o životě a vládě prvního českého krále Vratislava.|<ref name="Bláhová"/>{{rp|281}}}} Udalosti sa detailne venuje aj kapitola ''„O obnovení kdysi spostošeného království moravského a o tom jak ho císař Jindřich přenesl do Čech a českého knížetě Vratislava proto povýšil na krále.“''<ref name="Bláhová"/>{{rp|306}} == Kronika a Uhorsko == Kronika obsahuje početné záznamy týkajúce sa [[Uhorsko|Uhorska]]. * krst uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] {{Citát|A tak svatý [[Vojtech Pražský|Vojtěch]] přišel do Uher a pokřtil jejich prvního krále, svatého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štěpána]]. Tento svatý Štěpán po smrti svatého Vojtěcha postavil a zbudoval metropolitní kostel [[Ostrihom (mesto)|ostrihomský]] k poctě svatého Vojtěcha, a tak obrátil (Vojtěch) na víru celou Panonii a Polsko ...|<ref name="Bláhová"/>{{rp|288}}}} * [[Břetislav I.|Břetislavov]] vpád do Uhorska až po [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] roku [[1037]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|298}} * Roku [[1056]] dal uhorský kráľ [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej I.]] kniežaťu [[Vratislav II.|Vratislavovi]] za manželku svoju dcéru Adleitu<ref name="Bláhová"/>{{rp|303}} * Roku [[1057]] umrela Judita, čo sa vydala za uhorského kráľa [[Peter Orseolo|Petra]].<ref name="Bláhová"/>{{rp|303}} * Rok [[1108]]: vpád českého kniežaťa [[Svatopluk (knieža)|Svatopluka]] do Uhorska, odvetný vpád uhorského kráľa [[Koloman (Uhorsko)|Kolomana]] na Moravu, opakovaný vpád Svatopluka k [[Nitra|Nitre]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|315-316}} * [[Bitka na Luckom poli]] roku [[1116]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|319}} * Pomoc kniežaťa [[Soběslav I.|Soběslava]] uhorskému kráľovi [[Belo II. (Uhorsko)|Belovi II.]] v boji s [[Boris Kolomanovič|Borisom Kolomanovičom]] v rokoch [[1132]]{{--}}[[1133]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|322}}, stretnutie Soběslava s Belom a potvrdenie mieru roku [[1137]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|323}} * Intervencia českých vojsk v [[Uhorsko|Uhorsku]] v roku [[1162]] (v kronike vročené k roku [[1164]]) v dynastickom spore [[Arpádovci|Arpádovcov]] medzi kráľom [[Štefan III. (Uhorsko)|Štefanom III.]] na jednej strane a jeho strýkom protikráľom [[Štefan IV. (Uhorsko)|Štefanom IV.]], ktorý sa opieral o svojho švagra byzantského cisára [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuela Komnéna]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|341}} * Rok [[1177]]: Gejza, brat uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]], utiekol do Čiech, bol tam uväznený a vrátený do Uhorska<ref name="Bláhová"/>{{rp|344}} * Smrť kráľovnej [[Konštancia Uhorská|Konštancie Uhorskej]], manželky kráľa [[Přemysl I. Otakar|Přemysla Otakara I.]], ktorú kronika chválorečí okrem iného za založenie [[Trnava|Trnavy]] a hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]].<ref name="Bláhová"/>{{rp|357}} * Opis [[Mongolský vpád do Európy|vpádu Mongolov]] roku [[1241]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|357}} * Vpád uhorských vojsk a [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánov]] pod vedením uhorského kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] na Moravu v rokoch [[1252]] a [[1253]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|360-361}} * [[Bitka pri Kressenbrunne|Bitka pri Kressenbrune]] medzi českým kráľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] a uhorským kráľom [[Belo IV.|Belom IV.]] roku [[1260]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|366}} * Svadba českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] v Bratislave<ref name="Bláhová"/>{{rp|368}} * [[Bitka pri Rábe]] medzi českým kráľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] a uhorským kráľom [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefanom V.]] roku [[1271]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|371}} * [[Bitka na Moravskom poli]]<ref name="Bláhová"/>{{rp|373}} * [[Václav III.]] uhorským kráľom<ref name="Bláhová"/>{{rp|387}} * Český kráľ [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] berie syna [[Václav III.|Václava III.]] z Uhorska<ref name="Bláhová"/>{{rp|389}} <!-- == Poznámky == <references group="pozn."/> --> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01101725+or+wkw=jk01101725&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240117211809/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01101725+or+wkw=jk01101725&func=find-c&local_base=skc |date=2024-01-17 }} v [[Súborný katalóg ČR|Súbornom katalógu ČR]], ktorých autorom alebo témou je ''Přibík Pulkava z Radenína'' * [http://www.moraviamagna.cz/povesti/p_pu_2pc.htm Přibíka z Radenína, řečeného Pulkava, „Kronika česká“, na stránkach Moravia Magna] == Zdroj == {{Preklad|cs|Přibík Pulkava z Radenína|21936802}} {{DEFAULTSORT:Přibík Pulkava}} [[Kategória:Kroniky]] [[Kategória:Stredoveké rukopisy]] [[Kategória:Kroniky 14. storočia]] 458a40u258sh9g2umrhydt2kvxhuaqq 0 709574 8218532 8095656 2026-05-23T14:00:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218532 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = József Reményi | Rodné meno = Reményi József | Popis osoby = maďarský [[Sochárstvo|sochár]] a medailér | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1887|1|23}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1977|12|25|1887|1|23}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarská ľudová republika]] (dnes [[Maďarsko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = sochár, medailér, [[učiteľ]] | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = sochár, medailér | Aktívne roky = [[1902]]{{--}}[[1948]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = Umenie | Portál3 = }} '''József Reményi''' (* [[23. január]] [[1877]], [[Košice]] – † [[25. december]] [[1977]], [[Budapešť]]) bol maďarský [[Sochárstvo|sochár]] medailér a dizajnér mincí.<ref name="coin">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = József Reményi silver collector coin| url = http://www.numismatics.hu/english/jozsef-remenyi-silver-collector-coin/| vydavateľ = numismatics.hu| dátum vydania = 2012-02-05| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto =| jazyk = en}}</ref> Po štúdiu v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Nemecko|Nemecku]] pracoval ako [[učiteľ]] aplikovaného [[Umenie|umenia]] a neskôr bol nominovaný umeleckým riaditeľom maďarskej [[Mincovňa|mincovne]]. Považoval sa za jedného z tvorcov maďarského numizmatického umenia, navrhol viac ako 900 [[plaketa|plakiet]] a [[Minca|mincí]] vrátane niekoľkých mincí maďarskej meny [[Maďarský forint|forint]]. == Život == József Reményi navštevoval v rokoch [[1902]] až [[1905]] školu priemyselného dizajnu a potom pracoval v štúdiu [[Eduard Telcs|Eduarda Telcsa]], kde sa stretol aj s prácou [[Adolf von Hildebrand|Adolfa von Hildebranda]]. V roku [[1907]] navštívil Taliansko. V roku [[1909]] odišiel do [[Mníchov]]ského štúdia Georga Roemera o pôsobil tam 3 mesiace.<ref name="regise">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reményi József: A Magyar Királyi Operaház 50 éves fennállása emlékére 1934| url = http://www.regisegkereskedes.hu/femmuves-termekek-plakett/15969-remenyi-jozsef-a-magyar-kiralyi-operahaz-50-eves-fennallasa-emlekere-1934.html| vydavateľ = regisegkereskedes.hu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto =| jazyk = hu}}</ref> Ako sochár vytvoril napríklad bronzovú sochu s názvom ''A súlydobó'' ([[1912]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = A súlydobó| url = https://www.magyarvagyok.hu/galeria/hiressegek/4888-Remenyi-Jozsef/11941-A-sulydobo.html| vydavateľ = magyarvagyok.hu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto =| jazyk = hu}}</ref> ženský súbor ''Női akt'' a Női akt 1,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reményi József: Női akt 1.| url = http://antikpiac.hu/antik-regi-szobor/fem-fembol-keszult-szobor/remenyi-jozsef-noi-akt-1_i4370| url archívu = https://web.archive.org/web/20160427175149/http://antikpiac.hu/antik-regi-szobor/fem-fembol-keszult-szobor/remenyi-jozsef-noi-akt-1_i4370| vydavateľ = antikpiac.hu| dátum vydania = 2015-09-25| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| dátum archivácie = 2016-04-27| miesto =| jazyk = hu}}</ref> ale aj ''Álló női akt''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reményi József / Álló női akt| url = http://www.deakgyujtemeny.hu/site_dgy.cgi?a=kiallit-321&id=659| vydavateľ = deakgyujtemeny.hu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = | jazyk = hu| url archívu = https://web.archive.org/web/20240213183407/http://www.deakgyujtemeny.hu/site_dgy.cgi?a=kiallit-321&id=659| dátum archivácie = 2024-02-13}}</ref> Reményi sa stal obzvlášť známym ako medailér. Navrhol viac ako 2000 pamätníkov, mincí, medailí a odznakov. Jedným z jeho prvých diel ([[1908]]) bola [[bronz]]ová plaketa s názvom ''Kalotaszeg'', ktorá predstavovala štyri ženy v [[Kroj|ľudových kostýmoch]] [[Sedmohradsko|transylvánskej]] oblasti ''Kalotaszeg''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1908 Reményi József: Kalotaszeg| url = http://www.eremkedvelok.hu/eremkedvelok_egyesulete_eke_ermek_es_plakettek/1908.php| vydavateľ = eremkedvelok.hu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = | jazyk = hu| url archívu = https://web.archive.org/web/20180115001346/http://www.eremkedvelok.hu/eremkedvelok_egyesulete_eke_ermek_es_plakettek/1908.php| dátum archivácie = 2018-01-15}}</ref> Ďalšie jeho dielo nieslo názov ''Aurora'' ([[1913]], v [[Striebro|striebornom]] aj [[bronz]]ovom vyhotovení). Vytvoril taktiež diela ako: železný odznak ''Kötözőhely'' ([[1916]]), pamätné medaile na počesť 100. výročia smrti [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga Van Beethovena]] ([[1927]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reményi József (1887-1977) 1927. "Beethoven halálának zzázadik évfordu...| url = https://www.darabanth.com/hu/gyorsarveres/269/kategoriak~Numizmatika/Magyar_emlekveretek_plakettek__400009/Remenyi_Jozsef_1887-1977_1927_Beethoven_halalanak_zzazadik_evfordulojara_Br_emlekerem_BEETHOV_II1358318/ | vydavateľ = darabanth.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto =| jazyk = hu}}</ref> a pamätné medaile pri výročí 150. narodenín [[Ignác Filip Semmelweis|Ignáca Semmelweisa]] ([[1968]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reményi József (1887-1977) 1968. "Semmelweis" Br emlékérem. "SEMMELWEI...| url = https://www.darabanth.com/de/fernauktion/241/kategorien~Numismatik/Ungarische_Edelmetall_Gedenkmunzen__9/Remenyi_Jozsef_1887-1977_1968_Semmelweis_Br_emlekerem_SEMMELWEIS_IGNAC_FULOP_1818-1865-__SEP_II1010309/| vydavateľ = darabanth.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto =| jazyk = hu}}</ref> V roku [[1948]] navrhol sériu mincí k 100. výročiu [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]/[[1849]] s [[portrét]]om [[Sándor Petőfi|Sándora Petőfiho]]. Dizajn sa nachádzal na minciach v hodnote 5, 10 a 20 forintov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A kategóriában található termékek| url = http://www.magyarermebolt.hu/catalog/index.php?cPath=22_82&osCsid=7651e845e21b0427e27e70c690ccc6c0| vydavateľ = magyarermebolt.hu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = | jazyk = hu| url archívu = https://web.archive.org/web/20160427175201/http://www.magyarermebolt.hu/catalog/index.php?cPath=22_82&osCsid=7651e845e21b0427e27e70c690ccc6c0| dátum archivácie = 2016-04-27}}</ref> József Reményi vyučoval v niekoľkých inštitúciách. V roku [[1919]] spoločne s Bénim Ferenczym, v rokoch [[1928]] až [[1943]] v škole pre priemyselný dizajn a od roku [[1932]] do roku [[1943]] aj v odbornej škole. Od roku [[1943]] sa stal nástupcom umeleckého riaditeľa štátnej mincovne Lajosa Berána. V roku [[1948]] nastúpil do dôchodku. Je pochovaný na cintoríne ''Farkasréti'' v Budapešti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Budapesti Negyed 40-41-42. 2003/2-2003/4. - A Farkasréti temető 2003-ban (adattár)| url = https://epa.oszk.hu/00000/00003/00030/adattar.html| vydavateľ = epa.oszk.hu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Budapešť| jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Budapesti Negyed 40-41-42. 2003/2-2003/4. - Névmutató| url = https://epa.oszk.hu/00000/00003/00030/nevmutato.html| vydavateľ = epa.oszk.hu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Budapešť| jazyk = hu}}</ref> V roku [[2012]], pri príležitosti 125. narodenín Józsefa Reményiho, [[Maďarská národná banka]] predstavila zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 5000 forintov, na ktorej je vyobrazená jeho podobizeň.<ref name="coin"/> == Výstavy == * [[1922]] – Ernst Múzeum, Budapešť<ref name="regise"/> * [[1960]] – [[Műcsarnok]], Budapešť<ref name="regise"/> * [[1972]] – [[Maďarská národná galéria]], Budapešť<ref name="regise"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|József Reményi|1106176562|de|József Reményi (Medailleur)|220847812}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reményi, József}} [[Kategória:Maďarskí sochári]] [[Kategória:Medailéri]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] r3ihciekecj1k2fayfk5aimu1kcrnz3 0 711912 8218544 8218407 2026-05-23T14:25:40Z ~2026-29230-47 294915 8218544 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lucia Yar | Rodné meno = Lucia Mrázová | Popis osoby = slovenská politická analytička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|Zvolená]] | Úrad = poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = 2024 | Koniec obdobia = 2029 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|05|15}} | Miesto narodenia = [[Snina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Lucia Yar''', [[Doktor (PhD.)|PhD]] (rod. Mrázová; * [[15. máj]] [[1987]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257011/LUCIA_YAR/home|titul=Poslanci EP | Lucia YAR|vydavateľ=[[Európsky parlament]]|dátum prístupu=2025-12-23}}</ref> [[Snina]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PhDr. Lucia YAR – Obrana a strategie | url = https://www.obranaastrategie.cz/redakce/tisk.php?lanG=cs&clanek=272128&slozka=17481&as4uOriginalDomain=www.obranaastrategie.cz&as4u_protocol=https& | vydavateľ = www.obranaastrategie.cz | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je bývalá [[Novinár|novinárka]] a vysokoškolská [[Pedagogika|pedagogička]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Databáze expertek Lucia Yar | url = https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | vydavateľ = <nowiki>#Ženyjsou</nowiki> | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = solidpixels | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240206123706/https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | dátum archivácie = 2024-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://praguesummit.eu/person/lucia-yar/ | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> súčasná poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]] v júni 2024 bola ako nezávislá odborníčka za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolená za [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|europoslankyňu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb : Kandidáti zvolení za poslancov Európskeho parlamentu 8. júna 2024 | url = https://www.minv.sk/?ep-vysledky | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodila sa v [[Snina|Snine]] a má [[Rusíni na Slovensku|rusínske]] a [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralské]] korene.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Lucii – Lucia Yar | url = https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20240406153822/https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum archivácie = 2024-04-06 }}</ref> Vyštudovala Gymnázium v Snine,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gymnázium Snina – Vitajte... | url = http://www.gymsnina.sk/_absolventi/2006.html | vydavateľ = www.gymsnina.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> kde spoluzakladala najprv školský, neskôr mestský študentský parlament. V roku [[2009]] získala titul [[bakalár]] z [[Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave|Katedry žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (FiF UK).<ref name="uk-absolvent">Lucia Yar, rod. Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava}}</ref> V magisterskom štúdiu pokračovala v odbore európske štúdiá na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského]] (FSEV UK), ktoré ukončila v roku [[2011]] s červeným diplomom a cenou rektora.<ref name="uk-absolvent" /><ref>Lucia Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa o činnosti Univerzity Komenského v Bratislave za rok 2011 | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/uradna_vyveska/Vyrocne_spravy_a_hodnotenia_UK/Vyrocna_sprava_o_cinnosti_UK_za_rok_2011.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = }}</ref> Študijné pobyty v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a európskej integrácie absolvovala na [[Ghent University]] a [[University of Helsinki]]. Rigoróznu prácu o aktivitách [[European External Action Service|Európskej služby pre vonkajšiu činnosť]] obhájila v roku [[2014]] na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name="uk-absolvent" /> Po štúdiách pôsobila v [[Európska komisia|Európskej komisii]] na Riaditeľstve pre podnikanie a priemysel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Stagiaires Journal: ABOUT US | url = https://europeanstagiaires.blogspot.com/p/about-us_27.html | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Od roku [[2013]], počas pôsobenia v tureckom [[Istanbul|Istanbule]], začala písať populárny blog,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Články od Lucia Mrázová | url = https://blog.sme.sk/ | vydavateľ = blog.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> za ktorý v roku [[2014]] získala ocenenie (3. miesto) Bloger roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensku odštartovala celonárodná súťaž BLOGER ROKA 2014 | url = https://www.nextech.sk/a/Na-Slovensku-odstartovala-celonarodna-sutaz-BLOGER-ROKA-2014 | vydavateľ = IT News | dátum vydania = 2015-03-05 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pod vedením [[Oľga Gyárfášová|doc. Oľgy Gyárfášovej]] absolvovala na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]] v rokoch [[2019]] až [[2021]] aj doktorandské štúdium v odbore politické vedy. Vo výskume sa na prípadovej štúdii z Turecka venovala zastúpeniu žien v poloautoritárskych režimoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obhajoby dizertačných prác | url = https://fses.uniba.sk/studium/doktorandske-studium/obhajoby-dizertacnych-prac/ | vydavateľ = fses.uniba.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Od roku [[2015]] do roku [[2017]] pôsobila na [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstve obrany Slovenskej republiky]] ako poradkyňa štátneho tajomníka.<ref name=":1" /> V rokoch [[2016]] až [[2019]] spolupracovala a externe prednášala pre European Security and Defence College. V rokoch [[2017]] a [[2023]] bola externou prednášajúcou na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name=":1" /> Od roku [[2017]] bola najprv editorkou a následne šéfredaktorkou portálu o [[Európska únia|Európskej únii]], Euractiv Slovensko. Venovala sa primárne zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európa zatiaľ nevymyslela, čo s jej bojovníkmi ISIS. Turci držia eso v rukáve (rozhovor) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/739919/europa-zatial-nevymyslela-co-s-jej-bojovnikmi-isis-turci-drzia-eso-v-rukave-rozhovor/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk – Európska armáda | url = https://hnonline.sk/focus/publicistika/27614855-europska-armada | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> transatlantickej bezpečnosti,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠTÚDIO TA3: Analytička L. Yar o stave armád štátov EÚ | url = https://www.ta3.com/clanok/189235/studio-ta3-analyticka-l-yar-o-stave-armad-statov-eu | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | meno = | priezvisko = }}</ref> jednotnému digitálnemu trhu EÚ,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K veci: Umelá inteligencia a jej regulácia v EÚ | url = https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/aktualne-rubriky/k-veci/329524/k-veci-umela-inteligencia-a-jej-regulacia-v-eu | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> neskôr rovnoprávnosti a zastúpeniu žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žien v parlamente máme stále málo. Hostkou relácie Téma bola Lucia Yar | url = https://www.youtube.com/watch?v=HyKZtePDqwM | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Ako politická analytička v rámci toho spolupracovala na viacerých národných a medzinárodných projektoch, podporovaných medzi inými aj z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]], [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]], [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] a [[Európska komisia|Európskej komisie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projects | url = https://www.europolicy.sk/projects | vydavateľ = www.europolicy.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Moderovala a ako analytička účinkovala aj v takmer stovke odborných panelov, zameraných na politiky EÚ. Ako komentátorka spolupracovala s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]],<ref name=":4" /> [[TA3]],<ref name=":3" /> [[TV JOJ]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analytička na Blízky východ a seizmológ v Štúdiu JOJ 24 o zemetrasení | url = https://joj24.noviny.sk/studio-joj-24/748351-analyticka-na-blizky-vychod-a-seizmolog-v-studiu-joj-24-o-zemetraseni | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2022-12-03 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> [[Denník N]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> [[SME]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francúzsky plán pre EÚ? Priority sú obrana, inovácie a budovanie síl rýchleho nasadenia | url = https://video.sme.sk/c/22820251/francuzsky-plan-pre-eu-obrana-ako-priorita-inovacie-a-budovanie-sil-rychleho-nasadenia.html | vydavateľ = video.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> a ďalšími, najmä slovenskými médiami.<ref name=":1" /> V roku [[2019]] bola jednou zo štvorice nominovaných v kategórii komentár v najprestížnejšej slovenskej cene v oblasti [[Žurnalistika|žurnalistiky]], [[Novinárska cena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie za rok 2019 | url = https://novinarskacena.sk/nominacie-za-rok-2019 | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nomináciu získala redakcia portálu EURACTIV Slovensko aj v roku [[2021]] v kategórii Cena Global Journalism.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinárska cena 2021 predstavuje nominácie | url = https://novinarskacena.sk/novinarska-cena-2021-predstavuje-nominacie | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Redakciu nominovala v roku [[2023]] na Cenu inakosti aj [[Iniciatíva Inakosť]] v kategórii Médiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie na Ceny Inakosti 2023 | url = https://inakost.sk/nominacie-na-ceny-inakosti-2023/ | dátum vydania = 2023-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | meno = Nataša | priezvisko = Jurčová Findrová}}</ref> Z redakcie odišla vo februári 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BRAINEE.sk – Lucia Yar, Marcinková aj ministerka Šimkovičová. Toto sú ženy, ktoré sa rozhodli uchádzať o tvoje hlasy v eurovoľbách | url = https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/96137613-lucia-yar-marcinkova-aj-ministerka-simkovicova-toto-su-zeny-ktore-sa-rozhodli-uchadzat-o-tvoje-hlasy-v-eurovolbach | vydavateľ = brainee.hnonline.sk | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> Pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku [[2023]] ako dobrovoľníčka viedla mediálnu časť kampane [[Zakrúžkuj ženu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krúžkujte vo voľbách ženy, nabádajú. Očakávame kritiku, no aj veda je na našej strane, hovorí Lucia Yar (podcast) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6iIVmDe/kruzkujte-vo-volbach-zeny-nabadaju-ocakavame-kritiku-no-aj-veda-je-na-nasej-strane-hovori-lucia-yar-podcast/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> ktorá získala podporu silnú celospoločenskú podporu, vrátane prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar: Slovensko je v parlamentním zastoupení žen na chvostu Evropské unie | url = https://denikreferendum.cz/clanek/35589-slovensko-jevparlamentnim-zastoupeni-zen-nachvostu-evropske-unie | vydavateľ = Deník Referendum | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = Lucia | priezvisko = Yar}}</ref> V marci 2024 ju ako odborníčku pozvalo hnutie [[Progresívne Slovensko]] na svoju kandidátsku listinu do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|európskych volieb]]. Kandidovala zo 6. priečky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za PS bude v eurovoľbách kandidovať aj Martin Poliačik | url = https://dennikn.sk/minuta/3867564/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-06 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam zaregistrovaných kandidátov | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/120_ep/ep24_kandidati/EP24_ZZK21.pdf | dátum prístupu = 2024-04-06 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky}}</ref> Je vydatá.<ref name=":1" /> == Práca v Európskom parlamente == V júni 2024 bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], kde pôsobí v piatich výboroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Vo výbore pre rozpočet (BUDG) zastáva funkciu podpredsedníčky a koordinátorky skupiny [[Obnovme Európu|Renew Europe]]. Podieľa sa napríklad na príprave nového viacročného rozpočtu a tvorbe finančného nástroja SAFE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europoslankyňa Lucia Yar | url = https://luciayar.sk/ | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vo výbore pre bezpečnosť a obranu (SEDE) sa venuje posilneniu obranných kapacít EÚ, ochrane infraštruktúry a podpore európskeho obranného priemyslu. Ako členka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) je okrem iného spoluspravodajkyňou smernice o právach obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reports - as rapporteur {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/main-activities/reports | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Ako náhradníčka pôsobí aj vo výbore pre zahraničné veci (AFET) a výbore pre občianske slobody (LIBE).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> V máji 2025 bola organizáciou Eulytix označená za najaktívnejšiu europoslankyňu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = MEP mesiaca podľa eulytix| url = https://www.linkedin.com/posts/luciayar_mep-mesiaca-pod%C4%BEa-eulytix-s-kolegami-activity-7342920913786499072-Zufd | vydavateľ = www.linkedin.com | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> == Publikačná činnosť == * YAR, L. (2020). [[Kurdi|Kurdish]] Female Fighters in [[Sýria|Syria]] during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. Defence & Strategy, 20(2):19-40. DOI: 10.3849/1802-7199.20.2020.02.019{{--}}040. Dec 18, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Kurdish Female Fighters in Syria during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. | url = https://www.academia.edu/62810226/Kurdish_Female_Fighters_in_Syria_During_and_After_the_Fight_Against_Isis | dátum vydania = 2020-12.18 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Defence & Strategy}}</ref> * YAR, L. (2020). Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis. In KINER, A. et. at. (Ed.) International Relations 2020: Current Issues of World Economy and Politics. (pp. 744{{--}}752). Bratislava: Publishing Ekonóm. Dec 4, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis | url = https://www.portalvs.sk/en/konferencie-a-seminare/zobrazit/medzinarodne-vztahy-2020-aktualne-otazky-svetovej-ekonomiky-a-politiky-online | dátum vydania = 2020-12-04 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Publishing Ekonóm}}</ref> * YAR, L. (2016). Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security. In BÁTOR, P. & [[Róbert Ondrejcsák|ONDREJCSÁK, R]]. (Ed.) Panorama of global security environment 2015{{--}}2016 (pp. 273{{--}}275). Bratislava: STRATPOL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security | url = https://www.researchgate.net/publication/344635047_Turkey_in_2015_How_Elections_Kurds_and_Neighbouring_Conflict_Shaped_Turkey's_Security | dátum vydania = 2016-10 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = STRATPOL}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://progresivne.sk/kandidatka/lucia-yar/?europoslanec Lucia Yar] na webe Progresívneho Slovenska * [https://x.com/lucia_yar Lucia Yar] na Twitteri (X) * [https://euractiv.sk/authors/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Euractiv.sk'' * [https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Denníka N'' {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Yar, Lucia}} [[Kategória:Osobnosti zo Sniny]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 6ni246hqckg7cu1o5homuxtx69txler 0 712466 8218509 7872266 2026-05-23T12:57:24Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8218509 wikitext text/x-wiki [[Súbor:OC Helios.jpg|náhľad|OC Helios (Herlianska 35–43) zo severovýchodu v roku [[2024]]]] '''Obchodné centrum Helios''' je [[Nákupné stredisko|obchodné centrum]] nachádzajúce sa medzi [[Herlianska ulica (Bratislava)|Herlianskou]] a [[Solivarská ulica (Bratislava)|Solivarskou ulicou]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kúsok socializmu chcú prestavať. Developer pred rokmi neuspel, skúša to nanovo | url = https://index.sme.sk/c/23263323/bratislava-helios-nakupne-centrum-helios-by-mohli-prestavat-na-byty.html | vydavateľ = index.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-18 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> na [[Štrkovec (sídlisko)|sídlisku Štrkovec]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpor verejnosti nepomohol. Na Herliansku prichádza výstavba | url = https://www.yimba.sk/clanky/odpor-verejnosti-nepomohol-na-herliansku-prichadza-vystavba | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-04-18 | jazyk = sk}}</ref> v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref name=":0" /> == História == S nákladom vyše 3 milióny [[Kčs]] bolo v roku [[1965]] dokončené obvodové vybavenie na Herlanskej ulici. Nachádzali sa tu špecializované predajne: Slovenská kniha, Textil, [[Papier]], Lahôdky, Drogéria, [[Chlieb]] a pečivo, Mäso a údeniny, Ryby, Šport, Holič a kaderník, Oprava obuvi, VKUS – zákazkové závody a služby: fotozberňa, rýchložehliareň a práčovňa a zberňa prádla a chemickej čistiarne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodná sieť na bratislavskom Štrkovci | url = https://vtedy.tasr.sk/zoom/553742/view?page=1&p=separate&tool=info&view=87,0,1182,1277 | vydavateľ = vtedy.tasr.sk | dátum prístupu = 2024-04-18 | priezvisko = Prakeš | meno = A. | dátum vydania = 1965-05-15}}</ref> == Súčasnosť == Obchodnému centru hrozil v rokoch [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dianie okolo Heliosu sa opäť hýbe {{!}} Ružinovské ECHO | url = https://www.ruzinovskeecho.sk/clanok/dianie-okolo-heliosu-sa-opat-hybe | vydavateľ = www.ruzinovskeecho.sk | dátum prístupu = 2024-04-18}}</ref> a [[2022]] zánik a na jeho mieste sa v roku 2022 plánovala výstavba Polyfunkčného domu Herlianska investora Prima spol. s r. o.,<ref name=":1" /> ktorý nakoniec nahradí susednú prízemnú budovu. Kvôli odporu verejnosti je možné očakávať zánik obchodného centra najskôr až koncom [[20. roky 21. storočia|20. rokov 21. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koniec navštevovanej stavby sa blíži: Príprava bytovky na Herlianskej napreduje | url = https://www.yimba.sk/clanky/koniec-navstevovanej-stavby-sa-blizi-priprava-novostavby-na-herlianskej-napreduje | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-04-18 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Nákupné centrá v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] 8rntmj0tp945cqaca7frjkixsn0hhwi 0 715572 8218523 8119093 2026-05-23T13:22:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218523 wikitext text/x-wiki '''Ján Varga''' môže byť: * slovenský básnik a vysokoškolský pedagóg (* 1931 – † 2024), pozri [[Janko Varga Lipnický]] * slovenský gynekológ a vysokoškolský pedagóg (* 1984),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Varga, Ján, 1984- | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=xx0309787 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231113105545/https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=xx0309787 | dátum archivácie = 2023-11-13 }}</ref> pozri [[Ján Varga (gynekológ)]] * slovenský futbalista (* 1990),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Varga | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/1196679/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-01}}</ref> pozri [[Ján Varga (futbalista)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Varga, Ján]] bwkcj9vd4g4l7nq1agaf6w89u3aagva 0 719093 8218574 8066812 2026-05-23T15:00:18Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218574 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Julius Evola | obrázok = Evola.jpg | veľkosť obrázku = 180px | popisok = Evola začiatkom roku 1940 | rodné meno = Giulio Cesare Andrea Evola | datum narodenia = [[9. máj|9. mája]] [[1898]] | miesto narodenia = [[Rím]] | datum úmrtia = [[11. jún|11. jún]] [[1974]] | miesto úmrtia = [[Rím]] | pseudonym = | povolánie = [[filozofia|filozof]], [[spisovateľ]], [[ezoterizmus|ezoterik]] | národnosť = talianska | etnikum = | štát = [[Taliansko]] | vzdelanie = Univerzita La Sapienza | alma mater = Univerzita La Sapienza | obdobie = | žáner = | téma = [[tradicionalizmus]], [[ezoterizmus]] | hnutie = Tradicionalizmus, Ezoterizmus | diela = Vzbura proti modernému svetu, Ľudia uprostred ruin, Jazdiť na tigrovi | ocenenia = | manželka = | partner = | partnerka = | web = http://www.juliusevola.it/ | Dátum narodenia = [[9. máj]] [[1898]] | Miesto narodenia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Meno = Julius Evola | Popis osoby = talianský filozof, spisovateľ, básnik a ezoterik | Alma mater = Univerzita La Sapienza }} [[Súbor:Julius Evola – Smernice (it. Orientamenti).jpg|náhľad|České vydanie Evolovej knihy Smernica (Orientamenti)]] Barón '''Giulio Cesare Andrea Evola''' ([[19. máj|19. mája]] [[1898]] [[Rím]] – [[11. jún|11. júna]] [[1974]] tamtiež) tiež známý jako '''Julius Evola''' bol [[Taliansko|talianský]] [[tradicionalizmus|tradicionalistický]] [[filozofia|filozof]], [[spisovateľ]], [[Poézia|básník]] a [[ezoterizmus|ezoterik]]. Evola považoval svoje hodnoty za [[Tradicionalizmus|tradicionalistické]], [[Aristokracia|aristokratické]], [[Vojna|bojové]] a [[Imperializmus|imperialistické]]. Jeho dielo reflektuje svetonázor založený na kritike [[Moderna|modernej spoločnosti]], ktorú v dôsledku pôsobenia [[Demokracia|demokracie]], [[Liberalizmus|liberalizmu]] a [[Konzum|konzumerizmu]] považuje za úpadkovú. Odmieta tiež moderné filozofické smery jako [[Existencializmus|existencializmus]] a [[Nihilizmus|nihilizmus]], [[Kapitalizmus|kapitalizmus]], [[Scientizmus|scientizmus]] a desakralizáciu [[Sexualita|sexuálneho života]]. V protiklade stojí jeho [[Aristokracia|aristokratické]] [[Elita|elitárstvo]] a spiritualizmus. Jeho vzťah k talianskemu [[Fašizmus|fašizmu]] sa dá označiť za [[Ambivalencia|ambivalentní]], jeho kritika „zprava“ se opierala o odpor voči [[Buržoázia|buržoázii]] a vízii nového [[Pohanstvo|pohanského]] [[Rímska ríša|rímského impéria]], čo bolo v rozpore s [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] spoluprácou s [[Rímskokatolícka cirkev|rímsko-katolickou cirkvou]]. Čiatočne sympatizoval s [[Mystika|mystickým]] obsahom [[Nemecko|nemeckého]] [[Schutzstaffel|SS]], ale neschvaľoval biologický [[Rasizmus|Rasizmus]] a [[Genocída|genocídu]] z neho vyplývajúcu.<ref name="deliandiver">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://deliandiver.org/2009/10/julius-evola-jezdit-na-tygru.html |dátum prístupu=2024-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100426005644/http://deliandiver.org/2009/10/julius-evola-jezdit-na-tygru.html |dátum archivácie=2010-04-26 }}</ref> Za trojicu jeho najvýznamnejších diel bývajú považováné [[Rivolta contro il mondo moderno|Vzbura proti modernému svetu]], Muži uprostred ruin a Jazdiť na tygrovi, teda knihy pojednávajúce o jeho svetonázore. Okrem toho napísal niekoľko kníh týkajúcích sa [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]], východních náboženstiev, [[Svätý grál|Svätého grálu]], [[horolezectvo|horolezectva]] a [[Metafyzika|metafyzického]] významu [[Sex|sexu]]. Jeho dielo je populárne najmä medzi radikálnymi [[Tradicionalizmus|tradicionalistami]], [[Nová pravica|novou pravicou]], hnutím Konzervatívnej revolúcie, [[Neofašizmus|neofašistami]] a zástancami Tretej pozície ([[Nacionalizmus|nacionalistické]] [[Politické hnutie|politické hnutia]] odmietajúce [[kapitalizmus]] aj [[komunizmus]]). Niekedy je jeho dielo považované za „[[Biblia|bibliu]] pravicového [[Terorizmus|terorizmu]]“ a jeho antikapitalistické názory inšpirovali aj zastáncov [[Ľavica (politika)|ľavice]]. == Biografia == Julius Evola sa narodil v [[Rím|Ríme]] ako člen [[Sicília|sicílskej]] [[Šľachta|šľachtickej]] rodiny a bol vychovaný v [[Jezuiti|jezuitskom]] prostredí. Neskôr študoval [[Matematika|matematiku]], ale jeho štúdium prerušila [[Prvá svetová vojna]], kde bojoval ako [[Dôstojník|dôstojník]] [[Delostrelectvo|delostrelectva]] v meste [[Asiago]]. Neskôr ho nadchla [[Avantgarda]] a stal sa významným [[Dadaizmus|dadaistickým]] básnikom a maliarom, isté styky tiež udržiaval s [[Futurizmus|futuristickým]] hnutím [[Filippo Tommaso Marinetti|Filippa Marinettiho]]. Pod vplyvom [[Francúzsko|francúzskeho]] ezoterika [[René Guénon|Reného Guénona]] však na počiatku [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] opustil umeleckú dráhu a začal sa venovať štúdiu [[Hermetizmus|hermetizmu]] a východních [[Ezoterika|ezoterických]] systémov. Po nástupe [[Fašizmus|fašistického]] režimu sa aj napriek istým sympatiám, ktoré k nemu Evola mal, dostal pre svoje [[Radikalizmus|radikálne názory]] do sporu s predstaviteľmi vlády, ale pred prípadnou [[Perzekúcia|perzekúciou]] ho ochránili sympatie iných popredných [[Fašizmus|fašistov]]. Po talianskej [[Kapitulácia|kapitulácii]] 8. [[September|septembra]] [[1943|1943]] sa presťahoval do [[Viedeň|Viedne]], kde pracoval ako výskumník [[SS Ahnenerbe|SS Ahnenerbe]] a v [[Marec|marci]] či [[Apríl|apríli]] [[1945|1945]] po zásahu črepinou počas [[Červená armáda|sovietskeho]] [[Bombardovanie|bombardovania]] [[Viedeň|Viedne]] od pásu dole ochrnul. Do [[Rím|Ríma]] sa vrátil v roku [[1948|1948]] a pokračoval v štúdiu [[Ezoterika|ezotericizmu]]. Tu taktiež napísal väčšinu svojich najvýznamnejších diel. Kvôli tomu, že jeho spisy boli s nadšením prijímané v [[Taliansko|talianskom]] [[Neofašizmus|neofašistickom]] [[Hnutie|hnutí]], bol v roku [[1951|1951]] obvinený z pokusu o obnovu [[Fašizmus|fašizmu]] v [[Taliansko|Taliansku]] a od [[Jún|júna]] do [[November|novembra]] súdený. Obvinenia bol v plnom rozsahu zbavený, pretože nikdy nebol členom [[Fašistická Strana|fašistickej strany]] a neboli nájdené dôkazy, že jeho diela [[Fašizmus|fašizmus]] oslavujú.<ref name="deliandiver">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://deliandiver.org/2009/10/julius-evola-jezdit-na-tygru.html |dátum prístupu=2024-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100426005644/http://deliandiver.org/2009/10/julius-evola-jezdit-na-tygru.html |dátum archivácie=2010-04-26 }}</ref> Zomrel slobodný a bezdetný 11. [[Jún|júna]] júna [[1974|1974]] v [[Rím|Ríme]] a jeho [[Krematórium|popol]] bol uložený do otvoru v [[Ľadovec|ľadovci]] Mt. Rosa. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.juliusevola.cz/ České preklady Evolovho diela] == Zdroj == {{Preklad|cs|Julius Evola|644}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Evola, Julius}} [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] [[Kategória:Talianski filozofi]] [[Kategória:Dadaizmus]] 7m0d9th94sr52motk39adouw9hm3bqj 0 721173 8218563 8218464 2026-05-23T14:53:51Z ~2026-29230-47 294915 8218563 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Kvetoslava Fulierová | Rodné meno = | Popis osoby = maliarka, grafička, ilustrátorka a výtvarná pedagogička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1932|02|26}} | Miesto narodenia = [[Olomouc]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Česko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = Kveta/Květa Fulierová<ref name="wu"/>, Květoslava Fulierová<ref name="ČB"/> | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = [[Marie Zavadilová]]<ref name="ČB"/>{{Break}}Rudolf Zavadil<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošíková | meno = Alena | autor = | odkaz na autora = | titul = Fotografie z Kopanic Marie Zavadilové | periodikum = Malovaný kraj: národopisný a vlastivědný časopis Slovácka | odkaz na periodikum = | url = | issn = 0323-1542 | vydavateľ = Moraviapress | miesto = Břeclav | dátum = | rok = 1983 | mesiac = | deň = | ročník = 39 | číslo = 4 | strany = 12 | dátum prístupu = 2026-05-23 }}</ref> | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = [[Július Koller]]<ref name="ČB"/> | Deti = dcéra<ref name="ČB"/> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Kvetoslava Fulierová''' (* [[26. február]] [[1932]], [[Olomouc]]) je slovenská [[Výtvarník|výtvarníčka]] českého pôvodu.<ref name="wu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kvetoslava Fulierová | url = https://www.webumenia.sk/autor/2900 | vydavateľ = Slovenská národná galéria | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vzdelanie získala na Vyššej škole umeleckého priemyslu v [[Brno|Brne]], na oddelení [[Grafika (výtvarné umenie)|grafiky]]<ref name="ČB">{{Citácia periodika | priezvisko = Erdziak | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Květa Fulierová maluje hudbu | periodikum = Česká beseda: měsíčník Čechů, Moravanů a Slezanů na Slovensku | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1335-549X | vydavateľ = Český spolek na Slovensku | miesto = Košice | dátum = | rok = 2007 | mesiac = | deň = | ročník = 13 | číslo = 4 | strany = 2,23 | dátum prístupu = 2026-05-23 }}</ref> (Zdeněk Juna, Jan Brukner). Od roku 1963 bola členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svietiť si vlastným svetlom. Hovoríme s výtvarníčkou Květoslavou Fulierovou | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | odkaz na periodikum = | url = | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Slovenský spisovateľ | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2012 | mesiac = | deň = | ročník = 25 | číslo = 5{{--}}6 | strany = 3 | dátum prístupu = 2026-05-23 }}</ref> == Individuálne výstavy == * 1999, Partitúry a znaky, Vlastivedné múzeum, [[Trebišov]], Slovensko * 1999, Pocty majstrom piatich čiar, Mestská knižnica, [[Bratislava]], Slovensko * 1999, To, čo sa deje, Štúdio S, Bratislava, Slovensko * 1996, Hudobné reminiscencie, Múzeum J. A. Komenského, [[Uherský Brod]], Česko * 1995, Cromantika, Vila Zoja, Concorezzo-Milano, Taliansko * 1994, Farebné tóny, Galéria T, [[Komárno]], Slovensko * 1992, Koncerty z obrazovky, Slovenský rozhlas, Bratislava, Slovensko * 1990, Premeny hudby, Dom kultúry, [[Nitra]], Slovensko * 1989, Grafiky inšpirované hudbou, Kongresová sála, [[Jeseník]], Česko * 1985, Grafika a kresba - hudba a príroda, Výstaviště Černá louka, [[Ostrava]], Česko * 1982, Kveta Fulierová, Galéria C. Majerníka, Bratislava, Slovensko * 1976, Farebná hudba, Divadelný klub mládeže, Bratislava, Slovensko * 1973, Grafická tvorba, Moravská galerie, [[Brno]], Česko * 1972, Hudba v grafikách a kresbách, Malá galéria Života, Bratislava, Slovensko * 1967, Kresby a ilustrácie, Divadlo E. F. Buriana, [[Praha]], Česko * 1958, Ilustrácie, Múzeum J. A. Komenského, [[Uherský Brod]], Česko == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fulierová | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bachratý | meno2 = Bohumír | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Metamorfózy hudby | vydanie = 1 | vydavateľ = FO Art | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 247 | url = | isbn = 978-80-88973-47-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * {{webumenia|autor=Kvetoslava Fulierová|autor2=Kvetoslavy Fulierovej}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fulierová, Kvetoslava}} [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí grafici]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Olomouca]] jsu639k61n9m74brepdhc58k4b84p10 0 721966 8218568 8203830 2026-05-23T14:56:04Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Hudobné albumy z 2021]] pomocou použitia HotCat 8218568 wikitext text/x-wiki {{Infobox album|Názov=Alibaba a 40 krátkych songov 2|Interpret=[[Horkýže slíže]]|Typ=[[Štúdiový album]]|Dátum vydania=[[14. september]] [[2021]]|Žáner=[[Rock]], [[Punk Rock]]|Dĺžka=52:20|Vydavateľ=HS Records|Producent=Jimi Cimbala|Predchádzajúci album=[[Pustite Karola]]<br />(2017)|Misc= | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = [[Rampa (ft. DMS)]] | Singel 1 dátum = 13. september 2021 | Singel 2 = [[Tvojho brata brat má brata]] | Singel 2 dátum = 22. máj 2022 | Singel 3 = [[Tvojho brata brat má brata (Indián)]] | Singel 3 dátum = 7. september 2022|Tento album=Alibaba a 40 krátkych songov 2<br />(2021)}} '''Alibaba a 40 krátkych songov 2''' je dvanásty štúdiový album slovenskej [[Rock|rockovej]] skupiny [[Horkýže Slíže|Horkýže slíže]]. Album bol vydaný 14. septembra 2021. Deň pred vydaním bol vydaný aj pilotný singel Rampa s [[Hip-hop (hudba)|hiphopovou]] skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]]. == Pred vydaním albumu == Kapela oznámila koncom roku 2020, že pre pandémiu [[COVID-19|Covid-19]] a nemožnosť koncertovať využijú voľný čas na prípravu nového materiálu. Bolo oznámené, že pôjde o pokračovanie albumu [[Alibaba a 40 krátkych songov]] z roku 2003. Vo februári 2021 bol [[Peter Hrivňák|Kuko]] hosťom v [[talkshow Petra Marcina Neskoro Večer.]] Prezradil, že na albume sa pracuje a za 10 minút v show vymyslel pre [[Peter Marcin|Marcina]] text. Obdobná verzia tohto textu sa objavila na albume v skladbe Krokodíl. Kuko bol hosťom aj v rádiu Anténa-Rock, kde prezradil text k skladbe Merkúr. == Vydanie albumu == Predpredaj sa začal 7. septembra 2021, týždeň pred samotným vydaním. Jediným možným nosičom bolo [[CD prehrávač|CD]]. 13. septembra bol zverejnený na oficiálny [[YouTube|youtube]] kanál DMS videoklip k singlu Rampa. 2 dni od svojho vydania klip presiahol hranicu 100 000 zhliadnutí a dostal sa na prvé miesto v československých hudobných trendoch na youtube, kde ostal ďaľšie 2 týždne. O 10:00 14. septembra bol zverejený celý album aj jednotlivé skladby na oficiálny youtube kanál kapely Horkýže slíže. == Single a videoklipy == === Rampa === 13. septembra bol vydaný singel Rampa s rapovým triom DMS a bol k nemu natočený animovaný videoklip. Videoklip má ku dňu 1. 12. 2024 niečo málo cez 4 000 000 zhliadnutí. === Ty vieš, že sa chovám tak, jak sa chovám === 10. mája 2022 bol oznámený ďaľsí videoklip na skladbu Ty vieš, že sa chovám tak jak sa chovám. Klip vyšiel 22. mája. Vo videoklipe je pridané menšie intro na pánovej flaute, ktoré bude neskôr typické pre živé vystúpenia. Videoklip má k jeseni 2024 niečo málo pod 1 000 000 vydení. === Ty vieš, že sa chovám tak, jak sa chovám (Film Indián) === Skladba bola vydaná ako singel aj druhý krát a to dňa 7. septembra 2022, ako sprievodná pieseň k filmu Indián, ktorý prišiel do kín 22. septembra 2022. Videoklip je úplne odlišný od prvého a vystupujú v ňom hlavný hrdinovia z filmu. == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb|Hlavička=Zoznam skladieb na [[Kompaktný disk|CD]] albume ''Alibaba a 40 krátkych songov 2''|titul1=Parkoviště|dĺžka1=0:15|titul2=Degustácia|dĺžka2=01:42|titul3=Mercedes|dĺžka3=0:38|titul4=Nespokojné kapely|dĺžka4=01:01|titul5=Tribula|dĺžka5=01:05|dĺžka6=0:49|titul6=Tandem pilot|titul7=Si skončil!|dĺžka7=01:39|titul8=11:10 pm|dĺžka8=02:42|titul9=Artista|dĺžka9=01:29|titul10=Krokodíl|dĺžka10=01:31|titul11=Webstránka|dĺžka11=0:40|titul12=Buta-buta|dĺžka12=01:09|titul13=Rudo|dĺžka13=01:08|titul14=Ty vieš, že sa chovám tak, jak sa chovám|dĺžka14=03:45|titul15=Fucking Porn|dĺžka15=01:10|titul16=Hu-hu-hu húúú|dĺžka16=0:31|titul17=Teambuilding|dĺžka17=0:59|titul18=Horror 2|dĺžka18=01:06|titul19=Elektrikár|dĺžka19=01:04|titul20=Postoj|dĺžka20=02:27|titul21=Heš!!!|dĺžka21=00:01|titul22=Tribula 2|dĺžka22=01:05|titul23=Influencer|dĺžka23=01:55|titul24=Ušný maz|dĺžka24=0:27|titul25=Ako každý piatok|dĺžka25=0:12|titul26=Vo svite luny|dĺžka26=0:25|titul27=Strašidelná žena|dĺžka27=0:34|titul28=Načo je to dobré?|dĺžka28=0:33|titul29=Smrtelný jed (Krvavé slzy)|dĺžka29=0:39|titul30=Kumšt|dĺžka30=0:42|titul31=Na Oravskom hrade|dĺžka31=0:22|titul32=Klávesák (feat. SEMATAM)|dĺžka32=03:13|titul33=Začiatok romantického filmu|dĺžka33=01:46|titul34=Nebolo to zlé (konkurz)|dĺžka34=0:39|titul35=Major Zeman (feat. Epoque Quartet)|dĺžka35=02:21|titul36=Merkúr|dĺžka36=01:39|titul37=Reštika|dĺžka37=0:31|titul38=Hendrix|dĺžka38=01:26|titul39=Rampa (feat. DMS)|dĺžka39=03:30|titul40=V starom miestnom nonstope|dĺžka40=03:32|poznámka40=+ skrytá skladba ,,Hendrix,, s vulgarizmami po 2 minútach ticha|celková_dĺžka=52:20}} [[Kategória:Albumy Horkýže Slíže]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2021]] idqy1hntsw6e8je9hm4qfkcuga4cv5g 0 723026 8218524 8218001 2026-05-23T13:23:19Z ~2026-27298-48 293973 /* Obsadenie */ 8218524 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | na dôchodku, teraz pomocná kuchárka v školskej jedalni, bývalá predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zlatice, Zity a Marie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, porodila predčasne, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | --- |Tomáš Sklenár |bábätko, je v inkubátori |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, teta Lenky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, partner Lenky, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky | vdovec po Táne, otec Aleny, brat Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | '''†''' Táňa Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy |brat Jozefa, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |partnerka Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zdena Studenková]] | ---- | nahovorila na telefóne | známá Heleny a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100? |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]]? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 2skyu7q0i8w1ic0oulodckkwmakzvql 0 723309 8218734 7980796 2026-05-24T02:53:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218734 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätých Petra a Pavla | Druh kostola = [[farský kostol]] | Celé meno = | Iné meno1 = Pfarrkirche Hll. Petrus und Paulus | Iné meno2 = | Obrázok = Peterpaul.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[svätec|sv.]] [[Peter (apoštol)|Peter]] a [[Pavol (apoštol)|Pavol]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Rakúsko | Spolkový štát typ = Spolková krajina | Spolkový štát = [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] | Kraj typ = | Kraj = | Okres typ = | Okres = Innsbruck-vidiek | Mesto typ = | Mesto = | Obec = Götzens | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = Kirchplatz | Zemepisná šírka = 47.235539 | Zemepisná dĺžka = 11.311019 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Innsbrucká diecéza|Innsbrucká]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[Dekanát Axams|Axams]] | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = [[Franz Singer (staviteľ, 1724)|Franz Singer]] | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = [[rokoko]] | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1772]]{{--}}[[1775]] | Dokončenie = [[1775]] | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = [[1780]] | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Category:Pfarrkirche Hl. Peter und Paul (Götzens) | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätých Petra a Pavla''' je [[Farský kostol|farský]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol nachádzajúci sa v obci [[Götzens]] v [[Innsbruck-vidiek|okrese Innsbruck-vidiek]] v [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsku]]. Farský kostol, ktorý je podriadený patrocíniu svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], patrí do [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekanátu]] [[Dekanát Axams|Axams]] v [[Innsbruckská diecéza|Innsbruckskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecéze]]. Kostol a cintorín sú pamiatkovo chránené objekty. == História == Obyvatelia komunity Götzens museli pôvodne chodiť do kostola v [[Axams]], pretože tam bola ich materská farnosť. Prvý kostol, spomínaný v listine z roku [[1350]], pod [[Patrocínium|patrocíniom]] svätých Petra a Pavla, sa zachoval ako Theresienkirche na predmestí [[Birgitz|Birgitzu]]. Nástupnícky kostol postavili v [[15. storočie|15.]] alebo [[16. storočie|16. storočí]]. Postavený v [[19. storočie|19. storočí]] na mieste dnešného Josefsheimu, kde sa dodnes zachovali pozostatky obvodového múru cintorína. Dnešný farský kostol postavil v centre mesta na hlavnej križovatke v tvare štvorca miestny kamenár a stavebný majster [[Franz Singer (staviteľ, 1724)|Franz Singer]] v rokoch [[1772]] až [[1775]]. Konsekrácia sa uskutočnila v roku [[1780]] po dokončení piatich oltárov. Kostol sa stal farským kostolom v roku [[1786]]. Od roku [[1932]] v kostole pôsobil [[Otto Neururer]], ktorý bol v roku [[1938]] zatknutý, potom odvezený do [[Koncentračný tábor Dachau|koncentračného tábora Dachau]] a nakoniec zavraždený v [[Koncentračný tábor Buchenwald|koncentračnom tábore Buchenwald]]. == Architektúra == Kostol je považovaný za jeden z najkrajších [[Rokoko|rokokových]] dedinských kostolov v južnej nemecky hovoriacej oblasti. Postupne sa pohybujúce za sebou idúce tri ploché kupolovité miestnosti, dve ako [[Loď (architektúra)|loď]], jedna ako [[Chór (priestor pri oltári)|chór]], je zreteľne vidieť zvnútra aj zvonku na dlhších stranách. Prístavba [[Sakristia|sakristie]] sa nachádza za plochým uzavretým chórom a je vtiahnutá na rovnakú os. Pozoruhodné je rytmické usporiadanie dvoch oblúkových okien a svetlíkových okien nad nimi. Silná profilovaná [[rímsa]] obiehajúca pod sedlovou strechou bola na severnom [[Priečelie|priečelí]] pretiahnutá ako pásová rímsa pod lomeným [[Štít (architektúra)|štítom]] a pre zvýraznenie stredu bola zahnutá nahor s dvoma koncovkami. Zvlnený štít na dvoch okrúhlych [[Stĺp|stĺpoch]] oblúkového [[Portál (architektúra)|portálu]] tvorí skulptúru inak hladkého spojeného priečelia s pásovou rímsou. Po vzore [[Wiltenská bazilika|Wiltenskej baziliky]] so zhustenou architektonickou výmaľbou s [[Pilaster|pilastrami]] a komplexným orámovaním okien a bohatou výzdobou. Nad portálom je veľké oblúkové okno medzi dvoma oblúkovými výklenkami s rokokovými sochami patrónov kostola Petra a Pavla. Na hornej rímse stojí medzi dvoma vázami postava [[Nepoškvrnené počatie Panny Márie|Nepoškvrnenej Panny Márie]] a na boku dve postavy svätíc. Všetky sochy sú od sochára [[Johann Schnegg|Johanna Schnegga]]. [[Freska|Fresku]] ''Allegorie der siegreichen Kirche'' namaľoval [[Matthäus Günther]] v roku [[1775]]. Západná veža, odsadená trochu vpravo od štítovej [[Fasáda|fasády]], má na spodných podlažiach úzke svetlé štrbiny. Zvonové poschodie je odsadené rímsou. Nad tým je osemuholníkový záver s cibuľovou prilbou s letopočtom ''FS 1775 PM'' pre stavebného majstra Franza Singera a tesárskeho majstra Petra Mayra a pripojený osemhranný lampáš s ďalšou malou cibuľovou prilbou. [[Súbor:Pfarrkirche Götzens Empore Orgel.jpg|náhľad|pohľad na [[organ]] v kostole]] Po prednom [[Klenbové pole|klenbovom poli]] s [[Empora|emporou]] nasledujú dve klenbové polia kryté priečnymi oválnymi plochými kupolami. Po [[Víťazný oblúk (kostol)|víťaznom oblúku]], ktorý je charakteristický pre Franza Singera, nasleduje štvorcový chór s plochou kupolou a plochým, zaobleným oltárnym výklenkom. Ďalšou charakteristickou črtou Singera je rozvetvenie ohraničenia miestností so zaoblenými, silne vyčnievajúcimi stenovými stĺpmi a s jemne vrstvenými pilastrami a vrstvením v okolitých trámoch. Ohyb v strede a trojdielna, polkruhová [[Luneta (maľba)|luneta]] sú na odkazom staviteľa [[Katedrála v Innsbrucku|Jakobskirche v Innsbrucku]]. Interiér kostola je ukážkovým príkladom [[Barok|barokovej]] divadelnej architektúry, kde efekt hĺbky umocňuje stupňovité zužovanie jednotlivých častí miestnosti, obdobne ako javiskové kulisy. Návštevník, ktorý vstúpi cez hlavný portál, môže vidieť všetkých päť oltárov súčasne. Steny a klenby sú pokryté živými, zlatistými [[Rokaj|rokajovými]] [[Štukatúra|štukatúrami]], typickými pre Franza Singera v roku [[1775]]. Kupolové fresky vytvoril Matthäus Günther v roku [[1775]]: v lodi, život a legenda patrónov kostola, v 1. [[Klenbové pole|klenbovom poli]] ''Sturz des Magiers Simon''. Kapitol v Ríme je zobrazený v periférnej architektúre. Apoštoli Peter a Pavol stoja na tribúne a ako protipól duchovnej a svetskej moci na balustrádovom podstavci cisár [[Nero]]. == Zariadenie == [[Súbor:Götzens-Pfarrkirche Hl. Peter und Paul-Intérieur de l'église 2-200008009.jpg|náhľad|interiér kostola]] Postavy oltárov a nadživotný krucifix zhotovil Johann Schnegg, oltáre navrhol podľa jeho návrhov. Oltárny obraz ''lehrende, streitende und triumphierde Kirche über Petrus und Paulus,'' vytvorila dielňa [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulpertscha]] v rokoch [[1775]]/[[1776]]. V roku [[1977]] bol vľavo pod galériou postavený nový pamätník mučeníka [[Farár|farára]] [[Otto Neururer|Otta Neururera]]. == Jasličky == Götzens je v [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsku]] považovaný za takzvaný [[Betlehem (ozdoba)|betlehem]]. Ako mimoriadne kvalitné sa spomínajú prepoštský betlehem a Ginerov betlehem. Papierové betlehemy od Felixa Hallera a Georga Hallera sú považované za charakteristické pre Götzens. Vo farskom kostole sú * Veľkolepý vianočný betlehem z 1. polovice 19. storočia s barokovým prostredím v štýle slávnostných obrazov barokovej opery. Obrázok na pozadí je od Georga Hallera. Figúrky sú kolektívnym dielom, voskové hlavy sú od rodiny Leitlovcov, drevené časti sú od Johanna Kleißnera ''známy ako'' Plätz, bohato vyšívané róby vznikli doma, kone a somáre sú od Georga Hallera. * Pôstny betlehem s papierovými figúrkami, pripisovaný Georgovi Hallerovi. Pozadie z roku [[1913]] je od [[Franz Xaver Pernlochner|Franza Pernlochnera]], hora od Franza Eigentlera. * [[Kaplnka Božieho hrobu|Svätý hrob]] Josefa Kramera z roku [[1852]] s časťami [[Josef Anton Kirchebner|Josefa Kirchebnera]] zo začiatku 19. storočia. == Rôzne == V bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú pamiatkovo chránené budovy základnej školy a vojnový pamätník. Farský kostol Götzens má obzvlášť dobrú [[Akustika|akustiku]], a preto je zaujímavý pre cirkevné koncerty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wallfahrtskirche Götzens - Thema auf meinbezirk.at | url = https://www.meinbezirk.at/tag/wallfahrtskirche-g%C3%B6tzens | vydavateľ = MeinBezirk.at | dátum prístupu = 2025-01-01 | jazyk = de | url archívu = https://web.archive.org/web/20250206124834/https://www.meinbezirk.at/tag/wallfahrtskirche-g%C3%B6tzens | dátum archivácie = 2025-02-06 }}</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * ''Umelecké pamiatky Rakúska.'' ''[[Dehio Tirol 1980]].'' Pfarrkirche Hll. Petrus und Paulus, s. 282{{--}}285. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sr-wm.at/goetzens/info-und-kontakt-goetzens/pfarrkirche-goetzens/ Webová stránka farnosti Götzens v oblasti pastoračnej starostlivosti v západnom nízkom pohorí] * [https://www.geschichte-tirol.com/orte/nordtirol/bezirk-innsbruck-land/1035-gns.html Miestna história Götzens na geschichte-tirol.com] * [https://www.krippenverein-goetzens.at/ Webová stránka združenia jaslí Götzens] * [https://orgel-verzeichnis.de/goetzens-pfarr-und-wallfahrtskirche-st-petrus-paulus/ Organ farského kostola Götzens - organový adresár] == Zdroj == {{Preklad|de|Pfarrkirche Götzens|241470223}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kostoly zasvätené svätým Petrovi a Pavlovi|Götzens]] [[Kategória:Architektúra z 1775]] [[Kategória:Pamiatkovo chránené budovy v Tirolsku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rakúsku|Götzens, Petra a Pavla]] [[Kategória:Kostoly v Tirolsku|Götzens, Petra a Pavla]] [[Kategória:Okres Innsbruck-vidiek]] [[Kategória:Rokokové kostoly v Rakúsku|Götzens, Petra a Pavla]] bf5p9jzwugp32tei6uvrcg57uhc5xll 0 724695 8218706 7978323 2026-05-24T00:07:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218706 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov=Konopáč | Obrázok=Eupatorium cannabinum Sturm4.jpg | Titulok=[[Konopáč obyčajný]]– ilustrácia. | Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia | Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta | Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae | Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae | Rad po slovensky=[[astrotvaré]]|Rad po latinsky=Asterales | Čeľaď po slovensky=[[astrovité]]|Čeľaď po latinsky=Asteraceae | Podčeľaď po slovensky=[[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Asteroideae | Rod po slovensky='''konopáč'''|Rod po latinsky=Eupatorium | Synonymá={{collapsible list| * ''Caradesia'' <small>Raf.</small> * ''Chone'' <small>Dulac</small> * ''Cunigunda'' <small>Bubani</small> * ''Traganthes'' <small>Wallr.</small> * ''Uncasia'' <small>Greene</small> }} |Binomické meno=Eupatorium |Klasifikátor1=[[Carl von Linné|L.]]<ref name=FP>[[Species Plantarum|Sp. Pl.: 836 (1753)]]</ref><ref name=POWO /> |Dátum1=[[1753]]<ref name=FP /><ref name= POWO /> }} '''Konopáč'''<ref name=VK /> ({{vjz|lat|''Eupatorium''}})<ref name=POWO /> je [[rod (taxonómia)|rod]] zastupujúci jednoročné aj trvalé rastliny z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[astrovité]] (''Asteraceae''). Taxonomicky je tento rod súčasťou [[tribus (taxonómia)|tribusu]] ''[[Eupatorieae]]'' v [[podčeľaď|podčeľadi]] [[astrovaté]] (''Asteroideae''). Jeho prirodzený areál zahŕňa oblasti [[Eurázia|Eurázie]], [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a severozápadnej [[Afrika|Afriky]].<ref name=FS>{{Citácia knihy | editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa | titul = Flóra Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VI/2, 1. časť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-224-2000-6 | počet strán = 799 | strany = 33 }}</ref> == Opis == Druhy rodu konopáč sú jednoročné aj trváce [[bylina|byliny]]. [[Byľ]] je priama, zvyčajne nerozkonárená, husto listnatá, vysoká 30 až 200 cm. Mnohé z tropických druhov sa vyskytujú aj ako [[ker|kry]] alebo [[strom]]y.<ref name=FNA>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = | titul = Eupatorium Linnaeus| url = http://floranorthamerica.org/Eupatorium| vydavateľ = The Flora of North America Association| dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-11-11| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20241214064342/http://floranorthamerica.org/Eupatorium| dátum archivácie = 2024-12-14}}</ref><ref name=EBR>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Eupatorium plant genus| url = https://www.britannica.com/plant/wildflower| vydavateľ = Encyclopædia Britannica, Inc.| dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-12-10 | jazyk =en }}</ref> [[list (botanika)|Listy]] sú zvyčajne protistojné (niekedy striedavé, zriedka v praslene), stopkaté alebo sediace. Čepeľ je nedelená, perovito delená alebo trojdielna, niekedy perovito alebo dlaňovito laločnatá. Segmenty sú obrátene kopijovité až vajcovité, na báze zúžené, hrubo pílkovité, niekedy perovito vrúbkované, na líci holé, chlpaté alebo žliazkaté.<ref name= FNA /> [[súkvetie|Súkvetia]] sú v [[chocholík (súkvetie)|chocholíkoch]] alebo riedkych až hustých [[metlina|metlinách]]. [[zákrov (botanika)|Zákrov]] je kužeľovitý až elipsovitý s priemerom 1 až 5 mm. Zákrovné [[listeň|listene]] sú trvalé, v počte 7 až 15, usporiadané v dvoch až štyroch a viac radoch. Zvyčajne sú zelené, elipsovité, kopijovité, podlhovasté alebo obrátene vajcovité, zvyčajne žliazkaté, zriedkavo lysé. Lôžko úboru je ploché alebo vypuklé. Päťcípa [[koruna (lístky kvetu)|koruna]] je zvyčajne biela, ružová, zriedka aj fialová a modrá s lievikovitým až zvončekovitým hrdlom.<ref name= FNA /><ref name=EBR /> [[plod (rastlina)|Plodmi]] sú hnedé až čierne [[nažka|nažky]] s 5 rebrami, zvyčajne lysé alebo žliazkaté. Belavý [[chocholec (botanika)|chocholec]] je trvalý, jednoradový a tvorí ho 20 až 50 jednoduchých štetiniek.<ref name= FNA /> == Rozšírenie == Areál rozšírenia zástupcov rodu konopáč zahŕňa [[mierne pásmo|mierne]] a [[subtropické pásmo|subtropické]] oblasti [[Eurázia|Eurázie]] a severozápadnú [[Afrika|Afriku]]. Na západnej pologuli sa vyskytuje od [[Kanada|Kanady]], cez [[Mexiko]] a [[Brazília|Brazíliu]] po [[Paraguaj]].<ref name=POWO /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa prirodzene vyskytuje iba jediný zástupca tohto rodu – [[konopáč obyčajný]] (''Eupatorium cannabinum'').<ref name=VK>{{Citácia knihy | editori = Josef Dostál, Martin Červenka | titul = Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín | odkaz na titul = | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo|SPN]] | rok = 1992 | isbn = 80-08-00003-1 | počet strán = 790 | strany = 1028 }}</ref> Viaceré druhy sa pestujú ako [[okrasná rastlina|okrasné]] rastliny a mnohé sa využívajú aj v [[ľudové liečiteľstvo|ľudovom liečiteľstve]].<ref name=EBR /> == Druhy == V rámci [[rod (taxonómia)|rodu]] eviduje [[databáza]] [[semenné rastliny|semenných rastlín]] [[Plants of the World Online|POWO]] tieto súčasné [[druh (taxonómia)|druhy]] a [[kríženec|krížence]]:<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eupatorium L.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30000956-2| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-01-25| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> {{stĺpce|2|šírka=20em| * ''[[Eupatorium album]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium altissimum]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium amabile]]'' <small>Kitam.</small> * ''[[Eupatorium anomalum]]'' <small>Nash</small> * ''[[Eupatorium areniscophilum]]'' <small>Cabrera</small> * ''[[Eupatorium benguetense]]'' <small>C.B.Rob.</small> * ''[[Eupatorium camiguinense]]'' <small>Merr.</small> * ''[[konopáč obyčajný|Eupatorium cannabinum]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium capillifolium]]'' <small>Lam.) Small ex Porter & Britton</small> * ''[[Eupatorium chinense]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium compositifolium]]'' <small>Walter</small> * ''[[Eupatorium cordigerum]]'' <small>Fernald</small> * ''[[Eupatorium doichangense]]'' <small>H.Koyama</small> * ''[[Eupatorium formosanum]]'' <small>Hayata</small> * ''[[Eupatorium glaucescens]]'' <small>Elliott</small> * ''[[Eupatorium glehnii]]'' <small>F.Schmidt ex Trautv.</small> * ''[[Eupatorium gnaphalioides]]'' <small>Cabrera</small> * ''[[Eupatorium godfreyanum]]'' <small>Cronquist</small> * ''[[Eupatorium guanyuanense]]'' <small>S.S.Ying</small> * ''[[Eupatorium hagelundii]]'' <small>Matzenb.</small> * ''[[Eupatorium heterophyllum]]'' <small>DC.</small> * ''[[Eupatorium hualienense]]'' <small>C.H.Ou, S.W.Chung & C.I Peng</small> * ''[[Eupatorium hyssopifolium]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium japonicum]]'' <small>Thunb.</small> * ''[[Eupatorium laciniatum]]'' <small>Kitam.</small> * ''[[Eupatorium lancifolium]]'' <small>Small</small> * ''[[Eupatorium leonardii]]'' <small>Ferreras & E.E.Lamont</small> * ''[[Eupatorium leptophyllum]]'' <small>DC.</small> * ''[[Eupatorium leucolepis]]'' <small>(DC.) Torr. & A.Gray</small> * ''[[Eupatorium lindleyanum]]'' <small>DC.</small> * ''[[Eupatorium linearifolium]]'' <small>Walter</small> * ''[[Eupatorium lineatum]]'' <small>Sch.Bip. ex Baker</small> * ''[[Eupatorium loshanense]]'' <small>S.S.Ying</small> * ''[[Eupatorium luchuense]]'' <small>Nakai</small> * ''[[Eupatorium maracayuense]]'' <small>Chodat</small> * ''[[Eupatorium maritimum]]'' <small>E.E.Schill.</small> * ''[[Eupatorium mikanioides]]'' <small>Chapm.</small> * ''[[Eupatorium mohrii]]'' <small>Greene</small> * ''[[Eupatorium nanchuanense]]'' <small>Y.Ling & C.Shih</small> * ''[[Eupatorium novae-angliae]]'' <small>(Fernald) V.I.Sullivan ex A.Haines & Sorrie</small> * ''[[Eupatorium omeiense]]'' <small>Y.Ling & C.Shih</small> * ''[[Eupatorium paludicola]]'' <small>E.E.Schill. & LeBlond</small> * ''[[Eupatorium perfoliatum]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium petaloideum ]]'' <small>Britton</small> * ''[[Eupatorium pilosum]]'' <small>Walter</small> * ''[[Eupatorium pinnatifidum]]'' <small>Elliott</small> * ''[[Eupatorium pubescens]]'' <small>Muhl. ex Willd.</small> * ''[[Eupatorium punduanum]]'' <small>Wall. ex DC.</small> * ''[[Eupatorium quaternum]]'' <small>DC.</small> * ''[[Eupatorium resinosum]]'' <small>Torr. ex DC.</small> * ''[[Eupatorium rosengurttii]]'' <small>Cabrera</small> * ''[[Eupatorium rotundifolium]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium sambucifolium]]'' <small>Elmer</small> * ''[[Eupatorium scabridum]]'' <small>Elliott</small> * ''[[Eupatorium semiamplexifolium]]'' <small>G.S.S.Almeida & Carv.-Okano</small> * ''[[Eupatorium semiserratum]]'' <small>DC.</small> * ''[[Eupatorium serotinum]]'' <small>Michx.</small> * ''[[Eupatorium sessilifolium]]'' <small>L.</small> * ''[[Eupatorium shimadae]]'' <small>Kitam.</small> * ''[[Eupatorium squamosum]]'' <small>D.Don</small> * ''[[Eupatorium subvenosum]]'' <small>(A.Gray) E.E.Schill.</small> * ''[[Eupatorium sullivaniae]]'' <small>E.E.Schill.</small> * ''[[Eupatorium tashiroi]]'' <small>Hayata</small> * ''[[Eupatorium × tawadae]]'' <small>Kitam.</small> * ''[[Eupatorium toppingianum]]'' <small>Elmer</small> * ''[[Eupatorium torreyanum]]'' <small>Short & R.Peter</small> * ''[[Eupatorium variabile]]'' <small>Makino</small> * ''[[Eupatorium yakushimaense]]'' <small>Masam. & Kitam.</small> }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Eupatorium}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Astrovaté]] [[Kategória:Konopáč| ]] 6f47bf0xy953pmsllwn6hen6xf4ecag 0 725966 8218601 7998994 2026-05-23T17:29:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218601 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | meno = Karel Herbst | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[pomocný biskup]]<br>[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Siccesi | portrét = Peplum Karel Herbst cropped.jpg | popis portrétu = biskup Karel Herbst SDB | erb = Coat of arms of Karel Herbst.svg | štít erbu = | heslo = Misericordiam volo | heslo po slovensky = Milosrdenstvo chcem | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Česko|w}} | 1. funkcia = [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[pomocný biskup]] | 2. funkcia = [[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Sicces | funkcie = * [[Kaplán|farský vikár]] v [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]]<br>([[1973]]{{--}}[[1974]]) * [[Kaplán|farský vikár]] na Svätej hore pri [[Příbram]]i<br>([[1974]]{{--}}[[1974]]) * špirituál Kňazského seminára v Prahe<br>([[1997]]{{--}}[[2000]]) | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[19. február]] [[2002]]{{--}}[[1. december]] [[2016]] | 1. funkcia - predchodca = [[Jiří Paďour]] | 1. funkcia - nástupca = [[Zdenek Wasserbauer]] | 2. funkcia - obdobie = [[19. február]] [[2002]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = [[Enrique San Pedro]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1943|11|06}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Saleziáni Don Bosca]] | večné sľuby dátum = [[11. september]] [[1976]] | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = [[Rím]], [[Taliansko]] | diakonát dátum = {{dv|1972|07|27|1943|11|06}} | diakonát svätiteľ = [[Štěpán Trochta]] | diakonát svätiteľ funkcia = 17. [[Litoměřická diecéza|litoměřický]] [[diecézny biskup]] | kňazské svätenie dátum = {{dv|1973|06|23|1943|11|06}} | kňazské svätenie miesto = [[Praha]], [[Česko]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[František Tomášek (kardinál)|František Tomášek]] | ordinácia dátum = | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Pražská arcidiecéza]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[apoštolský administrátor]] [[Pražská arcidiecéza|Pražskej arcidiecézy]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|2002|04|06|1943|11|06}} | biskupské svätenie miesto = [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]] | menovanie dátum = {{dv|2002|02|19|1943|11|06}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Miloslav Vlk]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[František Radkovský]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Plzenská diecéza|plzenský]] [[diecézny biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Erwin Josef Ender]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[apoštolský nuncius]] v [[Česko|Česku]] | biskupská inštalácia dátum = {{dv|2002|04|06|1943|11|06}} | biskupská inštalácia miesto = [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]] | inštalujúci biskup = [[Miloslav Vlk]] | inštalujúci biskup funkcia = [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[arcibiskup]] | kardinál dátum = | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | portál1 = Česko | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Karel Herbst''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bishop Karel Herbst, S.D.B.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bherbstk.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[6. november]] [[1943]], [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]]) je [[Česko|český]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[emeritný]] [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[pomocný biskup]] a [[Saleziáni Don Bosca|salezián]]. V osemdesiatych rokoch bol hlavný organizátor saleziánskych chalúpok, prázdninových akcií pre deti v rámci podzemného fungovania cirkvi. Medzi ich účastníkmi bol známy pod menom ''Kája''.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karel Herbst - Kája| url = http://www.sdb.cz/salesiani/o-salesianech/osobnosti/karel-herbst-kaja/| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20160710055026/http://www.sdb.cz/salesiani/o-salesianech/osobnosti/karel-herbst-kaja/| dátum archivácie = 2016-07-10}}</ref> [[19. február]]a [[2002]] bol menovaný a [[6. apríl]]a [[2002]] vysvätený za [[Pražská arcidiecéza|pražského]] [[pomocný biskup|pomocného biskupa]]. Od 1. decembra 2016 sa na vlastnú žiadosť stal [[emeritný]]m [[Pražská arcidiecéza|pražským]] [[pomocný biskup|pomocným biskupom]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karel Herbst - Kája| url = http://www.sdb.cz/salesiani/o-salesianech/osobnosti/karel-herbst-kaja/| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20160813095634/http://www.sdb.cz/salesiani/o-salesianech/osobnosti/karel-herbst-kaja/| dátum archivácie = 2016-08-13}}</ref> == Život == Narodil sa [[6. novembra]] [[1943]] v [[Praha|Prahe]]. Jeho [[matka]] Anna roz. Tománková bola v domácnosti, [[otec]] pracoval na údržbe lokomotív vo vtedajšom lokomotívnom depe Praha-stred a ako člen posádky nehodového pomocného vlaku. Po absolvovaní [[Základná škola|základnej školy]] nastúpil do učenia na odbor elektromechanik elektrických lokomotív. Dva roky sa učil v [[Šumperk]]u a rok v [[Praha|Prahe]]. Po vyučení nastúpil v roku [[1960]] do zamestnania v lokomotívnom depe Praha-stred. Túto prácu vykonával osem rokov, popri zamestnaní zmaturoval na gymnáziu Přípotoční v Prahe-[[Vršovice (Praha)|Vršoviciach]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monsignore Karel Herbst| url = https://www.pametnaroda.cz/cs/herbst-karel-1943| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs}}</ref> V roku 1967 sa hlásil na [[Římskokatolická cyrilometodějská bohoslovecká fakulta v Praze se sídlem v Litoměřicích|Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Litoměřiciach]]. Bol prijatý až na druhý pokus o rok neskôr. Štúdium zakončil v roku [[1973]] a [[23. júna]] toho istého roku prijal kňazské svätenie od [[kardinál]]a [[František Tomášek (kardinál)|Tomáška]]. V rokoch [[1973]]{{--}}[[1974]] pôsobil ako [[kaplán]] v [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]], v rokoch [[1974]]{{--}}[[1975]] na Svätej Hore pri [[Příbram]]i. [[6. januára]] [[1975]] mu bol odňatý štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti za to, že pri čítaní vianočného pastierskeho listu vynechal vetu o tom, že oslávime 30. výročie oslobodenia našej vlasti [[Sovietska armáda|sovietskou armádou]]. Od februára [[1975]] až do augusta [[1986]] pracoval v podniku Upratovanie ako čistič výkladných skríň, podobne ako neskorší [[kardinál]] [[Miloslav Vlk]], [[salezián]]i Ján Vývoda a Václav Komárek alebo evanjelický duchovný [[Svatopluk Karásek]]. === Rehoľa === Dňa [[11. septembra]] [[1976]] zložil doživotné sľuby v kongregácii [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov dona Bosca]]. V rokoch [[1974]]{{--}}[[1986]] sa venoval organizovaniu saleziánskych chalúpok, prázdninových akcií pre deti v rámci podzemného fungovania saleziánskej kongregácie. V prvých rokoch jazdil priamo ako vedúci aj na niekoľko turnusov, v osemdesiatych rokoch ako hlavný organizátor. V rokoch [[1979]] a [[1981]] došlo k odhaleniu niektorých „chalúpok“ Štátnej bezpečnosti ak sérii výsluchov a domových prehliadok. V ďalších rokoch bol z bezpečnostných dôvodov počet účastníkov na jednu akciu obmedzený na 12 a využívané boli už len objekty na samotách mimo obce. V roku [[1986]] sa konalo počas prázdnin 64 takýchto štrnásťdňových pobytov. Od septembra [[1986]] po vrátení štátneho súhlasu do roku [[1989]] pôsobil v [[Staré Sedliště|Starom Sedlišti]] na Tachovsku, v roku 1990 ako administrátor farnosti vo [[Všetaty (okres Mělník)|Všetatoch]]. Od roku 1990 do roku 1991 bol riaditeľom saleziánskej komunity v Prahe-Kobylisoch a administrátorom farnosti. Od roku [[1995]] do roku [[2001]] bol v rámci saleziánskej provincie delegátom pre formáciu, od roku [[1996]] doteraz je členom provinciálnej rady. V rokoch [[1990]]{{--}}[[2001]] bol predsedom redakčnej rady AD magazínu, kresťanského časopisu pre mladých vydávaného nakladateľstvom Portál. V rokoch [[1997]]{{--}}[[2000]] bol špirituálom v Arcibiskupskom kňazskom seminári v Prahe-Dejviciach. Od septembra 2000 do marca 2002 bol administrátorom farnosti [[Fryšták]] pri [[Holešov]]e. == Biskup == [[19. februára]] [[2002]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[Pražská arcidiecéza|pražského]] [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] a siccesiánskeho [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 19.02.2002| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2002/02/19/0095/00274.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Vysvätený bol [[6. apríla]] [[2002]]. Pre jeho biskupské pôsobenie je typická neokázalosť a [[pokora]]. Uprednostňuje neformálnu, bratskú, otvorenú a ľudskú komunikáciu. Do jeho biskupskej pôsobnosti patrí oblasť rodín a mládeže, rehoľníkov a rehoľníc, kultúry. Jeho biskupským heslom je [[Ježiš]]ov výrok „''Milosrdenstvo chcem''“. Po [[Štěpán Trochta|Štefanovi Trochtovi]] je druhým českým [[salezián]]om, ktorý bol menovaný [[biskup]]om. === Rezignácia === V októbri [[2016]] podal rezignáciu na úrad [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] a od [[1. decembra]] [[2016]] sa stal [[emeritný]]m [[Pražská arcidiecéza|pražským]] [[pomocný biskup|pomocným biskupom]]. Podľa vlastného vyjadrenia bola dôvodom jeho rezignácie únava a vysoký vek. Aj napriek svojej rezignácii chce byť k dispozícii pre duchovnú činnosť v rámci [[Pražská arcidiecéza|pražskej arcidiecézy]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mons. Herbst se stává emeritním biskupem| url = https://apha.cz/arcidieceze-prazska/biskupove/mons-herbst-se-stava-emeritnim-biskupem/| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20250121183342/https://apha.cz/arcidieceze-prazska/biskupove/mons-herbst-se-stava-emeritnim-biskupem/| dátum archivácie = 2025-01-21}}</ref> Dňa [[28. marca]] [[2020]] bola mu diagnostikovaná nákaza choroby [[COVID-19|covid-19]], bol hospitalizovaný v Nemocnici Pod Petřínom vo vážnom stave.<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biskup Herbst měl pozitivní test na koronavirus, kardinál Duka je v karanténě| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/koronavirus-cesko-covid-19-nakaza-karel-herbst-biskup-dominik-duka-karantena_2003282201_tat| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs}}</ref> Dňa [[28. apríla]] [[2020]] bol vyliečený a prepustený z [[nemocnica|nemocnice]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O Božom vedení s Karlom Herbstom | vydanie = | vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství | miesto = | rok = 2005| počet strán = | url = | isbn = 80-7195-010-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chalúpky. Saleziánske prázdninové tábory v čase totality. | vydanie = | vydavateľ = Jaroslav Vracovský | miesto = | rok = 2002| počet strán = | url = | isbn = 80-7178-705-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Karel Herbst|24503817}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Herbst, Karel}} [[Kategória:Českí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Biskupi Pražskej diecézy]] [[Kategória:Českí saleziáni]] [[Kategória:Kanonici]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] kzy1mvs3r7hll6c06evgq0g0yfkuxmj 0 726059 8218899 8203795 2026-05-24T10:33:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218899 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = L'Autre Dumas | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = L'Autre Dumas | Názov2 = | Žáner = životopisný | Dĺžka = 101 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2010]] | Dátum uvedenia = [[10. február]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = odhad na 9,6 mil. [[Euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L\'Autre Dumas (2010) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=11135 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-02-16}}</ref> | Zárobok = cca 1 435 911 € (celosvetovo)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dumas | url = https://www.boxofficemojo.com/release/rl3466888193/weekend/ | vydavateľ = Box Office Mojo | dátum prístupu = 2025-02-16}}</ref> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Safy Nebbou]] | Scenár = Safy Nebbou, Gilles Taurand | Predloha = | Námet = | Produkcia = Dominique Janne | Hudba = Hugues Tabar-Nouval | Kamera = Stéphane Fontaine | Strih = Bernard Sasia | Zvuk = Pascal Jasmes | Scénografia = Cyril Gomez-Mathieu | Kostýmy = Karen Muller Serreau | Masky = Turid Follvik | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Nadar - Alexander Dumas père (1802-1870) - Google Art Project 2.jpg | šírka1 = 140 | popis1 = Alexander Dumas | obrázok2 = Gérard Depardieu (Berlin Film Festival 2010).jpg | šírka2 = 130 | popis2 = Gérard Depardieu }} '''''L'Autre Dumas''''' je [[francúzsko|francúzsky]] [[životopisný film]], ktorý mal premiéru vo februári [[2010]]. Film režiséra [[Safy Nebbou|Safy Nebboua]] sa zameriava na biografiu francúzskeho spisovateľa [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa]]. Hlavnú úlohu vo filme stvárnil [[Gérard Depardieu]], v diele hrali aj [[Benoît Poelvoorde]], Mélanie Thierry a [[Dominique Blancová|Dominique Blanc]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'Autre Dumas de Safy Nebbou (2009) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/30425/l-autre-dumas | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-02-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'Autre Dumas - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=110503 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-02-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review of the film L'Autre Dumas (2010) | url = http://www.frenchfilms.org/review/l-autre-dumas-2010.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2025-02-16 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers | url archívu = https://web.archive.org/web/20250218082329/http://www.frenchfilms.org/review/l-autre-dumas-2010.html | dátum archivácie = 2025-02-18 }}</ref> == Dej == V polovici [[19. storočie|19. storočia]] sú Alexandre Dumas a Auguste Maquet na vrchole spolupráce. Maquet sa rozhodne vydávať za Dumasa, aby zviedol pôvabnú Charlotte, obdivovateľku slávneho Dumasa. Konfrontácia medzi oboma mužmi je nevyhnutná.<ref name=":0" /> == Herecké obsadenie == * [[Gérard Depardieu]]{{--}}[[Alexandre Dumas starší|Alexandre Dumas]] * [[Benoît Poelvoorde]]{{--}}[[Auguste Maquet]] * [[Dominique Blancová|Dominique Blanc]]{{--}}Céleste Scriwaneck * [[Mélanie Thierry]]{{--}}Charlotte Desrives * [[Catherine Mouchet]]{{--}}Caroline Maquet * [[Michel Duchaussoy]]{{--}}Crémieux * Roger Dumas{{--}}Saint Omer * Jean-Christophe Bouvet{{--}}Bocquin * Philippe Magnan{{--}}[[François Guizot]] * Pascal Demolon{{--}}[[Gérard de Nerval]] == Fakty a zaujímavosti == * Vo Francúzsku videlo snímku v [[kino|kinách]] 208 205 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L\'Autre Dumas (2010) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=11135 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-02-16}}</ref> * Kvôli nedostatočne vysokému rozpočtu sa snímka natáčala v [[Filmové štúdio|neštúdiových]] podmienkach.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les secrets de tournage du film L'Autre Dumas | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm-136392/secrets-tournage/ | dátum prístupu = 2025-02-16 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> * L'Autre Dumas je predovšetkým adaptáciou hry „Signé Dumas“, ktorú napísali Cyril Gely a Eric Rouquette a ktorá bola uvedená v roku [[2003]] v réžii Jeana-Luca Tardieua.<ref name=":1" /> * Spolupráca medzi Augustom Maquetom a Alexandrom Dumasom trvala od roku [[1844]] do roku [[1851]] a jej výsledkom bolo sedemnásť románov.<ref name=":1" /> * [[Gérard Depardieu|Depardieu]] po prečítaní [[Scenár|scenára]] okamžite prijal hlavú rolu vo filme, jedným z dôvodom bol fakt, že túžil hrať s Benoîtom Poelvoordom a s Dominique Blanc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'AUTRE DUMAS | url = https://www.francetvpro.fr/contenu-de-presse/31170 | vydavateľ = FranceTvPro.fr | dátum prístupu = 2025-02-19 | jazyk = fr}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Alexandre Dumas]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=254321|názov=L'Autre Dumas}} * {{Imdb film|id=1259591|názov=L'Autre Dumas}} * {{Fdb film|id=64926|názov=L'Autre Dumas}} * {{Kinobox film|id=346452|názov=L'Autre Dumas}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2010]] [[Kategória:Francúzske biografické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] n06glf16dil7trkd6ceu2f1fycgqc7j 0 726398 8218614 8031739 2026-05-23T18:08:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218614 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Carnaval Dominicano 2018 Revelacion Carnavalesca.jpg|náhľad|Karneval v štvrti [[Villa Juana (Santo Domingo)|Villa Juana]] mesta [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], 1. marec 2018]] [[Súbor:Dominican_Republic_Carnival_Parade.jpg|náhľad|Kostýmy karnevalového sprievodu v meste [[San Juan de la Maguana]]]] [[Súbor:Carneval La Vega.jpg|náhľad|''Diablo Cojuelo'' v meste La Vega]] '''Karneval v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]''' alebo '''dominikánsky karneval''' sa oslavuje vo väčšine miest a obcí na hlavných uliciach krajiny. Medzi jeho najpozoruhodnejšie vlastnosti patria honosné prepracované [[kostým]]y a tradičné [[maska|masky]]. [[Karneval]], ktorý sa konal v meste [[Concepción de la Vega|La Vega]], jednom z najväčších miest v krajine, a národný sprievod v [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingu]] boli prvé karnevaly, ktoré sa začiatkom 16. storočia konali na území Ameriky.<ref>{{cite web |author=Janette Keys |url=http://www.colonialzone-dr.com/traditions-carnival.html |title=Carnaval Dominicano/ Dominican Republic Carnival Origin |publisher=Colonialzone-dr.com |access-date=2016-02-12 |accessdate=2025-02-25 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20250715200252/https://www.colonialzone-dr.com/traditions-carnival.html |archivedate=2025-07-15 }}</ref><ref>{{cite news |title=La Vega se viste de carnaval; el Diablo cojuelo es el rey de la fiesta |url=https://www.diariolibre.com/especiales/carnaval/la-vega-se-viste-de-carnaval-el-diablo-cojuelo-es-el-rey-de-la-fiesta-HO17081565}}</ref> Karnevalová sezóna v Dominikánskej republike začína karnevalovým galavečerom, ktorý sa koná v interiéri v meste [[Santiago de los Caballeros]], na rozdiel od všetkých ostatných karnevalových podujatí, ktoré sa počas februára konajú v exteriéri. [[Dominikánci]] zvyčajne najviac slávia [[27. február]]a, v [[Deň nezávislosti (Dominikánska republika)|Deň nezávislosti]]. V Santo Domingu oslavy zahŕňajú veľký vojenský sprievod s dominikánskym letectvom, námorníctvom a armádou. K slávnostiam často patrí nosenie [[Dominikánska republika#Kroj|farebných krojov]] a kostýmov, ktoré symbolizujú dominikánske náboženské a tradičné postavy ako napr. ''Calife'', ''Guloya'' a ''Diablo Cojuelo'' ({{vjz|slk|krívajúci diabol}}). Oslavy sa konajú na celom ostrove, pričom každé mesto oslavuje po svojom.{{bez citácie}} Načasovanie sviatkov sa líši od pôvodnej náboženskej synchronizácie s pôstnym obdobím. Oslavy karnevalu vypĺňajú február s národným Dňom nezávislosti 27. februára a narodeninami [[Juan Pablo Duarte|Juana Pabla Duarteho]], jeho zakladateľa, [[26. január]]a bez ohľadu na [[pôst]]ny kalendár. Tradičné sprievody sa konajú každú nedeľu počas celého „mesiaca nezávislosti“ v Dominikánskej republike.<ref>{{Cite web|title=Carnival|url=https://www.godominicanrepublic.com/about-dr/carnival/|access-date=2022-02-22|publisher=GoDominicanRepublic.com|language=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Carnival in the Dominican Republic|1252793736}} [[Kategória:Kultúra v Dominikánskej republike]] 1uw53uz7cjuycrchvtctbz1y9l6u5hp 0 728067 8218565 8211282 2026-05-23T14:54:29Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218565 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Marvel' Spider-Man 2|obrázok=Marvel's Spider-Man 2 (2025) logo official (SGDB 124347).png|autor=[[Insomniac Games]]|vydavateľ=[[Sony Interactive Entertainment]]|producent=Bryan Intihar<br/>Ryan Smith|skladateľ=[[John Paesano]]|dizajnér=Jacinda Chew<br/>Grant Hollis|návrh=Jon Paguette<br/>Walt Williams<br/>Benjamin Arfmann|séria=''[[Spider-Man (séria videohier)|Marvel's Spider-Man]]''|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]]|platforma=[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]|vydanie='''PlayStation 5'''<br/>20. október 2023<br/>'''Windows'''<br/>30. január 2025|žáner=[[Akčná hra (žáner počítačových hier)|Akčná adventúra]]}} '''''Marvel's Spider-Man 2''''' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]] z roku 2023, ktorú vyvinula spoločnosť [[Insomniac Games]] a vydala spoločnosť [[Sony Interactive Entertainment]]. Je založená na postave [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] z [[Marvel Comics|Marvel]] [[Marvel Comics|Comics]] a obsahuje príbeh inšpirovaný jeho dlhoročnou komiksovou mytológiou, ktorá je odvodená aj z rôznych adaptácií v iných médiách. Ide o tretí príspevok do série ''[[Spider-Man (séria videohier)|Marvel's Spider-Man]]'', ktorý pôsobí ako pokračovanie hry ''[[Marvel's Spider-Man (2018)|Marvel's Spider-Man]]'' (2018) a nadväzuje na hru ''[[Marvel's Spider-Man: Miles Morales]]'' (2020). Dej sleduje [[Spider-Man (komiks)|Petra Parkera]] a [[Spider-Man (komiks)|Milesa Moralesa]], ktorí sa dostávajú do konfliktu s [[Kraven the Hunter|Kravenom Lovcom]], ktorý mení [[New York (mesto)|New York]] na lovisko supersilných jedincov; a s mimozemským symbiontom [[Venom|Venomom]], ktorý sa pripúta k Petrovi a negatívne ho ovplyvňuje, pričom hrozí, že zničí jeho osobné vzťahy. Hra stavia na základoch, ktoré vytvorili jej predchodcovia, s dôrazom na viaceré herné štýly, ktoré ponúkajú Peter Parker a Miles Morales ako Spider-Mani. Hra rozširuje ich existujúce schopnosti prechádzania a boja, vrátane nových pavučinových gadgetov a oblekov, ktoré možno odomknúť prostredníctvom postupu v príbehu. Predstavuje tiež bývalý oblek symbionta Spider-Mana, ktorý dáva Parkerovi jedinečné schopnosti oproti jeho predchádzajúcej hrateľnej podobe. Rovnako ako v predchádzajúcich hrách, obsah mimo hlavného príbehu pozostáva z plnenia vedľajších úloh a získavania zberateľských predmetov roztrúsených po celom otvorenom svete hry, pričom hráč môže prepínať medzi Parkerom a Moralesom a plniť špecializované úlohy pre každého z nich, pričom každý z nich má svoje vlastné jedinečné schopnosti. Diskusie o riadnom pokračovaní hry ''Marvel's Spider-Man'' sa začali už počas vývoja hry, pričom v hre aj v ''Milesovi Moralesovi'' sa objavili otvorené príbehové vlákna pre budúce tituly. Hra bola oznámená v septembri 2021. Kreatívny riaditeľ Bryan Intihar, herný režisér Ryan Smith, vedúci rozprávania Jon Paquette a výtvarná riaditeľka Jacinda Chew zo spoločnosti Insomniac Games si zopakovali svoje povinnosti z predchádzajúcich dielov, zatiaľ čo [[Yuri Lowenthal]], [[Nadji Jeter]] a [[Laura Bailey]] sa vracajú na čele herného hlasového ansámblu, ktorý tvoria ďalší vracajúci sa herci a postavy z predchádzajúcich hier. [[Jim Pirri]] a [[Tony Todd]] sa k ansámblu pridávajú ako hlasy Kravena a Venoma. Ide o Toddovo posledné videoherné predstavenie vydané počas jeho života pred jeho smrťou v roku 2024. Hra ''Marvel's Spider-Man 2'' bola vydaná pre [[PlayStation 5]] 20. októbra 2023. Hra získala uznanie kritiky, pričom chvála smerovala k jej príbehu, charakterizácii a hrateľnosti. Bola nominovaná na mnohé ocenenia na konci roka a zvíťazila v šiestich kategóriách [[27. ročník D.I.C.E. Awards|27. ročníka D.I.C.E. Awards]], vrátane [[D.I.C.E ocenenie za akčnú hru roka|akčnej hry roka]]. Hry sa predalo viac ako 2,5 milióna kusov za 24 hodín a viac ako päť miliónov kusov za 11 dní, čím sa stala najrýchlejšie predávaným titulom prvej strany systému PlayStation. Od apríla 2024 sa hry predalo viac ako 11 miliónov kusov. Port hry pre systém [[Microsoft Windows|Windows]], vyvinutý spoločnosťou [[Nixxes Software]], bol vydaný 30. januára 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 PC Officially Announced With January Release Date, No Additional Story Content Planned | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-pc-officially-announced-with-january-release-date | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-10-18 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Kat | priezvisko = Bailey}}</ref> == Hra == ''Marvel's Spider-Man 2'' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná dobrodružná hra]] [[Hra jedného hráča|pre jedného hráča]], ktorá sa hrá z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Rovnako ako v prvej hre sú Peter Parker a Miles Morales dve hlavné postavy, pričom Mary Jane a Venom sú hrateľné v určitých misiách a stávajú sa samostatne hrateľnými v súlade s príbehom, keď prechádzajú otvoreným svetom New Yorku a bojujú proti nepriateľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's 'Spider-Man 2' Release Window, Trailer, Gameplay, Villains, and More {{!}} The Mary Sue | url = https://www.themarysue.com/marvels-spider-man-2-release-window-trailer-gameplay-villains-and-more/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2025-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230413203601/https://www.themarysue.com/marvels-spider-man-2-release-window-trailer-gameplay-villains-and-more/ | dátum archivácie = 2023-04-13 }}</ref> hráči môžu získavať nové schopnosti a zbierať rôzne [[Spider-Man (komiks)|obleky Spider-Mana]]. Peter a Miles sa môžu kedykoľvek počas voľného pohybu v otvorenom svete hry ľubovoľne striedať a majú vyhradené misie v hlavnom príbehu aj v rámci vedľajšieho obsahu, ktorý využíva ich individuálne vlastnosti. hra rozširuje otvorený svet predchádzajúcich dielov a umožňuje hráčom okrem [[Manhattan|Manhattanu]], ktorý bol hlavným dejiskom predchádzajúcich dvoch hier, preskúmať aj [[Brooklyn]] a [[Queens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Map 'Roughly Twice the Size', Adds Queens and Brooklyn | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/06/spider-man-2-map-roughly-twice-the-size-adds-queens-and-brooklyn | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> Na základe bojového systému z predchádzajúcich dielov môžu obaja Spider-Mani odrážať fyzické útoky, pretože niektoré typy nepriateľov sú odolné voči uhýbaniu. Počas prechádzania sú nové obleky Petra aj Milesa vybavené pavučinovými krídlami, ktoré im po nasadení umožňujú plachtiť mestom, pričom ich rýchlosť a prejdená vzdialenosť sa zvyšuje, keď využívajú oblasti, ako sú veterné tunely. Koliesko s gadgetmi každého Spider-Mana bolo vylepšené o ďalšie vybaviteľné mody pre ich pavučinové strelce, ako napríklad možnosť vrhnúť Web Line cez stĺpy pre dodatočnú oporu počas stealth sekvencií zavesených nad nepriateľmi, a Web Grabber, ktorý umožňuje stiahnuť viacerých nepriateľov na izolované miesto pre Stealth Takedown, ktorý možno vykonať na dvoch nepriateľoch naraz. Okrem štandardných herných schopností Petra Parkera je hrateľný, keď je spojený so [[Venom|symbiontom Venomom]], ktorý mu udeľuje úponky, ktoré môže používať v boji, a jedinečné schopnosti založené na pavučine. Obaja Spider-Mani majú individuálne stromy zručností s ďalšími odomykateľnými schopnosťami pre oboch, keď nazbierajú dostatok bodov zručností v súlade s ich úrovňou skúseností, ako aj tretí strom zručností venovaný spoločným schopnostiam medzi nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 gameplay revealed | url = https://blog.playstation.com/2023/05/24/marvels-spider-man-2-gameplay-revealed/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-05-24 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2's Peter Parker, Miles Morales Will Have Unique and Shared Skill Trees in PS5 Sequel | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/05/marvels-spider-man-2s-peter-parker-miles-morales-will-have-unique-and-shared-skill-trees-in-ps5-sequel | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-05-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> == Marketing == Odhalenie hry sa uskutočnilo počas podujatia PlayStation Showcase spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] v máji 2023 a zdôraznilo misiu v rámci hlavnej príbehovej kampane hry, ktorá ukázala Petra Parkera v obleku symbionta a [[Spider-Man (komiks)|Milesa Moralesa / Spider-Mana]], ako dvojica zachytáva pokus [[Kraven the Hunter|Kravenových]] lovcov o zajatie [[Dr. Curt Connors|Dr. Curta Connorsa]], keď sa v dôsledku jeho premeny na Lizarda vlámal do rybieho trhu neďaleko newyorských dokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=PlayStation Showcase: Spider-Man 2 leads PS5’s 2023 games lineup|url=https://www.theguardian.com/games/2023/may/25/playstation-showcase-spider-man-2-leads-ps5s-2023-games-lineup|periodikum=The Guardian|dátum=2023-05-24|dátum prístupu=2025-03-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Keza|priezvisko=MacDonald}}</ref> V rámci propagácie hry sa samostatný fragment hry objavil v scéne z filmu ''[[Spider-Man: Across the Spider-Verse]]'' (2023), ktorá zobrazovala spolubývajúceho Milesa Moralesa Gankeho Leeho, ako hrá hru na svojej konzole [[PlayStation 5]] na ich internáte. Sekvencia ukazovala [[Spider-Man (komiks)|Petra Parkera / Spider-Mana]], ako iniciuje zákrok na obyčajného zločinca pomocou prídavných pavúčích nôh, ktorými je vybavený jeho nový pokročilý oblek<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Across The Spider-Verse Has Easter Eggs For Upcoming PS5 Spidey Game | url = https://www.gamespot.com/articles/spider-man-across-the-spider-verse-has-easter-eggs-for-upcoming-ps5-spidey-game/1100-6514763/ | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref>. Koncepty pavúčích mužov bojujúcich proti Kravenovi Lovcovi aj Venomovi boli predstavené na [[Summer Game Fest 2023]], kde sa ako hosť objavil kreatívny riaditeľ Bryan Intihar, aby diskutoval o príbehu hry a odhalil dátum uvedenia hry na trh a obal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Release Date, Cover Art Debut at Summer Game Fest | url = https://www.playstationlifestyle.net/2023/06/08/spider-man-2-release-date-cover-art-summer-game-fest/ | dátum vydania = 2023-06-08 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Leri}}</ref> Hlavná téma hry, „Greater Together“, ktorú zložil [[John Paesano]], bola predvedená na 10-ročnom koncerte The Game Awards v júni 2023 a krátko na to bola vydaná na hudobných streamovacích službách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = You Can Listen to Marvel's Spider-Man 2's Heroic Main Theme on Spotify Right Now | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/06/you-can-listen-to-marvels-spider-man-2s-heroic-main-theme-on-spotify-right-now | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> Intihar spolu s producentom Billom Rosemannom z Marvel Games, Lowenthalom, Jeterom, Baileym a Toddom prezentovali panel v hale H na [[San Diego Comic-Con|Comic-Cone v San Diegu]] v júli 2023 s názvom „Symbiotické vzťahy“. Panel prezradil ďalšie podrobnosti o príbehu a postavách a bol sprevádzaný debutom príbehového traileru a odhalením pamätných balíčkov a príslušenstva pre konzolu PlayStation 5, ktoré sa budú zhodovať s uvedením hry na trh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SDCC 2023: Marvel's Spider-Man 2 Showcases New Story Trailer at San Diego Comic-Con 2023 | url = https://www.marvel.com/articles/games/sdcc-2023-marvels-spider-man-2-showcases-new-story-trailer-at-san-diego-comic-con-2023 | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> Prehľad hry nahovorený kreatívnym riaditeľom Bryanom Intiharom bol uvedený v rámci prezentácie PlayStation State of Play v septembri 2023 spolu s predpremiérovými podujatiami organizovanými pre novinárov z médií v Los Angeles, kde boli predstavené rozsiahlejšie ukážky a hrateľné zostavy hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Check Out the Exclusive Reveals From the Marvel’s Spider-Man 2 Preview Event | url = https://www.marvel.com/articles/games/exclusive-reveals-marvels-spider-man-2-preview-event | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> 15. októbra 2023 bol počas [[New York Comic Con|newyorského Comic Conu]] online zverejnený launch trailer hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Marvel's Spider-Man 2' Gears Up for Release with New Launch Trailer | url = https://www.marvel.com/articles/games/marvels-spider-man-2-gears-up-for-release-with-new-launch-trailer | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> === Súvisiace médiá a tovar === V máji 2023, na [[Deň voľného komiksu]], vyšiel v Marvel Comics prequelový komiks, ktorý napísal autor ''Marvel's Spider-Man'' [[Christos Gage]] a ilustroval Ig Guara. Príbeh sa odohráva po udalostiach z ''Milesa Moralesa'' a Peter Parker, Miles Morales a Mary Jane Watsonová sa v ňom snažia nájsť rovnováhu medzi svojimi individuálnymi povinnosťami a príslušnými povinnosťami prvých z nich voči New Yorku ako Spider-Manovi a ako hlavný antagonista vystupuje [[The Hood]], ktorý sa snaží získať údajne starodávnu tabuľku zašifrovanú magickými hárkami, aby oživil svoju umierajúcu matku. Režisér príbehu hry a spoluscenárista ''Marvel's Spider-Man'' Jon Paquette rozviedol záujem autorského tímu o predstavenie The Hooda pre komiks, pričom uviedol, že mali záujem preskúmať myšlienku, že obaja Spider-Mani musia čeliť hrozbe so silami, ktoré presahujú ich chápanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 prequel comic announced for Free Comic Book Day | url = https://blog.playstation.com/2023/05/03/marvels-spider-man-2-prequel-comic-announced-for-free-comic-book-day/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-05-03 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = You need to read this free Marvel’s Spider-Man 2 prequel comic | url = https://www.digitaltrends.com/gaming/marvels-spider-man-2-prequel-comic-free-online/ | vydavateľ = Digital Trends | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-us}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Prequel Comic Can Now Be Read Online | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/05/marvels-spider-man-2-prequel-comic-can-now-be-read-online | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-05-11 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> == Vydanie == Hra ''Marvel's Spider-Man 2'' bola vydaná pre [[PlayStation 5]] 20. októbra 2023. 7. marca 2024 bol vydaný režim [[New Game Plus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2's New Game Plus mode has been delayed to 2024, but the patch will come with other "highly requested features" | url = https://www.gamesradar.com/spider-man-2s-new-game-plus-mode-has-been-delayed-to-2024-but-the-patch-will-come-with-other-highly-requested-features/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2023-12-13 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Dustin Bailey | priezvisko = published}}</ref> 30. januára 2025 bol vydaný port hry pre [[Microsoft Windows|Windows]], ktorý vyvinula spoločnosť [[Nixxes Software]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Swings Onto Steam With Forgiving PC Specs | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-swings-onto-steam-with-forgiving-pc-specs | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2025-01-30 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Sayem | priezvisko = Ahmed}}</ref> Okrem štandardnej edície bola k dispozícii aj digitálna Deluxe edícia hry. Táto edícia obsahuje dve sady piatich jedinečných oblekov pre Petra Parkera a Milesa Moralesa, ktoré navrhli hosťujúci umelci zo [[PlayStation Studio|štúdií PlayStation]] a širšieho zábavného priemyslu. Obsahuje dodatočné rámčeky, nálepky pre herný režim Photo Mode a dva body schopností navyše na odomknutie schopností. Zberateľská edícia bude distribuovaná prostredníctvom zúčastnených predajcov a služby PlayStation Direct. Obsahuje poukaz na stiahnutie digitálnej Deluxe edície, oceľovú knižnú skladačku a 19-palcovú sošku na vystavenie zobrazujúcu Spider-Manov bojujúcich s Venomom. Všetky predobjednávky bez ohľadu na edíciu obsahujú bonusy na skoré odomknutie: „Arachknight Suit“ pre Petra Parkera a „Shadow-Spider Suit“ pre Milesa Moralesa, gadget Web Grabber a tri dodatočné body schopností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 arrives only on PS5 October 20, Collector’s & Digital Deluxe Editions detailed | url = https://blog.playstation.com/2023/06/08/marvels-spider-man-2-arrives-only-on-ps5-october-20-collectors-digital-deluxe-editions-detailed/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-06-08 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> Pri príležitosti uvedenia hry na trh distribuovala spoločnosť Sony Interactive Entertainment 1. septembra 2023 špeciálnu edíciu balíka konzoly PlayStation 5 s motívom hry. Ide o variant štandardnej konzoly PlayStation 5 s vlastnými čelnými panelmi a jedinečným dizajnom ovládača [[PlayStation 5|DualSense]], ktorý vychádza z vyobrazenia symbionta Venoma ovíjajúceho sa okolo červeného gradientu zdobiaceho emblém Spider-Mana Petra Parkera. Umelecká riaditeľka spoločnosti Insomniac Games Jacinda Chew poznamenala, že tento dizajn evokuje rôzne spôsoby, akými hráči v príbehu hry zažívajú preberanie moci nad Petrom symbiontom, a opísala ho ako „neustály tlak a snahu o nadvládu, či už vnútornú alebo vonkajšiu, pričom výsledok nie je istý.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Look: PS5 Console – Marvel’s Spider-Man 2 Limited Edition Bundle | url = https://blog.playstation.com/2023/07/20/first-look-ps5-console-marvels-spider-man-2-limited-edition-bundle/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-07-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> Konzola sa dodáva s digitálnym poukazom na štandardnú edíciu hry na predplatenie pred uvedením na trh. Čelné dosky a špeciálny ovládač DualSense sa predávajú ako samostatné príslušenstvo pre existujúcich majiteľov konzoly PS5 s diskom aj digitálnej edície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 PS5 and DualSense Controller Revealed at SDCC, Available for Pre-Order Next Week | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-ps5-and-dualsense-controller-revealed-at-sdcc-available-for-pre-order-next-week | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-07-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Rebekah | priezvisko = Valentine}}</ref> == Prijatie == === Prijatie kritikou === Podľa webovej stránky agregátora recenzií [[Metacritic]] získala hra ''Marvel's Spider-Man 2'' od kritikov „všeobecné uznanie“ a 97 % kritikov ju odporučilo na agregátore [[OpenCritic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Reviews | url = https://opencritic.com/game/15052/marvels-spider-man-2 | vydavateľ = OpenCritic | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> Výrazná chvála smerovala k príbehu a charakteristike hlavných hercov. Gene Park, píšuci pre ''[[The Washington Post]]'', pochválil vývoj a rastúce napätie medzi Petrom Parkerom a Milesom Moralesom, ako aj priateľstvo prvého z nich s Harrym Osbornom, pričom poznamenal, že bolo posunuté čo najďalej spôsobom, ktorý „uspokojivo sledoval.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Review {{!}} ‘Marvel’s Spider-Man 2’ offers a familiar story and pristine gameplay|url=https://www.washingtonpost.com/entertainment/video-games/2023/10/16/marvels-spider-man-2-ps5-review/|periodikum=The Washington Post|dátum=2023-10-16|dátum prístupu=2025-03-30|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Gene|priezvisko=Park}}</ref> Matt Miller z ''[[Game Informer]]'' vyzdvihol účinnosť príbehu vychádzajúceho z filozofických konceptov spojených s hrdinstvom proti zloduchom, pričom uznal schopnosť hry vyťažiť z „otázok o návrate z temného miesta a o ďalšej šanci bez ohľadu na minulé chyby“. Miller tiež pochválil účinnosť hry ako časti väčšej trilógie hier, ktorá je schopná stáť samostatne, ale je „lepšia, keď ju zažijete celú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Review - Sticking The Landing - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/marvels-spider-man-2/sticking-the-landing | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231016140344/https://www.gameinformer.com/review/marvels-spider-man-2/sticking-the-landing | dátum archivácie = 2023-10-16 }}</ref> V recenzii hry s hodnotením 10/10 ''[[Inverse]]'' vyjadrili pochvalu vývojárom za bezproblémové spojenie prebiehajúceho príbehu s hernými mechanikami, čoho príkladom je použitie retrospektívnych sekvencií na naučenie hráča základným mechanikám, ako je stealth a riešenie hádaniek, ako aj variovanie hry medzi pokojnejším budovaním postavy, minihrami a charakteristickými scénami počas akčných sekvencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man 2' Review: The New King of Superhero Games | url = https://www.inverse.com/gaming/spider-man-2-review | vydavateľ = Inverse | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> === Predaj === ''Marvel's Spider-Man 2'' sa predalo viac ako 2,5 milióna kusov za prvých 24 hodín od vydania, čím sa stala najrýchlejšie predávanou hrou [[PlayStation Studios|štúdia PlayStation]], ak sa ako meradlo použije prvých 24 hodín,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sony says Spider-Man 2 is the fastest selling PlayStation Studios game in history | url = https://www.videogameschronicle.com/news/sony-says-spider-man-2-is-the-fastest-selling-playstation-studios-game-in-history/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> a viac ako päť miliónov kusov za 11 dní. V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bola hra najpredávanejšou maloobchodnou hrou počas týždňa vydania, čím sa stala štvrtým najväčším fyzickým predajom roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 beats Super Mario Bros Wonder in the UK physical charts | url = https://www.videogameschronicle.com/news/spider-man-2-beats-super-mario-bros-wonder-in-the-uk-physical-charts/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> 4. februára 2024 sa hry predalo desať miliónov kusov. 20. apríla 2024 sa hry predalo viac ako 11 miliónov kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 sales top 11 million | url = https://www.gematsu.com/2024/05/marvels-spider-man-2-sales-top-11-million | vydavateľ = Gematsu | dátum vydania = 2024-05-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> === Ocenenia === ''[[Time]]'' umiestnil hru na tretie miesto vo svojom zozname najlepších hier roku 2023.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 10 Best Video Games of 2023 | url = https://time.com/6340124/best-video-games-2023/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Richard | priezvisko = Newby | url archívu = https://web.archive.org/web/20231130120813/https://time.com/6340124/best-video-games-2023/ | dátum archivácie = 2023-11-30 }}</ref> [[GamesRadar+]]'' aj ''[[Empire]]'' umiestnili hru na štvrté miesto vo svojich zoznamoch najlepších hier roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 25 best games of 2023 | url = https://www.gamesradar.com/best-games-2023/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Josh West Contributions from GamesRadar Staff last | priezvisko = updated}}</ref> Hra získala ako hra roka ''[[IGN]]'' (podľa výberu čitateľov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Is the Winner of IGN's Best Video Game of 2023 Bracket | url = https://www.ign.com/articles/marvels-spider-man-2-is-the-winner-of-igns-best-video-game-of-2023-bracket | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = IGN Global | priezvisko = Studios}}</ref> a niekoľko ocenení (vrátane PS5 hry roka) na ''[[PlayStation|PlayStation Blog Awards]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS.Blog Game of the Year 2023: The Winners | url = https://blog.playstation.com/2023/12/20/ps-blog-game-of-the-year-2023-the-winners/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-12-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Videohry USA]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Počítačové hry z 2023]] 8ri115e1rkhkgqj3cnn1a6ej4hre6pc 0 728202 8218564 8212339 2026-05-23T14:54:10Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Elden Ring|obrázok=Elden Ring - Title.png|autor=[[FromSoftware]]|vydavateľ=[[Bandai Namco Entertainemnt]]<br/>[[Japonsko|JP:]] FromSoftware|producent=Yuzo Kojima|dizajnér=Yosuke Kayugawa<br/>Ryu Matsumoto|programátor=Takeshi Suzuki<br/>Yuki Kido|výtvarník=Hidenori Sato<br/>Ryo Fujimaki|návrh=Hidetaka Miyazaki<br/>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]|skladateľ=Tsukasa Saitoh<br/>Shoi Miyazawa<br/>Tai Tomisawa<br/>Yuka Kitamura<br/>Yoshimi Kudo<br/>Soma Tanizaki|platforma=[[PlayStation 4]]<br/>[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]<br/>[[Nintendo Switch|Nintendo Switch 2]]|vydanie=25. február 2022|žáner=[[Hra na hrdinov|RPG]]|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]], [[Hra viacerých hráčov|Multiplayer]]}} '''''Elden Ring''''' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG hra]] z roku 2022, ktorú vyvinula spoločnosť [[FromSoftware]]. Jej režisérom je [[Hidetaka Miyazaki]] a o tvorbu sveta sa postaral americký [[fantasy]] [[spisovateľ]] [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Vydala ju spoločnosť FromSoftware pre [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[Xbox One]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] 25. februára v Japonsku a medzinárodne spoločnosť [[Bandai Namco Entertainment]]. Hra sa odohráva v Krajine medzi a hráči ovládajú prispôsobiteľnú hráčsku postavu na výprave s cieľom opraviť Elden Ring a stať sa novým Elden Lord. Hra ''Elden Ring'' je prezentovaná z pohľadu [[Third-person shooter|tretej osoby]] a hráči sa môžu voľne pohybovať v jej otvorenom svete. Šesť hlavných oblastí je možné prechádzať pomocou koňa Torrenta. Lineárne skryté kobky možno preskúmať a nájsť v nich užitočné predmety. Hráči môžu používať niekoľko typov zbraní a magických kúziel vrátane nepriameho zásahu, ktorý umožňuje mechanika stealth. V celom hernom svete sú kontrolné body, ktoré umožňujú rýchle cestovanie a umožňujú hráčom zlepšovať svoje atribúty pomocou hernej meny nazývanej runy. Hra Elden Ring obsahuje online režim pre [[Hra viacerých hráčov|viacerých hráčov]], v ktorom sa hráči spájajú prostredníctvom kooperatívnej hry, aby bojovali proti [[Boss|bossom]] alebo sa zapojili do boja hráča proti hráčovi. Spoločnosť FromSoftware chcela vytvoriť hru s otvoreným svetom založenú na ''[[Dark Souls]]''. Miyazaki obdivoval Martinovu predchádzajúcu prácu a dúfal, že jeho príspevok prinesie prístupnejší príbeh ako predchádzajúce hry spoločnosti. Martin dostal neobmedzenú slobodu pri navrhovaní príbehu, zatiaľ čo Miyazaki bol hlavným autorom herného príbehu. Príbeh hry je však stále prezentovaný prostredníctvom chuťového textu, dialógov, vizuálneho rozprávania a interpretácií hráčov. Vývojári sa sústredili na rozsah prostredia, správu štatistík a príbeh; rozsah si vyžadoval výstavbu niekoľkých štruktúr okolo jeho sveta. Hra ''Elden Ring'' získala niekoľko [[Game of the Year|ocenení za hru roka]] a bola označovaná za jednu z najlepších hier všetkých čias, pričom chvála sa týkala jej otvoreného sveta, herných systémov a prostredia. Predalo sa z nej viac ako 28 miliónov kópií, čím sa zároveň stala jednou z najpredávanejších hier všetkých čias. Sťahovateľný obsah (DLC) '''''Shadow of the Erdtree''''' sleduje postavu hráča v krajine tieňov. Vyšlo v júni 2024 s podobným ohlasom a predalo sa z neho viac ako päť miliónov kópií. Vydanie vedľajšej hry zameranej na hru viacerých hráčov, ''[[Elden Ring Nightreign]]'', je naplánované na rok 2025. == Hra == ''Elden Ring'' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG]] hra z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Obsahuje prvky, ktoré sú podobné prvkom v iných hrách vyvinutých spoločnosťou [[FromSoftware]], ako sú série ''[[Dark Souls]]'', ''[[Bloodborne]]'' a ''[[Sekiro: Shadows Die Twice]]''. Hra sa odohráva v otvorenom svete; hráči môžu voľne preskúmavať Krajinu medzi a jej šesť hlavných oblastí, medzi ktoré patrí Limgrave - oblasť trávnatých plání a starobylých zrúcanín - a Caelid, červenkastá pustatina, ktorá je domovom nemŕtvych príšer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where Elden Ring takes place and the story explained | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-where-does-it-take-place-setting-story-lore/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Will Sawyer Contributions from Joel Franey last | priezvisko = updated}}</ref> otvorený svet sa preskúmava pomocou koníka postavy Torrenta ako hlavného dopravného prostriedku, hoci hráči môžu mimo boja používať rýchle cestovanie. V priebehu hry sa hráči stretávajú s nehernými postavami (NPC) a nepriateľmi, vrátane polobohov, ktorí vládnu každej hlavnej oblasti a slúžia ako hlavní [[Boss|bossovia]] hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Release Date, Gameplay, and What We Know So Far | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-release-date-news-gameplay-trailer-story | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Knapp}}</ref> Okrem hlavných oblastí má ''Elden Ring'' skryté kobky, katakomby, tunely a jaskyne, kde môžu hráči bojovať s bossmi a zbierať užitočné predmety.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring dungeons: Where to find them and how to complete them|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-dungeons-locations-guide/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-10|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Sarah James|priezvisko2=published}}</ref> Na začiatku hry si hráč vyberie triedu postavy, ktorá určuje jeho počiatočné kúzla, vybavenie a atribúty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Which class to choose in Elden Ring|url=https://www.pcgamer.com/all-elden-ring-classes-origins/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-03|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Lauren Morton|priezvisko2=published}}</ref> Boj s nepriateľmi môže prebiehať na blízko alebo na diaľku pomocou zbraní na diaľku. Útokom nepriateľov sa dá vyhýbať alebo ich blokovať pomocou štítov. Kúzla umožňujú hráčom vylepšovať svoje zbrane, bojovať s nepriateľmi na diaľku a obnovovať stratené zásahové body. Hráč si môže zapamätať obmedzené množstvo týchto kúziel, ktoré môže zoslať pomocou palice alebo predmetu posvätná pečať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beginner’s tips | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/beginners-guide-tips | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Zbrane možno vylepšovať pomocou popola vojny, čo sú získateľné kúzla, ktoré zbraniam dodávajú nové schopnosti. Popol vojny možno na zbrane aplikovať alebo z nich odstrániť a každý popol pridáva zbraňové umenie, špeciálnu schopnosť, ktorú možno použiť počas boja. Okrem priameho boja možno použiť mechaniku utajenia, ktorá umožňuje vyhnúť sa nepriateľom alebo zamerať nepriateľov kritickými zásahmi, keď sú skrytí. Ohromenie nepriateľov a parírovanie ich útokov môže tiež vytvoriť príležitosti na kritické zásahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tips and Tricks - Elden Ring Guide | url = https://www.ign.com/wikis/elden-ring/Tips_and_Tricks | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> [[Checkpoint|Checkpointy]] nazývané miesta milosti sa nachádzajú počas celej hry; na týchto miestach môžu postavy zvýšiť silu svojich atribútov, zmeniť zapamätané kúzla, vymeniť vojnový popol alebo prejsť na rýchle cestovanie. Po smrti sa hráči objavia na poslednom mieste milosti, s ktorým interagovali. Prípadne sa môžu rozhodnúť pre respawn na určitých miestach zvýraznených „kolkami Mariky“ za predpokladu, že zomreli v blízkosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring Site of Grace locations|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-all-site-of-grace-locations-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-04-01|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Aby hráč zvýšil svoje atribúty na miestach milosti, musí minúť runy, menu v hre, ktorú získava porážkou nepriateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to level up in Elden Ring and best stats | url = https://www.rockpapershotgun.com/elden-ring-level-up | vydavateľ = Rock Paper Shotgun | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ollie Toms Guides | priezvisko = Editor}}</ref> Runy je možné použiť na nákup predmetov a vylepšovanie zbraní a brnenia. Umieranie v Elden Ring spôsobí, že hráč stratí všetky nazbierané runy na mieste smrti; ak hráč pred získaním run znova zomrie, budú navždy stratené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Tips: Learning The Ways Of The Lands Between | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-tips-for-beginners-learning-the-ways-of-the-lands-between/1100-6500838/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> ''Elden Ring'' obsahuje craftovacie mechaniky; na vytvorenie predmetov sú potrebné materiály. Recepty, ktoré sú potrebné na výrobu predmetov, možno nájsť v zberateľských predmetoch nazývaných kuchárske knihy, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Materiály možno zbierať porážkou nepriateľov, skúmaním herného sveta alebo obchodovaním s obchodnými NPC. Medzi vyrobené predmety patria jedovaté šípky, explodujúce hrnce a spotrebný materiál, ktorý dočasne zvyšuje bojovú silu hráča.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crafting in Elden Ring explained: How to get a Crafting Kit and all Cookbook locations listed|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-crafting-kit-cookbooks-list-unlock-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-24|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Podobne ako v Dark Souls hrách, hráč môže privolať priateľské NPC nazývané duchovia, aby bojovali s nepriateľmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Has a Mechanic That Sounds a Bit Like… Pokémon - Summer of Gaming | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-enemy-spirit-summons-pokemon-mechanic-summer-of-gaming | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref> Vyvolanie každého typu ducha vyžaduje jeho ekvivalent Duchovného popola; rôzne typy Spirit Ashes možno objaviť, keď hráč skúma herný svet. Duchov je možné vyvolať iba v blízkosti štruktúr nazývaných Pamätníky znovuzrodenia, ktoré sa primárne nachádzajú vo veľkých oblastiach a v arénach na boj s bossmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to summon NPCs in Elden Ring and use Spirit Ashes | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-summons-ash-spirit-npcs/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-08-30 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Joel Franey Contributions from Leon Hurley last | priezvisko = updated}}</ref> ''Elden Ring'' má [[Hra viacerých hráčov|multiplayerový]] systém, ktorý umožňuje, aby boli hráči povolaní na kooperatívnu hru a hru hráč proti hráčovi (PvP) cez [[internet]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring co-op guide: with and without the Seamless Co-op mod|url=https://www.pcgamer.com/is-elden-ring-co-op-multiplayer/|periodikum=PC Gamer|dátum=2024-05-29|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Wes Fenlon Contributions from Sarah|priezvisko=James|meno2=Tyler Colp last|priezvisko2=updated}}</ref> Kooperatívna hra zahŕňa umiestnenie privolávacieho znaku na zem, čo spôsobí, že tento znak bude viditeľný pre online hráčov, ktorí použili zodpovedajúci predmet. Ak so znakom interaguje iný hráč, hráč, ktorý znak umiestnil, je privolaný do ich sveta. Kooperatívni hráči zostávajú v tom istom svete, kým nie je porazený šéf danej oblasti alebo kým povolaný hráč nezomrie a nevráti sa do svojho domovského sveta. V boji PvP sa privolávacie znamenie používa na vyzvanie iného hráča na súboj, alebo môže hráč použiť ďalšie predmety na inváziu do svetov iných. Svetoví hostitelia môžu použiť „jazyk posmechu“ na zvýšenie pravdepodobnosti, že ich svet napadnú iní, a na skrátenie času medzi inváziami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Multiplayer Explained: Co-op, Invasions, and PvP Duels | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-multiplayer-co-op-pvp | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring multiplayer: How to play with friends and how summoning works|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-multiplayer-how-to-play-with-friends-summoning-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2021-11-12|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> == Súhrn == === Nastavenie a postavy === ''Elden Ring'' sa odohráva v Lands Between, ríši ovplyvnenej entitami nazývanými Outer Gods. Najvýraznejší je Greater Will, ktorý vytvoril Elden Ring – zbierku rún, ktoré riadia zákony reality. Vyslanec Väčšej vôle, Dva prsty, urobil plavidlo ženy menom Marika Eldenského prsteňa, ktorá ju povzniesla k božstvu. Potom vytvorila náboženstvo nazývané Zlatý rád popri manželke, Elden Lord; dvaja mali tento titul: Godfrey, barbarský bojovník vyhnaný z neznámych dôvodov, a Radagon, Marikino mužské alter ego. Marika tiež zasadila mohutný zlatý strom zvaný Erdtree, ktorý zdobil obyvateľov ríše. Nakoniec odstránila Runu smrti z Eldenského prsteňa a zverila ju svojmu vlčiemu tieňu Malikethovi, čo spôsobilo, že zosnulý neprešiel ďalej, ale namiesto toho sa znovuzrodil cez Erdtree. Zlatý rád však prenasledoval aj určité rasy: Omenov, ľudí narodených s rohmi vyrastajúcimi po celom tele, a Tarnished, Godfreyho bojovníkov, ktorí boli vyhnaní po boku svojho vodcu. Po tom, čo sa jej prvorodený, Godwyn, stal bezduchým pomocou ukradnutého kúska Runy smrti, Marika sa zdanlivo zbláznila a rozbila Elden Ring, čo prinútilo jeho skutočnú podobu, Elden Beast, uväzniť ju v Erdtree. Potom Marikini príbuzní zdedili úlomky prsteňa, čo vyvolalo vojnu o nástupníctvo. Títo polobohovia sú Morgott, znamenie lojálne Zlatému rádu napriek tomu, že čelia diskriminácii; Mohg, Morgottovo dvojča, ktorý si želá vytvoriť vlastnú dynastiu pod iným vonkajším bohom; [[Radahn]], generál bojovníka, ktorý sa stal divokým po tom, čo ho postihla Scarlet Rot choroba; Rykard, bývalý prétor, ktorý sa spojil s obrovským hadím bohom; [[Ranni]], čarodejnica, ktorá sa snaží zvrhnúť Veľkú vôľu, ktorá zorganizovala Godwynovu smrť; [[Miquella]], pôvabná mystička prekliata večným zrodom; [[Malenia]], Miquellino dvojča a rytierka, ktorá je predchodkyňou Scarlet Rot; Godrick, vzdialený príbuzný, ktorý na seba vrúbľuje časti tela svojich poddaných; a Rennala, kráľovná Splnu a Radagonova bývalá manželka. Vyhnaní Tarnished dostali silu od tajomného zdroja, ktorý ich vzkriesil a udelil im nesmrteľnosť. Potom boli povolaní späť do Zemí medzi, aby opravili Eldenský prsteň a stali sa novým Elden Lordom. Medzi povolanými patrí Goldmask, fundamentalista, ktorý sa snaží oživiť Zlatý rád; Fia, spoločníčka na smrteľnej posteli, ktorá sa pokúša oživiť Godwyna; Dung Eater, zločinec, ktorý chce všetkých v Krajinách medzi milosťami zbaviť; Sir Gideon Ofnir, špión, ktorý skúma aktuálne udalosti; a postava hráča, poškvrnená bez slávy. ''Shadow of the Erdtree'' predstavuje Krajinu tieňov, z ktorej Marika pochádza. Jej ľud bol vyhladený Hornsentom, bytosťami podobnými Omenom, ktorí v tom čase vládli Krajinám medzi. Poháňaná dvoma prstami, okamžite použila artefakt nazývaný Brána božstva, aby sa stala bohom. Potom magicky ukryla Krajinu tieňov pred zvyškom Zemí medzi. Potom nechala ďalšieho zo svojich potomkov, Messmera, zmasakrovať Hornsent, aby pomstila svoj ľud. Neskôr ho tam však nechala, aby utajila svoj pôvod a zabránila tomu, aby sa stal budúcou hrozbou. === Zápletka === ==== ''Elden Ring'' ==== Počas svojho pátrania sa Tarnished stretávajú s tajomnou pannou menom Melina, ktorá jej ponúka pomoc za to, že ju priviedli do Erdtree. Po preukázaní ich sily Melina privedie Tarnished do Holdu pri okrúhlom stole – miesto, kde sa stretávajú kolegovia Tarnished – kde sa stretnú s Two Fingers, ktorí im prezradia, že aspoň dva z úlomkov Eldenského prsteňa, známe ako Great Runes, musia byť pozbierané a prinesené do Erdtree, aby ho opravili. Nakoniec sa Tarnished dostanú na úpätie Erdtree, kde bojujú s Morgottom, aby získali vstup. Avšak aj keď majú potrebné črepy, nájdu cestu vo vnútri zablokovanú tŕňmi. V reakcii na to Melina radí Tarnished, aby vyhľadali silu padlého Boha, Flame of Ruin, a zapálili Erdtree. Prípadne môžu uzavrieť pakt s iným vonkajším bohom, korupčným Frenzied Flame. Ak by Tarnished použili Flame of Ruin, Melina sa obetuje ako podpaľ, aby zapálila Erdtree. Nie je potrebná žiadna obeť, ak sa použije Frenzied Flame, ale Melina opustí Tarnished. Keď Erdtree horí, Tarnished vystopuje a zabije Maliketha, aby získal Runu smrti, vlial ju do plameňov, aby spálil tŕne. Na ceste späť do Erdtree ich však konfrontuje Gideon, ktorý sa zbláznil po tom, čo sa dozvedel pravdu o Väčšiej Vôli, a Godfrey, ktorý sa snaží získať späť titul Elden Lord. Po tom, čo ich oboch porazili, Tarnished vstúpia do Erdtree, kde bojujú a zabíjajú Radagona aj Eldenské zviera. Poškvrnený potom získa prístup k Marikinej mŕtvole, ktorá obsahuje zvyšky Eldenského prsteňa, z ktorého je dostupných šesť koncov v závislosti od ich výberu spojencov: * Všetky prvé štyri konce spôsobili, že sa Poškvrnený stal Elden Lordom a ohlásil nový vek. ** Predvolená koncovka; ak sa Tarnished s nikým nespojili, Lands Between zostanú tak, ako sú, čo vedie k ''Age of Fracture''. ** Ak sa Tarnished spojili so zlatou maskou, uvádzajú v ''Age of Order'' poriadku presadzovaním zákonov do Elden Ringu. ** Ak sa Tarnished spojili s Fia, uvádzajú ''Age of the Duskborn'' tým, že zmenia spôsob, akým funguje smrť v Lands Between. ** Ak sa Tarnished spojili s Dung Eater, rozpútajú ''Blessing of Despair,'' zbavuje každého v Lands Between of grace. * Ak sa Tarnished sprisahali s Ranni, stanú sa jej družkou a ona zničí Elden Ring, čím zaháji ''Age of Stars''. * Ak Tarnished uzavreli pakt so Zbesilým plameňom, zapálili Lands Between a stali sa ''Lord of Frenzied Flame''. Potom Melina, ak je stále nažive, prisahá pomstu proti poškvrneným. ==== ''Shadow of the Erdtree'' ==== The Tarnished sleduje stopu Miquelly, ktorú Mohg zdanlivo uniesol. Po zabití Mohga a Radahna zistia, že Miquella opustila jeho telo, aby prešla do Krajiny tieňov. Do ríše vstupujú cez Miquellinu mŕtvolu a Tarnished ho naďalej sledujú tak, že nachádzajú jeho opustené aspekty roztrúsené po celej krajine. Voliteľne môžu Poškvrnení komunikovať aj s Miquellovými nasledovníkmi, ktorí nasledovali svojho pána: Leda, jeden z Miquellových rytierov; Dane, mních rozčarovaný zo Zlatého rádu; Freyja, vojak Radahnovej armády; Hornsent, rodák z Krajiny tieňov; Thiollier, ctiteľ Miquellinho ženského alter-ega, sv. Triny; Sir Ansbach, bývalý Mohgov nasledovník; a Moore, tvor Scarlet Rot. Miquellina stopa vedie Tarnished k Bráne božstva, no nájdu ju zamknutú za magickými tŕňmi, čo ich prinúti postaviť sa a zabiť Messmera, aby ich upálil pomocou svojej sily. Keď sa však blížia k Bráne, sú konfrontovaní Miquellinými stúpencami, ktorí sa obrátili proti sebe po tom, čo sa jeho kúzlo podnecujúce náklonnosť zrušilo, pričom tí, čo prežili, záviseli od rozhodnutí Poškvrnených. Pri konfrontácii s Miquellou sa ukáže, že zorganizoval svoj vlastný únos a použil Mohgovu mŕtvolu, aby oživil Radahna ako svojho manžela v božskom rituále vzostupu. Poškvrnený pokračuje v zabití Miquelly aj Radahna, čím zmarí mystikov vzostup k božstvu a zabráni tomu, aby naplnil jeho 'Vek súcitu'. == Recepcia == [[Súbor:Elden Ring wins Game of the Year, GDCA 2023.jpg|náhľad|290x290bod|''Elden Ring'' vyhral hru roka na 23. ročníku Game Developers Choice Awards]] ''Elden Ring'' získal „všeobecné uznanie“ podľa webovej stránky [[Metacritic]], ktorá zhromažďuje recenzie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring/critic-reviews/?platform=pc | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Bola citovaná ako jedna z najlepších videohier všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 100 best video games of all time, ranked | url = https://ftw.usatoday.com/story/tech/gaming/2022/09/10/best-video-games/81281940007/ | vydavateľ = For The Win | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | priezvisko = GLHF}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The best 100 games of all time, ranked - Video Games on Sports Illustrated|url=https://videogames.si.com/guides/best-games|periodikum=Video Games on Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Otvorený svet hry získal uznanie; recenzenti chválili mechaniku prieskumu. Tamoor Hussain z ''[[GameSpot]]'' ocenil Lands Between ako najrozsiahlejšie nastavenie FromSoftware, pričom za hlavnú príťažlivosť hry označil prieskum a objavovanie. Mitchell Saltzman z IGN pochválil Eldena Ringa za odmeňujúci prieskum v každej časti mapy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> [[Simon Parkin]] z ''[[The Guardian]]'' nazval prostredie hry „pútavé a vynaliezavé“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review – an unrivalled masterpiece of design and inventiveness|url=https://www.theguardian.com/games/2022/feb/23/elden-ring-review-an-unrivalled-masterpiece-of-design-and-inventiveness|periodikum=The Guardian|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Parkin}}</ref> Niektorým recenzentom sa páčilo, že otvorená krajina poskytuje príležitosti na objavovanie a skúšanie viacerých výziev.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Prieskum hry vyvolal mnoho priaznivých porovnaní s ''The Legend of Zelda: Breath of the Wild''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Prostredia hry boli tiež chválené za svoje umelecké návrhy; recenzenti kladne hodnotili ich prevedenie v otvorenom prostredí a ocenili návrhy lineárnych dungeonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Podobne ako v mnohých predchádzajúcich hrách od FromSoftware, obtiažnosť ''Elden Ring'' vyvolala veľa komentárov; recenzenti chválili aj kritizovali nedostatok jednoduchých režimov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Painfully Difficult: From Software's 30+ Year Journey From PS1 to Elden Ring | url = https://www.ign.com/articles/painfully-difficult-from-softwares-30-year-journey-from-ps1-to-elden-ring | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Wildgoose}}</ref> Iní recenzenti považovali Elden Ring za najdostupnejšiu hru Souls a povedali, že hráč sa môže rozhodnúť vyhnúť sa ťažkým hrozbám a vrátiť sa s väčšími skúsenosťami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Boj Elden Ring bol chválený za to, že ponúkal možnosti boja s nepriateľmi a zároveň udržiaval hru náročnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Torrent a rýchle cestovanie boli dobre prijaté funkcie a recenzenti ich citovali ako veľké vylepšenia smerom k ľahšiemu preskúmaniu hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Umiestnenie kontrolných bodov bolo chválené ako užitočné pre prístupnosť hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Elden Ring | url = https://www.destructoid.com/reviews/review-elden-ring/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Niektorí recenzenti kritizovali množstvo herných menu a systémov prístupnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What would an accessible Souls game look like? | url = https://www.eurogamer.net/what-would-an-accessible-souls-game-look-like | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ed Nightingale Deputy News | priezvisko = Editor}}</ref> Recenzenti sa sťažovali na slabý výkon verzie Windows; Bežne sa spomínali problémy s framerate.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Recenzenti poznamenali, že príbehu ''Elden Ring'' chýba Martinov štýl písania. Kyle Orland z ''[[Ars Technica]]'' povedal, že príbeh hry je „typicky riedky a záhadný“ a líši sa od očakávaní Martinových fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring review: Come see the softer side of punishing difficulty | url = https://arstechnica.com/gaming/2022/02/elden-ring-review-come-see-the-softer-side-of-punishing-difficulty/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Orland}}</ref> Chris Carter z ''[[Destructoid]]'' nazval príbeh „nízkym“, ale povedal, že je lepšie vyrozprávaný ako predchádzajúce hry FromSoftware. Aoife Wilson z Eurogamer povedala, že silné začlenenie Georga R. R. Martina do marketingu bolo „mätúce“, keď jeho príspevky k celkovému príbehu boli nejasné.[79] Mitchellovi Saltzmanovi neprekážalo, že Martin nemá štýl, a povedal, že ho „uchvátili“ skôr vedľajšie príbehy než nejaký veľký, zastrešujúci dej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> Novinári sa venovali speedrunningovej komunite ''Elden Ring.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Lord Breaks Own World Record Five Times In A Row | url = https://kotaku.com/elden-ring-speedrun-world-record-distortion2-youtube-30-1848655345 | vydavateľ = Kotaku | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Krátko po vydaní hráči objavili chybu nazývanú „zip glitch“, ktorá hráčom umožňuje deformovať sa po mape.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring speedrunner slashes world record to 19 minutes, as community split over patches|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-speedrunner-slashes-world-record-to-19-minutes-as-community-split-over-patches/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-28|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Rich Stanton|priezvisko=published}}</ref> Chyba bola odstránená vývojármi, čo viedlo speedrunnerov k používaniu staršej verzie hry na speedruny. Hra bola porazená za menej ako päť minút pomocou chyby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beaten in less than five minutes, for the first time ever | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/speedrun-five-minutes | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> === ''Shadow of the Erdtree'' === Rozšírenie, ''Shadow of the Erdtree'', získalo na Metacritic skóre 94/100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring-shadow-of-the-erdtree/ | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> DLC bolo všeobecne chválené za to, že ponúka podobný zmysel pre odmeňujúce skúmanie a atmosféru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree DLC Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-shadow-of-the-erdtree-dlc-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> === Predaje === ''Elden Ring'' predal celosvetovo 13,4 milióna kópií do konca marca 2022 a 28,6 milióna do septembra 2024, čo z neho robí jednu z najpredávanejších videohier všetkých čias. Bola to najpredávanejšia hra v niekoľkých regiónoch od februára do marca 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is Now The US's Best-Selling Game Of The Last Year, Topping Even CoD: Vanguard | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-now-the-uss-best-selling-game-of-the-last-year-topping-even-cod-vanguard/1100-6503438/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> a je najrýchlejšie predávanou hrou Bandai Namco všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Passes 16 Million Sales [Update] | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-sells-16-million-copies | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Bankhurst}}</ref> Bola to druhá najpredávanejšia hra roku 2022 v USA po [[Call of Duty 4: Modern Warfare|Call of Duty: Modern Warfare II]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is No Longer 2022's Best-Selling Game In The US | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-no-longer-2022s-best-selling-game-in-the-us/1100-6509917/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> tretia najpredávanejšia v Európe a desiata najpredávanejšia v Japonsku v maloobchode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GamesIndustry.biz presents… The Year In Numbers 2022 | url = https://www.gamesindustry.biz/gamesindustrybiz-presents-the-year-in-numbers-2022 | vydavateľ = GamesIndustry.biz | dátum vydania = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = James Batchelor | priezvisko = Editor-in-chief}}</ref> ''Shadow of the Erdtree'' predal päť miliónov kópií za tri dni po vydaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Those Tough Elden Ring DLC Requirements Didn’t Stop Shadow of the Erdtree Sales — It Sold an Incredible 5 Million in Just 3 Days | url = https://www.ign.com/articles/those-tough-elden-ring-dlc-requirements-didnt-stop-shadow-of-the-erdtree-sales-it-sold-an-incredible-5-million-in-just-3-days | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-27 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Japonské videohry]] [[Kategória:Počítačové hry na hrdinov]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch 2]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] [[Kategória:Počítačové hry z 2022]] o0657bxmoryvy1como7or65gkq3rng0 0 728266 8218916 8013195 2026-05-24T11:04:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = La Vérité si je mens ! | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Pôvodný názov = La Vérité si je mens ! | Iný názov = | Autor myšlienky = | Predloha = | Počet dielov série = 4 | Prvý diel série = ''La Vérité si je mens !'' {{Small|([[1997]])}} | Posledný diel série = ''La Vérité si je mens ! Les débuts'' {{Small|([[2019]])}} | Podobné série = | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1997]]{{--}}[[2019]] | Produkcia = | Žáner = [[komédia]] | Herci a postavy = | Réžia = [[Thomas Gilou]] (1. až 3. film), Gérard Bitton a Michel Munz (4. film) | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''La Vérité si je mens !''' je [[Francúzsko|francúzska]] komediálna séria pozostávajúca zo [[Tetralógia|štyroch]] filmov, vytvorených medzi rokmi [[1997]] až [[2019]]. Thomas Gilou režíroval prvé tri filmy, zatiaľ čo scenáristi celej série Gérard Bitton a Michel Munz natočili [[prequel]] ''La Vérité si je mens ! Les débuts'' z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review of the film La Vérité si je mens! 3 (2012) | url = http://www.frenchfilms.org/review/la-verite-si-je-mens-3-2012.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2025-04-04 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers | url archívu = https://web.archive.org/web/20250404214050/http://www.frenchfilms.org/review/la-verite-si-je-mens-3-2012.html | dátum archivácie = 2025-04-04 }}</ref> Diely ukazujú dobrodružstvá Édouarda „Eddieho“ Vuiberta a jeho priateľov vo svete textilného obchodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens : saviez-vous que le film était inspiré d’une histoire vraie ? | url = https://www.serieously.com/la-verite-si-je-mens-inspire-histoire-vraie/ | vydavateľ = www.serieously.com | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-04-03 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review of the film La Vérité si je mens! 3 (2012) | url = http://www.frenchfilms.org/review/la-verite-si-je-mens-3-2012.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2025-04-04 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers | url archívu = https://web.archive.org/web/20250404214050/http://www.frenchfilms.org/review/la-verite-si-je-mens-3-2012.html | dátum archivácie = 2025-04-04 }}</ref> == Filmy série == Séria sa skladá zo štyroch filmov: * ''La Vérité si je mens !'' ([[1997]]) * ''La Vérité si je mens ! 2'' ([[2001]]) * ''La Vérité si je mens ! 3'' ([[2012]]) * ''La Vérité si je mens ! Les débuts'' ([[2019]]) == Herecké obsadenie == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno postavy ! colspan="4" |Filmy |- !La Vérité si je mens ! !La Vérité si je mens ! 2 !La Vérité si je mens ! 3 !La Vérité si je mens ! Les débuts |- |Édouard „Eddie“ Vuibert | colspan="3" |<center>Richard Anconina</center> | |- |Serge Benamou | colspan="3" |<center>José Garcia</center> |<center>Anton Csaszar</center> |- |Yvan Touati | colspan="3" |<center>Bruno Solo</center> |<center>Jeremy Lewin</center> |- |Patrick Abitbol | colspan="3" |<center>Gilbert Melki</center> |<center>Yohan Manca</center> |- |Dov Mimran |<center>Vincent Elbaz</center> |<center>Gad Elmaleh</center> |<center>Vincent Elbaz</center> |<center>Mickaël Lumière</center> |- |Karine Benchetrit | colspan="3" |<center>Aure Atika</center> | |- |Sandra Vuibert | colspan="3" |<center>Amira Casar</center> | |- |viac rolí | colspan="3" |<center>Serge Malik</center> | |- |viac rolí | colspan="3" |<center>Isaac Sharry</center> | |- |viac rolí | | colspan="2" |<center>Marc Andréoni</center> | |- |René |<center>Guy Amram</center> | |<center>Guy Amram</center> | |- |rabín | colspan="2" |<center>Victor Haïm</center> | | |- |Vanier | colspan="2" |<center>Christophe Le Masne</center> | | |- |Muriel | colspan="2" |<center>Sabrina Van Tassel</center> | | |- |Georgette Benamou | | colspan="3" |<center>Gladys Cohen</center> |- |Mordechaï Benamou | | colspan="2" |<center>Lucien Layani</center> |<center>Abbes Zahmani</center> |- |Chochana Boutboul | | colspan="2" |<center>Elisa Tovati</center> | |- |Maurice Boutboul | | colspan="2" |<center>Enrico Macias</center> | |- |Suzie Boutboul | | colspan="2" |<center>Nicole Calfan</center> | |- |Elie |<center>Valérie Benguigui</center> | | |<center>Camille Lavabre</center> |} == Filmový štáb == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |[[Filmový štáb]] ! colspan="4" |Filmy |- !La Vérité si je mens ! !La Vérité si je mens ! 2 !La Vérité si je mens ! 3 !La Vérité si je mens ! Les débuts |- !Réžia | colspan="3" |<center>Thomas Gilou</center> |<center>Gérard Bitton Michel Munz </center> |- ! rowspan="2" |Scenár | colspan="4" |<center>Gérard Bitton</center> |- | colspan="4" |<center>Michel Munz</center> |- ! rowspan="4" |Produkcia | colspan="4" |<center>Aïssa Djabri</center> |- | colspan="4" |<center>Farid Lahouassa</center> |- | colspan="4" |<center>Manuel Munz</center> |- | | | colspan="2" |<center>Denis Penot</center> |- !Hudba |<center>Gérard Presgurvic</center> |<center>DJ Abdel Hervé Rakotofiringa </center> |<center>Hervé Rakotofiringa</center> |<center>Michel Munz Moritz Reich Cyrille Aufort</center> |- !Kamera |<center>Jean-Jacques Bouhon</center> | colspan="2" |<center>Robert Alazraki</center> |<center>Jérôme Alméras</center> |- !Strih |<center>Nathalie Hubert</center> |<center>Nicole Saunier</center> |<center>Catherine Renault</center> |<center>Jean-Christophe Bouzy</center> |- !Zvuk | colspan="2" |<center>Bernard Leroux</center> |<center>Frédéric Ullmann</center> |<center>Marc-Antoine Beldent</center> |- !Dekorácie | colspan="2" |<center>Olivier Raoux</center> |<center>Jacques Rouxel</center> |<center>Laure Lepelley-Monbillard Patricia Ruelle </center> |- !Kostýmy |<center>Marianne Camara Marie-José Escolar </center> |<center>Jean-Marc Mireté</center> |<center>Catherine Bouchard</center> |<center>Emmanuelle Youchnovski</center> |} == Technické parametre == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Technické parametre ! colspan="4" |Filmy |- !La Vérité si je mens ! !La Vérité si je mens ! 2 !La Vérité si je mens ! 3 !La Vérité si je mens ! Les débuts |- !Žáner | colspan="4" |<center>[[komédia]]</center> |- !Krajina pôvodu | colspan="4" |<center>[[Francúzsko]]</center> |- !Minutáž |100 min. |105 min. |119 min. |110 min. |- !Premiéra (Francúzsko) |[[30. apríl]] [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens ! de Thomas Gilou (1996) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/13714/la-verite-si-je-mens | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |[[7. február]] [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens 2 ! de Thomas Gilou (2000) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/20860/la-verite-si-je-mens-2 | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |[[1. február]] [[2012]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens ! 3 de Thomas Gilou (2010) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/31986/la-verite-si-je-mens-3 | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |[[16. október]] [[2019]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens ! Les débuts de Gérard Bitton, Michel Munz (2019) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/46743/la-verite-si-je-mens-les-debuts | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |- !Produkčná spoločnosť | colspan="4" |<center>Vertigo</center> |- !Počet divákov (Francúzsko)<ref name="vs2" group="pozn.">Počty divákov na jednotlivých filmoch v kinách vo Francúzsku.</ref> |4 921 478<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens! (1997) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=3362 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |7 826 393<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité Si Je Mens! 2 (Would I Lie to You? 2) (2001) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=2077 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |4 613 791<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens! 3 (2012) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=11793 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |193 815<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Vérité si je mens : les débuts (2019) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=18650 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |- !Umiestenie v návštevnosti (Francúzsko) |3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=1997&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=2001&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=2012&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=150&infla=0&variable=2019&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-04-04}}</ref> |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|La Vérité si je mens ! (série de films)|213488393}} [[Kategória:Francúzske filmové série]] diyl6n361d9kykd6ww1ha23w7eay68y 0 728856 8218562 8211275 2026-05-23T14:53:38Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218562 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo|názov=Boeing Dreamlifter|obrázok=Obrázok:Boeing 747-400LCF Dreamlifter.jpg|text=Boeing 747-400 LCF Dreamlifter|typ=Boeing 747-400 LCF|výrobca=[[Boeing Commercial Airplanes]]<br/>[[Evergreen Aviation Technologies Corporation]]|charakter=V službe|hlavný používateľ=[[Atlas Air]] na základe zmluvy so spoločnosťou [[Boeing]]|vyrobených kusov=4 (všetky prestavané lietadlá)|zavedený=2007|prvý let=9. september 2006}} '''Boeing Dreamlifter''', oficiálne '''747-400 Large Cargo Freighter''' ('''LCF'''), je širokotrupé [[Lietadlo|nákladné lietadlo]], ktoré bolo rozsiahle upravené z dopravného lietadla [[Boeing 747|Boeing 747-400]]. S objemom 65 000 kubických stôp (1 840 m3)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eaa.org/ehotline/issues/080711.html |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://archive.today/20130414144411/http://www.eaa.org/ehotline/issues/080711.html |dátum archivácie=2013-04-14 }}</ref> pojme trikrát viac nákladu ako nákladné lietadlo [[Boeing 747|747-400F]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing Selects EGAT for 747 Large Cargo Freighter Modifications | url = http://www.boeing.com/news/releases/2005/q1/nr_050218g.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2005-02-19 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121013223036/http://www.boeing.com/news/releases/2005/q1/nr_050218g.html | dátum archivácie = 2012-10-13 }}</ref> Toto nadrozmerné lietadlo bolo navrhnuté na prepravu súčiastok [[Boeing 787 Dreamliner|Boeingu 787 Dreamliner]] medzi Talianskom, Japonskom a USA, ale prepravovalo aj zdravotnícke potreby počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing's massive oversized cargo plane just flew its first COVID-19 mission from Hong Kong to South Carolina. Take a look at the 'Dreamlifter.' | url = https://www.businessinsider.com/coronavirus-boeing-donating-three-747-dreamlifters-to-aid-distribution-2020-3 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US | meno = Thomas | priezvisko = Pallini}}</ref> == Vývoj == Spoločnosť [[Boeing Commercial Airplanes]] 13. októbra 2003 oznámila, že vzhľadom na časovú náročnosť pozemnej a námornej prepravy bude hlavnou metódou prepravy dielov na montáž lietadla [[Boeing 787 Dreamliner]] (vtedy známeho ako 7E7) letecká preprava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing 7E7 Will Use Air Transport for Component Delivery | url = https://boeing.mediaroom.com/2003-10-13-Boeing-7E7-Will-Use-Air-Transport-for-Component-Delivery | vydavateľ = MediaRoom | dátum prístupu = 2025-04-18}}</ref> Diely lietadla Boeing 787 sa považovali za príliš veľké pre štandardné námorné prepravné kontajnery, rovnako ako aj pre lietadlá Boeing 747-400F, [[Antonov An-124]] a [[Antonov An-225|An-225]]. Pôvodne sa mali tri použité osobné lietadlá 747-400 prestavať na konfiguráciu outsize, aby mohli prevážať podzostavy z Japonska a Talianska do [[North Charleston|North Charlestonu v Južnej Karolíne]] a potom do štátu [[Washington (štát USA)|Washington]] na konečnú montáž, ale neskôr sa do programu pridalo štvrté lietadlo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> Large Cargo Freighter má vypuklý trup podobný koncepcii [[Aero Spacelines Super Guppy|Super Guppy]] a outsize nákladných lietadiel [[Airbus Beluga]] a [[Airbus Beluga|BelugaXL]], ktoré sa tiež používajú na prepravu krídel a častí trupu. Konverziu LCF čiastočne navrhla moskovská kancelária spoločnosti Boeing a [[Rocketdyne|Boeing Rocketdyne]], pričom výkyvná chvostová časť bola navrhnutá v spolupráci so [[Španielsko|španielskou]] spoločnosťou [[Siemens Gamesa|Gamesa Aeronáutica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing's 747 Large Cargo Freighter Development on Plan | url = http://www.boeing.com/news/releases/2005/photorelease/q1/pr_050222g-1.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-05-27 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060527040652/http://www.boeing.com/news/releases/2005/photorelease/q1/pr_050222g-1.html | dátum archivácie = 2006-05-27 }}</ref> Nákladná časť lietadla je beztlaková.<ref>http://www.boeing.com/news/frontiers/archive/2005/june/ts_sf05.html</ref> Na rozdiel od hydraulicky podopieranej nosovej časti na nákladnom lietadle 747 sa chvostová časť otvára a zatvára pomocou upraveného prepravného kontajnerového vozíka a k zadnej časti trupu sa uzamyká pomocou 21 elektronických pohonov. Úpravy vykonala na [[Taiwan|Taiwane]] spoločnosť [[Evergreen Aviation Technologies Corporation]], spoločný podnik spoločností [[EVA Air]] a [[General Electric]] patriacich do skupiny Evergreen Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing 747 Large Cargo Freighter Rolls Out; Prepares for First Flight | url = http://www.boeing.com/news/releases/2006/q3/060817b_pr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-09-01 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060901095645/http://www.boeing.com/news/releases/2006/q3/060817b_pr.html | dátum archivácie = 2006-09-01 }}</ref> Spoločnosť Boeing opätovne získala štyri lietadlá 747-400; jedno bývalé lietadlo [[Air China]], dve bývalé lietadlá [[China Airlines]] a jedno bývalé lietadlo [[Malaysia Airlines]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malaysian Air 9M-MPA Airfleets | url = http://www.airfleets.net/ficheapp/plane-b747-27042.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131004221920/http://www.airfleets.net/ficheapp/plane-b747-27042.htm | dátum archivácie = 2013-10-04 }}</ref> [[Súbor:Evergreen Aviation Technologies Corporation Boeing 747-400 LCF.jpg|náhľad|283x283bod|Prvé prestavané lietadlo N747BC v roku 2006]] Prvé lietadlo 747 Large Cargo Freighter (LCF) bolo vyvezené z hangáru na [[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|medzinárodnom letisku Taipei Taoyuan]] 17. augusta 2006 a 9. septembra 2006 úspešne absolvovalo svoj prvý skúšobný let z tohto letiska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing 747 Large Cargo Freighter Completes First Flight | url = http://www.boeing.com/commercial/news/2006/q3/060909a_nr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-12-06 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091002034744/http://www.boeing.com/commercial/news/2006/q3/060909a_nr.html | dátum archivácie = 2009-10-02 }}</ref> Časti lietadla 787 Dreamliner sa do lietadla umiestňujú pomocou nákladného nakladača DBL-100, najdlhšieho nákladného nakladača na svete. V júni 2006 bol dokončený prvý nákladný nakladač DBL-100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: First Cargo Loader Completed for Boeing 747 Large Cargo Freighter | url = http://www.boeing.com/news/releases/2006/q2/060612d_pr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120204073942/http://www.boeing.com/news/releases/2006/q2/060612d_pr.html | dátum archivácie = 2012-02-04 }}</ref> Neobvyklý vzhľad 747 LCF vyvolal prirovnania k lietadlám [[Oscar Mayer Wienermobile]] a [[Hughes H-4 Hercules]] („Spruce Goose“).<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> Kvôli jeho nevšednému vzhľadu - ktorý sa ešte zhoršil tým, že prvé lietadlo zostalo nejaký čas nenamaľované kvôli potrebe okamžitého testovania - sa prezident spoločnosti Boeing Commercial Airplanes Scott Carson vtipne ospravedlnil konštruktérovi [[Boeing 747|747]] [[Joe Sutter|Joeovi Sutterovi]], že „ho mrzí, čo sme urobili s tvojím lietadlom“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> == Incidenty == 20. novembra 2013 lietadlo Dreamlifter N780BA prevádzkované spoločnosťou [[Atlas Air]] neúmyselne pristálo na [[Letisko plukovníka Jamesa Jabaru|letisku plukovníka Jamesa Jabara]], malom letisku všeobecného letectva vo [[Wichita|Wichite]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]]. Jeho plánovaným cieľom bola [[letecká základňa McConnell]], ktorá sa nachádza 9 míľ (14 km) za letiskom Jabara na rovnakom kurze. Lietadlo dokázalo nasledujúci deň úspešne opäť vzlietnuť z dráhy Jabara vo výške 6 101 stôp (1 860 m) a bez nehody pristálo na McConnellovom letisku.<ref>https://data.ntsb.gov/carol-repgen/api/Aviation/ReportMain/GenerateNewestReport/88465/pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Wrong airport' Dreamlifter successfully takes off | url = https://www.cnbc.com/2013/11/21/uh-oh-dreamlifter-lands-at-wrong-airport.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Phil | priezvisko = LeBeau}}</ref> Dňa 11. októbra 2022 stratil Dreamlifter N718BA prevádzkovaný spoločnosťou Atlas Air pri štarte z [[Taranto|Taranta]] v Taliansku koleso z hlavného podvozku. Koleso sa odrazilo mimo perimetra letiska a skončilo vo vinici. Lietadlo pokračovalo v lete do North Charlestonu v Južnej Karolíne (CHS) a bezpečne pristálo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing 747-400LCF Dreamlifter sheds wheel on take-off from Taranto | url = https://www.flightglobal.com/safety/boeing-747-400lcf-dreamlifter-sheds-wheel-on-take-off-from-taranto/150509.article | vydavateľ = Flight Global | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Kaminski-Morrow2022-10-12T06:55:00+01:00}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.counton2.com/news/local-news/charleston-county-news/dreamlifter-loses-wheel-en-route-from-italy-to-charleston/ |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250211075422/https://www.counton2.com/news/local-news/charleston-county-news/dreamlifter-loses-wheel-en-route-from-italy-to-charleston/ |dátum archivácie=2025-02-11 }}</ref> == Špecifikácie == Hlavný nákladný priestor lietadla 747 LCF má objem 65 000 kubických stôp (1 840 m3) a maximálna nosnosť je 250 000 libier (113 400 kg).<ref>http://www.boeing.com/news/frontiers/archive/2006/november/mainfeature.pdf</ref> {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Model !747 Dreamlifter !747-400 |- !Posádka v kokpite | colspan="2" |Dva |- !Dĺžka |71.68 m |70.7 m |- !Rozpätie krídel | colspan="2" |64.4 m |- !Výška |21.54 m |19.4 m |- !Šírka trupu |8.38 m |6.50 m |- !Špecifikácia prevádzková prázdna hmotnosť |180 530 kg |179 015 kg |- !Maximálna vzletová hmotnosť |364 235 kg |396 890 kg |- !Cestovná rýchlosť |[[Machovo číslo|Mach]] 0.82 (470 kn; 871 km/h; 541 mph) |[[Machovo číslo|Mach]] 0.855 (490 kn; 908 km/h; 564 mph) |- !Vzletová dráha pri MTOW |2 840 m |3 018 m |- !Dolet pri plnom zaťažení |7 800 km |13 450 km |- !Maximálna kapacita paliva |199 150 [[Liter|l]] |216 850 [[Liter|l]] |- !Modely motorov (x4) |[[Pratt & Whitney PW4000|PW 4056]] |[[Pratt & Whitney PW4000|PW 4056]] [[General Electric CF6|GE CF6-80C2B5F]] [[Rolls-Royce RB211|RR RB211-524G/H]] |- !Ťah motora (na motor) |63 300 lbf (282 kN) |PW: 63 300 lbf (282 kN) GE: 62 100 lbf (276 kN) RR: 59 500 lbf (265 kN) |} Zdroje: ''Boeing 747-400 specifications'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 747-8 | url = https://www.boeing.com/commercial/747-8 | vydavateľ = www.boeing.com | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US}}</ref> ''Boeing 747 Airport Report'',[<ref>http://www.boeing.com/commercial/airports/747.htm</ref> 747 LCF fact sheet<ref>http://www.boeing.com/commercial/787family/dreamlifter_fact.html</ref> == Pozri aj == '''Súvisiaci vývoj''' * [[Boeing 747|Boeing 747-400]] – lietadlo so širokým trupom, vylepšená výrobná séria 747 * [[Boeing 787 Dreamliner]] – širokotrupé prúdové lietadlo spoločnosti Boeing '''Lietadlá s porovnateľnou úlohou, konfiguráciou a dobou výroby''' * [[Aero Spacelines Pregnant Guppy]] – Konverzia nákladného lietadla Boeing 377 Stratocruiser * [[Aero Spacelines Super Guppy]] – väčšia turbovrtuľová verzia outsize nákladného lietadla Pregnant Guppy * [[Conroy CL-44-0 Skymonster|Conroy CL-44-0 ''Skymonster'']] – kanadské nákladné lietadlo so 4 turbovrtuľovými motormi, 1969 - nadrozmerná nákladná verzia Canadair CL-44 * [[Antonov An-225|Antonov An-225 ''Mrija'']] – sovietske/ukrajinské ťažké strategické nákladné lietadlo * [[Airbus Beluga|Airbus A300-600ST ''Beluga'']] – externá nákladná verzia dopravného lietadla A300-600 * [[Airbus Beluga|Airbus A330-743L ''BelugaXL'']] – veľké nákladné lietadlo na rok 2020 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] [[Kategória:Nákladné lietadlá]] 0qls923ussz039kr52ixfbudeyyly37 0 728872 8218560 8203847 2026-05-23T14:52:13Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218560 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť|názov=Asiana Airlines<br/>아시아나항공|IATA=OZ|ICAO=AAR|callsign=ASIANA|založená=17. február 1988|začiatok činnosti=23. december 1988|hlavné letiská=[[Medzinárodné letisko Kimpcho]]<br/>[[Medzinárodné letisko Inčchon]]|logo=Asiana Airlines.svg|focus_cities=[[Medzinárodné letisko Čedžu|Čedžu]]|frequent_flyer=Asiana Club|aliancia=[[Star Alliance]]|veľkosť flotily=82|destinácie=78|materská spoločnosť=[[Korean Air]] (63.9%)|slogan=''Beautiful People''|sídlo=[[Osoe-dong]], [[Okres Gangseo]], [[Soul]], [[Južná Kórea]]|kľúčové osobnosti=Won Yoo-seok ([[prezident]] & [[CEO]])|zamestnanci=10 380|webová stránka=[https://flyasiana.com/ flyasiana.com]}} '''Asiana Airlines Inc.''' ([[Kórejský jazyk|kórejsky]]: 아시아나항공; [[hanča]]: 아시아나航空; RR: Asiana Hanggong KRX: 020560) je juhokórejská letecká spoločnosť so sídlom v [[Soul|Soule]].<ref>http://www.flyasiana.com/english/</ref> Prevádzkuje 90 medzinárodných liniek pre cestujúcich, 14 vnútroštátnych liniek pre cestujúcich a 27 nákladných liniek v Ázii, Európe a Severnej Amerike. V roku 2019 predstavovala 25 % medzinárodného leteckého trhu Južnej Kórey a 20 % domáceho trhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = South Korea aviation market: a decade of rapid growth driven by LCCs | url = https://centreforaviation.com/analysis/reports/south-korea-aviation-market-a-decade-of-rapid-growth-driven-by-lccs-474765 | vydavateľ = CAPA - Centre for Aviation | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> svoje medzinárodné centrum má na [[Medzinárodné letisko Inčchon|medzinárodnom letisku Inčchon]] a domáce centrum na [[Medzinárodné letisko Kimpcho|medzinárodnom letisku Gimpo]], obe v [[Soul|Soule]]. Asiana Airlines je plnohodnotnou leteckou spoločnosťou, ktorá je členom aliancie [[Star Alliance]] a má dve dcérske [[Nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladové spoločnosti]] Air Busan a Air Seoul. Je najväčším akcionárom spoločnosti [[Air Busan]], regionálneho dopravcu, ktorého založila ako spoločný podnik so spoločnosťou [[Busan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Local businesses to acquire Air Busan with Korean Air-Asiana merger in limbo | url = https://koreajoongangdaily.joins.com/news/2023-11-14/business/industry/Local-businesses-to-acquire-Air-Busan-with-Korean-AirAsiana-merger-in-limbo/1912984 | vydavateľ = koreajoongangdaily.joins.com | dátum vydania = 2023-11-14 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> == História == === Založenie === [[Korean Air]], ktorú v roku 1969 kúpila spoločnosť [[Hanjin Group|Hanjin Transportation]], mala monopol na juhokórejský letecký priemysel až do založenia spoločnosti Asiana v roku 1988.<ref>{{Citácia knihy|titul=Up in the Air: How Airlines Can Improve Performance by Engaging Their Employees|url=https://books.google.sk/books?id=ad_CYW--g_oC&pg=PR4&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2013-07-15|isbn=978-0-8014-5709-8|jazyk=en|meno=Greg J.|priezvisko=Bamber|meno2=Jody Hoffer|priezvisko2=Gittell|meno3=Thomas A.|priezvisko3=Kochan}}</ref> Vznik Asiany nebol politickou iniciatívou, ktorá by uprednostňovala liberalizáciu trhových podmienok, ale skôr nátlakom zo strany iných chaebolov a záujmových skupín, ktoré jej chceli konkurovať. Vznikla zo skupiny [[Kumho Asiana Group]] (predtým Kumho Group) a pôvodne sa volala Seoul Air International. Asiana bola založená 17. februára 1988 a svoju činnosť začala v decembri 1988 letmi do Pusanu. Od roku 2007 leteckú spoločnosť vlastnili domáci súkromní investori (30,53 %), [[Kumho Industrial]] (29,51 %), [[Kumho Petrochemical]] (15,05 %), zahraniční investori (11,9 %), [[Korea Development Bank]] (7,18 %) a ostatní (5,83 %). === Začiatok pravidelnej služby === Spoločnosť Asiana začala prevádzku v decembri 1988 s lietadlami [[Boeing 737|Boeing 737 Classic]], ktoré lietali do Pusanu a [[Kwangdžu|Gwangju]]. V roku 1989 začala Asiana prevádzkovať pravidelné lety do miest [[Čedžu-do|Čedžu]], Gwangju a [[Tägu|Daegu]] a neskôr v tom istom roku začala prevádzkovať medzinárodné charterové lety do japonského [[Sendai]]. V roku 1990 začala Asiana prevádzkovať prvé pravidelné medzinárodné lety do japonských miest [[Tokio]], [[Nagoja]], Sendai a [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]]. V tom istom roku mala Asiana deväť lietadiel [[Boeing 747|Boeing 747-400]], 20 lietadiel [[Boeing 767|Boeing 767-300]] a osem lietadiel [[Boeing 737|Boeing 737-400]]. Začiatkom roka 1991 začala Asiana prevádzkovať lety do Bangkoku, Singapuru, Hongkongu a [[Tchaj-pej]]. Transpacifické lety do Los Angeles sa začali v decembri 1991 s lietadlom [[Boeing 747|Boeing 747-400]] Combi. V polovici 90. rokov sa začali prevádzkovať lety do Viedne, Bruselu a Honolulu. V roku 1993 začala spoločnosť Asiana prevádzkovať lety do Hočiminovho mesta vo Vietname.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = newworld | url = http://newsworld.co.kr/detail.htm?no=2455 | vydavateľ = newworld | dátum prístupu = 2025-04-18 | priezvisko = http://www.newsworld.co.kr}}</ref> === Expanzia ako globálny dopravca a vstup do Star Alliance === Spoločnosť Asiana Airlines sa od svojho založenia v roku 1988 rýchlo rozrástla a stala sa stredne veľkým globálnym dopravcom s flotilou 85 lietadiel. V decembri 1998 letecká spoločnosť po prvýkrát prevádzkovala lietadlo v mene prezidenta Južnej Kórey].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1999~1994 {{!}} 연혁 {{!}} 소개 및 연혁 {{!}} 회사소개 {{!}} 아시아나항공 | url = http://flyasiana.com/about/introduce/history06.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-10-04 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131004213116/http://flyasiana.com/about/introduce/history06.asp | dátum archivácie = 2013-10-04 }}</ref> V decembri 1999 bola kótovaná na burze KOSDAQ. Dňa 28. januára 2003 sa letecká spoločnosť stala plnoprávnym členom Star Alliance, čím rozšírila svoju celosvetovú sieť a globálnu značku. V roku 2004 letecká spoločnosť doplnila svoju flotilu o lietadlá [[Airbus A330]] a [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] a rozšírila svoje linky do pevninskej Číny. V súčasnosti poskytuje medzinárodné služby do 71 miest v 23 krajinách na 91 trasách a vnútroštátne služby do 12 miest na 14 trasách. Taktiež poskytuje medzinárodné nákladné služby do 29 miest v 14 krajinách na 28 trasách prostredníctvom Asiana Cargo, nákladnej divízie leteckej spoločnosti. V roku 2012 dosiahli čisté tržby leteckej spoločnosti 5,3 miliardy [[Americký dolár|USD]].<ref>https://flyasiana.com/download_file/ASIANA_AIRLINES_SR_2012_eng_low.pdf</ref> === Nová firemná identita === Vo februári 2006 spoločnosť Asiana Airlines zmodernizovala svoju firemnú identitu s cieľom zjednotiť ju s identitou ostatných divízií svojej materskej spoločnosti [[Kumho Asiana Group]]. Názvy cestovných tried sa zmenili z prvej, biznis a ekonomickej triedy na prvú, biznis a cestovnú triedu a farby cestovných tried sa zmenili na žltú, modrú a červenú pre prvú, biznis a cestovnú triedu. Boli tiež vytvorené nové uniformy pre posádku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://flyasiana.com/sub/news/images/news061011.jpg |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://archive.today/20120629154115/flyasiana.com/sub/news/images/news061011.jpg |dátum archivácie=2012-06-29 }}</ref> === Finančná kríza === V apríli 2019 materská spoločnosť Asiana Airlines, Kumho Asiana Group, oznámila svoj plán predať Asiana Airlines ako riešenie svojej finančnej krízy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kumho Group puts Asiana Airlines up for sale - The Korea Times | url = https://www.koreatimes.co.kr/business/companies/20190415/kumho-group-puts-asiana-airlines-up-for-sale | vydavateľ = www.koreatimes.co.kr | dátum vydania = 2019-04-15 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> Predaj Asiana Airlines sa začal v júli 2019. v júni 2019 sa za silného kandidáta na prevzatie považovala spoločnosť Aekyung Group, materská spoločnosť kórejského nízkonákladového dopravcu Jeju Air. o kúpe uvažovali aj materská spoločnosť [[Korean Air]], [[Hanjin Group]], a [[SK Group]].<ref>http://www.topdaily.kr/news/articleView.html?idxno=57469</ref> Spoločnosť Asiana Airlines v priebehu júla 2019 až októbra 2019 zrušila nerentabilné linky vrátane liniek [[Medzinárodné letisko Inčchon|Soul-Inčchon]] - [[O’Hareovo medzinárodné letisko|Chicago-O'Hare]], [[Medzinárodné letisko Indiry Gándhíové|Dillí]], [[Medzinárodné letisko Chabarovsk|Chabarovsk]] a [[Medzinárodné letisko Južno-Sachalinsk|Sachalinsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-04-18}}</ref> Dňa 25. júla 2019 skupina Kumho Asiana Group, materská spoločnosť Asiana Airlines, oficiálne oznámila svoj zámer predať spoločnosť Asiana Airlines za odhadovanú cenu 1,5 až 2,0 bilióna wonov (1,26 až 1,68 miliardy USD). Medzi spoločnosti Asiana Airlines patria dcérske spoločnosti [[Air Busan]], [[Air Seoul]], [[Asiana IDT]] a ďalšie dcérske spoločnosti. Skupina AeKyeong Group, materská spoločnosť Jeju Air, vyjadrila záujem o kúpu spoločnosti Asiana Airlines.<ref>http://www.businesskorea.co.kr/news/articleView.html?idxno=32337</ref> Dňa 4. septembra 2019 spoločnosti Aekyung Group, [[Mirae Asset Daewoo]] a Korea Corporate Governance Improvement podali list o zámere na akvizíciu spoločnosti Asiana Airlines. Dňa 12. novembra bolo ako preferovaný uchádzač vybrané konzorcium spoločností [[HDC Hyundai Development Company]] a Mirae Asset Daewoo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HDC consortium picked as preferred bidder for Asiana | url = https://www.koreaherald.com/article/2150918 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 2019-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Kim | priezvisko = Da-sol}}</ref> Spoločnosť Asiana Airlines sa rozhodla vyradiť staršie lietadlá vrátane [[Boeing 747|Boeingov 747-400]] a [[Boeing 767|Boeingov 767-300]], čo leteckej spoločnosti umožnilo znížiť dlh a oslabenie. V júli 2020 spoločnosť HDC Hyundai Development Company získala od ruských úradov súhlas s akvizíciou spoločnosti Asiana Airlines. Avšak 11. septembra 2020 [[Korea Development Bank]], hlavný veriteľ spoločnosti Asiana Airlines, a Kumho Asiana Group oficiálne zrušili fúziu so spoločnosťou HDC Hyundai Development Company. Spoločnosť Asiana Airlines bude prevádzkovaná veriteľmi, kým juhokórejská vláda neschváli nového vlastníka.<ref>https://www.yna.co.kr/view/AKR20200911146851002?input=1195m</ref> === Zlúčenie so spoločnosťou Korean Air === [[Vláda Kórejskej republiky]] 16. novembra 2020 oznámila politiku zlúčenia spoločnosti Asiana Airlines so spoločnosťou Korean Air, ktorá by získala 30,77 % podiel v spoločnosti Asiana od [[Korean Development Bank]]. Kórejská štátna banka by investovala 800 miliárd wonov (600 miliónov USD) do holdingovej spoločnosti Korean Air, spoločnosti Hanjin KAL. Tieto dve letecké spoločnosti by fungovali ako samostatné značky až do ukončenia integrácie. Ministerstvo pôdohospodárstva, infraštruktúry a dopravy plánovalo integrovať dcérske spoločnosti [[Air Busan]], [[Air Seoul]] a [[Jin Air]] do novej nízkonákladovej leteckej spoločnosti. Spojená nízkonákladová spoločnosť sa zameria na regionálne letiská v Južnej Kórei a na lietanie na regionálnych trasách v ázijsko-tichomorskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 진에어·에어서울·에어부산 통합... 정부 "지방공항 기반해 운영" | url = https://biz.chosun.com/site/data/html_dir/2020/11/16/2020111601767.html | vydavateľ = 조선비즈 | dátum vydania = 2021-03-15 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = ko | priezvisko = 조선비즈}}</ref> === 2021 === V marci 2021 spoločnosť [[Korean Air]] oznámila, že odloží fúziu so spoločnosťou Asiana Airlines z dôvodu oneskorenia schválenia antitrustových zákonov vládou a šiestimi zahraničnými orgánmi (Čína, Japonsko, Taiwan, Thajsko, Spojené štáty a Vietnam). Spoločnosť Korean Air bude prevádzkovať spoločnosť Asiana Airlines ako dcérsku spoločnosť počas nasledujúcich dvoch rokov, po ktorých zlúči svoje prevádzkové, IT a ďalšie systémy do jedného systému do roku 2024. Po dokončení fúzie by sa spoločnosť Asiana Airlines mohla stať členom SkyTeamu. Podľa denníka ''[[The Korea Times]]'' zatiaľ iba Turecko schválilo antitrustovú dohodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Korean Air delays merger of Asiana to 2024 - The Korea Times | url = https://www.koreatimes.co.kr/business/companies/20210329/korean-air-delays-merger-of-asiana-to-2024 | vydavateľ = www.koreatimes.co.kr | dátum vydania = 2021-03-29 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> Dňa 30. júna 2021 boli plány dvoch leteckých spoločností po fúzii finalizované a schválené Kórejskou rozvojovou bankou. V auguste 2021 [[Malajzijská letecká komisia]] schválila fúziu spoločností Korean Air a Asiana Airlines s odvolaním sa na ekonomickú efektívnosť a sociálne výhody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malaysia proposes to approve Korean Air-Asiana merger | url = https://www.flightglobal.com/strategy/malaysia-proposes-to-approve-korean-air-asiana-merger/145112.article | vydavateľ = Flight Global | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Alfred | priezvisko = Chua2021-08-17T05:19:00+01:00}}</ref> Dňa 16. novembra 2021 bolo oznámené, že [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Vietnamu]] schválilo akvizíciu menšieho miestneho konkurenta Asiana Airlines Inc. spoločnosťou Korean Air.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam approves Korean Air-Asiana merger | url = https://www.flightglobal.com/strategy/vietnam-approves-korean-air-asiana-merger/146425.article | vydavateľ = Flight Global | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Alfred | priezvisko = Chua2021-11-16T02:48:00+00:00}}</ref> === 2022 === [[Ministerstvo obchodu Čínskej ľudovej republiky]] 26. decembra 2022 oznámilo schválenie obchodnej fúzie spoločností Korean Air a Asiana Airlines.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://aviationsourcenews.com/airline/china-approves-korean-air-acquisition-of-asiana-airlines/ |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221227132033/https://aviationsourcenews.com/airline/china-approves-korean-air-acquisition-of-asiana-airlines/ |dátum archivácie=2022-12-27 }}</ref> === 2023 === [[Ministerstvo spravodlivosti USA]] zablokovalo dohodu v máji 2023 s odvolaním sa na obavy z monopolu. V novembri 2023 spoločnosť Asiana súhlasila s odpredajom svojho nákladného podnikania v snahe upokojiť regulačné obavy.<ref>https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/asiana-airlines-board-meets-again-decide-sale-cargo-unit-2023-11-02/</ref> === 2024 === Európska komisia schválila fúziu 28. novembra 2024, po ktorej nasledovalo schválenie zo strany Spojených štátov 2. decembra 2024. Po schválení zo strany všetkých 14 krajín spoločnosť Korean Air oficiálne dokončila akvizíciu spoločnosti Asiana Airlines 12. decembra 2024..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.aircargonews.net/business/acquisitions/reports-us-approves-korean-takeover-of-asiana/ |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241213130119/https://www.aircargonews.net/business/acquisitions/reports-us-approves-korean-takeover-of-asiana/ |dátum archivácie=2024-12-13 }}</ref> Spoločnosť Korean Air Co. 7. augusta 2024 oznámila, že podpísala predbežnú dohodu v hodnote 470 miliárd wonov (341,7 milióna USD) o predaji divízie nákladnej dopravy spoločnosti Asiana Airlines Inc. spoločnosti Air Incheon.<ref>https://en.yna.co.kr/view/AEN20240807008900320?section=k-biz/mna</ref> Agentúra Reuters 12. decembra 2024 informovala, že spoločnosť Korean Air oznámila dokončenie kúpy zadlženej spoločnosti Asiana Airlines v hodnote 1,5 bilióna wonov (1,6 miliardy USD). Dohoda umožňuje spoločnosti Korean Air získať 63,88 % podiel v druhej najväčšej leteckej spoločnosti v krajine a stať sa 12. najväčšou leteckou spoločnosťou na svete podľa medzinárodnej kapacity.<ref>https://www.reuters.com/markets/deals/korean-air-completes-asiana-takeover-form-one-asias-biggest-airlines-2024-12-12/</ref> === 2024 – súčasnosť: Po fúzii, zmenách identity značky a integrácii so spoločnosťou Korean Air v roku 2026 === V decembri spoločnosť Asiana Airlines po fúzii potichu predstavila svoju novú identitu značky, ktorá zahŕňa odstránenie prvkov „červenej šípky“ (tiež označovaných ako krídla Asiana) predchádzajúceho vlastníka Kumho Asiana Group a použitie chvosta lietadla ako náhrady. Logo Kumho Asiana Group na trupe bolo odstránené a červené šípky na všetkých osobných lietadlách vo flotile boli tiež buď odstránené, alebo zakryté.<ref>{{Citácia periodika|titul=Korean Air completes acquisition of Asiana Airlines|url=https://www.ch-aviation.com/news/148191-korean-air-completes-acquisition-of-asiana-airlines|periodikum=ch-aviation|dátum prístupu=2025-04-18|jazyk=en-US}}</ref> Identita značky oboch leteckých spoločností zostane nezmenená do 1. januára 2027 a medzitým sa uskutoční niekoľko integračných procesov vrátane vymenovania nového generálneho riaditeľa a kľúčových manažérov, ako aj integrácie nízkonákladových dcérskych spoločností Korean Air a Asiana Airlines, vrátane [[Jin Air]], [[Air Busan]] a [[Air Seoul]]. Spoločnosť Asiana tiež ukončí svoju 38-ročnú prevádzku a v roku 2027 bude integrovaná do spoločnosti [[Korean Air]].<ref>https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/korean-air-launches-new-branding-after-13-billion-asiana-acquisition-2025-03-11/</ref> == Firemné záležitosti == Letecká spoločnosť má svoje globálne sídlo v Soule v štvrti Asiana Town (아시아나타운) v štvrti [[Osoe-dong]] v [[Okres Gangseo|okrese Gangseo]] v [[Soul|Soule]]. Hlavná kancelária leteckej spoločnosti sa 1. apríla 1998 presťahovala z štvrte [[Hoehyeon-dong]] v [[Okres Jung|okrese Jung]] do štvrte [[Asiana Town]] v štvrti [[Osoe-dong]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.asianacargo.com/ | vydavateľ = www.asianacargo.com | dátum prístupu = 2025-04-18}}</ref> == Flotila == === Súčasná flotila === Od apríla 2025 prevádzkuje spoločnosť Asiana Airlines nasledujúce lietadlá:<ref>https://flyasiana.com/C/KR/EN/contents/about-the-aircraft</ref><ref>http://atis.koca.go.kr/ATIS/aircraft/forwardPage.do?pageUrl=aircraftRegStat01</ref> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Lietadlo ! rowspan="2" style="width:25px;" |V prevádzke ! rowspan="2" style="width:25px;" |Objednané ! colspan="5" |Pasažieri ! rowspan="2" |Poznámky |- !{{Tooltip|B+|Business Suite}} !{{Tooltip|B|Business}} !{{Tooltip|Y+|Premium Economy}} !{{Tooltip|Y|Economy}} !Spolu |- | rowspan="2" |<center>[[Airbus A321|Airbus A321-200]]</center> | rowspan="2" align="center" |12 | rowspan="2" |<center>—</center> | rowspan="2" |<center>—</center> |<center>8</center> | rowspan="2" | |<center>167</center> |<center>179</center> | rowspan="2" | |- |<center>12</center> |<center>195</center> |<center>195</center> |- | rowspan="2" |<center>[[Airbus A321|Airbus A321neo]]</center> | rowspan="2" align="center" |13 | rowspan="2" |<center>12</center> | rowspan="2" class="unsortable" |<center>—</center> |<center>12</center> | rowspan="2" |<center>—</center> |<center>168</center> |<center>180</center> | rowspan="2" | |- |<center>8</center> |<center>180</center> |<center>188</center> |- | rowspan="2" |<center>[[Airbus A330|Airbus A330-300]]</center> | rowspan="2" align="center" |15 | rowspan="2" align="center" |<center>—</center> | rowspan="2" |<center>—</center> | rowspan="2" |<center>30</center> | rowspan="2" |<center>—</center> |<center>260</center> |<center>290</center> | rowspan="2" | |- |<center>268</center> |<center>298</center> |- |<center>[[Airbus A350|Airbus A350-900]]</center> | align="center" |15 | align="center" |15 | class="unsortable" |<center>—</center> |<center>28</center> |<center>36</center> |<center>247</center> |<center>311</center> |Dodávky od roku 2025. |- |<center>[[Airbus A380|Airbus A380-800]]</center> | align="center" |6 |<center>—</center> |<center>12</center> |<center>66</center> |<center>—</center> |<center>417</center> |<center>495</center> |Do dôchodku do roku 2026. |- |<center>[[Boeing 767|Boeing 767-300]]</center> |<center>1</center> |<center>—</center> | class="unsortable" |<center>—</center> |<center>—</center> |<center>—</center> |<center>290</center> |<center>290</center> |Do dôchodku do mája 2025. |- | rowspan="3" |<center>[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]]</center> | rowspan="3" |<center>9</center> | rowspan="3" |<center>—</center> | rowspan="3" |<center>—</center> |<center>22</center> | rowspan="3" |<center>—</center> |<center>278</center> |<center>300</center> | rowspan="3" | |- | rowspan="2" |<center>24</center> |<center>277</center> |<center>301</center> |- |<center>278</center> |<center>302</center> |- ! colspan="9" |Flotila Asiana Cargo |- |<center>[[Boeing 747|Boeing 747-400BDSF]]</center> | align="center" |5 |<center>—</center> | colspan="4" class="unsortable" |<center>{{Tooltip|Cargo|Konfigurácia Cargo}}</center> | | |- |<center>[[Boeing 747|Boeing 747-400F]]</center> | align="center" |6 |<center>—</center> | colspan="4" class="unsortable" |<center>{{Tooltip|Cargo|Konfigurácia Cargo}}</center> | | |- |<center>[[Boeing 767|Boeing 767-300F]]</center> | align="center" |1 | align="center" |— | colspan="4" class="unsortable" |<center>{{Tooltip|Cargo|Konfigurácia Cargo}}</center> | | |- !Spolu !81 !21 ! colspan="6" | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Kórejskej republiky]] [[Kategória:Podniky založené v 1988]] 6mvxnn74t4j6lwpz37jp729y666o66t 0 729054 8218561 8206113 2026-05-23T14:52:37Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218561 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stanley Cup Finále|miesto(á)=[[Edmonton]] – [[Rogers Place]]<br/>[[Sunrise]] – [[Amerant Bank Arena]]|rok=2024|tréneri=Edmonton – [[Kris Knoblauch]]<br/>Florida – [[Paul Maurice]]|kapitáni=Edmonton – [[Connor McDavid]]<br/>Florida – [[Aleksander Barkov]]|národné hymny=Edmonton – Robert Clark<br/>Florida – G1: [[Madison Watkins]], Jon Ascota<br/>G2: [[Gina Miles]], Hannhah Walpole<br/>G5: Brooke Alexx, Beverly Hodgson<br/>G7: [[Alanis Morissette]]|rozhodcovia=[[Jean Herbert]] (2, 4, 6)<br/>[[Steve Kozari]] (1, 3, 5, 7)<br/>[[Dan O'Rouke]] (1, 3, 5, 7)<br/>[[Chris Rooney]] (2, 4, 6)|dátumy=8. – 24. jún 2024|mvp=[[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]])|víťazný gól=[[Sam Reinhart]] (15:11, druhá, G7)|siete='''Kanada'''<br/>([[Angličtina|Anglicky]]): CBC/Sporstnet<br/>([[Francúzština|Francúzsky]]): TVA Sports<br/>'''Spojené štáty'''<br/>([[Angličtina|Anglicky]]): ABC/ESPN+|vyhlasovatelia=(CBC/SN) [[Chris Cuthbert]] a [[Craig Simpson]]<br/>(ABC) [[Sean McDonough]] a [[Ray Ferraro]]<br/>(NHL International) E. J. Hradek a [[Kevin Weekes]]|názov turnaja=Finále Stanley Cup|dátum=sdsd}}'''Finále Stanley Cup v roku 2024''' bolo finálovou sériou [[NHL 2023/2024|sezóny 2023/2024]] v [[National Hockey League]] a vyvrcholením [[Playoff Stanley Cup 2024|Playoff Stanley Cupu 2024]]. Víťaz [[Východná konferencia (NHL)|východnej konferencie]] [[Florida Panthers]] porazila víťaza [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] [[Edmonton Oilers]] štyri zápasy ku trom, čím získal svoj prvý titul vo svojej tridsaťročnej histórii. Séria sa začal 8. júna a skončil 24. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 Stanley Cup Final schedule announced {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2024-stanley-cup-final-schedule-announced | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers mali v sérii výhodu domáceho ľadu ako tím s lepšou bilanciou v základnej časti. Toto bolo piate finále po sebe, v ktorom sa predstavil tím z [[Florida|Floridy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL playoffs: Panthers knock off Rangers to reach 2nd straight Stanley Cup Final | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/nhl-playoffs-panthers-knock-off-rangers-to-reach-2nd-straight-stanley-cup-final-024730005.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA}}</ref> Išlo o najdlhšiu vzdialenosť medzi dvoma mestami počas finálového zápasu v histórii NHL s dĺžkou 4 089 kilometrov (2 541 míľ), čím bol prekonaný predchádzajúci rekord 4 023 kilometrov (2 500 míľ), ktorý v roku 2011 vytvorili tímy [[Vancouver Canucks]] a [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here’s the record travel distance for the Panthers and Oilers during the 2024 Stanley Cup Final | url = https://ftw.usatoday.com/story/sports/nhl/2024/06/04/oilers-panthers-travel-distance-record-stanley-cup-final/73971882007/ | vydavateľ = For The Win | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-US | meno = Robert | priezvisko = Zeglinski}}</ref> Bolo to prvé finále od roku 1945, v ktorom tím vynútil siedmy zápas po prehre 3:0, pričom Florida sa stala prvým tímom odvtedy, ktorý získal titul v siedmich zápasoch po tom, čo takmer stratil vedenie v sérii 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Playoff Team Records - All-Time Overtime Games, Playoff History {{!}} NHL Records | url = https://records.nhl.com/records/playoff-team-records/overtime/all-overtime-playoff | vydavateľ = records.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21}}</ref> Toto bolo tiež prvé finále Stanley Cupu od roku 2018, v ktorom sa žiadny zápas nedostal do predĺženia, a prvé od roku 2019, v ktorom porazený tím strelil viac gólov (Oilers prekonali Panthers v sérii 23–18). == Cesta do finále == === Edmonton Oilers === Toto bola ôsma účasť Edmontonu vo finále. Stanley Cup vyhrali päťkrát, vždy medzi rokmi 1984 a 1990 počas ich dynastických rokov. Svoju poslednú účasť vo finále prehrali v roku 2006 proti [[Carolina Hurricanes]] v siedmich zápasoch.<ref>https://www.newsobserver.com/sports/nhl/carolina-hurricanes/article254852192.html</ref> Počas mimosezóny Oilers získali útočníka [[Connor Brown|Connora Browna]] a obrancu [[Ben Gleason|Bena Gleasona]] prostredníctvom voľných hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RELEASE: Oilers sign Connor Brown to one-year contract {{!}} Edmonton Oilers | url = https://www.nhl.com/oilers/news/release-oilers-sign-connor-brown-to-one-year-contract-345155792 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Taktiež znovu podpísali zmluvu s útočníkom [[Mattias Janmark|Mattiasom Janmarkom]]. Tím začal sezónu zle, mal bilanciu 3-9-1, kým neodvolal hlavného trénera [[Jay Woodcroft|Jaya Woodcrofta]] a nenahradil ho [[Kris Knoblauch|Krisom Knoblauchom]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers 'couldn't wait,' fire Woodcroft for AHL coach | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/38881416/oilers-fire-coach-jay-woodcroft-hire-ahl-kris-knoblauch | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> pod ktorým sa tím zotavil a postúpil do play-off. Edmonton podpísal počas sezóny voľného hráča [[Corey Perry|Coreyho Perryho]] po tom, čo Perryho zmluva s [[Chicago Blackhawks]] bola ukončená pre nevhodné správanie. Blížiac sa k uzávierke výmen tím získal centrov [[Sam Carrick|Sama Carricka]] a [[Adam Henrique|Adama Henriquea]] prostredníctvom trojcestnej výmeny; získali aj obrancu [[Troy Stecher|Troya Stechera]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Edmonton Oilers acquire depth defenceman in Arizona Coyotes' Troy Stecher|url=https://edmontonjournal.com/sports/hockey/nhl/edmonton-oilers/edmonton-oilers-ink-depth-defenceman-in-arizona-coyotes-troy-stecher|periodikum=edmontonjournal|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en-CA}}</ref> Kapitán [[Connor McDavid]] viedol tím v strelectve so 132 bodmi a celkovo bol tretí v lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Connor McDavid Stats, Height, Weight, Position, Title | url = https://www.hockey-reference.com/players/m/mcdavco01.html | vydavateľ = Hockey-Reference.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> 100 z týchto bodov boli asistencie, čím sa stal štvrtým hráčom NHL, ktorý zaznamenal aspoň 100 asistencií v sezóne, a prvým od [[Wayne Gretzky|Waynea Gretzkyho]] v sezóne 1990 – 1991. Perry sa zúčastnil piateho finále, predtým vyhral s [[Anaheim Ducks]] v roku 2007 a prehral s [[Dallas Stars]] v roku 2020, [[Montreal Canadiens]] v roku 2021 a [[Tampa Bay Lightning]] v roku 2022; vďaka tomu sa stal prvým hráčom, ktorý hral vo finále Stanley Cupu za päť rôznych tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex-Lightning Forward Corey Perry Makes NHL History | url = https://thehockeynews.com/nhl/tampa-bay-lightning/latest-news/ex-lightning-forward-corey-perry-makes-nhl-history | vydavateľ = The Hockey News | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = DeRosa}}</ref> Oilers ukončili základnú časť sezóny so 104 bodmi a bilanciou 49–27–6, čo im zabezpečilo druhé miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]]. V prvom kole play-off porazili Oilers jedného zo svojich rivalov, [[Los Angeles Kings]], v piatich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers 4-3 Kings (May 1, 2024) Game Recap | url = https://www.espn.com/nhl/recap/_/gameId/401655588 | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Edmonton potom v druhom kole zvíťazil nad [[Vancouver Canucks]] v siedmich zápasoch. Následne vo finále Západnej konferencie porazili [[Dallas Stars]] v šiestich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers withstand late Stars rally in Game 6, advance to Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-6-recap-june-2 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> === Florida Panthers === Pre Panthers to bola druhá po sebe idúca a celkovo tretia účasť vo finále. Obe predchádzajúce účasti vo finále prehrali, v roku 1996 ich zdolalo [[Colorado Avalanche]] a v roku 2023 prehrali v piatich zápasoch s [[Vegas Golden Knights]].<ref>{{Citácia periodika|titul=What happens in Vegas ... is a Stanley Cup, as the Golden Knights win the NHL title|url=https://www.npr.org/2023/06/14/1182071288/las-vegas-golden-knights-win-stanley-cup|periodikum=NPR|dátum=2023-06-14|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en|meno=N. P. R.|priezvisko=Staff}}</ref> Počas mimosezóny Panthers podpísali zmluvy s obrancami [[Oliver Ekman-Larsson|Oliverom Ekmanom-Larssonom]] a [[Dmitrij Kulikov|Dmitrijom Kulikovom]], útočníkom [[Evan Rodrigues|Evanom Rodriguesom]] a brankárom [[Anthony Stolarz|Anthonym Stolarzom]] ako voľnými hráčmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Agree to Terms with Oliver Ekman-Larsson on a 1-Year Contract {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/panthers-agree-to-terms-with-defenseman-oliver-ekman-larsson-on-a-one--345165626 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Taktiež znovu podpísali zmluvu s [[Eetu Luostarinen|Eetu Luostarinenom]] a vymenili [[Steven Lorentz|Stevena Lorentza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Acquire Forward Steven Lorentz, 5th-Round Pick from San Jose {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/panthers-acquire-forward-steven-lorentz-5th-round-pick-in-2025-from-sa-345176324 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V čase uzávierky prestupov tím získal [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimira Tarasenka]], [[Magnus Hellberg|Magnusa Hellberga]] a [[Kyle Okposo|Kylea Okposa]].<ref>https://ottawasun.com/sports/hockey/nhl/ottawa-senators/senators-send-tarasenko-to-panthers</ref> Získali tiež [[Tobiasa Bjornfota]] prostredníctvom waiver-ov a krátko pred uzávierkou prestupov znovu podpísali zmluvu s [[Gustav Forsling|Gustavom Forslingom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Agree to Terms with Defenseman Gustav Forsling on Eight-Year Contract Extension {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-agree-to-terms-with-defenseman-gustav-forsling-on-eight-year-contract-extension | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> [[Sam Reinhart]] viedol tím v strelectve s 57 gólmi a 94 bodmi.<ref>https://www.hockey-reference.com/players/r/reinhsa01.html</ref> Panthers skončili na prvom mieste v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] so 110 bodmi a bilanciou 52–24–6. V prvom kole porazili svojho vnútroštátneho rivala, [[Tampa Bay Lightning]], v piatich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers pull away in 3rd, eliminate Lightning with win in Game 5 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhom kole vyhrali v šiestich zápasoch proti [[Boston Bruins]] v odvete z prvého kola predchádzajúcej sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forsling scores late, Panthers defeat Bruins in Game 6 to advance to East Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-boston-bruins-game-6-recap-may-17 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Vo finále Východnej konferencie čelili [[New York Rangers]], ktorí získali [[President’s Trophy|President's Trophy]] vďaka najlepšej bilancii v základnej časti, a porazili ich v šiestich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers defeat Rangers in Game 6, reach Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-york-rangers-florida-panthers-game-6-recap-june-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> == Výsledky zápasov == ''Čísla v zátvorkách označujú celkový počet gólov alebo asistencií hráča v play-off 2024 do tohto bodu.'' === Zápas č. 1 === {{Hokejbox2|dátum=8. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|0|3|}}|strely1=32|strely2=18|tresty1=8|tresty2=10|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-1-recap-june-8}} [[Súbor:Sergei Bobrovsky in net against the Red Wings in a game on January 17, 2024 at Amerant Bank Arena.jpg|náhľad|280x280bod|[[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovskij]] (v popredí) zaznamenal v prvom zápase čisté konto.]] V prvom zápase sa Florida ujala vedenia 1:0 štyri minúty po začiatku prvej tretiny, keď [[Carter Verhaeghe]] dostal prihrávku od [[Aleksander Barkov|Aleksandera Barkova]] a strelou zápästím prekonal brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. Dve minúty po začiatku druhej tretiny [[Evan Rodrigues]] skóroval na 2:0 po centrovanej prihrávke od [[Sama Bennetta]]. Koncom tretej tretiny Edmonton pritiahol svojho brankára a poslal do hry ďalšieho útočníka, ale päť sekúnd pred koncom strelil [[Eetu Luostarinen]] gól do prázdnej brány a upravil na konečných 3:0. Edmonton zaznamenal v zápase proti brankárovi Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergejovi Bobrovskému]] 32 striel na bránu, ktorý ich všetky vyradil v nule.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bobrovsky, Panthers shut out Oilers in Game 1 of Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-1-recap-june-8 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |FLA |[[Carter Verhaeghe]] (10) |[[Aleksander Barkov]] (12), [[Sam Reinhart]] (5) |03:59 |1 – 0 FLA |- |'''2. tr''' |FLA |[[Evan Rodrigues]] (4) |[[Sam Bennett]] (5), [[Brandon Montour]] (7) |02:16 |2 – 0 FLA |- |'''3. tr''' |FLA |[[Eetu Luostarinen]] (2) ''– en'' |Aleksander Barkov (13) |19:55 |3 – 0 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="3" |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Ekholm]] |''Podrazenie'' |07:33 |2:00 |- |FLA |[[Gustav Forsling]] |''Podrazenie'' |14:53 |2:00 |- |FLA |Carter Verhaeghe |''Podrazenie'' |19:51 |2:00 |- | rowspan="5" |'''2. tr''' |FLA |[[Kevin Stenlund]] |''Podrazenie'' |10:24 |2:00 |- |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |EDM |[[Connor Brown]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |EDM |[[Mattias Janmark]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |FLA |Sam Bennett |''Nedovolené bránenie'' |10:38 |2:00 |- |'''3. tr''' |EDM |[[Corey Perry]] |''Nedovolené bránenie'' |06:47 |2:00 |} === Zápas č. 2 === {{Hokejbox2|dátum=10. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|1|4|}}|strely1=19|strely2=29|tresty1=45|tresty2=12|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-2-recap-june-10}} [[Súbor:Evan Rodrigues (cropped).jpg|náhľad|230x230bod|[[Evan Rodrigues]] (na obrázku s Rochester Americans) strelil v druhom zápase dva góly.]] Počas prvej tretiny druhého zápasu útočník Edmontonu [[Warren Foegele]] kolenom udrel útočníka Panthers [[Eetu Luostarinen|Eetu Luostarinena]], čo malo za následok trest v zápase a tiež trest do konca zápasu pre Foegeleho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2 hits by Oilers see Barkov injured, Foegele tossed | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/40323752/oilers-warren-foegele-ejected-game-2-stanley-cup-final-hit-panthers-eetu-luostarinen | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Luostarinen pokračoval v hre. Počas nasledujúcej päťminútovej presilovky bol obranca [[Oliver Ekman-Larsson]] potrestaný za podrazenie, čo viedlo k rozohrávke štyroch na štyroch, počas ktorej sa Oilers po útoku dostali do vedenia 1:0, keď ich prvá strela [[Mattias Ekholm|Mattiasa Ekholma]] prekonala brankára [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine [[Niko Mikkola]] vyrovnal pre Panthers, keď prijal prihrávku od [[Anton Lundell|Antona Lundella]] a strelou prekonal brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. V tretej tretine vyrovnal útočník Panthers [[Evan Rodrigues]], keď zachytil pokus obrancu Oilers [[Evan Bouchard|Evana Boucharda]] o odkop puku a poslal puk za Skinnera na 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Po necelých desiatich minútach hry bol útočník Oilers [[Leon Draisaitl]] odpískaný za hrubý zákrok a v následnej presilovke Lundell prihral Rodrigueovi, ktorý opäť skóroval a zabezpečil tak Panthers vedenie 3:1 a ukončil sériu 34 po sebe idúcich penaltových zákrokov Edmontonu. Oilers potom nasadili ďalšieho útočníka, ale [[Aaron Ekblad]] skóroval do prázdnej brány Panthers a spečatil tak víťazstvo Floridy 4:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aaron Ekblad scores the empty-net goal as Panthers grab Game 2 - ESPN Video|url=https://www.espn.com/video/clip?id=40324400|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Ekholm]] (5) |[[Connor McDavid]] (27), [[Evan Bouchard]] (22) |11:17 |1 – 0 EDM |- |'''2. tr''' |FLA |[[Niko Mikkola]] (2) |[[Anton Lundell]] (10), [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (4) |09:34 |1 –1 |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |FLA |[[Evan Rodrigues]] (5) |''Bez asistencie'' |03:11 |1 – 2 FLA |- |FLA |Evan Rodrigues (6) ''– pp'' |Anton Lundell (11) a [[Oliver Ekman-Larsson]] (4) |12:26 |1 – 3 FLA |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] (1) ''– en'' |[[Sam Bennett]] (6) |17:32 |1 – 4 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="5" |'''1. tr''' |FLA |Sam Bennett |''Podrazenie'' |06:10 |2:00 |- |EDM |[[Warren Foegele]] |''Do konca stetnutia'' |09:21 |10:00 |- |EDM |Warren Foegele |''Faul kolenom'' |09:21 |5:00 |- |FLA |Oliver Ekman-Larsson |''Podrazenie'' |10:58 |2:00 |- |EDM |Evan Bouchard |''Hrubosť'' |19:13 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hákovanie'' |00:41 |2:00 |- |FLA |[[Carter Verhaeghe]] |''Podrazenie'' |13:55 |2:00 |- |EDM |Evan Bouchard |''Seknutie'' |16:20 |2:00 |- | rowspan="7" |'''3. tr''' |EDM |[[Leon Draisaitl]] |''Hrubosť'' |10:32 |2:00 |- |EDM |[[Evander Kane]] |''Nešportovné správanie'' |13:14 |2:00 |- |FLA |[[Brandon Montour]] |''Hrubosť'' |13:14 |2:00 |- |FLA |Oliver Ekman-Larsson |''Zdržovanie hry'' |15:06 |2:00 |- |EDM |[[Sam Carrick]] |''Seknutie'' |18:01 |2:00 |- |EDM |Sam Carrick |''Nešportovné správanie'' |18:01 |10:00 |- |EDM |[[Vincent Desharnais]] |''Nešportovné správanie'' |18:01 |10:00 |} === Zápas č. 3 === {{Hokejbox2|dátum=13. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Edmonton Oilers|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|4|3|}}|strely1=23|strely2=35|tresty1=10|tresty2=6|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-3-recap-june-13}} [[Súbor:Sasha Barkov.jpg|náhľad|367x367bod|Kapitán Panthers [[Aleksander Barkov]] strelil víťazný gól a získal dva body v treťom zápase.]] V treťom zápase otvorili Panthers skóre v prvej tretine, keď kapitán [[Aleksander Barkov]] vyrazil puk obrancovi Oilers [[Evan Bouchard|Evanovi Bouchardovi]], čo viedlo k útoku troch na dvoch, v ktorom [[Gustav Forsling]] vystrelil smerom k sieti a [[Sam Reinhart]] puk tečoval za brankára Oilers [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine prihral útočník Oilers [[Adam Henrique]] [[Warren Foegele|Warrenovi Foegelemu]], ktorý skóroval z úniku a vyrovnal na 1:1. Panthers sa opäť ujali vedenia po tom, čo [[Anton Lundell]] vystrelil puk okolo mantinelu a Skinner sa pokúsil puk rozohrať, ale [[Eetu Luostarinen]] poslal puk voľnému [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimirovi Tarasenkovi]], ktorý puk päsťou poslal do siete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-014207010.html |dátum prístupu=2025-04-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240614044502/https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-014207010.html |dátum archivácie=2024-06-14 }}</ref> Florida potom zvýšila na 3:1, keď Sam Bennett a Matthew Tkachuk vynútili stratu lopty v útočnom pásme, čo viedlo k [[Sam Bennett|Bennettovmu]] gólu s asistenciou [[Matthew Tkachuk|Tkachuka]]. Barkov krátko nato zvýšil na 4:1, keď po prihrávke od [[Evan Rodrigues|Evana Rodriguesa]] strelou prekonal Skinnera. V tretej tretine znížil [[Philip Broberg]] deficit Oilers na dva góly, keď jeho strela z ringu prešla popri brankárovi Panthers [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergejovi Bobrovskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Broberg Gets on the Board {{!}} Highlights and Live Video from Bleacher Report | url = https://bleacherreport.com/videos/574088-philip-broberg-gets-on-the-board | vydavateľ = Bleacher Report | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-US}}</ref> Oilers potom znížili deficit na jeden gól, keď strelu [[Brett Kulak|Bretta Kulaka]] tečoval center [[Ryan McLeod]]. Panthers nakoniec ubránili svoj jednomólový náskok a zvíťazili 4:3, čím sa ujali vedenia v sérii 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers hold off Oilers in Game 3, on verge of 1st Stanley Cup championship {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-3-recap-june-13 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |FLA |[[Sam Reinhart]] (9) |[[Gustav Forsling]] (8), [[Aleksander Barkov]] (14) |18:58 |1 – 0 FLA |- | rowspan="4" |'''2. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] (2) |[[Adam Henrique]] (3) |01:49 |1 –1 |- |FLA |[[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (4) |[[Eetu Luostarinen]] (6), [[Anton Lundell]] (12) |09:12 |2 – 1 FLA |- |FLA |[[Sam Bennett]] (7) |[[Matthew Tkachuk]] (15) |13:57 |3 – 1 FLA |- |FLA |Aleksander Barkov (7) |[[Evan Rodrigues]] (6), Sam Reinhart (6) |15:31 |4 – 1 FLA |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |EDM |[[Philip Broberg]] (2) |[[Connor McDavid]] (28), [[Darnell Nurse]] (4) |06:02 |4 – 2 FLA |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (2) |[[Brett Kulak]] (5), Connor McDavid (29) |12:25 |4 – 3 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="5" |'''1. tr''' |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] |''Nedovolené bránenie'' |04:30 |2:00 |- |FLA |Aleksander Barkov |''Zdržovanie hry'' |09:55 |2:00 |- |EDM |[[Brandon Montour]] |''Seknutie'' |14:46 |5:00 |- |EDM |Brett Kulak |''Hrubosť'' |18:31 |2:00 |- |FLA |Matthew Tkachuk |''Hrubosť'' |18:31 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |Sam Bennett |''Hrubosť'' |18:08 |2:00 |- |EDM |[[Corey Perry]] |''Nedovolené bránenie'' |18:08 |2:00 |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] |''Hákovanie'' |19:39 |2:00 |- |'''3. tr''' | colspan="5" |''Žiadne'' |} === Zápas č. 4 === {{Hokejbox2|dátum=15. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|1|8|}}|strely1=33|strely2=35|tresty1=12|tresty2=8|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]<br/>(od 25. minúty [[Anthony Stolarz]])|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-4-recap-june-15}} [[Súbor:Connor McDavid 2-FEB-2022.jpg|náhľad|270x270bod|Kapitán Oilers [[Connor McDavid]] zaznamenal v štvrtom zápase gól a štyri body, čím prekonal rekord Wayna Gretzkyho v počte jednej asistencie v play-off.]] Oilers začali skórovať v prvej tretine štvrtého zápasu, keď premenil penaltu, keď útočník [[Connor Brown]] prihral [[Mattias Janmark|Mattiasovi Janmarkovi]] v oslabení na gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers’ Janmark pots short-handed goal after Panthers hit pair of posts | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/video/oilers-janmark-pots-short-handed-goal-after-panthers-hit-pair-of-posts/ | vydavateľ = www.sportsnet.ca | dátum prístupu = 2025-04-21}}</ref> Edmonton potom získal dvojgólový náskok, keď útok v útočnom pásme umožnil Janmarkovi poslať puk do siete, ale [[Adam Henrique]] ho dorazil a zvýšil na 2:0. Panthers sa dostali do vedenia gólom útočníka [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimira Tarasenka]], ktorý dorazil strelu obrancu [[Gustavs Forsling|Gustava Forslinga]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Vladimir Tarasenko with a Goal vs. Edmonton Oilers|url=https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-004536261.html|periodikum=Yahoo Sports|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20240616012400/https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-004536261.html|dátum archivácie=2024-06-16}}</ref> 5:12 minút pred koncom prvej tretiny si Oilers opäť vybudovali dvojgólový náskok, keď Leon Draisaitl prihral Dylanovi Hollowayovi, ktorý bekhendom prekonal brankára Panthers [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]] a zvýšil vedenie na 3:1. V druhej tretine zvýšil na 4:1 kapitán Oilers [[Connor McDavid]] strelou prekonal Bobrovského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Video | url = https://www.tsn.ca/must-see/video/must-see-mcdavid-scores-his-first-goal-of-the-stanley-cup-final-to-make-it-4-1~2941087 | vydavateľ = TSN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Oilers potom zvýšili na 5:1, keď McDavid prihral obrancovi [[Darnell Nurse|Darnellovi Nursovi]], ktorý prestrelil Bobrovského, čo viedlo k vstupu do hry náhradného brankára Panthers [[Anthony Stolarz|Anthonyho Stolarza]]. Oilers potom dostali presilovku 5 na 3, počas ktorej [[Ryan Nugent-Hopkins]] skóroval na 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Videos - Highlights and Analysis from the National Hockey League | url = https://www.tsn.ca/nhl/video/nugent-hopkins-taps-in-the-loose-puck-for-the-oilers-first-pp-go~2941085 | vydavateľ = TSN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V tretej tretine Oilers pokračovali v debakle, keď Holloway aj [[Ryan McLeod]] skórovali na 8:1, čím si vynútili piaty zápas a vyhli sa tomu, aby sa stali prvým tímom od roku 1998, ktorý vyhral vo finále Stanley Cupu. Asistenciou na gól Hollowaya vytvoril Connor McDavid rekord play-off v počte asistencií v jednej sezóne a prekonal rekord, ktorý predtým držal Wayne Gretzky v roku 1988.<ref>{{Citácia periodika|titul=Connor McDavid breaks Wayne Gretzky’s record for most assists in a single playoff|url=https://www.nytimes.com/athletic/5567460/2024/06/15/connor-mcdavid-wayne-gretzky-assists-playoffs/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-12-06|dátum prístupu=2025-04-21|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Daniel|priezvisko=Nugent-Bowman}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- | rowspan="4" |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Janmark]] (3) – ''sh'' |[[Connor Brown]] (4) |03:11 |1 – 0 EDM |- |EDM |[[Adam Henrique]] (3) |Mattias Janmark (3), [[Mattias Ekholm]] (4) |07:48 |2 – 0 EDM |- |FLA |[[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (5) |[[Gustav Forsling]] (9) |11:26 |2 – 1 EDM |- |EDM |[[Dylan Holloway]] (4) |[[Leon Draisaitl]] (19), [[Brett Kulak]] (6) |14:48 |3 – 1 EDM |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |EDM |[[Connor McDavid]] (6) |[[Zach Hyman]] (5), [[Evan Bouchard]] (23) |01:13 |4 – 1 EDM |- |EDM |[[Darnell Nurse]] (1) |Connor McDavid (30), Zach Hyman (6) |04:59 |5 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] (7) – ''pp'' |Leon Draisaitl (20), Connor McDavid (31) |13:03 |6 – 1 EDM |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |EDM |Dylan Holloway (5) |Connor McDavid (32), [[Corey Perry]] (2) |14:11 |7 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (3) |Dylan Holloway (2), [[Warren Foegele]] (3) |16:41 |8 – 1 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |EDM |Darnell Nurse |''Podrazenie'' |01:53 |2:00 |- |FLA |Lavička (obsluhoval [[Evan Rodrigues]]) |''Príliš veľa hráčov na ľade'' |04:12 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] |''Seknutie'' |08:40 |2:00 |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hrubosť'' |11:35 |2:00 |- |FLA |[[Sam Bennett]] |''Hrubosť'' |11:35 |2:00 |- | rowspan="5" |'''3. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Hákovanie'' |00:36 |2:00 |- |EDM |Darnell Nurse |''Krosček'' |06:51 |2:00 |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] |''Seknutie'' |09:16 |2:00 |- |EDM |Corey Perry |''Seknutie'' |11:52 |2:00 |- |FLA |[[Kyle Okposo]] |''Faul lakťom'' |16:59 |2:00 |} === Zápas č. 5 === {{Hokejbox2|dátum=18. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Florida Panthers|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|5|3|}}|strely1=24|strely2=32|tresty1=8|tresty2=12|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-5-recap-june-18}} [[Súbor:Evan Bouchard.jpg|náhľad|336x336bod|[[Evan Bouchard]] (na obrázku s Bakersfield Condors) zaznamenal v 5. zápase tri asistencie.]] V piatom zápase strelil [[Connor Brown]] úvodný gól Oilers v prvej tretine, keď strelou bekhendom prekonal brankára [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]] a strelil gól v oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers' Connor Brown: Opens scoring with shortie | url = https://www.cbssports.com/fantasy/hockey/news/oilers-connor-brown-opens-scoring-with-shortie/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2024-06-19 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine si Oilers vybudovali dvojgólový náskok, keď [[Zach Hyman]] skóroval v presilovke. O tri minúty neskôr prihral útočník Oilers [[Warren Foegele]] kapitánovi [[Connor McDavid|Connorovi McDavidovi]], ktorého strela zápästím prekonala Bobrovského a zvýšila vedenie na 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers sa dočkali skórovania necelé dve minúty po tom, čo útočník [[Evan Rodrigues]] prihral [[Matthew Tkachuk|Matthewovi Tkachukovi]], ktorý skóroval a znížil na dva góly. Po sekajúcej penalte Rodriguesa si Oilers opäť vybudovali trojgólový náskok, keď McDavid prihral [[Corey Perry|Coreymu Perrymu]], ktorý strelil svoj prvý gól v play-off. O štrnásť sekúnd neskôr Panthers znížili rozdiel na dva góly, keď [[Brandon Montour]] prihral Rodrigueovi, ktorý skóroval na 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V tretej tretine zvýšil obranca Floridy [[Oliver Ekman-Larsson]] skóre na 4:3, keď puk poslal za brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. V posledných 30 sekundách, keď Florida mala navyše jedného útočníka, Oilers odvrátili puk do prázdnej brány, ale Tkachuk sa vrhol a puk odrazil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> McDavid puk získal späť a skóroval do prázdnej brány, čím zabezpečil Edmontonu víťazstvo 5:3 a vynútil si tak šiesty zápas. Edmonton sa stal prvým tímom od New Jersey Devils v sezóne 2011/12 a celkovo štvrtým, ktorý si vynútil šiesty zápas po prehre 3:0 vo finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Morning Skate for June 20 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-morning-skate-for-june-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Connor Brown]] (2) – ''sh'' |''Bez asistencie'' |05:30 |1 – 0 EDM |- | rowspan="5" |'''2. tr''' |EDM |[[Zach Hyman]] (15) – ''pp'' |[[Evan Bouchard]] (24), [[Connor McDavid]] (33) |01:58 |2 – 0 EDM |- |EDM |Connor McDavid (7) |[[Warren Foegele]] (4), Evan Bouchard (25) |05:00 |3 – 0 EDM |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] (6) |[[Evan Rodrigues]] (7) |06:53 |3 – 1 EDM |- |EDM |[[Corey Perry]] (1) |Connor McDavid (34), Evan Bouchard (26) |11:54 |4 – 1 EDM |- |FLA |Evan Rodrigues (7) |[[Brandon Montour]] (8), Sam Bennett (7) |12:08 |4 – 2 EDM |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] (2) |Matthew Tkachuk (16) |04:04 |4 – 3 EDM |- |EDM |Connor McDavid (8) – ''en'' |''Bez asistencie'' |19:41 |5 – 3 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="4" |'''1. tr''' |EDM |[[Brett Kulak]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |04:47 |2:00 |- |FLA |Aleksander Barkov |''Krosček'' |09:04 |2:00 |- |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] |''Hákovanie'' |10:07 |2:00 |- |FLA |[[Niko Mikkola]] |''Nedovolené bránenie'' |20:00 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Kyle Okposo]] |''Hákovanie'' |10:02 |2:00 |- |FLA |Evan Rodrigues |''Seknutie'' |13:35 |2:00 |- |EDM |Zach Hyman |''Nedovolené bránenie'' |14:26 |2:00 |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |EDM |[[Dylan Holloway]] |''Hákovanie'' |06:19 |2:00 |- |FLA |Matthew Tkachuk |''Filmovanie'' |06:19 |2:00 |- |FLA |[[Dmitry Kulikov]] |''Podrazenie'' |12:28 |2:00 |} === Zápas č. 6 === {{Hokejbox2|dátum=21. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|1|5|}}|strely1=21|strely2=21|tresty1=16|tresty2=18|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-6-recap-june-21}} [[Súbor:Jaden Schwartz and Warren Foegele (cropped).jpg|náhľad|287x287bod|[[Warren Foegele]] strelil úvodný gól zápasu a v šiestom zápase pridal asistenciu.]] Oilers začali skórovať v prvej tretine šiesteho zápasu, keď stredný stredný hráč [[Leon Draisaitl]] prihral pravému krídelníkovi [[Warner Foegel|Warrenovi Foegelemu]], ktorý puk poslal za brankára Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Warren Foegele gives Oilers 1-0 lead over Panthers after first period of Game 6 in Stanley Cup Final | url = https://www.tsn.ca/nhl/warren-foegele-gives-oilers-1-0-lead-over-panthers-after-first-period-of-game-6-in-stanley-cup-final-1.2138300 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> Florida mala v prvej tretine obmedzené iba dve strely. V druhej tretine poslal [[Mattias Ekholm]] prihrávku [[Mattias Janmark|Mattiasovi Janmarkovi]], ktorý potom prihral [[Adam Henrique|Adamovi Henriqueovi]]; Henrique následne prekonal Bobrovského strelou zápästím a zvýšil vedenie Oilers na 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> O desať sekúnd neskôr bol Panthers neuznaný gól [[Aleksander Barkov|Aleksandra Barkova]], keď opakovaný záznam ukázal, že [[Sam Reinhart]] bol v ofsajde. [[Zach Hyman]] potom zvýšil na 3:0 pre Edmonton, keď skóroval bekhendom z brejku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers sa dokázali dostať k doskoku v tretej tretine, keď Barkov hodil puk okolo brankára [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. Oilers do konca zápasu udržali Panthers za sebou, pričom [[Ryan McLeod]] a [[Darnell Nurse]] strelili po jednom góle do prázdnej bránky a zabezpečili im víťazstvo 5:1. Edmonton sa stal desiatym tímom NHL, ktorý si vynútil siedmy zápas po prehre 3:0 v sérii,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Oilers join 9 other NHL teams that forced a Game 7 after trailing a series 3-0 | url = https://apnews.com/article/stanley-cup-nhl-playoffs-comebacks-a5cf771afd8bb2e35954436209d1b117 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-06-22 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> tretím tímom, ktorému sa to podarilo vo finále, a prvým tímom vo finále od roku 1945, keď sa to podarilo [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers top Panthers again in Game 6, push Stanley Cup Final to limit {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-6-recap-june-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-22 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] (3) |[[Leon Draisaitl]] (21), [[Brett Kulak]] (7) |07:27 |1 – 0 EDM |- | rowspan="2" |'''2. tr''' |EDM |[[Adam Henrique]] (4) |[[Mattias Janmark]] (4), [[Mattias Ekholm]] (5) |00:46 |2 – 0 EDM |- |EDM |[[Zach Hyman]] (16) |[[Ryan Nugent-Hopkins]] (15) |18:20 |3 – 0 EDM |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |FLA |[[Aleksander Barkov]] (8) |[[Carter Verhaeghe]] (9), [[Dmitry Kulikov]] (1) |01:28 |3 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (4) – ''en'' |Warren Foegele (5) |16:45 |4 – 1 EDM |- |EDM |[[Darnell Nurse]] (4) – ''en'' |[[Stuart Skinner]] (1), [[Philip Broberg]] (1) |16:57 |5 – 1 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Seknutie'' |08:17 |2:00 |- |FLA |[[Eetu Luostarinen]] |''Seknutie'' |15:23 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Hrubosť'' |03:05 |2:00 |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hrubosť'' |03:05 |2:00 |- |EDM |[[Connor McDavid]] |''Hákovanie'' |10:57 |2:00 |- | rowspan="4" |'''3. tr''' |EDM |[[Derek Ryan]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |06:15 |2:00 |- |FLA |[[Kevin Stenlund]] |''Nedovolené bránenie'' |11:30 |2:00 |- |FLA |[[Ryan Lomberg]] |''Nešportové správanie'' |19:51 |10:00 |- |EDM |Ryan McLeod |''Nešportové správanie'' |19:51 |10:00 |} === Zápas č. 7 === {{Hokejbox2|dátum=24. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|1|2|}}|strely1=24|strely2=21|tresty1=4|tresty2=2|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24}} [[Súbor:Sam Reinhart - Buffalo Sabres.jpg|náhľad|231x231bod|[[Sam Reinhart]] (na obrázku s Buffalo Sabres) strelil víťazný gól v siedmom zápase Pohára.]] V siedmom zápase začali Panthers skórovať, keď útočník [[Evan Rodrigues]] vystrelil na bránu, pričom [[Carter Verhaeghe]] tečoval puk okolo brankára Oilers [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Útočník Oilers [[Mattias Janmark]] potom vyrovnal, keď skóroval z úniku po prihrávke od obrancu [[Cody Ceci|Codyho Ceciho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine, po tesnom zákroku Bobrovského, dostal [[Dmitrij Kulikov]] puk do rohu Floridy, Verhaeghe prihral puk útočníkovi [[Sam Reinhart|Samovi Reinhartovi]], ktorý zápästím vypálil popri Skinnerovi a zvýšil vedenie na 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sam Reinhart gives Panthers the lead in Game 7 - ESPN Video|url=https://www.espn.com/video/clip/_/id/40425560|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en}}</ref> Panthers udržali svoje vedenie až do tretej tretiny, pričom brankár [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovskij]] chytil zvyšných deväť striel a získal tak svoj prvý Stanley Cup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers recover, defeat Oilers in Game 7 of Stanley Cup Final for 1st title {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Kapitán Panthers [[Aleksander Barkov]] sa stal prvým kapitánom fínskeho pôvodu, ktorý vyhral Pohár,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barkov becomes 1st Finland-born NHL captain to win Stanley Cup {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/aleksander-barkov-first-finnish-born-nhl-captain-to-win-stanley-cup | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> zatiaľ čo Panthers sa stali prvým tímom, ktorý vyhral siedmy zápas finále doma od roku 2006, keď to dokázali [[Carolina Hurricanes]], tiež proti Oilers. Kapitán Oilers [[Connor McDavid]] získal [[Conn Smythe Trophy]] ako najužitočnejší hráč play-off a stal sa tak prvým hráčom od [[Jean-Sébastien Giguère|Jean-Sebastiena Giguereho]] v roku 2003 a celkovo šiestym, ktorý získal Conn Smythe Trophy napriek prehre vo finále. McDavid sa v roku 1976 pridal k [[Reggie Leach|Reggiemu Leachovi]] ako jediný korčuliar, ktorému sa tento úspech podarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers recover, defeat Oilers in Game 7 of Stanley Cup Final for 1st title {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edmonton Oilers' Connor McDavid wins Conn Smythe Trophy | url = https://www.tsn.ca/nhl/edmonton-oilers-connor-mcdavid-wins-conn-smythe-trophy-1.2139646 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA | meno = The Canadian | priezvisko = Press}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |FLA |[[Carter Verhaeghe]] (11) |[[Evan Rodrigues]] (8), [[Anton Lundell]] (14) |04:27 |1 – 0 FLA |- |EDM |[[Mattias Janmark]] (4) |[[Cody Ceci]] (8) |06:44 |1 – 1 |- |'''2. tr''' |FLA |[[Sam Reinhart]] (10) |Carter Verhaeghe (10), [[Dmitry Kulikov]] (2) |15:11 |2 – 1 FLA |- |'''3. tr''' | colspan="5" |''Žiadne'' |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- |'''1. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |02:21 |2:00 |- |'''2. tr''' |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Podrazenie'' |03:22 |2:00 |- |'''3. tr''' |EDM |[[Evan Bouchard]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |03:23 |2:00 |} == Súpisky tímov == === Edmonton Oilers === {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |- !# !Národnosť !Hráč !Pozícia !Strelba !Vek |- |'''2''' |{{CAN}} ![[Evan Bouchard]] |O |P |34 |- |'''5''' |{{CAN}} ![[Cody Ceci]] |O |P |30 |- |'''10''' |{{USA}} ![[Derek Ryan]] |C |P |37 |- |'''13''' |{{SWE}} ![[Mattias Janmark]] |O |Ľ |31 |- |'''14''' |{{CAN}} ![[Mattias Ekholm]] |O |Ľ |34 |- |'''18''' |{{CAN}} ![[Zach Hyman]] |LK |P |31 |- |'''19''' |{{CAN}} ![[Adam Henrique]] |C |Ľ |34 |- |'''25''' |{{CAN}} ![[Darnell Nurse]] – [[Asistent|A]] |O |Ľ |29 |- |'''27''' |{{CAN}} ![[Brett Kulak]] |O |Ľ |30 |- |'''28''' |{{CAN}} ![[Connor Brown]] |PK |P |30 |- |'''29''' |{{GER}} ![[Leon Draisaitl]] – [[Asistent|A]] |C |Ľ |28 |- |'''30''' |{{CAN}} ![[Calvin Pickard]] |B |Ľ |32 |- |'''37''' |{{CAN}} ![[Warren Foegele]] |LK |Ľ |28 |- |'''39''' |{{CAN}} ![[Sam Carrick]] |C |P |32 |- |'''55''' |{{CAN}} ![[Dylan Holloway]] |LK |Ľ |22 |- |'''71''' |{{CAN}} ![[Ryan McLeod]] |C |Ľ |24 |- |'''73''' |{{CAN}} ![[Vincent Desharnais]] |O |P |28 |- |'''74''' |{{CAN}} ![[Stuart Skinner]] |B |Ľ |25 |- |'''86''' |{{SWE}} ![[Philip Broberg]] |O |Ľ |22 |- |'''90''' |{{CAN}} ![[Corey Perry]] |PK |P |39 |- |'''91''' |{{CAN}} ![[Evander Kane]] |LK |Ľ |32 |- |'''93''' |{{CAN}} ![[Ryan Nugent-Hopkins]] – [[Asistent|A]] |C |Ľ |31 |- |'''97''' |{{CAN}} ![[Connor McDavid]] – [[Emanuel Viktor Voska|C]] |C |Ľ |27 |} === Florida Panthers === {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |- !# !Národnosť !Hráč !Pozícia !Strelba !Vek |- |'''5''' |{{CAN}} ![[Aaron Ekblad]] – [[Asistent|A]] |O |P |28 |- |'''7''' |{{RUS}} ![[Dmitry Kulikov]] |O |Ľ |33 |- |'''8''' |{{USA}} ![[Kyle Okposo]] |PK |P |36 |- |'''9''' |{{CAN}} ![[Sam Bennett]] |C |Ľ |27 |- |'''10''' |{{RUS}} ![[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] |PK |P |32 |- |'''13''' |{{CAN}} ![[Sam Reinhart]] |C |P |28 |- |'''15''' |{{FIN}} ![[Anton Lundell]] |C |Ľ |22 |- |'''16''' |{{FIN}} ![[Aleksander Barkov]] – [[Kapitán|C]] |C |Ľ |28 |- |'''17''' |{{CAN}} ![[Evan Rodrigues]] |C |P |30 |- |'''18''' |{{CAN}} ![[Steven Lorentz]] |C |Ľ |28 |- |'''19''' |{{USA}} ![[Matthew Tkachuk]] – [[Asistent|A]] |LK |Ľ |26 |- |'''21''' |{{CAN}} ![[Nick Cousins]] |C |Ľ |30 |- |'''23''' |{{CAN}} ![[Carter Verhaeghe]] |C |Ľ |28 |- |'''27''' |{{FIN}} ![[Eetu Luostarinen]] |C |Ľ |25 |- |'''41''' |{{USA}} ![[Anthony Stolarz]] |B |Ľ |30 |- |'''42''' |{{SWE}} ![[Gustav Forsling]] |O |Ľ |27 |- |'''62''' |{{CAN}} ![[Brandon Montour]] |O |P |30 |- |'''72''' |{{RUS}} ![[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovsky]] |B |Ľ |35 |- |'''77''' |{{FIN}} ![[Niko Mikkola]] |O |Ľ |28 |- |'''82''' |{{SWE}} ![[Kevin Stenlund]] |C |P |27 |- |'''91''' |{{SWE}} ![[Oliver Ekman-Larsson]] |O |Ľ |32 |- |'''94''' |{{CAN}} ![[Ryan Lomberg]] |LK |Ľ |29 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Playoff Stanley Cupu]] [[Kategória:Športové podujatia v Edmontone]] [[Kategória:Šport na Floride]] [[Kategória:Edmonton Oilers]] [[Kategória:Florida Panthers]] 6ndyhd9rejz6q2nxumsnwrkqrw3hzt8 0 729589 8218613 8214998 2026-05-23T18:06:44Z Feriontly17x17x7 228747 o udržanie, 1. zápas 8218613 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = Niké liga 2024/2025 |sezóna_po = Niké liga 2026/2027 |začiatok = 26. júl 2025 |koniec = 16. máj 2026 |majster = [[ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = FC DAC 1904 Dunajská Streda |3_miesto = FC Spartak Trnava |ročník = |liga_majstrov = ŠK Slovan Bratislava |európska_liga = [[MŠK Žilina]] |európska_konferenčná_liga= [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]<br>[[FC Spartak Trnava]] |baráž = [[KFC Komárno]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 192 |počet_gólov = 532 |priemer_gólov_na_zápas = 2,77 |počet_divákov = 580 949 (3 026 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Michal Faško]] ([[MŠK Žilina|Žilina]]) 14 gólov |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''Niké liga 2025/2026''' bol 33. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[26. júl]]a [[2025]] a skončila [[16. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník Niké ligy 2025/2026 odštartuje na konci júla | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4046-novy-rocnik-nike-ligy-2025-2026-odstartuje-na-konci-jula | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-06-12}}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] bol obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2024/2025|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 15. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Slovan Bratislava získal ôsmy titul za sebou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovan získal ôsmy titul za sebou, Komárno s dôležitou výhrou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-nl-slovan-ziskal-osmy-titul-za/959970-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-03 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> Zostupujúcim tímom bol nováčik FC Tatran Prešov, ktorý skončil na poslednom mieste v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno do baráže, Czibor: Chvalabohu sme to zvládli | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-do-baraze-czibor-chvalabohu/963291-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> == Tímy == V lige súťažilo dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet ligy]]. Postupujúcim tímom bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý sa do najvyššej súťaže vrátil po siedmych sezónach. Nahradil [[MFK Dukla Banská Bystrica|MFK Duklu Banskú Bystricu]], ktorá vypadla z najvyššej súťaže po troch sezónach. === Štadióny a miesta === {| class="wikitable sortable" !Tím !Miesto !Štadión !Kapacita |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |[[Štadión FC ViOn]]<ref group=p>KFC Komárno hrá svoje domáce zápasy na štadióne [[Štadión FC ViOn|FC ViOn]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].</ref> |4 006 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 500 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |19 200 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Prešov]] |[[Futbal Tatran Aréna]] |6 500 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 366 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 440 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 061 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |11 253 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |22 | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |47:30 | align="center" | +17 | align="center" |'''46''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |22 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |39:20 | align="center" | +19 | align="center" |'''43''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |45:27 | align="center" | +18 | align="center" |'''40''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |35:28 | align="center" | +7 | align="center" |'''37''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" | +17 | align="center" |'''36''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |22 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |32:36 | align="center" | -4 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |22 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''25''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |18:37 | align="center" | -19 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[FC Košice]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |35:42 | align="center" | -7 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |22 | align="center" |5 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |9 | align="center" |22:35 | align="center" | -13 | align="center" |'''21''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |20:35 | align="center" | -15 | align="center" |'''16''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|4|0}}]] |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|1|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|2}}]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !K |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !É |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} !'''×''' |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|5|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|4|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !L |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !G |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center|5 236 |align=center|14 539 |align=center|9 487 |align=center|6 421 |align=center|6 436 |align=center|3 689 |align=center|4 897 |align=center|4 868 |align=center|3 119 |align=center|4 917 |align=center|6 498 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 599 !I |align=center|4 261 |align=center|2 083 |align=center|1 756 |align=center|1 908 |align=center|1 671 |align=center|1 255 |align=center|1 423 |align=center|1 536 |align=center|1 354 |align=center|1 864 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|17 011 |align=center|3 069 !K |align=center|9 362 |align=center|3 538 |align=center|2 218 |align=center|5 379 |align=center|3 112 |align=center|2 964 |align=center|4 273 |align=center|3 937 |align=center|5 078 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|9 301 |align=center|4 768 |align=center|5 184 !É |align=center|4 085 |align=center|4 682 |align=center|4 075 |align=center|5 650 |align=center|3 515 |align=center|3 868 |align=center|3 993 |align=center|3 549 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|4 378 |align=center|2 482 |align=center|2 411 |align=center|2 182 !'''×''' |align=center|2 234 |align=center|5 076 |align=center|4 395 |align=center|2 847 |align=center|3 211 |align=center|3 288 |align=center|8 111 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|3 048 |align=center|557 |align=center|727 |align=center|511 |align=center|1 008 !'''×''' |align=center|527 |align=center|865 |align=center|502 |align=center|611 |align=center|825 |align=center|1 467 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|4 286 |align=center|2 738 |align=center|1 238 |align=center|1 153 |align=center|2 049 |align=center|815 !'''×''' |align=center|1 584 |align=center|1 173 |align=center|735 |align=center|1 208 |align=center|2 896 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|1 289 |align=center|415 |align=center|2 987 |align=center|640 |align=center|367 |align=center|230 |align=center|280 !'''×''' |align=center|322 |align=center|283 |align=center|452 |align=center|375 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 027 |align=center|613 |align=center|3 013 |align=center|661 |align=center|623 |align=center|543 |align=center|312 |align=center|303 !L |align=center|473 |align=center|445 |align=center|737 |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |align=center|1 513 |align=center|1 567 |align=center|1 434 |align=center|1 155 |align=center|676 |align=center|1 141 |align=center|868 |align=center|737 |align=center|1 055 !I |align=center|543 |align=center|1 158 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|4 318 |align=center|2 109 |align=center|4 489 |align=center|744 |align=center|940 |align=center|978 |align=center|686 |align=center|988 |align=center|1 015 |align=center|1 713 !G |align=center|967 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|6 320 |align=center|6 160 |align=center|6 327 |align=center|6 254 |align=center|6 398 |align=center|6 098 |align=center|6 007 |align=center|3 669 |align=center|5 356 |align=center|6 369 |align=center|6 380 !A |} == Nadstavbová časť == === Skupina o titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |32 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |62:37 | align="center" | +25 | align="center" |'''68''' | align="center" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. predkola Ligy majstrov]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |55:34 | align="center" | +21 | align="center" |'''58''' | rowspan="2" align="center" |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2. predkola Konferenčnej ligy]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |51:37 | align="center" | +14 | align="center" |'''56''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''4.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |32 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |59:41 | align="center" | +18 | align="center" |'''52''' | align="center" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|1. predkola Európskej ligy]] |- | align="center" |'''5.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |14 | align="center" |44:52 | align="center" | -8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |55:51 | align="center" | +4 | align="center" |'''42''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|2|2}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|2}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|1}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |align=center|11 210 |align=center|8 479 |align=center|13 621 |align=center|6 039 |align=center|11 650 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|6 230 !– |align=center|4 269 |align=center|5 908 |align=center|3 916 |align=center|3 819 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 866 |align=center|1 810 !– |align=center|2 247 |align=center|1 586 |align=center|1 049 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|10 437 |align=center|4 351 |align=center|6 257 !– |align=center|3 550 |align=center|3 854 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|1 267 |align=center|459 |align=center|426 |align=center|627 !– |align=center|737 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|3 487 |align=center|2 426 |align=center|2 483 |align=center|2 106 |align=center|1 542 !– |} === Skupina o udržanie sa === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |51:55 | align="center" | -4 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |15 | align="center" |34:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''11.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34:46 | align="center" | -12 | align="center" |'''32''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž o udržanie]] |- bgcolor="#ffaaaa" | align="center" |'''12.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |32 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |14 | align="center" |29:43 | align="center" | -14 | align="center" |'''30''' | align="center" |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2. ligy]] |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |align=center|1 448 |align=center|1 288 |align=center|858 |align=center|1 551 |align=center|778 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|861 !– |align=center|961 |align=center|909 |align=center|1 095 |align=center|1 012 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|2 518 |align=center|2 692 !– |align=center|4 188 |align=center|7 044 |align=center|2 869 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|293 |align=center|356 |align=center|340 !– |align=center|1 950 |align=center|342 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|3 487 |align=center|3 466 |align=center|4 945 |align=center|3 299 !– |align=center|5 525 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 130 |align=center|439 |align=center|1 650 |align=center|457 |align=center|402 !– |} == Baráž o udržanie == {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=19. máj 2026 |čas=16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |skóre={{ku|1|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[KFC Komárno]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2806-zvo-kfc Správa o zápase] |góly1=[[Jakub Sylvestr|Sylvestr]] {{gól|27}} |góly2= |štadión= MFK Lokomotíva Zvolen, [[Zvolen]] |divákov= 1 856 |rozhodca= Filip Glova }} ---- {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=23. máj 2026 |čas=20:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[KFC Komárno]] |skóre={{ku||}} |polčas=({{ku||}}) |mužstvo2=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |zápis= |góly1= |góly2= |štadión= [[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]], [[Zlaté Moravce]] |divákov= |rozhodca= Peter Ziemba }} == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka Niké ligy] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] 62qvbd9ao3afzgbn2lwb7w1iewinb16 8218774 8218613 2026-05-24T06:51:30Z Feriontly17x17x7 228747 o udržanie, odveta 8218774 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = Niké liga 2024/2025 |sezóna_po = Niké liga 2026/2027 |začiatok = 26. júl 2025 |koniec = 16. máj 2026 |majster = [[ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = FC DAC 1904 Dunajská Streda |3_miesto = FC Spartak Trnava |ročník = |liga_majstrov = ŠK Slovan Bratislava |európska_liga = [[MŠK Žilina]] |európska_konferenčná_liga= [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]<br>[[FC Spartak Trnava]] |baráž = [[KFC Komárno]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 192 |počet_gólov = 532 |priemer_gólov_na_zápas = 2,77 |počet_divákov = 580 949 (3 026 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Michal Faško]] ([[MŠK Žilina|Žilina]]) 14 gólov |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''Niké liga 2025/2026''' bol 33. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[26. júl]]a [[2025]] a skončila [[16. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník Niké ligy 2025/2026 odštartuje na konci júla | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4046-novy-rocnik-nike-ligy-2025-2026-odstartuje-na-konci-jula | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-06-12}}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] bol obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2024/2025|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 15. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Slovan Bratislava získal ôsmy titul za sebou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovan získal ôsmy titul za sebou, Komárno s dôležitou výhrou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-nl-slovan-ziskal-osmy-titul-za/959970-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-03 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> Zostupujúcim tímom bol nováčik FC Tatran Prešov, ktorý skončil na poslednom mieste v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno do baráže, Czibor: Chvalabohu sme to zvládli | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-do-baraze-czibor-chvalabohu/963291-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> == Tímy == V lige súťažilo dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet ligy]]. Postupujúcim tímom bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý sa do najvyššej súťaže vrátil po siedmych sezónach. Nahradil [[MFK Dukla Banská Bystrica|MFK Duklu Banskú Bystricu]], ktorá vypadla z najvyššej súťaže po troch sezónach. === Štadióny a miesta === {| class="wikitable sortable" !Tím !Miesto !Štadión !Kapacita |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |[[Štadión FC ViOn]]<ref group=p>KFC Komárno hralo svoje domáce zápasy na štadióne [[Štadión FC ViOn|FC ViOn]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].</ref> |4 006 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 500 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |19 200 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Prešov]] |[[Futbal Tatran Aréna]] |6 500 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 366 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 440 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 061 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |11 253 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |22 | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |47:30 | align="center" | +17 | align="center" |'''46''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |22 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |39:20 | align="center" | +19 | align="center" |'''43''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |45:27 | align="center" | +18 | align="center" |'''40''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |35:28 | align="center" | +7 | align="center" |'''37''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" | +17 | align="center" |'''36''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |22 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |32:36 | align="center" | -4 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |22 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''25''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |18:37 | align="center" | -19 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[FC Košice]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |35:42 | align="center" | -7 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |22 | align="center" |5 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |9 | align="center" |22:35 | align="center" | -13 | align="center" |'''21''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |20:35 | align="center" | -15 | align="center" |'''16''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|4|0}}]] |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|1|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|2}}]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !K |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !É |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} !'''×''' |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|5|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|4|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !L |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !G |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center|5 236 |align=center|14 539 |align=center|9 487 |align=center|6 421 |align=center|6 436 |align=center|3 689 |align=center|4 897 |align=center|4 868 |align=center|3 119 |align=center|4 917 |align=center|6 498 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 599 !I |align=center|4 261 |align=center|2 083 |align=center|1 756 |align=center|1 908 |align=center|1 671 |align=center|1 255 |align=center|1 423 |align=center|1 536 |align=center|1 354 |align=center|1 864 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|17 011 |align=center|3 069 !K |align=center|9 362 |align=center|3 538 |align=center|2 218 |align=center|5 379 |align=center|3 112 |align=center|2 964 |align=center|4 273 |align=center|3 937 |align=center|5 078 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|9 301 |align=center|4 768 |align=center|5 184 !É |align=center|4 085 |align=center|4 682 |align=center|4 075 |align=center|5 650 |align=center|3 515 |align=center|3 868 |align=center|3 993 |align=center|3 549 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|4 378 |align=center|2 482 |align=center|2 411 |align=center|2 182 !'''×''' |align=center|2 234 |align=center|5 076 |align=center|4 395 |align=center|2 847 |align=center|3 211 |align=center|3 288 |align=center|8 111 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|3 048 |align=center|557 |align=center|727 |align=center|511 |align=center|1 008 !'''×''' |align=center|527 |align=center|865 |align=center|502 |align=center|611 |align=center|825 |align=center|1 467 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|4 286 |align=center|2 738 |align=center|1 238 |align=center|1 153 |align=center|2 049 |align=center|815 !'''×''' |align=center|1 584 |align=center|1 173 |align=center|735 |align=center|1 208 |align=center|2 896 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|1 289 |align=center|415 |align=center|2 987 |align=center|640 |align=center|367 |align=center|230 |align=center|280 !'''×''' |align=center|322 |align=center|283 |align=center|452 |align=center|375 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 027 |align=center|613 |align=center|3 013 |align=center|661 |align=center|623 |align=center|543 |align=center|312 |align=center|303 !L |align=center|473 |align=center|445 |align=center|737 |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |align=center|1 513 |align=center|1 567 |align=center|1 434 |align=center|1 155 |align=center|676 |align=center|1 141 |align=center|868 |align=center|737 |align=center|1 055 !I |align=center|543 |align=center|1 158 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|4 318 |align=center|2 109 |align=center|4 489 |align=center|744 |align=center|940 |align=center|978 |align=center|686 |align=center|988 |align=center|1 015 |align=center|1 713 !G |align=center|967 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|6 320 |align=center|6 160 |align=center|6 327 |align=center|6 254 |align=center|6 398 |align=center|6 098 |align=center|6 007 |align=center|3 669 |align=center|5 356 |align=center|6 369 |align=center|6 380 !A |} == Nadstavbová časť == === Skupina o titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |32 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |62:37 | align="center" | +25 | align="center" |'''68''' | align="center" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. predkola Ligy majstrov]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |55:34 | align="center" | +21 | align="center" |'''58''' | rowspan="2" align="center" |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2. predkola Konferenčnej ligy]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |51:37 | align="center" | +14 | align="center" |'''56''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''4.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |32 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |59:41 | align="center" | +18 | align="center" |'''52''' | align="center" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|1. predkola Európskej ligy]] |- | align="center" |'''5.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |14 | align="center" |44:52 | align="center" | -8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |55:51 | align="center" | +4 | align="center" |'''42''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|2|2}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|2}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|1}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |align=center|11 210 |align=center|8 479 |align=center|13 621 |align=center|6 039 |align=center|11 650 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|6 230 !– |align=center|4 269 |align=center|5 908 |align=center|3 916 |align=center|3 819 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 866 |align=center|1 810 !– |align=center|2 247 |align=center|1 586 |align=center|1 049 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|10 437 |align=center|4 351 |align=center|6 257 !– |align=center|3 550 |align=center|3 854 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|1 267 |align=center|459 |align=center|426 |align=center|627 !– |align=center|737 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|3 487 |align=center|2 426 |align=center|2 483 |align=center|2 106 |align=center|1 542 !– |} === Skupina o udržanie sa === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |51:55 | align="center" | -4 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |15 | align="center" |34:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''11.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34:46 | align="center" | -12 | align="center" |'''32''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž o udržanie]] |- bgcolor="#ffaaaa" | align="center" |'''12.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |32 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |14 | align="center" |29:43 | align="center" | -14 | align="center" |'''30''' | align="center" |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2. ligy]] |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |align=center|1 448 |align=center|1 288 |align=center|858 |align=center|1 551 |align=center|778 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|861 !– |align=center|961 |align=center|909 |align=center|1 095 |align=center|1 012 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|2 518 |align=center|2 692 !– |align=center|4 188 |align=center|7 044 |align=center|2 869 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|293 |align=center|356 |align=center|340 !– |align=center|1 950 |align=center|342 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|3 487 |align=center|3 466 |align=center|4 945 |align=center|3 299 !– |align=center|5 525 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 130 |align=center|439 |align=center|1 650 |align=center|457 |align=center|402 !– |} == Baráž o udržanie == {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=19. máj 2026 |čas=16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |skóre={{ku|1|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[KFC Komárno]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2806-zvo-kfc Správa o zápase] |góly1=[[Jakub Sylvestr|Sylvestr]] {{gól|27}} |góly2= |štadión= MFK Lokomotíva Zvolen, [[Zvolen]] |divákov= 1 856 |rozhodca= Filip Glova }} ---- {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=23. máj 2026 |čas=20:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[KFC Komárno]] |skóre={{ku|3|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2807-kfc-zvo Správa o zápase] |góly1=[[Ondřej Rudzan|Rudzan]] {{gól|43||49}}<br/>[[Ganbayar Ganbold|Ganbold]] {{gól|71}} |góly2= |štadión= [[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]], [[Zlaté Moravce]] |divákov= 1 344 |rozhodca= Peter Ziemba }} == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka Niké ligy] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] hz7ba639ym25jy3liasf0etjduqoam6 0 729689 8218556 8203824 2026-05-23T14:45:06Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Tahiti]] pomocou použitia HotCat 8218556 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť|názov=Air Tahiti Nui|logo=N1015X Air Tahiti Nui Boeing 787-9 Dreamliner 27.jpg|IATA=TN|ICAO=THT|callsign=TAHITI AIRLINES|založená=31. október 1996|začiatok činnosti=20. november 1998|hlavné letiská=[[Medzinárodné letisko Faaʻa]]|frequent_flyer=Club Tiare|veľkosť flotily=4|destinácie=6|sídlo=[[Papeete]], [[Tahiti]], [[Francúzska Polynézia]]|kľúčové osobnosti=Michel Monvoisin ([[CEO]])|webová stránka=[https://www.airtahitinui.com/en airtahitinui.com]}} '''Air Tahiti Nui''' je vlajkovou leteckou spoločnosťou [[Zámorské Francúzsko|francúzskeho zámorského spoločenstva]] [[Francúzska Polynézia]] so sídlom a dennou prevádzkovou kanceláriou vo [[Faʻaʻā]] na [[Tahiti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Contacter - Air Tahiti Nui - Air Tahiti Nui | url = http://pf.airtahitinui.com/contacter-air-tahiti-nui.html | vydavateľ = pf.airtahitinui.com | dátum prístupu = 2025-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120623001949/http://pf.airtahitinui.com/contacter-air-tahiti-nui.html | dátum archivácie = 2012-06-23 }}</ref> Prevádzkuje diaľkové lety zo svojej domovskej základne na [[Medzinárodné letisko Faa'a|medzinárodnom letisku Faa'a]] s flotilou pozostávajúcou zo štyroch lietadiel [[Boeing 787 Dreamliner]]. == História == Spoločnosť Air Tahiti Nui bola založená 31. októbra 1996 a leteckú prevádzku začala 20. novembra 1998. Bola to prvá medzinárodná diaľková letecká spoločnosť so sídlom vo Francúzskej Polynézii, ktorá bola vytvorená s cieľom rozvíjať cestovný ruch v zahraničí. Vláda Francúzskej Polynézie je hlavným akcionárom (84,4 %) spolu s ďalšími miestnymi investormi. Air Tahiti Nui mala okolo roku 2007 782 zamestnancov. Po rokoch deficitu čelila Air Tahiti Nui v roku 2011 možnému bankrotu. Prezident Francúzskej Polynézie [[Oscar Temaru]] vyzval všetkých oprávnených pracovníkov na území, aby pomohli zachrániť dopravcu dobrovoľným zaplatením tretiny svojho príjmu do záchranného fondu. Po štyroch rokoch deficitu spoločnosť v roku 2015 opäť začala dosahovať zisk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Air Tahiti Nui plans metal neutral alliance with Air France and partners as losses continue to mount | url = https://centreforaviation.com/analysis/reports/air-tahiti-nui-plans-metal-neutral-alliance-with-air-france-and-partners-as-losses-continue-to-mount-111781 | vydavateľ = CAPA - Centre for Aviation | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> V máji 2015 spoločnosť Air Tahiti Nui oznámila svoj zámer nahradiť celú svoju flotilu, ktorá vtedy pozostávala z piatich lietadiel [[Airbus A340|Airbus A340-300]]. Mali byť nahradené štyrmi lietadlami [[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]], ktoré mali byť dodané v rokoch 2018 a 2019.<ref>http://ch-aviation.com/portal/news/37145-air-tahiti-nui-finalizes-order-for-two-b787-9s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-partners-boeing-new-aircraft |dátum prístupu=2025-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200926213939/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-partners-boeing-new-aircraft |dátum archivácie=2020-09-26 }}</ref> Spoločnosť Air Tahiti Nui vykonávala svoju poslednú službu s A340 v septembri 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> V apríli 2018, v očakávaní svojej novej flotily lietadiel Boeing 787-9, spoločnosť Air Tahiti Nui predstavila svoju prepracovanú značku a aktualizovanú typografiu. Prepracované logo je výsledkom spolupráce spoločnosti Future Brand a polynézskeho súčasného umelca Alexandra Leeho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand |dátum prístupu=2025-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230129111933/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand |dátum archivácie=2023-01-29 }}</ref> Prepracované logo predstavuje kvet tiare, symbol leteckej spoločnosti od začiatku jej histórie, zobrazený v dvojtretinovom pohľade s profilom vahine (ženy v tahitčine) v piestiku, čo je odkaz na povesť Tahiti pre krásne ženy a kvety v južných moriach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TheDesignAir –Air Tahiti Nui Calls On FutureBrand And Tahitian Studio Alexander Lee To Rebrand | url = https://thedesignair.net/2018/04/29/air-tahiti-nui-calls-on-futurebrand-and-tahitian-studio-alexander-lee-to-rebrand/ | dátum vydania = 2018-04-29 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:N1015X Air Tahiti Nui Boeing 787-9 Dreamliner 46.jpg|náhľad|283x283bod|[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] spoločnosti Air Tahiti Nui počas leteckej výstavy v Paríži v roku 2019]] V marci 2020, počas prebiehajúcej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] a v dôsledku obmedzení Spojených štátov týkajúcich sa medzinárodných letov, spoločnosť Air Tahiti Nui prevádzkovala najdlhší domáci let na svete s ľahko naloženým Boeingom 787-9.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Virus creates world’s longest passenger flight | url = https://edition.cnn.com/travel/article/coronavirus-worlds-longest-flight/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2020-03-17 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en | meno = Francesca | priezvisko = Street}}</ref> Lietadlo letelo bez medzipristátia z [[Medzinárodné letisko Faa'a|medzinárodného letiska Faa'a]] obsluhujúceho Papeete na [[letisko Charlesa de Gaulla]] obsluhujúceho Paríž, pričom vynechalo vtedy obmedzené medzipristátie na [[Medzinárodné letisko Los Angeles|medzinárodnom letisku Los Angeles]] a preletelo 15 715 kilometrov (9 765 míľ) po [[Ortodróma|kružnici]] medzi týmito dvoma letiskami, pričom letelo nepretržite 15 hodín a 45 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Air Tahiti Nui (Official Website) {{!}} Book flights and air tickets | url = https://us.airtahitinui.com | vydavateľ = us.airtahitinui.com | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> Lety leteckej spoločnosti medzi Papeete a Parížom boli neskôr upravené tak, aby sa technické medzipristátia vykonávali zameniteľne medzi [[Medzinárodné letisko Pointe-à-Pitre|Pointe-à-Pitre]] a [[Medzinárodné letisko Vancouver|medzinárodným letiskom vo Vancouveri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CORONAVIRUS COVID-19: Flight Schedule Update {{!}} Air Tahiti Nui | url = https://www.airtahitinui.com/uk-en/coronavirus-covid-19-flight-schedule-update | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum prístupu = 2025-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200723013513/https://www.airtahitinui.com/uk-en/coronavirus-covid-19-flight-schedule-update | dátum archivácie = 2020-07-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> Rekord spoločnosti Air Tahiti Nui neskôr v máji 2020 prekonala spoločnosť [[French Bee]], ktorá prevádzkovala vlastný let z Papeete do Paríža, ale na [[Letisko Paríž-Orly|letisko Orly]], pričom prekonala vzdialenosť 15 728 kilometrov (9 773 míľ) po ortopedickej dráhe.<ref>https://www.frenchbee.com/sites/default/files/2020-05/200515_PR%20World%20record_%20Frenchbee.pdf</ref> == Flotila == [[Súbor:Air Tahiti Nui Airbus A340-300 Jonsson-1.jpg|náhľad|282x282bod|Bývalý [[Airbus A340|Airbus A340-300]] spoločnosti Air Tahiti Nui]] === Aktuálna flotila === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" style="width:180px;" |Lietadlo ! rowspan="2" style="width:25px;" |V prevádzke ! rowspan="2" style="width:25px;" |Objednané ! colspan="4" class="unsortable" |Cestujúci ! rowspan="2" style="width:150px;" |Poznámky |- !{{Tooltip|C|Poerava Business}} !{{Tooltip|Y+|Moana Premium}} !{{Tooltip|Y|Moana Economy}} !Spolu |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] |4 |— |30 |32 |232 |294<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> | |- !Spolu !4 !–– ! colspan="5" | |} === Bývalá flotila === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" style="width:180px;" |Lietadlo ! rowspan="2" style="width:25px;" |Spolu ! rowspan="2" style="width:25px;" |Predstavené ! rowspan="2" style="width:150px;" |Vyradené | |- |- |[[Airbus A340|Airbus A340-200]] |1 |1998 |2003 |- |[[Airbus A340|Airbus A340-300]] |5 |2001 |20189 |} === Farby === [[Súbor:Air Tahiti Nui F-OJTN "Bora Bora".jpg|náhľad|Detailný pohľad na označenie lietadla spoločnosti Air Tahiti Nui.]] Farby lietadiel spoločnosti Air Tahiti Nui počas jej histórie zahŕňali rôzne odtiene modrej, ktoré predstavovali oceán, lagúnu a oblohu Tahiti pre hornú polovicu lietadla, ktorá sa tiahne po celej dĺžke trupu, a bielu pre spodnú polovicu, ako aj pre motory lietadla. Vlajka Francúzskej Polynézie je umiestnená v prednej časti lietadla, za oknami kokpitu, s názvom lietadla napísaným pod ňou. Vlajka je tiež začlenená do dizajnu livreja s červenými a bielymi pruhmi, ktoré sa tiahnu po časti trupu pod modrou farbou. Na vertikálnom stabilizátore lietadla (chvostovej ploche) je umiestnený kvet tiare, logo leteckej spoločnosti, z ktorého vychádzajú kruhové vlny striedavo svetlomodrej a tmavomodrej farby, ktoré pripomínajú vodné vlnky. So zavedením lietadla [[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] leteckej spoločnosti v októbri 2018 sa do nového náteru lietadla začlenili označenia odvodené z tradičných tahitských tetovaní na trupe, modrá farba použitá na väčšine náterov sa zmenila na tmavší odtieň a názov leteckej spoločnosti napísaný na prednej časti trupu sa zmenil na nový slovný znak leteckej spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=The New Air Tahiti Nui Dreamliner Livery Is Here (+Photos) {{!}} Airways Magazine|url=https://airwaysmag.com/airlines/the-new-air-tahiti-nui-dreamliner-livery-is-here/|periodikum=Airways Magazine|dátum=2018-06-07|dátum prístupu=2025-05-06|jazyk=en-US}}</ref> Napriek tomu, že logo leteckej spoločnosti v podobe kvetu tiare prešlo vizuálnou zmenou počas celkového rebrandingu leteckej spoločnosti, logo použité na chvostovej ploche lietadla zostalo od predchádzajúcej verzie do značnej miery nezmenené.<ref>{{Citácia periodika|titul=Air Tahiti Nui reveals its new brand!|url=https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand|periodikum=Air Tahiti Nui|dátum=2018-04-25|dátum prístupu=2025-05-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230129111933/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand|dátum archivácie=2023-01-29}}</ref> Názvy lietadiel spoločnosti Air Tahiti Nui sú prevažne odvodené od rôznych ostrovov a atolov vo Francúzskej Polynézii vrátane [[Bora Bora]], [[Fakarava]], [[Mangareva]], [[Moorea]], [[Nuku Hiva]], [[Rangiroa]] a [[Tetiaroa]]. Výnimkou je F-ONUI, Boeing 787-9 pomenovaný po [[Tupaia|Tupaiovi]], historickom tahitskom navigátorovi. == Referencie == [[Kategória:Letecké spoločnosti Francúzska]] [[Kategória:Tahiti]] tb9x6id4mo8as6fv2ipf7ok0spsrlms 8218557 8218556 2026-05-23T14:46:08Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218557 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť|názov=Air Tahiti Nui|logo=N1015X Air Tahiti Nui Boeing 787-9 Dreamliner 27.jpg|IATA=TN|ICAO=THT|callsign=TAHITI AIRLINES|založená=31. október 1996|začiatok činnosti=20. november 1998|hlavné letiská=[[Medzinárodné letisko Faaʻa]]|frequent_flyer=Club Tiare|veľkosť flotily=4|destinácie=6|sídlo=[[Papeete]], [[Tahiti]], [[Francúzska Polynézia]]|kľúčové osobnosti=Michel Monvoisin ([[CEO]])|webová stránka=[https://www.airtahitinui.com/en airtahitinui.com]}} '''Air Tahiti Nui''' je vlajkovou leteckou spoločnosťou [[Zámorské Francúzsko|francúzskeho zámorského spoločenstva]] [[Francúzska Polynézia]] so sídlom a dennou prevádzkovou kanceláriou vo [[Faʻaʻā]] na [[Tahiti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Contacter - Air Tahiti Nui - Air Tahiti Nui | url = http://pf.airtahitinui.com/contacter-air-tahiti-nui.html | vydavateľ = pf.airtahitinui.com | dátum prístupu = 2025-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120623001949/http://pf.airtahitinui.com/contacter-air-tahiti-nui.html | dátum archivácie = 2012-06-23 }}</ref> Prevádzkuje diaľkové lety zo svojej domovskej základne na [[Medzinárodné letisko Faa'a|medzinárodnom letisku Faa'a]] s flotilou pozostávajúcou zo štyroch lietadiel [[Boeing 787 Dreamliner]]. == História == Spoločnosť Air Tahiti Nui bola založená 31. októbra 1996 a leteckú prevádzku začala 20. novembra 1998. Bola to prvá medzinárodná diaľková letecká spoločnosť so sídlom vo Francúzskej Polynézii, ktorá bola vytvorená s cieľom rozvíjať cestovný ruch v zahraničí. Vláda Francúzskej Polynézie je hlavným akcionárom (84,4 %) spolu s ďalšími miestnymi investormi. Air Tahiti Nui mala okolo roku 2007 782 zamestnancov. Po rokoch deficitu čelila Air Tahiti Nui v roku 2011 možnému bankrotu. Prezident Francúzskej Polynézie [[Oscar Temaru]] vyzval všetkých oprávnených pracovníkov na území, aby pomohli zachrániť dopravcu dobrovoľným zaplatením tretiny svojho príjmu do záchranného fondu. Po štyroch rokoch deficitu spoločnosť v roku 2015 opäť začala dosahovať zisk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Air Tahiti Nui plans metal neutral alliance with Air France and partners as losses continue to mount | url = https://centreforaviation.com/analysis/reports/air-tahiti-nui-plans-metal-neutral-alliance-with-air-france-and-partners-as-losses-continue-to-mount-111781 | vydavateľ = CAPA - Centre for Aviation | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> V máji 2015 spoločnosť Air Tahiti Nui oznámila svoj zámer nahradiť celú svoju flotilu, ktorá vtedy pozostávala z piatich lietadiel [[Airbus A340|Airbus A340-300]]. Mali byť nahradené štyrmi lietadlami [[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]], ktoré mali byť dodané v rokoch 2018 a 2019.<ref>http://ch-aviation.com/portal/news/37145-air-tahiti-nui-finalizes-order-for-two-b787-9s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-partners-boeing-new-aircraft |dátum prístupu=2025-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200926213939/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-partners-boeing-new-aircraft |dátum archivácie=2020-09-26 }}</ref> Spoločnosť Air Tahiti Nui vykonávala svoju poslednú službu s A340 v septembri 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> V apríli 2018, v očakávaní svojej novej flotily lietadiel Boeing 787-9, spoločnosť Air Tahiti Nui predstavila svoju prepracovanú značku a aktualizovanú typografiu. Prepracované logo je výsledkom spolupráce spoločnosti Future Brand a polynézskeho súčasného umelca Alexandra Leeho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand |dátum prístupu=2025-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230129111933/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand |dátum archivácie=2023-01-29 }}</ref> Prepracované logo predstavuje kvet tiare, symbol leteckej spoločnosti od začiatku jej histórie, zobrazený v dvojtretinovom pohľade s profilom vahine (ženy v tahitčine) v piestiku, čo je odkaz na povesť Tahiti pre krásne ženy a kvety v južných moriach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TheDesignAir –Air Tahiti Nui Calls On FutureBrand And Tahitian Studio Alexander Lee To Rebrand | url = https://thedesignair.net/2018/04/29/air-tahiti-nui-calls-on-futurebrand-and-tahitian-studio-alexander-lee-to-rebrand/ | dátum vydania = 2018-04-29 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:N1015X Air Tahiti Nui Boeing 787-9 Dreamliner 46.jpg|náhľad|283x283bod|[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] spoločnosti Air Tahiti Nui počas leteckej výstavy v Paríži v roku 2019]] V marci 2020, počas prebiehajúcej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] a v dôsledku obmedzení Spojených štátov týkajúcich sa medzinárodných letov, spoločnosť Air Tahiti Nui prevádzkovala najdlhší domáci let na svete s ľahko naloženým Boeingom 787-9.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Virus creates world’s longest passenger flight | url = https://edition.cnn.com/travel/article/coronavirus-worlds-longest-flight/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2020-03-17 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en | meno = Francesca | priezvisko = Street}}</ref> Lietadlo letelo bez medzipristátia z [[Medzinárodné letisko Faa'a|medzinárodného letiska Faa'a]] obsluhujúceho Papeete na [[letisko Charlesa de Gaulla]] obsluhujúceho Paríž, pričom vynechalo vtedy obmedzené medzipristátie na [[Medzinárodné letisko Los Angeles|medzinárodnom letisku Los Angeles]] a preletelo 15 715 kilometrov (9 765 míľ) po [[Ortodróma|kružnici]] medzi týmito dvoma letiskami, pričom letelo nepretržite 15 hodín a 45 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Air Tahiti Nui (Official Website) {{!}} Book flights and air tickets | url = https://us.airtahitinui.com | vydavateľ = us.airtahitinui.com | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> Lety leteckej spoločnosti medzi Papeete a Parížom boli neskôr upravené tak, aby sa technické medzipristátia vykonávali zameniteľne medzi [[Medzinárodné letisko Pointe-à-Pitre|Pointe-à-Pitre]] a [[Medzinárodné letisko Vancouver|medzinárodným letiskom vo Vancouveri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CORONAVIRUS COVID-19: Flight Schedule Update {{!}} Air Tahiti Nui | url = https://www.airtahitinui.com/uk-en/coronavirus-covid-19-flight-schedule-update | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum prístupu = 2025-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200723013513/https://www.airtahitinui.com/uk-en/coronavirus-covid-19-flight-schedule-update | dátum archivácie = 2020-07-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> Rekord spoločnosti Air Tahiti Nui neskôr v máji 2020 prekonala spoločnosť [[French Bee]], ktorá prevádzkovala vlastný let z Papeete do Paríža, ale na [[Letisko Paríž-Orly|letisko Orly]], pričom prekonala vzdialenosť 15 728 kilometrov (9 773 míľ) po ortopedickej dráhe.<ref>https://www.frenchbee.com/sites/default/files/2020-05/200515_PR%20World%20record_%20Frenchbee.pdf</ref> == Flotila == [[Súbor:Air Tahiti Nui Airbus A340-300 Jonsson-1.jpg|náhľad|282x282bod|Bývalý [[Airbus A340|Airbus A340-300]] spoločnosti Air Tahiti Nui]] === Aktuálna flotila === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" style="width:180px;" |Lietadlo ! rowspan="2" style="width:25px;" |V prevádzke ! rowspan="2" style="width:25px;" |Objednané ! colspan="4" class="unsortable" |Cestujúci ! rowspan="2" style="width:150px;" |Poznámky |- !{{Tooltip|C|Poerava Business}} !{{Tooltip|Y+|Moana Premium}} !{{Tooltip|Y|Moana Economy}} !Spolu |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] |4 |— |30 |32 |232 |294<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} Routes | url = https://www.routesonline.com/news/ | vydavateľ = www.routesonline.com | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref> | |- !Spolu !4 !–– ! colspan="5" | |} === Bývalá flotila === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" style="width:180px;" |Lietadlo ! rowspan="2" style="width:25px;" |Spolu ! rowspan="2" style="width:25px;" |Predstavené ! rowspan="2" style="width:150px;" |Vyradené | |- |- |[[Airbus A340|Airbus A340-200]] |1 |1998 |2003 |- |[[Airbus A340|Airbus A340-300]] |5 |2001 |20189 |} === Farby === [[Súbor:Air Tahiti Nui F-OJTN "Bora Bora".jpg|náhľad|Detailný pohľad na označenie lietadla spoločnosti Air Tahiti Nui.]] Farby lietadiel spoločnosti Air Tahiti Nui počas jej histórie zahŕňali rôzne odtiene modrej, ktoré predstavovali oceán, lagúnu a oblohu Tahiti pre hornú polovicu lietadla, ktorá sa tiahne po celej dĺžke trupu, a bielu pre spodnú polovicu, ako aj pre motory lietadla. Vlajka Francúzskej Polynézie je umiestnená v prednej časti lietadla, za oknami kokpitu, s názvom lietadla napísaným pod ňou. Vlajka je tiež začlenená do dizajnu livreja s červenými a bielymi pruhmi, ktoré sa tiahnu po časti trupu pod modrou farbou. Na vertikálnom stabilizátore lietadla (chvostovej ploche) je umiestnený kvet tiare, logo leteckej spoločnosti, z ktorého vychádzajú kruhové vlny striedavo svetlomodrej a tmavomodrej farby, ktoré pripomínajú vodné vlnky. So zavedením lietadla [[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] leteckej spoločnosti v októbri 2018 sa do nového náteru lietadla začlenili označenia odvodené z tradičných tahitských tetovaní na trupe, modrá farba použitá na väčšine náterov sa zmenila na tmavší odtieň a názov leteckej spoločnosti napísaný na prednej časti trupu sa zmenil na nový slovný znak leteckej spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=The New Air Tahiti Nui Dreamliner Livery Is Here (+Photos) {{!}} Airways Magazine|url=https://airwaysmag.com/airlines/the-new-air-tahiti-nui-dreamliner-livery-is-here/|periodikum=Airways Magazine|dátum=2018-06-07|dátum prístupu=2025-05-06|jazyk=en-US}}</ref> Napriek tomu, že logo leteckej spoločnosti v podobe kvetu tiare prešlo vizuálnou zmenou počas celkového rebrandingu leteckej spoločnosti, logo použité na chvostovej ploche lietadla zostalo od predchádzajúcej verzie do značnej miery nezmenené.<ref>{{Citácia periodika|titul=Air Tahiti Nui reveals its new brand!|url=https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand|periodikum=Air Tahiti Nui|dátum=2018-04-25|dátum prístupu=2025-05-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230129111933/https://www.airtahitinui.com/us-en/news/air-tahiti-nui-reveals-its-new-brand|dátum archivácie=2023-01-29}}</ref> Názvy lietadiel spoločnosti Air Tahiti Nui sú prevažne odvodené od rôznych ostrovov a atolov vo Francúzskej Polynézii vrátane [[Bora Bora]], [[Fakarava]], [[Mangareva]], [[Moorea]], [[Nuku Hiva]], [[Rangiroa]] a [[Tetiaroa]]. Výnimkou je F-ONUI, Boeing 787-9 pomenovaný po [[Tupaia|Tupaiovi]], historickom tahitskom navigátorovi. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Francúzska]] [[Kategória:Tahiti]] [[Kategória:Podniky založené v 1996]] 86nd93pjot1udmqyx08c16aev2ehog5 0 729966 8218723 8116520 2026-05-24T01:40:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218723 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Kosa z nosa | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko|w}} | Žáner = [[alternatívny rock]], [[punk rock]] | Roky pôsobenia = 1987 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Členovia skupiny = Boris Ondreička{{break}}Braňo Špaček{{break}} | Bývalí členovia = }} '''Kosa z nosa''' je slovenská hudobná skupina pochádzajúca z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá pôsobí na scéne od roku 1987. Skupina je známa svojím poeticko-punkovým prejavom, ktorý kombinuje prvky [[punk rock]]u, [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]] a neskôr aj folkových či hip-hopových vplyvov. Ich tvorba je považovaná za významnú súčasť bratislavskej undergroundovej scény 90. rokov a dodnes oslovuje široké publikum. == História == Skupinu '''Kosa z nosa''' založili v roku 1987 gitarista [[Braňo Špaček]] a spevák [[Boris Ondreička]], ktorí tvoria stabilné jadro kapely. Počas svojej existencie prešla skupina viacerými personálnymi zmenami, pričom v roku 1990 sa k dovtedy výlučne mužskému obsadeniu pridali dve ženské členky, čo prinieslo nový rozmer do ich hudobného a vizuálneho prejavu.<ref name="web12">{{cite web |title=Kosa z nosa biography |url=https://www.last.fm |publisher=Last.fm |date=2008-06-07 |accessdate=2025-05-11}}</ref> V 90. rokoch bola Kosa z Nosa neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej alternatívnej scény. Prvý koncert sa odohral v roku 1987 v domove dôchodcov<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krekovič|meno=Miloš|titul=Výtvarník Boris Ondreička: Umenie nie je len kumšt|periodikum=SME|dátum=2010-04-01|url=https://kultura.sme.sk/c/5303411/vytvarnik-boris-ondreicka-umenie-nie-je-len-kumst.html}}</ref>. V roku 1993 skupina pravidelne vystupovala v živom vysielaní [[Rádio Ragtime]], kde každý sobotný večer hrala priamo do éteru. V tom istom roku, 10. apríla, nahrala svoje prvé demo počas koncertu v '''Rock Fabrik'''.<ref name="web12"/> V rokoch 1993–1997 sa skupina objavila na troch kompilačných albumoch a skomponovala hudbu k viacerým nemým filmom. V roku 2010 ohlásila skupina plány na vydanie debutového albumu. Koncert v bratislavskom '''Majestic Music Club''' (MMC) 16. októbra 2010 bol prezentovaný ako predzvesť pripravovaného albumu, no album napokon nevyšiel.<ref name="web20">{{cite web |title=Bratislavská legenda Kosa z nosa ožíva |url=https://www.dnes24.sk |publisher=dnes24.sk |date=2010-10-14 |accessdate=2025-05-11}}</ref> == Hudobný štýl a filozofia == Kosa z Nosa začínala ako punkrocková kapela, no postupne začala svoju hudbu označovať ako „obyčajné pesničky“. Ich tvorba je charakteristická chytľavými melódiami, výraznými textami a atmosférou, ktorá spája radosť s melanchóliou. Medzi ich najznámejšie skladby patria „Rozdiel“, „Hryzni“ a „Rieka“.<ref name="web8">{{cite web |title=Kosa z nosa - texty, piesne, albumy, akordy, mp3 |url=https://hudba.zoznam.sk |publisher=hudba.zoznam.sk |accessdate=2025-05-11}}</ref> Základnou filozofiou skupiny je neorganizovať si vlastné koncerty, ale čakať na pozvanie od organizátorov. Tento prístup je dodržiavaný dodnes a prispieva k ich kultovému statusu na slovenskej hudobnej scéne.<ref name="web0">{{cite web |title=Legendárna skupina Kosa z nosa prvýkrát v Bystrici |url=https://bbonline.sk |publisher=bbonline.sk |date=2014-07-06 |accessdate=2025-05-11}}</ref> == Súčasná zostava == Aktuálnymi členmi skupiny sú:<ref name="web0"/> * '''Boris Ondreička''' – spev * '''Braňo Špaček''' – gitara Zostava sa v priebehu rokov menila a skupina spolupracovala s viacerými hudobníkmi == Diskografia == Kosa z Nosa doposiaľ nevydala oficiálny štúdiový album. Ich tvorba je dostupná najmä prostredníctvom živých nahrávok, demo a kompilácií. Medzi známe nahrávky patrí demo z roku 1993 nahrané v Rock Fabrik.<ref name="web12"/> Skupina plánovala vydanie albumu okolo roku 2010, no tieto plány sa nenaplnili.<ref name="web20"/> == Význam a vplyv == Kosa z Nosa je považovaná za jednu zo zásadných skupín bratislavskej hudobnej scény. Ich schopnosť kombinovať punkovú energiu s poetickými textami a nevšednou atmosférou im zabezpečila trvalé miesto v slovenskej alternatívnej hudbe. Napriek obmedzenému počtu koncertov mimo Bratislavy si skupina udržiava vernú fanúšikovskú základňu.<ref name="web0"/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://soundcloud.com Profil skupiny na SoundCloud] * [https://supermusic.cz Texty a akordy piesní na Supermusic] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250504123733/https://www.supermusic.cz/ |date=2025-05-04 }} [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Punkrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Alternatívny rock]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1987]] pgj7lbfxcx42lnohoanjg2bfxd751nu 0 730362 8218552 8203832 2026-05-23T14:40:04Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Anglické slová a frázy]] pomocou použitia HotCat 8218552 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Always-on display}} '''Always-on display''' ('''AOD''') je funkcia zobrazovania informácií z počítača, ktorá sa nachádza najmä v [[Smartfón|smartfónoch]] a ktorá umožňuje zobrazovať obmedzené informácie na displeji zariadenia, keď je [[telefón]] v [[Režim dlhodobého spánku|režime spánku]]. Je široko dostupná na telefónoch so systémom [[Android]] a na modeloch [[Apple]] [[iPhone]] Pro od [[IPhone 14 Pro|iPhonu 14 Pro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = iPhone | url = https://www.apple.com/iphone/ | vydavateľ = Apple | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Keep the iPhone display on longer | url = https://support.apple.com/en-gb/guide/iphone/iph7117338a8/ios | vydavateľ = Apple Support | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> Na niektorých zariadeniach so systémom Android sa táto funkcia niekedy nazýva Ambient Display ([[Google Pixel]]) alebo Active Display,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Ambient display? (Android 9 or higher) {{!}} Sony USA | url = https://www.sony.com/electronics/support/articles/SX677001 | vydavateľ = www.sony.com | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> v závislosti od jej implementácie a správania. V závislosti od dizajnu telefónu môže byť náhradou alebo doplnkom k inej funkcii, ako je napríklad notifikačná LED [[dióda]]. == Prehľad == Zariadenie s povolenou funkciou AOD (Ambientné zobrazenie obrazovky) ponecháva počas [[Režim dlhodobého spánku|režimu spánku]] zapnutú obmedzenú časť obrazovky. Funkcia Always-On Display (Vždy zapnutý displej) môže namiesto tónu oznámenia alebo LED diódy zobrazovať sadu nedávnych push oznámení, ako aj informácie, ako je čas, dátum a stav batérie zariadenia; často môžu byť tiež nakonfigurované tak, aby zobrazovali aj rôzne typy oznámení hneď po ich prijatí alebo šetriče obrazovky. Rôzne zariadenia majú pri tejto funkcii rôzne správanie. Niektoré telefóny majú obrazovku vypnutú, kým neprídu nové oznámenia, po čom je displej buď aktívny na niekoľko sekúnd, alebo zostane zapnutý, kým používateľ neinteraguje so zariadením, aby napísal alebo odmietol oznámenie (v podstate celá obrazovka slúži ako väčšia LED dióda oznámenia); iné namiesto toho majú obrazovku telefónu aktivovanú, keď zistí vstup, napríklad zdvihnutie alebo interakciu s obrazovkou. Tieto verzie sa často nazývajú '''ambientné displeje''', na rozdiel od „skutočných“ displejov Always-On, kde aspoň časť obrazovky zostáva stále zapnutá. Opäť, v závislosti od výrobcu, nie všetky aplikácie nemusia byť podporované na zobrazovanie oznámení s touto funkciou – môžu byť podporované iba aplikácie prvej strany alebo populárne aplikácie. == História == Túto technológiu prvýkrát predstavila spoločnosť Nokia v modeloch [[Nokia N70]] a [[Nokia 6303]] (s [[TFT|TFT displejom]] v roku 2008) a širšie sa prijala s ďalšou generáciou [[AMOLED]] telefónov so systémom [[Symbian]] v roku 2010 (Nokia N8, C7, C6-01 a E7). Neskôr bola funkcionalita aktualizovaná aplikáciou Nokia Sleeping Screen pre poslednú generáciu smartfónov so systémom Symbian (Nokia 808 a ďalšie) s funkciami, ako je prispôsobenie obrazovky pohotovostného režimu z ľubovoľného obrázka a dve témy pre dizajn a 4 témy upozornení. V roku 2013 sa stala štandardnou funkciou vo väčšine telefónov [[Nokia Lumia]] so systémom Windows, spolu s aplikáciou Nokia Glance Screen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Symbian's 'little feature that could' still to be equalled, even on Windows Phone | url = http://www.allaboutsymbian.com/features/item/17601_Symbians_little_feature_that_c.php | vydavateľ = All About Symbian | dátum vydania = 2013-05-27 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> Táto funkcia je odvtedy dostupnejšia aj na telefónoch so systémom Android. Apple ju má od [[Apple Watch Series 5]] (2019) a na [[iPhone 14 Pro]] v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = iPhones finally get Always On Display, but don't get too excited just yet | url = https://www.phonearena.com/news/iphones-finally-get-always-on-display-but-dont-get-too-excited-just-yet_id142375 | vydavateľ = PhoneArena | dátum vydania = 2022-09-07 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en-US | meno = Preslav | priezvisko = Mladenov}}</ref> == Vplyv batérie == Funkcia Always-On Display spotrebúva energiu, hoci telefóny série [[Samsung Galaxy S7]] a novšie telefóny, ktoré túto funkciu spopularizovali, sú vybavené [[AMOLED]] displejmi, v ktorých čierne pixely nepotrebujú napájanie. Na dnešných AMOLED displejoch telefónov je pravda, že stačí zapnúť iba niekoľko pixelov, ale je potrebné ich presunúť, aby sa zabránilo ich vypáleniu. Farby, senzory a procesory spotrebúvajú energiu počas používania AOD, čo vedie k dodatočnej spotrebe približne 3 % batérie za deň, za predpokladu, že AOD sa používa 30 % denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tested: The Galaxy S7's always-on display consumes very little battery | url = https://www.techspot.com/news/64162-tested-galaxy-s7-always-display-consumes-little-battery.html | vydavateľ = TechSpot | dátum vydania = 2016-03-22 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en-US}}</ref> Na LCD displejoch musí byť podsvietenie zapnuté, aj keď sa informácie zobrazujú iba na časti obrazovky, takže táto funkcia spotrebúva značné množstvo energie v porovnaní s notifikačnou LED diódou. Niektoré LCD displeje používajú transflektívnu LCD vrstvu. Používa vrstvu nazývanú transflektor. Zvyčajne je vyrobená z polymérovej fólie. Je podobná [[Zrkadlo|jednosmernému zrkadlu]], ale nie je zrkadlová. Túto technológiu používajú aj niektoré [[inteligentné hodinky]], ako napríklad [[Pebble Smartwatch]] a Amazfit Stratos. Pri jasnom osvetlení (napr. pri vystavení dennému svetlu) displej funguje prevažne ako reflexný displej s konštantným [[Kontrast|kontrastom]] v závislosti od [[Osvetlenie|osvetlenia]]. Riešenie ambientného displeja, ktoré zapne obrazovku iba vtedy, keď sú prítomné upozornenia, zostane zapnuté, ale vypne sa, keď sú zatvorené, zvyčajne spotrebuje najmenej energie z batérie a zároveň v prípade potreby púta pozornosť používateľa, na rozdiel od vždy zapnutého displeja, ktorý udrží obrazovku stále zapnutú, aby zobrazoval nejaké informácie, aj keď upozornenia nemusia byť prítomné. Keďže dátum a čas sú menej dôležité ako stav batérie alebo upozornenia, ktoré môžu vyžadovať okamžitú pozornosť používateľa, je možné AOD v mnohých implementáciách založených na aplikáciách prispôsobiť tak, aby zobrazoval iba upozornenia alebo selektívne vyberal, čo sa zobrazí. == Plánované časy zapnutia/vypnutia == V niektorých telefónoch je možné funkciu Always-On Display/Ambient Display prepínať podľa plánu, napríklad v noci alebo keď senzor priblíženia zistí, že zariadenie je vo vrecku. Telefón môže mať možnosť ponechať obrazovku zapnutú iba vtedy, keď má používateľ k dispozícii upozornenia, ktoré musí potvrdiť alebo zrušiť. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Výstupné zariadenia]] [[Kategória:Anglické slová a frázy]] mvpc4kbxwt7b88tww2yjyy0cbqdw0ug 0 734199 8218646 8208020 2026-05-23T19:49:33Z Lekvarnička 262477 8218646 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov žien UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov žien UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov žien UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>30. júl{{--}}18. september 2025<br>''Finálna časť:''<br>7. október 2025{{--}}23. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto ={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 18<br>''Celkovo:'' 74 |odohraté_zápasy = |počet_gólov =258 |priemer_gólov_na_zápas =3,44 |počet_divákov =554 535 |najlepší_strelec = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže =[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] |poznámka = |víťaz={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4. titul)}} '''Liga majstrov žien UEFA 2025/2026''' je 25. ročník [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien]], ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž začala [[30. júl]]a [[2025]] a skončí finálovým zápasom, ktorý sa uskutoční 23. mája 2026. Finálová zápas sa bude konať na štadióne Ullevaal Stadion v [[Oslo|Osle]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 74 tímov z 50 členských krajín UEFA sa zúčastňuje Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026. Základná schéma prideľovania počtu tímov je nasledovná: * Asociácie na 1. až 7. mieste - 3 tímy * Asociácie na 8. až 17. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Víťazky [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|Ligy majstrov žien UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v španielskej lige), Lichtenštajnsko (3 tímy v švajčiarskej lige) a San Maríno (1 tím v talianskej lige). === Rebríček UEFA === Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UEFA rankings (women) | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2024 | vydavateľ = uefa.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-21 | dátum prístupu = 2025-08-02 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> |<small>78,333</small> | rowspan="7" |<small>3</small> | rowspan="19" | !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> |<small>14,000</small> | rowspan="3" |1 | rowspan="19" | !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> |<small>6,500</small> | rowspan="13" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> |<small>68,999</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> |<small>12,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> |<small>6,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> |<small>68,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> |<small>59,999</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> |<small>10,250</small> |0 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> |<small>10,000</small> | rowspan="15" |1 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> |<small>10,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> |<small>24,999</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> |<small>22,332</small> | rowspan="10" |<small>2</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> |<small>22,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> |<small>4,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> |<small>21,750</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> |<small>21,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> |<small>8,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> |<small>21,250</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> |<small>8,500</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> |<small>3,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> |<small>19,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> |<small>8,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> |<small>18,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> |<small>8,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> |<small>—</small> | rowspan="4" |0 |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> |<small>17,750</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> |<small>7,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> |<small>17,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> |<small>14,750</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> |<small>14,250</small> | rowspan="2" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> |<small>7,000</small> ! colspan="4" rowspan="2" | |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> |<small>14,000</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> |<small>7,000</small> |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(21 tímov)''' | * 21 majsteriek z asociácií na 29. až 51. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(28 tímov)''' | * 22 majsteriek z asociácií na 7. až 28. mieste (okrem Ruska) * 1 majsterky z asociácie na 31. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 1. kola | * 6 víťaziek miniturnajov z prvého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 12 tímov z druhého miesta z asociácií na 6. až 17. mieste * 4 tímy z tretieho miesta z asociácií na 4. až 7. mieste | |- | rowspan="2" |'''3. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(8 tímov)''' | * 1 majsterky z asociácie na 12. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola majstrovskej časti | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 3 tímy z druhého miesta z asociácií na 3. až 5. mieste * 3 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 3. mieste * 1 tím z druhého miesta asociácie na 7. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola nemajstrovskej časti | * 4 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- | colspan="2" |'''Ligová fáza (18 tímov)''' | * víťaz Ligy majstrov žien 2024/2025 * 6 majsteriek z asociácií na 1. až 6. mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 1. až 2. mieste | * 4 víťazky 3. kola majstrovskej časti * 5 víťaziek 3. kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Predkolo vyraďovacej fázy (8 tímov)''' | | * 8 tímov z 5. až 12. miesta ligovej fázy |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza (8 tímov)''' | | * 4 víťazky predkola vyraďovacej fázy * 4 tímy z 1. až 4. miesta ligovej fázy |} === Tímy === * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * 1 - tím bol na prvom mieste domácej ligovej súťaže * 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže * 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- | colspan="2" rowspan="3" |'''Ligová fáza''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] <small>([[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|LM]])</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="3" |'''3. kolo''' |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="2" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] <small>(2)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="10" |'''2. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Srbsko}}Crvena zvezda Belehrad <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Cyprus}}Apollon Ladies <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>(1)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="4" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] ³ |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Metalist 1925 Kharkiv <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Island}}Valur <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}Aktobe <small>(2)</small> | |- | rowspan="6" |'''1. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Chorvátsko}}Agram <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Grécko}}AEK Athens <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Izrael}}Kiryat Gat <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Gruzínsko}}Lanchkhuti <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Čierna hora}}Budućnost Podgorica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|1]])</small> |{{Minivlajka|Bulharsko}}NSA Sofia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Wales}}Cardiff City <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Estónsko}}Flora <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Cliftonville <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Lotyšsko}}Riga FC <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Malta}}Swieqi United <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Moldavsko}}Agarista Anenii Noi <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}NSÍ Runavík <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Arménsko}}Pyunik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}Neftchi Baku <small>(1)</small> | | | |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide {{!}} UEFA Women's Champions League | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="3" |'''Kvalifikácia''' |'''1. kolo''' | rowspan="2" |24. jún 2025 |30. júl 2025 (semifinále) |2. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''2. kolo''' |27. august 2025 (semifinále) |30. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''3. kolo''' |31. august 2025 |11. september 2025 |18. september 2025 |- | rowspan="6" |'''Ligová fáza''' |'''1. zápas''' | rowspan="6" |19. september 2025 | colspan="2" |7.{{--}}8. október 2025 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |15.{{--}}16. október 2025 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |11.{{--}}12. november 2025 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |19.{{--}}20. november 2025 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |17. december 2025 |- | rowspan="4" |'''Vyraďovacia fáza''' |'''Predkolo vyraďovacej fázy''' | rowspan="4" |18. december 2025 |11.{{--}}12. február 2026 |18.{{--}}19. február 2026 |- |'''Štvrťfinále''' |24.{{--}}25. marec 2026 |1.{{--}}2. apríl 2026 |- |'''Semifinále''' |25.{{--}}26. apríl 2026 |2.{{--}}3. máj 2026 |- |'''Finále''' | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} === 1. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|4={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Estónsko}} Flora|9={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|11=2. august 2025|16=2. august 2025|5|5=3|8=1|10=4|12={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|14={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|17={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|19={{minivlajka|Estónsko}} Flora|13=2|15=1|18=1|20=0}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|4={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|9={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|11=2. august 2025|16=2. august 2025|0|5=5|8=3|10=0|12={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|14={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|17={{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|19={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|13=1|15=2|18=0|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|4={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|9={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|11=2. august 2025|16=2. august 2025|4|5=1|8=0|10=1|12={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|14={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|17={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|19={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|13=4|15=0|18=4|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: neutrálna pôda{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Izrael}} Kiryat Gat|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD1-team2={{minivlajka|Azerbajdžan}} Neftchi Baku|RD1-score1=2|RD1-score2=0|RD2-team2={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD2-score1=1|RD2-score2=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Chorvátsko}} Agram|RD1-team1={{minivlajka|Wales}} Cardiff City|RD1-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD1-score1=0|RD1-score2=4|RD2-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|RD1-team1={{minivlajka|Kosovo}} Mitrovica|RD1-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD1-score1=1|RD1-score2=3|RD2-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD2-score1=2|RD2-score2=1}} === 2. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Slovinsko}} Mura{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Slovinsko}} Mura|4={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|9={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=0|10=2|14={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|3|5=2|12={{minivlajka|Slovinsko}} Mura|17={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|19={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|13=0|15=2|18=1|20=2}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|4={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |6=27. august 2025|7={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|9={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|11=30. august 2025|16=30. august 2025|0|5=1|8=2|10=1|12={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |14={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|17={{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|19={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|13=0|15=1|18=2|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|4={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]]|9={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=2 [[Predĺženie|p.p.]]|8=5|10=0|12={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|14={{minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]]|17={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|19={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|13=3|15=2|18=5|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|4={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|9={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|11=30. august 2025|16=30. august 2025|3|5=0|12={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|8=1|10=2|14={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|17={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|19={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|13=4|15=0|18=1|20=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] {{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |4={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|9={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=5|10=0|14={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|2|5=1|12={{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |17={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|19={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|13=0|15=2|18=4|20=1}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Holandsko}}Twente{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Holandsko}} Twente|4={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Island}} Breiðablik|9={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|11=30. august 2025|16=30. august 2025|6|5=0|8=3|10=1|12={{minivlajka|Holandsko}} Twente|14={{minivlajka|Island}} Breiðablik|17={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|19={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|13=2|15=0|18=0|20=2}} '''Turnaj 7''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Fínsko}} HJK{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|4={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|9={{minivlajka|Fínsko}} HJK|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=1|8=1|10=0|12={{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|14={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|17={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|19={{minivlajka|Fínsko}} HJK|13=0|15=4|18=3|20=2}} ==== Nemajstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|4={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|9={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|11=30. august 2025|16=30. august 2025|5|5=4|8=4|10=0|12={{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|14={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|17={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|19={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|13=0|15=1|18=0|20=2}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Taliansko}} Roma|4={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|9={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=0|8=4 (4) [[Predĺženie|p.p.]], [[Pokutový_kop#Penaltový_rozstrel|p.]]|10=4 (3)|12={{minivlajka|Taliansko}} Roma|14={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|17={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|19={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|13=5|15=1|18=2|20=4}}'''Turnaj''' '''3''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Island}} Valur|4={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Brann|9={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=3|8=2|10=1|12={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|14={{minivlajka|Nórsko}} Brann|17={{minivlajka|Island}} Valur|19={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|13=0|15=1|18=1|20=4}}'''Turnaj''' '''4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Bielorusko}} FC Minsk|RD1-team1={{minivlajka|Škótsko}} Glasgow City|RD1-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD1-score1=0|RD1-score2=2|RD2-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} === 3. kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- ! colspan="5" |Majstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Ku|0|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |align=center|{{Ku|1|8}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|4}} |- ! colspan="5" |Nemajstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po predĺženi]]) |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] |align=center|{{Ku|1|5}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} == Ligová fáza == {{Hlavný článok|Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} 9 tímov z 18 sa kvalifikovalo 18. mája 2025. {{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=59.913333|long=10.738889|label=Vålerenga|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=52.423056|long=10.787222|label=[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2|long=15.616667|label=[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=Roma|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.079167|long=7.676111|label=Juventus|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Atlético Madrid|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Real Madrid|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label= Benfica|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=Paris FC|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.883333|long=4.7|label=OH Leuven|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=52.2225|long=6.8925|label=Twente|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=Manchester United|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|position=left}}|width=500}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] * {{Minivlajka|Taliansko}} Juventus * {{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica * {{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] 9 tímov postúpilo z 3. kola kvalifikácie. * {{Minivlajka|Nórsko}} Vålerenga * {{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven * {{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] * {{Minivlajka|Holandsko}} Twente * {{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid * {{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC * {{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United * {{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid * {{Minivlajka|Taliansko}} Roma === Losovanie === Losovanie súperov pre každý tím sa uskutočnilo 19. septembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: League phase draw made {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Klub ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 |- !Doma !Vonku !Doma !Vonku !Doma !Vonku |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |} === Tabuľka === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''16''' | rowspan="4" align="center" |Postup do štvrťfinále |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|5 |align=center| +13 |align=center|'''16''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''14''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''1''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|11 |align=center|6 |align=center| +5 |align=center|'''12''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|7 |align=center|9 |align=center| −2 |align=center|'''12''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Real Madrid |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|7 |align=center| +6 |align=center|'''11''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|6 |align=center|3 |align=center|1 |align=center|2 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''10''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|10 |align=center| +3 |align=center|'''9''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nenasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}Paris FC |align=center|6 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|6 |align=center|9 |align=center| −3 |align=center|'''8''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Atlético Madrid |align=center|6 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|9 |align=center| +4 |align=center|'''7''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|6 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|5 |align=center|10 |align=center| −5 |align=center|'''6''' |- |'''13.''' |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|4 |align=center|9 |align=center| −5 |align=center|4 | rowspan="6" | |- |'''14.''' |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|9 |align=center|19 |align=center| −10 |align=center|'''4''' |- |'''15.''' |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" | −6 | align="center" |'''3''' |- |'''16.''' |{{Minivlajka|Portugalsko}}Benfica | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" | −7 | align="center" |'''2''' |- |'''17''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" | −8 | align="center" |'''2''' |- |'''18.''' |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|28 |align=center| −25 |align=center|'''1''' |} {| class="wikitable" |+1. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|7|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|6|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} {| class="wikitable" |+2. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} {| class="wikitable" |+3. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+4. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|3|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |} {| class="wikitable" |+5. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|6|0}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |} {| class="wikitable" |+6. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|6|1}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} Losovanie vyraďovacej fázy sa uskutočnilo18. decembra 2025 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League knockout phase draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/2026/2002081/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD2-score03-1=2|RD2-score03-2=0|RD2-score03-agg=2|RD2-score04-1=6|RD2-score04-2=6|RD2-score04-agg=12|RD2-score07-1=1|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg=1|RD2-score08-1=0|RD2-score08-2=4|RD2-score08-agg=4|RD3-team02={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD3-team04={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD3-score01-1=1|RD3-score02-1=1|RD3-score03-1=2|RD3-score04-1=1|RD3-score01-2=2|RD3-score01-agg=3|RD3-score02-2=4|RD3-score02-agg=5|RD3-score03-2=1|RD3-score03-agg=3|RD3-score04-2=3|RD3-score04-agg=4|RD4-team01={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD4-team02={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Play-off === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|7}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|3}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United | align=center|{{Ku|3|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align=center|{{Ku|2|3}} | align=center|{{Ku|1|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid | align="center" |{{Ku|2|12}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|{{Ku|2|6}} | align=center|{{Ku|0|6}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align=center|{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align=center|{{Ku|3|1}} | align=center|{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|{{Ku|1|0}} | align=center|{{Ku|0|4}} ({{Tooltip|po p.|Po predĺžení}}) |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align="center" |{{Ku|3|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|{{Ku|1|1}} | align=center|{{Ku|2|4}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Ku|3|4}} | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|{{Ku|2|1}} | align=center|{{Ku|1|3}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|4|0}}|štadión=štadión Ullevaal, [[Oslo]]|polčas={{ku|0|0}}|divákov=24258|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047010/|rozhodca={{minivlajka |Švédsko}} Tess Olofsson|góly1={{gól|55}} {{gól|69}} [[Ewa Pajor]]<br/>{{gól|90}} {{gól|90+3}} [[Salma Paralluelo]]|žlté karty1={{žltá karta |68}} Alexia Putellas<br/>{{žltá karta |88}} Cata Coll|žlté karty2={{žltá karta |75}} Dumornay}} == Pozri aj == * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Vyraďovacia fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}}{{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] f8a333o849k7nsejgmmvn5yxgmx607f 0 734562 8218502 8092739 2026-05-23T12:53:12Z Auto-épreuve 128612 8218502 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Tajomstvo strašidelného zámku | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Robert Arthur]] jr. | Originálny názov = Alfred Hitchcock and The Three Investigators in The Secret of the Terror Castle | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = Angličtina | Krajina vydania = Spojené štáty | Nakladateľstvo originálneho vydania = Random House | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = 1964 | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = Detektívny román pre deti <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = 1970 | Väzba = pevná / viaz. | Formát = 155x210 mm | Hmotnosť = 290 g | Edícia = [[Traja pátrači]] | Zväzok = 1 | Vydavateľstvo = [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] | Číslo publikácie = | Prekladateľ = [[Ružena Krajčíková]] | Ilustrátor = [[Jozef Cesnak]] | Autor obalu = Jozef Cesnak | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = 12 000 | Počet strán = 148 | Tlač = | ISBN = <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = [[Tipy a triky Troch pátračov]] | Diel po = [[Traja pátrači - Záhada zajakavého papagája]] <!--DRUHE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania2 = 1973 | Väzba2 = pevná / viaz. | Formát2 = 155x210 mm | Hmotnosť2 = 290 g | Edícia2 = Traja pátrači | Zväzok2 = 1 | Vydavateľstvo2 = Mladé letá | Číslo publikácie2 = | Prekladateľ2 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor2 = Jozef Cesnak | Autor obalu2 = Jozef Cesnak | Autor fotografií2 = | Redigoval2 = | Hlavný redaktor2 = | Zodpovedný redaktor2 = | Technický redaktor2 = | Grafický redaktor2 = | Výtvarný redaktor2 = | Jazykový redaktor2 = | Recenzent2 = | Autor doslovu2 = | Náklad2 = 15 000 | Počet strán2 = 148 | Tlač2 = | ISBN2 = <!--TRETIE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania3 = 1993 | Väzba3 = pevná / viaz. | Formát3 = 125×205 mm | Hmotnosť3 = 188 g | Edícia3 = Traja pátrači | Zväzok3 = 1 | Vydavateľstvo3 = Mladé letá | Číslo publikácie3 = | Prekladateľ3 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor3 = | Autor obalu3 = [[Svetozár Mydlo]] a [[Vladimír Kardelis]] | Autor fotografií3 = | Hlavný redaktor3 = | Zodpovedný redaktor3 = | Technický redaktor3 = | Grafický redaktor3 = | Výtvarný redaktor3 = | Jazykový redaktor3 = | Recenzent3 = | Autor doslovu3 = | Náklad3 = | Počet strán3 = 120 | Tlač3 = | ISBN3 = 80-06-00524-9 <!--STVRTE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania4 = 2000 | Väzba4 = pevná / viaz. | Formát4 = 125×205 mm | Hmotnosť4 = 190 g | Edícia4 = Traja pátrači | Zväzok4 = 1 | Vydavateľstvo4 = Mladé letá | Číslo publikácie4 = | Prekladateľ4 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor4 = | Autor obalu4 = Vladimír Kardelis | Autor fotografií4 = | Redigoval4 = | Hlavný redaktor4 = | Zodpovedný redaktor4 = | Technický redaktor4 = | Grafický redaktor4 = | Výtvarný redaktor4 = | Jazykový redaktor4 = | Recenzent4 = | Autor doslovu4 = | Náklad4 = | Počet strán4 = 120 | Tlač4 = | ISBN4 = 80-06-01029-3 <!--PIATE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania5 = 2009 | Väzba5 = mäkká / brož. | Formát5 = | Hmotnosť5 = | Edícia5 = Traja pátrači | Zväzok5 = 1 | Vydavateľstvo5 = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá|SPN – Mladé letá]] | Číslo publikácie5 = | Prekladateľ5 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor5 = | Autor obalu5 = Vladimír Kardelis | Autor fotografií5 = | Redigoval5 = | Hlavný redaktor5 = | Zodpovedný redaktor5 = | Technický redaktor5 = | Grafický redaktor5 = | Výtvarný redaktor5 = | Jazykový redaktor5 = | Recenzent5 = | Autor doslovu5 = | Náklad5 = | Počet strán5 = 128 | Tlač5 = | ISBN5 = 978-80-10-01765-2 <!--SIESTE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania6 = 2018 | Väzba6 = pevná / viaz. | Formát6 = 120×200 mm | Hmotnosť6 = | Edícia6 = Traja pátrači | Zväzok6 = 1 | Vydavateľstvo6 = SPN – Mladé letá | Číslo publikácie6 = | Prekladateľ6 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor6 = | Autor obalu6 = Vladimír Kardelis | Autor fotografií6 = | Redigoval6 = | Hlavný redaktor6 = | Zodpovedný redaktor6 = | Technický redaktor6 = | Grafický redaktor6 = | Výtvarný redaktor6 = | Jazykový redaktor6 = | Recenzent6 = | Autor doslovu6 = | Náklad6 = | Počet strán6 = | Tlač6 = | ISBN6 = 978-80-10-03218-1 <!--SIEDME VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania7 = 2023 | Väzba7 = pevná / viaz. | Formát7 = | Hmotnosť7 = | Edícia7 = Traja pátrači | Zväzok7 = 1 | Vydavateľstvo7 = SPN – Mladé letá | Číslo publikácie7 = | Prekladateľ7 = [[Mária Čierna]] | Ilustrátor7 = | Autor obalu7 = Jozef Cesnak | Autor fotografií7 = | Redigoval7 = | Hlavný redaktor7 = | Zodpovedný redaktor7 = | Technický redaktor7 = | Grafický redaktor7 = | Výtvarný redaktor7 = | Jazykový redaktor7 = | Recenzent7 = | Autor doslovu7 = | Náklad9 = | Počet strán7 = 144 | Tlač7 = | ISBN7 = 978-80-10-04241-8 <!--OSME VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania8 = 2024 | Väzba8 = pevná / viaz. | Formát8 = 120×200 mm | Hmotnosť8 = 230 g | Edícia8 = Traja pátrači | Zväzok8 = 1 | Vydavateľstvo8 = SPN – Mladé letá | Číslo publikácie8 = | Prekladateľ8 = Ružena Krajčíková | Ilustrátor8 = | Autor obalu8 = Vladimír Kardelis | Autor fotografií8 = | Redigoval8 = | Hlavný redaktor8 = | Zodpovedný redaktor8 = | Technický redaktor8 = | Grafický redaktor8 = | Výtvarný redaktor8 = | Jazykový redaktor8 = | Recenzent8 = | Autor doslovu8 = | Náklad8 = | Počet strán8 = 128 | Tlač8 = | ISBN8 = 978-80-10-04350-7 }} '''''Tajomstvo strašidelného zámku''''' je [[Detektívna literatúra|detektívny román]] pre deti a mládež. Napísal ho americký spisovatel [[Robert Arthur|Robert Arthur jr.]] == Obsah == {{Spoiler}} ''...zo svahu nad nimi sa ozval neurčitý rachot. Zhora sa na nich valila lavína kamenia.'' ''Peter zmeravel. Ale Jupiter nezaváhal a konal. Schmatol Petra za rameno a vtiahol ho do úzkej pukliny tak hlboko, ako sa len dalo. V nasledujúcom okamihu sa tesne popri otvore začali rútiť masy kamenia a zeminy. Niekoľko kameňov dopadlo aj dovnútra. Iné sa nakopili na plošine pred skalnou trhlinou a tým oboch chlapcov uväznili v kopci.'' <center>***</center> Traja pátrači riešia svoj prvý strašidelný prípad: rozhodli sa objasniť tajomstvo zámku, do ktorého sa už dlho nikto neodvážil vstúpiť. Hovorilo sa, že v ňom každý odvážlivec pocítil panickú hrôzu a čo najrýchlejšie odtiaľ zutekal. Ozývajú sa z neho strašidelné stony, kvílenie a vrieskanie a mnohí svedkovia videli „Modrý prízrak“, ktorý hrá na starom organe a „Hmlu strachu“, ktorá v ľuďoch vyvoláva takú hrôzu, že v panike vybiehajú zo zámku. Traja pátrači sa snažia vypátrať, čo sa v zámku deje. Je to vari prekliatie zámku jeho mŕtvym majiteľom? Alebo to má na svedomí záhadný muž, ktorý ich varoval, aby sa k zámku už nikdy nepriblížili? {{Endspoiler}} == Poznámky k vydaniam == * Vydania 3. – 6. a 8. majú úvodnú obálku od ilustrátora [[Vladimír Kardelis|Vladimíra Kardelisa]] * Piate vydanie z r. 2009 ako jediné vyšlo v brožovanej verzii * Siedme vydanie z r. 2023 vyšlo v retro podobe z rokov 1970 a 73 s pôvodnými ilustráciami od akademického maliara [[Jozef Cesnak|Jozefa Cesnaka]] == Externé odkazy == [https://www.databazeknih.cz/knihy/tajomstvo-strasidelneho-zamku-40828 Robert Arthur jr. – Traja pátrači: Tajomstvo strašidelného zámku] - Databazeknih.cz == Zdroj == {{Citácia knihy|titul=Traja pátrači: Tajomstvo strašidelného zámku|priezvisko=Arthur|meno=Robert jr|vydanie=6|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá|SPN – Mladé letá]]|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-10-03218-1|edícia=Traja pátrači|zväzok=1}} {{Literárny výhonok}} [[Kategória:Knihy z 1964]] [[Kategória:Detektívna literatúra]] [[Kategória:Literatúra pre deti a mládež]] 77ptxaaltwipn3a8v3pfx7ktivm1ua0 0 735883 8218911 8087503 2026-05-24T10:53:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = La Chasse aux trésors | en = | logo = | druhý názov = La Chasse au trésors | slogan = | typ = | formát = herná šou | víťaz = | tvorca = [[Jacques Antoine]] | scenár = Jacques Antoine | réžia = Guy Job, Patrick Gandrey-Réty, Jean-Pierre Oualid, Jean-Claude Delannoy | moderátori = | porota = | rozprávač = | hudba = Joël Fajerman | krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | miesto = | počet sérií = | počet epizód = 21 | zoznam epizód = | produkcia = Claude Savarit, René Denis, Jacques Antoine, Jean-Jacques Pasquier, Patrice Chaminade, Pierre Lautmann | dĺžka = 50 [[minúta|min.]] | produkčná spoločnosť = | výkonní producenti = | strih = | tv = [[Antenne 2]] | vysielanie = [[15. marec]] [[1981]]{{--}}[[2. december]] [[1984]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = ''La Carte aux trésors'' (herná šou) | webstránka = http://www.lachasseauxtresors.tv/ }} '''''La Chasse au trésor''''', neskôr premenovaná na '''''La Chasse aux trésors''''', je [[francúzsko|francúzska]] televízna herná šou, ktorú vytvoril [[Jacques Antoine]]. Program sa pôvodne vysielal na Antenne 2 medzi rokmi [[1981]] a [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Chasse aux trésors (TV Series 1981- ) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/tv/112536-la-chasse-aux-tresors?language=fr-GF | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=«La chasse aux trésors» naissait il y a pile quarante ans|url=https://www.lematin.ch/story/la-chasse-aux-tresors-naissait-il-y-a-pile-quarante-ans-575259474003|periodikum=lematin.ch|dátum=2021-03-15|dátum prístupu=2025-09-08|issn=1018-3736|jazyk=fr}}</ref> == Opis == V roku [[1980]] vytvoril Jacques Antoine novú dobrodružnú hru s názvom ''La Chasse au trésor''. Aby predstavil tento nový formát vedeniu Antenne 2, rozhodol sa vytvoriť pilotnú (testovaciu) reláciu. Napodiv, miestom vysielania tejto nultej relácie bola lokalita [[Pevnosť Boyard|Fort Boyard]]. Tento nový koncept sa však kanálu nepáčil a nikdy ju neodvysielal. Jacques Antoine sa svojho nápadu nevzdal, našiel nový vzorec pre hru, ktorý tentoraz potešil Antenne 2, a ktorý v roku [[1981]] odvysielal sériu 27 relácií. V jednej z relácií tejto prvej sezóny sa Jacques Antoine jednoducho vrátil do Fort Boyard, aby [[6. september|6. septembra]] [[1981]] produkoval záverečnú fázu 23. relácie. Moderátor Philippe de Dieuleveult našiel poklad počas tejto relácie na vnútornom nádvorí Fort Boyard po návšteve Fort Enet a pevností na ostrove Aix. Táto relácia sa vysielala až do roku [[1984]] a umožnila členom navštíviť rôzne miesta vo Francúzsku a po celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les apparitions du Fort Boyard | url = https://www.fan-fortboyard.fr/pages/fort/apparitions-du-fort-boyard.html | vydavateľ = www.fan-fortboyard.fr | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA CHASSE AU TRESOR | url = http://bachybouzouk.free.fr/souvenirs/tv/chasse_01.html | vydavateľ = bachybouzouk.free.fr | dátum prístupu = 2025-09-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250928095753/http://bachybouzouk.free.fr/souvenirs/tv/chasse_01.html | dátum archivácie = 2025-09-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'histoire de "La Chasse aux trésors" | url = http://www.lachasseauxtresors.tv/site/presentation_site.htm | vydavateľ = www.lachasseauxtresors.tv | dátum prístupu = 2025-09-08}}</ref> == Účinkujúci == * Philippe de Dieuleveult * Didier Lecat * Philippe Gildas * Elsa Manet * Marie-Thérèse Cuny * Jean Lanzi * [[Les Charlots]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} * {{Imdb film|id=0805811}} * [http://www.lachasseauxtresors.tv/ Oficiálny web] * [https://www.youtube.com/c/Lachasseauxtr%C3%A9sors ''La chasse aux trésors''] na [[YouTube]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 1981]] [[Kategória:Televízne relácie vo Francúzsku]] [[Kategória:Televízne súťaže]] 5f6fiuvrea01qeuu8o0uraaz27exbwv 0 741495 8218647 8208307 2026-05-23T19:49:47Z Lekvarnička 262477 8218647 wikitext text/x-wiki '''Vyraďovacia fáza [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]]''' začne 11. februára 2026 a skončí 23. mája 2026 finálovým zápasom, ktorú sa bude konať v [[Oslo|Osle]] na Ullevaal Stadion.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 12 tímov súťaží vo vyraďovacej fáze, z toho 8 tímov hrá v play-off o štvrťfinále a 4 postúpili priamo do štvrťfinále.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulations of the UEFA Women's Champons League: 2025/26 Season | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Champions-League-2025/26-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-12-18}}</ref> == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+Tímy priamo vo štvrťfinále !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |} {| class="wikitable" |+Nasadené tímy v play-off !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="center" |'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- | align="center" |'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- | align="center" |'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+Nenasadené tímy v play-off !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="center" |'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- | align="center" |'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- | align="center" |'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven |} == Formát == Okrem finálového zápasu sa budú hrať dvojzápasy, doma a vonku. Postupuje tím, ktorý dá viac gólov spolu za oba zápasy. Ak po dvojzápase nastane remíza, hrá sa predĺženie 30 minút. Ak bude remíza aj po predĺžení, o víťazovi sa rozhodne po penaltách.<ref name=":0" /> == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Kolo !1. zápas !2. zápas |- |Play-off |11. - 12. február 2026 |18. - 19. február 2026 |- |Štvrťfinále |24. - 25. marec 2026 |1. - 2. apríl 2026 |- |Semifinále |25. - 26. apríl 2026 |2. - 3. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Play-off == === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD2-score03-1=2|RD2-score03-2=0|RD2-score03-agg=2|RD2-score04-1=6|RD2-score04-2=6|RD2-score04-agg=12|RD2-score07-1=1|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg=1|RD2-score08-1=0|RD2-score08-2=4|RD2-score08-agg=4|RD3-team02={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD3-team04={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD3-score01-1=1|RD3-score02-1=1|RD3-score03-1=2|RD3-score04-1=1|RD3-score01-2=2|RD3-score01-agg=3|RD3-score02-2=4|RD3-score02-agg=5|RD3-score03-2=1|RD3-score03-agg=3|RD3-score04-2=3|RD3-score04-agg=4|RD4-team01={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD4-team02={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Osemfinále === {{Futbalbox3|dátum=12. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|štadión=Centro Deportivo Wanda Alcalá de Henares, [[Alcalá de Henares]]|rozhodca={{minivlajka|Taliansko}} Silvia Gasperotti|skóre={{ku|0|3}}|polčas={{ku|0|2}}|divákov=1 415|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047675/|góly2={{gól|3}} [[Elisabeth Terland]]<br>{{gól|39}} [[Melvine Malard]]<br>{{gól|81}} [[Julia Zigiotti Olme]]|žlté karty1={{žltá karta |72}} Amaiur Sarriegi<br>{{žltá karta |82}} Herrera|žlté karty2={{žltá karta |58}} Wangerheim}}{{Futbalbox3|dátum=19. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|štadión=The Progress With Unity Stadium, Leigh|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|2|0}}|divákov=4 225|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047676/|rozhodca={{minivlajka|Francúzsko}} Stéphanie Frappart|góly1={{gól|28}} [[Julia Zigiotti Olme|Zigiotti Olme]]<br>{{gól|41}} [[Jess Park]]|žlté karty1={{žltá karta |20}} Schüller<br>{{žltá karta |52}} Lundkvist|žlté karty2={{žltá karta |34}} Carmen Menayo<br>{{žltá karta |75}} Xènia Pérez<br>{{žltá karta |76}} Lauren|červené karty2={{červená karta |2|85}} Xènia Pérez}} ----{{Futbalbox3|dátum=11. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|skóre={{ku|2|3}}|polčas={{ku|1|2}}|štadión=Stade Sébastien Charléty, [[Paríž]]|divákov=6 757|rozhodca={{minivlajka|Chorvátsko}} Ivana Martinčić|góly1={{gól|10}} [[Kaja Korošec]]<br>{{gól|89}} [[Maeline Mendy]]|góly2={{gól|39}} [[Caroline Weir]]<br>{{gól|45}} [[Athenea del Castillo]]<br>{{gól|83}} [[Linda Caicedo]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047677/|žlté karty1={{žltá karta |30}} N'Dongala<br>{{žltá karta |48}} Mateo|žlté karty2={{žltá karta |17}} Linda Caicedo<br>{{žltá karta |63}} Angeldahl<br>{{žltá karta |77}} Yasmim <br>{{žltá karta |90+4}} Feller}}{{Futbalbox3|dátum=18. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|štadión=Alfredo Di Stéfano Stadium, [[Madrid]]|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=1 558|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047678/|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Iuliana Demetrescu|góly1={{gól|54}} [[Naomie Feller]]<br>{{gól|67|vl.}} [[Melween N'Dongala]]|červené karty2={{červená karta |0|5}} Greboval|žlté karty1={{žltá karta |83}} María Méndez}} ----{{Futbalbox3|dátum=11. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Den Dreef, [[Leuven]]|divákov=5 860|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047679/|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Iuliana Demetrescu|góly2={{gól|22}} {{gól|52}} Frida Maanum<br>{{gól|37}} Olivia Smith<br>{{gól|72}} Alessia Russo|žlté karty1={{žltá karta |43}} Mertens|žlté karty2={{žltá karta |20}} Fox<br>{{žltá karta |80}} Smith}}{{Futbalbox3|dátum=18. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|mužstvo2={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|štadión=Meadow Park, Borehamwood|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|1|1}}|divákov=2 634|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047680/|rozhodca={{minivlajka|Grécko}} Eleni Antoniou|góly1={{gól|23}} {{gól|90}} [[Alessia Russo]]<br>{{gól|65|p}} [[Mariona Caldentey]]|góly2={{gól|29}} [[Sára Pusztai]]|žlté karty2={{žltá karta |11}} Mertens<br>{{žltá karta |65}} Seynhaeve}} ----{{Futbalbox3|dátum=12. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|mužstvo2={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Alina Peşu|štadión=AOK Stadion, [[Wolfsburg]]|skóre={{ku|2|2}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=2 452|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047681/|góly1={{gól|82|p}} [[Janina Minge]]<br>{{gól|90+5}} [[Sarai Linder]]|góly2={{gól|6}} [[Ana Capeta]]<br>{{gól|61}} [[Amalie Vangsgaard]]|žlté karty1={{žltá karta |42}} Popp<br>{{žltá karta |82}} Huth|žlté karty2={{žltá karta |57}} Stølen Godø<br>{{žltá karta |82}} Harviken<br>{{žltá karta |89}} De Jong}}{{Futbalbox3|dátum=19. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=4 973|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047682/|rozhodca={{minivlajka|Dánsko}} Frida Klarlund|góly2={{gól|18}} [[Vivien Endemann]]<br>{{gól|90+6}} [[Cora Zicai]]|žlté karty2={{žltá karta |67}} Minge<br>{{žltá karta |75}} Johannes<br>{{žltá karta |81}} Linder}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|dátum=25. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|štadión=[[Old Trafford]], [[Manchester]]|čas=21:00|skóre={{ku|2|3}}|polčas={{ku|1|1}}|divákov=7 513|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047815/|rozhodca={{minivlajka |Španielsko}} Olatz Rivera Olmedo|góly1={{gól|24|p}} [[Maya Le Tissier|Le Tissier]]<br/>{{gól|76}} [[Hanna Lundkvist|Lundkvist]]|góly2={{gól|2}} {{gól|71}} [[Pernille Harderová|Harder]]<br/>{{gól|84}} [[Momoko Tanikawa|Tanikawa]]|žlté karty2={{žltá karta |28}} Simon}}{{Futbalbox3|dátum=1. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|čas=18:45|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=25 000|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047819/|rozhodca={{minivlajka |Švédsko}} Tess Olofsson|góly1={{gól|81}} [[Glódís Perla Viggósdóttir|Viggósdóttir]]<br/>{{gól|84}} [[Linda Dallmann|Dallmann]]|góly2={{gól|11}} [[Melvine Malard|Malard]]|žlté karty2={{žltá karta |90+3}} Le Tissier}} ----{{Futbalbox3|dátum=25. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|štadión=Alfredo Di Stéfano, [[Madrid]]|čas=18:45|skóre={{ku|2|6}}|polčas={{ku|1|4}}|divákov=4 203|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047816/|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Maria Sole Ferrieri Caputi|góly1={{gól|30}} {{gól|66}} [[Linda Caicedo|Caicedo]]|góly2={{gól|6}} {{gól|57}} [[Ewa Pajor|Pajor]]<br/>{{gól|13}} [[Esmee Brugts|Brugts]]<br/>{{gól|32}} [[Irene Paredes|Paredes]]<br/>{{gól|64}} [[Vicky López|López]]<br/>{{gól|89|P}} [[Alexia Putellas|Alexia]]|žlté karty2={{žltá karta |77}} Romeu}}{{Futbalbox3|dátum=2. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|čas=18:45|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|štadión=[[Camp Nou]], [[Barcelona]]|skóre={{ku|6|0}}|polčas={{ku|4|0}}|divákov=60 067|rozhodca={{minivlajka |Francúzsko}} Stéphanie Frappart|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047820/|góly1={{gól|8}} [[Alexia Putellas|Alexia]] <br/>{{gól|15}} {{gól|55}} [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]]<br/>{{gól|27}} [[Irene Paredes|Paredes]]<br/>{{gól|34}} [[Ewa Pajor|Pajor]]<br/>{{gól|74}} [[Esmee Brugts|Brugts]]|žlté karty2={{žltá karta |17}} Toletti<br/>{{žltá karta |20}} Yasmim <br/>{{žltá karta |48}} Athenea<br/>{{žltá karta |50}} Feller}} ----{{Futbalbox3|dátum=24. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|štadión=[[Emirates Stadium]], [[Londýn]]|čas=21:00|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|2|0}}|divákov=18 087|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047817/|góly1={{gól|22}} [[Stina Blackstenius|Blackstenius]]<br/>{{gól|32}} [[Chloe Kelly|Kelly]]<br/>{{gól|76}} [[Alessia Russo|Russo]]|góly2={{gól|66}} [[Lauren James|James]]|žlté karty1={{žltá karta |35}} Laia Codina|žlté karty2={{žltá karta |28}} James|rozhodca={{minivlajka |Rumunsko}} Alina Peşu}}{{Futbalbox3|dátum=1. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|štadión=[[Stamford Bridge]], [[Londýn]]|čas=21:00|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=16 117|rozhodca={{minivlajka |Dánsko}} Frida Klarlund|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047821/|góly1={{gól|90+4}} [[Sjoeke Nüsken|Nüsken]]|žlté karty1={{žltá karta |48}} Carpenter<br/>{{žltá karta |62}} James<br/>{{žltá karta |90+6}} [[Sonia Bompastor|Bompastor]]|žlté karty2={{žltá karta |66}} Hinds<br/>{{žltá karta |90+1}} D'Antino|červené karty1={{červená karta|2|90+7}} Bompastor}} ----{{Futbalbox3|dátum=24. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|štadión=Volkswagen Arena, [[Wolfsburg]]|čas=18:45|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=5 089|rozhodca={{minivlajka |Albánsko}} Emanuela Rusta|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047818/|góly1={{gól|14}} [[Lineth Beerensteyn|Beerensteyn]]|žlté karty1={{žltá karta |43}} Schulz<br/>{{žltá karta |89}} Johannes<br/>{{žltá karta |90}} Küver|žlté karty2={{žltá karta |67}} Egurrola}}{{Futbalbox3|dátum=2. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|čas=21:00|štadión=Parc Olympique Lyonnais, [[Décines-Charpieu]]|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|skóre={{ku|4|0}} (po p.)|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|16}} [[Lily Yohannes|Yohannes]]<br/>{{gól|102}} [[Melchie Dumornay|Dumornay]]<br/>{{gól|105+2}} [[Damaris Egurrola|Egurrola]]<br/>{{gól|119}} [[Tabitha Chawinga|Chawinga]]|divákov=14 083|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047822/|rozhodca={{minivlajka |Španielsko}} Marta Huerta de Aza|žlté karty1={{žltá karta |60}} Yohannes<br/>{{žltá karta |61}} Brand}} === Semifinále === {{Futbalbox3|dátum=25. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|čas=18:15|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|divákov=31 000|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047823/|rozhodca={{minivlajka |Chorvátsko}} Ivana Martinčić|góly1={{gól|69}} Franziska Kett|góly2={{gól|8}} Ewa Pajor|žlté karty1={{žltá karta |90}} Rech<br/> {{žltá karta |80}} Lone<br/> {{žltá karta |90+1}} Mahmutovic|žlté karty2={{žltá karta |18}} Vicky López<br/>{{žltá karta |83}} Patri Guijarro<br/>{{žltá karta |90+4}} Serrajordi|červené karty1={{červená karta|0|79}} Kett<br/> {{červená karta|0|79}} Jose Barcala}}{{Futbalbox3|dátum=3. máj 2026|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|čas=16:30|skóre={{ku|4|2}}|polčas={{ku|2|1}}|štadión=Camp Nou, [[Barcelona]]|rozhodca={{minivlajka |Francúzsko}} [[Stéphanie Frappart]]|divákov=60 021|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047825/|góly1={{gól|13}} [[Salma Paralluelo]]<br/>{{gól|22}} {{gól|58}} [[Alexia Putellas]]<br/>{{gól|54}} [[Ewa Pajor]]|góly2={{gól|17}} [[Linda Dallmann]]<br/>{{gól|}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]]|žlté karty2={{žltá karta |29}} Stanway<br/>{{žltá karta |86}} Rech|žlté karty1={{žltá karta |66}} Alexia Putellas}} ----{{Futbalbox3|dátum=26. apríl 2026|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|čas=16:00|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=[[Emirates Stadium]], [[Londýn]]|rozhodca={{minivlajka|Švajčiarsko}} Désirée Blanco|divákov=26 758|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047824/|góly1={{gól|59|vl.}} Ingrid Syrstad Engen<br/>{{gól|83}} Olivia Smith|góly2={{gól|18}} Jule Brand|žlté karty2={{žltá karta |33}} Hegerberg<br/>{{žltá karta |43}} Heaps<br/>{{žltá karta |53}} Yohannes}}{{Futbalbox3|dátum=2. máj 2026|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|mužstvo1={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|čas=15:00|štadión=Parc Olympique Lyonnais, Décines-Charpieu|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|2|0}}|divákov=22 505|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047826/|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Maria Sole Ferrieri Caputi|góly1={{gól|22|p}} [[Wendie Renard]]<br/>{{gól|36}} [[Kadidiatou Diani]]<br/>{{gól|86}} [[Jule Brand]]|góly2={{gól|76}} [[Alessia Russo]]|žlté karty1={{žltá karta |48}} Renard|žlté karty2={{žltá karta |19}} Wubben-Moy<br/>{{žltá karta |22}} McCabe<br/>{{žltá karta |70}} Pelova<br/>{{žltá karta |90+6}} Foord}} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|4|0}}|štadión=štadión Ullevaal, [[Oslo]]|polčas={{ku|0|0}}|divákov=24 258|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047010/|rozhodca={{minivlajka |Švédsko}} Tess Olofsson|góly1={{gól|55}} {{gól|69}} [[Ewa Pajor]]<br/>{{gól|90}} {{gól|90+3}} [[Salma Paralluelo]]|žlté karty1={{žltá karta |68}} Alexia Putellas<br/>{{žltá karta |88}} Cata Coll|žlté karty2={{žltá karta |75}} Dumornay}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Liga majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] mpfx19vs1fv8qdfq9o41nf352nhqeqf 0 742559 8218674 8144249 2026-05-23T21:40:37Z Miloslav Bahna 94530 pridanie historického záberu na tajch 8218674 wikitext text/x-wiki [[File:Stampoch Foto 19.Maj 2019 naucny chondik.jpg|thumb|Posledná tabuľa náučného chodníka Štamposký jarok na hrádzi Štampoského tajchu]]'''Tajch Štampoch''' (normovaný názov Kamenický rybník; iné názvy: Tajch Štampoch, Teich Steinbach, Kőpataki tó) je [[Tajch (stredné Slovensko)|tajch]] v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]. Nachádza sa v katastri obce [[Vysoká_(okres_Banská_Štiavnica)|Vysoká]] vedľa cesty prvej triedy vedúcej z Levíc do Banskej Štiavnice. Tajch je napájaný dvomi vodnými tokmi – z pravej strany riečkou [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] a z ľavej strany potokom Štampoch (niekedy označený aj ako Kamenický potok). Prvé plány na výstavbu vodnej nádrže v dvoch variantach sú už z roku 1764. Nakoniec bol tajch postavený v rokoch 1768 až 1770 s desať siah vysokou hrádzou tak, aby dokázala poháňať stupu so šiestimi tĺkmi v 9 km vzdialenom slobodnom kráľovskom banskom meste [[Pukanec]] počas 35 týždňov. Výstavbu, ktorej náklad bol v roku 1767 odhadnutý na 24 000 zlatých, financoval Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Vodné dielo bolo s banskými dielami v Pukanci spojené prostredníctvom 12,3 km dlhého zásobovacieho jarku (so sklonom cca 20 cm na 100 m dĺžky), vedeného takmer po vrstevnici.<ref>{{cite book |author=Bernát, M.|year=2025 |title= Pukanec – slobodné kráľovské banské mesto |publisher= Obec Pukanec |isbn=78-80-570-7234-8}}</ref> [[File:M Ziepser Stampoch Teich plan december 1767 vyrez.jpg|thumb|Detail z návrhu Štampoského tajchu a vedenia vodného jarku do Pukanca z decembra 1767. Na výreze z plánu od M. Ziepsera je zobrazené pôvodné a nové trasovanie cesty do Banskej Štiavnice, tajch aj začiatok jarku vedeného po vrstevnici cez doliny.]]Na podrobnom pláne z decembra 1767 je zachytený plánovaný tajch, spolu s plánom vedenia jarku k banským dielam do Pukanca. V pláne sú vyznačené priepustné úseky, ktoré je potrebné dodatočne izolovať (červenou), ako aj viaceré doliny, ktoré musí jarok prekonať pomocou drevených žľabov. Z dôvodu výstavby tajchu bola presunutá cesta vedúca do Banskej Štiavnice do jej dnešnej polohy, nakoľko viedla pôvodne dolinou, kde dnes leží vodná nádrž. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa hrádza tajchu pretrhla a zaplavila nižšie pod jazerom ležiacu obec Bohunice. Pri oprave hrádze bol prerušený úvodný úsek banského jarku vedúceho z tajchu do Pukanca. Na dobovej fotografií z roku 1913 je zachytený stav hrádze s “mníchom”. Dnes slúži tajch ako rybník. Od roku 2025 prebieha jeho oprava. V teréne je dodnes na viacerých miestach dobre zachovaný pôvodný vodný jarok spájajúci tajch s Pukancom. V roku 2015 bol otvorený náučný chodník Štamposký jarok vedúci v dvoch úsekoch (v oblasti Pukanca a v časti Uhliská - Majere) pozdĺž jarku spájajúceho tajch s banskými dielami v Pukanci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náučný chodník Štamposký jarok | url = https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-stamposky-jarok/ | dátum prístupu = 4.1.2026}}</ref> ==Galéria== <gallery> Stampoch jul 1913 fotopata od cesty.jpg|thumb|Vodná plocha tajchu sponad hrádze, júl 1913. Stampoch jul 1913 fotopata.jpg|thumb|Pôvodná hrádza tajchu s dreveným domčekom výpustu, júl 1913. Stampoch pohlad na cestu jul 1913 fotopata.jpg|thumb|Pohľad ponad tajch na hájovňu Štampoch a cestu do Banskej Štiavnice, júl 1913. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Tajchy na Slovensku]] dg2eva4z0tuaffhb5jy6vd7anr2cyuk 8218677 8218674 2026-05-23T21:46:53Z Miloslav Bahna 94530 pridané linky 8218677 wikitext text/x-wiki [[File:Stampoch Foto 19.Maj 2019 naucny chondik.jpg|thumb|Posledná tabuľa náučného chodníka Štamposký jarok na hrádzi Štampoského tajchu]]'''Tajch Štampoch''' (normovaný názov Kamenický rybník; iné názvy: Tajch Štampoch, Teich Steinbach, Kőpataki tó) je [[Tajch (stredné Slovensko)|tajch]] v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]. Nachádza sa v katastri obce [[Vysoká_(okres_Banská_Štiavnica)|Vysoká]] vedľa cesty prvej triedy vedúcej z Levíc do Banskej Štiavnice. Tajch je napájaný dvomi vodnými tokmi – z pravej strany riečkou [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] a z ľavej strany potokom Štampoch (niekedy označený aj ako Kamenický potok). Prvé plány na výstavbu vodnej nádrže v dvoch variantach sú už z roku 1764. Nakoniec bol tajch postavený v rokoch 1768 až 1770 s desať siah vysokou hrádzou tak, aby dokázala poháňať stupu so šiestimi tĺkmi v 9 km vzdialenom slobodnom kráľovskom banskom meste [[Pukanec]] počas 35 týždňov. Výstavbu, ktorej náklad bol v roku 1767 odhadnutý na 24 000 zlatých, financoval Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Vodné dielo bolo s banskými dielami v Pukanci spojené prostredníctvom 12,3 km dlhého zásobovacieho jarku (so sklonom cca 20 cm na 100 m dĺžky), vedeného takmer po vrstevnici.<ref>{{cite book |author=Bernát, M.|year=2025 |title= Pukanec – slobodné kráľovské banské mesto |publisher= Obec Pukanec |isbn=78-80-570-7234-8}}</ref> [[File:M Ziepser Stampoch Teich plan december 1767 vyrez.jpg|thumb|Detail z návrhu Štampoského tajchu a vedenia vodného jarku do Pukanca z decembra 1767. Na výreze z plánu od M. Ziepsera je zobrazené pôvodné a nové trasovanie cesty do Banskej Štiavnice, tajch aj začiatok jarku vedeného po vrstevnici cez doliny.]]Na podrobnom pláne z decembra 1767 je zachytený plánovaný tajch, spolu s plánom vedenia jarku k banským dielam do Pukanca. V pláne sú vyznačené priepustné úseky, ktoré je potrebné dodatočne izolovať (červenou), ako aj viaceré doliny, ktoré musí jarok prekonať pomocou drevených žľabov. Z dôvodu výstavby tajchu bola presunutá cesta vedúca do Banskej Štiavnice do jej dnešnej polohy, nakoľko viedla pôvodne dolinou, kde dnes leží vodná nádrž. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa hrádza tajchu pretrhla a zaplavila nižšie pod jazerom ležiacu obec [[Bohunice_(okres_Levice)|Bohunice]]. Pri oprave hrádze bol prerušený úvodný úsek banského jarku vedúceho z tajchu do [[Pukanec|Pukanca]]. Na dobovej fotografií z roku 1913 je zachytený pôvodný stav hrádze s “mníchom”. Dnes slúži tajch ako rybník. Od roku 2025 prebieha jeho oprava. V teréne je dodnes na viacerých miestach dobre zachovaný pôvodný vodný jarok spájajúci tajch s Pukancom. V roku 2015 bol otvorený náučný chodník Štamposký jarok vedúci v dvoch úsekoch (v oblasti Pukanca a v časti Uhliská - Majere) pozdĺž jarku spájajúceho tajch s banskými dielami v Pukanci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náučný chodník Štamposký jarok | url = https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-stamposky-jarok/ | dátum prístupu = 4.1.2026}}</ref> ==Galéria== <gallery> Stampoch jul 1913 fotopata od cesty.jpg|thumb|Vodná plocha tajchu sponad hrádze, júl 1913. Stampoch jul 1913 fotopata.jpg|thumb|Pôvodná hrádza tajchu s dreveným domčekom výpustu, júl 1913. Stampoch pohlad na cestu jul 1913 fotopata.jpg|thumb|Pohľad ponad tajch na hájovňu Štampoch a cestu do Banskej Štiavnice, júl 1913. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Tajchy na Slovensku]] c1x2x7r6ljwz0njhlhld67vvgb3rmey 0 743167 8218710 8203490 2026-05-24T00:43:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218710 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Konštantín Valerijevič Malofejev | Popis osoby = ruský oligarcha a mediálny magnát | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1974|7|3}} | Miesto narodenia = Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]] | Deti = 3 | Známy vďaka = zakladateľ Marshall Capital, Tsargrad TV, podporovateľ pravoslávnej cirkvi a ruských separatistov, zaradený na sankčný list EÚ a USA | Manželka = Irina Mikhailovna Vilter (do 2023)<br/>Maria Lvova-Belova (od 2024) | Zamestnanie = podnikateľ, investor | Národnosť = ruská | Portrét = Малофеев (cropped).jpg | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Alma mater = Právnická fakulta [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Rodičia = Valerij Michajlovič Malofejev<br/>Raisa Zinurovna | Bydlisko = Deauville, [[Moskovská oblasť]], [[Rusko]] }}'''Konštantín Valerijevič Malofejev''' (rus. Константин Валерьевич Малофеев''',''' angl. Konstantin Valeryevich Malofeev; * [[3. júl|3. júla]] [[1974]], Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Oligarchia|oligarcha]], investor a mediálny magnát. Založil investičný fond Marshall Capital Partners, mediálnu skupinu Tsargrad a Nadáciu svätého Bazila Veľkého. Je známy svojou podporou [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] hodnôt.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Isaac|meno=Anna|titul=Revealed: how Cypriot firm helped the 'Orthodox oligarch' after he was placed under sanctions|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|dátum=2023-04-18|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2023/apr/18/cypriot-firm-orthodox-oligarch-sanctions-konstantin-malofeyev|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Titov|meno=Sergei|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|ročník=|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2023-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Valerevich Malofeev | url = https://www.opensanctions.org/entities/Q4278463/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | vydavateľ = Open Sanctions | jazyk = en}}</ref> Od roku 2014 je zaradený na [[Sankcia (trest)|sankčné]] zoznamy EÚ, USA a ďalších krajín za podporu [[Separatizmus|separatistov]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] a je predmetom medzinárodného zatykača pre podozrenie z vytvárania a financovania nelegálnych paramilitárnych formácií.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Mladosť a vzdelanie == === Detstvo === Konštantín Malofejev sa narodil 3. júla 1974 v meste Puščino v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]],<ref name=":0" /> ktoré bolo vedeckým centrom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Jeho otec, Valerij Michajlovič Malofejev, bol [[Astrofyzika|astrofyzik]] a vedúci laboratória pre plazmovú astrofyziku v Puščinskom [[Rádioastronómia|rádioastronomickom]] observatóriu Ruskej akadémie vied. Matka, Raisa Zinurovna, pracovala ako [[Programátor|programátorka]] a neskôr sa stala generálnou riaditeľkou Nadácie svätého Bazila Veľkého, ktorej predsedom je jej syn.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Кто вы, господин Малофеев? Подлинная история богатства и служения человека эпохи Возрождения России|periodikum=tsargrad.tv|dátum=2024-07-03|dátum prístupu=2026-01-15|dátum archivácie=2024-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20241225202241/https://tsargrad.tv/articles/kto-vy-gospodin-malofeev-podlinnaja-istorija-bogatstva-i-sluzhenija-cheloveka-jepohi-vozrozhdenija-rossii_1023112|jazyk=ru}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Žili v špeciálnom ubytovacom zariadení pre sovietskych vedcov.<ref name=":34">{{Citácia periodika|titul='Russia's soul is monarchic': tsarist school wants to reverse 100 years of history|url=https://www.theguardian.com/world/2017/mar/06/russia-revolution-tsarist-school-moscow-nicholas-ii|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-06|dátum prístupu=2026-01-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Shaun|priezvisko=Walker}}</ref> Malofejev v Puščine navštevoval miestnu základnú, strednú školu (v ruskom systéme od piatej triedy) a umeleckú školu, kde študoval [[sochárstvo]].<ref name=":4" /> V detstve trávil veľa času v nemocnici kvôli vážnej chorobe, ktorá ho pripútala na lôžko od prvej do piatej triedy základnej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев: С 1-го по 5-й класс я только лежал - был инвалидом. Тогда я получил первый урок "детского коллектива" | url = https://tsargrad.tv/news/konstantin-malofeeva-s-1-po-5-klass-ja-tolko-lezhal-byl-invalidom-togda-ja-poluchil-pervyj-urok-detskogo-kollektiva_187623 | vydavateľ = tsargrad.tv | dátum vydania = 2019-03-05 | dátum prístupu = 2026-01-23 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika | titul = Russia's real strongman: Meet the oligarch who's pushing Putin to destroy Ukraine | url = https://www.businessinsider.com/russia-media-oligarch-konstantin-malofeyev-putin-nuclear-ukraine-trump-musk-2025-2 | vydavateľ = Axel Springer Syndication GmbH | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | meno = Paul | priezvisko = Starobin|periodikum=Business Insider|dátum=2025-02-23}}</ref> Podľa Malofejeva prišiel k prvému kontaktu s [[Náboženstvo|náboženstvom]] vo veku 11 alebo 12 rokov, keď mu jeden z otcových kolegov daroval [[Biblia|Bibliu]]. Jeho náboženské cítenie následne prehĺbila ťažká choroba, ktorá mu otvorila "vnútorné obzory", ako aj vplyv prababky.<ref name=":45" /> Vo veku 13 rokov bol Malofejev prijatý do amerického školského a študentského výmenného programu People to People (dosl. 'ľudia ľuďom') v rámci ktorého strávil tri roky štúdia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] na [[Long Island]] University v New Yorku a na University of [[Maryland]].<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Podľa profilového článku uverejnenom webe televízie ''Carihrad'', ktorú neskôr založil, "V Amerike nevidel nič, čo by sa dalo obdivovať."<ref name=":3" /> === Štúdium na Moskovskej štátnej univerzite === V rokoch 1991{{--}}1996 absolvoval Právnickú fakultu [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] (MGU).<ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Sagdiev|meno=Rinat|titul=Как строится бизнес человека, «фактически управляющего российским рынком связи»|periodikum=Viadomosti|vydavateľ=Business News Media|dátum=2010-10-11|url=https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=ru|priezvisko2=Dzjadko|meno2=Timofej|priezvisko3=Reznik|meno3=Irina|dátum archivácie=2024-08-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20241108050553/https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra}}</ref> Počas [[Vysoká škola|vysokoškolského]] štúdia sa prihlásil do programu, vďaka ktorému sa dostal do [[Belgicko|belgického]] [[Leuven|Leuvenu]], kde študoval [[ústavné právo]] [[Európska únia|EÚ]] a získal titul LL.M.<ref name=":3" /> Vo svojej dizertačnej práci sa venoval [[Ústava|ústavnému]] mechanizmu, pomocou ktorého by moderné Rusko mohlo znovu zaviesť [[Monarchia|monarchiu]].<ref name=":34" /> Popri štúdiu pracoval vo Federálnej rade pre zabezpečenie slobody prejavu v štátnom a rozhlasovom vysielaní (rus. Федеральный совет по обеспечению свободы слова на государственном телерадиовещании), kde pôsobil ako asistent [[Poslanec|poslanca]] Najvyššej rady Ruskej federácie (najvyšší zakonodarný orgán Ruska v rokoch 1990{{--}}1993) Stanislava Govoruchina.<ref name=":3" /> Počas štvrtého ročníka, vo veku 20 rokov, sa obrátil k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnemu kresťanstvu]] a nechal sa pokrstiť.<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":39">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев: «Не вижу ничего плохого в православном чекизме»|periodikum=Forbes Russia|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)|vydavateľ=Forbes Media|dátum=2015-06-25|url=https://www.forbes.ru/forbeslife/292319-konstantin-malofeev-ne-vizhu-nichego-plokhogo-v-pravoslavnom-chekizme|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru|priezvisko=Таратута|meno=Юлия}}</ref> === Formovanie monarchistických názorov === Počiatky Malofejevovho príklonu k [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] siahajú do jeho štrnástich rokov, keď ho ovplyvnilo čítanie pamätí [[Cárske Rusko|cárskeho]] [[Dôstojník|dôstojníka]] a literatúry o [[Biele hnutie|Bielom hnutí]]. Malofejev, unesený myšlienkou [[Monarchia|monarchie]], napísal list parížskemu [[Veľkovojvoda|veľkovojvodovi]] Vladimírovi Kirillovičovi, považovanému za hlavu cárskej [[Dynastia|dynastie]] v exile. Po prečítaní Malofejevovho listu [[vojvoda]] požiadal [[knieža]] Zuraba Čavčavadzeho, ktorý bol vtedy jeho asistentom, aby mu osobne doručil odpoveď.<ref name=":34" /> Prvýkrát osobne teda stretol Čavčavadzeho vo veku 16 rokov, a podľa Malofejeových slov sa stal jeho "sprievodcom svetom predrevolučného Ruska a pravoslávia."<ref name=":39" /> Čavčavadze sa neskôr stal riaditeľom Malofejevovho Gymnázia svätého Bazila Veľkého viceprezidentom Marshall Capital Partners a členom správnej rady Katehonu aj Charitatívnej nadácie svätého Bazila veľkého.<ref name=":34" /><ref name=":32" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Soft Power in France: Assessing Moscow's Cultural and Business Para-diplomacy | url = https://www.carnegiecouncil.org/media/series/russian-soft-power-in-france/russian-soft-power-in-france-assessing-moscows-cultural-and-business-para-diplomacy | vydavateľ = Carnegie Council | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Laruelle | meno = Marlene | dátum vydania = 2018-01-08}}</ref> ===Priatelia z mladosti=== Medzi Malofejevových najbližších priateľov z detstva patrí Arsenij Mironov (* 1973), s ktorým sa spoznal v Puščine.<ref name=":5" /> Spolu navštevovali miestny pravoslávny [[chrám]] od Malofejevových 13 rokov.<ref name=":39" /><ref name=":5" /> Mironov už koncom 90. rokov napísal [[fantasy]] s kresťanským nádychom ''Staroruská hra'' (rus. ''Древнерусская игра'').<ref name=":5" /> Hlavnými hrdinami trilógie sú študenti [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]], medzi ktorými je možné rozoznať Malofejeva.<ref name=":5" /> Mironov neskôr spolupracoval s Malofejevom na projektoch, ako napríklad na koncepcii pravoslávneho gymnázia sv. Bazila Veľkého.<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Константин Малофеев – православный предприниматель|url=https://politcom.ru/14917.html|vydavateľ=Политком.RU|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Макаркин|meno=Алексей|dátum vydania=2012-11-27|jazyk=ru}}</ref> Mirinov tiež predstavil Malofejeva Igorovi Ščegolevovi, neskoršiemu ministrovi komunikácií, s ktorým sa zoznámil počas práce pre ITAR-TASS vo [[Paríž|Paríži]] v 90. rokoch.<ref name=":39" /><ref name=":5" /><ref name=":40" /> Ščegolev potom v rokoch 2001 až 2008 viedol protokolárne oddelenie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Keď sa Ščegolev stal ministrom komunikácií (2008{{--}}2012), priviedol na ministerstvo Mironova. Mironov sa stal riaditeľom Oddelenia informácií a vzťahov s verejnosťou Ministerstva komunikácií a masmédií.<ref name=":40" /> Počas štúdií na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]] sa Malofejev spriatelil s Alexandrom Provotorovom (* 1974), s ktorým sa zoznámil v prvom ročníku na univerzitnom zemiakovom poli.<ref name=":39" /> Zdieľali záujmy o ruskú a [[Starovek|starovekú]] históriu, spolu navštevovali univerzitný chrám sv. mučenice Tatiany a stali sa kmotrami - Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry a naopak.<ref name=":17" /> Provotorov neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Rostelecomu.<ref name=":40" /> Ďalším priateľom z univerzitných rokov bol Dmitrij Skuratov (* 1976), syn bývalého generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý študoval o dva roky nižšie. Spoznali sa vďaka spoločnej láske k [[Futbal|futbalu]].<ref name=":5" /> Malofejev pomohol Skuratovovi nájsť prácu v MDM banke po škandále s jeho otcom v roku 1999.<ref name=":5" /> Skuratov je švagrom Provotorova cez svoju sestru Alexandru Jurjevnu Skuratovovú.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> == Kariéra == === Začiatok kariéry a MDM Bank (1996{{--}}2004) === V roku 1996, ešte počas posledného ročníka štúdia, dostal Konštantín Malofejev pracovnú ponuku od Dmitrija Bakatina, profesora [[Fakulta|fakulty]] a syna posledného predsedu [[KGB]],<ref name=":5" /> na základe ktorej začal pracovať ako právnik v investičnej banke Renaissance Capital, kde pôsobil do roku 1998, keď bol v súvislosti s ruskou finančnou krízou prepustený.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> [[Súbor:2003-MDM-Bank-Investment banking.jpg|alt=Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003|náhľad|Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003]] Kľúčovou postavou Renaissance Capital bol Boris Jordan, rusko‑americký podnikateľ. Jeho otec, Alexej Jordan, bol významnou osobnosťou Asociácie ruských kadetských zborov v zahraničí. Boris Jordan patril v druhej polovici 90. rokov medzi najagresívnejších hráčov na ruskej investičnej scéne.<ref name=":40" /> Po prepustení sa Malofejev niekoľko rokov venoval [[Investícia (manažment)|investíciám]] a poradenstvu a vystriedal niekoľko zamestnaní. V roku 2021 nastúpil Malofejev na pozíciu vedúceho investičného manažmentu v spoločnosti Interros.<ref name=":40" /> V roku 2002 prestúpil do MDM Bank, kde do roku 2004 viedol oddelenie korporátnych financií<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Weaver|meno=Courtney|titul=Konstantin Malofeev, Marshall Capital Partners|periodikum=Financial Times|vydavateľ=The Financial Times Ltd.|dátum=2013-09-08|issn=0307-1766|url=https://www.ft.com/content/569e533e-051c-11e3-9e71-00144feab7de|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1054487/000110465909068055/a09-34595_1ex99.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum prístupu = 2026-01-16 | titul = English translation of the quarterly report for Q3 2009 filed with the ffms on november 16, 2009 | dátum vydania = 2009-11-16 | jazyk = en}}</ref> a rozvíjal prax fúzií a akvizícií.<ref name=":5" /> === Marshall Capital Partners (2005{{--}}) === V roku 2005 založil investičnú skupinu Marshall Capital Partners, ktorá sa zameriavala na priame investície do nových [[Technológia|technológií]], dopravy, výroby potravín, [[Maloobchod|maloobchodu]] a nehnuteľností.<ref name=":4" /><ref name=":35" /> Medzi jej významné investície patril podiel v štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom.<ref name=":4" /> Vďaka blízkemu vzťahu s Igorom Ščegolevom, vtedajším ministrom komunikácií a masmédií, a investícii do Rostelecom, uskutočnenej s jeho podporou, bol Malofejev považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v ruskom telekomunikačnom sektore.<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Russia’s ‘Orthodox tycoon’ is bankrolling a monarchist movement - but where does he get his money?|periodikum=The Bell|dátum=2019-11-22|url=https://en.thebell.io/russia-s-orthodox-tycoon-is-bankrolling-a-monarchist-movement-but-where-does-he-get-his-money/|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en|vydavateľ=Polestar Digital Ventures Inc.}}</ref><ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":35" /> V roku 2008 dosiahla hodnota portfólia aktív spoločnosti Marshall Capital 1,5 miliardy dolárov.<ref name=":3" /><ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Medzi významných investorov Marshall Capital patrila aj francúzska poisťovacia spoločnosť [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|AXA]].<ref name=":0" /><ref name=":5" /> === Gymnázium svätého Bazila Veľkého (2006{{--}}) === Gymnázium svätého Bazila Veľkého (rus. Православная гимназия Святителя Василия Великого) založil Malofejev v roku 2006 ako jeden z jeho hlavných [[Charita|charitatívnych]] projektov. Otvorenie požehnal vtedajší [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Alexej II.|Alexej II]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гимназия Святителя Василия Великого объявляет о старте стипендиальной программы Константина Малофеева | url = https://pravoslavie.ru/119727.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-03-05 | miesto = Moskva}}</ref> Podľa Malofejeva sa malo [[gymnázium]] stať pravoslávnou [[Eton College]], ktoré pripraví novú elitu na návrat ruskej [[Monarchia|monarchie]].<ref name=":34" /> Na tvorbe koncepcie a nových [[Učebnica|učebníc]] sa podieľal Arsenij Mironov, ktorý projekt konzultoval aj s Igorom Ščegolevom, ktorého poznal z detstva.<ref name=":5" /> Gymnázium vedie [[knieža]] Zurab Čavčavadze,<ref name=":32" /> s ktorým sa pozná Malofejev osobne už od detstva.<ref name=":39" /> === Charitatívna nadácia svätého Bazila Veľkého (2007{{--}}) === V úzkom prepojení s gymnáziom<ref name=":3" /> založil v roku 2007 Malofejev Charitatívnu nadáciu svätého Bazila Veľkého (rus. Благотворительный фонд святителя Василия Великого, angl. ''St. Basil the Great Charitable Foundation'') a stal sa predsedom jej správnej rady.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Malofeev: Fringe Christian Orthodox Financier of the Donbas Separatists | url = https://jamestown.org/hot-issue-konstantin-malofeev-fringe-christian-orthodox-financier-of-the-donbas-separatists/ | vydavateľ = Jamestown Foundation | dátum prístupu = 2026-01-17 | priezvisko = Bugriy | meno = Maksym | dátum vydania = 2014-08-08 | jazyk = en}}</ref> Išlo o najväčšiu pravoslávnu charitatívnu organizáciu s ročným rozpočtom dosahujúcim 40 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|dátum=2014-02-21|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Formálnym poslaním [[Nadácia|nadácie]] bola podpora [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], obnova [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] a náboženského umenia, ako aj podpora sociálnych projektov, vrátane podpory sirotčincov, pričom bola financovaná prostredníctvom Marshall Capital Partners a slúžila ako platforma pre Malofejevove [[Filantrop|filantropické]] aktivity.<ref name=":6" /> Medzi členov správnej rady patrí [[knieža]] Zurab Čavčavadze a gróf Serge de Pahlen, manžel dedičky spoločnosti [[FIAT (automobilka)|Fiat]] Margherity Agnelli.<ref name=":32" /><ref name=":35" /> [[Alexej Komov]] je zodpovedný za medzinárodné vzťahy.<ref name=":32" /> Podľa investigatívnych zdrojov riadil medzinárodné projekty nadácie a zabezpečoval spojenie s organizáciami ako Svetovým kongres rodín (angl. World Congress of Families, WCF), [[CitizenGO]] a [[Agenda Europe]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=Fascistic Myths of Empire: The Far Right Philosophy Driving Putin|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-03|issn=2632-7910|url=https://bylinetimes.com/2022/03/03/fascistic-myths-of-empire-the-far-right-philosophy-driving-putin/|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levasseur|meno=Joanne|titul=Group that organized webinars where Manitoba education minister spoke has ties to Russian 'oligarch'|periodikum=CBC News|vydavateľ=Canadian Broadcasting Corporation|dátum=2020-09-25|url=https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/kelvin-goertzen-webinars-global-home-education-exchange-1.5658841|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en}}</ref> === Svjazinvest a Rostelecom (2009{{--}}2013) === V roku 2009 bol Malofejev vymenovaný do predstavenstva štátneho telekomunikačného holdingu Svjazinvest (rus. Связьинвест, angl. Svyazinvest) na základe výberu ministra Igora Ščegoleva. Tam viedol Výbor pre strategické plánovanie.'''<ref name=":5" />''' V roku 2010 sa stal Malofejev aj členom predstavenstva spoločnosti Rostelecom (rus. Ростелеком), s ktorým sa v roku 2011 Svjazinvest zlúčil.<ref name=":5" /> Na začiatku roku 2013 Malofejev súhlasil s predajom svojich podielov (približne 10,7%) v Rostelecome magnátovi Arkadijovi Rotenbergovi, partnerovi [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] z [[Džudo|džuda]], niekoľko týždňov pred odvolaním Malofejevovho bývalého obchodného partnera Alexandra Provotorova z funkcie generálneho riaditeľa. Dohoda sa však nestihla dokončiť v stanovenom termíne, a nakoniec koncom roka 2013 Rostelecom odkúpil všetky Malofejevove akcie, ktoré v jeho mene držala Gazprombanka prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kiselyova|meno=Maria|titul=Rostelecom to buy out biggest minority shareholder in $771 mln deal|periodikum=Reuters|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-11-15|issn=2050-3814|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/rostelecom-to-buy-out-biggest-minority-shareholder-in-771-mln-deal-idUSL5N0J02YW/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Golubkova|meno2=Ekaterina|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sale of Rostelecom stake to Putin ally unravels|periodikum=Reuters|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/sale-of-rostelecom-stake-to-putin-ally-unravels-idUSL5N0CX4D3/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en|issn=2050-3814|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-04-10}}</ref> === Liga bezpečného internetu (2011{{--}}) === V roku 2011 Malofejev prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého založil<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> neziskovú organizáciu Liga bezpečného internetu (rus. Лига безопасного интернета, angl. Safe Internet League), kde je členom dozornej rady a do roku 2015 bol jej predsedom (rus. председатель правления).<ref name=":22" /><ref name=":12" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Попечительский совет | url = http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127195903/http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php}}</ref> Vstúpili do nej najväčšie ruské telekomunikačné a technologické spoločnosti vrátane Rostelecom a Kaspersky. Igor Ščegolev, vtedajší minister telekomunikácií, sa stal predsedom dozornej rady (rus. попечительский совет) ligy.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Antoniuk|meno=Daryna|titul=Európa sankcionuje ruskú agentúru pre internetovú cenzúru a jej vedúceho|periodikum=The Record|dátum=2024-01-29|url=https://therecord.media/europe-russia-internet-censorship-sanctions|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Turovsky|meno=Daniil|titul=This is how Russian Internet censorship works A journey into the belly of the beast that is the Kremlin's media watchdog|periodikum=Meduza|vydavateľ=Medusa project|url=https://meduza.io/en/feature/2015/08/13/this-is-how-russian-internet-censorship-works|dátum=2015-08-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Участники | url = http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130126005137/http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php}}</ref><ref name=":7" /> Medzi členmi správnej rady boli nielen zástupcovia spoločností, vrátane Provotova a Kasperského, ale aj predstavitelia štátnych inštitúciíí, medzi nimi Andrej Gerasimov ([[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]), Alexej Moškov (minister vnútra), Alexander Toršin (Rada ruskej federácie), Olga Šamšinová (Generálna prokurátúra), ale aj zástupca Moskovského patriarchátu.<ref name=":7" /> Táto [[Nezisková organizácia|nezisková organizcia]], ktorá úzko spolupracuje s ruskými štátnymi orgánmi,<ref name=":8" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gagging Runet, silencing society. ’Sovereign’ Internet in the Kremlin’s political strategy | url = https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2019-12-04/gagging-runet-silencing-society-sovereign-internet-kremlins | vydavateľ = OSW Centre for Eastern Studies | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | priezvisko = Domańska | meno = Maria}}</ref> sa oficiálne zameriava na ochranu detí pred škodlivým obsahom na internete, ako sú [[pedofília]], [[Droga (omamná látka)|drogy]] a [[extrémizmus]], kritici však hovoria o internetovej cenzúre nepohodlných názorov.<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Pertsev|meno=Andrey|titul=The Salesman of Patriotism|periodikum=Riddle Russia|dátum=2025-06-16|url=https://ridl.io/the-salesman-of-patriotism/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":8" /> Organizácia sa podieľala na príprave zákona o čiernej listine webových stránok, prijatého v Rusku v roku 2012, ako aj na ďalšej cenzúrnej legislatíve, a zároveň pomáhala organizovať regionálne "kybernetické jednotky", ktorých členovia nahlasovali zakázaný obsah na internete.<ref>{{Citácia periodika|titul=God’s Oligarch|url=https://slate.com/news-and-politics/2014/10/konstantin-malofeev-one-of-vladimir-putins-favorite-businessmen-wants-to-start-an-orthodox-christian-fox-news-and-return-russia-to-its-glorious-czarist-past.html|periodikum=Slate|dátum=2014-10-20|dátum prístupu=2026-01-17|issn=1091-2339|jazyk=en-US|meno=Joshua|priezvisko=Keating}}</ref><ref name=":9" /><ref name=":10" /> V roku 2024 [[Európska rada]] na organizáciu uvalila sankcie za jej participácii na cenzúre v Rusku.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Human Rights Sanctions Regime: Council adds four persons and one entity to EU sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/01/29/global-human-rights-sanctions-regime-council-adds-four-persons-and-one-entity-to-eu-sanctions-list/ | vydavateľ = Consilium | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2024-01-29}}</ref> === Skupina Carihrad (2014{{--}}) === [[Súbor:Tsargrad logo.png|náhľad|Logo televízie ''Carihrad'']] V roku 2014 Malofejev založil skupinu (holding) Carihrad (rus. группа компаний «Царьград», angl. Tsargrad Group).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Группа компаний «Царьград»: история, миссия, задачи, структура | url = https://tsgg.ru/page/about | vydavateľ = Tsargrad | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2025-10-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251022110827/https://tsgg.ru/page/about}}</ref> Jeho jadrom je konzervatívna televízna stanica ''Carihrad TV'' (rus. ''Царьград ТВ'', angl. ''Tsargrad TV''),'''<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=В Казахстане отключили доступ к российскому СМИ «Царьград» за «разжигание розни»|periodikum=Radio Azattyk|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-08-17|url=https://rus.azattyq.org/a/32552586.html|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=ru}}</ref>''' ktorá začala vysielať v novembri 2015, po referende na [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name=":12" /> Kanál bol spočiatku súčasťou satelitných balíčkov, ale v roku 2017 zmenil formát a plne prešiel na online vysielanie.<ref name=":12" /> Stanica ''Carihrad TV'' produkuje obsah zameraný na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], anti-západné naratívy, podporu ruskej politiky, vrátane ospravedlňovania anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a konfliktu na [[Donecká oblasť|Donbase]], nacionalistických názorov vrátane [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a ruskej pravoslávnej identity.<ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. Treasury Designates Facilitators of Russian Sanctions Evasion | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0731 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Death of a Russian ultranationalist | url = https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/death-russian-ultranationalist | vydavateľ = Iowy Institute | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Sussex | meno = Matthew | dátum vydania = 2022-08-31}}</ref> Séfredaktorom po zoležní sa stal [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol zároveň komentátorom stanice.<ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=RFE/RL's Russian Service|titul=YouTube Blocks Accounts Of Pro-Kremlin Analyst, Orthodox TV Channel In Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-07-28|url=https://www.rferl.org/a/youtube-blocks-dugin-accounts-pro-kremlin-analyst-orthodox-tv-channel-russia/30753495.html|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The weaponization of religion: How the Kremlin is using Christian fundamentalism to advance Moscow’s agenda|periodikum=День|vydavateľ=українська прес-група|url=https://day.kyiv.ua/en/article/day-after-day/weaponization-religion-how-kremlin-using-christian-fundamentalism-advance|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":19" /> V roku 2017 napríklad v relácii ''Náš uhol pohľadu'' realizoval rozhovor s krajne pravicovým konšpiračným teoretikom Alexom Jonesom, v ktorom ho označil za hrdinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Jones Brags About Praise From “Top Putin Advisers” On Russian TV For His Pro-Trump Coverage | url = https://www.mediamatters.org/alex-jones/alex-jones-brags-about-praise-top-putin-advisers-russian-tv-his-pro-trump-coverage | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Hananoki}}</ref> Založeniu stanice predchádzalo nadviazanie spolupráce s Jackom Hanickom, dlhoročným zamestnancom [[Fox Broadcasting Company|Fox News]] ešte v roku 2013.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=The TV Exec, the Oligarch and the Global Far-Right|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-07|url=https://bylinetimes.com/2022/03/07/the-tv-exec-the-oligarch-and-the-global-far-right/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Cuda|meno2=Heidi Siegmund|jazyk=en}}</ref> Spolu s Hanickom budoval Malofejev konzervatívne mediálne impérium. Podľa súdnych dokumentov sa pokúšali aj o mediálnu expanziu do [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Grécko|Grécka]], kam bol Hanick vyslaný medzi rokmi 2015 a 2016.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Legare|meno=Robert|titul=Justice Dept indicts Russian oligarch accused of violating U.S. sanctions, a first since Russia invaded Ukraine|periodikum=CBS News|vydavateľ=CBS Interactive Inc.|dátum=2022-04-06|url=https://www.cbsnews.com/news/russian-oligarch-sanctions-violation-konstantin-malofeyev/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en}}</ref><ref name=":14" /> Cieľom tejto snahy o expanziu na [[Balkánsky polostrov|Balkán]] bola propagácia panpravoslávnej ideológie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stronski | meno = Paul | titul = Russia’s Game in the Balkans | url = https://carnegie-production-assets.s3.amazonaws.com/static/files/Stronski_Himes_Balkans_formatted.pdf | dátum vydania = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | priezvisko2 = Himes | meno2 = Annie | jazyk = en | miesto = Washington}}</ref> V roku 2020 bola stanica zablokovaná na platforme [[YouTube]]<ref name=":14" /><ref name=":11" /><ref name=":20" /> a v roku 2023 bola webová stránka kanála zablokovaná aj v [[Kazachstan|Kazachstane]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]].<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moldova blocks Russian propaganda media websites | url = https://theins.ru/en/news/266191 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2023-10-25}}</ref> V apríli 2022 bol holding Carihrad sankcionovaný [[Spojené štáty|USA]] a "označený za základný kameň Malofeevovej rozsiahej siete škodlivého vplyvu"<ref name=":13" /> a v decembri 2023 bola ''Carihrad TV'' zaradená do sankčného zoznamu [[Európska únia|EÚ]] v rámci 12. balíka sankcií proti Rusku za jej úlohu v šírení pro-kremeľskej [[Propaganda|propagandy]] a podpore [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej agresie voči Ukrajine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12th package of sanctions on Russia's war of aggression against Ukraine: additional 61 individuals and 86 entities included in the EU's sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/12/18/12th-package-of-sanctions-on-russia-s-war-of-aggression-against-ukraine-additional-61-individuals-and-86-entities-included-in-the-eu-s-sanctions-list/ | vydavateľ = European Council | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum archivácie = 2023-12-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Two companies from The Insider's investigation into Russian army suppliers added to EU's 12th sanctions list|periodikum=The Insider|dátum=2023-12-19|url=https://theins.ru/en/news/267758|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> === Katehon Think Tank (2016{{--}}) === V februári 2016 bol oficiálne zaregistrovaný Katehon Think Tank (rus. Аналитический центр Катехон), za ktorého zakladateľa sa považuje Malofeev<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ООО «АНАЛИТИЧЕСКИЙ ЦЕНТР «КАТЕХОН» | url = https://companies.rbc.ru/id/1167746154432-ooo-analiticheskij-tsentr-katehon/ | vydavateľ = РБК Компании | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=Tip of the Iceberg|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual and Reproductive Rights|miesto=Belgicko|rok=2021|isbn=978-2-93102920-6|strany=24|jazyk=en|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-06/Tip%20of%20the%20Iceberg%20June%202021%20Final.pdf}}</ref>, ktorý sa prezentuje ako komunita expertov z rôznych krajín, ktorí vykonávajú výskum v rôznych oblastiach vrátane geopolitických, geostrategických a politických analýz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://katehon.com/en/about-us | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en}}</ref> V správe americkej vládnej agentúry GEC je charakterizovaný ako "moskovský quasi-[[think tank]], ktorý je šíriteľom virulentných anti-západných [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Propaganda|propagandy]] prostredníctvom svojej webovej stránky v piatich jazykoch; je vedený jednotlivcami s jasnými väzbami na ruský štát a ruské spravodajské služby".<ref name=":21" /> Pred oficiálným založením think tanku, ktorého neoficiálne založenie niektoré zdroje datujú do roku 2014,<ref>{{Citácia periodika|titul=The concept of Katechon as a war narrative: Four Russian ideologues’ interpretations of the ‘special military operation’|url=https://doi.org/10.1177/17506352251363021|periodikum=Media, War & Conflict|dátum=2025-08-22|dátum prístupu=2026-01-19|strany=17506352251363021|issn=1750-6352|doi=10.1177/17506352251363021|jazyk=en|meno=Santeri|priezvisko=Kytöneva}}</ref> bol ako šéfredaktor a kontaktná osoba platformy katehon.com uvádzaný [[Alexej Komov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> V roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":21" /><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ruská jazyková verzia stránky katehon.com uvádza, že v roku 2023 vznikol Carihradský inštitút (rus. Институт Царьграда, angl. Tsargrad Institute) a webová stránka katehon.com slúži ako platforma na zverejňovanie materiálov zo seminárov, kongresov a konferencií Carihradského inštitútu. Malofejev je uvedený ako zakladateľ inštitútu, riaditeľom je Alexander Dugin a výkonným riaditeľom Alexander Razumovskij.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Институт ЦГ | url = https://katehon.com/ru/o-nas | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref group="pozn." name=":1">Anglická jazyková verzia ketehon.com uvádza naďalej Katehon think tank.</ref> === Spoločnosť dvojhlavého orla (2017{{--}}) === V novembri 2017 bol Malofeev jednohlasne zvolený za predsedu (správnej) rady Spoločnosti Dvojhlavého orla (rus. Общество содействия русскому историческому развитию - Двуглавый орёл, angl. Double-Headed Eagle Society).<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство | url = https://rusorel.info/malofeev/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016100426/https://rusorel.info/malofeev/}}</ref> Ide o organizáciu s výraznou [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistickou]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]]-konzervatívnou a [[Imperializmus|imperiálne]] orientovanou ideológiou, ktorá sa navonok prezentuje ako združenie zamerané na "Ruské historické osvietenie".<ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=Beyond “hybrid warfare”: a digital exploration of Russia’s entrepreneurs of influence|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1060586X.2021.1936409|periodikum=Post-Soviet Affairs|dátum=2021-07-04|dátum prístupu=2026-01-19|ročník=37|číslo=4|strany=318–335|issn=1060-586X|doi=10.1080/1060586X.2021.1936409|jazyk=en|meno=Marlene|priezvisko=Laruelle|meno2=Kevin|priezvisko2=Limonier}}</ref><ref name=":27">{{Citácia periodika|priezvisko=Platova|meno=Varvara|titul=Press the tsar button|periodikum=Novaya Gezeta Europe|dátum=2022-08-10|url=https://novayagazeta.eu/articles/2022/08/10/press-the-tsar-button|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Манифест | url = https://rusorel.info/manifest/ | vydavateľ = Двуглавый орел | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425173016/https://rusorel.info/manifest/}}</ref> Organizácia presadzuje imperiálny výklad ruských dejín, podporuje myšlienku znovuzjednotenia "historických ruských území", ktoré zahŕňajú [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]], [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]], [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]] a spája [[nacionalizmus]] s pravoslávnym [[Tradicionalizmus (preceňovanie tradície)|tradicionalizmom]], pričom sa opiera o symboliku [[Cárske Rusko|cárskej ríše]] a kult posledného ruského cára Mikuláša II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian War Nationalism: Nationalist Practices, Empire, Conservatism, and Orthodoxy | url = https://www.sv.uio.no/c-rex/english/news-and-events/right-now/2023/russian-war-nationalism.html | vydavateľ = Center for Research on Extremism | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Brankova | meno = Alexandra Martin | dátum vydania = 2023-03-10}}</ref><ref name=":27" /><ref name=":25" /><ref name=":28" /> Vo svojom manifeste organizácia uvádza, že verí, že "Bohom daná pravoslávna monarchia je pre Rusko najorganickejšou a najspásonosnejšou formou vlády". Zároveň sa hlasí k "pravoslávnemu imperializmu" a tvrdí, že "Rusko je odsúdené buď na zánik, alebo sa opäť stane impériom".<ref name=":28" /> Spoločnosť bola založená 1. novembra 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Устав {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184804 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040432/http://www.segodnia.ru/content/184804}}</ref> a jej prvým lídrom a zakladateľom bol Leonid Rešetnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184805 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040437/http://www.segodnia.ru/content/184805}}</ref><ref name=":29" /> Pre organizáciu pracovala aj Rešetnikovova dcéra Alexandra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Редакция сайта общества «Двуглавый орел» | url = http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | priezvisko = | dátum archivácie = 2017-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170617061125/http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel}}</ref> Po nástupe Malofejeva do funkcie predsedu (správnej) rady zostal Rešetnikov pôsobiť ako podpredseda a výkonný riaditeľ.<ref>{{Citácia periodika|titul=Слабое звено. Главного русофила Болгарии обвинили в шпионаже|url=https://www.svoboda.org/a/30160694.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2019-09-12|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=ru|meno=Ярослав|priezvisko=Шимов}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Похоронив Двуглавый Орел, могильщики поют "Осанна" подмене смыслов» -События на главной | url = https://www.sestroretsk.com/main/121032/ | vydavateľ = sestroretsk.com | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = РУКОВОДСТВО {{!}} ДВУГЛАВЫЙ ОРЕЛ | url = https://rusorel.info/administration/ | vydavateľ = rusorel.info | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425141308/https://rusorel.info/administration/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Исполнительная дирекция | url = https://rusorel.info/management/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016102115/https://rusorel.info/management/}}</ref> Organizácia mala registrované sídlo na rovnakej adrese ako Ruský inštitút pre strategické štúdie (rus. Российский институт стратегических исследований, RISI; angl. Russian Institute for Strategic Studies, RISS), ktorý v tom čase fungoval ako [[think tank]] ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR)<ref name=":26" />. Rešetnikov bol riaditeľom RISS v rokoch 2009{{--}}2017 a je bývalým agentom sovietskej (pôsobil na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]) a ruskej zahraničnej spravodajskej služby. Zo SVR v roku 2009 odišiel do dôchodku v hodnosti [[Generálporučík|generálporučíka]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":34" /> V novembri 2020 sa spoločnosť transformovala na Tsargrad Society (rus. Общество «Царьград»).<ref name=":13" /><ref name=":27" /> Rešetnikov tento krok komentoval ako "pochovanie dvojhlavého orla" a následne spolu so skupinou označovanou ako "neo-[[Biela armáda|bielogvardejci]]" z organizácie odišiel a založil organizáciu Dedičstvo impéria (rus. Наследие империи).<ref name=":29" /> === Celosvetový ruský národný snem (2019{{--}}2024) === [[Súbor:Руководство Всемирного Русского народного собора.jpg|alt=24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha Kirill, metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.|náhľad|24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha [[Kirill I.|Kirill]], metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Святейший Патриарх Кирилл: Глобализм направлен против института семьи как прочной структуры, сохраняющей и передающей традицию / Православие.Ru|url=https://pravoslavie.ru/148939.html|vydavateľ=pravoslavie.ru|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=ru|dátum vydania=2022-10-25}}</ref>]]V apríli 2019 bol Malofejev vymenovaný za podpredsedu Celosvetového ruského národného snemu (rus. Всемирный русский народный собор, ВРНС; angl. World Russian People's Council, WRPC), medzinárodne pôsobiacej organizácie založenej v roku 1993 a fungujúcej pod záštitou [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorej predsedom je [[Kirill I.|patriarcha Kirill]].<ref name=":31">{{Citácia periodika|titul=The war and the sacred at the World Russian People’s Council: a view from Russia’s regions|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/21567689.2025.2603973|periodikum=Politics, Religion & Ideology|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=26|číslo=4|strany=582–604|issn=2156-7689|doi=10.1080/21567689.2025.2603973|jazyk=en|meno=Bojidar|priezvisko=Kolov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Soroka|meno=George|titul=International Relations by Proxy? The Kremlin and the Russian Orthodox Church|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/13/3/208|dátum vydania=2022-03-01|dátum prístupu=2026-01-22|vydavateľ=Harvard University|jazyk=en}}</ref> Snem, ktorého stretnutia organizoval Malofejev, presadzoval veľké rodiny, zákaz potratov a koncept "ruského sveta", ktorý odkazoval na historický priestor [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].<ref name=":30" /> Na kongrese snemu v roku 2019, ktorého sa zúčastnil aj [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]], Malofejev účastníkom povedal, že snem by mal plniť funkciu [[Stredovek|stredovekého]] parlamentu a svoju úlohu opísal ako "dohľad nad expertnou prácou" a "rozvoj medzinárodnej agendy a agendy ľudských práv".<ref name=":25" /> Regionálne fóra organizované snemom boli podľa analýz využívané na legitimizáciu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. Ich obsah nielenže preberal oficiálne naratívy [[Moskva|Moskvy]], ale v niektorých prípadoch k nim aktívne prispieval k zosilneniu militantnej rétoriky.<ref name=":31" /> Dve fóra konané na okupovaných územiach, na ktorých Malofejev vystúpil, v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] v júli 2024 osobne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = На форуме ВРНС "Русский мир" в Севастополе предложили принять закон о триединстве русского народа | url = https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum archivácie = 2025-06-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250620012321/https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/}}</ref> a v [[Luhansk|Luhansku]] v máji 2023 na diaľku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Луганске состоялся Всероссийский форум ВРНС "Русский мир" | url = https://vrns.ru/forumy/v-luganske-sostoyalsya-vserossiyskiy-forum-vrns-russkiy-mir/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2023-05-12}}</ref>, boli obe nazvané Ruský svet (rus. Russkij mir).<ref name=":31" /> Ihneď po Malofejevovom nástupe vytvoril snem Ruskú mládežnícku organizáciu (rus. Русская молодежная организация, RMO) podriadenú rade, na čele ktorej stál Andrej Afanasiev, novinár z Malofejevovej ''Carihrad TV''. Deklarovaným cieľom RMO bola koordinácia mladých ľudí so záujmom o "posilňovanie ruskej [[Identita (sociológia)|identity]]" a "ochranu tradičných hodnôt ruského národa". Od svojho vzniku šírila na internete obsah typický pre [[Pravicový extrémizmus|krajnú pravicu]], vrátane [[Xenofóbia|xenofóbneho]] diskurzu a idealizácie Ruského impéria. O niekoľko týždňov neskôr Afanasiev oznámil, že začal pôsobiť v Spoločnosti Dvojhlavého orla, do ktorej pozval aj členov RMO. Nakoniec sa RMO odčlenilo od snemu a začlenilo sa do Spoločnosti Dvojhlavého orla.<ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Православные тролли и «молодежные русские»: как ультраправые пытаются встать с колен | url = https://theins.ru/politika/194475 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-12-27}}</ref> V aktivitách snemu bol dlhodobo angažovaný aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol od roku 2007 členom rady<ref>{{Citácia periodika|titul=Александр Дугин биография|url=https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|periodikum=Свободная Пресса|dátum archivácie=2025-07-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20250720094549/https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всемирный Русский Народный Собор | url = https://anticompromat.panchul.com/vrns/spr_vrns.html | vydavateľ = Антикомпромат | dátum prístupu = 2026-01-21|jazyk=ru}}</ref> a minimálne od roku 2023 je členom prezídia snemu.<ref name=":33">{{Citácia periodika|titul=The Mandate of the World Russian People’s Council and the Russian Political Imagination: Scripture, Politics and War|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/16/4/466|periodikum=Religions|dátum=2025-04-04|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=16|číslo=4|strany=466|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel16040466|jazyk=en|meno=Alar|priezvisko=Kilp|meno2=Jerry G.|priezvisko2=Pankhurst}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Обновлен состав Бюро Президиума ВРНС | url = https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum archivácie = 2025-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240719065219/https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ХХV Всемирный Русский Народный Собор. «Наступает время нового большого Имперского стиля» | url = https://zavtra.ru/events/hhv_vsemirnij_russkij_narodnij_sobor_nastupaet_vremya_novogo_bol_shogo_imperskogo_stilya | vydavateľ = Завтра | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Ivanov | meno = Alexej | dátum vydania = 2023-11-29}}</ref> Snem 27. marca 2024 vydal dekrét, v ktorom označil [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]] za "svätú vojnu" proti "Západu, ktorý prepadol [[Satanizmus|satanizmu]]" a proti "náporu globalizmu".<ref>{{Citácia periodika|titul=Organizácia vedená moskovským patriarchom KirillomRusko vedie na Ukrajine svätú vojnu proti Západu, ktorý prepadol satanizmu|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-06|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/153482/rusko-vedie-na-ukrajine-svatu-vojnu-proti-zapadu-k|dátum prístupu=2026-01-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=ВРНС под председательством Кирилла назвал войну в Украине "священной"|url=https://www.svoboda.org/a/vrns-pod-predsedateljstvom-kirilla-nazval-voynu-v-ukraine-svyaschennoy-/32880145.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-03-27|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref name=":33" /> Dekrét ostro kritizovala aj Svetová rada cirkví.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Svetová rada cirkví (WCC) kritizuje Svetovú radu ruského ľudu vedenú moskovským patriarchom Kirillom za to, že agresiu proti Ukrajine označuje za 'svätú vojnu'|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-19|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/154281/dnes-treba-vediet|dátum prístupu=2026-01-21|priezvisko2=AP|priezvisko3=Ismael|meno3=Francisco}}</ref><ref name=":33" /> V tejto súvislosti experti upozorňujú na rolu WRPC pri systematickom prenasledovaní [[Kresťanstvo|kresťanských]] a iných náboženských komunít ruskou vládou v okupovaných oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia’s government persecutes Christians in occupied Ukraine, experts testify to US lawmakers - OSV News | url = https://www.osvnews.com/russias-government-persecutes-christians-in-occupied-ukraine-experts-testify-to-us-lawmakers/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Gina | priezvisko = Christian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faith leaders highlight Russian religious persecution in occupied Ukraine | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/faith-leaders-highlight-russian-religious-persecution-in-occupied-ukraine/ | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Shelby | priezvisko = Magid | vydavateľ = Atlantic Council | priezvisko2 = Sapuppo | meno2 = Mercedes}}</ref> Na rovnakom kongrese bolo zvolené aj nové vedenie snemu, v ktorom sa už Malofejev nenachádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Съезд ВРНС. Подведение итогов, планы на 2024-й, обновлённый состав Бюро Президиума и руководства Собора | url = https://vrns.ru/news/vneocherednoy-sezd-vrns-podvedenie-itogov-novye-plany-obnovlyennyy-sostav-byuro-prezidiuma-i-rukovod/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27}}</ref><ref name=":31" /> Podľa niektorých analýz to súviselo s jeho ambíciou presadiť sa ako hlavný ideológ Ruska a s rivalitou s politickými stratégmi [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], čo mohlo spôsobovať problémy patriarchovi [[Kirill I.|Kirillovi]].<ref name=":30" /> === Bratstvo akademikov (2020{{--}}) === Bratstvo akademikov (rus. Братство Академистов) založil a financoval Malofejev v roku 2020 ako súčasť Carihradskej skupiny s cieľom budovať novú "národnú elitu" ktorá má dominovať v ruskej štátnej správe a kultúre a prispieť ku globálnej ruskej ideologickej dominancii.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Smirnov|meno=Philipp|titul=«Мои юные любители имперскости» В вузах по всей России появляются ячейки «русского студенческого Братства Академистов». Это проект Константина Малофеева. Рассказываем, что это и зачем глава «Царьграда» воспитывает «будущую элиту России»|periodikum=Groza|dátum=2024-06-07|url=https://www.groza.media/posts/akademisty|dátum prístupu=2026-01-02|priezvisko2=Morozova|meno2=Daria|priezvisko3=Spirin|meno3=Leonid|spoluautori=Redakcia Kholod|jazyk=ru}}</ref><ref name=":51">{{Citácia periodika|titul=«Мы построили русское гражданское общество, теперь покупайте билеты до Верхнего Ларса, черти»|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-06-13|url=https://verstka.media/kto-takie-akademisty-molodezhnoe-dvizhenie-russkih-nacionalistov|dátum prístupu=2026-02-01}}</ref><ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=Shandra|meno=Alya|titul=UK intel: Russian nationalist movement pushes for harsher approach to war against Ukraine|periodikum=Euromaidan Press|dátum=2024-06-23|url=https://euromaidanpress.com/2024/06/23/uk-intel-russian-nationalist-movement-pushes-for-harsher-approach-to-ukraine-war/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Bratstvo je sieťou študentských združení (klubov akademikov), ktoré vznikali na univerzitách po celom Rusku.<ref name=":51" /> Medzi deklarované ciele Bratstva patrilo rozvíjanie "zručností sebaorganizácie" u študentov, ako aj vštepovanie "národnej solidarity a vzájomnej pomoci" a "organizovanie študentských diskusných platforiem a školení pre mladých politikov".<ref name=":50" /> Bratstvo organizovalo pre svojich členov prednášky o ruskom nacionalizme a stretnutia s regionálnymi politikmi a pravicovo-konzervatívnymi rečníkmi, medzi ktorými bola Daria Duginová, dcéra [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] alebo Piotr Tolstoj, poslanec za stranu [[Jednotné Rusko]].<ref name=":50" /> Krátko pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskej agresie proti Ukrajine]] vo februári 2022 Bratstvo začalo meniť svoju štruktúru.<ref name=":50" /> Z lokálnej komunity v rámci Carihradskej skupiny sa rozšírilo na sieť buniek na viacerých významných ruských univerzitách a bunky boli založené v najmenej 25<ref name=":51" /> ruských mestách a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, vrátane Chersonskej oblasti a Krymu.<ref name=":50" /> Bunky pôsobili napríklad na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]] (MGIMO), Ruskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy (RANEPA) a Petrohradskej štátnej univerzite.<ref name=":50" /><ref name=":53">{{Citácia periodika|priezvisko=Astashin|meno=Ivan|titul=Return of the 'Black International': Neo-Nazis flock to St. Petersburg after invitation by Russia’s “Orthodox” oligarch Konstantin Malofeev|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/285889|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en|priezvisko2=Chernykh|meno2=Maria}}</ref> Niektoré z nich boli registrované ako oficiálne študentské združenia univerzít, čo znamená, že mali povolenie vedenia.<ref name=":50" /><ref name=":52" /> Bratstvo zabezpečuje vojenský výcvik pre svojich členov vo viacerých regiónoch Ruska, ktorý zahŕňa streľbu, taktickú prípravu, taktickú medicínu a obsluhu dronov a je prezentovaný ako príprava na účasť v bojoch proti [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref name=":50" /> Niektorí členovia dobrovoľne odišli bojovať na front na Ukrajine.<ref name=":52" /> Od začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine v roku 2022 sa akademici tiež angažovali proti protivojnovým aktivitám, čo zahŕňa písanie udaní proti [[Pedagógia|pedagógom]] a študentom.<ref name=":50" /><ref name=":51" /> Podľa britskej vojenskej rozviedky táto organizácia ovplyvňuje prístup Ruska k vojne proti Ukrajine smerom k ešte väčšej [[Radikalizácia|radikalizácii]].<ref name=":52" /> Bratstvo vedie Nikita Izjumov, bývalý realitný maklér, ktorý prevádzkuje videoblog zameraný na mladých priaznivcov [[Imperializmus|imperialistických]] ideí, kde kritizuje štátne orgány za nedostatočne prísnu [[Prisťahovalectvo|imigračnú]] politiku, obhajuje úplnú likvidáciu Ukrajiny ako štátu a vyjadruje opatrnú podporu bývalému "ministrovi obrany" samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igorovi Strelkovovi]], ktorý je v súčasnosti väznený v Rusku.<ref name=":50" /> Bratstvo podmieňuje členstvo prijatím štyroch [[Ideológia|ideologických]] pilierov, ktoré sú znázornené v jeho logu - kríži s dvojhlavým orlom a písmenom "A". Jednotlivé ramená kríža symbolizujú základné princípy organizácie.<ref name=":50" /> Horné rameno kríža predstavuje myšlienku Ruska ako "Tretieho Ríma" a katechónu, teda sily, ktorá má zadržiavať zlo a chaos vo svete.<ref name=":50" /> Dolné rameno symbolizuje budúcnosť a orientáciu organizácie na formovanie novej ruskej elity. Pravé rameno vyjadruje koncept tzv. Svätej Rusi ako duchovnej jednoty nebeskej a pozemskej Rusi.<ref name=":50" /> Ľavé rameno kríža symbolizuje vlasť a povinnosť oddanej služby štátu a jeho historickému poslaniu.<ref name=":50" /> ===Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}})=== V roku 2023 bolo na [[Kongres|kongrese]] v [[Moskva|Moskve]] založené Medzinárodné hnutie rusofilov (angl. International Russophile Movement, IRM; rus. Международное движение русофилов, МДР).<ref name=":41">{{Citácia periodika|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|dátum=2025-12-20|jazyk=ru}}</ref> Deklarovaným poslaním hnutia je "vytvorenie mosta pre komunikáciu a vzájomné porozumenie s ruským ľudom a poskytovanie spoľahlivých a ideologicky nezávislých informácií" o živote Rusku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас/About Us | url = https://mir2023.site/o-nas/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné rusofilné hnutie}}</ref> a ako jeden zo svojich hlavných cieľov hnutie deklaruje "boj proti rastúcej rusofóbii na celom svete".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ответ русофобам | url = https://rusmir.media/2023/04/05/mdr | vydavateľ = Русский мир | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-02-27}}</ref> Hnutie bolo podľa portálu ''The Insider'' založené v reakcii na uvalenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] [[Európska únia|Európskóu úniou]] na kľúčové organizácie s podobným zameraním, zmrazenie ich [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]], [[vyhostenie]] zamestnancov a zvýšený dohľad, čo výrazne obmedzilo vplyvové pôsobenie [[Rusko|Ruska]] v Európe.<ref name=":41" /> Za generálneho tajomníka bol na prvom kongrese jednohlasne zvolený Nikolaj Malinov,<ref name=":41" /> bývalý [[Bulharsko|bulharský]] politik obvinený z [[Korupcia|korupcie]] a [[Špionáž|špionáže]] v prospech Ruska,<ref>{{Citácia periodika|titul=Шефът на движение „Русофили“ обвинен в шпионаж, ген. Решетников със забрана да влиза в България - Lex.bg News|url=https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|periodikum=Lex.bg News|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|url archívu=https://web.archive.org/web/20251217041756/https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|dátum archivácie=2025-12-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgarian Ex-Lawmaker Accused Of Spying For Russia Elected Chief Of Moscow-Backed Group|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-mp-malinov-spying-russia-elected-moscow-group/32319655.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-03-15|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Treasury Sanctions Corrupt Elites Across Bulgarian Political Spectrum|url=https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy1264|vydavateľ=U.S. Department of the Treasury|dátum vydania=2025-12-23|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en}}</ref> ktorý viedol Národné hnutie rusofilov 16 rokov v Bulharsku.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальное Движение „Русофилы“ продолжает борьбу за хорошие отношения с Россией|url=https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum vydania=2024-06-30|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|meno=Кристина|priezvisko=Иванова|url archívu=https://web.archive.org/web/20251208115915/https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum archivácie=2025-12-08}}</ref> Malinov je dlhodobým priateľom a blízkym spolupracovníkom Malofejeva.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vrns.ru/news/nachal-rabotu-moskovskiy-ofis-mezhdunarodnogo-dvizheniya-rusofilov-se/|vydavateľ=Всемирный Русский Народный Собор|dátum prístupu=2026-01-23|titul=Начал работу Московский офис Международного движения русофилов|dátum vydania=2024-02-16|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moscow Rebukes Isolation with Second Congress of 'Russophile' Group|url=https://www.kharon.com/brief/moscow-rebukes-isolation-with-second-congress-of-the-russophile-group|vydavateľ=The Kharon|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|dátum vydania=2024-03-14}}</ref> Hoci je Malinov verejne prezentovaný ako iniciátor hnutia, kľúčovú úlohu v hnutí zohráva Malofejev. Organizuje rusofilské kongresy a prostredníctvom kanálu ''Carihrad'' zabezpečuje mediálne pokrytie aktivít hnutia.<ref name=":41" /> ''Carihrad TV'' tiež často pozýva členov hnutia do programov ako expertov.<ref name=":41" /> Niektoré zdroje Malofejeva, popri Ministerstve zahraničných vecí [[Rusko|Ruska]], označujú za faktického organizátora a hlavného financovateľa hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Przedstawiciel pisma 'Myśl Polska' udał się do Moskwy na 'Międzynarodowego Związku Rusofilów'|url=https://jagiellonia.org/przedstawiciel-pisma-mysl-polska-udal-sie-do-moskwy-na-forum-wielobiegunowosci/|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=pl-PL|dátum vydania=2024-02-25|vydavateľ=Jagiellonia.org}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Hosts Large Far Right Conference Attacking LGBTQ+ Rights, 'Russophobes,' and 'Globalists'|url=https://globalextremism.org/post/russia-hosts-large-far-right-conference-attacking-lgbtq-rights-russophobes-and-globalists/|dátum vydania=2024-03-05|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia’s Africa People|url=https://ridl.io/russia-s-africa-people/|vydavateľ=Riddle Russia|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-GB|priezvisko=Klyszcz|meno=Ivan U.|dátum vydania=2024-06-28}}</ref> Rusofilské hnutie dostáva podľa ''The Insider'' tiež podporu od niekoľkých organizácií, ktoré sú buď kontrolované ruskou vládou, alebo sú prepojené s jej vojenskou spravodajskou službou (GRU) alebo zahraničnou spravodajskou službou (SVR).<ref name=":41" /> Zakladajúcimi členmi hnutia boli okrem Malinova, bývalý poslanec Bundestagu a člen strany AfD Waldemar Herdt a Fabrice Sorlin, známi pre dlhodobú spoluprácu s Malofejevom a ako autor pre Katehon.<ref name=":41" /><ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Escobar | meno = Pepe | dátum archivácie = 2023-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230607130126/https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/}}</ref> Obaja sa stali podpredsedami riadiceho orgánu IRM.<ref name=":44" /> Medzi členmi riadiaceho orgánu IRM, z ktorých mnohí propagujú Duginove myšlienky,<ref name=":41" /> boli [[Steven Seagal|Steven Segal]], Pepé Escobar, Patrick Poppel.<ref name=":44" /> Členom riadiaceho orgánu sa stal aj [[Ján Čarnogurský]],<ref name=":41" /><ref name=":44" /> ktorý sa osobne zúčastnil druhého kongresu IRM 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Are We Isolating Ourselves While Much of the World Now Unites Against Us?|url=https://www.returntoorder.org/2024/03/why-are-we-isolating-ourselves-while-much-of-the-world-now-unites-against-us/|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=John|priezvisko=Horvat|vydavateľ=Return to Order}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Ruská kultúra je svetová, môže preklenúť politické rozdiely'. Čarnogurský o fóre v Moskve|url=https://42tcen.com/entry/ruska-kultura-je-svetova-moze-preklenut-politicke-rozdiely-carnogursky-o-fore-v-moskve|vydavateľ=42tcen.com|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=|dátum vydania=2024-03-07}}</ref> Delegátov prvého kongresu privítali [[Sergej Viktorovič Lavrov|Segej Lavrov]], Maria Zacharova, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], viacerí lídri ruských politických strán a Malofejev, ktorý sprostredkoval aj príhovor patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]]. Carlo Maria Viganò vystúpil prostredníctvom videohovoru a označil Rusko za "poslednú baštu civilizácie proti barbarstvu".<ref name=":44" /> Medzi účastníkmi, ktorých denník ''[[The Guardian]]'' opísal ako "politických marginálov a konšpiračných teoretikov",<ref>{{Citácia periodika|titul=Italian princess, conspiracy theorists and Steven Seagal: meet Russia’s friends overseas|url=https://www.theguardian.com/world/2023/mar/16/italian-princess-conspiracy-theorists-and-steven-seagal-meet-russias-friends-overseas|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-16|dátum prístupu=2026-01-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andrew|priezvisko=Roth|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian News & Media Ltd.}}</ref> boli aj Pierre de Gaulle, vnuk [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulla]], a talianska princezná Vittoria Alliata di Villafranca.<ref name=":41" /> 15. decembra 2025 [[Európska únia]] zaradila hnutie na sankčný zoznam. Podľa odôvodnenia sa hnutie prezentuje ako globálna sieť sympatizantov [[Rusko|Ruska]], no slúži ruskej vláde na šírenie destabilizačných naratívov, [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]] [[Verejná mienka|verejnej mienky]] v iných krajinách a posilnenie protizápadných nálad, čím prispieva k ohrozeniu stability EÚ a [[Ukrajina|Ukrajiny]] prostredníctvom [[Dezinformácia|informačných operácií]]. Je v ňom tiež zdôraznená podpora hnutia zo strany ruského Ministerstva zahraničných vecí, angažovanie sa [[Sergej Viktorovič Lavrov|Lavrova]] a spojenie hnutia s [[Alexandr Gelievič Dugin|Duginom]] a Malofejevom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2568/oj/eng|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|priezvisko=The Council of the European Union|titul=Council Implementing Regulation (EU) 2025/2568 of 15 December 2025 implementing Regulation (EU) 2024/2642 concerning restrictive measures in view of Russia’s destabilising activities|dátum vydania=2025-12-15|vydavateľ=Official Journal of the European Union}}</ref> === Medzinárodná liga antiglobalistov "paladíni" (2025{{--}}) === 12. septembra 2025 sa v Mariinskom paláci v [[Petrohrad|Petrohrade]], sídle mestského parlamentu, konal medzinárodný kongres krajne pravicových a neonacistických hnutí.<ref name=":53" /> Podujatie zorganizoval Konstantin Malofeev.<ref name=":53" /><ref name=":54">{{Citácia periodika|priezvisko=Komarčević|meno=Dušan|titul=Srpski ultradesničari od konferencije u Rusiji do antimigrantskog protesta u Beogradu|periodikum=Rádio slobodná Európa|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2025-10-01|url=https://www.slobodnaevropa.org/a/ultradesnicari-narodna-partola-srbija-rusija/33546201.html|dátum prístupu=2026-02-01|priezvisko2=Janković|meno2=Jelena|jazyk=sr}}</ref> Kongres vyvrcholil založením Medzinárodnej ligy antiglobalistov "paladíni" (rus. Международная лига антиглобалистов «Паладины», angl. International Sovereigntist League “Paladins”), pomenovanej po vražednej teroristickej organizácii založenej bývalým dôstojníkom SS [[Otto Skorzeny|Ottom Skorzenym]].<ref name=":53" /> Kongres bol podľa Malofejeva otvorený modlitbou a minútou ticha na počesť amerického konzervatívneho aktivistu [[Charlie Kirk|Charlieho Kirka]], ktorý sa stal hrdinom ruskej propagandy po jeho vražde.<ref>{{Citácia periodika|titul=В Мариинском дворце прошел международный съезд ультраправых движений Среди участников — наследники испанских фалангистов, участвовавших в блокаде Ленинграда|periodikum=Meduza|dátum=2025-09-24|url=https://meduza.io/feature/2025/09/24/v-mariinskom-dvortse-proshel-mezhdunarodnyy-s-ezd-ultrapravyh-dvizheniy|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli neofašisti z [[Taliansko|Talianska]] a [[Brazília|Brazílie]], neonacisti z [[Grécko|gréckeho]] Zlatého úsvitu, radikálni nacionalisti zo [[Srbsko|Srbska]], nemecká [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) a ďalšie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicové]] skupiny. Na konferencii vystúpili aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]]<ref name=":54" /><ref name=":53" /> a prostredníctvom videokonferencie aj [[Konšpiračná teória|konšpiračný teoretik]] a [[Antisemitizmus|antisemita]] Alain Soral (Bonnet).<ref name=":53" /> Kongresu predchádzal sprievod [[Petrohrad|Petrohradom]], ktorý viedol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]].<ref>{{Citácia periodika|titul=В Санкт-Петербурге прошел международный съезд фашистов|periodikum=Важные истории|vydavateľ=ISM, Inc.|dátum=2025-09-23|url=https://istories.media/news/2025/09/23/v-sankt-peterburge-proshla-mezhdunarodnii-sezd-fashistov/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli najmä aktivisti z Malofejevovho Carihradu, Dvojhlavého orla a Akademického bratstva, ktorého členovia sa priamo zapájajú ako dobrovoľníci do bojov na Ukrajine, ako aj členovia krajnej pravice z najmenej dvoch zahraničných skupín: [[Maďarsko|maďarského]] Hnutia 64 žúp (HVIM) a [[Belgicko|belgického]] Národa.<ref name=":53" /><ref>{{Citácia periodika|titul=British intel: Russia has supporters of more belligerent approach to war against Ukraine|periodikum=Ukroinfom|dátum=2024-06-22|url=https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3877799-british-intel-russia-has-supporters-of-more-belligerent-approach-to-war-against-ukraine.html|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Zoznam organizácií, ktoré sa zúčastnili kongresu:<ref name=":53" /> * Dvojhlavý orol a Bratstvo akademikov ako súčasť Malofejevovej skupiny Carihrad ([[Rusko]]) * Zlatý úsvit ([[Grécko]]) * Forza Nuova, Lealtà Azione, Rete dei Patrioti ([[Taliansko]]) * Falange Española de las JONS, Democracia Nacional, Málaga 1487 ([[Španielsko]]) * Les Nationalistes, Nouvelle Droite ([[Francúzsko]]) * Národ ([[Belgicko]]) * Hnutie 64 žúp (HVIM) ([[Maďarsko]]) * Srpska Akcija a Narodna Patrola ([[Srbsko]]) * Bittereinders ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) * Condor 8 ([[Argentína]]) * UNR ([[Mexiko]]) * Nova Resistência ([[Brazília]]) * Patriotická alternatíva (PA) ([[Spojené kráľovstvo]]) * [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) ([[Nemecko]]) == Politické aktivity == V novembri 2012 kandidoval Malofejev v doplňujúcich voľbách za poslanca do miestnej samosprávy vidieckeho sídla Znamenskoje v Ugranskom okrese [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]. Dňa 17. novembra prvostupňový súd však zrušil Malofejevovu registráciu ako kandidáta z dôvodu volebnej [[Korupcia|korupcie]], ktorej sa mal dopustiť. Rozhodnutie súdu v čase volieb ešte nenadobudlo právoplatnosť a Malofeev bol zvolený za poslanca so 74,85 % hlasov. Chcel takto získať možnosť uchádzať sa o post senátora za Smolenskú oblasť do Rady federácie (horná komora parlamentu).<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=МВД Украины завело уголовное дело против Константина Малофеева, экс-совладельца "Ростелекома"|url=https://www.tadviser.ru/index.php/%D0%9F%D0%B5%D1%80%D1%81%D0%BE%D0%BD%D0%B0:%D0%9C%D0%B0%D0%BB%D0%BE%D1%84%D0%B5%D0%B5%D0%B2_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%BD_%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D1%8C%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87|vydavateľ=TAdviser.ru|dátum prístupu=2026-01-23}}</ref> Smolenský oblastný súd vo februári 2013 zrušil výsledky volieb. V roku 2016 však [[najvyšší súd]] uznal Malofejeva ako poškodeného.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев перешел в потерпевшие | url = https://www.kommersant.ru/doc/3013724 | vydavateľ = Kommersant | dátum vydania = 2016-06-15 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | priezvisko = Асадчий | meno = Александр}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев победил на сельских выборах в Смоленской области|periodikum=Interfax-Rusko|dátum=2012-11-19|url=https://www.interfax-russia.ru/center/news/biznesmen-malofeev-pobedil-na-selskih-vyborah-v-smolenskoy-oblasti|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru}}</ref> Druhýkrát sa Malofejev o vstup do politiky pokúsil prostredníctvom upadajúcej strany Spravodlivé Rusko (SR) v roku 2019.<ref name=":30" /><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Справедливая Россия» собирается с патриотическими силами | url = https://www.kommersant.ru/doc/3908832 | vydavateľ = Коммерсантъ | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Inyutin | meno = Vsevolod | priezvisko2 = Ivanov | meno2 = Maxim}}</ref> Podľa plánu diskutovaného s lídrom strany Sergejom Mironovom sa mal stať jedným zo [[Sponzor|sponzorov]] strany a iniciovať jej ideologickú transformáciu.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Основатель «Царьграда» Малофеев объявил о выходе из «Справедливой России» | url = https://www.rbc.ru/politics/10/09/2019/5d779e0a9a794734e07f97aa | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":37" /> Po jeho vstupe do strany v marci 2019 bol plánovaný mimoriadny [[kongres]], ktorý by schválil zmeny v štatúte a vymenovanie Malofeeva za podpredsedu.<ref name=":38" /><ref name=":37" /> Takmer okamžite po vstupe Malofejeva do SR začali nacionalisti dostávať pozvánky na vstup do strany.<ref name=":36" /> Vplyvní členovia strany sa však nakoniec postavili proti Malofejevovej aktívnej účasti v strane a Mironov nedokázal dosiahnuť dohodu.<ref name=":38" /> Plánovaný mimoriadny kongres bol zrušený a Malofejev po riadnom kongrese zo SR vystúpil.<ref name=":38" /> == Väzby na Slovensko == === Alexander Usovský === Podľa investigatívnej reportáže ''Frontal 21'' nemeckej verejnoprávnej televízie ''ZDF'' z roku 2017, založenej na tisíckach uniknutých e-mailov, Malofejev poskytol približne 100-tisíc eur [[Bielorusko|bieloruskému]] podnikateľovi Alexandrovi Usovskému,<ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Žilinka sa do rozpustenia ĽSNS nehrnie. Špionážnu aféru vraj sleduje|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2022-03-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/lsns-rusko-spionaz-rozpustenie-zilinka|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Kotlebovci zbierajú podpisy za referendum o EÚ a NATO už takmer rok, vraj ich majú desaťtisíce|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2017-06-08|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> ktorý si na Slovensku v roku 2013 založil Centrum pre východoeurópsku kultúru, ktoré však podľa zistení ''ZDF'' existovalo len na papieri.<ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|titul=Odhalenie nemeckej televízie: Kotlebovci dostávali peniaze od prokremeľského podnikateľa|periodikum=Hospodárske Noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia|dátum=2017-05-30|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/svet/969022-odhalenie-nemeckej-televizie-kotlebovci-dostavali-peniaze-od-prokremelskeho-podnikatela|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pozadí protiukrajinských akcí v Polsku stojí Kreml. Rozbor nabourané korespondence | url = https://informnapalm.org/cz/v-pozadi-protiukrajinskych-akci-v-polsku-stoji-kreml-rozbor-nabourane-korespondence/ | dátum vydania = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | priezvisko = Mefodijev | meno = Kyrylo | vydavateľ = Inform Napalm}}</ref> Finančné prostriedky mali byť následne distribuované spriazneným subjektom v regióne, pričom na Slovensku bola ako príjemca identifikovaná parlamentná strana [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovci]] [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|- Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS), ktorú viedol [[Marian Kotleba|Marián Kotleba]].<ref name=":46" /><ref name=":47" /> Peniaze mali slúžiť na organizáciu demonštrácií a podporu iniciatív za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]]. ĽSNS práve v tom období, v júli 2016, spustila petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.<ref name=":47" /> Vtedajší podpredseda ĽSNS [[Milan Uhrík]] a ďalší predstavitelia strany ako aj Usovskij prijatie peňazí popreli.<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Polícia a [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) kauzu operatívne preverovali, no v roku 2017 konštatovali, že nenašli dostatok dôkazov na začatie trestného stíhania.<ref name=":46" /> Podozrenia zostali živé aj vďaka neskoršej kauze Bohuša Garbára, odsúdeného z [[Špionáž|špiónaže]] v prospech Ruska, ktorý v roku 2016 daroval ĽSNS 10-tisíc eur.<ref name=":46" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|titul=Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-02-28|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3260192/rusky-spion-garbar-z-hlavnych-sprav-dostal-za-vyzvedacstvo-a-korupciu-podmienku-a-penazny-trest-15-tisic-eur/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Obvinenia z financovania ĽSNS Ruskom sa objavili aj v súvislosti so zatknutím poľského proruského aktivistu a údajného ruského špióna Mateusza Piskorského v roku 2016, ktorý bol lídrom proruského hnutia Zmena (pol. Zmiana).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Milo | meno = Daniel | titul = From Russia with Hate | url = https://icct.nl/sites/default/files/2024-04/Russia%20and%20the%20Far-Right%208%20Slovakia.pdf | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-01-24 | vydavateľ = The International Centre for Counter-Terrorism}}</ref> Malofejev, Piskorski a Čarnogurský boli neskôr rečníkmi na 1. Globálnej konferencii o multipolarite (angl. 1st Global Conference on Multipolarity), ktorú spoluorganizovalo Medzinárodné hnutie rusofilov, v ktorého pozadí stojí Malofejev, v apríli 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Conference on Multipolarity - invitation for viewers | url = https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | vydavateľ = Geopolitika.ru | dátum prístupu = 2026-01-24 | dátum vydania = 2023-04-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250709215349/https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | dátum archivácie = 2025-07-09 }}</ref><ref name=":41" /> Peniaze od Usovského mala dostať aj proruská aktivistka Veronika Moravcová z organizácie Pokojní bojovníci, ktorá poprela, že by sa Usovským osobne stretla, ale potvrdila prijatie peňazí z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref name=":48" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Debnár|meno=Ján|titul=Ruský oligarcha platil na Slovensku akcie proti NATO a Západu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/492918/rusky-oligarcha-platil-na-slovensku-akcie-proti-nato-a-zapadu/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> === Podnikateľské väzby === Aktivity Malofejeva sa v slovenskom kontexte dostali do pozornosti aj vďaka investigatívnej sérii portálu ''Aktuality.sk'' a Inštitútu pre budovanie odolnosti.<ref name=":49">{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Záhadný Rus investoval do hotela v centre Bratislavy, má blízko k Putinovmu oligarchovi aj k rodine Lexovcov či bývalého ministra Černáka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2024-07-18|url=https://www.aktuality.sk/clanok/THIk3R9/zahadny-rus-investoval-do-hotela-v-centre-bratislavy-ma-blizko-k-putinovmu-oligarchovi-aj-k-rodine-lexovcov-ci-byvaleho-ministra-cernaka/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Podľa tejto investigatívy je kľúčovým bodom Malofejevovho nepriameho vplyvu na Slovensku ruský podnikateľ Jevgenij Žulanov, ktorého investigatívne zdroje označujú za biznisového partnera a prostredníka Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Žulanov je majoritným vlastníkom spoločnosti Omega Investments, ktorá vlastní bývalý hotel Danube v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":49" /> [[Ľudovít Černák]], bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]], ktorý je zároveň [[Honorárny konzul|honorárnym konzulom]] [[Uzbekistan|Uzbekistanu]] na Slovensku,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Slovenským konzulom v Uzbekistane bol ruský podnikateľ z Moskvy. Poveril ho Ivan Korčok|periodikum=Infosecurity.sk|vydavateľ=Inštitút pre budovanie odolnosti, o.z.|dátum=2025-06-24|url=https://infosecurity.sk/domace/slovensky-konzul-v-uzbekistane-bol-rusky-oligarcha-s-vazbami-menoval-ho-ivan-korcok/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> pôsobí so Žulanovom vo vlastníckej štruktúre hotela už dlhé roky. Žulanovova firma Omega Investments patrila v roku 2022 medzi ruské firmy s najväčším obratom na Slovensku.<ref name=":49" /> Investigatíva ďalej odhalila aj prepojenie na rodinu bývalého šéfa [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Ivan Lexa|Ivana Lexu]].<ref name=":49" /> V dokumentoch Žulanovových firiem na Slovensku sa nachádza generálne plnomocenstvo pre Vladimíra Lexu ml., synovca Ivana Lexu, ktoré mu umožňovalo samostatne konať v mene firiem ovládaných Žulanovovom.<ref name=":49" /> Slovenský kontext je úzko prepojený s kauzou v Rusku, kde Žulanov podľa zistení investigatívnej skupiny Systema (''Rádio Slobodná Európa'') pomohol Malofejevovi ovládnuť IT firmu AT Consulting.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> V roku 2018 bol zakladateľ firmy Šilov zatknutý za údajnú korupciu a počas jeho väzby prevzal kontrolu nad firmami z jeho okruhu Žulanov, pričom do vedenia boli dosadení ľudia blízki Malofejevovi, vrátane jeho syna Kirilla.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Operácia vyvrcholila týždeň pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] vo februári 2022, kedy ruský štátny koncern Rosatom odkúpil AT Consulting za približne 265 miliónov dolárov.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Suma bola pravdepodobne výrazne nadhodnotená a 235 miliónov dolárov z tejto transakcie skončilo na účtoch subjektov a osôb priamo napojených na Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> == Osobný život == Malofejev bol ženatý s [[Právnik|právničkou]] Irinou Michajlovnou Vilterovou. [[Rozvod (manželstvo)|Rozviedli]] sa v lete 2023.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian ‘family values’ advocate reportedly leaves husband for ‘Orthodox oligarch’|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2024-07-26|url=https://novayagazeta.eu/articles/2024/07/26/russian-family-values-advocate-reportedly-leaves-husband-for-orthodox-oligarch-en-news|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref> Majú spolu tri deti: Kirilla (* 1995),<ref name=":13" /> Natáliu (* 1999) a Tatianu (* 2011).<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Антикомпромат. Малофеев Биография | url = http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | vydavateľ = anticompromat.org | dátum prístupu = 2026-01-18 | dátum archivácie = 2016-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160903180922/http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | jazyk = ru}}</ref> Malofejev je [[Krstný otec (kresťanstvo)|krstným otcom]] detí Igora Ščogoleva, bývalého ministra telekomunikácií.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Konstantin Malofeev? Biography Malofeev Fund. | url = https://baxili.ru/en/business-online/kto-takoi-konstantin-malofeev-biografiya-malofeev-fond.html | vydavateľ = Baxili | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":35" /> Malofejev je tiež krstným otcom dcéry Alexandra Provotorova a Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry.<ref name=":17" /> Začiatkom roka 2024 sa objavili informácie, že Malofejev je vo vzťahu s Mariou Ľvovou-Beľovou, prezidentskou komisárkou pre práva deti v Rusku, ktorá opustila manžela, [[Kňaz|kňaza]] Pavla Kogelmana, za ktorého bola vydatá a s ktorým vychovávala desať deti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Мария Львова-Белова ушла от мужа-священника к олигарху Малофееву|url=https://verstka.media/mariya-lvova-belova-ushla-ot-muzha-k-malofeevu|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-07-23|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=ru-RU|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Вёрстка}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=An unorthodox romance Maria Lvova-Belova, the Russian children’s rights commissioner accused of war crimes, leaves her husband for ‘Orthodox oligarch’ Konstantin Malofeev|periodikum=Meduza|dátum=2024-07-25|url=https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/an-unorthodox-romance|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев женился на детской омбудсвумен Львовой-Беловой|url=https://www.svoboda.org/a/biznesmen-malofeev-zhenilsya-na-detskom-ombudsmeneljvovoy-belovoy/33112735.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-09-09|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru}}</ref> Malofeev a Ľvova-Beľova sa v septembri 2024 [[Sobáš|zosobášili]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Official Wanted by ICC Marries U.S.-Sanctioned Media Mogul – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2024/09/09/russian-official-wanted-by-icc-marries-us-sanctioned-media-mogul-reports-a86307 | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en | meno = The Moscow | priezvisko = Times}}</ref><ref name=":43" /> Svadba sa konala v dedinke Deauville neďaleko Moskvy, na jednom z najdrahších svadobných miest v Moskovskej oblasti a náklady boli odhadované na niekoľko desiatok miliónov rubľov.<ref name=":43" /> Na Ľvovu-Beľovu [[Medzinárodný trestný súd]] vydal marci 2023 zatykač pre jej údajnú úlohu pri [[Deportácia|deportácii]] ukrajinských detí do [[Rusko|Ruska]] počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine]].<ref name=":15" /><ref name=":18" /> == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Malofejev, Konštantín}} [[Kategória:Narodenia v 1974]] [[Kategória:Narodenia 3. júla]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí miliardári]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname USA]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname EÚ]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Veľkej Británie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]] 7g4ascdtw1fxss8r9c0zgeillue3mbo 100 743257 8218519 8151578 2026-05-23T13:12:49Z Fillos X. 212061 + 8218519 wikitext text/x-wiki Udalosti roka [[2026]]: * K [[1. január|1. januáru]] bol [[Trenčín]] vymenovaný za [[Európske hlavné mesto kultúry]] na rok 2026 spolu s fínskym mestom [[Oulu (mesto)|Oulu]]. * [[12. február|12.]]{{--}}[[22. február|22. februára]] sa uskutoční v poradí 76. ročník filmového festivalu ''Berlinale ''v [[Berlín]]e. * [[10. marec|10.]]{{--}}[[12. marec|12. marca]] je naplánovaný knižný veľtrh ''London Book Fair'' v [[Londýn]]e. * [[23. máj]]{{--}}[[Noc múzeí a galérií]] v Bratislave. * V termíne od [[9. máj|9. mája]] do [[23. november|23. novembra]] sa uskutoční Benátske bienále umenia, kde si český a slovenský pavilón pripomenú 100. výročie otvorenia. * [[21. jún|21. júna]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bude prebiehať [[Bratislavské kultúrne leto]]. * [[17. júl|21. júla]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] je naplánovaný prestížny medzinárodný festival klasickej hudby ''Salzburger Festspiele'', ktorý sa každoročne koná v [[Salzburg]]u. * [[Biela noc (festival)|Biela noc]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] bude konať od [[2. október|2.]] do [[4. október|4. októbra]] 2026 a v [[Košice|Košiciach]] následne od [[9. október|9.]] do [[11. október|11. októbra]] 2026. * Pravdepodobne v roku 2026 dôjde k dokončeniu hlavnej konštrukcie baziliky [[Sagrada Familia]] v [[Barcelona|Barcelone]]. * [[5. december|5. decembra]] uplynie 100. rokov od smrti [[Claude Monet|Clauda Moneta]]. [[Kategória:Portál:Umenie]] lzhvfjos4jrdhwo9xz48vr067b8ch88 0 746867 8218758 8186886 2026-05-24T05:57:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218758 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Krupica | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dolná Krupá]] | municipality1 = [[Bíňovce]] | municipality2 = [[Horná Krupá]] | municipality3 = [[Trstín]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Prekážka</nowiki> | source_elevation = cca 242 | source_lat_d = 48.5331 | source_long_d = 17.4885 | mouth = [[Krupský potok]] | mouth_location = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 190 | mouth_lat_d = 48.4914 | mouth_long_d = 17.5321 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-16-1194 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Krupica'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to pravostranný prítok [[Krupský potok|Krupského potoka]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom VIII. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na západe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava}}</ref>, v lokalite Prekážka<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|242}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.523579,17.493259,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v blízkosti [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cesty II/502]] a ňou prechádzajúcej [[Malokarpatská cyklomagistrála|Malokarpatskej cyklomagistrály]] východne od [[Trstín]]a, tečie južným smerom.<ref name=Tm/> Lemovaný vyššou vegetáciou vedie poľnohospodársky využívanou, mierne zvlnenou pahorkatinou do lokality Zábrežie.<ref name=mcz/> Priberá ľavostranný prítok a mierne juhovýchodným smerom pokračuje ďalej bez významnejších prítokov cez lokalitu Božie muky.<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na dolnom toku v lokalite Cvik pretína cestu z [[Dolná Krupá|Dolnej]] do [[Horná Krupá|Hornej Krupej]]<ref name="vku"/> a onedlho sa v rozsiahlejšom poraste, nad Dolnou Krupou, v nadmorskej výške približne {{Mnm|190}} vlieva pravostranne do [[Krupský potok|Krupského potoka]], prítoku [[Blava|Blavy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.53225&y=48.49145&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Krupica pramení a na hornom toku preteká územím [[Trstín]]a, následne vedie hranicou obcí [[Horná Krupá]] a [[Bíňovce]] a napokon pokračuje katastrom obce [[Dolná Krupá]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Doln%C3%A1%20Krup%C3%A1&source=osm&id=1015717486&ds=1&x=17.5179566&y=48.5012480&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Trnavská pahorkatina]], [[Podunajská pahorkatina]] * [[Podmalokarpatská pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.53225&y=48.49145&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolnej Blavy}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Trstín]] [[Kategória:Bíňovce]] [[Kategória:Dolná Krupá]] [[Kategória:Horná Krupá]] 2zbpv2miz6t2c4qwhry893108itunw4 0 746990 8218748 8187739 2026-05-24T05:36:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218748 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Križoviansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vlčkovce]] | municipality1 = [[Zavar]] | municipality2 = [[Križovany nad Dudváhom]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = [[Zavar]] | source_elevation = cca 132 | source_lat_d = 48.3493 | source_long_d = 17.6741 | mouth = [[Dudváh|Dolný Dudváh]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Vlčkovce]] | mouth_elevation = cca 126 | mouth_lat_d = 48.3059 | mouth_long_d = 17.6566 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Križoviansky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]] a [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to pravostranný prítok [[Blava|Dolnej Blavy]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5,2 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = Bratislava}}</ref>, v obci [[Zavar]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|132}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.342999,17.668232,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v blízkosti centra obce tečie južným až juhozápadným smerom. Na hornom toku vedie k okraju intravilánu a lemujúc zástavbu v južnej časti obce tečie upraveným korytom s úzkym pásom pobrežného porastu.<ref name=mcz/> Tu sa dostáva na hranicu [[Podcelok (geomorfológia)|podcelkov]] [[Dolnovážska niva]] a [[Trnavská pahorkatina]]<ref name=GP/>, ktorou pokračuje popri elektrorozvodni, kde priberá pravostranný prítok. V lokalite Diaľky<ref name=UGK/> sa stáča na juh a onedlho, severovýchodne od [[Križovany nad Dudváhom|Križovian nad Dudváhom]], je ľavostranne prepojený s [[Dudváh|Dolným Dudváhom]].<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Vodný kanál sa tu však stáča na juhozápad, križuje [[Železničná trať Trnava – Sereď|železničnú trať Trnava – Sereď]] a okrajom Križovian vedie popri železničnej vlečke<ref name=Tm/>, dočasne opäť rovinatou [[Dudvážska mokraď|Dudvážskou mokraďou]].<ref name=G/> Priberá menší pravostranný prítok z Križovian a popri farme a okrajom Hája a Podhája tečie opäť hranicou geomorfologických podcelkov k [[Vlčkovce|Vlčkovciam]].<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa oblúkom stáča na juhozápad, preteká južnou časťou intravilánu, kde opúšťa [[Podunajská pahorkatina|Podunajskú pahorkatinu]] a prechádza na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]].<ref name=GP/> Na okraji obce, v blízkosti [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|126}} vlieva pravostranne do [[Dudváh|Dolného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.65702&y=48.30596&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Križoviansky kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Vlčkovce]], odkiaľ pokračuje katastrom [[Križovany nad Dudváhom|Križovian nad Dudváhom]] a [[Zavar]]u, všetko v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kri%C5%BEovany%20nad%20Dudv%C3%A1hom&source=osm&id=1015717480&ds=1&x=17.6606731&y=48.3220441&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Trnavská pahorkatina]] * [[Dudvážska mokraď]], [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.65702&y=48.30596&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolného Dudváhu}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Vlčkovce]] [[Kategória:Križovany nad Dudváhom]] [[Kategória:Zavar]] 3jqta25tw0rq2b01ldy8pn2z22u2wav 0 747151 8218782 8188894 2026-05-24T07:22:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218782 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kuliarsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | commune = | municipality = [[Bučany]], [[Brestovany]], [[Siladice]] | municipality1 = [[Dolné Lovčice]], [[Zavar]] | municipality2 = [[Šúrovce]] | municipality3 = [[Križovany nad Dudváhom]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Varáč</nowiki> | source_elevation = cca 135 | source_lat_d = 48.3877 | source_long_d = 17.7101 | mouth = [[Dudváh|Dolný Dudváh]] ([[Derňa]]) | mouth_location = [[Dolnovážska niva]] | mouth_elevation = cca 128 | mouth_lat_d = 48.3221 | mouth_long_d = 17.678 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 11 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kuliarsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Trnava (okres)|Trnava]] a [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]]. Je to pravostranný prítok [[Dudváh|Dolného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 11 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od obce [[Bučany]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}} Od prameňa v lokalite Varáč<ref name=mcz/> tečie južným smerom, málo zvlnenou oblasťou rozsiahlej nivy. Onedlho sa spája s menším pravostranným kanálom a krátko tečie juhovýchodným smerom. Menší vodný tok sa oddeľuje a tečie ďalej na juhovýchod, no Kuliarsky kanál pokračuje na juh. Lemovaný súvislým porastom tečie okrajom niekoľkých lesných plôch a v lokalite Háje sa prudko stáča na západ. Priberá pravostranný prítok a opäť sa stáča na juh, kde tečie poľnohospodársky využívaným územím.<ref name=mcz/> Križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]]<ref name=Tm/> a onedlho oblúkom obteká menší lesík, kde prijíma malý ľavostranný prítok. Pokračuje juhozápadným smerom lokalitou Pasienky<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.358946,17.700734,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> až po cestu do [[Šúrovce|Šúroviec]], kde sa stáča na severozápad a istý čas vedie súbežne s ňou. Priberá významnejší pravostranný prítok a popod cestu opäť pokračuje na juhozápad.<ref name=Tm/> Oblasťou Hrubý Hrušov a Záhrady tečie ku [[Križovany nad Dudváhom|Križovanom nad Dodváhom]], kde sa stáča na juhovýchod a zakrátko napája [[Dudváh|Dolný Dudváh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6711&y=48.33136&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kuliarsky kanál však pokračuje rovinatým územím Dlhé<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> na juhovýchod, kde sa asi po kilometri spája s potokom [[Derňa]], kde v blízkosti [[Železničná trať Trnava – Sereď|železničnej trate Trnava – Sereď]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}} končí. Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Kuliarsky kanál preteká územím obcí [[Bučany]], [[Brestovany]], [[Siladice]], [[Dolné Lovčice]], [[Zavar]], [[Šúrovce]] a [[Križovany nad Dudváhom]]. Vedie okresmi [[Trnava (okres)|Trnava]] a [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kri%C5%BEovany%20nad%20Dudv%C3%A1hom&source=osm&id=1015717557&ds=1&x=17.6738302&y=48.3266002&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6711&y=48.33136&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolného Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Bučany]] [[Kategória:Brestovany]] [[Kategória:Siladice]] [[Kategória:Dolné Lovčice]] [[Kategória:Zavar]] [[Kategória:Šúrovce]] [[Kategória:Križovany nad Dudváhom]] aqqgvcaali8cu8q0hwudoq8ka17r26o 0 747572 8218690 8193103 2026-05-23T22:48:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218690 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Koilé Syria | originálny názov = ({{vjz|grc|Κοίλη Συρία}}) | rok vzniku = [[332 pred Kr.]] | rok zániku = [[64 pred Kr.]] | pred 1 = Novobabylonská ríša (Eber-Nari) | pred 1 vlajka = | pred 2 = Achajmenovská ríša | pred 2 vlajka = | po 1 = Sýria (rímska provincia) | po 1 vlajka = | po 2 = Hasmoneovské kráľovstvo | po 2 vlajka = | mapa = Asia minor-Shepherd 1923 Syria.jpg | mapa veľkosť = 300px | mapa poznámka = Mapa helenistickej Sýrie. | jazyky = [[starogréčtina]] (koine), [[aramejčina]], [[feničtina]] | náboženstvo = [[polyteizmus]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = súčasť [[helenizmus|helenistických]] ríš | vznik = výboje [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] | zánik = výboje [[Pompeius|Pompeia Veľkého]] }} '''Koilé Syria''' ({{vjz|grc|Κοíλη Συρíα}}, lat. ''Coele-Syria'' – „Hlboká Sýria“) bol región v [[Sýria (historické územie)|Sýrii]] v období [[Antika|klasického staroveku]]. Pôvodne sa tento názov vzťahoval na údolie [[Bikáa]] medzi pohoriami [[Libanon (pohorie)|Libanon]] a [[Antilibanon]], no neskôr sa používal na označenie širšej oblasti južnej Sýrie (vrátane Palestíny a Fenície). Dnes je toto územie súčasťou modernej [[Sýria|Sýrie]] a [[Libanon]]u.<ref name="Cohen">{{Citácia knihy | autor = Getzel M. Cohen | titul = The Hellenistic Settlements in Syria, the Red Sea Basin, and North Africa | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 2006 | isbn = 978-0-520-24148-0 | strany = 31 – 32}}</ref><ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 158-159}}</ref> == Názov a etymológia == Termín „Koilé“ sa dlho interpretoval čisto z gréckeho slova ''koilos'' ({{vjz|grc|κοῖλος}}), čo znamená „dutý“ alebo „hlboký“. Tento názov mal odkazovať na geografiu údolia Bikáa.<ref name="Grabbe">GRABBE, Lester L. ''A History of the Jews and Judaism in the Second Temple Period, Volume 2''. London : T&T Clark, 2008. ISBN 978-0567033963. s. 173.</ref> Moderná vedecká obec sa však prikláňa k názoru, že ide o transkripciu semitského (aramejského) slova ''kul'' (ܟܠ), čo znamená „všetko“ alebo „celá“. Pôvodne teda názov pravdepodobne označoval „Celú Sýriu“ – región medzi riekou [[Eufrat]], Stredozemným morom a pohorím [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref>LANE FOX, Robin. ''Travelling Heroes in the Epic Age of Homer''. New York : Knopf, 2008. ISBN 978-0679444312. s. 378.</ref> Gréci si neskôr tento názov ľudovou etymológiou prispôsobili svojmu výrazu pre „hlbokú“ (dutú) krajinu.<ref name="Grabbe" /> == Rozsah územia == Vymedzenie hraníc Koilé Syrie sa v prameňoch antických autorov líšilo: * [[Polybios]] uvádzal, že hranica medzi Egyptom a Koilé Syriou ležala medzi mestami Rhafia ([[Rafah]]) a Rhinokolara (al-Aríš).<ref name="Polybius">Polybios, ''Dejiny'' 5.80.</ref> * [[Diodóros Sicílsky]] rozširoval jej južnú hranicu minimálne po mesto Joppa ([[Jaffa (prístav)|Jaffa]]). * [[Strabón]] a biblické ''Knihy Makabejcov'' používali tento termín v užšom zmysle pre územia južne od rieky Eleutheros (Nahr al-Kabir), ktoré Seleukovci získali od Ptolemaiovcov.<ref>FELDMAN, Louis H.; COHEN, Shaye J. D.; SCHWARTZ, Joshua J. ''Studies in Josephus and the Varieties of Ancient Judaism''. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-9004153899.</ref> * V neskoršom rímskom období (cca 350 po Kr.) autor [[Eunapios]] označil za hlavné mesto Koilé Syrie severnú [[Antiochia|Antiochiu]]. == Správa a oficiálne využitie názvu == Prvé známe oficiálne použitie titulu spojeného s touto oblasťou sa datuje do obdobia vlády [[Antiochos III.|Antiocha III.]] Podľa [[Polybios|Polybia]] prebehol v roku [[217 pred Kr.]] (po [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]]) bývalý ptolemaiovský dôstojník [[Ptolemaios (syn Thrasea)|Ptolemaios]] k Seleukovcom. Antiochus mu udelil titul „''stratégos'' a ''archiereus'' (veľkňaz) Koilé Syrie a Fenície“. Niektorí historici predpokladajú, že podobný titul mohli používať už Ptolemaiovci, no chýbajú o tom priame dôkazy.<ref name="Grabbe" /> == Sýrske vojny == {{Pozri aj|Sýrske vojny}} Oblasť Koilé Syrie bola hlavným jablkom sváru medzi dynastiou [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]] a [[Seleukovská ríša|Seleukovcov]] počas série konfliktov známych ako sýrske vojny. === Boje po smrti Alexandra Veľkého === Po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] v roku [[323 pred Kr.]] sa región stal predmetom sporov medzi [[Diadochovia|diadochmi]]: * V roku [[318 pred Kr.]] obsadil Koilé Syriu [[Ptolemaios I. Sótér]], ale po vstupe do koalície proti [[Antigonos Jednooký|Antigonovi I.]] v roku [[313 pred Kr.]] sa stiahol. * V roku [[312 pred Kr.]] porazil [[Seleukos I. Nikator]] spolu s Ptolemaiom Antigonovho syna [[Démétrios I. (Macedónia)|Demetria]] v [[Bitka pri Gaze (312 pred Kr.)|bitke pri Gaze]], čo umožnilo Ptolemaiovi nakrátko región opäť obsadiť. Seleukos tento úspech využil na bleskový presun do [[Babylonia|Babylonie]], kde upevnil svoju moc.<ref>BILLOWS, Richard A. ''Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State''. Berkeley : University of California Press, 1997. ISBN 978-0520208803. s. 391.</ref> * Antigonos následne spravoval oblasť prostredníctvom svojho miestodržiteľa Hieronyma z Kardie, ktorého historik [[Flavius Iosephus|Josephus]] uvádza ako správcu (Koilé) Syrie.<ref>Josephus, ''Contra Apionem'' I.213-14.</ref> === Definitívne rozdelenie === V roku [[302 pred Kr.]] sa Ptolemaios opäť pokúsil o anexiu, ale po falošnej správe o víťazstve Antigona sa opäť stiahol. Rozhodujúci zlom nastal po [[Bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] ([[301 pred Kr.]]), kde víťazní spojenci pridelili Koilé Syriu Seleukovi I., keďže Ptolemaios sa k samotnej bitke nepripojil. Seleukos však nakoniec Ptolemaiovu okupáciu južnej Sýrie toleroval, pravdepodobne z vďačnosti za pomoc pri jeho skoršom návrate do Babylonie. === Seleukovská nadvláda a rímsky vpád === Neskorší seleukovskí panovníci už neboli takí ústretoví, čo viedlo k vyše storočiu trvajúcim sýrskym vojnám. Rozhodujúca bola [[Bitka pri Paneione]] ([[200 pred Kr.]]), kde [[Antiochos III. Veľký|Antiochos III.]] definitívne ukončil ptolemaiovskú kontrolu nad regiónom. Kontrola Seleukovcov nad oblasťou [[Judea|Judey]] však začala upadať v roku [[165 pred Kr.]] po vypuknutí [[Makabejské povstanie|makabejského povstania]]. Kým boli seleukovské vojská viazané bojmi na parthskom fronte, Judea získala v roku [[140 pred Kr.]] nezávislosť (Hasmoneovské kráľovstvo). Definitívny koniec seleukovskej éry v Koilé Syrii priniesli výboje rímskeho vojvodcu [[Pompeius|Pompeia Veľkého]] v roku [[64 pred Kr.]], po ktorých sa región stal súčasťou rímskej provincie [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]]. == Historická nomenklatúra Sýrie == [[Súbor:Diadoch.png|náhľad|vpravo|300pp|Kráľovstvá diadochov okolo roku 303 pred Kr.]] Podľa historikov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (napr. [[Arrianos]] v diele ''Anabasis Alexandra'') a starších autorov sa názov ''Sýria'' vzťahoval na celú krajinu medzi riekou [[Tigris]] a Stredozemným morom. Krajina bola vnútorne rozdelená: * '''Východná časť''' (východne od Eufratu): Neskôr známa ako [[Mezopotámia]], sa pôvodne nazývala „Sýria medzi riekami“. * '''Západná časť''' (západne od Eufratu): Označovala sa všeobecným názvom ''Koilé Syria''. Hoci sa od nej niekedy oddeľovala [[Fenícia]] a [[Palestína (historické územie)|Palestína]], často sa pod tento názov zahŕňalo celé územie až po hranice Egypta.<ref name="Strabo">STRABÓ, ''Geografia'' 16.2.21.</ref> Historik [[Hendrikus van Wijlick]] uvádza, že termín sa v gréčtine objavil začiatkom 4. storočia pred Kr. a pravdepodobne zodpovedal starej achajmenovskej satrapii s názvom ''kul ʿawar nahara'' („všetko za riekou“). V tomto kontexte grécke slovo ''Koilé'' neznamenalo „dutá“, ale bolo fonetickým prepisom aramejského ''kul'' (celá). Napriek administratívnym zmenám počas nasledujúcich storočí tento termín v antike nikdy úplne nestratil svoj pôvodný význam „Celá Sýria“.<ref>VAN WIJLICK, Hendrikus Antonius Margaretha. ''Rome and Near Eastern Kingdoms and Principalities, 44-31 BCE''. Durham : Durham University, 2013. s. 90.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Nomenklatúra Sýrie v čase [[Kýros II.|Kýra Veľkého]] (cca 530 pred Kr.) |- ! Typ názvu !! Originálny názov !! Význam |- | '''Primárny''' || ''Kul Eber-Nari'' || Všetko za riekou (Eufrat) |- | '''Alternatívny''' || ''Koile Syria'' || Celá Sýria (skreslený grécky prepis) |} == Historický vývoj a mestá == Po smrti Alexandra Veľkého a rozpade jeho ríše prešlo územie Koilé Syrie komplexným administratívnym vývojom: * '''Obdobie diadochov (cca 323 pred Kr.):''' Kontrolu nad regiónom prevzal [[Laomedón z Mytilény]], čím zanikla stará perzská jednotka ''Eber-Nari''.<ref>JUSTINUS. ''Epitome of the Philippic History of Pompeius Trogus: Volume II''. Oxford : Clarendon Press, 2011. ISBN 978-0-19-927759-9. s. 91.</ref> V tomto období dielo ''Periplus Pseudo-Skylaka'' uvádza, že do Koilé Syrie boli začlenené aj mestá na palestínskom pobreží: [[Dor (mesto)|Dór]], [[Jaffa]], [[Askalon|Askalón]] a [[Akko|Akra]] (všetky okrem [[Gaza|Gazy]]).<ref>AMELING, Walter, et al. ''South Coast: 2161-2648''. Berlin : De Gruyter, 2014. ISBN 978-3-11-033767-9. s. 239.</ref> * '''Antigonovská a ptolemaiovská správa:''' Počas vojen diadochov ovládal región [[Antigonos Jednooký|Antigonos I. Monofthalmos]], ktorý za správcu (miestodržiteľa) Syrie určil Hieronyma z Kardie.<ref name="Billows">BILLOWS, Richard A. ''Antigonos the One-Eyed''. s. 391.</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil [[Ptolemaios I. Sótér]] chaos po bitke pri Ipse a región anektoval. Hoci víťazi od Ipsu pridelili územie Seleukovi I., ten proti svojmu spojencovi Ptolemaiovi vojensky nezasiahol. === Svedectvá antických autorov === Historik [[Polybios]] (cca 150 pred Kr.) detailne opisuje vojenské ťaženia medzi [[Antiochos III. Veľký|Antiochom III.]] a [[Ptolemaios IV.|Ptolemaiom IV. Filopatór]]. Uvádza, že pri postupe k mestu Pelusium (východná brána Egypta) bolo prvým mestom Koilé Syrie smerom od Egypta mesto ''Rhafia'' ([[Rafah]]), ležiace severne od Rhinocolury (al-Aríš).<ref>POLYBIOS. ''The Histories: Books 5 - 8''. Cambridge : Harvard University Press, 2011. ISBN 978-0-674-99658-8. s. 212–215.</ref> === Biblické zmienky === Termín sa objavuje aj v deuterokanonických knihách Biblie: * ''[[Prvá kniha Machabejcov|1. kniha Makabejcov]]'' (cca 120 pred Kr.): Spomína Apollónia, syna Gennaia, ktorý bol miestodržiteľom Koilé Syrie (v texte ako ''Celesyria'') za vlády kráľa Demetria.<ref>1 Mak 10,69</ref> * ''[[Druhá kniha Machabejcov|2. kniha Makabejcov]]'' (cca 100 pred Kr.): Uvádza Apollónia, syna Tharseasa, ako miestodržiteľa Koilé Syrie a Fenície, ktorý zasahoval do záležitostí v Jeruzaleme.<ref>2 Mak 3,5</ref> {| class="wikitable" style="float: right; margin-left: 1em;" |+ Mestá začlenené do Koilé Syrie (podľa Pseudo-Skylaka) |- ! Mesto !! Dnešná lokalita !! Poznámka |- | [[Dór (Izrael)|Dór]] || Izrael || Mesto Sidónčanov |- | [[Jaffa (prístav)|Jaffa]]|| Tel Aviv-Jafo || Miesto mýtu o Androméde |- | [[Askalón]] || Aškelon || Sídlo kráľov, hranica Syrie |- | [[Akra (Izrael)|Akra]] || Akko || Významný prístav |} === Vymedzenie hraníc podľa Diodora a Livia === Historik [[Diodoros Sicílsky]] (cca 50 pred Kr.) pri opise hraníc Egypta uvádza, že pobrežie od afrického Paretonia až po mesto [[Jaffa (prístav)|Joppa]] v Koilé Syrii je prakticky bez bezpečných prístavov (s výnimkou Farosu pri Alexandrii). To potvrdzuje, že v jeho dobe sa za súčasť tohto regiónu považovalo aj palestínske pobrežie.<ref>DIODOROS SICÍLSKY. ''The Historical Library of Diodorus the Sicilian''. London : W. McDowall, 1814. s. 36.</ref> Rímsky historik [[Titus Livius]] vo svojich dejinách (''Ab Urbe Condita'') popisuje situáciu z roku [[168 pred Kr.]], kedy seleukovský kráľ [[Antiochos IV. Epifanes]] viedol vojsko do Egypta cez Koilé Syriu. Podľa Livia ho vyslanci [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI.]] stretli pri meste ''Rhinokoroura'' (al-Aríš), ktoré sa v tom čase vnímalo ako hraničný bod regiónu.<ref>TITUS LIVIUS. ''Ab Urbe Condita'', kniha 45, kap. 11.</ref> == Koilé Syria v užšom zmysle (Propria) == V rímskom období sa vnímanie rozsahu územia začalo rozchádzať. Kým v období sýrskych vojen sa názov používal pre celú južnú Sýriu (vrátane Palestíny), rímski autori sa začali vracať k pôvodnému, užšiemu významu: * [[Strabón]] vo svojom diele ''Geographica'' definuje „vlastnú“ Koilé Syriu (''Coele Syria Propria'') ako územie prísne vymedzené paralelnými pohoriami [[Libanon (pohorie)|Libanon]] a [[Antilibanon]].<ref name="MacBean">MACBEAN, Alexander; JOHNSON, Samuel. ''A Dictionary of Ancient Geography''. London : G. Robinson, 1773. s. 191–192.</ref> * Podľa Strabóna pohorie Libanon začína pri Tripolise a Antilibanon pri Sidóne. Obe pohoria končia v blízkosti arabských vrchov nad Damaskom. * Pod rímskou správou sa názov obmedzil na toto vnútrozemské územie a priľahlé oblasti východne od Antilibanonu (okolie [[Damask]]u) a časti Zajordánska (regióny [[Perea]] alebo [[Dekapolis]]).<ref>PLINIUS STARŠÍ. ''The Natural History of Pliny''. London : H. G. Bohn, 1893. ISBN 9780598910738. s. 423.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Nomenklatúra Sýrie podľa Strabóna (cca 10 pred Kr.) |- ! Typ názvu !! Používané termíny !! Geografický kontext |- | '''Primárny''' || Koilé Syria, Seleukis, Fenícia atď. || Rozdelenie podľa administratívnych celkov |- | '''Alternatívny''' || Koilósýrčania, Sýrčania, Feničania || Označenie obyvateľstva (podobné Herodotovi) |} [[Súbor:1865 Spruner Map Israel or Palestine post 70 AD.jpg|náhľad|vpravo|300pp|Mapa Sýrie a Palestíny po roku 70 po Kr.]] == Koilé Syria v rímskej literatúre a správe == V 1. storočí po Kr. sa názov objavuje v dielach popredných učencov, ktorí reflektovali vtedajšie administratívne a geografické vnímanie regiónu: * [[Filón Alexandrijský]] (cca [[36|36 po Kr.]]): Vo svojom diele ''O živote Mojžiša'' uvádza, že Mojžiš viedol svoj ľud do Fenície, „Hlbokej Sýrie“ (Koilé Syria) a Palestíny, ktorú vtedy nazývali krajinou Kanaáncov.<ref>PHILO. ''The works of Philo Judaeus''. London : H. G. Bohn, 1855. s. 37.</ref> * [[Pomponius Mela]] (cca [[43|43 po Kr.]]): Vo svojom diele ''De chorographia'' (známe aj ako ''O polohe zeme'') uvádza, že Sýria má mnoho mien podľa konkrétnych oblastí, ako napríklad Koilé, Mezopotámia, Judea, Kommagéné a Soféné. Poznamenáva, že v mieste, kde Sýria susedí s Arabmi, sa nazýva Palestína.<ref>POMPONIUS MELA. ''Description of the World''. Ed. Frank E. Romer. Ann Arbor : University of Michigan Press, 1998. ISBN 0-472-08452-6. s. 52.</ref> * [[Plínius Starší]] (cca [[70|70 po Kr.]]): Vo svojej ''Prírodovede'' (Naturalis Historia) uvádza, že Sýria, kedysi najväčšia z krajín, mala množstvo divízií. Časť susediacu s Arábiou označuje ako Palestínu (ktorej severnú hranicu tvorila [[Caesarea Maritima]]), Judeu alebo Koilé.<ref>PLINIUS STARŠÍ. ''Pliny's Natural History. In Thirty-seven Books''. 1848. s. 65.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Nomenklatúra Sýrie podľa Plínia Staršieho (cca 70 po Kr.) |- ! Typ názvu !! Používaný termín !! Vedľajšie / zastarané termíny |- | '''Primárny''' || Syria || Palæstina, Judæa, Cœle, Phœnice |- | '''Alternatívny''' || Syria - Phœnice || — |} === Politické a čestné tituly === V rímskom období sa termín Koilé Syria používal aj pri menovaní vysokých úradníkov a udeľovaní čestných statusov mestám: * V roku [[46 pred Kr.]] vymenoval Sextus Iulius Caesar (vtedajší miestodržiteľ Sýrie) svojho príbuzného [[Herodes Veľký|Heroda Veľkého]] za [[stratégos|stratéga]] (vojenského správcu) celej Koilé Syrie.<ref>JOSEPHUS. ''Jewish Antiquities, Vol. VII''. London : William Heinemann, 1957. s. 545.</ref> * Okolo roku [[125|125 po Kr.]] rímsky cisár [[Hadrián]] povýšil mesto [[Damask]] na „metropolu Koilé Syrie“, čím zdôraznil význam mesta v rámci vnútrozemskej časti regiónu.<ref>BUTCHER, Kevin. ''Coinage in Roman Syria''. London : Royal Numismatic Society, 2004. ISBN 978-0-901405-58-6. s. 220.</ref> Región bol známy aj špecifickými vojenskými tradíciami. Plínius spomína kmeň Iturejcov (''Ityraei''), ktorí obývali časť Koilé Syrie a boli preslávení ako vynikajúci lukostrelci. Ich luky sa vyrábali z tisového dreva (''Taxus baccata'').<ref>Vergilius, ''Georgica'' 2.458.</ref> == Geografické rozpory v 2. storočí == V polovici 2. storočia po Kr. sa vnímanie hraníc Koilé Syrie u rôznych autorov výrazne líšilo, čo odrážalo zložitosť vtedajšej rímskej administratívy a pretrvávajúce historické názvoslovie: * [[Appianos]] (cca 150 po Kr.): Vo svojich ''Rímskych dejinách'' definuje Koilé Syriu ako vnútrozemské územie ležiace za foinickým pobrežím. Podľa neho sa tiahne od mora až k rieke [[Eufrat]], pričom zahŕňa aj [[Palmýra|Palmýru]] a okolitú púštnu krajinu.<ref>APPIÁNOS. ''Roman History: Preface''. [online]. Livius.org.</ref> * [[Klaudios Ptolemaios]] (cca 150 po Kr.): Vo svojom diele ''Geografia'' stotožňuje Koilé Syriu s oblasťou, ktorú Plínius Starší nazýval [[Dekapolis]]. Zaujímavosťou je, že kým Plínius lokalizoval Koilé Syriu skôr na sever do okolia mesta [[Aleppo]] (vtedajšia Chalcidene a Cyrrhestice), Ptolemaios ju umiestnil južnejšie.<ref>HODGSON, James; DERHAM, William. ''Miscellanea Curiosa''. London : W. B., 1727. s. 175–176.</ref> Ptolemaios uvádza zoznam miest patriacich do Koilé Syrie, ktoré sa čiastočne prekrývajú s Dekapolisom, ale zahŕňajú aj mestá vo vlastnom údolí medzi Libanonmi:<ref>CARPENTER, William. ''The Biblical companion''. London : Thomas Tegg, 1836. s. 441.</ref> # Héliopolis (dnešný [[Baalbek]]) # Abila (nazývaná Lysania, centrum Abiléné) # Saana a Ina # Samulis''' a '''Abida # [[Kapitólias]], [[Adra (Sýria)|Adra]] a [[Kanatha]] Napriek vzniku rímskej provincie [[Arábia (rímska provincia)|Arábia]] ([[106|106 po Kr.]]), do ktorej prešli mestá ako [[Gerasa]] či [[Filadelfia (Jordánsko)|Filadelfia]] (Ammán), sa tieto mestá na svojich nápisoch a minciach ešte v [[2. storočie|2.]] a [[3. storočie|3. storočí]] hrdo označovali za súčasť Koilé Syrie.<ref>COHEN, Getzel M. ''The Hellenistic Settlements in Syria''. Berkeley : University of California Press, 2006. ISBN 978-0-520-93102-2. s. 284.</ref> [[Súbor:Palestine, Ptolemy, Claude R Conder, 1889.jpg|náhľad|vpravo|300pp|Mapa Palestíny a Koilé Syrie podľa [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaia]] (rekonštrukcia z roku 1889).]] == Provincia Syria Coele == [[Súbor:Southeastern Roman Empire.PNG|náhľad|vpravo|300pp|Rímske provincie Sýria, Palestína a Arábia v období cisárstva.]] Názov sa nakoniec stal oficiálnym administratívnym termínom v roku [[194|194 po Kr.]], kedy cisár [[Septimius Severus]] rozdelil pôvodnú obrovskú provinciu Sýria na dve časti: # ''Syria Coele'' (severná časť s centrom v Antiochii). # ''Syria Phoenice'' (južná časť s centrom v Tyrose, neskôr v Emese). Paradoxne sa tak názov „Hlboká Sýria“, ktorý historicky patril juhu, stal oficiálnym menom pre severnú časť krajiny. Tento stav pretrval až do reorganizácie ríše za cisára [[Dioklecián|Diokleciána]]. == Rímska provincia Syria Coele == Miestodržiteľ Sýrie si dlho zachovával civilnú správu nad celou touto rozsiahlou provinciou a v rámci celej Ázie zastával velenie prvého rádu. K postupnému obmedzovaniu jeho právomocí došlo až v 2. storočí, keď cisár [[Hadrián]] odobral sýrskemu miestodržiteľovi jednu zo štyroch légií a odovzdal ju miestodržiteľovi Palestíny.<ref name="Mommsen">MOMMSEN, Theodor. ''The History of Rome''. London : R. Bentley, 1886. s. 117–118.</ref> Rozhodujúci zásah však urobil až cisár [[Septimius Severus]] v roku [[194|194 po Kr.]]. Po potlačení občianskej vojny a porážke svojho rivala [[Pescennius Niger|Pescennia Nigra]], ktorého sýrska provincia (najmä hlavné mesto [[Antiochia]]) podporovala, nariadil jej rozdelenie. Cieľom bolo oslabiť mocenskú základňu sýrskych miestodržiteľov, ktorí sa v minulosti opakovane pokúšali o cisársky trón (ako napr. [[Vespasianus]]): * '''Provincia Syria Coele''': Severná polovica provincie, ktorej miestodržiteľ velil dvom légiám. * '''Provincia Syria Phoenice''': Južná časť (Sýro-Fenícia), ktorej miestodržiteľ mal pod velením jednu légiu.<ref name="Mommsen" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Administratívne názvoslovie Sýrie za Septimia Severa (cca 200 po Kr.) |- ! Provincia !! Oficiálny názov !! Poznámka |- | '''Syria''' || ''Provincia Syria Coele'' || Severná Sýria (Antiochia, Laodicea) |- | '''Phoenice''' || ''Provincia Syria Phoenice'' || Fenícia a vnútrozemie (Emesa, Tyros) |- | '''Palestina''' || ''Provincia Syria Palaestina'' || Bývalá Judea |- | '''Arabia''' || ''Provincia Arabia Petraea'' || Bývalé Nabatejské kráľovstvo |} Právnik [[Domitius Ulpianus|Ulpianus]] uvádza, že mesto [[Latakia|Laodicea]] v provincii Syria Coele získalo od Severa štatút kolónie a právo ''Ius Italicum'' (talianske právo) ako odmenu za vernosť a služby počas občianskej vojny.<ref>ULPIANUS. ''On Taxes, Book I''. [online]. Livius.org.</ref> Napriek tomu, že sa názov „Hlboká Sýria“ historicky vzťahoval na údolie medzi Libanonmi, v tejto rímskej administratívnej podobe sa stal synonymom pre severnú Sýriu, kde sa nachádzali mestá ako Antiochia, [[Latakia|Laodikeia]] či [[Apameia nad Orontom|Apameia]]<ref>RALEIGH, Walter. ''The Works of Sir Walter Ralegh, Kt: The history of the world''. Oxford : University Press, 1829. s. 217.</ref> [[Súbor:Dioecesis Orientis 400 AD.png|náhľad|vľavo|300pp|Dioecesis Orientis (Východná diecéza) okolo roku 400 po Kr., kde Syria Coele tvorila jednu z kľúčových administratívnych jednotiek.]] == Koilé Syria v neskorej antike == V období okolo roku [[400|400 po Kr.]] sa vnímanie regiónu ustálilo v dvoch rovinách: nábožensko-geografickej a administratívnej. === Hranice podľa Hieronyma === Kresťanský učenec a teológ [[Hieronym (svätec)|Hieronym]] vo svojom opise „Zasľúbenej zeme“ definuje hranice regiónu na základe biblickej Knihy Numeri. Podľa neho je krajina zo západu ohraničená morom pozdĺž pobrežia Palestíny, Fenície, Koilé Syrie a Kilikie. Na severe ju vymedzuje prstenec tvorený pohorím [[Taurus (pohorie)|Taurus]] a na východe mestá ako Antioch Hippos (pri Galilejskom jazere) a rieka Jordán.<ref>HIERONYMUS. ''Epistola CXXIX Ad Dardanum de Terra promissionis''. Viedeň : Corpus Scriptorum Ecclesiasticorum Latinorum, 1910. s. 171.</ref> === Antiochia ako metropola === Spisovateľ Eunapios (cca 400 po Kr.) vo svojom diele ''Životy filozofov a sofistov'' uvádza, že slávny rečník [[Libanios]] sa narodil v [[Antiochia|Antiochii]], ktorú nazýva „hlavným mestom takzvanej Koilé Syrie“.<ref>PHILOSTRATUS; EUNAPIUS. ''Lives of the sophists''. London : W. Heinemann, 1922. s. 519.</ref> To potvrdzuje, že hoci názov pôvodne patril juhu, v rímskej administratíve sa definitívne spojil so severnou Sýriou. Antiochia slúžila ako metropola: * Seleukovskej ríše (240 – 63 pred Kr.) * Rímskej provincie Syria Coele (cca 200 – 600 po Kr.) == Pozri aj == * [[Sýrske vojny]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Ptolemaiovci]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * KHOLOD, Maxim M. The Administration of Syria under Alexander the Great. In: ''Klio'', 2021, roč. 103, č. 2, s. 505–537. == Externé odkazy == * [https://www.britannica.com/place/Palestine/The-Hasmonean-priest-princes Palestine: From Alexander the Great to 70 CE] (Encyclopedia Britannica, angl.) * [https://stoa.org Syria Coele] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241229061239/http://www.stoa.org/ |date=2024-12-29 }} (Pleiades, archeologický atlas, angl.) [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Historické územia]] 2el79t6thsak5y6w6mo5i5e7meyaey5 0 747877 8218664 8210975 2026-05-23T20:48:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218664 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Nadpis *** --> | name = Kerč | native_name = Керч | other_name = Kerch | category = mesto <!-- *** Obrázok *** --> | image = Керч.Пантікапей.Фото.jpg | image_caption = Antický Pantikapaion na hore Mitridat <!-- *** Symboly *** --> | flag = Flag_of_Kerch.svg | symbol = Kerch coat.svg <!-- *** Štát atď. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | region = [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] | region_type = Autonómna republika <!-- *** Poloha *** --> | lat_d = 45 | lat_m = 21 | lat_s = 43 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 28 | long_s = 16 | long_EW = V <!-- *** Obyvateľstvo *** --> | population = 147033 | population_date = 2014 | population_density = 1464 <!-- *** História *** --> | established = 6. storočie pred Kr. | established_type = Založenie <!-- *** Mapy *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina <!-- *** Web *** --> | website = http://kerch.com.ua }} '''Kerč''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Керч; [[Ruština|rus.]] Керчь; [[Krymská tatárčina|krymskotat.]] ''Keriç''; v staroveku ''Pantikapaion'') je prístavné mesto na východnom výbežku polostrova [[Krym]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na brehu [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], ktorý spája [[Azovské more]] s [[Čierne more|Čiernym morom]]. S počtom obyvateľov približne 150 000 patrí k najvýznamnejším priemyselným a turistickým centrám regiónu. Od [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexie Krymu]] v roku [[2014]] je mesto pod kontrolou [[Rusko|Ruska]], čo medzinárodné spoločenstvo (vrátane SR) neuznáva a považuje ho za súčasť Ukrajiny. Kerč je jedno z najstarších miest na svete.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 42-45}}</ref> Bolo založené pred 2 600 rokmi ako grécka kolónia a počas svojej histórie bolo križovatkou kultúr medzi stepnými národmi a stredomorskou civilizáciou.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region: Between Conflicts and Coexistence | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118}}</ref> == Dejiny == === Starovek (Pantikapaion) === História mesta sa začala v [[7. storočie pred Kr.|7. storočí pred Kr.]] (okolo roku [[600 pred Kr.]]), kedy [[Gréci|grécki]] kolonisti z [[Milétos|Miléta]] založili mestský štát (polis) s názvom ''Pantikapaion'' ({{v jazyku|grc|''Παντικάπαιον''}}).<ref name="Adkins146">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 146}}</ref> Akropola mesta sa nachádzala na stratégom vrchu, ktorý sa dnes nazýva [[Mitridat (vrch)|Mitridat]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 744}}</ref> Vďaka svojej polohe pri vstupe do Azovského mora mesto rýchlo bohatlo z obchodu s obilím a solenými rybami.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 138}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 152-154}}</ref> V roku [[480 pred Kr.]] sa Pantikapaion, pôvodne samostatná polis, stal hlavným mestom a administratívnym centrom [[Bosporská ríša|Bosporského kráľovstva]] pod vládou dynastie Archeanaktovcov. Tento unikátny štátny útvar predstavoval jeden z najvýznamnejších príkladov antického synkretizmu, kde sa helénske politické a umelecké tradície organicky miešali s vplyvmi kočovných [[Skýti|Skýtov]] a neskôr [[Sarmati|Sarmatov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 102-105}}</ref> Mesto v tomto období potvrdzovalo svoju suverenitu a ekonomickú silu razením vlastných strieborných a zlatých mincí, ktoré patrili k najkvalitnejším v čiernomorskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://www.olkas.net/lemmata/4_Kerch | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Na vrchole svojho rozmachu počas vlády pontského kráľa [[Mithridates VI.|Mithridata VI. Eupatóra]] sa Pantikapaion nakrátko stal strategickým centrom mocnej Pontskej ríše v jej boji proti rímskej expanzii. Kontinuita osídlenia tejto oblasti však siaha hlboko pred príchod Grékov. Archeologické výskumy v lokalite Majak a v blízkom okolí dnešného Kerča potvrdili prítomnosť vyspelej bronzovej kultúry už v 17. – 15. storočí pred Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 708-710}}</ref> Vďaka intenzívnej archeologickej činnosti od 19. storočia sú dnes mnohé vzácne nálezy, vrátane monumentálnych antických sôch, precízne spracovaných bronzových artefaktov a unikátnych zlatých šperkov z [[bospor]]ských mohýl, klenotmi zbierok svetových múzeí ako [[Ermitáž]] v Petrohrade a [[Britské múzeum]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antiquities of Kertch, and Researches in the Cimmerian Bosphorus | url = https://bsb-muenchen.de | autor = Duncan MacPherson | rok = 1857 | jazyk = en}}</ref> ==== Kerčský štýl keramiky ==== V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa v Pantikapaione a jeho okolí našlo veľké množstvo [[Atény|aténskych]] váz zdobených v tzv. '''kerčskom štýle'''. Ide o záverečnú fázu aténskej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] techniky, pri ktorej sa hojne využívali doplnkové farby ako žltá, biela a zlatá, niekedy aj modrá a zelená.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> Tieto vázy boli často zdobené motívmi, ktoré boli populárne medzi miestnou bosporskou elitou (scény s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]], [[gryf]]mi alebo [[Dionýzos|dionýzovské]] motívy) a svedčia o intenzívnych obchodných stykoch medzi Aténami a Krymom.<ref name=":103">{{Citácia knihy| autor = Paul Greenhalgh | titul = Ceramic, Art and Civilisation | isbn = 978-14-7423-972-1 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2020 | strany = 103}}</ref> V 1. storočí po Kr. čelil Pantikapaion rastúcemu tlaku barbarských kmeňov a neskôr nájazdom [[Ostrogóti|Ostrogótov]], čo viedlo k postupnému oslabovaniu moci bosporských vládcov. Definitívnu katastrofu pre antickú mestskú štruktúru priniesol rok 375 po Kr., kedy oblasť spustošili kočovné hordy [[Huni|Hunov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 210-212}}</ref> Tento vpád znamenal koniec Pantikapaia ako klasickej gréckej polis, hoci mesto úplne nezaniklo. Vďaka svojej strategickej polohe pri Kerčskom prielive si zachovalo význam a v nasledujúcom storočí sa pod vplyvom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] začalo transformovať na dôležitú kresťanskú pevnosť a obchodné centrum známe pod názvom Bospor.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> === Stredovek === [[Súbor:Церковь Иоанна Предтечи (Керчь) 01.jpg|náhľad|vľavo|Chrám svätého Jána Krstiteľa v Kerči, ktorého základy pochádzajú z roku 717, je unikátnou pamiatkou byzantskej architektúry na Kryme.]] Od 6. storočia sa mesto dostalo pod priamu sféru vplyvu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na príkaz cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] tu bola vybudovaná mohutná citadela s názvom '''Bospor''', ktorá slúžila ako strategická základňa na kontrolu obchodu cez prieliv. Mesto sa stalo dôležitým centrom [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] a šírenia gréckeho kresťanstva v regióne. V roku 576 Bospor úspešne odolal obliehaniu turkickými kmeňmi (Göktürkovia), čím potvrdil svoju úlohu kľúčovej byzantskej bašty na severe Čierneho mora.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760-762}}</ref> V 7. storočí ovládli oblasť [[Chazari]], ktorí mesto premenovali na '''Karcha''' (z turkického „karşı“ – oproti/čeliaci). Kerč sa pod správou chazarského miestodržiteľa (tuduna) transformoval na jeden z najvýznamnejších prístavov v rámci medzinárodného obchodu, no zároveň slúžil ako smutne známe centrum ''obchodu s otrokmi''.<ref name="Khazars">{{Citácia knihy | autor = Peter B. Golden a kol. | titul = The World of the Khazars: New Perspectives | vydavateľ = Brill | rok = 2007 | isbn = 978-9004160422 | strany = 233}}</ref> Napriek turkickej nadvláde si mesto zachovalo silnú kresťanskú identitu; v roku 717 bol založený [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je vďaka svojej architektúre a kontinuite považovaný za najstarší zachovaný kresťanský chrám na dnešnom území [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> Po porážke [[Chazarská ríša|Chazarskej ríše]] koncom 10. storočia sa Kerč pod slovanským názvom '''Korčev''' stal súčasťou [[Tmutarakanské kniežatstvo|Tmutarakanského kniežatstva]], ktoré patrilo k sfére vplyvu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Z tohto obdobia pochádza slávny [[Tmutarakanský kameň]] (nájdený v roku 1792), ktorý dokumentuje meranie vzdialenosti cez zamrznutý prieliv kniežaťom [[Gleb Svjatoslavič|Glebom]] v roku 1068, čo potvrdzuje dôležitosť mesta ako spojnice medzi Krymom a Rusou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V 13. storočí mesto zasiahla ničivá mongolská invázia, po ktorej v roku 1318 získala kontrolu nad prístavom [[Janovská republika]]. Janovčania mesto nazývali '''Cerco''' (Cherkio) a integrovali ho do siete svojich čiernomorských kolónií (Gazaia), kde profitovalo najmä z exportu soli a rozvinutého rybolovu. Koniec európskej prítomnosti v regióne priniesol rok 1475, kedy mesto dobyla [[Osmanská ríša]]. Pod tureckou správou význam Kerča opäť poklesol a mesto sa stalo opevneným oporným bodom, ktorý čelil častým útokom [[Záporožie|záporožských]] [[Kozáci|kozákov]].<ref name="Ottoman">{{Citácia knihy | autor = Halil Inalcik | editor = Abraham Ascher | kapitola = Servile Labor in the Ottoman Empire | titul = The Mutual Effects of the Islamic and Judeo-Christian Worlds | vydavateľ = Brooklyn College Press | rok = 1979 | isbn = 978-0933190009 | strany = 25–43}}</ref> === 18. – 19. storočie === [[Súbor:Yeni-Kale fortress, Kerch.jpg|náhľad|Pevnosť Jenikale postavená Osmanmi v roku 1706 na strategickom mieste Kerčského prielivu.]] V reakcii na narastajúcu vojenskú prítomnosť [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v oblasti Azovského mora vybudovala Osmanská ríša v roku 1706 strategickú pevnosť [[Yeni-Kale]] Táto fortifikácia mala kontrolovať plavbu cez [[Kerčský prieliv]] a brániť ruským lodiam vo vstupe do Čierneho mora. Počas rusko-tureckej vojny v roku 1771 však ruské pozemné vojská prenikli na Krym a osmanská posádka, napriek prísľubu posíl, pevnosť opustila bez boja. Definitívnu zmenu suverenity potvrdil [[Küčük-kajnardžský mier]] (1774), na základe ktorého Rusko získalo Kerč aj Jenikale, čím si zabezpečilo prvý trvalý prístup k čiernomorskému pobrežiu a začalo s postupnou likvidáciou moslimského administratívneho dedičstva v regióne.<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 222-225}}</ref> Strategický význam prielivu potvrdila v roku 1790 námorná bitka pri Kerčskom prielive, v ktorej ruská flotila pod velením admirála [[Fiodor Fiodorovič Ušakov|Fiodora Ušakova]] rozhodne porazila osmanské loďstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black Sea Fleet (BSF) Morskoyo Flota | url = http://globalsecurity.org | vydavateľ = GlobalSecurity.org | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Od roku 1821 zažívalo mesto prudký rozvoj a transformovalo sa na popredný obchodný a rybársky prístav južného Ruska. V roku 1826 bolo v meste otvorené prvé štátne múzeum starožitností na Kryme, ktoré sa stalo centrom vedeckého skúmania antického Bosporského kráľovstva. Priemyselný vzostup mesta podnietil v roku 1846 vznik veľkých železiarní, ktoré spracovávali mimoriadne bohaté ložiská [[železná ruda|železnej rudy]] objavené priamo na Kerčskom polostrove. Tento sľubný vývoj dočasne zastavila [[Krymská vojna]]; v máji 1855 sa v meste vylodili britské a francúzske jednotky, ktoré systematicky zdevastovali prístavnú infraštruktúru, priemyselné závody a vyrabovali cenné zbierky miestneho múzea, ktoré skončili v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Duncan MacPherson | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V poslednej tretine 19. storočia Kerč prešiel komplexnou industrializáciou. Vznikli moderné cementárne, konzervárne rýb a tabakové továrne, ktoré ťažili z napojenia mesta na celoruskú železničnú sieť v roku 1900. Súčasne bol prehĺbený a rozšírený splavný kanál cez prieliv, čo umožnilo vplávanie oceánskych lodí. Populácia mesta vzrástla z 12 000 obyvateľov v roku 1875 na 33 000 na prelome storočí. Po prekonaní hospodárskeho rozvratu spôsobeného prvou svetovou vojnou a občianskou vojnou mesto zažilo v 30. rokoch 20. storočia masívnu sovietsku industrializáciu (najmä rozvoj hutníckeho závodu Vojkov), vďaka čomu v roku 1939 dosiahol počet obyvateľov rekordných 104 500.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Kerč v druhej svetovej vojne === [[Súbor:Kerch Mitridat.sea.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad z hory Mitridat na kerčský prístav a Obelisk slávy, pripomínajúci boje počas druhej svetovej vojny.]] Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa Kerč pre svoju strategickú polohu "brány ku Kaukazu" stal dejiskom jedných z najkrutejších bojov na východnom fronte. Mesto bolo počas vojny štyrikrát priamo zasiahnuté zmenou frontovej línie. Nemecký [[Wehrmacht]] prvýkrát obsadil Kerč 16. novembra 1941 po ťažkých bojoch. Už o šesť týždňov neskôr, 30. decembra 1941, však sovietske vojská v rámci ambicióznej [[Kerčsko-feodosijská výsadková operácia|Kerčsko-feodosijskej výsadkovej operácie]] mesto nakrátko oslobodili.<ref>{{Citácia knihy | autor = Robert Forczyk | titul = Where the Iron Crosses Grow: The Crimea 1941–44 | vydavateľ = Osprey Publishing | rok = 2014 | isbn = 978-1782006251 | strany = 103-110}}</ref> V máji 1942 však nemecká armáda pod velením [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] spustila operáciu ''Trappenjagd'' (Lov na dropy). V následnej [[bitka o Kerčský polostrov|bitke o Kerčský polostrov]] utrpela Červená armáda katastrofálnu porážku, pričom prišla o viac ako 160 000 vojakov, ktorí padli alebo boli odvlečení do zajatia. Symbolom nezlomného odporu sa v tomto čase stali ''Adžimuškajské katakomby'' (bývalé kameňolomy), kde sa pod zemou takmer pol roka (170 dní) bránilo približne 13 000 vojakov a tisíce civilistov. Obrancovia čelili totálnej blokáde, nedostatku vody a opakovaným útokom otravným plynom, ktorému väčšina z nich podľahla. Definitívne oslobodenie mesta priniesla až [[Krymská operácia (1944)|Krymská operácia]] 11. apríla 1944.<ref>{{Citácia knihy | autor = David M. Glantz | titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler | vydavateľ = University Press of Kansas | rok = 2015 | isbn = 978-0700621217 | strany = 134-136}}</ref> Nemecká okupácia zanechala v meste hrozivé stopy. Okupanti zavraždili približne 15 000 civilistov a ďalších 14 000 deportovali na nútené práce do Nemecka. Celosvetovo známym sa stal masaker v ''Baglerovskej priekope'' (pri dnešnej obci Oktiabrske), kde nemecké jednotky ''Einsatzgruppen'' koncom roka 1941 zavraždili tisíce Židov a ďalších obyvateľov Kerča. Dokumentácia a fotografie z tohto miesta slúžili ako jeden z hlavných dôkazov o nacistických vojnových zločinoch počas [[Norimberský proces|Norimberského procesu]]. Za mimoriadne hrdinstvo obrancov a utrpenie obyvateľov bol Kerču v roku 1973 udelený čestný titul [[Mesto-hrdina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The murder of the Jews of Kerch | url = https://yadvashem.org | vydavateľ = Yad Vashem | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> === Súčasné dejiny === [[Súbor:Керчь, главная улица, сентябрь.jpg|náhľad|vpravo|Historické centrum mesta s hlavnou pešou zónou, ktorá je obklopená architektúrou z 19. a 20. storočia.]] Po rozpade [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991 sa Kerč stal integrálnou súčasťou nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rámci [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]]. Mesto potvrdilo svoju dôležitosť ako strategický ukrajinský prístav a brána k Azovskému moru. V novembri 2007 zasiahla oblasť ničivá búrka, ktorá spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v regióne; v Kerčskom prielive sa vtedy rozlomil ruský tanker ''Volgonefť-139'', čo viedlo k úniku tisícov ton vykurovacieho oleja a vážnemu poškodeniu unikátneho morského ekosystému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch Strait oil spill: Monitoring and assessment | url = https://sciencedirect.com | vydavateľ = Marine Pollution Bulletin | rok = 2008 | jazyk = en}}</ref> ==== Ruská vojenská okupácia a ilegálna anexia ==== Od konca februára 2014 je Kerč obeťou ruskej vojenskej agresie a následnej nezákonnej okupácie. Mesto bolo násilne anektované [[Rusko|Ruskou federáciou]] na základe pseudoreferenda vykonaného pod dohľadom okupačných vojsk, čo predstavuje hrubé porušenie [[Charta OSN|Charty OSN]], Budapeštianskeho memoranda a základných princípov medzinárodného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Nations General Assembly Resolution 68/262: Territorial integrity of Ukraine | url = https://undocs.org | vydavateľ = OSN | rok = 2014 | jazyk = en}}</ref> Medzinárodné spoločenstvo vrátane [[Slovensko|Slovenskej republiky]] tento akt neuznáva a Kerč naďalej považuje za dočasne okupované územie Ukrajiny. V roku 2018 Rusko dokončilo stavbu kontroverzného [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý bol vybudovaný bez súhlasu ukrajinskej vlády. Táto stavba slúži ako kľúčový nástroj ruskej militarizácie polostrova a ilegálnej logistickej podpory okupačných vojsk. V októbri 2018 mestom otriasol tragický [[Masaker na Kerčskej polytechnickej škole|masaker na polytechnickej škole]], pri ktorom prišlo o život 21 ľudí. Od začiatku plnohodnotnej [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] vo februári 2022 sa Kerč stal strategickým terčom legitímnych ukrajinských protiútokov zameraných na oslabenie ruskej logistiky. Krymský most bol opakovane vážne poškodený (v októbri 2022 a júli 2023) a ukrajinské sily úspešne zasiahli strategické ciele priamo v meste, vrátane lodeníc Zaliv, kde bola poškodená moderná ruská raketová loď ''Askold''. Tieto operácie podčiarkujú neutíchajúce úsilie Ukrajiny o deokupáciu celého polostrova a obnovenie svojej územnej celistvosti.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> == Geografia == Mesto sa rozkladá na kopcovitom a členitom teréne na východnom výbežku [[Kerčský polostrov|Kerčského polostrova]]. Geologicky je oblasť zaujímavá výskytom unikátnych blatových sopiek a ložísk železnej rudy, ktoré formovali hospodársky charakter mesta.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-708}}</ref> Prirodzenou dominantou mesta je vrch [[Mitridat (vrch)|Mitridat]], ktorý je nielen historickým jadrom antického osídlenia, ale ponúka aj panoramatický výhľad na celé mesto, prístavnú infraštruktúru a strategický Kerčský prieliv. === Podnebie === Kerč má vlhké subtropické podnebie (podľa Köppenovej klasifikácie ''Cfa''), ktoré je však výrazne ovplyvňované polohou medzi dvoma moriami a blízkosťou stepných oblastí pevniny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kottek | meno = M. | titul = World Map of the Köppen-Geiger climate classification updated | časopis = Meteorol. Z. | ročník = 15 | strany = 259–263 | rok = 2006 | doi = 10.1127/0941-2948/2006/0130}}</ref> Zimy sú spravidla mierne, no v dôsledku pôsobenia studených kontinentálnych vzdušných más môžu teploty nárazovo klesnúť hlboko pod bod mrazu. Letá sú horúce a relatívne suché, pričom vplyv mora zmierňuje extrémne výkyvy teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 11,9 °C a priemerný úhrn zrážok predstavuje približne 430 mm ročne, čo z mesta robí jednu z najslnečnejších oblastí v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klimat Kerči | url = http://pogodaiklimat.ru | vydavateľ = pogodaiklimat.ru | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> {{Weather box |location = Kerč (normály 1991–2020, extrémy 1936–súčasnosť) |single line = Yes | Jan record high C = 17.3 | Feb record high C = 17.8 | Mar record high C = 23.4 | Apr record high C = 27.6 | May record high C = 30.6 | Jun record high C = 35.2 | Jul record high C = 37.7 | Aug record high C = 37.9 | Sep record high C = 35.5 | Oct record high C = 30.9 | Nov record high C = 23.2 | Dec record high C = 19.4 | year record high C = 37.9 | Jan high C = 3.8 | Feb high C = 4.5 | Mar high C = 8.8 | Apr high C = 14.9 | May high C = 21.0 | Jun high C = 26.0 | Jul high C = 29.0 | Aug high C = 28.9 | Sep high C = 23.4 | Oct high C = 16.9 | Nov high C = 10.2 | Dec high C = 5.8 | year high C = 16.1 | Jan mean C = 0.7 | Feb mean C = 1.1 | Mar mean C = 4.7 | Apr mean C = 10.1 | May mean C = 16.0 | Jun mean C = 21.2 | Jul mean C = 24.1 | Aug mean C = 24.0 | Sep mean C = 18.6 | Oct mean C = 12.6 | Nov mean C = 6.6 | Dec mean C = 2.8 | year mean C = 11.9 | Jan low C = -2.0 | Feb low C = -1.9 | Mar low C = 1.2 | Apr low C = 5.8 | May low C = 11.3 | Jun low C = 16.3 | Jul low C = 19.1 | Aug low C = 19.2 | Sep low C = 13.9 | Oct low C = 8.7 | Nov low C = 3.5 | Dec low C = 0.1 | year low C = 7.9 | Jan record low C = -23.7 | Feb record low C = -23.1 | Mar record low C = -15.6 | Apr record low C = -6.5 | May record low C = -1.1 | Jun record low C = 2.8 | Jul record low C = 9.9 | Aug record low C = 7.5 | Sep record low C = 1.0 | Oct record low C = -5.4 | Nov record low C = -11.8 | Dec record low C = -17.6 | year record low C = -23.7 | Jan precipitation mm = 38 | Feb precipitation mm = 29 | Mar precipitation mm = 33 | Apr precipitation mm = 29 | May precipitation mm = 31 | Jun precipitation mm = 53 | Jul precipitation mm = 33 | Aug precipitation mm = 41 | Sep precipitation mm = 35 | Oct precipitation mm = 31 | Nov precipitation mm = 39 | Dec precipitation mm = 37 | year precipitation mm = 429 | Jan rain days = 10 | Feb rain days = 9 | Mar rain days = 11 | Apr rain days = 11 | May rain days = 9 | Jun rain days = 10 | Jul rain days = 6 | Aug rain days = 6 | Sep rain days = 8 | Oct rain days = 9 | Nov rain days = 11 | Dec rain days = 11 | Jan snow days = 8 | Feb snow days = 8 | Mar snow days = 5 | Apr snow days = 0.2 | Oct snow days = 0.1 | Nov snow days = 2 | Dec snow days = 7 | Jan sun = 64.5 | Feb sun = 96.9 | Mar sun = 142.7 | Apr sun = 207.2 | May sun = 282.3 | Jun sun = 307.7 | Jul sun = 349.0 | Aug sun = 322.3 | Sep sun = 246.7 | Oct sun = 172.5 | Nov sun = 92.9 | Dec sun = 59.9 |source 1 = Pogoda.ru.net<ref name="pogoda">{{cite web| url = http://www.pogodaiklimat.ru/climate/33983.htm | title = Klíma Kerča | website = pogodaiklimat.ru | language = ru}}</ref> |source 2 = [[NOAA]]<ref name=WMOCLINO>{{cite web| url = https://www.nodc.noaa.gov/archive/arc0216/0253808/2.2/data/0-data/Region-6-WMO-Normals-9120/RussianFederation/CSV/Kerch_33983.csv | title = World Meteorological Organization Climate Normals for 1991–2020: Kerch-33983 | publisher = National Centers for Environmental Information}}</ref> }} == Správa mesta == Mestský okruh Kerč (v rámci ukrajinského administratívneho členenia označovaný ako Kerčská mestská rada) predstavuje rozsiahlu sídelnú štruktúru, ktorá okrem historického jadra zahŕňa aj strategicky významné štvrte a priľahlé osady: * '''Eltigen''' (ukr. Herojivske) – známe predovšetkým ako kľúčové miesto sovietskeho námorného vylodenia počas [[Kerčsko-eltigenská výsadková operácia|Kerčsko-eltigenskej operácie]] v roku 1943. * '''Kamyš-Burun''' (ukr. Aršynceve) – priemyselný a hutnícky uzol situovaný v južnej časti mesta pri rovnomennom zálive. * '''[[Port Krym]]''' – strategický prístav na severovýchodnom okraji mesta, ktorý pred dokončením mosta zabezpečoval hlavné spojenie cez Kerčský prieliv. * '''Adžimuškaj''' – severné predmestie, ktoré vošlo do dejín vďaka hrdinskému odporu v miestnych katakombách počas druhej svetovej vojny. * '''[[Tuzla (ostrov)|Ostrov Tuzla]]''' – úzky piesočnatý ostrov (pôvodne kosa) v Kerčskom prielive. Bol predmetom územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom už v roku 2003 a v súčasnosti cez neho prechádza trasa [[Krymský most|Krymského mosta]].<ref>{{Citácia knihy | titul = The Tuzla Island Dispute Between Russia and Ukraine | url = https://tandfonline.com | vydavateľ = Asian Affairs | rok = 2003 | jazyk = en}}</ref> == Obyvateľstvo == Kerč zaznamenal najvýraznejší demografický rozmach v druhej polovici 20. storočia v dôsledku masívnej industrializácie. Po obnovení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 počet obyvateľov v súlade s celorepublikovým trendom mierne klesal. Po ruskej okupácii v roku 2014 došlo k zmene demografickej štruktúry; hoci oficiálne ruské štatistiky uvádzajú stabilizáciu populácie okolo 150 000 obyvateľov, nezávislí pozorovatelia upozorňujú na prirodzený úbytok pôvodného obyvateľstva a jeho nahradzovanie migrantmi z ruskej pevniny.<ref>{{Citácia knihy | titul = Population of Kerch City | url = http://mashke.org/ | vydavateľ = pop-stat.mashke.org | dátum prístupu = 2024-03-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250601053528/http://mashke.org/ | dátum archivácie = 2025-06-01 }}</ref> Podľa odhadov pre rok 2025 žije v meste približne 151 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy | titul = Čislennosť naselenija RF k 1.1.2025 | url = https://rosstat.gov.ru | vydavateľ = Rosstat | rok = 2025 | jazyk = ru}}</ref> Z etnického hľadiska tvoria väčšinu Rusi, nasledovaní ukrajinskou menšinou, ktorej podiel sa však po roku 2014 v dôsledku politického tlaku a emigrácie do vnútrozemia Ukrajiny znížil. Výraznú historickú prítomnosť si zachovávajú aj Krymskí Tatári, Bielorusi a Arméni. {| class="wikitable" style="text-align:right;" |+ Vývoj počtu obyvateľov ! Rok !! Počet obyv. !! Rok !! Počet obyv. |- | 1897 || 33 347 || 2001 || 157 007 |- | 1926 || 34 624 || 2010 || 147 269 |- | 1939 || 104 443 || 2014 || 144 626 |- | 1959 || 98 769 || 2021 || 154 621 |- | 1979 || 156 827 || 2024 || 152 328 |- | 1989 || 174 365 || 2025 || 151 103 |} <ref name=":0">{{Cite web |title=Cities & towns of Ukraine |url=http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |accessdate=2026-04-09 |archiveurl=https://archive.today/20120722121934/http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |archivedate=2012-07-22 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/%D0%A1hisl_MO_01-01-2025.xlsx |title=Prehľad subjektov RF k 1.1.2025 |language=ru}}</ref> == Hospodárstvo == Kerč predstavuje kľúčový hospodársky uzol východného Krymu s diverzifikovanou ekonomikou zameranou na ťažký priemysel, lodiarsku výrobu a spracovanie morských plodov. Vďaka unikátnej kombinácii prímorskej polohy a tisícročnej histórie zohráva dôležitú úlohu aj cestovný ruch, hoci jeho rozvoj je v súčasnosti limitovaný militarizáciou oblasti a environmentálnymi záťažami plynúcimi z priemyselnej činnosti.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Priemysel === Priemyselná štruktúra mesta sa formovala od polovice 19. storočia a dnes zahŕňa niekoľko podnikov strategického významu: * '''Lodenice Zaliv''' – jeden z najväčších lodiarskych závodov v celom čiernomorskom regióne. Disponuje jedným z najväčších suchých dokov v Európe. Okrem výroby civilných tankerov a kontajnerových lodí sa závod po roku 2014 stal kľúčovým pre opravu a stavbu plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, čo z neho urobilo cieľ ukrajinských raketových útokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> * '''Kerčský metalurgický závod''' – podnik s tradíciou od roku 1900, ktorý sa špecializuje na výrobu oceľového smaltovaného riadu a odliatkov. V minulosti bol úzko prepojený s ťažbou rudy na polostrove.<ref>{{Citácia knihy | autor = L. S. | titul = Iron and Steel in the Soviet Union | časopis = The World Today | ročník = 8 | číslo = 5 | strany = 210–222 | rok = 1952}}</ref> * '''Kamyš-Burunský železorudný kombinát''' – historicky zameraný na obohacovanie miestnej fosforitej železnej rudy, hoci jeho činnosť bola v posledných desaťročiach utlmená z ekologických a ekonomických dôvodov. * '''Závod Kvarc''' – špecializované pracovisko na výrobu optických skiel, presnej mechaniky a meracích prístrojov. Mesto si zachováva štatút dôležitej základne rybárskej flotily. Miestne konzervárne a spracovateľské závody dodávajú rybie produkty do celého regiónu. V poslednom období sa do popredia dostáva petrochemický priemysel, najmä vďaka terminálom na prekládku ropy a plynu v blízkosti Kerčského prielivu. == Cestovný ruch a pamiatky == [[Súbor:Гостиница Керчь.jpg|náhľad|Hotel Kerč v centre mesta, postavený v typickom štýle sovietskej architektúry, slúži ako dôležité ubytovacie centrum pre návštevníkov mesta.]] [[Súbor:Мелек-Чесменский Курган.jpg|náhľad|vpravo|Melek-Česmenský kurgan (4. stor. pred Kr.) – ukážka monumentálnej pohrebnej architektúry bosporských Grékov.]] Kerč je vďaka svojej strategickej polohe a tisícročiam osídlenia skutočným múzeom pod holým nebom. Antické historické dedičstvo mesta ho robí mimoriadne atraktívnym pre vedecký turizmus a milovníkov klasickej archeológie. Najvýznamnejšie historické pamiatky: * '''[[Pantikapaion]]''' – archeologická lokalita na svahoch a vrchole hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]]. Pozostatky hlavného mesta Bosporského kráľovstva zahŕňajú základy chrámov, verejných budov a obytných štvrtí, ktoré dokumentujú rozkvet mesta medzi 5. stor. pred Kr. a 3. stor. po Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712-715}}</ref> * '''[[Kráľovská mohyla]]''' (Cársky kurgan) – unikátna hrobka jedného z bosporských kráľov (pravdepodobne Pairisada I.) zo 4. storočia pred Kr. Je majstrovským dielom gréckej architektúry, známa svojou stupňovitou nepravou klenbou a 36 metrov dlhým dromosom (vstupnou chodbou).<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 164}}</ref> * '''[[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]]''' – postavený v roku 717, predstavuje najstarší dochovaný kresťanský chrám na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je postavený v typickom byzantskom štýle „kríža v štvorci“ s využitím antických stĺpov v interiéri.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> * '''Veľké schodisko na Mitridat''' – monumentálne klasicistické schodisko s 428 stupňami, vybudované v rokoch 1833 – 1840 podľa návrhu talianskeho architekta Alexandra Digbiho. Je zdobené plastikami gryfov, ktoré sú symbolom mesta. * '''[[Yeni-Kale]]''' – osmanská pevnosť z roku 1706 situovaná na najužšom mieste Kerčského prielivu. Jej architektúra spája turecké obranné prvky s vplyvmi talianskeho fortifikačného staviteľstva. * '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''' – jedna z najvýznamnejších zbierok antických epigrafických pamiatok na svete. Obsahuje bosporské stély, sochy a architektonické fragmenty, ktoré sú kľúčové pre pochopenie grécko-skýtskeho synkretizmu.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 120-125}}</ref> * '''Demeterina krypta''' – podzemná pohrebná komora z 1. storočia pred Kr. s unikátne zachovanými freskami znázorňujúcimi grécku bohyňu Demeter a mytologické scény. * '''[[Myrmékion]]''', '''Tyritaké''' a '''[[Nymfeum|Nymfaion]]''' – satelitné grécke osady v okolí Kerča. Nymfaion je známy najmä nálezmi aténskej keramiky v tzv. [[Červenofigúrová keramika|kerčskom štýle]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> * '''Pevnosť Kerč''' (Pevnosť Totleben) – mohutný systém opevnenia z polovice 19. storočia. Je unikátna tým, že väčšina jej stavieb je ukrytá pod úrovňou terénu, čo ju robilo v čase vzniku takmer nezraniteľnou. == Doprava == Kerč predstavuje kriticky dôležitý logistický uzol, ktorý vďaka svojej polohe pri úzkom prielive historicky aj moderne spája Krym s pevninskou časťou Európy a Ruska. * '''Prístavy:''' Mesto disponuje komplexnou prístavnou infraštruktúrou, ktorá zahŕňa Kerčský námorný obchodný prístav, rybársky prístav, priemyselný terminál Kamyš-Burun a strategický trajektový prístav '''[[Port Krym]]'''. Pred vybudovaním mosta bol prístav hlavnou tepnou pre zásobovanie polostrova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> * '''Železnica:''' Kerč je dôležitým železničným terminálom s piatimi stanicami (Kerč, Kerč-I, Kerč-Zavod, Aršynceve a Krym). Železničná sieť prepája priemyselné zóny mesta s hlavnou magistrálou smerujúcou do vnútrozemia Ukrajiny cez uzol Džankoj. * '''Mestská doprava:''' História mestskej hromadnej dopravy v Kerči siaha do roku 1935, kedy bola spustená električková sieť. Tá bola počas ničivých bojov v roku 1941 úplne zničená a už nikdy nebola obnovená. Modernú chrbticu dopravy tvorí trolejbusová sieť (v prevádzke od roku 2004) a autobusové linky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusnaja doprava v Kerči | url = http://kerch.net | vydavateľ = kerch.net | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * '''[[Krymský most]]:''' Strategická líniová stavba dokončená ruskou okupačnou správou v roku 2018 (cestná časť) a 2019 (železničná časť). Most, postavený bez súhlasu Ukrajiny, je považovaný za nelegálnu stavbu a od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022]] je legitímnym cieľom ukrajinských obranných síl, čo viedlo k jeho opakovanému poškodeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Putin takes first train across Crimea bridge | url = https://france24.com | vydavateľ = France 24 | rok = 2019 | jazyk = en}}</ref> == Kultúra a vzdelávanie == Mesto si zachováva štatút významného vzdelávacieho a kultúrneho centra východného Krymu. Miestny kultúrny kalendár je úzko spätý s jeho identitou prístavného a hrdinského mesta: * '''Deň oslobodenia''' (11. apríl) – kľúčový sviatok pripomínajúci koniec nacistickej okupácie v roku 1944. * '''Deň rybárov''' (druhá júlová nedeľa) – oslava tisícročnej tradície rybolovu, ktorá je pilierom mesta. * '''Deň mesta''' (druhá septembrová sobota). Vzdelávacia sieť mesta je robustná a reflektuje jeho priemyselno-technické zameranie. Podľa údajov z roku 2004 v meste pôsobilo 28 všeobecnovzdelávacích škôl a 9 inštitútov vrátane pobočiek popredných univerzít. Významné postavenie majú odborné stredné školy, najmä Kerčská polytechnická škola a lodiarska škola, ktoré pripravujú špecialistov pre miestne lodenice a metalurgické závody.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> == Archeológia == [[Súbor:2015. Керченский историко-археологический музей 026.jpg|náhľad|Zbierka antickej keramiky v Kerčskom múzeu, ktorej dominujú typické grécke nádoby typu [[lékythos]]. Nálezy dokumentujú každodenný vplyv helénskej kultúry na Kryme.]] Systematický archeologický výskum v Kerči a na celom Kerčskom polostrove sa začal rozvíjať v polovici 19. storočia. Prelomovými boli práce výskumníkov ako [[Paul Dubrux]] či neskôr [[Duncan MacPherson]], ktorí odkryli bohatstvo antického Pantikapaiona. Odvtedy boli na svahoch hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]] a v jej bezprostrednom okolí systematicky preskúmané rozsiahle mestské štvrte, nekropoly a monumentálne mohyly (kurgany), ktoré sú unikátnym dokladom grécko-skýtskej symbiózy.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-710}}</ref> Kerč je vďaka svojej historickej úlohe dôležitého obchodného uzla zapojený do medzinárodného programu [[UNESCO]] „Hodvábna cesta“ (''Silk Road'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silk Roads Programme: Kerch | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Mimoriadna umelecká kvalita a historická hodnota nálezov z Kerča spôsobili, že sa stali súčasťou najvýznamnejších múzejných zbierok sveta. Artefakty bosporského pôvodu dnes zdobia sály [[Ermitáž]]e v Petrohrade, [[Louvre]] v Paríži, [[Britské múzeum|Britského múzea]] v Londýne či štátnych múzeí v Berlíne a Moskve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Antiquities of Kertch | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Miestne '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''', ktoré je súčasťou Kerčskej historicko-kultúrnej rezervácie, spravuje jednu z najväčších zbierok antických kamenných pamiatok, náhrobných stél a sôch na svete, ktoré poskytujú kľúčové informácie o sociálnej štruktúre a náboženskom živote bosporských Grékov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118-121}}</ref> V súčasnosti sú archeologické lokality v okolí mesta predmetom intenzívneho vedeckého záujmu. Hoci na výskumoch historicky spolupracovali medzinárodné tímy z Ukrajiny, Poľska či Ruska, po začiatku ruskej okupácie v roku 2014 vyvoláva archeologická činnosť v regióne medzinárodné obavy. Ukrajinské úrady a UNESCO opakovane upozorňujú na nezákonné vykopávky a poškodzovanie kultúrneho dedičstva, ku ktorému dochádza napríklad pri výstavbe infraštruktúrnych projektov okupačnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNESCO: Situation in the Autonomous Republic of Crimea | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | rok = 2020 | jazyk = en}}</ref> == Osobnosti == * '''[[Luka (Vojno-Jaseneckij)|Svätý Lukáš Krymský]]''' (vlastným menom Valentin Fioldevič Vojno-Jaseneckij; 1877 – 1961) – významný chirurg, priekopník lokálnej anestézie a zároveň arcibiskup, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný sovietskym režimom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saint Luke (Voino-Yasenetsky) | url = https://oca.org | vydavateľ = Orthodox Church in America | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''Ivan Lypa''' (1865 – 1923) – ukrajinský spisovateľ, lekár a štátnik, spoluzakladateľ tajnej politickej organizácie Bratstvo tarasovcov a minister zdravotníctva Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lypa, Ivan | url = http://encyclopediaofukraine.com | vydavateľ = Encyclopedia of Ukraine | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''[[Voloďa Dubinin]]''' (1927 – 1942) – detský partizán, ktorý hrdinsky zahynul počas druhej svetovej vojny pri odmínovaní prístupov k Adžimuškajským katakombám. Po vojne bol posmrtne ocenený titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. * '''Marija Jefrosininová''' (* 1979) – popredná ukrajinská televízna moderátorka a filantropka, v roku 2005 moderovala súťaž [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve. * '''Sevgil Musajevová''' (* 1987) – uznávaná ukrajinská novinárka krymskotatárskeho pôvodu, od roku 2014 šéfredaktorka popredného spravodajského portálu ''Ukrajinska pravda''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevgil Musaieva: 2022 TIME100 | url = https://time.com | vydavateľ = TIME | rok = 2022 | jazyk = en}}</ref> == Partnerské mestá == {| | * {{flagicon|Turecko}} [[Çanakkale]], [[Turecko]] (1999) * {{flagicon|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]] (2012) * {{flagicon|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] (1997) * {{flagicon|Bielorusko}} [[Mogilev]], [[Bielorusko]] (1998) | * {{flagicon|Rusko}} [[Novorossijsk]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Odincovo]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Oriol]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (2012) | * {{flagicon|Rusko}} [[Smolensk]], [[Rusko]] (1998) * {{flagicon|Rusko}} [[Soči]], [[Rusko]] (2005) * {{flagicon|Rusko}} [[Tula (Rusko)|Tula]], [[Rusko]] (2014) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Commons=Category:Kerch}} == Externé odkazy == * [http://www.kerch.com.ua Neoficiálna stránka mesta (noviny, fórum, fotogaléria)] (po rusky) * [http://discover-ukraine.info/index/crimea/kerch Informácie o Kerči v turistickom sprievodcovi po Ukrajine] (po anglicky) {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] [[Kategória:Dejiny Krymu]] amixoyur0vygeazbvn0pz6eajh8il66 0 747980 8218789 8196089 2026-05-24T07:50:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218789 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Kurtpašova veža | native_name = Куртпашова кула | other_name = | category = obytno-obranná veža <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria06.jpg | image_caption = celkový pohľad na vežu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Vraca (oblasť)|Vraca]] | region_type = Oblasť | district = [[Vraca (okres)|Vraca]] | commune_type = Mesto | commune = [[Vraca (mesto)|Vraca]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =43| lat_m =12| lat_s =02.88 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =32| long_s =51 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = 6 | width = 5,80 | height = 10,40 | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = osmanská architektúra | material = kameň <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = polovica [[17. storočie|17. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Kurtpashova Tower | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Kurtpašova veža''' ({{vjz|bul|Куртпашова кула|''Kurtpašova kula''}})<ref name="openvratsa.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Open Vratsa | odkaz na autora = | titul = Куртпашова кула | url = https://openvratsa.bg/bg/zabelejitelnost/kurtpashovata-kula/ | vydavateľ = openvratsa.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="poseti.guide-bulgaria.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Guide Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Куртпашова кула | url = http://poseti.guide-bulgaria.com/a/690/kurtpashova_tower.htm | vydavateľ = poseti.guide-bulgaria.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je stavba bývalej obytno-obrannej [[Veža (stavba)|veže]] z polovice [[17. storočie|17. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Vraca (mesto)|Vraca]] v rovnomennej [[Vraca (oblasť)|oblasti]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Враца | url = http://ninkn.bg/documents/download/449 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="openvratsa.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 7. KRU{{--}}MOM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-29-6 | strany= 2503}}</ref><ref name="bulgariancastles.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Български крепости | odkaz na autora = | titul = Гр. Враца – кулата на Куртпашови | url = https://www.bulgariancastles.com/gr-vratsa-kulata-na-kurtpashovi/Български крепости | vydavateľ = bulgariancastles.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей{{--}}Враца | odkaz na autora = | titul = Средновековни кули | url = https://www.vratsamuseum.com/srednovekovni-kuli/ | vydavateľ = vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jedným zo symbolov mesta Vraca.<ref name="openvratsa.bg" /> Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Je jednou z mála dochovaných veží obytno-obranného typu na území Bulharska.<ref name="ref50"/> == Iné názvy == Stavba je známa aj ako '''Kurt-pašova veža''' ({{vjz|bul|Курт-пашова кула|''Kurt-pašova kula''}}),<ref name="ref50"/> alebo '''Veža Kurtpašových''' ({{vjz|bul|Кулата на Куртпашови|''Kulata na Kurtpašovi''}}).<ref name="ninkn.bg" /><ref name="bulgariancastles.com" /> == Lokalita == [[Súbor:KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria10.jpg|Celkový pohľad na vežu a okolie zo západu|náhľad|vľavo]] Kurtpašova veža sa nachádza juhozápadne od námestia „Christo Botev“ ({{vjz|bul|''площад „Христо Ботев“''}}, doslova ''námestie Christa Boteva''),<ref name="vratsamuseum.com" /> ktoré je centrálnym námestím vo Vraci.<ref name="openvratsa.bg" /> Veža stojí pred budovou [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanského regionálneho historického múzea]].<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> == Dejiny == [[Súbor:KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria02.jpg|Pohľad na vežu z juhovýchodu|náhľad|vľavo]] Kurtpašova veža bola postavená s najväčšou pravdepodobnosťou v polovici [[17. storočie|17. storočia]],<ref name="ref50"/><ref name="openvratsa.bg" /><ref name="bulgariancastles.com" /> časť odborníkov však na základe niektorých použitých architektonických prvkov pripúšťa možnosť, že veža mohla byť postavená už v priebehu [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ref50"/> Niektoré ďalšie architektonické prvky, ako aj spôsob výstavby v niektorých častiach vykazujú podobnosti s výstavbou pevností v období vrcholného bulharského stredoveku, teda v priebehu [[14. storočie|14. storočia]]. Je preto možné, že základy budovy boli postavené už v tomto období.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Veža slúžila ako opevnené sídlo miestneho feudála,<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="bulgariancastles.com" /> alebo vojenského vodcu.<ref name="bulgariancastles.com" /> Predpokladá sa, že patrila Kurtovi Pašovi s bulharským menom Vălčo, alebo Vălko (teda meno odvodené od slova ''vlk''), čo sa do osmanskej turečtiny prekladá ako ''kurt''. Kurt Paša pravdepodobne patril k takzvaným ajanom, teda miestnym bojarom, ktorí po dobytí [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] prijali [[islam]], aby si zachovali svoj majetok a postavenie, a s ním aj administratívne privilégium vyberať dane na miestnej úrovni.<ref name="openvratsa.bg" /> V roku [[1979]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria05.jpg|Detailný pohľad na arkierovo vysunuté najvyššie poschodie{{--}}východná fasáda|náhľad|vľavo]] Kurtpašova veža je obytno-obranná veža postavená v štýle charakteristickom pre neskorý bulharský stredovek.<ref name="ref50"/> Veža je postavená z lomového čiastočne opracovaného kameňa.<ref name="ref50"/><ref name="vratsamuseum.com" /> Ako spojivo bola pri výstavbe použitá vápenno-piesočná malta<ref name="bulgariancastles.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> s použitím vnútorných maltových spojov.<ref name="vratsamuseum.com" /> Pôdorys stavby je takmer štvorcový, dĺžka budovy dosahuje 6 metrov a šírka 5,80 metra.<ref name="ref50"/> Veža dosahuje výšky 10,40 metra.<ref name="ref50"/> Steny stavby dosahujú v prízemnej časti stavby hrúbky 1,5 metra, hrúbka stien nadzemných poschodí dosahuje 0,90 metra.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="bulgariancastles.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Základy stavby siahajú do hĺbky 1,30 metra.<ref name="bulgariancastles.com" /> Stavba je štvorposchodová,<ref name="ref50"/><ref name="openvratsa.bg" /> čo však nie je rozpoznateľné pri pohľade na vežu zvonka.<ref name="openvratsa.bg" /> Posledné štvrté poschodie veže [[arkier]]ovo vystupuje z fasády stavby.<ref name="ref50"/><ref name="vratsamuseum.com" /> Arkierová časť je podopieraná masívnymi konzolami.<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="ref50"/> Okná posledného poschodia sú v podobe úzkych strieľní a slúžili ako na obranu, tak aj na osvetlenie miestnosti.<ref name="ref50"/> Vchod do veže sa nachádzal vo výške dvoch metrov nad úrovňou okolitého povrchu<ref name="ref50"/> a dostupný bol prostredníctvom vyťahovacieho rebríka.<ref name="ref50"/><ref name="openvratsa.bg" /><ref name="vratsamuseum.com" /> === Interiér === [[Súbor:KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria08.jpg|Detailný pohľad na arkierovo vysunuté najvyššie poschodie{{--}}severná fasáda|náhľad|vľavo]] Veža má celkovo štyri poschodia{{--}}podzemné, prízemné a dve obytné.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="bulgariancastles.com" /> Podzemné poschodie budovy je jediné s klenutým stropom.<ref name="ref50"/><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Nadzemné poschodia sú od seba oddelené dvojitým nosníkom s maltovou a kamennou výplňou, pričom účelom tohoto riešenia bola ochrana miestností pri prípadnom požiari.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Nasleduje prízemné poschodie, ktoré bolo vhodné na bývanie, ako aj na obranu,<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="vratsamuseum.com" /> primárny účel bol ale obranný. Výška tejto miestnosti dosahuje 3 metre.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Nadzemné poschodia stavby sú rovnakého typu. Každé z poschodí je koncipované ako jedna obytná miestnosť s ohniskom a s [[Nika (architektúra)|nikami]] v stenách.<ref name="ref50"/> Prvé nadzemné poschodie je vysoké 2,5 metra, Hoci slúžilo prevážne na bývanie, medzi konzolami sa nachádzali otvory, ktoré slúžili na liatie tekutiny na prípadných útočníkov.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Posledné poschodie bolo úplne obytné.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Na pohyb medzi poschodiami slúžili drevené jednoramenné schody.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1979]]<ref name="ninkn.bg" /> je stavba vedená ako kultúrna pamiatka národného významu<ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="ninkn.bg" /> pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu veže KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria03.jpg|pohľad na južnú fasádu veže KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria07.jpg|pohľad na severnú fasádu veže KurtpashovaTower-Vratsa-Bulgaria09.jpg|pohľad na západnú fasádu veže </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kurtpashova Tower}} [[Kategória:Stavby vo Vraci]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] [[Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 17. storočí]] er4e27xte56qd6six5gxrj8ff8rmyhs 0 748021 8218539 8217996 2026-05-23T14:15:33Z Peter 51345 269569 8218539 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=22|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=18|ig=11|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=2|sg=7|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=2|ig=17|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] ss9xfrqge7e1pbeoh9u1rsf4avpi56x 8218659 8218539 2026-05-23T20:27:54Z Peter 51345 269569 8218659 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=22|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=18|ig=11|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=2|sg=7|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=2|ig=17|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] 8uwwedowkj9fsixajir6n5qjhnt9i93 8218849 8218659 2026-05-24T09:32:39Z Peter 51345 269569 8218849 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] 40w5i5nneuhkz4expebwytkzgwp4gs0 0 748038 8218575 8196425 2026-05-23T15:02:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218575 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kajalský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kajal]] | municipality1 = [[Galanta]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = Fialkový hon, [[Galanta]] | source_elevation = cca 118 | source_lat_d = 48.2151 | source_long_d = 17.7604 | mouth = [[Derňa]], [[Kajal]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 114 | mouth_lat_d = 48.1819 | mouth_long_d = 17.7915 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1467--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kajalský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je to pravostranný prítok [[Derňa|Derne]] v povodí [[Dudváh|Dolného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severe [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | miesto = Bratislava}}</ref>, severovýchodne od mesta [[Galanta]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|118}} Od prameňa v lokalite Fialkový hon tečie južným až juhovýchodným smerom a v rámci nížiny vteká do jej časti [[Salibská mokraď]].<ref name=GP/> Vedie úrodnou, poľnohospodársky využívanou oblasťou s minimálnym prevýšením a v lokalite Gorazdov dvor<ref name=Tm/> prijíma významnejší pravostranný prítok z lokality Kolónia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Lemovaný vyššou vegetáciou pokračuje južným smerom a v strednej časti v lokalite Richtárske priberá významný pravostranný Sudcovský kanál. Onedlho sa výraznejšie stáča na juhovýchod a cez Bojové pažite<ref name=mcz/> smeruje k obci [[Kajal]]. Na jej okraji prijíma malý pravostranný prítok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.193317,17.778144,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a okrajom intravilánu tečie do menšej vodnej nádrže.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Z nej vyteká na juh a zástavbou vedie na južný okraj obce, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}} ľavostranne vlieva do potoka [[Derňa]] v povodí [[Dudváh|Salibského Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.79092&y=48.18238&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vodný tok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Kajalský kanál vzniká a hornou časťou preteká územím mesta [[Galanta]], následne pokračuje katastrom obce [[Kajal]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Galanta&source=osm&id=1015717299&ds=1&x=17.7685898&y=48.1988467&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.79092&y=48.18238&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Kajal]] [[Kategória:Galanta]] d8ezjvjb9mbsr32aeup2v2ha3x1w6jp 0 748222 8218771 8198116 2026-05-24T06:36:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218771 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kráľovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = [[Kráľová nad Váhom]], [[Kajal]] | municipality1 = [[Diakovce]] | municipality2 = [[Tešedíkovo]] | municipality3 = [[Kráľov Brod]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Kráľová (vodné dielo)|Vodné dielo Kráľová]], [[Kráľová nad Váhom]] | source_elevation = cca 121 | source_lat_d = 48.193 | source_long_d = 17.8206 | mouth = [[Kráľovobrodský kanál]], [[Kráľov Brod]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 110 | mouth_lat_d = 48.069 | mouth_long_d = 17.8511 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 16 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kráľovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to pravostranný prítok [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodského kanála]]<ref name=Tm/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 16 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | miesto = Bratislava}}</ref>, pod hrádzou [[Kráľová (vodné dielo)|vodného diela Kráľová]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|121}}<ref name=UGK/> Od napojenia na rybný koridor priehrady tečie juhozápadným smerom lokalitou Úhory a Stredné lúky, kde sa mierne stáča na juh, križuje [[Gorazdovský kanál]]<ref name=mcz/> a prechádza do časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/>. Zakrátko križuje [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cestu I/75]]<ref name=vku/> a lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie sa stáča na juhovýchod do oblasti Diakovský hon.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.170883,17.820645,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Tu sa opäť stáča na juhozápad, križuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať Bratislava – Štúrovo]] a následne sa v lokalite Piesky ľavostranne pripája [[Selický kanál]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Cez Hájne pokračuje do oblasti Veľký hon západne od [[Diakovce|Diakoviec]], kde sa stáča na juhovýchod a onedlho križuje [[Diakovský kanál]].<ref name=mcz/> V oblasti Panský hon<ref name=vku/> opäť mení smer toku na juhozápad a západne od [[Tešedíkovo|Tešedíkova]] sa kanál rozdeľuje na dve ramená. Jedna časť pokračuje priamo a cez oblasť Koláčne vedie do [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodského kanála]]<ref name=Tm/>, druhá vetva sa stáča na juhovýchod a križuje Tešedíkovský kanál.<ref name=UGK/> Na dolnom toku vedie cez Žihárske a Medzné lúky, kde sa stáča na juhozápad, do oblasti Blatný hon. Tu, severovýchodne od [[Kráľov Brod|Kráľovho Brodu]], ústi v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}} do [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodského kanála]] v povodí [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.85119&y=48.0692&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľovský kanál vzniká a hornou časťou preteká územím obce [[Kráľová nad Váhom]], odkiaľ pokračuje katastrom obcí [[Kajal]], [[Diakovce]], [[Tešedíkovo]] a [[Kráľov Brod]]. Zasahuje tak do okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom]] a [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Diakovce&source=osm&id=1015716577&ds=1&x=17.8181465&y=48.1392543&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.85119&y=48.0692&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Kajal]] [[Kategória:Diakovce]] [[Kategória:Kráľová nad Váhom]] [[Kategória:Kráľov Brod]] 9pkwz21raocclnqb5zj5ad7i12722wo 0 748266 8218769 8198589 2026-05-24T06:31:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218769 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kráľovobrodský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = [[Dolné Saliby]] | municipality1 = [[Tešedíkovo]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Kráľov Brod]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = Dlhý hon, [[Tešedíkovo]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 48.1055 | source_long_d = 17.8202 | mouth = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Stará Čierna voda]], [[Kráľov Brod]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 109 | mouth_lat_d = 48.0393 | mouth_long_d = 17.8406 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kráľovobrodský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to ľavostranný prítok [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]]<ref name=Tm/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 10,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Tešedíkovo|Tešedíkova]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Dlhý hon tečie rovinatou nivou juhozápadným smerom cez Dlhé zeme, kde sa stáča južným smerom. V lokalite Želiarske lúky<ref name=UGK/> prijíma bočné rameno [[Kráľovský kanál|Kráľovského kanála]]<ref name=mcz/> a postupne sa stáča juhovýchodným smerom. Pokračuje popri [[Bystré jazierko|Bystrom]] a následne i [[Čierne jazierko|Čiernom jazierku]], ktoré tvoria lokálne [[Prírodná pamiatka|prírodné pamiatky]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a v lokalite Slepý hon sa opäť stáča na severovýchod. Následne priberá ľavostranný Tešedíkovský kanál, prudko mení smer na juhovýchod a lemovaný nesúvislým pásom vyššej vegetácie tečie oblasťou Blatný hon. Priberá pravostranný Kohúti a ľavostranný [[Kráľovský kanál]]<ref name=mcz/> a stáčajúc sa južným smerom vedie cez Srdcové do oblasti Horné lúky.<ref name=UGK/> Tu sa opäť stáča na juhozápad, istý čas tečie súbežne s [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovským kanálom]] a vedie do oblasti Hlboký jarok.<ref name=vku/> Tu sa pripája ľavostranný Mačonský a [[Majerský kanál]]<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.052017,17.856262,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/> a stáča na západ. Južne od [[Kráľov Brod|Kráľovho Brodu]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}} sa ľavostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľovobrodský kanál vzniká a hornou časťou preteká hranicou území obce [[Dolné Saliby]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]] a obce [[Tešedíkovo]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pokračuje územím Tešedíkova, dočasne hranicou s obcou [[Kráľov Brod]] v okrese Galanta a opäť územím Tešedíkova. Následne tvorí hranicu s katastrom [[Žihárec|Žihárca]], odkiaľ už vstupuje na územie Kráľovho Brodu.<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kr%C3%A1%C4%BEov%20Brod&source=osm&id=1015717301&ds=1&x=17.8531078&y=48.0499926&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Dolné Saliby]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Kráľov Brod]] 8cp4lt2k8jt8he6r7fdics4brmzuch1 0 748444 8218695 8199989 2026-05-23T23:24:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218695 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kolárovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Šaľa]], [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]] | municipality1 = [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]] | municipality2 = [[Kolárovo]] | municipality3 = [[Dedina Mládeže]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hrušov</nowiki>, [[Šaľa]] | source_elevation = cca 115 | source_lat_d = 48.1436 | source_long_d = 17.8842 | mouth = [[Malý Dunaj]], [[Kolárovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9424 | mouth_long_d = 17.9681 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 26 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kolárovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to ľavostranný prítok [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 26 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom okraji [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}}<ref name=UGK/> Svoj tok začína v lokalite Hrušov<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, pri násype [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnej trate Bratislava – Štúrovo]], odkiaľ tečie krátko na juhozápad. Dostáva sa k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]]<ref name=Tm/>, kde sa stáča na juh a spoločne so [[Selický kanál|Selickým kanálom]] tečúcim po opačnej strane komunikácie, pokračuje do lokality Hetméň.<ref name=vku/> Tu prijíma ľavostranný Hetménsky kanál a podtekajúc cestu II/573 pokračuje na západ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.123835,17.888318,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Križuje [[Selický kanál]], onedlho priberá pravostranný [[Šaliansky kanál]] a stáča sa opäť na juh. V oblasti Vráble<ref name=vku/> preteká mokrinou, za ktorou je ľavostranne prepojený so Selickým kanálom a vedie až k osade Kilíč, kde sa stáča na západ. Na severnom okraji [[Žihárec|Žihárca]] sa točí na juhozápad, križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a vteká do časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/>. Obteká obec a v oblasti Horné lúky krátko vedie súbežne s [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodským kanálom]].<ref name=vku/> Oblúkom sa stáča až na východ, cez lúčku pokračuje na juhovýchod a juh. Na sútoku s Horným a Mačonským kanálom v lokalite Rakytník sa stáča na juhozápad, následne na juh a priberá ľavostranný [[Selický kanál]]. Lemovaný nesúvislým porastom tečie južným smerom, priberajúc viacero menších prítokov i odtokov. Z významnejších sa ľavostranne pripája [[Vlčiansky kanál]], kanál Neded – Vlčany či Žihľavový kanál.<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa Kolárovský kanál výraznejšie stáča na juhovýchod, neskôr pokračuje na juh. Prijíma pravostranný Šípový, Studiensky a Obecný kanál a opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/>. Severne od [[Kolárovo|Kolárova]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} ľavostranne vlieva do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kolárovský kanál vďaka svojej dĺžke zasahuje na územie [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského kraja]] a okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Postupne tečie územím mesta [[Šaľa]], obcí [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]], [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]], [[Dedina Mládeže]] a opäť mesta [[Kolárovo]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dedina%20Ml%C3%A1de%C5%BEe&source=osm&id=1015716151&ds=1&x=17.9585132&y=47.9596136&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Kráľov Brod]] [[Kategória:Vlčany]] [[Kategória:Neded]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Dedina Mládeže]] fvmsypyuvw5bte6hzvgr8in3xj4ooqu 0 748592 8218678 8201289 2026-05-23T21:54:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218678 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Klokočský potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | commune = | municipality = [[Vyhne]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = Mäsiarka | source_type = Prameň | source_location = [[Vyhne]] | source_elevation = 500 | source_lat_d = 48.4940 | source_long_d = 18.7631 | mouth = [[Vyhniansky potok]] | mouth_location = [[Vyhne]] | mouth_elevation = 305 | mouth_lat_d = 48.5057 | mouth_long_d = 18.7875 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4,0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-869 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Klokočský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-12.</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]], na území obce [[Vyhne]] v okrese [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Vyhniansky potok|Vyhnianskeho potoka]]. Má dĺžku {{km|4,0}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Klokočský potok pramení v {{mnm|500}} na území obce [[Vyhne]], v západnej časti katastrálneho územia Vyhne, v lesnom [[extravilán]]e premiešanom s trvalými trávnymi porastmi vo vzdialenosti {{km|0.4}} západne od vrchu Dislav so {{mnm|608}} a vo vzdialenosti {{km|0.5}} východne od vrchu Mäsiarka so {{mnm|626}}, v okrese [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Opis toku == Klokočský potok tečie od prameňa cez lesný [[extravilán]] krátkym úsekom južným smerom, skrúca sa na juhovýchodovýchod, ľavým brehom obteká úpätie vrchu Dislav so {{mnm|608}}, pravým brehom obteká les Kotliny a severné úpätie vrchu Kašivár s {{mnm|583}}, v {{mnm|440}} priberá pravostranný bezmenný prítok, preteká cez roztrúsenú laznícku časť obce [[Vyhne]], v {{mnm|391}} priberá pravostranný bezmenný prítok, skrúca sa na severovýchod a na sever. V {{mnm|376}} priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Zadné Kotliny, pravým brehom obteká samotu Koniarovci i severozápadné svahy vrchu Klokoč so {{mnm|622}}, pravým brehom obteká les Predné Kotliny, v {{mnm|328}} priberá pravostranný bezmenný prítok, severným smerom vteká do intravilánu Vyhní, v {{mnm|309}} priberá pravostranný bezmenný prítok z kúpeľného areálu, ľavým brehom obteká areál strojárskej výroby, v {{mnm|305}} v dolnej časti [[intravilán]]u obce [[Vyhne]] [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Vyhniansky potok|Vyhnianskeho potoka]] ako jeho ľavostranný prítok. [[Vyhniansky potok]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Klokočského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/13771?pos=48.497675,18.775314,15]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2026-04-21]</ref><ref> Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 64. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Klokočský potok patrí do okresu [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Vyhniansky potok|Vyhnianskeho potoka]] na území obce [[Vyhne]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-10</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Klokočský potok má päť bezmenných prítokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.78751y=48.50568ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Celým svojim priebehom patrí do [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Klokočský potok má pôvod v názve vrchu Klokoč so {{mnm|622}}, ktorého severozápadné svahy potok obmýva. Motivácia pomenovania vrchu môže byť podľa charakteristického výskytu krovitého alebo nižšieho stromového porastu na skalách i v lesoch [[klokoč perovitý]], latinsky Staphylea pinnata, z čeľade klokočovitých, ale vzhľadom na susedstvo pramennej oblasti potoka s lesom Kyseľovská na severovýchod od prameňa a na existenciu termálnych mineralizovaných prameňov vo Vyhniach je pravdepodobnejšia motivácia názvu vrchu podľa klokotania vyvierajúcej vody a tečúcej bystriny<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (22). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 229. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2010/4/ks2010-4.pdf] [cit. 2026-04-21.]</ref>. Zo slovného základu klokoč po rozšírení o formant prídavného mena -ský a po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Klokočský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Význam názvu Klokočský potok je vodný tok s klokotajúcou vodou<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 250. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Klokočský potok bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 67. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Klokočský potok nie je jedinečným hydronymom (apríl 2026); na Slovensku máme štyri vodné toky s týmto štandardizovaným názvom. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Žiar nad Hronom]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Vyhne]] [[Kategória:Povodie Hrona]] p3rali6lx8haqnb6xk0cdqvech7383v 0 748656 8218745 8201714 2026-05-24T04:49:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218745 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kremenský potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | commune = | municipality = [[Budča]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = Kečka | source_type = Prameň | source_location = [[Budča]] | source_elevation = 443 | source_lat_d = 48.5866 | source_long_d = 19.0430 | mouth = [[Turová (potok)|Turová]] | mouth_location = [[Budča]] | mouth_elevation = 288 | mouth_lat_d = 48.5799 | mouth_long_d = 19.0675 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2,3 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1483 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Kremenský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-12.</ref> je [[potok]] v historickom regióne [[Tekov (región)|Tekov]], v regióne cestovného ruchu [[Stredné Pohronie]], na území obce [[Budča]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Kremnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Turová (potok)|Turovej]]. Má dĺžku {{km|2,3}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Kremenský potok pramení v {{mnm|443}} na území obce [[Budča]], v severozápadnej časti katastrálneho územia Budča, v lesnom [[extravilán]]e na juhovýchodnom úpätí vrchu Kečka so {{mnm|488}} vo vzdialenosti {{km|0.4}} juhovýchodne od neho, na okraji pasienka Kremene prerasteného náletovými drevinami, ktorého väčšia časť leží na území susednej obce [[Tŕnie]], v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Opis toku == Kremenský potok tečie od prameňa cez lesný [[extravilán]] juhovýchodovýchodným smerom, smer toku si zachováva až do svojho zaústenia do [[Turová (potok)|Turovej]], pravým brehom obteká úpätie vrchu a lesa Krivý kút so {{mnm|482}}, pravým brehom obteká les Jančovská kopanica, tečie cez pasienok Háj, v závere vteká do hornej časti intravilánu [[Budča|Budče]], podteká ulicu Česko-slovenskej armády, v {{mnm|288}} v hornej časti [[intravilán]]u obce [[Budča]] [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Turová (potok)|Turovej]] ako jej pravostranný prítok. [[Turová (potok)|Turová]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Kremenského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15095?pos=48.583262,19.055288,16]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2026-04-22]</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 154. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 17. ISBN 80-85672-03-0.</ref> Kremenský potok patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Turová (potok)|Turovej]] na území obce [[Budča]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Kremnické vrchy]] v geomorfologickom podcelku [[Turovské predhorie]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-10</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 83. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Kremenský potok nemá prítoky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.06753y=48.57992ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Kremenský potok má pôvod v názve pasienka Kremene, ktorý sa nachádza v pramennej oblasti potoka na území obcí [[Budča]] a [[Tŕnie]]. Motivácia pomenovania pasienka je spojená s charakteristickým výskytom kremeňa, tvrdého nerastu, tvrdého kameňa prípadne piesku z neho transportovaného vodným tokom; kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (26). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2011, ročník 45, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 229. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2011/2/ks2011-2.pdf] [cit. 2026-04-22.]</ref>. Zo slovného základu kremeň po rozšírení o formant prídavného mena -ský a po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Kremenský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Význam názvu Kremenský potok je vodný tok pretekajúci v blízkosti pasienka Kremene alebo ináč spájaný s kremeňom<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 118. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Kremenský potok bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 17. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Kremenský potok je jedinečným hydronymom (apríl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Kremnických vrchoch]] [[Kategória:Budča]] [[Kategória:Povodie Hrona]] bi45dee1uky362ijbgmwqq8crhjzzz5 0 748746 8218586 8207803 2026-05-23T15:55:27Z BertaBabravá 290737 zasekla sa mi stranka, tak to priebezne ulozim, vrátim sa k tomu 8218586 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=I-dle|Členovia skupiny=Miyeon, Minnie, Soyeon, Yuqi, Shuhua|Roky pôsobenia=2018 – súčasnosť|Žáner=k-pop, pop, trap, hip hop|Bývalí členovia=Soojin}} '''I-dle''' ({{V jazyku|kor|아이들}}), predtým známa ako ''(G)I-DLE'' ({{V jazyku|kor|여자)아이들}}), je [[Kórejská republika|juhokórejská]] dievčenská skupina fungujúca pod spoločnosťou [[Cube Entertainment]], ktorá debutovala v roku 2018. Od roku 2021 má päť členok: [[Miyeon]], [[Minnie (zpěvačka)|Minnie]], [[Soyeon]], [[Yuqi]] a [[Shuhua]] . Predtým mala skupina členok šesť, ale bývalá členka Soojin skupinu opustila v roku 2021<ref>{{Citácia periodika|titul=Soojin to leave (G)I-DLE after five-month hiatus over bullying allegations|url=https://www.straitstimes.com/life/entertainment/soojin-to-leave-gi-dle-after-five-month-hiatus-over-bullying-allegations|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2021-08-15|dátum prístupu=2026-04-23|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref>. I-dle debutovali 2. mája 2018 so singlom „Latata“ z ich prvého EP ''I Am''. Skupina I-dle je známa svojou muzikálnosťou, hudobnou všestrannosťou a prekonávaním stereotypov tým, že si svoju hudbu produkujú a píšu takmer samy. Radia sa k jedným z najúspešnejších dievčenských skupín z tzv. 4. generácie k-popu. == História == <big>'''2018 - Debut "''I am", zvyšujúca sa popularita, "HANN (Alone)" a "Pop/Stars"'''''</big> V 20. marca 2018 CUBE ENTERTAINMENT oznámil, že ich nová dievčenská skupina debutuje v prvej polovici 2018. Soyeon bola prvá potvrdená členka - a to už v januári. 5. apríla bol po prvýkrát oznáme-ý názov "(G)I-DLE" a ich logo. 8. apríla boli oznámené ďalšie dve členky skupiny - Yuqi a Miyeon. 10. apríla boli potvrdené Soojin a Shuhua a nakoniec 12. aprila - Minnie a Soyeon. Skupina oficiálne debutovala 2. mája 2018 s albumom '''"I am"''' s titulnou skladbou '''"LATATA"''', ktorú napísala členka Soyeon. Svoju prvú music-show výhru ziskali na "SBS MTV's The Show", len 22 dní po debute.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (G)I-DLE take their 1st ever win since debut with 'LATATA' on 'The Show'! | url = https://www.allkpop.com/article/2018/05/gi-dle-take-1st-win-with-latata-on-the-show | vydavateľ = allkpop | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en}}</ref> 16. júna sa skupina zúčastnila koncertu ''2018 United Cube - One'' spolu s [[BTOB]], [[Hyuna|HyunA]], [[CLC]], [[PENTAGON]] a [[Yoo Seon Ho]]. Konal sa v Kintexe v Ilsane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cube Entertainment to hold 'United Cube' concert for the first time in 5 years! | url = https://www.allkpop.com/article/2018/05/cube-entertainment-to-hold-united-cube-concert-for-the-first-time-in-5-years | vydavateľ = allkpop | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en}}</ref> 14. augusta skupina vydala svoju prvý digitálny singel s názvom '''"HANN (Alone)".'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (여자)아이들, 이번엔 성숙함으로 승부수 | url = https://mydaily.co.kr/page/view/2018080913317202903 | vydavateľ = 마이데일리 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = ko | meno = 명희숙 | priezvisko = 기자}}</ref> V septembri sa (G)I-DLE prvý krát zúčastnilo [[KCON|KCONU]] v Thajsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = สนุกจนไม่อยากให้จบ! KCON 2018 THAILAND จัดเต็มอิมแพ็คแทบแตก | url = https://www.thairath.co.th/entertain/inter/1387954 | vydavateľ = www.thairath.co.th | dátum vydania = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = th}}</ref> Soyeon a Miyeon boli hlasmi dvoch členiek virtuálnej skupiny [[K/DA]]. Skupina, inšpirovaná k-popom a vyvinutá spoločnosťou [[Riot Games]], sa skladá zo štyroch postáv z hry [[League of Legends]]. Ich debutový singel '''"POP/STARS"''' bol vydaný 2. novembra. Pieseň sa dostala na 1. miesto v rebríčku Billboard World Digital Song Sales.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘League of Legends’ Girl Group Earns Madison Beer, (G)I-DLE & Jaira Burns No. 1 on World Digital Song Sales Chart | url = https://www.billboard.com/pro/kda-pop-stars-madison-beer-gidle-jaira-burns-no-1-world-digital-songs-league-of-legends/ | dátum vydania = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en-US | meno = Jeff | priezvisko = Benjamin}}</ref> Počas zvyšku roka 2018 získala skupina (G)I-DLE niekoľko ocenení pre nováčikov na významných kórejských koncoročných hudobných udeľovaniach cien. <big>'''2019 - ''"I made", "Uh-Oh", japonský debut a Queendom'''''</big>{{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|I-dle|25748853}} [[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]] oyk6gp99ji61hiolhu9v1ivpsi43v1z 8218588 8218586 2026-05-23T16:06:11Z BertaBabravá 290737 snazim sa to dokoncit ale stale mi ta stranka robi nejake problémy 8218588 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=I-dle|Členovia skupiny=Miyeon, Minnie, Soyeon, Yuqi, Shuhua|Roky pôsobenia=2018 – súčasnosť|Žáner=k-pop, pop, trap, hip hop|Bývalí členovia=Soojin}} '''I-dle''' ({{V jazyku|kor|아이들}}), predtým známa ako ''(G)I-DLE'' ({{V jazyku|kor|여자)아이들}}), je [[Kórejská republika|juhokórejská]] dievčenská skupina fungujúca pod spoločnosťou [[Cube Entertainment]], ktorá debutovala v roku 2018. Od roku 2021 má päť členok: [[Miyeon]], [[Minnie (zpěvačka)|Minnie]], [[Soyeon]], [[Yuqi]] a [[Shuhua]] . Predtým mala skupina členok šesť, ale bývalá členka Soojin skupinu opustila v roku 2021<ref>{{Citácia periodika|titul=Soojin to leave (G)I-DLE after five-month hiatus over bullying allegations|url=https://www.straitstimes.com/life/entertainment/soojin-to-leave-gi-dle-after-five-month-hiatus-over-bullying-allegations|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2021-08-15|dátum prístupu=2026-04-23|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref>. I-dle debutovali 2. mája 2018 so singlom „Latata“ z ich prvého EP ''I Am''. Skupina I-dle je známa svojou muzikálnosťou, hudobnou všestrannosťou a prekonávaním stereotypov tým, že si svoju hudbu produkujú a píšu takmer samy. Radia sa k jedným z najúspešnejších dievčenských skupín z tzv. 4. generácie k-popu. == História == <big>'''2018 - Debut "''I am", zvyšujúca sa popularita, "HANN (Alone)" a "Pop/Stars"'''''</big> V 20. marca 2018 CUBE ENTERTAINMENT oznámil, že ich nová dievčenská skupina debutuje v prvej polovici 2018. Soyeon bola prvá potvrdená členka - a to už v januári. 5. apríla bol po prvýkrát oznáme-ý názov "(G)I-DLE" a ich logo. 8. apríla boli oznámené ďalšie dve členky skupiny - Yuqi a Miyeon. 10. apríla boli potvrdené Soojin a Shuhua a nakoniec 12. aprila - Minnie a Soyeon. Skupina oficiálne debutovala 2. mája 2018 s albumom '''"I am"''' s titulnou skladbou '''"LATATA"''', ktorú napísala členka Soyeon. Svoju prvú music-show výhru ziskali na "SBS MTV's The Show", len 22 dní po debute.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (G)I-DLE take their 1st ever win since debut with 'LATATA' on 'The Show'! | url = https://www.allkpop.com/article/2018/05/gi-dle-take-1st-win-with-latata-on-the-show | vydavateľ = allkpop | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en}}</ref> 16. júna sa skupina zúčastnila koncertu ''2018 United Cube - One'' spolu s [[BTOB]], [[Hyuna|HyunA]], [[CLC]], [[PENTAGON]] a [[Yoo Seon Ho]]. Konal sa v Kintexe v Ilsane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cube Entertainment to hold 'United Cube' concert for the first time in 5 years! | url = https://www.allkpop.com/article/2018/05/cube-entertainment-to-hold-united-cube-concert-for-the-first-time-in-5-years | vydavateľ = allkpop | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en}}</ref> 14. augusta skupina vydala svoju prvý digitálny singel s názvom '''"HANN (Alone)".'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (여자)아이들, 이번엔 성숙함으로 승부수 | url = https://mydaily.co.kr/page/view/2018080913317202903 | vydavateľ = 마이데일리 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = ko | meno = 명희숙 | priezvisko = 기자}}</ref> V septembri sa (G)I-DLE prvý krát zúčastnilo [[KCON|KCONU]] v Thajsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = สนุกจนไม่อยากให้จบ! KCON 2018 THAILAND จัดเต็มอิมแพ็คแทบแตก | url = https://www.thairath.co.th/entertain/inter/1387954 | vydavateľ = www.thairath.co.th | dátum vydania = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = th}}</ref> Soyeon a Miyeon boli hlasmi dvoch členiek virtuálnej skupiny [[K/DA]]. Skupina, inšpirovaná k-popom a vyvinutá spoločnosťou [[Riot Games]], sa skladá zo štyroch postáv z hry [[League of Legends]]. Ich debutový singel '''"POP/STARS"''' bol vydaný 2. novembra. Pieseň sa dostala na 1. miesto v rebríčku Billboard World Digital Song Sales.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘League of Legends’ Girl Group Earns Madison Beer, (G)I-DLE & Jaira Burns No. 1 on World Digital Song Sales Chart | url = https://www.billboard.com/pro/kda-pop-stars-madison-beer-gidle-jaira-burns-no-1-world-digital-songs-league-of-legends/ | dátum vydania = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en-US | meno = Jeff | priezvisko = Benjamin}}</ref> Počas zvyšku roka 2018 získala skupina (G)I-DLE niekoľko ocenení pre nováčikov na významných kórejských koncoročných hudobných udeľovaniach cien. <big>'''2019 - ''"I made", "Uh-Oh", japonský debut a Queendom'''''</big> (G)I-DLE vydalo svoj druhý mini album '''"I made"''', 26. februára. Titulná skladba '''"Senorita"''' bola napísaná a skomponovaná Soyeon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (G)I-DLE Explain Making ‘Senorita’ & How a Latin Sound Created a ‘Perfect Match’ for the K-Pop Group | url = https://www.billboard.com/music/music-news/g-i-dle-senorita-i-made-album-interview-8503127/ | dátum vydania = 2019-03-19 | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en-US | meno = Jeff | priezvisko = Benjamin}}</ref> {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|I-dle|25748853}} [[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]] 7372f6smeow688d0t7gguvgrylh59ez 100 748980 8218487 8204500 2026-05-23T12:22:30Z Fillos X. 212061 + 8218487 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Thom Mayne, USC, 2023 (cropped).jpg | meno = [[Thom Mayne]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1874]] – narodil sa [[Bruno Paul]], nemecký kresliar a architekt (†&nbsp;[[1968]]) * [[1917]] – narodil sa [[Jozef Lacko]], slovenský architekt a pedagóg (†&nbsp;[[1978]]) * [[1944]] – narodil sa [[Thom Mayne]], americký architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 19]]</noinclude> 787votndr7yx2pbfprfi5ksbp5c0ale 100 748981 8218490 8204501 2026-05-23T12:25:17Z Fillos X. 212061 + 8218490 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Vladimír Merta (2017).jpg | meno = [[Vladimír Merta]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1894]] – narodil sa [[Karel Kotas]], český architekt (†&nbsp;[[1973]]) * [[1946]] – narodil sa [[Vladimír Merta]], český folkový pesničkár, publicista, spisovateľ, fotograf, architekt a filmový režisér <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 20]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 20]]</noinclude> azuwpbvhd54g43ypsqfmcwn3j1063lq 100 748982 8218491 8204502 2026-05-23T12:32:02Z Fillos X. 212061 + 8218491 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Ernst Wiesner - pamětní deska Brno.jpg | meno = [[Ernst Wiesner]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1811]] – zomrel [[Jean-François Chalgrin]], francúzsky architekt, autor Víťazného oblúka (*&nbsp;[[1739]]) * [[1884]] – narodil sa [[Jan Zázvorka starší]], český architekt (†&nbsp;[[1963]]) * [[1889]] – narodil sa [[Karel Štipl]], český sochár, architekt a sklársky výtvarník (†&nbsp;[[1972]]) * [[1890]] – narodil sa [[Ernst Wiesner]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1971]]) * [[1920]] – narodil sa [[Gottfried Böhm]], nemecký architekt (†&nbsp;[[2021]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 21]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 21]]</noinclude> dsznp1lrp0xhrian2ubyyb53m9v1hu3 100 748983 8218493 8204504 2026-05-23T12:38:53Z Fillos X. 212061 + 8218493 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Bruno zevi.jpg | meno = [[Bruno Zevi]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1891]] – zomrel [[Miklós Ybl]], maďarský architekt, predstaviteľ historizmu (*&nbsp;[[1814]]) * [[1897]] – zomrel [[Theodor Hoppe]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1831]]) * [[1918]] – narodil sa [[Bruno Zevi]], taliansky architekt, redaktor, historik architektúry a profesor (†&nbsp;[[2000]]) * [[1921]] – zomrel [[František Schön]], český stavebný inžinier, podnikateľ a architekt nemeckej národnosti (*&nbsp;[[1830]]) * [[1940]] – narodil sa [[Jon Jerde]], americký architekt (†&nbsp;[[2015]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 22]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 22]]</noinclude> 5dzl3s74vfgrremcxv8rddl2tspt6ji 100 748984 8218497 8204505 2026-05-23T12:43:08Z Fillos X. 212061 + 8218497 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Francois Mansart.jpg | meno = [[François Mansart]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1598]] – narodil sa [[François Mansart]], francúzsky architekt (†&nbsp;[[1666]]) * [[1872]] – narodil sa [[Jože Plečnik]], slovinský architekt (†&nbsp;[[1957]]) * [[1891]] – zomrel [[Friedrich von Schmidt]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1825]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 23]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 23]]</noinclude> arqfcak4q4rv2qb2owybudpqa4ovdhs 100 748985 8218501 8204506 2026-05-23T12:49:50Z Fillos X. 212061 + 8218501 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Prilidiano Pueyrredón-Autorretrato.jpg | meno = [[Prilidiano Pueyrredón]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1823]] – narodil sa [[Prilidiano Pueyrredón]], argentínsky maliar, inžinier strojár a architekt (†&nbsp;[[1870]]) * [[1906]] – narodila sa [[Augusta Machoňová-Müllerová]], česká architektka, bytová návrhárka a publicistka (†&nbsp;[[1984]]) * [[1951]] – narodil sa [[Christian Kieckens]], belgický architekt, fotograf a učiteľ (†&nbsp;[[2020]]) * [[1963]] – zomrel [[Siegfried Theiss]], rakúsky architekt slovenského pôvodu (*&nbsp;[[1882]]) * [[2017]] – zomrel [[Alois Hloušek]], českobudějovický architekt (*&nbsp;[[1935]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 24]]</noinclude> jccsod33iid0uyo0r696jt5b3k3h8qr 100 748986 8218504 8204507 2026-05-23T12:55:52Z Fillos X. 212061 + 8218504 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Philip Johnson2.jpg | meno = [[Philip Johnson]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1944]] – narodil sa [[Bernard Tschumi]], francúzsky architekt a teoretik architektúry * [[2005]] – zomrel [[Philip Johnson]], americký architekt (*&nbsp;[[1906]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 25]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 25]]</noinclude> t8rwp1gvxh2q0908thbfmauer5ixgag 100 748987 8218511 8204508 2026-05-23T12:59:10Z Fillos X. 212061 + 8218511 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Vilem Tierhier 1878 Mukarovsky.png | meno = [[Vilém Tierhier]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1900]] – narodil sa [[Alfred Neumann]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1968]]) * [[1908]] – zomrel [[Vilém Tierhier]], český architekt a politik (*&nbsp;[[1843]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 26]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 26]]</noinclude> owko2q4iy82dkhp3ycix4t1j6npyka8 100 748988 8218514 8204510 2026-05-23T13:03:14Z Fillos X. 212061 + 8218514 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Eugene viollet le duc.jpg | meno = [[Eugène Viollet-le-Duc]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1687]] – narodil sa [[Balthasar Neumann]], nemecký architekt (†&nbsp;[[1753]]) * [[1993]] – zomrel [[Ján Šprlák-Uličný]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1933]]) * [[1814]] – narodil sa [[Eugène Viollet-le-Duc]], francúzsky architekt a historik umenia (†&nbsp;[[1879]]) * [[1864]] – zomrel [[Leo von Klenze]], nemecký architekt, maliar a spisovateľ (*&nbsp;[[1784]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 27]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 27]]</noinclude> ebebpan9s39lcosziae5c57kpqjcomq 100 748989 8218516 8204511 2026-05-23T13:06:49Z Fillos X. 212061 + 8218516 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Antonio Galli Bibiena - Vite de pittori Bolognesi non descritte nella Felsina pittrice 11.png | meno = [[Antonio Galli da Bibbiena]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1774]] – zomrel [[Antonio Galli da Bibbiena]], taliansky neskorobarokový maliar a architekt (*&nbsp;[[1697]]) * [[1934]] – zomrel [[Josef Skřivánek]], architekt a ochotnícky divadelník (*&nbsp;[[1868]]) * [[1962]] – zomrel [[Jacques Groag]], český architekt a interiérový návrhár (*&nbsp;[[1892]]) * [[2018]] – zomrel [[Ľubomír Titl]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1929]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 28]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 28]]</noinclude> c3r0gyxm4pgbx9mfezlk7tvda3up0bi 100 748991 8218609 8204513 2026-05-23T17:59:24Z Fillos X. 212061 + 8218609 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Alfred Friedrich Bluntschli.jpg | meno = [[Alfred Friedrich Bluntschli]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1842]] – narodil sa [[Alfred Friedrich Bluntschli]], švajčiarsky architekt (†&nbsp;[[1930]]) * [[1998]] – zomrel [[Paul Vimond]], francúzsky architekt (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 29]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 29]]</noinclude> 1bw7eaaxmkjg7eg4xx2xn8nuj5al5qi 100 748992 8218522 8204515 2026-05-23T13:21:21Z Fillos X. 212061 + 8218522 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Karol Palus.jpg | meno = [[Karol Paluš]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1629]] – zomrel [[Carlo Maderno]], lombardský architekt (*&nbsp;[[1556]]) * [[1940]] – narodil sa [[Boris Podrecca]], slovinsko-taliansky architekt * [[2000]] – zomrel [[Karol Paluš]], slovenský architekt a urbanista (*&nbsp;[[1925]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 30]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 30]]</noinclude> f991tvqfiudoffgotzcqywylhit5dqz 100 748993 8218525 8204517 2026-05-23T13:26:02Z Fillos X. 212061 + 8218525 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Masucci-juvarra-acad.JPG | meno = [[Filippo Juvarra]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1736]] – zomrel [[Filippo Juvarra]], taliansky architekt a divadelný výtvarník (*&nbsp;[[1678]]) * [[1873]] – narodil sa [[Alois Zima]], český architekt (†&nbsp;[[1960]]) * [[1906]] – narodil sa [[Emanuel Hruška]], český architekt (†&nbsp;[[1989]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|01 31]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|01 31]]</noinclude> 59v0tw0xstqyiopjlat90w1mu2lli12 100 748994 8218791 8204518 2026-05-24T07:55:21Z Fillos X. 212061 + 8218791 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Valadier.jpg | meno = [[Giuseppe Valadier]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1839]] – zomrel [[Giuseppe Valadier]], taliansky architekt, urbanista, archeológ a zlatotepec (*&nbsp;[[1762]]) * [[1887]] – zomrel [[Eduard Hnilička]], český architekt a grafik (*&nbsp;[[1967]]) * [[1878]] – narodil sa [[Alfréd Hajós]], maďarský architekt a plavec – olympijský víťaz (†&nbsp;[[1955]]) * [[1905]] – zomrel [[Franz Neumann]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1844]]) * [[1912]] – narodil sa [[Ján Svetlík (architekt)|Ján Svetlík]], slovenský architekt, tvorca areálu Slavína, jednej z dominánt Bratislavy (†&nbsp;[[1997]]) * [[2016]] – zomrel [[Paul Pholeros]], australský architekt (*&nbsp;[[1953]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 01]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 01]]</noinclude> eo6zsm832xgqie5kc6dnd7hd7g96tcx 100 748995 8218794 8204519 2026-05-24T07:57:42Z Fillos X. 212061 + 8218794 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Vladimir Grigoryevich Shukhov 1891.jpg | meno = [[Vladimir Šuchov]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1939]] – zomrel [[Vladimir Šuchov]], ruský architekt (*&nbsp;[[1853]]) * [[1943]] – narodil sa [[Jindřich Francek]], český historik a archivár * [[2010]] – zomrel [[Svatopluk Technik]], český architekt, pedagóg a publicista (*&nbsp;[[1913]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 02]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 02]]</noinclude> q9nlzmdpp01x3nxpvzenyz78vng8foa 100 748996 8218800 8204521 2026-05-24T08:04:43Z Fillos X. 212061 + 8218800 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Alvar Aalto1.jpg | meno = [[Alvar Aalto]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1677]] – narodil sa [[Jan Blažej Santini-Aichel]], český architekt (†&nbsp;[[1723]]) * [[1702]] – narodil sa [[Giovanni Battista Vaccarini]], taliansky architekt (†&nbsp;[[1768]]) * [[1735]] – zomrel [[Jakub Auguston]], plzenský barokový architekt (*&nbsp;[[1668]]) * [[1898]] – narodil sa [[Alvar Aalto]], fínsky architekt (†&nbsp;[[1976]]) * [[1958]] – zomrel [[Richard Kaufmann]], izraelský architekt (*&nbsp;[[1887]]) * [[2012]] – zomrel [[Mart Port]], sovietsky architekt estonského pôvodu (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 03]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 03]]</noinclude> kg5e03rvw5hpy9lrrhta0uvcoyj14z7 100 748997 8218805 8204522 2026-05-24T08:11:12Z Fillos X. 212061 + 8218805 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Effner.jpg | meno = [[Joseph Effner]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1687]] – narodil sa [[Joseph Effner]], nemecký architekt (†&nbsp;[[1745]]) * [[1843]] – narodil sa [[Alexander Wielemans von Monteforte]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1911]]) * [[1925]] – zomrel [[Robert Koldewey]], nemecký archeológ a architekt (*&nbsp;[[1855]]) * [[1929]] – narodil sa [[Ivan Michalec]], slovenský architekt a urbanista (†&nbsp;[[1993]]) * [[1966]] – zomrel [[Karel Honzík]], český architekt a teoretik architektúry (*&nbsp;[[1900]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 04]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 04]]</noinclude> 9bw3h4ogc7i4lv0og357kc2w0j2vrld 100 748998 8218810 8204523 2026-05-24T08:18:50Z Fillos X. 212061 + 8218810 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Paul Engelmann (1891–1965).jpg | meno = [[Paul Engelmann]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1891]] – narodil sa [[Nicolau María Rubió i Tudurí]], katalánsky architekt, záhradný architekt, urbanista a spisovateľ (†&nbsp;[[1981]]) * [[1892]] – narodil sa [[Jacques Groag]], architekt moravského pôvodu (†&nbsp;[[1962]]) * [[1956]] – narodil sa [[Alfredo Jaar]], chilský umelec, architekt a režisér * [[1965]] – zomrel [[Paul Engelmann]], izraelský architekt a filozof moravského pôvodu (*&nbsp;[[1891]]) * [[2007]] – zomrel [[Jaroslav Otruba]], český architekt (*&nbsp;[[1916]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 05]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 05]]</noinclude> 5fsi36mdmzcth45gz2gjeyyh5dc53jc 100 748999 8218811 8204525 2026-05-24T08:24:19Z Fillos X. 212061 + 8218811 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Olena Zelenska, the First Lady of Ukraine (cropped).jpg | meno = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1884]] – narodil sa [[Vlastislav Hofman]], český architekt, urbanista a maliar (†&nbsp;[[1964]]) * [[1977]] – zomrel [[Jaroslav František Stockar von Bernkopf]], český architekt (*&nbsp;[[1890]]) * [[1978]] – narodila sa [[Olena Volodymyrivna Zelenská]], ukrajinská architektka, scenáristka a ako manželka Volodymyra Zelenského prvá dáma Ukrajiny * [[1995]] – zomrel [[Jiří Štursa]], český architekt (*&nbsp;[[1910]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 06]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 06]]</noinclude> a9ft3h04mtb7wxmpvd2j5k2oqbysto0 100 749000 8218812 8204526 2026-05-24T08:29:46Z Fillos X. 212061 + 8218812 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Architect Minoru Yamasaki, 1959.jpg | meno = [[Minoru Yamasaki]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1855]] – narodil sa [[Jan Koula]], český architekt, výtvarník a etnograf (†&nbsp;[[1919]]) * [[1880]] – zomrel [[Jan Bělský]], český architekt a staviteľ (*&nbsp;[[1815]]) * [[1885]] – narodil sa [[Hanuš Zápal]], český architekt (†&nbsp;[[1964]])) * [[1921]] – narodil sa [[Zdeněk Chlup]], český architekt a politik (†&nbsp;[[2002]]) * [[1951]] – narodil sa [[Michal Hlaváček]], český architekt * [[1986]] – zomrel [[Minoru Yamasaki]], americký architekt japonského pôvodu (*&nbsp;[[1912]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 07]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 07]]</noinclude> sriaytvsb5e5x3fd1rhb22iz6cy4jpb 100 749001 8218815 8204528 2026-05-24T08:37:24Z Fillos X. 212061 + 8218815 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1691]] – zomrel [[Carlo Rainaldi]], taliansky barokový architekt (*&nbsp;[[1611]]) * [[1851]] – narodil sa [[Wilhelm Stärze]], frýdlantský architekt (†&nbsp;[[1902]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 08]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 08]]</noinclude> 8bvpnptpv8s8yuhu2f0bsgikzaargpa 100 749002 8218822 8204529 2026-05-24T08:48:47Z Fillos X. 212061 + 8218822 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Michal Maximilián Scheer (photo, memorial plaque).jpg | meno = [[Michal Maximilián Scheer]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1818]] – zomrel [[Zachariáš Fiegert]], český architekt a staviteľ činný prevažne v Prahe (*&nbsp;[[1744]]) * [[1845]] – narodil sa [[Josef Schaniak]], český architekt (†&nbsp;[[1905]]) * [[1848]] – narodil sa [[Jan Sedláček]], český architekt a spisovateľ (†&nbsp;[[1916]]) * [[1890]] – narodil sa [[Jacobus Johannes Pieter Oud]], nizozemský architekt (†&nbsp;[[1963]]) * [[1935]] – narodil sa [[Pavol Merjavý]], slovenský modernistický architekt (†&nbsp;[[2023]]) * [[1941]] – zomrel [[Heinrich Fanta]], český architekt (*&nbsp;[[1877]]) * [[1960]] – zomrel [[Giles Gilbert Scott]], anglický architekt (*&nbsp;[[1880]]) * [[1967]] – zomrel [[Christian Ludwig]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1901]]) * [[2000]] – zomrel [[Michal Maximilián Scheer]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1902]]) * [[2002]] – zomrel [[Dobroslav Líbal]], český historik architektúry (*&nbsp;[[1911]]) * [[2015]] – zomrel [[Jon Jerde]], americký architekt (*&nbsp;[[1940]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 09]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 09]]</noinclude> irl5k0i4m691e003gjgaq56aj34q856 100 749003 8218823 8204531 2026-05-24T08:51:32Z Fillos X. 212061 + 8218823 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1959]] – narodil sa [[Štefan Pacák]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (†&nbsp;[[2020]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 10]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 10]]</noinclude> 7od7ystuu4pg1c0azc7bs817fztcuuk 100 749004 8218831 8204532 2026-05-24T09:05:27Z Fillos X. 212061 + 8218831 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Artúr Szalatnai-Slatinský Frech.jpg | meno = [[Artúr Szalatnai-Slatinský]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1791]] – narodil sa [[Louis Visconti]], francúzsky architekt (†&nbsp;[[1853]]) * [[1891]] – narodil sa [[Artúr Szalatnai-Slatinský]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1962]]) * [[1902]] – narodil sa [[František Eduard Bednárik]], český architekt (†&nbsp;[[1960]]) * [[1902]] – narodil sa [[Arne Jacobsen]], dánsky architekt a dizajnér (†&nbsp;[[1971]]) * [[1914]] – zomrel [[Gustav Wiedermann]], český architekt (*&nbsp;[[1850]]) * [[1937]] – zomrel [[Walter Burley Griffin]], americký architekt (*&nbsp;[[1876]]) * [[1943]] – zomrel [[Miroslav Lorenc]], český architekt, legionár, účastník protinacistického odboje (*&nbsp;[[1896]]) * [[1995]] – zomrel [[Karel Janů]], český architekt (*&nbsp;[[1910]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 11]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 11]]</noinclude> qv5fvfu3t3h6khg1vq79uhz4its6qc8 100 749005 8218834 8204534 2026-05-24T09:08:09Z Fillos X. 212061 + 8218834 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Théo van Rysselberghe - Portrait of Auguste Perret.jpg | meno = [[Auguste Perret]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1874]] – narodil sa [[Auguste Perret]], francúzsky architekt (†&nbsp;[[1954]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 12]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 12]]</noinclude> mnr7jg6w2xo8nlk1tpnf7x9mmsvbcml 100 749006 8218861 8204535 2026-05-24T09:40:21Z Fillos X. 212061 + 8218861 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Bořek Šípek 2014.JPG | meno = [[Bořek Šípek]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1758]] – narodil sa [[Josef Hardtmuth]], rakúsky architekt, zakladateľ firmy Koh-i-noor Hardtmuth (†&nbsp;[[1816]]) * [[1963]] – zomrel [[Vilém Rittershain]], český filmový architekt (*&nbsp;[[1889]]) * [[1970]] – zomrel [[Paul Camenisch]], švajčiarsky maliar a architekt (*&nbsp;[[1893]]) * [[1991]] – zomrel [[Arno Breker]], nemecký sochár a architekt (*&nbsp;[[1900]]) * [[2016]] – zomrel [[Bořek Šípek]], český výtvarník, architekt, dizajnér a vysokoškolský pedagóg (*&nbsp;[[1949]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 13]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 13]]</noinclude> dvqmdhkvujmx306brcyo2wmuvq6uqr0 100 749007 8218869 8204536 2026-05-24T09:47:45Z Fillos X. 212061 + 8218869 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Lbalberti.JPG | meno = [[Leon Battista Alberti]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1404]] – narodil sa [[Leon Battista Alberti]], taliansky architekt a teoretik architektúry obdobia renesancie (†&nbsp;[[1472]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 14]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 14]]</noinclude> ijcj8ljevxpr15selubl2bvnsspx7cl 100 749008 8218879 8204537 2026-05-24T10:01:21Z Fillos X. 212061 + 8218879 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Hlavka.JPG | meno = [[Josef Hlávka]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1711]] – zomrel [[Marek Antonín Canevalle]], taliansky architekt (*&nbsp;[[1652]]) * [[1803]] – narodil sa [[Ludwig Persius]], pruský architekt (†&nbsp;[[1845]]) * [[1831]] – narodil sa [[Josef Hlávka]], český architekt a mecenáš (†&nbsp;[[1908]]) * [[1917]] – zomrel [[Otto Brückwald]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1841]]) * [[1949]] – zomrel [[Otto Prutscher]], rakúsky dizajnér a architekt (*&nbsp;[[1880]]) * [[1954]] – narodil sa [[John McAslan]], britský architekt * [[1962]] – zomrel [[Franz Josef Arnold]], mestský architekt v Ústí nad Labem (*&nbsp;[[1888]]) * [[2003]] – zomrel [[Vlastimil Koubek]], český architekt (*&nbsp;[[1927]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 15]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 15]]</noinclude> ndjudufdfif20xplxk56vjooqf19lxa 3 749696 8218784 8208748 2026-05-24T07:31:54Z ~2026-27094-73 293889 /* */ odpoveď 8218784 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 5. máj 2026 (UTC) :.......%*@>$$#$>%>#>%>=>÷#,*##*×*@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27094-73|&#126;2026-27094-73]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27094-73|diskuse]]) 07:31, 24. máj 2026 (UTC) 573hplfcspkwfbdx8n0xlveq9olr3v1 8218786 8218784 2026-05-24T07:37:25Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27094-73|~2026-27094-73]] ([[User_talk:~2026-27094-73|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8208748 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 5. máj 2026 (UTC) mwz0mymh9lwy73s1xvs98puvosgh2mo 0 749937 8218775 8216329 2026-05-24T07:00:08Z ~2026-31066-12 295818 Hantavírus je horši ako COVID-19 8218775 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sin Nombre hanta virus TEM PHIL 1136 lores.jpg|náhľad|[[Hantavírus Sin Nombre]]. Snímka transmisného elektrónového mikroskopu hantavírusu Sin Nombre. Hantavírusy, ktoré spôsobujú [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS), sa prenášajú v truse hlodavcov. Inkubačná doba trvá 1 – 5 týždňov. Ochorenie začína horúčkou a bolesťami svalov, po ktorých nasleduje dýchavičnosť a kašeľ.]] '''Hantavírus''' je [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Vírus|vírusov]], ktorý sa nazýva latinsky ''Orthohantavirus.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxon Details {{!}} ICTV | url = https://ictv.global/taxonomy/taxondetails?taxnode_id=202500020&taxon_name=Orthohantavirus | vydavateľ = ictv.global | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> K hantavírusom patrí druh [[Andský vírus]] (''Orthohantavirus andesense)'', ktorý vyvoláva [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) vedúci na zlyhanie [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a úmrtiam až u polovice infikovaných ľudí, u ktorých sa vyvinie [[HPS]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Hantavirus | url = https://www.cdc.gov/hantavirus/about/index.html | vydavateľ = Hantavirus | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> Hantavírusy vyskytujúce sa v Európe a Ázii spôsobujú [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom]] ([[HFRS]], ''hemorrhagic fever with renal syndrome'').<ref name=":0" /> Fakty ktore by ste mali vedieť: Hanta znamená v preklade do slovenčiny podvod. Ľudia vymýšľajú rôzne taketo vírusy aby na zemi bolo čo najmenej ľudí...<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cameron|meno=James|titul=Fakty ktore by ste mali vediet}}</ref> == Prenos == Hantavírusy sa na človeka najčastejšie prenášajú z [[Výkal|trusu]], [[Moč|moču]] alebo [[Slina|slín]] [[Hlodavce|hlodavcov]], akými sú [[Myšovité|myši]], [[Potkan|potkany]], hraboše, [[Krysa obyčajná|krysy]], [[Kuna (rod)|kuny]].<ref name=":0" /> Žiadny [[vektor]] prenášajúci hantavírusy z hlodavcov na človeka nebol indentifikovaný. == Prevencia == Proti žiadnemu hantavírusu neexistuje [[kauzálna liečba]] [[Antivirotikum|antivirotikami]].<ref name=":0" /> Neexistuje ani [[vakcína]] proti žiadnemu z nich.<ref name=":0" /> === Znižovanie rizík infekcie === Hantavírusy sa šíria močom, trusom, slinami hlodavcov, preto je potrebné:<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Clean Up After Rodents | url = https://www.cdc.gov/healthy-pets/rodent-control/clean-up.html | vydavateľ = Healthy Pets, Healthy People | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> * zabrániť vniknutiu hlodavcov do domov, firiem, hotelov, garáži, sýpok, odpadných kontajnerov, kanalizácií, áut, * nakúpené potraviny skladovať v pevne uzatvárateľných nádobách (sklo, kov), nie papierových alebo plastových obaloch, * identifikovať napadnuté potraviny: prehryzené obaly, trus v potravinách, trus v skladoch potravín, * nepožívať potraviny napadnuté [[Hlodavce|hlodavcami]], * nepripravovať pokrmy z napadnutých surovín, * eradikovať hlodavcov pomocov pascí, umiestnenie návnad (jedov) na myši a potkany, * vykonať odbornú [[Deratizácia|deratizáciu]], * zabrániť lákaniu hlodavcov na odpad: nedojedené zvyšky ľudskej potravy, odpad z nepredaných potravín v predajniach, * nechovať hlodavce ako domácich miláčikov, * chovať mačky ako prirodzených predátorov hlodavcov, * vykonanie upratovania v miestach výskytu hlodavcov: ** pred upratovaním zistiť, či nie je prítomný trus hlodavcov, ** nevysávať a nezametať v priestoroch, v ktorých sa vyskytujú hlodavce (rozprášenie rozpadnutého trusu do vzduchu), ** podlahy a povrchy umývať mokrými metódami, nikdy nie nasucho, ** prach stierať mokrou handrou alebo mopom, ** povrchy dezinfikovať [[Chlórnan sodný|chlórnanom sodným]] (Savo), ** počas upratovania nosiť ochranné pomôcky: rukavice, respirátor ** umyť si ruky dezinfekčným činidlom a potom mydlom.<ref name=":1" /> == Diagnostika == Infekcia hantavírusom je dokázateľná 72 hodín po prvých príznakoch, ktoré sa podobajú chrípke.<ref name=":0" /> == Liečba == === Kauzálna liečba === Neexistuje žiadna [[kauzálna liečba]] na hantavírusy: neexistujú účinné [[Antivirotikum|antivirotiká]] ani [[Vakcína proti hantavírusu|vakcíny proti hantavírusom]].<ref name=":0" /> === Podporná a symptomatická liečba === [[Symptomatická terapia|Symptomatická liečba]] zahŕňa znižovanie horúčky a miernenie symptómov. [[Hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) zahŕňma problémy s dýchaním, ktoré môžu viezť až na potrebu intubácie pacienta, čo je zavedenie rúry do pľúc pacienta na efektívnejší prívod [[Kyslík|kyslíka]]. [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom]] (HFRS) narúša funkciu obličiek až do takej miery, že je potrebná [[Dialýza (medicína)|dialýza]], čo je odstraňovanie splodín metabolizmu.<ref name=":0" /> == Druhy hantavírusov == Jednotlivé hantavírusy sa od seba odlišujú geografickým rozšírením, primárnym hostiteľským živočíšnym druhom, vyvolávaným ochorením u človeka, závažnosťou vyvolaného ochorenia a smrtnosťou ochorenia.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Factsheet on orthohantavirus infections | url = https://www.ecdc.europa.eu/en/infectious-disease-topics/hantavirus-infection/factsheet-orthohantavirus-infections | vydavateľ = www.ecdc.europa.eu | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" |+Prehľad hantavírusov<ref name=":2" /> !Slovenský názov druhu !Skratka !Latinský názov !Kontinent výskytu !Pologuľa výskytu !Vyvolané ochorenie !Prenášači |- |Dobravský vírus |DOBV |''Orthohantavirus dobravaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Hantaanský vírus |HTNV |''Orthohantavirus'' ''hantanense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Seoulský vírus |SEOV |''Orthohantavirus'' ''seoulense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Puumalský vírus |PUUV |''Orthohantavirus'' ''puumalaense'' |Európa |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]], nephropathia epidemica |hraboše |- |Tulský vírus |TULV |''Orthohantavirus'' ''tulaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |hraboše |- |Vírus Sin Nombre |SNV |''Orthohantavirus'' ''sinnombreense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |- |[[Andský vírus]] |ANDV |''Orthohantavirus'' ''andesense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |} == Molekulárna biológia a genetika hantavírusov == [[Súbor:Bunyaviridae virion image.svg|náhľad|Virión hantavírusov]] Virión hantavírusov nesie tri segmenty [[Jednovláknová RNA negatívnej polarity|jednoreťazcovej RNA negatívnej polarity]], v dôsledku čoho táto RNA nemôže byť priamo čítaná [[Ribozóm|ribozómami]] za [[Proteosyntéza|syntézy proteínov]]. Virióny si so sebou nesú [[RNA-dependentná RNA-polymeráza|RNA-dependentnú RNA-polymerázu]], ktorou prepíšu vlákno s negatívnou polaritou na komplementárne vlákno kladnej polarity, ktoré sa využíva na [[Replikácia|replikáciu]] (syntézu nových genómových (-)ssRNA) a [[Translácia (genetika)|transláciu]] (syntézu nových proteínov: [[Nukleoproteín|nukleoproteínu]], dvoch rôznych [[Glykoproteín|glykoproteínov]] a RNA-dependentnú RNA-polymerázu). [[Genóm]] hantavírusov dosahuje 10,5 až 14,6 [[Kilobáza|kilobáz]], pričom je rozdelený do troch segmentov ([[Chromozóm|chromozómov]]): hantavírusy majú segmentovaný genóm: * L segment (large segment): najväčší segment (5,3 až 6,8 kilobáz)<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=ICTV Virus Taxonomy Profile: Hantaviridae 2024: This article is part of the ICTV Virus Taxonomy Profiles collection.|url=https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/jgv/10.1099/jgv.0.001975|periodikum=Journal of General Virology|dátum=2024-04-30|dátum prístupu=2026-05-10|ročník=105|číslo=4|issn=0022-1317|doi=10.1099/jgv.0.001975|jazyk=en|meno=Steven B.|priezvisko=Bradfute|meno2=Charles H.|priezvisko2=Calisher|meno3=Boris|priezvisko3=Klempa}}</ref> * M segment (medium segment): stredne veľký segment (3,4 až 4,8 kilobáz)<ref name=":3" /> * S segment (small segment): malý segment (1,0 až 3,0 kilobáz)<ref name=":3" /> Virióny hantavírusov sú obalené [[Lipidová dvojvrstva|lipidovou dvojvrstvou]], v ktorej sú inkorporované [[Heterodimér|heterodiméry]] [[Glykoproteín|glykoproteínov]] (spike proteíny), ktorými sa hantavírusy pripútavajú ku [[Receptor (fyziológia)|receptorom]] na bunkách hostiteľov. [[Životný cyklus vírusov|Životný cyklus vírusu]] pokračuje [[Endocytóza|endocytózou]], splynutím [[Endozóm|endozómu]] s [[Lyzozóm|lyzozómom]], ktorý prinesie [[Protónová pumpa|protónové pumpy]] na okyslenie vnútra [[Endolyzozóm|endolyzozómu]], čo spôsobí konformačné zmeny vedúce na splynutie memebrány viriónu a endolyzozómu s vyliatím vnútra viriónu obsahujúceho genetický materiál viriónu do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] bunky. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.cdc.gov/hantavirus/media/pdfs/2025/01/HantavirusBrochure-508.pdf Brožúra americkej CDC na hygienickú prevenciu šírenia hantavírusov] {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vírusy]] [[Kategória:Hemoragické horúčky]] [[Kategória:Zoonózy]] [[Kategória:Vírusové choroby]] ggi4m8qtqorkhndt7obyuz74c81qr7r 8218776 8218775 2026-05-24T07:01:14Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31066-12|~2026-31066-12]] ([[User_talk:~2026-31066-12|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luketheslovak 8216329 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sin Nombre hanta virus TEM PHIL 1136 lores.jpg|náhľad|[[Hantavírus Sin Nombre]]. Snímka transmisného elektrónového mikroskopu hantavírusu Sin Nombre. Hantavírusy, ktoré spôsobujú [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS), sa prenášajú v truse hlodavcov. Inkubačná doba trvá 1 – 5 týždňov. Ochorenie začína horúčkou a bolesťami svalov, po ktorých nasleduje dýchavičnosť a kašeľ.]] '''Hantavírus''' je [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Vírus|vírusov]], ktorý sa nazýva latinsky ''Orthohantavirus.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxon Details {{!}} ICTV | url = https://ictv.global/taxonomy/taxondetails?taxnode_id=202500020&taxon_name=Orthohantavirus | vydavateľ = ictv.global | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> K hantavírusom patrí druh [[Andský vírus]] (''Orthohantavirus andesense)'', ktorý vyvoláva [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) vedúci na zlyhanie [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a úmrtiam až u polovice infikovaných ľudí, u ktorých sa vyvinie [[HPS]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Hantavirus | url = https://www.cdc.gov/hantavirus/about/index.html | vydavateľ = Hantavirus | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> Hantavírusy vyskytujúce sa v Európe a Ázii spôsobujú [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom]] ([[HFRS]], ''hemorrhagic fever with renal syndrome'').<ref name=":0" /> == Prenos == Hantavírusy sa na človeka najčastejšie prenášajú z [[Výkal|trusu]], [[Moč|moču]] alebo [[Slina|slín]] [[Hlodavce|hlodavcov]], akými sú [[Myšovité|myši]], [[Potkan|potkany]], hraboše, [[Krysa obyčajná|krysy]], [[Kuna (rod)|kuny]].<ref name=":0" /> Žiadny [[vektor]] prenášajúci hantavírusy z hlodavcov na človeka nebol indentifikovaný. == Prevencia == Proti žiadnemu hantavírusu neexistuje [[kauzálna liečba]] [[Antivirotikum|antivirotikami]].<ref name=":0" /> Neexistuje ani [[vakcína]] proti žiadnemu z nich.<ref name=":0" /> === Znižovanie rizík infekcie === Hantavírusy sa šíria močom, trusom, slinami hlodavcov, preto je potrebné:<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Clean Up After Rodents | url = https://www.cdc.gov/healthy-pets/rodent-control/clean-up.html | vydavateľ = Healthy Pets, Healthy People | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> * zabrániť vniknutiu hlodavcov do domov, firiem, hotelov, garáži, sýpok, odpadných kontajnerov, kanalizácií, áut, * nakúpené potraviny skladovať v pevne uzatvárateľných nádobách (sklo, kov), nie papierových alebo plastových obaloch, * identifikovať napadnuté potraviny: prehryzené obaly, trus v potravinách, trus v skladoch potravín, * nepožívať potraviny napadnuté [[Hlodavce|hlodavcami]], * nepripravovať pokrmy z napadnutých surovín, * eradikovať hlodavcov pomocov pascí, umiestnenie návnad (jedov) na myši a potkany, * vykonať odbornú [[Deratizácia|deratizáciu]], * zabrániť lákaniu hlodavcov na odpad: nedojedené zvyšky ľudskej potravy, odpad z nepredaných potravín v predajniach, * nechovať hlodavce ako domácich miláčikov, * chovať mačky ako prirodzených predátorov hlodavcov, * vykonanie upratovania v miestach výskytu hlodavcov: ** pred upratovaním zistiť, či nie je prítomný trus hlodavcov, ** nevysávať a nezametať v priestoroch, v ktorých sa vyskytujú hlodavce (rozprášenie rozpadnutého trusu do vzduchu), ** podlahy a povrchy umývať mokrými metódami, nikdy nie nasucho, ** prach stierať mokrou handrou alebo mopom, ** povrchy dezinfikovať [[Chlórnan sodný|chlórnanom sodným]] (Savo), ** počas upratovania nosiť ochranné pomôcky: rukavice, respirátor ** umyť si ruky dezinfekčným činidlom a potom mydlom.<ref name=":1" /> == Diagnostika == Infekcia hantavírusom je dokázateľná 72 hodín po prvých príznakoch, ktoré sa podobajú chrípke.<ref name=":0" /> == Liečba == === Kauzálna liečba === Neexistuje žiadna [[kauzálna liečba]] na hantavírusy: neexistujú účinné [[Antivirotikum|antivirotiká]] ani [[Vakcína proti hantavírusu|vakcíny proti hantavírusom]].<ref name=":0" /> === Podporná a symptomatická liečba === [[Symptomatická terapia|Symptomatická liečba]] zahŕňa znižovanie horúčky a miernenie symptómov. [[Hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) zahŕňma problémy s dýchaním, ktoré môžu viezť až na potrebu intubácie pacienta, čo je zavedenie rúry do pľúc pacienta na efektívnejší prívod [[Kyslík|kyslíka]]. [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom]] (HFRS) narúša funkciu obličiek až do takej miery, že je potrebná [[Dialýza (medicína)|dialýza]], čo je odstraňovanie splodín metabolizmu.<ref name=":0" /> == Druhy hantavírusov == Jednotlivé hantavírusy sa od seba odlišujú geografickým rozšírením, primárnym hostiteľským živočíšnym druhom, vyvolávaným ochorením u človeka, závažnosťou vyvolaného ochorenia a smrtnosťou ochorenia.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Factsheet on orthohantavirus infections | url = https://www.ecdc.europa.eu/en/infectious-disease-topics/hantavirus-infection/factsheet-orthohantavirus-infections | vydavateľ = www.ecdc.europa.eu | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" |+Prehľad hantavírusov<ref name=":2" /> !Slovenský názov druhu !Skratka !Latinský názov !Kontinent výskytu !Pologuľa výskytu !Vyvolané ochorenie !Prenášači |- |Dobravský vírus |DOBV |''Orthohantavirus dobravaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Hantaanský vírus |HTNV |''Orthohantavirus'' ''hantanense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Seoulský vírus |SEOV |''Orthohantavirus'' ''seoulense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Puumalský vírus |PUUV |''Orthohantavirus'' ''puumalaense'' |Európa |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]], nephropathia epidemica |hraboše |- |Tulský vírus |TULV |''Orthohantavirus'' ''tulaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |hraboše |- |Vírus Sin Nombre |SNV |''Orthohantavirus'' ''sinnombreense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |- |[[Andský vírus]] |ANDV |''Orthohantavirus'' ''andesense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |} == Molekulárna biológia a genetika hantavírusov == [[Súbor:Bunyaviridae virion image.svg|náhľad|Virión hantavírusov]] Virión hantavírusov nesie tri segmenty [[Jednovláknová RNA negatívnej polarity|jednoreťazcovej RNA negatívnej polarity]], v dôsledku čoho táto RNA nemôže byť priamo čítaná [[Ribozóm|ribozómami]] za [[Proteosyntéza|syntézy proteínov]]. Virióny si so sebou nesú [[RNA-dependentná RNA-polymeráza|RNA-dependentnú RNA-polymerázu]], ktorou prepíšu vlákno s negatívnou polaritou na komplementárne vlákno kladnej polarity, ktoré sa využíva na [[Replikácia|replikáciu]] (syntézu nových genómových (-)ssRNA) a [[Translácia (genetika)|transláciu]] (syntézu nových proteínov: [[Nukleoproteín|nukleoproteínu]], dvoch rôznych [[Glykoproteín|glykoproteínov]] a RNA-dependentnú RNA-polymerázu). [[Genóm]] hantavírusov dosahuje 10,5 až 14,6 [[Kilobáza|kilobáz]], pričom je rozdelený do troch segmentov ([[Chromozóm|chromozómov]]): hantavírusy majú segmentovaný genóm: * L segment (large segment): najväčší segment (5,3 až 6,8 kilobáz)<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=ICTV Virus Taxonomy Profile: Hantaviridae 2024: This article is part of the ICTV Virus Taxonomy Profiles collection.|url=https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/jgv/10.1099/jgv.0.001975|periodikum=Journal of General Virology|dátum=2024-04-30|dátum prístupu=2026-05-10|ročník=105|číslo=4|issn=0022-1317|doi=10.1099/jgv.0.001975|jazyk=en|meno=Steven B.|priezvisko=Bradfute|meno2=Charles H.|priezvisko2=Calisher|meno3=Boris|priezvisko3=Klempa}}</ref> * M segment (medium segment): stredne veľký segment (3,4 až 4,8 kilobáz)<ref name=":3" /> * S segment (small segment): malý segment (1,0 až 3,0 kilobáz)<ref name=":3" /> Virióny hantavírusov sú obalené [[Lipidová dvojvrstva|lipidovou dvojvrstvou]], v ktorej sú inkorporované [[Heterodimér|heterodiméry]] [[Glykoproteín|glykoproteínov]] (spike proteíny), ktorými sa hantavírusy pripútavajú ku [[Receptor (fyziológia)|receptorom]] na bunkách hostiteľov. [[Životný cyklus vírusov|Životný cyklus vírusu]] pokračuje [[Endocytóza|endocytózou]], splynutím [[Endozóm|endozómu]] s [[Lyzozóm|lyzozómom]], ktorý prinesie [[Protónová pumpa|protónové pumpy]] na okyslenie vnútra [[Endolyzozóm|endolyzozómu]], čo spôsobí konformačné zmeny vedúce na splynutie memebrány viriónu a endolyzozómu s vyliatím vnútra viriónu obsahujúceho genetický materiál viriónu do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] bunky. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.cdc.gov/hantavirus/media/pdfs/2025/01/HantavirusBrochure-508.pdf Brožúra americkej CDC na hygienickú prevenciu šírenia hantavírusov] {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vírusy]] [[Kategória:Hemoragické horúčky]] [[Kategória:Zoonózy]] [[Kategória:Vírusové choroby]] ddbx5dvm1w5p4sxn6g1f8e58echl1bz 0 750305 8218842 8216117 2026-05-24T09:25:03Z Bakjb 236375 k 8218842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou „[[Bangaranga]]“, čím sa zároveň stala prvou víťazkou z tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Varny]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] efzazct8mujotvwzlb33owmdq7nkq5b 4 750309 8218829 8215647 2026-05-24T08:57:31Z KormiSK 91359 8218829 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' (WMP; {{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Pride Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] n4nkt65d6r6hsw1nhwgafvpxepcdmii 4 750311 8218828 8215810 2026-05-24T08:56:28Z KormiSK 91359 8218828 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == * LGBT+/queer história * LGBT+/queer pojmy * LGBT+/queer osobnosti – herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra – filmy, seriály, hudba, videohry... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihlásiť článok|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] mmd71nhnor191475xo2w8501szxhpc4 0 750354 8218728 8216764 2026-05-24T02:29:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218728 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol sv. Juraja mučeníka|Iné meno1=Kaplnka sv. Juraja mučeníka|Celé meno=Kostol sv. Juraja mučeníka v Malinove|Druh kostola=Kaplnka|Patrocínium=[[svätý Juraj]]|Štát=Slovensko|Kraj=[[Bratislavský kraj]]|Okres=[[Senec (okres)|Senec]]|Mesto=|Adresa=Cintorínska 18, 90045, Malinovo, Slovensko|Náboženstvo=[[Kresťanstvo]]|Cirkev=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]]|Farnosť=Tomášov|Diecéza=[[Bratislavská arcidiecéza]]|Provincia=Západná|Filiálky=Tomášov, Malinovo, Vlky|Architekt=[[Friedrich von Schmidt]]|Sloh=[[neogotika]]|Materiál=[[tehla]]|Výstavba=1869|Dokončenie=1872|Rekonštrukcia=1953{{--}}1954, 1993{{--}}1994|Farár=Msgr. Jozef Adamkovič|Obrázok=Fasáda Kostola sv. Juraja.jpg|Zemepisná šírka= 48.1528|Zemepisná dĺžka=17.2974|Obec=[[Malinovo]]}} '''Kostol svätého Juraja mučeníka''' (taktiež známy ako '''Kostol svätého Juraja''' a '''Kaplnka svätého Juraja''') je [[Neogotika|neogotický]] [[rímskokatolícky]] [[kostol]] v obci [[Malinovo]], v okrese [[Okres Senec|Senec]] na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa v severnej časti historického jadra obce, v areáli hlavného cintorína a tvorí významnú historickú dominantu obce v regióne [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]]. == História == Malinovo sa v priebehu 19. storočia dostalo do vlastníctva uhorského šľachtického rodu [[Aponiovci|Aponiovcov]], ktorý patril medzi najvýznamnejšie aristokratické rody v [[Uhorsko|Uhorsku]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Albert Apponyi|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&oldid=8200914|rok=2026-04-20|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8200914}}</ref> Rod vlastnil rozsiahle majetky na území dnešného Slovenska aj [[Maďarsko|Maďarska]] a výrazne zasahoval do politického a kultúrneho života [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Obec sa následne stala centrom správy rozsiahleho panstva a jej význam vzrástol v súvislosti s rezidenčnými a hospodárskymi aktivitami rodu. V tom období mala obec približne 110 domov a okolo 650 obyvateľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Malinovo - Z histórie | url = http://malinovo.sk/web/z-historie.php | vydavateľ = malinovo.sk | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = en | priezvisko = ADDO | url archívu = https://web.archive.org/web/20141110203907/http://malinovo.sk/web/z-historie.php | dátum archivácie = 2014-11-10 }}</ref> [[Súbor:Krypta_rodiny_Apponyiovcov.jpg|náhľad|Pohrebné tabule rodiny Aponiovcov vo vnútri kostola sv. Juraja]] Vznik [[Kaplnka|kaplnky]] je úzko spätý s pôsobením grófa [[Albert Apponyi|Alberta Apponyiho]], významného uhorského politika a diplomata, ktorý inicioval jej výstavbu na mieste pôvodnej rodinnej [[Krypta|krypty]] na miestnom cintoríne. Objekt bol koncipovaný ako pohrebné miesto rodu Aponiovcov. Bol postavený v rokoch [[1869]] až [[1872]]. V krypte sú uložené telesné pozostatky viacerých členov rodiny vrátane Alberta Apponyiho, jeho otca [[Juraj Aponi|Juraja]] a strýka [[Karola Aponi (1805–1890)|Karola Aponiho]] spolu s ich manželkami.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostol sv. Juraja – Rímskokatolícka cirkev farnosť Tomášov | url = https://farnost-tomasov.sk/kostol-sv-juraja/ | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = sk-SK}}</ref> Architektom kaplnky bol rakúsky architekt [[Friedrich von Schmidt]], známy okrem iného prestavbou [[Stephansdom|Stephansdomu]] vo [[Viedeň|Viedni]], úpravami hradu [[Karlštejn]] a projektmi sakrálnych stavieb v [[Pécs|Päťkostolí]]. Podľa ústnych tradícií sa na stavbe podieľali talianski remeselníci. Po smrti Alberta Apponyiho boli jeho pozostatky prenesené do krypty kostola. Pri tejto príležitosti boli na cintoríne vysadené lipové aleje. Od vstupu do cintorína viedla štvorradová alej líp doplnená pravouhlou dvojradovou priečnou alejou. Do súčasnosti sa zachovalo len niekoľko stromov.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Stockmann|meno=Viliam|titul=Náučný chodník Malinovo|vydavateľ=Imrich Füle|miesto=Bratislava|rok=2011}}</ref> V roku [[1953]] bol interiér kaplnky upravený pre liturgické účely. Bohoslužby sa začali konať v slovenskom aj maďarskom jazyku. V rámci úprav bol vybudovaný [[Chór (priestor pri oltári)|chór]] a v roku [[1954]] bol osadený nový [[organ]].<ref name=":0" /> == Architektúra == === Obdobie výstavby === [[Súbor:Priečelie_Kostola_sv._Juraja.jpg|náhľad|313x313bod|Portál s kamenným ostením, vstup do Kostola sv. Juraja]] Kostol je typickým príkladom historizujúcej [[Neogotika|neogotiky]] 19. storočia kombinujúcej sakrálnu a pohrebnú funkciu. Neogotický štýl vychádzal z idealizácie kresťanského [[Stredovek|stredoveku]] a bol rozšírený najmä v prostredí aristokratických rodov v Uhorsku. V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] čelila neogotika konkurencii [[Novorenesancia|neorenesancie]] a [[Novobarok|neobaroka]], no zároveň symbolicky odkazovala na stredovekú tradíciu [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]], ku ktorej sa hlásili [[Habsburgovci]]. Rozmach historizujúcich slohov súvisel aj s [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|nacionalistickými revolúciami]] rokov [[1848]]{{--}}[[1849]], počas ktorých aristokratické rody prezentovali kontinuitu svojej identity a spätosť s katolíckou tradíciou. Malinovský kostol patrí do skupiny aristokratických sakrálnych stavieb budovaných rodmi Aponiovcov a [[Esterházyovci|Esterháziovcov]] v regióne. [[Súbor:Kostol_sv._Juraja.jpg|náhľad|293x293bod|Pohľad na kostol sv. Juraja zo severozápadu]] === Exteriér === Kostol je trojloďová stavba pozostávajúca z hlavnej lode a dvoch bočných lodí. Postavený je z tehál s priznaným murivom, čo pravdepodobne nadväzuje na tradíciu severonemeckej [[Tehlová gotika|tehlovej gotiky]] označovanej ako ''Backsteingotik''.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Presinszky|meno=František|titul=Súčasníkom o minulosti|vydavateľ=FOTOS - Szitás Zoltán|rok=2002|isbn=80-968508-9-X|priezvisko2=Szilinszký}}</ref> Hlavná fasáda je ukončená vstavanou vežou, ktorá prechádza do otvorenej zvonice s viditeľne umiestneným zvonom. Zvon zhotovil majster [[Jozef Pozdech]] vo [[Wiener Neustadt|Wiener Neustadte]]. Váži približne 400 kilogramov a nesie meno ''Juliana'' podľa manželky Juraja Apponyiho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Malinovo - Z histórie | url = http://malinovo.sk/web/z-historie.php | vydavateľ = malinovo.sk | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = en | priezvisko = ADDO | url archívu = https://web.archive.org/web/20141110203907/http://malinovo.sk/web/z-historie.php | dátum archivácie = 2014-11-10 }}</ref> [[Súbor:Bočná_fasáda_Kostola_sv._Juraja.jpg|náhľad|292x292bod|Východné priečelie Kostola sv. Juraja]] [[Súbor:Erby_rodiny_Apponyiovcov_a_Zichy.jpg|náhľad|291x291bod|Odliatky erbov rodiny Aponiovcov a Zičiovcov na ľavej strane od vstupu do kostola sv. Juraja]] Dominantným prvkom hlavného priečelia je vstupný [[Portál (architektúra)|portál]] s kamenným ostením, nad ktorým sa nachádza veľké lomené okno s kružbou a vitrážovou výplňou.<ref name=":3" /> Na priečelí kostola nad vstupným portálom sa nachádza erb rodu Aponiovcov. Pôvodne bol umiestnený na [[Tympanón|tympanóne]] [[Eberhard|Malinovského kaštieľa]], odkiaľ bol počas obdobia [[Československo|Československa]] odstránený v rámci podpory československej národnej identity. Neskôr bol objavený na povale kaštieľa a v roku [[2002]] zreštaurovaný a osadený na súčasné miesto.<ref name=":1" /> Po ľavej strane [[Priečelie|priečelia]] sú umiestnené odliatky [[Erb|erbov]] rodov Aponiovcov a [[Zichyovci|Zičiovcov]], doplnené korunou symbolizujúcou spojenie oboch rodín.<ref name=":1" /> [[Súbor:Presbytérium_kostol_sv._Juraja.jpg|náhľad|199x199bod|Krížová rebrová klenba, vitrážové okná]] === Interiér === Interiér má charakter halového priestoru s [[Mnohouholník|polygonálnym]] uzáverom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a je zaklenutý krížovou rebrovou [[Klenba|klenbou]]. Klenba bola v minulosti dekorovaná hviezdicovou [[Ornament|ornamentikou]], ktorá sa nezachovala.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Stockmann|meno=Viliam|titul=Obrázky zo starého Eberhardu|vydavateľ=Imrich Füle|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-970766-3-4|strany=15}}</ref> Súčasťou výzdoby boli aj sakrálne plastiky patriace rodine Aponiovcov. Počas rekonštrukcie v rokoch [[1953]] – [[1954]] boli presunuté do skladu za kostolom, odkiaľ boli odcudzené a dodnes sa považujú za nezvestné.<ref name=":4" /> [[Súbor:Oltár_v_kostole_sv._Juraja.jpg|náhľad|199x199bod|Oltár v interiéri kostola sv. Juraja v Malinove]] Hlavný [[oltár]] pochádza z obdobia vzniku kaplnky. Nachádza sa na ňom [[Barok|neskorobaroková]] plastika [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v motíve drakobijcu z polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Socha je zhotovená z [[Mramor|červeného mramoru]] a doplnená zlátenou polychrómiou.<ref name=":3" /> Nad oltárom sú umiestnené mozaikové okná zobrazujúce výjavy z [[Krížová cesta|Krížovej cesty]]. == Súčasnosť == Komplexná obnova stavby prebehla v rokoch [[1993]] až [[1994]], čím bola zabezpečená ďalšia funkčnosť a zachovanie objektu ako významnej historickej a architektonickej pamiatky obce.<ref name=":1" /> Patrí do rímskokatolíckej farnosti [[Tomášov]] a je zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi mučeníkovi]], patrónovi obce.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dicskó|meno=Jozef|titul=Eberhardská kronika|vydavateľ=Vydavateľstvo KT spol. s.r.o.|miesto=Komárno|rok=1937|isbn=80-8056-011-0|strany=53}}</ref> Farárom je Msgr. Jozef Adamkovič. Omše prebiehajú v maďarskom aj slovenskom jazyku v nedele a v stredy sa konajú omše pre deti.<ref name=":5" /> == Okolité objekty == === Súsošie svätého Jána Nepomuckého === V areáli cintorína sa nachádza barokové súsošie [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] z roku [[1739]]. Kompozícia zobrazuje svätca v sprievode troch anjelov. Podľa historických rytín bolo súsošie pôvodne umiestnené pred [[Padací most|padacím mostom]] vedúcim cez vodnú [[Priekopa (obrana)|priekopu]] k Malinovskému kaštieľu. Neskôr bolo premiestnené k cestnej komunikácii, kde došlo k jeho výraznému poškodeniu poveternostnými podmienkami. Po odbornom reštaurovaní bolo prekryté sklenenou ochranou a premiestnené do priestoru cintorína.<ref name=":1" /> === Pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny === V areáli kostolného dvora sa nachádza pamätník obetiam [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], zriadený v roku 1992. Pamätník pripomína obyvateľov obce Malinovo, ktorí padli alebo zomreli v dôsledku vojnových udalostí a chorôb získaných na fronte. Uvádza mená 27 obetí z celkového počtu 154 obyvateľov obce, ktorí bojovali vo vojnách.<ref name=":1" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Fasáda_Kostola_sv._Juraja.jpg|Hlavná fasáda Súbor:Bočná_fasáda_Kostola_sv._Juraja.jpg|Východná fasáda Súbor:Kostol_sv._Juraja.jpg|Severozápadná fasáda Súbor:Priečelie_Kostola_sv._Juraja.jpg|Portál s lomeným oblúkom a vitrážovým oknom Súbor:Erby_rodiny_Apponyiovcov_a_Zichy.jpg|Erby rodín Aponiovcov a Zičiovcov Súbor:Interiér_v_kostole_sv._Juraja.jpg|Pohľad na interiér kostola Súbor:Oltár_v_kostole_sv._Juraja.jpg|Oltár Súbor:Krypta_rodiny_Apponyiovcov.jpg|Krypta rodiny Aponiovcov Súbor:Presbytérium_kostol_sv._Juraja.jpg|Krížová rebrová klenba </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Eberhard]] * [[Malinovo]] * [[Aponiovci]] * [[Friedrich von Schmidt]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Malinovo]] [[Kategória:Neogotické stavby na Slovensku|Malinovo]] [[Kategória:Kostoly v okrese Senec|Malinovo]] [[Kategória:Malinovo]] [[Kategória:Architektúra z 1872]] [[Kategória:Neogotické kostoly]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi|Malinovo]] chw6df4mg1vaxsfqvtpv0n2exg5benv 0 750436 8218801 8217123 2026-05-24T08:06:48Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8218801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga V | obrazok = 01916 Autounfall auf einer Kanalbrücke bei Brzezany crop.jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1911]]{{--}}[[1922]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = nákladný automobil | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = [[Štvorvalcový radový motor|radový]], vodou chladený [[Štvordobý motor|štvordobý]] [[zážihový motor|zážihový]] štvorvalec s objemom 6 842 cm³ a výkonom 44 kW/27 kW | maximalka = 18 km/h | akceleracia = | spotreba = 65{{--}}100 l/100 km | prevodovka = 4 stupňová manuálna | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 3 500{{--}}3 850 kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Praga V''' bol ťažký [[nákladný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1911]] až [[1922]]. Bol to prvý nákladný automobil značky Praga vlastnej konštrukcie a vyrobilo sa ich viac ako 1 000 kusov. Väčšina produkcie slúžila v rakúsko-uhorskej armáde. == História == V apríli [[1911]] nastúpil do automobilky Praga konštruktér ing. František Kec, ktorý za približne dva mesiace pripravil projekt ťažkého nákladného automobilu. Ten sa stal prvým nákladným automobilom značky Praga vlastnej konštrukcie. Vozidlo sa vyznačovalo konštrukčnou jednoduchosťou, spoľahlivosťou a dôkladným spracovaním. Počas ďalších troch mesiacov vznikli tri skúšobné kusy Pragy V a tri vlečné vozidlá P. Súprava Praga V + P (tzv. autovlak) sa v októbri 1911 úspešne zúčastnila súťaže vypísanej vtedajším ministerstvom vojny na subvencovaný{{#tag:ref|Pri nákupe subvencovaného nákladného automobilu pokryl štát majiteľovi časť nákladov na nákup a prevádzku vozidla. V prípade vypuknutia vojenského konfliktu však musel majiteľ bez náhrady poskytnúť vozidlo pre armádne účely, a to i s vodičom. V prípade autovlaku Praga V + P činila subvencia pri nákupe 4 000 K a ďalej ročný príspevok 1 000 K po dobu 5 rokov, čo bolo celkom 9 000 K, tj. polovica kúpnej ceny.<ref name="Procházka_Martof_17" />|group="p"}} armádny nákladný autovlak. Tento úspech znamenal pre dovtedy stratovú automobilku prechod z kusovej na sériovú výrobu a tým ukončenie finančných problémov firmy. Pražská automobilka Pragu V vyrábala bez väčších zmien až do roku [[1922]], pričom vzniklo okolo tisíc kusov. Pravdepodobne niekoľko sto ďalších vozidiel vyrobil v licencii maďarský podnik [[Rába (podnik)|Rába]]. Cena súpravy Praga V + P činila na začiatku výroby 18 000 K.<ref name="Procházka_Martof_17">{{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = 17 | počet strán = 152 | url = | jazyk = }}</ref><ref name="Hreblay_86">{{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie nákladních automobilů: České a slovenské užitkové automobily a autobusy | vydavateľ = Computer Press, a. s. | miesto = Brno | rok = 2008 | isbn = | strany = 86 | počet strán = 222 | url = | jazyk = }}</ref> == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Pragu V poháňal [[Štvorvalcový radový motor|radový]], vodou chladený [[Štvordobý motor|štvordobý]] [[zážihový motor|zážihový]] štvorvalec s ventilovým rozvodom SV. Motor mal [[zdvihový objem]] 6 842 cm³ (vŕtanie valcov 119 mm, zdvih piestov 180 mm) a dosahoval najvyšší výkon 44 kW (60 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 1 400 ot./min. Kvôli dosiahnutiu vyššej životnosti a hospodárnosti bol motor vybavený regulátorom otáčok, znižujúcim výkon na 27 kW (36 k) pri 800 ot./min. Blok valcov mal nesnímateľnú hlavu, preto bolo dno kľukovej skrine demontovateľné. Chladiaci okruh bol vybavený vodným čerpadlom, motor mal tlakové mazanie ložísk pomocou zubového čerpadla. Zapaľovanie bolo pomocou magneta, štartovanie bolo ručné, pomocou kľuky.<ref name="Hreblay_86" /><ref name="Martof_85-86">''Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily''. s. 85–86</ref> Manuálna prevodovka vozidla bola štvorstupňová so spiatočkou, spojená s motorom cez viaclamelovú spojku v olejovom kúpeli. Prevodovka bola vybavená kužeľovým diferenciálom s uzávierkou, od ktorej sa krútiaci moment prenášal na zadné kolesá pomocou dvoch hnacích Gallových reťazí.<ref name="Martof_85-86" /> === Podvozok a karoséria === Základom podvozku bol rebrinový rám, znitovaný z lisovaných oceľových profilov. Vpredu bol na ráme uložený motor. Rám bol vybavený ťažnými hákmi, horskou vzperou a odpruženým ťažným zariadením. Nožná brzda pôsobila na zadnú, hnaciu nápravu. Kolesá boli oceľovo-liatinové, doplnené plnogumeným oráfovaním. Zadné kolesá mali navíjacie bubny pre 15 m lana.<ref name="Martof_85-86" /> === Hmotnosti a výkony === * Pohotovostná hmotnosť: 3 500 až 3 850 kg (Praga V), 1700 kg (príves P) * Užitočná hmotnosť (cesta/terén): 5/3 t (Praga V), 5/2 t (príves P) * Najväčšia rýchlosť: 16–18 km/h (súprava Praga V + P) * Spotreba: 65{{--}}100 l/100 km (súprava Praga V + P)<ref name="Martof_85-86" /> == Poznámky == <references group="p" /> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 1: 1815{{--}}1913 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1988 | isbn = | strany = 150{{--}}153 | počet strán = 264 | url = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = | počet strán = 152 | url = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie nákladních automobilů: České a slovenské užitkové automobily a autobusy | vydavateľ = Computer Press, a. s. | miesto = Brno | rok = 2008 | isbn = | strany = | počet strán = 222 | url = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga V|24683260}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] [[Kategória:Nákladné automobily]] g58o0nhv06dgfpdm57hp7q2108eevho 0 750443 8218820 8218133 2026-05-24T08:45:40Z Safíček 270527 /* */ 8218820 wikitext text/x-wiki {{Infobox Základná škola|Názov=ZŠ Bezručova 66 Trenčín|Typ=[[Základná škola]]|Súčasný zriaďovateľ=Mesto [[Trenčín]]|Rok založenia=[[1964]]|Dĺžka štúdia=9 rokov|Vyučovací jazyk=[[Slovenčina|Slovenský]]|Riaditeľ=Mgr. Ivan Pavlík|Zástupca riaditeľa=Mgr. Ivana Pomajbová|Počet učiteľov=43|Počet žiakov=484|Počet tried=22|Školský časopis=(Zá)školáčik|Adresa=Bezručova 66 Trenčín 91101 Slovensko|Telefón=032 / 6521472|Web=https://zsbezrucova.sk https://zsbezrucova.edupage.org|E-mail=sestka@zsbezrucovatn.sk|Mesto=[[Trenčín]]}} '''Základná škola Bezručova 66''' sa nachádza v [[Trenčín|Trenčíne]] na ulici P. Bezruča. [[Základná škola|Školu]] momentálne navštevuje 484 žiakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/nov.html | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref>, má 43 [[Pedagogický|pedagogických]] [[Zamestnanec|zamestnancov]]<ref name=":0" /> a 12 nepedagogických zamestnancov. Škola disponuje vynovenými učebňami, športovým areálom aj [[Telocvičňa|telocvičňou]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stránka Základnej školy Bezručova 66 Trenčín | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/ | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> Má aj vlastnú školskú jedáleň pre žiakov a [[Učiteľ|učiteľov]] školy. V [[Mesto (všeobecne)|meste]] Trenčín sa táto škola kedysi označovala 6. ZDŠ.<ref>{{Citácia knihy|titul=Trenčín|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tren%C4%8D%C3%ADn&oldid=8208888|rok=2026-05-05|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8208888}}</ref> Riaditeľom školy je od roku [[2006]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Ivan Pavlík. Zriaďovateľom školy je Mesto Trenčín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}</ref> == Riaditelia<ref>{{Citácia knihy|titul=Základná škola Bezručova 66 Trenčín - 60. výročie 1964 - 2024|rok=2024}}</ref> == * RNDr. Milan Martinko ([[1964]]{{--}}[[1991]]) * Mgr. Anna Plánková ([[1991]]{{--}}[[2001]]) * Mgr. Jarmila Mahríková ([[2001]]{{--}}[[2006]]) * Mgr. Ivan Pavlík ([[2006]]{{--}}súčastnosť) == Úspechy == Škola má každoročne vynikajúce výsledky v celoštátnom [[Monitor 9|Monitore 9]]. V roku [[2026]] vyhlásilo Ineko podľa výsledkov zo šk. rokov 2021/22 až 2024/25 ako najlepšiu [[Základná škola|Základná školu]] v Trenčíne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najlepšie výsledky má Základná škola na Bezručovej ulici » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/najlepsie-vysledky-ma-zakladna-skola-na-bezrucovej-ulici/ | dátum vydania = 2026-03-23 | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> a 32. na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skola?id=1089 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> [[Žiak (škola)|Žiaci]] tejto [[Škola|školy]] taktiež dosahujú mimoriadne [[Úspech|úspechy]] v predmetových [[Olympiáda (škola)|olympiádach]] a taktiež v mimoškolských aktivitách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Základná škola | url = https://zsbezrucova.edupage.org/ | vydavateľ = www.zsbezrucova.edupage.org | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Trenčín]] == Externé odkazy == * [http://www.zsbezrucovatn.sk/ Oficiálny web] [[Kategória:Základné školy v Trenčíne]] mwtevjvxv6obi1lt6qryk32kzt9iuk4 3 750472 8218608 8218223 2026-05-23T17:52:35Z Teslaton 12161 Blok 8218608 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} {{Nepodpísal|Scholastikos|11:12, 21. máj 2026}} {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:52, 23. máj 2026 (UTC) njbytytegbq37wybqtqb3qf5hk5fm6u 0 750485 8218790 8217640 2026-05-24T07:52:32Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8218790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga L | obrazok = Praga L truck (c. 1925).png | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1912]]{{--}}[[1936]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = nákladný automobil | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = [[Štvorvalcový radový motor|4 valcový radový]], [[zážihový motor|zážihový]] i vznetový s výkonom 40 koní | maximalka = | akceleracia = | spotreba = 18{{--}}38 l/100 km | prevodovka = 4 stupňová manuálna | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Praga L''' (''ľahký'') bol ľahký až stredný [[nákladný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1912]] až [[1936]]. == História == Prvé kusy vyrobené v rokoch 1912 až 1916 (1.{{--}}6. séria) mali na rozmery vozidla značne poddimenzovaný motor z vtedajšieho modelu [[Praga Grand]], štvorstupňovú prevodovku a spotrebu 35 l benzínu a 0,6 litra oleja na 100 km. 10 vozidiel (vrátane niekoľkých s hasičskými nadstavbami) bolo vyrobených v roku 1912, 20 v roku 1914, 10 v roku 1915 a 21 v roku [[1916]]. Predajná cena vozidla v roku [[1914]] bola 22 800 [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorských korún]]. V siedmej sérii z roku 1920 bol zvýšený výkon i spotreba (38 l/100 km), pričom cena automobilu bola už 172 000 [[Koruna česko-slovenská|Kč]]. Bolo ich vyrobených 100 kusov. Pre série 8 až 10 z rokov [[1923]] až 1926 bol výkon motora opäť zvýšený a jeho cena klesla na 100 000 korún. V rokoch 1923 až 1926 bolo vyrobených 200 alebo 202 kusov. Nadväzujúca 11. séria z roku [[1926]] mala opäť zvýšený výkon, tentokrát dosahoval 40 koní, pričom sa znížila spotreba benzínu na 36 litrov a 0,4 litra oleja na 100 km. Do roku 1931 ich bolo vyrobených 1 870 alebo 1 891, vrátane 20 tankových strojov a asi 20 hasičských vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Hasičský automobil PRAGA L | url = https://www.vhu.cz/exhibit/hasicsky-automobil-praga-l/ | dátum vydania = 2012-03-28 | dátum prístupu = 2025-01-13 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V roku [[1934]] bola predstavená posledná séria 10 vozidiel nazvaná '''LD''', pričom pôvodný, 20 rokov používaný motor, bol nahradený modernejším dieselovým agregátom (vŕtanie 105, zdvih 130 mm). Spotreba paliva sa opäť znížila a dosahovala 18{{--}}20 litrov nafty. Praga L s ním stála 111 000 korún. V roku 1936 boli postavené ďalšie dva [[autobus]]y s totožnými technickými údajmi. V rokoch [[1925]] až 1930 vyrábala v licencii Pragu L aj strojárenská firma [[Rába (podnik)|Rába]] v [[Maďarsko|maďarskom]] [[Győr]]i, kde vzniklo okolo 80 nákladných automobilov a asi 140 autobusov. === Obrnené vozidlo Praga L === V roku 1921 vzniklo na podvozku siedmej série Pragy L (L7) vôbec prvé obrnené vozidlo česko-slovenskej konštrukcie. Autorom koncepcie bol Ing. Hanč.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Rota Nazdar {{!}} Obrněný automobil Škoda-Praga L | url = https://rotanazdar.cz/?p=8397&lang=cs | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-01-13 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Stroj vznikol v jedinom exemplári a následne bolo rozhodnuté, že nebude sériovo vyrábaný. Po armádnych skúškach vozidla vo vojenskom priestore v Miloviciach bolo odstrojené od pancierovej karosérie a prestavané na osobné vozidlo.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Literatúra == * Příhoda, Emil: ''Praga – Devadesát let výroby automobilů''. Vlastním nákladem, Praha 1998, ISBN 80-902542-1-7. * Šuman-Hreblay, Marián: ''Encyklopedie nákladních automobilů''. Computer Press, Brno 2008, ISBN 978-80-251-1718-7. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga L|24589940}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] [[Kategória:Nákladné automobily]] h8ngwt3sqcspyoujuppsxnde0kitjbh 15 750547 8218531 8218463 2026-05-23T13:50:37Z Teslaton 12161 /* Fosforečnany? */ re 8218531 wikitext text/x-wiki == Fosforečnany? == {{re|Fillos X.}} Ahoj, nie sú [[Fosforečnan|fosfáty]] hovorový výraz pre fosforečnany? A pre tie kategóriu už máme. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:58, 22. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Terminologicky je to zrejme primárne na chemikov a spol. (@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]]), no súdiac podľa rozsiahlych samostatných interwiki klastrov ([[d:Q7215191|Phosphate minerals]], [[d:Q7237038|Phosphates]]), s ktorými sú tie dve kat. prepojené, sa dá vcelu bezpečne odhadovať, že sú asi obe relevantné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:35, 22. máj 2026 (UTC) ::Táto kategória by mala mať názov skôr ''Fosfátové minerály'' alebo ''Fosfáty (minerály)'' (podľa ''Kategória:Halogenidy (minerály)''), lebo je to zameniteľné z kategóriou Fosforečnany, a je to domiešané, lebo v kategórii Fosforečnany sú články z minerálov. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 11:15, 23. máj 2026 (UTC) :::Na cswiki sú minerály kategorizované rovnako len ako [[:cs:Kategorie:Fosfáty|fosfáty]], preto ma zaujíma chemický/mineralogický pohľad, či je to zaužívané takto rozlišovať. Relevantné čl. nie je problém presunúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:50, 23. máj 2026 (UTC) osb10anflhgnsld9hay040l4ph12bym 0 750555 8218478 8218294 2026-05-23T12:06:55Z ~2026-29230-47 294915 8218478 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Exzessvolumen Tetrahydrofuran Wasser.png|náhľad|Závislosť [[Excesný objem|excesného objemu]] od množstva [[Tetrahydrofurán|tetrahydrofuránu]] vo [[Voda|vode]]: zmiešaním čistého tetrahydrofuránu a čistej vody dôjde ku vzniku zmesi, ktorá má menší objem, ako bol objem čistých nezmiešaných kvapalín]] '''Objemová kontrakcia''' je jav, ktorý sa pozoruje pri zmiešaní dvoch alebo viacerých látok, pričom ich [[zmes]] má nižší objem ako súčet objemov látok pred zmiešaním. <math>V_\odot < V_A + V_B + V_C+...</math> kde <math>V_\odot </math> je objem zmesi po zmiešaní látok, <math>V_A </math> je objem látky A pred zmiešaním, <math>V_B</math> je objem látky B pred zmiešaním, <math>V_C</math> je objem látky C pred zmiešaním. Napr. zmiešaním 53,7 ml [[Voda|vody]] a 50 ml [[Etanol|etanolu]] vznikne [[roztok]] s objemom 100&nbsp;ml, nie 103,7 ml.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Concentration lectures - volume-volume percentage | url = https://www.chembuddy.com/concentration-volume-volume-percentage | vydavateľ = www.chembuddy.com | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> [[Izotermický dej|Izotermickým]] miešaním [[Etanol|etanolu]] a [[Voda|vody]] došlo ku objemovej kontrakcii.<ref name=":0" /> Príčinou objemovej kontrakcie sú [[Medzimolekulová sila|medzimolekulové sily]] ([[Nekovalentná interakcia|nekovalentné interakcie]]): [[Vodíková väzba|vodíkové väzby]], [[Van der Waalsova interakcia|van der Waalsove interakcie]], [[Londonova sila|Londonove sily]], [[Elektromagnetická interakcia hmotných objektov|elektromagnetická interakcia]] [[Multipól|multipólov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chemie - RNDr. Lukáš Richtera, Ph.D. | url = https://www.richtera.cz/chemistry/download/laboratory/vol_contrac.html | vydavateľ = www.richtera.cz | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V prípade roztoku etanolu o vode dochádza pri zmiešaní ku vytvoreniu silných vodíkových väzieb medzi molekulami vody a etanolu, čím sa molekuly ku seba bližšie priblížia, a tým zaberú menej miesta (objemu). Pre dvojzložkovú zmes, ktorá obsahuje látky A a B platí vzťah: <math>V_\odot = V_A + V_B + V_{Ex}</math> kde <math>V_\odot </math> je objem zmesi po zmiešaní látok, <math>V_A </math> je objem látky A pred zmiešaním, <math>V_B</math> je objem látky B pred zmiešaním, <math>V_{Ex}</math> je excesný objem, čo je objem, ktorým sa líši objem zmesi od súčtu objemov čistých látok. Pri zmiešaní 53,7 ml [[Voda|vody]] a 50 ml [[Etanol|etanolu]], keď vznikne [[roztok]] s objemom 100&nbsp;ml, je excesný objem <math>V_{Ex} = -\ 3,7\ ml</math>. U objemovej kontrakcie je objemový exces vždy záporný. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Fyzikálna chémia]] [[Kategória:Termodynamika]] [[Kategória:Zmesi]] [[Kategória:Roztoky]] 2i9nndeunk71nyx3e1xqy3h1d14pv2g 0 750557 8218483 8218379 2026-05-23T12:16:18Z ~2026-29230-47 294915 8218483 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fath Ali Shah Qajar Firman in Shikasta Nastaliq script January 1831.jpg|náhľad|Firman perzského šacha Fatha Alího z dynastie Kádžárovcov v kaligrafickom štýle šikaste nastaʿlík (január 1831).]] '''Firman''' alebo '''ferman'''<ref name="savba-slovnikovy-portal-jazykovedneho-ustavu">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ferman | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ferman&s=exact&k=Q048&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = }}</ref> ({{vjz|fas|فرمان|''farman''}}; {{vjz|tur|ferman}}) je v [[islam]]ských štátoch panovnícky dekrét, mandát, rozkaz alebo listina s charakterom zákona.<ref name="Kutukoglu1995">KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. Ferman. In: ''TDV İslâm Ansiklopedisi (DİA)''. Istanbul : Türkiye Diyanet Vakfı, 1995, zv. 12, s. 391-395. ISBN 975-389-439-0.</ref> Na ústavnej úrovni predstavoval vládny výnos vydávaný suverénnym panovníkom (napr. [[sultán]]om alebo [[šach]]om). V rôznych historických obdobiach sa tieto dekréty zhromažďovali a aplikovali ako ucelené zbierky tradičného práva.<ref name="EI2">Furmān. In: ''The Encyclopaedia of Islam''. New edition. Leiden : Brill, 1991, zv. 2, C-G, s. 945-947. ISBN 90-04-07026-5.</ref> == Etymológia == Slovo ''firman'' pochádza z [[Novoperzština|novoperzského]] výrazu ''farmān'' (فرمان), čo znamená „dekrét“ alebo „rozkaz“. Tento výraz sa vyvinul zo perzského (pahlevijského) slova ''framān'', ktoré má pôvod v [[Staroperzština|staroperzskom]] tvare ''framānā'' (kde predpona ''fra-'' znamená „vpred“).<ref name="IranicaPrint">FRAGNER, Bert G. Farmān. In: YARSHATER, Ehsan, ed. ''Encyclopaedia Iranica''. Volume IX, Fascicle 3: Fārs II – Faustus. London; New York : Routledge & Kegan Paul, 1999, s. 282-295. ISBN 0-933273-31-5.</ref><ref name="EI2Print">BUSSE, Heribert – HEYD, Uriel – HARDY, Peter. Farmān. In: LEWIS, Bernard – PELLAT, Charles – SCHACHT, Joseph, eds. ''The Encyclopaedia of Islam''. New Edition. Volume II: C–G. Leiden : E. J. Brill, 1965, s. 803-806. ISBN 90-04-07026-5.</ref> Fonetický rozdiel medzi staroperzskou a novoperzskou formou vznikol odpadnutím koncovej samohlásky ''ā'' a vložením novej samohlásky kvôli počiatočnej zdvojenej spoluhláske.<ref name="EI2Print"/> V [[Turečtina|turečtine]] sa slovo transformovalo do podoby ''fermān'', zatiaľ čo arabizovaný plurál tohto výrazu znie ''farámín''.<ref name="IranicaPrint"/><ref name="EI2Print"/> == Byrokratický proces v Osmanskej ríši == Fermany tvorili súčasť svetského a administratívneho zákonodarstva Osmanskej ríše. Postupom času sa hromadili a kodifikovali do ucelených zbierok zákonov zvaných ''kanun'' (''kanunnameler''). Vydávanie fermanov bolo výhradným osobným právom [[Sultán]]a (padíšaha). Nový panovník mohol po svojom nastúpení na trón (''cülus'') podľa vlastného uváženia predchádzajúce fermany buď potvrdiť, alebo ich zrušiť a nahradiť novými nariadeniami. Na legislatívne fermany sa nevyžadoval súhlas [[Šejk-ul-islam|šejk-ul-islama]] (najvyššej náboženskej autority), hoci v zásadných otázkach – ako bolo vyhlásenie vojny alebo zákaz kníhtlače – sultáni obvykle žiadali o vydanie nábožensko-právneho stanoviska ([[Fatva|fatvy]]).<ref name="Cagatay">ÇAĞATAY, Neşet. ''Osmanlı İmparatorluğunda Hukuk ve Adalet''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 1987, s. 630.</ref> V osmanskom byrokratickom aparáte neexistoval jediný centrálny orgán zodpovedný za vypracovanie všetkých fermanov. Dokumenty pripravovali rôzne úrady v závislosti od ich konkrétneho obsahu. Ak išlo o finančné a daňové záležitosti, text koncipovali pisári štátnej pokladnice (''defterdar''). V ostatných prípadoch mal prípravu na starosti úrad štátneho tajomníka (''reis ül-küttab''), ktorý spravoval administratívne a právne záležitosti v súlade so svetským právom i [[Šaría|šariou]].<ref name="Ahishali">AHIŞALI, Recep. ''Osmanlı Devlet Teşkilatında Reisülküttâblık''. Istanbul : Tarih Vakfı Yurt Yayınları, 2023, s. 81. ISBN 978-605-722-044-8.</ref> [[Súbor:Reisülküttab.jpg|náhľad|Dobová litografia zobrazujúca osmanského štátneho tajomníka (''reis ül-küttab''). Prevzaté z parížskeho albumu o odievaní v Osmanskej ríši (1863).]] Fermany sa vydávali pri strategických politických a vojenských udalostiach (napr. príprava vojnového ťaženia, reorganizácia armády či razba nových mincí), ale upravovali aj každodenný chod spoločnosti. Určovali pravidlá odievania pre jednotlivé vrstvy obyvateľstva, povoľovali alebo zakazovali obnovu kresťanských kostolov, udeľovali obchodné licencie a stanovovali krízové opatrenia pri epidémiách alebo prírodných katastrofách. Napríklad v 16. storočí epidémia moru drasticky znížila počet obyvateľov [[Istanbul]]u. Keď bežné lekárske a hygienické opatrenia zlyhali, sultán vydal v roku 1592 ferman, ktorým nariadil plošnú spoločnú modlitbu na priestranstve Okmeydanı. Dňa 10. septembra sa tam zhromaždili štátni hodnostári, islamskí učenci ([[Ulema (islam)|ulema]]), šejkovia a radoví mešťania, aby spoločne prosili za odvrátenie nákazy. Podľa svedectva osmanského historika Mustafu Selanikiho mor hneď po tejto udalosti ustúpil – kým dovtedy úrady registrovali približne 350 úmrtí denne, po modlitbe klesol ich počet na necelú stovku.<ref name="Kutukoglu">KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Belgelerinin Dili (Diplomatik)''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2020, s. 237-238. ISBN 978-605-4750-70-2.</ref> Do nepokojných provincií, odkiaľ na centrálnu vládu prichádzalo množstvo sťažností, sultán posielal takzvané „fermany spravodlivosti“ (''adalet fermanları''). Tieto dekréty fungovali ako oficiálne pokarhanie provinčného správcu a ich cieľom bolo okamžite zastaviť svojvôľu a korupciu miestnej administratívy.<ref name="Kutukoglu" /> === Príprava === Práca na fermane sa začínala vyhotovením konceptu (čistopisu predchádzala prvá skica). Iba vo výnimočných prípadoch, ak bol dokument prísne tajný, mohol štátny tajomník (''reis ül-küttab'') napísať ferman priamo načisto. Ak nariadenie neobsahovalo tajné informácie, prácu zverili bežnému pisárovi štátneho sekretariátu. Pripravený koncept následne kontroloval hlavný pisár. Ak si povaha dokumentu vyžadovala veľké množstvo kópií, pisári ich písali súčasne podľa diktátu svojho nadriadeného.<ref name="Ahishali" /> Po tom, čo pisár prepísal koncept do finálnej podoby, uviedol na zadnú stranu dokumentu svoj pseudonym. Hlavný pisár text skontroloval a opatril ho príslušnými značkami. Ako ďalší ferman posúdil samotný ''reis ül-küttab'', ktorý zadnú stranu podpísal a dokument označil svojou špeciálnou overovacou značkou (''resîd''). Dokumenty bez tejto overovacej značky sa automaticky považovali za falzifikáty.<ref>AHIŞALI, Recep. ''Osmanlı Devlet Teşkilatında Reisülküttâblık''. Istanbul : Tarih Vakfı Yurt Yayınları, 2023, s. 91–93. ISBN 978-605-722-044-8.</ref> Pri fermanoch vydávaných finančným úradom sa do 16. storočia na zadnej strane vyžadovali podpisy troch hlavných [[Defterdar|defterdarov]] (správcov pokladnice): rumelijského, anatolského a istanbulského. Po 16. storočí táto povinnosť prešla výhradne na defterdara Rumelie, ktorého autorita výrazne vzrástla a bol odvtedy považovaný za hlavného defterdara ríše.<ref>KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Belgelerinin Dili (Diplomatik)''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2020, s. 258. ISBN 978-605-4750-70-2.</ref> Ak chceli úradníci dodať fermanu mimoriadnu vážnosť, čistopis po všetkých overeniach poslali priamo sultánovi. Panovník naň vlastnou rukou pripísal doložku „Vykonať, ako je nariadené“ (osman. ''mûcebince amel oluna''). Aby ferman nadobudol plnú právnu moc, musela naň byť pripojená [[Tugra|sultánova tugra]] (ozdobný podpis). Túto kaligrafickú pečať na dokument vypisoval špeciálny hodnostár – ''nişancı''.<ref name="Ahishali913">AHIŞALI, Recep. ''Osmanlı Devlet Teşkilatında Reisülküttâblık''. Istanbul : Tarih Vakfı Yurt Yayınları, 2023, s. 91–93. ISBN 978-605-722-044-8.</ref> V núdzových situáciách a počas kríz mohol proces fungovať v opačnom poradí. Keď [[Vezír|veľký vezír]] odchádzal na vojenské ťaženie, dostal na cestu čisté hárky papiera s vopred vyhotovenou tugrou. Počas vojny sa tieto hárky operačne využívali na okamžité vyhotovenie fermanov v teréne. Podobné prázdne dokumenty s predpripravenou tugrou sa nechávali aj zástupcovi sultána (miestodržiteľovi) v hlavnom meste, kedykoľvek panovník dočasne opustil Istanbul.<ref>KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Diplomatigi Seminerleri''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2018, s. 116–117. ISBN 978-605-4750-49-8.</ref> Pre potreby archivácie sa kompletný text každého fermanu zapisoval do úradných kníh (defterov). Tieto kroniky sa nazývali ''mühimme defteri'' (zápisníky cisárskeho Divánu pre chronologický zápis všetkých fermanov a dekrétov) alebo ''ahkâm defteri'' (zápisníky určené primárne pre fermany finančného charakteru). Ak sa v budúcnosti vyžadoval overený odpis fermanu, text sa kopíroval výhradne z týchto kníh.<ref>SAKİN, Adil. ''Osmanlı Arşiv Belgelerinde Diplomatik a Yazı Türleri''. Istanbul : Akademik Kitaplar, 2017, s. 200. ISBN 978-605-9533-14-0.</ref> V rokoch 1788 až 1888 sa prísne tajné nariadenia evidovali v osobitnom type kníh – ''mühimme-i mektum'' (z arabského výrazu pre „skrývať, držať v tajnosti“).<ref>BAYTIMUR, Suha Oğuz. 276 Numaralı Mühimme-i Mektum Defterinin İncelenmesi ve Değerlendirilmesi. ''VAKANÜVİS'', 2021, roč. 6, s. 148. ISSN 2149-9535.</ref> [[Súbor:Ii-abdulhamidin-hatti.jpg|náhľad|Kniha žiadostí s vlastnoručnými poznámkami a rozhodnutiami sultána Abdulhamida II.]] V 19. storočí sa byrokratická procedúra vydávania sultánskych výnosov od základu zmenila. Tradičné fermany začal postupne nahrádzať nový typ dekretu – ''irade'' (písomná vôľa panovníka). Najstarší dnes známy príklad takto koncipovaného dokumentu pochádza od sultána Mahmúda II. a je datovaný k 22. júnu 1831.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 136. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> Celý systém podávania žiadostí a schvaľovania irade sa definitívne vykryštalizoval za vlády jeho vnuka, sultána [[Abdulhamid II.|Abdulhamida II.]] Ten sa usiloval o maximálnu centralizáciu štátneho aparátu a sústredenie moci priamo do svojho paláca Yıldız. Regionálni správcovia provincií dostali oficiálne nariadenie, že všetky svoje požiadavky musia adresovať priamo sultánskemu palácu, a nie Vysokej porte (vláde/veľkému vezírovi).<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 132. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> V dôsledku tohto kroku rapídne narástol objem korešpondencie smerujúcej panovníkovi, čo si vynútilo prudké navýšenie počtu palácových tajomníkov a pisárov zo štyroch na tridsaťpäť.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 123–126. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> Títo úradníci pracovali nepretržite v dvanásťhodinových denných a nočných zmenách.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 178. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> Pisári v priebehu dňa spracovali všetky doručené žiadosti, očíslovali ich, zapísali ich stručný obsah do špeciálnej knihy a na konci dňa ich predložili na osobnú revíziu sultánovi. Panovník si tieto výťahy prešiel a vedľa každého záznamu zaznačil svoje konečné rozhodnutie. Padíšah na to využíval špecifické skratky a krátke poznámky: * '''س''' — '''s''' — ''sualli'' („s otázkou“) – k žiadosti mám doplňujúce otázky; * '''ج''' — '''c''' — ''cevaplı'' („s odpoveďou“) – k danej veci mám odlišný/vlastný názor. *: ''Pri žiadostiach s týmito dvoma značkami sa súhlasné irade nevydalo.'' * '''م''' — '''m''' — ''mûcebince'' („podľa toho“) – žiadosti sa vyhovuje; * '''''reyli''''' — ''reyli mûcebince'' („schválené s výhradou“) – požiadavka je v zásade schválená, ale s určitými úpravami detailov. *: ''Žiadosti s týmito dvoma rozhodnutiami obdržali oficiálne schválenie a bolo k nim vyhotovené irade.''<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Mabeyn-i Hümayun ve Teşkilatı''. Istanbul : Tarih Vakfı Yurt Yayınları, 2012, s. 129–130. ISBN 978-975-333-281-1.</ref><ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 169–172. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> Povinnosť bezpečne doručiť vyhotovené irade mali na starosti ríšski [[Adjutant|adjutanti]] (vojenskí pobočníci). Dokument prevzali v obálke zapečatenej voskovou pečaťou, ktorú museli odovzdať výhradne do rúk adresáta. Príjemca pečať pred nimi rozlomil, prevzal výnos a prázdnu obálku podpísal. Táto podpísaná obálka sa vracala späť do paláca ako oficiálne potvrdenie o úspešnom doručení.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletişim Yayınları, 2024, s. 335. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> === Diplomatické a štrukturálne osobitosti === Hlavnou náležitosťou fermanu bol samotný rozkaz a presne stanovený postup jeho implementácie. V mnohých dokumentoch tohto typu sa neuvádzalo konkrétne meno osoby, ktorej bol určený. Zapisovala sa iba oficiálna funkcia a k nej prislúchajúce protokolárne tituly, pričom na mieste pre samotné meno sa v texte nechávala voľná prázdna mezdera. Rozkaz tak nebol adresovaný konkrétnemu človeku, ale úradu, a musel sa vykonať bez ohľadu na to, kto danú funkciu v tej chvíli zastával.<ref>GÖK, İlhan. ''Osmanlı Diplomatikasında Fermanlar''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 2000, s. 219.</ref> Adresátmi jedného fermanu bolo často aj viacero osôb súčasne – napríklad [[Kádí|kádíovia]] (sudcovia), beylerbeyovia (guvernéri provincií) či sandžakbejovia. Dokument ich totiž často podnecoval ku koordinovanej činnosti rôznych zložiek štátnej moci pri riešení konkrétneho problému, prípadne vyžadoval rovnaký postup vo viacerých administratívnych celkoch naraz.<ref>GÖK, İlhan. ''Osmanlı Diplomatikasında Fermanlar''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 2000, s. 222.</ref> Ferman sa zaoberal špecifickou otázkou s jasne ohraničeným časovým rámcom, preto sa považoval za dočasný dokument. Na rozdiel od iných oficiálnych dekrétov (tzv. ''beratov''), ktorých platnosť sa pri zmene na tróne zvyčajne automaticky predlžovala, ferman strácal svoju právnu silu okamžite po nastúpení nového sultána (''cülus'').<ref>GÖK, İlhan. ''Osmanlı Diplomatikasında Fermanlar''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 2000, s. 225.</ref> ;Povinné znaky fermanu Aby mohla byť listina oficiálne klasifikovaná ako ferman, musela obsahovať tieto základné prvky: [[Súbor:Tugra Mahmuds II.gif|náhľad|Kaligrafická tugra Mahmúda II. Farebne sú odlíšené jednotlivé komponenty arabského nápisu: „Mahmúd Chán, syn Abdulhamida, navždy víťazný“.]] * samotné slovo „ferman“; * presné určenie adresáta vrátane modlitieb a chválospevov zodpovedajúcich jeho hodnosti; * špecifikáciu udalosti alebo dôvodu, ktorý viedol k vydaniu listiny; * jasne vyjadrenú vôľu a príkaz autora; * podrobné vysvetlenie a rozvedenie tohto príkazu; * záverečnú modlitbu za úspešné a šťastné vykonanie nariadenia.<ref name="Kutukoglu2018_100">KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Diplomatigi Seminerleri''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2018, s. 100. ISBN 978-605-4750-49-8.</ref> ;Poradie textových komponentov vo fermanovom protokole: # Invokácia (náboženský úvod, zvolanie k Bohu); # Tugra (sultánov ozdobný podpis); # Intitulácia a nomenklatúra (tituly a zaradenie adresáta); # Salutácia (vstupná modlitba a pozdrav); # Narácia (výklad skutkového stavu a dôvodov); # Dispozícia (samotný panovnícky príkaz); # Sankcia (pohoršenie, hrozba alebo trest za nesplnenie); # Datácia (dátum vyhotovenia); # Lokácia (miesto vydania).<ref>KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Diplomatigi Seminerleri''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2018, s. 100–113. ISBN 978-605-4750-49-8.</ref> Ak bol ferman určený jedinej osobe, v texte sa zásadne používalo gramatické tykanie. Vykanie (množné číslo) sa uplatňovalo iba vtedy, ak listina smerovala k viacerým adresátom súčasne. Keďže splnenie rozkazu sa očakávalo bezodkladne, do textu sa pravidelne vkladala formula s hrozbou alebo trestom. Tá presne popisovala fatálne následky, ktoré dotyčnému hrozili v prípade meškania, ignorovania alebo zanedbania fermanu.<ref name="TDV">KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. Ferman. In: ''TDV İslâm Ansiklopedisi (DİA)''. Istanbul : Türkiye Diyanet Vakfı, 1995, zv. 12, s. 391-395.</ref> Dátum sa vo fermanoch z finančného úradu i z kancelárie Divánu písal výhradne v arabčine. Popri samotnom názve mesiaca sa tradične dopĺňali fixné prívlastky, ako napríklad „víťazný mesiac [[Safar (mesiac)|safar]]“ či „vznešený mesiac [[Ša bán|ša'bán]]“.<ref>KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Belgelerinde Tarihlerin Yazılışı''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2023, s. 2. ISBN 978-625-645-021-9.</ref> === Estetická úprava a vyhotovenie === [[Súbor:II. Mahmud'un Fermanı 1817.jpg|náhľad|Ferman osmanského sultána Mahmúda II. z 2. septembra 1817.]] Ferman vyjadroval priamu vôľu panovníka, preto bezprostredne reprezentoval osobu sultána v očiach adresáta. V ranom období formovania Osmanského štátu boli dekréty vydávané panovníkmi – hoci obsahovali všetky povinné diplomatické náležitosti – veľmi minimalistické. Písali sa výhradne čiernym atramentom a bez akýchkoľvek okrasných prvkov. Neskôr sa texty fermanov začali ozdobovať zlatým a inofarebným atramentom. Samotný dokument sa skrášľoval technikou ''tezhib'' (z arabského výrazu pre „zlato“), čo je blízkovýchodná obmena [[Iluminovaný rukopis|iluminovaného rukopisu]]. Prvýkrát bola sultánova tugra vyhotovená zlatým atramentom za vlády [[Mehmed II.|Mehmeda II. Dobyvateľa]]. Za panovania jeho nástupcu [[Bayezid II.|Bayezida II.]] sa vnútorné línie písmen tugry začali vypĺňať bohatou miniatúrnou maľbou a zlatom. Koncom 16. storočia toto zdobenie presiahlo pôvodné obrysy samotného podpisu a získalo pretiahnutý vertikálny tvar, ktorý pripomínal korunu cyprusu (symbolu stromu života). Koncom 18. storočia nastal v dekoratívnej úprave fermanov posun od tradičných islamských motívov k tzv. osmanskému baroku a rokokovému štýlu.<ref>DEVLET ARŞİVLERİ BAŞKANLIĞI. ''Osmanlı Fermanları''. Istanbul : T.C. Cumhurbaşkanlığı Devlet Arşivleri Başkanlığı, 2021, s. 40. ISBN 978-605-68926-7-7.</ref> Až do obdobia vlády [[Süleyman I.|Süleymana I. Nádherného]] sa na zápis fermanov mohol používať akýkoľvek kaligrafický štýl osmanského písma. Počas jeho panovania však došlo k štandardizácii štátnej byrokracie. Odvtedy vo fermanoch, rovnako ako v ostatných kľúčových úradných dokumentoch, získal výsadné postavenie kaligrafický štýl ''divânî''.<ref>KAYSERİLİOĞLU, R. Sertaç. ''Osmanlı’da Diplomasi ve Fermanlar''. Istanbul : Çamlıca Basım Yayın, 2010, s. 96. ISBN 978-9944-905-92-3.</ref> V tomto období sa fermany, ako vizuálny odraz moci a veľkoleposti vládcu, začali rapídne zväčšovať. K príjemcom sa doručovali zvinuté v špeciálnom pevnom tubuse a zabalené v ochrannom vrecúšku z červeného zamatu.<ref name="TDV"/> Prechod od fermanov k modernizovaným výnosom ''irade'' za vlády [[Mahmúd II.|Mahmúda II.]] v 19. storočí spôbil aj definitívny zánik dovtedajších estetických noriem. Zložité, slávnostné písmo ''divânî'' bolo nahradené podstatne praktickejším, rýchlejšie písaným a čitateľnejším kurzívnym štýlom ''rık’a''.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletišim Yayınları, 2024, s. 141–142. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> === Falzifikáty a zneužívanie === Rozdelenie povinností pri vypracovávaní fermanov s ekonomickým zameraním medzi pisárov štátnej pokladnice a pisárov štátneho sekretariátu bolo pomerne nejasné a rozmočené. Tieto nepresne vymedzené kompetencie pisári často využívali vo svoj vlastný prospech. Vymieňali si informácie alebo priamo vyhotovovali falošné fermany s rozhodnutiami v prospech osôb, ktoré im za to zaplatili finančnú odmenu. V prípade odhalenia sa takíto úradníci zvyčajne obhajovali tým, že išlo o bežnú byrokratickú chybu.<ref name="Ahishali83">AHIŞALI, Recep. ''Osmanlı Devlet Teşkilatında Reisülküttâblık''. Istanbul : Tarih Vakfı Yurt Yayınları, 2023, s. 83. ISBN 978-605-722-044-8.</ref> Pisári na falšovanie niekedy zneužívali aj legálne vyhotovené koncepty a skice, ktoré vznikli počas ich bežnej pracovnej činnosti. Aby sa na sklonku existencie ríše definitívne zamedzilo tomuto typu korupcie, sultán Abdulhamid II. zaviedol striktné pravidlo, podľa ktorého musel panovník vlastnoručne podpisovať nielen finálne čistopisy, ale aj všetky predbežné koncepty fermanov.<ref>AKYILDIZ, Ali. ''Osmanlı Bürokrasisi ve Modernleşme''. Istanbul : İletišim Yayınları, 2024, s. 185. ISBN 978-975-05-3642-8.</ref> Výška trestu po odhalení sfalšovaného dokumentu závisela od niekoľkých dôležitých faktorov: či predkladateľ sfalšoval listinu sám, či využil nelegálne služby niekoho iného a či sa podvrh týkal osobných záležitostí, alebo štátnych záujmov. Prvé hľadisko bolo kľúčové pre spustenie interného vyšetrovania, ktorého cieľom bolo identifikovať skorumpovaného palácového pisára. Druhé kritérium priamo určovalo tvrdosť samotného trestu. Za falšovanie fermanov v strategických štátnych otázkach hrozil páchateľom trest smrti, doživotné galeje alebo odťatie ruky. Ak išlo o podvrhy riešiace menej závažné osobné alebo majetkové spory, previnilci boli spravidla potrestaní okamžitým prepustením zo štátnej služby a stratou úradu.<ref>KÜTÜKOĞLU, Mübahat S. ''Osmanlı Diplomatigi Seminerleri''. Istanbul : Kubbealtı Neşriyatı, 2018, s. 123. ISBN 978-605-4750-49-8.</ref> == Príklady fermanov == === Povolenie na činnosť Konštantínopolského patriarchátu === [[Súbor:Gennadios II and Mehmed II.jpg|náhľad|Sultán [[Mehmed II.|Mehmed II. Dobyvateľ]] a prvý Konštantínopolský patriarcha po páde [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] [[Gennadios II. Scholarios]] (15. storočie).]] Tento ferman vydal sultán [[Mehmed II.|Mehmed II. Dobyvateľ]] po [[Pád Konštantínopola|dobytí Konštantínopola]]. Dokument zaisťoval autonómiu pravoslávnej cirkvi a priznával patriarchovi právo spravovať pravoslávnu komunitu podľa vlastných zvykov a tradícií.<ref name="Fener Rum Ortodoks Patrikhanesi">ŞAHİN, M. Süreyya. Fener Rum Ortodoks Patrikhanesi. In: ''TDV İslâm Ansiklopedisi (DİA)''. Istanbul : Türkiye Diyanet Vakfı, 1995, zv. 12, s. 342-348.</ref> {{Citát| Nikto nemá právo utláčať patriarchu a zasahovať do jeho záležitostí. On sám a všetci kňazi pod jeho vedením sú navždy oslobodení od akýchkoľvek povinností a daní. Jeho chrámy nebudú premenené na mešity. Svadby, pohreby a ostatné obrady či zvyky sa budú aj naďalej vykonávať v súlade s pravoslávnym rítom.|Výňatok z fermanu Mehmeda II. podľa textu M. Süreyyu Şahina v monografii ''Fener Patrikhanesi ve Türkiye'' (1980, s. 45).}} V protokolárnej hierarchii osmanského dvora bol patriarcha postavený na úroveň [[vezír]]a. Disponoval právom na osobnú audienciu u sultána a v prípade potreby sa mohol zúčastňovať aj zasadnutí ríšskeho Divánu. Predpokladá sa, že každý nasledujúci panovník platnosť tohto fermanu pri svojom nástupe na trón bez zmien predĺžil.<ref name="Fener Rum Ortodoks Patrikhanesi"/> Originál listiny ani jej dobové odpisy sa však do dnešných dní nezachovali. Z tohto dôvodu niektorí moderní historici vyjadrujú pochybnosti o tom, či ferman vôbec existoval, prípadne či mal písomnú podobu. Keďže nie je možné analyzovať diplomatické náležitosti tohto dokumentu, v odbornej literatúre sa namiesto označenia „ferman“ občas volí termín „ústny berat“.<ref>GÜLLÜ, Ramazan Erhan. ''Rum Cemaati ve Patrikhane (1918-1926)''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 2017, s. 26. ISBN 978-975-16-3398-9.</ref> === Likvidácia janičiarskeho zboru === Ferman o likvidácii janičiarskeho zboru bol slávnostne vyhlásený 17. júna [[1826]]. Sultán [[Mahmúd II.]] sa dlhodobo usiloval o vytvorenie moderných vojenských jednotiek európskeho typu v osmanskej armáde, ktoré spustili svoj pravidelný výcvik 12. júna. Hneď na druhý deň [[Janičiar]]i vyvolali masové povstanie na protest proti prebiehajúcej modernizácii. Tento krok odštartoval udalosť známu v osmanských dejinách ako „[[Vaka-i Hayriye|Požehnaná udalosť]]“ (osman. *Vaka-i Hayriye*) – teda definitívnu fyzickú a právnu likvidáciu janičiarskeho inštitútu.<ref name="Vaka-i Hayriye">BEYDİLLİ, Kemal. Vaka-i Hayriye. In: ''TDV İslâm Ansiklopedisi (DİA)''. Istanbul : Türkiye Diyanet Vakfı, 2012, zv. 42, s. 450-454.</ref> Deň po vypuknutí vzbury sa v [[Modrá mešita (Istanbul)|Modrej mešite]] zišli poprední štátni hodnostári, aby rozhodli o osude janičiarskeho zboru. Pôvodne sa uvažovalo o možnej reforme a reorganizácii, nakoniec však prevážil radikálny názor požadujúci úplný zánik zboru. Ráno 17. júna štátny tajomník (''reis ül-küttab'') vyhotovil oficiálny text fermanu, prítomní hodnostári ho schválili a padíšah následne ratifikoval. Ešte v ten istý deň po poludňajšom [[Namaz|namáze]] (''zuhr'') [[Šejk-ul-islam|šejk-ul-islam]] verejne prečítal ferman veriacim priamo z [[Minbar|minbaru]]. Aby sa nariadenie čo najrýchlejšie rozšírilo medzi obyvateľstvo, úrady dali vyhotoviť viac ako 100 kópií, ktoré rozposlali imámom do menších istanbulských mešít.<ref name="Vaka-i Hayriye"/> Zatiaľ čo úradníci riešili situáciu na byrokratickej úrovni, sultán Mahmúd II. sa obrátil na šejk-ul-islama s priamou otázkou, ako má štát reagovať na takúto masívnu neposlušnosť. Ako odpoveď obdržal nábožensko-právne stanovisko ([[Fatva|fatvu]]), v ktorej stálo jediné slovo: „Smrť.“<ref>UZUNÇARŞILI, İsmail Hakkı. ''Osmanlı Devleti Teşkilatından Kapukulu Ocakları''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 1988, s. 552.</ref> Už 15. júna boli janičiarske kasárne na námestí Etmeydanı rozstrieľané delostrelectvom. Veľké množstvo janičiarov zahynulo priamo v plameňoch požiaru, ktorý po ostreľovaní vypukol.<ref>SAKİN, Adil. ''Osmanlı Arşiv Belgelerinde Diplomatik a Yazı Türleri''. Istanbul : Akademik Kitaplar, 2017, s. 26. ISBN 978-605-9533-14-0.</ref> Tých povstalcov, ktorým sa podarilo ujsť, armáda postupne pochytala a popravila na námestí Atmeydanı (dnešné [[Sultanahmet (námestie)|Sultanahmet]]).<ref>UZUNÇARŞILI, İsmail Hakkı. ''Osmanlı Devleti Teşkilatından Kapukulu Ocakları''. Ankara : Türk Tarih Kurumu, 1988, s. 554.</ref> Druhé veľké kasárne stojace naproti mešite [[Mešita Šehzade|Šehzade]] boli kompletne zrovnané so zemou len niekoľko dní po oficiálnom vyhlásení fermanu. Celý historický archív dokumentov janičiarskeho zboru bol demonštratívne spálený a zničené boli dokonca aj náhrobné kamene patriace zosnulým janičiarom na istanbulských cintorínoch.<ref name="Vaka-i Hayriye"/> === Gülhanejský mramorový dekrét (chatt-i šeríf) === Bol slávnostne vyhlásený 3. novembra [[1839]] a odštartoval historické obdobie [[Tanzimat]]u – epochu zásadnej modernizácie a europeizácie Osmanskej ríše. V tureckej historiografii je tento dokument známy aj pod názvom „Ferman o tanzimate“.<ref>İNALCIK, Halil. Sened-i İttifak ve Gülhane Hatt-ı Hümâyûnu. In: ''Belleten'', 1964, roč. 28, č. 112, s. 603-622.</ref> Listina má šírku 29,5 cm a dĺžku 61 cm, obsahuje celkovo 40 riadkov textu a bola vyhotovená v dvoch verziách, pričom finálny koncept revidoval sám panovník. Na samom vrchu hárku sa pred hlavným textom nachádza zlatým atramentom vypísaná koránska [[Súra|súra]] [[Al-Mulk]] (Zvrchovanosť), zatiaľ čo na samotné znenie výnosu bol použitý klasický čierny atrament.<ref>T.C. Cumhurbaşkanlığı Devlet Arşivleri Başkanlığı, Osmanlı Arşivi (BOA), Nariadenie prečítané Mustafom Reşidom Pašom v Gülhane, ev. č. 23263572.</ref> Tento prelomový dokument zavádzal do osmanského právneho poriadku nasledujúce reformné prvky: * moderný princíp súdnictva, podľa ktorého nikto nemohol byť odsúdený na trest smrti bez predchádzajúceho riadneho a verejného súdneho procesu; * nedotknuteľnosť osobného vlastníctva a právo slobodne nakladať so svojím majetkom; * plnú právnu rovnosť pred zákonom pre všetkých poddaných ríše bez ohľadu na náboženské vyznanie (moslimov aj nemoslimov); * personálne rozšírenie Najvyššieho justičného radu (osman.''Meclis-i Vâlâ-yı Ahkâm-ı Adliyye''), ktorý fungoval ako predchodca neskoršieho kasačného a najvyššieho správneho súdu; * reformu vojenskej služby, pričom sa stanovila pevná dĺžka povinnej služby v armáde na 4 až 5 rokov; * vypracovanie a zavedenie prísnych protikorupčných zákonov zameraných na boj proti úplatkárstvu štátnych úradníkov.<ref name="tanzimat">AKYILDIZ, Ali. Tanzimat. In: ''TDV İslâm Ansiklopedisi (DİA)''. Istanbul : Türkiye Diyanet Vakfı, 2011, zv. 40, s. 1-10.</ref> Overené odpisy dekrétu boli urýchlene rozoslané všetkým provinčným guvernérom, zatiaľ čo pre širokú verejnosť bol text kompletne publikovaný v prvých oficiálnych štátnych novinách ríše ''Takvîm-i Vekâyi''.<ref name="tanzimat"/> Procedúra verejného vyhlásenia takto zásadných štátnych reforiem prostredníctvom panovníckeho výnosu nadväzovala na stáročné osmanské tradície administratívneho práva.<ref>İNALCIK, Halil. Sened-i İttifak ve Gülhane Hatt-ı Hümâyûnu. In: ''Belleten'', 1964, roč. 28, č. 112, s. 617.</ref> Úplným novým prvkom však bola osobná prísaha samotného panovníka, ktorou sa zaviazal rešpektovať nariadenia vlastného fermanu. Po tom, čo [[vezír|veľký vezír]] [[Mustafa Reşid Paša]] slávnostne prečítal text pred zhromaždeným davom v istanbulskom parku [[Gülhane]], mladý sultán [[Abdulmedžid I.]] zložil slávnostnú prísahu v posvätných priestoroch paláca [[Topkapi]], priamo pred relikviami a plášťom proroka [[Muhammed|Mohameda]].<ref name="tanzimat"/> == V kultúre == * ''Ferman'' – moderné a populárne turecké mužské krstné meno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.sabah.com.tr/roza/erkek-bebek-isimleri/ferman-isminin-anlami | názov=“Ferman” isminin anlamı | jazyk=tr | vydavateľ=Sabah | prístup=2024-11-25}}</ref> * Turecký spisovateľ [[Ömer Seyfettin]] je autorom známej historickej poviedky s názvom „Ferman“. Na motívy tohto literárneho diela natočila v roku 1975 turecká štátna televízna a rozhlasová spoločnosť [[TRT]] historický televízny film (miniseriál) pod rovnomenným názvom.<ref>{{Citácia knihy | autor=Seyfettin, Ömer | názov=Ferman | miesto=İstanbul | vydavateľ=Kitap Yayınları | rok=2007 | strany=64 | isbn=9789759005191 | ref=Seyfettin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.sinemalar.com/dizi/7371/ferman | názov=Ferman | jazyk=tr | vydavateľ=www.sinemalar.com | prístup=2024-11-05}}</ref> * Ukrajinský spisovateľ [[Volodymyr Kyrylovyč Malyk|Volodymyr Malyk]] vo svojej známej dobrodružno-historickej románovej tetralógii „Tajný posol“ (ukr. ''Tajemnyj posol'') často zmieňuje ferman ako oficiálny rozkaz osmanského sultána na vojenské ťaženie a útok proti Ukrajine. V rámci tejto knižnej série je táto problematika kľúčovou témou celej druhej knihy, ktorá nesie priamy názov „Ferman sultána“ (ukr. ''Firman sultana'').<ref>{{Citácia knihy | autor = Volodymyr Kyrylovyč Malyk | názov = Firman sultana | miesto = Kyjev | vydavateľ = KM-Buks | rok = 2016 | strany = 576 | isbn = 978-617-7409-59-4 | ref = Malyk}}</ref> <gallery> File:Gaykhatu Farman.jpg|Ferman Sadra ad-Dína Zandžáního, vezíra ilchána [[Gajchatu]] (jún 1292). File:Firman of Sultan Muhammad b. Tughlaq Shah (cropped).jpg|Ferman dillíjskeho sultána [[Muhammad bin Tugluk|Muhammada bin Tugluka]] (september/október 1325). File:Farman Of Feroz Shah Bahmani - 14 -05 -1406 A.D.jpg|Ferman Tádža ad-Dína Fírúza Šáha z [[Bahmanský sultánat|Bahmanského sultánatu]] (1405 – 1406). File:Firman of the Emperor Aurangzeb, Arthur M. Sackler Gallery.jpg|Ferman mughalského cisára [[Aurangzéb]]a (15. február 1662). File:An imperial order, farman, from the time of Shah 'Alam II, dated 1776.jpg|Ferman vydaný mughalským cisárom [[Šáh Álam II.|Šáhom Álamom II.]] (1776). File:Farman by Ahmad Shah Durrani.jpg|Ferman vydaný [[Ahmad Šáh Durrání|Ahmadom Šáhom Durráním]], zakladateľom Durránskej ríše. </gallery> == Pozri aj == * [[Fatva]] == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * ASHRAF, Assef. Copied and Collected: Firmans, Petitions, and the Political History of Qajar Iran. In: ''Journal of the Economic and Social History of the Orient''. 2019, roč. 62, č. 5–6, s. 963–997. DOI: 10.1163/15685209-12341498. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Diplomatika]] jbyd5lb0xawxj4trtxo9hdzghnbtj9o 0 750558 8218489 8218356 2026-05-23T12:23:12Z ~2026-29230-47 294915 8218489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Charles Robert Cockerell | Popis osoby = anglický architekt, archeológ a spisovateľ | Portrét = Charles Robert Cockerell.jpg | Popis portrétu = Charles Robert Cockerell na portréte od Ingresa (1817) | Dátum narodenia = [[27. apríl]] [[1788]] | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľká Británia]] | Dátum úmrtia = {{duv|1863|9|17|1788|4|27}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] | Podpis = | Alma mater = | Portál1 = Architektúra | Portál2 = História }} [[Súbor:Charles Robert Cocquerell (1788–1863), arkitekt (Christian Albrecht Jensen) - Nationalmuseum - 180230.tif|náhľad|Portrét Charlesa Roberta Cockerella od dánskeho maliara Christiana Albrechta Jensena (1838).]] '''Charles Robert Cockerell''' (* [[27. apríl]] [[1788]], [[Londýn]] – † [[17. september]] [[1863]], Londýn) bol [[Angličania|anglický]] [[architekt]], [[archeológia|archeológ]] a spisovateľ. Architektúru študoval pod vedením [[Robert Smirke (architekt)|Roberta Smirkea]] a následne absolvoval sedemročnú študijnú cestu (tzv. ''[[Grand Tour (cestovanie)|Grand Tour]]''), prevažne po [[Grécko|Grécku]]. Po návrate do Londýna si vybudoval úspešnú architektonickú prax. V rokoch 1839 až 1859 pôsobil ako profesor architektúry na [[Kráľovská akadémia umení|Kráľovskej akadémii umení]] (''Royal Academy of Arts''). Intenzívne publikoval práce z oblasti archeológie a architektúry a v roku 1848 sa stal vôbec prvým nositeľom prestížnej Kráľovskej zlatej medaily (''Royal Gold Medal'') za architektúru.<ref name="Watkin-1982">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = Cockerell: In His Time | vydavateľ = Zwemmer | rok = 1982 | isbn = 0-302-00564-1}}</ref> Počas svojho pobytu v Grécku sa v roku 1811 podieľal na odvezení štítových sôch z Chrámu bohyne Afáie na ostrove [[Aigina]] a v roku 1812 na odvezení vlysu z Chrámu Apolóna Epikúria v Bassai. Tieto aktivity boli neskôr označené za plienenie a pašovanie starožitností.<ref name="Kenyon-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Missing Pieces | url = https://kenyon.edu | vydavateľ = Kenyon College News | dátum vydania = 2025-04-02 | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref><ref name="Leonard-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Leonard | titul = Plunderer’s Diary: Charles Cockerell Raids Aegina’s Temple | url = https://greece-is.com | vydavateľ = Greece Is | dátum vydania = 2020-05-08 | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref><ref name="Arch-Wiki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The temple of Apollo Epikourios | url = https://archaeology.wiki | vydavateľ = Archaeology Wiki | dátum vydania = 2012-08-06 | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> Mramorové sochy z Aiginy neskôr získal bavorský korunný princ Ľudovít pre mníchovskú Glyptotéku,<ref name="Oxford-Aphaia">{{Citácia knihy | titul = Rethinking the Sanctuary of Aphaia | periodikum = Oxford Academic | url = https://oup.com | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> zatiaľ čo vlys z Bassai kúpilo [[Britské múzeum]] na aukcii v Londýne v roku 1815.<ref name="BM-Bassae1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bassae Sculptures | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum Collection | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref><ref name="BM-Bassae2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bassae Frieze | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum Collection | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> == Pôvod a vzdelanie == Narodil sa 27. apríla 1788 v Londýne ako tretie z jedenástich detí architekta Samuela Pepysa Cockerella.<ref name="Watkin-1974-3">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 3}}</ref><ref name="Cockerell-Bio">{{Citácia knihy | autor = Charles Robert Cockerell | titul = Cockerell CHARLES R | url = https://pageplace.de | strany = 3 | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> Od roku 1802 navštevoval prestížnu [[Westminster School]], kde získal dôkladné vzdelanie v [[Latinčina|latinčine]] a klasických humanitných vedách.<ref name="Watkin-1974-4">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 4}}</ref> Od svojich čistnástich rokov sa prakticky vzdelával v architektonickej kancelárii svojho otca, ktorý pracoval ako hlavný inšpektor stavieb pre [[Britská Východoindická spoločnosť|Východoindickú spoločnosť]] (''East India House'') a spravoval viacero londýnskych panstiev. V rokoch 1809 až 1810 pôsobil ako asistent Roberta Smirkea, ktorému pomáhal pri rekonštrukcii divadla Covent Garden (predchodcu dnešnej [[Kráľovská opera (Londýn)|Kráľovskej opery]]). == Študijná cesta (Grand Tour) == [[Súbor:Templeofapolloepikouriosbassae.jpg|náhľad|pravý|Cockerellovo zobrazenie chrámu v Bassai, publikované v roku 1860.]] Na svoju veľkú študijnú cestu (''[[Grand Tour]]'') sa vydal 14. apríla 1810.<ref name="Watkin-1974-6">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 6}}</ref> Keďže väčšina kontinentálnej Európy bola pre britských občanov prebiehajúcich [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] neprístupná, jeho trasa viedla cez [[Cádiz]], [[Malta|Maltu]] a [[Konštantínopol]] ([[Istanbul]]). Odtiaľ pokračoval do [[Trója|Tróje]] a v januári 1811 dorazil do [[Atény|Atén]].<ref name="Watkin-1974-7">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 7}}</ref> V Konštantínopole sa zoznámil s architektom Johnom Fosterom, ktorý sa stal jeho spoločníkom na cestách.<ref name="Watkin-1974-8">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 8}}</ref> V apríli 1811 navštívil ostrov [[Aigina]], kde pomáhal s dokumentáciou a vykopávkami Chrámu bohyne Afáie (v tom čase ho mylne stotožňovali s Jupiterovým chrámom). Na mieste objavil úlomky spadnutých štítových sôch a zistil, že tieto skulptúry boli pôvodne [[Polychrómia|polychrómované]] (farebne natreté).<ref name="Wells-2021-50">{{Citácia knihy | autor = Matthew Wells | titul = Survey: Architectural Iconographies | vydavateľ = Park Books | rok = 2021 | isbn = 9783038602507 | strany = 50}}</ref> V auguste 1811 sa spolu s tromi spoločníkmi preplavil zo [[Zakynthos]]u na [[Peloponéz|Peloponéz]] (vtedy známy ako Morea) s cieľom preskúmať Chrám Apolóna Epikúria v Bassai v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]].<ref name="Watkin-1974-12">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 12}}</ref> Unikátny kamenný reliéfny vlys (tzv. vlys z Bassai), ktorý Cockerell v chráme objavil, bol neskôr vykopaný a predaný [[Britské múzeum|Britskému múzeu]].<ref name="Watkin-1974-12" /> Na svojej ceste ďalej navštívil [[Sparta|Spartu]], [[Argos (mesto v Grécku)|Argos]], [[Tiryns]], [[Mykény]], [[Epidaurus]] a staroveký [[Korint]], odkiaľ sa vrátil do Atén.<ref name="Watkin-1974-13">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 13}}</ref> V Aténach stretol šľachtica Fredericka Northa, ktorý Cockerella a Fostera presvedčil, aby ho sprevádzali do [[Egypt]]a.<ref name="Watkin-1974-14">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 14}}</ref> Koncom roka 1811 vyrazili cez [[Kréta|Krétu]], kde sa však North pôvodného zámeru vzdal. Cockerell a Foster sa preto rozhodli preskúmať lokality siedmich cirkví Ázie a navštíviť významné [[Helenizmus|helenistické]] pamiatky v Malej Ázii. Ich trasa zahŕňala mestá [[Izmir|Smyrna]], [[Pergamon]], [[Sardy]], [[Efez]], [[Priéné]] a [[Side (Turecko)|Side]].<ref name="Watkin-1974-14" /> Na Maltu dorazili v júli 1812, kde Cockerell strávil tri týždne na lôžku kvôli ťažkej horúčke. V auguste sa presunuli na [[Sicília|Sicíliu]], kde niekoľko mesiacov analyzovali hlavné grécke chrámy a vypracovali podrobnú rekonštrukciu Diovho chrámu v [[Agrigento|Agrigente]].<ref name="Watkin-1974-14" /> Prelom rokov 1813 a 1814 strávil v [[Syrakúzy|Syrakúzach]] prácou na kresbách pre pripravovanú knihu o pamiatkach na Aigine a v Bassai. Po návrate do Atén opäť ochorel. Po zotavení v januári 1814 navštívil mesto [[Ioannina]], kde ho prijal osmanský vládca [[Ali paša z Janiny]].<ref name="Watkin-1974-15">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 15}}</ref> V máji 1814 odcestoval na Zakynthos, aby sa zúčastnil na aukčnom predaji vlysu z Bassai. Na konci roka sa nakrátko vrátil k chrámu na Aigine, aby si overil presnosť svojich nákresov.<ref name="Watkin-1974-16">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 16}}</ref> V liste z decembra 1814 podrobne opísal svoj znovuobjavený poznatok o [[Entazis|entazise]] (optickom zakrivení stĺpov) a Robertovi Smirkeovi poslal náčrt stĺpa z [[Partenón]]u demonštrujúci tento jav.<ref name="Watkin-1974-17">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 17}}</ref> Vďaka abdikácii Napoleona v apríli 1814 sa pre britských cestovateľov otvorila cesta do strednej a južnej Tálie. V januári 1815 Cockerell v sprievode nemeckého architekta Jakoba Linckha odcestoval do [[Neapol]]u, navštívil [[Pompeje]] a v júli dorazil do [[Rím]]a.<ref name="Watkin-1974-17" /> V Ríme sa pohyboval v umeleckých kruhoch, kde sa stretával s osobnosťami ako [[Jean Auguste Dominique Ingres]], [[Antonio Canova]], [[Bertel Thorvaldsen]] či nemeckými maliarmi z hnutia [[Nazareni (umenie)|Nazarencov]] (Peter von Cornelius, Friedrich Wilhelm Schadow).<ref name="Watkin-1974-18">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 18}}</ref> Jeho kresby vzbudili v Ríme veľký ohlas, navštevovali ho poprední znalci a diplomati, a prácu na nich konzultoval aj s kniežatami Poniatowským a Saxe-Gotha.<ref name="Watkin-1974-18" /> Väčšinu času venoval príprave svojich architektonických skíc na publikovanie a zakúpil si vzácne odborné talianske architektonické traktáty od Domenica Fontanu a Martina Ferraboschiho.<ref name="Watkin-1974-20">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 20-21}}</ref> V roku 1816 sa presunul do [[Florencia|Florencie]], kde ho prijali u toskánskeho veľkovojvodu [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinanda III.]] a udelili mu diplom akademika na prestížnej umeleckej akadémii ''Accademia delle Arti del Disegno''.<ref name="Watkin-1974-22">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 22-23}}</ref> Vo Florencii vypracoval monumentálny architektonický návrh paláca pre vojvodu [[Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington|Wellingtona]] v klasicistickom štýle (''Greek Revival''), ktorý mal konkurovať palácu Blenheim Palace, hoci projekt sa nakoniec nerealizoval.<ref name="Watkin-1974-24">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 24–27}}</ref> Z Florencie pokračoval do [[Pisa|Pisy]], odtiaľ loďou po rieke [[Pád (rieka)|Pád]] do [[Benátky|Benátok]], kde študoval diela [[Andrea Palladio|Andreu Palladia]] v regióne [[Benátsko]] a vo [[Vicenza|Vicenze]].<ref name="Watkin-1974-31">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 31-35}}</ref> Cez [[Mantova|Mantuu]] (kde analyzoval Palazzo del Te), [[Parma|Parmu]], [[Miláno]] a [[Janov]] sa vrátil do Ríma, odkiaľ v marci 1817 odcestoval cez [[Paríž]] späť do rodného Anglicka.<ref name="Watkin-1974-36">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 36}}</ref> == Návrat do Anglicka == Do Londýna sa vrátil 17. júna 1817, po viac ako siedmich rokoch na cestách, hoci pôvodný plán počítal iba s trojročnou študijnou cestou.<ref name="Watkin-1974-38">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 38}}</ref> Okamžite začal pripravovať svoje nákresy gréckych starožitností na výstavu v Kráľovskej akadémii umení.<ref name="Watkin-1974-38" /> Nasledujúce roky žil a pracoval v dome na ulici 8 Old Burlington Street, ktorý vlastnil jeho otec a kde sídlila jeho kancelária až do roku 1830. Po svadbe v roku 1828 sa presťahoval, no v rokoch 1832 až 1836 si ako ateliér prenajímal dom na ulici 34 [[Savile Row]].<ref name="Watkin-1974-39">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 39}}</ref> Cockerell bol tiež aktívnym členom prestížnych londýnskych pánskych klubov: ''Athenaeum Club'', ''Grillion’s'' a spoluzakladal klub ''Travellers Club'' (5. mája 1819).<ref name="Watkin-1974-42">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 42}}</ref> V roku 1819 dostal významné miesto hlavného inšpektora stavby [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrály svätého Pavla]] v Londýne.<ref name="Colvin-1978-222">{{Citácia knihy | autor = Howard Colvin | titul = A Biographical Dictionary of British Architects 1600–1840 | vydavateľ = John Murray | rok = 1978 | isbn = 0-7195-3328-7 | strany = 222}}</ref> V rámci tejto funkcie okrem iného dohliadal v roku 1821 na kompletnú výmenu vrcholovej gule a kríža na hlavnej kupole chrámu.<ref name="Builder-1863">{{Citácia periodika | titul = The Late Mr Charles Robert Cockerell, R.A., Architect | periodikum = The Builder | rok = 1863 | ročník = 21}}</ref> V roku 1836 sa stal členom odbornej komisie spolu s [[Jacques Ignace Hittorff|Jacquesom Ignacom Hittorffom]] a Thomasom Levertonom Donaldsonom, ktorej úlohou bolo preskúmať, či boli [[Elginove mramory]] a iné starogrécke sochárske diela v zbierkach Britského múzea pôvodne farebne zdobené. Dňa 2. novembra 1829 bol zvolený za pridruženého člena a 10. februára 1836 za riadneho akademika [[Kráľovská akadémia umení|Kráľovskej akadémie umení]] (''Royal Academy'').<ref name="Bingham-2011-58">{{Citácia knihy | autor = Neil Bingham | titul = Masterworks: Architecture at the Royal Academy of Arts | vydavateľ = Royal Academy of Arts | rok = 2011 | isbn = 978-1-905711-83-3 | strany = 58}}</ref> Ako svoju diplomovú prácu akadémii predložil vlastný súťažný návrh na novú budovu [[Westminsterský palác|Westminsterského paláca]].<ref name="Bingham-2011-58" /> V septembri 1839 nastúpil po zosnulom Williamovi Wilkinsovi na pozíciu profesora architektúry na tejto akadémii.<ref name="Watkin-1974-105">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 105}}</ref> V roku 1848 získal historicky prvú Kráľovskú zlatú medailu za architektúru a v roku 1860 dosiahol vrchol kariéry, keď sa stal prezidentom Kráľovského inštitútu britských architektov (''RIBA'').<ref name="Watkin-1974-243">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 243}}</ref> Po rezignácii sira [[John Soane|Johna Soanea]] v roku 1833 prevzal pozíciu hlavného architekta britskej centrálnej banky ([[Bank of England]]). Pre banku navrhol nielen dostavby jej londýnskeho sídla, ale aj úplne nové budovy jej regionálnych pobočiek v [[Manchester|Manchestri]], [[Liverpool|Liverpoole]], [[Bristol]]e a [[Plymouth (Anglicko)|Plymouthe]].<ref name="Builder-1863" /> Medzi jeho najoceňovanejšie príspevky na výstavách Kráľovskej akadémie patrili ideálne grafické rekonštrukcie starovekého Ríma a Atén, ako aj monumentálne [[Kapričo (umenie)|kapričo]] nazvané „Pocta pamiatke sira Christophera Wrena“, ktoré spájalo Wreнове najvýznamnejšie stavby do jedného celku. Tieto diela sa neskôr masovo rozšírili v podobe tlačených rytín.<ref name="Builder-1863" /> Replika ním objaveného reliéfneho vlysu z chrámu v Bassai bola na jeho počesť zakomponovaná priamo do výzdoby knižnice klubu ''Travellers Club''. Kráľovská akadémia umení zhrnula jeho celoživotný prínos a hlboký vzťah k antickej architektúre v spomienkovom životopise nasledovne: {{Citát|Jadrom Cockerellovho emocionálneho vnímania sily antiky, schopnej podnecovať predstavivosť, bola mimoriadna vizuálna citlivosť voči hmote a objemu architektonických prvkov. Tie pre neho nikdy neboli iba abstraktnými formami bez váhy alebo len citáciami prevzatými z minulosti. Naopak, vnímal ich ako živé celky, ktoré spoločne pôsobili ako neustále sa obnovujúci prejav vrodenej ľudskej potreby vytvárať krásu na zemi.|Kráľovská akadémia umení (Royal Academy of Arts)}} == Architektonická tvorba == [[Súbor:St George's Chapel, Regent Street - Shepherd, Metropolitan Improvements (1828), p315.jpg|náhľad|pravý|Cockerellova neoklasicistická kaplnka Hanover Chapel v Londýne na rytine z roku 1828.]] Cockerell mal vážne pochybnosti o vhodnosti bezhlavého uplatňovania antického gréckeho štýlu (''[[Neoklasicizmus|Greek Revival]]'') v podmienkach Anglicka 19. storočia. Vo svojom osobnom denníku si v roku 1821 k tejto téme poznamenal: {{Citát|Kým záujem sveta neupriamil na štúdium Grécka duch minulého storočia prostredníctvom Barthélemyho diela Anacharsis a následne na štúdium gréckej architektúry výskumy Stuarta a Revetta, architektúra v tejto krajine sa riadila starými talianskymi majstrami, ich cennými komentármi a publikáciami o starovekej architektúre Ríma a Tálie. Pod takýmto vedením nemohlo dôjsť k žiadnym veľkým zvrátenostiam. Avšak odkedy u nás zavládlo toto šialenstvo po všetkom gréckom, idú všetky pravidlá, ktoré nás predtým chránili, bokom a my sme sa ocitli na mori bez kompasu... Na obyčajnú stodolu nalepíme kus starogréckeho chrámu, čo nazývame veľkorysosťou a jednoduchosťou, hoci nič nemôže byť absurdnejšie. Grécke domy boli predsa postavené z dreva, tehál a maľovanej omietky, pričom išlo o dočasné stavby. Som si istý, že vznešená a slávnostná architektúra chrámov sa nikdy nehodila pre obytné domy. Pre ne bol určený omnoho ľahší štýl, ako môžeme usúdiť napríklad z malieb na vázach, kde bolo hlavným cieľom dosiahnuť priestrannosť a pohodlie.|Charles Robert Cockerell, 1821<ref name="Watkin-1974-65">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 65}}</ref>}} Jeho vôbec prvou realizovanou stavbou (1818 – 1820) bola budova v historizujúcom tudorovskom štýle (''[[Tudorovská architektúra|Tudor architecture]]'') pre prestížnu školu [[Harrow School]]. Tehlový objekt, dnes známy ako „Old Schools“, sa vyznačuje typickými stupňovitými štítmi.<ref name="Watkin-1974-135">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 135}}</ref> Jeho nasledujúcou zákazkou už bola striktne klasicistická kaplnka Hanover Chapel (1821 – 1825) na londýnskej ulici Regent Street. Stavba s dvoma vežami a predsunutým iónskym portikom so štyrmi stĺpmi bola neskôr, v roku 1896, kompletne zdemolovaná. == Osobný život == Dňa 23. marca 1828 počas prechádzky v areáli škótskeho sídla Dalmeny House požiadal o ruku vtedy dvadsaťpäťročnú Annu Mariu Rennievú, dcéru známeho inžiniera [[John Rennie|Johna Rennieho staršieho]].<ref name="Watkin-1974-51">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 51}}</ref> Zásnubný prsteň kúpil v [[Edinburgh]]u za 27 libier a 10 šilingov a sobáš sa konal 4. júna 1828 v kostole St James's Church na Piccadilly, pričom ich oddal londýnsky biskup [[William Howley]].<ref name="Watkin-1974-51" /> Svadobnú cestu strávili cestovaním po južnom Anglicku a ostrove [[Wight]]. Manželia si neskôr zariadili domov na námestí Eaton Square v Londýne a v roku 1838 sa presťahovali do Ivy House v luxusnej štvrti [[Hampstead]].<ref name="Watkin-1974-41">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 41-52}}</ref> Z ich desiatich detí sa prvorodený syn Robert Charles (narodený v roku 1829) dožil len piatich rokov. Ich tretí syn, [[Frederick Pepys Cockerell]], úspešne kráčal v otcových šľapajach a stal sa uznávaným architektom. Ďalší syn, Robert, zvolil vojenskú kariéru a padol ako dvadsaťročný v [[Krymská vojna|krymskej vojne]] v [[Bitka na rieke Alma|bitke na rieke Alma]]. Najmladší syn, Samuel Pepys Cockerell (1844 – 1921), sa neskôr zaslúžil o zachovanie otcovho odkazu, keď v roku 1903 usporiadal a knižne vydal jeho rozsiahle cestovné denníky.<ref name="Watkin-1974-243" /> Okolo roku 1851 sa Cockerellov zdravotný stav výrazne zhoršil. Leto strávil zotavovaním u svojej sestry Anne v grófstve [[Somerset]], pričom od tohto obdobia už prakticky nerealizoval žiadne nové architektonické projekty.<ref name="Watkin-1974-244">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 244}}</ref> Rodina sa napokon presťahovala na ulicu Chester Terrace, kde 17. septembra 1863 vo veku 75 rokov zomrel.<ref name="Watkin-1974-244" /> Ako dlhoročný hlavný staviteľ katedrály bol pochovaný priamo v krypte [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrály svätého Pavla]].<ref name="Colvin-1978-222" /><ref name="Sinclair-1909">{{Citácia knihy | autor = William Sinclair | titul = Memorials of St Paul's Cathedral | miesto = London | vydavateľ = Chapman & Hall, Ltd | rok = 1909 | strany = 469}}</ref> Jeho mramorový náhrobok zdobí portrétny profil zavesený na iónskom stĺpe s bohatým ornamentálnym dekorom.<ref name="Keene-2004">{{Citácia knihy | autor = Derek Keene | titul = St. Paul's: The Cathedral Church of London 604–2004 | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | isbn = 0-300-09276-8 | strany = 284}}</ref> == Slobodomurárstvo == Počas svojho pobytu v Edinburghu, kde pracoval na projekte Škótskeho národného pamätníka spolu s architektom Williamom Henrym Playfairom, bol Cockerell zasvätený do škótskeho slobodomurárstva. Vstupný rituál absolvoval 18. mája 1824 v lóži ''Lodge Holyrood House (St Luke's), No.44''.<ref name="Lindsay-1935">{{Citácia knihy | autor = Robert Strathern Lindsay | titul = A History of the Mason Lodge of Holyrood House (St.Luke's), No.44 | miesto = Edinburgh | rok = 1935 | ročník = Vol. II | strany = 628}}</ref> == Publikované diela == Cockerellova publikačná činnosť zahŕňa najmä odborné štúdie, architektonické nákresy a cestovné zápisky:<ref name="Watkin-1974-255">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 255–256}}</ref> * ''Travels in Southern Europe and the Levant, 1810–17: the Journal of C.R. Cockerell, R.A.'' – cestovný denník, ktorý v roku 1903 posmrtne vydal a redigoval jeho najmladší syn S. P. Cockerell.<ref name="Athenaeum-1903">{{Citácia periodika | periodikum = The Athenaeum | titul = The Early Journal of C. R. Cockerell. Edited by his Son. (Longmans & Co.) | dátum vydania = 1903-10-10 | ročník = 3963 | strany = 489}}</ref> * ''Progetto di collocazione delle statue antiche esistenti nella Galleria di Firenze che rappresentano la Favola di Niobe'' (Florencia, 1816) * ''Le Statue della Favola di Niobe dell' Imp.e R. Galleria di Firenze situate nella primitiva loro disposizione da C.R. Cockerell'' (Florencia, 1818) * „On the Aegina Marbles“ – štúdia v časopise ''Journal of Science and the Arts'' (VI, s. 327–331) * „On the Labyrinth of Crete“ – príspevok v cestopise Roberta Walpola ''Travels in Various Countries'' (2 zv., 1817 a 1820, zv. II, s. 402–409) * „An Account of Hanover Chapel, in Regent Street“ – architektonický opis v diele J. Brittona a A. C. Pugina ''The Public Buildings of London'' (2 zv., 1825–1828, zv. II, s. 276–282) * ''The Temple of Jupiter Olympius at Agrigentum'' – príloha k Stuartovmu a Revettovmu dielu ''Antiquities of Athens'' (1829) * ''The Pediment Sculptures of the Parthenon'' – publikované ako VI. časť súboru ''A Description of the Collection of Ancient Marbles in the British Museum'' (1830) * ''Plan and Section of the New Bank of England Dividend, Pay and Warrant Offices and Accountant's Drawing Office'' (1835) * ''The Architectural Works of William of Wykeham'' (1845) * „Ancient Sculptures in Lincoln Cathedral“ – príspevok v zborníku ''Proceedings of the Archaeological Institute'' (1850) * ''Iconography of the West Front of Wells Cathedral, with an appendix on the Sculptures of other Mediaeval Churches in England'' (1851) * ''Illustrations, Architectural and Pictorial of the Genius of M.A. Buonarroti with descriptions of the plates by C.R. Cockerell'' (1857) * „Statement by Mr Cockerell on the Wellington Monument Competition“ – publikované v časopise ''The Builder'' (XV, s. 427, 1857) * „On the Painting of the Ancients“ – publikované v ''The Civil Engineer and Architect's Journal'' (XXII, s. 42–44 a 88–91, 1859) * ''The Temples of Jupiter Panhellenius at Aegina and of Apollo Epicurius at Bassae'' (1860) * „Architectural Accessories of Monumental Sculpture“ – publikované v ''The Civil Engineer and Architect's Journal'' (XXIV, s. 333–336, 1861) * ''A Descriptive Account of the Sculptures of the West Front of Wells Cathedral'' (1862) == Architektonické diela == === 20. roky 18. storočia === * 1818 – 1820 – ''Old Schools'' na [[Harrow School]] – tehlová budova s kamennými prvkami v tudorovskom novogotickom štýle. * 1819 – 1836 – ''Oakly Park'' ([[Shropshire]]) – rozsiahla prestavba vidieckeho sídla.<ref name="Newman-Pevsner-2006">{{Citácia knihy | autor1 = John Newman | autor2 = Nikolaus Pevsner | titul = Shropshire | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | isbn = 978-0-300-12083-7 | strany = 448–451}}</ref> * 1820 – 1826 – ''Loughcrew House'' (grófstvo Meath, Írsko).<ref name="IAA-Cockerell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cockerell, Charles Robert | url = http://www.dia.ie/architects/view/1086 | vydavateľ = Irish Architectural Archive | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> * 1821 – ''Kostol svätej Márie v Banbury'' – návrh veže a klasicistického priečelia (hlavnú loď navrhol jeho otec). * 1821 – ''Knižnica a kaplnka sídla Bowood House'' ([[Wiltshire]]). * 1821 – ''Hanover Chapel'' ([[Regent Street (Londýn)|Regent Street]], Londýn) – neoklasicistická kaplnka (zdemolovaná v roku 1896). * 1822 – 1827 – ''The Saint David's Building'' – hlavná budova [[University of Wales]] v Lampeteri. * 1824 – 1828 – ''Langton House'' ([[Dorset]]) – (zdemolovaný). * 1824 – 1829 – ''Škótsky národný pamätník'' ([[Edinburgh]]) – projekt realizovaný spolu s [[William Henry Playfair|Williamom Henrym Playfairom]], zostal nedokončený. * 1827 – 1828 – ''Newbridge Lodge'' (Wynnstay, severný Wales).<ref name="Cadw-16872">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newbridge Lodge | url = https://wales.gov.uk | vydavateľ = Cadw | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> * 1829 – ''Kostol Najsvätejšej Trojice'' (Hotwells, [[Bristol]]).<ref name="Ison-1978-88">{{Citácia knihy | autor = Walter Ison | titul = The Georgian buildings of Bristol | vydavateľ = Kingsmead Press | rok = 1978 | isbn = 0-901571-88-1 | strany = 88–89}}</ref> === 30. roky 18. storočia === * 1831 – Budova firemnej poisťovne ''Westminster, Life and British Fire Office'' (Londýn) – (zdemolovaná). * 1835 – Budova ''Bank of England'' (Courtney Street, [[Plymouth]]). * 1836 – 1837 – ''Knižnica Cambridgeskej univerzity'' (Old Schools) – z pôvodne plánovaného štvorkrídlového uzavretého areálu bolo zrealizované len severné krídlo.<ref name="Watkin-1974-183">{{Citácia knihy | autor = David Watkin | titul = The Life and Work of C.R. Cockerell | miesto = London | vydavateľ = Zwemmer Ltd | rok = 1974 | isbn = 0-302-02571-5 | strany = 183–196}}</ref> * 1837 – Budova banky ''London and Westminster Bank'' (City of London) – (zdemolovaná). * 1838 – ''Kaplnka v Killertone'' – postavená v historizujúcom neorománskom (tzv. neo-normanskom) štýle. * 1838 – Budova banky ''London & Westminster Bank'' (Lothbury, Londýn) – spoluautorské dielo s Williamom Titeom. * 1839 – 1845 – [[Ashmolean Museum]] a budova inštitútu ''Taylor Institution'' na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]]. === 40. roky 18. storočia === * 1840 – Nemocničný komplex ''Seckford Hospital'' (Woodbridge, [[Suffolk]]).<ref name="HE-Seckford">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seckford Hospital, Woodbridge | url = https://historicengland.org.uk | vydavateľ = Historic England | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> * 1841 – Sídlo spoločnosti ''Sun Fire Office'' (Londýn) – (zdemolované). * 1844 – 1847 – Pobočka ''Bank of England v Bristole''.<ref name="Ison-1978-33">{{Citácia knihy | autor = Walter Ison | titul = The Georgian buildings of Bristol | vydavateľ = Kingsmead Press | rok = 1978 | isbn = 0-901571-88-1 | strany = 33}}</ref> * 1845 – Pobočka ''Bank of England v Manchestri'' (King Street). * 1845 – 1848 – Pobočka ''Bank of England v Liverpoole'' (Castle Street). * 1848 – [[Fitzwilliam Museum]] na [[Cambridgeská univerzita|Cambridgeskej univerzite]] – dokončenie interiérových návrhov po predčasnej smrti pôvodného architekta Georgea Baseviho. * 1848 – Budova ''Bank Chambers'' (Cook Street, [[Liverpool]]) – (zdemolovaná). === 50. roky 18. storočia === * 1851 – 1854 – ''St. George's Hall'' (Liverpool) – navrhol unikátne interiéry po predčasnej smrti architekta Harveyho Lonsdalea Elmesa. * 1855 – 1857 – Administratívna budova ''Liverpool, London and Globe Building'' (Liverpool).<ref name="HE-Globe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool and London and Globe Building | url = https://historicengland.org.uk | vydavateľ = Historic England | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> == Galéria architektonických diel == <gallery> Súbor:Ashmolean_Museum_Entrance_March_2015.png|Hlavný vstup do Ashmolean Museum v Oxforde Súbor:1 Dale Street 2018.jpg|Budova Liverpool, London and Globe Building v Liverpoole Súbor:St George's Hall Interior 21 Dec 2009 (16).jpg|Hlavná sála v St. George's Hall, Liverpool Súbor:St George's Hall, Liverpool (2).jpg|Interiér St. George's Hall s odhalenou mozaikovou podlahou Minton Súbor:St George's Hall Interior 21 Dec 2009 (22).jpg|Organová empora v St. George's Hall, Liverpool Súbor:St George's Hall Interior 21 Dec 2009 (25).jpg|Detail zdobenia podlahy v St. George's Hall Súbor:St George's Hall Interior 21 Dec 2009 (24).jpg|Monumentálny organ v hlavnej sále v St. George's Hall Súbor:Bank of England Liverpool.JPG|Bývalá budova Bank of England v Liverpoole Súbor:Bank of England building, Manchester.jpg|Pobočka Bank of England v Manchestri Súbor:Holytrinityhotwells.JPG|Kostol Najsvätejšej Trojice v Hotwells, Bristol Súbor:Uwlsdb.jpg|Slobodomurárstvom inšpirovaná budova St David's Building, Lampeter Súbor:St Mary's Church. Banbury - geograph.org.uk - 33931.jpg|Klasicistické priečelie a veža Kostola sv. Márie v Banbury Súbor:Bowood House Library.jpg|Klasicistický interiér knižnice v Bowood House Súbor:Cambridge - Gonville and Caius College - 1048.jpg|Pôvodná historická budova knižnice Cambridgeskej univerzity Súbor:2008-06-26 Killerton Chapel.jpg|Neorománska zámocká kaplnka v Killertone </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Neoklasicizmus]] * [[Britské múzeum]] {{DEFAULTSORT:Cockerell, Charles Robert}} [[Kategória:Britskí archeológovia]] [[Kategória:Britskí architekti]] [[Kategória:Anglickí archeológovia]] [[Kategória:Anglickí architekti]] [[Kategória:Neoklasicistickí architekti]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 7o5j93kyn4a0hvn0jcpdwercjl1epnl 0 750559 8218559 8218358 2026-05-23T14:49:37Z ~2026-29230-47 294915 8218559 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Grand Tour}} '''Grand Tour''' môže byť: * tradičná poznávacia a vzdelávacia cesta šľachtických synov po novovekej Európe, pozri [[Grand Tour (cestovanie)]] * spoločné označenie troch najvýznamnejších európskych cyklistických etapových pretekov, pozri [[Grand Tour]] ** bodovacia klasifikácia na týchto pretekoch, pozri [[Grand Tour (bodovacia klasifikácia)]] ** horská klasifikácia na týchto pretekoch, pozri [[Grand Tour (horská klasifikácia)]] * britská motoristická televízna relácia z rokov 2016 – 2024, pozri [[The Grand Tour (relácia)]] '''The Grand Tour''' môže byť aj: * album amerického country hudobníka Georgea Jonesa z roku 1974, pozri [[The Grand Tour (album)]] * album anglickej progresívnej rockovej skupiny Big Big Train z roku 2019, pozri [[Grand Tour (album)]] * americký muzikál, ktorého autorom je Jerry Herman, pozri [[The Grand Tour (muzikál)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} gutd094si37e3g6virrsg1l0nnqxnda 0 750562 8218549 8218399 2026-05-23T14:30:52Z ~2026-29230-47 294915 8218549 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Breznica | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | commune = | municipality = [[Tekovská Breznica]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Tekovská Breznica]] | source_type = Prameň | source_location = Priesil | source_elevation = 569 | source_lat_d = 48.3606 | source_long_d = 18.6411 | mouth = [[Hron]] | mouth_location = [[Tekovská Breznica]] | mouth_elevation = 189 | mouth_lat_d = 48.3803 | mouth_long_d = 18.6082 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-404 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Breznica'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-05-14.</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obce [[Tekovská Breznica]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|4,0}} a je tokom III. rádu. == Prameň == Breznica pramení v {{mnm|569}} v lesnom [[extravilán]]e na území obce [[Tekovská Breznica]] v katastrálnom území Tekovská Breznica v okrese [[Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] vo vzdialenosti {{km|0,8}} severozápadoseverne od vrchu Priesil so {{mnm|747}}. == Opis toku == Breznica tečie od prameňa západným smerom v lesnom [[extravilán]]e obce [[Tekovská Breznica]] cez katastrálne územie Tekovská Breznica v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]], skrúca sa do severného smeru, ľavým brehom obteká les Hlaváčov rígeľ, pravým brehom obteká les Tomanov rígeľ, preteká dolinou Priesilská dolina, mení smer na západ, pravým brehom obteká úpätie vrchu Hrádok so {{mnm|443}}, vyteká z lesa, ľavým brehom obteká pole Zemianske, preteká cez [[intravilán]] Tekovskej Breznice, v {{mnm|199}} podteká [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R1]], v {{mnm|189}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e Tekovskej Breznice v katastrálnom území Tekovská Breznica [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho ľavostranný prítok. Hron ďalej ústi do [[Dunaj]]a.<ref>Priebeh Breznice v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15872?pos=48.370551,18.624463,15][cit. 2026-05-22]</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 57, 58. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 120. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Hron]]a na území obce [[Tekovská Breznica]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-22</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Breznica nemá prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.60825y=48.38033ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Celým svojim tokom Breznica preteká cez [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenú krajinnú oblasť Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Breznica má pôvod v druhej zložke názvu obce Tekovská Breznica, na území ktorej Breznica pramení, preteká a ústi. Slovo Breznica bolo bez zmeny prenesené z názvu obce na vodný tok a tým sa hydronymum zaradilo do skupiny jednoslovných názvov v slovenskej toponymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 28. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref> Porovnaj aj [[Dubnica (prítok Nitry)|Dubnica]], [[Slivnica]], [[Topoľnica (potok)|Topoľnica]], Lipnica (prítok Čiernej Oravy). Písomne doložený názov obce s významom miesto porastené brezami, brezový les, háj<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (5). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 5, ISSN 0023-5202. S. 281. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/5/ks2007-5.pdf] [cit. 2026-05-23.]</ref> má vývoj: 1276 Berzenche, 1277 Berzence, 1773 Breznicze, 1920 Tekovská Breznica.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kropilák | meno = Miroslav | hlavný redaktor = Miroslav Kropilák | odkaz na hlavného redaktora = Miroslav Kropilák | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 532 | strany = 152 }}</ref> Názov vodného toku Breznica bol štandardizovaný v roku 1976.<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Breznica je jedinečným hydronymom (máj 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Tekovská Breznica]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 4kmbq4i7hwadn6lzenn6x8383me9sol 10 750565 8218534 8218426 2026-05-23T14:02:50Z ~2026-29230-47 294915 Obsah stránky nahradený textom „{{ZL|zbytočná šablóna, kvôli jedinému obrázku v jedinom článku}}“ 8218534 wikitext text/x-wiki {{ZL|zbytočná šablóna, kvôli jedinému obrázku v jedinom článku}} f8cdb14inxzciffpr4f3zmyenvvjebu 0 750566 8218610 8218472 2026-05-23T17:59:33Z MelchiorSK 157187 8218610 wikitext text/x-wiki {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = Beresford Hopeov relikviárový kríž | Obrázok = Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg | Popis = | V pôvodnom jazyku = | Iný názov = Relikviár z Beresford Hope | Autor = neznámy | Rok = [[800]]{{--}}[[900]] | Technika = [[Zlato (minerál)|zlato]], pozlátené [[Striebro (minerál)|striebro]] a priehradkový email (''cloisonné'') | Výška = 8,7 | Šírka = 5,8 | Priemer = | Galéria = [[Victoria and Albert Museum]] | Mesto = [[Londýn]] | Štát = [[Spojené kráľovstvo]] | Majiteľ = | Commons = }} '''Beresford Hopeov relikviárový kríž'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gábriš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Opätovne k tzv. Monochamovej korune | periodikum = Ars | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dejín umenia SAV | miesto = Bratislava | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 54 | číslo = 2 | strany = 156 | url = https://www.sav.sk/journals/uploads/12071145Gabris_ars2021-2.pdf | dátum prístupu = 2026-05-16 | issn = 0044-9008 }}</ref> alebo '''Relikviár z Beresford Hope'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lassus | meno = Jean | odkaz na autora = | prekladatelia = Klement Benda | titul = Raně křesťanské a byzantské umění | vydanie = | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 152 | jazyk = cs }}</ref> je menší [[pektorál]]ny relikviárový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v korpuse. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] [[9. storočie|9. storočia]]. Kríž bol pravdepodobne zhotovený v južnom [[Taliansko|Taliansku]] krátko po skončení [[Obrazoborectvo|ikonoklazmu]], približne medzi rokom [[843]] a polovicou [[10. storočie|10. storočia]]. V roku [[1886]] relikviárový kríž získalo [[Victoria and Albert Museum]] v [[Londýn]]e.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beresford Hope Cross | url = https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ | dátum vydania = 2005-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | jazyk = en }}</ref> == História == Dielo sa všeobecne datuje do [[9. storočie|9. storočia]], pričom rozhodujúcim kritériom jeho chronologického zaradenia je technológia emailovej výzdoby. Od [[19. storočie|19. storočia]] bol predmetom odbornej diskusie o jeho pôvode a datovaní.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Paul Williamson | titul = The medieval treasury: the art of the Middle Ages in the Victoria and Albert Museum | vydanie = | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | rok = 1986 | isbn = 0948107383 | kapitola = | strany = 6263 | jazyk = en }}</ref> Britský historik umenia David Buckton považoval emailovú výzdobu za pomerne jednoduchú a technicky nevyspelú, čo interpretoval ako znak raného štádia byzantského priehradkového emailu (''cloisonné'').<ref name=":0" /> Podobný názor zastával aj britský historik umenia Robin Cormack, ktorý kríž pokladal za doklad nových umeleckých impulzov prenesených z východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] po skončení ikonoklazmu. Poukázal na prechod od filigránskej techniky emailu k technike priehradkového emailu (''cloisonné''), pri ktorej bolo farebné sklo vypaľovalané v drobných priehradkách vytvorených tenkými zlatými pásikmi. Na základe týchto znakov datoval vznik kríža krátko po roku 843.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Cormack | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = Byzantine Arts | vydanie = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = 0-19-284211-0 | kapitola = | strany = 113{{--}}114 | jazyk = en }}</ref> Charakteristický odtieň priesvitného zeleného emailu v kontraste s inkarnátom figúr umožňuje zaradiť vznik diela do obdobia po skončení ikonoklazmu, približne od roku 843 do polovice 10. storočia.<ref name=":1" /> Štylistická analýza vyobrazení [[Ježiš Kristus|Krista]], [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Svätec|svätcov]], ktoré sa vyznačujú zjednodušeným a pomerne robustným modelovaním, viedla bádateľov k predpokladu, že autorom bol byzantský remeselník pôsobiaci na juhu Talianska. Pravdepodobne išlo o umelca, ktorý sa počas ikonoklazmu presťahoval zrejme z okolia [[Istanbul|Konštantínopola]] do byzantských provincií na juhu Talianska. Izolovaný charakter dielne a nižšia technická úroveň naznačujú, že dielo vznikolo mimo hlavných centier byzantského umenia. Kríž vykazuje určité štylistické paralely s relikviárom Staurothéka Fieschi Morgan ([[815]]/[[843]], dnes [[Metropolitan Museum of Art|The Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]) a relikviárom Pravého kríža zo Sancta Sanctorum (9. storočie, dnes [[Musei Vaticani]], [[Vatikán]]).<ref name=":1" /> David Buckton považuje kríž za menej primitívny ako Staurothéka Fieschi Morgan, ale menej prepracovaný ako votívna koruna byzantského cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] ([[886]][[912|{{--}}912]], dnes klenotnica [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]], [[Benátky]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = David Buckton | titul = Byzantium: treasures of Byzantine art and culture from British collections | vydanie = | vydavateľ = [[British Museum]] | miesto = London | rok = 1994 | isbn = 0-7141-0566-X | kapitola = | strany = 132 | jazyk = en }}</ref> Dielo bolo prvýkrát evidované v katalógu zbierky Louisa Fidela Debruge-Duménila ([[1788]][[1838|{{--}}1838]]), ktorý bol publikovaný v roku [[1847]]. Kríž sa neskôr dostal do vlastníctva Alexandra Beresforda Hopea, po ktorom nesie svoje dnešné pomenovanie. Po rozpredaji jeho zbierky v aukčnej sieni Christie's v máji 1886 kríž zakúpilo Victoria and Albert Museum, kde je uložený dodnes.<ref name=":1" /> == Opis == [[Súbor:Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county (1856) (14776575414).jpg|vľavo|náhľad|Ilustrácia zobrazujúca prednú a zadnú stranu Beresford Hopeovho relikvárového kríža, In: Catalogue of the Antiquities exhibited in the. Museum formed during the Annual Meeting of the Archaeological Institute at Chichester in July 1853. In: ''Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county'', London : Sussex Archaeological Society, 1856, s. 302.]] Beresford Hopeov relikviárový kríž je zhotovený zo zlata, pozláteného striebra a priehradkového emailu (''cloisonné''). Rozmer diela je približne 8,7 cm na výšku, 5,8 cm na šírku a 1,8 cm na hrúbku. Konštrukcia pozostáva z dvoch častí spojených pántom v hornej časti a západkou na spodnej strane, čo umožňuje otvorenie kríža a uloženie malej [[Relikvia|relikvie]] do vnútorného priestoru. Relikviárové kríže tohto typu slúžili na uchovávanie relikvií spojených so svätcami alebo posvätnými miestami. Zároveň plnili funkciu predmetov osobnej zbožnosti, často nosených príslušníkmi [[Aristokracia|aristokracie]] a vyšších [[Duchovenstvo|cirkevných hodnostárov]].<ref name=":0" /> Predná strana kríža zobrazuje ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] medzi [[Mária (matka Ježiša)|Pannou Máriou]] a [[Ján (apoštol)|svätým Jánom Evanjelistom]]. Nad Kristovou hlavou sú umiestnené [[Personifikácia|personifikácie]] [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac]]a v podobe [[polmesiac]]a, zatiaľ čo pod jeho nohami sa nachádza [[Adam a Eva|Adamova]] [[lebka]], tradičný symbol [[Golgota|Golgoty]] a vykúpenia ľudstva prostredníctvom Kristovej obety. Kompozíciu dopĺňajú grécke nápisy (Ježiš Kristus; Žena, hľa, tvoj syn!; Hľa, tvoja matka!) vytvorené z tenkých zlatých pásikov vsadených do emailovej výzdoby.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Robin Cormack, Maria Vassilaki | titul = Byzantium, 330{{--}}1453 | vydanie = | vydavateľ = Royal Academy of Arts | miesto = London | rok = 2008 | isbn = 9781905711260 | kapitola = | strany = 391 | jazyk = en }}</ref> Po stranách Adamovej lebky sa zachovali dve prázdne trojuholníkové lôžka po pôvodne osadených dekoratívnych prvkoch. V centrálnej časti kríža sa nachádza kruhový otvor prerušujúci Kristovo torzo, kde bol pravdepodobne uložená relivkia. Zadná strana kríža zobrazuje postavu Panny Márie v postoji [[orant]]ky, teda s rukami zdvihnutými v geste [[Modlitba|modlitby]]. Pannu Máriu obklopujú svätci s identifikačnými gréckymi nápismi. V hornej časti je zobrazený [[Ján Krstiteľ|svätý Ján Krstiteľ]], po stranách [[Peter (apoštol)|svätí Peter]] a [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] a v spodnej časti [[Pavol (apoštol)|svätý Pavol]]. [[Ikonografia|Ikonografický program]] zdôrazňuje ochrannú a sprostredkovateľskú úlohu [[Theotokos|Bohorodičky]] v kontexte byzantskej zbožnosti.<ref name=":1" /> Významným aspektom kríža je technika priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorá patrila k charakteristickým prejavom byzantského zlatníctva. Pri tejto technike sa tenké pásiky zlata alebo iného kovu používajú na vytvorenie kontúr priehradok. Jednotlivé polia boli následne vyplnené farebnou sklovitou pastou a vypaľované pri vysokej teplote. Po vypálení bol povrch brúsený a leštený. Hoci technika umožňovala dosiahnuť výraznú farebnosť a dekoratívny efekt, menej vyhovovalo jemnému plastickému modelovaniu tvárí a anatomických detailov. Táto skutočnosť sa na kríži prejavuje schematizovaným a mäkko modelovanými črtami postáv Krista, Panny Márie a ostatných svätcov. Kríž býva považovaný za jeden z najstarších známych príkladov tohto typu relikviárov a pravdepodobne predstavoval významný vzor pre ďalší vývoj byzantských relikviárových krížov v stredomorskej oblasti.<ref name=":0" /> == Interpretácia diela == Podľa britského historika umenia Robina Cormacka bezprostredným predobrazom tohto typu kríža boli pektorály a [[fylakter]]ia, ktoré sa stali obľúbenými predmetmi [[Ikonodul|ikonodulov]] po odsúdení obrazoborectva ako [[Heréza|herézy]] na [[Druhý nicejský koncil|Druhom nicejskom koncile]] v roku [[787]]. Tieto predmety často kombinovali ochrannú a devocionálnu funkciu prostredníctvom figurálnych zobrazení, ktoré demonštrovali pravovernosť a poskytovali ochranu pred nešťastím svojmu nositeľovi. Po opätovnom odsúdení ikonoklazmu ako herézy v roku [[843]] zaznamenal tento typ relikviárových krížov nový rozmach, pričom Beresford Hopeov kríž možno zaradiť práve do tohto okruhu diel v kontexte obnovenej ikonodulnej tradície.<ref name=":2" /> Tento typ kríža bol určený na uloženie relikvie, pravdepodobne fragmentu Pravého kríža. Pôvodne sa nosil zavesený na reťazi okolo [[krk]]u ako osobný devocionálny predmet. Tradícia Pravého kríža sa viaže k objaveniu Kristovho kríža v [[Jeruzalem]]e počas výstavby [[Bazilika Svätého hrobu|Baziliky Božieho hrobu]] približne v rokoch [[325]]{{--}}[[326]]. Neskoršia kresťanská tradícia pripísala významnú úlohu pri nájdení relikvie [[Helena (matka Konštantína I.)|cisárovnej Helene]], matke cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], hoci jej účasť nie je doložená v diele ''Vita Constantini'' od [[Eusebios z Kaisareie|Eusébia z Kaisareie]]. Kult Pravého kríža je doložený v ''Katechézach ''[[Cyril Jeruzalemský|Cyrila Jeruzalemského]] z polovice [[4. storočie|4. storočia]]. Relikvie Pravého kríža sa následne rozšírili po celom kresťanskom svete a napriek ich veľkému množstvu si zachovávali vysoký duchovný a reprezentatívny význam. Často boli využívané ako diplomatické dary medzi [[Dynastia|panovníckymi dynastiami]] a cirkevnými hodnostármi. Byzantský cisár [[Justín II.]] daroval v roku [[569]] relikviu Pravého kríža franskej kráľovnej Radegunda, zatiaľ čo pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] zaslal časti relikvie longobardskej kráľovnej [[Theodelinda|Theodelinde]] a vizigótskemu kráľovi [[Rekkared I.|Rekkaredovi I.]]<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kondakov | meno = Nikodim Pavlovich | odkaz na autora = | titul = Geschichte und Denkmäler des byzantinischen Emails | vydanie = | vydavateľ = A. Osterrieth | miesto = Frankfurt am Main | rok = 1892 | isbn = | kapitola = | strany = 176177 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Reil | meno = Johannes | odkaz na autora = | titul = Christus am Kreuz in der Bildkunst der Karolingerzeit | vydanie = | vydavateľ = Dietrich | miesto = Leipzig | rok = 1930 | isbn = | kapitola = | strany = 74, 103{{--}}104 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hackenbroch | meno = Yvonne | odkaz na autora = | titul = ltalienisches Email des friihen Mittelalters | vydanie = | vydavateľ = Holbein | miesto = Basel | rok = 1938 | isbn = | kapitola = | strany = 1618 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Cambell | meno = Marian | odkaz na autora = | titul = An introduction to medieval enamels | vydanie = | vydavateľ = Her Majesty's Stationery Office | miesto = London | rok = 1983 | isbn = 0-11-290385-1 | kapitola = | strany = 15 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ Beresford Hopeov relikviárový kríž] v katalógu Victoria and Albert Museum (po anglicky) * [https://historica.unibo.it/entities/publication/489b2aa4-bc6b-4428-988a-48b7c62cce10 Beresford Hopeov relikviárový kríž] (po anglicky) [[Kategória:Byzantské umenie]] ehezhemvng40gwhmkxlsqo2v88q4obt 8218855 8218610 2026-05-24T09:37:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Relikviáre]] pomocou použitia HotCat 8218855 wikitext text/x-wiki {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = Beresford Hopeov relikviárový kríž | Obrázok = Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg | Popis = | V pôvodnom jazyku = | Iný názov = Relikviár z Beresford Hope | Autor = neznámy | Rok = [[800]]{{--}}[[900]] | Technika = [[Zlato (minerál)|zlato]], pozlátené [[Striebro (minerál)|striebro]] a priehradkový email (''cloisonné'') | Výška = 8,7 | Šírka = 5,8 | Priemer = | Galéria = [[Victoria and Albert Museum]] | Mesto = [[Londýn]] | Štát = [[Spojené kráľovstvo]] | Majiteľ = | Commons = }} '''Beresford Hopeov relikviárový kríž'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gábriš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Opätovne k tzv. Monochamovej korune | periodikum = Ars | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dejín umenia SAV | miesto = Bratislava | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 54 | číslo = 2 | strany = 156 | url = https://www.sav.sk/journals/uploads/12071145Gabris_ars2021-2.pdf | dátum prístupu = 2026-05-16 | issn = 0044-9008 }}</ref> alebo '''Relikviár z Beresford Hope'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lassus | meno = Jean | odkaz na autora = | prekladatelia = Klement Benda | titul = Raně křesťanské a byzantské umění | vydanie = | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 152 | jazyk = cs }}</ref> je menší [[pektorál]]ny relikviárový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v korpuse. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] [[9. storočie|9. storočia]]. Kríž bol pravdepodobne zhotovený v južnom [[Taliansko|Taliansku]] krátko po skončení [[Obrazoborectvo|ikonoklazmu]], približne medzi rokom [[843]] a polovicou [[10. storočie|10. storočia]]. V roku [[1886]] relikviárový kríž získalo [[Victoria and Albert Museum]] v [[Londýn]]e.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beresford Hope Cross | url = https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ | dátum vydania = 2005-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | jazyk = en }}</ref> == História == Dielo sa všeobecne datuje do [[9. storočie|9. storočia]], pričom rozhodujúcim kritériom jeho chronologického zaradenia je technológia emailovej výzdoby. Od [[19. storočie|19. storočia]] bol predmetom odbornej diskusie o jeho pôvode a datovaní.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Paul Williamson | titul = The medieval treasury: the art of the Middle Ages in the Victoria and Albert Museum | vydanie = | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | rok = 1986 | isbn = 0948107383 | kapitola = | strany = 6263 | jazyk = en }}</ref> Britský historik umenia David Buckton považoval emailovú výzdobu za pomerne jednoduchú a technicky nevyspelú, čo interpretoval ako znak raného štádia byzantského priehradkového emailu (''cloisonné'').<ref name=":0" /> Podobný názor zastával aj britský historik umenia Robin Cormack, ktorý kríž pokladal za doklad nových umeleckých impulzov prenesených z východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] po skončení ikonoklazmu. Poukázal na prechod od filigránskej techniky emailu k technike priehradkového emailu (''cloisonné''), pri ktorej bolo farebné sklo vypaľovalané v drobných priehradkách vytvorených tenkými zlatými pásikmi. Na základe týchto znakov datoval vznik kríža krátko po roku 843.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Cormack | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = Byzantine Arts | vydanie = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = 0-19-284211-0 | kapitola = | strany = 113{{--}}114 | jazyk = en }}</ref> Charakteristický odtieň priesvitného zeleného emailu v kontraste s inkarnátom figúr umožňuje zaradiť vznik diela do obdobia po skončení ikonoklazmu, približne od roku 843 do polovice 10. storočia.<ref name=":1" /> Štylistická analýza vyobrazení [[Ježiš Kristus|Krista]], [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Svätec|svätcov]], ktoré sa vyznačujú zjednodušeným a pomerne robustným modelovaním, viedla bádateľov k predpokladu, že autorom bol byzantský remeselník pôsobiaci na juhu Talianska. Pravdepodobne išlo o umelca, ktorý sa počas ikonoklazmu presťahoval zrejme z okolia [[Istanbul|Konštantínopola]] do byzantských provincií na juhu Talianska. Izolovaný charakter dielne a nižšia technická úroveň naznačujú, že dielo vznikolo mimo hlavných centier byzantského umenia. Kríž vykazuje určité štylistické paralely s relikviárom Staurothéka Fieschi Morgan ([[815]]/[[843]], dnes [[Metropolitan Museum of Art|The Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]) a relikviárom Pravého kríža zo Sancta Sanctorum (9. storočie, dnes [[Musei Vaticani]], [[Vatikán]]).<ref name=":1" /> David Buckton považuje kríž za menej primitívny ako Staurothéka Fieschi Morgan, ale menej prepracovaný ako votívna koruna byzantského cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] ([[886]][[912|{{--}}912]], dnes klenotnica [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]], [[Benátky]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = David Buckton | titul = Byzantium: treasures of Byzantine art and culture from British collections | vydanie = | vydavateľ = [[British Museum]] | miesto = London | rok = 1994 | isbn = 0-7141-0566-X | kapitola = | strany = 132 | jazyk = en }}</ref> Dielo bolo prvýkrát evidované v katalógu zbierky Louisa Fidela Debruge-Duménila ([[1788]][[1838|{{--}}1838]]), ktorý bol publikovaný v roku [[1847]]. Kríž sa neskôr dostal do vlastníctva Alexandra Beresforda Hopea, po ktorom nesie svoje dnešné pomenovanie. Po rozpredaji jeho zbierky v aukčnej sieni Christie's v máji 1886 kríž zakúpilo Victoria and Albert Museum, kde je uložený dodnes.<ref name=":1" /> == Opis == [[Súbor:Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county (1856) (14776575414).jpg|vľavo|náhľad|Ilustrácia zobrazujúca prednú a zadnú stranu Beresford Hopeovho relikvárového kríža, In: Catalogue of the Antiquities exhibited in the. Museum formed during the Annual Meeting of the Archaeological Institute at Chichester in July 1853. In: ''Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county'', London : Sussex Archaeological Society, 1856, s. 302.]] Beresford Hopeov relikviárový kríž je zhotovený zo zlata, pozláteného striebra a priehradkového emailu (''cloisonné''). Rozmer diela je približne 8,7 cm na výšku, 5,8 cm na šírku a 1,8 cm na hrúbku. Konštrukcia pozostáva z dvoch častí spojených pántom v hornej časti a západkou na spodnej strane, čo umožňuje otvorenie kríža a uloženie malej [[Relikvia|relikvie]] do vnútorného priestoru. Relikviárové kríže tohto typu slúžili na uchovávanie relikvií spojených so svätcami alebo posvätnými miestami. Zároveň plnili funkciu predmetov osobnej zbožnosti, často nosených príslušníkmi [[Aristokracia|aristokracie]] a vyšších [[Duchovenstvo|cirkevných hodnostárov]].<ref name=":0" /> Predná strana kríža zobrazuje ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] medzi [[Mária (matka Ježiša)|Pannou Máriou]] a [[Ján (apoštol)|svätým Jánom Evanjelistom]]. Nad Kristovou hlavou sú umiestnené [[Personifikácia|personifikácie]] [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac]]a v podobe [[polmesiac]]a, zatiaľ čo pod jeho nohami sa nachádza [[Adam a Eva|Adamova]] [[lebka]], tradičný symbol [[Golgota|Golgoty]] a vykúpenia ľudstva prostredníctvom Kristovej obety. Kompozíciu dopĺňajú grécke nápisy (Ježiš Kristus; Žena, hľa, tvoj syn!; Hľa, tvoja matka!) vytvorené z tenkých zlatých pásikov vsadených do emailovej výzdoby.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Robin Cormack, Maria Vassilaki | titul = Byzantium, 330{{--}}1453 | vydanie = | vydavateľ = Royal Academy of Arts | miesto = London | rok = 2008 | isbn = 9781905711260 | kapitola = | strany = 391 | jazyk = en }}</ref> Po stranách Adamovej lebky sa zachovali dve prázdne trojuholníkové lôžka po pôvodne osadených dekoratívnych prvkoch. V centrálnej časti kríža sa nachádza kruhový otvor prerušujúci Kristovo torzo, kde bol pravdepodobne uložená relivkia. Zadná strana kríža zobrazuje postavu Panny Márie v postoji [[orant]]ky, teda s rukami zdvihnutými v geste [[Modlitba|modlitby]]. Pannu Máriu obklopujú svätci s identifikačnými gréckymi nápismi. V hornej časti je zobrazený [[Ján Krstiteľ|svätý Ján Krstiteľ]], po stranách [[Peter (apoštol)|svätí Peter]] a [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] a v spodnej časti [[Pavol (apoštol)|svätý Pavol]]. [[Ikonografia|Ikonografický program]] zdôrazňuje ochrannú a sprostredkovateľskú úlohu [[Theotokos|Bohorodičky]] v kontexte byzantskej zbožnosti.<ref name=":1" /> Významným aspektom kríža je technika priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorá patrila k charakteristickým prejavom byzantského zlatníctva. Pri tejto technike sa tenké pásiky zlata alebo iného kovu používajú na vytvorenie kontúr priehradok. Jednotlivé polia boli následne vyplnené farebnou sklovitou pastou a vypaľované pri vysokej teplote. Po vypálení bol povrch brúsený a leštený. Hoci technika umožňovala dosiahnuť výraznú farebnosť a dekoratívny efekt, menej vyhovovalo jemnému plastickému modelovaniu tvárí a anatomických detailov. Táto skutočnosť sa na kríži prejavuje schematizovaným a mäkko modelovanými črtami postáv Krista, Panny Márie a ostatných svätcov. Kríž býva považovaný za jeden z najstarších známych príkladov tohto typu relikviárov a pravdepodobne predstavoval významný vzor pre ďalší vývoj byzantských relikviárových krížov v stredomorskej oblasti.<ref name=":0" /> == Interpretácia diela == Podľa britského historika umenia Robina Cormacka bezprostredným predobrazom tohto typu kríža boli pektorály a [[fylakter]]ia, ktoré sa stali obľúbenými predmetmi [[Ikonodul|ikonodulov]] po odsúdení obrazoborectva ako [[Heréza|herézy]] na [[Druhý nicejský koncil|Druhom nicejskom koncile]] v roku [[787]]. Tieto predmety často kombinovali ochrannú a devocionálnu funkciu prostredníctvom figurálnych zobrazení, ktoré demonštrovali pravovernosť a poskytovali ochranu pred nešťastím svojmu nositeľovi. Po opätovnom odsúdení ikonoklazmu ako herézy v roku [[843]] zaznamenal tento typ relikviárových krížov nový rozmach, pričom Beresford Hopeov kríž možno zaradiť práve do tohto okruhu diel v kontexte obnovenej ikonodulnej tradície.<ref name=":2" /> Tento typ kríža bol určený na uloženie relikvie, pravdepodobne fragmentu Pravého kríža. Pôvodne sa nosil zavesený na reťazi okolo [[krk]]u ako osobný devocionálny predmet. Tradícia Pravého kríža sa viaže k objaveniu Kristovho kríža v [[Jeruzalem]]e počas výstavby [[Bazilika Svätého hrobu|Baziliky Božieho hrobu]] približne v rokoch [[325]]{{--}}[[326]]. Neskoršia kresťanská tradícia pripísala významnú úlohu pri nájdení relikvie [[Helena (matka Konštantína I.)|cisárovnej Helene]], matke cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], hoci jej účasť nie je doložená v diele ''Vita Constantini'' od [[Eusebios z Kaisareie|Eusébia z Kaisareie]]. Kult Pravého kríža je doložený v ''Katechézach ''[[Cyril Jeruzalemský|Cyrila Jeruzalemského]] z polovice [[4. storočie|4. storočia]]. Relikvie Pravého kríža sa následne rozšírili po celom kresťanskom svete a napriek ich veľkému množstvu si zachovávali vysoký duchovný a reprezentatívny význam. Často boli využívané ako diplomatické dary medzi [[Dynastia|panovníckymi dynastiami]] a cirkevnými hodnostármi. Byzantský cisár [[Justín II.]] daroval v roku [[569]] relikviu Pravého kríža franskej kráľovnej Radegunda, zatiaľ čo pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] zaslal časti relikvie longobardskej kráľovnej [[Theodelinda|Theodelinde]] a vizigótskemu kráľovi [[Rekkared I.|Rekkaredovi I.]]<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kondakov | meno = Nikodim Pavlovich | odkaz na autora = | titul = Geschichte und Denkmäler des byzantinischen Emails | vydanie = | vydavateľ = A. Osterrieth | miesto = Frankfurt am Main | rok = 1892 | isbn = | kapitola = | strany = 176177 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Reil | meno = Johannes | odkaz na autora = | titul = Christus am Kreuz in der Bildkunst der Karolingerzeit | vydanie = | vydavateľ = Dietrich | miesto = Leipzig | rok = 1930 | isbn = | kapitola = | strany = 74, 103{{--}}104 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hackenbroch | meno = Yvonne | odkaz na autora = | titul = ltalienisches Email des friihen Mittelalters | vydanie = | vydavateľ = Holbein | miesto = Basel | rok = 1938 | isbn = | kapitola = | strany = 1618 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Cambell | meno = Marian | odkaz na autora = | titul = An introduction to medieval enamels | vydanie = | vydavateľ = Her Majesty's Stationery Office | miesto = London | rok = 1983 | isbn = 0-11-290385-1 | kapitola = | strany = 15 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ Beresford Hopeov relikviárový kríž] v katalógu Victoria and Albert Museum (po anglicky) * [https://historica.unibo.it/entities/publication/489b2aa4-bc6b-4428-988a-48b7c62cce10 Beresford Hopeov relikviárový kríž] (po anglicky) [[Kategória:Byzantské umenie]] [[Kategória:Relikviáre]] t92yyi6tqsce694iw9wiacmvtu8x7zd 0 750567 8218477 2026-05-23T12:04:19Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Pankration Met 06.1021.49.jpg|náhľad|Atický [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrový]] [[skyfos]] pripisovaný Maliarovi Thésea, zobrazujúci zápasníkov v [[Pankration|pankratiu]], cca 500 pred Kr., [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]], New York]] '''Maliar Thésea''' je konvenčné meno atického maliara [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrových váz]], pôsobiaceho na prelome neskorej archaickej a ranej klasickej…“ 8218477 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pankration Met 06.1021.49.jpg|náhľad|Atický [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrový]] [[skyfos]] pripisovaný Maliarovi Thésea, zobrazujúci zápasníkov v [[Pankration|pankratiu]], cca 500 pred Kr., [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]], New York]] '''Maliar Thésea''' je konvenčné meno atického maliara [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrových váz]], pôsobiaceho na prelome neskorej archaickej a ranej klasickej doby, približne v rokoch [[515 pred Kr.|515]] až [[475 pred Kr.]]<ref name=":0">{{Citácia knihy| autor = Olaf Borgers | titul = The Theseus Painter: Style, Shapes and Iconography | isbn = 978-90-71211-41-6 | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Allard Pierson Museum | rok = 2004 | strany = 1}}</ref> Patril k posledným významným majstrom čiernofigúrovej techniky v období, kedy atickému trhu už dominovala pokrokovejšia [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová maľba]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Theseus Painter (Greek, Attic, active about 510 - about 490 B.C.) | url = http://getty.edu | dátum prístupu = 2026-05-23 | vydavateľ = The J. Paul Getty Museum | jazyk = en}}</ref> == Identita a umelecké zaradenie == Jeho skutočné meno zostáva neznáme. Meno „Maliar Thésea“ mu dal britský historik umenia [[John Beazley]] podľa toho, že na svojich vázach mimoriadne často zobrazoval rôzne mytologické epizódy z putovania a hrdinských činov atického hrdinu [[Théseus|Thésea]].<ref name=":2">{{Citácia knihy| autor = T. B. L. Webster | titul = Potter and Patron in Classical Athens | isbn = 978-0-416-75630-2 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1972 | strany = 84}}</ref> Predpokladá sa, že svoje vzdelanie nadobudol u hrnčiara [[Pamfaios|Pamfaia]]. Na začiatku svojej kariéry úzko spolupracoval v ateliéri s [[Maliar Athény|Maliarom Athény]], s ktorým zdieľal spoločné tvarové aj dekoratívne preferencie.<ref name=":2"/> Štylisticky mal taktiež obrovský vplyv na širší okruh vázových maliarov z tzv. skupiny ({{vjz|eng}} ''Krokotos Group'',<ref name=autogenerated1>John Boardman, Schwarzfigurige Vasen aus Athen, Übers. v. Florian Felten, Mainz 1977, {{ISBN|3-8053-0233-9}}, p. 118</ref> nasledovníkov Maliara Krokótu).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu| autor = A. D. Ure | titul = Krokotos and White Heron | časopis = The Journal of Hellenic Studies | rok = 1955 | ročník = 75 | strany = 103 | doi = 10.2307/629174}}</ref>Názov skupiny je odvodený od starogréckeho slova ''krokótos'', ktoré označuje šafranovo žltý slávnostný odev. Ženské postavy na vázach tohto okruhu sú často odeté do takýchto rúch.<ref name=":0"/> == Charakteristika tvorby == Maliarovi Thésea sa dodnes pripisuje približne 200 zachovaných váz.<ref name=":4"/> Hoci tvoril v ére postupného úpadku čiernofigúrovej techniky, jeho maľby si udržali mimoriadne vysokú remeselnú úroveň, anatomickú presnosť a kompozičnú vynaliezavosť.<ref name=":4"/> Medzi jeho najvýznamnejšie znaky a prínosy patria: * ''Tvarová špecializácia:'' Bol vedúcou osobnosťou vo výrobe rozmerných, hlbokých čaší – [[skyfos|skyfov]] takzvanej triedy Heron (Heron Class).<ref name=":1">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The Art of Vase-Painting in Classical Athens | isbn = 978-0-521-33881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1994 | strany = 132}}</ref> Okrem nich často maľoval na [[lékythos|lékythoi]], [[oinochoé|oinochoai]] a [[kyathos|kyathoi]].<ref name=":0"/> * ''Technologické inovácie:'' Veľmi často experimentoval [[Vázová maľba na bielom podklade|s maľbou na bielom podklade]], čím dosahoval výraznejší kontrast figúr. * ''Ikonografia:'' Popri obľúbených théseovských námetoch (napr. zápas s Minotaurom či s maratónskym býkom) často zachytával scény z ciest [[Odyseus|Odyssea]], hrdinské činy [[Hérakles|Hérakla]], ale aj výjavy z každodenného života, akými boli atléti pri tréningu, hodovníci, herci, [[Symposion|symposiá]] či náboženské procesie.<ref name=":4"/> Jeho diela boli pre svoju kvalitu žiadaným exportným artiklom po celom Stredomorí. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť jeho váz od ostrova [[Thasos (ostrov)|Thasos]] na severe, cez [[Kyréné (Líbya)|Kyréné]] v severnej Afrike, ostrov [[Rodos (ostrov)|Rodos]] na východe až po [[ Etruskovia|etruské]] a grécke lokality v [[Taliansko|Taliansku]] a na [[Sicília|Sicílii]].<ref name=":0"/> == Galéria == <gallery> Getty villa 567 v2 (6571472299).jpg|Atický čiernofigúrový [[kyathos]] (naberačka), zobrazujúci dionýzovské motívy, cca 510 – 490 pred Kr., Getty Villa Terracotta skyphos (deep drinking cup) MET DP104331.jpg|Čiernofigúrový [[skyfos]] s vyobrazením satyrov a osla, cca 500 pred Kr., Metropolitné múzeum umenia Black-figure skyphos, the ship-car of Dionysos, by the Theseus painter, about 500 BC, National Archaeological Museum of Athens (14111840891).jpg|[[Skyfos]] s motívom Dionýza na lodnom voze, cca 500 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach Attic black-figure lekythos, Odysseus,Theseus Painter, 500 BC, AshmoleanM, AN 1934.372, 142476.jpg|[[Lékythos]] s [[Vázová maľba na bielom podklade|maľbou na bilom podklade]] zobrazujúcou mytologickú scénu z Odyssey (Odysseus priviazaný pod baranom prichádza k obrovi Polyfémovi), cca 500 pred Kr., Ashmolean Museum </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commons=Category:Theseus Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] sj8yerazfseeq3c4495f6awjpmhqp37 8218484 8218477 2026-05-23T12:16:27Z Luppus 39967 wikilinka 8218484 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pankration Met 06.1021.49.jpg|náhľad|Atický [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrový]] [[skyfos]] pripisovaný Maliarovi Thésea, zobrazujúci zápasníkov v [[Pankration|pankratiu]], cca 500 pred Kr., [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]], New York]] '''Maliar Thésea''' je konvenčné meno atického maliara [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrových váz]], pôsobiaceho na prelome neskorej archaickej a ranej klasickej doby, približne v rokoch [[515 pred Kr.|515]] až [[475 pred Kr.]]<ref name=":0">{{Citácia knihy| autor = Olaf Borgers | titul = The Theseus Painter: Style, Shapes and Iconography | isbn = 978-90-71211-41-6 | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Allard Pierson Museum | rok = 2004 | strany = 1}}</ref> Patril k posledným významným majstrom čiernofigúrovej techniky v období, kedy atickému trhu už dominovala pokrokovejšia [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová maľba]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Theseus Painter (Greek, Attic, active about 510 - about 490 B.C.) | url = http://getty.edu | dátum prístupu = 2026-05-23 | vydavateľ = The J. Paul Getty Museum | jazyk = en}}</ref> == Identita a umelecké zaradenie == Jeho skutočné meno zostáva neznáme. Meno „Maliar Thésea“ mu dal britský historik umenia [[John Beazley]] podľa toho, že na svojich vázach mimoriadne často zobrazoval rôzne mytologické epizódy z putovania a hrdinských činov atického hrdinu [[Théseus|Thésea]].<ref name=":2">{{Citácia knihy| autor = T. B. L. Webster | titul = Potter and Patron in Classical Athens | isbn = 978-0-416-75630-2 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1972 | strany = 84}}</ref> Predpokladá sa, že svoje vzdelanie nadobudol u hrnčiara [[Pamfaios|Pamfaia]]. Na začiatku svojej kariéry úzko spolupracoval v ateliéri s [[Maliar Athény|Maliarom Athény]], s ktorým zdieľal spoločné tvarové aj dekoratívne preferencie.<ref name=":2"/> Štylisticky mal taktiež obrovský vplyv na širší okruh vázových maliarov z tzv. skupiny ({{vjz|eng}} ''Krokotos Group'',<ref name=autogenerated1>John Boardman, Schwarzfigurige Vasen aus Athen, Übers. v. Florian Felten, Mainz 1977, {{ISBN|3-8053-0233-9}}, p. 118</ref> nasledovníkov [[Maliar krokótu|Maliara krokótu]]).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu| autor = A. D. Ure | titul = Krokotos and White Heron | časopis = The Journal of Hellenic Studies | rok = 1955 | ročník = 75 | strany = 103 | doi = 10.2307/629174}}</ref>Názov skupiny je odvodený od starogréckeho slova ''krokótos'', ktoré označuje šafranovo žltý slávnostný odev. Ženské postavy na vázach tohto okruhu sú často odeté do takýchto rúch.<ref name=":0"/> == Charakteristika tvorby == Maliarovi Thésea sa dodnes pripisuje približne 200 zachovaných váz.<ref name=":4"/> Hoci tvoril v ére postupného úpadku čiernofigúrovej techniky, jeho maľby si udržali mimoriadne vysokú remeselnú úroveň, anatomickú presnosť a kompozičnú vynaliezavosť.<ref name=":4"/> Medzi jeho najvýznamnejšie znaky a prínosy patria: * ''Tvarová špecializácia:'' Bol vedúcou osobnosťou vo výrobe rozmerných, hlbokých čaší – [[skyfos|skyfov]] takzvanej triedy Heron (Heron Class).<ref name=":1">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The Art of Vase-Painting in Classical Athens | isbn = 978-0-521-33881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1994 | strany = 132}}</ref> Okrem nich často maľoval na [[lékythos|lékythoi]], [[oinochoé|oinochoai]] a [[kyathos|kyathoi]].<ref name=":0"/> * ''Technologické inovácie:'' Veľmi často experimentoval [[Vázová maľba na bielom podklade|s maľbou na bielom podklade]], čím dosahoval výraznejší kontrast figúr. * ''Ikonografia:'' Popri obľúbených théseovských námetoch (napr. zápas s Minotaurom či s maratónskym býkom) často zachytával scény z ciest [[Odyseus|Odyssea]], hrdinské činy [[Hérakles|Hérakla]], ale aj výjavy z každodenného života, akými boli atléti pri tréningu, hodovníci, herci, [[Symposion|symposiá]] či náboženské procesie.<ref name=":4"/> Jeho diela boli pre svoju kvalitu žiadaným exportným artiklom po celom Stredomorí. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť jeho váz od ostrova [[Thasos (ostrov)|Thasos]] na severe, cez [[Kyréné (Líbya)|Kyréné]] v severnej Afrike, ostrov [[Rodos (ostrov)|Rodos]] na východe až po [[ Etruskovia|etruské]] a grécke lokality v [[Taliansko|Taliansku]] a na [[Sicília|Sicílii]].<ref name=":0"/> == Galéria == <gallery> Getty villa 567 v2 (6571472299).jpg|Atický čiernofigúrový [[kyathos]] (naberačka), zobrazujúci dionýzovské motívy, cca 510 – 490 pred Kr., Getty Villa Terracotta skyphos (deep drinking cup) MET DP104331.jpg|Čiernofigúrový [[skyfos]] s vyobrazením satyrov a osla, cca 500 pred Kr., Metropolitné múzeum umenia Black-figure skyphos, the ship-car of Dionysos, by the Theseus painter, about 500 BC, National Archaeological Museum of Athens (14111840891).jpg|[[Skyfos]] s motívom Dionýza na lodnom voze, cca 500 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach Attic black-figure lekythos, Odysseus,Theseus Painter, 500 BC, AshmoleanM, AN 1934.372, 142476.jpg|[[Lékythos]] s [[Vázová maľba na bielom podklade|maľbou na bilom podklade]] zobrazujúcou mytologickú scénu z Odyssey (Odysseus priviazaný pod baranom prichádza k obrovi Polyfémovi), cca 500 pred Kr., Ashmolean Museum </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commons=Category:Theseus Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] oxa2xcjb1mmuuf8y446b4vdqztfbvee 8218486 8218484 2026-05-23T12:18:21Z Luppus 39967 8218486 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pankration Met 06.1021.49.jpg|náhľad|Atický [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrový]] [[skyfos]] pripisovaný Maliarovi Thésea, zobrazujúci zápasníkov v [[Pankration|pankratiu]], cca 500 pred Kr., [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]], New York]] '''Maliar Thésea''' je konvenčné meno atického maliara [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrových váz]], pôsobiaceho na prelome neskorej archaickej a ranej klasickej doby, približne v rokoch [[515 pred Kr.|515]] až [[475 pred Kr.]]<ref name=":0">{{Citácia knihy| autor = Olaf Borgers | titul = The Theseus Painter: Style, Shapes and Iconography | isbn = 978-90-71211-41-6 | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Allard Pierson Museum | rok = 2004 | strany = 1}}</ref> Patril k posledným významným majstrom čiernofigúrovej techniky v období, kedy atickému trhu už dominovala pokrokovejšia [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová maľba]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Theseus Painter (Greek, Attic, active about 510 - about 490 B.C.) | url = http://getty.edu | dátum prístupu = 2026-05-23 | vydavateľ = The J. Paul Getty Museum | jazyk = en}}</ref> == Identita a umelecké zaradenie == Jeho skutočné meno zostáva neznáme. Meno „Maliar Thésea“ mu dal britský historik umenia [[John Beazley]] podľa toho, že na svojich vázach mimoriadne často zobrazoval rôzne mytologické epizódy z putovania a hrdinských činov atického hrdinu [[Théseus|Thésea]].<ref name=":2">{{Citácia knihy| autor = T. B. L. Webster | titul = Potter and Patron in Classical Athens | isbn = 978-0-416-75630-2 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1972 | strany = 84}}</ref> Predpokladá sa, že svoje vzdelanie nadobudol u hrnčiara [[Pamfaios|Pamfaia]]. Na začiatku svojej kariéry úzko spolupracoval v ateliéri s [[Maliar Athény|Maliarom Athény]], s ktorým zdieľal spoločné tvarové aj dekoratívne preferencie.<ref name=":2"/> Štylisticky mal taktiež obrovský vplyv na širší okruh vázových maliarov z tzv. skupiny ({{vjz|eng}} ''Krokotos Group'',<ref name=autogenerated1>John Boardman, Schwarzfigurige Vasen aus Athen, Übers. v. Florian Felten, Mainz 1977, {{ISBN|3-8053-0233-9}}, p. 118</ref> nasledovníkov [[Maliar krokótu|Maliara krokótu]]).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu| autor = A. D. Ure | titul = Krokotos and White Heron | časopis = The Journal of Hellenic Studies | rok = 1955 | ročník = 75 | strany = 103 | doi = 10.2307/629174}}</ref>Názov skupiny je odvodený od starogréckeho slova ''krokótos'', ktoré označuje šafranovo žltý slávnostný odev. Ženské postavy na vázach tohto okruhu sú často odeté do takýchto rúch.<ref name=":0"/> == Charakteristika tvorby == Maliarovi Thésea sa dodnes pripisuje približne 200 zachovaných váz.<ref name=":4"/> Hoci tvoril v ére postupného úpadku čiernofigúrovej techniky, jeho maľby si udržali mimoriadne vysokú remeselnú úroveň, anatomickú presnosť a kompozičnú vynaliezavosť.<ref name=":4"/> Medzi jeho najvýznamnejšie znaky a prínosy patria: * ''Tvarová špecializácia:'' Bol vedúcou osobnosťou vo výrobe rozmerných, hlbokých čaší – [[skyfos|skyfov]] takzvanej triedy Heron (Heron Class).<ref name=":1">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The Art of Vase-Painting in Classical Athens | isbn = 978-0-521-33881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1994 | strany = 132}}</ref> Okrem nich často maľoval na [[lékythos|lékythoi]], [[oinochoé|oinochoai]] a [[kyathos|kyathoi]].<ref name=":0"/> * ''Technologické inovácie:'' Veľmi často experimentoval [[Vázová maľba na bielom podklade|s maľbou na bielom podklade]], čím dosahoval výraznejší kontrast figúr. * ''Ikonografia:'' Popri obľúbených théseovských námetoch (napr. zápas s Minotaurom či s maratónskym býkom) často zachytával scény z ciest [[Odyseus|Odyssea]], hrdinské činy [[Hérakles|Hérakla]], ale aj výjavy z každodenného života, akými boli atléti pri tréningu, hodovníci, herci, [[Symposion|symposiá]] či náboženské procesie.<ref name=":4"/> Jeho diela boli pre svoju kvalitu žiadaným exportným artiklom po celom Stredomorí. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť jeho váz od ostrova [[Thasos (ostrov)|Thasos]] na severe, cez [[Kyréné (Líbya)|Kyréné]] v severnej Afrike, ostrov [[Rodos (ostrov)|Rodos]] na východe až po [[ Etruskovia|etruské]] a grécke lokality v [[Taliansko|Taliansku]] a na [[Sicília|Sicílii]].<ref name=":0"/> == Galéria == <gallery> Getty villa 567 v2 (6571472299).jpg|Atický čiernofigúrový [[kyathos]] (naberačka), zobrazujúci dionýzovské motívy, cca 510 – 490 pred Kr., Getty Villa Terracotta skyphos (deep drinking cup) MET DP104331.jpg|Čiernofigúrový [[skyfos]] s vyobrazením satyrov a osla, cca 500 pred Kr., Metropolitné múzeum umenia Black-figure skyphos, the ship-car of Dionysos, by the Theseus painter, about 500 BC, National Archaeological Museum of Athens (14111840891).jpg|[[Skyfos]] s motívom Dionýza na lodnom voze, cca 500 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach Attic black-figure lekythos, Odysseus,Theseus Painter, 500 BC, AshmoleanM, AN 1934.372, 142476.jpg|[[Lékythos]] s [[Vázová maľba na bielom podklade|maľbou na bielom podklade]] zobrazujúcou mytologickú scénu z Odyssey (Odysseus priviazaný pod baranom prichádza k obrovi Polyfémovi), cca 500 pred Kr., Ashmolean Museum </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commons=Category:Theseus Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] dh81iu9q10dgpbfel3c0hgi3f83goo1 0 750568 8218499 2026-05-23T12:45:56Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky #veda #UK100 8218499 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hmotnostný zlomok.png|náhľad|Hmotnostný zlomok vyjadruje, akú časť hmotnosti roztoku tvorí rozpustená látka. Čím väčší je hmotnostný zlomok, tým viac rozpustenej látky roztok obsahuje.]] '''Hmotnostný zlomok''' (<math>w_A </math>) je podiel hmotnosti zložky A (<math>{m_A} </math>) na jednotku hmotnosti zmesi, čo je súčet hmotností všetkých zložiek zmesi (<math>\sum_{i}m_i </math>) Pre hmotnostný zlomok zložky ''A'' platí:<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=koncentrácia|strany=382}}</ref> : <math>w_A = \frac{m_A}{\sum_{i}m_i} </math><ref name=":011">{{Citácia knihy|priezvisko=Fajnor|meno=Valdimír|titul=Všeobecná a anorganická chémia pre biológov|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-223-4926-0|priezvisko2=Schwendt|meno2=Peter|priezvisko3=Tatiersky|meno3=Jozef}}</ref> Súčet hmotnostných zlomkov všetkých zložiek zmesi je rovný jednej: <math>\sum_{i}w_i = 1 </math> Pre vyjadrenie hmotnostného zlomku v [[Percento|percentách]] sa násobí hmotnostný zlomok násobí 100 %: : <math>w_A = \frac{m_A}{\sum_{i}m_i} \cdot 100\,\%</math> V dôsledku [[Zákon zachovania hmotnosti|zákona zachovania hmotnosti]] platí, že súčet hmotností všetkých zložiek zmesi (<math>\sum_{i}m_i </math>) je rovný hmotnosti zmesi (<math>m_\odot </math>): <math>\sum_{i}m_i = m_\odot </math> Preto je možné písať hmotnostný zlomok aj ako podiel hmotnosti zložky A (<math>{m_A} </math>) ku hmotnosti roztoku (<math>m_\odot </math>): <math>w_A = \frac{m_A}{m_\odot} </math><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Chémia pre 1. ročník gymnázií|vydanie=8|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-08-03238-3|priezvisko2=Čtrnáctová|meno2=Hana|priezvisko3=Petrovič|meno3=Pavel}}</ref><ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Hmotnostný zlomok zložky A (<math>w_A </math>) je možné vypočítať z [[Molárny zlomok|molárneho zlomku]] zložky A (<math>x_A </math>): <math>w_A = \frac{x_AM_A}{\sum_{i}x_iM_i} </math><ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> kde <math>M_A </math> je molárna hmotnosť zložky A, <math>x_i </math> je molárny zlomok i-tej zložky a <math>M_i </math> je molárna hmotnosť i-tej zložky.<ref name=":2" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Chemické veličiny]] 9m9vbn74yhzb26xsp9c91504bnqb4tz 8218584 8218499 2026-05-23T15:35:41Z ~2026-29230-47 294915 8218584 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hmotnostný zlomok.png|náhľad|Hmotnostný zlomok vyjadruje, akú časť hmotnosti roztoku tvorí rozpustená látka. Čím väčší je hmotnostný zlomok, tým viac rozpustenej látky roztok obsahuje.]] '''Hmotnostný zlomok''' (<math>w_A </math>) je podiel hmotnosti zložky A (<math>{m_A} </math>) na jednotku hmotnosti zmesi, čo je súčet hmotností všetkých zložiek zmesi (<math>\sum_{i}m_i </math>) Pre hmotnostný zlomok zložky ''A'' platí:<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=koncentrácia|strany=382}}</ref> : <math>w_A = \frac{m_A}{\sum_{i}m_i} </math><ref name=":011">{{Citácia knihy|priezvisko=Fajnor|meno=Valdimír|titul=Všeobecná a anorganická chémia pre biológov|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-223-4926-0|priezvisko2=Schwendt|meno2=Peter|priezvisko3=Tatiersky|meno3=Jozef}}</ref> Súčet hmotnostných zlomkov všetkých zložiek zmesi je rovný jednej: <math>\sum_{i}w_i = 1 </math> Pre vyjadrenie hmotnostného zlomku v [[Percento|percentách]] sa násobí hmotnostný zlomok násobí 100 %: : <math>w_A = \frac{m_A}{\sum_{i}m_i} \cdot 100\,\%</math> V dôsledku [[Zákon zachovania hmotnosti|zákona zachovania hmotnosti]] platí, že súčet hmotností všetkých zložiek zmesi (<math>\sum_{i}m_i </math>) je rovný hmotnosti zmesi (<math>m_\odot </math>): <math>\sum_{i}m_i = m_\odot </math> Preto je možné písať hmotnostný zlomok aj ako podiel hmotnosti zložky A (<math>{m_A} </math>) ku hmotnosti roztoku (<math>m_\odot </math>): <math>w_A = \frac{m_A}{m_\odot} </math><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Chémia pre 1. ročník gymnázií|vydanie=8|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-08-03238-3|priezvisko2=Čtrnáctová|meno2=Hana|priezvisko3=Petrovič|meno3=Pavel}}</ref><ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Hmotnostný zlomok zložky A (<math>w_A </math>) je možné vypočítať z [[Molárny zlomok|molárneho zlomku]] zložky A (<math>x_A </math>): <math>w_A = \frac{x_AM_A}{\sum_{i}x_iM_i} </math><ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> kde <math>M_A </math> je molárna hmotnosť zložky A, <math>x_i </math> je molárny zlomok i-tej zložky a <math>M_i </math> je molárna hmotnosť i-tej zložky.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Chemické veličiny]] [[Kategória:Bezrozmerné veličiny]] 0z4hnwfyizhks8t08ofoxwtyrxfjcz5 0 750569 8218500 2026-05-23T12:47:43Z ~2026-30886-22 295761 Vytvorená stránka „[[Súbor:The Holyoke Caudle Cup, John Coney, American, c.&nbsp;1690, silver - Fogg Art Museum, Harvard University - DSC01393.jpg|náhľad|Šálka The Holyoke Caudle Cup, striebro, cca. 1690, od [[John Coney (silversmith)|Johna Coneyho]], vo [[Fogg Art Museum]]]] '''Caudle''' (alebo '''caudel''')<ref>{{Cite web|url=http://medievalcookery.com/recipes/butterbeer.html|title=Medieval Cookery - Buttered Beere|publisher=medievalcookery.com|access-date=2016-12-23}}</ref> b…“ 8218500 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Holyoke Caudle Cup, John Coney, American, c.&nbsp;1690, silver - Fogg Art Museum, Harvard University - DSC01393.jpg|náhľad|Šálka The Holyoke Caudle Cup, striebro, cca. 1690, od [[John Coney (silversmith)|Johna Coneyho]], vo [[Fogg Art Museum]]]] '''Caudle''' (alebo '''caudel''')<ref>{{Cite web|url=http://medievalcookery.com/recipes/butterbeer.html|title=Medieval Cookery - Buttered Beere|publisher=medievalcookery.com|access-date=2016-12-23}}</ref> bol horúci [[nápoj]], ktorý sa v rôznych podobách objavoval v [[Veľká Británia|britskej]] kuchyni od [[stredovek]]u až po [[Viktoriánska éra|viktoriánske časy]]. Bol hustý a sladký a považovaný za obzvlášť vhodný a výživný pre [[invalid]]ov a čerstvé [[matka (biológia)|matky]]. V niektorých historických obdobiach boli základom receptov na caudle [[Mlieko (cicavce)|mlieko]] a [[vajce ako potravina|vajcia]], ako napríklad [[vaječný likér]]. Neskoršie varianty sa viac podobali [[ovsená kaša|ovsenej kaši]] (gruel), čo bol druh pitnej ovsenej kaše. Podobne ako pôvodné formy [[posset]]u (nápoj z [[víno|vína]] a mlieka, nepodávaný ako [[dezert]]), aj caudle bol zvyčajne alkoholický. Existovali špeciálne '''caudle cups''', väčšie ako [[čaj]]ové šálky, často s pokrievkou a možno s dvoma rúčkami. Boli buď z [[keramika|keramiky]], alebo z kovu a mohli sa darovať. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Caudle}} [[Kategória:Nápoje]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] cozj8zbxl12q6ylrnait4uzjo3602pv 8218515 8218500 2026-05-23T13:06:14Z Bakjb 236375 wl 8218515 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Holyoke Caudle Cup, John Coney, American, c.&nbsp;1690, silver - Fogg Art Museum, Harvard University - DSC01393.jpg|náhľad|Šálka The Holyoke Caudle Cup, striebro, cca. 1690, od [[John Coney (striebrotepec)|Johna Coneyho]], vo [[Fogg Art Museum]]]] '''Caudle''' (alebo '''caudel''')<ref>{{Cite web|url=http://medievalcookery.com/recipes/butterbeer.html|title=Medieval Cookery - Buttered Beere|publisher=medievalcookery.com|access-date=2016-12-23}}</ref> bol horúci [[nápoj]], ktorý sa v rôznych podobách objavoval v [[Veľká Británia|britskej]] kuchyni od [[stredovek]]u až po [[Viktoriánska éra|viktoriánske časy]]. Bol hustý a sladký a považovaný za obzvlášť vhodný a výživný pre [[invalid]]ov a čerstvé [[matka (biológia)|matky]]. V niektorých historických obdobiach boli základom receptov na caudle [[Mlieko (cicavce)|mlieko]] a [[vajce ako potravina|vajcia]], ako napríklad [[vaječný likér]]. Neskoršie varianty sa viac podobali [[ovsená kaša|ovsenej kaši]] (gruel), čo bol druh pitnej ovsenej kaše. Podobne ako pôvodné formy [[posset]]u (nápoj z [[víno|vína]] a mlieka, nepodávaný ako [[dezert]]), aj caudle bol zvyčajne alkoholický. Existovali špeciálne '''caudle cups''', väčšie ako [[čaj]]ové šálky, často s pokrievkou a možno s dvoma rúčkami. Boli buď z [[keramika|keramiky]], alebo z kovu a mohli sa darovať. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Caudle}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nápoje]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] 1a8hqoqktzlm1xwom9rjypohvj2flzs 8218582 8218515 2026-05-23T15:32:13Z ~2026-29230-47 294915 8218582 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Holyoke Caudle Cup, John Coney, American, c.&nbsp;1690, silver - Fogg Art Museum, Harvard University - DSC01393.jpg|náhľad|Šálka The Holyoke Caudle Cup, striebro, cca. 1690, od [[John Coney (striebrotepec)|Johna Coneyho]], vo [[Fogg Art Museum]]]] '''Caudle''' (alebo '''caudel''')<ref>{{Cite web|url=http://medievalcookery.com/recipes/butterbeer.html|title=Medieval Cookery - Buttered Beere|publisher=medievalcookery.com|access-date=2016-12-23}}</ref> bol horúci [[nápoj]], ktorý sa v rôznych podobách objavoval v [[Veľká Británia|britskej]] kuchyni od [[stredovek]]u až po [[Viktoriánska éra|viktoriánske časy]]. Bol hustý a sladký a považovaný za obzvlášť vhodný a výživný pre [[invalid]]ov a čerstvé [[matka (biológia)|matky]]. V niektorých historických obdobiach boli základom receptov na caudle [[Mlieko (cicavce)|mlieko]] a [[vajce ako potravina|vajcia]], ako napríklad [[vaječný likér]]. Neskoršie varianty sa viac podobali [[ovsená kaša|ovsenej kaši]] (gruel), čo bol druh pitnej ovsenej kaše. Podobne ako pôvodné formy [[posset]]u (nápoj z [[víno|vína]] a mlieka, nepodávaný ako [[dezert]]), aj caudle bol zvyčajne alkoholický. Existovali špeciálne '''caudle cups''', väčšie ako [[čaj]]ové šálky, často s pokrievkou a možno s dvoma rúčkami. Boli buď z [[keramika|keramiky]], alebo z kovu a mohli sa darovať. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Caudle|1354347326}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nápoje]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] j9jlttsrokmbvfhqivrl7szzzqdh8a4 0 750571 8218530 2026-05-23T13:40:38Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky #veda #UK100 8218530 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Exzessvolumen Di-n-Propylether Heptan.png|náhľad|Závislosť dodatkového objemu od [[Molárny zlomok|molárneho zlomku]] [[Dipropyléter|di-''n''-propyléteru]] v [[Heptán|heptáne]]: Dodatkový objem V^E je kladný, takže dochádza ku [[Objemová dilatácia|objemovej dilatácii]] (výsledná zmes má väčší objem ako boli objemy čistých kvapalín pred zmiešaním) ]] '''Dodatkový objem'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1.5.1 Dodatkový objem | url = https://old.vscht.cz/fch/prikladnik/multi/p5/p.1.5.1.html#avpr | vydavateľ = old.vscht.cz | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5.2.1 Určení dodatkového objemu na základě hustoty roztoku a čistých látek | url = https://old.vscht.cz/fch/prikladnik/prikladnik/p.5.2.1.html#avpr | vydavateľ = old.vscht.cz | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> je odchýlka objemu zmesi od objemu ideálnej zmesi kvapalín alebo plynov vztiahnutá na 1 mol zmesi.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Dodatkový objem sa označuje <math>V^E</math> (E z ang. ''excess'') a je definovaný: <math>V^E = V_\odot - \sum_{i}V_i</math><ref name=":2" /> kde <math>V_\odot</math> je objem zmesi (roztoku) po zmešaní, ktorý má danú teplotu pri danom tlaku, <math>V_i</math> je objem čistej látky ''i'' pred zmiešaním, ktorá má rovnakú teplotu ako výsledná zmes po zmiešaní.<ref name=":2" /> == Experimentálne stanovenie dodatkového objemu == === Priama metóda meraním objemov === Priama metóda experimentálneho stanovenia dodatkového objemu je založená na meraní objemov čistých látok a objemu zmesi pri konštantnom tlaku a teplote (teploty všetkých čistých látok aj teplota zmesi musia byť pri meraní objemui rovnaké): zmiešavaním látok sa však teplota zmesi môže zmeniť, pretože môže dôjsť ku endotermickému zmiešavaniu (pokles teploty zmesi voči teplotám čistých látok), resp. exotermickému zmiešavaniu (teplota zmesi sa miešaním zvýši).<ref name=":2" /> === Nepriama metóda meraním hustôt === Nepriama metóda experimentálneho stanovenia dodatkového objemu je založená na meraní hustôt čistých látok a hustoty zmesi pri konštantnom tlaku a teplote.<ref name=":2" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Objemový zlomok]] * [[Objemová kontrakcia]] * [[Objemová dilatácia]] [[Kategória:Chemické veličiny]] sif8olocku9s0gm2dglez8zi4qh0m7p 8218581 8218530 2026-05-23T15:30:28Z ~2026-29230-47 294915 8218581 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Exzessvolumen Di-n-Propylether Heptan.png|náhľad|Závislosť dodatkového objemu od [[Molárny zlomok|molárneho zlomku]] [[Dipropyléter|di-''n''-propyléteru]] v [[Heptán|heptáne]]: Dodatkový objem V^E je kladný, takže dochádza ku [[Objemová dilatácia|objemovej dilatácii]] (výsledná zmes má väčší objem ako boli objemy čistých kvapalín pred zmiešaním) ]] '''Dodatkový objem'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1.5.1 Dodatkový objem | url = https://old.vscht.cz/fch/prikladnik/multi/p5/p.1.5.1.html#avpr | vydavateľ = old.vscht.cz | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5.2.1 Určení dodatkového objemu na základě hustoty roztoku a čistých látek | url = https://old.vscht.cz/fch/prikladnik/prikladnik/p.5.2.1.html#avpr | vydavateľ = old.vscht.cz | dátum prístupu = 2026-05-23}}</ref> je odchýlka objemu zmesi od objemu ideálnej zmesi kvapalín alebo plynov vztiahnutá na 1 mol zmesi.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Dodatkový objem sa označuje <math>V^E</math> (E z ang. ''excess'') a je definovaný: <math>V^E = V_\odot - \sum_{i}V_i</math><ref name=":2" /> kde <math>V_\odot</math> je objem zmesi (roztoku) po zmešaní, ktorý má danú teplotu pri danom tlaku, <math>V_i</math> je objem čistej látky ''i'' pred zmiešaním, ktorá má rovnakú teplotu ako výsledná zmes po zmiešaní.<ref name=":2" /> == Experimentálne stanovenie dodatkového objemu == === Priama metóda meraním objemov === Priama metóda experimentálneho stanovenia dodatkového objemu je založená na meraní objemov čistých látok a objemu zmesi pri konštantnom tlaku a teplote (teploty všetkých čistých látok aj teplota zmesi musia byť pri meraní objemui rovnaké): zmiešavaním látok sa však teplota zmesi môže zmeniť, pretože môže dôjsť ku endotermickému zmiešavaniu (pokles teploty zmesi voči teplotám čistých látok), resp. exotermickému zmiešavaniu (teplota zmesi sa miešaním zvýši).<ref name=":2" /> === Nepriama metóda meraním hustôt === Nepriama metóda experimentálneho stanovenia dodatkového objemu je založená na meraní hustôt čistých látok a hustoty zmesi pri konštantnom tlaku a teplote.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Objemový zlomok]] * [[Objemová kontrakcia]] * [[Objemová dilatácia]] [[Kategória:Chemické veličiny]] [[Kategória:Fyzikálna chémia]] [[Kategória:Termodynamické vlastnosti]] dwlsfq7794bnzg3h8eeclc8ly09z85w 0 750572 8218548 2026-05-23T14:30:05Z Qwerty Qwertik 151708 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/21190751|Lotyšská hymna]]“ 8218548 wikitext text/x-wiki {{Infobox hymna|Titul=Dievs, svētī Latviju|slovenský názov=Bože, žehnaj Lotyšsko|štát={{Vlajka a název|Lotyšsko}}|Autor=[[Kārlis Baumanis]]|skladateľ=[[Kārlis Baumanis]]|Hudba vznik=[[1873]]|slová vznik=[[1873]]|Zvuk=Latvian_National_Anthem.ogg|zvuk názov=Dievs, svētī Latviju|zvuk popis=instrumentální|Prijaté=1920|Skladateľ=[[Kārlis Baumanis]]|Slová vznik=[[1873]]}} [[Súbor:Rīga,_Baumaņu_Kārļa_piemiņas_zīme_2003-07-07_-_panoramio.jpg|náhľad|Text hymny na pamätníku Kārlisa Baumanisa v [[Riga|Rige]]]] '''Hymnou [[Lotyšsko|Lotyšska]]''' je pieseň '''Dievs, svētī Latviju''' (''Bože, žehnaj Lotyšsko''). Hudbu a slová napísal lotyšský národný buditeľ Kārlis Baumanis v roku [[1873]] pri príležitosti prvého lotyšského festivalu ľudových piesní. Ide o prvú skladbu, v názve ktorej sa používa slovo ''„Lotyšsko“''. 7. júna 1920 prijal Lotyšský parlament pieseň ''Dievs, svētī Latviju'' ako štátnu hymnu [[Lotyšsko|Lotyšska]] . V období sovietskej okupácie bola nahradená hymnou [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]]. 15. februára 1990 bola opäť navrátená ako lotyšská hymna. == Text a slovenský preklad == {| | valign="top" | '''Dievs, sveti Latviju''' Dievs, sveti Latviju, Mūs' dargo tēviju, Sveti šiel Latviju, Ak, svet išiel to! Kur latvju meitas zied, Kur latvju dli dzied, Laid mums tur laim diet, Mūs' Latvijā! | valign="top" | '''Bože, žehnaj Lotyšsko''' Bože, žehnaj Lotyšsko, našu drahú vlasť žehnaj Lotyšsko. Ach, žehnaj ho! Kde lotyšské dcéry rozkvitajú, kde lotyšskí synovia spievajú, nechaj nás tam v šťastí tancovať, v našom Lotyšsku! |} == Odkazy == === Referencie === {{Preklad|en|Dievs, svētī Latviju!|923174777|lv|Dievs, svētī Latviju!|3125030}} <references> <ref name="klotins-1"> {{Citace periodika|příjmení=Dr. art. Klotiņš|jméno=Arnolds|jazyk=lv|titul=Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..."|poznámka=část 1/2|periodikum=Latvijas Vēstnesis|url=https://www.vestnesis.lv/ta/id/50753|issn=1407-0391|rok vydání=1998|měsíc vydání=11|den vydání=13|číslo=341/342}} </ref> <ref name="klotins-2"> {{Citace periodika|příjmení=Dr. art. Klotiņš|jméno=Arnolds|jazyk=lv|titul=Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..."|poznámka=část 2/2|periodikum=Latvijas Vēstnesis|url=https://www.vestnesis.lv/ta/id/50796|issn=1407-0391|rok vydání=1998|měsíc vydání=11|den vydání=17|číslo=343/344}} </ref> </references> === Súvisiace články === * [[Štátny znak Lotyšska]] * [[Vlajka Lotyšska|Lotyšská vlajka]] * [[Dejiny Lotyšska]] === Externé odkazy === * {{Commonscat}} {{Portál|Hudba|Lotyšsko}} [[Kategória:Hudba v Lotyšsku]] [[Kategória:Štátne hymny]] jr84cnfqzsa5j3limc49ioev87zr5vy 8218550 8218548 2026-05-23T14:32:11Z Qwerty Qwertik 151708 8218550 wikitext text/x-wiki {{Infobox hymna|Titul=Dievs, svētī Latviju|slovenský názov=Bože, žehnaj Lotyšsko|štát={{Vlajka a název|Lotyšsko}}|Autor=[[Kārlis Baumanis]]|skladateľ=[[Kārlis Baumanis]]|Hudba vznik=[[1873]]|slová vznik=[[1873]]|Zvuk=Latvian_National_Anthem.ogg|zvuk názov=Dievs, svētī Latviju|zvuk popis=instrumentální|Prijaté=1920|Skladateľ=[[Kārlis Baumanis]]|Slová vznik=[[1873]]}} [[Súbor:Rīga,_Baumaņu_Kārļa_piemiņas_zīme_2003-07-07_-_panoramio.jpg|náhľad|Text hymny na pamätníku Kārlisa Baumanisa v [[Riga|Rige]]]] '''Hymnou [[Lotyšsko|Lotyšska]]''' je pieseň '''Dievs, svētī Latviju''' (''Bože, žehnaj Lotyšsko''). Hudbu a slová napísal lotyšský národný buditeľ Kārlis Baumanis v roku [[1873]] pri príležitosti prvého lotyšského festivalu ľudových piesní. Ide o prvú skladbu, v názve ktorej sa používa slovo ''„Lotyšsko“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Latvijas svētās skaņas 'Dievs, svētī Latviju...' - Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ | vydavateľ = www.vestnesis.lv | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = lv | priezvisko = vestnesis.lv}}</ref> 7. júna 1920 prijal Lotyšský parlament pieseň ''Dievs, svētī Latviju'' ako štátnu hymnu [[Lotyšsko|Lotyšska]]. V období sovietskej okupácie bola nahradená hymnou [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]]. 15. februára 1990 bola opäť navrátená ako lotyšská hymna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Latvijas svētās skaņas 'Dievs, svētī Latviju...' - Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ | vydavateľ = www.vestnesis.lv | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = lv | priezvisko = vestnesis.lv}}</ref> == Text a slovenský preklad == {| | valign="top" | '''Dievs, sveti Latviju''' Dievs, sveti Latviju, Mūs' dargo tēviju, Sveti šiel Latviju, Ak, svet išiel to! Kur latvju meitas zied, Kur latvju dli dzied, Laid mums tur laim diet, Mūs' Latvijā! | valign="top" | '''Bože, žehnaj Lotyšsko''' Bože, žehnaj Lotyšsko, našu drahú vlasť žehnaj Lotyšsko. Ach, žehnaj ho! Kde lotyšské dcéry rozkvitajú, kde lotyšskí synovia spievajú, nechaj nás tam v šťastí tancovať, v našom Lotyšsku! |} == Odkazy == === Referencie === {{Preklad|en|Dievs, svētī Latviju!|923174777|lv|Dievs, svētī Latviju!|3125030}} <references> <ref name="klotins-1"> {{Citace periodika|příjmení=Dr. art. Klotiņš|jméno=Arnolds|jazyk=lv|titul=Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..."|poznámka=část 1/2|periodikum=Latvijas Vēstnesis|url=https://www.vestnesis.lv/ta/id/50753|issn=1407-0391|rok vydání=1998|měsíc vydání=11|den vydání=13|číslo=341/342}} </ref> <ref name="klotins-2"> {{Citace periodika|příjmení=Dr. art. Klotiņš|jméno=Arnolds|jazyk=lv|titul=Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..."|poznámka=část 2/2|periodikum=Latvijas Vēstnesis|url=https://www.vestnesis.lv/ta/id/50796|issn=1407-0391|rok vydání=1998|měsíc vydání=11|den vydání=17|číslo=343/344}} </ref> </references> === Súvisiace články === * [[Štátny znak Lotyšska]] * [[Vlajka Lotyšska|Lotyšská vlajka]] * [[Dejiny Lotyšska]] === Externé odkazy === {{Commonscat}} {{Portál|Hudba|Lotyšsko}} [[Kategória:Hudba v Lotyšsku]] [[Kategória:Štátne hymny]] 1cfraeiss0p5jz6w5qnkf11ly0o5oiu 8218579 8218550 2026-05-23T15:18:59Z ~2026-29230-47 294915 8218579 wikitext text/x-wiki {{Infobox hymna |Titul = Dievs, svētī Latviju |Prepis = |Slovenský názov = Bože, žehnaj Lotyšsko |Iný názov = |Iný názov slovensky = |Iný názov 2 = |Iný názov slovensky 2 = |Obrázok = |Veľkosť obrázka = |Popis obrázka = |Štát = {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] |Autor = [[Kārlis Baumanis]] |Slová vznik = [[1873]] |Skladateľ = [[Kārlis Baumanis]] |Hudba vznik = [[1873]] |Prijaté = 1920 |Koniec používania = |Zvuk = Latvian_National_Anthem.ogg |Zvuk názov = Dievs, svētī Latviju |Zvuk popis = inštrumentálna }} [[Súbor:Rīga,_Baumaņu_Kārļa_piemiņas_zīme_2003-07-07_-_panoramio.jpg|náhľad|Text hymny na pamätníku Kārlisa Baumanisa v [[Riga|Rige]]]] '''Hymnou [[Lotyšsko|Lotyšska]]''' je pieseň '''Dievs, svētī Latviju''' (''Bože, žehnaj Lotyšsko''). Hudbu a slová napísal lotyšský národný buditeľ Kārlis Baumanis v roku [[1873]] pri príležitosti prvého lotyšského festivalu ľudových piesní. Ide o prvú skladbu, v názve ktorej sa používa slovo ''„Lotyšsko“''.<ref name="klotins-1"> {{Citácia periodika | priezvisko = Dr. art. Klotiņš | meno = Arnolds | jazyk = lv | titul = Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..." | poznámky = časť 1/2 | periodikum = Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ta/id/50753 | issn = 1407-0391 | dátum vydania = 1998-11-13 | číslo = 341/342 }}</ref> 7. júna 1920 prijal Lotyšský parlament pieseň ''Dievs, svētī Latviju'' ako štátnu hymnu [[Lotyšsko|Lotyšska]]. V období sovietskej okupácie bola nahradená hymnou [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]]. 15. februára 1990 bola opäť navrátená ako lotyšská hymna.<ref name="klotins-2"> {{Citácia periodika | priezvisko = Dr. art. Klotiņš | meno = Arnolds | jazyk = lv | titul = Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..." | poznámky = časť 2/2 | periodikum = Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ta/id/50796 | issn = 1407-0391 | dátum vydania = 1998-11-17 | číslo = 343/344 }}</ref> == Text a slovenský preklad == {| | valign="top" | '''Dievs, sveti Latviju''' Dievs, sveti Latviju, Mūs' dargo tēviju, Sveti šiel Latviju, Ak, svet išiel to! Kur latvju meitas zied, Kur latvju dli dzied, Laid mums tur laim diet, Mūs' Latvijā! | valign="top" | '''Bože, žehnaj Lotyšsko''' Bože, žehnaj Lotyšsko, našu drahú vlasť žehnaj Lotyšsko. Ach, žehnaj ho! Kde lotyšské dcéry rozkvitajú, kde lotyšskí synovia spievajú, nechaj nás tam v šťastí tancovať, v našom Lotyšsku! |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Štátny znak Lotyšska]] * [[Vlajka Lotyšska]] * [[Dejiny Lotyšska]] [[Kategória:Štátne hymny]] [[Kategória:Hudba v Lotyšsku]] a59imq25y8a1c7przp9evewnspqf5ti 8218594 8218579 2026-05-23T16:44:14Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8218594 wikitext text/x-wiki {{Infobox hymna |Titul = Dievs, svētī Latviju |Prepis = |Slovenský názov = Bože, žehnaj Lotyšsko |Iný názov = |Iný názov slovensky = |Iný názov 2 = |Iný názov slovensky 2 = |Obrázok = |Veľkosť obrázka = |Popis obrázka = |Štát = {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] |Autor = [[Kārlis Baumanis]] |Slová vznik = [[1873]] |Skladateľ = [[Kārlis Baumanis]] |Hudba vznik = [[1873]] |Prijaté = 1920 |Koniec používania = |Zvuk = Latvian_National_Anthem.ogg |Zvuk názov = Dievs, svētī Latviju |Zvuk popis = inštrumentálna }} [[Súbor:Rīga,_Baumaņu_Kārļa_piemiņas_zīme_2003-07-07_-_panoramio.jpg|náhľad|Text hymny na pamätníku Kārlisa Baumanisa v [[Riga|Rige]]]] '''Hymnou [[Lotyšsko|Lotyšska]]''' je pieseň '''Dievs, svētī Latviju''' (''Bože, žehnaj Lotyšsko''). Hudbu a slová napísal lotyšský národný buditeľ Kārlis Baumanis v roku [[1873]] pri príležitosti prvého lotyšského festivalu ľudových piesní. Ide o prvú skladbu, v názve ktorej sa používa slovo ''„Lotyšsko“''.<ref name="klotins-1"> {{Citácia periodika | priezvisko = Dr. art. Klotiņš | meno = Arnolds | jazyk = lv | titul = Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..." | poznámky = časť 1/2 | periodikum = Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ta/id/50753 | issn = 1407-0391 | dátum vydania = 1998-11-13 | číslo = 341/342 }}</ref> 7. júna 1920 prijal Lotyšský parlament pieseň ''Dievs, svētī Latviju'' ako štátnu hymnu [[Lotyšsko|Lotyšska]]. V období sovietskej okupácie bola nahradená hymnou [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]]. 15. februára 1990 bola opäť navrátená ako lotyšská hymna.<ref name="klotins-2"> {{Citácia periodika | priezvisko = Dr. art. Klotiņš | meno = Arnolds | jazyk = lv | titul = Latvijas svētās skaņas: "Dievs, svētī Latviju..." | poznámky = časť 2/2 | periodikum = Latvijas Vēstnesis | url = https://www.vestnesis.lv/ta/id/50796 | issn = 1407-0391 | dátum vydania = 1998-11-17 | číslo = 343/344 }}</ref> == Text a slovenský preklad == {| | valign="top" | '''Dievs, sveti Latviju''' Dievs, sveti Latviju, Mūs' dargo tēviju, Sveti šiel Latviju, Ak, svet išiel to! Kur latvju meitas zied, Kur latvju dli dzied, Laid mums tur laim diet, Mūs' Latvijā! | valign="top" | '''Bože, žehnaj Lotyšsko''' Bože, žehnaj Lotyšsko, našu drahú vlasť žehnaj Lotyšsko. Ach, žehnaj ho! Kde lotyšské dcéry rozkvitajú, kde lotyšskí synovia spievajú, nechaj nás tam v šťastí tancovať, v našom Lotyšsku! |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Štátny znak Lotyšska]] * [[Vlajka Lotyšska]] * [[Dejiny Lotyšska]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Lotyšská hymna|21190751}} [[Kategória:Štátne hymny]] [[Kategória:Hudba v Lotyšsku]] mazkmnm0zvpo20gax5i0tdutgulsk46 0 750573 8218570 2026-05-23T14:57:27Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8218570 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- Heading --> | name = Pirkova veža | native_name = Пиркова кула | other_name = Pirgova veža | category = [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] <!-- Image --> | image = PyrgosTower-Kiustndil-BG04.jpg | image_caption = pohľad k veži zo severu <!-- Name --> | etymology = podľa gréckeho výrazu pyrgos | official_name = | nickname = <!-- Country etc. --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- Family --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- Locations --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =51.5 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =33.16 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- Dimensions --> | length = 8,35 | width = 8,25 | height = 14,50 | number = | area = <!-- Features --> | author = | style = | material = kameňov, [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] <!-- History \\\\\\\\\\\\\\\& management --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- Acess --> | public = | access = <!-- Free frields --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- Maps --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- Websites --> | commons = Pyrgos Tower | statistics = | statistics_type = | website = <!-- Footnotes --> | footnotes = }} '''Pirkova veža''' ({{vjz|bul|Пиркова кула|''Pirkova kula''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB9">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 9. PAN{{--}}REM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-31-9 | strany= 3423{{--}}3424}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/27/%D0%9F%D0%B8%D1%80%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%BA%D1%83%D0%BB%D0%B0 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = https://www.visit-kyustendil.eu/pirkova-kula | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Pirgova veža''' ({{vjz|bul|Пиргова кула|''Pirgova kula''}}),<ref name="ERKiustendil">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 511}}</ref> prípadne aj '''Pirgit''' ({{vjz|bul|Пиргит}})<ref name="ninkn.bg" /> je [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] z [[16. storočie|16.]], alebo [[17. storočie|17. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Pirkova veža jediným do súčasnosti zachovaným pyrgom z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v Kiustendile nachádzali.<ref name="GEB9"/> Je významnou ukážkou architektonických a stavebných techník opevňovacieho systému stredovekého mesta Velbăžd (dnešný Kiustendil).<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Názov == Názov nemá žiadny špecifický význam. Je odvedený od výrazu ''pirg'', ktorý je bulharským ekvivalentom gréckeho slova ''pyrgos'', ktoré označuje vežu.<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> == Lokalita == Pirkova veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /> na ulici „Kiril Conev“ ({{vjz|bul|''улица „Кирил Цонев“''}}, doslova ''ulica Kirila Coneva'')<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> č. 4.<ref name="kustendil.com" /> Nachádza sa v susedstve stavieb [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|termálnych kúpeľov antickej Pautalie]], [[Mešita Ahmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]] a kúpeľnej budovy [[Čifte baňa (Kiustendil)|Čifte baňa]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Dejiny == Dátum výstavby nie je presne určený. Niektorí odborníci stavbu datujú do konca [[14. storočie|14. storočia]], alebo do prvej štvrtiny [[15. storočie|15. storočia]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Toto dátum je pravdepodobné napríklad podľa profesora Jordana Ivanova, ktorý robil porovnanie kiustendilskej veže s obrannými vežami vo [[Vidin (mesto)|Vidine]] a predpokladá, že sú z rovnakého obdobia.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> [[Súbor:Kyustendil 040 1908.jpg|Pirkova veža na pohľadnici z roku 1908|náhľad|vľavo]] Podľa iných odborných názorov bola veža postavená pravdepodobne až v priebehu [[16. storočie|16.]], alebo [[17. storočie|17. storočia]].<ref name="GEB9"/> V neskoršom období bola veža stavebne upravená na sklad zbraní.<ref name="kustendil.com" /> V roku [[1927]] bol budove udelený štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1966]] boli na veži vykonané reštauračné práce, v rámci ktorých boli obnovené trámy troch poschodí, podlahové úrovne a strecha.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2009]] prebehli na veži rozsiahle reštauračné práce, v rámci ktorých boli zreštaurované všetky poschodia stavby.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Charakteristika == Ide o stredovekú vežu, ktorej účelol bolo slúžiť ako opevnené bydlisko, pričom je jediným dochovaným bydliskom tohto typu na území mesta Kiustendil z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v meste nachádzali.<ref name="GEB9"/> [[Súbor:PyrgosTower-Kiustndil-BG10.jpg|Pohľad k veži z východu|náhľad|vľavo]] Veža je vo forme [[Hranol (mnohosten)|prizmy]] (hranolu) takmer štvorcového [[pôdorys]]u s rozmermi 8,35x8,25 metra.<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> Výška veže potom dosahuje 14,50 metra.<ref name="GEB9"/> Steny budovy sú hrubé.<ref name="GEB9"/> Na úrovni prízemia dosahujú hrúbky 1,40 metra, na úrovni prvých dvoch nadzemných poschodí 1,10 metra a na úrovni posledného poschodia 0,80 metra.<ref name="ERKiustendil"/> Postavená bola z neopracovaných kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] spojených [[Vápno (materiál)|vápennou]] [[Malta (stavebníctvo)|maltou]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> Použité tehly boli dlhé 25 centimetrov a hrubé 4 centimetre. Tehly boli pri stavbe použité predovšetkým v rohoch budovy a okolo otvorov vo [[fasáda]]ch.<ref name="ERKiustendil"/> Použitý materiál bol z veľkej časti druhotného charakteru a pochádzal z komplexu blízkych [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|antických kúpeľov]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Skladá sa z prízemia a troch nadzemných poschodí, ktoré slúžili ako obytné.<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Prízemie vykonávalo funkciu skladu.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Miestnosti na prvých dvoch nadzemných poschodiach sú vybavené ohniskami.<ref name="GEB9"/> Ohnisko na prvom nadzemnom poschodí je kamenné a nachádza sa pri južnej stene. Okrem toh osa vo fasáde tohto poschodia nachádzajú dve strieľne.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Druhé nadzemné poschodie bolo usporiadané pre dlhodobé bývanie. Aj na tomto poschodí sa nachádza ohnisko, ale aj nika v jednej z fasád, tri zvislé a dve kruhové strieľne a galéria s výklenkom, ktorý slúžil pre hygienické potreby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Tretie nadzemné poschodie zabezpečovalo kruhovú obranu. Polovica tretieho nadzemného poschodia je rozdelená na dve poloposchodia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Vchod do budovy sa nachádza na úrovni prvého nadzemného poschodia,<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> pričom bol dostupný prostredníctvom vysúvacieho rebríka.<ref name="GEB9"/> Nachádza sa v severnej fasáde budovy a je klenbový.<ref name="kustendil.com" /> Budova plnila aj obrannú funkciu o čom svedčia úzke strieľne v múroch obytných miestností na nadzemných poschodiach.<ref name="GEB9"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PyrgosTower-Kiustndil-BG07.jpg|pohľad na vežu zo severovýchodu PyrgosTower-Kiustndil-BG06.jpg|pohľad na západnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG05.jpg|pohľad na južnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG02.jpg|pohľad na vrchnú časť veže Kyustendil 034 1908.jpg|veža na historickej pohľadnici z roku 1908 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pyrgos Tower}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] 5w28y5hc0c29iu440w6sdylttparrf2 8218573 8218570 2026-05-23T14:59:39Z Gitanes232 142243 fix 8218573 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- Heading --> | name = Pirkova veža | native_name = Пиркова кула | other_name = Pirgova veža | category = [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] <!-- Image --> | image = PyrgosTower-Kiustndil-BG04.jpg | image_caption = pohľad k veži zo severu <!-- Name --> | etymology = podľa gréckeho výrazu pyrgos | official_name = | nickname = <!-- Country etc. --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- Family --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- Locations --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =51.5 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =33.16 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- Dimensions --> | length = 8,35 | width = 8,25 | height = 14,50 | number = | area = <!-- Features --> | author = | style = | material = kameňov, [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] <!-- History \\\\\\\\\\\\\\\& management --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- Acess --> | public = | access = <!-- Free frields --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- Maps --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- Websites --> | commons = Pyrgos Tower | statistics = | statistics_type = | website = <!-- Footnotes --> | footnotes = }} '''Pirkova veža''' ({{vjz|bul|Пиркова кула|''Pirkova kula''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB9">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 9. PAN{{--}}REM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-31-9 | strany= 3423{{--}}3424}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/27/%D0%9F%D0%B8%D1%80%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%BA%D1%83%D0%BB%D0%B0 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = https://www.visit-kyustendil.eu/pirkova-kula | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Pirgova veža''' ({{vjz|bul|Пиргова кула|''Pirgova kula''}}),<ref name="ERKiustendil">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 511}}</ref> prípadne aj '''Pirgit''' ({{vjz|bul|Пиргит}})<ref name="ninkn.bg" /> je [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] z obdobia stredoveku, ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Pirkova veža jediným do súčasnosti zachovaným pyrgom z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v Kiustendile nachádzali.<ref name="GEB9"/> Je významnou ukážkou architektonických a stavebných techník opevňovacieho systému stredovekého mesta Velbăžd (dnešný Kiustendil).<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Názov == Názov nemá žiadny špecifický význam. Je odvedený od výrazu ''pirg'', ktorý je bulharským ekvivalentom gréckeho slova ''pyrgos'', ktoré označuje vežu.<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> == Lokalita == Pirkova veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /> na ulici „Kiril Conev“ ({{vjz|bul|''улица „Кирил Цонев“''}}, doslova ''ulica Kirila Coneva'')<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> č. 4.<ref name="kustendil.com" /> Nachádza sa v susedstve stavieb [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|termálnych kúpeľov antickej Pautalie]], [[Mešita Ahmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]] a kúpeľnej budovy [[Čifte baňa (Kiustendil)|Čifte baňa]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Dejiny == Dátum výstavby nie je presne určený. Niektorí odborníci stavbu datujú do konca [[14. storočie|14. storočia]], alebo do prvej štvrtiny [[15. storočie|15. storočia]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Toto dátum je pravdepodobné napríklad podľa profesora Jordana Ivanova, ktorý robil porovnanie kiustendilskej veže s obrannými vežami vo [[Vidin (mesto)|Vidine]] a predpokladá, že sú z rovnakého obdobia.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> [[Súbor:Kyustendil 040 1908.jpg|Pirkova veža na pohľadnici z roku 1908|náhľad|vľavo]] Podľa iných odborných názorov bola veža postavená pravdepodobne až v priebehu [[16. storočie|16.]], alebo [[17. storočie|17. storočia]].<ref name="GEB9"/> V neskoršom období bola veža stavebne upravená na sklad zbraní.<ref name="kustendil.com" /> V roku [[1927]] bol budove udelený štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1966]] boli na veži vykonané reštauračné práce, v rámci ktorých boli obnovené trámy troch poschodí, podlahové úrovne a strecha.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2009]] prebehli na veži rozsiahle reštauračné práce, v rámci ktorých boli zreštaurované všetky poschodia stavby.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Charakteristika == Ide o stredovekú vežu, ktorej účelol bolo slúžiť ako opevnené bydlisko, pričom je jediným dochovaným bydliskom tohto typu na území mesta Kiustendil z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v meste nachádzali.<ref name="GEB9"/> [[Súbor:PyrgosTower-Kiustndil-BG10.jpg|Pohľad k veži z východu|náhľad|vľavo]] Veža je vo forme [[Hranol (mnohosten)|prizmy]] (hranolu) takmer štvorcového [[pôdorys]]u s rozmermi 8,35x8,25 metra.<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> Výška veže potom dosahuje 14,50 metra.<ref name="GEB9"/> Steny budovy sú hrubé.<ref name="GEB9"/> Na úrovni prízemia dosahujú hrúbky 1,40 metra, na úrovni prvých dvoch nadzemných poschodí 1,10 metra a na úrovni posledného poschodia 0,80 metra.<ref name="ERKiustendil"/> Postavená bola z neopracovaných kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] spojených [[Vápno (materiál)|vápennou]] [[Malta (stavebníctvo)|maltou]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> Použité tehly boli dlhé 25 centimetrov a hrubé 4 centimetre. Tehly boli pri stavbe použité predovšetkým v rohoch budovy a okolo otvorov vo [[fasáda]]ch.<ref name="ERKiustendil"/> Použitý materiál bol z veľkej časti druhotného charakteru a pochádzal z komplexu blízkych [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|antických kúpeľov]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Skladá sa z prízemia a troch nadzemných poschodí, ktoré slúžili ako obytné.<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Prízemie vykonávalo funkciu skladu.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Miestnosti na prvých dvoch nadzemných poschodiach sú vybavené ohniskami.<ref name="GEB9"/> Ohnisko na prvom nadzemnom poschodí je kamenné a nachádza sa pri južnej stene. Okrem toh osa vo fasáde tohto poschodia nachádzajú dve strieľne.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Druhé nadzemné poschodie bolo usporiadané pre dlhodobé bývanie. Aj na tomto poschodí sa nachádza ohnisko, ale aj nika v jednej z fasád, tri zvislé a dve kruhové strieľne a galéria s výklenkom, ktorý slúžil pre hygienické potreby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Tretie nadzemné poschodie zabezpečovalo kruhovú obranu. Polovica tretieho nadzemného poschodia je rozdelená na dve poloposchodia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Vchod do budovy sa nachádza na úrovni prvého nadzemného poschodia,<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> pričom bol dostupný prostredníctvom vysúvacieho rebríka.<ref name="GEB9"/> Nachádza sa v severnej fasáde budovy a je klenbový.<ref name="kustendil.com" /> Budova plnila aj obrannú funkciu o čom svedčia úzke strieľne v múroch obytných miestností na nadzemných poschodiach.<ref name="GEB9"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PyrgosTower-Kiustndil-BG07.jpg|pohľad na vežu zo severovýchodu PyrgosTower-Kiustndil-BG06.jpg|pohľad na západnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG05.jpg|pohľad na južnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG02.jpg|pohľad na vrchnú časť veže Kyustendil 034 1908.jpg|veža na historickej pohľadnici z roku 1908 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pyrgos Tower}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] 1ieehxfst8cpsbx383z5csyxu2vhkui 8218591 8218573 2026-05-23T16:25:14Z Scholastikos 174170 8218591 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- Heading --> | name = Pirkova veža | native_name = Пиркова кула | other_name = Pirgova veža | category = [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] <!-- Image --> | image = PyrgosTower-Kiustndil-BG04.jpg | image_caption = pohľad k veži zo severu <!-- Name --> | etymology = podľa gréckeho výrazu pyrgos | official_name = | nickname = <!-- Country etc. --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- Family --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- Locations --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =51.5 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =33.16 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- Dimensions --> | length = 8,35 | width = 8,25 | height = 14,50 | number = | area = <!-- Features --> | author = | style = | material = kameňov, [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] <!-- History \\\\\\\\\\\\\\\& management --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- Acess --> | public = | access = <!-- Free frields --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- Maps --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- Websites --> | commons = Pyrgos Tower | statistics = | statistics_type = | website = <!-- Footnotes --> | footnotes = }} '''Pirkova veža''' ({{vjz|bul|Пиркова кула|''Pirkova kula''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB9">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 9. PAN{{--}}REM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-31-9 | strany= 3423{{--}}3424}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/27/%D0%9F%D0%B8%D1%80%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%BA%D1%83%D0%BB%D0%B0 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = https://www.visit-kyustendil.eu/pirkova-kula | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Pirgova veža''' ({{vjz|bul|Пиргова кула|''Pirgova kula''}}),<ref name="ERKiustendil">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 511}}</ref> prípadne aj '''Pirgit''' ({{vjz|bul|Пиргит}})<ref name="ninkn.bg" /> je [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] z obdobia stredoveku, ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Pirkova veža jediným do súčasnosti zachovaným pyrgom z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v Kiustendile nachádzali.<ref name="GEB9"/> Je významnou ukážkou architektonických a stavebných techník opevňovacieho systému stredovekého mesta Velbăžd (dnešný Kiustendil).<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Názov == Názov nemá žiadny špecifický význam. Je odvedený od výrazu ''pirg'', ktorý je bulharským ekvivalentom gréckeho slova ''pyrgos'', ktoré označuje vežu.<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> == Lokalita == Pirkova veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /> na ulici „Kiril Conev“ ({{vjz|bul|''улица „Кирил Цонев“''}}, doslova ''ulica Kirila Coneva'')<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> č. 4.<ref name="kustendil.com" /> Nachádza sa v susedstve stavieb [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|termálnych kúpeľov antickej Pautalie]], [[Mešita Ahmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]] a kúpeľnej budovy [[Čifte baňa (Kiustendil)|Čifte baňa]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Dejiny == Dátum výstavby nie je presne určený. Niektorí odborníci stavbu datujú do konca [[14. storočie|14. storočia]], alebo do prvej štvrtiny [[15. storočie|15. storočia]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Toto dátum je pravdepodobné napríklad podľa profesora Jordana Ivanova, ktorý robil porovnanie kiustendilskej veže s obrannými vežami vo [[Vidin (mesto)|Vidine]] a predpokladá, že sú z rovnakého obdobia.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> [[Súbor:Kyustendil 040 1908.jpg|Pirkova veža na pohľadnici z roku 1908|náhľad|vľavo]] Podľa iných odborných názorov bola veža postavená pravdepodobne až v priebehu [[16. storočie|16.]], alebo [[17. storočie|17. storočia]].<ref name="GEB9"/> V neskoršom období bola veža stavebne upravená na sklad zbraní.<ref name="kustendil.com" /> V roku [[1927]] bol budove udelený štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1966]] boli na veži vykonané reštauračné práce, v rámci ktorých boli obnovené trámy troch poschodí, podlahové úrovne a strecha.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2009]] prebehli na veži rozsiahle reštauračné práce, v rámci ktorých boli zreštaurované všetky poschodia stavby.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Charakteristika == Ide o stredovekú vežu, ktorej účelol bolo slúžiť ako opevnené bydlisko, pričom je jediným dochovaným bydliskom tohto typu na území mesta Kiustendil z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v meste nachádzali.<ref name="GEB9"/> [[Súbor:PyrgosTower-Kiustndil-BG10.jpg|Pohľad k veži z východu|náhľad|vľavo]] Veža je vo forme [[Hranol (mnohosten)|prizmy]] (hranolu) takmer štvorcového [[pôdorys]]u s rozmermi 8,35x8,25 metra.<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> Výška veže potom dosahuje 14,50 metra.<ref name="GEB9"/> Steny budovy sú hrubé.<ref name="GEB9"/> Na úrovni prízemia dosahujú hrúbky 1,40 metra, na úrovni prvých dvoch nadzemných poschodí 1,10 metra a na úrovni posledného poschodia 0,80 metra.<ref name="ERKiustendil"/> Postavená bola z neopracovaných kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] spojených [[Vápno (materiál)|vápennou]] [[Malta (stavebníctvo)|maltou]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> Použité tehly boli dlhé 25 centimetrov a hrubé 4 centimetre. Tehly boli pri stavbe použité predovšetkým v rohoch budovy a okolo otvorov vo [[fasáda]]ch.<ref name="ERKiustendil"/> Použitý materiál bol z veľkej časti druhotného charakteru a pochádzal z komplexu blízkych [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|antických kúpeľov]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Skladá sa z prízemia a troch nadzemných poschodí, ktoré slúžili ako obytné.<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Prízemie vykonávalo funkciu skladu.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Miestnosti na prvých dvoch nadzemných poschodiach sú vybavené ohniskami.<ref name="GEB9"/> Ohnisko na prvom nadzemnom poschodí je kamenné a nachádza sa pri južnej stene. Okrem toho sa vo fasáde tohto poschodia nachádzajú dve strieľne.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Druhé nadzemné poschodie bolo usporiadané pre dlhodobé bývanie. Aj na tomto poschodí sa nachádza ohnisko, ale aj nika v jednej z fasád, tri zvislé a dve kruhové strieľne a galéria s výklenkom, ktorý slúžil pre hygienické potreby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Tretie nadzemné poschodie zabezpečovalo kruhovú obranu. Polovica tretieho nadzemného poschodia je rozdelená na dve poloposchodia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Vchod do budovy sa nachádza na úrovni prvého nadzemného poschodia,<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> pričom bol dostupný prostredníctvom vysúvacieho rebríka.<ref name="GEB9"/> Nachádza sa v severnej fasáde budovy a je klenbový.<ref name="kustendil.com" /> Budova plnila aj obrannú funkciu o čom svedčia úzke strieľne v múroch obytných miestností na nadzemných poschodiach.<ref name="GEB9"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PyrgosTower-Kiustndil-BG07.jpg|pohľad na vežu zo severovýchodu PyrgosTower-Kiustndil-BG06.jpg|pohľad na západnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG05.jpg|pohľad na južnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG02.jpg|pohľad na vrchnú časť veže Kyustendil 034 1908.jpg|veža na historickej pohľadnici z roku 1908 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pyrgos Tower}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] 5ana4f3p3cl84sf2fw2xqm5czvr89ka 8218599 8218591 2026-05-23T17:22:08Z Bakjb 236375 aú 8218599 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- Heading --> | name = Pirkova veža | native_name = Пиркова кула | other_name = Pirgova veža | category = [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] <!-- Image --> | image = PyrgosTower-Kiustndil-BG04.jpg | image_caption = pohľad k veži zo severu <!-- Name --> | etymology = podľa gréckeho výrazu pyrgos | official_name = | nickname = <!-- Country etc. --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- Family --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- Locations --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =51.5 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =33.16 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- Dimensions --> | length = 8,35 | width = 8,25 | height = 14,50 | number = | area = <!-- Features --> | author = | style = | material = kameňov, [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] <!-- History \\\\\\\\\\\\\\\& management --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- Acess --> | public = | access = <!-- Free frields --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- Maps --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- Websites --> | commons = Pyrgos Tower | statistics = | statistics_type = | website = <!-- Footnotes --> | footnotes = }} '''Pirkova veža''' ({{vjz|bul|Пиркова кула|''Pirkova kula''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB9">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 9. PAN{{--}}REM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-31-9 | strany= 3423{{--}}3424}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/27/%D0%9F%D0%B8%D1%80%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%BA%D1%83%D0%BB%D0%B0 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Пиркова кула | url = https://www.visit-kyustendil.eu/pirkova-kula | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Pirgova veža''' ({{vjz|bul|Пиргова кула|''Pirgova kula''}}),<ref name="ERKiustendil">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 511}}</ref> prípadne aj '''Pirgit''' ({{vjz|bul|Пиргит}})<ref name="ninkn.bg" /> je [[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]] z obdobia stredoveku, ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Pirkova veža jediným do súčasnosti zachovaným pyrgom z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v Kiustendile nachádzali.<ref name="GEB9"/> Je významnou ukážkou architektonických a stavebných techník opevňovacieho systému stredovekého mesta Velbăžd (dnešný Kiustendil).<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Názov == Názov nemá žiadny špecifický význam. Je odvedený od výrazu ''pirg'', ktorý je bulharským ekvivalentom gréckeho slova ''pyrgos'', ktoré označuje vežu.<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> == Lokalita == Pirkova veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /> na ulici „Kiril Conev“ ({{vjz|bul|''улица „Кирил Цонев“''}}, doslova ''ulica Kirila Coneva'')<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> č. 4.<ref name="kustendil.com" /> Nachádza sa v susedstve stavieb [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|termálnych kúpeľov antickej Pautalie]], [[Mešita Ahmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]] a kúpeľnej budovy [[Čifte baňa (Kiustendil)|Čifte baňa]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Dejiny == Dátum výstavby nie je presne určený. Niektorí odborníci stavbu datujú do konca [[14. storočie|14. storočia]], alebo do prvej štvrtiny [[15. storočie|15. storočia]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Toto dátum je pravdepodobné napríklad podľa profesora Jordana Ivanova, ktorý robil porovnanie kiustendilskej veže s obrannými vežami vo [[Vidin (mesto)|Vidine]] a predpokladá, že sú z rovnakého obdobia.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> [[Súbor:Kyustendil 040 1908.jpg|Pirkova veža na pohľadnici z roku 1908 od [[Joseph Oberbauer|Josepha Oberbauera]]|náhľad|vľavo]] Podľa iných odborných názorov bola veža postavená pravdepodobne až v priebehu [[16. storočie|16.]], alebo [[17. storočie|17. storočia]].<ref name="GEB9"/> V neskoršom období bola veža stavebne upravená na sklad zbraní.<ref name="kustendil.com" /> V roku [[1927]] bol budove udelený štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1966]] boli na veži vykonané reštauračné práce, v rámci ktorých boli obnovené trámy troch poschodí, podlahové úrovne a strecha.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2009]] prebehli na veži rozsiahle reštauračné práce, v rámci ktorých boli zreštaurované všetky poschodia stavby.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> == Charakteristika == Ide o stredovekú vežu, ktorej účelol bolo slúžiť ako opevnené bydlisko, pričom je jediným dochovaným bydliskom tohto typu na území mesta Kiustendil z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v meste nachádzali.<ref name="GEB9"/> [[Súbor:PyrgosTower-Kiustndil-BG10.jpg|Pohľad k veži z východu|náhľad|vľavo]] Veža je vo forme [[Hranol (mnohosten)|prizmy]] (hranolu) takmer štvorcového [[pôdorys]]u s rozmermi 8,35x8,25 metra.<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> Výška veže potom dosahuje 14,50 metra.<ref name="GEB9"/> Steny budovy sú hrubé.<ref name="GEB9"/> Na úrovni prízemia dosahujú hrúbky 1,40 metra, na úrovni prvých dvoch nadzemných poschodí 1,10 metra a na úrovni posledného poschodia 0,80 metra.<ref name="ERKiustendil"/> Postavená bola z neopracovaných kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] spojených [[Vápno (materiál)|vápennou]] [[Malta (stavebníctvo)|maltou]].<ref name="GEB9"/><ref name="ERKiustendil"/> Použité tehly boli dlhé 25 centimetrov a hrubé 4 centimetre. Tehly boli pri stavbe použité predovšetkým v rohoch budovy a okolo otvorov vo [[fasáda]]ch.<ref name="ERKiustendil"/> Použitý materiál bol z veľkej časti druhotného charakteru a pochádzal z komplexu blízkych [[Rímske termálne kúpele (Kiustendil)|antických kúpeľov]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Skladá sa z prízemia a troch nadzemných poschodí, ktoré slúžili ako obytné.<ref name="GEB9"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Prízemie vykonávalo funkciu skladu.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Miestnosti na prvých dvoch nadzemných poschodiach sú vybavené ohniskami.<ref name="GEB9"/> Ohnisko na prvom nadzemnom poschodí je kamenné a nachádza sa pri južnej stene. Okrem toho sa vo fasáde tohto poschodia nachádzajú dve strieľne.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Druhé nadzemné poschodie bolo usporiadané pre dlhodobé bývanie. Aj na tomto poschodí sa nachádza ohnisko, ale aj nika v jednej z fasád, tri zvislé a dve kruhové strieľne a galéria s výklenkom, ktorý slúžil pre hygienické potreby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Tretie nadzemné poschodie zabezpečovalo kruhovú obranu. Polovica tretieho nadzemného poschodia je rozdelená na dve poloposchodia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Vchod do budovy sa nachádza na úrovni prvého nadzemného poschodia,<ref name="kustendil.com" /><ref name="GEB9"/> pričom bol dostupný prostredníctvom vysúvacieho rebríka.<ref name="GEB9"/> Nachádza sa v severnej fasáde budovy a je klenbový.<ref name="kustendil.com" /> Budova plnila aj obrannú funkciu o čom svedčia úzke strieľne v múroch obytných miestností na nadzemných poschodiach.<ref name="GEB9"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PyrgosTower-Kiustndil-BG07.jpg|pohľad na vežu zo severovýchodu PyrgosTower-Kiustndil-BG06.jpg|pohľad na západnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG05.jpg|pohľad na južnú fasádu veže PyrgosTower-Kiustndil-BG02.jpg|pohľad na vrchnú časť veže Kyustendil 034 1908.jpg|veža na historickej pohľadnici z roku 1908 of [[Joseph Oberbauer|Josepha Oberbauera]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pyrgos Tower}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] ezqb4ssxy6q85idctm9isbz01zfbksm 1 750574 8218571 2026-05-23T14:58:05Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8218571 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8218572 8218571 2026-05-23T14:58:55Z Gitanes232 142243 doplnenie 8218572 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 750575 8218603 2026-05-23T17:30:06Z Pe3kZA 39673 nový 8218603 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga N | obrazok = Fortepan 127674 crop.jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = ''Enka'', ''Nezmar'' | produkcia = [[1915]] - [[1937]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = [[Praga ND]] | pribuzne = | trieda = nákladný automobil | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = [[Štvorvalcový radový motor|4 valcový radový]], [[zážihový motor|zážihový]] i vznetový s výkonom 50 - 60 koní | maximalka = 16 – 35 km/h | akceleracia = | spotreba = 24 - 50 l/100 km | prevodovka = 8 + 2, manuálna | razvor = 4 100 – 4 200 mm | vyska = 2 420 mm | sirka = 2 000/2 300 mm | dlzka = 6 400/6 700 mm | hmotnost = 4500 kg (pohotovostná) | kapacita_nadrze = 140 l. | podobne = | dizajner = }} '''Praga N''' (''nákladný'') bol ťažký [[nákladný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1915]] až [[1937]]. Vozidlo s užitočnou hmotnosťou 5 až 6 ton bolo poháňané štvorvalcovým zážihovým, neskôr i vznetovým motorom a kardanovým hriadeľom. Vyznačovalo sa robustnosťou a spoľahlivosťou a stalo sa jedným z najrozšírenejších nákladných vozidiel v predvojnovom Česko-Slovensku. Vzniklo okolo 2000 kusov v niekoľkých modifikáciach, vrátane autobusov. == História == Po úspešnom [[Praga V|type V]] pripravil konštruktér ing. František Kec ťažší model, novo vybavený kardanovým hriadeľom. Poháňal ho štvorvalcový zážihový motor s objemom 7478 cm³, s valcami odliatými v dvoch blokoch, ktorý dosahoval najvyšší výkon 37 kW (50 k) pri 1000 ot./min. Prevodovka vybavená redukciou mala 8 stupňov vpred a 2 vzad. Kolesá boli oceľovoliatinové s gumovými obručami. Prvé 2 kusy modelu N (nákladný) vznikli v roku 1915 a do konca [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] bolo vyrobených 120 kusov, dodávaných i s prívesom Q ako tzv. autovlaky. Celková nosnosť takejto súpravy bola 10 ton.<ref name="Kuba24">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 1914-1928 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1988 | isbn = | strany = 24–25 | počet strán = 236 | url = | jazyk = }}</ref> Po vojne výroba modelu v nezmenenej podobe pokračovala, no v roku 1921 došlo k zvýšeniu výkonu na 52 k. Väčšou modernizáciou typ N prešiel v roku 1924, kedy dostal nový motor so spoločným blokom valcov. Motor s nižším zdvihovým objemom 6080 cm³ dosahoval výkon 55 k pri 1200 ot./min. Pribudli tiež nové, oceľové diskové kolesá, obuté pneumatikami. Kvôli zväčšeniu rozchodu predných kolies sa predné disky montovali prelisom dovnútra, čo sa stalo jedným z charakteristických znakov Pragy N. Prevodovka mala 8+2 rýchlostí v dvoch radách, so spoločným priamym záberom. Od roku 1925 sa začalo vyrábať tiež prevedenie '''NO''' (''omnibus'') so zníženým rámom, určené pre autobusy a nízke valníky.<ref name="Hostalek_N">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošťálek | meno = Petr | odkaz na autora = | vydavateľ = Jihočeské motocyklové muzeum | titul = PRAGA - nákladní typ N | url = http://www.motomuseum-hostalek.cz/index.php?nav=01&t=_art_print&id_art=1256&art=1&grhead=2&id_group=21&t_source=_art_sel_alphabet | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-11-11 | miesto = České Budějovice | jazyk = }}</ref> Od roku 1931 sa pod kapotu začal montovať aj vznetový motor so zdvihovým objemom 7063 cm³ a výkonom 55 k.<ref name="Atlas3_NDeutz">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | priezvisko2 = Spremo | meno2 = Milan | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů&nbsp;3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = 107–108 | počet strán = 256 | url = | jazyk = }}</ref> Tento motor bol osadený do asi 100 vozidiel.<ref name="Procházka_Martof_17">{{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = 95 | počet strán = 152 | url = | jazyk = }}</ref> Automobil sa vyrábal až do roku 1937, kedy ho ako zastaralý nahradil nový typ [[Praga ND]].<ref name="Atlas3_226">''Atlas našich automobilů&nbsp;3: 1929–1936''. s.&nbsp;226</ref> Dovtedy vzniklo približne 2000 kusov<ref name="Hreblay_100">{{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie nákladních automobilů: České a slovenské užitkové automobily a autobusy | vydavateľ = Computer Press, a. s. | miesto = Brno | rok = 2008 | isbn = | strany = 100 | počet strán = 222 | url = | jazyk = }}</ref>, ktoré sa tak stali najrozšírenejším domácim ťažkým nákladným automobilom v predvojnovom Česko-Slovensku.<ref name="Hostalek_N"/> Vznikli v prevedení valník, sklápač, autobus, komunálny a hasičský a ďalšie. Praga N sa vyznačovala jednoduchosťou, robustnosťou a spoľahlivosťou a získala ľudový názov ''Enka''<ref name="Atlas1_31">''Atlas našich automobilů&nbsp;2: 1914–1928''. s.&nbsp;226</ref> alebo ''Nezmar''<ref name="Hostalek_N"/>. Množstvo z týchto vozidiel slúžilo v Česko-Slovensku až do začiatku 60. rokov.<ref name="Hostalek_N"/> == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Pragu N poháňal [[Štvorvalcový radový motor|4 valcový radový]], vodou chladený štvordobý [[zážihový motor]] s ventilovým rozvodom SV. Motor mal do roku 1923 valce odliate v dvoch blokoch, od roku 1924 v jednom bloku, ktorý mal nesnímateľnú hlavu a demontovateľné dno kľukovej skrine. Blok motora i valce boli liatinové, karter bol z kremíkovohliníkovej zliatiny. Kľukový hriadeľ bol osadený v troch klzných ložiskách, chladiaci okruh bol vybavený vodným čerpadlom. Pôvodný karburátor Praga bol neskôr vymenený za Zenith, ktorému palivo dopravovalo podtlakové čerpadlo. Motor bol vybavený tlakovým mazaním ložísk zubovým čerpadlom a zapaľovaním pomocou magneta. Štartovanie motora bolo pomocou elektrického spúšťača alebo ručne kľukou. Elektrická sústava pracovala s napätím 12&nbsp;V, s batériou s kapacitou 60&nbsp;Ah.<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Kuba24-25">''Atlas našich automobilů&nbsp;2: 1914–1928''. s. 24–25</ref><ref name="Kuba30-32">''Atlas našich automobilů&nbsp;2: 1914–1928''. s. 30–32</ref><ref name="Kuba110-112">''Atlas našich automobilů&nbsp;2: 1914–1928''. s. 110–112</ref> Prevodovka bola vybavená redukciou, čím bol celkový počet prevodových stupňov 8 vpred a 2 vzad. Spojka bola suchá lamelová, s azbestovým obložením. Krútiaci moment na zadné kolesá prenášal kardanový hriadeľ, vedený vnútrom oceľovej rúry.<ref name="Hostalek_N"/> Parametre motorov Pragy N<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Atlas3_NDeutz"/><ref name="Hreblay_100"/>: {| class="wikitable" style="width: 70%" |- | align="left" | motor | align="center" | zážihový SV | align="center" | zážihový SV | align="center" | vznetový OHV |- | align="left" | výroba | align="center" | 1915–1923 | align="center" | 1924–1937 | align="center" | od 1931 |- | align="left" | [[zdvihový objem]] | align="center" | 7478&nbsp;cm³ | align="center" | 6080&nbsp;cm³ | align="center" | 7063&nbsp;cm³ |- | align="left" | vŕtanie | align="center" | 115&nbsp;mm | align="center" | 110&nbsp;mm | align="center" | 115&nbsp;mm |- | align="left" | zdvih | align="center" | 180&nbsp;mm | align="center" | 160&nbsp;mm | align="center" | 170&nbsp;mm |- | align="left" | Výkon | align="center" | 37 [[Watt (jednotka)|kW]] (50 [[Kôň (jednotka)|k]])<br /> pri 1000 ot./min | align="center" | 40,5&nbsp;kW (55 k)<br /> pri 1100 ot./min | align="center" | 40,5&nbsp;kW (55 k)<br /> |- | align="left" | Spotreba paliva | align="center" | 50 l /100&nbsp;km | align="center" | 45 l /100&nbsp;km | align="center" | 24–28 l /100&nbsp;km |} === Podvozok === [[Súbor:Olomouc, Sokolská, Praga NO Cabrio.jpg|náhľad|Vyhliadkový autobus na zníženom podvozku Praga NO]] Základom podvozku bol rebrinový rám, znitovaný z lisovaných oceľových profilov. Vpredu bol na pomocnom ráme uložený motor, za ktorým sa nachádzala prevodovka. Nápravy boli tuhé, predná kovaná z profilu I, zadná dutá, vybavená uzávierkou diferenciálu a horskou vzperou. Odpruženie bolo pozdĺžnymi poleliptickými listovými perami. Na ráme pod plošinou karosérie bola upevnená 140 litrová palivová nádrž. Nožná brzda pôsobila na kotúč za prevodovkou, ručná brzda ovládala bubnové brzdy na zadných kolesách. Predné kolesá boli nebrzdené. Kolesá prvých výrobných sérií boli oceľovoliatinové, vybavené gumovým pásom, vzadu s dvojmontážou. Neskoršie série (od roku 1924) mali oceľové diskové kolesá s pneumatikami 40 x 8“ SS.<ref name="Hostalek_N"/> === Rozmery a výkony === * [[Rázvor]]: 4100–4200&nbsp;mm{{#tag:ref|Údaje v tomto prehľade sú orientačné a môžu sa líšiť podľa konkrétnych sérií i dostupných zdrojov.<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Kuba24-25"/><ref name="Kuba30-32"/><ref name="Kuba110-112"/>|group="p"}} * Rozchod kolies vpredu/vzadu:1550&nbsp;mm (gumové obruče), neskôr 1674/1700&nbsp;mm (pneumatiky) * Svetlá výška pod nápravami: 300&nbsp;mm * Dĺžka: 6400&nbsp;mm až 6700&nbsp;mm * Šírka: 2000&nbsp;mm, neskôr až 2300&nbsp;mm * Výška: 2420&nbsp;mm (kabína) * Hmotnosť podvozku: 3200–3400 kg * Pohotovostná hmotnosť: 4500 kg (valník) * Užitočná hmotnosť: 5000 kg, neskôr až 6000 kg * Maximálna rýchlosť: 16&nbsp;km/h (gumové obruče), neskôr 30–35&nbsp;km/h (pneumatiky) == Poznámky == <references group="p" /> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.motomuseum-hostalek.cz/index.php?nav=01&t=_art_print&id_art=1256&art=1&grhead=2&id_group=21&t_source=_art_sel_alphabet PRAGA - nákladný typ N] na [http://www.motomuseum-hostalek.cz/ www.motomuseum-hostalek.cz] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga N|24384514}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] [[Kategória:Nákladné automobily]] diddp8hbv3fqfc2wxf846cwu7b4qcdo 8218617 8218603 2026-05-23T18:21:37Z Teslaton 12161 IB norm., poradie sekcií, typografia; @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]: formát uvádzania čisel by mal byť pokiaľ možno konzistentný, nie že zopár s oddelením tisícov, ostatné bez; rovnako rozsahy, v češtine sa používa pomlčka bez medzier (takže v doslovných kontextoch, napr. českých názvoch titulov v cit. to môže zostať), v slovenčine ale s medzerami, ideálne šablónou [[Šablóna:--|{{--}}]] 8218617 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga N | obrazok = Fortepan 127674 crop.jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = ''Enka'', ''Nezmar'' | produkcia = [[1915]]{{--}}[[1937]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]] | predchodca = | nasledovnik = [[Praga ND]] | pribuzne = | trieda = nákladný automobil | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = [[Štvorvalcový radový motor|4 valcový radový]], [[zážihový motor|zážihový]] i vznetový s výkonom 50{{--}}60 koní | maximalka = 16{{--}}35 km/h | akceleracia = | spotreba = 24{{--}}50 l/100 km | prevodovka = 8 + 2, manuálna | razvor = 4 100{{--}}4 200 mm | vyska = 2 420 mm | sirka = 2 000 / 2 300 mm | dlzka = 6 400 / 6 700 mm | hmotnost = 4 500 kg (pohotovostná) | kapacita_nadrze = 140 l | podobne = | dizajner = }} '''Praga N''' (''nákladný'') bol ťažký [[nákladný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1915]] až [[1937]]. Vozidlo s užitočnou hmotnosťou 5 až 6 ton bolo poháňané štvorvalcovým zážihovým, neskôr i vznetovým motorom a kardanovým hriadeľom. Vyznačovalo sa robustnosťou a spoľahlivosťou a stalo sa jedným z najrozšírenejších nákladných vozidiel v predvojnovom Česko-Slovensku. Vzniklo okolo 2 000 kusov v niekoľkých modifikáciach, vrátane autobusov. == História == Po úspešnom [[Praga V|type V]] pripravil konštruktér ing. František Kec ťažší model, novo vybavený kardanovým hriadeľom. Poháňal ho štvorvalcový zážihový motor s objemom 7 478 cm³, s valcami odliatými v dvoch blokoch, ktorý dosahoval najvyšší výkon 37 kW (50 k) pri 1 000 ot./min. Prevodovka vybavená redukciou mala 8 stupňov vpred a 2 vzad. Kolesá boli oceľovoliatinové s gumovými obručami. Prvé 2 kusy modelu N (nákladný) vznikli v roku [[1915]] a do konca [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] bolo vyrobených 120 kusov, dodávaných i s prívesom Q ako tzv. autovlaky. Celková nosnosť takejto súpravy bola 10 ton.<ref name="Kuba24">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 1914–1928 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1988 | isbn = | strany = 24{{--}}25 | počet strán = 236 | url = | jazyk = }}</ref> Po vojne výroba modelu v nezmenenej podobe pokračovala, no v roku [[1921]] došlo k zvýšeniu výkonu na 52 k. Väčšou modernizáciou typ N prešiel v roku [[1924]], kedy dostal nový motor so spoločným blokom valcov. Motor s nižším zdvihovým objemom 6 080 cm³ dosahoval výkon 55 k pri 1 200 ot./min. Pribudli tiež nové, oceľové diskové kolesá, obuté pneumatikami. Kvôli zväčšeniu rozchodu predných kolies sa predné disky montovali prelisom dovnútra, čo sa stalo jedným z charakteristických znakov Pragy N. Prevodovka mala 8+2 rýchlostí v dvoch radách, so spoločným priamym záberom. Od roku [[1925]] sa začalo vyrábať tiež prevedenie '''NO''' (''omnibus'') so zníženým rámom, určené pre autobusy a nízke valníky.<ref name="Hostalek_N">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošťálek | meno = Petr | odkaz na autora = | vydavateľ = Jihočeské motocyklové muzeum | titul = PRAGA - nákladní typ N | url = http://www.motomuseum-hostalek.cz/index.php?nav=01&t=_art_print&id_art=1256&art=1&grhead=2&id_group=21&t_source=_art_sel_alphabet | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-11-11 | miesto = České Budějovice | jazyk = }}</ref> Od roku [[1931]] sa pod kapotu začal montovať aj vznetový motor so zdvihovým objemom 7 063 cm³ a výkonom 55 k.<ref name="Atlas3_NDeutz">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | priezvisko2 = Spremo | meno2 = Milan | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = 107{{--}}108 | počet strán = 256 | url = | jazyk = }}</ref> Tento motor bol osadený do asi 100 vozidiel.<ref name="Procházka_Martof_17">{{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = 95 | počet strán = 152 | url = | jazyk = }}</ref> Automobil sa vyrábal až do roku [[1937]], kedy ho ako zastaralý nahradil nový typ [[Praga ND]].<ref name="Atlas3_226">''Atlas našich automobilů 3: 1929–1936''. s. 226</ref> Dovtedy vzniklo približne 2 000 kusov,<ref name="Hreblay_100">{{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie nákladních automobilů: České a slovenské užitkové automobily a autobusy | vydavateľ = Computer Press, a. s. | miesto = Brno | rok = 2008 | isbn = | strany = 100 | počet strán = 222 | url = | jazyk = }}</ref> ktoré sa tak stali najrozšírenejším domácim ťažkým nákladným automobilom v predvojnovom Česko-Slovensku.<ref name="Hostalek_N"/> Vznikli v prevedení valník, sklápač, autobus, komunálny a hasičský a ďalšie. Praga N sa vyznačovala jednoduchosťou, robustnosťou a spoľahlivosťou a získala ľudový názov ''Enka''<ref name="Atlas1_31">''Atlas našich automobilů 2: 1914–1928''. s. 226</ref> alebo ''Nezmar''.<ref name="Hostalek_N"/> Množstvo z týchto vozidiel slúžilo v Česko-Slovensku až do začiatku 60. rokov.<ref name="Hostalek_N"/> == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Pragu N poháňal [[Štvorvalcový radový motor|4 valcový radový]], vodou chladený štvordobý [[zážihový motor]] s ventilovým rozvodom SV. Motor mal do roku [[1923]] valce odliate v dvoch blokoch, od roku [[1924]] v jednom bloku, ktorý mal nesnímateľnú hlavu a demontovateľné dno kľukovej skrine. Blok motora i valce boli liatinové, karter bol z kremíkovohliníkovej zliatiny. Kľukový hriadeľ bol osadený v troch klzných ložiskách, chladiaci okruh bol vybavený vodným čerpadlom. Pôvodný karburátor Praga bol neskôr vymenený za Zenith, ktorému palivo dopravovalo podtlakové čerpadlo. Motor bol vybavený tlakovým mazaním ložísk zubovým čerpadlom a zapaľovaním pomocou magneta. Štartovanie motora bolo pomocou elektrického spúšťača alebo ručne kľukou. Elektrická sústava pracovala s napätím 12 V, s batériou s kapacitou 60 Ah.<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Kuba24-25">''Atlas našich automobilů 2: 1914–1928''. s. 24{{--}}25</ref><ref name="Kuba30-32">''Atlas našich automobilů 2: 1914–1928''. s. 30{{--}}32</ref><ref name="Kuba110-112">''Atlas našich automobilů 2: 1914–1928''. s. 110{{--}}112</ref> Prevodovka bola vybavená redukciou, čím bol celkový počet prevodových stupňov 8 vpred a 2 vzad. Spojka bola suchá lamelová, s azbestovým obložením. Krútiaci moment na zadné kolesá prenášal kardanový hriadeľ, vedený vnútrom oceľovej rúry.<ref name="Hostalek_N"/> Parametre motorov Pragy N<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Atlas3_NDeutz"/><ref name="Hreblay_100"/>: {| class="wikitable" style="width: 70%" |- | align="left" | motor | align="center" | zážihový SV | align="center" | zážihový SV | align="center" | vznetový OHV |- | align="left" | výroba | align="center" | 1915{{--}}1923 | align="center" | 1924{{--}}1937 | align="center" | od 1931 |- | align="left" | [[zdvihový objem]] | align="center" | 7 478 cm³ | align="center" | 6 080 cm³ | align="center" | 7 063 cm³ |- | align="left" | vŕtanie | align="center" | 115 mm | align="center" | 110 mm | align="center" | 115 mm |- | align="left" | zdvih | align="center" | 180 mm | align="center" | 160 mm | align="center" | 170 mm |- | align="left" | Výkon | align="center" | 37 [[Watt (jednotka)|kW]] (50 [[Kôň (jednotka)|k]])<br /> pri 1 000 ot./min | align="center" | 40,5 kW (55 k)<br /> pri 1 100 ot./min | align="center" | 40,5 kW (55 k)<br /> |- | align="left" | Spotreba paliva | align="center" | 50 l/100 km | align="center" | 45 l/100 km | align="center" | 24{{--}}28 l/100 km |} === Podvozok === [[Súbor:Olomouc, Sokolská, Praga NO Cabrio.jpg|náhľad|Vyhliadkový autobus na zníženom podvozku Praga NO]] Základom podvozku bol rebrinový rám, znitovaný z lisovaných oceľových profilov. Vpredu bol na pomocnom ráme uložený motor, za ktorým sa nachádzala prevodovka. Nápravy boli tuhé, predná kovaná z profilu I, zadná dutá, vybavená uzávierkou diferenciálu a horskou vzperou. Odpruženie bolo pozdĺžnymi poleliptickými listovými perami. Na ráme pod plošinou karosérie bola upevnená 140 litrová palivová nádrž. Nožná brzda pôsobila na kotúč za prevodovkou, ručná brzda ovládala bubnové brzdy na zadných kolesách. Predné kolesá boli nebrzdené. Kolesá prvých výrobných sérií boli oceľovoliatinové, vybavené gumovým pásom, vzadu s dvojmontážou. Neskoršie série (od roku [[1924]]) mali oceľové diskové kolesá s pneumatikami 40 x 8“ SS.<ref name="Hostalek_N"/> === Rozmery a výkony === * [[Rázvor]]: 4 100{{--}}4 200 mm{{#tag:ref|Údaje v tomto prehľade sú orientačné a môžu sa líšiť podľa konkrétnych sérií i dostupných zdrojov.<ref name="Hostalek_N"/><ref name="Kuba24-25"/><ref name="Kuba30-32"/><ref name="Kuba110-112"/>|group="p"}} * Rozchod kolies vpredu/vzadu: 1 550 mm (gumové obruče), neskôr 1 674 / 1 700 mm (pneumatiky) * Svetlá výška pod nápravami: 300 mm * Dĺžka: 6 400 mm až 6 700 mm * Šírka: 2 000 mm, neskôr až 2 300 mm * Výška: 2 420 mm (kabína) * Hmotnosť podvozku: 3 200{{--}}3 400 kg * Pohotovostná hmotnosť: 4 500 kg (valník) * Užitočná hmotnosť: 5 000 kg, neskôr až 6 000 kg * Maximálna rýchlosť: 16 km/h (gumové obruče), neskôr 30{{--}}35 km/h (pneumatiky) == Poznámky == {{Referencie|skupina=p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.motomuseum-hostalek.cz/index.php?nav=01&t=_art_print&id_art=1256&art=1&grhead=2&id_group=21&t_source=_art_sel_alphabet PRAGA - nákladný typ N] na [http://www.motomuseum-hostalek.cz/ www.motomuseum-hostalek.cz] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga N|24384514}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] [[Kategória:Nákladné automobily]] r88cu6p1pc7ra8dpa6xrwyq2f42wzfw 1 750576 8218604 2026-05-23T17:31:59Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8218604 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8218605 8218604 2026-05-23T17:33:01Z Pe3kZA 39673 šabl. 8218605 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026|Krajina=Česko}} t6fzy80ihd4c21gc4deby1topf7cl6h 3 750577 8218630 2026-05-23T18:54:26Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8218630 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:54, 23. máj 2026 (UTC) mnxa8ra45wvnyc7avqa3v9saxgnsusu 0 750578 8218652 2026-05-23T20:02:19Z Lukas565 251676 návrh jednoduchej stránky pre zosnulého kardinála Svätej rímskej cirkvi 8218652 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Francis Eugene George [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]] | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | portrét = Cardinal-Francis-George 110516 photoby Adam-Bielawski.jpg | popis portrétu = kardinál Francis Eugene George | erb = Coat of arms of Francis George.svg | štít erbu = | heslo = Christo Gloria in Ecclesia | heslo po slovensky = Kristovi nech je sláva v Cirkvi | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|USA|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Bartolomeo all'Isola | funkcie = | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[8. apríla]] [[1997]]{{--}}[[18. novembra]] [[2014]] | 1. funkcia - predchodca = [[Joseph Bernardin]] | 1. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | 2. funkcia - obdobie = [[21. februára]] [[1998]]{{--}}[[17. apríla]] [[2015]] | 2. funkcia - predchodca = [[Mario Revollo Bravo]] | 2. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1937|01|16}} | miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2015|04|17|1937|01|16}} | miesto úmrtia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum pohrebu = {{duv|2015|04|23|1937|01|16}} | miesto pohrebu = Katedrála Svätého mena | alma mater = [[Pápežská univerzita Urbaniana]] | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | večné sľuby dátum = {{duv|1961|09|08|1937|01|16}} | vstup do rehole dátum = {{duv|1957|08|14|1937|01|16}} | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1963|12|21|1937|01|16}} | kňazské svätenie miesto = [[Chicago]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Raymond Peter Hillinger]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[biskup]] | ordinácia dátum = {{duv|1963|12|21|1937|01|16}} | ordinácia miesto = [[Chicago]] | inkardinácia = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | menovanie dátum = {{duv|1990|07|10|1937|01|16}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Agostino Cacciavillan]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Roger Schwietz]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[William Stephen Skylstad]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[Agostino Cacciavillan]] | inštalujúci biskup funkcia = [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{duv|1998|02|21|1937|01|16}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Basilica of San Bartolomeo all'Isola | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Francis Eugene''' [[kardinál]] '''George [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]]'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = GEORGE Card. Francis Eugene, O.M.I. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_george_fe.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[16. január]] [[1937]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2015]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1997]] až [[2014]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]]. Predtým pôsobil ako [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Yakima a [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Portland (Oregon)|Portland]] v [[štát]]e [[Oregon]]. Ako člen [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]], ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] v roku [[1998]] vymenoval za [[kardinál]]a. V rokoch [[2007]] až [[2010]] pôsobil ako prezident [[biskupská konferencia|Konferencie katolíckych biskupov]] [[USA|Spojených štátov]]. [[20. septembra]] [[2014]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] a jeho nástupcom sa stal [[Blase Joseph Cupich]] na poste [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]]. V roku [[2006]] mu diagnostikovali [[rakovina|rakovinu]] a v roku [[2015]] na túto chorobu zomrel. == Raný život == Francis George sa narodil [[16. januára]] [[1937]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[štát]]e [[Illinois]]. Mal staršiu [[sestra|sestru]] Margaret. Rané vzdelanie získal na farskej škole v farnosti sv. Pascala v severozápadnej časti [[Chicago|Chicaga]]. Vo veku 13 rokov ochorel na [[Detská obrna|detskú obrnu]], v dôsledku čoho trvalo kríval. Prípravný [[seminár (katolíci)|seminár]] [[arcibiskup]]a Quigleyho v [[Chicago|Chicagu]] pre krívanie odmietol prijať. Namiesto toho sa zapísal do prípravného [[seminár (katolíci)|seminára]] sv. Henricha v Belleville v štáte Illinois, stredoškolského [[seminár (katolíci)|seminára]] [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]]. K oblátom vstúpil [[14. augusta]] [[1957]]. V štúdiu pokračoval v noviciáte oblátov v Godfrey v štáte Illinois a potom vstúpil do seminára Panny Márie Snežnej v Pass Christian v [[štát]]e [[Mississippi]]. Potom bol poslaný študovať [[teológia|teológiu]] na Ottawskú univerzitu v [[Kanada|Kanade]]. Slávnostné sľuby ako člen Oblátov zložil [[8. septembra]] [[1961]]. == Kňaz == [[21. decembra]] [[1963]] bol vysvätený za [[kňaz]]a pre oblátov [[biskup]]om [[Raymond Peter Hillinger|Raymondom Hillingerom]] v kostole sv. Paskala v [[Chicago|Chicagu]]. Po vysvätení získal v roku [[1964]] v Ottawe [[bakalár]]sky titul z [[teológia|teológie]]. Potom nastúpil na Katolícku univerzitu Ameriky vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], kde v roku [[1965]] získal titul magistra [[teológia|teológie]]. Vyučoval [[filozofia|filozofiu]] na seminári Panny Márie Snežnej ([[1964]] až [[1969]]), na Tulane University v [[New Orleans]] v [[Louisiana|Louisiane]] ([[1968]]) a na Creighton University v [[Omaha|Omahe]] v [[Nebraska|Nebraske]] ([[1969]] až [[1973]]). Počas svojho pedagogického pôsobenia získal v roku [[1970]] titul [[Doktor filozofie|doktor filozofie]] z americkej [[filozofia|filozofie]] na Tulane University a v roku [[1971]] titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] [[teológia|teológie]] na University of Ottawa. Od roku [[1973]] do roku [[1974]], kedy sa stal [[generálny vikár|generálnym vikárom]] oblátov, pôsobil ako provinciálny predstavený Stredozápadnej provincie pre oblátov v Saint Paul v [[Minnesota|Minnesote]]. Pôsobil 12 rokov ako [[generálny vikár]] v [[Rím]]e. V roku [[1988]] získal titul doktor posvätnej [[teológia|teológie]] na [[Pápežská univerzita Urbaniana|Pápežskej univerzite Urbaniana]] s prácou s názvom: „''Inkulturácia a spoločenstvo''“. Vrátil sa [[USA|Spojených štátov]], kde pôsobil ako koordinátor Kruhu členov v Centre pre štúdium viery a kultúry v Cambridgei v štáte [[Massachusetts]] ([[1987]] až [[1990]]). == Biskup == [[10. júla]] [[1990]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za V. [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] Yakima.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Eugene Cardinal George, O.M.I. † | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bgeorge.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[21. septembra]] [[1990]]. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Agostino Cacciavillan]], pričom spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Roger Schwietz]] a [[William S. Skylstad]] v kostole Svätej Rodiny v Yakime. Za svoje [[biskup]]ské [[motto]] si zvolil: „''Christo Gloria in Ecclesia''“ v preklade „''Kristovi nech je sláva v Cirkvi''“. Pôsobil ako [[diecézny biskup]] Yakima 5 a pol roka. == Arcibiskup Portlandu == [[30. apríla]] [[1996]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za X. [[arcibiskup]]a [[Portland (Oregon)|Portlandu]] v [[Oregon]]e.<ref name="b" /> Nasledujúceho [[27. mája]] bol ustanovený v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie. == Arcibiskup Chicaga == [[8. apríl]]a [[1997]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za VIII. [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]],<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Cardinal George, OMI | url = https://legacy.archchicago.org/passing-of-francis-cardinal-george/biography | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> čím zaplnil miesto uvoľnené po [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Joseph Bernardin|Josepha Bernardina]] [[14. novembra]] [[1996]]. Bol prvým rodákom z [[Chicago|Chicaga]], ktorý sa stal [[arcibiskup]]om. [[7. mája]] [[1997]] ho [[apoštolský nuncius|apoštolský pronuncius]] [[Agostino Cacciavillan]] ustanovil za [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]] v katedrále Svätého mena v [[Chicago|Chicagu]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] [[18. januára]] [[1998]] oznámil, že vymenuje 22 nových [[kardinál]]ov, ale mená dvoch z nich nezverejnil. [[Pápežské konzistórium|Konzistórium]] bolo naplánované na [[21. februára]]. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Basilica of San Bartolomeo all'Isola''' v [[Rím]]e. Zúčastnil sa [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vlastným meno [[Joseph Ratzinger]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Rovnako sa zúčastnil [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vlastným menom [[Jorge Mario Bergoglio]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Vatikánske vymenovania == [[Ján Pavol II.]] ho vymenoval do niekoľkých úradom [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]: * [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * [[Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života|Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života]] * [[Dikastérium pre evanjelizáciu|Kongregácia pre evanjelizáciu národov]] * Pápežská komisia pre kultúrne dedičstvo Cirkvi * [[Dikastérium pre východné cirkvi|Kongregácia pre východne cirkvi]] * Pápežská rada pre kultúru * Pápežská rada Cor Unum == Emeritúra == [[16. januára]] [[2012]] predložil svoju [[rezignácia|rezignáciu]] [[pápež]]ovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] na funkciu [[chicago|chicagského]] [[arcibiskup]]a po dosiahnutí povinného dôchodkového veku 75 rokov. == Choroba == V roku [[2006]] mu diagnostikovali agresívnu, ale lokalizovanú formu [[rakovina|rakoviny]] močového mechúra. V [[august]]e [[2012]] [[arcidiecéza]] oznámila, že jeho [[rakovina]] močového mechúra metastázovala do obličiek a pečene a že podstúpi [[Chemoterapia|chemoterapiu]]. Rakovina sa vrátila v [[marec|marci]] [[2014]] a začal ďalšie kolo [[Chemoterapia|chemoterapie]]. Niekoľko dní bol hospitalizovaný v Loyola University Medical Center v [[Chicago|Chicagu]] po tom, čo sa u neho prejavili príznaky podobné chrípke a známky dehydratácie. V [[apríl]]i [[2014]] na odporúčanie lekára zrušil cestu do [[Vatikán]]u. On a [[apoštolský nuncius]] v [[USA|Spojených štátoch]], [[arcibiskup]] [[Carlo Maria Vigano]], sa dohodli, že [[Vatikán]] by mal začať hľadať jeho nástupcu. V [[august]]e [[2014]] sa zúčastnil klinického skúšania nového lieku na liečbu rakoviny na Chicagskej univerzite. Na konci roka [[2014]] ukončil skúšanie z dôvodu nedostatku pozitívnych výsledkov. [[30. januára]] [[2015]] novinárom povedal, že teraz dostáva paliatívnu starostlivosť. [[3. marca]] absolvoval testy v Loyola University Medical Center a následne bol prepustený. [[28. marca]] bol opäť prijatý do nemocnice na liečbu bolesti a hydratáciu. [[3. apríla]] bol prepustený. [[20. septembra]] [[2014]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na funkciu [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.09.2014 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/20/0651/01459.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Za jeho nástupcu bol vymenovaný [[biskup]] [[Blase Joseph Cupich]]. Zomrel na [[rakovina|rakovinu]] [[17. apríla]] [[2015]] v [[arcibiskup]]skej [[rezidencia|rezidencii]] v [[Chicago|Chicagu]] vo veku 78 rokov. [[25. apríla]] [[2015]] sa v [[Rím]]e v jeho titulárnom kostole San Bartolomeo all'Isola konala spomienková omša. Kázeň mal otec Andrew Liaugminas, ktorého Francis George vysvätil v roku [[2010]]. Bohoslužbe predsedal [[kardinál]] [[Bernard Francis Law]], ku ktorému sa pridali [[kardinál]]i [[James Michael Harvey]], [[George Pell]] a [[James Francis Stafford]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Francis George|1355116283}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:George, Francis Eugene}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki biskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Náboženskí spisovatelia USA]] [[Kategória:Členovia Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Kategória:Členovia Rytierského rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme]] [[Kategória:Absolventi University of Ottawa]] r46fpzck8hknqttr0hynbkz1hsbkvwp 8218685 8218652 2026-05-23T22:22:16Z ~2026-29230-47 294915 8218685 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Francis Eugene George [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]] | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | portrét = Cardinal-Francis-George 110516 photoby Adam-Bielawski.jpg | popis portrétu = kardinál Francis Eugene George | erb = Coat of arms of Francis George.svg | štít erbu = | heslo = Christo Gloria in Ecclesia | heslo po slovensky = Kristovi nech je sláva v Cirkvi | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|USA|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Bartolomeo all'Isola | funkcie = | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[8. apríla]] [[1997]]{{--}}[[18. novembra]] [[2014]] | 1. funkcia - predchodca = [[Joseph Bernardin]] | 1. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | 2. funkcia - obdobie = [[21. februára]] [[1998]]{{--}}[[17. apríla]] [[2015]] | 2. funkcia - predchodca = [[Mario Revollo Bravo]] | 2. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1937|01|16}} | miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2015|04|17|1937|01|16}} | miesto úmrtia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum pohrebu = {{dv|2015|04|23|1937|01|16}} | miesto pohrebu = Katedrála Svätého mena | alma mater = [[Pápežská univerzita Urbaniana]] | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | večné sľuby dátum = {{dv|1961|09|08|1937|01|16}} | vstup do rehole dátum = {{dv|1957|08|14|1937|01|16}} | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1963|12|21|1937|01|16}} | kňazské svätenie miesto = [[Chicago]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Raymond Peter Hillinger]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[biskup]] | ordinácia dátum = {{dv|1963|12|21|1937|01|16}} | ordinácia miesto = [[Chicago]] | inkardinácia = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | menovanie dátum = {{dv|1990|07|10|1937|01|16}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Agostino Cacciavillan]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Roger Schwietz]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[William Stephen Skylstad]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{dv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[Agostino Cacciavillan]] | inštalujúci biskup funkcia = [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{dv|1998|02|21|1937|01|16}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Basilica of San Bartolomeo all'Isola | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Francis Eugene''' [[kardinál]] '''George''' [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = GEORGE Card. Francis Eugene, O.M.I. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_george_fe.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[16. január]] [[1937]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2015]], Chicago) bol americký [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1997]] až [[2014]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]]. Predtým pôsobil ako [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Yakima a [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Portland (Oregon)|Portland]] v štáte [[Oregon]]. Ako člen [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]], ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] v roku [[1998]] vymenoval za [[kardinál]]a. V rokoch [[2007]] až [[2010]] pôsobil ako prezident [[biskupská konferencia|Konferencie katolíckych biskupov]] [[USA|Spojených štátov]]. [[20. septembra]] [[2014]] pápež [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] a jeho nástupcom sa stal [[Blase Joseph Cupich]] na poste arcibiskupa Chicaga. V roku [[2006]] mu diagnostikovali [[rakovina|rakovinu]] a v roku [[2015]] na túto chorobu zomrel. == Raný život == Francis George sa narodil [[16. január]]a [[1937]] v [[Chicago|Chicagu]] v štáte [[Illinois]]. Mal staršiu [[sestra|sestru]] Margaret. Rané vzdelanie získal na farskej škole v farnosti sv. Pascala v severozápadnej časti Chicaga. Vo veku 13 rokov ochorel na [[Detská obrna|detskú obrnu]], v dôsledku čoho trvalo kríval. Prípravný [[seminár (katolíci)|seminár]] [[arcibiskup]]a Quigleyho v Chicagu pre krívanie odmietol prijať. Namiesto toho sa zapísal do prípravného seminára sv. Henricha v Belleville v štáte Illinois, stredoškolského seminára [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]]. K oblátom vstúpil [[14. august]]a [[1957]]. V štúdiu pokračoval v noviciáte oblátov v Godfrey v štáte Illinois a potom vstúpil do seminára Panny Márie Snežnej v Pass Christian v štáte [[Mississippi]]. Potom bol poslaný študovať [[teológia|teológiu]] na Ottawskú univerzitu v [[Kanada|Kanade]]. Slávnostné sľuby ako člen Oblátov zložil [[8. septembra]] [[1961]]. == Kňaz == [[21. decembra]] [[1963]] bol vysvätený za [[kňaz]]a pre oblátov [[biskup]]om [[Raymond Peter Hillinger|Raymondom Hillingerom]] v kostole sv. Paskala v [[Chicago|Chicagu]]. Po vysvätení získal v roku [[1964]] v Ottawe [[bakalár]]sky titul z [[teológia|teológie]]. Potom nastúpil na Katolícku univerzitu Ameriky vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], kde v roku [[1965]] získal titul magistra teológie. Vyučoval [[filozofia|filozofiu]] na seminári Panny Márie Snežnej ([[1964]] až [[1969]]), na Tulane University v [[New Orleans]] v [[Louisiana|Louisiane]] ([[1968]]) a na Creighton University v [[Omaha|Omahe]] v [[Nebraska|Nebraske]] ([[1969]] až [[1973]]). Počas svojho pedagogického pôsobenia získal v roku [[1970]] titul [[Doktor filozofie|doktor filozofie]] z americkej filozofie na Tulane University a v roku [[1971]] titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] teológie na University of Ottawa. Od roku [[1973]] do roku [[1974]], kedy sa stal [[generálny vikár|generálnym vikárom]] oblátov, pôsobil ako provinciálny predstavený Stredozápadnej provincie pre oblátov v Saint Paul v [[Minnesota|Minnesote]]. Pôsobil 12 rokov ako [[generálny vikár]] v [[Rím]]e. V roku [[1988]] získal titul doktor posvätnej teológie na [[Pápežská univerzita Urbaniana|Pápežskej univerzite Urbaniana]] s prácou s názvom: „''Inkulturácia a spoločenstvo''“. Vrátil sa [[USA|Spojených štátov]], kde pôsobil ako koordinátor Kruhu členov v Centre pre štúdium viery a kultúry v Cambridgei v štáte [[Massachusetts]] ([[1987]] až [[1990]]). == Biskup == [[10. júl]]a [[1990]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za V. [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] Yakima.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Eugene Cardinal George, O.M.I. † | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bgeorge.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[21. septembra]] [[1990]]. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Agostino Cacciavillan]], pričom spolusvätiteľmi boli biskupi [[Roger Schwietz]] a [[William S. Skylstad]] v kostole Svätej Rodiny v Yakime. Za svoje biskupské [[motto]] si zvolil: „''Christo Gloria in Ecclesia''“ v preklade „''Kristovi nech je sláva v Cirkvi''“. Pôsobil ako diecézny biskup Yakima 5 a pol roka. == Arcibiskup Portlandu == [[30. apríl]]a [[1996]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za X. [[arcibiskup]]a [[Portland (Oregon)|Portlandu]] v [[Oregon]]e.<ref name="b" /> Nasledujúceho [[27. máj]]a bol ustanovený v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie. == Arcibiskup Chicaga == [[8. apríl]]a [[1997]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za VIII. [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]],<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Cardinal George, OMI | url = https://legacy.archchicago.org/passing-of-francis-cardinal-george/biography | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> čím zaplnil miesto uvoľnené po [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Joseph Bernardin|Josepha Bernardina]] [[14. novembra]] [[1996]]. Bol prvým rodákom z Chicaga, ktorý sa stal arcibiskupom. [[7. máj]]a [[1997]] ho [[apoštolský nuncius|apoštolský pronuncius]] [[Agostino Cacciavillan]] ustanovil za arcibiskupa Chicaga v katedrále Svätého mena v Chicagu. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] [[18. január]]a [[1998]] oznámil, že vymenuje 22 nových [[kardinál]]ov, ale mená dvoch z nich nezverejnil. [[Pápežské konzistórium|Konzistórium]] bolo naplánované na [[21. február]]a. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom ''Basilica of San Bartolomeo all'Isola'' v [[Rím]]e. Zúčastnil sa [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vlastným meno [[Joseph Ratzinger]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Rovnako sa zúčastnil [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]] vlastným menom [[Jorge Mario Bergoglio]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Vatikánske vymenovania == [[Ján Pavol II.]] ho vymenoval do niekoľkých úradom [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]: * [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * [[Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života|Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života]] * [[Dikastérium pre evanjelizáciu|Kongregácia pre evanjelizáciu národov]] * Pápežská komisia pre kultúrne dedičstvo Cirkvi * [[Dikastérium pre východné cirkvi|Kongregácia pre východne cirkvi]] * Pápežská rada pre kultúru * Pápežská rada Cor Unum == Emeritúra == [[16. januára]] [[2012]] predložil svoju [[rezignácia|rezignáciu]] [[pápež]]ovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] na funkciu [[chicago|chicagského]] [[arcibiskup]]a po dosiahnutí povinného dôchodkového veku 75 rokov. == Choroba == V roku [[2006]] mu diagnostikovali agresívnu, ale lokalizovanú formu [[rakovina|rakoviny]] močového mechúra. V [[august]]e [[2012]] [[arcidiecéza]] oznámila, že jeho [[rakovina]] močového mechúra metastázovala do obličiek a pečene a že podstúpi [[Chemoterapia|chemoterapiu]]. Rakovina sa vrátila v [[marec|marci]] [[2014]] a začal ďalšie kolo [[Chemoterapia|chemoterapie]]. Niekoľko dní bol hospitalizovaný v Loyola University Medical Center v [[Chicago|Chicagu]] po tom, čo sa u neho prejavili príznaky podobné chrípke a známky dehydratácie. V [[apríl]]i [[2014]] na odporúčanie lekára zrušil cestu do [[Vatikán]]u. On a [[apoštolský nuncius]] v [[USA|Spojených štátoch]], [[arcibiskup]] [[Carlo Maria Vigano]], sa dohodli, že [[Vatikán]] by mal začať hľadať jeho nástupcu. V [[august]]e [[2014]] sa zúčastnil klinického skúšania nového lieku na liečbu rakoviny na Chicagskej univerzite. Na konci roka [[2014]] ukončil skúšanie z dôvodu nedostatku pozitívnych výsledkov. [[30. januára]] [[2015]] novinárom povedal, že teraz dostáva paliatívnu starostlivosť. [[3. marca]] absolvoval testy v Loyola University Medical Center a následne bol prepustený. [[28. marca]] bol opäť prijatý do nemocnice na liečbu bolesti a hydratáciu. [[3. apríla]] bol prepustený. [[20. septembra]] [[2014]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na funkciu [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.09.2014 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/20/0651/01459.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Za jeho nástupcu bol vymenovaný [[biskup]] [[Blase Joseph Cupich]]. Zomrel na [[rakovina|rakovinu]] [[17. apríla]] [[2015]] v [[arcibiskup]]skej [[rezidencia|rezidencii]] v [[Chicago|Chicagu]] vo veku 78 rokov. [[25. apríla]] [[2015]] sa v [[Rím]]e v jeho titulárnom kostole San Bartolomeo all'Isola konala spomienková omša. Kázeň mal otec Andrew Liaugminas, ktorého Francis George vysvätil v roku [[2010]]. Bohoslužbe predsedal [[kardinál]] [[Bernard Francis Law]], ku ktorému sa pridali [[kardinál]]i [[James Michael Harvey]], [[George Pell]] a [[James Francis Stafford]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Francis George|1355116283}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:George, Francis Eugene}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki biskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Náboženskí spisovatelia USA]] [[Kategória:Členovia Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Kategória:Členovia Rytierského rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme]] [[Kategória:Absolventi University of Ottawa]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] r20ou9i1ex561bks6xa3drmgkartvjt 8218865 8218685 2026-05-24T09:43:54Z Bakjb 236375 wl 8218865 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Francis Eugene George [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]] | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | portrét = Cardinal-Francis-George 110516 photoby Adam-Bielawski.jpg | popis portrétu = kardinál Francis Eugene George | erb = Coat of arms of Francis George.svg | štít erbu = | heslo = Christo Gloria in Ecclesia | heslo po slovensky = Kristovi nech je sláva v Cirkvi | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|USA|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz [[San Bartolomeo all’Isola]] | funkcie = | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[8. apríla]] [[1997]]{{--}}[[18. novembra]] [[2014]] | 1. funkcia - predchodca = [[Joseph Bernardin]] | 1. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | 2. funkcia - obdobie = [[21. februára]] [[1998]]{{--}}[[17. apríla]] [[2015]] | 2. funkcia - predchodca = [[Mario Revollo Bravo]] | 2. funkcia - nástupca = [[Blase Joseph Cupich]] | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1937|01|16}} | miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2015|04|17|1937|01|16}} | miesto úmrtia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum pohrebu = {{dv|2015|04|23|1937|01|16}} | miesto pohrebu = Cintorín všetkých svätých, [[Des Plaines]] | alma mater = [[Pápežská univerzita Urbaniana]] | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | večné sľuby dátum = {{dv|1961|09|08|1937|01|16}} | vstup do rehole dátum = {{dv|1957|08|14|1937|01|16}} | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1963|12|21|1937|01|16}} | kňazské svätenie miesto = [[Chicago]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Raymond Peter Hillinger]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[biskup]] | ordinácia dátum = {{dv|1963|12|21|1937|01|16}} | ordinácia miesto = [[Chicago]] | inkardinácia = [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie]] | menovanie dátum = {{dv|1990|07|10|1937|01|16}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Agostino Cacciavillan]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Roger Schwietz]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[William Stephen Skylstad]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{dv|1990|09|21|1937|01|16}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[Agostino Cacciavillan]] | inštalujúci biskup funkcia = [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{dv|1998|02|21|1937|01|16}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = [[San Bartolomeo all’Isola|Basilica San Bartolomeo all’Isola]]| poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Francis Eugene''' [[kardinál]] '''George''' [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|OMI]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = GEORGE Card. Francis Eugene, O.M.I. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_george_fe.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[16. január]] [[1937]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2015]], Chicago) bol americký [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1997]] až [[2014]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Chicago|Chicaga]]. Predtým pôsobil ako [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Yakima a [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Portland (Oregon)|Portland]] v štáte [[Oregon]]. Ako člen [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]], ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] v roku [[1998]] vymenoval za [[kardinál]]a. V rokoch [[2007]] až [[2010]] pôsobil ako prezident [[biskupská konferencia|Konferencie katolíckych biskupov]] [[USA|Spojených štátov]]. [[20. septembra]] [[2014]] pápež [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] a jeho nástupcom sa stal [[Blase Joseph Cupich]] na poste arcibiskupa Chicaga. V roku [[2006]] mu diagnostikovali [[rakovina|rakovinu]] a v roku [[2015]] na túto chorobu zomrel. == Raný život == Francis George sa narodil [[16. január]]a [[1937]] v [[Chicago|Chicagu]] v štáte [[Illinois]]. Mal staršiu [[sestra|sestru]] Margaret. Rané vzdelanie získal na farskej škole v farnosti sv. Pascala v severozápadnej časti Chicaga. Vo veku 13 rokov ochorel na [[Detská obrna|detskú obrnu]], v dôsledku čoho trvalo kríval. Prípravný [[seminár (katolíci)|seminár]] [[arcibiskup]]a Quigleyho v Chicagu pre krívanie odmietol prijať. Namiesto toho sa zapísal do prípravného seminára sv. Henricha v Belleville v štáte Illinois, stredoškolského seminára [[Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie|Misijných oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie]]. K oblátom vstúpil [[14. august]]a [[1957]]. V štúdiu pokračoval v noviciáte oblátov v Godfrey v štáte Illinois a potom vstúpil do seminára Panny Márie Snežnej v Pass Christian v štáte [[Mississippi]]. Potom bol poslaný študovať [[teológia|teológiu]] na Ottawskú univerzitu v [[Kanada|Kanade]]. Slávnostné sľuby ako člen Oblátov zložil [[8. septembra]] [[1961]]. == Kňaz == [[21. decembra]] [[1963]] bol vysvätený za [[kňaz]]a pre oblátov [[biskup]]om [[Raymond Peter Hillinger|Raymondom Hillingerom]] v kostole sv. Paskala v [[Chicago|Chicagu]]. Po vysvätení získal v roku [[1964]] v Ottawe [[bakalár]]sky titul z [[teológia|teológie]]. Potom nastúpil na Katolícku univerzitu Ameriky vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], kde v roku [[1965]] získal titul magistra teológie. Vyučoval [[filozofia|filozofiu]] na seminári Panny Márie Snežnej ([[1964]] až [[1969]]), na Tulane University v [[New Orleans]] v [[Louisiana|Louisiane]] ([[1968]]) a na Creighton University v [[Omaha|Omahe]] v [[Nebraska|Nebraske]] ([[1969]] až [[1973]]). Počas svojho pedagogického pôsobenia získal v roku [[1970]] titul [[Doktor filozofie|doktor filozofie]] z americkej filozofie na Tulane University a v roku [[1971]] titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] teológie na University of Ottawa. Od roku [[1973]] do roku [[1974]], kedy sa stal [[generálny vikár|generálnym vikárom]] oblátov, pôsobil ako provinciálny predstavený Stredozápadnej provincie pre oblátov v Saint Paul v [[Minnesota|Minnesote]]. Pôsobil 12 rokov ako [[generálny vikár]] v [[Rím]]e. V roku [[1988]] získal titul doktor posvätnej teológie na [[Pápežská univerzita Urbaniana|Pápežskej univerzite Urbaniana]] s prácou s názvom: „''Inkulturácia a spoločenstvo''“. Vrátil sa [[USA|Spojených štátov]], kde pôsobil ako koordinátor Kruhu členov v Centre pre štúdium viery a kultúry v Cambridgei v štáte [[Massachusetts]] ([[1987]] až [[1990]]). == Biskup == [[10. júl]]a [[1990]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za V. [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] Yakima.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Eugene Cardinal George, O.M.I. † | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bgeorge.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[21. septembra]] [[1990]]. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Agostino Cacciavillan]], pričom spolusvätiteľmi boli biskupi [[Roger Schwietz]] a [[William S. Skylstad]] v kostole Svätej Rodiny v Yakime. Za svoje biskupské [[motto]] si zvolil: „''Christo Gloria in Ecclesia''“ v preklade „''Kristovi nech je sláva v Cirkvi''“. Pôsobil ako diecézny biskup Yakima 5 a pol roka. == Arcibiskup Portlandu == [[30. apríl]]a [[1996]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za X. [[arcibiskup]]a [[Portland (Oregon)|Portlandu]] v [[Oregon]]e.<ref name="b" /> Nasledujúceho [[27. máj]]a bol ustanovený v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie. == Arcibiskup Chicaga == [[8. apríl]]a [[1997]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za VIII. [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]],<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Francis Cardinal George, OMI | url = https://legacy.archchicago.org/passing-of-francis-cardinal-george/biography | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> čím zaplnil miesto uvoľnené po [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Joseph Bernardin|Josepha Bernardina]] [[14. novembra]] [[1996]]. Bol prvým rodákom z Chicaga, ktorý sa stal arcibiskupom. [[7. máj]]a [[1997]] ho [[apoštolský nuncius|apoštolský pronuncius]] [[Agostino Cacciavillan]] ustanovil za arcibiskupa Chicaga v katedrále Svätého mena v Chicagu. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] [[18. január]]a [[1998]] oznámil, že vymenuje 22 nových [[kardinál]]ov, ale mená dvoch z nich nezverejnil. [[Pápežské konzistórium|Konzistórium]] bolo naplánované na [[21. február]]a. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom ''[[San Bartolomeo all’Isola|Basilica San Bartolomeo all’Isola]]'' v [[Rím]]e. Zúčastnil sa [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vlastným meno [[Joseph Ratzinger]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Rovnako sa zúčastnil [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]] vlastným menom [[Jorge Mario Bergoglio]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013 | url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Vatikánske vymenovania == [[Ján Pavol II.]] ho vymenoval do niekoľkých úradom [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]: * [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * [[Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života|Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života]] * [[Dikastérium pre evanjelizáciu|Kongregácia pre evanjelizáciu národov]] * Pápežská komisia pre kultúrne dedičstvo Cirkvi * [[Dikastérium pre východné cirkvi|Kongregácia pre východne cirkvi]] * Pápežská rada pre kultúru * Pápežská rada Cor Unum == Emeritúra == [[16. januára]] [[2012]] predložil svoju [[rezignácia|rezignáciu]] [[pápež]]ovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] na funkciu [[chicago|chicagského]] [[arcibiskup]]a po dosiahnutí povinného dôchodkového veku 75 rokov. == Choroba == V roku [[2006]] mu diagnostikovali agresívnu, ale lokalizovanú formu [[rakovina|rakoviny]] močového mechúra. V [[august]]e [[2012]] [[arcidiecéza]] oznámila, že jeho [[rakovina]] močového mechúra metastázovala do obličiek a pečene a že podstúpi [[Chemoterapia|chemoterapiu]]. Rakovina sa vrátila v [[marec|marci]] [[2014]] a začal ďalšie kolo [[Chemoterapia|chemoterapie]]. Niekoľko dní bol hospitalizovaný v Loyola University Medical Center v [[Chicago|Chicagu]] po tom, čo sa u neho prejavili príznaky podobné chrípke a známky dehydratácie. V [[apríl]]i [[2014]] na odporúčanie lekára zrušil cestu do [[Vatikán]]u. On a [[apoštolský nuncius]] v [[USA|Spojených štátoch]], [[arcibiskup]] [[Carlo Maria Vigano]], sa dohodli, že [[Vatikán]] by mal začať hľadať jeho nástupcu. V [[august]]e [[2014]] sa zúčastnil klinického skúšania nového lieku na liečbu rakoviny na Chicagskej univerzite. Na konci roka [[2014]] ukončil skúšanie z dôvodu nedostatku pozitívnych výsledkov. [[30. januára]] [[2015]] novinárom povedal, že teraz dostáva paliatívnu starostlivosť. [[3. marca]] absolvoval testy v Loyola University Medical Center a následne bol prepustený. [[28. marca]] bol opäť prijatý do nemocnice na liečbu bolesti a hydratáciu. [[3. apríla]] bol prepustený. [[20. septembra]] [[2014]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na funkciu [[arcibiskup]]a [[Chicago|Chicaga]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.09.2014 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/20/0651/01459.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Za jeho nástupcu bol vymenovaný [[biskup]] [[Blase Joseph Cupich]]. Zomrel na [[rakovina|rakovinu]] [[17. apríla]] [[2015]] v [[arcibiskup]]skej [[rezidencia|rezidencii]] v [[Chicago|Chicagu]] vo veku 78 rokov. [[25. apríla]] [[2015]] sa v [[Rím]]e v jeho titulárnom kostole San Bartolomeo all’Isola konala spomienková omša. Kázeň mal otec Andrew Liaugminas, ktorého Francis George vysvätil v roku [[2010]]. Bohoslužbe predsedal [[kardinál]] [[Bernard Francis Law]], ku ktorému sa pridali [[kardinál]]i [[James Michael Harvey]], [[George Pell]] a [[James Francis Stafford]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Francis George|1355116283}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:George, Francis Eugene}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki biskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Náboženskí spisovatelia USA]] [[Kategória:Členovia Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Kategória:Členovia Rytierského rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme]] [[Kategória:Absolventi University of Ottawa]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] hp55v9rqso7npjimmjwbrjcik7pjw9k 0 750579 8218662 2026-05-23T20:38:50Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8218662 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Film | Názov = Architekt | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = L'Inconnu de la Grande Arche | Názov2 = | Žáner = dráma, životopisný, historický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2025]] | Dátum uvedenia = [[5. november]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Stéphane Demoustier]] | Scenár = | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Olivier Marguerit]] | Kamera = David Chambille | Strih = | Zvuk = | Scénografia = Catherine Cosme | Kostýmy = Camille Rabineau | Masky = | Špeciálne efekty = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Architekt''''' ({{Vjz|fra|''L'Inconnu de la Grande Arche''}}) je [[francúzsko]]-[[Dánsko|dánsky]] film z roku [[2025]], ktorý režíroval [[Stéphane Demoustier]]. == Herecké obsadenie == * [[Claes Bang]]{{--}}[[Johan Otto von Spreckelsen]] * [[Sidse Babett Knudsen]]{{--}}Liv von Spreckelsen * Xavier Dolan{{--}}Jean-Louis Subileau * Swann Arlaud{{--}}Paul Andreu * [[Michel Fau]]{{--}}[[François Mitterrand]] == Fakty a zaujímavosti == * == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Grande Arche]] * [[Johan Otto von Spreckelsen]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1664549}} * {{Imdb film|id=32398150}} * {{Fdb film|id=391763}} * {{Kinobox film|id=4411943}} * {{AlloCiné film|id=325267}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2025]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:Francúzske biografické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] gjn3cj72npdlgzpav36pcg7lrpcedj9 2 750580 8218692 2026-05-23T23:21:28Z Evernit 160276 zal. hesla 8218692 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od&nbsp;hlavnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované iba [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obrdžať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> v&nbsp;aktuálnej podobe je udeľovaná výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluator scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (v&nbsp;r.&nbsp;1968–1969 a [[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória|kategórie]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov interpretovať vždy striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach (Ostatná TV tvorba, Teória a kritika, Študentská tvorba, Tvorba digitálnych diskov).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;historickej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním umeleckých profesií, kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> V rámci Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ súbežne za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvom hercom ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali Osobitné prémie.<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov každoročne zverejňovaných v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých novodobých (od r. 1993), hoci vtedy za <u>Oblasť hraného filmu</u> doslova.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Napriek tomu počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora ocenení s&nbsp;medziročnými výsledkami, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''FilmPress'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>až [[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/>až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavných cien v kinokategórii v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie výroby tuzemských filmov, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len v&nbsp;dvoch rokoch, a&nbsp;to 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával v&nbsp;zastúpení <u>Filmovej (a televíznej) tvorby</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu. == Víťazi cien/prémií == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Juraj Jakubisko 1992 crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Juraj Jakubisko čoby 4-násobný držiteľ ceny Igric ju v zastúpení Hraného filmu získal trikrát – dva razy za réžiu, raz za výtvarné návrhy. Uvedením do [[Igric za Celoživotné dielo|Siene slávy]] (2018) ňou bol neskôr poctený aj symbolicky. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Ilja Zeljenka.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Ilja Zeljenka a Juraj Nvota sú obaja 2-násobní laureáti. Kým hudobný skladateľ sa ním stal ešte v&nbsp;historickej ére súťaže, režisér až v tej novodobej. | obrázok2 = Juraj Nvota 2010.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Nvota má na konte navyše štyri prémie – dve v&nbsp;[[Igric za Televíznu tvorbu|Teledráme]] i dve v [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnej televíznej tvorbe]]. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Martin Strba.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Odhliadnuc od 5tich kinoprémií, kameraman Martin Štrba tiež naakumuloval dve hlavné ceny – prvú za „obrazovku“ (2004). | obrázok2 = Peter Bebjak.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Peter Bebjak či iný duplicitný víťaz s presahom kategórií, ten svoju druhú trofej obdržal za réžiu minisérie (2024). Zároveň nahromaždil štyri prémie, tieto takisto naprieč kategóriami. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Peter Kerekes crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Medzi ďalších opakovaných výhercov v dvoch súťažných oblastiach patria okrem iných aj (''zhora'') Peter Kerekes, Marko Škop alebo Ivan Ostrochovský. | obrázok2 = Marko Skop.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Každý z menovaných režisérov totiž vyhral prinajmenšom jednu cenu v [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárom žánri]] a jednu v prospech toho hraného. | obrázok3 = Ivan Ostrochovský (2021) (cropped).jpg | šírka3 = 180 | popis3 = Bokom od Ostrochovského jednej „dokuprémie“, obaja zvyšní umelci majú až po dve a tiež nad rámec Filmovej tvorby. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | podnadpis = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške zvlášť – opäť za réžie. <!-- (Solčanská má aj tri prémie vrátane dvoch za teledrámu, z toho jednu za scenár). --> | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 87 | popis1 = | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 90 | popis2 = }}<!-- {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške samostatne – opäť za režisérske výkony. (Solčanská má aj tri prémie vrátane dvoch za teledrámu, z toho jednu za scenár). | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = }} --> {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k hranej forme víťazného diela bol v prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v tom roku nebol odmenený v rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i za hudbu k ''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo svojom zozname ocenených filmov s príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u zvyšného titulu kredituje umelca iba v zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z r. 1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z r. 1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a „etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''<ref name=HÉ-Vrastiak/></span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk,<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i reportáž v ''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} <!-- ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == <span style="background:white; font-size:90%; color:silver">''z dôvodu stručnosti niektoré citácie z databázy SFÚ mohli byť krátené''</span> {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} <!-- {{Igric za Filmovú tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] c6zx8329fyk62lt1sna6gdmb7l3jvuh 8218707 8218692 2026-05-24T00:12:07Z Evernit 160276 /* Referencie */ odstr. nadbytocnej pozn. 8218707 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od&nbsp;hlavnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované iba [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obrdžať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> v&nbsp;aktuálnej podobe je udeľovaná výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluator scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (v&nbsp;r.&nbsp;1968–1969 a [[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória|kategórie]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov interpretovať vždy striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach (Ostatná TV tvorba, Teória a kritika, Študentská tvorba, Tvorba digitálnych diskov).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;historickej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním umeleckých profesií, kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> V rámci Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ súbežne za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvom hercom ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali Osobitné prémie.<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov každoročne zverejňovaných v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých novodobých (od r. 1993), hoci vtedy za <u>Oblasť hraného filmu</u> doslova.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Napriek tomu počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora ocenení s&nbsp;medziročnými výsledkami, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''FilmPress'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>až [[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/>až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavných cien v kinokategórii v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie výroby tuzemských filmov, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len v&nbsp;dvoch rokoch, a&nbsp;to 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával v&nbsp;zastúpení <u>Filmovej (a televíznej) tvorby</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu. == Víťazi cien/prémií == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Juraj Jakubisko 1992 crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Juraj Jakubisko čoby 4-násobný držiteľ ceny Igric ju v zastúpení Hraného filmu získal trikrát – dva razy za réžiu, raz za výtvarné návrhy. Uvedením do [[Igric za Celoživotné dielo|Siene slávy]] (2018) ňou bol neskôr poctený aj symbolicky. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Ilja Zeljenka.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Ilja Zeljenka a Juraj Nvota sú obaja 2-násobní laureáti. Kým hudobný skladateľ sa ním stal ešte v&nbsp;historickej ére súťaže, režisér až v tej novodobej. | obrázok2 = Juraj Nvota 2010.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Nvota má na konte navyše štyri prémie – dve v&nbsp;[[Igric za Televíznu tvorbu|Teledráme]] i dve v [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnej televíznej tvorbe]]. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Martin Strba.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Odhliadnuc od 5tich kinoprémií, kameraman Martin Štrba tiež naakumuloval dve hlavné ceny – prvú za „obrazovku“ (2004). | obrázok2 = Peter Bebjak.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Peter Bebjak či iný duplicitný víťaz s presahom kategórií, ten svoju druhú trofej obdržal za réžiu minisérie (2024). Zároveň nahromaždil štyri prémie, tieto takisto naprieč kategóriami. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Peter Kerekes crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Medzi ďalších opakovaných výhercov v dvoch súťažných oblastiach patria okrem iných aj (''zhora'') Peter Kerekes, Marko Škop alebo Ivan Ostrochovský. | obrázok2 = Marko Skop.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Každý z menovaných režisérov totiž vyhral prinajmenšom jednu cenu v [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárom žánri]] a jednu v prospech toho hraného. | obrázok3 = Ivan Ostrochovský (2021) (cropped).jpg | šírka3 = 180 | popis3 = Bokom od Ostrochovského jednej „dokuprémie“, obaja zvyšní umelci majú až po dve a tiež nad rámec Filmovej tvorby. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | podnadpis = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške zvlášť – opäť za réžie. <!-- (Solčanská má aj tri prémie vrátane dvoch za teledrámu, z toho jednu za scenár). --> | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 87 | popis1 = | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 90 | popis2 = }}<!-- {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške samostatne – opäť za režisérske výkony. (Solčanská má aj tri prémie vrátane dvoch za teledrámu, z toho jednu za scenár). | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = }} --> {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k hranej forme víťazného diela bol v prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v tom roku nebol odmenený v rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i za hudbu k ''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo svojom zozname ocenených filmov s príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u zvyšného titulu kredituje umelca iba v zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z r. 1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z r. 1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a „etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''<ref name=HÉ-Vrastiak/></span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk,<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i reportáž v ''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} <!-- ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} <!-- {{Igric za Filmovú tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] c7gl0x4ea3cgb6htqp32myqhkx43peh 8218716 8218707 2026-05-24T01:21:36Z Evernit 160276 /* Víťazi cien/prémií */ ods 8218716 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od&nbsp;hlavnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované iba [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obrdžať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> v&nbsp;aktuálnej podobe je udeľovaná výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluator scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (v&nbsp;r.&nbsp;1968–1969 a [[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória|kategórie]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov interpretovať vždy striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach (Ostatná TV tvorba, Teória a kritika, Študentská tvorba, Tvorba digitálnych diskov).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;historickej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním umeleckých profesií, kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> V rámci Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ súbežne za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvom hercom ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali Osobitné prémie.<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov každoročne zverejňovaných v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých novodobých (od r. 1993), hoci vtedy za <u>Oblasť hraného filmu</u> doslova.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Napriek tomu počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora ocenení s&nbsp;medziročnými výsledkami, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''FilmPress'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>až [[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/>až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavných cien v kinokategórii v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie výroby tuzemských filmov, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len v&nbsp;dvoch rokoch, a&nbsp;to 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával v&nbsp;zastúpení <u>Filmovej (a televíznej) tvorby</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu. == Víťazi cien/prémií == <!-- {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Juraj Jakubisko 1992 crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Juraj Jakubisko čoby 4-násobný držiteľ ceny Igric ju v zastúpení Hraného filmu získal trikrát – dva razy za réžiu, raz za výtvarné návrhy. Uvedením do [[Igric za Celoživotné dielo|Siene slávy]] (2018) ňou bol neskôr poctený aj symbolicky. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Ilja Zeljenka.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Ilja Zeljenka a Juraj Nvota sú obaja 2-násobní laureáti. Kým hudobný skladateľ sa ním stal ešte v&nbsp;historickej ére súťaže, režisér až v tej novodobej. | obrázok2 = Juraj Nvota 2010.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Nvota má na konte navyše štyri prémie – dve v&nbsp;[[Igric za Televíznu tvorbu|Teledráme]] i dve v [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnej televíznej tvorbe]]. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Martin Strba.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Odhliadnuc od 5tich kinoprémií, kameraman Martin Štrba tiež naakumuloval dve hlavné ceny – prvú za „obrazovku“ (2004). | obrázok2 = Peter Bebjak.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Peter Bebjak či iný duplicitný víťaz s presahom kategórií, ten svoju druhú trofej obdržal za réžiu minisérie (2024). Zároveň nahromaždil štyri prémie, tieto takisto naprieč kategóriami. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = Peter Kerekes crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Medzi ďalších opakovaných výhercov v dvoch súťažných oblastiach patria okrem iných aj (''zhora'') Peter Kerekes, Marko Škop alebo Ivan Ostrochovský. | obrázok2 = Marko Skop.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = Každý z menovaných režisérov totiž vyhral prinajmenšom jednu cenu v [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárom žánri]] a jednu v prospech toho hraného. | obrázok3 = Ivan Ostrochovský (2021) (cropped).jpg | šírka3 = 180 | popis3 = Bokom od Ostrochovského jednej „dokuprémie“, obaja zvyšní umelci majú až po dve a tiež nad rámec Filmovej tvorby. }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | podnadpis = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške zvlášť – opäť za réžie. | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 87 | popis1 = | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 90 | popis2 = }} --> <!-- {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = left | podnadpis_pozadie = | obrázok1 = ČengelSolčanská crop.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Mariana Čengel Solčanská a Noro Držiak vlastnia po jednej soške samostatne – opäť za režisérske výkony. (Solčanská má aj tri prémie vrátane dvoch za teledrámu, z toho jednu za scenár). | obrázok2 = NoroDržiak crop2.jpg | šírka2 = 180 | popis2 = }} --> {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k hranej forme víťazného diela bol v prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v tom roku nebol odmenený v rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i za hudbu k ''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo svojom zozname ocenených filmov s príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u zvyšného titulu kredituje umelca iba v zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z r. 1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z r. 1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a „etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''<ref name=HÉ-Vrastiak/></span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk,<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i reportáž v ''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} <!-- ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} <!-- {{Igric za Filmovú tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] dzacwkxrlzh78kds7kuf0mhrsahia41 2 750581 8218693 2026-05-23T23:21:56Z Evernit 160276 zal. hesla 8218693 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 25 |- | '''Počet udelených prémií''' | 52<span style="color:silver">–53</span>{{#tag:ref|Protokol vrátane súpisu udelených prémii v&nbsp;roku 1999 je nedostupný, výskyt druhej prémie zo&nbsp;sporného ročníku tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v historickej ére súťaže sa spočiatku udeľovala za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]) doslova, pravdepodobne od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&nbsp;ohľadom i&nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri nominácie vrátane troch súbežných (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2010|2010]] až [[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej výhry, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] (tento v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2003|2003]]–[[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&nbsp;[[Igric 2021|2021]]). == Historické súvislosti == V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov hlavná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&nbsp;dvoch ceremoniálov (1996–[[Igric 1997|1997]]) udelili v&nbsp;jej zastúpení iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. Odhliadnuc od historických ceremónií (1967–1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne jedinému víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sudca a jeho kat [film] (1966) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám)''</span>}}</ref> či databáza SFÚ<ref name=Analógie/><ref name=Impresia/> uvádzajú u Hanáka v tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k nám Old Shatterhand''.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group="p."}}– réžia (''[[Analógie]]''^KF<ref name=Analógie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Analógie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 23.02.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''^KF<ref name=Impresia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Impresia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>)''' * '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF len za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'') | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=HÉ-web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}}– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''<ref name=Krotká>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krotká [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ |dátum vydania = 13.02.2026 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |dátum archivácie = 2025-04-23 }}</ref> * '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''<ref name=Krotká/> * '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v TV filmovej tvorbe“.<ref name=LF/> Oficiálny web ho uvádza len menovite a bez výkonu.<ref name=HÉ-web2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam držiteľov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16}}</ref>|group="p."}}– [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)''' |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Most [film] (1992 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“ |dátum vydania = 18.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')<ref name=NaBuDv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')<ref name=NaBuDv/> ** <u>Prémia</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prípad na vidieku [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.<ref name=VýPr1996/> Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.<ref name=NáHr/>|group="p."}}– scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')<ref name=NáHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Národný hriešnik [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“ |dátum vydania = 19.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Advent [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')<ref name=PrNaSp>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')<ref name=PrNaSp/> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Koniec veľkých prázdnin [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997<ref name=VýPr1997/> i 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>– obidva zverejnené v ''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna <u>a</u> dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')<ref name=SmVa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smutný valčík [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')<ref name=SmVa/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=HÉ-Vrastiak/> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček|večern.]] ''[[Veselý strach]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“ |dátum vydania = 08.03.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabíjačka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prstene pre dámu [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z denníka ''SME'' s čiastočným prokotolom cien z uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}})'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zámok na juhu [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')<ref name=Klietka/> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,<ref name=HÉ-Vrastiak/> oficiálny web za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v ''SME'' aj ako scenáristku.<ref name=VýPr2003/> (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i architektku zároveň.<ref name=Quartétto/>)|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''<ref name=Quartétto>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Záchranári [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.<ref name=HÉ-web/><ref name=Človecina/><ref name=VýPr2005/> Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group="p."}}– scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')<ref name=Človecina/> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Dodo Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zima kúzelníkov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ábelov čierny pes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-11-30 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''<ref name=Démoni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')<ref name=Démoni/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Polčas rozpadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-09-26 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''^HD)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Optimista |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“ |dátum vydania = 05.08.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“ |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')<ref name=DôNe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“ |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')<ref name=DôNe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čerešňový chlapec [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“ |dátum vydania = 02.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výstrel navyše [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}})<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 |url = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |poznámka = (abecedný zoznam diel/držiteľov) |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = ÚSTT |url archívu = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-12}}</ref>|group="p."}}– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mária Terézia [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“ |dátum vydania = 13.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u prémie.<ref name=VýPr2020/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“^KF)''' ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]]– kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!-- {{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; (—) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Juríček]] (kamera) * [[Stanislav Párnický]] (réžia) ; 3 prémie * [[Ján Ďuriš]] (kamera) ; 2 prémie * [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár) * [[Dušan Dušek]] (1×scenár, 1×námet/scenár) * [[Peter Kelíšek]] (kamera) * [[Ladislav Kraus]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Juraj Nvota]] (réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Televíznu dramatickú tvorbu}} <!-- {{Igric za Televíznu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]] 206smjnvcjimx5mhwr8ldg5grbuyon9 8218719 8218693 2026-05-24T01:27:19Z Evernit 160276 syn. 8218719 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 25 |- | '''Počet udelených prémií''' | 52<span style="color:silver">–53</span>{{#tag:ref|Protokol vrátane súpisu udelených prémii v&nbsp;roku 1999 je nedostupný, výskyt druhej prémie zo&nbsp;sporného ročníku tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v historickej ére súťaže sa spočiatku udeľovala za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]) doslova, pravdepodobne od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&nbsp;ohľadom i&nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri nominácie vrátane troch súbežných (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2010|2010]] až [[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej ceny, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] (tento v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2003|2003]]–[[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&nbsp;[[Igric 2021|2021]]). == Historické súvislosti == V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov hlavná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&nbsp;dvoch ceremoniálov (1996–[[Igric 1997|1997]]) udelili v&nbsp;jej zastúpení iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. Odhliadnuc od historických ceremónií (1967–1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne jedinému víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sudca a jeho kat [film] (1966) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám)''</span>}}</ref> či databáza SFÚ<ref name=Analógie/><ref name=Impresia/> uvádzajú u Hanáka v tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k nám Old Shatterhand''.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group="p."}}– réžia (''[[Analógie]]''^KF<ref name=Analógie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Analógie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 23.02.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''^KF<ref name=Impresia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Impresia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>)''' * '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF len za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'') | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=HÉ-web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}}– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''<ref name=Krotká>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krotká [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ |dátum vydania = 13.02.2026 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |dátum archivácie = 2025-04-23 }}</ref> * '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''<ref name=Krotká/> * '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v TV filmovej tvorbe“.<ref name=LF/> Oficiálny web ho uvádza len menovite a bez výkonu.<ref name=HÉ-web2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam držiteľov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16}}</ref>|group="p."}}– [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)''' |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Most [film] (1992 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“ |dátum vydania = 18.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')<ref name=NaBuDv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')<ref name=NaBuDv/> ** <u>Prémia</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prípad na vidieku [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.<ref name=VýPr1996/> Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.<ref name=NáHr/>|group="p."}}– scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')<ref name=NáHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Národný hriešnik [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“ |dátum vydania = 19.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Advent [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')<ref name=PrNaSp>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')<ref name=PrNaSp/> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Koniec veľkých prázdnin [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997<ref name=VýPr1997/> i 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>– obidva zverejnené v ''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna <u>a</u> dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')<ref name=SmVa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smutný valčík [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')<ref name=SmVa/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=HÉ-Vrastiak/> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček|večern.]] ''[[Veselý strach]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“ |dátum vydania = 08.03.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabíjačka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prstene pre dámu [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z denníka ''SME'' s čiastočným prokotolom cien z uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}})'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zámok na juhu [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')<ref name=Klietka/> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,<ref name=HÉ-Vrastiak/> oficiálny web za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v ''SME'' aj ako scenáristku.<ref name=VýPr2003/> (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i architektku zároveň.<ref name=Quartétto/>)|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''<ref name=Quartétto>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Záchranári [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.<ref name=HÉ-web/><ref name=Človecina/><ref name=VýPr2005/> Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group="p."}}– scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')<ref name=Človecina/> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Dodo Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zima kúzelníkov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ábelov čierny pes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-11-30 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''<ref name=Démoni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')<ref name=Démoni/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Polčas rozpadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-09-26 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''^HD)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Optimista |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“ |dátum vydania = 05.08.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“ |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')<ref name=DôNe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“ |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')<ref name=DôNe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čerešňový chlapec [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“ |dátum vydania = 02.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výstrel navyše [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}})<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 |url = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |poznámka = (abecedný zoznam diel/držiteľov) |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = ÚSTT |url archívu = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-12}}</ref>|group="p."}}– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mária Terézia [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“ |dátum vydania = 13.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u prémie.<ref name=VýPr2020/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“^KF)''' ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]]– kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!-- {{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; (—) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Juríček]] (kamera) * [[Stanislav Párnický]] (réžia) ; 3 prémie * [[Ján Ďuriš]] (kamera) ; 2 prémie * [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár) * [[Dušan Dušek]] (1×scenár, 1×námet/scenár) * [[Peter Kelíšek]] (kamera) * [[Ladislav Kraus]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Juraj Nvota]] (réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Televíznu dramatickú tvorbu}} <!-- {{Igric za Televíznu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]] 4v8nrkzcqllqvrsiv2eb6x401h40zdo 2 750582 8218694 2026-05-23T23:22:12Z Evernit 160276 zal. hesla 8218694 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 38 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 54<span style="color:silver">–59</span>{{#tag:ref|Súpisy udelených prémii v&nbsp;r. 1999–2001 sú nedostupné, výskyt dodatočných štyroch prémií zo&nbsp;sporných ročníkov tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a z&nbsp;hľadiska doteraz udelených trofejí či prémií i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v histórii súťaže vôbec. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v r. [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a [[Igric 2015|2015]]) a [[Robert Kirchhoff]] (v r. [[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2015|2016]]). Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 2016 odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obrdžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a ''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i štúdie Štefana Vraštiaka z r. 2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>) * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i súťažnú oblasť. Vzhľadom však k tomu, že v tom istom ročníku bol v rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov (čoby jediný v histórii súťaže). S ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}}– réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u žiadneho z ocenených v tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}}– réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mário Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]] – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0162296 |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125832/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0162296 |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neznáme alebo neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]],<ref name=VýPr2001/> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> či ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}}(''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Dušan Hudec]]{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}}– autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/>(''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková|Ľ.Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i špeciálnych efektov či jedným z producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková ]] – réžia (''[[Šedá zóna]]''^SF)''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] * [[Jaroslav Vojtek]] ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] * [[Martin Šulík]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] * [[Peter Hledík]] * [[Dušan Hudec]] * [[Ladislav Kaboš]] * [[Peter Kerekes]] * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] * [[Patrik Pašš]] * [[Zuzana Piussi]] * [[Marek Šulík]] * Martin Šulík {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}} <!-- {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] m3bvdvo05db7xhrcrzc28an8n29xdpq 8218703 8218694 2026-05-24T00:02:31Z Evernit 160276 /* Historické súvislosti */ form. 8218703 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 38 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 54<span style="color:silver">–59</span>{{#tag:ref|Súpisy udelených prémii v&nbsp;r. 1999–2001 sú nedostupné, výskyt dodatočných štyroch prémií zo&nbsp;sporných ročníkov tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a z&nbsp;hľadiska doteraz udelených trofejí či prémií i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v histórii súťaže vôbec. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v r. [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a [[Igric 2015|2015]]) a [[Robert Kirchhoff]] (v r. [[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2015|2016]]). Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 2016 odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obrdžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a ''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i štúdie Štefana Vraštiaka z r. 2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>) * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i súťažnú oblasť. Vzhľadom však k tomu, že v tom istom ročníku bol v rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov (čoby jediný v histórii súťaže). S ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}}– réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u žiadneho z ocenených v tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}}– réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mário Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]] – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0162296 |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125832/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0162296 |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neznáme alebo neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]],<ref name=VýPr2001/> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> či ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}}(''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Dušan Hudec]]{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}}– autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/>(''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková|Ľ.Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i špeciálnych efektov či jedným z producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková ]] – réžia (''[[Šedá zóna]]''^SF)''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] * [[Jaroslav Vojtek]] ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] * [[Martin Šulík]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] * [[Peter Hledík]] * [[Dušan Hudec]] * [[Ladislav Kaboš]] * [[Peter Kerekes]] * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] * [[Patrik Pašš]] * [[Zuzana Piussi]] * [[Marek Šulík]] * Martin Šulík {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}} <!-- {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] edb2biyixir999vwtgsc3ky17yigqdj 8218718 8218703 2026-05-24T01:24:38Z Evernit 160276 op 8218718 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 38 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 54<span style="color:silver">–58</span>{{#tag:ref|Súpisy udelených prémii v&nbsp;r. 1999–2001 sú nedostupné, výskyt dodatočných štyroch prémií zo&nbsp;sporných ročníkov tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a z&nbsp;hľadiska doteraz udelených trofejí či prémií i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v histórii súťaže vôbec. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v r. [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a [[Igric 2015|2015]]) a [[Robert Kirchhoff]] (v r. [[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2015|2016]]). Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 2016 odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obrdžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a ''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i štúdie Štefana Vraštiaka z r. 2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>) * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i súťažnú oblasť. Vzhľadom však k tomu, že v tom istom ročníku bol v rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov (čoby jediný v histórii súťaže). S ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}}– réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u žiadneho z ocenených v tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}}– réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mário Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]] – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0162296 |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125832/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0162296 |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neznáme alebo neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]],<ref name=VýPr2001/> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> či ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}}(''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Dušan Hudec]]{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}}– autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/>(''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková|Ľ.Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i špeciálnych efektov či jedným z producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková ]] – réžia (''[[Šedá zóna]]''^SF)''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] * [[Jaroslav Vojtek]] ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] * [[Martin Šulík]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] * [[Peter Hledík]] * [[Dušan Hudec]] * [[Ladislav Kaboš]] * [[Peter Kerekes]] * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] * [[Patrik Pašš]] * [[Zuzana Piussi]] * [[Marek Šulík]] * Martin Šulík {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}} <!-- {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] hs8kjrbfnoyvzr4pygpz3i8l86qb5c6 8218722 8218718 2026-05-24T01:40:06Z Evernit 160276 /* Historické súvislosti */ opr 8218722 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 38 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 54<span style="color:silver">–58</span>{{#tag:ref|Súpisy udelených prémii v&nbsp;r. 1999–2001 sú nedostupné, výskyt dodatočných štyroch prémií zo&nbsp;sporných ročníkov tak ostáva neznámy.|group="p."}} |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a z&nbsp;hľadiska doteraz udelených trofejí či prémií i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v histórii súťaže vôbec. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v r. [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a [[Igric 2015|2015]]) a [[Robert Kirchhoff]] (v r. [[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2015|2016]]). Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 1997 už odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obrdžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a ''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i štúdie Štefana Vraštiaka z r. 2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>) * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i súťažnú oblasť. Vzhľadom však k tomu, že v tom istom ročníku bol v rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov (čoby jediný v histórii súťaže). S ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}}– réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u žiadneho z ocenených v tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}}– réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mário Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]] – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0162296 |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125832/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0162296 |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neznáme alebo neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 2024-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]],<ref name=VýPr2001/> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> či ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neznáma alebo neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}}(''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Dušan Hudec]]{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}}– autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/>(''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková|Ľ.Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i špeciálnych efektov či jedným z producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková ]] – réžia (''[[Šedá zóna]]''^SF)''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] * [[Jaroslav Vojtek]] ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] * [[Martin Šulík]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] * [[Peter Hledík]] * [[Dušan Hudec]] * [[Ladislav Kaboš]] * [[Peter Kerekes]] * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] * [[Patrik Pašš]] * [[Zuzana Piussi]] * [[Marek Šulík]] * Martin Šulík {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}} <!-- {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] 8vjajzt6g2pxcxlk98odbiuhiopb2d5 0 750583 8218705 2026-05-24T00:03:59Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky #veda #UK100 8218705 wikitext text/x-wiki '''Pantoprazol''' je žalúdočnej [[inhibítor protónovej pumpy]], ktorý zabraňuje tvorbe [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] v [[Žalúdok|žalúdku]]. 89lc1zod3vz78uomvb7hnagi42523tu 8218818 8218705 2026-05-24T08:41:46Z ~2026-29230-47 294915 8218818 wikitext text/x-wiki {{UU|20260524}} '''Pantoprazol''' je žalúdočnej [[inhibítor protónovej pumpy]], ktorý zabraňuje tvorbe [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] v [[Žalúdok|žalúdku]]. f5mh198dpp8kx6digtz2intkeekklko 0 750584 8218742 2026-05-24T04:31:31Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxfo…“ 8218742 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[Nikaia]]{{Break}}dnes [[Iznik]], [[Turecko]] |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/></ref><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref></ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref></ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.><ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 3. novembra]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] rm0cher591llcm4g4amrefclvwzjp54 8218832 8218742 2026-05-24T09:06:48Z ~2026-29230-47 294915 8218832 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[İznik|Nikaia]] (dnes [[İznik]], [[Turecko]]) |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[İznik|Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/></ref><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref></ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.><ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 16. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1258]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] seu891pn2ji4ej55qq6mfp6dh0twc0j 8218833 8218832 2026-05-24T09:07:48Z ~2026-29230-47 294915 /* Choroba a smrť */ 8218833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[İznik|Nikaia]] (dnes [[İznik]], [[Turecko]]) |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[İznik|Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/></ref><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref></ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.<ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 16. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1258]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] 1q42vgwvghkai63lf0tuu7oefjrisdx 8218835 8218833 2026-05-24T09:08:36Z ~2026-29230-47 294915 /* Nástup na trón */ 8218835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[İznik|Nikaia]] (dnes [[İznik]], [[Turecko]]) |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[İznik|Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref></ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.<ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 16. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1258]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] szw70xf2odi93i9rpop75odpy1nwydb 8218836 8218835 2026-05-24T09:09:13Z ~2026-29230-47 294915 /* Územná expanzia */ 8218836 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[İznik|Nikaia]] (dnes [[İznik]], [[Turecko]]) |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[İznik|Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.<ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 16. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1258]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] pwch10bcn33mlc54zh8i7ip5bpq2fqk 8218858 8218836 2026-05-24T09:39:05Z DurMar12 181423 Pridaná sekcia Iné projekty 8218858 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teodor II. Laskaris |titul = nicejský cisár |obrázok = Theodore II Laskaris miniature.jpg |popis obrázku = Portrét Teodora II. v kópii kroniky [[Ján Zonaras|Jána Zonara]] z 15. storočia (''[[Mutinensis gr. 122]]'') |panovanie = [[3. november]] [[1254]]<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref>{{--}}[[16. august]] [[1258]]<ref name=BEL>Teodor II. Laskaris In:{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://sav.sk|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2026-05-23|jazyk=sk}}</ref> |dátum narodenia = november [[1221]] alebo [[1222]]<ref name=":Ang57"/> |miesto narodenia = [[İznik|Nikaia]] (dnes [[İznik]], [[Turecko]]) |dátum úmrtia = [[16. august]] [[1258]] |miesto úmrtia = [[Magnésia pod Sipylom]]<ref name=":KZD"/>{{Break}}dnes [[Manisa]], [[Turecko]] |miesto pochovania = [[Monastier Sosandra]]<ref name=":KZD"/> |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |regent = [[Georgios Muzalon]] |nástupca = [[Ján IV. Laskaris]] |manželka = [[Elena Asenová]]<ref name=":KZD"/> |potomstvo = [[Irene Laskarina]] (bulharská cárovná){{Break}}[[Ján IV. Laskaris]]{{Break}}Theodora Laskarina{{Break}}Eudokia Laskarina{{Break}}Maria Laskarina |dynastia = [[Laskarovci]], [[Vatatzovci]], [[Dukovci]] |otec = [[Ján III. Dukas Vatatzes]] |matka = [[Eiréné Laskarina]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Teodor II. Laskaris''' (iné prepisy: '''Theodoros II. Laskaris''', '''Teodor II. Dukas Laskaris'''<ref name=BEL/>; po grécky: Θεόδωρος Δούκας Λάσκαρις{{--}}''Theodóros Doukas Laskaris''; * november [[1221]]/[[1222]], [[İznik|Nikaia]] – † [[16. august]] [[1258]], [[Magnésia pod Sipylom]]) bol [[Nikajské cisárstvo|nicejský (nikajský) cisár]] v rokoch [[1254]] – [[1258]].<ref name=BEL/> Bol jediným spoločným potomkom cisára [[Ján III. Dukas Vatatzes|Jána III. Dukasa Vatatza]] a cisárovnej [[Eiréné Laskarina|Ireny Laskariny]].<ref name=":KZD">THEODORE II LASKARIS In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=2040{{--}}2041|jazyk=en|vydanie=1}}</ref> Jeho matka bola najstaršou dcérou [[Theodoros I. (Nikajské cisárstvo)|Theodora I. Laskarida]], ktorý po obsadení [[Konštantínopol]]a križiakmi počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] v roku [[1204]] sformoval v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] exilové Nikajské cisárstvo ako nástupnícky štát [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Teodor získal vynikajúce vzdelanie pod vedením popredných učencov [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]] a [[Geórgios Akropolites|Georgia Akropolitu]].<ref name=":LZ"/> Od mladosti inklinoval k vede, obklopoval sa mladými vzdelancami a nadviazal blízke priateľstvo s pážaťom nízkeho pôvodu [[Georgios Muzalon|Georgiom Muzalonom]].<ref name=":Ang109">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 109–118.</ref> Už vo svojej mladosti sa venoval literárnej činnosti a písal traktáty s teologickou, historickou a filozofickou tematikou.<ref name=":Ang68">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 68–72.</ref> V roku [[1235]] upevnil cisár Ján III. spojenectvo s bulharským cárom [[Ivan Asen II.|Ivanom Asenom II.]] proti [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]] sobášom mladého Teodora s bulharskou princeznou Elenou Asenovou.<ref name=":KZD"/> Podľa samotného Teodora bolo ich manželstvo harmonické a vzišlo z neho päť alebo šesť detí.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Od roku [[1241]] pôsobil ako otcov zástupca v Malej Ázii počas otcových častých vojenských ťažení na Balkáne.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Približne od roku [[1242]] bol otcovým spoluvládcom, hoci nebol oficiálne korunovaný za spolucisára.<ref name=":Ang61">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 61, 258.</ref> V tomto období sa však vyostrili jeho vzťahy s vplyvnými aristokratmi, najmä s Theodorom Filom a budúcim uzurpátorom [[Michal VIII.|Michalom Palaiologom]].<ref name=":Ang151">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 151–152.</ref> Teodor nastúpil na trón [[4. november|4. novembra]] [[1254]].<ref name=":KZD"/> Po prevzatí moci odvolal mnohých vysokých štátnych úradníkov a vojenských veliteľov šľachtického pôvodu a nahradil ich lojálnymi priateľmi, z ktorých viacerí pochádzali z nižších vrstiev.<ref name=":Ang151"/> V tom istom roku uzavrel obranné spojenectvo so seldžuckým sultánom [[Ikonský sultanát|Ikonského sultanátu]] Kajkáúsom II. proti hrozbe zo strany [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]].<ref name=":Kor721">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> V roku [[1256]] úspešne odrazil bulharský vpád do Trákie a Macedónska a donútil epirského vládcu [[Michal II. Komnenos Dukas|Michala II. Komnéna Dukasa]], aby Nikaii odstúpil prístav [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač) na pobeží Jadranského mora.<ref name=":Fin159">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 159–160.</ref> Uskutočnil aj vojenskú reformu, v ktorej verboval vojakov predovšetkým z radov domáceho maloázijského roľníctva.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref> Epirský vládca Michal II. však následne sformoval protinikajskú koalíciu so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] a sicílskym vládcom [[Manfred (Sicília)|Manfredom]]. Teodorovi novovymenovaní generáli nedokázali v roku [[1257]] čeliť ich spoločnému útoku.<ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> V posledných mesiacoch života Teodor vážne ochorel a štátnu správu viedol len sporadicky.<ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref> Pred svojou smrťou, ktorej príčinou bola buď chronická [[Epilepsia|epilepsia]] alebo rakovina, vymenoval za regenta svojho maloletého syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] verného priateľa Georgia Muzalona.<ref name=":Ang381">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 381–383.</ref><ref name=":An2040">ANGOLD, Michael. THEODORE II LASKARIS. In: KAŽDAN, Alexander P. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2040.</ref> Už o desať dní sa však Muzalon stal obeťou sprisahania nespokojnej aristokracie a regentstva sa zmocnil Michal Palaiologos, ktorý trón zakrátko úplne uzurpoval.<ref name=":Fin161">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 161.</ref> == Raný život == === Detstvo === [[Súbor:Iznik Wall from Lefke Gate to Istanbul Gate 8285.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky byzantského opevnenia v exilovom hlavnom meste [[İznik|Nikaia]] (dnešný İznik v Turecku)]] Teodor sa narodil cisárovi Jánovi III. Dukasovi Vatatzovi (vládol [[1221]] – [[1254]]) a cisárovnej Irene Laskariny v cisárskom paláci v Nikaii koncom roka [[1221]] alebo začiatkom roka [[1222]].<ref name=":Ang57">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 57.</ref> Jeho matka Irena bola najstaršou dcérou Theodora I. Laskarida (vládol [[1205]] – [[1221]]), zakladateľa exilového štátu po vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.<ref name=":Ang57"/><ref name=":LZ">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 3, s. 296. ISSN 0896-6206.</ref> Ján Vatatzes bol Ireniným tretím manželom a pochádzal z aristokratického rodu spriazneného s niekdajšími cisárskymi rodmi Komnénovcov a Angelovcov, pričom pred nástupom na trón slúžil ako veliteľ cisárskej gardy (''vestiaritai'').<ref name=":Ang32">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 32–34.</ref>[[Súbor:LatinEmpire-fr.png|náhľad|Nástupnícke štáty [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]] (1204) a vzniku [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]]]] Hoci obaja synovia Theodora I. zomreli predčasne, zakladateľ ríše Vatatza za svojho oficiálneho dediča pôvodne neurčil. Pravdepodobne očakával, že syna mu porodí jeho tretia manželka, latinská princezná Mária z Courtenay, s ktorou však potomstvo nesplodil.<ref name=":Ang32"/> Po smrti Theodora I. v novemberi 1221 musel Vatatzes o korunu bojovať s cisárovými bratmi Alexiom a Izákom Laskaridovcami. Jeho definitívne víťazstvo nad nimi a ich latinskými spojencami v [[Bitka pri Poimanenone|bitke pri Poimanenone]] v zime na prelome rokov [[1223]] – [[1224]] mu otvorilo cestu k znovudobytiu stratených byzantských území v Malej Ázii.<ref name=":Ang57"/> Teodor byl jediným dieťaťom svojich rodičov. Jeho matka Irena po jeho pôrode utrpela ťažký úraz pri páde z koňa, v dôsledku ktorého už nemohla mať ďalšie deti, kvôli čomu Teodor prijal priezvisko jej rodiny – Laskaris.<ref name=":TT">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref> Podľa vlastných spomienok bol vychovávaný luxusným spôsobom v palácových ženských komnatách, ako sa na kráľovské dieťa patrí. Detstvo opisoval ako radostné, pričom sa mu od otca dostávalo veľkej podpory. Spomínal tiež, že ho rodičia nepotrestali ani vtedy, keď ho jeho vychovávateľ obvinil z prečinov.<ref name=":Ang59">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 59–60, 257.</ref> === Vzdelanie === Formálne vzdelávanie mladého Teodora sa začalo pravdepodobne v roku 1228, keďže u detí z nikajskej aristokracie bolo zvykom začať s výučbou okolo šiesteho roku života.<ref name=":Ang57"/> V rámci základného vzdelania bolo jeho hlavnou úlohou memorovanie biblických textov a modlitba trikrát denne. Teodor získal takú dôkladnú znalosť Svätého písma, že až do konca svojho života dokázal naspamäť citovať celé [[Žalmy]] či [[Ježišove podobenstvá]].<ref name=":Ang64">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 64–66.</ref> Jeho stredné vzdelanie (''enkuklios paideia'') sa začalo okolo roku 1230. Svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa (''baioulos'') Teodor úprimne nenávidel a vo svojich neskorších spisoch ho bez uvedenia mena označoval za „veľkého táraja“. Počas troch rokov študoval gramatiku (klasickú [[Attická gréčtina|attickú gréčtinu]]), poéziu, rétoriku, logiku, matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu. Štúdium gramatiky v ňom prebudilo celoživotný záujem o [[Etymológia|etymológiu]] a slová s viacerými významami. Mladého princa fascinovali najmä reči antického rečníka [[Demostenes|Demostena]] a teoretika [[Hermogenes z Tarsu|Hermogena z Tarsu]], no vo veľkej úcte mal aj ranokresťanského teológa [[Gregor Nazianský|Gregora Nazianského]]. Jeho túžba po hlbokom poznaní sa však nestretávala s pochopením u jeho tútora, ktorý sa mu za „filozofovanie“ posmieval a naliehal na neho, aby radšej venoval čas vojenským a diplomatickým disciplínam. Popri štúdiu bol Teodor vážnym lovcom a hráčom jazdeckého póla (''tzykanion''), pričom vynikal mimoriadnymi jazdeckými schopnosťami.<ref name=":Ang68"/> Vážne rozhovory o Teodorovom sobáši s Elenou Asenovou sa začali krátko po [[Bitka pri Klokotnici|bitke pri Klokotnici]] (1230), v ktorej Elenin otec, bulharský cár [[Ivan Asen II.|Ivan Asen II.]] (vládol 1218 – 1241), drvivo porazil solúnskeho cisára a epirského vládcu [[Theodoros Komnénos Dukas|Theodora Komnéna Dukasa]]. Táto bitka fatálne oslabila Solúnske cisárstvo, ktoré bolo hlavným rivalom Nikaii v úsilí o obnovu Byzantskej ríše, a urobila z [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] dominantnú veľmoc na Balkánskom poloostrove.<ref name=":An738">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 738.</ref> Sobáš Teodora a Eleny v roku 1235 spečatil spojenectvo ich otcov namierené proti križiackemu [[Latinské cisárstvo|Latinskému cisárstvu]]. V tom istom roku bulharské a nikajské vojská spoločne [[Obliehanie Konštantínopola (1235)|obľahli Konštantínopol]], no hradby mesta neprekonali. V roku 1237 však cár Ivan Asen II. pragmaticky zmenil stranu a spojil sa s Latiníkmi, aby zastavil nikajský postup v Trákii. Ešte pred koncom toho istého roka sa však opäť vrátil k aliancii s Nikaiou. Tieto neustále taktické manévre jeho svokra Teodora presvedčili, že Bulharom sa nedá plne dôverovať, a tento skeptický postoj si udržal po celý zvyšok života.<ref name=":Ang64"/><ref name=":Ang73">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 73–75.</ref> Vyššie filozofické vzdelanie Teodor získal u najrenomovanejšieho učenca tej doby, [[Nikéforos Blemmydes|Nikéfora Blemmyda]]. Keďže Blemmydes pôsobil ako predstavený ([[Hegumen|hegumen]]) kláštora neďaleko [[Efez]]u, princ navštevoval jeho prednášky počas pobytov v otcovom zimnom paláci v blízkom [[Nymfaion (Iónia)|Nymfaióne]]. Blemmydov prísny [[Aristotelizmus|aristotelizmus]] mal na mladého Teodora zásadný vplyv, čo sa neskôr prejavilo v jeho vlastných textoch, kde často operoval s aristotelovskými konceptmi [[Potencia a akt|potencie a aktu]] (možnosti a skutočnosti). Na začiatku 40. rokov 13. storočia bol Blemmydes jedným zo svojich študentov obvinený zo sprenevery. Hoci ho osobný zásah cisára Vatatza zachránil pred väzením, urazený Blemmydes zanechal učiteľskú činnosť. Teodor ho však naďalej pravidelne navštevoval a udržiaval s ním čulú korešpondenciu. Novým hlavným tútorom mladého princa sa stal talentovaný učenec [[Geórgios Akropolites]]. Akropolites sa narodil v Konštantínopole, takže mal osobnú skúsenosť s tamojšou latinskou nadvládou. Dokončil Teodorovo vzdelanie v oblasti logiky a matematiky.<ref name=":LZ"/><ref name=":Ang79">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 79, 85, 117–118.</ref> Akropolites ako historik neskôr napísal najdetailnejšiu kroniku zachytávajúcu dejiny Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang9">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 9.</ref> Koncom roka 1239 zasiahla Teodora smrť jeho matky, cisárovnej Ireny.<ref name=":Ang88">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 88.</ref> Cisár Ján III. Vatatzes sa koncom leta 1240 znovu oženil, pričom si vzal vtedy len zhruba desaťročnú [[Konštancia Hohenštaufská|Konštanciu (Annu) Hohenštaufskú]], nemanželskú dcéru cisára Svätej rímskej ríše [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Krátko nato však Vatatzes nadviazal škandalózny milostný pomer s jednou z jej talianskych dvorných dám, známou ako Marchesina. Táto milenka získala bezprecedentné právo nosiť purpurovú obuv a zdobiť svojho koňa purpurovým postrojom, čo boli výsady vyhradené výhradne pre najbližších členov cisárskej rodiny.<ref name=":Ang90">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 90–91.</ref> == Mladosť == === Prvé administratívne úlohy === Pokiaľ cisár Ján III. Vatatzes nasledoval zvyklosti svojich byzantských predchodcov, bol Teodor vyhlásený za spoluvládcu už v detskom veku.<ref name=":Ang59"/> Historik Geórgios Akropolites vo svojich dejinách výslovne uvádza Teodora ako spolucisára pri opisovaní udalostí z rokov 1235 – 1237 a z roku 1242. Vo svojej vlastnej korešpondencii začal Teodor približne od roku 1242 sám seba označovať titulom „moje cisárske veličenstvo“.<ref name=":Ang61"/> Počas otcovho života však nikdy nebol oficiálne korunovaný, čo je najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dvaja neskorší byzantskí historici, Geórgios Pachymeres a Nikéforos Gregoras, jeho status spolucisára neuznávali.<ref name=":Ang61"/> Napriek tomu bola Teodorova reálna právomoc značná: udeľoval majetky, vyplácal platy a priamo zasahoval do právnych sporov. Na žiadosť svojho niekdajšieho učiteľa Blemmyda napríklad nariadil efezskému metropolitovi Nikéforovi, aby Blemmydovmu kláštoru vrátil pozemok, ktorý bol predtým údajne nezákonne odkúpený. Počas otcovej neprítomnosti Teodor taktiež predsedal zasadnutiam tajnej rady a navrhoval kandidátov na uprázdnené cirkevné úrady.<ref name=":Ang98">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 98–101.</ref> V máji 1241 Ján III. Vatatzes opäť [[Obliehanie Konštantínopola (1241)|obľahli Konštantínopol]], no rýchlo si uvedomil, že mesto bezprostredne nedobyje. Začal preto mierové rokovania s latinskými vyslancami, na ktorých ho sprevádzal aj mladý Teodor. Dňa 24. júna 1241 obe strany podpísali dvojročné prímerie. V rovnakom mesiaci zomrel bulharský cár Ivan Asen II., čo Bulharskú ríšu výrazne oslabilo. Vatatzes túto situáciu využil a koncom roka 1241 spustil vojenské ťaženie proti epirským spojencom Bulharov. Pred svojím odchodom na Balkánsky poloostrov menoval Teodora za svojho miestodržiteľa v Malej Ázii.<ref name=":Ang92">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 92, 100.</ref> Teodor po vzore svojho otca a starého otca viedol putovný dvor a osobne navštívil väčšinu miest a dedín v anatólskej časti Nikajského cisárstva.<ref name=":Ang100">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 100.</ref> V tomto období vtrhol do Malej Ázenie z východu mongolský generál Bajdžu, ktorý napadol východného suseda Nikaii – seldžucký [[Ikonský sultanát|Rúmsky sultanát]] – a dobyl Erzurum.<ref name=":Ang92"/> Teodor o tejto kritickej situácii okamžite informoval svojho otca, ktorý práve obliehal Solún, no Vatatzes obliehanie neprerušil. Jeho vytrvalosť priniesla úspech, keď solúnsky vládca Ján Komnénos Dukas kapituloval a výmenou za vznešený dvorský titul [[Despota (titul)|despotu]] sa vzdal nároku na cisársky titul.<ref name=":Ang92"/> Mongoli medzitým spustili nové masívne ťaženie proti Seldžukom a 26. júna 1243 drvivo porazili sultána Kajkáúsa II. v [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]].<ref name=":Kor720">KOROBEINIKOV, Dimitri. The King of the East and the West: The Seljuk Sultanate of Rum. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 9781108883344. S. 720–721.</ref> Potom, čo Seldžuci súhlasili s platením každoročného tribútu Mongolom, zostalo Nikajské cisárstvo jediným plne nezávislým štátom v Anatólii. Strach z potenciálnej mongolskej invázie sa od tej chvíle stal trvalým prvkom nikajskej zahraničnej politiky a diplomacie.<ref name=":Kor720"/><ref name=":Ang92"/> Keď Vatatzes v roku 1246 spustil novú veľkú ofenzívu v Trákii, opäť zveril správu Malej Ázie Teodorovi. Po tom, čo Vatatzes obsadil mesto Serres, poprední mešťania Solúna neriskovali dlhé obliehanie, dobrovoľne mu otvorili brány a poddali sa nikajskej moci. Keďže ich príklad nasledovala väčšina macedónskych miest, Vatatzesovi sa podarilo takmer zdvojnásobiť rozlohu svojho impéria.<ref name=":Fin156">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 156–157.</ref><ref name=":Ang92"/> === Priatelia a kritici === Teodor si vytvoril úzke puto s kruhom mladých intelektuálov. Všetci sa narodili až po latinskom dobytí Konštantínopola, takže na rozdiel od svojich otcov nezažili priamy šok z exilu – generácie, ktorú patriarcha [[Germanos II. (konštantínopolský patriarcha)|Germanos II.]] označil za „poníženú generáciu“. Spoločnosť priateľov pomáhala Teodorovi prekonávať stavy melanchólie, ktoré uňho pravdepodobne vyvolávala úzkosť z budúcich panovníckych povinností. Jeho najbežnejším a najbližším priateľom bol [[Georgios Muzalon]], ktorý v detstve slúžil ako páža v jeho sprievode. Traja bratia Muzalonovci – Georgios, Theodoros a Andronikos – boli podľa slov učenca Blemmyda „opovrhnutiahodného a nízkeho pôvodu“, no boli to talentovaní speváci a hudobníci. Väčšina Teodorových ďalších dôverníkov, ako napríklad [[Iosef Mesopotamites]] alebo [[Konstas Hagiotheodorites]], však bola príbuzensky spriaznená s vysokopostavenými sverskými či cirkevnými hodnostármi.<ref name=":Ang109"/> Jeho spoločníci si z Teodora počas filozofických diskusií často uťahovali pre jeho špecifický spôsob argumentácie. Hoci ho posmešky priateľov mrzeli, kritické poznámky zo strany biskupov a vysokej aristokracie predstavovali pre jeho reputáciu oveľa väčšie nebezpečenstvo. Efezský metropolita Nikéforos ho verejne karhal za pýchu a nedodržiavanie pravidiel [[Pôst|pôstu]]. Solúnsky miestodržiteľ [[Theodoros Files]] dokonca šíril hanlivé básne o Teodorovom údajnom milostnom pomere s nemenovanou ženou. Filesove obvinenia sa dostali až k ušiam Blemmyda a Teodor nedokázal svojho bývalého tútora presvedčiť o vlastnej nevine. Blemmydes, ktorý striktne odmietal akékoľvek morálne poklesky, následne napísal spis typu [[Zrkadlo kresťanského panovníka|panovníckeho zrkadla]] s názvom ''Cisárska socha'' (''Andrias Basilikos''), v ktorom Teodora aj jeho otca varoval pred zmyselnosťou a chlipnosťou. Na druhej strane, Teodor sa často posmieval biskupom za ich samoľúbosť, barbarizmy v reči, nevedomé heretické vyhlásenia či dokonca za ich fyzický vzhľad.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Ang118">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 118–125.</ref> === Cesta k samostatnej vláde === Na jar 1252 robil cisár Ján III. Vatatzes prípravy na nový útok proti Konštantínopolu, avšak epirský vládca [[Michal II. Komnenos Dukas|Michal II. Komnénos Dukas]] (vládol 1230 – 1266/1268) neočakávane vtrhol na nikajské územia v Macedónsku. Vatatzes vymenoval Teodora za svojho zástupcu v Malej Ázii a sám vyrazil do protiútoku, ktorým prinútil Michala II. ustúpiť späť do Epiru. Pred koncom augusta však nečakane a z neznámych príčin zomrela Teodorova manželka Elena Asenová. Teodor držal za svoju manželku smútok oveľa dlhšie než obvyklých štyridsať dní. Prísny pôst a nosenie čierneho odevu ukončil až na priamy otcov rozkaz. Strata manželky prehĺbila Teodorovu melanchóliu; izoloval sa v paláci a všetok čas venoval filozofickému štúdiu a písaniu spisov. K svedomitej obchôdzke a pravidelným inšpekčným cestám po maloázijských mestách sa vrátil až v roku 1253.<ref name=":Ang92"/><ref name=":Ang128">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 128–132.</ref><ref name=":Fin158">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 158.</ref> Na začiatku roka 1253 syn a nástupca nemeckého cisára Fridricha II., kráľ [[Konrád IV.|Konrád IV.]] (vládol 1250 – 1254), vyhnal z krajiny väčšinu príbuzných otcovej niekdajšej milenky Biancy Lancie. Tí utiekli do Nikajského cisárstva, kde hľadali azyl u Biancinej dcéry, cisárovnej Konštancie-Anny. Keďže starý cisár Vatatzes sa stále zdržiaval v Trákii, exulantov prijal Teodor. Konrád IV. neskôr zmenil postoj a poslal do Nikaii vzdelaného šľachtica [[Berthold z Hohenburgu|Bertholda z Hohenburgu]] (ktorý bol s rodom Lancia spriaznený), aby začal rokovania. Počas čakania na otcov návrat viedol Teodor s Hohenburgom hlboké filozofické debaty. V západnej Európe v tom čase silnel záujem o štúdium starogréckych filozofov a Hohenburg požiadal Teodora o poskytnutie gréckych filozofických diel. Táto žiadosť posilnila Teodorovu hrdosť na starobylé dedičstvo Grékov a podnietila ho k rozhodnutiu vydať svoje vlastné literárne práce šírením odpisov.<ref name=":Ang140">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 140–145.</ref> Cisár Vatatzes sa vrátil do Nikaii v zime na prelome rokov 1253 a 1254. Začiatkom roka 1254 však náhle vážne ochorel a z tejto choroby sa už nikdy plne nezotavil. Jeho vážny stav urobil z Teodora faktického a jediného vládcu ríše. Ján Vatatzes ešte žil, keď do Nikaii dorazili prvé znepokojujúce správy o tom, že Mongoli pripravujú novú masívnu inváziu do Malej Ázie.<ref name=":Ang147">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 147–148.</ref> == Vláda == === Nástup na trón === [[Súbor:Hyperpyron of Theodore II (reverse).jpg|náhľad|Zlatý [[hyperpyron]] Teodora II. vyrazený v mincovni v Magnesii (1254/1255). Zobrazuje cisára, ktorého korunuje [[Panna Mária]].]] Cisár Ján III. Vatatzes zomrel v Nikaii dňa [[4. november|4. novembra]] [[1254]], pričom svojmu synovi zanechal prosperujúcu a prekvitajúcu ríšu.<ref name=":LZ"/> Teodor bol okamžite vyhlásený za nového cisára, avšak jeho slávnostná korunovácia sa nateraz nemohla uskutočniť, keďže [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolský (exilový) patriarchálny stolec]] bol v tom čase uprázdnený. Historik Geórgios Akropolites vo svojej pohrebnej reči nad Vatatzovým hrobom vyjadril pevnú nádej, že Teodor úspešne povedie Nikajcov k vyhnaniu Latiníkov z Konštantínopola, pričom ho prirovnal k „[[Ohnivý stĺp|ohnivému stĺpu]]“ z [[Kniha Exodus|knihy Exodus]], ktorý sprevádzal [[Izraeliti|Izraelitov]] na ceste z Egypta.<ref name=":Ang148">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 148.</ref> Teodor však nemohol riskovať okamžitý a nepripravený útok na križiacke hlavné mesto, keďže jeho vlastná ríša bola zo všetkých strán obklopená potenciálne nepriateľskými mocnosťami.<ref name=":TT730">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 730.</ref> Jedným z Teodorových prvých krokov bolo, že zakázal vdove po svojom otcovi, cisárovnej Konštancii-Anne, vrátiť sa do jej rodnej Sicílie. Tento čin hlboko pobúril jej brata [[Manfred (Sicília)|Manfreda]] (vládol 1258 – 1266), ktorý sa krátko predtým chopil moci v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]]. Rovnako ako Konštancia-Anna, aj Manfred bol nemanželským dieťaťom cisára Fridricha II. a Biancy Lancie. Keď ich legitímny nevlastný brat Konrád IV. v máji 1254 zomrel, Berthold z Hohenburgu prevzal v Sicílii regentstvo za Konrádovho maloletého syna Konradina. V auguste toho istého roka bol však Berthold donútený odstúpiť v Manfredov prospech. O štyri roky neskôr bol Manfred oficiálne korunovaný za sicílskeho kráľa.<ref name=":Ang90"/><ref name=":Nic28">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 28.</ref> Krátko nato sa Teodor v meste Filadefia osobne stretlo so seldžuckým sultánom Kajkáúsom II. Obaja panovníci tu spečatili obrannú alianciu proti Mongolom. Sultán Kajkáús síce predtým formálne uznal mongolskú [[Zvrchovanosť|vazalskú zvrchovanosť]], no odmietol osobne navštíviť dvor veľkého chána [[Möngke|Möngkeho]], aby mu zložil povinnú vazalskú poklonu.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang149">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 149–150.</ref>[[Súbor:Theodore II Laskaris.jpg|náhľad|Portrét cisára Teodora II. z historického diela [[Geórgios Pachymeres|Georgia Pachymera]] zo 14. storočia]] Teodor chcel na uprázdnený patriarchálny stolec dosadiť svojho starého učiteľa Blemmyda, ten však ponuku rázne odmietol. Jeho ďalší kandidát – pustovník šľachtického pôvodu [[Arsenios Autoreianos]] – ponuku prijal. Nový patriarcha následne Teodora slávnostne pomazal a korunoval za cisára na Prvý sviatok vianočný, [[25. december|25. decembra]] 1254.<ref name=":KZD"/> Podľa prameňov nepriateľsky naklonených Arseniovi bol pustovník Teodorovým jediným osobným nominantom, hoci byzantská tradícia vyžadovala predložiť voličom troch kandidátov. Toto údajne neregulárne vymenovanie neskôr po rokoch vyústilo do hlbokého vnútornocirkevného konfliktu známeho ako „[[Arsenitská schizma]]“, ktorá trvala od roku 1265 až do roku 1310.<ref name=":Ang150">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 150, 296.</ref> Arsenios však zostal Teodorovi po celú dobu jeho vlády hlboko lojálny a bezvýhradne plnil jeho príkazy.<ref name=":Nic27">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium'', s. 27.</ref> Cisár Teodor od začiatku hlboko nedôveroval vysokej aristokracii. V liste adresovanom Georgiovi Muzalonovi v decembri 1254 otvorene písal o „nezákonných milostných aférach a veľmi nespravodlivých sprisahaniach“, hoci svojich konkrétnych oponentov nemenoval. Historik Michael Angold naznačuje, že podobná centralistická politika západného cisára Fridricha II. mohla Teodora inšpirovať k zaujatiu „autokratickejšieho postoja voči domácej šľachte“.<ref name=":An748">ANGOLD, Michael. The Latin Empire of Constantinople, 1204–1261: Asia Minor, s. 748.</ref> Teodor vymenoval svojho najlepšieho priateľa Georgia Muzalona za nového veľkého domestika (''[[megas domestikos]]''), čím mu zveril vrchné velenie nad mobilnou armádou. Georgiov brat Andronikos bol zasa menovaný za nového správcu cisárskeho paláca a financií (''[[protovestiarites]]''). Teodor taktiež prejavil veľkú priazeň generálovi nešľachtického pôvodu [[Konstantinos Margarites|Konstantinovi Margaritovi]]. Na druhej strane ponúkol úrady aj niektorým šľachticom, ktorí boli počas vlády jeho otca odsunutí na vedľajšiu koľaj; odvolal z exilu strýkov svojej matky, Michala a Manuela Laskaridovcov, a dvoch členov predtým spurného rodu Nestongovcov, Georgia a Izáka, menoval za generálov. Tieto personálne zmeny a nominácie ľudí z nižších vrstiev však urazili a odcudzili väčšinu tradičnej rodovej aristokracie.<ref name=":Ang151"/> === Vojny s Bulharskom === Mladý bulharský cár [[Michal I. Asen]] (vládol 1246 – 1256/1257) využil smrť cisára Vatatza na to, aby sa pokúsil znovudobyť územia, ktoré Nikajské cisárstvo odňalo Bulharsku po roku 1241.<ref name=":Fin159"/> Na prelome decembra 1254 a januára 1255 bulharské vojská vtrhli do Macedónska a Trákie.<ref name=":TT721">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. ISBN 0-8047-2630-2. S. 721.</ref><ref name=":Nic28"/> Väčšina nikajských posádok v tamojších pevnostiach bola málopočetná a navyše miestne bulharské obyvateľstvo útočníkov aktívne podporovalo.<ref name=":Fin159"/><ref name=":KL56">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 56. ISSN 0899-3718.</ref> Bulhari tak bleskovo obsadili väčšinu tráckych pevností a vzdali sa im aj dve dôležité macedónske mestá, [[Veles (mesto v Severnom Macedónsku)|Veles]] a [[Skopje]]. Narýchlo zvolaná nikajská vojnová rada prijala návrh Georgia Muzalona na okamžitý protiúder. Teodor osudovo rozhodol kampaň viesť osobne a vo februári 1255 zveril správu Malej Ázie do rúk Muzalona. Cisárov nečakaný protiútok prinútil útočníkov ustúpiť z Trákie. Teodor následne nariadil dvom popredným aristokratom, Alexiovi Strategopoulovi a Demetriovi Tornikovi, aby ustupujúcich Bulharov prenasledovali. Obaja generáli však viedli vojsko cez horské priesmyky [[Rodopy|Rodopov]] v neustálom strachu z pasce. Keď v horách nečakane začuli zvuky rohov miestnych pastierov oviec a svíň, podľahli panike, v domnení, že ide o nepriateľa, sa dali na útek a na mieste zanechali všetku svoju batožinu. Toto fiasko cisára rozzúrilo; prikázal obom veliteľom, aby sa okamžite dostavili do jeho tábora pri Adrianopole, no obaja rozkaz neuposlúchli.<ref name=":Ang151"/><ref name=":KL57">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 57–58.</ref> V lete toho istého roku zmenil stranu bulharský prebehlík v nikajských službách Dragotas a začal obliehať strategické mesto [[Melnik (Bulharsko)|Melnik]]. Teodor urýchlene vyrazil z Adrianopolu s cieľom oslobodiť obkľúčené mesto. Bulhari na neho v [[Rupelský priesmyk|Rupelskom priesmyku]] prichystali pascu, no cisár sa jej obratne vyhol a Dragotas po Teodorovom príchode obliehanie ukončil. Z Melniku sa Teodor presunul do Solúna, kde zbavil úradu guvernéra svojho starého kritika Theodora Filesa. Teodor zároveň nechal zatvoriť solúnsku [[Mincovňa|mincovňu]], pretože chcel zaviesť prísne centralizovaný systém finančnej správy v Malej Ázii s novou hlavnou pokladnicou v Astritsione na ázijskom restrežení [[Dardanely|Hellespontu]]. Následne opäť vtiahol do Macedónska a prinútil bulharskú posádku vo Valese kapitulovať, no pretrvávajúce sucho mu zabránilo pokračovať v kampani cez vyprahnutú oblasť [[Ovče pole]]. Presunul sa preto do mesta Serres, kde potvrdil daňové privilégiá macedónskych miest. Zároveň však nariadil zatknúť ochridského arcibiskupa [[Konstantinos Kabasilas|Konstantina Kabasila]], pretože ho podozrieval, že je tajným a lojálnym stúpencom epirského vládcu Michala II.<ref name=":Ang156">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 156–159.</ref> Správa o domnelom mongolskom vpáde do Malej Ázie prinútila Teodora neskoro na jeseň roku 1255 opustiť Macedónsko. Po tom, čo sa táto zvesť ukázala ako nepravdivá, spustil útok na bulharskú pevnosť [[Cepina (pevnosť)|Tzepaina]] (Cepina). Ťaženie však musel rýchlo prerušiť, pretože jeho vojsko nedokázalo prejsť cez úzke, zasnežené a zamrznuté horské priesmyky. Okolo konca roka sa vrátil do Anatólie. Svojich verných dôverníkov následne zahrnul poctami a darmi; Manuela Laskarisa a Konstantina Margarita menoval za hlavných veliteľov vojsk v Trákii a Georgia Muzalona poveril realizáciou hlbokých vojenských reforiem. Paralelne s tým ostro zakročil proti predstaviteľom starej rodovej aristokracie, ktorej nedôveroval. Constantine Strategopoulos a Theodore Files – dvaja šľachtici, ktorí ho predtým urazili – boli na jeho príkaz oslepení. Alexios Strategopoulos a štyria synovia Alexia Raoula skončili vo väzení. Cisárov bratrenec [[Michal VIII.|Michal Palaiologos]] v obave pred uväznením radšej utiekol do exilu k seldžuckému sultánovi. Teodor zároveň využil svoje výsadné právo kontrolovať sobáše aristokracie, aby vytvoril príbuzenské väzby medzi svojimi obľúbencami nízkeho pôvodu a starou šľachtou. Georgios Muzalon sa tak oženil s Palaiologovou neterou [[Theodora Raoulaina|Theodorou Kantakouzene Palaiologinou]] a Andronikos Muzalon si vzal dcéru Alexia Raoula.<ref name=":Ang159">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 159–162, 169.</ref> V apríli alebo máji 1256 sa Teodor rozhodol obnoviť rokovania o [[Únia cirkví|cirkevnej únii]] medzi pravoslávnou nikajskou a [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] s pápežom [[Alexander IV. (pápež)|Alexandrom IV.]] (vládol 1254 – 1261) a vyslal poslov do Ríma. Rozkol medzi oboma vetvami kresťanstva pramenil z viacerých faktorov, akými boli rozdielne názory na celibát kňazov, pôst a politické konflikty medzi Byzanciou a pápežstvom. [[Veľká schizma]] sa začala vzájomnými exkomunikáciami v roku 1054 a ukázala sa ako trvalá, hoci prvé vážne rozhovory o únii oboch cirkví sa začali už v roku 1112.<ref name=":TT689">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 689–690.</ref> Zásadnou teologickou prekážkou a príčinou [[Schizma|schizmy]] bol odlišný názor na vychádzanie Ducha Svätého. Pravoslávni teológovia zastávali dogmu, že [[Filioque|Duch Svätý vychádza jedine z Otca]], zatiaľ čo katolícki teológovia tvrdili, že vychádza „i zo Syna“ (''Filioque''). Teodor poveril svojho bývalého tútora Blemmyda, aby vypracoval zhrnutie pravoslávneho stanoviska. Blemmydes však zvolil zmierlivý prístup a dospel k záveru, že formulácia o vychádzaní Ducha Svätého z Otca ''cez Syna'' je plne v súlade s Bibliou aj dielami [[Cirkevní otcovia|cirkevných otcov]]. Teodor tento kompromisný názor svojho učiteľa rezolútne odmietol a striktne trval na tradičnej pravoslávnej doktríne.<ref name=":Ang162">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 162–163.</ref> Na začiatku roka 1256 vyslal bulharský cár Michal I. Asen do Trákie oddiely [[Kumáni|kumánskych]] nájazdníkov, aby plienili nikajské územia. Hoci Teodor inštruoval generálov Laskarisa a Margarita, aby sa držali defenzívnej stratégie, tí sa rozhodli Kumánov prenasledovať, no utrpeli od nich drvivú porážku. Teodor preto zmobilizoval novú armádu, naverbovanú sčasti medzi anatolskými roľníkmi, a prekročil Hellespont. Proti nájazdníkom vyslal svoje elitné jednotky, vrátane kumánskych jazdcov v nikajských službách, ktorí nepriateľské sily v dvoch bitkách v Trákii úplne rozprášili.<ref name=":KL59">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256), s. 59–60.</ref> Následne začal mierové rokovania s cárom Michalom I. Asenom, pričom ako sprostredkovateľ vystúpil [[Rastislav Michajlovič]], pán Mačvy (vládol 1254 – 1262). Michal I. Asen sa totiž krátko predtým oženil s Rastislavovou dcérou a Rastislavova manželka, [[Anna Uhorská (1260)|Anna Uhorská]], bola Teodorovou sesternicou. Rastislav pricestoval do Trákie, aby s Teodorom dosiahol dohodu. Učenec Akropolites vypracoval návrh zmluvy (mier v Regine / Regiu), ktorá obnovovala predvojnové hranice medzi Nikaiou a Bulharskom. Rastislav s podmienkami súhlasil a 29. júna 1256 podpísal mierovú zmluvu v mene bulharského cára.<ref name=":Fin159"/><ref name=":LZ297">LASCARATOS, J.; ZIS, V. The epilepsy of Theodore II Lascaris, Emperor of Nicaea (1254-1258), s. 297.</ref> Zmluva ukladala Bulharom povinnosť odstúpiť Nikaii pevnosť Cepina, no bulharská posádka sa z nej okamžite nestiahla. Teodor nadobudol presvedčenie, že ho Rastislav oklamal, a v návale hnevu nariadil verejne zbičovať Georgia Akropolitu. Tento čin sa ukázal ako mimoriadne unáhlený a neuvážený, pretože Bulhari pevnosť začiatkom septembra riadne odovzdali. Teodor následne vyslal Georgia Muzalona k Akropolitovi, aby dosiahol zmierenie.<ref name=":Ang164">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 164–166.</ref> Nevýhodná mierová zmluva vyvolala v Bulharsku obrovskú vlnu nevôle, čo umožnilo cárovmu bratrancovi [[Kaliman Asen II.|Kalimanovi Asenovi II.]] (vládol 1256) zorganizovať palácové sprisahanie a zosadiť Michala I. Asena z trónu. Kaliman sa síce zmocnil koruny, no nikdy nezískal podporu armády. Po tom, čo sa sám stal obeťou ďalšieho sprisahania, si nárok na trón začali uplatňovať Rastislav Michajlovič a cárov švagor [[Mico Asen]] (vládol 1256 – 1257). Väčšina bulharských [[Bojar|bojarov]] (šľachticov) však napokon uprednostnila tretieho kandidáta zo svojich vlastných radov, [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]] (vládol 1257 – 1277), hoci nebol nijako príbuzensky spriaznený s dovtedy vládnucou [[Asenovci|dynastiou Asenovcov]].<ref name=":TT722">TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society'', s. 722.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref><ref name=":Fin170">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 170–172.</ref> === Územná expanzia === [[Súbor:Durres City Walls (30553968857).jpg|náhľad|vľavo|Mohutné byzantské opevnenie strategického prístavu [[Durrës|Dyrrhachium]] (dnešný Drač v Albánsku), ktorý Teodor II. získal pre ríšu v roku 1256]] Teodorova vojna proti Bulharsku vyvolala na Balkáne diplomatickú protireakciu, ktorá viedla k výraznému zblíženiu medzi Epirským despotátom a Srbskom. Epirský despotas Michal II. uzavrel oficiálne spojenectvo so srbským kráľom [[Stefan Uroš I.|Štefanom Urošom I.]] (vládol 1243 – 1276). V snahe získať širšiu podporu pre svoje protinikajské plány poslal Michal II. štedré dary aj albánskym kmeňovým náčelníkom, ktorí dovtedy uznávali zvrchovanosť Nikajského cisárstva. Teodorova dcéra Maria a Michalov syn a dedič, [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikeforos I.]] (vládol 1266/1268 – 1296/1298), boli zasnúbení už počas vlády cisára Vatatza. Po uzavretí mieru s Bulharmi preto Teodor vyzval epirského vládcu, aby poslal Nikefora do Solúna, kde sa mal konať svadobný obrad. Princa na ceste sprevádzala jeho matka, [[Theodora Petralifaina|svätá Teodora z Arty]]. Teodor ju však po príchode zradne zadržal ako rukojemníčku a slobodu jej vrátil až po tom, čo bol Michal II. donútený odstúpiť Nikajskému cisárstvu strategické mestá [[Servia]] (v severnom Grécku) a [[Durrës|Dyrrhachium]] (Drač na pobreží Jadranského mora). Držba týchto dvoch kľúčových pevností zabezpečila Nikajcom plnú kontrolu nad strategickou transbalkánskou magistrálou [[Via Egnatia]].Táto staroveká rímska cesta spájala Konštantínopol s jadranským pobrežím naprieč celým Balkánskym poloostrovom.<ref name=":Ang135">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 135.</ref> Tento nátlakový akt však spôbil, že Michal II. zostal voči Teodorovi až do konca jeho života nezmieriteľne nepriateľský.<ref name=":TT730"/><ref name=":Fin160">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 160.</ref><ref name=":Ang166">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 166–167.</ref> Počas svojho pobytu v Solúne prijal Teodor pápežského legáta, biskupa Konštantína z Orvieta. Ich vzájomné rokovania o cirkevnej únii a zvolaní nového [[Ekumenický koncil|ekumenického koncilu]] – všeobecného zhromaždenia pravoslávnych a katolíckych biskupov – však stroskotali. Legátove právomoci robiť ústupky v dogmatických otázkach boli totiž veľmi obmedzené a Teodor odmietal akékoľvek jednostranné kompromisy. Cisár si navyše vyhradil výlučné právo zvolať synodu pravoslávnych biskupov, ktorá by o podmienkach únie s Rímom vôbec diskutovala. Hoci Teodor aj naďalej udržiaval formálnu korešpondenciu so Svätou stolicou, žiadne nové reálne rokovania s ňou už neinicioval.<ref name=":Ang167">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 167.</ref> Vážna hrozba nastala na východe, keď [[Mongolská ríša|Mongoli]] dňa 14. októbra 1256 vtrhli do Malej Ázie a drvivo porazili seldžuckého sultána Kajkáúsa II. Teodor okamžite prerušil balkánske záležitosti a ponáhľal sa späť do Anatólie, aby osobne dohliadol na obranné prípravy. Zosadený a utekajúci sultán Kajkáús našiel azyl na nikajskom dvore, zatiaľ čo Mongoli dosadili za nového rúmskeho sultána jeho brata Kiliča Arslána IV. Teodor zhromaždil svoje vojská na rovinách neďaleko Magnesie. Mongolský vládca Perzie, [[Ilchanát|ilchán]] [[Hülegü]] (vládol 1256 – 1265), následne vyslal k Teodorovi delegáciu, aby začal rokovania o Kajkáúsovej budúcnosti. Hülegü napokon na jar 1257 súhlasil so stiahnutím svojej armády z Rúmskeho sultanátu pod podmienkou, že seldžucká ríša bude rozdelená medzi bratov Kajkáúsa a Kiliča Arslána. Pred svojím návratom do vlasti odovzdal vďačný Kajkáús II. Nikajskému cisárstvu štyri strategické pevnosti v údolí rieky Lykos výmenou za pomocný kontingent 300 nikajských vojakov.<ref name=":Kor721"/><ref name=":Ang169">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 169–171.</ref> Tieto mimoriadne diplomatické a vojenské úspechy výrazne pozdvihli Teodorovo sebavedomie. S hrdosťou verejne vyhlasoval, že jeho ríša sa teraz rozprestiera od prístavu Dyrrhachium na Jadranskom mori až po mys Karambis na profesie Čierneho mora. Úspešná kampaň proti Bulharsku ho definitívne presvedčila o správnosti jeho vojenskej koncepcie, podľa ktorej sa mal štát namiesto drahých zahraničných žoldnierov spoliehať na odvody z radov domáceho maloázijského roľníctva. V zachovanom liste svojmu učiteľovi Blemmydovi hrdo konštatoval, že domorodí „[[Heléni]]“ sú pre obranu štátu oveľa spoľahlivejší a lojálnejší než akékoľvek cudzie vojská.<ref name=":Ang172">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 172–174.</ref><ref name=":KL68">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 68. ISSN 0899-3718.</ref> === Choroba a smrť === [[Súbor:ShepherdByzempire1265.jpg|náhľad|Obnovená [[Byzantská ríša]] a jej susedia na začiatku vlády Michala VIII. Palaiologa (1265). Väčšinu európskych území ríša konsolidovala za vlády Teodora II. a jeho otca.]] V novembri 1257 Teodor vážne ochorel. Historik Geórgios Pachymeres, ktorý mal v tom čase necelých šestnásť rokov, diagnostikoval cisárovu chorobu ako [[Epilepsia|epilepsiu]] a uviedol, že panovník často strácal vedomie a „rúcal sa k zemi“. Pachymeres dokonca pripisoval aj Teodorove neobvyklé personálne nominácie a jeho snahu uzatvárať sobáše medzi šľachtou a prostým ľudom priamym prejavom a symptómom tejto choroby. Naopak, historik Geórgios Akropolites si na cisárovi všimol len extrémny úbytok hmotnosti, ktorý Teodorovo telo zredukoval na kostru. Bývalý učiteľ Blemmydes opísal Teodorovo chradnutie ako „bič a zvláštnu chorobu“, pričom spomenul aj panovníkovu ťažkú melanchóliu a fóbie. Sám Teodor vo svojich spisoch zaznamenal neznesiteľnú bolesť a ochrnutie v rukách. Moderní historici medicíny sa na jednoznačnej diagnóze Teodorovej choroby nezhodujú. Historik medicíny John Lascaratos a neurológ Panaghiotis Zis tvrdia, že Pachymeresov dobový posudok bol správny, a dospeli k záveru, že u Teodora sa po dvadsiatom roku života rozvinula [[Epileptický záchvat|epilepsia tonicko-klonického typu]].<ref name=":LZ297"/> Historik Donald M. Nicol naznačuje, že choroba urobila z cisára „obeť jeho vlastných nálad, pričom svoju nervozitu a úzkosti kompenzoval autokratickou a tvrdohlavou povahou“.<ref name=":Nic27"/> Historik medicíny Georgios Makris vo svojej štúdii z roku 1995 o epilepsii v Byzantskej ríši naopak dospel k záveru, že Teodor epilepsiu nemal. Historik Dimiter Angelov, ktorý Pachymeresovu diagnózu taktiež odmieta, na základe straty rovnováhy a záchvatov navrhuje, že cisár trpel [[Nádor mozgu|rakovinou mozgu]], chrbtice alebo pľúc.<ref name=":Ang381"/> Vážny zdravotný stav Teodorovi úplne znemožnil osobne veliť vojsku. Novo vymenovaní velitelia armády v Macedónsku, z ktorých väčšina pochádzala z nižších vrstiev, nedokázali zabrániť spojeným silám Epiru, Albánska a Srbska v plienení nikajského územia. Srbský kráľ Štefan Uroš I. porazil nikajské jednotky v blízkosti [[Prilep]]u. Švagriná epirského despotu Maria Petralifaina nadviazala tajnú korešpondenciu s nikajským veliteľom Konstantinom Chabaronom a presvedčila ho, že sa za neho chce vydať; Chabaron bol však počas ich osobného stretnutia zradne zajatý. Teodorova nová armáda, narýchlo zostavená z maloázijských roľníkov, bola vzápätí drvivo porazená pri [[Edessa (Grécko)|Edesse]]. Na balkánsky front bol preto vyslaný Michal Palaiologos, ktorému bol povolený návrat zo seldžuckého exilu. Michal síce Epirotov porazil, no Teodor mu namiesto postupu na Prilep nepochopiteľne nariadil stiahnuť sa. Palaiologov ústup umožnil epirskému vládcovi Michalovi II. obsadiť Prilep a zajať tamojšieho nikajského guvernéra, ktorým nebol nik iný ako historik Geórgios Akropolites. Michal II. následne plánoval zaútočiť na Solún, avšak do balkánskych záležitostí nečakane zasiahol Manfred zo Sicílie, ktorý obnovil nároky svojich normandských predchodcov na byzantské územia a vtrhol do Epiru zo západu. Epirský despotas, ktorý nechcel upustiť od útoku na Solún, radšej uzavrel s Manfredom spojenectvo. Manfredove vojská do konca februára 1258 úspešne vyhnali nikajské posádky z Dyrrhachia a ďalších dôležitých pevností na jadranskom pobeží.<ref name=":Nic28"/><ref name=":Ang175">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 175–176.</ref><ref name=":Fin161"/> Na serene sa medzitým stabilizovala situácia s Bulharskom. Nový bulharský cár Konštantín Asen Tich zapudil svoju prvú manželku a oficiálne požiadal o ruku Teodorovu najstaršiu dcéru Irenu Laskarinu. Uvedomoval si totiž, že sobáš s Irenou, ktorá bola vnučkou legendárneho cára Ivana Asena II., výrazne legitimizuje jeho nárok na bulharský trón. Teodor chcel definitívne potvrdiť platnosť mierovej zmluvy a ponuku prijal. Princezná Irena následne odcestovala do Bulharska, kde sa konala svadba.<ref name=":Ang67">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 67.</ref><ref name=":Fin172">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans'', s. 172.</ref> V posledných mesiacoch svojho života Teodor už takmer vôbec neopúšťal cisársky palác v Magnesii. Bol pevne presvedčený, že jeho záhadnú chorobu zapríčinilo čarodejníctvo a [[mágia]]. Svojich dvoranov masovo obviňoval zo zosielania kúziel a mnohých z nich poslal pred súd. Najznámejšou obeťou cisárovej narastajúcej paranoje sa stala sestra Michala Palaiologa, Maria-Martha. Teodor predtým prinútil jej dcéru Theodoru vydať sa za starého šľachtica Basila Kaballaria, avšak manželstvo nebolo nikdy [[Konzumácia manželstva|konzumované]]. Keď Kaballarios pripísal svoju impotenciu kúzlam svojej svokry, Teodor ju nechal zašiť do vreca plného divých mačiek, ktoré jej potrhali mäso. Prepustená bola až vtedy, keď cisár náhle podľahol panike zo strachu pred jej odplatnými kúzlami. V obave pred pomstou jej brata nechal Teodor uväzniť aj samotného Michala Palaiologa na základe obvinenia z pokusu o otravu, no zakrátko ho opäť prepustil na slobodu.<ref name=":LZ297"/> Umierajúci cisár určil za svojho jediného dediča svojho len sedemročného syna [[Ján IV. Laskaris|Jána IV. Laskarida]] (vládol 1258 – 1261) a až do jeho plnoletosti ustanovil za regenta ríše svojho najvernejšieho priateľa Georgia Muzalona. Krátko pred smrťou Teodor prijal [[Mních|mníšske postrihnutie]], no ponechal si svoje krstné meno. Vo vlastnom traktáte podrobne spísal všetky svoje hriechy a požiadat patriarchálnu synodu o udelenie rozhrešenia. Zomrel v cisárskom paláci v Magnesii dňa [[16. august]] 1258 v mladom veku 36 rokov.<ref name=":Ang179">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 179–180.</ref><ref name=":An2040"/> Pochovaný bol po boku svojho otca v kláštore Sosandra na hore Sipylos. Jeho hrob, rovnako ako celý monastier, bol kompletne zničený po dobytí regiónu osmanskými Turkami v 14. storočí.<ref name=":Ang179"/> Hoci prítomní aristokrati pri Teodorovom smrteľnom lôžku zložili prísahu vernosti regentovi Muzalonovi, okamžite po cisárovej smrti proti nemu zorganizovali sprisahanie. Už o desať dní bol Georgios Muzalon brutálne zavraždený priamo v chráme v Sosandre a regentstva nad maloletým Jánom IV. sa zmocnil ambiciózny Michal Palaiologos.<ref name=":Fin161"/> Palaiologos úspešne presvedčil šľachtu, že ríša vedená dieťaťom nedokáže odolať masívnym zahraničným útokom, a ešte pred koncom roka sa nechal vyhlásiť za spolucisára ako Michal VIII. Palaiologos (vládol 1259 – 1282).<ref name=":TT722"/> Keď boli na začiatku roka 1259 Michal VIII. a Ján IV. spoločne korunovaní, patriarcha položil korunu najprv na Palaiologovu hlavu. Po uzavretí [[Nymfionská zmluva (1261)|Nymfionskej zmluvy]] s [[Janovská republika|Janovom]] proti Latinskému cisárstvu vyslal Michal generála Alexia Strategopoula, aby preskúmal obranu Konštantínopola. Strategopoulos využil neprítomnosť hlavnej latinskej armády a 25. júla 1261 prekvapivým útokom [[Znovudobytie Konštantínopola|Konštantínopol dobyl]].<ref name=":Fin161"/> Michal VIII. sa dal v chráme [[Hagia Sofia]] korunovať po druhýkrát – tentoraz už úplne sám. Maloletý legitímny cisár Ján IV. bol dňa [[25. december]] 1261 na Palaiologov príkaz kruto oslepený, čo mu podľa byzantských zvyklostí navždy [[Politická mutilácia v byzantskej kultúre|znemožnilo vládnuť]].<ref name=":Fa80">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 65. ISSN 0766-5598.</ref> Aby Michal VIII. definitívne demonštroval, že rod Laskarisovcov stratil svoj cisársky status, vydal tri Teodorove dcéry za bezvýznamných talianskych a bulharských šľachticov.<ref name=":Nic29">NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 0-521-43991-4. S. 29–36, 44–45.</ref> == Veda a literatúra == Teodor bol hlboko vzdelaný muž, ktorý po celý život vášnivo inklinoval k filozofickým a teologickým štúdiám. Krátko po svojom nástupe na trón premenil nikajský dvor na živé centrum pre popredných gréckych učencov tej doby.<ref name=":LZ296">LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296. ISSN 0896-6974.</ref> Podporoval vzdelávanie a rozvoj literatúry; v Nikaii nechal obnoviť filozofickú školu (jej vedením poveril Theodora Hexapteryga) a nariadil, aby vzácne knihy, ktoré on aj jeho otec Ján III. dlhé roky zhromažďovali v mestských knižniciach, boli bezplatne sprístupnené každému záujemcovi o čítanie.<ref name=":Nic27"/><ref name=":Ang106">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and the Nationalism of the Thirteenth Century''. New York : Oxford University Press, 2019. ISBN 9780190937010. S. 106.</ref> S písaním vlastných filozofických, historických a teologických traktátov začal ešte počas života svojho otca, avšak k rozhodnutiu pripraviť reprezentatívne rukopisné vydania svojich diel dospel až po inšpiratívnom stretnutí so západným šľachticom Bertholdom z Hohenburgu v roku 1253. Jeho práce boli pôvodne zozbierané do štyroch veľkých kódexov, z ktorých sa do súčasnosti kompletne zachovali tri.<ref name=":Ang145">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 145, 323–326, 329.</ref> Jeho vôbec najstarším dochovaným dielom je ''Satira na tútora'' (napísaná pravdepodobne v roku 1240). V tejto uštipačnej satire sa zameral na svojho vtedajšieho hlavného vychovávateľa, ktorého vykreslil ako hrubého a nevzdelaného muža, ktorý sa počas svojho pobytu v Bulharsku údajne naučil čiernu mágiu. Napísal tiež niekoľko chválospevov ([[Enkómion]]), v ktorých oslavoval občanov Nikaii, svojho otca a historika Georgia Akropolitu. Teodorove rozsiahle teologické spisy – vrátane diel ''Prvá reč proti Latiníkom, čiže o vychádzaní Ducha Svätého'' a traktátu ''O Trojici'' – jasne demonštrujú jeho prísne a nekompromisné lipnutie na tradičnej pravoslávnej dogmatike.<ref name=":Ang70">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 70–71, 329–342.</ref> Jeho vôbec najznámejším a literárne najcennejším dielom je ''Veľký prosebný kánon k Božej Matke'' (''Megas Parakletikos Kanon''), hlboká prosebná modlitba k [[Panna Mária|Panne Márii]]. Skomponoval ju len niekoľko mesiacov pred svojou predčasnou smrťou a v pravoslávnej liturgii sa slávnostne spieva dodnes.<ref name=":KL62">KANELLOPOULOS, Panagiotis; LEKEA, Anastasia. The Battle of Adrianople (1256): A Case of Joint-Combined Cuman-Nicaean Tactical Operations. ''Journal of Military History''. 2007, roč. 71, čís. 1, s. 62. ISSN 0899-3718.</ref> == Rodina == Keď Teodor a Elena Asenová uzatvorili na začiatku roka 1235 v meste [[Lampsakos]] manželstvo, ani jeden z nich ešte nedosiahol vtedajšiu minimálnu zákonnú vekovú hranicu pre sobáš (ktorá bola štrnásť rokov u chlapcov a dvanásť u dievčat). Takéto skoré dynastické spojenectvá však neboli medzi nikajskou aristokracie ničím výnimočným. S odstupom mnohých rokov Teodor opísal Elenu ako „kvet svojej mladosti“ a s láskou uviedol, že ich spoločné puto neporovnateľnej lásky ich urobilo „šťastnejšími než všetci ostatní ľudia“. Elena mu porodila štyri alebo päť dcér a jedného syna.<ref name=":Ang72">ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene'', s. 72–75.</ref> Ich spoločnými deťmi boli: * [[Irene Laskarina|Irena Laskarina Asenina]], ktorá sa vydala za bulharského cára [[Konstantin Asen Tich|Konštantína Asena Ticha]]. Až do svojej smrti (okolo roku 1270) zostala nezmieriteľným a doživotným nepriateľom uzurpátora Michala VIII. Palaiologa.<ref name=":Fa67">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès. ''Revue des études byzantines''. 1980, roč. 38, s. 67. ISSN 0766-5598.</ref> * ''Maria Laskarina'', ktorá sa v rámci mierových dohôd vydala za epirského princa a neskoršieho despotu [[Nikeforos I. Komnenos Dukas|Nikefora I. Komnéna Dukasa]]. Zomrela mladá v období medzi začiatkom roka 1257 a rokom 1265.<ref name=":Fa68">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 68.</ref><ref name=":Fin169">FINE, John V. A. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2009. ISBN 978-0472082605. S. 169.</ref> * ''Theodora Laskarina'', ktorú cisár Michal VIII. po uzurpácii moci donútil vydať sa za morejského križiackeho šľachtica, v kronikách uvádzaného ako „Maïos Débélikourtos“. Historik Albert Failler ho stotožnil s [[Mathieu de Mons|Matúšom z Monsu]], ktorý v križiackom [[Achájske kniežatstvo|Achájskom kniežatstve]] držal baróniu Veligosti.<ref name=":Fa68"/> * [[Eudoxia Laskarina|Eudokia Laskarina]], ktorá sa prvýkrát vydala za janovského grófa [[Guillaume Pierre di Ventimiglia|Guillauma Pierra di Ventimiglia]] (zomrel okolo roku 1280). Jej druhým manželom sa stal katalánsky šľachtic [[Roger Arnau, Count of Pallars|Roger Arnau, gróf z Pallarsu]] (zomrel v roku 1288). Ako vdova prežila vášnivý milostný pomer s aragónskym admirálom Bernatom de Sarrià. Zomrela v roku 1309 v aragónskom exile.<ref name=":Fa70">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 70–72.</ref> * Nemenovaná dcéra, ktorá sa podľa historika Pachymeresa vydala za mocného bulharského bojara a neskoršieho samozvaného cára, despotu [[Jakov Svetoslav|Jakuba Svetoslava]]. Keďže iní byzantskí historici ju vôbec nespomínajú, časť modernej historiografie predpokladá, že mohlo ísť o Teodorovu nemanželskú dcéru.<ref name=":Fa72">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 72–73.</ref> * [[Ján IV. Laskaris|Ján IV. Laskaris]], Teodorov jediný syn a legitímny dedič trónu. Prežil kruté politické oslepenie nariadené Michalom VIII., no celý zvyšok svojho dlhého života strávil v prísnej izolácii a väzení v pevnosti Dakibyze. Zomrel ako mních Ioasaf okolo roku 1309.<ref name=":Fa76">FAILLER, Albert. Chronologie et composition de l'histoire de Georges Pachymérès, s. 76–77.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ANGELOV, Dimiter. ''The Byzantine Hellene: The Life of Emperor Theodore Laskaris and Byzantium in the Thirteenth Century''. New York : Cambridge University Press, 2019. 464 s. ISBN 978-1-108-48071-0. * ANGOLD, Michael. Theodore II Laskaris. In: KAŽDAN, Alexander P., et al. ''The Oxford Dictionary of Byzantium''. Zväzok 3. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-1998-9065-1. S. 2040–2041. * ANGOLD, Michael. After the Fourth Crusade: the Greek Rump States and the Recovery of Byzantium. In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 731–758. * FAILLER, Albert. Chronologie et composition dans l'Histoire de Georges Pachymère. ''Revue des Études Byzantines''. 1980, roč. 38, s. 5–103. ISSN 0771-3347. * FINE, John Van Antwerp. ''The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest''. Ann Arbor : The University of Michigan Press, 2009. 683 s. ISBN 978-0-472-08260-5. * KANELLOPOULOS, Nicholas S.; LEKEA, Joanne K. The Struggle between the Nicean Empire and the Bulgarian State (1254–1256): Towards a Revival of Byzantine Military Tactics under Theodore II Lascaris. In: ROGERS, Clifford J., et al. ''The Journal of Medieval Military History''. Zväzok V. Woodbridge : The Boydell Press, 2007. ISBN 978-1-84383-339-0. S. 56–69. * KOROBEINIKOV, Dimitri A. Raiders and Neighbours: The Turks (1040–1304). In: SHEPARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire, c. 500–1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-0-521-83231-1. S. 692–727. * LASCARATOS, John; ZIS, Panaghiotis Vassilios. The Epilepsy of the Emperor Theodore II Lascaris (1254–1258). ''Journal of Epilepsy''. 1998, roč. 11, čís. 6, s. 296–300. ISSN 0896-6974. * NICOL, Donald M. ''The Last Centuries of Byzantium, 1261–1453''. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 463 s. ISBN 978-0-521-43991-6. * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 978-0-8047-2630-6. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 13. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 16. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1258]] [[Kategória:Cisári Nikajského cisárstva]] [[Kategória:Laskarovci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] bp8f11uf429ojg3tvpefisbs9fkx35a 0 750586 8218750 2026-05-24T05:39:28Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Antiphon Painter - ARV 336 22 - helmet maker - Oxford AM V 512 - 03.jpg|náhľad|Mladý remeselník v dielni pri výrobe korintskej prilby, interiér čaše ([[kylix]]) od Maliara Antifóna, cca 480 pred Kr., Ashmolean Museum (Inv. V 518), Oxford]] '''Maliar Antifóna''' (v dobových nápisoch z doložených mien bez [[Omega (grécke písmeno)|omegy]] ako ''Antifon'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara če…“ 8218750 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Antiphon Painter - ARV 336 22 - helmet maker - Oxford AM V 512 - 03.jpg|náhľad|Mladý remeselník v dielni pri výrobe korintskej prilby, interiér čaše ([[kylix]]) od Maliara Antifóna, cca 480 pred Kr., Ashmolean Museum (Inv. V 518), Oxford]] '''Maliar Antifóna''' (v dobových nápisoch z doložených mien bez [[Omega (grécke písmeno)|omegy]] ako ''Antifon'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových váz]], pôsobiaceho v [[Atény|Aténach]] na vrchole neskorej archaickej doby, približne v rokoch [[500 pred Kr.|495]] až [[480 pred Kr.]]<ref name=":Beazley">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 335.</ref> Patril k najproduktívnejším dekoratérom pitných nádob svojej generácie a bol posledným významným majstrom, ktorý masovo vyrábal špecifické červenofigúrové čaše s očami.<ref name=":Boardman">BOARDMAN, John. ''Athenian Red Figure Vases: The Archaic Period''. London : Thames and Hudson, 1975. ISBN 978-0500201435. S. 134–135.</ref> == Identita a umelecké zázemie == Jeho skutočné občianske meno zostáva neznáme. Konvenčné označenie „Maliar Antifóna“ mu pridelil britský historik umenia [[John Beazley|John Beazley]], ktorý ho odvodil od dvojitého nápisu typu ''kalos'' (z gréckeho ''kalos'' – krásny; oslavný nápis vyzdvihujúci krásu súvekej mládeže) oslavujúceho aténskeho mladíka menom Antifón.<ref name=":Beazley"/> Tento oslavný nápis sa nachádza na stojane pod nádobu typu [[dinos]] v antickej zbierke v Berlíne (Antikensammlung Berlin, inventárne číslo F 2325).<ref name=":Robertson">ROBERTSON, Martin. ''The Art of Vase-Painting in Classical Athens''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521338813. S. 104.</ref> Svoje remeslo a základy techniky si osvojil vo vplyvnej aténskej dielni popredných majstrov [[Eufronios (maliar)|Eufronia]] a [[Onésimos (maliar)|Onésima]].<ref name=":Boardman"/> V tomto prostredí veľmi úzko spolupracoval so samotným Onésimom, rovnako ako s inými maliarmi tohto okruhu, predovšetkým s Maliarom Kalmaru (''Kalmarer Painter''), s ktorým zdieľal podobný anatomický kánon stvárnenia postáv a kompozičné schémy.<ref name=":Webster">WEBSTER, T. B. L. ''Potter and Patron in Classical Athens''. London : Methuen, 1972. ISBN 978-0416756302. S. 92.</ref> == Charakteristika tvorby == V súčasnosti je známych približne 100 pitných nádob, ktoré mu boli na základe detailnej komparatívnej analýzy maliarskeho štýlu pripísané. Ide takmer výhradne o plytké čaše na víno – [[kylix|kylikes]].<ref name=":Robertson"/> Maliar Antifóna sa vo svojej ikonografii zameriaval takmer bez výnimky na každodenný život súvekej aristokratickej aténskej mládeže.<ref name=":Boardman"/> Medzi hlavné témy jeho diel patria: * ''Športové a bojové výjavy:'' Veľmi často zachytával mladých atlétov pri tréningu v [[Gymnasion|gymnasiu]] (napr. bežci, skokani so závažiami), jazdcov na koňoch a ťažkoodencov ([[hoplita|hoplitov]]) pri čistení či obliekaní zbroje. Jedna z jeho zachovaných čiaš zo zbierky Faina v talianskom meste [[Orvieto]] podľa názoru historikov pravdepodobne priamo tematicky reflektuje atmosféru a víťazstvo Aténčanov v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]].<ref name=":Webster"/> * ''Hody a rituály:'' Zobrazoval hodovníkov odpočívajúcich na ležadlách počas [[Symposion|symposií]] a dynamické scény bujarých osláv s tancom a hudbou v uliciach, známe ako [[Kómos (sprievod)|kómos]].<ref name=":Boardman"/> * ''Vzácne motívy:'' Vyobrazenia žien, predovšetkým luxusných spoločníčok ([[Hetéra|héter]]), sú v jeho diele extrémne vzácne. Rovnako len zriedkavo maľoval tradičné mytologické námety; ak sa tak stalo, obmedzil sa na zobrazenie hrdinských činov [[Hérakles|Hérakla]] alebo [[Théseus|Thésea]].<ref name=":Robertson"/> Jeho osobitnou špecialitou bola tvorba červenofigúrových čiaš s veľkými očami na vonkajšej strane plášťa, ktoré mali pôvodne apotropaickú (ochrannú) funkciu a Maliar Antifóna bol vôbec posledným atickým umelcom, ktorý tento starší archaický typ vázovej dekorácie ešte v prvej štvrtine 5. storočia pred Kr. realizoval.<ref name=":Boardman"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Antiphon Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] b10k6exk9vpox3zqaq9xe90knssx26a 14 750587 8218763 2026-05-24T06:13:47Z ~2026-30140-86 295816 Kategória:Kultúrne pamiatky v Azerbajdžane 8218763 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Pamiatky v Azerbajdžane]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky|Azerbajdžan]] [[Kategória:Kultúra v Azerbajdžane]] 6wcsnj903rax8ahvsfesx5b15ydrpi7 8218772 8218763 2026-05-24T06:40:39Z ~2026-30140-86 295816 Commonscat 8218772 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat|Cultural heritage monuments in Azerbaijan}} [[Kategória:Pamiatky v Azerbajdžane]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky|Azerbajdžan]] [[Kategória:Kultúra v Azerbajdžane]] rgbi0fglq0leb021ov7wyg0dvl3zqm5 14 750588 8218764 2026-05-24T06:14:06Z ~2026-30140-86 295816 Kategória:Pamiatky v Azerbajdžane 8218764 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Pamiatky podľa štátu|Azerbajdžane]] [[Kategória:Turistika v Azerbajdžane]] [[Kategória:Azerbajdžan]] smforlqaaycbrbok755lxk97ek964bm 3 750589 8218778 2026-05-24T07:01:38Z Teslaton 12161 Upozornenie 8218778 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:01, 24. máj 2026 (UTC) boufwxc6n60upipo1qgbfh2k5v5trib 0 750590 8218779 2026-05-24T07:16:59Z Pe3kZA 39673 základ 8218779 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Boheľovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Povoda]], [[Vrakúň]], [[Mad]] | municipality1 = [[Padáň]] | municipality2 = [[Boheľov]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Gabčíkovo-Topoľníky]], [[Povoda]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 47.9576 | source_long_d = 17.6228 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Kračany-Boheľov]], [[Boheľov]] | mouth_elevation = cca 110 | mouth_lat_d = 47.9010 | mouth_long_d = 17.6931 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Boheľovský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je ľavostranným prítokom [[Kračany-Boheľov|kanála Kračany-Boheľov]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 9 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od obce [[Povoda]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> V oblasti Petrovské<ref name=mcz/> odbočuje z kanála [[Gabčíkovo-Topoľníky]], odkiaľ tečie východným smerom, okrajom menšieho hája. Pokračuje rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a lemovaný súvislým pobrežným porastom sa stáča na juhovýchod. Neďaleko Hrušovského majera pramení kanál [[Kračany-Boheľov]], s ktorým istý čas pokračujú súbežne, pokým sa v oblasti Kozie Boheľovský kanál neodkloní viac na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.946372,17.643261,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> V lokalite Peň sa oblúkom mierne stáča viac k juhu, preteká väčším porastom a južne od [[Padáň]]a sa priamy tok mierne točí k východu.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Preteká popri menšom jazere a smeruje k Boheľovským rybníkom.<ref name=mcz/> Tu je naň napojených niekoľko odbočiek, dotujúcich vodou vodné plochy, no vodný tok sa stáča na juh do oblasti Pred kanálom<ref name=mcz/>, kde sa Južne od [[Boheľov]]a, v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/>, ľavostranne vlieva do [[Kračany-Boheľov|kanála Kračany-Boheľov]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.69344&y=47.9009&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Boheľovský kanál preteká územím obcí [[Povoda]], [[Vrakúň]], [[Mad]], [[Padáň]] a [[Boheľov]], všetko v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bohe%C4%BEov&source=osm&id=1015717167&ds=1&x=17.6822732&y=47.9122887&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.69344&y=47.9009&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Povoda]] [[Kategória:Padáň]] [[Kategória:Vrakúň]] [[Kategória:Boheľov]] [[Kategória:Mad]] a0ntk4rjf7dq1cvbp2kys5d087fu60y 0 750591 8218843 2026-05-24T09:26:37Z TeodS 264951 Nový článok 8218843 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-SV 2''' mal vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Bunker velil bunkrom [[B-S 5b Vídeň|B-S 5b]] až [[B-S 9 Kittsee|B-S 9]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-24 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Nachádza sa na [[Kaukazská ulica|Kaukazkej ulici]] pri [[Cintorín Petržalka|Cintoríne Petržalka.]] g0v9uy92w3vv42ow3ws9dyv7kjr6qa5 8218844 8218843 2026-05-24T09:27:07Z TeodS 264951 Odsek Referencie 8218844 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-SV 2''' mal vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Bunker velil bunkrom [[B-S 5b Vídeň|B-S 5b]] až [[B-S 9 Kittsee|B-S 9]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-24 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Nachádza sa na [[Kaukazská ulica|Kaukazkej ulici]] pri [[Cintorín Petržalka|Cintoríne Petržalka.]] == Referencie == 9wh4kumiisrntbqfplwnec4ykm0pi5y 8218852 8218844 2026-05-24T09:36:34Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií. 8218852 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bunker B-SV 2.jpg|náhľad]] '''Bunker B-SV 2''' mal vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Bunker velil bunkrom [[B-S 5b Vídeň|B-S 5b]] až [[B-S 9 Kittsee|B-S 9]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-24 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Nachádza sa na [[Kaukazská ulica|Kaukazkej ulici]] pri [[Cintorín Petržalka|Cintoríne Petržalka]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1938]] 9hlpurtvhucmsmzckbn8wmn6s117drt 8218867 8218852 2026-05-24T09:46:49Z ~2026-29230-47 294915 8218867 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bunker B-SV 2.jpg|náhľad|B-SV 2]] '''Bunker B-SV 2''' mal vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Bunker velil bunkrom [[B-S 5b Vídeň|B-S 5b]] až [[B-S 9 Kittsee|B-S 9]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petržalské bunkre 2. časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Bratislava a jej premeny}}</ref> Nachádza sa na [[Kaukazská ulica|Kaukazkej ulici]] pri [[Cintorín Petržalka|Cintoríne Petržalka]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{vojenský výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1938]] 2d5ua8t8z63apo4d41u5pa3740rz0cy 8218873 8218867 2026-05-24T09:54:44Z ~2026-29230-47 294915 8218873 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bunker B-SV 2.jpg|náhľad|B-SV 2]] '''B-SV 2''' je vojenský [[bunker]] na [[Kaukazská ulica|Kaukazskej ulici]] v blízkosti [[Cintorín Petržalka|cintorína]] v [[Petržalka|Petržalke]]. Mal vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Bunker velil bunkrom [[B-S 5b Vídeň|B-S 5b]] až [[B-S 9 Kittsee|B-S 9]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petržalské bunkre 2. časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Bratislava a jej premeny}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{vojenský výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1938]] kjyjileg6wt9p7sq68y3zboupgh89qz 0 750592 8218874 2026-05-24T09:57:17Z Michal62606 117643 vytvorenie 8218874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herec|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny BAFTA v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do Anglicka, kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v Londýne. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu BAFTA v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od Grety Gerwig. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti britského pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] 9iirui9b9yoxhfxueerjl1lqbg0btzg 8218875 8218874 2026-05-24T09:58:40Z Michal62606 117643 8218875 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn|Londýne]]. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti britského pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] 1o97bojzd3c0iqd1awhwu5mkj0nri0g 8218876 8218875 2026-05-24T09:59:36Z Michal62606 117643 úprava kateg. 8218876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn|Londýne]]. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] sib8ynxg9igth92hk49we7ly1ab7m2m 8218877 8218876 2026-05-24T10:00:31Z Michal62606 117643 dd 8218877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn|Londýne]]. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] 4oako3kfoab714xh4ga0u5c3patt1z6 8218878 8218877 2026-05-24T10:01:11Z Michal62606 117643 8218878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn|Londýne]]. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] 5pymrr8u728qyhvx87s8d6ecs98b66c 8218880 8218878 2026-05-24T10:01:24Z Michal62606 117643 Michal62606 premiestnil stránku [[Emma Mackey]] na [[Emma Mackeyová]]: prechýlenie 8218878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko{{--}}britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']] (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii Vychádzajúca hviezda. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn|Londýne]]. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli [[Sexuálna výchova (seriál)|''Sexuálna výchova'']], kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackey, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] 5pymrr8u728qyhvx87s8d6ecs98b66c 8218900 8218880 2026-05-24T10:34:32Z ~2026-29230-47 294915 8218900 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emma Mackeyová | fotka = MKr385780 Emma Mackey (Alpha, Cannes 2025).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Emma Margaret Marie Tachard-Mackey | dátum narodenia = {{dnv|1996|1|4}} | miesto narodenia = [[Le Mans]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | Iné mená = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 2016{{--}}súč. | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Emma Margaret Marie Tachard-Mackey''' (* [[4. január]] [[1996]], [[Le Mans]], [[Francúzsko]]) je francúzsko-britská [[Herectvo|herečka]], známa z televízneho seriálu ''[[Sexuálna výchova (seriál)|Sexuálna výchova]]'' (2019{{--}}2023) a je taktiež držiteľkou ceny [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v kategórii „Vychádzajúca hviezda“. == Detstvo == Tachard-Mackeyová sa narodila 4. januára 1996 v [[Le Mans]] vo Francúzsku. Jej otec je francúzskeho pôvodu a matka anglického. Jej otec pracuje ako riaditeľ školy. Vyrastala v meste [[Sablé-sur-Sarthe (obec)|Sablé-sur-Sarthe]]. V roku [[2013]] zmaturovala v akadémii Nantes a následne sa presťahovala do [[Anglicko|Anglicka]], kde študovala anglický jazyk a literatúru na Univerzite v Leedse, ktorú ukončila v roku [[2016]]. Má dvojité občianstvo a v súčasnosti žije v [[Londýn]]e. == Kariéra == Tachard-Mackeyová dostala svoju prvú profesionálnu hereckú rolu v roku [[2019]], v komediálno-dramatickom seriáli ''[[Sexuálna výchova (seriál)|Sexuálna výchova]]'', kde stvárnila Maeve Wiley – inteligentnú, pohotovú a podnikavú „drsnejšiu“ študentku. Tá presvedčí spolužiaka Otisa Milburna, ktorého stvárnil [[Asa Butterfield]], aby na škole tajne začali poskytovať sexuálne poradenstvo. Jej herecký výkon v seriáli si získal veľké uznanie. Kritici ju chválili ako výrazný talent – napríklad Hindustan Times vyzdvihol jej herecký prejav ako mimoriadne presvedčivý a označil ju za jednu z najzaujímavejších mladých britských herečiek svojej generácie. Za túto rolu získala aj nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] v roku [[2021]]. V roku [[2021]] si zahrala v nezávislom romantickom filme ''Eiffel'', ktorý mal premiéru na filmovom festivale Alliance Française a následne sa premietal v kinách po celom svete. V roku [[2022]] účinkovala v mysterióznom thrilleri ''Smrť na Níle'', po boku hercov ako [[Kenneth Branagh]], [[Gal Gadot]], [[Armie Hammer]] a [[Annette Beningová|Annette Bening]]. V rovnakom roku stvárnila [[Emily Brontëová|Emily Brontë]] vo filme ''Emily'', ktorý sa zameriava na mladosť spisovateľky. Za svoj herecký výkon bola Tachard-Mackeyová nominovaná na cenu British Independent Film Awards. V roku [[2023]] sa objavila vo filme ''Barbie'' a v roku [[2025]] hrala hlavnú úlohu v romantickej komédii ''Ella McCay'' po boku [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]]. V tom istom roku bola obsadená do role Bielej čarodejnice Jádis v pripravovanej adaptácii ''Letopisov Narnie'' od [[Greta Gerwig|Grety Gerwig]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=8076281}} * {{csfd meno|id=433925}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emma Mackey|1354638368}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mackeyová, Emma}} [[Kategória:Britské filmové herečky]] [[Kategória:Britské televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Britské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Le Mans]] hmhqfek9im2jialgeshtbb73srnhnu9 0 750593 8218881 2026-05-24T10:01:24Z Michal62606 117643 Michal62606 premiestnil stránku [[Emma Mackey]] na [[Emma Mackeyová]]: prechýlenie 8218881 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Emma Mackeyová]] gbaha7dx4nkfqy3u4lac723hee0xk8p 1 750594 8218883 2026-05-24T10:02:19Z ~2026-29230-47 294915 Vytvorená stránka „To vážne je v tej knihe '''Relikviár z Beresford Hope'''? Lebo potom je to riadna hlúposť. Alexander Beresford Hope je meno, ako môže byť „relikviár z Beresford Hope“, to je ako keby bolo Beresford Hope nejaké mesto, alebo to mysleli tak, že bol vyrobený z toho pána Hopeho? --~~~~“ 8218883 wikitext text/x-wiki To vážne je v tej knihe '''Relikviár z Beresford Hope'''? Lebo potom je to riadna hlúposť. Alexander Beresford Hope je meno, ako môže byť „relikviár z Beresford Hope“, to je ako keby bolo Beresford Hope nejaké mesto, alebo to mysleli tak, že bol vyrobený z toho pána Hopeho? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 10:01, 24. máj 2026 (UTC) e37mathao0oxstspwq8rcat25o0f5q1 0 750595 8218884 2026-05-24T10:02:44Z Karkanoid1991 226851 Vytvorenie článku a načrtnutie základnej časovej osi od vzniku podniku až po jeho súčasnú situáciu. 8218884 wikitext text/x-wiki '''Bukóza Vranov je drevospracujúci podnik so sídlom v obci [[Hencovce]] pri Vranove nad Topľou. Podnik založený v roku [[1948]] bol zameraný na chemické a mechanické spracovanie dreva.'''<ref>{{Citácia periodika|titul=SKUPINA SPOLOČNOSTÍ BUKÓZA HOLDING - História|url=https://bukoza.eu/o-nas/historia|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=sk-sk|priezvisko=|periodikum=bukoza.eu}}</ref> '''Dlhodobo patril k významným zamestnávateľom vo vranovskom regióne.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding v problémoch: Prepúšťanie a znižovanie miezd zamestnancov | url = https://www.presovak.sk/clanky/5538/obrovske-dlhy-a-prepustanie-bukoza-holding-sa-topi-v-problemoch-zamestnancom-chcu-znizit-mzdy | vydavateľ = Prešovak.sk | dátum vydania = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}</ref> '''Spoločnosť ukončila výrobu v roku [[2024]].'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> == História == Základný kameň podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948. Názov fabriky sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil. Pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti dostal v roku 1970 ako BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov. <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Čulen|meno=Anton|titul=Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov. Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou a okolí prichádzajú o prácu|periodikum=Aliancia za nedeľu – Slovensko o.z.|url=https://alianciazanedelu.sk/archiv/17563}}</ref> === Po roku 1989 === Bukóza patrila medzi priemyselné podniky, ktoré po roku 1989 prešli privatizáciou. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla, preglejkáreň, energetika a nábytkáreň. <ref name=":0" /> V deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde 21. storočia sa podnik rozvíjal ako významný spracovateľ dreva a výrobca [[Celulóza (organická látka)|celulózy]]. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding, a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími funkciami nad skupinou spoločností BUKOCEL, a. s., BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup a predaj prevzala spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s.. <ref name=":0" /> Niektoré spoločnosti holdingu v konkurenčnom boji nedokázali uspieť a postupne zanikli. Takto zanikla stratová výroba nábytku, [[Preglejka|preglejok]] a piliarska výroba.<ref name=":0" /> V neskorších rokoch sa jeho vlastnícka a ekonomická situácia viackrát menila. Podnik v roku 2007 ovládol podnikateľ Ján Ďurian. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapsdorfer|meno=Erik|titul=Muž, ktorý postavil Bukózu na nohy|periodikum=HNonline.sk|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/569317-muz-ktory-postavil-bukozu-na-nohy}}</ref> === Úpadok a konkurz === V rokoch 2024 a 2025 sa situácia skupiny Bukóza výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> Podľa médií zamestnancom meškali mzdy, výroba bola prerušovaná a časť zamestnancov podala výpovede.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> Česká investičná skupina RIQ Investments s  majiteľom Romanom Staňkom oznámila v júli 2024 vstup do skupiny Bukóza Holding s cieľom zachrániť pracovné miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Bukózy Holding vstupuje česká investičná skupina RIQ Investments - Drevmag.com | url = https://drevmag.com/cs/2024/07/04/do-bukozy-holding-vstupuje-ceska-investicna-skupina-riq-investments/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs-CZ | meno = Ing Miroslav | priezvisko = Dvorský}}</ref> V januári 2025 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Bukocel, patriacu do skupiny Bukóza. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdy poslali do konkurzu výrobcu celulózy Bukocel | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4555095/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> Následne sa konkurzné konania týkali aj ďalších častí skupiny. Podľa údajov FinStatu a TASR bola skupina Bukóza označená za „bankrot roka 2025“. Ešte v roku 2023 zamestnávala viac ako 700 pracovníkov, jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a voči skupine si pohľadávky uplatňovalo viac ako 180 veriteľov v objeme takmer 131 miliónov eur. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bankrotom roka 2025 je krach východoslovenskej skupiny Bukóza | url = https://bleskovky.zoznam.sk/cl/1005007/9328551/ | vydavateľ = bleskovky.zoznam.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> === Súčasná situácia === Podľa správ z rokov 2025 a 2026 sa skupina Bukóza nachádza v konkurze a jej areál v Hencovciach je predmetom ďalších konkurzných konaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> V marci 2026 [[vláda Slovenskej republiky]] vyhlásila v súvislosti so situáciou v areáli bývalej Bukózy mimoriadnu situáciu, pričom jej riadenie prevzalo [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvôli Bukóze je vyhlásená mimoriadna situácia v dvoch krajoch, zasadal Ústredný krízový štáb, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kvoli-bukoze-je-vyhlasena-mimoriadna-situacia-v-dvoch-krajoch-zasadal-ustredny-krizovy-stab | vydavateľ = www.minv.sk | dátum vydania = 2026-05-15 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Ministerstvo vnútra Slovenskej | priezvisko = republiky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre tri okresy na východe krajiny, dôvodom je únik nebezpečných látok | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dW9pQ8b/vlada-vyhlasila-mimoriadnu-situaciu-pre-tri-okresy-na-vychode-slovenska-dovodom-je-unik-nebezpecnych-latok-v-bukoze/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Podľa zverejnených informácií nešlo o nový únik nebezpečných látok, ale o snahu urýchliť riešenie dlhodobo problémovej ekologickej situácie v areáli. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Krízový štáb vo Vranove riešil mimoriadnu situáciu v areáli Bukózy. CIeľom je zistiť možné riziká|periodikum=HNonline.sk|odkaz na periodikum=https://hnonline.sk/slovensko/96272687-krizovy-stab-vo-vranove-riesil-mimoriadnu-situaciu-v-areali-bukozy-cielom-je-zistit-mozne-rizika}}</ref> === Majitelia === Ján Ďurian, v rokoch 2007 - 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> Roman Staněk, v rokoch 2024- 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> === Generálni riaditelia: === '''Marián Porvažník st.''' - Porvažník st. nastúpil do podniku v roku 1994 ako právnik, v roku 1996 sa stal členom predstavenstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> a od roku 1997 do roku 2007 pôsobil ako generálny riaditeľ podniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V období medzi rokmi 1997-2007 bola Bukóza Vranov stabilne fungujúci podnik, ktorému rástol počet zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding si hľadá partnera | url = https://www.trend.sk/biznis/bukoza-holding-hlada-partnera | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2002-08-26 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> Marián Porvažník st. implementoval vo výrobe všetky ekologické opatrenia po vstupe SR do Európskej únie, aby zabezpečil konkurencieschopnosť podniku na európskom trhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé husle hrá životné prostredie | url = https://hnonline.sk/dennik/podniky-a-trhy/89067-prve-husle-hra-zivotne-prostredie | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2002-11-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-sk}}</ref> Podľa štúdie Ministerstva životného prostredia úspešne znížil všetky parametre ekologických záťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA VRANOV NAD TOPĽOU A OBCÍ HENCOVCE, KUČÍN, MAJEROVCE, NIŽNÝ HRABOVEC A KLADZANY | url = https://dnesdycham.populair.sk/pdf/opatrenia/PZKO_Vranov.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky | strany = 30-34,46-56}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE PRÍZEMNÝ OZÓN | url = https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/reg_program_ozon_2010.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenský hydrometeorologický ústav | strany = 27}}</ref> '''Erik Kadlec'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodaj SSBH | url = https://web.archive.org/web/20160112164055/http://bukoza.eu/o-nas/spravodaj-ssbh | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> - Generálnym riaditeľom v rokoch 2012- 2016.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pracovný profil Erik Kadlec | url = https://www.linkedin.com/in/erik-kadlec-50b740a7/details/experience/ | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Počas jeho pôsobenia začala výstavba novej továrne  na hygienické potreby s investíciou niekoľko miliónov eur.  <ref name=":1" /> '''Vladimír Jacko'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding investuje do zlepšenia životného prostredia, aktuálne 3 mil. eur | url = https://www.enviroportal.sk/clanok/bukoza-holding-investuje-do-zlepsenia-zivotneho-prostredia-aktualne-3-mil-eur | vydavateľ = ENVIROPORTÁL | dátum vydania = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> - Generálnym riaditeľom bol v rokoch 2018 až 2020. == Výrobky: == Od roku [[1970]] spolupracoval s podnikom Bukóza Vranov nad Topľou český dizajnér [[Miroslav Navrátil]], ktorý zostavil výrobný program a navrhoval sortiment sedacieho nábytku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Balada | meno = Ondřej | titul = Miroslav Navrátil a československý design 2. poloviny 20. století | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/111995/130268739.pdf?sequence=1&isAllowed=y | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V spolupráci vznikla v roku 1979 aj skladacia stolička A030204 s využitím plastu, dreva a kovu, ktorá získala viaceré ocenenia a bola vyrábaná sériovo v niekoľkých materiálových a farebných vyhotoveniach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hana | meno = Tihelková | titul = Zikmundova vila ve Zlíně | url = https://is.muni.cz/th/tl9f7/Hana_Tihelkova_Bakalarska_prace_Zikmundova_vila_ve_Zline.pdf | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref>  == Športová stopa: == Názov podniku Bukóza v sebe v histórii niesol [[futbalový klub]] [[MFK Vranov nad Topľou]] a [[Futbalový štadión FK Bukóza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.mfkvranov.sk | url = https://www.mfkvranov.sk/STADION150.html | vydavateľ = www.mfkvranov.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Priemysel na Slovensku]] 7168yjwgwm32ksypm9e9l11uiwd5hwx 8218890 8218884 2026-05-24T10:08:37Z Karkanoid1991 226851 typo 8218890 wikitext text/x-wiki '''Bukóza Vranov''' je drevospracujúci podnik so sídlom v obci [[Hencovce]] pri Vranove nad Topľou. Podnik založený v roku [[1948]] bol zameraný na chemické a mechanické spracovanie dreva.<ref>{{Citácia periodika|titul=SKUPINA SPOLOČNOSTÍ BUKÓZA HOLDING - História|url=https://bukoza.eu/o-nas/historia|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=sk-sk|priezvisko=|periodikum=bukoza.eu}}</ref> Dlhodobo patril k významným zamestnávateľom vo vranovskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding v problémoch: Prepúšťanie a znižovanie miezd zamestnancov | url = https://www.presovak.sk/clanky/5538/obrovske-dlhy-a-prepustanie-bukoza-holding-sa-topi-v-problemoch-zamestnancom-chcu-znizit-mzdy | vydavateľ = Prešovak.sk | dátum vydania = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}</ref> Spoločnosť ukončila výrobu v roku [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> == História == Základný kameň podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948. Názov fabriky sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil. Pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti dostal v roku 1970 ako BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov. <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Čulen|meno=Anton|titul=Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov. Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou a okolí prichádzajú o prácu|periodikum=Aliancia za nedeľu – Slovensko o.z.|url=https://alianciazanedelu.sk/archiv/17563}}</ref> === Po roku 1989 === Bukóza patrila medzi priemyselné podniky, ktoré po roku 1989 prešli privatizáciou. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla, preglejkáreň, energetika a nábytkáreň. <ref name=":0" /> V deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde 21. storočia sa podnik rozvíjal ako významný spracovateľ dreva a výrobca [[Celulóza (organická látka)|celulózy]]. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding, a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími funkciami nad skupinou spoločností BUKOCEL, a. s., BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup a predaj prevzala spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s.. <ref name=":0" /> Niektoré spoločnosti holdingu v konkurenčnom boji nedokázali uspieť a postupne zanikli. Takto zanikla stratová výroba nábytku, [[Preglejka|preglejok]] a piliarska výroba.<ref name=":0" /> V neskorších rokoch sa jeho vlastnícka a ekonomická situácia viackrát menila. Podnik v roku 2007 ovládol podnikateľ Ján Ďurian. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapsdorfer|meno=Erik|titul=Muž, ktorý postavil Bukózu na nohy|periodikum=HNonline.sk|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/569317-muz-ktory-postavil-bukozu-na-nohy}}</ref> === Úpadok a konkurz === V rokoch 2024 a 2025 sa situácia skupiny Bukóza výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> Podľa médií zamestnancom meškali mzdy, výroba bola prerušovaná a časť zamestnancov podala výpovede.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> Česká investičná skupina RIQ Investments s  majiteľom Romanom Staňkom oznámila v júli 2024 vstup do skupiny Bukóza Holding s cieľom zachrániť pracovné miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Bukózy Holding vstupuje česká investičná skupina RIQ Investments - Drevmag.com | url = https://drevmag.com/cs/2024/07/04/do-bukozy-holding-vstupuje-ceska-investicna-skupina-riq-investments/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs-CZ | meno = Ing Miroslav | priezvisko = Dvorský}}</ref> V januári 2025 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Bukocel, patriacu do skupiny Bukóza. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdy poslali do konkurzu výrobcu celulózy Bukocel | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4555095/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> Následne sa konkurzné konania týkali aj ďalších častí skupiny. Podľa údajov FinStatu a TASR bola skupina Bukóza označená za „bankrot roka 2025“. Ešte v roku 2023 zamestnávala viac ako 700 pracovníkov, jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a voči skupine si pohľadávky uplatňovalo viac ako 180 veriteľov v objeme takmer 131 miliónov eur. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bankrotom roka 2025 je krach východoslovenskej skupiny Bukóza | url = https://bleskovky.zoznam.sk/cl/1005007/9328551/ | vydavateľ = bleskovky.zoznam.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> === Súčasná situácia === Podľa správ z rokov 2025 a 2026 sa skupina Bukóza nachádza v konkurze a jej areál v Hencovciach je predmetom ďalších konkurzných konaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> V marci 2026 [[vláda Slovenskej republiky]] vyhlásila v súvislosti so situáciou v areáli bývalej Bukózy mimoriadnu situáciu, pričom jej riadenie prevzalo [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvôli Bukóze je vyhlásená mimoriadna situácia v dvoch krajoch, zasadal Ústredný krízový štáb, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kvoli-bukoze-je-vyhlasena-mimoriadna-situacia-v-dvoch-krajoch-zasadal-ustredny-krizovy-stab | vydavateľ = www.minv.sk | dátum vydania = 2026-05-15 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Ministerstvo vnútra Slovenskej | priezvisko = republiky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre tri okresy na východe krajiny, dôvodom je únik nebezpečných látok | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dW9pQ8b/vlada-vyhlasila-mimoriadnu-situaciu-pre-tri-okresy-na-vychode-slovenska-dovodom-je-unik-nebezpecnych-latok-v-bukoze/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Podľa zverejnených informácií nešlo o nový únik nebezpečných látok, ale o snahu urýchliť riešenie dlhodobo problémovej ekologickej situácie v areáli. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Krízový štáb vo Vranove riešil mimoriadnu situáciu v areáli Bukózy. CIeľom je zistiť možné riziká|periodikum=HNonline.sk|odkaz na periodikum=https://hnonline.sk/slovensko/96272687-krizovy-stab-vo-vranove-riesil-mimoriadnu-situaciu-v-areali-bukozy-cielom-je-zistit-mozne-rizika}}</ref> === Majitelia === Ján Ďurian, v rokoch 2007 - 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> Roman Staněk, v rokoch 2024- 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> === Generálni riaditelia: === '''Marián Porvažník st.''' - Porvažník st. nastúpil do podniku v roku 1994 ako právnik, v roku 1996 sa stal členom predstavenstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> a od roku 1997 do roku 2007 pôsobil ako generálny riaditeľ podniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V období medzi rokmi 1997-2007 bola Bukóza Vranov stabilne fungujúci podnik, ktorému rástol počet zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding si hľadá partnera | url = https://www.trend.sk/biznis/bukoza-holding-hlada-partnera | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2002-08-26 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> Marián Porvažník st. implementoval vo výrobe všetky ekologické opatrenia po vstupe SR do Európskej únie, aby zabezpečil konkurencieschopnosť podniku na európskom trhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé husle hrá životné prostredie | url = https://hnonline.sk/dennik/podniky-a-trhy/89067-prve-husle-hra-zivotne-prostredie | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2002-11-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-sk}}</ref> Podľa štúdie Ministerstva životného prostredia úspešne znížil všetky parametre ekologických záťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA VRANOV NAD TOPĽOU A OBCÍ HENCOVCE, KUČÍN, MAJEROVCE, NIŽNÝ HRABOVEC A KLADZANY | url = https://dnesdycham.populair.sk/pdf/opatrenia/PZKO_Vranov.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky | strany = 30-34,46-56}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE PRÍZEMNÝ OZÓN | url = https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/reg_program_ozon_2010.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenský hydrometeorologický ústav | strany = 27}}</ref> '''Erik Kadlec'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodaj SSBH | url = https://web.archive.org/web/20160112164055/http://bukoza.eu/o-nas/spravodaj-ssbh | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> - Generálnym riaditeľom v rokoch 2012- 2016.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pracovný profil Erik Kadlec | url = https://www.linkedin.com/in/erik-kadlec-50b740a7/details/experience/ | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Počas jeho pôsobenia začala výstavba novej továrne  na hygienické potreby s investíciou niekoľko miliónov eur.  <ref name=":1" /> '''Vladimír Jacko'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding investuje do zlepšenia životného prostredia, aktuálne 3 mil. eur | url = https://www.enviroportal.sk/clanok/bukoza-holding-investuje-do-zlepsenia-zivotneho-prostredia-aktualne-3-mil-eur | vydavateľ = ENVIROPORTÁL | dátum vydania = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> - Generálnym riaditeľom bol v rokoch 2018 až 2020. == Výrobky: == Od roku [[1970]] spolupracoval s podnikom Bukóza Vranov nad Topľou český dizajnér [[Miroslav Navrátil]], ktorý zostavil výrobný program a navrhoval sortiment sedacieho nábytku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Balada | meno = Ondřej | titul = Miroslav Navrátil a československý design 2. poloviny 20. století | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/111995/130268739.pdf?sequence=1&isAllowed=y | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V spolupráci vznikla v roku 1979 aj skladacia stolička A030204 s využitím plastu, dreva a kovu, ktorá získala viaceré ocenenia a bola vyrábaná sériovo v niekoľkých materiálových a farebných vyhotoveniach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hana | meno = Tihelková | titul = Zikmundova vila ve Zlíně | url = https://is.muni.cz/th/tl9f7/Hana_Tihelkova_Bakalarska_prace_Zikmundova_vila_ve_Zline.pdf | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref>  == Športová stopa: == Názov podniku Bukóza v sebe v histórii niesol [[futbalový klub]] [[MFK Vranov nad Topľou]] a [[Futbalový štadión FK Bukóza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.mfkvranov.sk | url = https://www.mfkvranov.sk/STADION150.html | vydavateľ = www.mfkvranov.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Priemysel na Slovensku]] 6f4uxithbf7x05kqqvk5brre5tfh5mw 8218912 8218890 2026-05-24T10:55:52Z ~2026-29230-47 294915 8218912 wikitext text/x-wiki '''Bukóza Vranov''' je drevospracujúci podnik so sídlom v obci [[Hencovce]] pri [[Vranov nad Topľou|Vranove nad Topľou]]. Podnik založený v roku [[1948]] bol zameraný na chemické a mechanické spracovanie dreva.<ref>{{Citácia periodika|titul=SKUPINA SPOLOČNOSTÍ BUKÓZA HOLDING - História|url=https://bukoza.eu/o-nas/historia|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=sk-sk|priezvisko=|periodikum=bukoza.eu}}</ref> Dlhodobo patril k významným zamestnávateľom vo vranovskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding v problémoch: Prepúšťanie a znižovanie miezd zamestnancov | url = https://www.presovak.sk/clanky/5538/obrovske-dlhy-a-prepustanie-bukoza-holding-sa-topi-v-problemoch-zamestnancom-chcu-znizit-mzdy | vydavateľ = Prešovak.sk | dátum vydania = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> Spoločnosť ukončila výrobu v roku [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> == História == Základný kameň podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948. Názov fabriky sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil. Pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti dostal v roku 1970 ako BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Čulen|meno=Anton|titul=Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov. Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou a okolí prichádzajú o prácu|periodikum=Aliancia za nedeľu – Slovensko o.z.|url=https://alianciazanedelu.sk/archiv/17563}}</ref> === Po roku 1989 === Bukóza patrila medzi priemyselné podniky, ktoré po roku 1989 prešli privatizáciou. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla, preglejkáreň, energetika a nábytkáreň.<ref name=":0" /> V deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde 21. storočia sa podnik rozvíjal ako významný spracovateľ dreva a výrobca [[Celulóza (organická látka)|celulózy]]. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding, a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími funkciami nad skupinou spoločností BUKOCEL, a. s., BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup a predaj prevzala spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s.<ref name=":0" /> Niektoré spoločnosti holdingu v konkurenčnom boji nedokázali uspieť a postupne zanikli. Takto zanikla stratová výroba nábytku, [[Preglejka|preglejok]] a piliarska výroba.<ref name=":0" /> V neskorších rokoch sa jeho vlastnícka a ekonomická situácia viackrát menila. Podnik v roku 2007 ovládol podnikateľ Ján Ďurian.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapsdorfer|meno=Erik|titul=Muž, ktorý postavil Bukózu na nohy|periodikum=HNonline.sk|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/569317-muz-ktory-postavil-bukozu-na-nohy}}</ref> === Úpadok a konkurz === V rokoch 2024 a 2025 sa situácia skupiny Bukóza výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> Podľa médií zamestnancom meškali mzdy, výroba bola prerušovaná a časť zamestnancov podala výpovede.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> Česká investičná skupina RIQ Investments s majiteľom Romanom Staňkom oznámila v júli 2024 vstup do skupiny Bukóza Holding s cieľom zachrániť pracovné miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Bukózy Holding vstupuje česká investičná skupina RIQ Investments - Drevmag.com | url = https://drevmag.com/cs/2024/07/04/do-bukozy-holding-vstupuje-ceska-investicna-skupina-riq-investments/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs-CZ | meno = Miroslav | priezvisko = Dvorský}}</ref> V januári 2025 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Bukocel, patriacu do skupiny Bukóza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdy poslali do konkurzu výrobcu celulózy Bukocel | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4555095/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> Následne sa konkurzné konania týkali aj ďalších častí skupiny. Podľa údajov FinStatu a TASR bola skupina Bukóza označená za „bankrot roka 2025“. Ešte v roku 2023 zamestnávala viac ako 700 pracovníkov, jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a voči skupine si pohľadávky uplatňovalo viac ako 180 veriteľov v objeme takmer 131 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bankrotom roka 2025 je krach východoslovenskej skupiny Bukóza | url = https://bleskovky.zoznam.sk/cl/1005007/9328551/ | vydavateľ = bleskovky.zoznam.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> === Súčasná situácia (2026) === Podľa správ z rokov 2025 a 2026 sa skupina Bukóza nachádza v konkurze a jej areál v Hencovciach je predmetom ďalších konkurzných konaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> V marci 2026 [[vláda Slovenskej republiky]] vyhlásila v súvislosti so situáciou v areáli bývalej Bukózy mimoriadnu situáciu, pričom jej riadenie prevzalo [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvôli Bukóze je vyhlásená mimoriadna situácia v dvoch krajoch, zasadal Ústredný krízový štáb, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kvoli-bukoze-je-vyhlasena-mimoriadna-situacia-v-dvoch-krajoch-zasadal-ustredny-krizovy-stab | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | dátum vydania = 2026-05-15 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre tri okresy na východe krajiny, dôvodom je únik nebezpečných látok | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dW9pQ8b/vlada-vyhlasila-mimoriadnu-situaciu-pre-tri-okresy-na-vychode-slovenska-dovodom-je-unik-nebezpecnych-latok-v-bukoze/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Podľa zverejnených informácií nešlo o nový únik nebezpečných látok, ale o snahu urýchliť riešenie dlhodobo problémovej ekologickej situácie v areáli.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|titul=Krízový štáb vo Vranove riešil mimoriadnu situáciu v areáli Bukózy. CIeľom je zistiť možné riziká|periodikum=HNonline.sk|odkaz na periodikum=https://hnonline.sk/slovensko/96272687-krizovy-stab-vo-vranove-riesil-mimoriadnu-situaciu-v-areali-bukozy-cielom-je-zistit-mozne-rizika}}</ref> === Majitelia === *Ján Ďurian, v rokoch 2007{{--}}2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> *Roman Staněk, v rokoch 2024{{--}}2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> === Generálni riaditelia === *Marián Porvažník st.{{--}}nastúpil do podniku v roku 1994 ako právnik, v roku 1996 sa stal členom predstavenstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> a od roku 1997 do roku 2007 pôsobil ako generálny riaditeľ podniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V období medzi rokmi 1997{{--}}2007 bola Bukóza Vranov stabilne fungujúci podnik, ktorému rástol počet zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding si hľadá partnera | url = https://www.trend.sk/biznis/bukoza-holding-hlada-partnera | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2002-08-26 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> Marián Porvažník st. implementoval vo výrobe všetky ekologické opatrenia po vstupe SR do Európskej únie, aby zabezpečil konkurencieschopnosť podniku na európskom trhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé husle hrá životné prostredie | url = https://hnonline.sk/dennik/podniky-a-trhy/89067-prve-husle-hra-zivotne-prostredie | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2002-11-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-sk}}</ref> Podľa štúdie Ministerstva životného prostredia úspešne znížil všetky parametre ekologických záťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia - územie mesta Vranov nad Topľou a obcí Hencovce, Kučín, Majerovce, Nižný Hrabovec a Kladzany | url = https://dnesdycham.populair.sk/pdf/opatrenia/PZKO_Vranov.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky | strany = 30-34,46-56}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regionálny program na zlepšenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky pre prízemný ozón | url = https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/reg_program_ozon_2010.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenský hydrometeorologický ústav | strany = 27}}</ref> *Erik Kadlec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodaj SSBH | url = https://web.archive.org/web/20160112164055/http://bukoza.eu/o-nas/spravodaj-ssbh | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref>{{--}}generálnym riaditeľom v rokoch 2012{{--}}2016.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pracovný profil Erik Kadlec | url = https://www.linkedin.com/in/erik-kadlec-50b740a7/details/experience/ | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Počas jeho pôsobenia začala výstavba novej továrne na hygienické potreby s investíciou niekoľko miliónov eur.<ref name=":1" /> *Vladimír Jacko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding investuje do zlepšenia životného prostredia, aktuálne 3 mil. eur | url = https://www.enviroportal.sk/clanok/bukoza-holding-investuje-do-zlepsenia-zivotneho-prostredia-aktualne-3-mil-eur | vydavateľ = ENVIROPORTÁL | dátum vydania = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref>{{--}}generálnym riaditeľom bol v rokoch 2018 až 2020. == Výrobky == Od roku [[1970]] spolupracoval s podnikom Bukóza Vranov nad Topľou český dizajnér [[Miroslav Navrátil]], ktorý zostavil výrobný program a navrhoval sortiment sedacieho nábytku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Balada | meno = Ondřej | titul = Miroslav Navrátil a československý design 2. poloviny 20. století | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/111995/130268739.pdf?sequence=1&isAllowed=y | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V spolupráci vznikla v roku 1979 aj skladacia stolička A030204 s využitím plastu, dreva a kovu, ktorá získala viaceré ocenenia a bola vyrábaná sériovo v niekoľkých materiálových a farebných vyhotoveniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hana | meno = Tihelková | titul = Zikmundova vila ve Zlíně | url = https://is.muni.cz/th/tl9f7/Hana_Tihelkova_Bakalarska_prace_Zikmundova_vila_ve_Zline.pdf | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> == Športová stopa == Názov podniku Bukóza v sebe v histórii niesol [[futbalový klub]] [[MFK Vranov nad Topľou]] a futbalový štadión FK Bukóza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.mfkvranov.sk | url = https://www.mfkvranov.sk/STADION150.html | vydavateľ = www.mfkvranov.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Priemysel na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Hencovce]] eqq97547skhjri3i4qnejc9tdw8jxe1 8218913 8218912 2026-05-24T10:56:32Z ~2026-29230-47 294915 8218913 wikitext text/x-wiki '''Bukóza Vranov''' je drevospracujúci podnik so sídlom v obci [[Hencovce]] pri [[Vranov nad Topľou|Vranove nad Topľou]]. Podnik založený v roku [[1948]] bol zameraný na chemické a mechanické spracovanie dreva.<ref>{{Citácia periodika|titul=SKUPINA SPOLOČNOSTÍ BUKÓZA HOLDING - História|url=https://bukoza.eu/o-nas/historia|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=sk-sk|priezvisko=|periodikum=bukoza.eu}}</ref> Dlhodobo patril k významným zamestnávateľom vo vranovskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding v problémoch: Prepúšťanie a znižovanie miezd zamestnancov | url = https://www.presovak.sk/clanky/5538/obrovske-dlhy-a-prepustanie-bukoza-holding-sa-topi-v-problemoch-zamestnancom-chcu-znizit-mzdy | vydavateľ = Prešovak.sk | dátum vydania = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> Spoločnosť ukončila výrobu v roku [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> == História == Základný kameň podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948. Názov fabriky sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil. Pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti dostal v roku 1970 ako BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Čulen|meno=Anton|titul=Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov. Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou a okolí prichádzajú o prácu|periodikum=Aliancia za nedeľu – Slovensko o.z.|url=https://alianciazanedelu.sk/archiv/17563}}</ref> === Po roku 1989 === Bukóza patrila medzi priemyselné podniky, ktoré po roku 1989 prešli privatizáciou. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla, preglejkáreň, energetika a nábytkáreň.<ref name=":0" /> V deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde 21. storočia sa podnik rozvíjal ako významný spracovateľ dreva a výrobca [[Celulóza (organická látka)|celulózy]]. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding, a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími funkciami nad skupinou spoločností BUKOCEL, a. s., BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup a predaj prevzala spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s.<ref name=":0" /> Niektoré spoločnosti holdingu v konkurenčnom boji nedokázali uspieť a postupne zanikli. Takto zanikla stratová výroba nábytku, [[Preglejka|preglejok]] a piliarska výroba.<ref name=":0" /> V neskorších rokoch sa jeho vlastnícka a ekonomická situácia viackrát menila. Podnik v roku 2007 ovládol podnikateľ Ján Ďurian.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapsdorfer|meno=Erik|titul=Muž, ktorý postavil Bukózu na nohy|periodikum=HNonline.sk|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/569317-muz-ktory-postavil-bukozu-na-nohy}}</ref> === Úpadok a konkurz === V rokoch 2024 a 2025 sa situácia skupiny Bukóza výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> Podľa médií zamestnancom meškali mzdy, výroba bola prerušovaná a časť zamestnancov podala výpovede.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza končí: Zamestnanci firmy hromadne podávajú výpovede, od septembra nedostali svoje mzdy | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/bukoza-konci-zamestnanci-firmy-hromadne-podavaju-vypovede-od-septembra-nedostali-svoje-mzdy/ | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = František | priezvisko = Šodor}}</ref> Česká investičná skupina RIQ Investments s majiteľom Romanom Staňkom oznámila v júli 2024 vstup do skupiny Bukóza Holding s cieľom zachrániť pracovné miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Bukózy Holding vstupuje česká investičná skupina RIQ Investments - Drevmag.com | url = https://drevmag.com/cs/2024/07/04/do-bukozy-holding-vstupuje-ceska-investicna-skupina-riq-investments/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs-CZ | meno = Miroslav | priezvisko = Dvorský}}</ref> V januári 2025 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Bukocel, patriacu do skupiny Bukóza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdy poslali do konkurzu výrobcu celulózy Bukocel | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4555095/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> Následne sa konkurzné konania týkali aj ďalších častí skupiny. Podľa údajov FinStatu a TASR bola skupina Bukóza označená za „bankrot roka 2025“. Ešte v roku 2023 zamestnávala viac ako 700 pracovníkov, jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a voči skupine si pohľadávky uplatňovalo viac ako 180 veriteľov v objeme takmer 131 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bankrotom roka 2025 je krach východoslovenskej skupiny Bukóza | url = https://bleskovky.zoznam.sk/cl/1005007/9328551/ | vydavateľ = bleskovky.zoznam.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> === Súčasná situácia (2026) === Podľa správ z rokov 2025 a 2026 sa skupina Bukóza nachádza v konkurze a jej areál v Hencovciach je predmetom ďalších konkurzných konaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> V marci 2026 [[vláda Slovenskej republiky]] vyhlásila v súvislosti so situáciou v areáli bývalej Bukózy mimoriadnu situáciu, pričom jej riadenie prevzalo [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvôli Bukóze je vyhlásená mimoriadna situácia v dvoch krajoch, zasadal Ústredný krízový štáb, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kvoli-bukoze-je-vyhlasena-mimoriadna-situacia-v-dvoch-krajoch-zasadal-ustredny-krizovy-stab | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | dátum vydania = 2026-05-15 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre tri okresy na východe krajiny, dôvodom je únik nebezpečných látok | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dW9pQ8b/vlada-vyhlasila-mimoriadnu-situaciu-pre-tri-okresy-na-vychode-slovenska-dovodom-je-unik-nebezpecnych-latok-v-bukoze/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Podľa zverejnených informácií nešlo o nový únik nebezpečných látok, ale o snahu urýchliť riešenie dlhodobo problémovej ekologickej situácie v areáli.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|titul=Krízový štáb vo Vranove riešil mimoriadnu situáciu v areáli Bukózy. CIeľom je zistiť možné riziká|periodikum=HNonline.sk|odkaz na periodikum=https://hnonline.sk/slovensko/96272687-krizovy-stab-vo-vranove-riesil-mimoriadnu-situaciu-v-areali-bukozy-cielom-je-zistit-mozne-rizika}}</ref> === Majitelia === *Ján Ďurian, v rokoch 2007{{--}}2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina Bukóza poslala na dno firmu so 700 zamestnancami: Dlhy dosiahli 131 miliónov eur | url = https://www.startitup.sk/skupina-bukoza-poslala-na-dno-firmu-so-700-zamestnancami-dlhy-dosiahli-131-milionov-eur/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref> *Roman Staněk, v rokoch 2024{{--}}2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záchrana Bukózy sa novému majiteľovi komplikuje. Jednu z firiem kombinátu tlačí do konkurzu nespokojný veriteľ | url = https://e.dennikn.sk/4274533/zachrana-bukozy-sa-novemu-majitelovi-komplikuje-jednu-z-firiem-kombinatu-tlaci-do-konkurzu-nespokojny-veritel/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Haluza}}</ref> === Generálni riaditelia === *Marián Porvažník st.{{--}}nastúpil do podniku v roku 1994 ako právnik, v roku 1996 sa stal členom predstavenstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> a od roku 1997 do roku 2007 pôsobil ako generálny riaditeľ podniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1444&SID=8&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V období medzi rokmi 1997{{--}}2007 bola Bukóza Vranov stabilne fungujúci podnik, ktorému rástol počet zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding si hľadá partnera | url = https://www.trend.sk/biznis/bukoza-holding-hlada-partnera | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2002-08-26 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> Marián Porvažník st. implementoval vo výrobe všetky ekologické opatrenia po vstupe SR do Európskej únie, aby zabezpečil konkurencieschopnosť podniku na európskom trhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé husle hrá životné prostredie | url = https://hnonline.sk/dennik/podniky-a-trhy/89067-prve-husle-hra-zivotne-prostredie | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2002-11-17 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk-sk}}</ref> Podľa štúdie Ministerstva životného prostredia úspešne znížil všetky parametre ekologických záťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia - územie mesta Vranov nad Topľou a obcí Hencovce, Kučín, Majerovce, Nižný Hrabovec a Kladzany | url = https://dnesdycham.populair.sk/pdf/opatrenia/PZKO_Vranov.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky | strany = 30-34,46-56}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regionálny program na zlepšenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky pre prízemný ozón | url = https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/reg_program_ozon_2010.pdf | dátum prístupu = 2026-05-24 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenský hydrometeorologický ústav | strany = 27}}</ref> *Erik Kadlec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodaj SSBH | url = https://web.archive.org/web/20160112164055/http://bukoza.eu/o-nas/spravodaj-ssbh | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref>{{--}}generálnym riaditeľom v rokoch 2012{{--}}2016.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pracovný profil Erik Kadlec | url = https://www.linkedin.com/in/erik-kadlec-50b740a7/details/experience/ | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Počas jeho pôsobenia začala výstavba novej továrne na hygienické potreby s investíciou niekoľko miliónov eur.<ref name=":1" /> *Vladimír Jacko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bukóza Holding investuje do zlepšenia životného prostredia, aktuálne 3 mil. eur | url = https://www.enviroportal.sk/clanok/bukoza-holding-investuje-do-zlepsenia-zivotneho-prostredia-aktualne-3-mil-eur | vydavateľ = ENVIROPORTÁL | dátum vydania = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref>{{--}}generálnym riaditeľom bol v rokoch 2018 až 2020. == Výrobky == Od roku [[1970]] spolupracoval s podnikom Bukóza Vranov nad Topľou český dizajnér [[Miroslav Navrátil]], ktorý zostavil výrobný program a navrhoval sortiment sedacieho nábytku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Balada | meno = Ondřej | titul = Miroslav Navrátil a československý design 2. poloviny 20. století | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/111995/130268739.pdf?sequence=1&isAllowed=y | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> V spolupráci vznikla v roku 1979 aj skladacia stolička A030204 s využitím plastu, dreva a kovu, ktorá získala viaceré ocenenia a bola vyrábaná sériovo v niekoľkých materiálových a farebných vyhotoveniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hana | meno = Tihelková | titul = Zikmundova vila ve Zlíně | url = https://is.muni.cz/th/tl9f7/Hana_Tihelkova_Bakalarska_prace_Zikmundova_vila_ve_Zline.pdf | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> == Športová stopa == Názov podniku Bukóza v sebe v histórii niesol [[futbalový klub]] [[MFK Vranov nad Topľou]] a futbalový štadión FK Bukóza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.mfkvranov.sk | url = https://www.mfkvranov.sk/STADION150.html | vydavateľ = www.mfkvranov.sk | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Priemysel na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Hencovce]] [[Kategória:Podniky založené v 1948]] a9j4iceemuv656ruwhrt78m92qxkb0x 2 750596 8218905 2026-05-24T10:45:52Z Evernit 160276 zal. hesla 8218905 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br/>(mužský/ženský) |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané'''| | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 37 (11+26) |- | '''Počet udelených prémií''' | 74 (23+51) |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Herecký výkon''' je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako taká oceňuje [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa formálne udeľovala bez príslušnej kategórie či individuálne za [[hlavná postava|postavy]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), prostrednictvom iných súťažných oblastí a&nbsp;na rovnakej báze aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po jej založení v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] bola sprvu prechodne odovzdávaná bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí za '''Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2003|2003]]), neskôr už za '''Herecký výkon vo&nbsp;filme alebo v&nbsp;televíznom diele''' ([[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2005|2005]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií)''</span> |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121916/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> V&nbsp;roku [[Igric 2006|2006]] sa jej názov ustálil na súčasný ekvivalent '''Herecký výkon&nbsp;vo filmovom alebo televíznom diele''',<ref name=Barabáš/><ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> dodatočne oddeľujúc hercov i&nbsp;herečky zvlášť (od r.&nbsp;[[Igric 2013|2013]]). S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]] a&nbsp;[[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]] a [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami samostatne. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryoej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách. == Historické súvislosti == Herecký prejav bol v minulom storočí odmeňovaný veľmi príležitostne. V historickej ére vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;oblasti [[Igric za Filmovú tvorbu|Hraného filmu]] (1967) a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/> Kým prvý menovaný za hlavnú postavu v&nbsp;komediálnej dráme ''[[Tango pre medveďa]]'',<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> druhý za stvárnenie inej a&nbsp;v&nbsp;[[inscenácia|TV inscenácii]] ''[[Svätý experiment]]''.<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V druhej polovici 90. rokov ocenili iba formou vedľajších prémií niekoľko iných hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za TV produkciu. Nedlho pred založením hereckej kategórie sa vôbec prvou ženou ovenčenou hlavnou cenou za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), na vrub psychologickej teledrámy ''[[Priateľstvá zabudnutého lístia|Priateľstvá zabudnutého lístia]]''.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už v&nbsp;samostatnej, no zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;2003 boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho poslednú rolu (''[[Kruté radosti]]''),<ref name=KrRa/> a [[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej prvú, ešte detskú postavu (''[[Dážď padá na naše duše]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |} === Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Výročný protokol uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}}^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – <span style="color:silver">neuved.</span>{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/>|group="p."}}(''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (od r. 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r. [[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea) (protokol cien zverejnený na webe FilmPress.sk uvádza chybný názov diela „Červená páska“).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == Odhliadnuc od dvoch prémií Lukáša Latináka, žiadnemu z umelcov bez ohľadu na pohlavie sa nepodarilo získať hlavnú cenu opakovane. Z tých variabilne ocenených, Attila Mokos obdržal akurát jednu prémiu i jednu cenu. {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} <!-- {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] mg6alo2lfoepm6dzhehd3x2blkf8j54 8218907 8218905 2026-05-24T10:49:54Z Evernit 160276 form. 8218907 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br/>(mužský/ženský) |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané'''| | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 37 (11+26) |- | '''Počet udelených prémií''' | 74 (23+51) |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Herecký výkon''' je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako taká oceňuje [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa formálne udeľovala bez príslušnej kategórie či individuálne za [[hlavná postava|postavy]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), prostrednictvom iných súťažných oblastí a&nbsp;na rovnakej báze aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po jej založení v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] bola sprvu prechodne odovzdávaná ako '''Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2003|2003]]), neskôr už za '''Herecký výkon vo&nbsp;filme alebo v&nbsp;televíznom diele''' ([[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2005|2005]]);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií)''</span> |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121916/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> opäť bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. V&nbsp;roku [[Igric 2006|2006]] sa jej názov ustálil na súčasný ekvivalent '''Herecký výkon&nbsp;vo filmovom alebo televíznom diele''',<ref name=Barabáš/><ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> dodatočne oddeľujúc hercov i&nbsp;herečky zvlášť (od r.&nbsp;[[Igric 2013|2013]]). S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]] a&nbsp;[[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]] a [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami samostatne. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryoej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách. == Historické súvislosti == Herecký prejav bol v minulom storočí odmeňovaný veľmi príležitostne. V historickej ére vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;oblasti [[Igric za Filmovú tvorbu|Hraného filmu]] (1967) a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/> Kým prvý menovaný za hlavnú postavu v&nbsp;komediálnej dráme ''[[Tango pre medveďa]]'',<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> druhý za stvárnenie inej a&nbsp;v&nbsp;[[inscenácia|TV inscenácii]] ''[[Svätý experiment]]''.<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V druhej polovici 90. rokov ocenili iba formou vedľajších prémií niekoľko iných hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za TV produkciu. Nedlho pred založením hereckej kategórie sa vôbec prvou ženou ovenčenou hlavnou cenou za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), na vrub psychologickej teledrámy ''[[Priateľstvá zabudnutého lístia|Priateľstvá zabudnutého lístia]]''.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už v&nbsp;samostatnej, no zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;2003 boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho poslednú rolu (''[[Kruté radosti]]''),<ref name=KrRa/> a [[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej prvú, ešte detskú postavu (''[[Dážď padá na naše duše]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |} === Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Výročný protokol uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}}^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – <span style="color:silver">neuved.</span>{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/>|group="p."}}(''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (od r. 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r. [[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea) (protokol cien zverejnený na webe FilmPress.sk uvádza chybný názov diela „Červená páska“).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == Odhliadnuc od dvoch prémií Lukáša Latináka, žiadnemu z umelcov bez ohľadu na pohlavie sa nepodarilo získať hlavnú cenu opakovane. Z tých variabilne ocenených, Attila Mokos obdržal akurát jednu prémiu i jednu cenu. {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} <!-- {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] 8jflbv3y8hb75n14qck7bkjit4ca7iz 8218909 8218907 2026-05-24T10:52:15Z Evernit 160276 /* Superlatívy */ odstr. nadbyt. 8218909 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br/>(mužský/ženský) |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané'''| | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 37 (11+26) |- | '''Počet udelených prémií''' | 74 (23+51) |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Herecký výkon''' je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako taká oceňuje [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa formálne udeľovala bez príslušnej kategórie či individuálne za [[hlavná postava|postavy]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), prostrednictvom iných súťažných oblastí a&nbsp;na rovnakej báze aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po jej založení v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] bola sprvu prechodne odovzdávaná ako '''Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2003|2003]]), neskôr už za '''Herecký výkon vo&nbsp;filme alebo v&nbsp;televíznom diele''' ([[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2005|2005]]);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií)''</span> |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121916/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> opäť bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. V&nbsp;roku [[Igric 2006|2006]] sa jej názov ustálil na súčasný ekvivalent '''Herecký výkon&nbsp;vo filmovom alebo televíznom diele''',<ref name=Barabáš/><ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> dodatočne oddeľujúc hercov i&nbsp;herečky zvlášť (od r.&nbsp;[[Igric 2013|2013]]). S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]] a&nbsp;[[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]] a [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami samostatne. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryoej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách. == Historické súvislosti == Herecký prejav bol v minulom storočí odmeňovaný veľmi príležitostne. V historickej ére vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;oblasti [[Igric za Filmovú tvorbu|Hraného filmu]] (1967) a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/> Kým prvý menovaný za hlavnú postavu v&nbsp;komediálnej dráme ''[[Tango pre medveďa]]'',<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> druhý za stvárnenie inej a&nbsp;v&nbsp;[[inscenácia|TV inscenácii]] ''[[Svätý experiment]]''.<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V druhej polovici 90. rokov ocenili iba formou vedľajších prémií niekoľko iných hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za TV produkciu. Nedlho pred založením hereckej kategórie sa vôbec prvou ženou ovenčenou hlavnou cenou za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), na vrub psychologickej teledrámy ''[[Priateľstvá zabudnutého lístia|Priateľstvá zabudnutého lístia]]''.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už v&nbsp;samostatnej, no zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;2003 boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho poslednú rolu (''[[Kruté radosti]]''),<ref name=KrRa/> a [[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej prvú, ešte detskú postavu (''[[Dážď padá na naše duše]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |} === Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Výročný protokol uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}}^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – <span style="color:silver">neuved.</span>{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/>|group="p."}}(''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (od r. 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r. [[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea) (protokol cien zverejnený na webe FilmPress.sk uvádza chybný názov diela „Červená páska“).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} <!-- {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] 8diryezhqvn3jg01fbk1ddk007vxyjf 8218910 8218909 2026-05-24T10:52:59Z Evernit 160276 | 8218910 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br/>(mužský/ženský) |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 37 (11+26) |- | '''Počet udelených prémií''' | 74 (23+51) |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Herecký výkon''' je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako taká oceňuje [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa formálne udeľovala bez príslušnej kategórie či individuálne za [[hlavná postava|postavy]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), prostrednictvom iných súťažných oblastí a&nbsp;na rovnakej báze aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po jej založení v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] bola sprvu prechodne odovzdávaná ako '''Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2003|2003]]), neskôr už za '''Herecký výkon vo&nbsp;filme alebo v&nbsp;televíznom diele''' ([[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2005|2005]]);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií)''</span> |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121916/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> opäť bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. V&nbsp;roku [[Igric 2006|2006]] sa jej názov ustálil na súčasný ekvivalent '''Herecký výkon&nbsp;vo filmovom alebo televíznom diele''',<ref name=Barabáš/><ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> dodatočne oddeľujúc hercov i&nbsp;herečky zvlášť (od r.&nbsp;[[Igric 2013|2013]]). S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]] a&nbsp;[[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]] a [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami samostatne. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryoej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách. == Historické súvislosti == Herecký prejav bol v minulom storočí odmeňovaný veľmi príležitostne. V historickej ére vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;oblasti [[Igric za Filmovú tvorbu|Hraného filmu]] (1967) a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/> Kým prvý menovaný za hlavnú postavu v&nbsp;komediálnej dráme ''[[Tango pre medveďa]]'',<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> druhý za stvárnenie inej a&nbsp;v&nbsp;[[inscenácia|TV inscenácii]] ''[[Svätý experiment]]''.<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V druhej polovici 90. rokov ocenili iba formou vedľajších prémií niekoľko iných hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za TV produkciu. Nedlho pred založením hereckej kategórie sa vôbec prvou ženou ovenčenou hlavnou cenou za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), na vrub psychologickej teledrámy ''[[Priateľstvá zabudnutého lístia|Priateľstvá zabudnutého lístia]]''.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už v&nbsp;samostatnej, no zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;2003 boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho poslednú rolu (''[[Kruté radosti]]''),<ref name=KrRa/> a [[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej prvú, ešte detskú postavu (''[[Dážď padá na naše duše]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |} === Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Výročný protokol uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}}^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – <span style="color:silver">neuved.</span>{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/>|group="p."}}(''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (od r. 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r. [[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea) (protokol cien zverejnený na webe FilmPress.sk uvádza chybný názov diela „Červená páska“).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} <!-- {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] 9bbrtyx7z0brljw44vkt8z8fzd4h2z8 8218914 8218910 2026-05-24T10:56:42Z Evernit 160276 /* Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) */ historicky nazov 8218914 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br/>(mužský/ženský) |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 37 (11+26) |- | '''Počet udelených prémií''' | 74 (23+51) |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Herecký výkon''' je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako taká oceňuje [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa formálne udeľovala bez príslušnej kategórie či individuálne za [[hlavná postava|postavy]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), prostrednictvom iných súťažných oblastí a&nbsp;na rovnakej báze aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po jej založení v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] bola sprvu prechodne odovzdávaná ako '''Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2003|2003]]), neskôr už za '''Herecký výkon vo&nbsp;filme alebo v&nbsp;televíznom diele''' ([[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2005|2005]]);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií)''</span> |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121916/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> opäť bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. V&nbsp;roku [[Igric 2006|2006]] sa jej názov ustálil na súčasný ekvivalent '''Herecký výkon&nbsp;vo filmovom alebo televíznom diele''',<ref name=Barabáš/><ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> dodatočne oddeľujúc hercov i&nbsp;herečky zvlášť (od r.&nbsp;[[Igric 2013|2013]]). S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]] a&nbsp;[[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]] a [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami samostatne. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryoej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách. == Historické súvislosti == Herecký prejav bol v minulom storočí odmeňovaný veľmi príležitostne. V historickej ére vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;oblasti [[Igric za Filmovú tvorbu|Hraného filmu]] (1967) a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/> Kým prvý menovaný za hlavnú postavu v&nbsp;komediálnej dráme ''[[Tango pre medveďa]]'',<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> druhý za stvárnenie inej a&nbsp;v&nbsp;[[inscenácia|TV inscenácii]] ''[[Svätý experiment]]''.<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V druhej polovici 90. rokov ocenili iba formou vedľajších prémií niekoľko iných hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za TV produkciu. Nedlho pred založením hereckej kategórie sa vôbec prvou ženou ovenčenou hlavnou cenou za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), na vrub psychologickej teledrámy ''[[Priateľstvá zabudnutého lístia|Priateľstvá zabudnutého lístia]]''.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už v&nbsp;samostatnej, no zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;2003 boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho poslednú rolu (''[[Kruté radosti]]''),<ref name=KrRa/> a [[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej prvú, ešte detskú postavu (''[[Dážď padá na naše duše]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| {{#tag:ref|Výročný protokol ako taký nedostupný.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20240219013430/http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41 |dátum archivácie = 20024-02-19}}</ref> |} === Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele / vo filmovom alebo televíznom diele (2001–2012) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Výročný protokol uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref name=VýPr2001/>|group="p."}}^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – <span style="color:silver">neuved.</span>{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/>|group="p."}}(''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522180631/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele (od r. 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r. [[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea) (protokol cien zverejnený na webe FilmPress.sk uvádza chybný názov diela „Červená páska“).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} <!-- {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} --> [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] ggzqyfsossl9joc3byymbmuwbafg5jz 3 750597 8218917 2026-05-24T11:05:53Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8218917 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:05, 24. máj 2026 (UTC) hm4y8gb59j2woij8w28e7uazgyilsvl 0 750598 8218925 2026-05-24T11:41:50Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:ЛиФФт 2018 День первый 10.jpg|náhľad|Andrej Alexander ako hosť na tlačovom brífingu literárneho festivalu LIFFT v roku 2018]] '''Andrej Alexander''' (rodený '''Alexander Andrejev'''; * [[Chabarovsk]], [[Sibír]], [[Sovietsky zväz]]) je umelec, [[režisér]] a [[spisovateľ]]<ref name="ru-wiki">[https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D0%B5%D0%B9_%D0%90%D0%BB%D0%B5%D0%BA%D1%81%D0%B0%D0%BD%D0%B4%D0%B5%D1%80 Profil Andrej…“ 8218925 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ЛиФФт 2018 День первый 10.jpg|náhľad|Andrej Alexander ako hosť na tlačovom brífingu literárneho festivalu LIFFT v roku 2018]] '''Andrej Alexander''' (rodený '''Alexander Andrejev'''; * [[Chabarovsk]], [[Sibír]], [[Sovietsky zväz]]) je umelec, [[režisér]] a [[spisovateľ]]<ref name="ru-wiki">[https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D0%B5%D0%B9_%D0%90%D0%BB%D0%B5%D0%BA%D1%81%D0%B0%D0%BD%D0%B4%D0%B5%D1%80 Profil Andreja Alexandra], Ruská Wikipédia (po rusky)</ref>. == Životopis == Andrej Alexander študoval na moskovskom „Zelenom divadle“ [[pantomíma|pantomímu]], klasický balet a akrobatiku. Následne v rokoch 1981 – 1986 pokračoval v štúdiu na [[Ruská akadémia divadelného umenia|Vysokej škole divadelného umenia (GITIS)]] v [[Moskva|Moskve]], ktoré úspešne ukončil so zameraním na herectvo a réžiu<ref name="ru-wiki" />. Dlhé roky pôsobil ako sólista v tradičnom moskovskom súbore pantomímy. V roku 1980 sa v Moskve zoznámil s legendárnym [[Marcel Marceau|Marcelom Marceauom]], s ktorým ho až do jeho smrti spájalo dlhoročné priateľstvo<ref name="perlentaucher">[https://perlentaucher.de Biografia autora: Andrey Alexander], Perlentaucher (po nemecky)</ref>. Od roku 1990 vystupuje so svojimi sólovými programami po celom svete (napr. ''All World Festival'' v Moskve, ''Medzinárodný festival pantomímy'' v Primorsku, ''Festival gestického divadla'' v Berlíne či ''1. medzinárodný festival pantomímy'' v Šanghaji). Za svoju tvorbu získal viacero medzinárodných ocenení. Od roku 1996 cestoval spolu s nemeckou autorkou a dokumentaristkou [[Angelika Gebhard|Angelikou Gebhardovou]] po [[Rusko|Rusku]] a [[Ukrajina|Ukrajine]]. Spoločne produkovali knihy a televízne dokumentárne filmy, ktoré boli vysielané na regionálnych staniciach nemeckej verejnoprávnej televízie (ARD/MDR/BR)<ref name="perlentaucher" />. V roku 2018 sa zúčastnil ako hosť na III. Eurázijskom a Všeruskom literárnom festivale „LIFFT-2018“, kde vystúpil aj na oficiálnom brífingu pre novinárov. V roku 2007 začal pracovať na rozsiahlej fotoumeleckej rekonštrukcii štyroch vlysov [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]]. V roku 2010 zverejnil v kalendári rekonštrukciu východného vlysu. V roku 2013 bola jeho multimediálna výstava ''„Giganti proti bohom“'' predstavená v [[Puškinovo múzeum|Puškinovom múzeu]] v Moskve. Ďalšie výstavy nasledovali v moskovskom Architektonickom múzeu (2015) a v nemeckej premiére v [[Mníchov|Mníchove]] pod názvom ''„Dva životy Pergamského oltára“'' (2017) v mníchovskom Múzeu odliatkov klasických sôch<ref name="abgussmuseum">[https://www.abgussmuseum.de/de/die-zwei-leben-des-pergamonaltars Výstava: Die zwei Leben des Pergamonaltars], Abgussmuseum München (po nemecky)</ref>. == Prehľad ocenení == {| class="wikitable sortable" |- ! Ocenene / Cena !! Festival / Podujatie !! Miesto konania |- | 1. cena || Medzinárodný festival pantomímy || {{Flagicon|Bulharsko}} Primorsko, Bulharsko |- | 1. cena – Brillantauge „Herz gegen Hass“ || — || {{Flagicon|Nemecko}} Kolín nad Rýnom, Nemecko |- | Hlavné ocenenie || All World Festival || {{Flagicon|Rusko}} Moskva, Rusko |- | Špeciálna cena (Special Award) || 1st International Pantomime Festival || {{Flagicon|Čína}} Šanghaj, Čína |- | „Pantomimi Ars Universalis“ (Medaila Petra Makala) || — || {{Flagicon|Nemecko}} Nemecko |- | 1. cena poroty a publika || International Festival of Monodrama and Mime || {{Flagicon|Srbsko}} Belehrad, Srbsko |- | Žánrová cena za najlepšiu pantomímu || Kleinkunstfestival || {{Flagicon|Nemecko}} Lipsko, Nemecko |} == Tvorba == === Knižné publikácie === {| class="wikitable" |- ! Rok !! Pôvodný názov !! Spoluautori !! Vydavateľstvo |- | 2007 || ''Wolgareise – Russische Lebensart zwischen Sankt Petersburg und Odessa'' || Angelika Gebhard || Herbig (München)<ref name="perlentaucher" /> |- | — || ''Mit Rollo auf Abenteuerkurs – Spurensuche im Schwarzen Meer'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |- | — || ''Zauber der Wolga – Abenteuer unter russischer Flagge'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |} === Filmové dokumenty === {| class="wikitable" |- ! Názov filmu / seriálu !! Formát !! Koprodukcia !! Poznámka |- | ''Kurs Abenteuer'' || 3-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O plavbe s Rollom a Angelikou Gebhardovcami z Regensburgu na Kaukaz. |- | ''Zauber der Wolga'' || 5-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O prvej plavbe po Volge na vlastnom člne. |- | ''Unter falscher Flagge'' || 2-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || Dokumentárna miniséria. |- | ''Giganten gegen Götter'' || Krátky film || Puškinovo múzeum || Sprievodný film k moskovskej výstave. |} === Fotografické výstavy === * Centrála [[HypoVereinsbank]], Mníchov * Centrála [[Commerzbank]], Mníchov * Národná galéria Lipeck, Rusko * [[Puškinovo múzeum]], Moskva * Architektonické múzeum, Moskva * Museum für Abgüsse klassischer Bildwerke, Mníchov<ref name="abgussmuseum" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pantomíma]] == Externé odkazy == * [http://andreyalexander.de Oficiálna stránka Andreja Alexandra] (po nemecky, po rusky) * [https://perlentaucher.de Profil autora] na Perlentaucher.de (po nemecky) * [https://youtube.com Rozhovor s tureckým veľvyslancom Ümitom Yardımom na prezentácii projektu „Temná strana Pergamského oltára“] na YouTube [[Kategória:Ruskí umelci]] [[Kategória:Ruskí režiséri]] [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Chabarovska]] [[Kategória:Narodenia v 20. storočí]] opg8q6t1u6pt2upp1agkll7bgzttbod 3 750599 8218930 2026-05-24T11:57:25Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8218930 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:57, 24. máj 2026 (UTC) 97ult45qmvenihxn3yh6jja2ky6bg1m